1

Svojím odvolaním sa ClientEarth a Pesticide Action Network Europe (PAN Europe) (ďalej len „PAN Europe“) domáhajú zrušenia rozsudku Všeobecného súdu Európskej únie ClientEarth a PAN Europe/EFSA (T‑214/11, EU:T:2013:483, ďalej len „napadnutý rozsudok“), ktorým Všeobecný súd zamietol ich žalobu, ktorej predmetom bol pôvodne návrh na zrušenie rozhodnutia Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín (EFSA) z 10. februára 2011, ktorým sa zamieta žiadosť o prístup k niektorým pracovným dokumentom týkajúcim sa usmernení vypracovaných EFSA, ktoré sú určené žiadateľom o povolenie uviesť prípravky na ochranu rastlín na trh (ďalej len „usmernenia“), a neskôr žiadosť o zrušenie rozhodnutia EFSA z 12. decembra 2011 o späťvzatí skoršieho rozhodnutia a povolení prístupu žalobkýň ku všetkým informáciám, ktoré požadovali, okrem mien externých odborníkov, ktorí mali k návrhu usmernení určité pripomienky (ďalej len „návrh usmernení“).

2

Článok 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 z 18. decembra 2000 o ochrane jednotlivcov so zreteľom na spracovanie osobných údajov inštitúciami a orgánmi spoločenstva a o voľnom pohybe takýchto údajov (Ú. v. ES L 8, 2001, s. 1; Mim. vyd. 13/026, s. 102) stanovuje:

„Na účely tohto nariadenia:

3

Článok 8 tohto nariadenia, nazvaný „Prenos osobných údajov príjemcom iným, ako sú inštitúcie a orgány spoločenstva, ktorí podliehajú smernici 95/46/ES“, znie:

„Bez toho, aby boli dotknuté články 4, 5, 6 a 10, môžu byť osobné údaje prenášané iba príjemcom podliehajúcim vnútroštátnemu právu prijatému na vykonávanie smernice 95/46/ES:

…

b) ak príjemca preukáže nevyhnutnosť prenosu údajov a ak nie je žiaden dôvod predpokladať, že môžu byť dotknuté legitímne záujmy dotknutej osoby.“

4

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie (Ú. v. ES L 145, s. 43; Mim. vyd. 01/003, s. 331) definuje zásady, podmienky a obmedzenia práva na prístup k dokumentom týchto inštitúcií.

5

Článok 4 tohto nariadenia s názvom „Výnimky“ vo svojom odseku 1 stanovuje:

„Orgány odmietnu prístup k dokumentu v prípade, ak by sa jeho zverejnením porušila ochrana:

…

b) súkromia alebo bezúhonnosti [integrity – neoficiálny preklad] jednotlivca, predovšetkým v súlade s právnymi predpismi spoločenstva týkajúcimi sa ochrany osobných údajov.“

6

Článok 8 ods. 5 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1107/2009 z 21. októbra 2009 o uvádzaní prípravkov na ochranu rastlín na trh a o zrušení smerníc Rady 79/117/EHS a 91/414/EHS (Ú. v. EÚ L 309, s. 1) stanovuje, že „žiadateľ [o povolenie uviesť prípravky na ochranu rastlín na trh] priloží k dokumentácii [EFSA] určenú, verejne dostupnú, odborne zrecenzovanú vedeckú literatúru o účinnej látke a jej relevantných metabolitoch týkajúcu sa jej vedľajších účinkov na zdravie, životné prostredie a necieľové druhy…“.

7

EFSA 25. septembra 2009 požiadal svoje oddelenie poverené metodikou posudzovania o vypracovanie usmernení stanovujúcich spôsob, akým sa toto ustanovenie má vykonať. Toto oddelenie vytvorilo na tieto účely pracovnú skupinu (ďalej len „pracovná skupina“).

8

Pracovná skupina predložila návrh usmernení dvom orgánom EFSA, ktorých niektorými členmi boli externí vedeckí odborníci, a to vedecká skupina špecializovaná na prípravky na ochranu rastlín a ich rezíduá (ďalej len „PORR“) a riadiaci výbor pre pesticídy (ďalej len „RVP“). Títo externí odborníci boli vyzvaní, aby predložili k tomuto návrhu usmernení individuálne pripomienky.

9

Po predložení týchto pripomienok pracovná skupina zapracovala do uvedeného návrhu usmernení zmeny. Tento návrh bol následne predložený na verejné pripomienkovanie od 23. júla do 15. októbra 2010. Viaceré osoby a združenia, vrátane PAN Europe, predložili k tomuto návrhu pripomienky.

10

ClientEarth a PAN Europe 10. novembra 2010 zaslali EFSA spoločne žiadosť o prístup k dokumentom najmä na základe nariadenia č. 1049/2001. Táto žiadosť sa týkala viacerých dokumentov alebo súborov dokumentov súvisiacich s prípravou návrhu usmernení, vrátane pripomienok externých odborníkov pôsobiacich v PORR a RVP.

11

Listom z 1. decembra 2010 EFSA povolil ClientEarth a PAN Europe prístup k časti sporných dokumentov. Na základe výnimky stanovenej v článku 4 ods. 3 druhom pododseku nariadenia č. 1049/2001, ktorá sa týka ochrany rozhodovacieho procesu inštitúcií, však zamietol zverejnenie dvoch súborov dokumentov, a to na jednej strane za sebou nasledujúcich pracovných verzií návrhu usmernení a na druhej strane pripomienok externých odborníkov pôsobiacich v PORR a RVP, ktoré sa týkajú tohto návrhu.

12

ClientEarth a PAN Europe 23. decembra 2010 predložili žiadosť, ktorou sa domáhali, aby EFSA prehodnotil svoje stanovisko obsiahnuté v liste z 1. decembra 2010.

13

Rozhodnutím z 10. februára 2011 EFSA potvrdil, že prístup k nezverejneným dokumentom treba podľa článku 4 ods. 3 druhého pododseku nariadenia č. 1049/2001 zamietnuť.

14

Usmernenia boli prijaté 28. februára 2011. V ten istý deň boli uverejnené vo Vestníku EFSA.

15

EFSA 12. decembra 2011 prijal a oznámil ClientEarth a PAN Europe nové rozhodnutie v rámci odpovede na ich žiadosť, ktorú tieto spoločnosti podali 23. decembra 2010. Oznámil, že sa rozhodol svoje rozhodnutie z 10. februára 2011„vziať späť“, „zrušiť“ a „nahradiť“. Podľa tohto nového rozhodnutia povolil spoločnostiam ClientEarth a PAN Europe prístup najmä k individuálnym pripomienkam externých odborníkov PORR a RVP k návrhu usmernení. Uviedol však, že podľa článku 4 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 1049/2001, ako aj právnych predpisov Únie týkajúcich sa ochrany osobných údajov, najmä nariadenia č. 45/2001, začiernil mená týchto odborníkov. V tejto súvislosti uviedol, že zverejnenie mien týchto odborníkov by bolo prenosom osobných údajov v zmysle článku 8 nariadenia č. 45/2001 a že podmienky tohto prenosu upravené v tomto článku neboli v predmetnom prípade splnené.

16

ClientEarth a PAN Europe 11. apríla 2011 podali žalobu, ktorou sa domáhali zrušenia rozhodnutia EFSA z 10. februára 2011. Následne bola žaloba považovaná za žalobu požadujúcu odteraz zrušenie rozhodnutia EFSA z 12. decembra 2011, keďže týmto rozhodnutím EFSA zamietol oznámiť ClientEarth a PAN Europe mená externých odborníkov, ktorí predložili pripomienky k návrhu usmernení.

17

Na podporu svojej žaloby ClientEarth a PAN Europe uviedli tri žalobné dôvody.

18

Všeobecný súd rozhodol, že všetky tri žalobné dôvody sú nedôvodné a v dôsledku toho zamietol žalobu.

19

ClientEarth a PAN Europe navrhujú, aby Súdny dvor napadnutý rozsudok zrušil a zaviazal EFSA na náhradu trov konania.

20

EFSA a Európska komisia navrhujú, aby Súdny dvor odvolanie zamietol a zaviazal ClientEarth a PAN Europe na náhradu trov konania.

21

Uznesením predsedu Súdneho dvora z 18. júna 2014 sa Európskemu dozornému úradníkovi pre ochranu údajov (EDÚOÚ) povolil vstup do konania ako vedľajšiemu účastníkovi na podporu návrhov EFSA a Komisie.

22

ClientEarth a PAN Europe na podporu svojho odvolania uvádzajú tri odvolacie dôvody.

23

V prvom odvolacom dôvode, založenom na nesprávnom uplatnení pojmu „osobné údaje“ v zmysle článku 2 písm. a) nariadenia č. 45/2001, ClientEarth a PAN Europe kritizujú posúdenie uskutočnené Všeobecným súdom, obsiahnuté predovšetkým v bode 46 napadnutého rozsudku, podľa ktorého informácie, ktoré by im umožnili u každej z pripomienok identifikovať, ktorý z externých odborníkov ju vypracoval (ďalej len „sporné informácie“), spadajú pod tento pojem.

24

Spochybňujú, že pod uvedený pojem môže spadať kombinácia údajov týkajúca sa vedeckých názorov prezentovaných odborníkmi v rámci ich účasti vo výbore poverenom výkonom verejnej funkcie v záujme občanov. Dodávajú, že mená dotknutých odborníkov, ako aj nimi vyjadrené názory na návrh usmernení sú sprístupnené verejnosti na internetovej stránke EFSA, a že z tohto dôvodu sa sporné informácie majú považovať za informácie spadajúce do verejnej sféry. Zdôrazňujú, že nič nenasvedčuje tomu, že by sa EFSA usiloval overiť, či títo odborníci sú proti zverejneniu týchto informácií.

25

Odvolateľky ďalej uvádzajú, že skutočnosť, že odborník v rámci výkonu povolania vydáva vedecké stanovisko, nepatrí pod pojem súkromie.

26

EFSA a Komisia, podporované EDÚOÚ, odmietajú dôvodnosť tejto argumentácie.

27

Článok 2 písm. a) nariadenia č. 45/2001 definuje pojem „osobné údaje“ na účely tohto nariadenia ako „akékoľvek informácie týkajúce sa identifikovanej alebo identifikovateľnej fyzickej osoby“.

28

Vo veci samej, ako je uvedené v bode 43 napadnutého rozsudku, ClientEarth a PAN Europe chcú prostredníctvom žiadosti o zverejnenie sporných informácií zistiť, kto je autorom každej z pripomienok vyjadrených externými odborníkmi.

29

Keďže takéto informácie by umožnili prepojiť určitú predloženú pripomienku s konkrétnym odborníkom, týka sa identifikovaných fyzických osôb, a preto je súborom osobných údajov v zmysle článku 2 písm. a) nariadenia č. 45/2001.

30

Ako Všeobecný súd v bodoch 44 až 46 napadnutého rozsudku správne rozhodol, skutočnosť, že uvedené informácie sú zasadené do kontextu výkonu povolania, ich nemôžu zbaviť ich charakteru ako súboru osobných údajov (pozri v tomto zmysle rozsudky Österreichischer Rundfunk a i., C‑465/00, C‑138/01 a C‑139/01, EU:C:2003:294, bod 64; Komisia/Bavarian Lager, C‑28/08 P, EU:C:2010:378, body 66 až 70, ako aj Worten, C‑342/12, EU:C:2013:355, body 19 a 22).

31

Zároveň skutočnosť, že identita dotknutých odborníkov, ako aj pripomienky predložené k návrhu usmernení boli zverejnené na internetovej stránke EFSA, neznamená, že sporné informácie stratia danú kvalifikáciu (pozri v tomto zmysle rozsudok Satakunnan Markkinapörssi a Satamedia, C‑73/07, EU:C:2008:727, bod 49).

32

Okrem toho, ako to tvrdia EFSA, Komisia a EDÚOÚ, pojmy „osobné údaje“ v zmysle článku 2 písm. a) nariadenia č. 45/2001 a „údaje týkajúce sa súkromia“ sa navzájom nezhodujú. V dôsledku toho je vo veci samej irelevantné tvrdenie spoločností ClientEarth a PAN Europe, že sporné informácie nepatria do súkromia dotknutých odborníkov.

33

Napokon nesúhlas dotknutej osoby so zverejnením sporných informácií nie je konštitutívnym prvkom pojmu „osobné údaje“ v zmysle článku 2 písm. a) nariadenia č. 45/2001, takže Všeobecný súd v bode 58 napadnutého rozsudku správne rozhodol, že kvalifikácia informácií týkajúcich sa určitej osoby ako osobného údaju nezávisí od existencie takéhoto nesúhlasu.

34

Vzhľadom na predchádzajúcu analýzu Všeobecný súd v bode 60 napadnutého rozsudku správne dospel k záveru, že EFSA sa oprávnene domnieval, že sporné informácie predstavujú súbor osobných údajov.

35

Prvý odvolací dôvod sa v dôsledku toho musí zamietnuť.

36

Teraz treba preskúmať spoločne druhý a tretí odvolací dôvod.

37

V rámci svojho druhého odvolacieho dôvodu založeného na nesprávnom uplatnení článku 4 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 1049/2001 a článku 8 písm. b) nariadenia č. 45/2001 ClientEarth a PAN Europe uvádzajú, že ani Všeobecný súd a ani EFSA nezvážili všetky záujmy, ktoré sú chránené týmito dvomi ustanoveniami, a to na strane jednej „právo na transparentnosť“ a na strane druhej právo na ochranu súkromia a osobných údajov.

38

Predovšetkým kritizujú skutočnosť, že Všeobecný súd sa uspokojil s preskúmaním otázky, či preukázali nevyhnutnosť zverejnenia sporných informácií, avšak nezvážil dotknuté záujmy.

39

V rámci ich tretieho odvolacieho dôvodu založeného na porušení článku 5 ZEÚ ClientEarth a PAN Europe tvrdia, že tým, že Všeobecný súd zamietol jednotlivé tvrdenia, ktoré odvolateľky uviedli na preukázanie nevyhnutnosti zverejnenia sporných informácií, porušil zásadu proporcionality.

40

EFSA a Komisia, podporovaní EDÚOÚ, odmietajú dôvodnosť argumentácie, ktorú v rámci druhého odvolacieho dôvodu predložili ClientEarth a PAN Europe.

41

Pri treťom odvolacom dôvode sa EFSA najprv pýta na prípustnosť tohto dôvodu. V tomto dôvode totiž nie sú dostatočne presne uvedené napádané časti rozsudku. Okrem toho sa tento dôvod obmedzuje na opakovanie tvrdení smerujúcich proti rozhodnutiu EFSA z 12. decembra 2011, ktoré už boli uvedené na Všeobecnom súde, v snahe dosiahnuť opätovné preskúmanie prvostupňovej žaloby, čo nepatrí do právomoci Súdneho dvora v rámci odvolacieho konania.

42

Napokon EFSA, rovnako ako Komisia, tvrdí, že tretí odvolací dôvod je zjavne nedôvodný, pretože Všeobecný súd jednoducho v súlade s nariadením č. 45/2001 a judikatúrou Súdneho dvora vyžadoval, aby žalobkyne preukázali ich legitímny záujem na sprístupnení sporných informácií. Takáto požiadavka nie je neprimeraná a v plnom rozsahu zaručuje nevyhnutnú rovnováhu medzi dotknutými záujmami.

43

Na rozdiel od tvrdení EFSA časti odvolania týkajúce sa tretieho odvolacieho dôvodu umožňujú identifikovať tie časti napadnutého rozsudku, ktorých sa daný odvolací dôvod týka. Navyše ClientEarth a PAN Europe sa v tomto odvolacom dôvode neobmedzujú na opakovanie tvrdení smerujúcich proti rozhodnutiu EFSA z 12. decembra 2011, ktoré už uviedli na Všeobecnom súde, ale namietajú nesprávne právne posúdenie, ktorého sa v predmetnej veci Všeobecný súd dopustil pri uplatňovaní článku 8 písm. b) nariadenia č. 45/2001. V dôsledku toho je uvedený odvolací dôvod prípustný.

44

Ak je cieľom žiadosti založenej na článku 2 písm. a) nariadenia č. 45/2001 získať prístup k dokumentom obsahujúcim osobné údaje, ustanovenia tohto nariadenia, najmä článok 8 písm. b) tohto nariadenia, sa v plnej miere uplatnia (pozri rozsudky Komisia/Bavarian Lager, C‑28/08 P, EU:C:2010:378, bod 63, a Strack/Komisia, C‑127/13 P, EU:C:2014:2250, bod 101).

45

Podľa článku 8 písm. b) nariadenia č. 45/2001 možno v zásade preniesť osobné údaje len v prípade, ak príjemca preukáže nevyhnutnosť ich prenosu a ak nie je žiaden dôvod predpokladať, že môžu byť dotknuté legitímne záujmy dotknutej osoby.

46

Zo samotného znenia tohto ustanovenia vyplýva, že – ako správne v bode 83 napadnutého rozsudku rozhodol Všeobecný súd – toto ustanovenie podmieňuje prenos osobných údajov splnením dvoch kumulatívnych podmienok.

47

V tomto kontexte musí najskôr subjekt, ktorý žiada o takýto prenos, preukázať nevyhnutnosť prenosu. Ak túto nevyhnutnosť preukáže, prináleží dotknutej inštitúcii, aby preverila, že neexistuje dôvod domnievať sa, že sporným prenosom by mohli byť dotknuté legitímne záujmy dotknutej osoby. Ak neexistuje takýto dôvod, má dôjsť k požadovanému prenosu, zatiaľ čo v opačnom prípade dotknutá inštitúcia musí pri rozhodovaní o žiadosti o prístup zvážiť jednotlivé dotknuté záujmy (pozri v tomto zmysle rozsudky Komisia/Bavarian Lager, C‑28/08 P, EU:C:2010:378, body 77 a 78, ako aj Strack/Komisia, C‑127/13 P, EU:C:2014:2250, body 107 a 108; pozri tiež v tomto zmysle rozsudok Volker und Markus Schecke a Eifert, C‑92/09 a C‑93/09, EU:C:2010:662, bod 85).

48

Z uvedeného – na rozdiel od tvrdení ClientEarth a PAN Europe v druhom odvolacom dôvode – vyplýva, že Všeobecný súd konal správne, keď najskôr preskúmal, či tvrdenia vyššie uvedených spoločností preukazujú nevyhnutnosť prenosu spornej informácie v zmysle článku 8 písm. b) nariadenia č. 45/2001.

49

Treba však overiť, či Všeobecný súd, ako to tvrdia ClientEarth a PAN Europe vo svojom treťom odvolacom dôvode, pri tomto preskúmaní nesprávne uplatnil podmienku týkajúcu sa tejto nevyhnutnosti.

50

Prvé tvrdenie uvedené žalobkyňami na Všeobecnom súde a následne uvedené aj v bode 75 napadnutého rozsudku sa zakladalo na existencii všeobecnej požiadavky transparentnosti, ktorá vyplýva z článku 1 ZEÚ, článku 11 ods. 2 ZEÚ a článku 15 ZFEÚ.

51

Súdny dvor však v tejto súvislosti už rozhodol, že cieľu transparentnosti vo všeobecnosti nemožno priznať automaticky prednosť pred právom na ochranu osobných údajov (rozsudok Volker und Markus Schecke a Eifert, C‑92/09 a C‑93/09, EU:C:2010:662, bod 85).

52

Všeobecný súd teda v bode 78 napadnutého rozsudku správne rozhodol, že žalobkyne týmto prvým tvrdením nepreukázali nevyhnutnosť poskytnutia sporných informácií.

53

Druhé tvrdenie, opätovne uvedené aj v bode 79 napadnutého rozsudku, bolo založené na existencii určitého prostredia nedôvery voči EFSA, ktorý bol často obviňovaný zo zaujatosti, keďže sa obracal na odborníkov, ktorí z dôvodu ich prepojenia na priemyselné loby mali osobné záujmy, a zároveň bolo založené na nevyhnutnosti zabezpečiť transparentnosť procesu rozhodovania tohto orgánu.

54

V tejto súvislosti je na jednej strane dôležité zdôrazniť, že sporné informácie sa týkajú osôb, ktoré sa ako platení odborníci zúčastnili na vypracovaní dokumentu EFSA, ktorý obsahoval usmernenia pre hospodárske subjekty, ktoré chcú podať žiadosť o povolenie na uvedenie prípravku na ochranu rastlín na trh.

55

Ako uvádzajú ClientEarth a PAN Europe, zverejnenie týchto informácií bolo v takomto prípade nevyhnutné na zabezpečenie transparentnosti prijímania aktu, ktorý by mohol mať vplyv na činnosti hospodárskych subjektov, a to predovšetkým na posúdenie spôsobu, akým jednotliví odborníci, ktorí sa tohto procesu zúčastnili, mohli svojím vedeckým stanoviskom ovplyvniť obsah uvedeného aktu.

56

Transparentnosť procesu prijímania aktu takejto povahy zo strany verejného orgánu totiž prispieva k väčšej legitimite tohto orgánu v očiach adresátov tohto aktu a zvyšuje dôveru adresátov aktu v tento orgán (pozri v tomto zmysle rozsudky Švédsko a Turco/Rada, C‑39/05 P a C‑52/05 P, EU:C:2008:374, bod 59, ako aj Švédsko/MyTravel a Komisia, C‑506/08 P, EU:C:2011:496, bod 113), a zároveň v demokratickom systéme zvyšuje zodpovednosť verejného orgánu voči občanom (pozri v tomto zmysle rozsudky Švédsko a Turco/Rada, C‑39/05 P a C‑52/05 P, EU:C:2008:374, bod 45; Rada/Access Info Europe, C‑280/11 P, EU:C:2013:671, bod 32, a Rada/in ’t Veld, C‑350/12 P, EU:C:2014:2039, body 53, 106 a 107).

57

Ďalej treba zdôrazniť, že tvrdenie uvedené v bode 53 tohto rozsudku sa neobmedzuje len na všeobecné a abstraktné úvahy, ale opiera sa, ako sa uvádza v bode 79 napadnutého rozsudku, o štúdiu svedčiacu o úzkom prepojení väčšiny odborníkov, ktorí boli členmi pracovnej skupiny EFSA, so skupinami priemyselnej loby.

58

Je síce pravda, že spoločnostiam ClientEarth a PAN Europe sa oznámili údaje, uvedené v bode 80 napadnutého rozsudku, a to mená, životopisy a vyhlásenia o záujmoch odborníkov, ktorí predložili pripomienky k návrhu usmernení, avšak nič to nemení na tom, že poskytnutie sporných informácií bolo potrebné na to, aby sa mohla konkrétne preveriť nestrannosť každého z týchto odborníkov pri plnení vedeckých úloh v službách EFSA.

59

Z uvedeného vyplýva, že Všeobecný súd v bode 80 napadnutého rozsudku nesprávne rozhodol, že tvrdenie ClientEarth a PAN Europe, opätovne citované v bode 79 tohto rozsudku, nepostačuje na preukázanie nevyhnutnosti prenosu sporných informácií.

60

Námietka Všeobecného súdu v citovanom bode 80 napadnutého rozsudku, že ClientEarth a PAN Europe nespochybnili nezávislosť žiadneho z dotknutých odborníkov, predstavuje nesprávne uplatnenie podmienky nevyhnutnosti prenosu, ktorá je uvedená v článku 8 písm. b) nariadenia č. 45/2001. Okrem toho takéto spochybnenie predpokladá, že ClientEarth a PAN Europe už vopred poznali identitu odborníka, ktorý predložil pripomienku.

61

V dôsledku toho je tretí odvolací dôvod dôvodný a napadnutý rozsudok treba zrušiť.

62

V súlade s článkom 61 prvým odsekom druhou vetou Štatútu Súdneho dvora Európskej únie môže tento súd v prípade zrušenia napadnutého rozsudku vydať konečný rozsudok sám, ak to stav konania dovoľuje.

63

V predmetnom prípade sa Súdny dvor domnieva, že stav konania vo veci návrhu ClientEarth a PAN Europe na zrušenie rozhodnutia EFSA z 12. decembra 2011 dovoľuje rozhodnúť vo veci a vydať konečný rozsudok.

64

V rámci tejto žaloby je druhý žalobný dôvod predložený ClientEarth a PAN Europe založený na tom, že verejný záujem odôvodňuje zverejnenie spornej informácie podľa článku 8 písm. a) a b) nariadenia č. 45/2001.

65

V tejto súvislosti z analýzy uvedenej v bodoch 53 až 61 tohto rozsudku s ohľadom na článok 8 písm. b) nariadenia č. 45/2001 vyplýva, že podrobné tvrdenia ClientEarth a PAN Europe o obvinení EFSA zo zaujatosti pri výbere svojich odborníkov, ako aj o nevyhnutnosti zabezpečiť transparentnosť rozhodovacieho procesu tohto verejného orgánu z právneho hľadiska dostatočne preukazujú, že prenos sporných informácií bol v zmysle tohto ustanovenia nevyhnutný.

66

Vzhľadom na kumulatívny charakter dvoch podmienok uvedených v tomto ustanovení je na účely posúdenia zákonnosti rozhodnutia EFSA z 12. decembra 2011 ešte potrebné preskúmať, či existuje alebo neexistuje dôvod domnievať sa, že týmto prenosom by mohli byť dotknuté legitímne záujmy dotknutých osôb.

67

V tejto súvislosti z odpovede EFSA na písomné otázky Všeobecného súdu vyplýva, že tento orgán tvrdil, že takýto dôvod existuje a zdôrazňoval, že zverejnenie sporných informácií – ak by sa uskutočnilo – by negatívnym spôsobom zasiahlo do integrity a súkromia dotknutých odborníkov. Na tieto účely uvádza príklady individuálnych útokov, ktorým boli vystavení odborníci, ktorých požiadal o spoluprácu.

68

Treba však uviesť, že uvedené príklady sú vybraté z dokumentov, ktoré predložili samotné ClientEarth a PAN Europe na podporu vlastných tvrdení o vzájomnom prepojení niektorých odborníkov vybratých EFSA s priemyselnou loby, pričom prepojenie tvorilo základ obvinení zo zaujatosti vznesených voči tomuto orgánu a jeho odborníkom. Naopak, tieto príklady nijako nepreukazujú, že by zverejnenie sporných informácií mohlo zvýšiť riziko zásahu do súkromia alebo integrity dotknutých odborníkov.

69

Z uvedeného vyplýva, že hoci dotknutý orgán má posúdiť, či požadované zverejnenie môže konkrétne a skutočne ohroziť chránený záujem (pozri v tomto zmysle rozsudok Švédsko a Turco/Rada, C‑39/05 P a C‑52/05 P, EU:C:2008:374, bod 49), tvrdenie EFSA, že zverejnenie sporných informácií by mohlo zapríčiniť porušenie súkromia a integrity uvedených odborníkov, predstavuje všeobecnú úvahu, ktorá sa neopiera o žiadnu osobitnú skutočnosť prejednávanej veci. Naopak, takéto zverejnenie by samo osebe umožnilo rozptýlenie predmetných pochybností o zaujatosti alebo by za určitých okolností dalo dotknutým odborníkom možnosť – prípadne aj pomocou dostupných procesných prostriedkov – napadnúť dôvodnosť týchto tvrdení o zaujatosti.

70

Ak by sa prijalo toto tvrdenie EFSA, ktoré nie je podložené dôkazmi, mohlo by sa vo všeobecnosti uplatňovať na každú situáciu, keď orgán Európskej únie získa stanovisko odborníkov pred prijatím aktu ovplyvňujúceho činnosti hospodárskych subjektov, ktorí pôsobia v odvetví upravovanom daným aktom, a to bez ohľadu na to, o aké odvetvie ide. Takéto riešenie by odporovalo požiadavke striktného výkladu výnimiek z práva na prístup k dokumentom inštitúcií, ktorá vyžaduje konštatovanie existencie rizika konkrétneho a skutočného porušenia chráneného záujmu.

71

Z vyššie uvedených úvah vyplýva, že na rozdiel od záverov EFSA v rozhodnutí z 12. decembra 2011 boli v predmetnom prípade podmienky, ktoré vyžaduje článok 8 písm. b) nariadenia č. 45/2001 na povolenie prenosu sporných informácií, splnené.

72

Preto je potrebné druhému žalobnému dôvodu vyhovieť.

73

Z tohto dôvodu treba žalobe vyhovieť a zrušiť rozhodnutie EFSA z 12. decembra 2011.

74

Podľa článku 184 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora, ak je odvolanie dôvodné a Súdny dvor sám rozhodne s konečnou platnosťou vo veci samej, potom rozhodne aj o trovách konania. Článok 138 ods. 1 tohto rokovacieho poriadku uplatniteľný na konanie o odvolaní na základe jeho článku 184 ods. 1 stanovuje, že účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Článok 140 uvedeného nariadenia stanovuje v odseku 1, že inštitúcie, ktoré vstúpili do konania ako vedľajší účastníci, znášajú svoje vlastné trovy konania, a podľa tretieho pododseku môže Súdny dvor rozhodnúť, že aj iní vedľajší účastníci ako tí, ktorí sú výslovne uvedení v predchádzajúcich pododsekoch, znášajú svoje vlastné trovy konania.

75

Vzhľadom na to, že sa vyhovelo odvolaniu ClientEarth a PAN Europe, ako aj ich žalobe podanej na Všeobecný súd, je potrebné rozhodnúť, že EFSA znáša vlastné trovy konania a je opodstatnené zaviazať ho na náhradu trov konania, ktoré vznikli ClientEarth a PAN Europe v odvolacom a prvostupňovom konaní, tak ako to uvedené spoločnosti navrhli. Komisia znáša svoje vlastné trovy konania, ktoré jej v oboch konaniach vznikli. EDÚOÚ znáša svoje vlastné trovy konania, ktoré mu vznikli v odvolacom konaní.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (druhá komora) rozhodol a vyhlásil: