1.

Režim colného uskladňovania upravený colným kódexom ( 2 ) umožňuje uskladnenie tovaru, ktorý nepochádza zo Spoločenstva, v colnom sklade bez toho, aby tento tovar podliehal dovoznému clu.

2.

Prevádzka súkromného colného skladu, ktorý je colným režimom s podmienečným oslobodením od cla s ekonomickým účinkom, si vyžaduje povolenie a vzťahujú sa na ňu určité podmienky. ( 3 ) Osoba určená colnými orgánmi musí najmä viesť skladovú evidenciu všetkého tovaru uskladňovaného v režime colného uskladňovania. Táto skladová evidencia vždy ukazuje aktuálne zásoby tovaru, ktoré sa ešte nachádzajú v režime colného uskladňovania.

3.

V spore vo veci samej mala spoločnosť Eurogate Distribution GmbH (ďalej len „Eurogate Distribution“) povolenie na prevádzkovanie súkromného colného skladu. Je nesporné, že tovaru uskladnenému v predmetnom colnom sklade bolo z dôvodu spätného vývozu pridelené nové colne schválené určenie alebo použitie, takže colný režim bol riadne ukončený. ( 4 )

4.

Ukázalo sa však, že spoločnosť Eurogate Distribution si nesplnila povinnosť zapísať odber tovaru do skladovej evidencie pri jeho odobratí z colného skladu, ale urobila to až omnoho neskôr.

5.

Hauptzollamt Hamburg-Stadt (ďalej len „Hauptzollamt“) na základe tohto zistenia vyrubil na tovar oneskorene zapísaný do skladovej evidencie clo podľa článku 204 colného kódexu.

6.

Finanzgericht Hamburg (Finančný súd v Hamburgu), na ktorý Eurogate Distribution podala žalobu proti colnému výmeru, položil Súdnemu dvoru prejudiciálnu otázku, ktorou sa pýta, či porušenie povinnosti zapísať odobratie tovaru z colného skladu do informačného systému, ktorý je na to určený, napriek tomu, že tovaru bolo pri ukončení colného režimu pridelené nové colne schválené určenie alebo použitie, vedie ku vzniku colného dlhu na základe článku 204 ods. 1 písm. a) colného kódexu.

7.

Podobne ako vec Döhler Neuenkirchen (C-262/10) prejednávaná na Súdnom dvore, v ktorej dnes tiež prednesiem svoje návrhy a ktorá sa týka oneskoreného predloženia potvrdenia o prepustení tovaru z colného režimu aktívneho zošľachťovania, aj prejednávaná vec Súdnemu dvoru umožní spresniť podmienky vzniku colného dlhu podľa článku 204 colného kódexu. Skutkové okolnosti a porušenie povinnosti, ktoré by podľa uvedeného článku mohlo viesť ku vzniku dlhu, sú síce v týchto dvoch veciach rozdielne, avšak treba konštatovať, že tieto veci sa týkajú výkladu tej istej právnej normy a že v oboch veciach ide o colné režimy s podmienečným oslobodením od cla, konkrétne o režim aktívneho zošľachťovania vo veci C-262/10 a o režim colného uskladňovania vo veci C-28/11.

8.

Z článku 4 colného kódexu vyplýva, že na účely uvedeného kódexu sa „colným dlhom pri dovoze“ rozumie povinnosť osoby zaplatiť dovozné clo, ktoré sa vzťahuje na konkrétny tovar podľa platných predpisov Spoločenstva. Colne schválené určenie alebo použitie znamená predovšetkým prepustenie tovaru do colného režimu alebo jeho spätný vývoz z colného územia Európskeho spoločenstva. Colný režim zas znamená najmä colné uskladňovanie.

9.

Režim colného uskladňovania je režim s podmienečným oslobodením od cla, ktorý predstavuje colný režim s ekonomickým účinkom v zmysle článku 84 ods. 1 písm. a) a b) colného kódexu.

10.

Z článku 98 ods. 1 a 2 colného kódexu vyplýva, že režim colného uskladňovania umožňuje uskladňovať v colnom sklade tovar, ktorý nepochádza zo Spoločenstva bez toho, aby tento tovar podliehal dovoznému clu. Výraz „colný sklad“ znamená akékoľvek miesto schválené colnými orgánmi a nachádzajúce sa pod colným dohľadom, kde je tovar skladovaný za podmienok stanovených týmto kódexom.

11.

Podľa článku 99 tohto kódexu je súkromným skladom colný sklad vyhradený na uskladňovanie tovaru skladovateľom. Skladovateľom je osoba, ktorej bolo udelené povolenie na prevádzkovanie colného skladu. Ukladateľom je osoba viazaná colným vyhlásením, na základe ktorého bol tovar prepustený do režimu colného uskladňovania, alebo osoba, na ktorú boli prevedené práva a povinnosti tejto osoby.

12.

Článok 105 ods. 1 colného kódexu stanovuje:

„Osoba určená colnými orgánmi vedie skladovú evidenciu všetkého tovaru uskladňovaného v režime colné uskladňovanie vo forme schválenej týmito orgánmi. ...“

13.

Článok 107 colného kódexu stanovuje:

„Tovar prepustený do režimu colné uskladňovanie sa zapisuje do skladovej evidencie podľa článku 105 ihneď po tom, ako bol prepravený do colného skladu.“

14.

Hlava VII colného kódexu nazvaná „Colný dlh“ obsahuje v kapitole 2 ustanovenia týkajúce sa vzniku colného dlhu.

15.

V článku 201 colného kódexu je uvedené zásadné pravidlo v takomto znení:

„1.   Colný dlh pri dovoze vzniká:

2.   Colný dlh vzniká v okamihu prijatia daného colného vyhlásenia.

3. ...“

16.

V článku 204 colného kódexu je takto stanovená zvyšková kategória:

„1.   Colný dlh pri dovoze vzniká:

...

s výnimkou prípadov, ktoré sú uvedené v článku 203, pokiaľ sa nezistí, že nedodržanie týchto podmienok nemá podstatný vplyv na správne vykonávanie dočasného uskladnenia alebo daného colného režimu.

2.   Colný dlh vzniká buď v okamihu, keď prestane byť plnená povinnosť, ktorej nesplnením colný dlh vzniká, alebo okamihom, keď je tovar prepustený do daného colného režimu, a ak sa dodatočne zistí, že podmienky stanovené na prepustenie tovaru do uvedeného colného režimu alebo udelenie zníženej alebo nulovej sadzby dovozného cla v dôsledku konečného použitia tovaru neboli v skutočnosti splnené.

3. ...“

17.

Colný kódex je doplnený vykonávacím nariadením č. 2454/93. ( 5 )

18.

Články 529 a 530 vykonávacieho nariadenia obsahujú ustanovenia o vedení skladovej evidencie v colnom sklade.

19.

Článok 529 ods. 1 uvedeného nariadenia stanovuje:

„Colné záznamy vždy ukazujú aktuálne zásoby tovaru, ktoré sa ešte stále nachádzajú v režime colného uskladnenia. Správca colného skladu predkladá dozornému úradu v lehotách ustanovených colnými orgánmi zoznam uvedených zásob.“

20.

Článok 530 ods. 3 vykonávacieho nariadenia stanovuje:

„Zápis v skladových záznamoch týkajúci sa opustenia colného režimu sa vykoná najneskôr v čase, keď tovar opúšťa colný sklad alebo skladovacie zariadenie držiteľa.“

21.

V článku 859 vykonávacieho nariadenia sú uvedené prípady, v ktorých nesplnenie povinnosti podľa článku 204 ods. 1 colného kódexu nevedie ku vzniku colného dlhu, lebo toto nesplnenie nemá významný účinok na správnu prevádzku dočasného uskladnenia alebo príslušný colný režim. ( 6 )

22.

Eurogate Distribution má povolenie na prevádzkovanie súkromného colného skladu od roku 2006. Skladová evidencia týkajúca sa tohto colného skladu je v súlade s povolením vedená pomocou informačného systému.

23.

Eurogate Distribution ako skladovateľ prijala od zákazníkov do svojho súkromného colného skladu tovar, ktorý nepochádzal so Spoločenstva, na účely jeho spätného vývozu mimo územia Európskej únie. Pri odobratí tovaru z colného skladu boli podané colné vyhlásenia na jeho spätný vývoz a tento tovar bol skutočne spätne vyvezený mimo colného územia.

24.

Pri colnej kontrole sa však zistilo, že odbery sporného tovaru boli do skladovej evidencie zapísané až po uplynutí 11 až 126 dní od jeho skutočného odobratia, čiže oneskorene podľa článku 105 prvého odseku colného kódexu v spojení s článkom 529 ods. 1 a článkom 530 ods. 3 vykonávacieho nariadenia.

25.

Colným výmerom z 1. júla 2008 vyrubil Hauptzollamt na oneskorene zapísaný tovar dovozné clo a zodpovedajúcu daň z pridanej hodnoty. Eurogate Distribution proti tomuto colnému výmeru podala námietku.

26.

Po odpustení časti cla na základe rozhodnutia z 11. augusta 2009 Hauptzollamt napokon rozhodnutím o námietke z 8. decembra 2009 zamietol námietku spoločnosti Eurogate Distribution ako neodôvodnenú, keďže oneskorené zápisy do skladovej evidencie sa mali považovať za porušenie povinností spoločnosti Eurogate Distribution v rámci režimu colného uskladňovania, v dôsledku čoho došlo podľa článku 204 ods. 1 písm. a) colného kódexu ku vzniku colného dlhu. Vnútroštátny súd v tomto smere poukazuje na to, že v dôsledku hrubej nedbanlivosti, ktorej sa dopustila Eurogate Distribution, nemožno dospieť k záveru, že toto porušenie nemalo účinok na správnu prevádzku colného režimu, takže v prejednávanej veci nie sú splnené podmienky uvedené v článku 859 vykonávacieho nariadenia.

27.

Eurogate Distribution teda podala na Finanzgericht Hamburg (Finančný súd v Hamburgu) žalobu, ktorou sa domáha zrušenia colného výmeru z 1. júla 2008 v znení rozhodnutia z 11. augusta 2009 potvrdeného rozhodnutím o námietke z 8. decembra 2009, pričom najmä uvádza, že oneskorené zápisy odberov tovaru z colného skladu do skladovej evidencie nie sú porušením jej povinností podľa článku 204 ods. 1 písm. a) colného kódexu, keďže túto povinnosť zápisu do skladovej evidencie vyplývajúcu z ustanovení článku 105 colného kódexu v spojení s článkom 530 ods. 3 vykonávacieho nariadenia treba splniť až po ukončení režimu colného uskladňovania.

28.

Hauptzollamt spochybňuje toto stanovisko s odôvodnením, že v prípade skladovej evidencie nejde o povinnosť s plnením po ukončení predmetného režimu. Naopak, zápis do skladovej evidencie sa má vykonať ešte počas režimu colného uskladňovania alebo zároveň s ukončením tohto režimu. Režim colného uskladňovania sa podľa názoru Hauptzollamt v predmetnom prípade skončil až po odobratí tovaru, ktorý nepochádzal zo Spoločenstva, pri jeho prepustení do režimu tranzitu ako nového colne schváleného určenia alebo použitia.

29.

Vnútroštátny súd sa domnieva, že tvrdenie, že porušenie povinnosti okamžitého zápisu odberu tovaru do skladovej evidencie vedie ku vzniku colného dlhu, vyvoláva pochybnosti.

30.

Vnútroštátny súd v tomto smere poukazuje na to, že podľa názoru, ktorý na základe znenia článku 204 ods. 1 písm. a) colného kódexu presadzuje časť nemeckej právnej náuky, možno tvrdiť, že v prejednávanej veci k porušeniu povinnosti došlo „počas“ používania colného režimu a že toto porušenie „nevyplynulo“ z tohto používania, takže nijaký colný dlh nevznikol. Pokiaľ už tovaru bolo pri jeho odobratí z colného skladu pridelené nové colne schválené určenie alebo použitie a porušenie povinnosti teda už nič nezmenilo na právnom postavení tovaru, vnútroštátny súd si navyše kladie otázku, do akej miery je vznik colného dlhu ešte vôbec možný a či by sa určité porušenia colného režimu nemali postihovať iným spôsobom.

31.

Keďže Finanzgericht Hamburg sa domnieva, že rozhodnutie vo veci samej závisí od výkladu práva Únie, rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru nasledujúcu prejudiciálnu otázku:

„Má sa článok 204 ods. 1 písm. a) [colného kódexu] vykladať v tom zmysle, že v prípade tovaru, ktorý nepochádzal zo Spoločenstva, nachádzal sa v režime colného uskladňovania a po ukončení tohto režimu bol prepustený do nového colného režimu, vedie porušenie povinnosti zapísať odobratie tovaru z colného skladu do informačného systému, ktorý je na to určený, už pri ukončení režimu colného uskladňovania a nie až oveľa neskôr, ku vzniku colného dlhu za tovar?“

32.

Písomné pripomienky predložila Eurogate Distribution, česká vláda a Európska komisia.

33.

Eurogate Distribution, talianska vláda a Komisia boli zastúpené na spoločnom pojednávaní s vecou C-262/10, ktoré sa konalo 1. decembra 2011.

34.

Vnútroštátny súd sa svojou prejudiciálnou otázkou v podstate pýta, či sa má článok 204 ods. 1 písm. a) colného kódexu vykladať v tom zmysle, že nesplnenie povinnosti zapísať odber tovaru, ktorý nepochádza zo Spoločenstva, z colného skladu do skladovej evidencie, ktorá je na to určená, najneskôr pri odobratí uvedeného tovaru vedie ku vzniku colného dlhu za tento tovar.

35.

Súdny dvor má teda spresniť podmienky, ktoré treba dodržiavať v rámci režimu colného uskladňovania a ktorých porušenie vedie ku vzniku colného dlhu.

36.

V prejednávanej veci nejde o úplné nedodržanie príslušných ustanovení a už vôbec nie o odmietnutie spolupráce s colnými orgánmi. Režim colného uskladňovania totiž v spore vo veci samej prebehol správne s výnimkou povinnosti zápisu tovaru do skladovej evidencie v čo najkratšom čase.

37.

Vzhľadom na spojitosť medzi touto vecou a s vecou C-262/10 považujem za vhodné odkázať na svoje návrhy v uvedenej súvisiacej veci s cieľom vyhnúť sa opakovaniu.

38.

Z dôvodov vysvetlených v uvedenej veci Döhler Neuenkirchen (body 35 až 37) konštatujem, že vznik colného dlhu je objektívnym následkom vzniku okolností uvedených v colnom kódexe, ktorými je buď riadne prepustenie do voľného obehu, alebo nesplnenie povinnosti.

39.

Pokiaľ ide konkrétne o skladovú evidenciu, povinnosť viesť skladovú evidenciu tovaru uskladneného v súkromnom colnom sklade, ktorá je stanovená v článku 105 colného kódexu, treba považovať za podstatnú povinnosť. V článku 529 ods. 1 vykonávacieho nariadenia sa totiž uvádza, že „zo skladovej evidencie musí byť vždy zrejmý súčasný objem tovaru, ktorý je ešte v režime colného uskladňovania“.

40.

Z toho vyplýva, že keď chýbajú náležitosti potrebné na správne uplatňovanie režimu colného dohľadu v zmysle článku 529 vykonávacieho nariadenia, povinnosť viesť skladovú evidenciu nemožno považovať za splnenú. Vyplýva z toho porušenie podstatnej povinnosti režimu colného dohľadu. ( 7 )

41.

Súdny dvor mal v už citovanom rozsudku Société Groupe Limagrain Holding prednedávnom príležitosť rozhodnúť o funkcii skladovej evidencie v rámci získania preddavku na platbu vývoznej náhrady. V uvedenom rozsudku bolo získanie preddavku podmienené najmä preukázaním toho, že výrobky, pre ktoré bolo predložené platobné vyhlásenie, boli umiestnené pod colný dohľad a zostali pod týmto dohľadom až do ich vývozu. Súdny dvor skonštatoval, že účelom podriadenia týchto výrobkov režimu colného dohľadu bolo zabezpečiť totožnosť výrobkov uvedených v platobnom vyhlásení a výrobkov, ktoré boli skutočne vyvezené. V prípade nevykonania riadneho prepustenia do režimu colného uskladnenia dôkaz, že tovary uvedené vo vyhlásení o platbe preddavku boli skutočné vyvezené, nemôže byť uspokojivo poskytnutý. Prípad, keď nebola splnená podmienka viesť skladovú evidenciu výrobkov umiestnených pod tento dohľad v súlade s colnými predpismi Únie, považoval Súdny dvor za vyňatie z colného dohľadu. Colné orgány sú v oboch prípadoch zbavené možnosti kontrolovať obeh dotknutých výrobkov a v dôsledku toho sa ubezpečiť o dodržaní podmienok spojených so systémom platieb preddavkov na vývozné náhrady. ( 8 )

42.

Na rozdiel od veci, v ktorej bol vydaný rozsudok Société Groupe Limagrain Holding a v ktorej sa skladová evidencia vôbec neviedla, v prejednávanej veci bola skladová evidencia vedená, hoci s oneskorením od približne desať do vyše sto dní. Navyše sa zdá, že colným orgánom boli napriek tomu predložené vyhlásenia o novom colne schválenom určení alebo použití tovaru s cieľom ukončiť režim colného uskladňovania. Z platných právnych predpisov však nevyplýva, že v takejto situácii by colné vyhlásenie mohlo nahradiť riadne splnenie povinnosti viesť skladovú evidenciu v rámci režimu colného uskladňovania.

43.

Ďalej poznamenávam, že vnútroštátny súd nekvalifikoval skutkové okolnosti sporu vo veci samej ako „odňatie spod colného dohľadu“ podľa článku 203 colného kódexu, ale ako „nesplnenie povinnosti“ v zmysle článku 204 uvedeného kódexu. Keďže pôsobnosť týchto článkov nie je sporná, treba vychádzať z predpokladu, že je potrebné uplatniť článok 204 colného kódexu. ( 9 )

44.

Treba poukázať aj na to, že oneskorený zápis do skladovej evidencie nepatrí medzi prípady, ktoré možno považovať za „neplnenie, ktoré nemá významný účinok“ na správnu prevádzku predmetného colného režimu, lebo takýto prípad nefiguruje v taxatívnom zozname uvedenom v článku 859 vykonávacieho nariadenia. ( 10 )

45.

Eurogate Distribution sa odvoláva aj na zjavne prehnanú povahu následku obyčajnej nezrovnalosti, ktorej sa dopustila z nedbanlivosti, keďže v nemeckých právnych prepisoch je vznik colného dlhu spojený s výberom dovoznej dane z pridanej hodnoty. Poukazujem na to, že otázka prepojenia medzi výberom cla a vyrubením dane z pridanej hodnoty pri dovoze v nemeckých právnych predpisoch nie je predmetom prejudiciálneho konania. Tejto otázke sa teda nebudem bližšie venovať napriek tomu, že otázky, na ktoré poukázala Komisia v súvislosti so súladom uvedeného prepojenia s právom Únie v oblasti dane z pridanej hodnoty, nepovažujem za irelevantné.

46.

V každom prípade je potrebné zopakovať dve pripomienky uvedené v návrhoch týkajúcich sa už citovanej veci C–262/10.

47.

Po prvé povinnosť zaplatiť v takomto prípade clo nepredstavuje administratívnu, daňovú alebo trestnoprávnu sankciu, ale len dôsledok zistenia nesplnenia podmienok požadovaných na získanie výhody vyplývajúcej z uplatňovania režimu colného uskladňovania, v dôsledku čoho nie je možné uplatniť podmienečné oslobodenie od cla a vyrubenie cla je odôvodnené. ( 11 ) V tomto smere odkazujem na body 55 až 59 svojich návrhov prednesených vo veci C–262/10.

48.

Po druhé poukazujem na to, že na účely colného kódexu colný dlh nezodpovedá pojmu colný dlh «s ekonomickým účinkom“, podľa ktorého ku vzniku colného dlhu dochádza len v súvislosti s tovarom prepusteným do voľného obehu. Otázka, či predmetný tovar nakoniec bol alebo nebol prepustený do voľného obehu, preto nie je relevantná. Z toho vyplýva, že clo možno vybrať aj z tovaru, ktorý skutočne opustil územie Únie. ( 12 )

49.

Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy navrhujem, aby Súdny dvor na prejudiciálnu otázku, ktorú položil Finanzgericht Hamburg, odpovedal takto:

Článok 204 ods. 1 písm. a) nariadenia Rady (EHS) č. 2913/92 z 12. októbra 1992, ktorým sa ustanovuje Colný kódex spoločenstva, zmeneného a doplneného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 648/2005 z 13. apríla 2005 sa má vykladať v tom zmysle, že v prípade tovaru, ktorý nepochádza zo Spoločenstva, vedie nesplnenie povinnosti zapísať odobratie tovaru z colného skladu do skladovej evidencie, ktorá je na to určená, a to najneskôr pri odobratí tovaru z colného skladu ku vzniku colného dlhu za tento tovar aj za predpokladu, že ten istý tovar bol spätne vyvezený.