1

Svojím odvolaním doručeným do kancelárie Súdneho dvora 13. februára 2014 Európska komisia žiadala Súdny dvor zrušiť rozsudok Všeobecného súdu Európskej únie ANKO/Komisia (T‑117/12, EU:T:2013:643, ďalej len „napadnutý rozsudok“).

2

Svojím návrhom doručeným do kancelárie Súdneho dvora 17. februára 2014 Komisia žiadala Súdny dvor o odklad výkonu napadnutého rozsudku až do vyhlásenia rozsudku o odvolaní. Listom doručeným do kancelárie Súdneho dvora 18. februára 2014 Komisia rovnako žiadala, aby sa predbežne vyhovelo tomuto návrhu ešte predtým, ako druhý účastník konania predloží svoje pripomienky, až do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa konanie o nariadení predbežného opatrenia končí.

3

Uznesením z 21. februára 2014 podpredseda Súdneho dvora rozhodol podľa článku 160 ods. 7 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora odložiť výkon napadnutého rozsudku až do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa konanie o nariadení predbežného opatrenia končí, ešte predtým, ako druhý účastník konania predloží svoje pripomienky. Druhý účastník konania, spoločnosť ANKO AE Antiprosopeion, Emporiou kai Viomichanias (ďalej len „ANKO“), predložil 4. marca 2014 svoje písomné pripomienky k návrhu na nariadenie predbežného opatrenia.

4

ANKO je spoločnosť založená podľa gréckeho práva, ktorej predmetom činnosti je uvedenie na trh a výroba kovových výrobkov, ako aj elektronických výrobkov, zariadení a prístrojov a výrobkov, zariadení a prístrojov pre telekomunikácie, ktorá sa od roku 2006 zúčastnila na vykonávaní viacerých projektov dotovaných Európskym spoločenstvom alebo Európskou úniou.

5

Z bodu 2 napadnutého rozsudku vyplýva, že v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1906/2006 z 18. decembra 2006, ktorým sa ustanovujú pravidlá pre účasť podnikov, výskumných centier a univerzít na akciách v rámci siedmeho rámcového programu a pre šírenie výsledkov výskumu (2007 – 2013) (Ú. v. EÚ L 391, s. 1), v rámci vymedzenom rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady č. 1982/2006/ES z 18. decembra 2006 o siedmom rámcovom programe Európskeho spoločenstva v oblasti výskumu, technického rozvoja a demonštračných činností (2007 – 2013) (Ú. v. EÚ L 412, s. 1) a najmä špecifickým programom „Spolupráca“ Komisia konajúca na účet Spoločenstva uzatvorila 19. decembra 2007 so spoločnosťou Siemens SA dohodu o grante č. 215754 na financovanie projektu nazvaného „Otvorená architektúra pre dostupné služby, integráciu a normalizáciu“ (ďalej len projekt „Oasis“) a 21. januára 2008 so spoločnosťou FIMI Srl dohodu o grante č. 215952 na financovanie projektu nazvaného „Multiparametrický komplexný systém na hodnotenie a účinné a priebežné sledovanie motorickej schopnosti v prípadoch Parkinsonovej choroby a iných neurodegenerativních chorôb“ (ďalej len „projekt Perform“), pričom vyššie uvedené spoločnosti boli koordinátormi dvoch odlišných konzorcií, ktorých súčasťou bola spoločnosť ANKO.

6

Z bodu 3 napadnutého rozsudku vyplýva, že všeobecné podmienky spoločné pre dohodu o grante č. 215754 na financovanie projektu Oasis a pre dohodu o grante č. 215952 na financovanie projektu Perform (ďalej len spoločne „dohody o grante“) sú uvedené v prílohe II týchto dohôd (ďalej len „príloha II“). Všeobecný súd rovnako uviedol v bode 46 napadnutého rozsudku, že podľa bodu II.5 ods. 3 písm. d) prílohy II môže Komisia po prijatí správ uvedených v bode II.4 kedykoľvek pozastaviť platby celej sumy alebo jej časti určené dotknutému príjemcovi:

7

Keďže Komisia usúdila, že v podstate existovali opodstatnené dôvody na podozrenie z prípadného porušenia dohôd o grante a najmä bodu II.5 ods. 3 písm. d) prílohy II z dôvodu existencie nezrovnalostí zo strany spoločnosti ANKO, v dvoch listoch z 9. augusta 2011 pozastavila v rámci preventívneho opatrenia platby tejto spoločnosti, ktoré boli stanovené týmito istými dohodami.

8

Návrhom doručeným do kancelárie Všeobecného súdu na základe článku 272 ZFEÚ a rozhodcovských doložiek obsiahnutých v predmetných dohodách o grante ANKO navrhla, aby Všeobecný súd:

9

V bode 79 napadnutého rozsudku Všeobecný súd vyhovel žalobnému dôvodu predloženému spoločnosťou ANKO na podporu jej prvého bodu žalobných návrhov, podľa ktorého Komisia pozastavila platby súvisiace s projektom Oasis a Perform bez právneho základu a v rozpore s dohodami o grante týkajúcimi sa týchto projektov. V bode 93 uvedeného rozsudku Všeobecný súd vyhovel tiež druhému bodu žalobných návrhov „v časti, v ktorej navrhuje zaviazať Komisiu na zaplatenie súm, ktoré boli pozastavené v súvislosti s projektom Perform, pričom toho zaplatenie neprejudikuje oprávnenosť výdavkov deklarovaných zo strany [ANKO]“. V bode 98 napadnutého rozsudku však zamietol tretí bod žalobných návrhov.

10

Body 1 a 2 výroku rozsudku upravujú:

11

Komisia navrhuje, aby Súdny dvor:

12

Spoločnosť ANKO navrhuje, aby Súdny dvor:

13

Je potrebné pripomenúť, že podľa článku 60 prvého odseku Štatútu Súdneho dvora Európskej únie odvolanie proti rozsudku Všeobecného súdu v zásade nemá odkladný účinok. Ak však Súdny dvor usúdi, že si to okolnosti vyžadujú, môže podľa článku 278 ZFEÚ nariadiť odklad výkonu napadnutého rozsudku (uznesenie predsedu Súdneho dvora, Front national a Martinez/Parlament, C‑486/01 P‑R a C‑488/01 P‑R, EU:C:2002:116, bod 71).

14

Článok 160 ods. 3 rokovacieho poriadku stanovuje, že návrhy na nariadenie predbežného opatrenia musia uvádzať „predmet konania, okolnosti preukazujúce naliehavosť, ako aj skutkové a právne dôvody, ktoré na prvý pohľad odôvodňujú nariadenie navrhovaného predbežného opatrenia“. Sudca rozhodujúci o nariadení predbežného opatrenia vtedy môže nariadiť odklad výkonu rozhodnutia a ostatných predbežných opatrení, ak sa preukáže, že ich nariadenie je prima facie dôvodné z právneho a faktického hľadiska (fumus boni iuris) a že sú naliehavé z dôvodu potreby, aby sa predišlo vážnej a nenapraviteľnej ujme na záujmoch účastníka konania, ktorý ich navrhol, a nadobudli účinnosť pred rozhodnutím vo veci samej. Tieto podmienky sú kumulatívne, pričom návrhy na nariadenie predbežných opatrení sa musia zamietnuť, ak nie je splnená hoci len jedna z nich. Sudca rozhodujúci o nariadení predbežného opatrenia tak prípadne pristupuje tiež k posúdeniu záujmov, o ktoré ide (uznesenie predsedu Súdneho dvora Technische Glaswerke Ilmenau/Komisia, C‑404/04 P‑R, EU:C:2005:267, body 10 a 11, ako aj citovaná judikatúra).

15

Pokiaľ ide o podmienku týkajúcu sa existencie fumus boni iuris, je potrebné pripomenúť, že je splnená, ak v štádiu konania o nariadení predbežného opatrenia existuje dôležitý právny rozpor, ktorého riešenie nie je hneď jasné, takže odvolanie prima facie nie je nedôvodné (pozri v tomto zmysle uznesenia predsedu Súdneho dvora Publishers Association/Komisia, 56/89 R, EU:C:1989:238, bod 31, a Komisia/Artegodan a i., C‑39/03 P‑R, EU:C:2003:269, bod 40). Keďže účelom konania o nariadení predbežného opatrenia je zaručiť plnú účinnosť budúceho konečného rozhodnutia, aby sa zabránilo vzniku medzery v právnej ochrane poskytovanej Súdnym dvorom, sudca rozhodujúci o nariadení predbežných opatrení sa musí obmedziť na to, že „prima facie“ posúdi opodstatnenosť dôvodov predložených v rámci sporu vo veci samej, aby určil, či existuje dostatočne veľká pravdepodobnosť úspechu žaloby [uznesenie podpredsedu Súdneho dvora Komisia/Nemecko, C‑426/13 P(R), EU:C:2013:848, bod 41].

16

V prejednávanej veci Komisia uvádza jediný odvolací dôvod, ktorý sa delí na päť častí, ktoré v podstate vychádzajú z nesplnenia zmluvných podmienok uplatňovateľných na dohody o grante a najmä bodu II.5 ods. 3 písm. d) prílohy II. Konkrétne prvá časť odvolacieho dôvodu vychádza z chyby, ktorej sa dopustil Všeobecný súd pri výklade tohto zmluvného ustanovenia a jeho uplatnenia pri posúdení „vážnej a systematickej“ povahy predmetných nezrovnalostí ako dôvodu na pozastavenie platieb stanovených dohodami o grante, druhá časť vychádza z nesprávneho posúdenia existencie rizika opakovania sa uvedených nezrovnalostí, tretia časť vychádza z nesprávnych odpočtov vykonaných Všeobecným súdom na základe niektorých opráv ad hoc a vrátenia súm zo strany spoločnosti ANKO, štvrtá časť vychádza z nesprávneho výkladu prílohy II Všeobecným súdom, pokiaľ ide o možnosť príjemcu grantu použiť metódu výpočtu výdavkov zakladajúcu sa na priemerných nákladoch a na použití tejto možnosti skôr na fiktívne náklady ako na skutočné, ako aj zo skreslenia dôkazov v tejto súvislosti, a nakoniec piata časť vychádza z toho, že Všeobecný súd zamenil podmienky pozastavenia platieb s podmienkami spôsobilosti deklarovaných nákladov.

17

V tejto súvislosti treba poznamenať, že tieto jednotlivé časti jediného odvolacieho dôvodu vyvolávajú komplexné otázky, ktorých riešenie nie je hneď jasné. Preskúmanie sporu, ktorý je predmetom odvolania podaného Komisiou, Všeobecným súdom si vyžiadalo, aby Všeobecný súd posúdil všetky okolnosti pozostávajúce z právnych otázok, ako aj právnych kvalifikácií, posúdenia a zistenia skutočností, keďže všetky tieto otázky spolu úzko súvisia. V dôsledku toho posúdenie prípustnosti a opodstatnenosti odvolacích dôvodov predložených v rámci tohto odvolania vyžaduje dôkladné preskúmanie spôsobom, aby sa uvedené odvolanie v štádiu tohto konania o nariadení predbežného opatrenia posudzovalo tak, že mu nechýbajú vyhliadky na úspech vo veci samej.

18

Konkrétne treba poukázať na to, že Komisia vo štvrtej časti odvolacieho dôvodu na podporu svojho odvolania tvrdí, že Všeobecný súd tým, že pripustil oprávnenosť niektorých nákladov na zamestnancov deklarovaných spoločnosťou, odkazom na zmluvné ustanovenia a konkrétne na bod II.14 ods. 1 druhý pododsek prílohy II, ktorý za určitých podmienok oprávňuje zohľadnenie priemerných nákladov na zamestnancov poskytovateľa, porušil v bodoch 71 až 75 napadnutého rozsudku pôsobnosť týchto zmluvných ustanovení tým, že tieto ustanovenia umožňujú využiť metódy výpočtu nákladov založených na priemere, len v rozsahu, v akom sa výpočet tohto priemeru vykoná na základe skutočných a nie fiktívnych nákladov na zamestnancov. Použitie „priemeru“ pri uplatnení dotknutých ustanovení nemôže tieto fiktívne náklady potvrdiť, keďže tento priemer musí byť stanovený na základe skutočných nákladov. V každom prípade ANKO v skutočnosti predložila Všeobecnému súdu dôkazy, ktoré nevychádzali z „priemerných“ nákladov, ale z konkrétnych a individuálnych nákladov. V dôsledku toho je napadnutý rozsudok na jednej strane postihnutý nesprávnym právnym posúdením, pokiaľ ide o výklad dotknutých zmluvných ustanovení, a na druhej strane tým, že Všeobecný súd skreslil dôkazy, ktoré predložila spoločnosť ANKO.

19

ANKO namieta proti skutočnosti, že tvrdenia predložené Komisiou v rámci štvrtej časti odvolacieho dôvodu na podporu svojho odvolania odhaľujú existenciu fumus boni iuris. Podľa jej názoru je toto tvrdenie zjavne neopodstatnené, pokiaľ ide o údajné skreslenie dôkazov, a v zostávajúcej časti neprípustné v rozsahu, v akom sa Komisia v skutočnosti snažila spochybniť posúdenie skutkových okolností Všeobecným súdom.

20

Je potrebné konštatovať, že posúdenie tejto štvrtej časti odvolacieho dôvodu predloženého Komisiou na podporu svojho odvolania zdôrazňuje dôležitý rozpor medzi ňou a Všeobecným súdom, týkajúci sa metódy výpočtu predmetných nákladov spoločnosťou ANKO, a teda aj ich kvalifikáciu s prihliadnutím na ustanovenia dohôd o grante a môže vyžadovať podrobnú analýzu tak zmluvných ustanovení, na základe ktorých Všeobecný súd potvrdil spôsob výpočtu použitého spoločnosťou ANKO, ako aj dôkazov, ktoré v tejto súvislosti Komisia predložila Všeobecnému súdu a ktoré tento súd údajne skreslil. Vzhľadom na technický charakter vyššie uvedeného rozporu, je potrebné konštatovať, že dôvod odvolania v tejto časti skutočne vyvoláva v štádiu konania o nariadení predbežného opatrenia dôležité právne otázky, ktorých riešenie nie je hneď jasné, najmä pokiaľ ide o údajné skreslenie predložených dôkazov, takže odvolanie prima facie nie je neopodstatnené v zmysle judikatúry citovanej v bode 15 tohto uznesenia.

21

Okrem toho v prípade, že by štvrtá časť tohto dôvodu bola posúdená ako opodstatnená v rozsudku, ktorý bude vydaný vo veci samej, mohla by spochybniť záver, ku ktorému Všeobecný súd dospel v bodoch 78 a 79 napadnutého rozsudku, podľa ktorého podmienky požadované na uplatňovanie bodu II.5 ods. 3 písm. d) prílohy II neboli splnené a že v dôsledku toho Komisia porušila dohody o grante tým, že na tomto základe pristúpila k pozastaveniu platieb, rovnako ako záver, ku ktorému Všeobecný súd dospel v bodoch 88 a 93 napadnutého rozsudku na základe uvedených bodov 78 a 79, podľa ktorého sumy, ktorých platba bola pozastavená Komisiou, musia byť spoločnosti ANKO vyplatené zvýšené o úroky z omeškania. Fumus boni iuris, ktorý bol konštatovaný vo vzťahu k štvrtej časti odvolacieho dôvodu, je teda v prejednávanej veci relevantný na účely priznania odkladu výkonu požadovaného Komisiou.

22

Vzhľadom na vyššie uvedené treba prísť k záveru, že podmienka týkajúca sa fumus boni iuris je v prejednávanej veci splnená.

23

Pokiaľ ide o podmienku týkajúcu sa naliehavosti, účastník konania, ktorý navrhuje prijatie predbežných opatrení je povinný preukázať, že nemôže počkať na výsledok konania vo veci samej bez toho, aby utrpel vážnu a nenapraviteľnú ujmu [pozri v tomto zmysle uznesenia predsedu Súdneho dvora Matra/Komisia, C‑225/91 R, EU:C:1991:460, bod 19, ako aj SCK a FNK/Komisia, C‑268/96 P(R), EU:C:1996:381 bod 30]. Na určenie existencie takejto vážnej a nenapraviteľnej ujmy nie je potrebné vyžadovať, aby bol vznik ujmy preukázaný s absolútnou istotou, ale stačí, aby bol predvídateľný s dostatočným stupňom pravdepodobnosti [uznesenie podpredsedu Súdneho dvora EMA/InterMune UK a i., C‑390/13 P(R), EU:C:2013:795, bod 38 a citovaná judikatúra].

24

Komisia sa v tomto ohľade opiera o finančnú ujmu, ktorú by utrpela v prípade výkonu napadnutého rozsudku. Na preukázanie nenapraviteľnej povahy tejto ujmy sa opiera o skutočnosť, že tento rozsudok je vykonateľný podľa článku 280 ZFEÚ, ako aj o skutočnosť, že uvedený rozsudok jej ukladá povinnosť zaplatiť spoločnosti ANKO „sumy, ktorých platba bola pozastavená na základe bodu II.5 ods. 3 písm. d) [prílohy II]“, zvýšené o úroky z omeškania. Komisia teda tvrdí, že berie na seba riziko, že bude musieť kedykoľvek čeliť opatreniam na uskutočnenie núteného výkonu rozhodnutia. Okrem toho Komisia tvrdí, že najmä podľa informácií, ktoré jej oznámila samotná spoločnosť ANKO, táto spoločnosť sa nachádza „na pokraji úpadku“ a je predmetom konkurzného konania v Grécku, z ktorého vyplýva, že nemá aktíva na uspokojenie svojich veriteľov.

25

ANKO tieto tvrdenia spochybňuje. Tvrdenia Komisie týkajúce sa jej finančného stavu sú „celkom nepodložené“ a sú založené na neplatných, nepresných a irelevantných dôkazoch. ANKO predkladá ďalšie dôkazy na podporu svojho stanoviska, podľa ktorého je plne platobne schopná a bežne vykonáva svoje obchodné činnosti. Okrem toho článok 1 protokolu o výsadách a imunitách Európskej únie, ktorý je pripojený k Zmluvám o EÚ, FEÚ a ESAE vylučuje riziko núteného výkonu rozhodnutia voči Komisii bez toho, aby Súdny dvor vydal povolenie na zhabanie majetku a pohľadávok Únie.

26

V tomto ohľade z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že pokiaľ má uvedená ujma finančnú povahu, navrhované predbežné opatrenia sú v zásade odôvodnené, ak sa ukáže, že by sa v prípade neexistencie týchto opatrení odvolateľka ocitla v situácii, ktorá by mohla ohroziť jej finančnú životaschopnosť pred prijatím rozhodnutia, ktorým sa konanie vo veci samej končí, alebo, že by sa významne zmenili jej podiely na trhu [pozri v tomto zmysle uznesenia predsedu Súdneho dvora Camar/Komisia a Rada, C‑43/98 P(R), EU:C:1998:166, bod 36, ako aj podpredsedu Súdneho dvora EDF/Komisia, C‑551/12 P(R), EU:C:2013:157, bod 54]. Finančná ujma, na ktorú sa Komisia v prejednávanej veci odvoláva, pritom nezodpovedá žiadnemu z týchto dvoch príkladov.

27

Je však potrebné konštatovať, že finančná ujma, ktorú by Komisia utrpela v prípade výkonu napadnutého rozsudku, hoci je odlišná od ujmy opísanej v uzneseniach citovaných v predchádzajúcom bode, by nebola o nič menej nenapraviteľná s prihliadnutím na konkrétne okolnosti prejednávanej veci v prípade, že by sa spoločnosť ANKO skutočne nachádzala vo finančnej situácii blízkej úpadku. V tomto prípade by platba súm uvedených vo výroku napadnutého rozsudku spoločnosti ANKO mohla viesť k nenávratnej strate týchto súm z rozpočtu Únie.

28

Bez ohľadu na protiargumenty spoločnosti ANKO k tomuto bodu podporujú dôkazy, predložené Komisiou, týkajúce sa finančnej situácie tejto spoločnosti jej stanovisko. V tomto ohľade Komisia uvádza bez toho, aby jej spoločnosť ANKO odporovala, že na žiadosť tejto spoločnosti bolo začaté zmierovacie konanie s jej veriteľmi a že v rámci tohto konania Protodikeio Athinon (súd prvého stupňa v Aténach) rozhodol, že finančná situácia spoločnosti ANKO bola natoľko závažná, že jej majetok nepostačoval na pokrytie nákladov konania súvisiacich s vyhlásením konkurzu.

29

Komisia odkazuje bez toho, aby jej v tomto bode spoločnosť ANKO protirečila, na grécke právne predpisy o platobnej schopnosti a konkrétne na § 6 ods. 2 zákona č. 3588/2007, podľa ktorého konkurzný sudca zamietne návrh, ktorý mu bol predložený, ak sa preukáže, že aj keď sú podmienky na vyhlásenie konkurzu splnené, majetok dlžníka nepostačuje na pokrytie nákladov konania. V prípade zamietnutia návrhu z tohto dôvodu nariadi konkurzný sudca zápis mena alebo názvu dlžníka podľa danej situácie do všeobecného obchodného registra, ako aj do registra konkurzov na účely úradného zverejnenia finančného stavu dlžníka, pričom k výmazu tohto zápisu sa pristúpi po trojročnej lehote. Osvedčenie vydané 20. januára 2014 kanceláriou Protodikeio Athinon, priložené k návrhu na odklad výkonu, osvedčuje, že aj keď konanie začaté na návrh spoločnosti ANKO neuspelo a nebol vyhlásený jej konkurz, bol vykonaný záznam týkajúci sa tejto spoločnosti do všeobecného obchodného registra, ako aj do registra konkurzov podľa § 6 ods. 2 a § 8 ods. 3 zákona č. 3588/2007.

30

Z tohto osvedčenia platného do 20. januára 2017 v spojení s článkom 6 ods. 2 zákona č. 3588/2007 jednoznačne vyplýva, že na jednej strane sa spoločnosť ANKO nachádza vo finančnej situácii zjavne blízkej úpadku, keďže konkurzný sudca považoval jeho majetok za nepostačujúci k prípadnému pokrytiu nákladov konania, a na druhej strane, že v dôsledku toho tvrdenie tejto spoločnosti, podľa ktorého osvedčenie vydané kanceláriou Protodikeio Athinon len potvrdzuje, že nebol prehlásený úpadok, nemôže uspieť. Navyše z tohto osvedčenia vyplýva, že zápis spoločnosti ANKO do dotknutých registrov stále platí.

31

Okrem toho dôkazy poskytnuté spoločnosťou ANKO, ktoré potvrdzujú, že nemá žiadne dlhy v oblasti sociálneho zabezpečenia a v daňovej oblasti a že naďalej uzatvára určité obchodné dohody, nepostačujú na to, aby vyvrátili záver, ktorý vyplýva z osvedčenia kancelárie Protodikeio Athinon, ktoré predložila Komisia.

32

Pokiaľ však ide o tvrdenie spoločnosti ANKO založené na neexistencii okamžitého rizika núteného výkonu, vzhľadom na článok 1 protokolu o výsadách a imunitách Európskej únie postačuje existencia napadnutého rozsudku na preukázanie toho, že Komisia nemôže počkať na výsledok konania o žalobe vo veci samej bez toho, aby utrpela nenapraviteľnú ujmu, a že vznik ujmy, na ktorú sa odvoláva, je predvídateľný s dostatočným stupňom pravdepodobnosti podľa bodu 23 tohto uznesenia. Rovnako ako pri prijatí právne záväzných opatrení členských štátov totiž postačuje na to, aby sa riziko ujmy, ktoré môže vyplynúť z vymáhania štátnej pomoci, stalo predvídateľným s dostatočným stupňom pravdepodobnosti, ktoré postačuje na splnenie podmienky týkajúcej sa naliehavosti [pozri v tomto zmysle uznesenie podpredsedu Súdneho dvora Francúzsko/Komisia, C‑574/13 P(R), EU:C:2014:36, body 22 až 26], vykonateľnosť napadnutého rozsudku má rovnaký dôsledok v rámci tohto konania.

33

Pokiaľ ide o závažnosť ujmy, na ktorú sa odvoláva Komisia, z návrhu na nariadenie predbežného opatrenia ako celku a najmä z jeho bodov 5 a 6 vyplýva, že táto ujma spočíva v skutočnosti, že táto inštitúcia musí zaplatiť spoločnosti ANKO v súlade s bodom 1 výroku napadnutého rozsudku „sumy, ktorých platba bola pozastavená na základe bodu II.5 ods. 3 písm. d) [prílohy II]“, zvýšené o úroky z omeškania. Aj keď bod 1 tohto výroku nešpecifikuje presnú výšku, ktorú Komisia spoločnosti ANKO musí zaplatiť, Všeobecný súd v podstate vyhovel druhému bodu žalobných návrhov podaných touto spoločnosťou, aby bola zaplatená suma 637117,17 eura zvýšená o úroky z omeškania, ako to uvádza Komisia vo svojom návrhu na nariadenie predbežného opatrenia.

34

Je potrebné mať na zreteli, že na skutočnosť, že Komisia, a teda verejné financie Únie, utrpia finančnú stratu vo výške, ktorú nemožno zanedbať, sa musí prihliadať tak, že ide o vážnu ujmu na účely tohto konania o predbežnom opatrení.

35

V dôsledku toho je potrebné konštatovať, že podmienka týkajúca sa naliehavosti je taktiež splnená.

36

Pokiaľ ide o posúdenie záujmov, o ktoré ide, spoločnosť ANKO tvrdí, že Komisia jej spôsobila nenapraviteľnú ujmu tým, že ju pripravila o peňažné prostriedky počas obdobia, ktoré bolo zásadné pre jej životaschopnosť, pričom už niekoľko rokov úspešne realizuje projekty na účet tejto inštitúcie. Taktiež trvá na skutočnosti, že dlžná suma peňazí je zanedbateľná vo vzťahu k relevantnému rozpočtu Komisie, ale má oveľa väčší význam pre jej podnik. Suma 637117,17 eura predstavuje len 0,007 % rozpočtu Komisie určeného na projekty technického rozvoja realizovaného v oblasti siedmeho rámcového programu na výskum, technický rozvoj a demonštračné činnosti, ktorý v rokoch 2007 až 2013 predstavoval sumu 9,05 miliardy eur. Táto suma však predstavuje 0,953 % obratu spoločnosti ANKO v rokoch 2007 až 2012, čo bolo 66835051,14 eura.

37

V tomto ohľade skutočnosť, že spoločnosti ANKO bola odňatá možnosť na zabezpečenie okamžitého výkonu napadnutého rozsudku, a teda na bezodkladné získanie dotknutých súm, spoločnosti Anko, prípadne jej veriteľom nemožno s konečnou platnosťou odňať ich práva v prípade, že by bolo odvolanie následne zamietnuté. Okrem toho z výroku napadnutého rozsudku vyplýva, že z predmetnej sumy sú dlžné taktiež úroky z omeškania, takže platba týchto úrokov sa považuje za prípadnú náhradu škody súvisiacej s oneskorením výkonu tohto rozsudku.

38

Ako však bolo konštatované v bode 27 tohto uznesenia, okamžitý výkon napadnutého rozsudku pred tým, ako bude vydaný rozsudok, ktorým odvolacie konanie končí, by mohol spôsobiť závažnú a nenapraviteľnú ujmu na finančných záujmoch Únie, ktoré Komisia obhajuje. Požadovaný odklad výkonu je teda potrebný na zabezpečenie potrebného účinku tohto naposledy uvedeného rozsudku, ak by viedol k zrušeniu napadnutého rozsudku.

39

Tento záver nevyvracia ani tvrdenie predložené spoločnosťou ANKO založené na porovnaní jej vlastných zdrojov a tých, ktorými disponuje Komisia v oblasti siedmeho rámcového programu pre výskum, technický rozvoj a demonštračné aktivity. S prihliadnutím na neexistenciu rizika, že by spoločnosti ANKO boli s konečnou platnosťou odňaté dotknuté sumy v prejednávanej veci, čo spoločnosť nespochybňuje, s ohľadom na finančnú situáciu tejto spoločnosti, za ktorej nakoniec nebude môcť opätovne získať tieto sumy v prípade, že by Súdny dvor zrušil napadnutý rozsudok, táto argumentácia spoločnosti ANKO nemôže nakloniť posúdenie záujmov v jej prospech.

40

Na záver, pokiaľ ide o to, že spoločnosť ANKO tvrdí, že nesie riziko, že utrpí nenapraviteľnú ujmu v prípade, že nedôjde k okamžitému výkonu napadnutého rozsudku, keďže jej budú odňaté peňažné prostriedky počas obdobia zásadného pre jej životaschopnosť, z preskúmania podmienok týkajúcich sa naliehavosti, ktoré bolo vykonané v bodoch 23 až 35 tohto uznesenia, vyplýva, že spoločnosť ANKO je v situácii blízkej úpadku, takže toto tvrdenie je do určitej miery dôveryhodné. Nemožno z neho však vyvodiť, že záujem spoločnosti ANKO na okamžitom výkone napadnutého rozsudku, ktorý by jej mal umožniť získať sumu predstavujúcu podľa jej tvrdenia len približne 1 % jej obratu realizovaného počas dotknutého obdobia, by mal prevážiť nad záujmom súvisiacim s ochranou financií Únie, ktorú obhajuje Komisia. Práve z dôvodu ťažkej finančnej situácie spoločnosti ANKO, ako bolo konštatované v tomto uznesení, musí prevážiť záujem Únie, aby verejné peniaze neboli vyplatené spoločnosti, ktorá predstavuje veľké riziko, že ich nebude schopná vrátiť spolu s úrokmi z omeškania v prípade, že by jej to uložil rozsudok, ktorým sa odvolacie konanie skončí, prípadne neskorší rozsudok Všeobecného súdu.

41

Za týchto okolností je potrebné v záujme riadneho výkonu spravodlivosti odložiť výkon napadnutého rozsudku až do vyhlásenia rozsudku, ktorým sa odvolacie konanie končí.

Z týchto dôvodov podpredseda Súdneho dvora nariadil: