—

Industrie du bois de Vielsalm & Cie (IBV) SA, v zastúpení: E. Lemmens a E. Kiehl, avocats,

—

belgická vláda, v zastúpení: M. Jacobs a C. Pochet, splnomocnené zástupkyne, za právnej pomoci L. Depré, avocat,

—

poľská vláda, v zastúpení: M. Szpunar a B. Majczyna, splnomocnení zástupcovia,

—

Európsky parlament, v zastúpení: J. Rodrigues a A. Tamás, splnomocnení zástupcovia,

—

Európska komisia, v zastúpení: O. Beynet a K. Herrmann, splnomocnené zástupkyne,

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 7 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/8/ES z 11. februára 2004 o podpore kogenerácie založenej na dopyte po využiteľnom teple na vnútornom trhu s energiou, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 92/42/EHS (Ú. v. EÚ L 52, s. 50; Mim. vyd. 12/003, s. 3), v spojení s článkami 2 a 4 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/77/ES z 27. septembra 2001 o podpore elektrickej energie vyrábanej z obnoviteľných zdrojov energie na vnútornom trhu s elektrickou energiou (Ú. v. ES L 283, s. 33; Mim. vyd. 12/002, s. 121) a s článkom 22 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/28/ES z 23. apríla 2009 o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov energie a o zmene a doplnení a následnom zrušení smerníc 2001/77/ES a 2003/30/ES (Ú. v. EÚ L 140, s. 16).

2

Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi spoločnosťou Industrie du bois de Vielsalm & Cie SA (ďalej len „IBV“) a Région wallonne (ďalej len „Valónsky región“) týkajúceho sa odmietnutia tohto regiónu priznať jej posilnený podporný program, podľa ktorého sa udeľujú dodatočné „zelené certifikáty“.

3

Smernica 2004/8 bola prijatá na základe politiky Európskej únie v oblasti životného prostredia na základe článku 175 ods. 1 ES.

4

Odôvodnenia 1, 5, 24, 26, 31 a 32 smernice 2004/8 stanovujú:

…

…

…

…

5

Podľa znenia článku 1 smernice 2004/8 je „účelom tejto smernice… zvýšiť energetickú účinnosť a zlepšiť bezpečnosť dodávky vytvorením rámca na podporu a rozvoj vysoko účinnej kombinovanej výroby tepla a elektriny založenej na dopyte po využiteľnom teple a úsporách primárnej energie na vnútornom trhu s energiou pri zohľadnení osobitných národných okolností týkajúcich sa najmä klimatických a hospodárskych podmienok“.

6

Článok 2 smernice 2004/8 nazvaný „Rozsah pôsobnosti“ stanovuje, že táto smernica „sa vzťahuje na kogeneráciu definovanú v článku 3 a kogeneračné technológie uvedené v prílohe I“.

7

V článku 3 tej istej smernice sa uvádza:

„Na účel tejto smernice platia nasledujúce definície:

…

…

…

Okrem toho platia príslušné definície uvedené v smernici 2003/54/ES a v smernici 2001/77/ES.“

8

Článok 7 smernice 2004/8 nazvaný „Podporné programy“ vo svojich odsekoch 1 a 2 stanovuje:

„1.   Členské štáty zabezpečia, aby bola podpora kogenerácii – existujúcim a budúcim jednotkám – založená na dopyte po využiteľnom teple a na úsporách primárnej energie vzhľadom na existujúce príležitosti na znižovanie dopytu po energii prostredníctvom ekonomicky realizovateľných alebo environmentálne výhodných opatrení, ako sú iné opatrenia zamerané na energetickú účinnosť.

2.   Bez toho, aby boli dotknuté články [87 ES] a [88 ES], Komisia posudzuje uplatňovanie podporných mechanizmov [mechanizmov podpory – neoficiálny preklad] používaných v členských štátoch, podľa ktorých výrobca využívajúci kogeneráciu poberá na základe nariadení, ktoré vydali štátne orgány, priamu alebo nepriamu podporu, ktorá by mohla mať za účinok obmedzenie obchodu.

Komisia posúdi, či tieto mechanizmy prispievajú k dosahovaniu cieľov stanovených v článku [6 ES] a v článku [174 ods. 1 ES].“

9

Príloha III smernice 2004/8 predovšetkým stanovuje:

10

Smernica 2001/77 bola zrušená smernicou 2009/28 s účinnosťou od 1. januára 2012. Podľa článku 26 ods. 1 tejto poslednej smernice boli však články 2 a 4 smernice 2001/77 zrušené s účinnosťou od 1. apríla 2010.

11

Smernica 2001/77 bola prijatá na základe článku 175 ods. 1 ES.

12

Odôvodnenia 1, 2, 8, 14, 15 a 19 smernice 2001/77 stanovujú:

…

…

…

13

Z článku 1 smernice 2001/77 vyplýva, že „účelom tejto smernice je podporovať zvyšovanie podielu obnoviteľných zdrojov energie na výrobe elektrickej energie na vnútornom trhu s elektrickou energiou a vytvoriť tak základ pre budúci rámec spoločenstva“.

14

Článok 2 uvedenej smernice stanovoval:

„Na účely tejto smernice sa uplatnia tieto definície:

…“

15

Článok 3 ods. 1 tej istej smernice stanovoval:

„Členské štáty podniknú primerané kroky na nabádanie k vyššej spotrebe elektrickej energie vyrábanej z obnoviteľných zdrojov energie, v súlade s národnými indikatívnymi cieľmi, ktoré sú uvedené v odseku 2. Tieto kroky musia byť primerané cieľom, ktoré sa majú dosiahnuť.“

16

Článok 4 smernice 2001/77 nazvaný „Podporné programy“ stanovoval:

„1.   Bez toho, aby boli dotknuté články [87 ES] a [88 ES], Komisia vyhodnotí uplatňovanie mechanizmov, ktoré sa používajú v členských štátoch a podľa ktorých výrobca elektrickej energie, na základe predpisov vydaných verejnými orgánmi, dostáva priamu alebo nepriamu podporu, ktorá by mohla mať za následok obmedzovanie trhu, ak tieto prispievajú k cieľom stanoveným v článkoch [6 ES] a [174 ES].

2.   Najneskôr do 27. októbra 2005 Komisia predloží riadne zdokumentovanú správu o skúsenostiach získaných pri uplatňovaní a koexistencii rôznych mechanizmov uvedených v odseku 1. … Túto správu, v prípade potreby, doplní o návrh rámca spoločenstva so zreteľom na podporné programy pre elektrickú energiu vyrábanú z obnoviteľných zdrojov energie.

Akýkoľvek návrh rámca by mal:

…

…“

17

Ako vyplýva z bodu 202 usmernení Spoločenstva o štátnej pomoci na ochranu životného prostredia (Ú. v. EÚ C 82, 2008, s. 1, ďalej len „usmernenia“), tieto usmernenia nahradzujú s účinnosťou od 2. apríla 2008 pravidlá Spoločenstva, ktoré sa uvádzajú v odôvodnení 24 smernice 2004/8.

18

V časti 3.1.7. usmernení nazvanej „Pomoc na kogeneráciu“ sa nachádza bod 112, ktorý obsahuje toto spresnenie:

„Environmentálna investičná a prevádzková pomoc na kogeneráciu sa bude považovať za zlučiteľnú so spoločným trhom v zmysle článku [87 ods. 3 písm. c) ES] za predpokladu, že kogeneračná jednotka vyhovuje definícii vysoko efektívnej [účinnej – neoficiálny preklad] kogenerácie stanovenej v bode 70(11)…“

19

Bod 70 usmernení stanovuje:

„Na účel týchto usmernení platia tieto definície:

…

20

Článok 2 body 7°, 9°, 11° a 14° dekrétu Valónskeho regiónu z 12. apríla 2001 o usporiadaní regionálneho trhu s elektrickou energiou (décret de la Région wallonne, du 12 avril 2001, relatif à l’organisation du marché régional de l’électricité, Moniteur belge z 1. mája 2001, s. 14118) v znení dekrétu zo 4. októbra 2007 (Moniteur belge z 26. októbra 2007, s. 55517) (ďalej len „dekrét z roku 2001“) obsahuje tieto definície:

…

…

…

21

Článok 37, ktorý sa nachádza v kapitole X dekrétu z roku 2001 nazvanej „Podpora obnoviteľných zdrojov energie a účinná kogenerácia“, stanovuje:

„Na podporu rozvoja výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie alebo účinnej kogenerácie vláda zavádza systém zelených certifikátov.“

22

Článok 38 ods. 2 a 3 dekrétu z roku 2001 stanovuje:

„§ 2.   Zelený certifikát bude udelený za množstvo vyrobených kWh, ktoré zodpovedajú 1 MWh vydelenej stupňom dosiahnutého zníženia produkcie oxidu uhličitého.

Stupeň dosiahnutého zníženia produkcie oxidu uhličitého sa určí tak, že dosiahnuté zníženie produkcie oxidu uhličitého uskutočnené predmetným výrobným postupom sa vydelí množstvom emisií oxidu uhličitého konvenčného výrobného postupu elektriny, ktorého emisie definuje CWaPE a ročne ich zverejňuje. Tento stupeň úspory oxidu uhličitého je obmedzený na 1 v prípade výroby zariadením s výkonom nad 5 MW. Pod touto hranicou je obmedzený na 2.

§ 3.   Ak však zariadenie zhodnocujúce najmä biomasu, s výnimkou dreva, ktorá pochádza z priemyselných činností vykonávaných na mieste výrobného zariadenia, využíva osobitne inovatívny postup a prispieva k trvalo udržateľnému rozvoju, vláda môže po získaní stanoviska CWaPE o osobitne inovatívnej povahe využívaného postupu rozhodnúť o obmedzení dosiahnutej úspory oxidu uhličitého na stupeň 2, pokiaľ ide o celú výrobu všetkých zariadení nachádzajúcich sa na jednom mieste, ktorá nepresahuje výkon 20 MW.

…“

23

Článok 57 dekrétu zo 17. júla 2008, ktorým sa mení dekrét z 12. apríla 2001 o usporiadaní regionálneho trhu s elektrickou energiou, stanovuje:

„Článok 38 ods. 3 [dekrétu z roku 2001] sa vykladá tak, že vyňatie zariadení zhodnocujúcich drevo spod účinnosti dekrétom upraveného režimu sa vzťahuje aj na zariadenia zhodnocujúce akýkoľvek celulózový materiál pochádzajúci z dreva všetkých listnatých a ihličnatých stromov bez výnimky (vrátane rýchlo a veľmi rýchlo rastúcich drevín) pred alebo po akomkoľvek druhu spracovania.“

24

IBV vykonáva piliarsku činnosť a prevádzkuje kogeneračné zariadenie, prostredníctvom ktorého zhodnocuje zvyšky pochádzajúce hlavne z tejto činnosti na zabezpečenie vlastnej spotreby energie.

25

Dňa 23. júna 2008 IBV požiadala o dodatočné zelené certifikáty uvedené v článku 38 ods. 3 dekrétu z roku 2001. Rozhodnutím z 18. júna 2009 Valónska vláda odmietla túto žiadosť z dôvodu, že zariadenie IBV nespĺňa tri podmienky požadované týmto ustanovením, pretože po prvé používa na účely kogenerácie drevo, po druhé nepoužíva osobitne inovatívny postup a po tretie neprispieva k trvalo udržateľnému rozvoju.

26

Conseil d’État (Štátna rada) na základe žaloby o neplatnosť uvedeného rozhodnutia, ktorú jej IBV predložila, rozhodla, že Valónska vláda sa nesprávne domnievala, že podmienky vzťahujúce sa na inovatívnu povahu používaného postupu a charakteristika dotknutých zariadení ako zariadení prispievajúcich k trvalo udržateľnému rozvoju neboli v tomto prípade splnené.

27

Pokiaľ ide o vylúčenie zariadenia IBV z pôsobnosti dotknutého mechanizmu dodatočnej podpory a na základe skutočnosti, že dané zariadenie používa drevo, Conseil d’État, ktorá má pochybnosti o ústavnosti takéhoto vylúčenia, rozhodla prerušiť konanie a položiť Cour constitutionnelle (Ústavný súd) nasledujúcu predbežnú otázku:

„Porušuje článok 38 ods. 3 dekrétu [z roku 2001] články 10 a 11 Ústavy tým, že zavádza rozdielne zaobchádzanie medzi zariadeniami zhodnocujúcimi najmä biomasu, keď vylučuje z[o sporného] mechanizmu podpory kogeneračné zariadenia na biomasu zhodnocujúce drevo alebo drevný odpad, ale zahŕňa kogeneračné zariadenia na biomasu zhodnocujúce všetky ostatné typy odpadov?“

28

Cour constitutionnelle zdôrazňuje, že z prípravných prác týkajúcich sa opatrenia doplnkovej podpory stanovenej v článku 38 ods. 3 dekrétu z roku 2001 vyplýva, že k pôvodnému návrhu na zavedenie tohto opatrenia boli priložené tieto vysvetlenia. Zvýšením na 20 MW hodnoty, ktorá bola dovtedy v článku 38 ods. 2 dekrétu z roku 2001 stanovená na 5 MW, malo uvedené opatrenie zohľadniť skutočnosť, že niektoré nosné projekty používajúce inovatívne technológie si môžu vyžadovať dodatočnú podporu. Aby sa však zabránilo najmä negatívnym účinkom takéhoto opatrenia na odvetvie drevárskeho priemyslu, ktorému už konkuruje odvetvie energie vyrábanej z dreva, navrhlo sa, aby sa toto zvýhodnenie vyhradilo len pre biomasu nepochádzajúcu z dreva. Navyše sa v tejto súvislosti uviedlo, že nešlo o ojedinelý prípad, keďže mechanizmy podpory výroby elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov energie zavedené v jednotlivých členských štátoch sa často rozlišujú v závislosti od odvetví.

29

CWaPE vo svojom stanovisku z 5. apríla 2007 najmä uviedla, že diferencovaný prístup k podporným programom na základe povahy zhodnocovanej biomasy by mohol byť diskriminačný.

30

Valónska vláda sa však rozhodla prijať mechanizmus podpory, o ktorý ide vo veci samej, pričom uviedla, že dovtedy platný systém jednak dokázal zabezpečiť rozvoj mnohých projektov kogenerácie z dreva, ale už nie iných inovatívnych projektov, a jednak priznávanie rôznych foriem podpory v závislosti od odvetví, použitého paliva, ako aj výkonu zariadení sú inherentné systému zelených certifikátov.

31

Cour constitutionnelle navyše poukazuje na to, že valónsky zákonodarca pri prijímaní článku 38 dekrétu z roku 2001 čiastočne vykonal smernice 2001/77 a 2004/8.

32

Keďže v tejto súvislosti Cour constitutionnelle dospel k záveru, že účastníci konania sa pred Conseil d’État nezhodujú v otázke, či kogeneračné zariadenie prevádzkované spoločnosťou IBV možno považovať za zariadenie vysoko účinnej kogenerácie v zmysle smernice 2004/8, snaží sa po prvé zistiť, či sa článok 7 danej smernice vzťahuje len na kogeneračné zariadenia tohto druhu.

33

Po druhé Cour constitutionnelle sa snaží zistiť, či sa ten istý článok 7 má, najmä so zreteľom na zásadu rovnosti zaobchádzania, ktorá platí v práve Únie, vykladať v tom zmysle, že vyžaduje, umožňuje alebo zakazuje také rozdielne zaobchádzanie ako to, ktoré vyplýva z článku 38 ods. 3 dekrétu z roku 2001.

34

Za týchto okolností Cour constitutionnelle rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

35

Prvou časťou prvej otázky sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa článok 7 smernice 2004/8 má vykladať v tom zmysle, že rozsah jeho pôsobnosti sa obmedzuje len na tie kogeneračné zariadenia, ktoré majú v zmysle tejto smernice vlastnosti zariadení vysoko účinnej kogenerácie.

36

V tejto súvislosti treba hneď na úvod poznamenať, že ako vyplýva z článku 3 písm. a) a i) smernice 2004/8, normotvorca Únie dôsledne definoval pojmy „kogenerácia“ a „vysoko účinná kogenerácia“ na účely tejto smernice.

37

Článok 2 smernice 2004/8, ktorého predmetom, ako sa uvádza v jeho názve, je vymedziť „rozsah pôsobnosti“ tejto smernice, zdôrazňuje, že smernica sa vzťahuje na „kogeneráciu definovanú v článku 3“. Z tohto spresnenia treba vyvodiť, že normotvorca Únie nemal v úmysle obmedziť uvedenú pôsobnosť iba na vysoko účinnú kogeneráciu v zmysle článku 3 písm. i).

38

V tejto súvislosti treba konštatovať, že ak sa článok 7 smernice 2004/8 týkajúci sa podporných programov na vnútroštátnej úrovni odvoláva, ako to vyplýva zo znenia samotného jeho odseku 1, na podporu „kogenerácie“, tento článok sa nemá vykladať tak, že jeho rozsah pôsobnosti sa obmedzuje iba na „vysoko účinnú“ kogeneráciu.

39

Na rozdiel od tvrdenia belgickej vlády uvedený výklad nemožno vyvrátiť odkazom, ktorý obsahuje článok 7 ods. 2 smernice 2004/8, na ustanovenia Zmluvy týkajúce sa štátnej pomoci, ani okolnosťou, že odôvodnenie 24 tejto smernice zdôrazňuje, že verejná podpora by mala byť zlučiteľná s ustanoveniami metodík Spoločenstva, ktoré boli odvtedy už nahradené usmerneniami, ktorých body 70 a 112 stanovujú, že pomoc na kogeneráciu je zlučiteľná so spoločným trhom, ak sa týka kogeneračných jednotiek vysoko účinnej kogenerácie v zmysle prílohy III tejto smernice.

40

Keďže vnútroštátny podporný program kogenerácie predstavuje navyše štátnu pomoc, vzhľadom na túto jeho vlastnosť ho treba totiž posúdiť aj s ohľadom na ustanovenia práva Únie týkajúce sa štátnej pomoci, ktoré sa navyše v súlade so smernicou 2004/8, ako to zdôrazňuje najmä jej článok 7 ods. 2, v plnej miere uplatňujú. Táto okolnosť však naopak nemôže ovplyvniť určenie rozsahu pôsobnosti uvedeného článku 7, ako vyplýva z posúdenia uvedeného v bodoch 36 až 38 tohto rozsudku.

41

Vzhľadom na vyššie uvedené treba na prvú časť prvej otázky odpovedať, že článok 7 smernice 2004/8 sa má vykladať v tom zmysle, že jeho rozsah pôsobnosti nie je obmedzený len na tie kogeneračné zariadenia, ktoré majú v zmysle tejto smernice vlastnosti zariadení vysoko účinnej kogenerácie.

42

Druhou časťou prvej otázky a druhou otázkou, ktoré treba preskúmať spoločne, sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa článok 7 smernice 2004/8, v spojení s článkami 2 a 4 smernice 2001/77 a článkom 22 smernice 2009/28, a so zreteľom na zásadu rovnosti zaobchádzania a zákazu diskriminácie, ktorá je zakotvená najmä v článkoch 20 a 21 Charty, má vykladať v tom zmysle, že vyžaduje, umožňuje alebo zakazuje také opatrenie posilnenej podpory, aké je vo veci samej, ktoré spočíva v tom, že ho môžu využiť všetky kogeneračné zariadenia, ktoré zhodnocujú najmä biomasu, s výnimkou kogeneračných zariadení využívajúcich predovšetkým drevo a/alebo drevný odpad.

43

Na úvod treba pripomenúť, že okolnosť, že uvedené otázky odkazujú na ustanovenia článku 7 smernice 2004/8 a článkov 2 a 4 smernice 2001/77, ako aj článku 22 smernice 2009/28 sa vysvetľuje v podstate tým, ako bolo zdôraznené v návrhu na začatie prejudiciálneho konania, že dekrét z roku 2001 vykonáva, pokiaľ ide o Valónsky región, ustanovenia týchto rôznych smerníc spoločne.

44

Pokiaľ konkrétne ide o článok 38 uvedeného dekrétu, na základe ktorého bolo prijaté opatrenie vo veci samej, treba uviesť, že systém týkajúci sa zelených certifikátov, ktoré sa udeľujú podľa tohto článku, bol, ako vyplýva z článku 37 toho istého dekrétu, zavedený na podnietenie výroby elektriny zo zdrojov obnoviteľnej energie, ako aj kogenerácie.

45

Hoci zariadenie vo veci samej umožňuje výrobu elektriny z predmetného obnoviteľného zdroja energie v zmysle článku 2 písm. a) a b) smernice 2001/77, v tomto prípade biomasy na báze dreva, predstavuje tiež kogeneračnú jednotku, v zmysle článku 3 písm. l) smernice 2004/8.

46

Z toho vyplýva, že na účely odpovede na otázky vnútroštátneho súdu, treba zohľadniť ustanovenia smernice 2004/8, najmä článok 7, ktorý sa týka vnútroštátnych opatrení podpory kogenerácie, ako aj ustanovenia smernice 2001/77, najmä jej článok 4, ktorý sa týka vnútroštátnych opatrení podpory obnoviteľných zdrojov energie.

47

Treba však uviesť, že keďže rozhodnutie, ktorým sa spoločnosti IBV odmietlo priznať dodatočný podporný program upravený v článku 38 ods. 3 dekrétu z roku 2001, bolo prijaté 18. júna 2009, t. j. pred nadobudnutím účinnosti smernice 2009/28, ustanovenia tejto smernice by sa nemali brať do úvahy na účely tejto veci.

48

Ďalej treba pripomenúť, že zásada rovnosti zaobchádzania a zákazu diskriminácie zakotvená najmä v článkoch 20 a 21 Charty je určená členským štátom, keď vykonávajú právo Únie, ako konkrétne vyplýva z článku 51 ods. 1 Charty.

49

Z toho vyplýva, že ak členský štát zavedie podporné opatrenia ako v prejednávanej veci v prospech kogenerácie a obnoviteľných zdrojov energie, ktoré patria do rámca, akým je rámec stanovený smernicou 2004/8, a najmä jej článkom 7, ako aj smernicou 2001/77, a najmä jej článkom 4, a vykonáva tak právo Únie, musí dodržiavať zásadu rovnosti zaobchádzania a zákazu diskriminácie zakotvenú najmä v článkoch 20 a 21 Charty (pozri v tomto zmysle rozsudok z 11. apríla 2013, Soukupová, C‑401/11, bod 28).

50

Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora zásada rovnosti zaobchádzania a zákazu diskriminácie vyžaduje, aby sa s porovnateľnými situáciami nezaobchádzalo rozdielne a aby sa s rozdielnymi situáciami nezaobchádzalo rovnako, pokiaľ takéto zaobchádzanie nie je objektívne odôvodnené (pozri najmä rozsudky zo 16. decembra 2008, Arcelor Atlantique et Lorraine a i., C-127/07, Zb. s. I-9895, bod 23; z 12. mája 2011, Luxembursko/Parlament a Rada, C-176/09, Zb. s. I-3727, bod 31, ako aj z 21. júla 2011, Nagy, C-21/10, Zb. s. I-6769, bod 47).

51

Predpokladom porušenia zásady rovnosti zaobchádzania z dôvodu rozdielneho zaobchádzania je, že uvedené situácie sú porovnateľné vzhľadom na všetky okolnosti, ktoré ich charakterizujú (pozri najmä rozsudok Arcelor Atlantique et Lorraine a i., už citovaný, bod 25). Poľská vláda a Komisia vo svojich pripomienkach zdôraznili, že táto podmienka nebola v tomto prípade splnená.

52

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že okolnosti, ktoré charakterizujú rozdielne situácie a tým aj ich porovnateľný charakter, je potrebné určiť a posúdiť najmä s ohľadom na predmet a cieľ aktu práva Únie, ktorý zavádza dané rozlišovanie. Okrem toho treba zohľadniť zásady a ciele sledované právnou oblasťou, do ktorej patrí predmetný akt (pozri najmä rozsudky Arcelor Atlantique et Lorraine a i., už citovaný, bod 26, ako aj Luxembursko/Parlament a Rada, už citovaný, bod 32 a citovanú judikatúru).

53

Tento prístup by mal tiež prevážiť mutatis mutandis v rámci preskúmania, ktorého účelom je posúdiť súlad vnútroštátnych opatrení vykonávajúcich právo Únie s ohľadom na zásadu rovnosti zaobchádzania.

54

Po prvé pokiaľ ide o predmet a ciele aktov práva Únie, medzi ktoré patrí právna úprava vo veci samej, treba uviesť, že ako vyplýva z článku 1 smernice 2004/8, táto smernica si kladie za cieľ zvýšiť energetickú účinnosť a zlepšiť bezpečnosť dodávky vytvorením rámca na podporu a rozvoj vysoko účinnej kombinovanej výroby tepla a elektriny. Odôvodnenia 1 a 5 tejto smernice pritom zdôrazňujú, že takáto podpora je prioritou Únie vzhľadom na možné prínosy, ktoré kogenerácia vytvára, pokiaľ ide o úsporu primárnej energie, predchádzanie stratám v sieti a znižovanie emisií, najmä skleníkových plynov, čo prispieva k ochrane životného prostredia a k dosahovaniu cieľov Kjótskeho protokolu, ako aj k bezpečnosti dodávok energie.

55

Účelom smernice 2001/77 je, ako vyplýva z jej článku 1, podporovať zvyšovanie podielu obnoviteľných zdrojov energie na výrobe elektrickej energie na vnútornom trhu s elektrickou energiou a vytvoriť tak základ pre budúci rámec Spoločenstva.

56

Ako vyplýva z odôvodnení 1 a 2 tejto smernice, takáto podpora obnoviteľných zdrojov energie predstavuje jednu z najvyšších priorít Únie a je odôvodnená najmä tým, že využívanie týchto zdrojov energie prispieva k ochrane životného prostredia a trvalo udržateľnému rozvoju, a môže prispievať k bezpečnosti a diverzifikácii dodávok energie, ako aj umožňovať rýchlejšie dosiahnutie cieľov Kjótskeho protokolu.

57

Okrem toho, čo sa presnejšie týka vnútroštátnych mechanizmov podpory kogenerácie a výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie, ktoré sú uvedené v článku 7 smernice 2004/8 a článku 4 smernice 2001/77, z odôvodnenia 26 smernice 2004/8 a odôvodnenia 14 smernice 2001/77 výslovne vyplýva, že zabezpečenie riadneho fungovania týchto mechanizmov predstavuje dôležitý prostriedok na dosiahnutie cieľov, ktoré tieto smernice sledujú.

58

Po druhé, pokiaľ ide o zásady a ciele, ktorými sa riadi právna oblasť, do ktorej spadajú smernice 2004/8 a 2001/77, treba poznamenať, že obe boli prijaté na základe článku 175 ods. 1 ES, t. j. v rámci politiky Európskej únie v oblasti životného prostredia.

59

V tejto súvislosti článok 7 ods. 2 druhý pododsek smernice 2004/8, ako aj článok 4 ods. 1 smernice 2001/77 navyše zdôrazňujú, že mechanizmy štátnej podpory upravené týmito ustanoveniami môžu prispieť k dosiahnutiu cieľov uvedených v článku 6 ES a článku 174 ods. 1 ES.

60

Ustanovenie článku 174 ods. 1 ES, ktoré menuje ciele politiky Únie v oblasti životného prostredia, odkazuje na udržiavanie, ochranu a zlepšovanie kvality životného prostredia, ochranu ľudského zdravia, rozvážne a racionálne využívanie prírodných zdrojov a podporu opatrení na medzinárodnej úrovni pri riešení regionálnych alebo celosvetových problémov životného prostredia.

61

Po tretie, čo sa presnejšie týka možností voľby členských štátov pri príprave národných podporných programov kogenerácie a výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie, ktoré majú smernice 2004/8 a 2001/77 za cieľ podporovať, treba konštatovať, že podľa týchto smerníc si členské štáty ponechávajú v tomto ohľade širokú mieru voľnej úvahy.

62

V prvom rade z odôvodnenia 32 smernice 2004/8 totiž vyplýva, že cieľom tejto smernice je na úrovni Únie ustanoviť všeobecné zásady vytvárajúce rámec pre podporu kogenerácie na vnútornom trhu s energiou, ale spôsoby realizácie tejto podpory by mali byť ponechané na členských štátoch, čo každému členskému štátu umožňuje zvoliť si režim, ktorý najlepšie zodpovedá jeho konkrétnej situácii, pričom prihliadne, ako vyplýva z článku 1 tejto smernice, na osobitné vnútroštátne okolnosti týkajúce sa najmä klimatických a hospodárskych podmienok.

63

Okrem toho, hoci členské štáty sú podnecované, ako vyplýva z článku 3 ods. 1 a 4 smernice 2001/77, aby podnikli primerané kroky na podporu spotreby elektrickej energie vyrábanej z obnoviteľných zdrojov energie, medzi ktoré patria aj podporné programy prijaté na vnútroštátnej úrovni, z odôvodnenia 15 tejto smernice v tejto súvislosti vyplýva, že táto smernica nestanovuje rámec Spoločenstva pre uvedené programy.

64

Pokiaľ ide o formu, ktorú môžu mať mechanizmy podpory, je potrebné poznamenať, že v odôvodnení 26 smernice 2004/8 a v odôvodnení 14 smernice 2001/77 sú uvedené len rôzne formy, ktoré zvyčajne používajú členské štáty v tomto smere, t. j. zelené certifikáty, investičná pomoc, oslobodenia od dane alebo daňové úľavy, vrátenie daní a programy priamej podpory cien.

65

Napokon, čo sa týka obsahu takých podporných programov kogenerácie, článok 7 ods. 1 smernice 2004/8 len spresňuje, že členské štáty zabezpečia, aby bola podpora, ktorú poskytujú, založená na dopyte po využiteľnom teple a na úsporách primárnej energie vzhľadom na existujúce príležitosti na znižovanie dopytu po energii prostredníctvom ekonomicky realizovateľných alebo environmentálne výhodných opatrení, ako sú iné opatrenia zamerané na energetickú účinnosť. Pokiaľ ide o článok 4 ods. 1 smernice 2001/77, neobsahuje nijaký osobitný údaj o opatreniach na podporu výroby energie z obnoviteľných zdrojov, ktorých prijatie by bolo podporované, s výnimkou jedného, pripomenutého v bode 59 tohto rozsudku, ktorý sa týka prispievania takých opatrení k dosiahnutiu cieľov uvedených v článku 174 ES.

66

Z bodov 62 až 65 tohto rozsudku vyplýva, že hoci členské štáty sú vyzvané, aby prijatím mechanizmov podpory kogenerácie a výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie prispievali k dosiahnutiu cieľov sledovaných smernicami 2004/8 a 2001/77 a všeobecnejšie cieľov Únie v oblasti životného prostredia, právo Únie vo svojom súčasnom stave ponecháva členským štátom veľkú voľnosť, pokiaľ ide o uplatnenie týchto mechanizmov.

67

Za takých súvislostí, ako sú opísané v bodoch 54 až 66 tohto rozsudku, nič neumožňuje len na základe tej okolnosti, že článok 2 písm. b) smernice 2001/77 obsahuje definíciu pojmu „biomasa“, ktorá zahŕňa biologicky rozložiteľné súčasti výrobkov, odpadu a zvyškov z poľnohospodárstva, či už rastlinných alebo živočíšnych látok, odpadu a zvyškov lesníctva a príbuzných odvetví, ako aj biologicky rozložiteľné časti priemyselného a komunálneho odpadu, prijať záver, že pri vypracovaní vnútroštátnych opatrení podpory kogenerácie a výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie treba s jednotlivými kategóriami výrobkov menovaných v tomto ustanovení zaobchádzať rovnako.

68

Na základe rôznych údajov uvedených v smerniciach 2004/8 a 2001/77, ako aj z cieľov, k sledovaniu ktorých majú prispievať uvedené podporné opatrenia v tejto súvislosti, je totiž možné sa domnievať, že rámcu stanovenému týmito smernicami, je práve naopak inherentné, že s ohľadom na rôzne kategórie látok, ktoré sú uvedené v článku 2 písm. b) smernice 2001/77 sa môže príslušný členský štát rozhodnúť rôzne, v závislosti od veľmi rozdielnych kritérií.

69

Čo sa týka, po prvé, údajov uvedených v smerniciach 2004/8 a 2001/77, treba pripomenúť, že z odôvodnenia 31 smernice 2004/8 vyplýva, že celková účinnosť a trvalá udržateľnosť kogenerácie závisia od mnohých faktorov, medzi ktorými sú najmä „typy palív“.

70

Ako bolo uvedené v bode 62 tohto rozsudku, z článku 1 a odôvodnenia 32 smernice 2004/8 navyše vyplýva, že výber spôsobov realizácie bol ponechaný na členských štátoch, čo každému členskému štátu umožňuje zvoliť si režim, ktorý „najlepšie zodpovedá jeho konkrétnej situácii“, pri súčasnom zohľadnení v tomto ohľade „osobitných národných okolností týkajúcich sa najmä klimatických a hospodárskych podmienok“.

71

Odôvodnenie 19 smernice 2001/77 pritom zdôrazňuje, že pri podpore rozvoja trhu s obnoviteľnými zdrojmi energie je nevyhnutné brať do úvahy jeho pozitívny dopad na „možnosti regionálneho a miestneho rozvoja, perspektívy vývozu, sociálnu previazanosť a možnosti zamestnanosti, najmä čo sa týka malých a stredných podnikov, ako aj nezávislých výrobcov elektrickej energie“.

72

Článok 4 ods. 2 uvedenej smernice, ktorý upravuje, že Komisia môže byť vyzvaná, aby v neskoršej fáze vypracovala návrh rámca Spoločenstva týkajúceho sa podporných programov elektrickej energie vyrábanej z obnoviteľných zdrojov energie, tiež stanovuje, že akýkoľvek takto navrhnutý rámec by mal najmä „brať do úvahy charakteristiky rôznych obnoviteľných zdrojov energie spolu s rôznymi technológiami a zemepisnými rozdielmi“.

73

Po druhé, všetky ciele sledované smernicami 2004/8 a 2001/77, ako aj všeobecnejšie ciele Únie v oblasti životného prostredia tiež vedú k domnienke, že rôzne kategórie látok spadajúce pod pojem „biomasa“ podľa článku 2 písm. b) smernice 2001/77 sa musia dať chápať oddelene.

74

Práve v tomto sa z hľadiska obnoviteľnej povahy zdroja, a teda z hľadiska jeho dostupnosti, ako aj so zreteľom na trvalo udržateľný rozvoj, rozvážne a racionálne využívanie prírodných zdrojov a bezpečnosť dodávok, drevo, čiže zdroj, ktorého obnova si vyžaduje dlhú dobu, odlišuje od poľnohospodárskych produktov alebo domáceho a priemyselného odpadu, ku ktorých produkcii dochádza v podstatne kratšom čase.

75

Navyše je nesporné, že celkový vplyv na životné prostredie vyvolaný väčším podielom používania biomasy na výrobu energie, ktorý môže vyplývať z podporných opatrení, sa v závislosti od charakteristík vlastných konkrétnemu, použitému druhu biomasy odlišuje.

76

Pokiaľ ide o dopad na životné prostredie, ktorý môže vyplývať z posilnenia podporných opatrení používania dreva a/alebo drevného odpadu na výrobu energie, môže sa ukázať nevyhnutné pamätať aj na to, že nadmerné alebo predčasné odlesňovanie, ku ktorému môže takéto podporné opatrenie podnecovať, by mohlo prispievať k zvýšeniu prítomnosti oxidu uhličitého v atmosfére, ako aj ku škodám na biologickej rozmanitosti a kvalite vôd.

77

Intenzívny vývoj poľnohospodárskych výrobkov určených na energetické využitie môže zase zvýšiť rôzne formy znečistenia, ktoré sú špecificky spojené s poľnohospodárskymi činnosťami, a najmä používanie hnojív a pesticídov, ako aj poškodenia vodného zdroja.

78

Treba tiež uviesť, že rôzne druhy biomasy, ktoré sú uvedené v článku 2 písm. b) smernice 2001/77 zahŕňajú najmä rôzne druhy odpadu. V tejto súvislosti odôvodnenie 8 smernice 2001/77 okrem iného zdôrazňuje, že podpora, ktorú členské štáty priznávajú obnoviteľným zdrojom energie, má byť v súlade s ostatnými cieľmi Únie, najmä pokiaľ ide o hierarchiu nakladania s odpadom. Je nesporné, že napríklad z hľadiska tejto hierarchie, ako bola naposledy spresnená článkom 4 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES z 19. novembra 2008 o odpade a o zrušení určitých smerníc (Ú. v. EÚ L 312, s. 3), látky ako biologicky rozložiteľné časti pochádzajúce z priemyselného a komunálneho odpadu, ktorý je v podstate určený na zneškodnenie alebo na energetické využitie najmä kogeneráciou, sa nedajú považovať za porovnateľné ani s drevom, ktoré môže byť použité ako surovina, ani s drevným odpadom, pretože tieto môžu byť opätovne použité alebo recyklované v príslušných priemyselných odvetviach, a tiež preto, lebo takéto nakladanie by malo mať v rámci uvedenej hierarchie prednosť pred energetickým využitím.

79

Napokon faktory, medzi ktoré patrí predovšetkým množstvo, v akom sa rôzne obnoviteľné zdroje energie nachádzajú na území dotknutého členského štátu, alebo úroveň prípadného rozvoja, aká bola v príslušnom štáte dosiahnutá v súvislosti s využívaním konkrétneho obnoviteľného zdroja energie na účely kogenerácie alebo výroby elektriny, môžu tiež ovplyvniť voľbu, aká sa má uskutočniť pri výbere obnoviteľných zdrojov energie, ktoré bude daný členský štát podporovať s cieľom jednak chrániť životné prostredie a jednak zabezpečiť bezpečnosť a diverzifikáciu dodávok energií.

80

Vzhľadom na vyššie uvedené treba dospieť k záveru, že vzhľadom najmä na ciele smerníc 2001/77 a 2004/8, ako aj ciele Únie v oblasti životného prostredia, na širokú mieru voľnej úvahy priznanej členským štátom týmito smernicami na prijatie a uplatňovanie podporných programov určených na podporu kogenerácie a výroby elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov energie a s ohľadom na osobitné vlastnosti rôznych druhov biomasy, ktoré možno použiť v procese kogenerácie, uvedené druhy biomasy by sa nemali v súvislosti s týmito podpornými programami považovať za nachádzajúce sa v porovnateľných situáciách na účely prípadného použitia zásady rovnosti zaobchádzania, ktorej dodržiavanie zaručuje právo Únie.

81

Potreba mať možnosť nakladať s rôznymi druhmi biomasy rozdielne, a najmä rozhodnúť sa v závislosti od rôznych environmentálnych aspektov pre rôzne druhy látok, ktoré budú podporované, a pre diferenciáciu, akým konkrétnym spôsobom a v akom rozsahu im bude taká podpora poskytovaná, však treba považovať za inherentnú uvedeným súvislostiam, pričom však pri súčasnom stave práva Únie nemožno dospieť k záveru, že keďže sa tieto rozdielne druhy biomasy nenachádzajú v porovnateľnej situácii, členské štáty zjavne prekročili širokú mieru voľnej úvahy, ktorou v tejto oblasti disponujú (pozri analogicky rozsudok Luxembursko/Parlament a Rada, už citovaný, body 50 a 51).

82

So zreteľom na predchádzajúce úvahy treba na druhú časť prvej otázky a na druhú otázku odpovedať, že pri súčasnom stave práva Únie zásada rovnosti zaobchádzania a zákazu diskriminácie, ktorá je zakotvená najmä v článkoch 20 a 21 Charty, nebráni členským štátom, aby pri zavedení národných podporných programov kogenerácie a výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie, ako sú programy, ktoré sú uvedené v článku 7 smernice 2004/8 a článku 4 smernice 2001/77, stanovili opatrenie posilnenej podpory, aké je vo veci samej, ktoré spočíva v tom, že ho môžu využiť všetky kogeneračné zariadenia, ktoré zhodnocujú najmä biomasu, s výnimkou kogeneračných zariadení, ktoré využívajú najmä drevo alebo drevný odpad.

83

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (štvrtá komora) rozhodol takto: