—

Direktor na Agencija „Mitnici“, v zastúpení: V. Tanov, S. Jordanova, N. Jocova‑Toteva a S. Genova,

—

Biovet AD, v zastúpení: A. Ivanov,

—

bulharská vláda, v zastúpení: E. Petranova, D. Drambozova a M. Georgieva, splnomocnené zástupkyne,

—

portugalská vláda, v zastúpení: L. Inez Fernandes, N. Vitorino a M. Rebelo, splnomocnení zástupcovia,

—

Európska komisia, v zastúpení: M. Wasmeier a D. Roussanov, splnomocnení zástupcovia,

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 27 ods. 2 písm. d) smernice Rady 92/83/EHS z 19. októbra 1992 o zosúladení štruktúr spotrebných daní pre etanol a alkoholické nápoje (Ú. v. ES L 316, s. 21; Mim. vyd. 09/001, s. 206).

2

Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi Direktor na Agencija „Mitnici“ (riaditeľ colného úradu, ďalej len „Direktor“) a spoločnosťou Biovet AD (ďalej len „Biovet“), vo veci uplatnenia zosúladenej spotrebnej dane na etanol, ktorý uvedená spoločnosť používa na čistenie a dezinfekciu.

3

Devätnáste a dvadsiate odôvodnenie smernice 92/83 znejú:

„keďže je potrebné na úrovni spoločenstva stanoviť oslobodenia od daní, ktoré sa budú uplatňovať na tovar dopravovaný medzi členskými štátmi;

keďže je možné povoliť členským štátom uplatňovať oslobodenie od daní súvisiacich s konečnou spotrebnou v rámci ich územia [v závislosti od konečného použitia na ich území – neoficiálny preklad]“.

4

Podľa článku 19 ods. 1 tejto smernice členské štáty musia na etanol uplatňovať spotrebnú daň.

5

Článok 27 ods. 1 uvedenej smernice stanovuje:

„Členské štáty oslobodia produkty podliehajúce tejto smernici od zosúladenej spotrebnej dane za podmienok, ktoré stanovia na účely zabezpečenia správnej a čestnej aplikácie týchto oslobodení od daní a na účely ochrany pred daňovými únikmi, pred vyhýbaním sa plateniu daní a pred ich zneužívaním:

…

…“.

6

Článok 27 ods. 2 písm. d) tej istej smernice stanovuje:

„Členské štáty môžu oslobodiť produkty podliehajúce tejto smernici od zosúladenej spotrebnej dane za podmienok, ktoré stanovia na účely zabezpečenia správnej a čestnej aplikácie týchto oslobodení od daní a na účely ochrany pred daňovými únikmi, pred vyhýbaniu sa plateniu daní a pred ich zneužívaním, ak sa tieto produkty používajú:

…

7

V súlade s § 22 ods. 4 bodom 4 zákona o spotrebných daniach a daňových skladoch (Zakon za akcizite i danăčnite skladove, DV č. 91, z 15. novembra 2005) v znení účinnom v čase skutkových okolností sporu vo veci samej (ďalej len „ZADS“) sa zaplatená spotrebná daň za etanol a alkoholické nápoje vráti, ak sa tieto produkty používajú vo výrobnom procese za predpokladu, že finálny produkt neobsahuje etanol.

8

Ustanovenie § 22 ods. 7 ZADS spresňuje, že na účely uplatnenia najmä § 22 ods. 4 bodu 4 tohto zákona sa etanol a alkoholické nápoje, ktoré sa používajú ako čistiace prostriedky, nepovažujú za produkty používané pri výrobnom procese alebo vo výrobnom procese.

9

Biovet vyrába lieky a obchoduje s veterinárnymi liekmi, prostriedkami pre poľnohospodárstvo, ako aj liekmi na humánne použitie.

10

V rámci svojej činnosti výroby liekov Biovet používa etanol vo forme vodného roztoku so 70 % obsahom etanolu na čistenie a dezinfekciu technického vybavenia, výrobných zariadení, ako aj pracovných priestorov a plôch.

11

Dňa 14. septembra 2012 Biovet požiadala o vrátenie spotrebnej dane zaplatenej za 271 litrov etylalkoholu, ktorý na tieto účely používala v období od 1. augusta 2012 do 31. augusta 2012.

12

Toto vrátenie bolo zamietnuté rozhodnutím Načalnika na Mitnica „Plovdiv“ (vedúci Colného úradu v Plovdive, Bulharsko). Uvedené rozhodnutie sa napadlo opravným prostriedkom v správnom konaní a bolo potvrdené rozhodnutím Direktora.

