1.

Ide o diskrimináciu, ak sa elektromery v mestských častiach, ktoré sú prevažne obývané určitou etnickou skupinou, umiestňujú oveľa vyššie ako inde? To je v podstate otázka, ktorou sa má Súdny dvor zaoberať na návrh bulharskej Komisie na ochranu pred diskrimináciou (ďalej len „KZD“) ( 2 )v prejednávanom prípade. Poskytuje Súdnemu dvoru príležitosť, aby zdokonalil svoju judikatúru venovanú tzv. smerniciam na ochranu pred diskrimináciou ( 3 ) – v predmetnom prípade smernici 2004/43/ES ( 4 ) – pričom sa má po prvý raz venovať problematike nepriamej diskriminácie na základe etnického pôvodu, ako aj možnostiam odôvodnenia takej diskriminácie. Okrem toho bude Súdny dvor najskôr musieť objasniť otázku, či je KZD vôbec oprávnená predložiť podľa článku 267 ZFEÚ návrh na začatie prejudiciálneho konania.

2.

Príčinou právneho sporu je prax, ktorá existuje v dvoch mestských častiach bulharského mesta Montana, a to umiestňovanie elektromerov na elektrické stĺpy vo výške 7 m, kým inde sa elektromery umiestňujú tak, aby boli pre spotrebiteľov prístupné, vo výške najviac 1,7 m. V predmetných mestských častiach žijú hlavne ľudia, ktorí sú príslušníkmi rómskej skupiny obyvateľstva ( 5 ), a tak vzniká otázka, či opísaný postup predstavuje diskrimináciu na základe etnického pôvodu.

3.

Prejednávaný prípad sa vyznačuje mimoriadnou citlivosťou, a to vzhľadom na okolnosť, že prípadná diskriminácia sa dotýka Rómov. Situácia Rómov ako najväčšej menšiny v Európe sa v posledných rokoch dostáva čoraz viac do centra pozornosti verejnosti. Mnoho z asi desiatich až dvanástich miliónov Rómov sa dennodenne stretáva s predsudkami, neznášanlivosťou, diskrimináciou a sociálnym vylúčením. Často sú marginalizovaní a žijú v zlých socio-ekonomických podmienkach. ( 6 ) Sociálna a hospodárska integrácia Rómov sa preto stala deklarovaným cieľom Európskej únie a tiež Bulharskej republiky. ( 7 ) Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) sa už tiež niekoľkokrát musel zaoberať prípadmi diskriminácie zameranej proti Rómom. ( 8 )

4.

Právny rámec Únie je v tomto prípade definovaný smernicou 2000/43/ES. Subsidiárne treba upozorniť na smernice 2006/32/ES ( 9 ) a 2009/72/ES ( 10 ), ktoré obsahujú pravidlá o vnútornom trhu s elektrickou energiou, resp. o energetickej účinnosti konečného využitia energie.

5.

Článok 2 smernice 2000/43/ES obsahuje okrem iného toto vymedzenie pojmov:

„1.   Na účely tejto smernice znamená zásada rovnakého zaobchádzania to, že neexistuje žiadna priama alebo nepriama diskriminácia na základe rasy alebo etnickom pôvode.

2.   Na účely odseku 1:

…“

6.

Pôsobnosť smernice 2000/43/ES stanovuje jej článok 3 takto:

„1.   Táto smernica sa v rámci právomocí delegovaných na spoločenstvo vzťahuje na všetky osoby z verejného i súkromného sektora, vrátane verejných subjektov, pokiaľ ide o:

…

…“

7.

Článok 7 smernice 2000/43/ES, ktorý obsahuje úpravu ochrany práv, stanovuje vo svojom odseku 1:

„Členské štáty zabezpečia, aby súdne a/alebo správne konania, prípadne vrátane zmierovacích konaní smerujúcich k dodržiavaniu povinností podľa tejto smernice boli k dispozícii všetkým osobám, ktoré sa cítia poškodené nedodržiavaním zásady rovnakého zaobchádzania, dokonca aj vtedy, keď sa vzťahy, v ktorých malo dôjsť k diskriminácii, už skončili.“

8.

Pokiaľ ide o dôkazné bremeno, v článku 8 ods. 1 smernice 2000/43/ES je upravené toto:

„Členské štáty prijmú v súlade so svojimi právnymi systémami nevyhnutné opatrenia, aby, akonáhle sa osoba cíti poškodená nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania a predloží súdu alebo inému príslušnému orgánu skutočnosti nasvedčujúce tomu, že došlo k priamej alebo nepriamej diskriminácii, prislúchalo odporcovi preukázať, že nedošlo k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania.“

9.

Napokon treba upozorniť na článok 13 smernice 2000/43/ES, ktorý je venovaný požiadavke podporovať orgány zamerané na podporu rovnosti zaobchádzania:

„1.   Členské štáty určia orgán alebo orgány na podporu rovnakého zaobchádzania pre všetky osoby bez diskriminácie na základe rasy alebo etnickom pôvode. Tieto orgány môžu byť súčasťou orgánov poverených ochranou ľudských práv alebo ochranou práv osôb na vnútroštátnej úrovni.

2.   Členské štáty zabezpečia, aby do právomoci týchto orgánov patrili:

10.

Účelom smernice 2006/32/ES je pomocou rôznych opatrení, okrem iného opatrení zameraných na zlepšovanie energetickej účinnosti konečného využitia energie pre koncových spotrebiteľov, zvyšovať účinnosť konečného využitia energie. V odôvodnení 29 sa okrem iného nachádza táto formulácia:

„S cieľom umožniť koncovým užívateľom rozhodovať o svojej individuálnej spotrebe energie na základe kvalitnejších informácií malo by sa im o tejto spotrebe poskytnúť primerané množstvo informácií spolu s inými relevantnými informáciami… Okrem toho by sa mali užívatelia aktívne podporovať v tom, aby pravidelne kontrolovali hodnoty na svojich meracích zariadeniach.“

11.

V článku 13 ods. 1 smernice 2006/32/ES sa okrem toho uvádza:

„Členské štáty zabezpečia, aby sa v miere, v ktorej je to technicky možné, finančne rozumné a primerané vzhľadom na možné úspory energie, poskytli koncovým odberateľom elektrickej energie, zemného plynu, diaľkového vykurovania a/alebo chladenia teplej úžitkovej vody, za konkurencieschopné ceny individuálne meracie zariadenia, ktoré presne zobrazujú skutočnú spotrebu energie koncových odberateľov a poskytujú informácie o skutočnej dobe využívania.

…“

12.

Smernica 2009/72/ES ustanovuje spoločné pravidlá výroby, prenosu, distribúcie a dodávky elektriny a upravuje organizáciu a fungovanie elektroenergetického odvetvia. ( 11 ) Podľa článku 3 ods. 7 tejto smernice členské štáty prijmú „náležité opatrenia na ochranu koncových odberateľov“, ktoré, aspoň pokiaľ ide o odberateľov elektriny v domácnosti, musia zahŕňať opatrenia uvedené v prílohe I tejto smernice.

13.

Podľa odseku 1 prílohy I smernice 2009/72/ES, ktorý má názov „Opatrenia na ochranu spotrebiteľov“, „opatrenia uvedené v článku 3 majú odberateľom zabezpečiť, aby:

…

…“

14.

Na účely prebratia množstva smerníc a iných právnych aktov Európskej únie vrátane smernice 2000/43/ES, bol v Bulharsku prijatý zákon na ochranu pred diskrimináciou ( 12 ), ktorý okrem ustanovení upravujúcich zákaz diskriminácie obsahuje aj úpravu o Komisii na ochranu pred diskrimináciou (KZD). Návrh na začatie prejudiciálneho konania navyše súvisí s veľkým počtom ďalších vnútroštátnych predpisov, ako je zákon o hospodárení s energiou, nariadenie o pripojení výrobcov elektrickej energie a jej spotrebiteľov do siete na prenos a distribúciu elektriny, ako aj všeobecné podmienky predaja v prípade podnikov zabezpečujúcich zásobovanie elektrickou energiou a jej distribúciu.

15.

Konanie vo veci samej sa zakladá na sťažnosti pána Belova adresovanej KZD. Pán Belov býva v bulharskom meste Montana, presnejšie povedané v jednom z dvoch obvodov tohto mesta, ktoré sú podľa informácií uvedených v návrhu na začatie prejudiciálneho konania známe ako rómske mestské obvody z dôvodu, že v nich býva obyvateľstvo, ktoré v prevažnej miere tvoria Rómovia.

16.

Zásobovanie elektrickou energiou vykonáva v obci Montana spoločnosť ČEZ Elektro Bălgaria AD (ďalej len „ČEZB“) a distribúciu elektriny spoločnosť ČEZ Razpredelenie Bălgaria AD (ďalej len „ČEZRB“), ktoré svoju činnosť vykonávali pod dohľadom Štátnej komisie pre reguláciu v energetike a vodnom hospodárstve ( 13 ) (ďalej len „DKEVR“). Na celom mestskom území Montany sa nachádzajú elektromery, ktoré sú majetkom ČEZRB.

17.

V rokoch 1998 a 1999 boli elektromery v častiach dvoch obvodov mesta Montana, v ktorých žijú Rómovia, Ogosta a Košarnik, ako aj v niektorých iných mestách krajiny umiestnené na stĺpoch elektrického vedenia vo výške 7 metrov. Mimo týchto obvodov sú elektromery umiestnené vo výške 1,70 m, väčšinou v bytoch spotrebiteľov alebo na vonkajších stenách budov, resp. na oplotení.

18.

Na to, aby sa spotrebiteľom umožnila aspoň nepriama vizuálna kontrola elektromerov umiestnených vo výške 7 m, sa ČEZRB vo svojich všeobecných podmienkach zaviazala, že na písomnú žiadosť každého spotrebiteľa zabezpečí do troch dní bezplatne špeciálne vozidlo so zdvižnou plošinou, pomocou ktorej môžu zamestnanci ČEZRB vykonať odpočet elektromerov. Túto ponuku však doposiaľ nevyužil nikto zo spotrebiteľov. Alternatívou pre spotrebiteľov je, že si do svojich domov môžu za poplatok nechať nainštalovať kontrolné elektromery. Inú možnosť vizuálnej kontroly spotrebitelia v týchto mestských obvodoch nemajú.

19.

V konaní o sťažnosti pred KZD pán Belov uvádza, že umiestňovanie elektromerov vo výške 7 m ho diskriminuje z dôvodu etnickej príslušnosti. Zároveň sa odvoláva na to, že diskriminácii z dôvodu svojej etnickej príslušnosti sú vystavené všetky osoby rómskeho etnického pôvodu v oboch dotknutých obvodoch.

20.

Sťažnosť pána Belova sa týka ČEZB. KZD prizvala ČEZRB, príslušných zákonných zástupcov a predstavenstvá oboch podnikov, ako aj DKEVR ako vedľajších účastníkov ku konaniu vo veci samej.

21.

V rámci konania vo veci samej KZD oslovila Súdny dvor a predložila mu návrh na začatie prejudiciálneho konania o týchto otázkach:

22.

Na konaní pred Súdnym dvorom sa písomne a ústne zúčastnili ČEZB a ČEZRB ( 14 ), bulharská vláda a Európska komisia. Pán Belov bol pred Súdnym dvorom zastúpený na pojednávaní 11. júla 2012.

23.

Niektorí účastníci konania spochybňujú prípustnosť prejednávaného návrhu na začatie prejudiciálneho konania. Títo účastníci konania majú výhrady hlavne voči tomu, že KZD nemožno považovať za vnútroštátny súdny orgán. Okrem toho okrajovo uvádzajú aj to, že jednotlivé otázky, ktoré boli predložené Súdnemu dvoru, sú hypotetickej povahy.

24.

Vzhľadom na množstvo nezávislých orgánov, ktoré v posledných rokoch – v neposlednom rade v rámci prebratia normatívov práva Únie – vznikli v členských štátoch, nie je prekvapujúce, že Súdny dvor musí opakovane reagovať na otázku, či takéto miesta môžu predkladať návrhy na začatie prejudiciálneho konania. ( 15 )

25.

Na účely posúdenia, či je nezávislý orgán, akým je KZD, oprávnený predložiť návrh na začatie prejudiciálneho konania, treba preskúmať, či túto inštitúciu možno považovať za vnútroštátny súdny orgán v zmysle článku 267 ZFEÚ. Kým Európska komisia a bulharská vláda na to odpovedajú kladne, zastávajú ČEZB a ČEZRB protichodný názor.

26.

Posúdenie práva predložiť návrh na začatie prejudiciálneho konania je podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora otázkou, ktorá je upravená výlučne právom Únie. Pri posudzovaní, či je predkladajúci orgán súdom v zmysle článku 267 ZFEÚ, sa berie do úvahy množstvo okolností, ako zriadenie orgánu zákonom, jeho trvalý charakter, záväznosť jurisdikcie, kontradiktórna povaha konaní, uplatňovanie právnych predpisov zo strany orgánu, ako aj jeho nezávislosť. ( 16 ) Okrem toho sa vnútroštátne súdy môžu obrátiť na Súdny dvor, iba ak ide o konanie prebiehajúce pred nimi a ak majú rozhodnúť v rámci konania, ktoré sa má ukončiť rozhodnutím súdnej povahy. ( 17 ) Ďalej preto treba na základe konkrétnych úprav konania a štruktúry KZD vysvetliť, či spĺňa tieto kritériá.

27.

V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že postavenie KZD ako vnútroštátneho súdneho orgánu sa nedá automaticky potvrdiť odkazom na jej poverenie zakotvené v práve Únie ako orgánu, ktorý bol vytvorený na podporu rovnosti zaobchádzania a na zaistenie ochrany práv pre obete diskriminácie (články 7 a 13 smernice 2000/43). Ochrana práv, ktorú požaduje smernica 2000/43, sa totiž týka „súdnych a/alebo správnych konaní“ (článok 7 ods. 1 smernice 2000/43), to znamená, že nemusí byť nevyhnutne dosiahnutá len pred súdmi. Z toho vyplýva, že je nutné, aby sa konkrétne posúdilo, či KZD spĺňa požiadavky, ktoré právo Únie kladie podľa článku 267 ZFEÚ na súdy členských štátov.

28.

Právny základ orgánu, jeho trvalý charakter, ako aj uplatňovanie právnych predpisov zo strany KZD nie sú problémom. ( 18 ) V prípade KZD je splnené aj kritérium kontradiktórnej povahy konaní. ( 19 ) Naproti tomu existujú v prejednávanom prípade obrovské pochybnosti o nezávislosti KZD, o záväznosti jej právomoci, ako aj o tom, či majú jej rozhodnutia povahu súdnych rozhodnutí.

29.

Pojem nezávislosti súdnictva zahŕňa podľa ustálenej judikatúry dve hľadiská: vonkajšie a vnútorné.

30.

Vonkajšie hľadisko nezávislosti je podmienené tým, že orgán, ktorý je povolaný rozhodnúť, je chránený pred vonkajšími zásahmi alebo tlakmi, ktoré by mohli ohroziť nezávislosť rozhodovania jeho členov v súvislosti so spormi, ktoré prejednávajú. ( 20 ) V prejednávanom prípade neexistujú pochybnosti o vonkajšej nezávislosti členov rozhodovacieho grémia KZD. Analogicky pre nich platia pravidlá o nezávislosti sudcov podľa bulharského občianskeho súdneho poriadku. ( 21 ) Platia pre nich teda rovnaké záruky ako pre sudcov na riadnych bulharských súdoch.

31.

Pokiaľ ide o vnútorné hľadisko nezávislosti, tento pojem súvisí s pojmom nestrannosť a týka sa rovnakého odstupu od účastníkov konania a ich príslušných záujmov vo vzťahu k predmetu sporu. ( 22 )

32.

ČEZB a ČEZRB zastávajú názor, že KZD nie je objektívne nestranná. ( 23 ) Odôvodňujú to štruktúrou KZD, najmä väzbami medzi rozhodovacím grémiom v rámci KZD a správnym aparátom, ktorý mu je podriadený, ako aj úlohami, ktoré KZD plní.

33.

Tieto námietky sú však málo presvedčivé.

34.

Z funkčného hľadiska totiž existuje jasné oddelenie rozhodovacieho grémia KZD a správneho orgánu, ktorý je tomuto grémiu podriadený. Uvedený správny orgán síce môže vyhotovovať právne posudky týkajúce sa otázok diskriminácie aj pre členov komisie. Z informácií, ktoré má Súdny dvor k dispozícii, však nie je zrejmé, že by sa samotný správny orgán zúčastňoval na rozhodovaní členov komisie. ( 24 ) Aj poskytovanie právnej pomoci údajným obetiam diskriminácie, ktoré patrí medzi úlohy KZD ako orgánu ( 25 ), sa vykonáva len prostredníctvom správneho orgánu a nevykonávajú ho samotní členovia komisie. Okrem toho bulharská vláda na pojednávaní uviedla, že poradenstvo a podpora obetiam diskriminácie sa vykonávajú iba mimo prebiehajúcich konaní. Ani členovia komisie, ani správny orgán teda v rámci prebiehajúceho konania o sťažnosti nie sú na strane nikoho z účastníkov konania. Naopak, členovia komisie rozhodujú objektívne a nezávisle o porušení zákona na ochranu pred diskrimináciou. ( 26 )

35.

Samotná okolnosť, že KZD bola vytvorená ako orgán na uplatňovanie zásady rovnosti zaobchádzania, ( 27 ) ešte nie je dôvodom domnienky, že stojí na strane obetí, a nie je teda nestranná. KZD má síce dohliadať nad dodržiavaním ustanovení zákona na ochranu pred diskrimináciou. Podobne ako súd však túto úlohu plní ako objektívny a nezávislý štátny orgán, ktorý je v konaní o námietke povinný konštatovať nielen existenciu, ale aj prípadnú neexistenciu diskriminácie.

36.

Z uvedeného vyplýva, že KZD je dostatočne nezávislá na to, aby sa dala považovať za súd v zmysle článku 267 ZFEÚ.

37.

ČEZB a ČEZRB okrem toho uvádzajú, že KZD nevykonáva súdnu činnosť. V prípade KZD nejde o orgán súdnej moci, ale naopak o správny orgán. Vyplýva to z úloh, ktoré jej boli pridelené, ako aj zo skutočnosti, že v neskoršom konaní vo veci opravného prostriedku proti jej vlastným rozhodnutiam vystupuje KZD ako účastníčka konania, ( 28 ) že z úradnej moci môže zasiahnuť proti prípadom diskriminácie, ( 29 ) že svoje rozhodnutia môže zrušiť so súhlasom účastníkov konania a že konania pred občianskymi súdmi majú prednosť pred konaniami pred KZD. ( 30 )

38.

V tejto súvislosti treba poznamenať jednak to, že plnenie určitých administratívnych úloh zo strany KZD a priori nevylučuje, že vykonáva súdnu činnosť. Súdny dvor totiž už viackrát rozhodol, že právo inštitúcie predložiť návrh na začatie prejudiciálneho konania treba posúdiť tak podľa štrukturálnych, ako aj podľa funkčných kritérií. Na základe toho je možné, aby bola jedna a tá istá vnútroštátna inštitúcia čiastočne klasifikovaná ako súd a čiastočne ako správny orgán, a to v závislosti od toho, či v konkrétnom prípade vykonáva funkcie súdu alebo plní úlohy administratívnej povahy. ( 31 ) Treba preto posúdiť osobitnú povahu úloh, ktoré KZD plní v konkrétnom normatívnom kontexte, v ktorom v prejednávanom prípade považovala za svoju povinnosť osloviť Súdny dvor. ( 32 )

39.

Nezávislé rozhodovacie grémium KZD sa tu obrátilo v rámci konania o sťažnosti na Súdny dvor. V tomto konaní sa na návrh údajnej obete diskriminácie nezávisle posudzuje zlučiteľnosť opatrení, ktoré sú predmetom sporu, s ustanoveniami zákona na ochranu pred diskrimináciou. Túto činnosť teda možno kvalifikovať ako výkon súdnej činnosti. Administratívne úlohy, ktoré v inej súvislosti plní správny orgán podriadený členom komisie, ku ktorým patrí poskytovanie poradenstva obetiam a zastupovanie KZD pred orgánom vyššieho stupňa, nie sú z hľadiska posúdenia výkonu súdnej činnosti v konaní o sťažnosti, akým je prejednávané konanie, dôležité.

40.

Po druhé, skutočnosť, že rozhodovacie grémium KZD môže teoreticky začatie konanie aj z úradnej moci, nemá nijaký význam. ( 33 ) KZD totiž v prejednávanom prípade jednoznačne nezačala konať z vlastnej iniciatívy, ale na sťažnosť údajnej obete diskriminácie. Z hľadiska posúdenia jej práva podať návrh na začatie prejudiciálneho konania nie je relevantné, či by sa orgán, ktorý návrh predkladá, pri plnení iných úloh, ako sú tie, ktoré viedli k predloženiu návrhu na začatie prejudiciálneho konania Súdnemu dvoru, mal považovať za súd v zmysle článku 267 ZFEÚ. ( 34 )

41.

Po tretie, okolnosť, že KZD môže formou prizvania do konania o sťažnosti pred členmi komisie zapojiť aj iné strany, nemusí taktiež svedčiť v neprospech jeho postavenia ako súdu. V tejto súvislosti ide naopak o postup, ktorý je bežný aj v prípade konaní pred klasickými správnymi súdmi. ( 35 )

42.

Po štvrté, v neprospech charakteru KZD ako súdneho orgánu svedčí v rovnako malej miere aj úprava vzťahov medzi konaním pred KZD a konaniami pred bulharskými občianskymi súdmi. Na rozdiel od ČEZB a ČEZRB považujem tieto úpravy, ktoré boli predmetom podrobného vysvetlenia na pojednávaní pred Súdnym dvorom, skôr za argument v prospech práva podať návrh na začatie prejudiciálneho konania, než v jeho neprospech.

43.

KZD síce nemôže rozhodnúť o sťažnosti v tom prípade, ak už bola rovnaká vec predložená bulharskému občianskemu súdu. ( 36 ) Ide však len o vyjadrenie všeobecnej procesnoprávnej zásady litispendencie, podľa ktorej nie je súdne konanie prípustné, ak sa už iným spôsobom začalo súdne konanie o rovnakom predmete sporu. ( 37 ) To, že uvedenú úpravu možno uplatniť aj na KZD, svedčí v prospech jej klasifikácie ako súdneho orgánu v zmysle článku 267 ZFEÚ. Ak by v prípade konania, akým je konanie vo veci samej, nešlo o konanie, ktoré má súdnu povahu, od samého začiatku by nebolo potrebné vytvoriť úpravu týkajúcu sa konkurenčnej súdnej právomoci občianskych súdov – a problém litispendencie by potom takisto nebol aktuálny.

44.

Podľa informácií, ktoré má Súdny dvor k dispozícii, nie je zrejmé, že KZD by svoju príslušnosť stratila aj v dôsledku občianskoprávneho konania, ktoré začalo neskôr, čo znamená, že prekážka začatej veci pred KZD by mohla mať „menší význam“ ako prekážka začatej veci pred občianskymi súdmi. ČEZB a ČEZRB síce argumentovali v tomto zmysle, ich tvrdenie týkajúce sa tohto bodu však ostalo maximálne neurčité, a to aj napriek doplňujúcim otázkam na pojednávaní; ČEZB a ČEZRB sa na podporu svojej tézy predovšetkým nepodarilo citovať nijaký konkrétne relevantný právny predpis. Vzhľadom na nedostatok protichodných oporných bodov treba teda vychádzať z toho, že litispendencia sa spravidla uplatní rovnakým spôsobom, bez ohľadu na to, či je v konkrétnom prípade oslovený najprv bulharský občiansky súd, alebo KZD. To svedčí v prospech klasifikácie KZD ako súdneho orgánu.

45.

Napokon ani okolnosť, že KZD môže so súhlasom účastníkov konania rušiť alebo meniť svoje vlastné rozsudky ( 38 ), nie je argumentom v neprospech jej klasifikácie ako súdneho orgánu. Správne orgány môžu spravidla rušiť svoje rozhodnutia bez súhlasu účastníkov konania; podľa zhodných informácií účastníkov konania je to tak aj v bulharskom práve. Naproti tomu sa súdne rozhodnutia až do okamihu, keď nadobudnú právoplatnosť, dajú obyčajne zrušiť v odvolacom konaní; po nadobudnutí platnosti je to možné len výnimočne – prostredníctvom obnovy konania. To, že zmena rozhodnutí KZD je zdanlivo možná za jednoduchších podmienok, sa dá považovať za prejav určitého druhu „hybridného postavenia“ rozhodovacieho grémia KZD medzi klasickým správnym orgánom a klasickým súdom. Rozhodujúce je však to, že zmena rozhodnutí KZD, ktoré boli prijaté v konaní o sťažnosti, je možná len so súhlasom oboch účastníkov. Uvedenú možnosť zmeny možno teda v konečnom dôsledku považovať za výraz extenzívne chápaného dispozičného princípu v súdnom konaní. ( 39 )

46.

ČEZB a ČEZRB ďalej ešte uvádzajú, že v prípade konania vo veci sťažnosti pred KZB nejde o obligatórnu súdnu právomoc. Odôvodňujú to § 71 zákona na ochranu pred diskrimináciou, ktorý poskytuje dotknutej osobe možnosť, aby sa v prípade diskriminácie obrátila aj na občiansky súd. Keďže obrátenie sa na KZD teda nepredstavuje jediný možný právny prostriedok na zakročenie proti diskriminácii, nie je splnené kritérium obligatórnej súdnej právomoci.

47.

V rozsudku vo veci Dorsch Consult sa Súdny dvor okrem iného musel zaoberať pojmom záväzný charakter jurisdikcie. Rozlišoval pritom medzi záväznou v zmysle jedinej možnosti, ako dosiahnuť ochranu práva, a záväznou v zmysle záväzného rozhodnutia ukladajúceho povinnosti. ( 40 ) Jasné konštatovanie v tom zmysle, že by sa mala uprednostniť jedna alebo druhá z uvedených možností výkladu, nebolo v danom prípade možné, pretože z hľadiska inštitúcie, ktorá v danom čase predstavovala dotknutý subjekt, bola judikatúra „záväzná“ v oboch významoch. V tejto súvislosti poskytuje prejednávaný prípad Súdnemu dvoru príležitosť, aby v tomto bode upresnil svoju judikatúru.

48.

Tak ako Európska komisia uviedla vo veci Dorsch Consult ( 41 ), ako aj na pojednávaní v prejednávanom prípade, tiež sa prikláňam k tomu, aby sa pod pojmom „záväzný“ rozumel iba záväzný charakter rozhodnutí orgánu, ktorý predkladá návrh na začatie prejudiciálneho konania. Ak by sa totiž už v prípade existencie alternatívnych možnosti ochrany práva zamietla existencia záväznej súdnej právomoci, tak by, prísne vzaté, ani klasický občiansky súd nebol v takom prípade, ako je prejednávaný, oprávnený predložiť Súdnemu dvoru návrh na začatie prejudiciálneho konania, pretože aj k jeho konaniu existovala alternatívna možnosť ochrany práva, a to konanie vo veci sťažnosti pred KZD. ( 42 ) To by viedlo k nelogickému dôsledku, že oba bulharské orgány, ktoré boli poverené rozhodovaním o právnych prostriedkoch podľa zákona na ochranu pred diskrimináciou, by nemali právo na to, aby Súdnemu dvoru predložili otázky týkajúce sa výkladu smernice 2000/43.

49.

Z uvedeného teda vyplýva, že rozhodujúce môže byť zmysluplne len to, či účastníci musia povinne dodržiavať rozhodnutie, ktoré KZD vydala v konaní o sťažnosti. Je to tak aj v tejto veci. Ako uvádza bulharská vláda a ako vyplýva aj z § 69 a § 82 zákona na ochranu pred diskrimináciou, rozhodnutia KZD nadobúdajú právoplatnosť, sú záväzné pre účastníkov a ich porušenia možno potrestať peňažnou pokutou.

50.

Súhrnne preto zastávam názor, že v konkrétnom prípade treba KZD považovať za súd v zmysle článku 267 ZFEÚ.

51.

ČEZB a ČEZRB napokon ešte uvádzajú, že druhá a šiesta prejudiciálna otázka majú do istej miery hypotetickú povahu, pretože sa vzťahujú na priamu diskrimináciu, resp. obťažovanie. Keďže v prejednávanom prípade však nepochybne ide o nepriamu diskrimináciu, prejudiciálne otázky sú prípustné len v súvislosti s touto formou diskriminácie.

52.

Je pravda, že v prípade opatrenia, ktoré je predmetom sporu, nemôže ísť zároveň o priamu aj nepriamu diskrimináciu. KZD má ako vnútroštátny súd na základe okolností konkrétneho prípadu a po zohľadnení všetkých skutočností určiť, o akú formu diskriminácie ide. KZD však žiada práve iba o jeden výklad príslušnej formy diskriminácie, aby mohla zistiť, o akú formu v prejednávanom prípade ide. Pokiaľ by sa mal návrh na začatie prejudiciálneho konania vyhlásiť za prípustný len v súvislosti s jedinou formou diskriminácie, Súdny dvor by po prvé využil posúdenie skutkového stavu, tak, ako ho vykonala KZD, a po druhé by zrejme dal KZD odpoveď, ktorá by nebola užitočná.

53.

Pokiaľ by sa jednotlivé otázky alebo ich časti však v rámci právneho posúdenia mali naozaj preukázať ako hypotetické alebo nadbytočné, nebudem sa im vo svojom návrhu odpovede venovať.

54.

Návrh na začatie prejudiciálneho konania je teda v plnom rozsahu prípustný.

55.

Extrémne podrobným zoznamom otázok žiada KZD o vysvetlenie, aký je rozsah zásady rovnosti zaobchádzania vzhľadom na etnický pôvod osôb a aké požiadavky treba v tejto súvislosti stanoviť na dôkaz diskriminácie. Pri odpovedi na tento návrh na začatie prejudiciálneho konania bude vhodné spojiť niektoré čiastkové otázky, ktoré sformulovala KZD.

56.

Svojou prvou otázkou chce KZD zistiť, či taký skutkový stav, o aký ide v konaní vo veci samej, spadá do pôsobnosti smernice 2000/43. KZD sa konkrétne zaujíma o výklad článku 3 ods. 1 písm. h) smernice týkajúceho sa prístupu k tovaru a službám, ktoré sú k dispozícii verejnosti. Medzi účastníkmi konania je sporné, či sem okrem samotného zásobovania elektrickou energiou patrí aj vybavenie elektromermi.

57.

Bulharská vláda, ČEZB a ČEZRB zastávajú reštriktívny výklad pôsobnosti smernice. Pokiaľ ide o úpravu týkajúcu sa elektromerov, táto nepatrí do právomoci Únie. Podľa ich názoru patrí do pôsobnosti práva Únie iba vytvorenie vnútorného trhu s elektrickou energiou a zlepšenie jeho fungovania. Vybavenie elektromermi však nie je opatrením, ktoré by bolo na tento účel nevyhnutné, a tak sa na prejednávaný prípad na základe obmedzenia na skutkové stavy „v rámci právomocí delegovaných na [Úniu]“ podľa článku 3 ods. 1 prvej vety smernice 2000/43 smernica nevzťahuje. V prípade bezplatných elektromerov navyše nejde o službu v zmysle smernice, pretože sa za ne neplatí finančná úhrada. Okrem toho, ako uvádzajú ČEZB a ČEZRB, prístup k elektromerom nemožno považovať za rovnocenný so zásobovaním elektrickou energiou. Článok 3 ods. 1 písm. h) smernice 2000/43 zahŕňa len samotné zásobovanie elektrickou energiou, nie však sprístupňovanie elektromerov.

58.

Toto tvrdenie je nesprávne.

59.

Ako služba v zmysle článku 3 ods. 1 písm. h) smernice 2000/43 patrí zásobovanie elektrickou energiou nesporne medzi odvetvia, v ktorých je diskriminácia z dôvodu rasy alebo etnického pôvodu zakázaná. Je tiež jasné, že spoločnosť ČEZRB poskytla svojim spotrebiteľom elektromery a tie sú teda fakticky súčasťou celkových podmienok, za ktorých v prejednávanom prípade odoberajú spotrebitelia elektrinu.

60.

V konkrétnom prípade však práve celkové podmienky charakterizujú službu „zásobovanie elektrinou“. Ich jednotlivé zložky sa nedajú posudzovať ako navzájom oddelené. Nie je presvedčivé vyhlásenie, že samotné zásobovanie elektrinou by sa muselo poskytovať bez toho, aby dochádzalo k diskriminácii, a všetko, čo prekračuje jeho rámec, predovšetkým podrobnejšia podoba podmienok zásobovania, nespadá do pôsobnosti smernice.

61.

Predstavme si, že verejný dopravný podnik by v autobusoch určil pre pasažierov rôzne miesta na sedenie – podľa pohlavia, farby pleti alebo etnického pôvodu cestujúcich. Aj keby sa prepravili všetci cestujúci, a z ich strany by teda nepochybne došlo k využitiu samotnej dopravnej služby, bolo by jasné, že konkrétne podmienky, za ktorých sa prepravujú, nie sú rovné.

62.

Cieľom smernice 2000/43 je práve najvhodnejším spôsobom zabezpečiť spoločnú vysokú úroveň ochrany proti diskriminácii a dosiahnuť pritom čo najvyššiu úroveň ochrany. ( 43 ) Ak by existovala snaha zredukovať chránené odvetvia len na ich podstatu, viedlo by to k ohrozeniu praktickej účinnosti zákazu diskriminácie. Ak by sa odvetvia vymenované v článku 3 smernice vykladali reštriktívne, viedlo by to k zníženiu ochrany proti diskriminácii na najnižšiu prípustnú mieru, čo by nebolo v súlade s práve uvedeným cieľom smernice.

63.

V konečnom dôsledku predstavuje smernica 2000/43 osobitnú konkretizáciu všeobecnej zásady rovnosti zaobchádzania, ktorá je jednou z hlavných zásad práva Únie a podľa článkov 20 a 21 Charty základných práv Európskej únie je chránená základnými právami. Z tohto dôvodu nemožno jej pôsobnosť vymedziť reštriktívne. ( 44 )

64.

V takom prípade, ako je prejednávaný prípad, sa pôsobnosť smernice 2000/43 nevzťahuje len na zásobovanie elektrickou energiou, ale aj na podmienky, za ktorých je zásobovanie elektrinou zaručené, vrátanie poskytnutia elektromerov. ( 45 )

65.

Proti tomu nemožno namietať, že spotrebitelia používajú elektromery bezplatne, kým smernica sa vzťahuje len na služby odplatného charakteru. K dodávkam elektriny ako hlavnému predmetu zmluvy o poskytovaní služieb dochádza za odplatu a treba predpokladať, že náklady na elektromery sú súčasťou ceny elektriny a týmto spôsobom sa v každom prípade nepriamo presúvajú na spotrebiteľov. Ako už bolo vysvetlené, zásobovanie elektrinou a poskytnutie elektromeru nemožno navzájom oddeliť. Elektromer bez príslušného zásobovania elektrickou energiou by bol predovšetkým zbytočný. Elektromer teda nepredstavuje samostatnú službu, ale skôr časť celkovej služby „zásobovanie elektrickou energiou“.

66.

Pokiaľ ide napokon o právomoci Únie, na ktoré v úvode odkazuje článok 3 ods. 1 smernice 2000/43, postačí odkaz na to, že úprava vnútorného trhu s elektrickou energiou patrí do pôsobnosti normotvorcu Únie. ( 46 ) Túto právomoc – bez toho, aby to malo rozhodujúci význam – využil okrem toho už viackrát, pričom v neposlednom rade prijal úpravu týkajúcu sa informovania konečných spotrebiteľov o ich spotrebe elektriny a pritom výslovne spomenul aj elektromery. ( 47 )

67.

Na základe uvedeného preto Súdnemu dvoru navrhujem, aby na prvú prejudiciálnu otázku odpovedal tak, že taký skutkový stav, o aký ide v konaní vo veci samej, spadá do pôsobnosti smernice 2000/43.

68.

Prostredníctvom svojej druhej a štvrtej prejudiciálnej otázke sa KZD chce dozvedieť, či je diskriminácia v zmysle smernice 2000/43 daná len v tom prípade, ak sú porušené práva alebo záujmy stanovené na základe zákona, alebo či je domnienka existencie diskriminácie možná aj bez ohľadu na to. Ak by táto smernica nepredpokladala porušenie práv alebo záujmov stanovených na základe zákona, vzniká ďalšia otázka, a to, či je vnútroštátny predpis, ktorý takú požiadavku stanovuje, zlučiteľný so smernicou.

69.

Pozadie týchto otázok je, že podľa definície pojmu v bulharskom práve, presnejšie povedané podľa § 1 ods. 7 doplňujúcich ustanovení k zákonu na ochranu pred diskrimináciou ( 48 ) by o „menej priaznivé zaobchádzanie“ malo ísť iba v tom prípade, ak došlo k porušeniu práv alebo právom chránených záujmov, ktoré sú priamo či nepriamo stanovené na základe zákona. ČEZB sa odvoláva na tento predpis a tvrdí, že spotrebitelia nemali nárok na inštalovanie bezplatného elektromeru. V dôsledku absencie porušenia práva preto nemožno vychádzať ani z diskriminácie.

70.

Podmienky existencie diskriminácie upravuje článok 2 ods. 2 smernice 2000/43. Podľa písmena a) existuje domnienka priamej diskriminácie vtedy, „keď sa s jednou osobou z dôvodu rasy alebo etnického pôvodu zaobchádza, zaobchádzalo, alebo by sa zaobchádzalo v porovnateľnej situácii menej priaznivo ako s inou osobou“. Nerovné zaobchádzanie, o ktoré ide, teda priamo nadväzuje na rasu alebo etnický pôvod. Naproti tomu sa podľa písmena b) za nepriamu diskrimináciu považujú prípady, „ak by v dôsledku navonok neutrálneho predpisu, kritéria alebo zvyklosti bola znevýhodnená osoba určitej rasy alebo etnického pôvodu v porovnaní s inými osobami“.

71.

Zo znenia smernice 2000/43 vyplýva, že ani jedna z týchto dvoch foriem diskriminácie nie je podmienená porušením práv stanovených zákonom alebo právom chránených záujmov. Naopak, podstatné je len to, či ide o menej priaznivé zaobchádzanie alebo znevýhodnenie, bez ohľadu na to, v akej súvislosti k uvedenému zaobchádzaniu alebo znevýhodneniu dochádza, či pritom dochádza k porušeniu práv alebo právom chránených záujmov a ak áno, ktorých. Ba čo viac, podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora si pojem diskriminácie dokonca nevyžaduje ani identifikáciu konkrétnej obete diskriminácie. ( 49 )

72.

Na domnienku, že ide o diskrimináciu, teda postačuje akékoľvek konanie osoby alebo skupiny osôb, menej výhodné ako to, ktoré iná osoba či skupina osôb zažíva, zažila alebo by mohla zažiť. Stanovenie doplňujúcich podmienok, ktoré nie sú upravené v smernici 2000/43, nemožno zlúčiť s vysokou úrovňou ochrany, o ktoré sa usiluje normotvorca na úrovni Únie.

73.

Ďalej treba vychádzať z toho, že pokiaľ by smernica 2000/43 obsahovala podmienku v podobe porušenia práva, výslovne by to stanovila, ako napríklad v súvislosti s otázkou ochrany práva v článku 7 ods. 1. Z dôkazu opaku možno odvodiť, že na existenciu diskriminácie nie je potrebný nejako určený druh porušenia povinností alebo právom chránených záujmov.

74.

Keďže smernica 2000/43 teda nepožaduje nijaké porušenie zákonných práv alebo právom chránených záujmov, nie je relevantné, či spotrebitelia majú nárok, resp. právo na prístup k bezplatným elektromerom – či už na základe vnútroštátneho práva, alebo podľa práva Únie.

75.

Z uvedeného však vyplýva nasledujúca otázka, či sú v súlade s právom Únie také vnútroštátne predpisy, ktoré podmieňujú domnienku existencie diskriminácie takýmto porušením práv stanovených zákonom alebo právom chránených záujmov.

76.

Na túto otázku treba odpovedať záporne. Cieľom smernica 2000/43 je totiž stanoviť minimálne požiadavky na uplatnenie zásady rovnosti zaobchádzania a na zabránenie diskriminácii. Členské štáty majú síce výslovne voľnosť prijímať, resp. zachovávať predpisy, ktoré sú pre dotknuté osoby výhodnejšie ako normatívy stanovené v práve Únie. ( 50 ) So smernicou sú však nezlučiteľné také vnútroštátne opatrenia, ktoré sú pre dotknuté osoby menej výhodné, a zaostávajú teda za minimálnymi požiadavkami stanovenými v práve Únie. Presne k tomu by však viedla požiadavka porušenia zákonom stanovených práv alebo právom chránených záujmov v podobe dodatočných vnútroštátnych podmienok pre vznik domnienky, že ide o diskrimináciu.

77.

Čo sa týka poslednej časti štvrtej prejudiciálnej otázky, na základe ktorej sa KZD chce dozvedieť, ako má vnútroštátny súd postupovať v prípade nezlučiteľnosti bulharských ustanovení so smernicou 2000/43, postačuje odkaz na ustálenú judikatúru Súdneho dvora: Pokiaľ je to možné, vnútroštátne predpisy sa majú v konaní vo veci samej vykladať a uplatňovať v súlade so smernicou. Vnútroštátne súdy teda musia vnútroštátne právo v najväčšej možnej miere vykladať v zmysle znenia a účelu smernice, aby bol dosiahnutý výsledok, ku ktorému táto smernica smeruje. ( 51 ) Vyžaduje, aby vnútroštátne súdy urobili všetko, čo je v ich právomoci, berúc do úvahy celé vnútroštátne právo a uplatniac ich výkladové metódy, s cieľom zaručiť úplnú účinnosť predmetnej smernice a dospieť k riešeniu, ktoré je v súlade s účelom sledovaným smernicou. ( 52 )

78.

Na základe informácií, ktoré má Súdny dvor k dispozícii, nič nepoukazuje na to, že by v konaní vo veci samej bolo vylúčené vykonať v súlade so smernicou 2000/43 výklad a uplatniť relevantné ustanovenia bulharského práva, konkrétne ustanovenia zákona o ochrane proti diskriminácii.

79.

Pokiaľ by KZD napriek tomu mala dospieť k záveru, že nie je možný výklad a uplatnenie bulharského práva v súlade so smernicou, boli by opodstatnené tieto úvahy: Pán Belov síce vo vzťahu k spoločnostiam ČEZB a ČEZRB nemôže svoje nároky odvodzovať priamo zo smernice 2000/43. Smernica nemôže zakladať povinnosti jednotlivcovi, takže sa na smernicu ako takú voči nemu nemožno odvolávať. ( 53 )

80.

Zákaz diskriminácie z dôvodu rasy alebo etnickej príslušnosti však predstavuje všeobecnú zásadu práva Únie, ktorá je v primárnom práve zakotvená v článku 21 Charty základných práv a v smernici 2000/43 je iba spresnená ( 54 ) – rovnako ako napríklad zákaz diskriminácie z dôvodu veku alebo sexuálnej orientácie v smernici 2000/78 ( 55 ) a inak ako napríklad nárok na platenú ročnú dovolenku. ( 56 )

81.

V takých právnych vzťahoch, ako sú prejednávané, keď oproti sebe stoja na jednej strane spotrebitelia a na druhej strane poskytovatelia základných služieb, má zásada rovnosti zaobchádzania mimoriadny význam. Podobne ako v prípade pracovného pomeru sa také právne vzťahy totiž vyznačujú štrukturálnou nerovnováhou medzi ich stranami.

82.

Prinajmenšom v jednej zo situácií uvedeného druhu sa zdá ako odôvodnené, aby sa vnútroštátne právne predpisy, ktoré sú v rozpore so zákazom diskriminácie zakotvenom v základných právach, neuplatnili ani medzi súkromnými osobami. Platí to o to viac, že v prípade, aký sa tu prejednáva, sa súkromné osoby nestávajú priamymi adresátmi základných práv, ale základné právo sa uplatňuje len ako kritérium na kontrolu zákonnosti vnútroštátneho práva.

83.

Súhrnne teda platí, že domnienka priamej alebo nepriamej diskriminácie v zmysle článku 2 ods. 2 smernice 2000/43 nie je podmienená porušením zákonom stanovených práv alebo právom chránených záujmov. Naopak postačuje akékoľvek konanie, ktoré predstavuje menej priaznivé zaobchádzanie s jednou osobou v porovnaní s inou osobou z dôvodu jej rasy alebo etnického pôvodu, alebo zaobchádzanie, na základe ktorého môžu byť osoby, ktoré sú príslušníkmi určitej rasy alebo etnickej skupiny, osobitne znevýhodnené. Vnútroštátne predpisy, ktoré domnienku diskriminácie podmieňujú porušením zákonom stanovených práv alebo právom chránených záujmov, nie sú zlučiteľné so smernicou 2000/43. Vnútroštátny súd je v tejto súvislosti povinný vykonať výklad vnútroštátneho práva v súlade s právom Únie a pokiaľ taký výklad nie je možný, je povinný neuplatniť vnútroštátne právne normy, ktoré sú v rozpore so zákazom diskriminácie zakotveným v rámci základných práv.

84.

Za týchto okolností nie je potrebné vysvetliť tretiu prejudiciálnu otázku z hľadiska obsahu.

85.

Piata a šiesta prejudiciálna otázka sa týkajú jednak úpravy dôkazného bremena v prípade existencie diskriminácie, ktorá je obsahom článku 8 smernice 2000/43. KZD sa okrem toho chce v podstate dozvedieť, či v prípade opísaného umiestnenia elektromerov v oboch rómskych obvodoch ide za konkrétnych okolností konania vo veci samej o diskrimináciu v zmysle smernice, a prípadne o aký druh diskriminácie ide, ako aj to, či je prípadná diskriminácia odôvodnená.

86.

Článok 8 ods. 1 smernice 2000/43 stanovuje, že „akonáhle [len čo – neoficiálny preklad] sa osoba cíti poškodená nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania a predloží… skutočnosti nasvedčujúce tomu, že došlo k priamej alebo nepriamej diskriminácii, prislúcha odporcovi preukázať, že nedošlo k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania“.

87.

V tejto súvislosti chce KZD zistiť, do akej miery musia nasvedčujúce skutočnosti umožňovať „záver“ o existencii diskriminácie, resp. či postačuje iba domnienka, že ide o diskrimináciu. Podľa tvrdení KZD existujú rozdiely medzi rôznymi jazykovými zneniami smernice 2000/43. Bulharský text požaduje doloženie skutočností, „na základe ktorých možno dospieť k záveru“, že ide o diskrimináciu, kým nemecké alebo anglické znenie požaduje iba „domnienku“ alebo „predpoklad“ diskriminácie. K „záveru“ o existencii diskriminácie však v porovnaní s „domnienkou“ alebo „predpokladom“ možno dospieť len v prípade vyššieho stupňa istoty. Vo vnútroštátnej praxi sa príslušné ustanovenie zákona na ochranu pred diskrimináciou doposiaľ používalo ako dôkazné kritérium, že sa požaduje mimoriadne vysoký stupeň istoty. Požadoval sa vyšší stupeň istoty ako len rámec predpokladu a pochybností, ktorý sa veľmi približuje úplnému dôkazu diskriminácie. Otázka KZD teda znie, aký vysoký musí byť stupeň presnosti, aby sa preukázala diskriminácia sťažovateľa.

88.

Jazykové verzie článku 8 ods. 1 smernice 2000/43 ( 57 ), ktoré som porovnala, zhodne požadujú len domnienku diskriminácie ( 58 ), a nie istý záver. Aj odôvodnenie 21 smernice stanovuje, že k prechodu dôkazného bremena dochádza už vtedy, keď „vznikne domnienka diskriminácie“. ( 59 ) Okrem toho Európska komisia vo svojom stanovisku uvádza, že ani z bulharského textu smernice 2000/43 nevyplýva povinná požiadavka vyššieho stupňa istoty, pretože aj toto znenie požaduje len také skutočnosti, z ktorých „možno odôvodniť záver“, že ide o diskrimináciu.

89.

To je tiež v súlade s právnym stavom v prípadoch diskriminácie z dôvodu pohlavia. O článku 4 ods. 1 smernice 97/80/ES ( 60 ), ktorý má takmer rovnaké znenie ako článok 8 ods. 1 smernice 2000/43 ( 61 ), a tiež aj článok 10 ods. 1 smernice 2000/78, Súdny dvor rozhodol, že k prechodu dôkazného bremena dochádza vždy už v tom prípade, ak sa domnienku diskriminácie podarí hodnoverne preukázať. ( 62 )

90.

Danú judikatúru možno bez problémov preniesť aj na právnu úpravu, ktorá je zaujímavá v tomto prípade. ( 63 ) . Každý ďalší reštriktívny výklad článku 8 ods. 1 smernice 2000/43 by predstavoval ohrozenie jej praktickej účinnosti a viedol by k tomu, že ustanovenie o prechode dôkazného bremena by prakticky stratilo svoj účinok. Bez uvedeného prechodu dôkazného bremena by sa však v konečnom dôsledku uplatnila štandardná úprava dôkazného bremena, takže ten, kto si myslí, že je obeťou diskriminácie, by musel predložiť a dokázať všetky požadované skutočnosti, ktoré sú oporou jeho tvrdenia a nechať na základe nich s dostatočnou istotou konštatovať diskrimináciu.

91.

Prechod dôkazného bremena sa zaviedol práve na predídenie takým problémom a na zlepšenie situácie potenciálnych obetí diskriminácie. Slúži na posilnenie postavenia údajných obetí. Vnútroštátna prax tak, ako ju opisuje KZD, by však bola s týmto účelom v diametrálnom rozpore, pretože požiadavka doložiť a preukázať skutočnosti, ktoré umožňujú istý záver, že ide o diskrimináciu, sa v konečnom dôsledku zhodujú s bežným rozdelením dôkazného bremena. Článok 8 ods. 1 smernice 2000/43 by potom nepriniesol nijaké zlepšenie procesného postavenia údajných obetí diskriminácie.

92.

Chápanie článku 8 ods. 1 smernice 2000/43, z ktorého vychádzam, nepredstavuje ani porušenie zásady práva na spravodlivý proces na ťarchu spoločností ČEZB a ČEZRB. Normotvorca úpravou prechodu dôkazného bremena vo všetkých smerniciach na ochranu pred diskrimináciou zvolil riešenie, ktoré vytvára spravodlivú rovnováhu medzi záujmami obete diskriminácie a záujmami príslušnej procesnej protistrany. ( 64 ) Na základe tejto úpravy predovšetkým nedochádza k úplnému zániku dôkazného bremena na strane údajnej obete diskriminácie, ale len k jeho modifikácii.

93.

Prechod dôkazného bremena môže v prejednávanom prípade určite viesť k tomu, že spoločnosti ČEZB a ČEZRB musia v konaní vo veci samej uviesť informácie na odôvodnenie možno už staršieho obchodnopolitického rozhodnutia o upevňovaní elektromerov v rómskych obvodoch iným spôsobom, ako je to v Bulharsku bežné. Také dôkazné bremeno je však len relevantné, pretože informácie, ktoré s ním súvisia, pochádzajú zo sféry a z oblasti, za ktorú sú zodpovedné práve tieto spoločnosti, resp. ich právni predchodcovia. Okrem toho distribučná spoločnosť označila v konaní vo veci samej príčinu špecifického spôsobu upevňovania elektromerov v oboch dotknutých mestských obvodoch za „všeobecne známu“ ( 65 ), takže by pre ňu nemalo byť ťažké uviesť tvrdenia na podporu odôvodnenosti týchto opatrení.

94.

Celkovo teda na prechod dôkazného bremena podľa článku 8 ods. 1 smernice 2000/43 postačuje, ak osoby, ktoré sa cítia poškodené, pretože nedošlo k uplatneniu zásady rovnosti zaobchádzania, hodnoverne preukážu skutočnosti, ktoré sú dôvodom prvotného dojmu, že ide o diskrimináciu.

95.

To, či okolnosti tak, ako sú opísané v druhej časti piatej prejudiciálnej otázky, dokážu odôvodniť uvedený prvý dojem existencie diskriminácie, má posúdiť sama KZD, pretože výlučne jej prináleží, aby konštatovala a posúdila skutočnosti a uplatnila právo v konkrétnom prípade. ( 66 ) Súdny dvor však KZD môže poskytnúť všetky užitočné usmernenia, ktoré jej uľahčia vyriešenie sporu vo veci samej. ( 67 ) Vzhľadom na pochybnosti, ktoré KZD v tejto súvislosti uvádza v návrhu na začatie prejudiciálneho konania, a vzhľadom na reštriktívnu judikatúru najvyššieho bulharského správneho súdu v porovnateľných prípadoch, ktorú KZD opisuje, by sa Súdny dvor nemal takýchto usmernení zrieknuť, pričom pozornosť si zaslúžia hlavne tieto úvahy.

96.

V oboch mestských častiach Montany, ktoré sú označené ako rómske obvody sú, elektromery – odhliadnuc od ojedinelých výnimiek – umiestnené na elektrických stĺpoch v nedostupnej výške 7 m, kým elektromery na iných miestach sú upevnené v takej výške, ktorá umožňuje vizuálnu kontrolu.

97.

Z unesenia o predložení návrhu na začatie prejudiciálneho konania ani zo stanovísk účastníkov konania nevyplývajú nijaké konkrétne oporné body, ktoré by poukazovali na to, že uvedený špecifický spôsob umiestňovania elektromerov v oboch rómskych obvodoch bol zvolený na základe etnického pôvodu obyvateľov týchto mestských častí alebo by nadväzoval na okolnosť, ktorá je neoddeliteľne spojená s ich etnickým pôvodom. Uvedené opatrenie sa skôr týka tamojších spotrebiteľov, pokiaľ je zrejmé, výlučne na základe ich postavenia ako obyvateľov. Podľa informácií, ktoré sú k dispozícii, neexistujú teda nijaké dôkazy o priamej diskriminácii z dôvodu etnického pôvodu [článok 2 ods. 2 písm. a) smernice 2000/43].

98.

Z dôvodu absencie konkrétnych dôkazov nemožno považovať prax spočívajúcu v umiestňovaní elektromerov vo výške 7 m automaticky za spôsob správania, ktorý „súvisí s etnickým pôvodom“ obyvateľov oboch rómskych obvodoch a vedie k porušeniu ich dôstojnosti, resp. vytvára pre nich nedôstojné obytné prostredie. V súlade s tým nemožno na základe predložených informácií vychádzať ani z „obťažovania“ v zmysle článku 2 ods. 3 smernice 2000/43.

99.

Je však zrejmé, že obe dotknuté mestské časti obývajú prevažne osoby, ktoré patria k rómskej skupine obyvateľstva. ( 68 ) Prax v podobe umiestňovania elektromerov vo výške 7 m je teda v zásade vhodná na to, aby špecifickým spôsobom ovplyvnila príslušníkov tejto etnickej skupiny a znevýhodnila ich tým, že sa im prakticky znemožní vizuálna kontrola elektromerov, ktoré sú pre nich relevantné, resp. jej vykonanie je prinajmenšom neprimerane sťažené. Za týchto okolností vzniká predpoklad, že v takom prípade, ako je prejednávaný prípad, existuje prvý náznak nepriamej diskriminácie na základe etnického pôvodu (článok 2 ods. 2 písm. b) smernice 2000/43).

100.

Na rozdiel od priamej diskriminácie z dôvodu rasy alebo etnického pôvodu, ktorú z dôvodu absencie úpravy, ktorá by sa na ňu v smernici 2000/43 vzťahovala, v zásade nemožno odôvodniť ( 69 ), článok 2 ods. 2 písm. b) smernice 2000/43 v súvislosti s nepriamou diskrimináciou stanovuje, že sporné predpisy, kritériá alebo postupy sú prípustné vtedy, ak sú objektívne odôvodnené legitímnym cieľom a prostriedky na ich dosiahnutie sú primerané a nevyhnutné, a teda v neposlednom rade aj proporcionálne. ( 70 ) Táto formulácia je v súlade s požiadavkami na odôvodnenie nepriameho rôzneho zaobchádzania, ktorú právo Únie vo všeobecnosti uznáva.

101.

Z návrhu na začatie prejudiciálneho konania, ako aj zo stanovísk spoločností ČEZB a ČEZRB predložených písomne a prednesených ústne vyplýva, že opatrenie upevňovať elektromery vo výške 7 m bolo prijaté z dôvodu veľkého počtu neuhradených faktúr za elektrickú energiu a ako reakcia na početné protiprávne zásahy do infraštruktúry zásobovania elektrickou energiou, ako aj na manipulovanie a protiprávny odber elektriny v predmetných mestských častiach. Toto opatrenie slúži na to, aby sa v záujme všetkých spotrebiteľov v budúcnosti predišlo podvodom a zneužívaniu a aby sa zaistila kvalita finančne únosného zásobovania elektrinou.

102.

Prevencia a boj proti podvodom a zneužívaniu, ako aj zaistenie bezpečnosti a kvality zásobovania elektrinou v členských štátoch sú legitímne ciele, ktoré uznáva právo Únie. ( 71 )

103.

Ostáva však posúdiť, či bolo na dosiahnutie týchto cieľov primerané, aby sa elektromery v oboch dotknutých mestských častiach umiestňovali vo výške 7 m. Podľa článku 2 ods. 2 písm. b) smernice 2000/43 by si to vyžadovalo, aby bolo každé opatrenie na dosiahnutie sledovaného legitímneho cieľa „primerané a nevyhnutné“.

104.

Tvrdenie spoločností ČEZB a ČEZRB, že dôvody na opatrenie, ktoré je predmetom sporu, sú „všeobecne známe“ ( 72 ), nezbavuje obe tieto spoločnosti povinnosti, preukázať, že nie je porušená zásada rovnosti zaobchádzania (článok 8 ods. 1 smernice 2000/43). Stupeň známosti dôvodov, ktoré spoločnosti viedli k tomu, aby postupovali určitým spôsobom, totiž ešte nevypovedá nič o ich odôvodnenosti, a predovšetkým o ich proporcionalite.

105.

„Primerané“ v zmysle článku 2 ods. 2 písm. b) smernice 2000/43 je opatrenie vtedy, ak je vhodné na dosiahnutie sledovaného legitímneho cieľa, ( 73 ) čo v prejednávanom prípade znamená, že opatrenie môže skutočne zabrániť podvodom a zneužívaniu, ako aj prispieť k zabezpečeniu kvality zásobovania elektrickou energiou.

106.

Manipulovanie a neoprávnené odoberanie elektrickej energie bude nepochybne ťažšie, keď sa elektromery a rozvodné skrine umiestnia do výšky 7 m, do ktorej sa spotrebiteľ bežne nedostane. Okrem toho má prevencia nelegálnych zásahov jednotlivcov do elektrickej siete potenciálne pozitívny účinok pre všetkých spotrebiteľov elektrickej energie, pretože sa tým zabráni vzniku škôd na infraštruktúre a možno tak predísť obávanému všeobecnému zvýšeniu cien elektriny, ktoré má slúžiť na vyrovnanie takých škôd.

107.

V návrhu na začatie prejudiciálneho konania sa zároveň naznačuje, že v rómskom obvode v inom bulharskom meste nebolo ani napriek uplatneniu opatrení, ktoré sú porovnateľné s tými, ktoré sú predmetom sporu, v skutočnosti možné zabrániť protiprávnym zásahom do zásobovania elektrickou energiou. ( 74 ) Spoločnosti ČEZB a ČEZRB však v tejto súvislosti vo svojom stanovisku pred Súdnym dvorom uvádzajú, že prijaté opatrenia v každom prípade obmedzili protiprávne zásahy na minimálnu mieru, a preto tieto opatrenia celkovo hodnotia ako úspešné.

108.

K tomu treba poznamenať, že vhodnosť opatrenia treba vždy posudzovať s ohľadom na cieľ, ktorý sa ním sleduje. Ak by sa opatrením, ako v tomto prípade, malo reagovať na početné protiprávne zásahy do zásobovania elektrickou energiou v určitej oblasti, bude len ťažko možné, aby vhodnosť opatrenia závisela od toho, že odteraz už nebude dochádzať k prípadom podvodov a zneužívania a nebude sa vyskytovať ani negatívne ovplyvnenie kvality zásobovania elektrickou energiou. Uvedené opatrenie sa teda musí považovať za vhodné na dosiahnutie legitímneho cieľa už vtedy, ak prispieva k citeľnému zníženiu počtu protiprávnych zásahov do zásobovania elektrickou energiou. KZD bude musieť posúdiť, či to je tak v spornom prípade.

109.

Pri predpoklade, že sporné opatrenie na zabránenie podvodom a zneužívaniu, ako aj na zaistenie kvality zásobovania elektrickou energiou je vhodné, vzniká ďalšia otázka, či je na tento účel aj nevyhnutné. Opatrenie sa za nevyhnutné považuje vtedy, ak sledovaný legitímny cieľ nemožno dosiahnuť miernejším, rovnako vhodným prostriedkom. Treba teda vysvetliť, či neexistovali menej obmedzujúce opatrenia na to, aby sa v predmetných mestských častiach zabránilo manipulovaniu s elektromermi a nelegálnym odberom.

110.

KZD v tejto súvislosti najprv posudzuje možnosť umiestniť elektromery v normálne výške a zabezpečiť ich pred nelegálnymi zásahmi pomocou špecifických technických zariadení. ( 75 )

111.

Niet pochybností o tom, že v prípade uvedeného postupu by vo vzťahu k odberateľom elektrickej energie v dotknutých mestských častiach išlo o menej obmedzujúce opatrenie. Zabezpečilo by sa tak predovšetkým to, že tam všetci spotrebitelia budú môcť aj naďalej vykonávať vizuálnu kontrolu svojich elektromerov, ako je to zrejme bežné aj inde v Bulharsku.

112.

Do úvahy však treba vziať skutočnosť, že zabezpečenie elektromerov pomocou špecifických technických zariadení by zrejme z pohľadu dotknutých spoločností viedlo k vzniku vysokých dodatočných nákladov, ktoré by sa pravdepodobne museli preniesť na všetkých spotrebiteľov elektrickej energie. Spoločnosti ČEZB a ČEZRB na to v konaní pred Súdnym dvorom opakovane upozornili. S výhradou bližšieho preskúmania tejto problematiky zo strany KZD sa preto iba zabezpečenie elektromerov pomocou špecifických technických zariadení nezdá ako prostriedok, ktorý je rovnako vhodný na dosiahnutie sledovaných legitímnych cieľov. Nemožno ho teda použiť ako argument proti nevyhnutnosti opatrenia, ktoré sa uplatňuje v súčasnosti a je predmetom sporu – to znamená umiestňovania elektromerov vo výške 7 m.

113.

KZD po druhé uvádza, že spoločnosti ČEZB a ČEZRB majú možnosť dodatočne potrestať prípadné škody na elektromeroch a infraštruktúre alebo ich zneužívanie. V tejto súvislosti sa môžu využiť tak občianske súdy, ako aj orgány činné v trestnom konaní.

114.

Spoločnosti ČEZB a ČEZRB k tomu oprávnene poznamenali, že dodatočné postupy voči narušiteľom sú často spojené so značnou neistotou a nákladmi, čo je na jednej strane spôsobené problematickým dokazovaním a na druhej strane očakávanou stratou času, ako aj nedostatočnou efektívnosťou príslušných orgánov a postupov. Okrem toho sa spoločnosti ČEZB a ČEZRB odvolávajú na ohrozenie zdravia a života ľudí, ktoré je spojené s manipuláciou s elektromermi a nedá sa eliminovať dodatočnými krokmi. Pod podmienkou podrobnejšieho posúdenia tejto problematiky zo strany KZD sa preto automaticky nedá predpokladať, že len dodatočné uplatnenie občianskoprávnych či trestnoprávnych opatrení by bolo rovnako účinným prostriedkom na dosiahnutie legitímnych cieľov, ktoré sa sledujú v prejednávanom prípade. ( 76 )

115.

Po tretie by ešte prichádzalo do úvahy, aby sa vyššie umiestnili len tie elektromery, na ktorých naozaj došlo k manipulovaniu. Taký postup by však priniesol podobnú neistotu ako využitie občianskoprávneho alebo trestnoprávneho konania v prípade nelegálne zasahovania do zásobovania elektrickou energiou. Pod podmienkou bližšieho posúdenia zo strany KZD sa teda ani táto možnosť nedá považovať za opatrenie, ktoré by bolo rovnako vhodné na dosiahnutie sledovaných legitímnych cieľov.

116.

Pri súčasnom stave existujú teda prinajmenšom pochybnosti o tom, či spoločnosti ČEZB a ČEZRB mohli s rovnakou ekonomickou náročnosťou siahnuť po iných, rovnako vhodných prostriedkoch, ktoré by mali v predmetných mestských častiach menej negatívne účinky.

117.

Pokiaľ sa prijaté opatrenia ukážu ako vhodné a potrebné na dosiahnutie sledovaných legitímnych cieľov, treba ešte posúdiť, či nevedú k neprimeranému obmedzeniu obyvateľov dotknutých mestských častí. ( 77 ) Zo zásady proporcionality totiž vyplýva, že opatrenia, ktoré obmedzujú právo zaručené právom Únie – ako je v tomto prípade zákaz diskriminácie z dôvodu etnického pôvodu – nemôžu pre jednotlivca viesť k nevýhodám, ktoré sú neprimerané k sledovaným cieľom. ( 78 ) Inými slovami, sledovaný legitímny cieľ musí byť v čo najväčšom súlade s požiadavkami zásady rovnosti zaobchádzania a musí sa nájsť spravodlivá rovnováha medzi rôznymi protichodnými záujmami. ( 79 )

118.

V tejto súvislosti sa treba najprv zamyslieť nad tým, či umiestnenie elektromerov vo výške 7 m predstavuje porovnateľne drastické opatrenie, ktoré sa paušálne („kolektívne“ ( 80 )) dotýka všetkých obyvateľov uvedených mestských častí, hoci sa nedopustili nijakých nelegálnych zásahov do zásobovania elektrinou a nenahromadili si nijaké nedoplatky. Môže tak vzniknúť dojem, že všetci obyvatelia alebo prinajmenšom veľký počet obyvateľov dotknutých mestských častí sú v súvislosti so svojím zásobovaním elektrickou energiou zapletení do podvodov, manipulácií alebo iných nezrovnalostí, čo v konečnom dôsledku môže prispieť k stigmatizovaniu obyvateľstva týchto oblastí. ( 81 )

119.

Okrem toho – a nezávisle od prípadného stigmatizovania miestneho obyvateľstva – treba pripomenúť, že normotvorca Únie v smerniciach 2006/32 a 2009/72 výslovne zdôrazňuje záujem spotrebiteľa byť pravidelne informovaný o svojej individuálnej spotrebe elektrickej energie. Spotrebitelia by sa predovšetkým mali aktívne podporovať v tom, aby pravidelne kontrolovali hodnoty na svojich meracích zariadeniach. ( 82 ) Je v rozpore s týmto cieľom Únie, ak sa domácnosti síce vybavia elektromermi, ale umiestnia sa do výšky 7 m, ktorá nie je prístupná na vykonanie vizuálnej kontroly.

120.

Pripúšťa sa, že spoločnosti ČEZB a ČEZRB umožňujú spotrebiteľom v dotknutých oblastiach na individuálnu žiadosť vizuálnu kontrolu pomocou bezplatnej zdvižnej plošiny. Napriek tomu sa zdá viac ako pochybné to, či je tento porovnateľne náročnejší a komplikovanejší postup v súlade s uvedeným cieľom práva Únie podporovať spotrebiteľov v tom, aby pravidelne ( 83 ) kontrolovali hodnoty na svojich meracích zariadeniach. ( 84 ) Použitie špeciálneho vozidla so zdvižnou plošinou, ktoré sa pred každým použitím musí objednať, totiž z reálneho hľadiska sotva prichádza do úvahy častejšie ako raz či dvakrát ročne.

121.

KZD však bude musieť posúdiť, či ponuka spoločností ČEZB a ČEZRB poskytnúť spotrebiteľom na prianie za poplatok do ich domácnosti kontrolný elektromer ( 85 ) môže predstavovať primeranú kompenzáciu za chýbajúcu dostupnosť ich bežných elektromerov, ktoré sú umiestnené vo výške 7 m. V tejto súvislosti bude treba zohľadniť predovšetkým to, že povinnosť zaplatiť za kontrolný elektromer by mohla niektorých spotrebiteľov odradiť od zabudovania tohto zariadenia.

122.

Právo Únie členským štátom určite neukladá povinnosť, aby každému spotrebiteľovi bezplatne poskytli elektromer (pozri najmä článok 13 ods. 1 prvý pododsek smernice 2006/32). Práve na takom zásobovanom území, kde sa v minulosti často zistili podvody a manipulovanie v súvislosti so zásobovaním elektrickou energiou, však existuje mimoriadny záujem spotrebiteľov o to, aby mohli svoju individuálnu spotrebu elektrickej energie pravidelne kontrolovať a sledovať.

123.

V konečnom dôsledku bude záležitosťou KZD, aby s ohľadom na všetky okolnosti prejednávaného prípade starostlivo zvážila, či na jednej strane existuje riziko, že dôjde k stigmatizovaniu etnickej skupiny v oboch dotknutých mestských častiach a či na druhej strane došlo k primeranému zohľadneniu záujmov dotknutých spotrebiteľov elektrickej energie.

124.

Súhrnne platí, že také opatrenie, ktoré je v prejednávanom prípade predmetom sporu, môže byť opodstatnené, pokiaľ slúži na to, aby prispelo na prevenciu podvodov a zneužívania, ako aj na zaistenie kvality zásobovania elektrickou energiou v záujme všetkých spotrebiteľov, a to pod podmienkou, že

125.

Vychádzajúc z uvedených úvah, navrhujem, aby Súdny dvor na otázky položené Komisija za zaštita ot diskriminacija (KZD) odpovedal takto: