1. 

Finanzgericht Hamburg (Nemecko) žiada, aby Súdny dvor rozhodol o platnosti dvoch nariadení ( 2 ), podľa ktorých bolo nemeckej spoločnosti dovážajúcej do Európskeho spoločenstva konzervy mandarínok a iných citrusových plodov pôvodom z Číny uložené dočasné a potom konečné antidumpingové clo.

2. 

Vnútroštátny súd má pochybnosti o zákonnosti týchto nariadení z dôvodu, že inštitúcie Spoločenstva určili normálnu hodnotu predmetného výrobku na základe cien zaplatených za podobný výrobok v Spoločenstve a nedodržali pritom požiadavky nariadenia Rady (ES) č. 384/96 ( 3 ).

3. 

Podľa tohto základného nariadenia normálnu hodnotu dovezeného výrobku pochádzajúceho z krajiny bez trhového hospodárstva možno stanoviť na základe cien uplatňovaných v Spoločenstve len vtedy, ak nie je možné vychádzať z hodnoty podobného výrobku na trhu v inej krajine s trhovým hospodárstvom, alebo ceny, za ktorú sa predáva z takejto krajiny do iného štátu.

4. 

Vnútroštátny súd teda od Súdneho dvora požaduje, aby overil, či inštitúcie Spoločenstva preukázali náležitú starostlivosť predtým, než použili ceny uplatňované v Spoločenstve, a uplatnili tak túto subsidiárnu metódu výpočtu.

5. 

Vnútroštátny súd uvádza, že si kladie túto otázku, pretože tieto inštitúcie použili uvedenú metódu jednoducho potom, čo skonštatovali, že obidve thajské spoločnosti oslovené v priebehu prešetrovania neodpovedali na dotazníky, ktoré im boli zaslané, a nepristúpili k ďalším prešetrovaniam v Thajsku ani k hľadaniu inej podobnej tretej krajiny napriek tomu, že jeden z účastníkov konania v priebehu tohto prešetrovania oznámil, že podobný výrobok sa vyrába v Japonsku.

6. 

Toto prejudiciálne konanie by tak malo Súdnemu dvoru umožniť, aby spresnil povinnosti Európskej komisie pri určovaní normálnej hodnoty výrobku dovážaného z krajiny, ktorá – podobne ako Čínska ľudová republika – nemá trhové hospodárstvo.

7. 

V týchto návrhoch najprv uvediem, že tento návrh na začatie prejudiciálneho konania týkajúci sa platnosti je prípustný len vo vzťahu k nariadeniu č. 1355/2008, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo.

8. 

Ďalej uvediem, že aj keď je Komisia v rámci antidumpingového prešetrovania podľa tohto nariadenia povinná dodržiavať lehoty a účastníci konania môžu predkladať svoje pripomienky najmä k základu na výpočet normálnej hodnoty, ktorý táto inštitúcia zamýšľa použiť, je táto inštitúcia v súlade so základným nariadením povinná preukázať náležitú starostlivosť pri hľadaní tretej krajiny s trhovým hospodárstvom, ktorú možno zohľadniť pri výpočte tejto normálnej hodnoty.

9. 

Vysvetlím, že pokiaľ je z údajov Eurostatu dostupných v okamihu začatia prešetrovania zrejmé, že do Spoločenstva sa dovážajú výrobky, ktoré majú v colnom sadzobníku rovnaké zaradenie ako výrobok uvedený v sťažnosti a ktoré pochádzajú z jednej alebo viacerých tretích krajín uplatňujúcich trhové hospodárstvo, a pokiaľ objem tohto dovozu nie je zjavne zanedbateľný, je Komisia povinná ex offo preskúmať, či normálna hodnota predmetného výrobku môže byť stanovená na základe cien uplatňovaných v niektorej z týchto krajín, alebo cien, za ktoré sa vyváža z jednej z nich. Uvediem, že Komisia túto normálnu hodnotu nemohla platne stanoviť na základe cien platených za podobný výrobok v Spoločenstve bez toho, aby sa snažila použiť tuzemské alebo vývozné ceny vo vhodnej tretej krajine a uviesť dôvody, pre ktoré tak nemohla urobiť.

10. 

Na základe tohto dospejem k záveru, že nariadenie č. 1355/2008 je protiprávne, keďže z neho nevyplýva, že inštitúcie Spoločenstva vynaložili naozajstnú a dostatočnú snahu, aby určili normálnu hodnotu konzerv mandarínok a iných citrusových plodov na základe tuzemských alebo vývozných cien v jednej z tretích krajín s trhovým hospodárstvom uvedených v štatistikách Eurostatu ako krajiny, z ktorých boli výrobky s rovnakým zaradením v colnom sadzobníku ako dotknutý výrobok v rokoch 2006 alebo 2007 dovezené do Spoločenstva v množstvách, ktoré nie sú zjavne zanedbateľné.

11.

Nariadenia č. 642/2008 a 1355/2008 boli prijaté na základe základného nariadenia. Ustanovenia posledného uvedeného nariadenia, ktoré považujem za relevantné pre prejednávanú vec, sa jednak týkajú určenia normálnej hodnoty a jednak priebehu konania.

12.

Z odôvodnení č. 2, 3 a 5 základného nariadenia vyplýva, že cieľom tohto nariadenia je v čo najväčšom rozsahu prebrať povinnosti vyplývajúce z článku VI všeobecnej dohody o clách a obchode (GATT) a dohody o uplatňovaní tohto článku.

13.

Základné nariadenie splnomocňuje Radu Európskej únie a Komisiu, aby zdanili dovoz výrobkov, ktoré sú predmetom dumpingu, do Spoločenstva, ak tento dumping spôsobuje ujmu priemyslu Spoločenstva. Výrobok sa považuje za dumpingový, ak sa v Spoločenstve predáva za cenu nižšiu, než je jeho normálna hodnota.

14.

Základné nariadenie stanovuje spôsoby, ako vypočítať túto normálnu hodnotu podľa toho, či tretia krajina, z ktorej sa predmetný výrobok dováža, uplatňuje trhové hospodárstvo.

15.

V takom prípade sa uvedená hodnota v zásade zakladá na cenách, ktoré sú alebo majú byť zaplatené za tento či podobný výrobok v tejto krajine nezávislými odberateľmi v rámci bežných obchodných transakcií. Základné nariadenie ďalej stanovuje iné spôsoby výpočtu, ak nie je možné použiť túto prvú metódu, k čomu napríklad dochádza v prípade, ak sa dotknutý výrobok ani iný podobný výrobok v uvedenej krajine nepredáva, alebo sa nepredáva v dostatočnom množstve, ktoré by umožnilo platné porovnanie, alebo ak sa obchodné transakcie uskutočňujú medzi prepojenými subjektmi.

16.

V prípade vyvážajúcej krajiny bez trhového hospodárstva sú príslušné metódy výpočtu stanovené v článku 2 ods. 7 písm. a) základného nariadenia, ktorý znie:

„V prípade dovozov z krajín s iným ako trhovým hospodárstvom sa normálna hodnota určí na základe ceny alebo vytvorenej hodnoty v tretej krajine s trhovým hospodárstvom alebo na základe ceny z takejto tretej krajiny voči iným krajinám vrátane spoločenstva, alebo ak toto nie je možné, na inom odôvodnenom základe, vrátane ceny skutočne zaplatenej alebo bežne platenej v spoločenstve za podobný výrobok, ktorá sa v prípade potreby riadne upraví tak, aby zahŕňala primerané ziskové rozpätie.

Vhodná tretia krajina s trhovým hospodárstvom sa vyberie vhodným spôsobom, pričom sa vezmú do úvahy spoľahlivé informácie dostupné v čase výberu. Do úvahy sa vezmú aj lehoty; ak je to vhodné, použije sa tretia krajina s trhovým hospodárstvom, ktorá je predmetom toho istého prešetrovania.

Prešetrované strany sú informované krátko po začatí prešetrovania o predpokladanej tretej krajine s trhovým hospodárstvom a majú 10 dní na vyjadrenie pripomienok.“

17.

Okrem toho podľa článku 18 ods. 5 základného nariadenia, ak sa v prípade nedostatku spolupráce účastníka konania stanoviská, vrátane tých, ktoré sa týkajú normálnej hodnoty, zakladajú na dostupných údajoch, najmä na informáciách uvedených v podaní, musia byť tieto informácie, ak je to možné a s prihliadnutím na lehoty na prešetrovanie, overené vo vzťahu k informáciám z iných dostupných nezávislých zdrojov, ako sú napríklad uverejnené cenníky, oficiálne dovozné štatistiky a colné výkazy.

18.

Nakoniec podľa článku 1 ods. 4 základného nariadenia sa pojem „podobný výrobok“ vysvetľuje tak, že znamená výrobok, ktorý je identický, tzn. podobný v každom ohľade s posudzovaným výrobkom, alebo ak nie je takýto výrobok k dispozícii, inému výrobku, ktorý hoci nie je podobný v každom ohľade, má vlastnosti, ktoré sú veľmi podobné vlastnostiam posudzovaného výrobku.

19.

Podľa článku 5 odsekov 1 až 4 základného nariadenia sa konanie začína na základe podnetu, ktorý musí obsahovať rôzne informácie a musí byť podaný výrobcami Spoločenstva, ktorí predstavujú značnú časť európskej výroby, aby bol prípustný.

20.

Podľa článku 5 ods. 9 základného nariadenia Komisia má lehotu 45 dní odo dňa podania podnetu na to, aby rozhodla o začatí prešetrovania. Pokiaľ začne konanie, musí uverejniť oznámenie v Úradnom vestníku Európskej únie, kde musí uviesť najmä dotknutý výrobok a dotknutú krajinu, a stanoví lehotu, v ktorej sa môžu dotknuté strany prihlásiť, oboznámiť sa s informáciami a požiadať o vypočutie.

21.

Podľa článku 6 ods. 1 a 2 základného nariadenia sa prešetrovanie týka súčasne dumpingu a ujmy. Komisia musí stanoviť obdobie prešetrovania kratšie ako šesť mesiacov bezprostredne pred začatím konania. Účastníci konania, ktorým sú zaslané dotazníky, majú lehotu najmenej tridsať dní na ich zodpovedanie, ktorá môže byť predĺžená.

22.

Podľa článku 6 ods. 3 a 4 základného nariadenia môže Komisia požiadať členské štáty o informácie a o vykonanie všetkých potrebných kontrol a inšpekcií.

23.

Podľa článku 6 ods. 5 základného nariadenia strany, ktoré sa prihlásili na základe uverejnenia oznámenia o prešetrovaní v stanovenej lehote, budú vypočuté ak preukážu, že sú skutočne dotknuté a ak existujú osobitné dôvody na ich vypočutie.

24.

Článok 6 ods. 6 základného nariadenia okrem toho stanovuje, že je možné zorganizovať stretnutie medzi dovozcami, vývozcami, zástupcami vlády vyvážajúcej krajiny a osobami, ktoré podali podnet a ktoré majú opačné záujmy, pričom ich neprítomnosť na stretnutí im nemôže byť na ujmu. Podľa článku 6 ods. 6 poslednej vety základného nariadenia budú informácie poskytnuté podľa tohto odseku zohľadnené len vtedy, ak budú neskôr písomne potvrdené.

25.

Článok 6 ods. 8 základného nariadenia stanovuje, že presnosť informácií ktoré poskytli dotknuté strany a na ktorých sú založené závery, musí byť v čo najširšom možnom rozsahu overená.

26.

Podľa článku 6 ods. 9 základného nariadenia sa prešetrovanie skončí, ak je to možné, do jedného roka, a v každom prípade do pätnástich mesiacov od jeho začatia.

27.

Článok 7 základného nariadenia stanovuje, že dočasné clo môže byť uložené za podmienok, ktoré uvedený článok stanovuje, najskôr šesťdesiat dní a najneskôr deväť mesiacov od začatia konania, najviac na dobu deväť mesiacov.

28.

Podľa článku 9 ods. 4 základného nariadenia platí, že ak z konečného zistenia skutkového stavu vyplýva, že existuje dumping a ujma a záujem Spoločenstva to odôvodňuje, Rada na návrh predložený Komisiou uloží po konzultácii s poradným výborom konečné antidumpingové clo. Toto ustanovenie zároveň stanovuje, že výška antidumpingového cla nepresiahne stanovené dumpingové rozpätie, mala by však byť nižšia než dumpingové rozpätie, ak by takéto nižšie clo bolo dostatočné na odstránenie ujmy výrobnému odvetviu Spoločenstva.

29.

V nadväznosti na podnet podaný 6. septembra 2007 ( 4 ) španielskou federáciou združení priemyslu spracovania ovocia a zeleniny Komisia po vyhlásení oznámenia v Úradnom vestníku Európskej únie dňa 20. októbra 2007 rozhodla o začatí antidumpingového konania týkajúceho sa dovozu upravených alebo konzervovaných citrusových plodov, ako sú mandarínky s pôvodom v Číne.

30.

V bode 5.1 písm. d) tohto stanoviska Komisia uvádza, že keďže neexistuje výroba príslušného výrobku mimo Spoločenstva a Číny, plánuje určiť normálnu hodnotu v súlade s článkom 2 ods. 7 písm. a) základného nariadenia na akomkoľvek inom primeranom základe, t. j. na cenách skutočne zaplatených alebo splatných v Spoločenstve za podobný výrobok. Vyzvala dotknuté strany, aby do desať dní od uverejnenia tohto oznámenia v Úradnom vestníku Európskej únie predložili svoje vyjadrenia o relevantnosti tohto výberu.

31.

Obdobie prešetrovania trvalo od 1. októbra 2006 do 30. septembra 2007.

32.

Komisia prijala 4. júla 2008 nariadenie č. 642/2008. Odôvodnenia č. 40 až 42 tohto nariadenia stanovujú:

33.

Dňa 18. decembra 2008 Rada prijala nariadenie č. 1355/2008. V odôvodnení č. 17 tohto nariadenia je uvedené:

„Po uložení dočasných opatrení všetci traja čínski spolupracujúci vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky a dvaja neprepojení dovozcovia z ES spochybnili použitie cien výrobného odvetvia Spoločenstva na výpočet normálnej hodnoty. Konštatovali, že normálna hodnota sa mala vypočítať na základe výrobných nákladov v [Číne], pričom by sa zobrali do úvahy všetky príslušné úpravy súvisiace s rozdielmi medzi trhmi v [Spoločenstve] a [Číne]. V tejto súvislosti sa poznamenáva, že použitie informácií z krajiny s iným ako trhovým hospodárstvom, a najmä od spoločností, ktorým nebolo poskytnuté trhovohospodárske zaobchádzanie, by bolo v rozpore s ustanoveniami článku 2 ods. 7 písm. a) základného nariadenia. Toto tvrdenie bolo preto zamietnuté. Tvrdilo sa tiež, že vzhľadom na nedostatočnú spoluprácu analogickej krajiny sa ako prijateľné riešenie mohli použiť údaje o cenách zo všetkých ostatných dovážajúcich krajín alebo príslušné uverejnené informácie. Takéto všeobecné informácie by však na rozdiel od údajov, ktoré použila Komisia, nebolo možné overiť ani urobiť krížovú kontrolu ich presnosti v súlade s ustanoveniami článku 6 ods. 8 základného nariadenia. Toto tvrdenie sa preto zamieta. Nebolo predložené žiadne iné tvrdenie, ktoré by mohlo vyvolať pochybnosti o skutočnosti, že metodika, ktorú použila Komisia, je v súlade s ustanoveniami článku 2 ods. 7 písm. a) základného nariadenia, a najmä o skutočnosti, že v tomto konkrétnom prípade predstavuje jediný zostávajúci opodstatnený základ na účely výpočtu normálnej hodnoty.“

34.

Vo svojom článku 1 ods. 1 nariadenie č. 1355/2008 stanovuje, že sa ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz upravených alebo konzervovaných mandarínok (vrátane druhov tangerines a satsumas), klementínok, wilkingov a iných podobných citrusových hybridov neobsahujúcich pridaný alkohol, obsahujúcich alebo neobsahujúcich pridaný cukor alebo iné sladidlo, vymedzených pod položkou kombinovanej nomenklatúry 2008 (ďalej len „KN“), s pôvodom v Číne, a patriacich pod kódy KN 2008 30 55, 2008 30 75 a ex 2008 30 90.

35.

Vo svojom článku 1 ods. 2 toto nariadenie stanovuje v eurách na tonu výrobku výšku cla, ktoré má zaplatiť každá z menovaných spoločností, a výšku cla 531,20 eura na tonu výrobku pre ostatné spoločnosti.

36.

Vo svojom článku 3 ods. 1 stanovuje, že sa s konečnou platnosťou uskutoční výber súm uložených prostredníctvom dočasného antidumpingového cla podľa nariadenia č. 642/2008, a to na úrovni sadzby dočasného cla.

37.

Spoločnosť Grünwald Logistik Service GmbH (GLS) ( 5 ) doviezla do Spoločenstva konzervy mandarínok a iných citrusových plodov s pôvodom v Číne, ktoré spadajú pod kód KN 2008 30 55 a za ktoré mala zaplatiť dočasné clo vo forme záruky vo výške 5311, 92 eura. Toto dočasné clo bolo ďalej vybraté ako konečné clo.

38.

Keďže sťažnosť spoločnosti GLS proti uloženiu tohto cla bola zamietnutá, podala žalobu na Finanzgericht Hamburg.

39.

Na podporu svojej žaloby spoločnosť GLS uvádzala, že nariadenie č. 1355/2008 je protiprávne z dôvodu, že Komisia nevynaložila dostatočnú snahu, aby z Thajského kráľovstva získala údaje nevyhnutné na určenie normálnej hodnoty, a vôbec nehľadala podobnú tretiu krajinu v súlade s článkom 2 ods. 7 písm. a) základného nariadenia, a to napriek tomu že jeden z účastníkov konania jej oznámil, že v Japonsku sa vyrábal podobný výrobok.

40.

Vnútroštátny súd uvádza, že riešenie sporu, ktorý mu bol predložený, závisí od otázky, či sú nariadenia č. 642/2008 a č. 1355/2008 platné. Vysvetľuje, že vzhľadom na predchádzajúce úvahy má pochybnosti o otázke, či je snaha vynaložená Komisiou, aby našla tretiu vhodnú krajinu, v súlade s požiadavkami základného nariadenia.

41.

Finanzgericht Hamburg preto rozhodol konanie prerušiť a položiť Súdnemu dvoru nasledujúcu prejudiciálnu otázku:

„Je antidumpingová právna úprava prijatá Európskou komisiou… podľa [základného nariadenia] neúčinná z dôvodu, že Komisia pri jej prijímaní vychádzala z normálnej hodnoty určenej na ‚inom primeranom základe‘ (v tomto prípade podľa cien, ktoré sú alebo majú byť zaplatené v Spoločenstve za podobné výrobky), pričom nepristúpila k dodatočným prešetrovaniam týkajúcim sa normálnej hodnoty po tom, čo sa v podobnej krajine, ktorú Komisia na začiatku vybrala, obrátila na dve spoločnosti – z ktorých jedna vôbec neodpovedala a druhá bola síce ochotná spolupracovať, ale na zaslaný dotazník neodpovedala – a účastníci konania Komisii oznámili ďalšiu podobnú krajinu?“

42.

V nadväznosti na oznámenie tohto rozhodnutia tajomníkom Súdneho dvora podľa článku 23 Štatútu Súdneho dvora Európskej únie predložili spoločnosť GLS, Rada a Komisia písomné pripomienky.

43.

So zreteľom na údaje poskytnuté vnútroštátnym súdom a so zreteľom na tieto písomné pripomienky Súdny dvor uznesením z 15. júna 2011 vyzval Komisiu, aby do troch týždňov od oznámenia uvedeného uznesenia predložila:

44.

Tieto dokumenty boli predložené v stanovenej lehote. Zo štatistík Eurostatu, ktoré boli dostupné ku koncu rokov 2006 a 2007, vyplýva, že výrobky s kódmi NK 2008 30 55, 2008 30 75 a 2008 30 90 boli dovezené do Spoločenstva z viacerých tretích krajín s trhovým hospodárstvom, a to v týchto množstvách vyjadrených v tonách:

45.

Vnútroštátny súd navrhuje, aby Súdny dvor rozhodol o platnosti nariadenia č. 642/2008 a nariadenia č. 1355/2008. Pred preskúmaním veci samej je potrebné urobiť nasledujúce poznámky o prípustnosti tohto návrhu na začatie prejudiciálneho konania.

46.

Ako uvádzajú Rada a Komisia, toto konanie je podľa môjho názoru prípustné len v rozsahu, v akom sa týka nariadenia č. 1355/2008.

47.

Je totiž uznané, že ak bolo v antidumpingovom konaní vyrubené dočasné clo podľa nariadenia o uložení konečného cla, hospodárske subjekty už nemajú záujem na napadnutí zákonnosti nariadenia o uložení dočasného cla, pretože toto už bolo nahradené nariadením, ktorým sa ukladá konečné clo. ( 6 )

48.

V prejednávanej veci z údajov poskytnutých vnútroštátnym súdom vyplýva, že dočasné antidumpingové clo vo výške 5311,92 eura uložené spoločnosti GLS bolo v plnej výške vyrubené vnútroštátnymi colnými orgánmi ako konečné clo. Z toho vyplýva, že na vnútroštátny súd podala spoločnosť GLS žalobu o neplatnosť rozhodnutia týchto orgánov, ktorým jej bolo uložené zaplatiť konečné antidumpingové clo, ktoré jej bolo uložené na základe nariadenia č. 1355/2008.

49.

V súlade s vyššie uvedenou judikatúrou spoločnosť GLS už nemá záujem na napadnutí zákonnosti nariadenia č. 642/2008.

50.

Naproti tomu je nesporné a zdá sa, že aj nespochybniteľné, že spoločnosť GLS môže platne napadnúť zákonnosť nariadenia č. 1355/2008 prostredníctvom námietky podanej na vnútroštátny súd.

51.

Zo spisových podkladov totiž nevyplýva, že by spoločnosť GLS mala byť považovaná za priamo a osobne dotknutú týmto nariadením, a že by bola teda oprávnená navrhnúť jeho neplatnosť na Všeobecnom súde Európskej únie. Osobitne z toho nevyplýva a neuplatňuje sa tvrdenie, že by spoločnosť GLS bola dovozcom prepojeným s jednou zo spoločností menovite uvedených v nariadení č. 1355/2008, ktorých predajné ceny predmetného výrobku boli základom pre stanovenie vývoznej ceny potvrdenej týmto nariadením na účely stanovenia dumpingového rozpätia týkajúceho sa tejto spoločnosti. ( 7 )

52.

Podľa judikatúry sa nariadenie o uložení antidumpingového cla týka dovozcu, ako je spoločnosť GLS, nie z dôvodu určitých vlastností, ktoré sú preň príznačné, alebo skutkovej situácie, ktorá ho vymedzuje vo vzťahu k akejkoľvek inej osobe, ale len z toho dôvodu, že je z objektívneho hľadiska dovozcom predmetných výrobkov, rovnako ako akýkoľvek iný hospodársky subjekt, ktorý sa skutočne alebo potenciálne nachádza v rovnakom postavení. ( 8 )

53.

Vzhľadom na tieto úvahy navrhujem, aby Súdny dvor preskúmal tento návrh na začatie prejudiciálneho konania týkajúci sa preskúmania platnosti výlučne v rozsahu, v akom sa týka nariadenia č. 1355/2008.

54.

Ako uvádzajú Rada a Komisia vo svojich písomných pripomienkach, otázku položenú vnútroštátnym súdom je potrebné preformulovať. Názory týchto inštitúcií sa však rozchádzajú v tom, akú podobu má mať táto formulácia, čo odzrkadľuje ich odlišné chápanie návrhu na začatie prejudiciálneho konania, pokiaľ ide o dôvody, pre ktoré je spochybnená zákonnosť nariadenia č. 1355/2008.

55.

Komisia sa tak domnieva, že vnútroštátny súd uvažuje len o dvoch nasledujúcich dôvodoch neplatnosti, po prvé, že táto inštitúcia nepodnikla ďalšie kroky vo vzťahu k dvom thajským výrobcom, na ktorých sa obrátila, a po druhé, že nezisťovala, či by mohlo byť vhodnou treťou krajinou Japonsko.

56.

Rovnako ako spoločnosť GLS a Rada s týmto obmedzujúcim výkladom návrhu na začatie prejudiciálneho konania nesúhlasím. Vnútroštátny súd v ňom podľa mňa jednoznačne uvádza, že jeho pochybnosti majú širší základ, a to tvrdenie spoločnosti GLS, že inštitúcie Spoločenstva nevyvinuli dostatočnú snahu o nájdenie vhodnej tretej krajiny.

57.

Preto navrhujem, aby Súdny dvor chápal prejudiciálnu otázku v tom zmysle, že vnútroštátny súd sa pýta, či je nariadenie č. 1355/2008 neplatné z dôvodu, že Komisia určila normálnu hodnotu predmetného výrobku na základe cien zaplatených alebo splatných v Spoločenstve za podobný výrobok bez toho, aby vynaložila naozajstnú a dostatočnú snahu s cieľom určiť túto hodnotu na základe cien uplatňovaných vo vhodnej tretej krajine, čím porušila požiadavky podľa článku 2 ods. 7 písm. a) základného nariadenia.

58.

Spoločnosť GLS tvrdí, že Súdny dvor by mal na otázku odpovedať kladne z viacerých dôvodov, ktoré možno zhrnúť nasledovne.

59.

Komisia porušila ustanovenia článku 2 ods. 7 písm. a) základného nariadenia tým, že normálnu hodnotu určila na základe cien platených v Spoločenstve, hoci táto metóda výpočtu je subsidiárna a existujú viaceré tretie krajiny, ako je Japonsko, ktoré môžu byť považované za podobné.

60.

S prihliadnutím na článok 2 ods. 7 písm. a) základného nariadenia a na judikatúru ( 9 ) mala Komisia s využitím všetkých zdrojov informácií, ktoré mala k dispozícii, ako sú údaje Eurostatu o dovoze, ex offo zisťovať, či existuje vhodná tretia krajina.

61.

V prejednávanej veci tieto údaje preukazujú, že podobný výrobok bol vyrábaný v Izraeli, na Filipínach a v Turecku. Táto inštitúcia mala teda skúmať, či jedna z týchto krajín je vhodnou krajinou. Navyše počas vypočutia 19. decembra 2007 jeden z účastníkov konania uviedol, že takáto výroba existuje v Japonsku.

62.

Obdobne mala Komisia pred použitím cien uplatňovaných v Spoločenstve zistiť, či výrobok, ktorý sa podobá na dotknutý výrobok v súlade s definíciou pojmu „podobný výrobok“ v článku 1 ods. 4 základného nariadenia, bol vyrábaný v tretej krajine, ktorá má trhové hospodárstvo.

63.

Keďže táto inštitúcia v nariadení č. 642/2008 uviedla, že výrobky s kódom KN 2008 30 90, teda citrusové plody bez pridaného alkoholu alebo cukru, možno považovať za podobné výrobky a tieto výrobky sa vyrábali najmä v Izraeli, Maroku, Svazijsku, Turecku a Spojených štátoch, mala teda zistiť, či boli podniky v týchto krajinách ochotné spolupracovať.

64.

Komisia sa napokon nemala obmedziť na zaslanie jediného dotazníka dvom thajským podnikom, ani zo skutočnosti, že neodpovedali, vyvodiť záver, že nie je možné určiť normálnu hodnotu na základe cien uplatňovaných v Thajsku.

65.

Spoločnosť GLS subsidiárne uvádza, že normálna hodnota určená na základe cien v Spoločenstve, bola vyčíslená nesprávne, keďže Komisia nepristúpila k nevyhnutným úpravám s ohľadom na výhody, ktoré majú vyvážajúci výrobcovia z Číny v porovnaní so španielskymi výrobcami, najmä z hľadiska prístupu k prvotným surovinám a procesu výroby. Spoločnosť GLS tvrdí, že v iných veciach Komisia takéto úpravy vykonávala.

66.

Spoločnosť GLS tvrdí, že táto inštitúcia mala v prejednávanej veci prihliadať na skutočnosť, že náklady na prvotné suroviny sú v Spoločenstve o 45 % vyššie ako v Číne a že výrobné náklady sú v Španielsku omnoho vyššie z dôvodu využívania drahých strojov, ktoré zostávajú po väčšinu roka nevyužité.

67.

Rada a Komisia spochybňujú, že skúmané nariadenie je neplatné a svoje stanovisko zakladajú na nasledujúcich tvrdeniach.

68.

Komisia uvádza, že v podnete bolo uvedené, že mandarínkové konzervy sa vyrábajú jedine v Španielskom kráľovstve a v Čínskej ľudovej republike, a to bol dôvod, pre ktorý sa v oznámení o začatí prešetrovania zmienila o svojom zámere určiť normálnu hodnotu na základe cien v Spoločenstve.

69.

Komisia takisto uvádza, že disponovala informáciami, podľa ktorých existovali aj dvaja výrobcovia mandarínkových konzerv v Thajsku.

70.

Pokiaľ ide o postup voči obom týmto výrobcom, Komisia tvrdí, že sa na nich 29. októbra 2007 písomne obrátila, že jeden z nich neodpovedal a druhý nechal odpovedať európsku spoločnosť, ktorá listom z 5. decembra 2007 požiadala o zaslanie dotazníka v elektronickej forme a o predĺženie lehoty na jeho zodpovedanie. Komisia tvrdí, že obratom odpovedala, že lehotu predlžuje do 17. decembra 2007, a že v liste zo 14. decembra 2007 táto spoločnosť uviedla, že v tejto lehote nie je schopná vyplniť dotazník.

71.

Komisia na základe toho vyvodila záver, že voči týmto thajským výrobcom vynaložila viac ako dostatočnú snahu.

72.

Pokiaľ ide o otázku, či mala preskúmať možnosť použiť Japonsko ako vhodnú tretiu krajinu, Komisia na úvod pripomína rozsah povinností, ktoré jej vyplývajú zo základného nariadenia.

73.

Komisia uvádza, že toto nariadenie stanovuje kontradiktórne konanie, ktoré sa vo všeobecnosti začína podaním podnetu. Komisia ďalej vysvetľuje, že podľa článku 2 ods. 7 písm. a) druhého pododseku uvedeného nariadenia musí svoje rozhodnutia v stanovených lehotách založiť na spoľahlivých informáciách, ktoré má k dispozícii.

74.

Komisia takisto pripomína, že o tretej krajine, ktorú zamýšľa použiť na určenie normálnej hodnoty, informuje účastníkov konania a tí môžu v rámci lehoty desať dní predložiť svoje pripomienky.

75.

Komisia nakoniec zdôrazňuje, že podľa judikatúry ( 10 ) disponuje širokou mierou voľnej úvahy pri určení normálnej hodnoty. Komisia pripomína, že jej nemožno vytýkať, že sa nevenovala podrobnému skúmaniu ďalších možných referenčných krajín, ak jej účastníci konania nepredložili návrhy v tomto zmysle.

76.

Komisia preto v prejednávanej veci vyvodila záver, že nemala žiaden dôvod skúmať, či by mohlo byť Japonsko vhodnou krajinou, pretože nemá k dispozícii žiadne vyhlásenie o existencii súčasnej výroby mandarínkových konzerv v tejto krajine z vypočutia 19. decembra 2007, a že aj keby bolo takéto vyhlásenie urobené, nebola by povinná vykonávať takéto prieskumy vo vzťahu k uvedenej krajine.

77.

Podľa Komisie totiž Japonsko nebolo uvedené ako referenčná krajina v desaťdňovej lehote pred uverejnením oznámenia o prešetrovaní a podľa článku 6 ods. 6 základného nariadenia sa navyše na informácie poskytnuté na vypočutí môže prihliadať len vtedy, ak boli poskytnuté písomne.

78.

Rada svoje stanovisko zakladá na rovnakých tvrdeniach ako Komisia a dodáva, že nemali žiaden dôvod z vlastnej iniciatívy hľadať ďalšie vhodné tretie krajiny, pretože Komisia mohla vychádzať zo zásady, že dotknuté strany poznajú trh a že jej oznámia prípadné podobné krajiny.

79.

Rovnako ako spoločnosť GLS zastávam názor, že nariadenie č. 1355/2008 bolo prijaté v rozpore s ustanoveniami článku 2 ods. 7 písm. a) základného nariadenia, keďže inštitúcie Spoločenstva, presnejšie Komisia, nevynaložili ozajstnú a dostatočnú snahu, aby určili normálnu hodnotu predmetného výrobku na základe cien uplatňovaných v tretej krajine s trhovým hospodárstvom.

80.

Skôr než uvediem dôvody, prečo zastávam názor, že Komisia v prejednávanej veci porušila svoje povinnosti, sa mi zdá byť užitočné stručne pripomenúť účel normálnej hodnoty v antidumpingovom konaní, ako aj spôsoby jej výpočtu.

81.

V prvom rade treba zdôrazniť, že normálna hodnota predstavuje v antidumpingovom konaní veľmi dôležitý údaj.

82.

Umožňuje totiž stanoviť, či je výrobok dovážaný do Spoločenstva dumpingový, pretože podľa článku 1 ods. 2 základného nariadenia sa výrobok považuje za dumpingový, ak je jeho vývozná cena do Spoločenstva nižšia ako jeho normálna hodnota.

83.

Ďalej umožňuje stanoviť maximálnu výšku antidumpingového cla, ktoré môže Spoločenstvo uložiť podniku, pretože podľa článku 9 ods. 4 základného nariadenia nesmie prekročiť dumpingové rozpätie, ktoré – schematicky vyjadrené – zodpovedá rozdielu medzi normálnou hodnotou a vývoznou cenou potom, čo boli tieto údaje predmetom nevyhnutných úprav, aby boli porovnateľné.

84.

Pri konštantnej hodnote vývoznej ceny z toho vyplýva, že čím vyššia je normálna hodnota, tím vyššie je dumpingové rozpätie, a teda i maximálna výška antidumpingového cla, ktoré možno uložiť podnikom vyvážajúcim dotknutý výrobok.

85.

V druhom rade je normálna hodnota objektívnou hodnotou. V zásade je, ako vyplýva z článku 2 ods. 1 základného nariadenia, založená na cene zaplatenej za dotknutý výrobok vo vyvážajúcej krajine nezávislými odberateľmi v rámci bežných obchodných transakcií, teda za ideálnych podmienok hospodárskej súťaže.

86.

Problém spočíva v tom, že táto cena v skutočnosti nie vždy existuje alebo nie vždy je použiteľná. Základné nariadenie tak podrobne stanovuje rôzne spôsoby výpočtu, ktoré majú za cieľ určiť uvedenú cenu tým najprimeranejším spôsobom, buď na základe cien uplatňovaných predávajúcimi v prípade podobného výrobku vo vyvážajúcich krajinách, alebo na základe výrobných nákladov v tejto krajine, alebo nakoniec na základe vývozných cien vo vhodnej tretej krajine.

87.

Vždy, keď je to možné, treba však vychádzať z cien dotknutého výrobku zaplatených nezávislými odberateľmi vo vyvážajúcej krajine. Prednosť tohto kritéria pred inými metódami výpočtu citovanými v článku 2 základného nariadenia podľa môjho názoru vyplýva z myšlienky, že najlepším postupom pre určenie normálnej hodnoty je konštatovanie objektívnej skutočnosti.

88.

Táto istá myšlienka podľa môjho názoru odôvodňuje prednosť vyjadrenú v článku 2 ods. 7 písm. a) základného nariadenia v prípade dovozu z krajiny, ktorá nemá trhové hospodárstvo.

89.

V tomto prípade nie je možné prihliadať na ceny uplatňované vo vyvážajúcej krajine, pretože tieto ceny nie sú normálnym výsledkom síl, ktoré musia na tento trh pôsobiť. ( 11 ) Normotvorca Spoločenstva teda musí zvoliť iné kritériá. Práve preto stanovil, že normálna hodnota musí byť určená prednostne na základe cien uplatňovaných v tretej krajine s trhovým hospodárstvom zvolenej nie neprimeraným spôsobom, alebo – len ak toto nie je možné – na akomkoľvek inom primeranom základe, ako je cena zaplatená alebo splatná v Spoločenstve.

90.

Toto uprednostnenie cien podobného výrobku v tretej krajine zvolenej primeraným spôsobom sa takisto podľa mňa dá vysvetliť vôľou uprednostniť konštatovanie objektívnej skutočnosti, ktorá sa v tomto prípade čo najviac približuje situácii vo vyvážajúcej krajine. Normotvorca Spoločenstva tak chcel, aby Komisia zakaždým, keď je to možné, určila normálnu hodnotu na základe cien uplatňovaných v tretej krajine, ktorá vykazuje čo najväčšiu podobnosť s vyvážajúcou krajinou, najmä pokiaľ ide o vlastnosti výrobku, objem predaja, prístup k prvotným surovinám a k energii, výrobný proces, a ktorú možno pre tieto podobnosti považovať za podobnú vyvážajúcej krajine.

91.

Použitie cien podobného výrobku v Spoločenstve sa teda predpokladá len subsidiárne, pretože tieto ceny môžu byť ovplyvnené takými faktormi, ako sú náklady ľudskej práce a prvotných surovín, ktoré sú vo všeobecnosti vyššie ako v tretej krajine, ktorá nemá trhové hospodárstvo.

92.

Ako uvádza spoločnosť GLS vo svojom subsidiárnom žalobnom dôvode, Komisia určite môže a musí pristúpiť k úpravám, aby tieto rozdiely kompenzovala. Tieto úpravy sa však vykonávajú s ohľadom na odhady, ktoré sú zrejme diskutabilnejšie ako objektívne konštatovanie skutočných cien v tretej krajine podobnej krajine, ktorá dotknutý výrobok vyváža.

93.

Prednosť výslovne stanovená v článku 2 ods. 7 písm. a) základného nariadenia v prospech cien podobného výrobku v tretej krajine s trhovým hospodárstvom má teda podľa môjho názoru za cieľ zaručiť, že výška antidumpingového cla nepresiahne dumpingové rozpätie v súlade s požiadavkou podľa článku 9 ods. 4 základného nariadenia a so zásadou uvedenou v článku VI ods. 2 GATT, ako aj v článku 9 dohody o uplatňovaní tohto článku VI.

94.

So zreteľom na tieto úvahy je potrebné preskúmať dôvody, pre ktoré zastávam názor, že Komisia si v prejednávanej veci nesplnila svoje povinnosti.

95.

Z článku 2 ods. 7 písm. a) základného nariadenia vyplýva, že Komisia môže v súlade s právom normálnu hodnotu určiť na základe ceny zaplatenej v Spoločenstve len v prípade, ak podľa spoľahlivých informácií, ktoré má k dispozícii, a s prihliadnutím na stanovené lehoty nemôže zvoliť tretiu krajinu s trhovým hospodárstvom, ktorá sa zdá byť vhodná.

96.

Ako uviedol Súd prvého stupňa vo svojom rozsudku z 23. októbra 2003, Changzhou Hailong Electronics & Light Fixtures a Zhejiang Yankon/Rada ( 12 ), pri určovaní normálnej hodnoty výrobkov pochádzajúcich z krajiny bez trhového hospodárstva sa Rada a Komisia môžu odchýliť od všeobecného pravidla podľa z článku 2 ods. 7 písm. a) základného nariadenia tým, že budú vychádzať z iného primeraného základu, len za predpokladu, že toto všeobecné pravidlo nemôže byť uplatnené. K takejto nemožnosti môže dôjsť len vtedy, ak údaje požadované pre určenie normálnej hodnoty nie sú dostupné, alebo nie sú vierohodné. ( 13 )

97.

Z tohto rozsudku môžeme vyvodiť nasledujúce poučenie. Po prvé v rozpore s tým, čo tvrdila Komisia vo svojich písomných pripomienkach, v otázke, či použiť skôr subsidiárnu metódu výpočtu než ceny uplatňované vo vhodnej tretej krajine a pri vývoze z nej, Komisia nedisponuje širokou mierou voľnej úvahy. Judikatúra, na ktorú sa táto inštitúcia odvoláva, podľa ktorej pri určení normálnej hodnoty disponuje širokou mierou voľnej úvahy, sa na tento prípad neuplatní. Otázka, či na základe dostupných údajov nemohla Komisia vychádzať z cien zaplatených vo vhodnej tretej krajine alebo pri vývoze z nej, nevyžaduje vykonanie komplexnej analýzy hospodárskej situácie, a preto môže byť predmetom úplného súdneho preskúmania.

98.

Po druhé pojem „dostupné informácie“ v zmysle článku 2 ods. 7 písm. a) základného nariadenia sa nemôže obmedziť na informácie poskytnuté sťažovateľom vo svojom podnete ani na údaje, ktoré boli neskôr oznámené účastníkmi v rámci prešetrovania.

99.

Ako pripomína Rada a Komisia, prešetrovanie stanovené základným nariadením má nepochybne kontradiktórnu povahu, na základe ktorej sú dotknutí účastníci konania oprávnení predložiť svoje pripomienky, konkrétne k výberu spôsobu výpočtu normálnej hodnoty zamýšľanému Komisiou. Je tiež pravda, že prešetrovanie sa vo všeobecnosti začína na základe podnetu a že Komisia musí prihliadať na informácie, ktoré sú v ňom obsiahnuté, najmä pokiaľ ide o výrobu dotknutého výrobku vo svete.

100.

Komisia by sa však nemala obmedziť na tieto informácie. Takéto obmedzenie totiž nie je stanovené v článku 2 ods. 7 písm. a) základného nariadenia.

101.

Komisia má povinnosť ex offo preskúmať všetky relevantné informácie, ku ktorým môže mať sama prístup. Úloha tejto inštitúcie počas antidumpingového prešetrovania totiž nie je úlohou rozhodcu, ktorý sa obmedzuje na riešenie výlučne so zreteľom na údaje a dôkazné prostriedky, ktoré mu boli predložené účastníkmi konania.

102.

Túto analýzu potvrdzuje najmä článok 6 ods. 3 a 4 základného nariadenia, ktorý oprávňuje Komisiu požiadať členské štáty o informácie a o vykonanie všetkých potrebných kontrol a inšpekcií.

103.

Vzhľadom na význam, ktorý má pre dotknutých účastníkov konania antidumpingové konanie, je Komisia povinná ex offo v dokumentoch, ktoré má k dispozícii a ktoré predstavujú dostatočné záruky spoľahlivosti, hľadať, či existujú tretie krajiny s trhovým hospodárstvom, v ktorých sa vyrábajú výrobky totožné alebo porovnateľné s dotknutým výrobkom a ktoré môžu byť vybraté ako krajiny podobné vyvážajúcej krajine.

104.

V tejto súvislosti si štatistky Eurostatu, štatistického úradu Európskej únie, ktorý je generálnym riaditeľstvom Komisie a ktorého úlohou je zabezpečovať informačnú štatistickú službu vysokej kvality, nepochybne zaslúžia, aby boli považované za zdroj informácií, ktorý by táto inštitúcia mala systematicky skúmať.

105.

Pokiaľ teda možno na základe štatistík Eurostatu dostupných v čase začatia prešetrovania alebo v jeho priebehu predpokladať, že výrobky porovnateľné s dotknutým výrobkom sa vyrábajú v rôznych tretích krajinách s trhovým hospodárstvom v množstvách, ktoré nie sú zjavne zanedbateľné, je úlohou Komisie ex offo preskúmať, či môže byť jedna z týchto krajín podobnou krajinou v zmysle článku 2 ods. 7 písm. a) základného nariadenia.

106.

Podľa článku 2 ods. 7 písm. a) tretieho pododseku základného nariadenia je úlohou Komisie takisto urýchlene informovať strany, ktoré považuje za dotknuté prešetrovaním, o tretej krajine s trhovým hospodárstvom, ktorú zamýšľa vybrať, aby jej tieto mohli v lehote desať dní od tohto oznámenia predložiť svoje vyjadrenia k tejto veci.

107.

V prejednávanej veci je však nutné skonštatovať, že Komisia si tieto povinnosti nesplnila.

108.

Zo štatistík Eurostatu, ktoré boli dostupné v čase, keď Komisia pristúpila k preskúmaniu podnetu, ktorý bol základom prejednávanej veci, totiž vyplýva, že výrobky, ktoré majú v KN rovnaké zaradenie ako dotknutý výrobok, sa do Spoločenstva dovážali z Izraela, Maroka, Filipín, Svazijska, Thajska a Turecka. Skutočnosť, že tieto výrobky majú v spoločnom colnom sadzobníku rovnaké zaradenie ako dotknutý výrobok, umožňuje predpokladať, že by mohli byť považované v zmysle základného nariadenia za podobné výrobky.

109.

Skúmanie týchto údajov tiež ukazuje, že tento dovoz, aj keď bol v nižších množstvách ako dovoz z Číny, sa nejavil ako zjavne zanedbateľný. Uvedené údaje teda umožňujú predpokladať, že výrobky porovnateľné s predmetným výrobkom sa vyrábali v týchto krajinách v dostatočných množstvách na to, aby ich ceny mohli byť na dotknutom trhu považované za reprezentatívne.

110.

Komisia na pojednávaní vysvetlila, že štatistiky Eurostatu pri každej tretej krajine uvádzajú množstvá dovezených výrobkov, ktoré súhrnne patria pod tri kódy KN, takže jej neumožňujú vyčleniť dostatočné množstvo výrobkov podobných predmetnému výrobku. Napriek tomu je nutné skonštatovať, že tieto štatistky sú objektívnym dôkazom o tom, že existujú ďalšie tretie krajiny, v ktorých sa takéto výrobky môžu vyrábať.

111.

Takisto konštatujem, že v odôvodnení č. 17 nariadenia č. 1355/2008 Rada uvádza, že výpočet normálnej hodnoty vykonaný Komisiou na základe cien v Spoločenstve bol jediným primeraným základom výpočtu, a to aj bez vysvetlenia dôvodov, pre ktoré žiadna z vyššie uvedených tretích krajín, ktoré majú trhové hospodárstvo, nemohla byť použitá ako podobná krajina.

112.

Zo spisových dokumentov, konkrétne z oznámenia o začatí prešetrovania napokon vyplýva, že Komisia vzhľadom na údaje uvedené v podnete vychádzala z predpokladu, že dotknutý výrobok sa nevyrábal mimo Spoločenstva a Číny.

113.

Ako spoločnosť GLS veľmi správne uvádza, Komisia sa teda dopustila nesprávneho posúdenia výroby dotknutého výrobku vo svetovom meradle a podobných krajín, ktoré mohli byť v prípade potreby vzaté do úvahy, hoci mala k dispozícii štatistiky Eurostatu potvrdzujúce dovoz výrobkov, ktoré mohli predstavovať podobné výrobky pochádzajúce z viacerých tretích krajín s trhovým hospodárstvom v zjavne nezanedbateľných množstvách.

114.

Komisia napokon uznala svoju chybu, pretože v odôvodnení č. 40 nariadenia č. 642/2008 uvádza, že Thajské kráľovstvo by mohlo byť podobnou krajinou a že márne oslovila dva thajské podniky.

115.

Komisia sa takýmto konaním nepochybne snažila o nápravu svojho počiatočne neprávneho posúdenia a podľa môjho názoru jej nemožno vytýkať, že si vo vzťahu k obom predmetným podnikom nesplnila povinnosti.

116.

Takže je nesporné, že podmienky, za ktorých sa Komisia na tieto podniky obrátila, a lehota, v ktorej boli tieto podniky vyzvané na vyplnenie formulára, im umožnila naň odpovedať, takže im možno túto nečinnosť v plnom rozsahu pripísať. Okrem iného treba uviesť, že Komisia nemá k dispozícii žiadny prostriedok nátlaku voči podnikom z tretej krajiny, ktorý by jej umožnil donútiť ich k spolupráci.

117.

Na základe tohto postupu Komisie však nemožno vyvodiť záver, že si správne splnila svoje povinnosti. V nadväznosti na neúspech uvedeného postupu podniknutého v decembri 2007 totiž Komisia neskúmala, aj keď na to mala dosť času, či z iných krajín s trhovým hospodárstvom, ktoré boli uvedené v štatistikách Eurostatu a ktoré sa ako Thajské kráľovstvo mohli javiť ako výrobcovia dotknutého výrobku, mohla vybrať ako podobnú krajinu inú tretiu krajinu. Hoci teda Komisia nebola povinná vziať do úvahy takú krajinu ako Japonsko, keďže zmienka o tejto krajine urobená na pojednávaní nebola v rozpore s požiadavkami článku 6 ods. 6 poslednej vety základného nariadenia následne písomne potvrdená, mala však vykonať potrebné overenia týkajúce sa tretích krajín na základe nepriamych dôkazov vyplývajúcich z jej vlastných štatistík.

118.

Podľa môjho názoru tak Komisia porušila povinnosti zakotvené v článku 18 ods. 5 základného nariadenia, podľa ktorého, pripomínam, ak sa v prípade nedostatku spolupráce účastníka konania stanoviská, vrátane tých, ktoré sa týkajú normálnej hodnoty, zakladajú na dostupných údajoch, najmä na informáciách uvedených v podaní, musia byť tieto informácie, ak je to možné a s prihliadnutím na lehoty pre prešetrovanie, overené vo vzťahu k informáciám z iných dostupných nezávislých zdrojov, ako sú napr. uverejnené cenníky, oficiálne dovozné štatistiky a colné výkazy.

119.

Práve z tohto dôvodu zastávam rovnako ako spoločnosť GLS názor, že Komisia v prejednávanej veci nevynaložila naozajstnú a dostatočnú snahu, aby určila normálnu hodnotu predmetného výrobku na základe cien platných v tretej krajine s trhovým hospodárstvom. Navrhujem teda, aby Súdny dvor na položenú otázku odpovedal, že nariadenie č. 1355/2008 je z tohto dôvodu protiprávne.

120.

Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na otázku položenú Finanzgericht Hamburg takto:

Nariadenie Rady (ES) č. 1355/2008 z 18. decembra 2008, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo a s konečnou platnosťou vyberá dočasné clo uložené na dovoz určitých upravených alebo konzervovaných citrusových plodov (najmä mandarínok atď.) s pôvodom v Čínskej ľudovej republike, je neplatné v rozsahu, v akom Európska komisia určila normálnu hodnotu predmetného výrobku na základe cien zaplatených alebo splatných v Európskom spoločenstve za podobný výrobok bez toho, aby vynaložila dostatočnú snahu s cieľom určiť túto hodnotu na základe cien platných vo vhodnej tretej krajine, čím porušila požiadavky uvedené v článku 2 ods. 7 písm. a) nariadenia Rady (ES) č. 384/96 z 22. decembra 1995 o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskeho spoločenstva, zmeneného a doplneného nariadením Rady (ES) č. 2117/2005 z 21. decembra 2005.