13

Biovet podala proti tomuto poslednému uvedenému rozhodnutiu žalobu na Administrativen săd Sofija‑grad (Správny súd Sofia‑mesto, Bulharsko), ktorý rozhodol, že čistenie a dezinfekcia predstavujú rôzne činnosti, ktoré sú súčasťou výrobného procesu finálneho produktu, ktorý neobsahuje etanol, takže spotrebná daň zaplatená za etanol použitý na dezinfekciu sa mala vrátiť na základe § 22 ods. 4 bodu 4 ZADS a § 22 ods. 7 tohto zákona sa na ňu nevzťahuje.

14

Direktor podal proti rozsudku Administrativen săd Sofija‑grad odvolanie na vnútroštátny súd.

15

Za týchto podmienok Vărchoven administrativen săd rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

16

Svojou prvou a druhou otázkou, ktoré treba preskúmať spoločne, sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa článok 27 ods. 2 písm. d) smernice 92/83 má vykladať v tom zmysle, že v prípade, ak členský štát prijme právnu úpravu, ktorou sa vykonáva oslobodenie upravené v tomto ustanovení, sa na etanol používaný na čistenie a/alebo dezinfekciu materiálu a priestorov slúžiacich na výrobu liekov môže vzťahovať toto oslobodenie, a či prípadne tento členský štát môže v rámci vykonania tohto oslobodenia vylúčiť z jeho pôsobnosti etanol použitý na takéto účely čistenia alebo dezinfekcie.

17

Na úvod treba pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora v rámci konania na základe spolupráce medzi vnútroštátnymi súdmi a Súdnym dvorom, zakotveného v článku 267 ZFEÚ, prislúcha Súdnemu dvoru poskytnúť vnútroštátnemu súdu odpoveď potrebnú na rozhodnutie vo veci, o ktorej vnútroštátny súd rozhoduje. Z tohto pohľadu Súdnemu dvoru prislúcha prípadne preformulovať otázky, ktoré sú mu predložené (pozri rozsudok Brasserie Bouquet, C‑285/14, EU:C:2015:353, bod 15). Okolnosť, že vnútroštátny súd po formálnej stránke položil prejudiciálnu otázku s odkazom na určité ustanovenia práva Únie, nebráni tomu, aby Súdny dvor poskytol tomuto súdu všetky prvky výkladu, ktoré môžu byť užitočné na rozhodnutie veci, ktorú prejednáva, či už na ne v texte svojich otázok odkázal, alebo nie. V tejto súvislosti prináleží Súdnemu dvoru získať zo všetkých informácií, ktoré poskytol vnútroštátny súd, a najmä z odôvodnenia jeho rozhodnutia, prvky práva Únie, ktoré si vyžadujú výklad so zreteľom na predmet sporu (pozri rozsudok Essent Energie Productie, C‑91/13, EU:C:2014:2206, bod 36).

18

Vzhľadom na to, že z rozhodnutí vnútroštátneho súdu vyplýva, že spoločnosť Biovet žiada vrátenie spotrebnej dane zaplatenej za etanol použitý na čistenie alebo dezinfekciu zariadení a priestorov v rámci svojej činnosti pri výrobe liekov, treba preskúmať, či sa na takú situáciu, ako je situácia vo veci samej, vzťahuje článok 27 ods. 1 písm. d) smernice 92/83. Pokiaľ by totiž šlo o takýto prípad, tento alkohol by bol povinne oslobodený od spotrebných daní podľa tohto ustanovenia, takže by už nebolo potrebné overovať, či je na takúto situáciu uplatniteľný článok 27 ods. 2 písm. d) tejto smernice.

19

V dôsledku toho treba preformulovať prvú a druhú otázku tak, aby z nich vyplývala otázka, či sa článok 27 ods. 1 písm. d) smernice 92/83 má vykladať v tom zmysle, že povinnosť oslobodenia upravená v tomto ustanovení sa uplatňuje na etanol používaný podnikom na čistenie alebo dezinfekciu materiálu a priestorov slúžiacich na výrobu liekov.

20

V tomto ohľade treba uviesť, že znenie tohto ustanovenia, podľa ktorého členské štáty oslobodia od zosúladenej spotrebnej dane alkoholické výrobky, na ktoré sa vzťahuje smernica 92/83, ak sa používajú na výrobu liekov, nepodmieňuje uplatnenie tohto oslobodenia ani podmienke, že tieto výrobky budú slúžiť priamo na výrobu liekov, ani podmienke, že by sa museli stať súčasťou zloženia liekov, na výrobu ktorých sú použité.

21

Iste, podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora cieľom sledovaným oslobodeniami upravenými smernicou 92/83 je najmä zneutralizovať vplyv spotrebných daní z alkoholu ako medziproduktu používaného v zložení iných komerčných alebo priemyselných produktov (pozri uznesenie Asprod, C‑313/14, EU:C:2014:2426, bod 16 a tam citovanú judikatúru).

22

Tento cieľ však nie je jediným cieľom sledovaným uvedenými oslobodeniami, pretože niektoré z nich, ako napríklad oslobodenia uvedené v článku 27 ods. 1 písm. a) a b) tejto smernice, ktoré sa vzťahujú na alkohol plne denaturovaný v súlade s požiadavkami členského štátu a alkohol takto denaturovaný a používaný na výrobu akéhokoľvek produktu neurčeného na ľudskú spotrebu, oslobodzujú od zosúladenej spotrebnej dane alkohol aj v tom prípade, keď nie je použitý ako medziprodukt používaný v zložení iných produktov.

23

Rovnako to platí v prípade oslobodenia upraveného v článku 27 ods. 1 písm. d) smernice 92/83, ktorého cieľom je zneutralizovať vplyv zosúladenej spotrebnej dane z alkoholu použitého na výrobu liekov, či už sa tento alkohol stáva súčasťou zloženia týchto liekov alebo je iba nevyhnutný na ich výrobu bez toho, aby sa stal súčasťou ich zloženia.

24

V predmetnej veci je nesporné, že spoločnosť Biovet žiadala o vrátenie spotrebnej dane zaplatenej za etanol použitý na dezinfekciu svojho materiálu a svojich priestorov v rámci činnosti pri výrobe liekov.

25

Zo spisu predloženého Súdnemu dvoru vyplýva, že dezinfekcia materiálu, zariadení a priestorov používaných na výrobu liekov predstavuje nevyhnutnú súčasť ich výrobného procesu a že použitie etanolu je nevyhnutné v rámci vykonania dezinfekcie. V tomto ohľade sú lieky špecifické oproti iným výrobkom v tom zmysle, že ich výrobný proces podlieha veľmi prísnym hygienickým pravidlám. Ako uvádza vnútroštátny súd, vykonanie dezinfekcie dotknuté vo veci samej má totiž za cieľ najmä odstrániť patogénne mikroorganizmy, ktoré na základe noriem týkajúcich sa obsahu choroboplodných zárodkov nesmú byť v liekoch prítomné.

26

Z toho vyplýva, že pokiaľ je táto dezinfekcia vlastná postupu výroby liekov, etanol použitý na tento účel musí byť považovaný za použitý „na výrobu liekov“ v zmysle článku 27 ods. 1 písm. d) smernice 92/83.

27

V dôsledku toho tento alkohol musí byť v súlade s týmto ustanovením oslobodený od zosúladenej spotrebnej dane za podmienok stanovených dotknutým členským štátom na účely zabezpečenia správnej a čestnej aplikácie oslobodenia upraveného v tomto ustanovení ako aj na účely ochrany pred daňovými únikmi, pred vyhýbaním sa plateniu daní a pred ich zneužívaním.

28

Za týchto podmienok treba na prvú a druhú otázku odpovedať tak, že článok 27 ods. 1 písm. d) smernice 92/83 sa má vykladať v tom zmysle, že povinnosť oslobodenia upravená v tomto ustanovení sa uplatňuje na etanol používaný podnikom na čistenie alebo dezinfekciu materiálu a priestorov slúžiacich na výrobu liekov.

29

Vzhľadom na odpoveď danú na prvú a druhú otázku nie je potrebné odpovedať na tretiu otázku.

30

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (druhá komora) rozhodol takto:

Článok 27 ods. 1 písm. d) smernice Rady 92/83/EHS z 19. októbra 1992 o zosúladení štruktúr spotrebných daní pre etanol a alkoholické nápoje sa má vykladať v tom zmysle, že povinnosť oslobodenia upravená v tomto ustanovení sa uplatňuje na etanol používaný podnikom na čistenie alebo dezinfekciu materiálu a priestorov slúžiacich na výrobu liekov.