—

Interseroh Scrap and Metals Trading GmbH, v zastúpení: A. Oexle, Rechtsanwalt,

—

Sonderabfall-Management-Gesellschaft Rheinland-Pfalz mbH (SAM), v zastúpení: C. v. der Lühe, Rechtsanwalt,

—

belgická vláda, v zastúpení: M. Jacobs a T. Materne, splnomocnení zástupcovia,

—

rakúska vláda, v zastúpení: C. Pesendorfer, splnomocnená zástupkyňa,

—

portugalská vláda, v zastúpení: L. Fernandes a M. João Lois, splnomocnení zástupcovia,

—

Európska komisia, v zastúpení: G. Wilms a A. Marghelis, splnomocnení zástupcovia,

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 18 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1013/2006 zo 14. júna 2006 o preprave odpadu (Ú. v. EÚ L 190, s. 1), zmeneného a doplneného nariadením Komisie (ES) č. 308/2009 z 15. apríla 2009 (Ú. v. EÚ L 97, s. 8, ďalej len „nariadenie č. 1013/2006“).

2

Tento návrh bol podaný v rámci konania o žalobe podanej spoločnosťou Interseroh Scrap and Metals Trading GmbH (ďalej len „Interseroh“), ktorá sa špecializuje na obchod s oceľovým a kovovým šrotom, proti spoločnosti Sonderabfall-Management-Gesellschaft Rheinland-Pfalz mbH (SAM) (ďalej len „SAM“), ktorú spolková krajina Porýnie-Falcko poverila najmä dohľadom nad pohybom osobitného odpadu v tejto spolkovej krajine, vo veci údajov, ktoré musia byť uvedené v doklade uvedenom v prílohe VII nariadenia č. 1013/2006 (ďalej len „doklad o preprave“).

3

Odôvodnenie č. 7 nariadenia č. 1013/2006 pripomína dôležitosť organizovať a regulovať dozor a riadenie prepravy odpadu spôsobom, ktorý zohľadňuje potrebu zachovať, chrániť a zlepšovať kvalitu životného prostredia a ľudského zdravia a ktorý podporuje jednotnejšie uplatňovanie uvedeného nariadenia v celej Európskej únii.

4

Podľa odôvodnenia č. 15 nariadenia č. 1013/2006 je vhodné zabezpečiť minimálnu úroveň dozoru a kontroly v prípade prepravy odpadu uvedeného v prílohách III, IIIA alebo IIIB tohto nariadenia, určeného na činnosti zhodnotenia tým, že sa vyžaduje, aby takúto prepravu sprevádzali určité informácie.

5

Podľa článku 1 ods. 1 nariadenia č. 1013/2006 sa týmto nariadením zavádzajú postupy a kontrolné režimy prepravy odpadu v závislosti od pôvodu, miesta určenia a trasy prepravy, druhu prepravovaného odpadu a typu predpísaného nakladania s odpadom na mieste jeho určenia.

6

Z článku 3 ods. 2 písm. a) nariadenia č. 1013/2006 vyplýva, že preprava odpadov určených na zhodnotenie uvedených v prílohe III alebo IIIB tohto nariadenia podlieha všeobecným požiadavkám na informácie uvedeným v článku 18 uvedeného nariadenia, ak množstvo prepravovaného odpadu presiahne 20 kg.

7

Príloha III nariadenia č. 1013/2006 s názvom „‚Zelený‘ zoznam odpadov“ zahŕňa najmä odpady uvedené v prílohe IX Dohovoru o riadení pohybu nebezpečných odpadov cez hranice štátov a ich zneškodňovaní, podpísaného v Bazileji 22. marca 1989, ktorý bol schválený v mene Spoločenstva rozhodnutím Rady 93/98/EHS z 1. februára 1993 (Ú. v. ES L 39, s. 1; Mim. vyd. 11/018, s. 301, ďalej len „Bazilejský dohovor“).

8

Príloha IX Bazilejského dohovoru uvádza, že na odpady, ktoré sú uvedené v tejto prílohe, sa v zásade nevzťahuje článok 1 ods. 1 písm. a) tohto dohovoru, a teda v zásade nie sú považované za „nebezpečné odpady“ podľa tohto dohovoru.

9

V uvedenej prílohe IX Bazilejského dohovoru sú pod kódom B 1010 uvedené „Kovové odpady a odpady s obsahom zliatiny kovov v kovovej nedisperznej forme“, predovšetkým železný a oceľový šrot, chrómový, medený, niklový, hliníkový, zinkový a cínový šrot.

10

Článok 18 nariadenia č. 1013/2006 s názvom „Odpad, ktorý musí byť sprevádzaný určitými informáciami“ stanovuje:

„1.   Odpad uvedený v článku 3 ods. 2 a 4, ktorý je určený na prepravenie, podlieha nasledujúcim procedurálnym požiadavkám:

2.   Zmluva o zhodnotení odpadu uvedená v prílohe VII medzi osobou, ktorá zariaďuje prepravu, a príjemcom je vo chvíli začatia prepravy účinná a obsahuje nasledujúcu povinnosť platnú v prípade, ak by nebolo možné dokončiť prepravu odpadu alebo jeho zhodnotenie, ako to bolo naplánované, alebo v prípade, ak by sa uskutočnila ako nezákonná preprava, zaväzujúcu osobu, ktorá zariaďuje prepravu, alebo ak osoba, ktorá zariaďuje prepravu, nie je schopná prepravu odpadu alebo jeho zhodnotenie dokončiť (napríklad preto, lebo je platobne neschopná), zaväzujúcu príjemcu:

Osoba, ktorá zariaďuje prepravu, alebo príjemca poskytne príslušnému dotknutému orgánu na základe žiadosti kópiu zmluvy.

3.   Členský štát môže v súlade so svojimi vnútroštátnymi právnymi predpismi vyžadovať na účely kontroly, uplatňovania, plánovania a štatistiky informácie, ako je to uvedené v odseku 1, o preprave, na ktorú sa vzťahuje tento článok.

4.   S informáciami uvedenými v odseku 1 sa zaobchádza ako s dôvernými údajmi, ak to vyžadujú právne predpisy Spoločenstva a vnútroštátne právne predpisy.“

11

Článok 20 ods. 2 nariadenia č. 1013/2006 osobe, ktorá zariaďuje prepravu, a príjemcovi najmä nariaďuje, aby najmenej tri roky odo dňa začatia prepravy archivovali informácie uvedené v článku 18 ods. 1 uvedeného nariadenia.

12

Doklad o preprave uvedený v prílohe VII nariadenia č. 1013/2006 má takúto podobu:

13

Podľa informácií, ktoré Súdnemu dvoru poskytol Verwaltungsgericht Mainz, Základný zákon Spolkovej republiky Nemecko (Grundgesetz für die Bundesrepublik Deutschland, ďalej len „základný zákon“) zaručuje ochranu obchodného tajomstva na základe ustanovenia jeho článku 12, ktorý sa týka slobodného výkonu podnikateľskej činnosti v spojení s článkom 14, ktorý sa týka práva na vlastníctvo. Okrem toho podľa judikatúry Bundesverfassungsgericht (Ústavného súdu) zdroje zásobovania podniku sú predmetom obchodného tajomstva, na ktoré sa vzťahuje ochrana základných práv.

14

Interseroh je dcérskou spoločnosťou spoločnosti Interseroh SE, ktorá je jedným z najvýznamnejších podnikov v Európe špecializujúcich sa na zber, nakladanie a obchodovanie s druhotnými surovinami, a to so železným šrotom, s papierovým, plastovým a drevným odpadom. Interseroh SE zamestnáva približne 2 000 spolupracovníkov pracujúcich v stovke prevádzok nachádzajúcich sa v trinástich krajinách.

15

Spoločnosť Interseroh ako obchodníčka zabezpečuje dodávku celého množstva objednaného kovového šrotu rôznej kvality svojim zákazníkom, ktorými sú oceliarne, zlievarne a kovové huty.

16

V tomto kontexte vykonáva Interseroh svoje činnosti výlučne ako „obchodníčka sprostredkovateľka“ („Streckenhändlerin“). Táto osobitná forma obchodovania je charakteristická tým, že obchodník nakupuje tovar od pôvodcu odpadu alebo od osoby, ktorá odpad zbiera, a ďalej ho predáva bez toho, aby mal tovar sám fyzicky v držbe. Zmluvné vzťahy vznikajú len medzi obchodníkom a pôvodcom odpadu a medzi obchodníkom a príjemcom odpadu.

17

Druhy kovov, s ktorými obchoduje Interseroh, sa považovali za „odpady“ patriace pod kód B 1010 Bazilejského dohovoru, uvedený v prílohe IX tohto dohovoru, a v dôsledku toho za odpady, na ktoré sa vzťahuje „zelený“ zoznam uvedený v prílohe III nariadenia č. 1013/2006. Ich cezhraničná preprava preto podlieha požiadavkám na informácie uvedeným v článku 18 tohto nariadenia.

18

Osoba, ktorá zariaďuje prepravu, v prejednávanom prípade Interseroh, je podľa SAM v súlade s článkom 18 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 1013/2006 povinná zabezpečiť, aby odpad v priebehu prepravy sprevádzal doklad o preprave. Na základe článku 18 ods. 1 písm. b) a článku 20 ods. 2 nariadenia č. 1013/2006 musí príjemca tento doklad podpísať a archivovať ho najmenej tri roky.

19

Praktickým dôsledkom tohto výkladu je, že obchodník, ktorý sa nachádza v takej situácii, ako je spoločnosť Interseroh, je povinný vzhľadom na údaje, ktoré musia byť uvedené v kolónke 6 uvedeného dokladu, prezradiť svojim zákazníkom svoje dodávateľské zdroje a uvedení zákazníci teda majú možnosť priamo sa kontaktovať s pôvodcom odpadu alebo s osobou, ktorá odpad zbiera, a uzavrieť ďalšie zmluvy bez využitia služby obchodníka sprostredkovateľa.

20

Spoločnosť Interseroh sa domnieva, že povinnosť prezradiť svojim zákazníkom svoje dodávateľské zdroje je v rozpore s jej právom na ochranu obchodného tajomstva a predstavuje vážnu prekážku výkonu jej ekonomickej činnosti obchodníčky sprostredkovateľky. Okrem toho uvádza, že táto povinnosť jej spôsobuje majetkovú ujmu, keďže informácie týkajúce sa jej dodávateľských zdrojov predstavujú podstatnú časť jej know-how a hodnoty jej podniku. Napokon Interseroh uvádza, že pre povinnosť prezradiť svoje dodávateľské zdroje už stratila mnoho svojich zákazníkov.

21

Interseroh sa preto rozhodla v kolónke 6 dokladu o preprave označiť za pôvodcu odpadu alebo za osobu, ktorá odpad zbiera, seba samu, resp. túto kolónku nevyplniť, a to v niekoľkých prípadoch prepravy odpadu. Keďže však skutočný pôvodca odpadu alebo osoba, ktorá zbiera odpad, musí vyplývať z dodacích listov a zo sprievodných listov o hmotnosti, ktoré musia takisto sprevádzať prepravu odpadov a byť predložené v prípade kontroly, boli proti konateľovi spoločnosti Interseroh začaté správne priestupkové konania z dôvodu zjavného nesúladu medzi dodacími listami a sprievodnými listami o hmotnosti a kolónkou 6 dokladu o preprave.

22

Bolo to tak predovšetkým v prípade kontroly vozidla na diaľnici A3 v blízkosti mesta Montabaur 7. mája 2009. Rozhodnutím z 5. augusta 2009 uložil SAM konateľovi spoločnosti Interseroh pokutu vo výške 150 eur. V nadväznosti na odvolanie podané proti tomuto rozhodnutiu v súčasnosti prebieha konanie na Staatsanwaltschaft Mainz (Štátne zastupiteľstvo v Mainzi).

23

Spoločnosť Interseroh preto 18. decembra 2009 podala na vnútroštátny súd žalobu na určenie toho, že ako obchodníčka sprostredkovateľka nie je povinná uviesť totožnosť pôvodcu odpadu v kolónke 6 dokladu o preprave.

24

Vnútroštátny súd zastáva názor, že dôverné zaobchádzanie s informáciami týkajúcimi sa pôvodcov odpadu v zásade vyplýva zo základného zákona na základe spojených ustanovení článku 12 a 14, keďže sa všeobecne pripúšťa, že zdroje zásobovania podniku sú predmetom obchodného tajomstva, na ktoré sa vzťahuje ochrana základných práv.

25

Vzhľadom na tieto skutočnosti Verwaltungsgericht Mainz rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

26

Vnútroštátny súd vychádza zo zistenia, že článok 18 ods. 1 nariadenia č. 1013/2006 v zásade ukladá osobe, ktorá zariaďuje prepravu odpadu, na ktorý sa vzťahuje toto ustanovenie, aby vyplnila celý doklad o preprave a odovzdala ho príjemcovi odpadu na účely jeho podpisu a uschovania. Z tejto povinnosti vyplýva prezradenie totožnosti pôvodcu odpadu príjemcovi, ktoré má také prípadné nepriaznivé následky pre obchodníka sprostredkovateľa, ktorý sa nachádza v takej situácii ako Interseroh, ako sú následky uvedené v bodoch 20 a 21 tohto rozsudku.

27

Vnútroštátny súd sa vzhľadom na tieto okolnosti pýta, či sa taký obchodník sprostredkovateľ, akým je žalobkyňa, ktorý zariaďuje prepravu odpadov, môže užitočne odvolávať na článok 18 ods. 4 nariadenia č. 1013/2006, ktorý za určitých okolností umožňuje dôverné zaobchádzanie s údajmi, alebo na takú všeobecnú zásadu práva Únie, akou je ochrana obchodného tajomstva s cieľom vyhnúť sa tomu, aby sa totožnosť pôvodcu odpadu prostredníctvom dokladu o preprave vyzradila príjemcovi.

28

Z návrhu na začatie prejudiciálneho konania, ako aj z pripomienok predložených Súdnemu dvoru vyplýva, že všetka preprava, o ktorú ide v konaní vo veci samej, sa týka takých surovín, akými sú kovy rôznej kvality, ktoré sa nakupujú a ďalej predávajú cez sprostredkovateľa a predstavujú odpady patriace do „zeleného“ zoznamu, kde sa nachádzajú odpady, ktoré nie sú nebezpečné.

29

Svojou prvou, treťou a štvrtou otázkou, ktoré je potrebné skúmať spoločne, sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 18 ods. 4 nariadenia č. 1013/2006 vykladať v tom zmysle, že obchodníkovi sprostredkovateľovi, ktorý zariaďuje prepravu odpadu, umožňuje, aby príjemcovi neoznámil totožnosť pôvodcu odpadu, ak je to nevyhnutné na účely ochrany obchodného tajomstva sprostredkovateľa.

30

Článok 18 ods. 4 nariadenia č. 1013/2006 stanovuje, že s informáciami uvedenými v odseku 1 tohto článku, teda s informáciami nachádzajúcimi sa v doklade o preprave, sa zaobchádza ako s dôvernými údajmi, ak to vyžadujú právne predpisy Spoločenstva a vnútroštátne právne predpisy.

31

Pokiaľ ide o totožnosť osôb, ktoré môžu mať povinnosť zachovávať dôvernosť, na ktorú poukazuje článok 18 ods. 4 nariadenia č. 1013/2006, z doslovného a systematického výkladu uvedeného ustanovenia vyplýva, že povinnosť zachovávať dôvernosť, ktorá sa v tomto ustanovení nachádza, môže byť uložená akejkoľvek osobe, ktorá má k dispozícii predmetné informácie, čo zahŕňa tak orgány miesta odoslania a miesta určenia, ako aj všetky fyzické a právnické osoby podieľajúce sa na preprave odpadov.

32

Znenie článku 18 ods. 4 nariadenia č. 1013/2006 totiž nijako nerozlišuje medzi osobami, ktorú môžu mať k dispozícii dotknuté informácie, predovšetkým nijako neodkazuje na článok 18 ods. 3 nariadenia č. 1013/2006, ktorý sa týka konkrétne verejnoprávnych orgánov.

33

V každom prípade aj z článku 18 nariadenia č. 1013/2006 je možné vyvodiť, že povinnosť zachovávať dôvernosť, na ktorú odkazuje odsek 4 tohto článku, nemôže brániť tomu, aby medzi podnikmi podieľajúcimi sa na preprave dochádzalo k výmene informácií uvedených v prílohe VII tohto nariadenia.

34

Na jednej strane článok 18 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 1013/2006 stanovuje povinnosť vyplniť doklad o preprave, ktorý musí povinne sprevádzať akúkoľvek prepravu odpadov, na ktorú sa vzťahuje toto ustanovenie. Osoba, ktorá takúto prepravu zariaďuje, je teda povinná vyplniť predovšetkým kolónku 6 dokladu o preprave upraveného v prílohe VII uvedeného nariadenia, v ktorej musí uviesť názov pôvodcu odpadu.

35

Na druhej strane článok 18 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 1013/2006 stanovuje, že doklad o preprave musí byť podpísaný osobou, ktorá zariaďuje prepravu odpadov, a príjemcom, zatiaľ čo článok 20 ods. 2 tohto nariadenia ukladá osobe, ktorá zariaďuje prepravu, a príjemcovi povinnosť uchovávať informácie uvedené v článku 18 ods. 1 uvedeného nariadenia najmenej tri roky odo dňa začatia prepravy.

36

Tieto ustanovenia nevyhnutne majú za následok, že príjemca získa všetky informácie uvedené v doklade o preprave, a teda zistí najmä totožnosť pôvodcu odpadu, ktorý je identifikovaný, ako to vyžaduje príloha VII toho istého nariadenia, v kolónke 6 tohto dokladu.

37

Prípadná povinnosť dôverného zaobchádzania uvedená v článku 18 ods. 4 nariadenia č. 1013/2006 nemôže mať v tejto súvislosti vplyv, keďže, ako uvádza generálny advokát v bode 50 svojich návrhov, k dôvernému zaobchádzaniu s informáciami uvedenými v doklade o preprave môže dôjsť až po tom, ako bol uvedený doklad vyplnený a odovzdaný. Článok 18 ods. 4 nariadenia č. 1013/2006 sa môže použiť len vtedy, ak boli informácie predtým uvedené v doklade o preprave v súlade s ustanovením odseku 1 tohto článku v spojení s prílohou VII tohto nariadenia.

38

Preto sa rozsah takejto povinnosti zachovávať dôvernosť, ako uvádza generálny advokát v bode 64 svojich návrhov, nevyhnutne obmedzuje na vzťahy, ktoré osoby, ktoré majú prístup k dokladu o preprave, teda príslušné správne orgány a osoby podieľajúce sa na preprave, udržujú s tretími osobami.

39

Tento výklad podporuje aj znenie článku 18 ods. 4 nariadenia č. 1013/2006, ktoré výslovne uvádza, že s informáciami uvedenými v doklade o preprave sa „zaobchádza ako s dôvernými údajmi“, a nezmieňuje sa o hypotetickej výnimke z povinnosti uviesť všetky požadované údaje v doklade o preprave. Tento výklad potvrdzuje poznámka pod čiarou 3 prílohy VII tohto nariadenia, ktorá zdôrazňuje, že informácie o pôvodcovi alebo osobe, ktorá odpad zbiera, musia byť poskytnuté, ak osoba, ktorá zariaďuje prepravu, nie je pôvodkyňou odpadu alebo osobou, ktorá odpad zbiera.

40

Na prvú, tretiu a štvrtú otázku je teda potrebné odpovedať tak, že článok 18 ods. 4 nariadenia č. 1013/2006 sa musí vykladať v tom zmysle, že obchodníkovi sprostredkovateľovi, ktorý zariaďuje prepravu odpadu, neumožňuje, aby príjemcovi neoznámil totožnosť pôvodcu odpadu, ako stanovuje odsek 1 tohto článku v spojení s prílohou VII uvedeného nariadenia, a to aj keby toto neuvedenie totožnosti bolo nevyhnutné na účely ochrany obchodného tajomstva tohto obchodníka sprostredkovateľa.

41

Druhá otázka je položená len pre prípad, že by článok 18 ods. 4 nariadenia č. 1013/2006 neumožňoval obchodníkovi sprostredkovateľovi, ktorý zariaďuje prepravu odpadov, neoznámiť príjemcovi totožnosť pôvodcu odpadu. Vnútroštátny súd uvádza, že základný zákon zabezpečuje, ako sa uvádza v bode 13 tohto rozsudku, ochranu obchodného tajomstva, ktorá sa vzťahuje okrem iného na dodávateľské zdroje podniku. Podľa vnútroštátneho súdu neexistuje uplatniteľné vnútroštátne ustanovenie, ktoré by umožňovalo obmedziť dotknuté základné práva. Vnútroštátny súd sa vzhľadom na tieto skutočnosti pýta, či sa na obchodné tajomstvo vzťahuje ochrana zakotvená v primárnom práve Únie, ktorá by obmedzila pôsobnosť článku 18 ods. 1 nariadenia č. 1013/2006.

42

V dôsledku toho je potrebné domnievať sa, že vnútroštátny súd sa svojou otázkou pýta, či sa článok 18 ods. 1 nariadenia č. 1013/2006 má vykladať v tom zmysle, že v kontexte prepravy odpadov, na ktorú sa vzťahuje toto ustanovenie, ukladá obchodníkovi sprostredkovateľovi, aby vyplnil kolónku 6 dokladu o preprave a odovzdal ju príjemcovi bez toho, aby rozsah tejto povinnosti mohol byť obmedzený právom na ochranu obchodného tajomstva.

43

V tejto súvislosti článok 15 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie zakotvuje právo na prácu a vykonávanie slobodne zvoleného alebo prijatého povolania, článok 16 tejto charty upravuje slobodu podnikania a článok 17 tejto charty upravuje vlastnícke právo. Okrem toho slobodný výkon podnikateľskej činnosti, ako aj právo na vlastníctvo sú podľa ustálenej judikatúry súčasťou všeobecných zásad práva Únie (pozri rozsudky z 5. októbra 1994, Nemecko/Rada, C-280/93, Zb. s. I-4973, bod 78; z 10. júla 2003, Booker Aquaculture a Hydro Seafood, C-20/00 a C-64/00, Zb. s. I-7411, bod 68; z 12. júla 2005, Alliance for Natural Health a i., C-154/04 a C-155/04, Zb. s. I-6451, bod 126, ako aj zo 6. decembra 2005, ABNA a i., C-453/03, C-11/04, C-12/04 a C-194/04, Zb. s. I-10423, bod 87). Navyše, ako takisto vyplýva z ustálenej judikatúry, ochrana obchodného tajomstva je všeobecnou zásadou práva Únie (pozri rozsudok zo 14. februára 2008, Varec, C-450/06, Zb. s. I-581, bod 49 a citovanú judikatúru).

44

V každom prípade je potrebné uviesť, že aj keby povinnosť prezradiť príjemcovi totožnosť pôvodcu odpadu ohrozovala ochranu obchodného tajomstva obchodníkov sprostredkovateľov, takéto zistenie nemôže mať za následok obmedzenie pôsobnosti ustanovenia sekundárneho práva, ktoré je jasné a bezpodmienečné.

45

Ako sa uvádza v bodoch 33 až 40 tohto rozsudku, mechanizmus správnej kontroly uvedený v článku 18 nariadenia č. 1013/2006 nevyhnutne má za následok to, že príjemca zistí totožnosť pôvodcu odpadu, pričom zo znenia tohto nariadenie nie je možné vyvodiť nijakú výnimku.

46

Vzhľadom na tieto skutočnosti by neodôvodnený zásah do ochrany obchodného tajomstva, za predpokladu, že by mohol byť preukázaný, mohol viesť nie k obmedzeniu pôsobnosti článku 18 nariadenia č. 1013/2006, ale k spochybneniu platnosti tohto ustanovenia. Vnútroštátny súd však Súdnemu dvoru nepoložil otázku týkajúcu sa platnosti článku 18 nariadenia č. 1013/2006 ani nevyjadril pochybnosť v tejto súvislosti a Súdny dvor nemá k dispozícii dostatočné poznatky o skutkových okolnostiach na to, aby mohol posúdiť platnosť uvedeného ustanovenia.

47

V dôsledku toho treba na druhú otázku odpovedať tak, že článok 18 ods. 1 nariadenia č. 1013/2006 sa má vykladať v tom zmysle, že v kontexte prepravy odpadov, na ktorú sa vzťahuje toto ustanovenie, ukladá obchodníkovi sprostredkovateľovi, aby vyplnil kolónku 6 dokladu o preprave a odovzdal ju príjemcovi bez toho, aby rozsah tejto povinnosti mohol byť obmedzený právom na ochranu obchodného tajomstva.

48

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (štvrtá komora) rozhodol takto: