1

Svojím odvolaním podaným do kancelárie Súdneho dvora 16. januára 2014 Komisia navrhuje, aby Súdny dvor zrušil rozsudok Všeobecného súdu Európskej únie Rusal Armenal/Rada (T‑512/09, EU:T:2013:571, ďalej len „napadnutý rozsudok“), ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 925/2009 z 24. septembra 2009, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo a s konečnou platnosťou sa vyberá dočasné clo uložené na dovoz určitých hliníkových fólií s pôvodom v Arménsku, Brazílii a Čínskej ľudovej republike (Ú. v. EÚ L 262, s. 1, ďalej len „sporné nariadenie“) v rozsahu, v akom sa týka spoločnosti Rusal Armenal ZAO (ďalej len „Rusal Armenal“).

2

V dôsledku tohto odvolania podaného proti rozsudku, ktorým sa zrušuje nariadenie, bol v súlade s článkom 60 druhým odsekom Štatútu Súdneho dvora Európskej únie odložený dátum, kedy sa napadnutý rozsudok stáva právoplatným, na dátum prípadného zamietnutia tohto odvolania bez toho, aby tým bola dotknutá možnosť spoločnosti Rusal Armenal obrátiť sa na Súdny dvor na základe článkov 278 ZFEÚ a 279 ZFEÚ s návrhom na odklad účinkov zrušeného nariadenia alebo na nariadenie akéhokoľvek iného predbežného opatrenia.

3

Návrhom podaným do kancelárie Súdneho dvora 2. apríla 2014 Rusal Armenal v podstate požiadala Súdny dvor, aby odložil účinky sporného nariadenia.

4

Rusal Armenal je spoločnosť založená v roku 2000 v Arménsku, ktorá vyrába a vyváža hliníkové výrobky. Dňa 5. februára 2003 Arménska republika pristúpila k Dohode o založení Svetovej obchodnej organizácie (WTO) podpísanej v Marrákeši 15. apríla 1994 (Ú. v. ES L 336, s. 3; Mim. vyd. 11/021 s. 82) a potvrdenej rozhodnutím Rady 94/800/ES z 22. decembra 1994 týkajúcim sa uzavretia dohôd v mene Európskeho spoločenstva, pokiaľ ide o záležitosti v rámci jeho kompetencie, ku ktorým sa dospelo na Uruguajskom kole multilaterálnych rokovaní (1986 – 1994) (Ú. v. ES L 336, s. 1; Mim. vyd. 11/021, s. 80, ďalej „dohoda o založení WTO“).

5

V nadväznosti na sťažnosť podanú 28. mája 2008 Komisia začala antidumpingové konanie týkajúce sa dovozu určitých hliníkových fólií s pôvodom v Arménsku, Brazílii a Číne. Rozhodnutie o začatí tohto konania bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie12. júla 2008 (Ú. v. EÚ C 177, s. 13).

6

Dňa 7. apríla 2009 Komisia prijala nariadenie (ES) č. 287/2009, ktorým sa ukladá dočasné antidumpingové clo na dovoz určitých hliníkových fólií s pôvodom v Arménsku, Brazílii a Čínskej ľudovej republike (Ú. v. EÚ L 94, s. 17).

7

Dňa 24. septembra 2009 Rada Európskej únie prijala sporné nariadenie, v ktorého článku 1 ods. 2 uložila konečné antidumpingové clo na dovoz určitých hliníkových fólií vyrobených spoločnosťou Rusal Armenal vo výške 13,4 % uplatňujúce sa na čistú frankocenu na hranici Spoločenstva pred vyrubením cla.

8

Návrhom podaným do kancelárie Všeobecného súdu 21. decembra 2009 podala Rusal Armenal žalobu o neplatnosť sporného nariadenia. Vzniesla päť žalobných dôvodov neplatnosti, z ktorých prvý bol založený na námietke nezákonnosti založenej na porušení článku 2 ods. 1 až 6 nariadenia Rady (ES) č. 384/96 z 22. decembra 1995 o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskeho spoločenstva (Ú. v. ES L 56, s. 1; Mim. vyd. 11/010, s. 45), zmeneného a doplneného nariadením Rady (ES) č. 2117/2005 z 21. decembra 2005, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 384/96 o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskeho spoločenstva (Ú. v. ES L 340, s. 17, ďalej „základné nariadenie“), ako aj na porušení článkov 2.1 a 2.2 Dohody o uplatňovaní článku VI Všeobecnej dohody o clách a obchode z roku 1994 (GATT) (Ú. v. ES L 336, s. 103; Mim. vyd. 11/021, s. 189, ďalej len „antidumpingová dohoda“) uvedenej v prílohe 1 A Dohody o založení WTO. Základné nariadenie bolo následne nahradené nariadením Rady (ES) č. 1225/2009 z 30. novembra 2009 o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskeho Spoločenstva (Ú. v. EÚ L 343, s. 51).

9

Všeobecný súd v podstate rozhodol, že sporné nariadenie tým, že sa opieralo o odkaz na Arménsku republiku v poznámke pod čiarou k článku 2 ods. 7 písm. a) základného nariadenia a pri uplatnení metódy tretej krajiny s trhovým hospodárstvom po zamietnutí žiadosti o priznanie štatútu podniku pôsobiaceho v trhovom hospodárstve podanej žalobkyňou podľa článku 2 ods. 7 písm. b) tohto nariadenia, pričom napadnutým nariadením bola zavedená metóda stanovenia normálnej hodnoty v rozpore s článkami 2.1 a 2.2 antidumpingovej dohody a s druhým doplňujúcim ustanovením k odseku 1 článku VI Všeobecnej dohody o clách a obchode z roku 1994 (GATT) (Ú. v. ES L 336, s. 11; Mim. vyd. 11/021, s. 90) uvedenej v prílohe 1 A Dohody o založení WTO, porušilo článok 2 ods. 1 až 6 základného nariadenia. Všeobecný súd preto konštatoval, že prvý žalobný dôvod neplatnosti je dôvodný.

10

Bod 1 výroku napadnutého rozsudku znie:

„[Sporné] nariadenie sa zrušuje v rozsahu, v akom sa týka [spoločnosti Rusal Armenal]“.

11

Rusal Armenal navrhuje, aby Súdny dvor:

12

Komisia a Rada navrhujú, aby Súdny dvor v podstate:

13

Na úvod je potrebné pripomenúť, že podľa článku 60 prvého odseku Štatútu Súdneho dvora odvolanie proti rozsudku Všeobecného súdu nemá v zásade odkladný účinok. Článok 60 druhý odsek tohto Štatútu však tiež stanovuje, že bez ohľadu na ustanovenia článku 280 ZFEÚ nadobúdajú rozhodnutia Všeobecného súdu, ktoré vyhlasujú nariadenia za neplatné, právoplatnosť až po uplynutí lehoty uvedenej v prvom pododseku článku 56 tohto Štatútu alebo, ak bolo v rámci tejto lehoty podané odvolanie, po jeho zamietnutí, čím však nie je dotknuté právo účastníka konania požiadať Súdny dvor podľa článkov 278 ZFEÚ a 279 ZFEÚ o odklad účinkov nariadenia, ktoré bolo vyhlásené za neplatné, alebo o nariadenie akéhokoľvek iného predbežného opatrenia.

14

Rusal Armenal podaním návrhu na nariadenie predbežného opatrenia využila túto možnosť.

15

Komisia navrhuje neprípustnosť návrhu na nariadenie predbežného opatrenia z dôvodu, že odklad výkonu požadovaný spoločnosťou Rusal Armenal by v skutočnosti bol konečným opatrením a porušoval by článok 39 štvrtý odsek Štatútu Súdneho dvora. Z tohto dôvodu uvádza, že súd rozhodujúci o návrhu na dočasný odklad výkonu antidumpingových ciel zavedených nariadením môže priznať požadovaný odklad len pod podmienkou, že žalobkyňa poskytne záruky pokrývajúce čiastky, ktoré je povinná uhradiť podľa tohto nariadenia. Keďže žalobkyňa vo svojom návrhu záruky neponúkla, je tento návrh neprípustný.

16

Z nevyhnutne dočasnej povahy opatrení, ktoré súd príslušný na nariadenie predbežných opatrení môže prijať, v tejto súvislosti vyplýva, že odklad výkonu sporného nariadenia požadovaný spoločnosťou Rusal Armenal môže zbaviť túto spoločnosť povinnosti uhradiť dlžné clo na základe tohto nariadenia len dočasne s výhradou, že ak sa s konečnou platnosťou rozhodne, že toto nariadenie je zákonné, bude toto clo povinná uhradiť nielen do budúcnosti, ale tiež za obdobie odkladu výkonu nariadenia.

17

Je rovnako potrebné pripomenúť, že podľa článku 162 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora môže byť výkon uznesenia podmienený tým, že navrhovateľ zloží zábezpeku, ktorej výška a spôsob zloženia sa určia s prihliadnutím na okolnosti. Výkon tejto právomoci nezávisí od existencie ponuky zo strany navrhovateľa. Ako vyplýva z judikatúry Súdneho dvora, tento súd môže, ak to považuje za vhodné, prijať dočasné riešenia, najmä tým, že doplní udelený odklad o podmienky [pozri v tomto zmysle uznesenie predsedu Súdneho dvora Nederlandse Vereniging voor de Fruit‑ en Groentenimporthandel a Nederlandse Bond van Grossiers in Zuidvruchten en ander Geïmporteerd Fruit/Komisia, 71/74 R a RR, EU:C:1974:103, body 5 až 8; uznesenie predsedu Súdneho dvora VBVB a VBBB/Komisia, 43/82 R a 63/82 R, EU:C:1982:119, body 9 až 12, ako aj uznesenie podpredsedu Súdneho dvora EMA/InterMune UK a i., C‑390/13 P(R), EU:C:2013:795, bod 55].

18

Skutočnosť, že Rusal Armenal neponúkla záruky, teda nebráni tomu, aby súd rozhodujúci o nariadení predbežných opatrení poskytol prípadne požadovaný odklad pod podmienkou, že táto spoločnosť poskytne záruky pokrývajúce čiastky, ktoré je povinná uhradiť podľa sporného nariadenia.

19

Z toho vyplýva, že námietka neprípustnosti uvedená Komisiou musí byť zamietnutá.

20

Článok 160 ods. 3 rokovacieho poriadku stanovuje, že návrhy na nariadenie predbežných opatrení musia uvádzať „predmet konania, okolnosti preukazujúce naliehavosť, ako aj skutkové a právne dôvody, ktoré na prvý pohľad odôvodňujú nariadenie navrhovaných predbežných opatrení“. Odklad výkonu rozhodnutia a iné predbežné opatrenia teda sudca rozhodujúci o nariadení predbežných opatrení môže nariadiť, ak sa preukáže, že ich nariadenie je z právneho a skutkového hľadiska na prvý pohľad dôvodné (fumus boni iuris) a že sú naliehavé v tom zmysle, že sú potrebné na to, aby sa predišlo vážnej a nenapraviteľnej ujme na záujmoch účastníka konania, ktorý ich navrhol, a mali účinky už pred rozhodnutím vo veci samej (pozri v tomto zmysle uznesenie predsedu Súdneho dvora Technische Glaswerke Ilmenau/Komisia, C‑404/04 P‑R, EU:C:2005:267, body 10 a 11, ako aj citovanú judikatúru).

21

Je vhodné zdôrazniť, že tieto podmienky musia byť splnené v prípade návrhu na vydanie predbežného opatrenia, ktorý je podaný účastníkom konania úspešným v prvostupňovom konaní, a to v rámci konania o odvolaní začatom na základe návrhu druhého účastníka konania proti rozsudku Všeobecného súdu, ktorým bolo zrušené nariadenie. Ak takéto odvolanie nemá byť zbavené odkladného účinku uvedeného v článku 60 druhom odseku Štatútu Súdneho dvora, toto pravidlo sa uplatní práve v prípade takého rozsudku Všeobecného súdu, aký bol vydaný v prospech žalobkyne v prvostupňovom konaní. Sudca rozhodujúci o nariadení predbežných opatrení, ktorému bolo podané odvolanie, však nemôže uplatnením týchto podmienok, ako boli vyložené Súdnym dvorom v jeho judikatúre, nezohľadniť skutočnosť, že súd v prvostupňovom konaní rozhodol v prospech žalobkyne. Uvedené podmienky sa teda nevyhnutne musia uplatniť mutatis mutandis.

22

Pokiaľ ide o podmienku týkajúcu sa existencie fumus boni iuris, je vhodné pripomenúť, že sa jej vyhovie, ak v štádiu konania o nariadení predbežného opatrenia existuje vážny právny rozpor, ktorého riešenie nie je hneď jasné.

23

V prípade návrhu na nariadenie predbežných opatrení podaného v rámci odvolania účastníkom konania, ktorý neuspel na prvom stupni, to znamená, že sa sudca rozhodujúci o nariadení predbežných opatrení musí na účely overenia, či odvolanie nie je značne neopodstatnené, alebo inými slovami, či existuje dostatočne veľká pravdepodobnosť úspechu odvolania, prima facie obmedziť na posúdenie dôvodnosti uplatnených odvolacích dôvodov. Účelom konania o nariadení predbežných opatrení je zabezpečiť plný účinok konečného rozhodnutia, ktoré má byť vydané, aby nevznikla medzera v právnej ochrane zabezpečenej Súdnym dvorom (pozri v tomto zmysle uznesenie podpredsedu Súdneho dvora Komisia/ANKO, C‑78/14 P‑R, EU:C:2014:239, bod 15).

24

Naopak, v prípade návrhu na nariadenie predbežných opatrení, podaného ako v prejednávanom prípade v rámci odvolania, ktoré má odkladný účinok preto, lebo smeruje k zrušeniu rozsudku, ktorým Všeobecný súd zrušil nariadenie, je konanie o nariadení predbežných opatrení začaté účastníkom konania, ktorý uspel vo veci v prvostupňovom konaní. Sudca rozhodujúci o nariadení predbežných opatrení musí teda na účely posúdenia, či v štádiu konania o nariadení predbežného opatrenia existuje dôležitý právny rozpor, ktorého riešenie nie je hneď jasné, prima facie overiť, či tvrdenia tohto účastníka konania smerujúce k zamietnutiu odvolania nie sú neopodstatnené v tom zmysle, že s dostatočne vysokou pravdepodobnosťou povedú k úspechu vo veci.

25

To znamená, že účastník konania, ktorý uspel v prvostupňovom konaní, musí dokázať, že bez ohľadu na dôvody odvolania uplatňované protistranou, jeho vlastné opačné tvrdenia sú dostatočne vierohodné, aby prima facie viedli k úspechu vo veci, a že preto nič nenaznačuje, že by mal byť napadnutý rozsudok zrušený. V prejednávanom prípade by Rusal Armenal preukázala existenciu fumus boni iuris len vtedy, ak by splnila túto povinnosť pre každý z dôvodov odvolania, lebo aj keby bol dôvodný len jediný z týchto dôvodov, stačilo by to na odôvodnenie zrušenia napadnutého rozsudku.

26

Na podporu svojho odvolania Komisia vzniesla tri odvolacie dôvody, pričom prvý bol v podstate založený na tom, že Všeobecný súd rozhodoval ultra petita, keď uplatnil dôvod zrušenia, ktorého sa Rusal Armenal vzdala, druhý bol založený na údajne nesprávnom uplatnení rozsudku Nakajima/Rada (C‑69/89, EU:C:1991:186) týkajúceho sa dopadu antidumpingovej dohody na súdne preskúmanie Súdneho dvora a tretí bol založený na údajnom porušení zásady inštitucionálnej rovnováhy.

27

Treba konštatovať, že Komisia tým, že uplatňuje prvý odvolací dôvod, podľa ktorého Všeobecný súd rozhodol nesprávne o prvom dôvode neplatnosti založenom na námietke nezákonnosti opierajúcej sa o porušenie článku 2 ods. 1 až 6 základného nariadenia, ako aj článkov 2.1 a 2.2 antidumpingovej dohody, lebo Rusal Armenal sa vzdala uplatňovania tohto dôvodu vo svojej replike v prvostupňovom konaní, v podstate tvrdí, že konanie na Všeobecnom súde trpelo takou vadou, ktorá poškodzuje jej záujmy v zmysle článku 58 Štatútu Súdneho dvora.

28

Rusal Armenal spresňuje, že uvedený dôvod neplatnosti smeroval len k tomu, aby Všeobecný súd konštatoval, že uplatnenie článku 2 ods. 7 základného nariadenia by malo byť v jej prípade vylúčené a že Komisia a Rada boli teda povinné vypočítať normálnu hodnotu výrobkov spoločnosti Rusal Armenal v súlade s článkom 2 ods. 1 až 6 tohto nariadenia. Uvedením tejto úvahy vo svojej replike sa Rusal Armenal nevzdala tohto dôvodu neplatnosti, ani ho nezbavila jeho podstaty. Komisia podporená Radou naopak uvádza, že Rusal Armenal po tom, čo sa vo svojom návrhu v prvom stupni opierala o neplatnosť článku 2 ods. 7 tohto nariadenia vzhľadom na ustanovenia práva WTO, zmenila túto argumentáciu vo svojej replike tak, že Všeobecný súd len žiadala, aby konštatoval, že Rada porušila povinnosť konformného výkladu.

29

V tejto súvislosti zo znenia repliky spoločnosti Rusal Armenal v prvostupňovom konaní vyplýva, že preskúmanie vysvetlení podaných touto spoločnosťou, podľa ktorej sa na účely odpovede na tvrdenia Rady obmedzila len na spresnenie rozsahu jej dôvodu bez toho, aby sa ho vzdala, vyžaduje vykladať jej repliku, a preto vyvoláva dôležitý právny rozpor, pokiaľ ide o obsah a rozsah tohto dôvodu.

30

Rusal Armenal vo svojej replike najmä uviedla, že článok 2 ods. 7 základného nariadenia nevylučuje možnosť pre arménskeho výrobcu, aby využil individuálne zaobchádzanie s podnikom pôsobiacim v trhovom hospodárstve. Podľa spoločnosti Rusal Armenal toto ustanovenie teda bolo v rozpore s právom WTO a najmä s antidumpingovou dohodou nie ako takou, ale výlučne v rozsahu, v akom Rada v prejednávanom prípade uplatnila článok 2 ods. 7 písm. a) tohto nariadenia, namiesto článku 2 ods. 7 písm. b) a c) tohto nariadenia bez toho, aby zohľadnila to, že podľa článku 2.7 antidumpingovej dohody a druhého dodatočného ustanovenia týkajúceho sa ustanovenia odseku 1 článku VI GATT mohla Rada uplatniť článok 2 ods. 7 písm. a) tohto nariadenia len v prípade, ak podmienky stanovené v tomto druhom dodatočnom ustanovení boli splnené.

31

Vzhľadom na špecifický obsah týchto spresnení uvedených v replike spoločnosti Rusal Armenal v prvostupňovom konaní nie je možné na prvý pohľad dospieť v štádiu tohto konania o nariadení predbežného opatrenia k záveru, že sa táto spoločnosť na Všeobecnom súde vzdala svojho prvého dôvodu neplatnosti alebo že zbavila tento dôvod jeho podstaty. Tvrdenia spoločnosti Rusal Armenal vedúce k zamietnutiu prvého odvolacieho dôvodu sa zdajú dostatočne vierohodné, aby riešenie uvedeného sporu, ktorý v tejto súvislosti vznikol, nebolo hneď jasné.

32

Pokiaľ ide o druhý odvolací dôvod založený na údajne nesprávnom uplatnení rozsudku Nakajima/Rada (EU:C:1991:186) Všeobecným súdom, Rusal Armenal uvádza, že v rozpore s tvrdením Komisie Súdny dvor v ňom identifikoval nielen kritérium „úmyslu vykonať konkrétny záväzok prijatý v rámci WTO“, ale aj dve alternatívne kritériá, a to takýto úmysel a „výslovný odkaz na dohodu o založení WTO“. Tento druhý odvolací dôvod nie je zlučiteľný s touto judikatúrou Súdneho dvora, a najmä s druhým alternatívnym kritériom uvedeným vyššie, vyplývajúcim z výslovného odkazu v odôvodnení 5 základného nariadenia na detailné pravidlá antidumpingovej dohody týkajúce sa výpočtu dumpingovej marže. Komisia a Rada odpovedajú, že článok 2 ods. 7 základného nariadenia nevykonáva povinnosti vyplývajúce z GATT alebo práva WTO, takže zákonnosť tohto ustanovenia nemôže byť kontrolovaná vzhľadom na tieto povinnosti v súlade s rozsudkom Nakajima/Rada (EU:C:1991:186). Všeobecný súd sa teda dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď vo vzťahu k týmto povinnostiam preskúmal poznámku pod čiarou prislúchajúcu k článku 2 ods. 7 písm. a) základného nariadenia uvádzajúcu Arménsku republiku.

33

Treba uviesť, že v bode 36 napadnutého rozsudku Všeobecný súd rozhodol takto:

„… V tejto súvislosti z preambuly základného nariadenia a presnejšie z odôvodnenia 5 tohto nariadenia vyplýva, že jeho cieľom je najmä prebrať do práva Spoločenstva nové a podrobné pravidlá obsiahnuté v antidumpingovej dohode, medzi ktorými sa nachádzajú najmä pravidlá týkajúce sa výpočtu dumpingového rozpätia, a to na zaručenie primeraného a transparentného uplatnenia uvedených pravidiel. Spoločenstvo teda základné nariadenie nesporne prijalo preto, aby si splnilo medzinárodné záväzky vyplývajúce z antidumpingovej dohody (pozri rozsudok Súdneho dvora z 9. januára 2003, Petrotub a Republica, C‑76/00 P, EU:C:2003:4, body 53 až 56 a tam citovanú judikatúru), a to vykonaním článku 18 ods. 4 uvedenej dohody (rozsudok Všeobecného súdu z 3. februára 2005, Chiquita Brands a i./Komisia, T‑19/01, EU:T:2005:31, bod 160). Navyše v zmysle článku 2 tohto nariadenia, nazvaného ‚Vymedzenie dumpingu‘, si Spoločenstvo chcelo splniť osobitné záväzky uložené článkom 2 tejto dohody, takisto v súvislosti s vymedzením dumpingu.“

34

Je teda potrebné konštatovať, že existuje rozpor medzi Komisiou a Radou na strane jednej a spoločnosťou Rusal Armenal zastávajúcej v podstate stanovisko prevzaté Všeobecným súdom v napadnutom rozsudku na strane druhej, o dôležitej právnej otázke, či kritériá určené Súdnym dvorom v rozsudku Nakajima/Rada (EU:C:1991:186) sú v prejednávanom prípade splnené. Bez toho, aby bolo dotknuté rozhodnutie, ktoré bude prijaté Súdnym dvorom, o dôvodnosti druhého odvolacieho dôvodu, sa tvrdenia spoločnosti Rusal Armenal smerujúce k zamietnutiu tohto dôvodu, ako boli doplnené odôvodnením Všeobecného súdu v napadnutom rozsudku, zdajú vierohodné vzhľadom na judikatúru Súdneho dvora, ako aj výslovný odkaz uvedený v odôvodnení 5 základného nariadenia na relevantné pravidlá, ktoré vyplývajú z antidumpingovej dohody a článku VI GATT. Tieto tvrdenia sú teda dôvodné, lebo vytvárajú dostatočne veľkú pravdepodobnosť úspechu na účely tohto posúdenia fumus boni iuris.

35

Pokiaľ ide o tretí odvolací dôvod založený na porušení zásady inštitucionálnej rovnováhy, ktorej sa údajne dopustil Všeobecný súd tým, že rozhodol, že odkaz na Arménsku republiku v poznámke pod čiarou prislúchajúcej k článku 2 ods. 7 písm. a) tohto nariadenia nebol v súlade so systémom zavedeným antidumpingovou dohodou, stačí na účely tohto posúdenia fumus boni iuris konštatovať, že tento dôvod je úzko spojený s druhým odvolacím dôvodom. Ako to Komisia konkludentne uznala vo svojich pripomienkach k návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, Všeobecný súd sa podľa nej dopustil tohto porušenia z dôvodu nesprávneho výkladu rozsudku Súdneho dvora Nakajima/Rada (EU:C:1991:186). Preto sa zdá, že existencia tohto porušenia v prejednávanej veci závisí od toho, či pri uplatnení kritérií uvedených v tomto rozsudku došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu. Z dôvodov uvedených v predchádzajúcom bode tohto uznesenia sa treba domnievať, že Rusal Armenal rovnako preukázala existenciu dôležitého právneho rozporu, pokiaľ ide o dôvodnosť tretieho odvolacieho dôvodu.

36

So zreteľom na predchádzajúce úvahy je podmienka týkajúca sa fumus boni iuris v prejednávanej veci splnená.

37

Pokiaľ ide o podmienku týkajúcu sa naliehavosti, prislúcha účastníkovi konania, ktorý navrhuje prijatie predbežných opatrení, aby dokázal, že nemôže počkať na výsledok konania vo veci samej bez toho, aby utrpel vážnu a nenapraviteľnú ujmu [pozri v tomto zmysle uznesenia predsedu Súdneho dvora Matra/Komisia, C‑225/91 R, EU:C:1991:460, bod 19, ako aj SCK a FNK/Komisia, C‑268/96 P(R), EU:C:1996:381, bod 30]. Na účely preukázania existencie takejto vážnej a nenapraviteľnej ujmy nie je nevyhnutné vyžadovať, aby sa s absolútnou istotou preukázalo, že k ujme dôjde, a teda stačí dostatočná pravdepodobnosť, že táto ujma vznikne (uznesenie podpredsedu Súdneho dvora Komisia/ANKO, EU:C:2014:239, bod 23 a citovaná judikatúra).

38

Rusal Armenal tvrdí, že podmienky nevyhnutné na nariadenie predbežných opatrení sú vzájomne závislé, takže ak fumus boni iuris má obzvlášť závažnú povahu, podmienka týkajúca sa naliehavosti môže byť posúdená menej prísne, lebo zjavne nezákonná povaha opatrenia stačí na preukázanie nevyhnutnosti chrániť dočasne práva navrhovateľa predbežného opatrenia. To by platilo najmä v prejednávanej veci, keďže Všeobecný súd rozhodol v jej prospech a sporné nariadenie zrušil.

39

V tejto súvislosti je vhodné sa domnievať, že táto okolnosť uvedená spoločnosťou Rusal Armenal na účely žiadosti odkladu výkonu nariadenia, ktoré Všeobecný súd zrušil, nemôže oslabiť požiadavky vlastné kritériu naliehavosti. Uplatnenie sporného nariadenia však napriek jeho zrušeniu napadnutým rozsudkom nie je samo osebe príčinou škody, ktorá by mohla byť predmetom žaloby o náhradu škody spôsobenej spoločnosti Rusal Armenal. Tým, že normotvorca Únie rozhodol prijatím článku 60 Štatútu Súdneho dvora priznať odkladný účinok podaniu odvolania proti rozsudku Všeobecného súdu, ktorým sa zrušuje nariadenie, neprislúcha sudcovi rozhodujúcemu o nariadení predbežných opatrení v rámci konania o odvolaní, aby zbavil tento článok časti jeho potrebného účinku tým, že za takýchto okolností nebude systematicky podmienku týkajúcu sa naliehavosti striktne uplatňovať.

40

Z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že viac alebo menej závažná povaha fumus boni iuris má vplyv na posúdenie naliehavosti (pozri uznesenie predsedu Súdneho dvora Komisia/Éditions Odile Jacob, C‑404/10 P‑R, EU:C:2011:37, bod 27). Naliehavosť, ktorej sa môže dovolávať žalobkyňa, musí byť o to viac zohľadnená sudcom rozhodujúcim o nariadení predbežných opatrení, čím viac sa fumus boni iuris dôvodov a tvrdení, o ktoré sa opiera, zdá byť závažnejší (pozri v tomto zmysle uznesenie predsedu Súdneho dvora Rakúsko/Rada, C‑445/00 R, EU:C:2001:123, bod 110). Bez toho, aby bolo dotknuté rozhodnutie, ktoré bude prijaté Súdnym dvorom o dôvodnosti odvolania, z bodov 26 až 36 tohto uznesenia vyplýva, že fumus boni iuris dôvodov a tvrdení spoločnosti Rusal Armenal sa zdá byť dostatočne závažný, aby splnil túto podmienku, čo by malo byť zohľadnené ďalej v rámci analýzy a najmä prípadne v rámci vyvažovania dotknutých záujmov.

41

Nič to však nemení na tom, že v súlade s ustanoveniami článku 160 ods. 3 rokovacieho poriadku sú podmienky týkajúce sa fumus boni iuris a naliehavosti odlišné a kumulatívne, takže spoločnosť Rusal Armenal musí preukázať naliehavosť vážnej a nenapraviteľnej ujmy [pozri v tomto zmysle uznesenia predsedu Súdneho dvora Akhras/Rada, C‑110/12 P(R), EU:C:2012:507, bod 26, a podpredsedu Súdneho dvora Komisia/ANKO, EU:C:2014:239, bod 14].

42

Ako okrem toho uvádzajú Komisia a Rada, sporné nariadenie sa stalo účinným v septembri 2009 a vyvolávalo teda účinky viac ako štyri roky bez toho, aby Rusal Armenal počas tohto obdobia požiadala o odklad výkonu tohto opatrenia sudcu Všeobecného súdu rozhodujúceho o nariadení predbežných opatrení. Tejto účastníčke konania teda prináleží, aby v rámci konania o nariadení predbežných opatrení preukázala, že napriek skutočnosti, že antidumpingové clo vo výške 13,4 % sa uplatňuje na dovoz určitých výrobkov do Únie od roku 2009, je naliehavé prijať predbežné opatrenia na účely ochrany pred vážnou a nenapraviteľnou ujmou, ktorej by mohla byť vystavená v prípade neexistencie takýchto opatrení. Z toho vyplýva, že Rusal Armenal musí odôvodniť buď ujmu, ktorú neutrpela počas posledných štyroch rokov napriek skutočnosti, že ju pripisuje spornému nariadeniu, alebo ujmu, ktorá je odteraz vážna a nenapraviteľná, takže nariadenie predbežných opatrení je naliehavé, hoci Rusal Armenal znášala túto ujmu počas štyroch rokov konania na Všeobecnom súde, ktoré viedlo k napadnutému rozsudku.

43

Naopak treba hneď vylúčiť tvrdenie Komisie a Rady týkajúce sa skutočnosti, že antidumpingové opatrenie zavedené týmto nariadením uplynie v septembri 2014, teda päť rokov po jeho zavedení, takže prípadné prijatie predbežných opatrení len na obdobie niekoľkých mesiacov nie je dôvodné. Pokiaľ ide v prejednávanej veci o konečné antidumpingové clo, nie je možné vylúčiť, že bude začaté konanie o opätovnom preskúmaní predmetného opatrenia na základe iniciatívy Komisie alebo na návrh výrobcov Únie, lebo za tohto predpokladu by opatrenie zavádzajúce toto clo zostalo v platnosti v očakávaní výsledkov opätovného preskúmania na základe článku 11 ods. 2 nariadenia č. 1225/2009, ktoré nahradilo základné nariadenie.

44

V prejednávanej veci Rusal Armenal identifikovala tri nenapraviteľné škody, ktoré podľa nej vyplývali z uplatnenia napadnutého nariadenia z dôvodu, že by nedošlo k odkladu jeho výkonu, a to po prvé jej pravdepodobné zrušenie materskou spoločnosťou, po druhé definitívne prepustenie významného počtu jej zamestnancov z dôvodu možného uzavretia jej továrne a po tretie dôsledky pre ekonomiku Arménskej republiky a pre jej vývoz do Únie. Okrem toho uvádza údajne významné zníženie jej podielu na trhu.

45

Najprv, pokiaľ ide o prípadné zrušenie spoločnosti Rusal Armenal, táto tvrdí, že utrpela značné straty od účinnosti sporného nariadenia hlavne preto, lebo z dôvodu tohto nariadenia nemôže vyvážať svoju produkciu do Únie. Jej materská spoločnosť UC Rusal nebude ďalej schopná pokrývať straty jej deficitných dcérskych spoločností z dôvodu jej vlastných finančných ťažkostí vyplývajúcich z nízkej ceny hliníku na svetových trhoch. Bude teda veľmi pravdepodobné, že sa v prípade nezlepšenia výnosnosti rozhodne v blízkej budúcnosti uzavrieť Rusal Armenal.

46

Treba pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora, ak je uvádzaná ujma finančnej povahy, požadované predbežné opatrenia môžu byť odôvodnené, ak sa ukáže, že v prípade neexistencie týchto opatrení by sa navrhovateľka nachádzala v situácii, ktorá by mohla ohroziť jej finančnú životaschopnosť pred vydaním rozhodnutia, ktorým sa ukončuje konanie vo veci samej, alebo že by jej trhové podiely boli významne zmenené najmä z hľadiska veľkosti a obratu jej podniku, ako aj vlastnosti skupiny, do ktorej patrí [uznesenie podpredsedu Súdneho dvora EDF/Komisia, C‑551/12 P(R), EU:C:2013:157, bod 54].

47

Rusal Armenal netvrdí, že majetková ujma, ktorú utrpela z dôvodu strát údajne pripísateľných spornému nariadeniu, môže spochybniť životaschopnosť skupiny spoločností, ku ktorým patrí takým spôsobom, že by táto skupina, vrátane jej materskej spoločnosti, mohla zaniknúť. Preto sa treba domnievať, že prípadné zrušenie spoločnosti Rusal Armenal by priamo vyplývalo nie z tohto nariadenia, ale z obchodného rozhodnutia prijatého jej materskou spoločnosťou. Takéto rozhodnutie by sa v danom prípade prijalo pri zohľadnení všetkých relevantných obchodných okolností, vrátane účinkov antidumpingového cla, ktoré vyplývajú z toho istého nariadenia a ktoré majú vplyv na výnosnosť spoločnosti Rusal Armenal. Ďalšie faktory, najmä náročné ekonomické podmienky vlastné medzinárodným trhom s hliníkom uvedené spoločnosťou Rusal Armenal, by tiež hrali významnú úlohu v tomto rozhodnutí.

48

Treba pripomenúť, že v prípade návrhu na odklad výkonu aktu Únie je nariadenie požadovaného predbežného opatrenia odôvodnené, pokiaľ dotknutý akt predstavuje rozhodujúcu príčinu uvádzanej vážnej a nenapraviteľnej ujmy (uznesenie podpredsedu Súdneho dvora EDF/Komisia, EU:C:2013:157, bod 41 a citovaná judikatúra). Za okolností prejednávanej veci, na ktorú sa táto judikatúra uplatní analogicky, a keďže ide o návrh na odklad výkonu nariadenia, ktoré Všeobecný súd zrušil, Rusal Armenal dostatočne z právneho hľadiska nepreukázala, že sporné nariadenie, ktoré je účinné už štyri roky, je rozhodujúcim dôvodom jej budúceho zrušenia jej materskou spoločnosťou za predpokladu, že sa toto zrušenie uskutoční.

49

Pre úplnosť je vhodné doplniť, že zrušenie tohto nariadenia Všeobecným súdom otvorilo perspektívu prípadného budúceho zrušenia predmetného antidumpingového cla, pokiaľ ide o Rusal Armenal, čo by zlepšilo prípadné očakávania jej výnosnosti v strednodobom horizonte, a to aj na účely obchodných výpočtov jej materskej spoločnosti uskutočnených na účely jej prípadného zrušenia.

50

Pokiaľ ide ďalej o údajnú ujmu spoločnosti Rusal Armenal vyplývajúcu z konečného prepustenia 677 jej zamestnancov v prípade uzavretia jej továrne, Komisia a Rada odpovedajú, že tento podnik sa môže na preukázanie naliehavosti dovolávať len jeho vlastnej ujmy a nie ujmy, ktorá by bola spôsobená tretím osobám.

51

Z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že účastník konania, ktorý požaduje nariadenie predbežného opatrenia, je povinný preukázať, že nemôže počkať na výsledok konania vo veci samej bez toho, aby mu osobne vznikla ujma, ktorá by preňho mala vážne a nenapraviteľné následky [uznesenie predsedu Súdneho dvora Cheminova a i./Komisia, C‑60/08 P(R), EU:C:2009:181, bod 35]. Rusal Armenal sa nemôže ako taká oprieť o ujmu, ktorú by utrpeli jej zamestnanci v prípade zrušenia ich pracovných miest.

52

Treba však konštatovať, že skutočnosť, že spoločnosť musí zrušiť pracovné miesta a vzdať sa vyškoleného a funkčného personálu, by jej mohla spôsobiť priamu a personálnu ujmu bez ohľadu na ujmu, ktorú by mohli utrpieť jej zamestnanci, keďže v prípade zmeny hospodárskych podmienok by pre ňu bolo ťažšie znovu obnoviť prevádzku.

53

V rámci tohto konania však Rusal Armenal dostatočne nepreukázala, že prípadné uzavretie jej továrne v budúcnosti, ktoré nastane z dôvodu jej vlastného zrušenia alebo z dôvodu reštrukturalizácie jej činností vedúcich k zníženiu jej nákladov, by bolo z rozhodujúcej časti spôsobené v zmysle judikatúry Súdneho dvora pripomenutej v bode 48 tohto uznesenia antidumpingovým clom zavedeným sporným nariadením pred viac ako štyrmi rokmi.

54

Nakoniec treba konštatovať, že za predpokladu, že by bola preukázaná ujma, ktorá vyplýva zo škodlivých následkov antidumpingového cla zavedeného týmto nariadením na ekonomiku Arménskej republiky a jej vývoz do Únie, táto by nevznikla spoločnosti Rusal Armenal osobne, ale obyvateľom Arménska vo všeobecnosti. V súlade s judikatúrou Súdneho dvora pripomenutou v bode 51 tohto uznesenia nemôže byť táto ujma účinne uvedená spoločnosťou Rusal Armenal na odôvodnenie naliehavosti, ktorej sa dovoláva.

55

Rusal Armenal nepreukázala významné zníženie jej podielu na trhu, ktorého sa dovoláva a ktoré by vyplývalo z vylúčenia jej výrobkov z trhu Únie, hmatateľným a špecifickým dôkazom. V prípade neexistencie presných informácií týkajúcich sa údajne výlučného účinku antidumpingového cla zavedeného tým istým nariadením na vývozy výrobkov spoločnosti Rusal Armenal do Únie a na charakteristiky predmetného trhu, súd príslušný na nariadenie predbežných opatrení nemôže konštatovať existenciu ujmy vyplývajúcej z údajného zníženia predmetného podielu na trhu a posúdiť závažnosť a nenapraviteľnosť tejto ujmy.

56

Z predchádzajúcich úvah vyplýva, že Rusal Armenal nepredložila dôkaz, že v dôsledku neexistencie odkladu výkonu sporného nariadenia, ktoré je účinné od roku 2009, by jej mohla byť spôsobená vážna a nenapraviteľná ujma. Z toho vyplýva, že podmienka týkajúca sa naliehavosti nie je splnená, takže prejednávaný návrh na nariadenie predbežných opatrení sa musí zamietnuť bez toho, aby bolo potrebné zvážiť dotknuté záujmy alebo posúdiť prípustnosť návrhu na nariadenie predbežných opatrení, podaného subsidiárne spoločnosťou Rusal Armenal.

Z týchto dôvodov podpredseda Súdneho dvora nariadil: