EUR-Lex Prístup k právu Európskej únie

Späť na domovskú stránku portálu EUR-Lex

Tento dokument je výňatok z webového sídla EUR-Lex

Dokument 62012CJ0291

Rozsudok Súdneho dvora (štvrtá komora) zo 17. októbra 2013.
Michael Schwarz proti Stadt Bochum.
Návrh na začatie prejudiciálneho konania: Verwaltungsgericht Gelsenkirchen - Nemecko.
Návrh na začatie prejudiciálneho konania - Priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti - Biometrický cestovný pas - Odtlačky prstov - Nariadenie (ES) č. 2252/2004 - Článok 1 ods. 2 - Platnosť - Právne odôvodnenie - Proces prijímania - Články 7 a 8 Charty základných práv Európskej únie - Právo na ochranu súkromia - Právo na ochranu osobných údajov - Proporcionalita.
Vec C-291/12.

Zbierka rozhodnutí – Všeobecná zbierka

Identifikátor ECLI: ECLI:EU:C:2013:670

ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (štvrtá komora)

zo 17. októbra 2013 ( *1 )

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania — Priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti — Biometrický cestovný pas — Odtlačky prstov — Nariadenie (ES) č. 2252/2004 — Článok 1 ods. 2 — Platnosť — Právne odôvodnenie — Proces prijímania — Články 7 a 8 Charty základných práv Európskej únie — Právo na ochranu súkromia — Právo na ochranu osobných údajov — Proporcionalita“

Vo veci C‑291/12,

ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Verwaltungsgericht Gelsenkirchen (Nemecko) z 15. mája 2012 a doručený Súdnemu dvoru 12. júna 2012, ktorý súvisí s konaním:

Michael Schwarz

proti

Stadt Bochum,

SÚDNY DVOR (štvrtá komora),

v zložení: predseda štvrtej komory L. Bay Larsen, sudcovia M. Safjan, J. Malenovský (spravodajca), U. Lõhmus a A. Prechal,

generálny advokát: P. Mengozzi,

tajomník: K. Malacek, referent,

so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 13. marca 2013,

so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:

M. Schwarz, osobne a v zastúpení: W. Nešković, Rechtsanwalt,

Stadt Bochum, v zastúpení: S. Sondermann, splnomocnená zástupkyňa,

nemecká vláda, v zastúpení: T. Henze a A. Wiedmann, splnomocnení zástupcovia,

poľská vláda, v zastúpení: B. Majczyna, splnomocnený zástupca,

Európsky parlament, v zastúpení: U. Rösslein a P. Schonard, splnomocnení zástupcovia,

Rada Európskej únie, v zastúpení: I. Gurov a Z. Kupčová, splnomocnení zástupcovia,

Európska komisia, v zastúpení: B. Martenczuk a G. Wils, splnomocnení zástupcovia,

po vypočutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 13. júna 2013,

vyhlásil tento

Rozsudok

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka platnosti článku 1 ods. 2 nariadenia Rady (ES) č. 2252/2004 z 13. decembra 2004 o normách pre ochranné prvky a biometriu v cestovných pasoch a cestovných dokladoch vydávaných členskými štátmi (Ú. v. EÚ L 385, s. 1), zmeneného a doplneného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 444/2009 zo 6. mája 2009 (Ú. v. EÚ L 142, s. 1) (ďalej len „nariadenie č. 2252/2004“).

2

Tento návrh bol podaný v rámci sporu, ktorého účastníkmi sú pán Schwarz a Stadt Bochum (Mesto Bochum) a ktorý sa týka odmietnutia Stadt Bochum vydať mu cestovný pas bez toho, aby mu boli zároveň odobraté odtlačky prstov na účel ich pripojenia k tomuto cestovnému pasu.

Právny rámec

3

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov (Ú. v. ES L 281, s. 31; Mim. vyd. 13/015, s. 355) vo svojom článku 2 uvádza:

„Na účely tejto smernice:

a)

‚osobné údaje‘ znamenajú akúkoľvek informáciu, ktorá sa týka identifikovanej alebo identifikovateľnej fyzickej osoby (‚údajového subjektu‘); identifikovateľná osoba je osoba, ktorú možno identifikovať, priamo alebo nepriamo, najmä pomocou overenia identifikačného čísla alebo jedného alebo viacerých faktorov špecifických pre jeho fyzickú, fyziologickú, duševnú, hospodársku, kultúrnu alebo sociálnu identitu;

b)

‚spracovanie osobných údajov‘ (‚spracovanie‘) znamená akúkoľvek operáciu alebo komplex operácií, ktorá sa vykonáva na osobných údajoch, či už automatickými prostriedkami, alebo nie, ako je zber, zaznamenávanie, organizácia, uskladnenie, úprava alebo nahradenie, vyhľadávanie, nahliadnutie, používanie, odhalenie prenosom, šírenie alebo sprístupnenie iným spôsobom, upravenie alebo kombinácia, blokovanie, vymazanie alebo zničenie;

…“

4

Článok 7 písm. e) smernice 95/46 stanovuje:

„Členské štáty zabezpečia, aby bolo možné osobné údaje spracovať, iba ak:

e)

spracovanie je nevyhnutné na splnenie úlohy vykonávanej vo verejnom záujme alebo v uplatňovaní oficiálneho poverenia zvereného kontrolórovi, alebo tretej strane, ktorej sa údaje odhalia…“.

5

Odôvodnenia 2, 3 a 8 nariadenia č. 2252/2004 stanovujú:

„(2)

Minimálne bezpečnostné normy pre cestovné pasy boli zavedené uznesením zástupcov vlád členských štátov, ktorí sa zišli v rámci zasadnutia Rady 17. októbra 2000 [, ktorým sa dopĺňajú rozhodnutia z 23. júna 1981, 30. júna 1982, zo 14. júla 1986 a z 10. júla 1995, pokiaľ ide o zabezpečenie cestovných pasov a iných cestovných dokladov [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES C 310, s. 1)]. V súčasnosti je vhodné zlepšiť toto uznesenie opatrením Spoločenstva s cieľom dosiahnuť posilnené harmonizované bezpečnostné normy pre cestovné pasy a cestovné doklady na ochranu pred falšovaním. Do cestovných pasov alebo cestovných dokladov by sa súčasne mali včleniť biometrické identifikátory, aby sa vytvorilo spoľahlivé prepojenie medzi skutočným držiteľom a dokladom.

(3)

Harmonizácia ochranných prvkov a včlenenie biometrických identifikátorov je dôležitým krokom smerom k používaniu nových prvkov z pohľadu budúceho vývoja na európskej úrovni, ktorým sa cestovné doklady stávajú bezpečnejšími a ktorý vytvára spoľahlivejšie prepojenie medzi držiteľom a cestovným pasom, držiteľom a cestovným dokladom ako dôležitý prínos k zabezpečeniu ich ochrany pred podvodným použitím. Do úvahy by sa mali zobrať špecifikácie Medzinárodnej organizácie civilného letectva (ICAO), a najmä tie, ktoré sú ustanovené v dokumente 9303 o prístrojom snímateľných cestovných dokladoch.

(8)

Na osobné údaje spracúvané na účely vydávania cestovných pasov a cestovných dokladov sa vzťahuje smernica [95/46]. Malo by sa zabezpečiť, aby sa v cestovných pasoch neuvádzali ďalšie informácie, pokiaľ nie sú ustanovené týmto nariadením, jeho prílohou alebo pokiaľ nie sú uvedené v príslušnom cestovnom doklade.“

6

Podľa odôvodnenia 5 nariadenia č. 444/2009:

„Nariadenie [č. 2252/2004] vyžaduje zber a ukladanie biometrických údajov na pamäťové médium pasov a cestovných dokladov na účely vydávania takýchto dokladov. Tým nie je dotknuté akékoľvek iné použitie alebo ukladanie týchto údajov v súlade s právnymi predpismi členských štátov. Nariadenie [č. 2252/2004] neposkytuje právny základ na zriaďovanie alebo spravovanie databáz na ukladanie týchto údajov v členských štátoch, keďže to je prísne záležitosť vnútroštátneho práva.“

7

Podľa článku 1 ods. 1 až 2a nariadenia č. 2252/2004:

„1.   Cestovné pasy a cestovné doklady vydávané členskými štátmi musia spĺňať minimálne bezpečnostné normy ustanovené v prílohe.

2.   Cestovné pasy a cestovné doklady musia obsahovať vysoko bezpečné pamäťové médium, ktoré obsahuje zobrazenie tváre. Členské štáty doň tiež začlenia dva plošne odobraté odtlačky prstov v interoperabilných formátoch. Údaje musia byť zabezpečené a pamäťové médium musí mať dostatočnú kapacitu a schopnosť zaručiť integritu, pravosť a dôvernosť údajov.

2a.   Od požiadavky poskytovania odtlačkov prstov sú oslobodené tieto osoby:

a)

deti vo veku menej ako 12 rokov.

b)

osoby, od ktorých je fyzicky nemožné odobrať odtlačky prstov.“

8

Článok 2 písm. a) tohto nariadenia stanovuje:

„V súlade s postupom uvedeným v článku 5 ods. 2 sa pre cestovné pasy a cestovné doklady zavedú dodatočné technické špecifikácie… týkajúce sa:

a)

dodatočných ochranných prvkov a požiadaviek vrátane posilnenia noriem zamedzujúcich napodobovanie, pozmeňovanie a falšovanie“.

9

Článok 3 ods. 1 uvedeného nariadenia stanovuje:

„V súlade s postupom uvedeným v článku 5 ods. 2 možno rozhodnúť, že špecifikácie uvedené v článku 2 sú utajené a nesmú sa uverejňovať. V takomto prípade sa poskytnú iba subjektom, ktoré členské štáty určia ako zodpovedné za tlač, a osobám, ktoré riadne splnomocnil členský štát alebo [Európska komisia].“

10

Článok 4 ods. 3 toho istého nariadenia znie:

„Biometrické údaje sa zbierajú a ukladajú na pamäťové médium cestovných pasov a cestovných dokladov na účely vydávania takýchto dokladov. Na účely tohto nariadenia sa biometrické znaky v cestovných pasoch a cestovných dokladoch používajú iba na overovanie:

a)

pravosti cestovného pasu alebo cestovného dokladu;

b)

totožnosti držiteľa pomocou priamo dostupných porovnateľných znakov, ak sa podľa zákona vyžaduje predloženie cestovného pasu alebo cestovného dokladu.

Kontrola dodatočných ochranných prvkov sa uskutočňuje bez toho, aby bol dotknutý článok 7 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 562/2006 z 15. marca 2006, ktorým sa ustanovuje kódex Spoločenstva o pravidlách upravujúcich pohyb osôb cez hranice (Kódex schengenských hraníc) [(Ú. v. EÚ L 105, s. 1)]. Ich nesúlad sám o sebe nemá vplyv na platnosť cestovného pasu alebo cestovného dokladu na účely prekročenia vonkajších hraníc.“

Spor vo veci samej a prejudiciálna otázka

11

Pán Schwarz požiadal Stadt Bochum o vydanie cestovného pasu, nesúhlasil však s tým, aby mu pri tejto príležitosti boli odobraté odtlačky prstov. Keďže Stadt Bochum jeho žiadosť odmietol, pán Schwarz podal žalobu na vnútroštátny súd, v ktorej navrhoval, aby sa tomuto mestu uložila povinnosť vydať mu cestovný pas bez odobratia odtlačkov prstov.

12

Pán Schwarz pred týmto súdom spochybňuje platnosť nariadenia č. 2252/2004, ktoré zaviedlo povinnosť odoberať žiadateľom o cestovné pasy odtlačky prstov. Uvádza, že toto nariadenie nie je založené na vhodnom právnom základe a že obsahuje procesné vady. Okrem toho článok 1 ods. 2 uvedeného nariadenia porušuje právo na ochranu osobných údajov, ktoré je zakotvené jednak vo všeobecnejšom rámci v článku 7 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta“), týkajúcom sa práva na ochranu súkromia, a jednak explicitne v jej článku 8.

13

Za týchto podmienok sa Verwaltungsgericht Gelsenkirchen rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru túto prejudiciálnu otázku:

„Je článok 1 ods. 2 nariadenia [č. 2252/2004] platný?“

O prejudiciálnej otázke

14

Svojou otázkou v spojení s návrhom na začatie prejudiciálneho konania sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či je článok 1 ods. 2 nariadenia č. 2252/2004 neplatný vzhľadom na to, že po prvé, nariadenie bolo založené na nevhodnom právnom základe, po druhé, v procese prijímania uvedeného nariadenia došlo k vadám, a po tretie, článok 1 ods. 2 toho istého nariadenia porušuje určité základné práva držiteľov cestovných pasov vystavených podľa tohto nariadenia.

O právnom základe nariadenia č. 2252/2004

15

Vnútroštátny súd chce vedieť, či nariadenie č. 2252/2004 mohlo byť prijaté na základe článku 62 bodu 2 písm. a) ES, keďže toto ustanovenie výslovne neuvádza právomoc normatívne upravovať otázky týkajúce sa cestovných pasov a cestovných dokladov vydaných občanom Únie (ďalej len „cestovné pasy“).

16

V tejto súvislosti treba poznamenať, že článok 62 bod 2 písm. a) ES v znení uplatniteľnom od 1. mája 1999 do 30. novembra 2009, na základe ktorého bolo prijaté nariadenie č. 2252/2004, bol súčasťou hlavy IV Zmluvy o ES s názvom „Vízová, azylová, prisťahovalecká politika a iné politiky, ktoré sa týkajú voľného pohybu osôb“. Toto ustanovenie uvádzalo, že Rada Európskej únie v súlade s postupom uvedeným v článku 67 ES do piatich rokov od nadobudnutia platnosti Amsterdamskej zmluvy prijme „opatrenia o prekročení vonkajších hraníc členských štátov, ktoré stanovia… pravidlá a postupy, ktoré majú členské štáty dodržiavať pri uskutočňovaní kontrol osôb na takýchto [vonkajších – neoficiálny preklad] hraniciach“.

17

Zo znenia článku 62 bodu 2 písm. a) ES a cieľa, ktorý sledoval, vyplýva, že toto ustanovenie splnomocňovalo Radu, aby upravila priebeh kontrol vykonávaných na vonkajších hraniciach Európskej únie, ktoré majú overiť totožnosť osôb, ktoré ich prekračujú. Keďže takéto overenie nevyhnutne predpokladá predloženie dokumentov, ktoré umožňujú stanoviť túto totožnosť, článok 62 bod 2 písm. a) ES umožňoval Rade prijať normatívne ustanovenia týkajúce sa takýchto dokumentov, konkrétne cestovných pasov.

18

Pokiaľ ide o otázku, či tento článok splnomocňoval Radu na prijatie opatrení stanovujúcich predpisy a podrobnosti spojené s vydaním cestovných pasov občanom Únie, treba na jednej strane poznamenať, že ten istý článok odkazoval na kontroly „osôb“ bez bližšieho spresnenia. Treba teda konštatovať, že toto ustanovenie sa má týkať nielen štátnych príslušníkov tretích krajín, ale aj občanov Únie a v dôsledku toho tiež ich cestovných pasov.

19

Na druhej strane, ako to okrem iného potvrdzuje dôvodová správa k návrhu nariadenia Rady o normách pre bezpečnostné mechanizmy a biometrické prvky včlenené do pasov občanov EÚ [neoficiálny preklad] [KOM(2004) 116 v konečnom znení] predložená Komisiou, môže byť nutná harmonizácia noriem týkajúcich sa bezpečnosti týchto cestovných pasov, aby sa predišlo tomu, že tieto cestovné pasy budú mať menej dokonalé bezpečnostné mechanizmy ako tie, ktoré už sú stanovené pre jednotný formát víz a jednotný formát povolení na pobyt pre štátnych príslušníkov tretích krajín. Za týchto okolností treba normotvorcu Únie považovať za oprávneného stanoviť porovnateľné bezpečnostné prvky pre cestovné pasy občanov Únie, keďže takáto právomoc umožňuje predísť tomu, aby sa tieto cestovné pasy stali predmetom falšovania a podvodného používania.

20

Z vyššie uvedeného vyplýva, že článok 62 bod 2 písm. a) ES predstavoval vhodný právny základ na prijatie nariadenia č. 2252/2004 a konkrétne jeho článku 1 ods. 2.

O procese prijímania nariadenia č. 2252/2004

21

Vnútroštátny súd sa pýta, či článok 1 ods. 2 nariadenia č. 2252/2004 je vzhľadom na procesné požiadavky stanovené v článku 67 ods. 1 ES platný. V tejto súvislosti odkazuje na tvrdenia žalobcu v konaní vo veci samej, ktorý zastáva názor, že v rozpore s tým, čo uvádza toto ustanovenie, v rámci legislatívneho konania nedošlo k riadnej porade s Európskym parlamentom. Podľa jeho názoru návrh Komisie, ktorý bol Parlamentu predložený na účely konzultácie, uvádzal pre členské štáty iba možnosť ukladať obraz odtlačkov prstov do cestovných pasov a táto možnosť sa po konzultácii s Parlamentom zmenila na povinnosť. Keďže takáto zmena bola zásadná, podľa článku 67 ES bola nutná nová konzultácia s Parlamentom.

22

Je však nesporné, že nariadenie č. 444/2009 nahradilo znenie článku 1 ods. 2 nariadenia č. 2252/2004, v súvislosti s ktorým nedošlo ku konzultácii s Parlamentom, novým znením, ktoré preberá povinnosť ukladať obraz odtlačkov prstov do cestovných pasov. Keďže nariadenie č. 444/2009 je uplatniteľné na skutkový stav vo veci samej a bolo prijaté podľa postupu spolurozhodovania, a teda za plnej účasti Parlamentu ako spolunormotvorcu, údajný dôvod neplatnosti sa ukazuje neúčinný.

O základných právach na ochranu súkromia a na ochranu osobných údajov

23

Po prvé treba preskúmať, či odoberanie odtlačkov prstov a ich ukladanie do cestovných pasov uvedené v článku 1 ods. 2 nariadenia č. 2252/2004 predstavujú zásah do práva na ochranu súkromia a na ochranu osobných údajov. V prípade, že to tak je, treba po druhé preskúmať, či takýto zásah do práv môže byť odôvodnený.

O existencii zásahu

24

Článok 7 Charty uvádza, že každý má právo na rešpektovanie jeho súkromného a rodinného života. Podľa článku 8 ods. 1 má každý právo na ochranu osobných údajov, ktoré sa ho týkajú.

25

Zo spojeného znenia týchto ustanovení vyplýva, že porušenie týchto práv môže v zásade predstavovať akékoľvek spracovávanie osobných údajov tretími osobami.

26

Na úvod treba na jednej strane pripomenúť, že dodržiavanie práva na ochranu súkromia v súvislosti so spracovávaním osobných údajov sa vzťahuje na všetky informácie týkajúce sa identifikovanej alebo identifikovateľnej fyzickej osoby (rozsudky z 9. novembra 2010, Volker und Markus Schecke a Eifert, C-92/09 a C-93/09, Zb. s. I-11063, bod 52, ako aj z 24. novembra 2011, ASNEF a FECEMD, C-468/10 a C-469/10, Zb. s. I-12181, bod 42).

27

Na odtlačky prstov sa tento pojem vzťahuje, keďže objektívne obsahujú jedinečné informácie o fyzických osobách a umožňujú ich presnú identifikáciu (pozri v tomto zmysle najmä rozsudok ESĽP zo 4. decembra 2008, S. a Marper v. Spojené kráľovstvo, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 2008-V, s. 213, § 68 a 84).

28

Na druhej strane, ako vyplýva z článku 2 písm. b) smernice 95/46, spracovanie osobných údajov znamená akúkoľvek operáciu, ktorú s osobnými údajmi vykonávajú tretie osoby, ako je ich zbieranie, zaznamenávanie, uchovávanie, nahliadanie do nich alebo ich používanie.

29

Uplatnenie článku 1 ods. 2 nariadenia č. 2252/2004 predpokladá, že vnútroštátne orgány odoberú odtlačky prstov patriace dotknutým osobám a že tieto odtlačky budú uložené na pamäťové médium včlenené do cestovného pasu. Takéto opatrenia treba v dôsledku toho považovať za spracovanie osobných údajov.

30

Za týchto okolností treba konštatovať, že odoberanie a ukladanie odtlačkov prstov štátnymi orgánmi upravené článkom 1 ods. 2 nariadenia č. 2252/2004 predstavuje zásah do práva na ochranu súkromia a na ochranu osobných údajov. Treba preto skúmať, či takýto zásah je odôvodnený.

O odôvodnení

31

Z článku 8 ods. 2 Charty vyplýva, že osobné údaje sa môžu spracovávať len na základe súhlasu dotknutej osoby alebo na inom oprávnenom základe stanovenom zákonom.

32

Pokiaľ ide v prvom rade o podmienku týkajúcu sa súhlasu žiadateľov o cestovný pas s odobratím ich odtlačkov prstov, treba poznamenať, že držba cestovného pasu je pre občanov Únie obvykle nevyhnutná najmä na cestovanie do tretích krajín a že tento dokument podľa článku 1 ods. 2 nariadenia č. 2252/2004 musí obsahovať odtlačky prstov. Občania Únie, ktorí chcú takúto cestu vykonať, teda nemôžu namietať voči spracovaniu ich odtlačkov prstov. Za týchto podmienok žiadateľov o cestovný pas nemožno považovať za osoby, ktoré udelili súhlas s takýmto spracovaním.

33

V nadväznosti na to, pokiaľ ide o odôvodnenie spracovávania odtlačkov prstov na inom oprávnenom základe stanovenom zákonom, treba pripomenúť, že práva priznané článkami 7 a 8 Charty nie sú absolútnymi právami, ale musia sa zohľadniť so zreteľom na ich spoločenskú funkciu (pozri v tomto zmysle rozsudky Volker und Markus Schecke a Eifert, už citovaný, bod 48, ako aj z 5. mája 2011, Deutsche Telekom, C-543/09, Zb. s. I-3441, bod 51).

34

Článok 52 ods. 1 Charty totiž pripúšťa obmedzenia výkonu takýchto práv, pokiaľ sú tieto obmedzenia stanovené zákonom a rešpektujú podstatu týchto práv a ak sú – pri dodržaní zásady proporcionality – potrebné a skutočne spĺňajú ciele všeobecného záujmu uznané Úniou alebo potrebu chrániť práva a slobody ostatných.

35

V prejednávanej veci je nesporné po prvé, že obmedzenie, ktoré vyplýva z odoberania a ukladania odtlačkov prstov v rámci vydávania cestovných pasov, treba v zmysle článku 52 ods. 1 Charty považovať za stanovené zákonom, keďže článok 1 ods. 2 nariadenia č. 2252/2004 stanovuje tieto úkony.

36

Po druhé, pokiaľ ide o cieľ všeobecného záujmu, ktorý je podkladom uvedeného obmedzenia, z článku 1 ods. 2 nariadenia č. 2252/2004 vyplýva, že vzhľadom na jeho odôvodnenia 2 a 3 toto ustanovenie sleduje najmä dva presné ciele, z ktorých prvým je predchádzať falšovaniu cestovných pasov a druhým je zabrániť ich podvodnému používaniu, teda ich používaniu inými osobami než ich zákonnými držiteľmi.

37

Sledovaním takýchto cieľov uvedené ustanovenie smeruje k zabráneniu nezákonného vstupu osôb na územie Únie.

38

Za týchto okolností treba konštatovať, že článok 1 ods. 2 nariadenia č. 2252/2004 sleduje cieľ všeobecného záujmu uznaný Úniou.

39

Po tretie z údajov, ktorými disponuje Súdny dvor, nevyplýva a navyše sa ani neuvádzalo, že obmedzenia stanovené v danom prípade na výkon práv priznaných v článkoch 7 a 8 Charty nerešpektujú podstatu týchto práv.

40

Po štvrté treba overiť, či obmedzenia stanovené v súvislosti s uvedenými právami sú proporcionálne vzhľadom na ciele, ktoré sleduje nariadenie č. 2252/2004, a teda vzhľadom na cieľ zabrániť nelegálnemu vstupu osôb na územie Únie. Treba tiež skúmať, či prostriedky stanovené týmto nariadením sú vhodné na dosiahnutie týchto cieľov a nezachádzajú nad rámec toho, čo je potrebné na ich dosiahnutie (pozri rozsudok Volker und Markus Schecke a Eifert, už citovaný, bod 74).

41

Čo sa týka otázky, či je článok 1 ods. 2 nariadenia č. 2252/2004 vhodný na dosiahnutie cieľa smerujúceho k predchádzaniu falšovaniu cestovných pasov, je nesporné, že ukladanie odtlačkov prstov na vysoko zabezpečené pamäťové médium uvádzané týmto ustanovením predpokladá sofistikovanú techniku, takže toto ukladanie môže znížiť nebezpečenstvo falšovania cestovných pasov a uľahčiť úlohu orgánov poverených skúmaním ich pravosti na hraniciach.

42

Pokiaľ ide o cieľ smerujúci k predchádzaniu podvodnému používaniu cestovných pasov, pán Schwarz uvádza, že metóda overovania totožnosti prostredníctvom odtlačkov prstov nie je vhodná na jeho dosiahnutie, pretože jej praktické uplatňovanie sprevádzajú chyby. Keďže totiž dve digitálne kópie odtlačkov prstov nebudú nikdy identické, systémy používajúce túto metódu nebudú nikdy dostatočne presné, takže dôjde k nie nezanedbateľnému počtu mylných akceptácií neoprávnených osôb a mylných odmietnutí oprávnených osôb.

43

V tejto súvislosti však treba konštatovať, že skutočnosť, že uvedená metóda nie je úplne spoľahlivá, nie je rozhodujúce. Na jednej strane, hoci nevylučuje akceptáciu neoprávnených osôb, postačuje na to, aby podstatne znížila nebezpečenstvo takýchto akceptácií, ktoré by existovalo, ak by táto metóda nebola použitá.

44

Na druhej strane, hoci je pravda, že uplatnenie metódy overovania totožnosti prostredníctvom odtlačkov prstov prináša nebezpečenstvo, že výnimočne dôjde k mylnému odmietnutiu oprávnených osôb, skutočnosťou zostáva, že nesúlad medzi odtlačkami prstov držiteľa cestovného pasu a údajmi uloženými do tohto dokladu neznamená, ako to uvádza článok 4 ods. 3 druhý pododsek nariadenia č. 2252/2004, že dotknutej osobe bude automaticky odmietnutý vstup na územie Únie. Dôsledkom takéhoto nesúladu bude len upútanie pozornosti príslušných orgánov na dotknutú osobu a vykoná sa voči nej podrobná prehliadka určená na stanovenie jej totožnosti definitívnym spôsobom.

45

Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy treba konštatovať, že odoberanie a ukladanie odtlačkov prstov uvádzané v článku 1 ods. 2 nariadenia č. 2252/2004 je vhodné na dosiahnutie cieľov, ktoré toto nariadenie sleduje, a teda cieľa zabrániť nelegálnemu vstupu osôb na územie Únie.

46

Pokiaľ ide ďalej o preskúmanie nevyhnutnosti takého zaobchádzania, normotvorca je povinný najmä overiť, či si možno predstaviť opatrenia, ktoré by menej zasahovali do práv priznaných článkami 7 a 8 Charty, ale zároveň by účinne prispievali k cieľom predmetnej právnej úpravy Únie (pozri v tomto zmysle rozsudok Volker und Markus Schecke a Eifert, už citovaný, bod 86).

47

V tomto kontexte, pokiaľ ide o cieľ spočívajúci v ochrane cestovných pasov proti ich podvodnému používaniu, treba v prvom rade preskúmať, či ujma spôsobená opatrením odoberania odtlačkov prstov nejde nad rámec toho, čo je potrebné na dosiahnutie uvedeného cieľa.

48

V tejto súvislosti treba na jednej strane pripomenúť, že odoberanie spočíva iba v odobratí odtlačkov dvoch prstov. Prsty sú obvykle vystavené pohľadu iných osôb, takže nejde o úkon, ktorý by mal intímnu povahu. Tento úkon sa nespája ani s osobitnými fyzickými alebo psychickými ťažkosťami pre dotknutú osobu, podobne ako nasnímanie fotografie tváre.

49

Je pravda, že odoberanie odtlačkov prstov dopĺňa nasnímanie fotografie tváre. Napriek tomu kumulácia týchto dvoch úkonov určených na identifikáciu osôb nemôže byť a priori považovaný za úkon, ktorý prináša výraznejšie porušenie práv priznaných článkami 7 a 8 Charty, než keby boli tieto úkony posudzované oddelene.

50

Pokiaľ ide o konanie vo veci samej, nič v spise predloženom Súdnemu dvoru neumožňuje konštatovať, že súbežnosť odoberania odtlačkov prstov a nasnímania fotografie tváre má z tohto dôvodu za následok výraznejšie porušenie týchto práv.

51

Na druhej strane treba poznamenať, že jediná reálna alternatíva odoberania odtlačkov prstov uvádzaná v priebehu konania pred Súdnym dvorom spočíva v nasnímaní obrazu očnej dúhovky. Nič v spise predloženom Súdnemu dvoru pritom nenasvedčuje, že tento postup by do práv priznaných článkami 7 a 8 Charty zasahoval menej než odoberanie odtlačkov prstov.

52

Okrem toho, pokiaľ ide o efektívnosť týchto dvoch metód, je nesporné, že úroveň technologickej zrelosti metódy založenej na rozpoznávaní očnej dúhovky nedosahuje úroveň metódy založenej na odtlačkoch prstov. Navyše rozpoznávanie očnej dúhovky je zatiaľ podstatne drahším postupom než postup porovnania odtlačkov prstov, a preto menej vhodným na všeobecné používanie.

53

Za týchto podmienok treba konštatovať, že Súdnemu dvoru nebola oznámená existencia opatrení, ktoré by mohli dostatočne účinne prispievať k cieľu spočívajúcemu v ochrane cestovných pasov pred ich podvodným používaním, ale zároveň by spôsobovali menší zásah do práv priznaných článkami 7 a 8 Charty než zásah, ktorý prináša metóda založená na odtlačkoch prstov.

54

V druhom rade na to, aby bol článok 1 ods. 2 nariadenia č. 2252/2004 odôvodnený vzhľadom na takýto cieľ, ešte treba, aby neuvádzal také zaobchádzanie s odobratými odtlačkami prstov, ktoré ide nad rámec toho, čo je na dosiahnutie uvedeného cieľa potrebné.

55

V tejto súvislosti treba poznamenať, že normotvorca sa musí ubezpečiť, že existujú špecifické záruky na účinnú ochranu týchto údajov proti nevhodnému zaobchádzaniu a zneužitiu (pozri v tomto zmysle rozsudok ESĽP S. a Marper v. Spojené kráľovstvo, už citovaný, § 103).

56

V tomto bode treba poznamenať, že na jednej strane článok 4 ods. 3 nariadenia č. 2252/2004 výslovne spresňuje, že odtlačky prstov môžu byť použité iba na účel overenia pravosti cestovného pasu a totožnosti jeho držiteľa.

57

Na druhej strane toto nariadenie zabezpečuje ochranu proti nebezpečenstvu načítania údajov obsahujúcich odtlačky prstov osobami, ktoré na to nie sú oprávnené. V tejto súvislosti z článku 1 ods. 2 uvedeného nariadenia vyplýva, že predmetné údaje sú uložené na vysoko bezpečnom pamäťovom médiu začlenenom do cestovného pasu.

58

Vnútroštátny súd sa však v skúmanom ohľade pýta, či je článok 1 ods. 2 nariadenia č. 2252/2004 proporcionálny vzhľadom na nebezpečenstvo, že po odobratí odtlačkov prstov podľa tohto ustanovenia budú tieto vysoko kvalitné dáta prípadne uchovávané centralizovane a použité na iné účely než účely stanovené týmto nariadením.

59

V tejto súvislosti treba poznamenať, že odtlačky prstov dozaista hrajú osobitnú rolu v oblasti identifikácie osôb vo všeobecnosti. Techniky identifikácie porovnaním odtlačkov prstov odobratých na určitom mieste s odtlačkami prstov uloženými v databáze umožňujú stanoviť prítomnosť určitej osoby na tomto mieste, či už v rámci kriminálneho vyšetrovania alebo s cieľom nepriameho sledovania takej osoby.

60

Treba však pripomenúť, že článok 1 ods. 2 nariadenia č. 2252/2004 stanovuje uchovávanie odtlačkov prstov iba v samotnom cestovnom pase, ktorý zostáva vo výlučnej držbe svojho držiteľa.

61

Keďže toto nariadenie nepredvída žiadnu inú formu ani žiadny iný prostriedok na uchovávanie týchto odtlačkov, nemožno ho vykladať, ako to zdôrazňuje odôvodnenie 5 nariadenia č. 444/2009, ako poskytujúce právny základ prípadnej centralizácie údajov vyzbieraných na základe neho alebo na použitie týchto údajov na iné účely než zabránenie nelegálnemu vstupu osôb na územie Únie.

62

Za týchto okolností tvrdenia uvádzané vnútroštátnym súdom týkajúce sa nebezpečenstiev spojených s možnosťou takejto centralizácie v žiadnom prípade nemôžu ovplyvniť platnosť uvedeného nariadenia a musia byť prípadne preskúmané v rámci žaloby proti právnej úprave zavádzajúcej centralizovanú databázu odtlačkov prstov podanej na príslušný súd.

63

Vzhľadom na vyššie uvedené treba konštatovať, že článok 1 ods. 2 nariadenia č. 2252/2004 nestanovuje zaobchádzanie s odtlačkami prstov, ktoré by išlo nad rámec toho, čo je potrebné na dosiahnutie cieľa spočívajúceho v ochrane cestovných pasov pred ich podvodným používaním.

64

Z toho vyplýva, že zásah do práv vyplývajúci z článku 1 ods. 2 nariadenia č. 2252/2004 je odôvodnený cieľom, ktorý spočíva v ochrane cestovných pasov pred ich podvodným používaním.

65

Za týchto okolností už nie je potrebné skúmať, či prostriedky zavedené predmetným nariadením majú vo vzťahu k druhému cieľu spočívajúcemu v predchádzaní falšovaniu cestovných pasov nevyhnutnú povahu.

66

Vzhľadom na vyššie uvedené treba na položenú otázku odpovedať, že z jej preskúmania nevyplynulo nijaké zistenie, ktoré by mohlo ovplyvniť platnosť článku 1 ods. 2 nariadenia č. 2252/2004.

O trovách

67

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

 

Z týchto dôvodov Súdny dvor (štvrtá komora) rozhodol takto:

 

Z preskúmania položenej otázky nevyplynulo nijaké zistenie, ktoré by mohlo ovplyvniť platnosť článku 1 ods. 2 nariadenia Rady (ES) č. 2252/2004 z 13. decembra 2004 o normách pre ochranné prvky a biometriu v cestovných pasoch a cestovných dokladoch vydávaných členskými štátmi, zmeneného a doplneného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 444/2009 zo 6. mája 2009.

 

Podpisy


( *1 ) Jazyk konania: nemčina.

Začiatok