1

Európska komisia svojím odvolaním navrhuje zrušenie uznesenia predsedu Všeobecného súdu Európskej únie z 15. mája 2013, Nemecko/Komisia (T‑198/12 R, ďalej len „napadnuté uznesenie“), ktorým jej Všeobecný súd nariaďuje schváliť zachovanie vnútroštátnych ustanovení oznámených Spolkovou republikou Nemecko týkajúcich sa hraničných hodnôt pre antimón, arzén, bárium, olovo a ortuť nachádzajúce sa v hračkách (ďalej len „vnútroštátne ustanovenia“) až dovtedy, kým Všeobecný súd rozhodne o žalobe vo veci samej, ktorá mu bola predložená a ktorá smeruje k zrušeniu rozhodnutia Komisie C(2012) 1348 final z 1. marca 2012 (ďalej len „sporné rozhodnutie“) o žiadosti o zachovanie uvedených vnútroštátnych ustanovení.

2

Bod 2 napadnutého uznesenia opisuje sporné rozhodnutie takto:

„[Sporným] rozhodnutím Európska komisia vyhovela, pokiaľ ide o nitrozamíny a nitrozovateľné látky, žiadosti, ktorú jej adresovala nemecká vláda na základe článku 114 ods. 4 ZFEÚ s cieľom získať schválenie zachovania vnútroštátnych ustanovení o hraničných hodnotách pre vyššie uvedené ťažké kovy. Pokiaľ ide o hraničné hodnoty pre olovo, bárium, arzén, antimón a ortuť – ktoré zodpovedajú hodnotám, ktoré boli stanovené smernicou Rady 88/378/EHS z 3. mája 1988 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa bezpečnosti hračiek (Ú. v. ES L 187, s. 1; Mim. vyd. 13/009 s. 240) (ďalej len ‚pôvodná smernica o bezpečnosti hračiek‘) – Komisia v podstate zamietla žiadosť nemeckej vlády a rozhodla, že v budúcnosti sa budú uplatňovať hraničné hodnoty stanovené smernicou [Európskeho parlamentu a Rady 2009/48/ES z 18. júna 2009 o bezpečnosti hračiek (Ú. v. EÚ L 170, s. 1)] (ďalej len ‚nová smernica o bezpečnosti hračiek‘).“

3

Právny rámec je v bodoch 3 až 12 napadnutého uznesenia vymedzený takto:

„Primárne právo

4

Okolnosti predchádzajúce sporu boli uvedené v bodoch 13 až 15 napadnutého uznesenia takto:

5

Návrhom podaným do kancelárie Všeobecného súdu 14. mája 2012 Spolková republika Nemecko podala žalobu smerujúcu k zrušeniu sporného rozhodnutia v rozsahu, v akom Komisia zamietla jej žiadosť o zachovanie vnútroštátnych ustanovení týkajúcich sa hraničných hodnôt pre antimón, arzén a ortuť a schválila ich iba do 21. júla 2013 pre bárium a olovo.

6

Samostatným podaním doručeným do kancelárie Všeobecného súdu 13. februára 2013 uvedený členský štát podal návrh na nariadenie predbežného opatrenia, v ktorom v podstate navrhol, aby predseda Všeobecného súdu:

7

Komisia v pripomienkach k návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, podaných do kancelárie Všeobecného súdu 28. februára 2013, navrhla, aby predseda Všeobecného súdu:

8

Uvedený členský štát odpovedal na pripomienky Komisie vyjadrením zo 14. marca 2013. Táto inštitúcia k nemu prijala konečné stanovisko vo vyjadrení z 27. marca 2013.

9

Predseda Všeobecného súdu v bodoch 20 až 23 napadnutého uznesenia pripomenul, že sudca rozhodujúci o nariadení predbežných opatrení môže nariadiť odklad výkonu napadnutého aktu a nariadiť iné predbežné opatrenia, ak sa preukáže, že ich nariadenie je z právneho a faktického hľadiska na prvý pohľad dôvodné (fumus boni iuris) a že sú naliehavé v tom zmysle, že na to, aby sa predišlo vážnej a nenapraviteľnej ujme na záujmoch účastníka konania, je nevyhnutné, aby boli vydané a účinné už pred rozhodnutím vo veci samej. Uviedol, že sudca rozhodujúci o návrhu na nariadenie predbežných opatrení podľa potreby zváži takisto záujmy, o ktoré ide a v rámci tohto celkového skúmania, uvedený sudca disponuje širokou mierou voľnej úvahy a môže so zreteľom na osobitosti prejednávanej veci slobodne rozhodnúť o spôsobe, akým musia byť tieto rôzne podmienky preskúmané, ako aj o poradí tohto skúmania, keďže nijaké pravidlo práva mu neukladá vopred stanovenú analytickú schému na účely posúdenia nevyhnutnosti rozhodnúť o nariadení predbežných opatrení. Predseda Všeobecného súdu sa domnieval, že má k dispozícii všetky informácie potrebné na rozhodnutie o tomto návrhu na nariadenie predbežného opatrenia bez toho, aby bolo predtým potrebné vypočuť vysvetlenia účastníkov konania, a najskôr preskúmal prípustnosť návrhu na nariadenie predbežného opatrenia.

10

V bodoch 24 až 39 napadnutého uznesenia predseda Všeobecného súdu preskúmal tvrdenie Komisie, podľa ktorého bol návrh na nariadenie predbežného opatrenia neprípustný, pretože Spolková republika Nemecko nemá záujem na konaní, keďže v skutočnosti jej návrh smeroval k získaniu odkladu výkonu negatívneho rozhodnutia, pričom tento nárok v rámci konania o nariadení predbežného opatrenia je v zásade neprijateľný.

11

Predseda Všeobecného súdu pripustil, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorý smeruje iba k získaniu odkladu výkonu negatívneho rozhodnutia, je v zásade neprípustný, keďže požadovaný odklad sám osebe nemôže zmeniť právne postavenie navrhovateľa, a v bode 28 napadnutého uznesenia uviedol, že v prejednávanej veci nie je návrh uvedeného členského štátu návrhom na odklad výkonu v zmysle článku 278 ZFEÚ, ale skôr návrhom na nariadenie predbežného opatrenia v zmysle článku 279 ZFEÚ. Najmä s odkazom na bod 41 uznesenia podpredsedu Súdneho dvora zo 7. marca 2013, EDF/Komisia [C‑551/12 P(R)], konštatoval, že ani článok 279 ZFEÚ, ani článok 104 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu, a tým menej článok 47 Charty neumožňujú vyhlásiť takýto návrh za neprípustný iba z dôvodu, že žaloba, na ktorú je naviazaný, smeruje k zrušeniu negatívneho rozhodnutia.

12

V bodoch 30 až 38 napadnutého uznesenia predseda Všeobecného súdu rozhodol, že okolnosti prejednávanej veci svedčia najmä v prospech prípustnosti predbežného opatrenia navrhnutého Spolkovou republikou Nemecko. Uviedol, že tento štát logicky mohol žiadať o zachovanie týchto hraničných hodnôt po 20. júli 2013 iba prostredníctvom predbežného opatrenia nariadeného v súlade s článkom 279 ZFEÚ. V rozsahu, v akom sa Komisia domnievala, že navrhnuté predbežné opatrenie ohrozuje inštitucionálnu rovnováhu a prekračuje rámec právomocí súdu rozhodujúceho vo veci samej, predseda Všeobecného súdu uviedol, že vo veci predbežných opatrení sudca nariaďujúci predbežné opatrenia disponuje právomocami, ktorých dopad na dotknuté inštitúcie Únie prekračuje účinky, ktoré sú spojené s rozsudkom o zrušení, pod podmienkou, že tieto predbežné opatrenia sa uplatňujú iba počas trvania konania vo veci samej, neprejudikujú rozhodnutie vo veci samej a nebránia jeho potrebnému účinku. Rozhodol, že uvedené podmienky boli v prejednávanom prípade splnené a zastával názor, že v každom prípade by navrhované predbežné opatrenie zostalo v rámci opatrení, ktoré by Komisia so všetkou pravdepodobnosťou bola povinná prijať na účely výkonu prípadného zrušujúceho rozsudku.

13

V bode 39 napadnutého uznesenia predseda Všeobecného súdu konštatoval, že návrh na nariadenie predbežných opatrení musí byť vyhlásený za prípustný, ale iba pokiaľ ide o návrhy predložené subsidiárne, keďže z ustanovení článku 114 ods. 4 ZFEÚ v spojení s ustanoveniami článku 114 ods. 6 ZFEÚ vyplýva, že jedine Komisia je oprávnená schváliť žiadosť o zachovanie, ktorú jej adresujú členské štáty, zatiaľ čo súd rozhodujúci o nariadení predbežných opatrení v zásade nie je oprávnený nariadiť dotknutej inštitúcii prijať určité opatrenia alebo sa zdržať takého konania.

14

Po druhé, v bodoch 40 až 67 napadnutého uznesenia predseda Všeobecného súdu preskúmal podmienku týkajúcu sa fumus boni iuris. V prvom rade uviedol, že táto podmienka je splnená, ak sa aspoň jeden z dôvodov, ktoré uvádza žalobca na podporu žaloby vo veci samej, javí na prvý pohľad relevantný a v žiadnom prípade sa nejaví ako nedôvodný. V tomto ohľade uviedol, že stačí, aby uvedený dôvod nastoľoval zložité a citlivé otázky, ktoré na prvý pohľad nemôžu byť zamietnuté ako irelevantné, ale vyžadujú si dôkladné preskúmanie, ktoré je vyhradené súdu príslušnému rozhodovať vo veci samej, alebo aby z tvrdení uvádzaných účastníkmi konania vyplývalo, že v rámci konania vo veci samej existuje významný právny spor, ktorého riešenie nie je hneď zrejmé.

15

Pokiaľ ide o povolenie hraničných hodnôt olova a bária udelené do 21. júla 2013, predseda Všeobecného súdu v bodoch 41 a 42 napadnutého uznesenia uviedol, že podľa Spolkovej republiky Nemecko sporné rozhodnutie porušuje článok 114 ZFEÚ v rozsahu, v akom Komisia pri schválení oznámených vnútroštátnych ustanovení týkajúcich sa hraničných hodnôt olova a bária uplatnila lehotu, ktorá uplynie najneskôr 21. júla 2013, hoci znenie ani štruktúra odseku 6 tohto článku Komisii neumožňujú časovo obmedziť rozhodnutie o zachovaní vnútroštátnych ustanovení. Takisto v bodoch 43 a 44 daného uznesenia v podstate uviedol, že podľa Komisie schválenie prísnejších vnútroštátnych ustanovení predstavuje výnimku z harmonizačných opatrení a v prejednávanom prípade sa zdá logické obmedziť schválenie v čase, pretože to bol jediný spôsob, ako zohľadniť legitímne obavy dotknutého členského štátu a zároveň zaručiť, že v každom okamihu sa na dotknuté látky obsiahnuté v hračkách uvádzaných na trh uplatnia jednotné pravidlá, pri čo najmenšom narušení fungovania tohto trhu.

16

Predseda Všeobecného súdu v bodoch 45 a 46 napadnutého uznesenia v podstate uviedol, že samotná Komisia sa v spornom rozhodnutí domnievala, že hraničné hodnoty stanovené vnútroštátnymi ustanoveniami pre olovo a bárium boli jednak opodstatnené zo závažných dôvodov ochrany ľudského zdravia, keďže chránili ľudské zdravie lepšie než hodnoty stanovené v novej smernici o bezpečnosti hračiek, a jednak zlučiteľné s vnútorným trhom, takže bolo treba ich schváliť „pod podmienkou časového obmedzenia“. V bode 47 tohto uznesenia z toho vyvodil, že Komisia potvrdila, že všetky podmienky uplatnenia článku 114 ods. 4 a 6 ZFEÚ boli splnené, pokiaľ ide o olovo a bárium, a v bodoch 48 až 50 uvedeného uznesenia dodal, že nie je isté, že revízie hodnôt stanovených novou smernicou o bezpečnosti hračiek pre uvedené látky skončia do 21. júla 2013, čo je konečný dátum stanovený v spornom rozhodnutí pre zachovanie vnútroštátnych ustanovení. Predseda Všeobecného súdu z toho v bode 51 napadnutého uznesenia vyvodil záver, že tvrdenia Spolkovej republiky Nemecko, ktoré spochybňujú časové obmedzenie hraničných hodnôt olova a bária, sú veľmi závažnej povahy a vyvolávajú otázky vyžadujúce si na prvý pohľad podrobné preskúmanie, ktoré je v právomoci súdu rozhodujúceho vo veci samej, takže návrh na nariadenia predbežného opatrenia spĺňa podmienku fumus boni iuris.

17

Pokiaľ ide o zamietnutie žiadosti o schválenie hraničných hodnôt pre antimón, arzén a ortuť, predseda Všeobecného súdu v bode 53 napadnutého uznesenia uviedol, že podľa Spolkovej republiky Nemecko sporné rozhodnutie porušuje článok 114 ods. 4 a 6 ZFEÚ, keďže Komisia tomuto členskému štátu vytýkala, že nepreukázal, že hraničné hodnoty migrácie stanovené novou smernicou o bezpečnosti hračiek neposkytovali dostatočnú úroveň ochrany alebo že mali pravdepodobne nepriaznivé účinky pre zdravie. Podotkol, že takáto argumentácia spočíva v tvrdení, že členský štát má len povinnosť preukázať, že jeho vnútroštátne ustanovenia zabezpečujú vyššiu úroveň ochrany verejného zdravia než harmonizačné opatrenia práva Únie a že neprekračujú hranice toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie uvedeného cieľa. V bodoch 54 a 55 toho istého uznesenia uviedol, že daný členský štát uvádza, že si splnil všetky povinnosti týkajúce sa dokazovania, keďže na základe vlastných výpočtov preukázal, že hraničné hodnoty stanovené vnútroštátnymi ustanoveniami a vyjadrené prostredníctvom biologickej prípustnosti, ktoré sú totožné s hraničnými hodnotami stanovenými v pôvodnej smernici o bezpečnosti hračiek, sú pre uvedené tri látky nižšie, a teda zabezpečujú vyššiu úroveň ochrany ľudského zdravia než hraničné hodnoty migrácie vyplývajúce z novej smernice o bezpečnosti hračiek, a to bez ohľadu na konzistenciu materiálu hračky.

18

Predseda Všeobecného súdu v bodoch 56 až 59 napadnutého uznesenia pripomenul tvrdenia Komisie smerujúce k preukázaniu, že podľa jej výpočtov sú hodnoty migrácie vyplývajúce z vnútroštátnych ustanovení pre tekuté a suché materiály zreteľne vyššie ako hodnoty novej smernice o bezpečnosti hračiek a sú nižšie len pre „zoškriabané“ materiály, ktoré sú však všeobecne ťažko dostupné práve preto, že musia byť najskôr zoškriabané. Uviedol, že Komisia v podstate Spolkovej republike Nemecko vytýka, že neuskutočnila výpočet dennej biologickej prípustnosti dosiahnutej v praxi pre tri druhy konzistencie materiálu, ktorými sa nová smernica o bezpečnosti hračiek zaoberá oddelene, na základe jediných hodnôt stanovených v pôvodnej smernici o bezpečnosti hračiek, zatiaľ čo uvedený členský štát takúto dennú biologickú prípustnosť vypočítal pre hodnoty migrácie stanovené v novej smernici o bezpečnosti hračiek a následne vykonal porovnanie medzi týmito rôznymi biologickými prípustnosťami, pričom použil hodnoty biologickej prípustnosti, ktoré nie sú porovnateľné.

19

V bodoch 60 a 61 napadnutého uznesenia predseda Všeobecného súdu uviedol, že zo sporu medzi Spolkovou republikou Nemecko a Komisiou vo veci „správnych“ hraničných hodnôt pre antimón, arzén a ortuť obsiahnuté v hračkách vyplýva vysoko technická otázka najmä vzhľadom na prepočítanie hraničných hodnôt migrácie a biologickej prípustnosti, keďže daný členský štát spochybňuje relevantnosť „hraničných hodnôt biologickej prípustnosti, ktoré môžu byť v praxi dosiahnuté“ stanovených Komisiou. V bode 62 tohto uznesenia uviedol, že samotná Komisia uznala, že hodnoty stanovené vnútroštátnymi ustanoveniami pre zoškriabaný materiál sú nižšie ako hodnoty stanovené novou smernicou o bezpečnosti hračiek, avšak Komisia v tomto ohľade nevysvetlila relevantnosť svojho tvrdenia, podľa ktorého je zoškriabaný materiál dieťaťu ťažko dostupný, keďže ho treba najskôr zoškriabať. Rovnako v bode 63 napadnutého uznesenia uviedol, že Komisia neopodstatnene kritizuje metódu použitú uvedeným členským štátom na podporu jeho argumentácie, keďže ona sama ju používala počas 30 rokov, a to aj v spornom rozhodnutí, na účely dočasného povolenia hodnôt týkajúcich sa bária a olova.

20

V bode 65 napadnutého uznesenia predseda Všeobecného súdu rozhodol, že tvrdenia uvedené Spolkovou republikou Nemecko týkajúce sa odmietnutia schválenia hraničných hodnôt uplatniteľných na antimón, arzén a ortuť vedú k zložitým otázkam, ktoré na prvý pohľad nemožno zamietnuť ako neodôvodnené, a v bode 66 tohto uznesenia dospel k záveru, že v prejednávanej veci nie je dôvod domnievať sa, že vnútroštátne ustanovenia týkajúce sa antimónu, arzénu a ortuti by boli v rozpore s vnútroštátnym trhom. V bode 67 napadnutého uznesenia teda rozhodol, že podmienka fumus boni iuris bola splnená, pokiaľ ide o zamietnutie schválenia hraničných hodnôt platných pre antimón, arzén a ortuť.

21

Po tretie predseda Všeobecného súdu v bodoch 68 až 79 napadnutého uznesenia preskúmal podmienku týkajúcu sa naliehavosti. V bode 68 pripomenul, že účelom konania o nariadení predbežného opatrenia je zaručiť plnú účinnosť budúceho rozhodnutia vo veci samej a naliehavosť návrhu na nariadenie predbežného opatrenia je nutné posudzovať vzhľadom na nevyhnutnosť predbežne rozhodnúť, aby sa zabránilo tomu, že účastníkovi konania, ktorý predbežné opatrenie navrhuje, vznikne vážna a nenapraviteľná ujma, pričom je na danom účastníkovi konania, aby preukázal, že jej vznik je s dostatočnou mierou pravdepodobnosti predvídateľný. V bodoch 69 a 70 uviedol, že Spolková republika Nemecko tvrdí, že hrozí, že od 20. júla 2013 utrpí ujmu, čo je závažné tvrdenie, keďže zdravie je samo osebe obzvlášť dôležitá hodnota a pretože akonáhle ujma nastane, je nenapraviteľná, keďže poškodenie zdravia nemožno spätne napraviť. V tomto ohľade Komisia v podstate tvrdí, že aj keby hraničné hodnoty pôvodnej smernice o bezpečnosti hračiek viedli k vyššej úrovni ochrany, neznamená to, že ustanovenie novej smernice o ochrane hračiek spôsobí od 20. júla 2013 nenapraviteľnú ujmu.

22

V bodoch 71 až 74 napadnutého uznesenia predseda Všeobecného súdu vyvodil záver, že posúdenie pravdepodobnosti, či v prejednávanej veci môže dôjsť k vážnej a nenapraviteľnej ujme údajne plynúcej z rizík týkajúcich sa ľudského zdravia, musí byť vykonané s ohľadom na zásadu predbežnej opatrnosti, a že existencia fumus boni iuris je v kontexte prejednávanej veci pre toto posúdenie relevantná. Pokiaľ ide o hodnoty uplatniteľné pre bárium a olovo, v bode 75 tohto uznesenia uviedol, že podľa samotnej Komisie boli vnútroštátne ustanovenia odôvodnené vážnymi potrebami ochrany zdravia, keďže v tomto ohľade zabezpečujú lepšiu ochranu než nová smernica o bezpečnosti hračiek. V bodoch 76 a 77 uvedeného uznesenia predseda Všeobecného súdu uviedol, že odopretie tejto vyššej úrovne ochrany, pokiaľ ide o vystavenie detí ťažkým kovom, musí byť považované za smerujúce k vážnej a nenapraviteľnej ujme, a výslovne odmietol tvrdenie, podľa ktorého nová smernica o hračkách zabezpečuje dostatočnú úroveň ochrany, s tým, že toto tvrdenie nezodpovedá „opätovnému znárodneniu“ politiky ochrany zdravia, ktorého zásada je uznaná v článku 114 ods. 4 ZFEÚ.

23

Pokiaľ ide o hodnoty uplatniteľné na antimón, arzén a ortuť, predseda Všeobecného súdu v bode 78 napadnutého uznesenia rozhodol, že nič neumožňuje vylúčiť, že súd rozhodujúci vo veci samej po dôkladnom preskúmaní odpovie na zložité otázky, ktoré Spolková republika Nemecko vzniesla v tejto veci, v tom zmysle, že vnútroštátne ustanovenia platné pre antimón, arzén a ortuť zabezpečujú, pokiaľ ide o tieto látky, vyššiu úroveň ochrany než úrovne zavedené novou smernicou o bezpečnosti hračiek, takže deti by boli vystavené riziku vážnej a nenapraviteľnej ujmy na zdraví, pokiaľ by táto úroveň ochrany bola odmietnutá. V bode 79 tohto uznesenia rozhodol, že daný členský štát preukázal, že podmienka naliehavosti bola v prejednávanom prípade splnená.

24

Napokon, pokiaľ ide o zváženie záujmov, predseda Všeobecného súdu v bodoch 80 až 83 napadnutého uznesenia rozhodol, že záujem Komisie zamietnuť návrh na nariadenie predbežného opatrenia na účely koherencie vnútorného trhu musí ustúpiť záujmu Spolkovej republiky Nemecko na tom, aby bolo povolené zachovanie vnútroštátnych ustanovení na účely zabezpečenia najvyššej možnej ochrany zdravia detí a platí o to viac, že požadované predbežné opatrenie by len zachovalo právnu situáciu panujúcu už od roku 1988, a to len na obmedzené obdobie.

25

Na základe všetkých vyššie uvedených dôvodov predseda Všeobecného súdu rozhodol nariadiť predbežné opatrenie subsidiárne požadované uvedeným členským štátom. V tomto ohľade bod 1 výroku napadnutého uznesenia znie:

„Európska komisia povolí zachovanie vnútroštátnych ustanovení oznámených Spolkovou republikou Nemecko o hraničných hodnotách pre antimón, arzén, bárium, olovo a ortuť prítomných v hračkách až do rozhodnutia Všeobecného súdu vo veci samej.“

26

Komisia navrhuje, aby Súdny dvor:

alebo subsidiárne,

27

Spolková republika Nemecko navrhuje, aby Súdny dvor:

28

No podporu svojho odvolania Komisia uvádza päť odvolacích dôvodov, ktoré sú založené na:

29

Prvý a štvrtý odvolací dôvod treba preskúmať spoločne a najskôr.

30

Svojím prvým odvolacím dôvodom Komisia tvrdí, že predseda Všeobecného súdu nesprávne uplatnil dôkazné bremeno, ktoré nesie členský štát žiadajúci na základe článku 114 ods. 4 ZFEÚ o povolenie zachovať ustanovenie odchyľujúce sa od harmonizačnej smernice, pričom tento štát musí preukázať, že dané ustanovenie zabezpečuje vyššiu úroveň ochrany zdravia v porovnaní s ochranou, aká je zabezpečená ustanoveniami tejto smernice. V prejednávanom prípade je takéto rozloženie dôkazného bremena potrebné tým viac, že hodnoty pôvodnej smernice o bezpečnosti hračiek boli nahradené hodnotami novej smernice o bezpečnosti hračiek, keď sa normotvorca Únie pri úplnej znalosti veci a v súlade s povinnosťou vychádzať z vysokej úrovne ochrany najmä vzhľadom na nový vývoj založený na vedeckých poznatkoch, ktorú mu ukladá článok 114 ods. 3 ZFEÚ, rozhodol nahradiť novými hodnotami pôvodné hodnoty, ktoré si Spolková republika Nemecko želala zachovať.

31

Komisia tvrdí, že predseda Všeobecného súdu v napadnutom uznesení nezohľadnil uvedené osobitosti postupu stanoveného v článku 114 ods. 4 ZFEÚ, najmä keď v rámci analýzy fumus boni iuris a konkrétne v bodoch 61 a 64 tohto uznesenia uviedol, že dôvody smerujúce k zrušeniu, ktoré pred Všeobecným súdom vzniesla Spolková republika Nemecko, neboli „na prvý pohľad“ irelevantné. Rovnako, pokiaľ ide o podmienku naliehavosti týkajúcu sa antimónu, arzénu a ortuti, sa sudca rozhodujúci o predbežnom opatrení v bodoch 78 a 79 tohto uznesenia domnieval, že skutočnosť, že „nič totiž neumožňuje vylúčiť“ záver, podľa ktorého vnútroštátne ustanovenia zabezpečujú vyššiu úroveň ochrany zdravia, postačuje na to, aby požadované opatrenie bolo prijaté. Toto nesprávne obrátenie dôkazného bremena jasne vyplýva najmä z bodu 76 uvedeného uznesenia, v ktorom predseda Všeobecného súdu odkazuje na „opätovné znárodnenie“ politiky ochrany zdravia podľa článku 114 ods. 4 ZFEÚ. Toto nesprávne posúdenie malo následky pre posúdenie fumus boni iuris, naliehavosti, ako aj zváženia záujmov, a takisto viedlo sudcu rozhodujúceho o predbežnom opatrení k tomu, že nezohľadnil hranice svojej právomoci preskúmania.

32

Pokiaľ ide o fumus boni iuris, Komisia tvrdí, že predseda Všeobecného súdu v napadnutom uznesení opomenul špecifický vzťah medzi pravidlom a odchýlkou, ktorý charakterizuje postup stanovený v článku 114 ods. 4 ZFEÚ, keď na tento postup uplatnil tie isté pravidlá týkajúce sa dôkazného bremena, ako sú pravidlá použiteľné v iných kontextoch, najmä v oblasti hospodárskej súťaže. Riešenie zvolené sudcom rozhodujúcim o nariadení predbežného opatrenia by tak nútilo Komisiu prijať nové hodnoty, vedome sa odchyľujúc od najnovších vedeckých poznatkov, čo by poškodilo inštitucionálnu rovnováhu medzi posledným uvedeným a normotvorcom Únie.

33

Pokiaľ ide o naliehavosť, bez ohľadu na otázku, či vnútroštátne predpisy zabezpečujú vyššiu ochranu ako ustanovenia novej smernice o bezpečnosti hračiek, čo Komisia spochybňuje, pričom tvrdí, že otázkou je, v akom rozsahu tieto ustanovenia nielen stanovia nižšiu úroveň ochrany, než je úroveň ochrany zabezpečená týmito ustanoveniami, ale predovšetkým vážne a nenapraviteľne ohrozujú zdravie detí. Uvádza, že podľa judikatúry prislúcha účastníkovi konania, ktorý požaduje nariadenie predbežného opatrenia, aby preukázal, že nemožno čakať na výsledok konania vo veci samej bez toho, aby neutrpel vážnu a nenapraviteľnú ujmu. Spolková republika Nemecko okrem toho v liste z 2. marca 2011 zaslanom Komisii, ktorý uvádza dôvody jej žiadosti o výnimku podanej 18. januára 2011 (ďalej len „list z 2. marca 2011“), výslovne uznala, že hodnoty stanovené novou smernicou o bezpečnosti hračiek pre antimón a ortuť neprekračujú celkovo prípustné denné množstvo absorpcie, čo bolo okrem toho potvrdené stanoviskom Nemeckého spolkového úradu pre hodnotenie rizík z 12. januára 2011.

34

Komisia napokon uvádza, že disponuje širokou posudzovacou právomocou, pokiaľ ide o komplexné vedecké posúdenia, a tvrdí, že súdne preskúmanie vykonané v prejednávanom prípade značne presahuje tento rámec. Podľa nej predseda Všeobecného súdu prekročil svoje právomoci sudcu rozhodujúceho o predbežnom opatrení, keď sa implicitne domnieval, že nová smernica o bezpečnosti hračiek je čiastočne protiprávna.

35

V rámci svojho štvrtého odvolacieho dôvodu Komisia sudcovi rozhodujúcemu o predbežnom opatrení vytýka skutočnosť, že napadnuté uznesenie nijako nerozlišuje medzi rôznymi materiálmi hračiek. Tvrdí, že aj za predpokladu, že by argumentácia predsedu Všeobecného súdu bola správna, uvedené uznesenie malo vyhovieť žiadosti o zachovanie vnútroštátnych ustanovení len pokiaľ ide o zoškriabaný materiál, pretože ako preukázala, nová smernica o bezpečnosti hračiek je oveľa prísnejšia, pokiaľ ide o tekuté a suché materiály.

36

Hoci nezohľadnilo uvedené preukázanie, založené na najnovších vedeckých poznatkoch, v súlade s požiadavkami článku 114 ods. 3 ZFEÚ ukladá napadnuté uznesenie Komisii povinnosť, pokiaľ ide o antimón, arzén, olovo a ortuť v tekutých a suchých materiáloch hračiek, povoliť hraničné hodnoty, ktoré chránia zdravie detí zjavne menej ako hodnoty stanovené novou smernicou o bezpečnosti hračiek.

37

Čo sa týka zoškriabaného materiálu, sú síce hraničné hodnoty migrácie plynúce z hraničných hodnôt biologickej prípustnosti stanovených vnútroštátnymi ustanoveniami nižšie ako hodnoty stanovené v novej smernici o bezpečnosti hračiek, ale s ohľadom na najnovšie vedecké poznatky nie je zachovávanie uvedených vnútroštátnych hodnôt nevyhnutné, pretože zdravie detí je u antimónu a ortuti chránené rovnako účinne novými hodnotami, ako samotná Spolková republika Nemecko uznala v liste z 2. marca 2011. Komisia subsidiárne vyzýva Súdny dvor, aby v prípade, že toto tvrdenie neprijme, zrušil napadnuté uznesenie, pokiaľ ide o tekuté a suché materiály.

38

V odpovedi na prvý odvolací dôvod Spolková republika Nemecko najskôr tvrdí, že tento dôvod je neprijateľný, keďže Komisia v skutočnosti spochybňuje posúdenia skutkového stavu, ktoré vykonal predseda Všeobecného súdu. V každom prípade posledný uvedený neobrátil dôkazné bremeno, ale sa obmedzil na úvahu, že tvrdenia uplatnené daným členským štátom na podporu návrhu na nariadenie predbežného opatrenia boli pravdepodobné a koherentné. Napadnuté uznesenie tak neprejudikovalo rozhodnutie vo veci samej. V rozsahu, v akom Komisia spochybňuje rozhodnutie sudcu rozhodujúceho o predbežnom opatrení prijať predbežné opatrenie, ako je opatrenie prijaté v bode 1 tohto uznesenia, uvedený členský štát tvrdí, že len opakuje tvrdenia už uvedené v prvom stupni a takisto z tohto dôvodu musí byť jej argumentácia zamietnutá ako neprípustná.

39

Pokiaľ ide o štvrtý odvolací dôvod, Spolková republika Nemecko opätovne namieta neprípustnosť tvrdení uplatnených Komisiou na podporu tohto dôvodu, pretože Komisia v skutočnosti spochybnila posúdenia skutkového stavu vykonané predsedom Všeobecného súdu. Navyše v podstate tvrdí, že Komisia sa dopustila pochybenia v metóde použitej na účely výpočtu, najmä v rozsahu, v akom na tieto účely použila hraničné hodnoty migrácie stanovené v norme EN 71‑3. Tieto pochybenia ju viedli k nepresnému porovnaniu úrovne ochrany zdravia zabezpečenej vnútroštátnymi predpismi a úrovňou ochrany zdravia zabezpečenou novou smernicou o bezpečnosti hračiek.

40

Článok 104 ods. 2 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu stanovuje, že návrhy na nariadenie predbežných opatrení musia uvádzať „predmet konania, okolnosti preukazujúce naliehavosť, ako aj skutkové a právne dôvody, ktoré na prvý pohľad odôvodňujú nariadenie navrhovaných predbežných opatrení“. Odklad výkonu rozhodnutia a ostatné predbežné opatrenia môže sudca rozhodujúci o nariadení predbežných opatrení nariadiť, ak sa preukáže, že ich nariadenie je z právneho a faktického hľadiska na prvý pohľad dôvodné (fumus boni iuris) a ak sú naliehavé v tom zmysle, že sú potrebné na to, aby sa predišlo vážnej a nenapraviteľnej ujme na záujmoch účastníka konania, ktorý ich navrhol, a mali účinky už pred rozhodnutím vo veci samej. Tieto podmienky sú kumulatívne, preto musia byť návrhy na nariadenie predbežných opatrení zamietnuté, pokiaľ niektorá z nich nie je splnená [uznesenie predsedu Súdneho dvora zo 14. októbra 1996, SCK a FNK/Komisia, P(R), Zb. s. I‑4971, bod 30]. Sudca rozhodujúci o nariadení predbežných opatrení zváži v prípade potreby takisto záujmy, o ktoré ide (uznesenie predsedu Súdneho dvora z 23. februára 2001, Rakúsko/Rada, C-445/00 R, Zb. s. I-1461, bod 73).

41

Predovšetkým treba pripomenúť, že podmienka fumus boni iuris je splnená, pokiaľ vo fáze konania o nariadení predbežných opatrení existuje zásadný spor, ktorého vyriešenie nie je hneď jasné, takže žaloba nie je na prvý pohľad značne neopodstatnená (pozri v tomto zmysle uznesenia predsedu Súdneho dvora z 13. júna 1989, Publishers Association/Komisia, 56/89 R, Zb. s. 1693, bod 31, a z 8. mája 2003, Komisia/Artegodan a i., C-39/03 P-R, Zb. s. I-4485, bod 40). Vzhľadom na to, že účelom konania o nariadení predbežných opatrení je zaručiť úplnú účinnosť budúceho konečného rozhodnutia, aby bolo zabránené medzere v právnej ochrane zabezpečenej Súdnym dvorom, musí sa sudca rozhodujúci o nariadení predbežných opatrení obmedziť na to, že „na prvý pohľad“ posúdi opodstatnenosť dôvodov uvedených v rámci sporu vo veci samej na účely preukázania, či existuje dostatočne vysoká pravdepodobnosť úspechu žaloby.

42

V rozsahu, v akom Komisia v prejednávanej veci tvrdí, že predseda Všeobecného súdu nesprávne uplatnil dôkazné bremeno, ktoré nesie členský štát žiadajúci na základe článku 114 ods. 4 ZFEÚ o povolenie zachovať ustanovenie odchyľujúce sa od harmonizačnej smernice, pričom tento štát musí podľa Komisie preukázať, že dané ustanovenie zabezpečuje vyššiu úroveň ochrany zdravia, než aká je zabezpečená ustanoveniami dotknutej harmonizačnej smernice, treba konštatovať, že sa mýli, pokiaľ ide o povahu posúdenia, ktoré má vykonať sudca rozhodujúci o nariadení predbežného opatrenia, bez ohľadu na oblasť dotknutú vo veci, o ktorej rozhoduje Všeobecný súd.

43

Špecifický koncept konania stanoveného v článku 114 ods. 4 ZFEÚ a najmä skutočnosť, že prislúcha členskému štátu, aby preukázal, že požadovaná odchýlka od ustanovenia harmonizačnej smernice je odôvodnená, ako aj miera voľnej úvahy, ktorou v tomto ohľade disponuje Komisia, sú relevantné na účely preskúmania fumus boni iuris. Táto relevantnosť však znamená, že pri overovaní, či členský štát navrhujúci nariadenie predbežného opatrenia uviedol dôvody, ktoré môžu na prvý pohľad preukázať existenciu protiprávneho konania zo strany Komisie, a teda existenciu fumus boni iuris, musí sudca rozhodujúci o predbežnom opatrení zohľadniť skutočnosť, že je úlohou členského štátu, aby v štádiu správneho konania preukázal, že podmienky vyžadované na udelenie výnimky boli splnené. Táto relevantnosť ale neznamená, že by bol členský štát vo fáze konania o nariadení predbežného opatrenia povinný preukázať splnenie týchto podmienok s konečnou platnosťou. Pokiaľ by totiž sudca rozhodujúci o predbežnom opatrení bol povinný zaujať stanovisko k otázke splnenia podmienok, nevyhnutne by rozhodoval o opodstatnenosti žaloby vo veci samej podanej dotknutým členským štátom, čím by prekročil hranice svoje právomoci.

44

Z toho vyplýva, že predseda Všeobecného súdu sa nedopustil nesprávneho právneho posúdenia a najmä neobrátil dôkazné bremeno, keď v napadnutom uznesení konkrétne v jeho bodoch 61 a 65 rozhodol, že žalobné dôvody smerujúce k zrušeniu vznesené Spolkovou republikou Nemecko pred Všeobecným súdom neboli „na prvý pohľad“ irelevantné.

45

Pokiaľ ide o argumentáciu Komisie, podľa ktorej ju napadnuté uznesenie núti k prijatiu nových ustanovení na základe iných informácií, než sú najnovšie vedecké poznatky, a teda k porušeniu povinnosti, ktorá jej prislúcha na základe článku 114 ods. 3 ZFEÚ, podľa ktorého Komisia „berie za základ vysokú úroveň takejto ochrany, prihliadajúc najmä na vývoj vychádzajúci z nových vedeckých poznatkov“, treba uviesť, že predseda Všeobecného súdu sa v bodoch 41 až 52 napadnutého uznesenia, pokiaľ ide o olovo a bárium, a v bodoch 53 až 67, pokiaľ ide o antimón, arzén a ortuť, domnieval, že Spolková republika Nemecko predložila tvrdenia, ktoré mohli preukázať, že jej žalobné dôvody vo veci samej, smerujúce k podpore opačného tvrdenia, než aké zastáva Komisia, neboli neopodstatnené. V kontexte tohto odvolania týkajúceho sa konania o nariadení predbežného opatrenia možno sudcovi rozhodujúcemu o predbežnom opatrení vytýkať, že porušil uvedené ustanovenie, len pokiaľ účastník konania, ktorý sa tohto porušenia dovoláva, preukáže, že uvedený záver sa zdá byť zjavne nesprávny.

46

V tomto ohľade je potrebné konštatovať, ako Spolková republika Nemecko podrobne uviedla v odpovedi na odvolanie, že jej tvrdenia vo veci samej sa v podstate zakladajú na vyššej úrovni ochrany zdravia detí, ktorú poskytujú hraničné hodnoty biologickej prípustnosti stanovené v jej vnútroštátnych ustanoveniach, než sú hodnoty dosiahnuté na základe hraničných hodnôt migrácie stanovených novou smernicou o bezpečnosti hračiek.

47

Uvedený členský štát najmä zdôrazňuje, že hoci hraničné hodnoty biologickej prípustnosti za deň absorbovanej škodlivej látky v mikrogramoch, teda celkové prípustné denné množstvo absorpcie, stanovené vnútroštátnymi predpismi, sú totožné s hodnotami stanovenými v pôvodnej smernici o bezpečnosti hračiek, hraničné hodnoty migrácie pre materiály hračiek, ktoré norma EN 71‑3 vyvodila z poslednej uvedenej smernice, neboli do týchto ustanovení prebraté. Podľa uvedeného členského štátu Komisia skreslila obsah vnútroštátnych ustanovení, keď použila hraničné hodnoty migrácie stanovené normou EN 71‑3 k výpočtu hraničných hodnôt biologickej prípustnosti, ktoré následne priradila vnútroštátnym ustanoveniam na účely ich porovnania s hraničnými hodnotami biologickej prípustnosti vypočítanými z hraničných hodnôt migrácie stanovených novou smernicou o bezpečnosti hračiek pre tri druhy materiálov, ktoré sú v nej definované.

48

Spolková republika Nemecko tvrdí, že takto určené hraničné hodnoty biologickej prípustnosti, ktoré Komisia priradila vnútroštátnym ustanoveniam na účely porovnania, sú vyššie ako hraničné hodnoty skutočne stanovené samotnými vnútroštátnymi ustanoveniami. Podľa porovnania uskutočneného uvedeným členským štátom medzi hraničnými hodnotami biologickej prípustnosti stanovenými vnútroštátnymi ustanoveniami a hodnotami dosiahnutými na základe hraničných hodnôt migrácie stanovenými novou smernicou o bezpečnosti hračiek poskytujú vnútroštátne ustanovenia vyššiu úroveň ochrany, než je úroveň ochrany zaručená touto smernicou, keďže tá stanovuje vyššie prípustné denné množstvo absorpcie pre všetky použité materiály, a síce zoškriabané, suché aj tekuté.

49

Podľa Spolkovej republiky Nemecko je teda metóda použitá Komisiou na výpočet hraničných hodnôt nesprávna, čo Komisiu viedlo k vykonaniu nepresného porovnania úrovne ochrany zdravia zaručenej vnútroštátnymi ustanoveniami a úrovne ochrany zdravia zaručenej ustanoveniami novej smernice o bezpečnosti hračiek.

50

Bez toho, aby bolo potrebné rozhodovať o opodstatnenosti tvrdení uplatnených vo veci samej Spolkovou republikou Nemecko, ani o opačných tvrdeniach Komisie, čo je úloha spadajúca výlučne do právomoci súdu rozhodujúceho vo veci samej, treba uviesť, že tvrdenia tohto členského štátu sú dostatočne pravdepodobné, aby umožnili v rámci tohto odvolania vyvodiť záver, že predseda Všeobecného súdu neporušil článok 114 ods. 3 ZFEÚ, keď v bode 51 napadnutého uznesenia pre olovo a bárium a v bode 65 pre antimón, arzén a ortuť dospel k záveru, že žalobné dôvody vznesené uvedeným členským štátom pred Všeobecným súdom neboli „na prvý pohľad“ irelevantné. Z vyššie uvedeného takisto vyplýva, že predmetné uznesenie nie je postihnuté nedostatkom koherentnosti v zmysle navrhovanom Komisiou v názve jej štvrtého odvolacieho dôvodu, keďže predseda Všeobecného súdu dospel k uvedeným záverom bez ohľadu na tvrdenia v opačnom zmysle uplatnené Komisiou. S výhradou opodstatnenosti posúdenia naliehavosti a zváženia záujmov takisto neprekročil hranice svojej právomoci sudcu rozhodujúceho o predbežných opatreniach, ani neporušil ustanovenia článku 114 ZFEÚ, keď z tohto záveru vyvodil dôsledky so zreteľom na fumus boni iuris a nariadil, hoci len ako predbežné opatrenie, Komisii, aby povolila zachovanie vnútroštátnych ustanovení.

51

V rozsahu, v akom Komisia vytýka predsedovi Všeobecného súdu, že pokiaľ ide o antimón, arzén a ortuť obrátil dôkazné bremeno, pretože sa v bodoch 78 a 79 napadnutého uznesenia domnieval, že „nič totiž neumožňuje vylúčiť“ záver, podľa ktorého vnútroštátne predpisy zabezpečujú vyššiu úroveň ochrany zdravia, než je úroveň ochrany zaručená novou smernicou o bezpečnosti hračiek, treba pripomenúť, že na účely posúdenia vážnej a nenapraviteľnej ujmy musel predseda Všeobecného súdu nutne predpokladať, že by žalobným dôvodom predloženým Spolkovou republikou Nemecko mohlo byť vyhovené [pozri analogicky uznesenie podpredsedu Súdneho dvora z 10. septembra 2013, Komisia/Pilkington Group, C‑278/13 P(R), bod 38].

52

Vážna a nenapraviteľná ujma, ktorej pravdepodobný vznik musí byť preukázaný, je totiž ujma plynúca z prípadného odmietnutia prijať požadované predbežné opatrenia v prípade, že by žaloba vo veci samej bola následne úspešná, a je teda nutné ju posúdiť na základe tohto predpokladu bez toho, aby to znamenalo zaujatie postoja sudcom rozhodujúcim o predbežnom opatrení vzhľadom na žalobné dôvody vo veci samej. Tvrdenia uplatnené Komisiou s odkazom na dôkazné bremeno, ktoré v štádiu správneho konania nesie členský štát požadujúci odchýlku od harmonizačnej smernice na základe článku 114 ods. 4 ZFEÚ, teda nemôžu spochybniť posúdenie podmienky naliehavosti sudcom rozhodujúcim o predbežnom opatrení. Pokiaľ ide o konkrétne tvrdenie týkajúce sa skutočnosti, že predseda Všeobecného súdu v bode 76 napadnutého uznesenia odkázal na „opätovné znárodnenie“ politiky ochrany zdravia, čo je zásada uznaná v článku 114 ods. 4 ZFEÚ, stačí konštatovať, že z rovnakých dôvodov, ako sú uvedené vyššie, táto výhrada nemôže ovplyvniť uvedené posúdenie a nie je potrebné zaujímať postoj k relevantnosti tejto kvalifikácie postupu stanoveného v tomto ustanovení.

53

Pokiaľ ide o tvrdenie Komisie, podľa ktorého aj za predpokladu, že by vnútroštátne ustanovenia zabezpečovali vyššiu úroveň ochrany než nová smernica o bezpečnosti hračiek, je ešte nutné, aby tieto ustanovenia vážne a nenapraviteľne ohrozovali zdravie detí, treba podotknúť, že predseda Všeobecného súdu v bodoch 71 až 73 napadnutého uznesenia oprávnene zdôraznil relevantnosť zásady predbežnej opatrnosti v kontexte prejednávanej veci.

54

Podľa tejto zásady, ak pretrváva neistota o existencii alebo dosahu rizík pre ľudské zdravie, môžu inštitúcie Únie prijať ochranné opatrenia bez toho, aby museli čakať na úplné preukázanie skutočnej existencie a závažnosti týchto rizík (rozsudky z 5. mája 1998, National Union Farmers’ a i., C-157/96, Zb. s. I-2211, bod 63, ako aj z 12. januára 2006, Agrarproduktion Staebelow, C-504/04, Zb. s. I-679, bod 39). Z toho vyplýva, že sudca rozhodujúci o predbežnom opatrení sa v prejednávanom prípade nedopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď sa na účely posúdenia pravdepodobnosti vzniku vážnej a nenapraviteľnej ujmy a s výhradou zváženia záujmov domnieval, že aj dočasné uplatnenie hodnôt, ktoré by nemuseli najúčinnejšie chrániť ľudské zdravie a konkrétne zdravie detí, postačuje na preukázanie budúcej vážnej a nenapraviteľnej ujmy s dostatočnou mierou pravdepodobnosti.

55

Pokiaľ ide o tvrdenie Komisie, podľa ktorého nemecká vláda v liste z 2. marca 2011 výslovne pripustila, že hodnoty stanovené novou smernicou o bezpečnosti hračiek pre antimón a ortuť neprekračujú celkové prípustné denné množstvo absorpcie, čo bolo potvrdené aj stanoviskom Nemeckého spolkového úradu pre hodnotenie rizík z 12. januára 2011, treba konštatovať, že Komisia tým vzniesla otázku posúdenia skutkových okolností, ktoré predseda Všeobecného súdu v napadnutom uznesení výslovne nepreskúmal, avšak neuplatňovala skreslenie skutkových okolností v tomto ohľade.

56

Toto tvrdenie musí byť teda zamietnuté ako neprípustné. Je totiž potrebné pripomenúť, že podľa článku 256 ZFEÚ a článku 58 Štatútu Súdneho dvora Európskej únie, ktoré sa takisto vzťahujú na odvolania podané v súlade s článkom 57 druhým odsekom tohto štatútu, je odvolanie obmedzené na právne otázky, s vylúčením posúdenia skutkových okolností. Všeobecný súd je teda ako jediný príslušný konštatovať a posúdiť skutkový stav. Posúdenie skutkových okolností teda nepredstavuje, s výnimkou prípadu skreslenia dôkazov, ktoré sú mu predložené, právnu otázku, ktorá ako taká podlieha preskúmaniu Súdnym dvorom v rámci odvolacieho konania [pozri v tomto zmysle uznesenie predsedu Súdneho dvora z 24. júla 2003, Linea GIG/Komisia, C-233/03 P(R), Zb. s. I-7911, body 34 až 36].

57

V každom prípade treba uviesť, že Spolková republika Nemecko tak pred Všeobecným súdom, ako aj pred Súdnym dvorom v rámci tohto konania o predbežnom opatrení uviedla dôvody, pre ktoré zastáva názor, že v prejednávanom prípade je preukázaná pravdepodobnosť, že dôjde k vážnej a nenapraviteľnej ujme, a to u piatich dotknutých látok. Tvrdila najmä, že ľudské zdravie, konkrétne zdravie detí je samo osebe zvlášť významnou hodnotou. Bez ohľadu na skutočnosti a tvrdenia, ktoré uvedený členský štát uplatnil v štádiu správneho konania, totiž stačí uviesť, že v súlade s tým, čo bolo rozhodnuté v bode 54 tohto uznesenia, sa predseda Všeobecného súdu nedopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď vychádzal najmä zo zásady predbežnej opatrnosti.

58

Napokon v rozsahu, v akom Komisia tvrdí, že nesprávne právne posúdenie, ktoré uplatňuje na dôkazné bremeno, sa týka aj posúdenia zváženia záujmov vykonaného súdom rozhodujúcim o predbežnom opatrení, treba uviesť, že v tomto ohľade nepredkladá žiadne konkrétne tvrdenie. Otázka zváženia záujmov bude následne preskúmaná v rámci piateho odvolacieho dôvodu, ktorý sa týka tohto aspektu napadnutého uznesenia.

59

Z predchádzajúceho vyplýva, že prvý odvolací dôvod a štvrtý odvolací dôvod uplatnené Komisiou na podporu jej odvolania musia byť zamietnuté.

60

Podľa Komisie predseda Všeobecného súdu v bode 62 napadnutého uznesenia skreslil skutkové okolnosti, keď vychádzal z predpokladu, podľa ktorého sa nižšie hraničné hodnoty uvedené vo vnútroštátnych predpisoch týkali „zoškriabaných“ hračiek v tom zmysle, že sú obzvlášť používané, zatiaľ čo v skutočnosti išlo o materiály hračiek, ktoré mohli byť deťmi vstrebané potom, ako ich deti zoškriabu. Komisia tvrdí, že ak by predseda Všeobecného súdu neskreslil skutkové okolnosti, mohol vyhovieť návrhu len pre zoškrabnutý materiál a zamietnuť ho pre tekutý a práškový materiál. Pre skreslenie skutkových okolností sa teda predseda Všeobecného súdu o túto možnosť v uznesení pripravil.

61

Spolková republika Nemecko sa domnieva, že predseda Všeobecného súdu neskreslil skutkové okolnosti a tvrdí, že v každom prípade bod napadnutého uznesenia, ktorý v tomto ohľade Komisia kritizuje, nie je nevyhnutným východiskom záveru, ku ktorému súd rozhodujúci o predbežnom opatrení dospel, pokiaľ ide o fumus boni iuris.

62

Treba uviesť, že skreslenie skutkových okolností, ktoré uplatňuje Komisia vzhľadom na bod 62 napadnutého uznesenia, nemalo žiadny dopad na celkové posúdenie fumus boni iuris, ktoré uskutočnil predseda Všeobecného súdu v bodoch 53 až 67 tohto uznesenia, pokiaľ ide o antimón, arzén a ortuť. Aj keby totiž predseda Všeobecného súdu nesprávne vyložil odkazy uvedené v spise na pojem prípustnosti zoškriabaných hračiek, keď vychádzal z predpokladu, podľa ktorého boli tieto hračky obzvlášť používané, v uvedenom bode 62 rovnako správne uviedol, že Komisia sama uznala, že aj podľa jej vlastnej metódy prepočtu poskytujú hraničné hodnoty pre zoškriabaný materiál obsiahnuté vo vnútroštátnych predpisoch vyššiu úroveň ochrany pre zdravie detí než hodnoty stanovené novou smernicou o bezpečnosti hračiek. Takéto konštatovanie je v tomto ohľade dostatočným základom pre záver, ku ktorému predseda Všeobecného súdu dospel v bode 67, podľa ktorého je u troch dotknutých látok podmienka týkajúca sa fumus boni iuris splnená, pokiaľ ide o zoškriabaný materiál.

63

Z toho vyplýva, že druhý odvolací dôvod uplatnený Komisiou na podporu odvolania je neúčinný a ako taký musí byť zamietnutý.

64

Komisia predsedovi Všeobecného súdu vytýka, že nevysvetlil dôvody, pre ktoré sa domnieval, že jej argumentácia, podľa ktorej nová smernica o bezpečnosti hračiek lepšie chráni zdravie detí, nie je relevantná, hoci takéto vysvetlenie je nevyhnutné s ohľadom na vzťah medzi pravidlom a odchýlkou od pravidla v kontexte článku 114 od. 4 ZFEÚ. Komisia identifikuje druhý nedostatok odôvodnenia napadnutého uznesenia, keď uvádza, že v spornom rozhodnutí, pokiaľ ide o antimón, arzén a ortuť, neoverila existenciu svojvoľnej diskriminácie alebo skrytého obmedzovania obchodu alebo narušenia fungovania vnútorného trhu, zatiaľ čo predseda Všeobecného súdu v napadnutom uznesení sám vykonal toto posúdenie, keď sa obmedzil na to, že v tomto ohľade prebral argumentáciu Spolkovej republiky Nemecko, podľa ktorej odôvodnenia týkajúce sa uvedených podmienok, ktorých cieľom je zabezpečenie nenarušenej hospodárskej súťaže, stanovených pre olovo, bárium, nitrozamíny a nitrozovateľné látky, možno ľahko preniesť na ďalšie látky, pretože vnútroštátne predpisy sú podľa neho totožné. Toto odôvodnenie je nedostatočné, keďže určujúcou skutočnosťou nie je totožnosť uvedených ustanovení, ale skôr situácia na trhu. Sudca rozhodujúci o predbežnom opatrení opäť nahradil posúdenie vykonávané príslušnými orgánmi vlastným posúdením.

65

Uvedený členský štát sa domnieva, že žiadne z tvrdení uplatnených Komisiou v tomto ohľade nepreukazuje existenciu nedostatočného odôvodnenia, ktoré by napadnuté uznesenie postihlo protiprávnosťou.

66

Z ustálenej judikatúry vyplýva, že rozsudky Všeobecného súdu musia byť dostatočne odôvodnené, aby Súdny dvor mohol vykonávať súdne preskúmanie (pozri v tomto zmysle najmä rozsudky zo 14. mája 1998, Rada/de Nil a Impens, C-259/96 P, Zb. s. I-2915, bod 32; zo 16. marca 2000, Compagnie maritime belge transports a i./Komisia, C-395/96 P a C-396/96 P, Zb. s. I-1365, bod 106, ako aj z 18. októbra 2012, Neuman a i./José Manuel Baena Grupo, C‑101/11 P a C‑102/11 P, bod 80). V tomto ohľade stačí, aby odôvodnenie bolo jasné a zrozumiteľné a tiež aby bolo takej povahy, že odôvodňuje záver, ktorý podporuje (rozsudok zo 4. októbra 2007, Naipes Heraclio Fournier/ÚHVT, C‑311/05 P, bod 53).

67

Pokiaľ ide o výhradu Komisie, podľa ktorej predseda Všeobecného súdu dostatočne neodôvodnil zamietnutie argumentácie Komisie na podporu tvrdenia, že nová smernica o bezpečnosti hračiek chránila zdravie detí lepšie než vnútroštátne predpisy, treba uviesť, že predseda Všeobecného súdu, ktorého vecné preskúmanie sa musí týkať výhradne existencie fumus boni iuris, v bodoch 40 až 67 napadnutého uznesenia právne dostačujúcim spôsobom vyjadril dôvody, prečo sa bez ohľadu na uvedenú argumentáciu domnieval, že podmienka týkajúca sa fumus boni iuris bola splnená. V tomto ohľade, pokiaľ ide o údajnú relevantnosť vzťahu medzi pravidlom a odchýlkou od pravidla v kontexte článku 114 ods. 4 ZFEÚ, stačí odkázať na body 42 až 44 predmetného uznesenia, z ktorých vyplýva, že predseda Všeobecného súdu sa nedopustil nesprávneho právneho posúdenia dôkazného bremena prislúchajúceho Spolkovej republike Nemecko v rámci konania o predbežnom opatrení.

68

Pokiaľ ide o tvrdenie, podľa ktorého predseda Všeobecného súdu v bode 66 napadnutého uznesenia dostatočne neodôvodnil svoje posúdenie existencie či neexistencie svojvoľnej diskriminácie alebo skrytého obmedzovania obchodu alebo narušenia fungovania vnútorného trhu, pokiaľ ide o antimón, arzén a ortuť, keďže sa obmedzil na prevzatie argumentácie Spolkovej republiky Nemecko, podľa ktorej odôvodnenie týkajúce sa uvedených podmienok, ktorých cieľom je zabezpečenie nenarušenej hospodárskej súťaže, pre olovo, bárium, nitrozamíny a nitrozovateľné látky, možno ľahko preniesť na ďalšie látky, pretože vnútroštátne ustanovenia sú podľa neho totožné, treba zdôrazniť, že predseda Všeobecného súdu, ako sudca rozhodujúci o predbežnom opatrení, musel posúdiť len existenciu fumus boni iuris vo vzťahu k neexistencii takýchto podmienok, a nie ich konečnú existenciu ako takých. Okrem toho skutočnosť, že súd rozhodujúci o predbežnom opatrení použil v konkrétnom skutkovom alebo právnom ohľade tvrdenia jedného alebo druhého účastníka konania vo svojom odôvodnení, nemôže ako taká predstavovať nedostatok odôvodnenia.

69

V kontexte návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, ktorý mu bol predložený, teda predseda Všeobecného súdu prijal primerané odôvodnenie umožňujúce Súdnemu dvoru pochopiť dôvody, ktoré Všeobecný súd viedli k záveru o existencii fumus boni iuris vzhľadom na neexistenciu svojvoľnej diskriminácie alebo skrytého obmedzovania obchodu a narušenia fungovania vnútorného trhu, pokiaľ ide o antimón, arzén a ortuť, vzhľadom na to, že podľa neho odôvodnenie Komisie týkajúce sa podmienok smerujúcich k zabezpečeniu nenarušenej hospodárskej súťaže pre olovo, bárium, nitrozamíny a nitrozovateľné látky bolo prenosné na tri ďalšie vyššie uvedené látky, keďže vnútroštátne ustanovenia sú v tomto ohľade totožné pre všetky tieto látky.

70

Z toho vyplýva, že tretí odvolací dôvod, ktorý Komisia uviedla na podporu svojho odvolania, musí byť zamietnutý.

71

Komisia tvrdí, že predseda Všeobecného súdu v napadnutom uznesení len nasledoval argumentáciu Spolkovej republiky Nemecko, podľa ktorej bol záujem tejto inštitúcie obmedzený na fungovanie vnútorného trhu. Komisia toto tvrdenie napáda a zdôrazňuje, že v prejednávanom prípade háji záujem spočívajúci v rešpektovaní vôle normotvorcu Únie, ktorú vyjadril v novej smernici o bezpečnosti hračiek. V praxi sa tento záujem týkal predovšetkým ochrany zdravia detí a nielen vnútorného trhu. Na účely zaručenia optimálnej ochrany zdravia sa táto smernica opiera, ako Komisia uviedla v rámci prvého a štvrtého odvolacieho dôvodu a v súlade s požiadavkami článku 114 ods. 3 ZFEÚ, o najnovšie vedecké poznatky. Napadnuté uznesenie tento záujem pri zvážení záujmov nijako nezohľadnilo.

72

Spolková republika Nemecko tvrdí, že nová smernica o bezpečnosti hračiek ako harmonizačné opatrenie prijaté na základe článku 114 ods. 1 ZFEÚ a smerujúce k zabezpečeniu vytvorenia vnútorného trhu, pokiaľ ide o bezpečnosť hračiek, nemôže mať ako hlavný cieľ ochranu zdravia detí, na rozdiel od toho, čo tvrdí Komisia. Keďže sa predseda Všeobecného súdu v tomto ohľade nedopustil pochybenia, piaty odvolací dôvod nemôže byť prijatý.

73

Treba konštatovať, že v rámci konania o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, ktorý predsedovi Všeobecného súdu podala Spolková republika Nemecko, sa Komisia usilovala o zamietnutie návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, aby bolo možné od 21. júla 2013 uplatňovať hraničné hodnoty migrácie stanovené v novej smernici o bezpečnosti hračiek v celej Únii, vzhľadom na to, že zamietla návrh na odchýlku podaný týmto členským štátom na základe článku 114 ods. 4 ZFEÚ.

74

Medzi účastníkmi konania pritom nie je sporné, že nová smernica o bezpečnosti hračiek je harmonizačným opatrením v zmysle uvedeného článku 114 ods. 4 ZFEÚ. Okrem toho bola prijatá na základe článku 95 ES, čo je ustanovenie, ktoré bolo prevzaté v článku 114 ods. 1 ZFEÚ. Toto ustanovenie stanovuje pravidlá uplatniteľné na dosiahnutie cieľov stanovených v článku 26 ZFEÚ, teda v podstate tých, ktoré umožňujú vytvorenie vnútorného trhu. So zreteľom na právny základ použitý na jej prijatie je teda hlavným cieľom novej smernice o bezpečnosti hračiek harmonizácia vnútroštátnych pravidiel v oblasti, ktorú upravuje, teda pravidiel bezpečnosti hračiek, a k tomuto cieľu teda smeruje záujem Komisie dosiahnuť, aby sa táto smernica bez meškania uplatnila.

75

Je totiž potrebné pripomenúť, že článok 168 ods. 5 ZFEÚ vylučuje akúkoľvek harmonizáciu právnych a správnych predpisov členských štátov zameraných na ochranu a zlepšenie ľudského zdravia. Ako však Súdny dvor už rozhodol, na ochranu ľudského zdravia môžu mať dopad harmonizačné opatrenia prijaté na základe iných ustanovení primárneho práva. Okrem toho odsek 1 prvý pododsek tohto článku stanovuje, že pri vymedzení a vykonávaní všetkých politík a činností Únie je zabezpečený vysoký stupeň ochrany ľudského zdravia, a článok 114 ods. 3 ZFEÚ stanovuje, že Európsky parlament a Rada sa v rámci svojich právomocí týkajúcich sa vytvorenia vnútorného trhu tiež usilujú o dosiahnutie tohto cieľa (pozri v tomto zmysle rozsudky z 5. októbra 2000, Nemecko/Parlament a Rada, C-376/98, Zb. s. I-8419, body 77 a 78, ako aj z 12. decembra 2006, Nemecko/Parlament a Rada, C-380/03, Zb. s. I-11573, body 93 až 95). Využitie iných ustanovení primárneho práva ako právneho základu však nemožno použiť na obídenie výslovného vylúčenia akejkoľvek harmonizácie, ktorej cieľom je ochrana a zlepšovanie ľudského zdravia, vyjadreného v článku 168 ods. 5 ZFEÚ (pozri v tomto zmysle rozsudok z 5. októbra 2000, Nemecko/Parlament a Rada, už citovaný, bod 79).

76

Z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že na účely konania o predbežnom opatrení, ako je opatrenie, ktoré je predmetom prejednávaného odvolania, je v skutočnosti cieľom, ku ktorému smeruje záujem obhajovaný Komisiou v rámci tohto konania, cieľ spočívajúci v harmonizácii vnútroštátnych právnych predpisov v oblasti bezpečnosti hračiek, a nie cieľ ochrany zdravia detí ako taký.

77

Z vyššie uvedeného vyplýva, že predseda Všeobecného súdu po tom, ako v bodoch 82 a 83 napadnutého uznesenia vykonal zváženie záujmov prostredníctvom porovnania záujmu Spolkovej republiky Nemecko na zachovaní vnútroštátnych predpisov s cieľom ochrany zdravia detí a záujmu Komisie na zamietnutie návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, aby harmonizované ustanovenia prijaté normotvorcom Únie v novej smernici o bezpečnosti hračiek mohli platiť od 21. júla 2013 na celom vnútornom trhu, vrátane Nemecka, oprávnene v tomto bode 83 dospel k záveru, že záujem Komisie musí ustúpiť záujmu tohto členského štátu na takomto zachovaní.

78

V dôsledku toho treba zamietnuť piaty odvolací dôvod, ktorý Komisia uplatnila na podporu svojho odvolania.

79

Vzhľadom na to, že Komisia v závere podania odvolania informovala Súdny dvor o skutočnosti, že nariadením Komisie (EÚ) č. 681/2013 zo 17. júla 2013, ktorým sa mení a dopĺňa časť III prílohy II k smernici Európskeho parlamentu a Rady 2009/48/ES o bezpečnosti hračiek (Ú. v. EÚ L 195, s. 16), znížila hraničné hodnoty migrácie stanovené pre bárium, stačí konštatovať, že prejednávaného sporu sa to netýka so zreteľom na to, že Spolková republika Nemecko informovala Súdny dvor, že podľa nej toto opatrenie nie je dostatočné. Tým skôr nemá na prejednávanú vec vplyv skutočnosť, že je predvídané prípadné zníženie hodnôt týkajúcich sa olova.

80

Keďže ani jednému z dôvodov uvedených Komisiou na podporu svojho odvolania nemožno vyhovieť, odvolanie treba zamietnuť v celom rozsahu.

81

Podľa článku 138 ods. 1 rokovacieho poriadku uplatniteľného na základe článku 184 ods. 1 toho istého rokovacieho poriadku na konanie o odvolaní účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže Spolková republika Nemecko navrhla zaviazať Komisiu na náhradu trov konania a Komisia nemala úspech vo svojich dôvodoch, je opodstatnené zaviazať ju na náhradu trov konania.

Z týchto dôvodov podpredseda Súdneho dvora nariadil: