1

Svojou žalobou Európska komisia navrhuje, aby Súdny dvor konštatoval, že Belgické kráľovstvo si tým, že prijalo a uplatňuje zníženie dane z príjmu pri príspevkoch platených v rámci dôchodkového sporenia v rozsahu, v akom sa uplatňuje iba na platby inštitúciám alebo fondom so sídlom v Belgicku, nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú z článkov 56 ZFEÚ a 63 ZFEÚ.

2

Podľa článku 34 ods. 1 až 3 zákona o dani z príjmov z roku 1992 (ďalej len „CIR 1992“):

„1.   Bez ohľadu na poskytovateľa, príjemcu, kvalifikáciu a spôsoby určenia a priznania sú dôchodkami, rentami a prídavkami:

…

2.   Príjmy z dôchodkového sporenia zahŕňajú:

…

3.   Zdaniteľná suma sporenia uvedeného v odseku 2 bode 1° sa rovná sume zodpovedajúcej kapitalizácii, so sadzbou 4,75 % ročne, z celkovej sumy čistých úhrnov vložených na sporivý účet, ktoré sa zohľadňujú pri znížení dane.

…“

3

Článok 39 ods. 2 bod 3° CIR 1992 stanovuje, že dôchodky, doplnkové dôchodky, renty, istiny, úspory a odkupné hodnoty sú oslobodené od dane, ak vyplývajú zo sporenia alebo poistenia so sporením, pri ktorých nebolo priznané zníženie dane uvedené v článku 145/1 bode 5° tohto zákona.

4

Článok 145/1 CIR 1992 stanovuje:

„S obmedzeniami a za podmienok určených v článkoch 145/2 až 145/16 sa prizná zníženie dane vypočítané z týchto výdavkov…:

…

…“

5

Článok 145/8 prvý odsek CIR 1992 znie:

„Pri znížení v rámci dôchodkového sporenia podľa článku 145/1 bodu 5° sa zohľadňujú sumy, ktoré sa s konečnou platnosťou platia v Belgicku:

6

Článok 145/11 CIR 1992 stanovuje, že správcovská spoločnosť fondov dôchodkového sporenia schválená v súlade s článkom 145/16 tohto zákona je povinná umiestňovať aktíva týchto fondov a príjmy z týchto aktív, po odpočítaní poplatkov, výlučne do investícií určených v článku 145/11 a v rámci obmedzení stanovených v uvedenom článku.

7

Podľa článkov 145/12 a 145/13 uvedeného zákona sa ustanovenia článku 145/11 vzťahujú rovnako aj na individuálne sporivé účty a poistenie so sporením.

8

Článok 145/15 CIR 1992 stanovuje:

„Na otvorenie kolektívnych alebo individuálnych sporivých účtov sú oprávnené len podniky uvedené v článku 56 ods. 1. Kráľ môže nariadením prerokovaným v Rade ministrov priznať za podmienok, ktoré stanoví, rovnaké schválenie burzovým spoločnostiam podľa belgického práva.

Na uzatváranie zmlúv o poistení so sporením sú oprávnené iba poisťovne, ktoré vykonávajú činnosť ‚životného poistenia‘ v súlade so zákonom z 9. júla 1975 o kontrole poisťovní.“

9

V článku 145/16 bode 1° CIR 1992 je kolektívny sporivý účet vymedzený ako podiely na fondoch dôchodkového sporenia schválených ministrom financií za podmienok stanovených kráľom, aby sa vytvorili úspory dostupné v prípade dožitia alebo smrti.

10

Článok 63/5 ods. 1 kráľovského vykonávacieho nariadenia k zákonu o dani z príjmov z roku 1992 (ďalej len „AR/CIR 1992“) stanovuje, že počas dvoch mesiacov nasledujúcich po skončení každého kalendárneho roka, počas ktorého sa platili príspevky v rámci dôchodkového sporenia, inštitúcie a podniky uvedené v článku 145/15 CIR 1992 poskytnú správe priamych daní a odvodov kópiu osvedčenia, ktoré poskytli každému držiteľovi sporivého účtu alebo poistencovi zo zmluvy o poistení so sporením.

11

Článok 63/6 ods. 1 AR/CIR 1992 stanovuje, aké dokumenty musí predložiť správcovská spoločnosť na podporu žiadosti o schválenie belgického investičného fondu ako fondu na dôchodkové sporenie. Odsek 2 rovnakého článku zaväzuje takúto správcovskú spoločnosť informovať ministra financií o zmenách, ktoré sa musia uskutočniť v takýchto dokumentoch, ako mu aj predkladať ročné účtovné závierky.

12

Podľa článku 63/7 AR/CIR 1992 dodržanie podmienok stanovených v článku 145/11 CIR 1992 sa zisťuje na základe dokumentov podrobne vysvetľujúcich situáciu fondov na konci posledného pracovného dňa každého mesiaca tvoriaceho súčasť každého kalendárneho trimestra, prekladaných správcovskou spoločnosťou ministrovi financií najneskôr jeden mesiac po skončení každého plného kalendárneho trimestra po vytvorení fondov.

13

Článok 63/8 AR/CIR 1992 spresňuje okolnosti, za ktorých možno odňať schválenie fondu dôchodkového sporenia.

14

Listom z 18. októbra 2006 Komisia vyzvala Belgické kráľovstvo na predloženie pripomienok k zlučiteľnosti určitých ustanovení belgickej právnej úpravy v oblasti zníženia dane z príjmov pri platbách uskutočnených v rámci dôchodkového sporenia so Zmluvou o ES a Dohodou o európskom hospodárskom priestore z 2. mája 1992 (Ú. v. ES L 1, 1994, s. 3; Mim. vyd. 11/052, s. 3). Dňa 8. februára 2007 tento členský štát odpovedal na tento list.

15

Dňa 22. marca 2010 Komisia zaslala Belgickému kráľovstvu odôvodnené stanovisko, v ktorom uviedla, že tento členský štát si nesplnil povinnosti, ktoré mu vyplývajú z článkov 56 ZFEÚ a 63 ZFEÚ, ako aj z článkov 31 a 40 Dohody o európskom hospodárskom priestore, a vyzvala ho, aby prijalo nevyhnutné opatrenia na dosiahnutie súladu s týmto odôvodneným stanoviskom v lehote dvoch mesiacov od jeho doručenia.

16

Keďže Komisiu neuspokojila odpoveď Belgického kráľovstva z 13. júla 2010 na odôvodnené stanovisko, podala žalobu, na základe ktorej sa začalo toto konanie.

17

Komisia na jednej strane uvádza, že otázka správy fondov dôchodkového sporenia predstavuje službu v zmysle článku 56 ZFEÚ. Domnieva sa, že skutočnosť, že príspevky do takýchto fondov vedú k zníženiu dane z príjmov len v prípade, ak sa platia finančným inštitúciám so sídlom v Belgicku, bráni slobodnému poskytovaniu služieb tak z hľadiska príjemcov týchto služieb, ako aj z hľadiska poskytovateľov, ktorí nemajú sídlo na území Belgicka.

18

Na druhej strane podľa nej tak vklady vložené na individuálny alebo kolektívny účet, ako aj platenie poistného na životné poistenie predstavujú pohyb kapitálu v zmysle článku 63 ZFEÚ. Priznanie zníženia dane pri týchto vkladoch a týchto platbách uskutočnených výlučne v prospech inštitúcií so sídlom v Belgicku podľa nej predstavuje prekážku voľného pohybu kapitálu, keďže belgickí vkladatelia a poistenci sú odrádzaní od toho, aby platili sumy v rámci dôchodkového sporenia inštitúciám, ktoré nemajú sídlo na území Belgicka.

19

Podľa Komisie uvedené prekážky nemôžu byť odôvodnené nevyhnutnosťou zaručiť koherenciu belgického daňového systému. V tejto súvislosti bolo podľa nej tvrdenie, že vnútroštátne pravidlá sú symetrické, keďže vylučujú zdanenie poskytovaných služieb, ak s tým spojené vklady a platby poistného neviedli k zníženiu dane, už odmietnuté Súdnym dvorom v jeho rozsudku z 30. januára 2007, Komisia/Dánsko (C-150/04, Zb. s. I-1163).

20

Komisia sa navyše domnieva, že Belgickému kráľovstvu sa nepodarilo splniť požiadavky na koherenciu daňového systému v rámci dohôd o zamedzení dvojitého zdanenia uzatvorených s ostatnými členskými štátmi, keďže značný počet týchto dohôd podľa nej stanovuje zdanenie starobných dôchodkov a ostatných podobných príjmov v štáte bydliska príjemcu. V prípade dohôd priznávajúcich túto právomoc štátu pôvodu uvedených príjmov požiadavka na daňovú koherenciu podľa nej nemôže odôvodniť spornú prekážku, lebo tento štát by mohol zdaniť poskytovania služieb v prospech samostatnej zdaniteľnej osoby, aj keby sa usadila v inom zmluvnom štáte.

21

Pokiaľ ide o odôvodnenie založené na ochrane občanov investujúcich do dôchodkového sporenia, Komisia sa domnieva, že bezpečnosť investovaných finančných prostriedkov možno zaručiť bez toho, aby bolo nevyhnutné vyžadovať, aby sa príspevky a poistné platili výlučne inštitúciám alebo fondom so sídlom v Belgicku, keďže povinnosti stanovené belgickou právnou úpravou v oblasti investovania, schválenia a vypracovania správ by sa mohli rovnako vzťahovať aj na finančné inštitúcie so sídlom v iných členských štátoch. Rovnako by podľa nej bola možná kontrola dodržiavania povinnosti v oblasti vypracovania správ, keďže predloženie týchto správ podľa nej predstavuje podmienku na získanie a udržanie schválenia udeleného inštitúcii alebo fondu. Belgické kráľovstvo by sa podľa nej okrem toho mohlo dovolávať smernice Rady 77/799/EHS z 19. decembra 1977 o vzájomnej pomoci príslušných úradov členských štátov v oblasti priamych [a nepriamych] daní (Ú. v. ES L 336, s. 15; Mim. vyd. 09/001, s. 63), zmenenej a doplnenej smernicou Rady 92/12/EHS z 25. februára 1992 (Ú. v. ES L 76, s. 1; Mim. vyd. 09/001, s. 179; ďalej len „smernica 77/799“), aby získalo informácie o sporiteľovi a kontrolovalo zahraničnú finančnú inštitúciu.

22

Belgické kráľovstvo uznáva, že sporný belgický systém dôchodkového sporenia predstavuje prekážku slobodného poskytovania služieb, ako aj voľného pohybu kapitálu. Tvrdí však, že takéto obmedzenie môže byť opodstatnené naliehavými dôvodmi všeobecného záujmu.

23

V tejto súvislosti v prvom rade uvádza vnútornú koherenciu daňového systému a tvrdí, že belgický dôchodkový systém je v súlade s požiadavkami rozsudkov z 28. januára 1992, Bachmann (C-204/90, Zb. s. I-249), a Komisia/Belgicko (C-300/90, Zb. s. I-305), v ktorých Súdny dvor predovšetkým vyžadoval existenciu priamej súvislosti medzi daňovým zvýhodnením a skutočným znevýhodnením. Hoci sú totiž podľa neho poskytovania dôchodkov v zásade zdaňované podľa článku 34 ods. 1 bodu 3° CIR 1992, naproti tomu sú oslobodené od dane podľa článku 39 ods. 2 bodu 3° uvedeného zákona, ak sa platbám na účty dôchodkového sporenia alebo poistnému na poistenie so sporením nepriznalo zníženie dane stanovené v článku 145/1 bode 5° tohto zákona, ako je to podľa neho v prípade, ak sú uvedené účty a poistenie so sporením spravované inštitúciami, ktoré nemajú sídlo v Belgicku.

24

Belgické kráľovstvo okrem toho uvádza, že spravilo všetko pre zaručenie daňovej koherencie na úrovni dohôd o zamedzení dvojitého zdanenia tým, že priznalo štátu pôvodu právomoc zdaniť dôchodky a ostatné podobné príjmy, ale pripúšťa, že v dohodách s niektorými členskými štátmi sa mu to nepodarilo.

25

V druhom rade Belgické kráľovstvo uvádza nevyhnutnosť účinnej daňovej kontroly. Na jednej strane zdôrazňuje, že belgická finančná správa môže vykonávať kontrolu uplatňovania zníženia dane pri platbách uskutočňovaných v rámci dôchodkového sporenia a zaručiť vyberanie splatnej dane z určenej sumy najmä na základe článku 63/5 AR/CIR 1992, ktorý stanovuje povinnosti zaväzujúce finančné inštitúcie a fondy dôchodkového sporenia, pokiaľ ide o informovanie finančnej správy v súvislosti s osvedčeniami doručovanými sporiteľom.

26

Na druhej strane Belgické kráľovstvo uvádza ochranu záujmov sporiteľov, aby sa im zaručilo platenie dôchodku, na ktorý budú mať nárok. Uvedená ochrana je podľa neho zaručená v článku 145/11 uvedeného zákona a článkoch 63/6 až 63/8 AR/CIR 1992, ktoré predovšetkým stanovujú postup schvaľovania fondov dôchodkového sporenia, možnosť odňať takéto schválenie, ako aj povinnosti v oblasti investovania a vypracovania správ. Uvedený členský štát sa domnieva, že ustanovenia práva Únie v oblasti výmeny informácií medzi členskými štátmi stanovujú pomalé a zaťažujúce postupy, ktoré teda nezaručujú, že inštitúcie a fondy so sídlom v iných členských štátoch dodržia tieto povinnosti.

27

Z ustálenej judikatúry vyplýva, že hoci priame dane patria do právomoci členských štátov, členské štáty ich musia uplatňovať v súlade s právom Únie (pozri rozsudok z 25. októbra 2012, Komisia/Belgicko, C‑387/11, bod 36 a citovanú judikatúru).

28

Najskôr treba uviesť, že poskytovanie služieb finančnými inštitúciami a poisťovňami v oblasti dôchodkového sporenia, vrátane schválených správcovských spoločností fondov dôchodkového sporenia, je poskytovaním služieb v zmysle článku 57 ZFEÚ. Takéto poskytovanie totiž zahŕňa služby poskytované zvyčajne za odplatu, ktorej podstatný prvok spočíva v skutočnosti, že predstavuje hospodárske protiplnenie za služby, o ktoré ide (pozri rozsudok z 3. októbra 2002, Danner, C-136/00, Zb. s. I-8147, bod 26).

29

Treba tiež zdôrazniť, že z pohľadu jednotného trhu a na umožnenie dosiahnuť jeho ciele článok 56 ZFEÚ bráni uplatneniu akejkoľvek vnútroštátnej právnej úpravy, ktorej dôsledkom je sťaženie poskytovania služieb v zmysle článku 57 ZFEÚ medzi členskými štátmi oproti poskytovaniu služieb len v rámci jedného členského štátu (pozri rozsudky Komisia/Dánsko, už citovaný, bod 38, ako aj zo 6. júna 2013, Komisia/Belgicko, C‑383/10, bod 42).

30

V prejednávanej veci Belgické kráľovstvo nespochybňuje, že sporné ustanovenia CIR 1992 predstavujú prekážku slobodného poskytovania služieb.

31

Dôsledkom skutočnosti, že príspevky platené v rámci dôchodkového sporenia vedú k nároku na zníženie dane stanovené v článku 145/1 bode 5° CIR 1992 len v prípade, ak sú platené finančným inštitúciám so sídlom v Belgicku, je totiž sťaženie slobodného poskytovania služieb v oblasti dôchodkového sporenia z ostatných členských štátov oproti poskytovaniu služieb len v rámci Belgického kráľovstva. Tento systém dôchodkového sporenia môže odrádzať tak belgických sporiteľov od individuálneho alebo kolektívneho sporenia alebo poistenia so sporením poskytovaného finančnými inštitúciami so sídlom v inom členskom štáte, ako je Belgické kráľovstvo, ako aj tieto finančné inštitúcie od poskytovania služieb na belgickom trhu (pozri v tomto zmysle rozsudky Danner, už citovaný, bod 31, a z 5. júla 2007, Komisia/Belgicko, C-522/04, Zb. s. I-5701, bod 39).

32

Z ustálenej judikatúry však vyplýva, že vnútroštátne opatrenia spôsobilé brániť výkonu základných slobôd zaručených Zmluvou o FEÚ alebo robiť tento výkon menej atraktívnym môžu byť napriek tomu prípustné pod podmienkou, že sledujú cieľ všeobecného záujmu, sú vhodné na zabezpečenie jeho dosiahnutia a nejdú nad rámec toho, čo je na dosiahnutie sledovaného cieľa nevyhnutné (pozri najmä rozsudok zo 6. júna 2013, Komisia/Belgicko, už citovaný, bod 49 a citovanú judikatúru).

33

Z ustálenej judikatúry takisto vyplýva, že vnútroštátnym orgánom prislúcha, aby pri prijímaní opatrenia, ktoré sa odchyľuje od zásady zaručenej právom Únie, v každom jednotlivom prípade preukázali, že uvedená podmienka je splnená. K dôvodom, ktoré členský štát môže uviesť na opodstatnenie, musí byť priložená analýza spôsobilosti a proporcionality obmedzujúceho opatrenia prijatého týmto členským štátom, ako aj presné údaje umožňujúce podporu jeho argumentácie (pozri rozsudok zo 14. júna 2012, Komisia/Holandsko, C‑542/09, bod 81 a citovanú judikatúru).

34

Belgické kráľovstvo v prvom rade uvádza nevyhnutnosť zachovať koherenciu belgického daňového systému, pričom sa odvoláva na symetriu sporného režimu, ktorý stanovuje, že príjmy z dôchodkového sporenia sa zdaňujú, ak platby uskutočnené v jeho rámci viedli k zníženiu dane, ale že v prípade neexistencie takéhoto zníženia sú oslobodené.

35

V tejto súvislosti Súdny dvor už pripustil, že nevyhnutnosť zachovania koherencie daňového systému môže odôvodniť obmedzenie výkonu slobôd pohybu zaručených Zmluvou o FEÚ, ale že táto nevyhnutnosť vyžaduje existenciu priamej súvislosti medzi daňovým zvýhodnením a zodpovedajúcim znevýhodnením (pozri v tomto zmysle rozsudky Komisia/Dánsko, už citovaný, bod 70, ako aj zo 4. júla 2013, Argenta Spaarbank, C‑350/11, body 41 a 42).

36

V prejednávanej veci je pravda, že existuje priama súvislosť medzi znížením dane, ku ktorému môže viesť platenie príspevkov v rámci dôchodkového sporenia, a zdanením príjmov z tohto sporenia. Podľa článku 39 ods. 2 bodu 3° CIR 1992 totiž dôchodky, doplnkové dôchodky, renty, istiny, úspory a odkupné hodnoty sú oslobodené od dane, ak vyplývajú zo sporenia alebo poistenia so sporením, pri ktorých nebolo priznané zníženie dane uvedené v článku 145/1 bode 5° tohto zákona (pozri v tomto zmysle rozsudky Bachmann, už citovaný, bod 21, a z 28. januára 1992, Komisia/Belgicko, už citovaný, bod 14).

37

Ako však Súdny dvor konštatoval v bode 71 už citovaného rozsudku Komisia/Dánsko v súvislosti s režimom stanovujúcim podobnú súvislosť medzi odpočítateľnosťou príspevkov do dôchodkového systému a zdanením zodpovedajúcich platieb, okolnosť, ktorá by mohla poškodzovať koherenciu belgického daňového systému, o ktorú ide, spočíva v možnosti premiestnenia pobytu prispievateľa medzi dňom zaplatenia príspevkov v rámci dôchodkového sporenia a dňom vyplatenia príjmov z tohto sporenia, a nie v skutočnosti, že finančná inštitúcia spravujúca dôchodkové sporenie sa nachádza v inom členskom štáte.

38

Ak totiž prispievateľ, ktorý uzavrel zmluvu o dôchodkovom sporení s finančnou inštitúciou so sídlom v Belgicku a má nárok na zníženie dane z príspevkov platených v rámci tohto dôchodkového sporenia, následne pred splatnosťou plnení z tohto sporenia premiestni svoj pobyt do iného členského štátu, Belgické kráľovstvo je zbavené právomoci zdaniť tieto príjmy, prinajmenšom pokiaľ uzavrelo s členským štátom, do ktorého si prispievateľ zmenil pobyt, dohodu o zamedzení dvojitého zdanenia, ktorá stanovuje, že dôchodky a iné podobné plnenia sa zdaňujú len v štáte pobytu poberateľa (pozri v tomto zmysle rozsudok Komisia/Dánsko, už citovaný, bod 72).

39

Naproti tomu začatie dôchodkového sporenia vo finančnej inštitúcii so sídlom v inom v členskom štáte ako Belgické kráľovstvo samo osebe nemôže poškodiť koherenciu sporného režimu. Tomuto členskému štátu totiž nič nebráni vo vykonávaní daňovej právomoci pri plneniach vychádzajúcich z dôchodkového sporenia vyplácaných finančnou inštitúciou so sídlom v inom členskom štáte prispievateľovi, ktorý má v okamihu výplaty tohto príjmu stále pobyt v Belgicku, ako protiváhu platieb príspevkov, pri ktorých sa priznalo odpočítanie dane (pozri v tomto zmysle rozsudok Komisia/Dánsko, bod 73).

40

V dôsledku toho sporný režim, ktorý všeobecným spôsobom odmieta priznanie zníženia dane pri príspevkoch platených v rámci dôchodkového sporenia vo finančnej inštitúcii so sídlom v inom členskom štáte ako Belgické kráľovstvo, nemôže byť odôvodnený nevyhnutnosťou zachovať koherenciu daňového systému.

41

V druhom rade sa Belgické kráľovstvo snaží odôvodniť sporný režim odvolávaním sa na nevyhnutnosť účinnej daňovej kontroly.

42

V tejto súvislosti z ustálenej judikatúry vyplýva, že nevyhnutnosť zabezpečiť účinnosť daňových kontrol môže odôvodniť obmedzenie základných slobôd (rozsudok zo 6. júna 2013, Komisia/Belgicko, už citovaný, bod 51).

43

Treba pripomenúť, že členský štát sa môže odvolávať na smernicu 77/799 s cieľom získať od príslušných orgánov iného členského štátu všetky informácie nevyhnutné na to, aby mohol správne stanoviť výšku daní, na ktoré sa uvedená smernica vzťahuje (pozri rozsudok z 19. novembra 2009, Komisia/Taliansko, C-540/07, Zb. s. I-10983, bod 60).

44

Navyše nič nebráni belgickým finančným orgánom v tom, aby si od prispievateľov vyžiadali dôkazy, ktoré považujú za nevyhnutné na správne stanovenie dotknutých daní, a prípadne nepriznali požadované zníženie dane, ak tieto dôkazy nie sú predložené (pozri v tomto zmysle rozsudky z 11. októbra 2007, ELISA, C-451/05, Zb. s. I-8251, bod 95, a zo 6. júna 2013, Komisia/Belgicko, už citovaný, bod 54).

45

Za týchto okolností nemožno vyhovieť odôvodneniu sporného režimu nevyhnutnosťou účinnej daňovej kontroly.

46

Belgické kráľovstvo sa okrem toho nemôže úspešne dovolávať ochrany záujmov sporiteľov, aby sa im zaručilo vyplácanie dôchodku, na ktorý budú mať nárok, v rámci cieľa zabezpečiť účinnosť daňových kontrol, ktoré sú zamerané na boj proti daňovým podvodom (pozri analogicky rozsudky z 13. marca 2008, Komisia/Španielsko, C‑248/06, bod 34, a z 5. júla 2012, SIAT, C‑318/10, bod 44), a nie na ochranu zdaniteľnej osoby.

47

Pokiaľ sa možno domnievať, že takáto ochrana vychádza z naliehavého dôvodu všeobecného záujmu spočívajúceho v ochrane spotrebiteľov, treba konštatovať, že Belgické kráľovstvo nepreukázalo, že sporné ustanovenia nejdú nad rámec toho, čo je nevyhnutné na zabezpečenie dosiahnutia uvádzaného cieľa.

48

V tejto súvislosti Belgické kráľovstvo vo svojom vyjadrení k žalobe nepreukázalo, že neexistujú iné prostriedky ochrany spotrebiteľov, ako je všeobecne vylúčiť akékoľvek platby inštitúciám so sídlom v iných členských štátoch alebo fondom spravovaným v iných členských štátoch z priznania zníženia dane pri dôchodkovom sporení.

49

Za týchto okolností nemožno vyhovieť odôvodneniu vychádzajúcemu z ochrany zdaniteľných osôb.

50

Z uvedeného vyplýva, že prekážka slobodného poskytovania služieb, ktorú sporný režim vyvoláva, nemôže byť odôvodnená cieľmi, ktoré uviedlo Belgické kráľovstvo.

51

Keďže sporný režim je v rozpore s ustanoveniami Zmluvy o FEÚ týkajúcimi sa slobodného poskytovania služieb, nie je potrebné osobitne skúmať tento režim vzhľadom na článok 63 ZFEÚ týkajúci sa voľného pohybu kapitálu (pozri v tomto zmysle rozsudky Komisia/Dánsko, už citovaný, bod 76, a zo 6. júna 2013, Komisia/Belgicko, už citovaný, bod 74).

52

V dôsledku toho treba konštatovať, že Belgické kráľovstvo si tým, že prijalo a uplatňuje zníženie daní z príjmu pri príspevkoch platených v rámci dôchodkového sporenia v rozsahu, v akom sa uplatňuje iba na platby inštitúciám a fondom so sídlom v Belgicku, nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú z článku 56 ZFEÚ.

53

Podľa článku 138 ods. 1 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora účastník konania, ktorý nemal vo veci úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže Komisia navrhla zaviazať Belgické kráľovstvo na náhradu trov konania a to nemalo úspech vo svojich dôvodoch, je opodstatnené zaviazať ho na náhradu trov konania.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (desiata komora) rozhodol a vyhlásil: