—

Digitalnet OOD, Cifrova kompania OOD a M SAT CABLE AD, v zastúpení: M. Ralčev, advokat,

—

Načalnik na Mitničeski punkt – Varna Zapad pri Mitnica Varna, v zastúpení: D. Jordanov, S. Valkova, D. Jordanova, N. Jocova a V. Konova, splnomocnení zástupcovia,

—

bulharská vláda, v zastúpení: J. Atanasov, splnomocnený zástupca,

—

Európska komisia, v zastúpení: L. Bouyon a D. Roussanov, splnomocnení zástupcovia,

1

Návrhy na začatie prejudiciálneho konania sa týkajú výkladu kombinovanej nomenklatúry uvedenej v prílohe I nariadenia Rady (EHS) č. 2658/87 z 23. júla 1987 o colnej a štatistickej nomenklatúre a o Spoločnom colnom sadzobníku (Ú. v. ES L 256, s. 1; Mim. vyd. 02/002, s. 382), zmeneného a doplneného nariadeniami Komisie (ES) č. 1214/2007 z 20. septembra 2007 (Ú. v. EÚ L 286, s. 1), č. 1031/2008 z 19. septembra 2008 (Ú. v. EÚ L 291, s. 1) a č. 948/2009 z 30. septembra 2009 (Ú. v. EÚ L 287, s. 1) (ďalej len „KN“), ako aj výkladu článku 78 ods. 2 nariadenia Rady (EHS) č. 2913/92 z 12. októbra 1992, ktorým sa ustanovuje Colný kódex spoločenstva (Ú. v. ES L 302, s. 1; Mim. vyd. 02/004, s. 307, ďalej len „colný kódex“).

2

Tieto návrhy boli predložené v rámci sporov, ktorých účastníkmi sú Digitalnet OOD (ďalej len „Digitalnet), Cifrova kompania OOD (ďalej len „Cifrova“) a M SAT CABLE AD (ďalej len „M SAT CABLE“) na jednej strane a Načalnik na Mitničeski punkt – Varna Zapad pri Mitnica Varna (riaditeľ Colného úradu Varna západ na Colnom úrade vo Varne, ďalej len „riaditeľ Colného úradu vo Varne“) na strane druhej, vo veci zaplatenia cla za set-top boxy s komunikačnou funkciou.

3

Všeobecná dohoda o clách a obchode (GATT) z roku 1994 a najmä Dohovor o interpretácii článku II ods. 1 písm. b) GATT sú súčasťou Dohody o založení Svetovej obchodnej organizácie (WTO), podpísanej v Marakéši 15. apríla 1994 a schválenej rozhodnutím Rady 94/800/ES z 22. decembra 1994 týkajúcim sa uzavretia dohôd v mene Európskeho spoločenstva, pokiaľ ide o záležitosti v rámci jeho kompetencie, ku ktorým sa dospelo na Uruguajskom kole multilaterálnych rokovaní (1986 – 1994) (Ú. v. ES L 336, s. 1; Mim. vyd. 11/021, s. 80).

4

Dohoda o obchode s produktmi informačných technológií, ktorá pozostáva z Ministerskej deklarácie o obchode s produktmi informačných technológií, prijatej 13. decembra 1996 na prvej konferencii WTO v Singapure, ako aj z jej príloh a dodatkov (ďalej len „ITA“), a oznámenie o jej uplatňovaní boli v mene Spoločenstva schválené rozhodnutím Rady 97/359/ES z 24. marca 1997 o odstránení ciel na výrobky informačných technológií (Ú. v. ES L 155, s. 1; Mim. vyd. 11/026, s. 3). ITA v bode 1 spresňuje, že obchodný režim každej zmluvnej strany sa má vyvíjať spôsobom rozširujúcim príležitosti prístupu produktov informačných technológií na trh.

5

V zmysle bodu 2 ITA bude každá zmluvná strana obmedzovať a odstraňovať clá a iné poplatky akéhokoľvek druhu v zmysle článku II ods. 1 písm. b) GATT z roku 1994 v súvislosti s niektorými výrobkami, medzi ktoré patria aj „set-top boxy s komunikačnou funkciou: prístroje so zabudovaným mikroprocesorovým modemovým príslušenstvom na priame pripojenie na internet a s funkciou na interaktívnu výmenu informácií“.

6

Nariadenie Rady (ES) č. 2559/2000 zo 16. novembra 2000, ktorým sa mení a dopĺňa príloha I nariadenia č. 2658/87 (Ú. v. ES L 293, s. 1), bolo prijaté na účely uplatňovania ITA, ako to vyplýva z odôvodnenia 3 tohto nariadenia.

7

Článok 78 ods. 2 colného kódexu znie:

„Po prepustení tovaru môžu colné orgány kontrolovať obchodné doklady a iné údaje vzťahujúce sa k dovozným alebo vývozným operáciám s tovarom alebo k následným obchodným operáciám s týmto tovarom s cieľom presvedčiť sa o správnosti údajov uvedených v colnom vyhlásení. Kontrolu je možné vykonať u deklaranta alebo inej osoby, ktorá sa priamo alebo nepriamo obchodne podieľa na uvedených operáciách, alebo u akejkoľvek inej osoby, ktorá má u seba uvedené doklady a údaje na obchodné účely. Colné orgány môžu taktiež prehliadať tovar, pokiaľ ho ešte je možné predložiť.“

8

Podľa článku 12 ods. 1 nariadenia č. 2658/87, zmeneného a doplneného nariadením Rady (ES) č. 254/2000 z 31. januára 2000 (Ú. v. ES L 28, s. 16; Mim. vyd. 02/009, s. 357, ďalej len „nariadenie č. 2658/87“), Európska komisia každoročne prijme nariadenie obsahujúce úplné znenie kombinovanej nomenklatúry a colných sadzieb, tak ako vyplýva z opatrení prijatých Radou Európskej únie alebo Komisiou. Toto nariadenie je uplatniteľné od 1. januára nasledujúceho roka.

9

Znenie KN uplatniteľné na vec C-382/11 je znením vyplývajúcim z nariadenia č. 1214/2007, ktoré nadobudlo účinnosť 1. januára 2008. Znenie uplatniteľné na veci C-320/11 a C-330/11 vyplýva z nariadenia č. 1031/2008, ktoré nadobudlo účinnosť 1. januára 2009. Znenie uplatniteľné na vec C-383/11 vyplýva z nariadenia č. 948/2009, ktoré nadobudlo účinnosť 1. januára 2010.

10

Všeobecné pravidlá na interpretáciu KN sú upravené v prvej časti oddielu I bodu A KN. Tieto pravidlá sú rovnaké tak v znení KN, ktoré vyplýva z nariadenia č. 1214/2007, ako aj v zneniach, ktoré vyplývajú z nariadení č. 1031/2008 a 948/2009. Stanovujú:

„Zatrieďovanie tovaru do [KN] sa riadi nasledujúcimi zásadami.

…

…

11

Druhá časť KN zahŕňa triedu XVI. V tejto triede je zaradená kapitola 85, do ktorej patria elektrické stroje, prístroje a zariadenia a ich časti a súčasti; prístroje na záznam a reprodukciu zvuku, prístroje na záznam a reprodukciu televízneho obrazu a zvuku, časti, súčasti a príslušenstvo k týmto prístrojom.

12

Znenie položiek 8521 a 8528 je rovnaké tak v znení KN vyplývajúcom z nariadenia č. 1214/2007, ako aj v zneniach vyplývajúcich z nariadení č. 1031/2008 a 948/2009. Znejú takto:

13

V čase skutkových okolností veci samej bola colná sadzba pri dovoze uplatniteľná na tovar zaradený do podpoložky 8528 71 19 14 %, zatiaľ čo prístroje patriace do podpoložky 8528 71 13 boli od cla oslobodené.

14

Podľa článku 9 ods. 1 písm. a) druhej zarážky nariadenia č. 2658/87 Komisia vypracúva vysvetlivky ku KN, ktoré pravidelne uverejňuje v Úradnom vestníku Európskej únie. Vysvetlivky ku KN uverejnené 7. mája 2008 (Ú. v. EÚ C 112, s. 8, ďalej len „vysvetlivky zo 7. mája 2008“), ktoré sa uplatňovali v čase vývozov dotknutých vo veci samej, v rámci položky 8528 spresňovali:

15

Vysvetlivky zo 7. mája 2008 a vysvetlivky, ktoré boli uverejnené 6. mája 2011 (Ú. v. EÚ C 137, s. 1), boli k 1. júlu 2011, pokiaľ ide o podpoložky 8521 90 00, 8528 71 13, 8528 71 19 a 8528 71 90, zrušené oznámením Komisie uverejneným 25. júna 2011 (Ú. v. EÚ C 185, s. 1).

16

Digitalnet (veci C-320/11 a C-383/11), Cifrova (vec C-330/11) a M SAT CABLE (vec C-382/11) sú spoločnosti, ktorých hlavnou činnosťou je poskytovanie prístupu k digitálnej televízii a na internet. Tovar dotknutý vo veci samej je vo všetkých štyroch veciach zhodný. Ide o set-top boxy s komunikačnou funkciou (ďalej len „set-top boxy“). Tieto set-top boxy boli vyrobené v Kórei a dané spoločnosti ich do Bulharska doviezli v období od 21. novembra 2008 do 22. marca 2010 pod rozličnými obchodnými označeniami. Set-top boxy boli deklarované v podpoložke sadzobníka 8528 71 13 KN, čiže ako oslobodené od cla.

17

V nadväznosti na informácie od Európskeho úradu pre boj proti podvodom (OLAF) colné orgány vykonali kontrolu a dospeli k záveru, že set-top boxy nemali zabudovaný modem a že mali byť zaradené do podpoložky 8528 71 19 KN. V dôsledku toho malo byť zaplatené clo vo výške 14 %. Colné orgány prijali správne opatrenia, ktorými uvedeným trom spoločnostiam nariadili zaplatiť clo.

18

Žalobkyne vo veciach samých napadli pred Administrativen săd – Varna platnosť týchto správnych opatrení, pričom začali štyri odlišné konania, z ktorých dve sa týkajú spoločnosti Digitalnet.

19

Podľa vnútroštátneho súdu sa colné orgány domnievajú, že set-top boxy sa skladali z káblových digitálnych prijímačov s mikroprocesorom a z videotunera. Obsahovali tieto rozhrania: audio a video výstup [SCART], Ethernet a RS-232. Tieto prístroje nemali zabudované modemy umožňujúce dosiahnuť prístup na internet. Podľa vysvetliviek zo 7. mája 2008 mohli byť tieto set-top boxy z dôvodu, že neobsahujú zabudované modemy, zaradené nie do podpoložky 8528 71 13, ale do podpoložky 8528 71 19 KN.

20

Bolo nariadené vypracovanie dvoch znaleckých posudkov. Z prvého vyplývalo, že set-top boxy neobsahovali modem. Pripojenie na internet sa uskutočňovalo prostredníctvom protokolu TCP/IP. Bolo možné používať internetové aplikácie v interaktívnom režime výmeny informácií a prijímať televízne signály.

21

Naopak, z druhého posudku vyplývalo, že set-top boxy sú prístroje s mikroprocesormi so zabudovaným programovým modemom, ktorý zabezpečuje interaktívnu výmenu informácií a môže prijímať televízne signály.

22

Vo veciach C-382/11 a C-383/11 žalobkyne vo veciach samých tvrdili, že colné orgány zaradili set-top boxy bez fyzickej kontroly dotknutého tovaru.

23

Za týchto okolností Administrativen săd – Varna rozhodol prerušiť konanie v týchto štyroch veciach a položiť Súdnemu dvoru otázky, z ktorých niektoré sú spoločné pre viacero vecí, zatiaľ čo iné sa týkajú len niektorých vecí:

24

Uznesením predsedu Súdneho dvora z 29. septembra 2011 boli veci C-320/11, C-330/11, C-382/11 a C-383/11 spojené na spoločné konanie na účely písomnej časti konania, ústnej časti konania a rozsudku.

25

Svojimi otázkami, ktoré treba preskúmať spoločne, sa vnútroštátny súd chce dozvedieť, ako sa má vykladať KN a presnejšie, aký tovar možno zaradiť do podpoložky 8528 71 13 KN. Vnútroštátny súd sa predovšetkým pýta, čo obsahujú pojmy „modem“ a „pripojenie na internet“ v zmysle tejto podpoložky a vysvetliviek zo 7. mája 2008. Vnútroštátny súd sa tiež pýta, či je použitý typ modemu relevantný pre colné zaradenie, alebo či stačí, že modem umožňuje dosiahnuť prístup na internet.

26

Všeobecné pravidlá na interpretáciu KN stanovujú, že zaradenie tovaru sa predovšetkým určuje podľa znenia položiek a poznámok k triedam a ku kapitolám, pričom znenia názvov tried a kapitol majú len orientačný charakter.

27

V tejto súvislosti treba pripomenúť ustálenú judikatúru, podľa ktorej sa v záujme právnej istoty a uľahčenia kontrol má rozhodujúce kritérium na colné zaradenie tovarov hľadať všeobecným spôsobom v ich objektívnych znakoch a vlastnostiach, ako sú definované v znení položky KN a v poznámkach k triede alebo ku kapitole (pozri najmä rozsudky z 19. októbra 2000, Peacock, C-339/98, Zb. s. I-8947, bod 9; z 15. septembra 2005, Intermodal Transports, C-495/03, Zb. s. I-8151, bod 47; z 19. februára 2009, Kamino International Logistics, C-376/07, Zb. s. I-1167, bod 31, ako aj zo 14. apríla 2011, British Sky Broadcasting Group a Pace, C-288/09 a C-289/09, Zb. s. I-2851, bod 60).

28

Z preskúmania KN vyplýva, že podpoložka 8528 71 13 sa týka televíznych prijímačov, ktoré nie sú zostrojené tak, aby obsahovali aj zobrazovaciu jednotku alebo obrazovku, pričom majú mikroprocesorové modemové príslušenstvo na priame pripojenie na internet a funkciu na interaktívnu výmenu informácií a sú schopné prijímať televízny signál (rozsudok British Sky Broadcasting Group a Pace, už citovaný, bod 67).

29

Je potrebné spresniť, že výrazy „príjem videofonického signálu“ a „príjem televízneho signálu“ označujú tú istú vec (rozsudok British Sky Broadcasting Group a Pace, už citovaný, bod 68).

30

Na zaradenie prístroja do podpoložky 8528 71 13 KN musí byť tento prístroj schopný prijímať televízny signál a mať zabudovaný modem na dosiahnutie prístupu na internet s funkciou interaktívnej výmeny informácií. Každý prístroj, ktorý nemá jednu z týchto vlastností, sa podľa všeobecného pravidla 3 písm. c) na interpretáciu KN zaradí do podpoložky 8528 71 19 KN.

31

Je nesporné, že prístroje dotknuté vo veci samej sú schopné prijímať televízne signály. Naopak, žalobkyne vo veciach samých na jednej strane, a riaditeľ Colného úradu vo Varne na strane druhej sa nezhodujú v tom, či tieto prístroje majú zabudovaný modem umožňujúci interaktívnu výmenu informácií.

32

KN neobsahuje definíciu pojmu „modem“ ani pojmu „pripojenie na internet“. Vysvetlivky zo 7. mája 2008 platné v čase predmetných dovozov však spresňujú typy prístrojov, ktoré možno považovať za modemy v zmysle podpoložky 8528 71 13, a vlastnosti, ktoré tieto prístroje musia mať, aby boli považované za prístroje umožňujúce dosiahnuť prístup na internet a interaktívnu výmenu informácií.

33

Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora vysvetlivky ku KN vypracované Komisiou významným spôsobom prispievajú k výkladu rozsahu rozličných colných položiek, ale nie sú právne záväzné (pozri najmä rozsudky zo 16. júna 1994, Develop Dr. Eisbein, C-35/93, Zb. s. I-2655, bod 21; z 11. januára 2007, B.A.S. Trucks, C-400/05, Zb. s. I-311, bod 28, ako aj British Sky Broadcasting Group a Pace, už citovaný, bod 63).

34

Obsah vysvetliviek ku KN preto musí byť v súlade s ustanoveniami KN a nemôže meniť ich rozsah (pozri najmä rozsudky Kamino International Logistics, už citovaný, bod 48, ako aj British Sky Broadcasting Group a Pace, už citovaný, bod 64).

35

Z toho vyplýva, že ak sa zdá, že vysvetlivky odporujú zneniu položiek KN a poznámok k triedam alebo ku kapitolám, treba od vysvetliviek ku KN odhliadnuť (pozri v tomto zmysle rozsudky z 19. apríla 2007, Sunshine Deutschland Handelsgesellschaft, C-229/06, Zb. s. I-3251, bod 31; Kamino International Logistics, už citovaný, body 49 a 50, ako aj British Sky Broadcasting Group a Pace, už citovaný, bod 65).

36

V tejto súvislosti treba uviesť, že Komisia v písomných pripomienkach a na pojednávaní uviedla, že vysvetlivky zo 7. mája 2008 ponúkajú príliš reštriktívny výklad pojmu „modem“ v zmysle podpoložky 8528 71 13 KN. Spresnila najmä, že v rámci sporov WT/DS375/R, WT/DS376/R a WT/DS377/R medzi Európskou úniou a viacerými štátmi špeciálna skupina WTO ponúka širšiu definíciu pojmu „modem“, ako je definícia uvedená vo vysvetlivkách zo 7. mája 2008. Táto inštitúcia sa v dôsledku toho domnieva, že tieto vysvetlivky odporujú zneniu položiek KN a na účely výkladu požadovaného vnútroštátnym súdom treba od nich odhliadnuť.

37

Aby bolo možné vnútroštátnemu súdu odpovedať, treba zistiť, čo zahŕňa pojem „modemové príslušenstvo na priame pripojenie na internet“ v zmysle podpoložky 8528 71 13 KN, a overiť, či je, ako tvrdí Komisia, definícia tohto pojmu vo vysvetlivkách zo 7. mája 2008 príliš reštriktívna.

38

Z ustálenej judikatúry vyplýva, že určenie významu a rozsahu pojmov, pre ktoré právo Spoločenstva neobsahuje definíciu, sa musí zistiť podľa ich obvyklého významu pri súčasnom zohľadnení súvislostí, v ktorých sa používajú, ako aj pri zohľadnení účelu sledovaného právnou úpravou, v ktorej sa nachádzajú (pozri v tomto zmysle najmä rozsudky z 10. marca 2005, easyCar, C-336/03, Zb. s. I-1947, bod 21 a citovanú judikatúru, ako aj z 5. marca 2009, Komisia/Francúzsko, C-556/07, bod 50).

39

Podľa rovnako ustálenej judikatúry, aj keď ustanovenia dohody, akou je ITA, nevytvárajú pre jednotlivcov práva, ktoré by bolo možné priamo uplatňovať pred súdom v zmysle práva Únie, platí, že ak v danej oblasti existuje právna úprava Únie, prednosť medzinárodných dohôd, ktoré uzavrela Únia, pred sekundárnou právnou úpravou Spoločenstva si vyžaduje, aby táto právna úprava bola v čo najširšej miere vykladaná v súlade s týmito dohodami (rozsudok British Sky Broadcasting Group a Pace, už citovaný, bod 83 a citovaná judikatúra).

40

Modem v bežnom zmysle tohto slova sa používa na prenos digitálnych údajov medzi počítačmi pomocou analógového nosiča, konkrétne telefónnou linkou. Modem vykonáva moduláciu digitálnych dát na analógové a naopak, vykonáva demoduláciu analógových dát na digitálne.

41

Okrem toho z bodu 7.880 správy špeciálnej skupiny WTO, ktorá bola spomenutá v bode 36 tohto rozsudku, vyplýva, že „pojem ‚modem‘ v bežnom zmysle tohto slova môže zahŕňať aj iné zariadenia ako tie, ktoré konvertujú digitálne signály na analógové na účely prenosu informácií pomocou telefónnej linky“. Špeciálna skupina v bode 7.878 tejto správy uviedla, že „pojem ‚modem‘ sa použil na označenie iných zariadení zabezpečujúcich moduláciu a demoduláciu inými prostriedkami a prípadne aj bez konvertovania digitálnych signálov na analógové“ a že „pojem ‚modem‘ sa tiež používa na označenie ‚káblových modemov‘, ktoré sa z technologického hľadiska líšia od modemov využívajúcich telefónnu linku, pokiaľ ide o použitý prostriedok komunikácie, frekvenčný rozsah a iné parametre“.

42

Pokiaľ ide o pojmy „modemové príslušenstvo na priame pripojenie na internet s funkciou na interaktívnu výmenu informácií“, špeciálna skupina WTO v bode 7.884 svojej správy spresnila, že tieto pojmy obsahujú „komunikačnú funkciu“ uvedenú v znení podpoložky 8528 71 13 KN. Rozhodujúcim prvkom definície je teda funkcia prístroja. Zabudovanie modemu do prístroja zodpovedá cieľu spočívajúcemu v dosiahnutí prístupu na internet.

43

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že účel použitia výrobku môže byť objektívnym kritériom na zaradenie, pokiaľ je s týmto výrobkom neoddeliteľne spätý, čo sa musí dať posúdiť na základe objektívnych znakov a vlastností výrobku (pozri najmä rozsudky z 28. marca 2000, Holz Geenen, C-309/98, Zb. s. I-1975, bod 15; z 15. februára 2007, RUMA, C-183/06, Zb. s. I-1559, bod 36, ako aj British Sky Broadcasting Group a Pace, už citovaný, bod 76).

44

Vysvetlivky zo 7. mája 2008 ponúkajú definíciu modemu v zmysle podpoložky 8528 71 13 a uvádzajú, že „modemy modulujú a demodulujú výstupné a tiež vstupné dátové signály“ a že „zariadenia vykonávajúce podobnú funkciu ako modem, ale ktoré nemodulujú a nedemodulujú signály, sa nepovažujú za modemy. Príkladom takýchto zariadení sú ISDN, WLAN alebo Ethernet. Prítomnosť takéhoto zariadenia môže naznačovať aj konektor RJ 45“.

45

Zdá sa teda, že vysvetlivky zo 7. mája 2008 týkajúce sa podpoložky 8528 71 13 tým, že z pojmu „modem“ vylúčili zariadenia vykonávajúce podobné funkcie ako modem z technických dôvodov napriek tomu, že na účely zaradenia je relevantný iba účel schopnosti dosiahnuť prístup na internet, obmedzili význam tohto pojmu. Vysvetlivky v tomto bode odporujú KN, a preto od nich treba odhliadnuť.

46

Zo všetkých týchto úvah vyplýva, že „modemové príslušenstvo na priame pripojenie na internet“ je v zmysle podpoložky 8528 71 13 KN zariadením, ktoré je schopné dosiahnuť prístup na internet a zabezpečiť interaktivitu alebo dvojsmernú výmenu informácií. Na zaradenie je relevantná iba schopnosť dosiahnuť prístup na internet, a nie technika použitá na tento účel.

47

Aby bolo možné zaradiť prístroj do podpoložky 8528 71 13 KN, musí byť okrem iného schopný dosiahnuť prístup na internet pomocou modemu, ktorý je v ňom zabudovaný. Na dosiahnutie prístupu na internet sa teda nemôže vyžadovať zásah ešte iného prístroja alebo mechanizmu.

48

Zo všetkých týchto úvah vyplýva, že na uvedené otázky treba odpovedať tak, že KN sa má vykladať v tom zmysle, že na účely zaradenia tovaru do podpoložky 8528 71 13 sa pod pojmom modemové príslušenstvo na priame pripojenie na internet rozumie zariadenie, ktoré je schopné samo a bez zásahu akéhokoľvek iného prístroja alebo mechanizmu dosiahnuť prístup na internet a zabezpečiť interaktivitu a dvojsmernú výmenu informácií. Na zaradenie do uvedenej podpoložky je relevantná iba schopnosť dosiahnuť prístup na internet, a nie technika na to použitá.

49

Vnútroštátny súd sa týmito otázkami chce dozvedieť, čo sa má rozumieť pod pojmami „modulácia“ a „demodulácia“ v zmysle vysvetliviek zo 7. mája 2008, aby sa mohol výrobok zaradiť do podpoložky 8528 71 13 KN.

50

Ako uviedol vnútroštátny súd, pojmy „modulácia“ a „demodulácia“ sú síce uvedené vo vysvetlivkách zo 7. mája 2008, nie sú však použité v znení podpoložky 8528 71 13 KN.

51

V bode 45 tohto rozsudku sa spresnilo, že pri výklade podpoložky 8528 71 13 KN sa musí odhliadnuť od vysvetliviek zo 7. mája 2008.

52

Z bodu 48 tohto rozsudku okrem toho vyplýva, že na zaradenie do uvedenej podpoložky je relevantná iba schopnosť dosiahnuť prístup na internet, a nie technika na to použitá. Definícia pojmov „modulácia“ a „demodulácia“ teda nie je potrebná na účely zaradenia predmetných prístrojov do podpoložky 8528 71 13 KN.

53

Na uvedenú otázku teda netreba odpovedať.

54

Týmito otázkami sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa KN má vykladať tak, že prijímanie televíznych signálov a prítomnosť modemu umožňujúceho dosiahnuť prístup na internet sú dve rovnocenné funkcie, ktoré musia mať prístroje dotknuté vo veci samej, aby mohli byť zaradené do podpoložky 8528 71 13 KN, alebo či v prípade neexistencie niektorej z týchto funkcií treba tieto prístroje zaradiť do podpoložky 8528 71 19 KN.

55

Uvedený súd chce takto zistiť, ktorú z týchto dvoch funkcií uvedených prístrojov treba považovať za hlavnú.

56

Ako bolo uvedené v bode 30 tohto rozsudku, na zaradenie prístroja do podpoložky 8528 71 13 KN musí byť tento prístroj schopný prijímať televízny signál a mať zabudovaný modem na dosiahnutie prístupu na internet s funkciou interaktívnej výmeny informácií. Každý prístroj, ktorý nemá jednu z týchto vlastností, sa podľa všeobecného pravidla 3 písm. c) na interpretáciu KN musí zaradiť do podpoložky 8528 71 19 KN.

57

Z toho vyplýva, že na určenie, či prístroj možno zaradiť do podpoložky 8528 71 13 KN, netreba preskúmať, či funkcia prijímania televízneho signálu je hlavnou funkciou a funkcia spočívajúca v dosiahnutí prístupu na internet je vedľajšou funkciou, alebo naopak, keďže prístroj musí mať obe funkcie súčasne, pričom ak prístroje niektorú z týchto funkcií nemajú, nepatria do podpoložky 8528 71 13, ale do podpoložky 8528 71 19 KN.

58

Tieto prístroje sa líšia od prístrojov vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok British Sky Broadcasting Group a Pace, už citovaný. V uvedenej veci mohli predmetné prístroje súčasne prijímať televízny signál a nahrávať programy. Táto dvojitá funkcia umožňovala zaradiť dané prístroje do dvoch rozličných podpoložiek KN. Zisťovanie hlavnej alebo základnej funkcie bolo potrebné na základe všeobecného pravidla 3 písm. c) na interpretáciu KN.

59

V dôsledku toho treba na uvedené otázky odpovedať tak, že KN sa má vykladať v tom zmysle, že prijímanie televízneho signálu a prítomnosť modemového príslušenstva na priame pripojenie na internet sú dve rovnocenné funkcie, ktoré musia mať prístroje, aby sa mohli zaradiť do podpoložky 8528 71 13 KN. Ak prístroje niektorú z týchto funkcií nemajú, musia sa zaradiť do podpoložky 8528 71 19 KN.

60

Týmito otázkami sa vnútroštátny súd pýta Súdneho dvora, do akej položky KN a pod aký číselný znak treba zaradiť prístroje dotknuté vo veci samej.

61

Treba pripomenúť, že keď je Súdnemu dvoru podaný návrh na začatie prejudiciálneho konania v oblasti colného zaradenia, jeho funkcia spočíva prevažne v tom, aby vnútroštátnemu súdu objasnil kritériá, ktorých uplatnenie mu umožní správne zaradiť predmetné tovary do KN, než aby sám vykonal toto zaradenie, o to viac, že nedisponuje nevyhnutne všetkými podkladmi potrebnými v tejto súvislosti. Vnútroštátny súd sa zdá v každom prípade viac príslušný na vykonanie zaradenia (rozsudky zo 7. novembra 2002, Lohmann a Medi Bayreuth, C-260/00 až C-263/00, Zb. s. I-10045, bod 26; zo 16. februára 2006, Proxxon, C-500/04, Zb. s. I-1545, bod 23, ako aj z 22. decembra 2010, Lecson Elektromobile, C-12/10, Zb. s. I-14173, bod 15).

62

Vzhľadom na odpovede Súdneho dvora na predchádzajúce otázky teda prináleží vnútroštátnemu súdu zaradiť prístroje dotknuté vo veci samej na základe ich objektívnych znakov a vlastností. Ako bolo totiž pripomenuté v bode 39 tohto rozsudku, vnútroštátny súd musí vykladať KN v čo najväčšom súlade s ITA.

63

Na uvedené otázky teda netreba odpovedať.

64

So zreteľom na odpovede na predchádzajúce otázky nie je podpoložka 8521 90 00 KN relevantná na vyriešenie sporov vo veciach samých, takže nie je potrebné na tieto otázky odpovedať.

65

Týmito otázkami sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa článok 78 ods. 2 colného kódexu má vykladať tak, že kontrolu tovaru vykonanú a posteriori a následnú zmenu jeho colného zaradenia možno vykonať na základe písomných dokumentov bez toho, aby colné orgány museli uvedený tovar fyzicky skontrolovať.

66

Podľa znenia článku 78 ods. 2 colného kódexu môžu colné orgány po prepustení tovaru „kontrolovať obchodné doklady a iné údaje vzťahujúce sa k dovozným alebo vývozným operáciám s tovarom alebo k následným obchodným operáciám s týmto tovarom“ a môžu tiež tovar skontrolovať. Z toho vyplýva, že vykonať kontrolu colného vyhlásenia a posteriori možno bez toho, aby colné orgány museli tovar fyzicky skontrolovať.

67

Na tieto otázky treba odpovedať tak, že článok 78 ods. 2 colného kódexu sa má vykladať v tom zmysle, že kontrolu tovaru vykonanú a posteriori a následnú zmenu jeho colného zaradenia možno vykonať na základe písomných dokumentov bez toho, aby colné orgány museli uvedený tovar fyzicky skontrolovať.

68

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (šiesta komora) rozhodol takto: