—

Bridport and West Dorset Golf Club Limited, v zastúpení: A. Brown, advocate,

—

vláda Spojeného kráľovstva, v zastúpení: C. Murrell, splnomocnená zástupkyňa, za právnej pomoci R. Hill, barrister,

—

Európska komisia, v zastúpení: R. Lyal a C. Soulay, splnomocnení zástupcovia,

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 132 ods. 1 písm. m), článku 133 prvého odseku písm. d) a článku 134 písm. b) smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (Ú. v. EÚ L 347, s. 1).

2

Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi Commissioners for Her Majesty’s Revenue and Customs (ďalej len „Commissioners“) a Bridport and West Dorset Golf Club Limited (ďalej len „Bridport“) vo veci oslobodenia poplatkov za vstup platených hráčmi, ktorí nie sú členmi tohto klubu, na účel prístupu do golfového areálu klubu od dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“).

3

Podľa článku 2 ods. 1 písm. c) smernice 2006/112 povinnosti odviesť DPH podlieha „poskytovanie služieb za protihodnotu na území členského štátu zdaniteľnou osobou, ktorá koná ako taká“.

4

Článok 132 ods. 1 písm. m) tejto smernice, ktorý sa nachádza v jej hlave IX kapitole 2 s názvom „Oslobodenie od dane pri určitých činnostiach verejného záujmu“, stanovuje:

„Členské štáty oslobodia od dane tieto transakcie:

...

5

Toto ustanovenie preberá oslobodenie stanovené v článku 13 A ods. 1 písm. m) šiestej smernice Rady 77/388/EHS zo 17. mája 1977 o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu – spoločný systém dane z pridanej hodnoty: jednotný základ jej stanovenia (Ú. v. ES L 145, s. 1; Mim. vyd. 09/001, s. 23, ďalej len „šiesta smernica“).

6

Podľa článku 133 prvého odseku smernice 2006/112:

„Členské štáty môžu v každom jednotlivom prípade vyžadovať od subjektov, ktoré sa nespravujú verejným právom, pre každé oslobodenie od dane uvedené v článku 132 ods. 1 písm. b), g), h), i), l), m) a n), splnenie jednej alebo viacerých z nasledujúcich podmienok:

7

Článok 134 tejto smernice stanovuje:

„Dodanie tovaru a poskytovanie služieb nie sú oslobodené od dane v zmysle článku 132 ods. 1 písm. [m)] v týchto prípadoch:

8

Podľa prílohy 9 skupiny 10 bodu 3 zákona o dani z pridanej hodnoty z roku 1994 (Value Added Tax Act 1994) sú oslobodené:

„služby úzko súvisiace so športom alebo s telesnou výchovou alebo nevyhnutné na šport či telesnú výchovu poskytované subjektom, na ktorý sa oslobodenie vzťahuje, jednotlivcovi, ktorý ich vykonáva, s výnimkou prípadu, keď subjekt pôsobiaci na členskom základe poskytuje služby jednotlivcovi, ktorý nie je členom“.

9

Poznámka 2 k tejto skupine 10 stanovuje:

„Jednotlivec sa považuje za člena subjektu, na ktorý sa oslobodenie vzťahuje, na účely bodu 3 iba vtedy, ak mu je udelené členstvo na tri mesiace alebo dlhšie.“

10

Bridport je súkromný golfový klub, ktorého predmetom činnosti je prevádzkovanie a správa golfového klubu na jeho využívanie členmi a návštevníkmi a na poskytovanie ubytovania pre tieto osoby, ako aj prevádzka golfovej školy a poskytovanie inštruktorov a golfového vybavenia.

11

V septembri 2009 mala približne polovica zo 737 členov klubu Bridport plné členstvo s prístupom do golfového areálu, v ktorom mohli hrať kedykoľvek sedem dní v týždni za nezľavnený ročný poplatok 657,20 libry šterlingov (GBP). Návštevníci, ktorí nie sú členmi, mohli v tomto areáli hrať, keď zaplatili poplatok za vstup na green (ďalej len „green fee“) za cenu 32 GBP až 38 GBP na jednu hru alebo za vyššiu cenu na celý deň. Bridport stanovil ceny za ročné členstvo aj za „green fee“, pričom zohľadnil ceny, ktoré účtujú susediace neziskové kluby i jeden komerčný prevádzkovateľ golfového areálu.

12

Za hospodársky rok, ktorý sa skončil 30. septembra 2009, predstavoval príjem získaný z „green fee“ 18,7 % a príspevky za ročné členstvo 56,4 % z celkového príjmu klubu Bridport, pričom zvyšok pochádzal do veľkej miery z prevádzky baru.

13

Po tom, ako Bridport niekoľko rokov priznával a odvádzal Commissioners DPH za príjmy z „green fee“, podal žiadosť o vrátenie preplatku na DPH vyčísleného na 140359,16 GBP, pričom sa odvolával na rozsudok zo 16. októbra 2008, Canterbury Hockey Club a Canterbury Ladies Hockey Club (C-253/07, Zb. s. I-7821). Vzhľadom na to, že Commissioners túto žiadosť zamietol, podal Bridport žalobu proti tomuto zamietnutiu na First-tier Tribunal (Tax Chamber).

14

First-tier Tribunal (Tax Chamber) tejto žalobe vyhovel, pričom sa domnieval, že medzi právom hrať golf v areáli klubu Bridport priznaným jeho členom a týmto právom priznaným nečlenom platiacim „green fee“ neexistuje rozdiel a že podľa smernice 2006/112 je poplatok za toto právo oslobodený od DPH. Commissioners podal proti tomuto rozsudku odvolanie na Upper Tribunal (Tax and Chancery Chamber).

15

Podľa jeho údajov je nesporné, že Bridport je neziskovou organizáciou v zmysle článku 132 ods. 1 písm. m) smernice 2006/112. Rovnako je nesporné, že služba spočívajúca v priznaní práva návštevníkom, ktorí nie sú členmi, využívať golfový areál úzko súvisí so športom, je určená osobám venujúcim sa športu a je nevyhnutná na uskutočnenie transakcií oslobodených od dane v zmysle článku 134 písm. a) tejto smernice.

16

Spor vo veci samej sa v podstate týka otázky, či za týchto okolností možno pripustiť vylúčenie predmetného poskytovania služby z dotknutého oslobodenia od dane na základe článku 134 písm. b) alebo článku 133 prvého odseku písm. d) smernice 2006/112.

17

Za týchto okolností Upper Tribunal (Tax and Chancery Chamber) rozhodol o prerušení konania a položil Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

18

Svojou prvou až piatou otázkou, ktoré treba preskúmať spoločne, sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 134 písm. b) smernice 2006/112 vykladať v tom zmysle, že z oslobodenia od dane stanoveného v článku 132 ods. 1 písm. m) tejto smernice vylučuje poskytovanie služieb spočívajúcich v tom, že nezisková organizácia spravujúca golfový areál prizná návštevníkom, ktorí nie sú jej členmi, právo tento golfový areál využívať.

19

Treba uviesť, že podľa znenia článku 132 ods. 1 písm. m) smernice 2006/112 toto ustanovenie všeobecne upravuje vykonávanie športu a telesnej výchovy a na svoje uplatnenie nevyžaduje, aby sa dotknutá športová činnosť vykonávala na určitej úrovni, napríklad profesionálnej, ani aby sa táto činnosť vykonávala určitým spôsobom, teda pravidelne, organizovane alebo s cieľom zúčastňovať sa na športových súťažiach (pozri rozsudok z 21. februára 2013, Město Žamberk, C‑18/12, body 21 a 22).

20

Cieľom tohto ustanovenia je podpora určitých činností vo verejnom záujme, konkrétne služieb úzko súvisiacich so športom alebo s telesnou výchovou, ktoré poskytujú neziskové organizácie osobám venujúcim sa športu alebo telesnej výchove. Účelom uvedeného ustanovenia je teda podporovať široké vrstvy obyvateľstva vo venovaní sa takémuto športu (pozri rozsudok Město Žamberk, už citovaný, bod 23).

21

Vzhľadom na to, že na venovanie sa golfu je nevyhnutný prístup do golfového areálu, poskytovanie služby spočívajúcej v priznaní práva využívať golfový areál úzko súvisí so športovou činnosťou v zmysle článku 132 ods. 1 písm. m) smernice 2006/112, a to bez ohľadu na skutočnosť, či sa dotknutá osoba golfu venuje pravidelne, organizovane alebo s cieľom zúčastňovať sa na športových súťažiach.

22

Z toho vyplýva, že pokiaľ túto službu poskytuje nezisková organizácia, vzťahuje sa na ňu oslobodenie od DPH stanovené v tomto článku 132 ods. 1 písm. m) bez toho, aby bolo potrebné zistiť, či sa poskytuje členovi organizácie alebo návštevníkovi, ktorý nie je členom.

23

Podľa článku 134 písm. a) a b) smernice 2006/112 sa však na poskytovanie služieb oslobodenie od dane stanovené v článku 132 ods. 1 písm. m) tejto smernice nevzťahuje, pokiaľ nie sú nevyhnutné na uskutočnenie transakcií oslobodených od dane a pokiaľ ich hlavným cieľom je, aby dotknutý subjekt získal dodatočné príjmy prostredníctvom uskutočňovania transakcií, ktoré priamo konkurujú transakciám obchodných spoločností podliehajúcich DPH.

24

Pokiaľ ide o službu dotknutú vo veci samej, konkrétne o priznanie práva využívať golfový areál, je nesporné, že je nevyhnutná na uskutočnenie transakcií oslobodených od dane v zmysle článku 134 písm. a) smernice 2006/112, keďže priznanie tohto práva je potrebné na hranie golfu.

25

Vnútroštátny súd sa však pýta, či v prípade, keď nezisková organizácia, ktorá spravuje golfový areál a ponúka systém založený na členstve, pričom používať golfový areál umožňuje za odplatu návštevníkom, ktorí nie sú členmi, predstavujú poplatky za vstup, ktoré títo návštevníci musia zaplatiť, „dodatočné príjmy“ v zmysle článku 134 písm. b) smernice 2006/112 vo vzťahu k príjmom pochádzajúcim z členských príspevkov, ktoré platia členovia tejto organizácie.

26

V tejto súvislosti treba uviesť, že uvedené rozlišovanie sa zakladá výlučne na skutočnosti, či má príjemca dotknutej služby postavenie člena alebo nečlena.

27

Pokiaľ však ide o ustanovenie, ktoré predchádzalo článkom 133 a 134 smernice 2006/112, a to článok 13 A ods. 2 šiestej smernice, Súdny dvor rozhodol, že keďže toto ustanovenie nestanovuje obmedzenia voči príjemcom predmetných poskytovaných služieb, členské štáty nemajú právomoc z predmetného oslobodenia od dane vylúčiť určitú skupinu príjemcov týchto plnení (rozsudok Canterbury Hockey Club a Canterbury Ladies Hockey Club, už citovaný, bod 39).

28

Okrem toho treba pripomenúť, že na rozdiel od oslobodenia od dane zavedeného v článku 132 ods. 1 písm. l) smernice 2006/112, ktoré je v prvom rade obmedzené na poskytovanie služieb a dodávanie tovaru neziskovými organizáciami, ktoré sú v ňom definované, „ich členom“, oslobodenie poskytovania služieb úzko súvisiacich so športom od dane uvedené v článku 132 ods. 1 písm. m) tejto smernice nie je takto obmedzené, hoci podľa pôvodného návrhu šiestej smernice predloženého Európskou komisiou bolo toto druhé oslobodenie takisto zúžené na poskytovanie služieb a dodávanie tovaru členom dotknutých organizácií, ako vyplýva z článku 14 A ods. 1 písm. j) návrhu šiestej smernice Rady z 20. júna 1973 o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu – spoločný systém dane z pridanej hodnoty: jednotný základ jej stanovenia [KOM(73) 950 v konečnom znení].

29

Za týchto okolností pojem „dodatočné príjmy“ v zmysle článku 134 písm. b) smernice 2006/112 nemožno vykladať spôsobom, ktorý by viedol k obmedzeniu pôsobnosti oslobodenia od dane stanoveného v článku 132 ods. 1 písm. m) tejto smernice v závislosti od toho, či sú príjemcovia dotknutých služieb členovia alebo nečlenovia, čo je kritérium, ktoré bolo z definície tohto oslobodenia zámerne vylúčené.

30

Výklad pojmu „dodatočné príjmy“, podľa ktorého sa vzťahuje aj na poplatky za právo na vstup, ktoré na účel využívania golfového areálu platia návštevníci, ktorí nie sú členmi neziskovej organizácie spravujúcej tento golfový areál a ponúkajúcej tiež systém založený na členstve, z dôvodu, že tieto poplatky za právo na vstup majú dodatočnú povahu vo vzťahu k príjmom pochádzajúcim z príspevkov členov tejto organizácie, by pritom viedol práve k takémuto zúženiu pôsobnosti oslobodenia od dane stanoveného v článku 132 ods. 1 písm. m) smernice 2006/112.

31

Z toho vyplýva, že poplatky za vstup, ktoré na účel využívania golfového areálu platia návštevníci, ktorí nie sú členmi neziskovej organizácie spravujúcej tento golfový areál a ponúkajúcej tiež systém založený na členstve, nepredstavujú dodatočné príjmy v zmysle článku 134 písm. b) smernice 2006/112.

32

Vzhľadom na predchádzajúce úvahy treba na prvú až piatu otázku odpovedať, že článok 134 písm. b) smernice 2006/112 sa má vykladať v tom zmysle, že z oslobodenia od dane stanoveného v článku 132 ods. 1 písm. m) tejto smernice nevylučuje poskytovanie služieb spočívajúcich v tom, že nezisková organizácia spravujúca golfový areál a ponúkajúca tiež systém založený na členstve priznáva právo využívať tento golfový areál návštevníkom, ktorí nie sú členmi tejto organizácie.

33

Vnútroštátny súd sa svojou šiestou a siedmou otázkou, ktoré treba preskúmať spoločne, v podstate pýta, či sa má článok 133 prvý odsek písm. d) smernice 2006/112 vykladať v tom zmysle, že členským štátom umožňuje z oslobodenia od dane stanoveného v článku 132 ods. 1 písm. m) tejto smernice vylúčiť poskytovanie služieb spočívajúcich v priznaní práva využívať golfový areál spravovaný neziskovou organizáciou, ktorá tiež ponúka systém založený na členstve, pokiaľ sa tieto služby poskytujú návštevníkom, ktorí nie sú členmi tejto organizácie.

34

Článok 133 prvý odsek písm. d) uvedenej smernice povoľuje členským štátom, aby v závislosti od konkrétneho prípadu na priznanie oslobodení od dane stanovených v článku 132 ods. 1 písm. b), g), h), i), l), m) a n) smernice 2006/112 subjektom, ktoré sa nespravujú verejným právom, vyžadovali splnenie podmienky, že toto oslobodenie nesmie spôsobiť narušenie hospodárskej súťaže v neprospech obchodných spoločností, ktoré podliehajú DPH.

35

Táto možnosť priznaná členským štátom, ktorej rozsah sa má posúdiť v kontexte vyplývajúcom z podmienok uvedených v článku 133 prvom odseku písm. a) až c) smernice 2006/112, však neumožňuje prijať také všeobecné opatrenia, ako je opatrenie dotknuté vo veci samej, ktoré obmedzujú pôsobnosť týchto oslobodení. Podľa judikatúry Súdneho dvora týkajúcej sa ustanovení zodpovedajúcich šiestej smernici totiž členský štát nemôže zmeniť pôsobnosť oslobodenia od dane stanoveného v článku 132 ods. 1 písm. m) tejto smernice tak, že ho podriadi jednej či viacerým podmienkam stanoveným v jej článku 133 (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 7. mája 1998, Komisia/Španielsko, C-124/96, Zb. s. I-2501, bod 21).

36

V tejto súvislosti treba uviesť, že pôsobnosť oslobodenia od dane upraveného v článku 132 ods. 1 písm. b), g), h), i), l), m) a n) smernice 2006/112 je definovaná nielen vzhľadom na obsah uvedených transakcií, ale aj v závislosti od určitých charakteristík, ktoré musia spĺňať poskytovatelia. Spoločný systém DPH tým, že stanovuje oslobodenie od DPH definované v závislosti od týchto charakteristík, naznačuje, že v prípade rozličných subjektov existujú rozličné podmienky hospodárskej súťaže.

37

Za týchto podmienok článok 133 prvý odsek písm. d) smernice 2006/112 nemožno vykladať spôsobom, ktorý by umožňoval odstrániť rozdiely medzi podmienkami hospodárskej súťaže vyplývajúce zo samotnej existencie oslobodení od dane stanovených právom Únie, pretože takýto výklad spochybňuje pôsobnosť týchto oslobodení.

38

Vnútroštátna právna úprava, ako je právna úprava dotknutá vo veci samej, nerešpektuje hranice možnosti zavedenej v článku 133 prvom odseku písm. d) smernice 2006/112. Neobmedzuje sa na zamedzenie narušeniu hospodárskej súťaže vyplývajúcemu z podmienok, za ktorých sa oslobodenie od dane podľa vnútroštátnej právnej úpravy preberajúcej túto smernicu priznáva, ale uskutočňuje to takým spôsobom, že spochybňuje rozdiel medzi podmienkami hospodárskej súťaže vyplývajúci zo samotnej existencie oslobodenia od dane stanoveného v článku 132 ods. 1 písm. m) smernice 2006/112. Vylúčenie tohto oslobodenia sa totiž uskutočňuje v závislosti od postavenia príjemcu dotknutých služieb, hoci toto postavenie nemení podstatu služby, konkrétne poskytovania prístupu do golfového areálu na vykonávanie športovej aktivity v tomto areáli.

39

Vzhľadom na predchádzajúce úvahy treba na šiestu a siedmu otázku odpovedať, že článok 133 prvý odsek písm. d) smernice 2006/112 sa má vykladať v tom zmysle, že za okolností ako vo veci samej nepovoľuje členským štátom vylúčiť z oslobodenia od dane stanoveného v článku 132 ods. 1 písm. m) tejto smernice poskytovanie služieb spočívajúcich v priznaní práva využívať golfový areál spravovaný neziskovou organizáciou, ktorá tiež ponúka systém založený na členstve, pokiaľ sa tieto služby poskytujú návštevníkom, ktorí nie sú členmi uvedenej organizácie.

40

Vzhľadom na odpovede na prvú až siedmu otázku nie je potrebné odpovedať na ôsmu otázku.

41

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (piata komora) rozhodol takto: