Vyberte si experimentálne prvky, ktoré chcete vyskúšať

Tento dokument je výňatok z webového sídla EUR-Lex

Dokument 62014CJ0242

Rozsudok Súdneho dvora (druhá komora) z 25. júna 2015.
Saatgut-Treuhandverwaltungs GmbH proti Gerhard und Jürgen Vogel GbR a i.
Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Landgericht Mannheim.
Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Práva Spoločenstva k odrodám rastlín – Nariadenie (ES) č. 2100/94 – Výnimka stanovená v článku 14 – Používanie produktu zberu na účely rozmnožovania poľnohospodármi bez povolenia majiteľa práv – Povinnosť poľnohospodárov zaplatiť za toto používanie spravodlivú odmenu – Lehota, v ktorej je potrebné zaplatiť odmenu, aby bolo možné využiť výnimku – Možnosť majiteľa práv využiť možnosť uplatnenia článku 94 – Porušenie.
Vec C-242/14.

Zbierka rozhodnutí – Všeobecná zbierka

Identifikátor ECLI: ECLI:EU:C:2015:422

ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (druhá komora)

z 25. júna 2015 ( *1 )

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania — Práva Spoločenstva k odrodám rastlín — Nariadenie (ES) č. 2100/94 — Výnimka stanovená v článku 14 — Používanie produktu zberu na účely rozmnožovania poľnohospodármi bez povolenia majiteľa práv — Povinnosť poľnohospodárov zaplatiť za toto používanie spravodlivú odmenu — Lehota, v ktorej je potrebné zaplatiť odmenu, aby bolo možné využiť výnimku — Možnosť majiteľa práv využiť možnosť uplatnenia článku 94 — Porušenie“

Vo veci C‑242/14,

ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Landgericht Mannheim (Nemecko) z 9. mája 2014 a doručený Súdnemu dvoru 19. mája 2014, ktorý súvisí s konaním:

Saatgut‑Treuhandverwaltungs GmbH

proti

Gerhard und Jürgen Vogel GbR,

Jürgenovi Vogelovi,

Gerhardovi Vogelovi,

SÚDNY DVOR (druhá komora),

v zložení: predsedníčka druhej komory R. Silva de Lapuerta, sudcovia J.‑C. Bonichot, A. Arabadžiev, J. L. da Cruz Vilaça a C. Lycourgos (spravodajca),

generálny advokát: N. Jääskinen,

tajomník: A. Calot Escobar,

so zreteľom na písomnú časť konania,

so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:

Saatgut‑Treuhandverwaltungs GmbH, v zastúpení: K. von Gierke a E. Trauernicht, Rechtsanwälte,

Gerhard und Jürgen Vogel GbR, ako aj G. a J. Vogelovci, v zastúpení: J. Beismann a M. Miersch, Rechtsanwälte,

španielska vláda, v zastúpení: A. Gavela Llopis, splnomocnená zástupkyňa,

holandská vláda, v zastúpení: M. Bulterman, C. Schillemans a J. Langer, splnomocnení zástupcovia,

Európska komisia, v zastúpení: G. von Rintelen a I. Galindo Martín, splnomocnení zástupcovia,

po vypočutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 5. marca 2015,

vyhlásil tento

Rozsudok

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu niektorých ustanovení nariadenia Rady (ES) č. 2100/94 z 27. júla 1994 o právach spoločenstva k odrodám rastlín (Ú. v. ES L 227, s. 1; Mim. vyd. 03/016, s. 390) a nariadenia Komisie (ES) č. 1768/95 z 24. júla 1995, ktoré ustanovuje pravidlá poľnohospodárskych výnimiek pre potreby článku 14 ods. 3 nariadenia č. 2100/94 (Ú. v. ES L 173, s. 14; Mim. vyd. 03/018, s. 63).

2

Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi Saatgut‑Treuhandverwaltungs GmbH (ďalej len „STV“), zástupkyňou záujmov majiteľa práv Spoločenstva k odrodám rastlín pre odrodu ozimného jačmeňa Finita, a poľnohospodárskou spoločnosťou Gerhard und Jürgen Vogel GbR, ako aj pánmi G. a J. Vogelovcami, spoločníkmi osobne zodpovednými za túto spoločnosť (ďalej len „spoločníci Vogelovci“), vo veci výsevu tejto odrody z ich strany.

Právny rámec

Nariadenie č. 2100/94

3

Článok 13 nariadenia č. 2100/94 s názvom „Práva majiteľa práv spoločenstva k odrodám rastlín a zakázané konanie“ stanovuje:

„1.   Vlastníctvo práv spoločenstva k odrodám má za účinok, že majiteľ alebo majitelia práva spoločenstva k odrodám, ďalej nazývaní iba ‚majitelia‘, majú nárok na vykonávanie činností stanovených v odseku 2.

2.   Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článkov 15 a 16, si nasledujúce činnosti, týkajúce sa množiteľského materiálu odrôd alebo zozberaného materiálu chránenej odrody, ďalej spoločne nazývané iba ‚materiál’, vyžadujú povolenie majiteľa:

a)

výroba alebo reprodukcia (množenie);

Vydanie povolenia majiteľa môže podliehať podmienkam a obmedzeniam ním určeným.

…“

4

Článok 14 tohto nariadenia s názvom „Výnimka z práv spoločenstva k odrodám rastlín“ upravuje:

„1.   Napriek článku 13 ods. 2 a s cieľom ochrany poľnohospodárskej výroby sa poľnohospodárom povoľuje používať s cieľom rozmnožovania (pestovania) na poli na ich vlastnej poľnohospodárskej usadlosti produkt zberu, ktorý získali na ich vlastnej poľnohospodárskej usadlosti sadením množiteľského materiálu odrody inej, než je hybridná alebo syntetická odroda, chránenej právom spoločenstva k odrodám rastlín.

2.   Ustanovenia odseku 1 sa vzťahujú výhradne na nasledujúce druhy poľnohospodárskych rastlín:

b)

Obilniny:

Hordeum vulgare – Jačmeň

3.   Podmienky na nadobudnutie účinnosti výnimky stanovenej v odseku 1 a ochrany oprávnených záujmov šľachtiteľov a poľnohospodárov pred nadobudnutím účinnosti tohto nariadenia sa stanovia vo vykonávacích predpisoch podľa článku 114 na základe týchto kritérií:

malí poľnohospodári nie sú povinní platiť majiteľovi žiadnu odmenu;…

ostatní poľnohospodári sú povinní majiteľovi platiť spravodlivú odmenu, ktorá bude zreteľne nižšia než čiastka účtovaná za licencovanú produkciu množiteľského materiálu tej istej odrody v tej istej oblasti; prihliadajúc na rozsah, v ktorom sa pre príslušnú odrodu bude využívať výnimka ustanovená v odseku 1, môže sa konkrétna výška tejto odmeny časom meniť,

sledovanie dodržiavania ustanovení tohto článku alebo ustanovení prijatých podľa tohto článku je výhradnou zodpovednosťou majiteľov; pri organizovaní takéhoto sledovania nesmú majitelia žiadať o pomoc úradné orgány,

na požiadanie majiteľov im poľnohospodári a prevádzajúci spracovateľské služby poskytnú príslušné informácie; príslušné informácie môžu rovnako poskytnúť aj úradné orgány podieľajúce sa na sledovaní poľnohospodárskej výroby, ak tieto informácie získali bežným plnením ich úloh, bez dodatočného zaťaženia alebo nákladov. …“

5

Článok 94 uvedeného nariadenia týkajúci sa občianskoprávnych žalôb, ktoré sa môžu podať v prípade porušenia práva pri použití odrôd rastlín, znie:

„1.   Majiteľ môže zažalovať kohokoľvek, kto:

a)

v súvislosti s odrodou, pre ktorú bolo udelené právo spoločenstva k odrodám rastlín, vykoná bez oprávnenia niektorú z činností uvedených v článku 13 ods. 2,

s cieľom dosiahnutia zákazu takéhoto porušovania jeho práv, zaplatenia primeraného odškodnenia alebo oboch možností súčasne.

2.   Ktokoľvek, kto takto konal, či už úmyselne alebo z nedbanlivosti, je taktiež zodpovedný za náhradu akýchkoľvek ďalších škôd, ktoré boli majiteľovi spôsobené takýmto konaním. V prípade nevedomej nedbanlivosti možno nárok na náhradu škôd znížiť tak, aby zodpovedal takejto nevedomej nedbanlivosti, avšak nikdy nie tak, aby náhrada škôd bola nižšia než výhoda, ktorú spôsobením škôd získala osoba, ktorá práva majiteľa porušila.“

Nariadenie č. 1768/95

6

Článok 1 nariadenia č. 1768/95 vo svojom odseku 1 ustanovuje pravidlá a podmienky uvedenia výnimky z ochrany práv do platnosti pre potreby článku 14 ods. 1 nariadenia č. 2100/94.

7

Článok 2 tohto nariadenia znie:

„1.   Podmienky uvedené v článku 1 sa uplatnia pre majiteľa, zastúpeného šľachtiteľom ako aj pre farmára [poľnohospodára – neoficiálny preklad], takým spôsobom, že sa zabezpečia chránené záujmy každého.

2.   Zákonité záujmy sa nepovažujú za chránené záujmy ak jeden alebo viac z týchto záujmov sú nepriaznivo ovplyvnené bez možnosti odhadu potreby vytvorenia primeranej rovnováhy medzi každým z nich alebo potreby proporcionálnosti medzi účelom príslušnej podmienky a skutočným účinkom zavedenia.“

8

Článok 6 uvedeného nariadenia s názvom „Individuálne podmienky platieb“ vo svojom odseku 1 stanovuje:

„Bez toho, aby boli ovplyvnené ustanovenia odseku 2, individuálna povinnosť farmára [poľnohospodára – neoficiálny preklad] platiť primeranú odmenu platí od doby aktuálneho využívania zberaných produktov určených na rozmnožovanie na parcele.

Majiteľ môže určiť dátum a spôsob platby. Avšak, majiteľ nemôže určiť dátum splatnosti, ktorý je skorší ako dátum, kedy vzniká povinnosť.“

9

Článok 7 toho istého nariadenia s názvom „Malí farmári [poľnohospodári – neoficiálny preklad]“ vo svojom odseku 2 upravuje:

„Oblasti poľnohospodárskych pozemkov farmára [poľnohospodára – neoficiálny preklad], na ktorých sa pestujú rastliny, ale ktoré sú ponechané úhorom, prechodne, alebo stále, v obchodnom [hospodárskom – neoficiálny preklad] roku začínajúcom 1. júla a končiacom 30. júna nasledujúceho kalendárneho roka (‚obchodný [hospodársky – neoficiálny preklad] rok‘), v ktorom nastáva povinnosť platiť odmeny, sa považujú za oblasti, na ktorých sú rastliny stále pestované, ak sú subvencie alebo kompenzačné platby dotované spoločenstvom, alebo členským štátom v súvislosti s týmito pozemkami.“

10

Článok 17 nariadenia č. 1768/95 nazvaný „Priestupky [Porušenia – neoficiálny preklad]“ stanovuje:

„Majiteľ môže uplatniť práva vyplývajúce z ochrany práv odrôd rastlín v rámci spoločenstva voči osobe, ktorá porušuje ktorúkoľvek podmienku alebo obmedzenie súvisiace s výnimkou v zmysle článku 14 základného nariadenia ako je uvedené v tomto nariadení.“

Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky

11

Spoločnosť STV je združenie majiteľov práv k chráneným odrodám rastlín, ktoré okrem iného vykonáva práva majiteľa odrody ozimného jačmeňa Finita chráneného nariadením č. 2100/94. Spoločnosť STV zverejňuje na svojej internetovej stránke zoznam všetkých chránených odrôd rastlín, ktorých práva spravuje počas jednotlivých hospodárskych rokov, ako aj výšku poplatkov, ktoré je potrebné uhradiť za výsev týchto odrôd. Okrem toho spoločnosť STV každoročne žiada poľnohospodárov bez toho, aby označila konkrétnu odrodu, aby jej poskytli informácie o prípadnom výseve chránených odrôd rastlín, ktorých práva spravuje, a na tento účel im zasiela formuláre vyhlásenia o výseve spolu s príručkou, v ktorej sú uvedené všetky chránené odrody, ktoré spravuje v príslušnom hospodárskom roku, ako aj majitelia práv k týmto odrodám a držitelia licencií na ich používanie. Spoločníci Vogelovci, ktorí nemajú so spoločnosťou STV nijaký zmluvný vzťah, na tieto žiadosti o poskytnutie informácií neodpovedali.

12

Spoločnosť STV sa 16. decembra 2011 prostredníctvom jedného spracovateľa dozvedela, že spoločníci Vogelovci si počas hospodárskeho roka 2010/2011 dali dodať 35 metrických centov osiva odrody ozimného jačmeňa Finita.

13

Spoločnosť STV požiadala listom z 31. mája 2012 spoločníkov Vogelovcov o overenie údajov týkajúcich sa výsevu odrody ozimného jačmeňa Finita, o ktorom sa dozvedela prostredníctvom uvedeného spracovateľa, a o poskytnutie informácií týkajúcich sa daného výsevu, pričom spoločníci mali odpovedať najneskôr 20. júna 2012. Spoločníci Vogelovci na tento list nereagovali.

14

Listom z 27. júla 2012 spoločnosť STV požiadala spoločníkov Vogelovcov o zaplatenie sumy 262,50 eura zodpovedajúcej plnej výške poplatku, ktorý by bolo potrebné uhradiť za používanie licencie osiva odrody ozimného jačmeňa Finita, nazvanej „licencia C“, ako náhrady škody spôsobenej utajeným výsevom tejto chránenej odrody. Keďže k úhrade nedošlo, spoločnosť STV podala 18. marca 2013 žalobu, ktorou sa domáhala uvedeného odškodnenia na základe článku 94 ods. 1 a 2 nariadenia č. 2100/94.

15

Na podporu svojej žaloby spoločnosť STV uvádza, že spoločníci Vogelovci sú v zmysle článku 94 ods. 1 nariadenia č. 2100/94 povinní uhradiť spravodlivú odmenu v sume rovnajúcej sa plnej výške poplatku za licenciu C, lebo uskutočnili „neoprávnený“ výsev v zmysle tohto ustanovenia a nemôže sa na nich vzťahovať výnimka upravená v článku 14 ods. 1 tohto nariadenia, keďže si nesplnili povinnosť uhradiť odmenu stanovenú v článku 14 ods. 3 štvrtej zarážke uvedeného nariadenia. Spoločnosť STV okrem toho tvrdí, že táto povinnosť úhrady existovala nezávisle od žiadosti majiteľa práv na ochranu predmetnej odrody o informácie a že poľnohospodár ju musí splniť pred výsevom a v každom prípade pred koncom hospodárskeho roka, počas ktorého sa výsev uskutoční. Navyše sa domnieva, že údaje uverejnené na internetovej stránke a príručka, v ktorej sú uvedené všetky chránené odrody, ktorých práva spravuje, a ktorú každoročne zasiela poľnohospodárom, im umožňujú samostatne si vypočítať a teda aj uhradiť sumu, ktorú sú povinní zaplatiť za výsev týchto odrôd.

16

Spoločníci Vogelovci namietajú voči povinnosti zaplatiť sumu rovnajúcu sa plnej výške poplatku za licenciu C z dôvodu náhrady škody. Domnievajú sa, že sú nanajvýš povinní zaplatiť sumu zníženú z dôvodu „oprávneného“ výsevu v zmysle článku 14 ods. 1 nariadenia č. 2100/94. Navyše tvrdia, že neboli povinní odpovedať na žiadosť o informácie z 31. mája 2012, keďže táto sa netýkala aktuálneho hospodárskeho roka. Podľa spoločníkov Vogelovcov, aby bolo možné považovať podmienky nároku na odškodnenie za splnené, muselo by dôjsť k porušeniu povinnosti informovať.

17

Vnútroštátny súd uvádza, že tvrdenie spoločnosti STV, podľa ktorého je poľnohospodár pred výsevom povinný z vlastnej iniciatívy uhradiť odmenu upravenú v článku 14 ods. 3 štvrtej zarážke nariadenia č. 2100/94, vzbudzuje pochybnosti predovšetkým s ohľadom na článok 6 ods. 1 nariadenia č. 1768/95. Poukazuje na skutočnosť, že toto posledné uvedené ustanovenie sa zdá byť v rozpore s domnienkou, že poľnohospodár je pred výsevom povinný vopred uhradiť túto odmenu. Okrem toho vnútroštátny súd tvrdí, že ak môže byť uvedená odmena uhradená po výseve chránenej odrody, vzniká otázka, dokedy ju musí poľnohospodár zaplatiť, aby sa na neho vzťahovala výnimka podľa článku 14 nariadenia č. 2100/94 a unikol tak uplatneniu ustanovení článku 94 tohto nariadenia, ktoré sa týkajú porušenia. Podľa uvedeného vnútroštátneho súdu však ustanovenia nariadení č. 2100/94 a č. 1768/95 neposkytujú jasnú a presnú odpoveď na túto otázku, ktorou sa navyše nezaoberal ani Súdny dvor.

18

Za týchto podmienok Landgericht Mannheim rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru nasledujúce prejudiciálne otázky:

„1.

Je poľnohospodár, ktorý používal množiteľský materiál chránenej odrody získaný pestovaním bez toho, aby na tento účel uzatvoril zmluvu s majiteľom práv k odrodám rastlín, povinný zaplatiť primerané odškodnenie podľa článku 94 ods. 1 nariadenia č. 2100/94 a v prípade úmyselného konania alebo nedbanlivosti povinný nahradiť ďalšiu škodu spôsobenú porušením práv k odrodám rastlín podľa článku 94 ods. 2 uvedeného nariadenia už vtedy, keď v čase skutočného využívania produktu zberu určeného na rozmnožovanie na parcele ešte nesplnil povinnosť zaplatiť spravodlivú odmenu (poplatok za výsev), ktorá mu prináleží podľa článku 14 ods. 3 štvrtej zarážky uvedeného nariadenia v spojení s článkom 5 a nasl. nariadenia č.1768/95?

2.

Ak na prvú otázku treba odpovedať v tom zmysle, že poľnohospodár si môže splniť povinnosť zaplatiť spravodlivú odmenu za výsev ešte aj po skutočnom využívaní produktu zberu určeného na rozmnožovanie na parcele, majú sa uvedené ustanovenia vykladať v tom zmysle, že stanovujú lehotu, počas ktorej poľnohospodár, ktorý použil množiteľský materiál chránenej odrody získaný pestovaním, musí splniť povinnosť zaplatiť spravodlivú odmenu, aby sa výsev mohol v zmysle článku 94 ods. 1 v spojení s článkom 14 nariadenia č. 2100/94 považovať za ,oprávnený‘?“

O prejudiciálnych otázkach

19

Svojimi otázkami, ktoré je potrebné skúmať spoločne, sa vnútroštátny súd v podstate pýta, v akej lehote je poľnohospodár, ktorý používal množiteľský materiál chránenej odrody rastlín získaný pestovaním (poľnohospodárske osivo) bez toho, aby na tento účel uzatvoril zmluvu s majiteľom práv k predmetným odrodám rastlín, povinný si splniť povinnosť úhrady spravodlivej odmeny podľa článku 14 ods. 3 štvrtej zarážky nariadenia č. 2100/94 (ďalej len „spravodlivá derogačná odmena“), aby sa na neho vzťahovala výnimka z povinnosti získať povolenie tohto majiteľa práv podľa tohto článku 14.

20

Najprv treba pripomenúť, že podľa článku 13 ods. 2 nariadenia č. 2100/94 sa vyžaduje povolenie majiteľa práv Spoločenstva k odrodám rastlín, pokiaľ ide o množiteľský materiál odrôd alebo zozbieraný materiál chránenej odrody, najmä na výrobu alebo reprodukciu (množenie). V tomto kontexte upravuje článok 14 ods. 1 tohto nariadenia výnimku zo zásady, keďže použitie produktu zberu získaného poľnohospodármi na poli na ich vlastnej poľnohospodárskej usadlosti na účely rozmnožovania nepodlieha súhlasu majiteľa práv, pokiaľ spĺňajú určité podmienky výslovne stanovené v článku 14 ods. 3 uvedeného nariadenia (pozri rozsudok Geistbeck, C‑509/10, EU:C:2012:416, body 21 a 22).

21

Jednou z týchto podmienok, ktorá je uvedená v článku 14 ods. 3 štvrtej zarážke nariadenia č. 2100/94, je úhrada spravodlivej derogačnej odmeny majiteľovi práv k predmetným odrodám rastlín v zmysle uvedeného použitia.

22

Poľnohospodár, ktorý využíva produkt zberu chránenej odrody získaný pestovaním bez toho, aby tomuto majiteľovi zaplatil danú odmenu, sa nemôže dovolávať článku 14 ods. 1 nariadenia č. 2100/94, a preto sa usudzuje, že vykonal jednu z činností uvedených v článku 13 ods. 2 tohto nariadenia bez toho, aby k tomu mal povolenie. Preto z článku 94 toho istého nariadenia vyplýva, že uvedený majiteľ môže tohto poľnohospodára žalovať s cieľom dosiahnutia zákazu takéhoto porušovania jeho práv alebo zaplatenia primeraného odškodnenia alebo oboch možností súčasne. Ak by poľnohospodár konal úmyselne alebo z nedbanlivosti, je tiež zodpovedný za náhradu ďalších škôd, ktoré boli rovnakému majiteľovi práv spôsobené takýmto konaním (rozsudok Schulin, C‑305/00, EU:C:2003:218, bod 71).

23

Vnútroštátny súd sa v prvom rade pýta, či predmetný poľnohospodár musí uhradiť spravodlivú derogačnú odmenu pred skutočným využívaním produktu zberu určeného na rozmnožovanie na parcele.

24

V tejto súvislosti článok 6 nariadenia č. 1768/95, ktorý upravuje pravidlá uplatnenia povinnosti úhrady spravodlivej derogačnej odmeny, stanovuje vo svojom odseku 1 druhom pododseku, že majiteľ práv k predmetným odrodám rastlín síce môže určiť dátum a spôsob platby, avšak dátum splatnosti tejto platby nemôže nastať pred dátumom vzniku povinnosti uhradenia spravodlivej odmeny. V súlade s článkom 6 ods. 1 prvým pododsekom tohto nariadenia táto povinnosť vzniká, keď poľnohospodár skutočne využíva produkt zberu chránenej odrody určený na rozmnožovanie na parcele. Z toho vyplýva, že tento poľnohospodár si môže splniť uvedenú povinnosť aj po vysiatí produktu zberu chránenej odrody, keďže dátum skutočného využitia tohto produktu určeného na rozmnožovanie nepredstavuje lehotu, do uplynutia ktorej musí dôjsť k úhrade spravodlivej derogačnej odmeny, ale okamih, od ktorého sa táto odmena stáva splatnou.

25

Hoci uvedené ustanovenie potvrdzuje, že poľnohospodár si môže splniť povinnosť úhrady spravodlivej derogačnej odmeny aj po skutočnom zasiatí produktu zberu chránenej odrody, to isté ustanovenie neuvádza žiadnu lehotu, v ktorej je tento poľnohospodár povinný túto odmenu zaplatiť v prípade, ak mu nebola stanovená v súlade s článkom 6 ods. 1 druhým pododsekom nariadenia č. 1768/95 týmto majiteľom práv.

26

V tejto súvislosti spoločníci Vogelovci a španielska vláda v podstate tvrdia, že uvedená lehota môže plynúť bez obmedzenia. Odvolávajú sa práve na článok 6 ods. 1 nariadenia č. 1768/95, pričom v tejto súvislosti tvrdia, že hoci toto ustanovenie upravuje vznik uvedenej povinnosti úhrady, nestanovuje žiadnu lehotu.

27

Takýto výklad však nemožno prijať.

28

Po prvé totiž, ako uviedol v bode 39 svojich návrhov aj generálny advokát, ak by sa poľnohospodárovi, ktorý použil množiteľský materiál chránenej odrody rastlín získaný pestovaním (poľnohospodárske osivo), umožnilo splniť si povinnosť úhrady spravodlivej derogačnej odmeny bez časového obmedzenia, a tým by mohol neobmedzene uplatňovať výnimku upravenú v článku 14 nariadenia č. 2100/94, boli by žaloby uvedené v článku 94 tohto nariadenia zbavené potrebného účinku. Navyše zavedením takýchto žalôb proti všetkým porušiteľom, ktorí si nesplnili danú povinnosť úhrady, článok 94 zabraňuje, aby títo porušitelia mohli napraviť svoju situáciu aj po tom, čo majiteľ práv zistí utajené používanie chránenej odrody rastlín. Z toho vyplýva, že iba existencia lehoty na úhradu zabezpečí efektívne uplatňovanie uvedených žalôb.

29

Po druhé je potrebné pripomenúť, že jedine majitelia práv na ochranu odrôd rastlín sú zodpovední za dohľad a dozor nad použitím chránených odrôd rastlín v rámci povoleného pestovania, a preto sú odkázaní na dobrú vieru a spoluprácu dotknutých poľnohospodárov (rozsudok Geistbeck, C‑509/10, EU:C:2012:416, bod 42). Neexistencia konkrétnej lehoty, v ktorej by boli poľnohospodári povinní splniť si povinnosť úhrady spravodlivej derogačnej odmeny, by mohla podporovať poľnohospodárov k jej odkladu na neurčito v nádeji, že sa vyhnú jej zaplateniu. Umožniť poľnohospodárom takéhoto nesplnenia ich vlastných povinností voči majiteľom práv by bolo v rozpore s cieľom uvedeným v článku 2 nariadenia č. 1768/95, ktorý smeruje k zachovaniu primeranej rovnováhy medzi chránenými záujmami dotknutých poľnohospodárov a dotknutých majiteľov práv.

30

Skúmajúc, či relevantné ustanovenia skutočne upravujú lehotu na úhradu, je dôležité uviesť, že z článku 7 ods. 2 nariadenia č. 1768/95 vyplýva, že hospodársky rok, v priebehu ktorého je nutné zaplatiť odmenu, sa začína 1. júla a končí sa 30. júna nasledujúceho roka. Hoci sa toto ustanovenie týka určenia oblastí slúžiacich na pestovanie rastlín „malými poľnohospodármi“, preukazuje, že inštitúcia, ktorá je autorom nariadenia č. 2100/94, považovala pri stanovení podmienok uplatnenia článku 14 ods. 3 tohto nariadenia hospodársky rok, v priebehu ktorého sa používal množiteľský materiál chránenej odrody rastlín získaný pestovaním (poľnohospodárske osivo), za relevantnú lehotu, počas ktorej má byť vyplatená spravodlivá derogačná odmena.

31

Poľnohospodár, ktorý nezaplatil spravodlivú derogačnú odmenu v lehote, ktorá uplynula na konci hospodárskeho roka, počas ktorého sa uskutočnilo využitie množiteľského materiálu chránenej odrody rastlín získaného pestovaním bez toho, aby na tento účel uzatvoril zmluvu s majiteľom práv, sa považuje za poľnohospodára, ktorý vykonal jednu z činností uvedených v článku 13 ods. 2 nariadenia č. 2100/94 bez toho, aby k tomu mal povolenie, čo umožňuje majiteľovi práv podať voči nemu žaloby podľa článku 94 tohto nariadenia.

32

Vzhľadom na vyššie uvedené je potrebné na položené otázky odpovedať v tom zmysle, že aby sa na poľnohospodára, ktorý používal množiteľský materiál chránenej odrody rastlín získaný pestovaním (poľnohospodárske osivo) bez toho, aby na tento účel uzatvoril zmluvu s majiteľom práv k predmetným odrodám rastlín, vzťahovala výnimka z povinnosti získať povolenie tohto majiteľa podľa článku 14 nariadenia č. 2100/94, je povinný si splniť povinnosť úhrady spravodlivej derogačnej odmeny v lehote, ktorá uplynie pred koncom hospodárskeho roka, počas ktorého sa použitie uskutočnilo, t. j. najneskôr do 30. júna nasledujúceho po dátume opakovaného výsevu.

O trovách

33

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

 

Z týchto dôvodov Súdny dvor (druhá komora) rozhodol takto:

 

Aby sa na poľnohospodára, ktorý používal množiteľský materiál chránenej odrody rastlín získaný pestovaním (poľnohospodárske osivo) bez toho, aby na tento účel uzatvoril zmluvu s majiteľom práv Spoločenstva k predmetným odrodám rastlín, vzťahovala výnimka z povinnosti získať povolenie tohto majiteľa podľa článku 14 nariadenia Rady (ES) č. 2100/94 z 27. júla 1994 o právach Spoločenstva k odrodám rastlín, je povinný si splniť povinnosť úhrady spravodlivej odmeny v zmysle tohto článku 14 ods. 3 štvrtej zarážky v lehote, ktorá uplynie pred koncom hospodárskeho roka, počas ktorého sa použitie uskutočnilo, t. j. najneskôr do 30. júna nasledujúceho po dátume opakovaného výsevu.

 

Podpisy


( *1 ) Jazyk konania: nemčina.

Začiatok