1.

Členské štáty môžu majiteľovi ochrannej známky, ktorá má dobré meno, priznať právo zabrániť tretej osobe používať podobné označenie, pokiaľ by používanie takéhoto označenia bez náležitého dôvodu nečestne ťažilo z dobrého mena alebo rozlišovacej spôsobilosti tejto ochrannej známky, alebo by to dobrému menu alebo rozlišovacej spôsobilosti tejto ochrannej známky bolo na ujmu.

2.

Potom, čo už Súdny dvor objasnil určité hľadiská možného odôvodnenia vo veci reklamy na internete zobrazenej na základe kľúčových slov ( 2 ), treba teraz preskúmať, do akej miery možno odôvodniť ďalšie používanie označenia, ktoré sa v dobrej viere používalo pred zapísaním jemu podobnej ochrannej známky, ktorá neskôr nadobudla dobré meno. Pán De Vries a jeho spoločnosť Leidseplein Beheer BV používali obrázok buldoga s nápisom „The Bulldog“ už dlho pred prvým zapísaním ochrannej známky Red Bull. Teraz je sporné, či môže spoločnosť Red Bull zabrániť používaniu tohto označenia pre energetický nápoj.

3.

Článok 5 ods. 1 smernice o ochranných známkach ( 3 ) upravuje práva, ktoré prislúchajú všetkým majiteľom ochranných známok:

„Zapísaná ochranná známka priznáva svojmu majiteľovi výlučné práva. Majiteľ má právo zabrániť všetkým tretím osobám, ktoré nemajú jeho súhlas, aby v obchodnom styku používali:

4.

Článok 5 ods. 2 smernice o ochranných známkach upravuje dodatočné práva majiteľa ochranných známok s dobrým menom:

„Každý členský štát môže tiež stanoviť, že majiteľ bude mať právo zabrániť všetkým tretím osobám, ktoré nemajú jeho súhlas, aby používali v obchodnom styku akékoľvek označenie, ktoré je… podobné, pre tovary alebo služby, ktoré nie sú podobné tým, pre ktoré je ochranná známka zapísaná, ak má táto ochranná známka v členskom štáte dobré meno a ak by používanie označenia bez náležitého dôvodu znamenalo, že by nečestne ťažilo z dobrého mena alebo rozlišovacej spôsobilosti tejto ochrannej známky, alebo by to dobrému menu alebo rozlišovacej spôsobilosti tejto ochrannej známky bolo na ujmu.“

5.

Právnu úpravu ochranných známok v Holandsku stanovuje Dohoda medzi štátmi Beneluxu o duševnom vlastníctve, ktorá bola uzatvorená 25. februára 2005 v Haagu. Článok 2.20 ods. 1 písm. c) dohody zodpovedá článku 5 ods. 2 smernice o ochranných známkach.

6.

Spoločnosť Red Bull je majiteľkou slovnej a obrazovej ochrannej známky „Red Bull Krating Daeng“, ktorá bola 11. júla 1983 zapísaná pre tovary triedy 32 (nealkoholické nápoje). Najznámejší výrobok tejto spoločnosti je energetický nápoj s rovnakým menom.

7.

Pán De Vries je majiteľom slovnej a obrazovej ochrannej známky „The Bulldog“, ktorá bola 14. júla 1983 zapísaná tiež pre tovary triedy 32 (nealkoholické nápoje), ako aj podobných novších ochranných známok. Toto označenie používal (dlho) predtým, ako spoločnosť Red Bull v roku 1983 zaregistrovala svoju ochrannú známku, pre „gastronomické služby s predajom nápojov“ a rôzne obchodné aktivity, a to podľa jeho údajov od roku 1975 napríklad pre takzvané „coffeeshops“, ale aj pre kaviarne, hotel, požičovňu bicyklov a od roku 1997 pre energetický nápoj. Leidsplein Beheer BV je zrejme spoločnosť, ktorú pán De Vries používa na prevádzkovanie svojich činností.

8.

Spoločnosť Red Bull by chcela dosiahnuť najmä to, aby pán De Vries prestal vyrábať a predávať energetické nápoje v obaloch, ktoré obsahujú označenie „Bull Dog“, iné označenie, ktoré obsahuje slovný prvok „Bull“ alebo iné označenia, ktoré sú si tak podobné so zápismi ochranných známok spoločnosti Red Bull, že môžu spôsobiť zámenu.

9.

Prvostupňový súd, Rechtbank Amsterdam, vyhlásil rozsudok v prospech pána De Vries, druhostupňový súd, Gerechtshof te Amsterdam, v prospech spoločnosti Red Bull. V súčasnosti je kasačný opravný prostriedok pána De Vriesa podaný na Hoge Raad.

10.

Podľa návrhu na začatie prejudiciálneho konania nebola podobnosť obidvoch označení doteraz dostatočne posúdená. V danom konaní preto nemožno vychádzať z pravdepodobnosti zámeny. Návrh na začatie prejudiciálneho konania navyše sa nezaoberá otázkou, či sa pán De Vries chcel podieľať na miliardovom obrate, ktorý spoločnosť Red Bull dosiahla v obchode s energetickými nápojmi, a na príťažlivosti jej ochrannej známky, a či nečestne využil jej dobré meno. ( 4 )

11.

Hoge Raad vyjadril navyše pochybnosť o tom, do akej miery môže skoršie používanie označenia predstavovať náležitý dôvod. Predkladá preto Súdnemu dvoru túto otázku:

Má sa článok 5 ods. 2 smernice o ochranných známkach vykladať v tom zmysle, že náležitý dôvod v zmysle tohto predpisu môže existovať aj vtedy, ak dotknutá tretia osoba, resp. osoby dobromyseľne používala/‑i označenie, ktoré je zhodné alebo podobné s ochrannou známkou, ktorá má dobré meno, už predtým, ako bola uvedená ochranná známka zapísaná?

12.

Účastníci konania vo veci samej, Leidseplein Beheer B.V. spolu s H. J. M. de Vries a spoločnosť Red Bull GmbH, ako aj Talianska republika a Európska komisia predložili písomne pripomienky. Okrem Talianska sa všetci zúčastnili na pojednávaní, ktoré sa konalo 27. februára 2013.

13.

Pokiaľ ide o uplatniteľnosť pravidiel uvedených v článku 5 ods. 2 smernice o ochranných známkach, treba v prvom rade konštatovať, že z ustálenej judikatúry vyplýva, že aj keď tieto ustanovenia výslovne vzťahujú iba na prípad, keď sa používa označenie zhodné alebo podobné s ochrannou známkou s dobrým menom pre tovary alebo služby, ktoré nie sú podobné tým, pre ktoré bola táto ochranná známka zapísaná, ochrana v nich stanovená platí o to viac vo vzťahu k použitiu takého označenia pre tovary alebo služby, ktoré sú zhodné alebo podobné s tými, pre ktorá bola ochranná známka zapísaná. ( 5 ) Platia aj v prípade veci samej, ktorá sa týka zhodných tovarov, a to energetických nápojov.

14.

Ďalej, pokiaľ ide o rozsah ochrany ochranných známok s dobrým menom, zo znenia článku 5 ods. 2 smernice o ochranných známkach vyplýva, že majiteľ takejto ochrannej známky bude mať právo zabrániť všetkým tretím osobám, aby bez jeho súhlasu a bez náležitého dôvodu používali v obchodnom styku akékoľvek označenie, ktoré je zhodné s ochrannou známkou alebo je jej podobné, ak by také používanie označenia znamenalo, že nečestne ťaží z dobrého mena alebo rozlišovacej spôsobilosti tejto ochrannej známky, alebo je to na ujmu dobrému menu alebo rozlišovacej spôsobilosti tejto ochrannej známky. Výkon tohto práva majiteľom ochrannej známky, ktorá má dobré meno, nepredpokladá existenciu pravdepodobnosti zámeny u príslušnej skupiny verejnosti. ( 6 )

15.

Zásahmi, pred ktorými článok 5 ods. 2 smernice o ochranných známkach zabezpečuje ochranu, je po prvé ujma na rozlišovacej spôsobilosti ochrannej známky („oslabenie“), po druhé ujma dobrému menu ochrannej známky („očierňovanie“) a po tretie neoprávnené získavanie prospechu z rozlišovacej spôsobilosti či z dobrého mena tejto ochrannej známky („parazitovanie“), pričom jeden z týchto zásahov stačí na to, aby sa uplatnilo pravidlo uvedené v týchto ustanoveniach. ( 7 )

16.

Vo vnútroštátnom konaní vychádzal druhostupňový súd, Gerechtshof, z „neoprávnene získaného prospechu z rozlišovacej spôsobilosti alebo dobrého mena ochrannej známky“, označovaného najmä výrazom „parazitovanie“. Toto porušenie práv majiteľa ochrannej známky sa neviaže na poškodenie ochrannej známky, ale na výhodu získanú treťou osobou používaním zhodného alebo podobného označenia. Zahŕňa najmä prípad, keď vďaka preneseniu obrazu ochrannej známky alebo vlastností ňou vytvorených na tovary označené zhodným alebo podobným označením dochádza k zjavnému využívaniu ochrannej známky, ktorá má dobré meno. ( 8 )

17.

Hoge Raad predbežne odložil vydanie rozhodnutia o kasačnom opravnom prostriedku pána De Vriesa a položil najprv Súdnemu dvoru otázku, či sa má náležitý dôvod v zmysle článku 5 ods. 2 smernice o ochranných známkach vykladať v tom zmysle, že môže existovať aj vtedy, ak dotknutá tretia osoba v dobrej viere používala označenie, ktoré je zhodné alebo podobné so známou ochrannou známkou, už predtým, ako bola uvedená ochranná známka zapísaná.

18.

Spoločnosť Red Bull zastáva v tejto súvislosti názor, že náležitý dôvod existuje len v tom prípade, že užívateľovi vzniká nutnosť používať práve toto označenie, a ak nemožno od neho racionálne požadovať, aby sa uvedeného používania zdržal, bez ohľadu na škodu spôsobenú majiteľovi ochrannej známky týmto používaním. Inými slovami: Musí ísť o naliehavý dôvod, ktorý vylučuje zdržanie sa sporného používania. Tento názor spoločnosti Red Bull sa opiera o rozsudok Súdu prvého stupňa, ( 9 ) rozhodnutie odvolacieho senátu ÚHVT ( 10 ) a skoršiu judikatúru Súdneho dvora Beneluxu. ( 11 )

19.

Na základe holandskej verzie článku 5 ods. 2 smernice o ochranných známkach je reštriktívny názor spoločnosti Red Bull pochopiteľnejší než pri iných jazykových verziách. V holandskej verzii sa nepoužíva pojem „náležitý dôvod“ („rechtvaardige reden“), ale pojem „oprávnený dôvod“ alebo „platný dôvod“ („geldige reden“). Táto verzia by sa mohla preto chápať v tom zmysle, že konkrétne právo na používanie označenia musí existovať, napr. z dôvodu práva na ochranu mena alebo skoršej ochrannej známky.

20.

Naproti tomu možno nemecký pojem „rechtfertigender Grund“, ale aj príslušné pojmy francúzskej verzie – „juste motif“ – a anglickej verzie – „due cause“ – tiež chápať v tom zmysle, že dôvod na používanie označenia nemusí mať naliehavý charakter. V tomto zmysle by to preto mohlo znamenať aj to, že existuje oprávnený záujem, ktorý prevláda nad záujmami majiteľa ochrannej známky, ktorá má dobré meno.

21.

Prima facie nie je zrejmé, prečo by skoršie používanie označenia nemohlo odôvodňovať potenciálne prevládajúci oprávnený záujem.

22.

Ten istý text predpisov Únie v rozličných jazykových verziách sa však má vykladať jednotne. V prípade rozdielov medzi týmito verziami sa dotknuté ustanovenie má vykladať v kontexte celkovej systematiky a účelu právnej úpravy, ktorej je súčasťou. ( 12 )

23.

Spoločnosť Red Bull podporuje svoj názor tým, že sa odvoláva na systém smernice o ochranných známkach a jej vykonávanie v dohode medzi štátmi Beneluxu. Vychádza z ustanovení na ochranu takzvaných faktických ochranných známok, t. j. známok, ktoré nie sú zapísané, ale sú chránené na základe ich používania.

24.

Smernica o ochranných známkach umožňuje v článku 4 ods. 4 písm. b) členským štátom odmietnuť zápis ochrannej známky, ak už existujú práva na nezapísanú ochrannú známku, a táto nezapísaná ochranná známka poskytuje majiteľovi právo zakázať používanie neskoršej ochrannej známky. Článok 6 ods. 2 navyše umožňuje členským štátom uznať staršie práva, ktoré sa vzťahujú na istú oblasť. Podľa vyjadrenia v odôvodnení 5 členské štáty môžu, ale nemusia uznať a chrániť nezapísané ochranné známky.

25.

Dohoda medzi štátmi Beneluxu tieto možnosti nevyužíva. Podľa jej ustanovení možno ochrannú známku získať len zapísaním, a nie jej jednoduchým používaním. Podľa názoru spoločnosti Red Bull je v celom systéme zápisu jediným korektívom udelenie sankcie pri prihlásení ochrannej známky v zlej viere podľa článku 3 ods. 2 písm. d) smernice o ochranných známkach. Aj podľa vyjadrenia Talianska sa v tomto systéme nemôže stať skoršie používanie označenia v dobrej viere náležitým dôvodom podľa článku 5 ods. 2.

26.

Tieto úvahy vedú k tomu, že uznanie skoršieho používania označenia v dobrej viere ako možného náležitého dôvodu v zmysle článku 5 ods. 2 smernice o ochranných známkach by nepriamo spôsobilo ochranu nezapísaných známok.

27.

Tento názor však nie je presvedčivý. Uznanie tohto možného náležitého dôvodu neznamená, že ten, kto používal označenie bez zápisu, môže požadovať ochranné práva ochrannej známky, a ani z toho nevyplýva, že by bolo toto odôvodnenie v každom prípade úspešné.

28.

Navyše možno používanie označenia, ktoré môže byť odôvodnené v rámci článku 5 ods. 2, zakázať podľa článku 5 ods. 1 smernice o ochranných známkach, ak existuje pravdepodobnosť zámeny, pretože v tomto prípade by vznikla obava zo zavádzania spotrebiteľov.

29.

Hoci spoločnosť Red Bull namieta proti tejto poslednej úvahe, že ochrana podľa článku 5 ods. 2 smernice o ochranných známkach presahuje ochranu podľa článku 5 ods. 1, ani tento argument nie je presvedčivý. V skutočnosti majú obidve tieto požiadavky rozličné funkcie. Článok 5 ods. 2 slúži výlučne na ochranu majiteľa ochrannej známky, zatiaľ čo článok 5 ods. 1 aj na ochranu spotrebiteľa pred klamom. Preto možno ochranu jednoduchých ochranných známok uplatniť v prípadoch, v ktorých sa nedá uplatniť ochrana ochranných známok, ktoré majú dobré meno, a to isté platí aj naopak.

30.

Okrem toho treba upozorniť na skutočnosť, že systém smernice o ochranných známkach by mohol byť dotknutý v inom bode, a to pri relatívnej prekážke zápisu ochrannej známky, ktorá má dobré meno, podľa článku 4 ods. 3 a ods. 4 písm. a). Tieto ustanovenia používajú totiž rovnakú terminológiu ako článok 5 ods. 2. Keďže v danom prípade už bolo sporné označenie zapísané predtým, než sa „Red Bull“ stala ochrannou známkou, ktorá má dobré meno, nemusí sa rozhodovať o možných následkoch tu navrhnutého výkladu článku 5 ods. 2 pre zápis ochranných známok.

31.

Preto ani systém smernice nevyžaduje prijatie reštriktívneho názoru spoločnosti Red Bull.

32.

Preto nie je prekvapujúce, že Súdny dvor v nedávno vydanom rozsudku Interflora, o ktorý sa opiera aj Hoge Raad s cieľom zdôvodniť nutnosť svojho návrhu na začatie prejudiciálneho konania, nechápal pojem „náležitý dôvod“ ako naliehavý dôvod. Tento prípad sa týkal reklamy zobrazenej na internete na základe kľúčového slova, ktoré zodpovedá známej ochrannej známke. Na základe reklamy sa ponúkla alternatíva k tovarom alebo službám majiteľa ochrannej známky, ktorá má dobré meno, bez toho, aby sa ponúkla jednoduchá napodobnenina tovarov alebo služieb majiteľa tejto ochrannej známky, a bez toho, aby viedla k oslabeniu alebo očierňovaniu a zásahu do funkcií uvedenej ochrannej známky. Takéto použitie v zásade patrí do medzí zdravej a spravodlivej hospodárskej súťaže v odvetví dotknutých tovarov alebo služieb, a teda k nemu nedochádza bez „náležitého dôvodu“ v zmysle článku 5 ods. 2 smernice o ochranných známkach. ( 13 )

33.

Pre zdravú a spravodlivú hospodársku súťaž by mohlo byť pre majiteľa ochrannej známky, ktorá má dobré meno, osožné použiť túto ochrannú známku ako kľúčové slovo pri reklame na internete. Takáto reklama však nepredstavuje naliehavý nutný predpoklad hospodárskej súťaže.

34.

Súdny dvor sa preto v rozsudku v prípade Interflora neopieral o skutočnosť, že použitie ochranných známok, ktoré majú dobré meno, ako kľúčových slov bolo bez ponúknutej alternatívy. Jeho rozhodnutie sa opiera skôr o zvážení medzi zásahom do ochrannej známky a iných právnych záujmov, najmä slobodnej hospodárskej súťaže.

35.

Zváženie je navyše bližšie judikatúre Súdneho dvora, z ktorej vyplýva, že smernica má za cieľ všeobecným spôsobom vyrovnať na jednej strane záujem majiteľa ochrannej známky zabezpečiť jej základnú funkciu a na druhej strane záujem ostatných hospodárskych subjektov disponovať označeniami, ktoré môžu označiť ich výrobky a služby. ( 14 )

36.

Zváženie je vyžadované aj v článku 5 ods. 2 smernice o ochranných známkach. Majiteľ ochrannej známky, ktorá má dobré meno, totiž nemôže zabrániť akémukoľvek používaniu ochrannej známky alebo podobného označenia, ale len používaniu, ktoré by bez náležitého dôvodu nečestne ťažilo z dobrého mena alebo rozlišovacej spôsobilosti tejto ochrannej známky, alebo by to dobrému menu alebo rozlišovacej spôsobilosti tejto ochrannej známky bolo na ujmu. Pritom je neoprávnené získavanie prospechu alebo neoprávnený zásah úzko spojený s chýbajúcim náležitým dôvodom. Ak je použitie označenia odôvodnené, zdiskreditujúce posúdenie sa totiž spravidla vylúči ako neoprávnené. ( 15 )

37.

Je preto vhodné spojiť preskúmanie náležitého dôvodu s preskúmaním, či by použitie označenia nečestne ťažilo z dobrého mena alebo rozlišovacej spôsobilosti ochrannej známky alebo by to dobrému menu alebo rozlišovacej spôsobilosti ochrannej známky bolo na ujmu. Vyžaduje to rozsiahle posúdenie všetkých relevantných okolností konkrétneho prípadu. ( 16 )

38.

Súdny dvor sa pritom opieral najmä o silu dobrého mena a stupeň rozlišovacej spôsobilosti ochrannej známky, stupeň podobnosti kolidujúcich ochranných známok, ako aj povahu dotknutých tovarov a služieb a stupňa ich blízkosti. Pokiaľ ide o silu dobrého mena a stupeň rozlišovacej spôsobilosti skoršej ochrannej známky, čím sú rozlišovacia spôsobilosť a dobré meno tejto ochrannej známky výraznejšie, tým skôr sa vyskytnú takéto zásahy. O čo priamejšie a silnejšie označenie pripomína ochrannú známku, tým väčšie je riziko, že by súčasné alebo budúce používanie označenia nečestne ťažilo z rozlišovacej spôsobilosti či dobrého mena skoršej ochrannej známky alebo by bolo na ujmu rozlišovacej spôsobilosti či dobrého mena skoršej ochrannej známky. ( 17 )

39.

Pri tomto preskúmaní musia vnútroštátne súdy prihliadať na to, že ide o zhodný tovar, a preto je zrejmé spojenie s ochrannou známkou týchto tovarov, ktorá má veľmi dobré meno. Označenia však nie sú zhodné, zhodujú sa len v slove „Bull“, ktoré je v označení pána De Vriesa len súčasťou slova Bulldog a je spojené s úplne iným obrázkom.

40.

Podstatnou vlastnosťou neoprávneného získavania prospechu je však skutočnosť, že tretia osoba sa pokúša použitím označenia podobného ochrannej známke, ktorá má dobré meno, využiť túto ochrannú známku, aby ťažila z jej príťažlivosti, dobrej povesti a prestíže, ako aj využívať, bez akejkoľvek finančnej náhrady a bez toho, aby sama musela v tejto súvislosti vyvinúť vlastné snaženie, obchodné úsilie vyvíjané majiteľom ochrannej známky na vytvorenie a udržiavanie obrazu tejto ochrannej známky. ( 18 )

41.

Pri tomto posúdení je zrejme veľmi dôležité, že označenie „The Bulldog“ je už od roku 1983 zapísané ako ochranná známka pre nealkoholické nápoje. Hoci je ochranná známka „Red Bull“ o niekoľko dní staršia, aj tak vzniká pochybnosť, či už mala v tomto období dobré meno. Z tohto dôvodu sa môže pán Vries vzhľadom na túto ochrannú známku odvolať na zásadu ochrany nadobudnutých práv, ktorú uznáva právo Únie ( 19 ), s cieľom odôvodniť jej používanie pre nealkoholický energetický nápoj. Uplatnenie existujúceho práva nemôže byť preto v zásade nečestné a bez náležitého dôvodu, lebo iná ochranná známka nadobudne neskôr vysokú reputáciu, a tým bude jej oblasť ochrany kolidovať s oblasťou ochrany existujúcich ochranných známok.

42.

Na druhej strane treba uznať, že sám pán De Vries netvrdí, že používal túto ochrannú známku pre energetické nápoje pred rokom 1997. A ani Hoge Raad sa vo svojom návrhu na začatie prejudiciálneho konania zjavne nezaoberal účinkami tejto ochrannej známky. Skôr sa opieral o skutočnosť, že ochranná značka sa použila na iné hospodárske činnosti v oblasti gastronómie.

43.

Pri zvážení záujmov treba vziať do úvahy aj takéto používanie. Toto používanie je vlastným úsilím tretej osoby, ktorej už v žiadnom prípade nemožno vytýkať, že by bez vynaloženia vlastného úsilia na tom parazitovala. Pri skoršom používaní môže k označeniu pribudnúť navyše aj príťažlivosť, dobrá povesť a prestíž, ktoré sa musia vziať do úvahy ako oprávnené záujmy tretej osoby. V menšom rozsahu to platí aj vtedy, keď sa označenie používalo po zápise ochrannej známky, ale pred nadobudnutím jej dobrého mena. O miere významu používania označenia po získaní dobrého mena ochrannej známky sa nemusí v danom prípade rozhodnúť.

44.

Keďže zo skoršieho používania označenia môže vyplynúť príťažlivosť, dobrá povesť a prestíž, môže jeho súčasné používanie navyše prispieť k označeniu pôvodu ochrannej známky a tým poskytnúť spotrebiteľovi lepšie informácie. V danom prípade existuje preto možnosť, že minimálne spotrebiteľ v Amsterdame si dokáže spojiť s určitou spoločnosťou skôr označenie „The Bulldog“ než meno „De Vries“ a „Leidseplein Beheer“ alebo úplne nové označenie.

45.

Tento oprávnený záujem na využívaní skoršie používaného označenia nezanikne ani na základe skutočnosti, že pán De Vries začal zrejme s uvádzaním energetických nápojov na trh až potom, čo spoločnosť Red Bull dosiahla s týmto výrobkom veľký úspech. Právne predpisy v oblasti ochranných známok neslúžia na to, aby zabránili určitej spoločnosti zúčastniť sa na hospodárskej súťaži na určitých trhoch. Na základe rozsudku v prípade Interflora je zrejmé, že takáto hospodárska súťaž na vnútornom trhu je navyše žiadaná. ( 20 ) A v rámci tejto hospodárskej súťaže by mali byť spoločnosti v zásade oprávnené – s výhradou pravdepodobnosti zámeny – používať aj označenia, pod ktorými sú na trhu známe.

46.

Na základe tohto nemožno ani príklad, ktorý uviedla spoločnosť Red Bull a ktorý sa týkal kníhkupectva s názvom Green Apple, ktoré začína pod týmto označením predávať počítače, považovať automaticky za porušenie práv známej ochrannej známky „Apple“.

47.

Ako však Komisia správne zdôrazňuje, je ešte stále možné postupovať proti určitým formám používania skoršie použitých označení, ktoré by s prihliadnutím na všetky okolnosti mohli bez náležitého dôvodu nečestne ťažiť z dobrého mena alebo rozlišovacej spôsobilosti ochrannej známky, ktorá má dobré meno, alebo by spôsobili ujmu dobrému menu a rozlišovacej spôsobilosti tejto ochrannej známky. Mohlo by to platiť aj v prípade, keby zobrazenie označenia vyvolávalo u spotrebiteľa dojem špecifickej blízkosti k ochrannej známke, ktorá má dobré meno.

48.

Príslušné vnútroštátne súdy musia vziať do úvahy všetky tieto faktory pri skúmaní jednotlivých prípadov, či by použitie označenia bez náležitého dôvodu nečestne ťažilo z dobrého mena alebo rozlišovacej spôsobilosti ochrannej známky, ktorá má dobré meno.

49.

Navrhujem preto Súdnemu dvoru, aby na návrh na začatie prejudiciálneho konania odpovedal takto:

V rámci posúdenia, či tretia osoba v zmysle článku 5 ods. 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/95/ES z 22. októbra 2008 o aproximácii právnych predpisov členských štátov v oblasti ochranných známok tým, že bez náležitého dôvodu používa označenie podobné ochrannej známke s dobrým menom, nečestne ťaží z dobrého mena alebo rozlišovacej spôsobilosti ochrannej známky s dobrým menom, treba v jej prospech vziať do úvahy skutočnosť, že už používala označenie v dobrej viere pre iné tovary alebo služby predtým, než bola ochranná známka s dobrým menom zapísaná alebo získala dobré meno.