Vec C‑585/10

Niels Møller

proti

Haderslev Kommune

(návrh na začatie prejudiciálneho konania podaný Vestre Landsret)

„Integrovaná prevencia a kontrola znečisťovania životného prostredia – Smernica 96/61/ES – Príloha I bod 6.6 písm. c) – Zariadenia na intenzívny chov ošípaných s viac ako 750 miestami pre prasnice – Zahrnutie alebo nezahrnutie miest pre prasnice prvôstky“

Abstrakt rozsudku

Životné prostredie – Integrovaná prevencia a kontrola znečisťovania životného prostredia – Smernica 96/61 – Zariadenia na intenzívny chov ošípaných s viac ako 750 miestami pre prasnice – Pojem miesta pre prasnice

[Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 166/2006; smernica Rady 96/61, článok 1 a príloha I bod 6.6 písm. c)]

Výraz „miesta pre prasnice“ uvedený v bode 6.6 písm. c) prílohy I smernice 96/61 o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia sa má vykladať v tom zmysle, že zahŕňa miesta pre prasnice prvôstky, teda pripustené samice ošípanej pred prvým prasením.

(pozri bod 39 a výrok)

ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (ôsma komora)

z 15. decembra 2011 (*)

„Integrovaná prevencia a kontrola znečisťovania životného prostredia – Smernica 96/61/ES – Príloha I bod 6.6 písm. c) – Zariadenia na intenzívny chov ošípaných s viac ako 750 miestami pre prasnice – Zahrnutie alebo nezahrnutie miest pre prasnice prvôstky“

Vo veci C‑585/10,

ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Vestre Landsret (Dánsko) z 2. decembra 2010 a doručený Súdnemu dvoru 13. decembra 2010, ktorý súvisí s konaním:

Niels Møller

proti

Haderslev Kommune,

SÚDNY DVOR (ôsma komora),

v zložení: sudcovia K. Schiemann, vykonávajúci funkciu predsedu ôsmej komory, C. Toader a E. Jarašiūnas (spravodajca),

generálny advokát: P. Mengozzi,

tajomník: C. Strömholm, referentka,

so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní zo 6. októbra 2011,

so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:

–        N. Møller, v zastúpení: G. Lund, advokat,

–        Haderslev Kommune, v zastúpení: E. Gram, advokat,

–        dánska vláda, v zastúpení: C. Vang, splnomocnený zástupca,

–        česká vláda, v zastúpení: M. Smolek a D. Hadroušek, splnomocnení zástupcovia,

–        Írsko, v zastúpení: D. O’Hagan, splnomocnený zástupca, za právnej pomoci B. Doherty, barrister,

–        Európska komisia, v zastúpení: A. Alcover San Pedro, S. Petrova a U. Nielsen, splnomocnení zástupcovia,

so zreteľom na rozhodnutie prijaté po vypočutí generálneho advokáta, že vec bude prejednaná bez jeho návrhov,

vyhlásil tento

Rozsudok

1        Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu bodu 6.6 písm. c) prílohy I smernice Rady 96/61/ES z 24. septembra 1996 o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia (Ú. v. ES L 257, s. 26; Mim. vyd. 15/003, s. 80), zmenenej a doplnenej nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 166/2006 z 18. januára 2006 (Ú. v. EÚ L 33, s. 1, ďalej len „smernica 96/61“).

2        Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi N. Møllerom a Haderslev Kommune (obec Haderslev, ďalej len „Kommune“) vo veci rozhodnutia Kommune, ktorým sa mu ukladá znížiť veľkosť prevádzky na maximálne 750 miest pre prasnice.

 Právny rámec

 Právo Únie

3        Článok 1 smernice Rady 91/630/EHS z 19. novembra 1991, ktorou sa stanovujú minimálne normy pre ochranu ošípaných (Ú. v. ES L 340, s. 33; Mim. vyd. 03/012, s. 149), zmenenej a doplnenej smernicou Rady 2001/88/ES z 23. októbra 2001 (Ú. v. ES L 316, s. 1; Mim. vyd. 03/034, s. 230, ďalej len „smernica 91/630“) stanovoval:

„Táto smernica stanovuje minimálne kritériá pre ochranu ošípaných určených na odchov a výkrm.“

4        Podľa článku 2 uvedenej smernice:

„Na účely tejto smernice platia tieto definície:

1.      ‚ošípaná‘ je zviera ľubovoľného veku, ktoré patrí k druhu ošípaných a ktoré sa chová na plemeno alebo na výkrm;

…

3.      ‚prasnica prvôstka‘ je samica ošípanej po období dospievania pred prasením;

4.      ‚prasnica‘ je samica ošípanej po prvom oprasení;

…“

5        Odôvodnenia č. 8 a 27 smernice 96/61 stanovujú:

„(8)      keďže cieľom integrovaného prístupu ku kontrole znečisťovania životného prostredia je predísť emisiám do ovzdušia, vody alebo pôdy všade tam, kde to je možné, berúc do úvahy hospodárenie s odpadmi a tam, kde to možné nie je, minimalizovať emisie s cieľom dosiahnutia vysokej úrovne ochrany životného prostredia ako celku;

…

(27)      keďže táto smernica sa týka takých zariadení, ktoré majú významný potenciál na znečisťovanie životného prostredia, a tým aj cezhraničného znečisťovania životného prostredia;…“

6        Účel a pôsobnosť tejto smernice sú vymedzené v článku 1 takto:

„Účelom tejto smernice je dosiahnuť integrovanú prevenciu a kontrolu znečisťovania životného prostredia pochádzajúceho z činností uvedených v prílohe I. Stanovuje opatrenia zamerané na prevenciu, alebo ak to nie je možné, na zníženie emisií do ovzdušia, vody a pôdy vyplývajúcich z vyššie spomenutých činností, vrátane opatrení týkajúcich sa odpadov s cieľom dosiahnutia vysokej úrovne ochrany životného prostredia ako celku, bez toho, aby bola dotknutá smernica [Rady] 85/337/EHS [z 27. júna 1985 o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie (Ú. v. ES L 175, s. 40; Mim. vyd. 15/001, s. 248), zmenená a doplnená smernicou Rady 97/11/ES z 3. marca 1997 (Ú. v. ES L 73, s. 5; Mim. vyd. 15/003, s. 151)] a ostatné príslušné ustanovenia spoločenstva.“

7        Článok 2 smernice 96/61 znie:

„Na účely tejto smernice:

…

3.      ,zariadenie‘ – stacionárna technická jednotka, kde sa vykonáva jedna alebo viac činností uvedených v prílohe I a všetky ostatné priamo s tým spojené činnosti, ktoré majú technickú nadväznosť na činnosti vykonávané na tomto mieste a ktoré by mohli mať vplyv na emisie a znečisťovania životného prostredia;

4.      ,existujúce zariadenie‘ – už prevádzkované zariadenie alebo zariadenie, ktoré bolo povolené v súlade s právnymi predpismi platnými pred vykonávaním tejto smernice alebo zariadenie, na ktorého povolenie bola podaná žiadosť, ktorá je podľa názoru príslušného orgánu kompletná za podmienky, že uvedené zariadenie bude spustené do prevádzky najneskôr do jedného roka odo dňa vykonávania tejto smernice;

…

9.      ,povolenie‘ znamená časť alebo celé písomné rozhodnutie (alebo niekoľko takýchto rozhodnutí) udeľujúce súhlas s činnosťou zariadenia alebo jej časti [alebo jeho časti – neoficiálny preklad] pri splnení podmienok zaručujúcich, že zariadenie bude v súlade s požiadavkami tejto smernice. …

…“

8        Článok 5 smernice 96/61 týkajúci sa požiadaviek na vydávanie povolení pre existujúce zariadenia v odseku 1 stanovuje:

„Členské štáty prijmú opatrenia potrebné na to, aby príslušné orgány dohliadali prostredníctvom vydávania povolení v súlade s článkami 6 a 8 alebo, vo vhodnej forme, prostredníctvom prehodnotenia a, ak je to potrebné, aktualizáciou podmienok, aby existujúce zariadenia boli prevádzkované v súlade s požiadavkami článkov 3, 7, 9, 10, 13, prvej a druhej zarážky článku 14 a odseku 2 článku 15 najneskôr do 8 rokov odo dňa vykonávania tejto smernice; tým nie sú dotknuté iné osobitné predpisy spoločenstva.“

9        Článok 9 uvedenej smernice týkajúci sa podmienok povolenia v odsekoch 1 a 3 stanovuje:

„1.      Členské štáty zabezpečia, aby povolenie obsahovalo všetky opatrenia potrebné na splnenie požiadaviek ustanovených v článku 3 a 10 na vydanie povolenia s cieľom dosiahnutia vysokého stupňa ochrany životného prostredia ako celku prostredníctvom ochrany ovzdušia, vody a pôdy.

…

3.      Povolenie musí obsahovať limitné hodnoty emisií pre znečisťujúce látky, najmä pre látky uvedené v prílohe III, ktoré môžu byť z príslušného zariadenia [vypúšťané – neoficiálny preklad] vo významných množstvách, zohľadňujúc ich druh a potenciál preniesť znečistenie z jednej zložky životného prostredia do druhej (ovzdušia, vody alebo pôdy). Ak je to potrebné, povolenie musí obsahovať príslušné podmienky zabezpečujúce ochranu pôdy a podzemnej vody a opatrenia týkajúce sa nakladania s odpadmi produkovanými v zariadeniach. Ak je to vhodné, limitné hodnoty sa doplnia alebo nahradia ekvivalentnými ukazovateľmi, alebo ekvivalentnými technickými opatreniami.

Pre zariadenia podľa bodu 6.6 prílohy I musia limitné hodnoty emisií stanovené v súlade s týmto odsekom zohľadniť praktické aspekty zodpovedajúce týmto kategóriám zariadení.

…“

10      Podľa bodu 6.6 prílohy I smernice 96/61 do kategórie činností uvedených v tejto smernici patria:

„Zariadenia na intenzívny chov hydiny alebo ošípaných s viac ako:

…

b)      2 000 miest pre ošípané (nad 30 kg)

alebo

c)      750 miest pre prasnice.“

11      V bode 2 úvodu tejto prílohy I je spresnené, že prahové hodnoty uvedené v prílohe vo všeobecnosti odkazujú na výrobné kapacity alebo výstupy.

 Vnútroštátne právo

12      § 41 ods. 1 a 2 zákona o ochrane životného prostredia (lov om miljøbeskyttelse), zverejnený vyhláškou č. 1757 z 22. decembra 2006, stanovuje:

„1.      Ak činnosť podliehajúca povoleniu môže spôsobiť významné znečisťovanie, kontrolné orgány môžu nariadiť zníženie miery znečisťovania vrátane konkrétnych opatrení. Kontrolné orgány môžu tiež vydať takéto rozhodnutie, ak hrozí nebezpečenstvo, že činnosť podliehajúca povoleniu spôsobí významné znečisťovanie.

2.      Ak mieru znečisťovania nemožno znížiť, kontrolné orgány môžu vydať zákaz ďalšieho pokračovania v činnosti a prípadne aj nariadiť ukončenie prevádzky.“

13      Vyhláška č. 1640 z 13. decembra 2006 o povoleniach, v znení uplatniteľnom na spor vo veci samej, v § 1 ods. 6 stanovuje:

„Zariadenia na chov zvierat podľa bodu I.101 zoznamu uvedeného v prílohe I sa musia považovať za činnosti podliehajúce povoleniu do okamihu, keď dôjde k zmene stavu chovu alebo k jeho zvýšeniu…“

14      Bod I.101 prílohy I uvedenej vyhlášky stanovuje:

„Zariadenia na chov zvierat s kapacitou viac ako:

a)      250 chovných jednotiek, prípadne 270 chovných jednotiek, ak aspoň 90 % chovných jednotiek tvoria prasnice so svojimi mláďatami s hmotnosťou do 30 kg, alebo 750 miest pre prasnice.“

 Spor vo veci samej a prejudiciálna otázka

15      Kommune vykonala 8. novembra 2007 environmentálnu inšpekciu v prevádzke N. Møllera. Pri tejto inšpekcii bolo zistené, že táto prevádzka pozostáva z chovu 875 prasníc mladších ako jeden rok. Kommune vyzvala 26. novembra 2007 N. Møllera, aby znížil veľkosť svojej prevádzky na maximálne 750 miest pre prasnice z dôvodu, že nemá povolenie požadované na prevádzku zariadenia s viac ako 750 miestami. Kommune nariadila 20. decembra 2007 N. Møllerovi, aby toto zníženie vykonal najneskôr do 15. júna 2008. N. Møller toto rozhodnutie napadol na vnútroštátnom súde.

16      N. Møller vo svojej žalobe podanej na tento vnútroštátny súd tvrdí, že je potrebné rozlišovať miesta pre prasnice prvôstky a miesta pre prasnice. Zastáva názor, že výraz „prasnica“ sa vzťahuje len na dospelé samice ošípanej po prvom oprasení, zatiaľ čo výraz „prasnica prvôstka“ označuje pripustenú samicu ošípanej pred prvým prasením. N. Møller preto tvrdí, že Kommune v jeho prevádzke nesprávne do počtu miest pre prasnice zahrnula aj miesta pre prasnice prvôstky. Napadnuté rozhodnutie je teda podľa neho protiprávne, keďže jeho prevádzka neprekročila hranicu 750 miest pre prasnice.

17      Kommune na vnútroštátnom súde tvrdí, že miesta pre prasnice prvôstky zahrnula do počtu miest pre prasnice odôvodnene. Tvrdí, že cieľom smernice 96/61 je chrániť životné prostredie a že neexistuje dôvod domnievať sa, že prasnica prvôstka znečisťuje prostredie menej ako prasnica alebo že ho znečisťuje odlišne. Z toho vyvodzuje, že výraz „miesta pre prasnice“ zahrnuje miesta pre prasnice prvôstky. Podľa názoru Kommune je právna úprava v oblasti dobrých životných podmienok zvierat v tejto súvislosti irelevantná.

18      V rozhodnutí, ktorým bol podaný návrh na začatie prejudiciálneho konania, Vestre Landsret uvádza, že počet miest pre prasnice v prevádzke N. Møllera prekračuje hranicu 750 miest len vtedy, ak sú zahrnuté miesta pre prasnice prvôstky, a že miesta pre prasnice – samice ošípanej po prvom oprasení, a miesta pre prasnice prvôstky – samice ošípanej pred prvým prasením, sú koncipované rovnakým spôsobom.

19      Uvedený súd okrem iného uvádza, že smernica 96/61 síce výraz „miesta pre prasnice“ nedefinuje, avšak smernica 91/630 odlišuje prasnice od prasníc prvôstok. V tejto súvislosti zdôrazňuje, že prasnice prvôstky tvoria 12 až 20 % chovu prasníc. Otázka, či sa bod 6.6 písm. c) prílohy I smernice 96/61 musí vykladať tak, že do miest pre prasnice sa zahrnujú miesta pre prasnice prvôstky, má teda vplyv na pôsobnosť tejto smernice, čiže aj na riešenie sporu, ktorý bol vnútroštátnemu súdu je predložený.

20      Za týchto podmienok Vestre Landsret rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru túto prejudiciálnu otázku:

„Majú sa ustanovenia bodu 6.6 písm. c) prílohy I smernice [96/61] vykladať tak, že sa vzťahujú na miesta pre prasnice prvôstky?“

 O prejudiciálnej otázke

21      Svojou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa výraz „miesta pre prasnice“ uvedený v bode 6.6 písm. c) prílohy I smernice 96/61 musí vykladať v tom zmysle, že zahrnuje miesta pre prasnice prvôstky.

22      N. Møller a Írsko zastávajú názor, že na túto otázku treba odpovedať záporne najmä s ohľadom na právne predpisy o dobrých životných podmienkach zvierat, ktoré odlišujú prasnice od prasníc prvôstok. N. Møller okrem toho tvrdí, že podľa judikatúry Súdneho dvora nemožno na účely požadovaného výkladu zohľadniť znečistenie týmito zvieratami, keďže Súdny dvor už zamietol možnosť vypočítať prahové hodnoty na povolenie zariadení intenzívneho chovu podľa metódy tzv. „ekvivalentov zvierat“.

23      Kommune, dánska a česká vláda, ako aj Európska komisia naopak zastávajú názor, že výraz „miesta pre prasnice“ zahrnuje miesta pre prasnice prvôstky, a to najmä z dôvodu, že na účely výkladu smernice 96/61 sa podľa nich musia uprednostniť aspekty týkajúce sa životného prostredia. Prasnice prvôstky pritom podľa nich znečisťujú prostredie prinajmenšom rovnako ako prasnice.

24      V tejto súvislosti treba uviesť, že z rozhodnutia vnútroštátneho súdu vyplýva, že výraz „prasnica prvôstka“ v prejednávanej veci označuje samice ošípanej, ktoré už boli pripustené, avšak pred ich prvým prasením. Smernica 96/61, ktorá neobsahuje výraz „prasnica prvôstka“, pojem „prasnica“ nedefinuje.

25      Podľa ustálenej judikatúry sa určenie významu a rozsahu pojmov, pre ktoré právo Únie neposkytuje nijakú definíciu, musí zistiť podľa ich obvyklého významu v bežnom jazyku, pričom sa zároveň zohľadnia súvislosti, v ktorých sa používajú, ako aj účel sledovaný právnou úpravou, v ktorej sa nachádzajú (pozri najmä rozsudky z 24. októbra 1996, Kraaijeveld a i., C‑72/95, Zb. s. I‑5403, bod 38; z 22. decembra 2008, Wallentin‑Hermann, C‑549/07, Zb. s. I‑11061, bod 17, ako aj z 22. januára 2009, Association nationale pour la protection des eaux et rivières a OABA, C‑473/07, Zb. s. I‑319, body 23 a 24).

26      Rovnako tak nevyhnutnosť jednotného výkladu rôznych jazykových verzií ustanovenia práva Únie vyžaduje, aby sa v prípade rozdielu medzi jazykovými verziami predmetné ustanovenie vykladalo v kontexte všeobecnej štruktúry a účelu právnej úpravy, ktorej je súčasťou (rozsudky Kraaijeveld a i., už citovaný, bod 28, ako aj z 19. apríla 2007, Profisa, C‑63/06, Zb. s. I‑3239, bod 14).

27      Pokiaľ ide o obvyklý zmysel pojmu „prasnice“, treba uviesť, že sa ním chápu samice ošípanej. V tejto súvislosti treba konštatovať, že smernica 91/630 v článku 2 spresňuje, že definície, ktoré obsahuje, sú uvedené „na účely“ tejto smernice, teda že sú pre ňu špecifické. Na rozdiel od tvrdenia Írska na pojednávaní nemožno zastávať názor, že definícia výrazu „prasnice“ uvedená v danom článku umožňuje určiť obvyklý význam tohto výrazu. Ako samotný tento štát uviedol, výraz „prasnice“ teda nemá vo všetkých úradných jazykoch Európskej únie jediný význam. Tento výraz totiž môže byť najmä v nemeckom a anglickom jazyku chápaný tak, že zahrnuje len samice ošípanej po prvom oprasení.

28      Treba preto preskúmať aj všeobecnú štruktúru smernice 96/61 a ciele, ktoré sleduje.

29      Súdny dvor už rozhodol, že cieľom smernice 96/61, ako je definovaný v článku 1, je integrovaná prevencia a kontrola znečisťovania životného prostredia prostredníctvom opatrení zameraných na prevenciu alebo zníženie emisií – vyplývajúcich z činností uvedených v jej prílohe I – do ovzdušia, vody a pôdy s cieľom dosiahnuť vysokú úroveň ochrany životného prostredia (rozsudok Association nationale pour la protection des eaux et rivières a OABA, už citovaný, bod 25).

30      Tento integrovaný prístup sa prejavuje v dostatočnej koordinácii postupu a podmienok povolenia priemyselných zariadení, ktoré majú významný potenciál znečisťovania, čím umožňuje dosiahnutie čo najvyššej úrovne ochrany životného prostredia ako celku, pričom uvedené podmienky musia vždy zahŕňať ustanovenia o minimalizácii diaľkového alebo cezhraničného znečisťovania a zabezpečiť vysoký stupeň ochrany životného prostredia ako celku (rozsudok Association nationale pour la protection des eaux et rivières a OABA, už citovaný, bod 26).

31      Keďže cieľ smernice 96/61 je teda vymedzený široko, bod 6.6 písm. c) jej prílohy I nemožno, ako navrhuje N. Møller a Írsko, vykladať reštriktívne tak, že nezahrnuje miesta určené pre prasnice prvôstky (pozri analogicky rozsudok Association nationale pour la protection des eaux et rivières a OABA, už citovaný, bod 27).

32      Výklad, podľa ktorého sa prasnice prvôstky považujú za prasnice, na ktoré sa vzťahuje bod 6.6 písm. c) prílohy I smernice 96/61, je po prvé podporený kontextom, v ktorom sa výraz „prasnice“ používa v tomto ustanovení. Pokiaľ ide o intenzívny chov ošípaných, tento bod 6.6 rozlišuje medzi chovnými ošípanými nad 30 kg podľa písmena b) uvedeného bodu a prasnicami podľa písmena c) tohto istého bodu. Na účely smernice 96/61 sa teda rozlišuje medzi intenzívnym chovom chovných ošípaných (samcov a samíc) nad 30 kg, ktoré sú určené na výkrm, a intenzívnym chovom samíc ošípanej určených na plemenný chov. Pokiaľ samica ošípanej bola po prvýkrát pripustená, patrí prirodzene do kategórie samíc ošípanej určených na plemenný chov, a teda patrí rovnako ako samica ošípanej po prvom oprasení pod pojem „prasnica“ v zmysle uvedeného bodu 6.6 písm. c).

33      Tento výklad je po druhé podporený skutočnosťou, na ktorú sa odvoláva dánska a česká vláda, ako aj Komisia a ktorú N. Møller zásadne nespochybnil, že samica ošípanej, ktorá bola prvýkrát pripustená, spôsobuje znečistenie s rovnakým dosahom na životné prostredie ako prasnica po prvom oprasení. V tejto súvislosti treba uviesť, že keďže cieľom smernice 96/61, ako vyplýva z bodov 29 a 30 tohto rozsudku, je dosiahnuť vysokú úroveň ochrany životného prostredia tým, že priemyselné zariadenia, ktoré môžu spôsobiť významné znečistenie, musia mať povolenie a spĺňať určité podmienky, je znečistenie vznikajúce z danej činnosti, na rozdiel od toho, čo tvrdí N. Møller, na účely výkladu bodu 6.6 písm. c) prílohy I tejto smernice relevantné.

34      V tejto súvislosti treba tiež zdôrazniť, že Súdny dvor v bode 40 už citovaného rozsudku Association nationale pour la protection des eaux et rivières a OABA nevylúčil možnosť určiť prahovú hodnotu na predbežné povolenie zariadení intenzívneho chovu podľa metódy ekvivalentov zvierat tak, že sa zohľadňuje znečistenie skutočne spôsobené daným zvieraťom. Jednoducho usúdil, že použitie takejto metódy by sa malo pripustiť len vtedy, ak sa zabezpečí úplné rešpektovanie cieľa sledovaného smernicou 96/61, ktorým je prevencia a kontrola znečistenia pochádzajúceho z niektorých činností, a ďalej že použitie tejto metódy naopak nemôže mať za následok to, že z režimu upraveného touto smernicou budú vyňaté zariadenia, na ktoré sa uvedená smernica vzťahuje vzhľadom na celkový počet miest, ktoré sa v nich nachádzajú (rozsudok Association nationale pour la protection des eaux et rivières a OABA, už citovaný, bod 40).

35      Okolnosť, že smernica 91/63 rozlišuje najmä medzi prasnicami a prasnicami prvôstkami, nemôže spochybniť výklad uvedený v bode 32 tohto rozsudku.

36      Z článku 1 smernice 91/630 vyplýva, že táto smernica stanovuje minimálne kritériá na ochranu ošípaných určených na odchov a výkrm, teda požiadavky, ktoré podľa druhého odôvodnenia tejto smernice majú zabezpečiť dobré životné podmienky hospodárskych zvierat. Na tento účel stanovuje rôzne pravidlá, ktoré majú najmä zabezpečiť, že ošípané v širokom slova zmysle budú mať vytvorené podmienky zodpovedajúce ich potrebám na pohyb a zvedavé správanie, a ktoré im prípadne umožnia sociálny kontakt s ostatnými ošípanými (pozri odôvodnenia č. 4 a 5 smernice 2001/88).

37      Smernica 91/630 tak zjavne sleduje iný cieľ než smernica 96/61, a preto jej ustanovenia nemožno použiť na výklad pojmu „prasnice“, ktorý je uvedený v bode 6.6 písm. c) prílohy I smernice 96/61.

38      Okrem toho treba konštatovať, že pokiaľ ide o definíciu činností, ktoré patria do pôsobnosti smernice 96/61, táto smernica neobsahuje nijaký odkaz na smernicu 91/630, a ďalej treba pripomenúť, ako už bolo konštatované v bode 27 tohto rozsudku, že smernica 91/630 v článku 2 spresňuje, že definície, ktoré sú v nej obsiahnuté, sú špecifické.

39      Z vyššie uvedeného vyplýva, že na položenú otázku treba odpovedať tak, že výraz „miesta pre prasnice“ uvedený v bode 6.6 písm. c) prílohy I smernice 96/61 sa má vykladať v tom zmysle, že zahŕňa miesta pre prasnice prvôstky (pripustené samice ošípanej pred prvým prasením).

 O trovách

40      Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (ôsma komora) rozhodol takto:

Výraz „miesta pre prasnice“ uvedený v bode 6.6 písm. c) prílohy I smernice Rady 96/61/ES z 24. septembra 1996 o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia, zmenenej a doplnenej nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 166/2006 z 18. januára 2006, sa má vykladať v tom zmysle, že zahŕňa miesta pre prasnice prvôstky (pripustené samice ošípanej pred prvým prasením).

Podpisy

---

* Jazyk konania: dánčina.