—

Hoesch Metals and Alloys GmbH, v zastúpení: H. Bleier, Rechtsanwalt,

—

Rada Európskej únie, v zastúpení: J.-P. Hix, splnomocnený zástupca, za právnej pomoci G. M. Berrisch a G. Wolf, Rechtsanwälte,

—

Európska komisia, v zastúpení: R. Lyal, H. van Vliet a B.-R. Killmann, splnomocnení zástupcovia,

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 24 nariadenia Rady (EHS) č. 2913/92 z 12. októbra 1992, ktorým sa ustanovuje Colný kódex spoločenstva (Ú. v. ES L 302, s. 1; Mim. vyd. 02/004, s. 307), a platnosti nariadenia Rady (ES) č. 398/2004 z 2. marca 2004, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo na dovozy kremíka s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (Ú. v. EÚ L 66, s. 15; Mim. vyd. 11/050, s. 40).

2

Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi Hoesch Metals and Alloys GmbH (ďalej len „Hoesch“) a Hauptzollamt Aachen (Colný úrad v Aachene) týkajúceho sa určenia nepreferenčného pôvodu kremíka pochádzajúceho z Číny, ktorý bol v Indii predmetom operácií spracovania.

3

Dohoda o pravidlách pôvodu (WTO-GATT 1994), pripojená k záverečnému aktu podpísanému Európskym spoločenstvom v Marakéši 15. apríla 1994 a schválená v mene Európskeho spoločenstva rozhodnutím Rady 94/800/ES z 22. decembra 1994, týkajúcim sa uzavretia dohôd v mene Európskeho spoločenstva, pokiaľ ide o záležitosti v rámci jeho kompetencie, ku ktorým sa dospelo na Uruguajskom kole multilaterálnych rokovaní (1986 — 1994) (Ú. v. ES L 336, s. 1; Mim. vyd. 11/021, s. 80), má za cieľ harmonizovať pravidlá pôvodu a zavádza počas prechodného obdobia pracovný program harmonizácie.

4

Článok 24 colného kódexu stanovuje:

„Za krajinu pôvodu tovaru, na ktorého výrobe sa podieľali viaceré krajiny, sa považuje krajina, v ktorej sa ako v poslednej uskutočnilo jeho podstatné a hospodársky odôvodnené spracovanie, a to v podnikoch na to určených, ktorého výsledkom je nový výrobok alebo ktoré predstavuje dôležitý stupeň výroby.“

5

Články 35 až 40, ako aj prílohy 10 a 11 nariadenia Komisie (EHS) č. 2454/93 z 2. júla 1993, ktorým sa vykonáva nariadenie Rady (EHS) č. 2913/92, ktorým sa ustanovuje Colný kódex spoločenstva (Ú. v. ES L 253, s. 1; Mim. vyd. 02/006, s. 3), spresňujú pre určité tovary prepracovanie alebo spracovanie zakladajúce pôvod podľa článku 24 colného kódexu. Kremíkový kov nie je medzi tovarmi, ktorých sa tieto ustanovenia týkajú.

6

Položka 2804 kombinovanej nomenklatúry, ktorá predstavuje prílohu I nariadenia Rady (EHS) č. 2658/87 z 23. júla 1987 o colnej a štatistickej nomenklatúre a o Spoločnom colnom sadzobníku (Ú. v. ES L 256, s. 1; Mim. vyd. 02/002, s. 382), zmeneného a doplneného nariadením Komisie (ES) č. 1789/2003 z 11. septembra 2003 (Ú. v. EÚ L 281, s. 1; Mim. vyd. 02/014, s. 3, ďalej len „KN“), znie takto:

Vodík, vzácne plyny a ostatné nekovy:

…

…“

7

Ustanovenia týkajúce sa zavedenia antidumpingových ciel zo strany Európskeho spoločenstva sú uvedené v nariadení Rady (ES) č. 384/96 z 22. decembra 1995 o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskeho spoločenstva (Ú. v. ES L 56, s. 1; Mim. vyd. 11/010, s. 45), zmeneného a doplneného nariadením Rady (ES) č. 461/2004 z 8. marca 2004 (Ú. v. EÚ L 77, s. 12; Mim. vyd. 11/10, s. 150, ďalej len „základné nariadenie“).

8

Článok 3 ods. 1 základného nariadenia stanovuje:

„Pokiaľ nie je stanovené inak, na účely tohto nariadenia pojem ‚ujma‘ znamená značnú ujmu spôsobenú výrobnému odvetviu Spoločenstva, značnú ujmu hroziacu výrobnému odvetviu Spoločenstva alebo značnú prekážku v založení tohto výrobného odvetvia a interpretuje sa v súlade s ustanoveniami tohto článku.“

9

Článok 5 toho istého nariadenia upravuje začatie prešetrovacích konaní smerujúcich k určeniu existencie dumpingu, miery a účinku akéhokoľvek dumpingu uvádzaného v podnete.

10

Článok 9 ods. 4 uvedeného nariadenia stanovuje:

„Ak skutočnosti tak, ako boli s konečnou platnosťou stanovené, preukážu existenciu dumpingu a ním spôsobenú ujmu a záujmy Spoločenstva si vyžadujú intervenciu v súlade s článkom 21, Rada uloží konečné antidumpingové clo, uznášajúc sa na základe návrhu predloženého Komisiou po konzultácii s poradným výborom. Návrh sa považuje za prijatý, ak ho Rada nezamietne jednoduchou väčšinou do jedného mesiaca po jeho predložení Komisiou. Ak sú v platnosti dočasné clá, návrh na konečné opatrenie sa predloží najneskôr jeden mesiac pred uplynutím takýchto ciel. Výška antidumpingového cla nepresiahne stanovené dumpingové rozpätie, mala by však byť nižšia ako dumpingové rozpätie, ak by takéto nižšie clo bolo dostatočné na odstránenie ujmy výrobnému odvetviu Spoločenstva.“

11

Podľa znenia článku 11 základného nariadenia:

„…

2.   Konečné antidumpingové opatrenie vyprší päť rokov od jeho uloženia alebo päť rokov od ukončenia najnovšieho preskúmania, ktoré sa týkalo tak dumpingu, ako aj ujmy, pokiaľ nie je v rámci preskúmania stanovené, že uplynutie platnosti by pravdepodobne viedlo k pokračovaniu alebo opakovanému výskytu dumpingu a ujmy. Takéto preskúmanie uplynutia platnosti sa iniciuje z podnetu Komisie alebo na žiadosť výrobcov Spoločenstva, alebo v ich mene a príslušné opatrenia zostanú v platnosti až do výsledku takéhoto preskúmania.

Preskúmanie uplynutia platnosti sa začne, ak žiadosť obsahuje dostatočné dôkazy, že uplynutie platnosti opatrení by pravdepodobne malo za následok pokračovanie alebo opakovaný výskyt dumpingu a ujmy. O takejto pravdepodobnosti môžu napríklad svedčiť dôkazy o pretrvávajúcom dumpingu a ujme alebo dôkazy, že odstránenie ujmy je čiastočne alebo výlučne spôsobené existenciou opatrení, alebo dôkazy, že okolnosti vývozcov alebo trhové podmienky sú také, že svedčia o pravdepodobnosti ďalšieho poškodzujúceho dumpingu.

…

5.   Príslušné ustanovenia tohto nariadenia s ohľadom na postupy a vedenie prešetrovania s výnimkou tých ustanovení, ktoré sa týkajú lehôt, sa vzťahujú na každé preskúmanie, ktoré sa vykonáva podľa odsekov 2, 3 a 4 tohto článku. Preskúmania vykonávané podľa odsekov 2 a 3 sa vykonajú urýchlene a spravidla sa ukončia do 12 mesiacov odo dňa ich začatia....

6.   … Tam, kde je to na základe preskúmania opodstatnené, opatrenia sa zrušia alebo zachovajú v súlade s odsekom 2, alebo zrušia, zachovajú alebo zmenia a doplnia v súlade s odsekmi 3 a 4 orgánom Spoločenstva, ktorý je zodpovedný za ich zavedenie....

…“

12

Nariadením (EHS) č. 2200/90 z 27. júla 1990 (Ú. v. ES L 198, s. 57) Rada po prvýkrát zaviedla konečné antidumpingové clo na dovozy kremíkového kovu pochádzajúce z Číny. V nadväznosti na oznámenie o vypršaní opatrení stanovených nariadením č. 2200/90, uverejnené v priebehu februára 1995, bola Komisii doručená žiadosť o preskúmanie s pripojenými dôkazmi o dumpingu, ktorého predmetom bol predmetný výrobok, ktoré boli posúdené ako postačujúce na odôvodnenie začatia preskúmania. Vzhľadom na závery tohto preskúmania Rada prijala nariadenie (ES) č. 2496/97 z 11. decembra 1997, ktoré zavádza konečné antidumpingové clo na dovozy kremíkového kovu z Čínskej ľudovej republiky [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 345, s. 1).

13

Odôvodnenie č. 24 nariadenia č. 2496/97 stanovuje:

„…

Dumpingové rozpätie vyjadrené percentuálnym podielom na exportnej cene cif franko hranica Spoločenstva dosahovalo 68,1%.“ [neoficiálny preklad]

14

Článok 1 ods. 2 uvedeného nariadenia stanovuje:

„Sadzba konečného antidumpingového cla, uplatniteľného na netto franko cenu na hranici Spoločenstva pred vymeraním cla je 49%.“ [neoficiálny preklad]

15

V nadväznosti na uverejnenie oznámenia o blížiacom sa vypršaní antidumpingových opatrení v marci 2002 bola Komisii predložená žiadosť o preskúmanie podľa článku 11 ods. 2 základného nariadenia. Po tomto preskúmaní Rada prijatím nariadenia č. 398/2004 rozhodla o zachovaní opatrení zavedených nariadením č. 2496/97.

16

Odôvodnenie č. 27 nariadenia č. 398/2004 stanovuje:

„V súlade s článkom 2 ods. 11 základného nariadenia dumpingové rozpätie bolo stanovené na základe porovnania váženej priemernej bežnej hodnoty s váženými priemernými vývoznými cenami tak, ako je stanovené vyššie. Toto porovnanie potvrdilo existenciu dumpingu. Dumpingové rozpätie, vyjadrené ako percento cif ceny franko hranica Spoločenstva pred preclením, bolo významné, t. j. 12,5%, hoci bolo podstatne nižšie ako úroveň zistená pri predchádzajúcich vyšetrovaniach.“ [neoficiálny preklad]

17

Tabuľka 6 odôvodnenia tohto nariadenia týkajúca sa objemov predaja kremíka priemyslu Spoločenstva v Spoločenstve je takáto:

18

Odôvodnenie č. 51 toho istého nariadenia č. 398/2004 stanovuje:

„Predaje priemyslu Spoločenstva nesúvisiacim zákazníkom v Spoločenstve vzrástli medzi rokom 1998 a OV [obdobie vyšetrovania] o 57%.“

19

Tabuľka 8 odôvodnenia uvedeného nariadenia uvádzajúca podiel priemyslu Spoločenstva na trhu s kremíkom ukazuje:

20

Podľa odôvodnenia č. 54 nariadenia č. 398/2004:

„Podiel priemyslu Spoločenstva na trhu vzrástol z 29,8% v roku 1998 na 36,7% v OV [obdobie vyšetrovania] v súlade s jeho zvýšenou výrobou a objemami predajov v dôsledku nových zariadení uvedených do prevádzky v Spoločenstve [v dôsledku otvorenia nového miesta výroby v Spoločenstve — neoficiálny preklad]. K významného nárastu došlo medzi rokom 1998 a 1999 (+ 5,4% trhu) po uvedení nových výrobných zariadení EÚ do prevádzky. Menší nárast (+ 2,4 percentuálnych bodov) bol zaznamenaný medzi rokom 2001 a OV.“

21

Odôvodnenia č. 71 až 74 tohto nariadenia sú formulované takto:

…

22

Podľa znenia článku 1 odsekov 1 a 2 nariadenia č. 398/2004:

„1.   Týmto sa ukladá konečné [antidumpingové — neoficiálny preklad] clo na dovoz kremíka zatriedeného pod [podpoložku KN] 28046900 s pôvodom v Čínskej ľudovej republike.

Sadzba konečného antidumpingového cla, uplatniteľného na netto franko cenu na hranici Spoločenstva pred vymeraním cla je 49%.“

23

Spoločnosť Hoesch predložila 15. júna a 12. augusta 2004 na Hauptzollamt Duisburg (Hlavný colný úrad v Duisburgu) k colnému vyhláseniu na prepustenie do voľného obehu kremíkový kov patriaci do podpoložky 28046900 KN. Žalobca doviezol tento výrobok z Indie a túto krajinu uvádzal ako krajinu pôvodu.

24

Z návrhu na začatie prejudiciálneho konania však vyplýva, že kremíkový kov, ktorého sa týka konanie vo veci samej, bol pôvodne vyrobený v Číne a vo forme blokov veľkosti približne dvakrát tri metre bol dodaný spoločnosti Metplast so sídlom v Indii. Táto spoločnosť uskutočnila na uvedených blokoch rozličné operácie tak, že bloky boli roztriedené, očistené a rozdrvené. Kryštály, ktoré vznikli drvením, boli preosiate, následne roztriedené podľa veľkosti a nakoniec zabalené. Čistenie kremíka sa vykonávalo čiastočne manuálnym a čiastočne mechanickým odstraňovaním nežiaducej trosky prítomnej v kryštáloch kremíka po rozdrvení blokov. Voľné železo prítomné v kremíku bolo potom odstránené magnetickým spracovaním. Stupeň čistoty kremíkového kovu po všetkých operáciách uskutočnených uvedenou spoločnosťou dosahoval viac než 98,5%, čo je podľa spoločnosti Hoesch stupeň potrebný na to, aby mohol byť kremíkový kov použitý pri výrobe hliníkových zliatin. Podľa vnútroštátneho súdu však nebol známy stupeň čistoty, ktorý mal kremík predtým, než bol dovezený z Číny.

25

V nadväznosti na vyšetrovanie Európskeho úradu na boj proti podvodom (OLAF) dospel Hauptzollamt Aachen k názoru, že kremíkový kov, ktorého sa týka konanie vo veci samej, nebol v Indii podrobený podstatnému prepracovaniu ani spracovaniu a že preto nemôže byť považovaný za pochádzajúci z tejto krajiny. Konštatoval teda, že tento výrobok musí byť považovaný za pochádzajúci z Číny. Dvomi rozhodnutiami zo 6. júna 2007 uvedený orgán na základe článku 1 nariadenia č. 398/2004 žiadal od spoločnosti Hoesch dodatočné zaplatenie antidumpingového cla vo výške 99974,74 eura.

26

Svojou žalobou podanou pred Finanzgericht Düsseldorf spoločnosť Hoesch žiadala zrušenie uvedených rozhodnutí, tvrdiac, že kremík, ktorého sa týka konanie vo veci samej, bol v Indii predmetom podstatného prepracovania alebo spracovania, a preto má byť považovaný za pochádzajúci z tejto krajiny. Podľa uvedenej spoločnosti drvenie blokov kremíka viedlo k prepracovaniu týchto blokov na kryštály a k ich vyčisteniu, čo si vyžiadalo značnú prácu a umožnilo zvýšiť stupeň čistoty kremíka. Okrem toho sa Hoesch dovoláva neplatnosti nariadenia č. 398/2004.

27

Vnútroštátny súd zastáva názor, že výsledok konania závisí od toho, či úprava kremíkového kovu vykonaná v Indii predstavuje prepracovanie alebo spracovanie, ktoré zakladá pôvod tovaru v zmysle článku 24 colného kódexu, v prípade čoho by dovezený kremíkový kov nepodliehal antidumpingovému clu. V opačnom prípade sa pýta na platnosť nariadenia č. 398/2004.

28

Vnútroštátny súd sa domnieva, že nejde o to, aký význam môže mať tzv. zoznam pravidiel, ktorý bol vypracovaný Komisiou s cieľom spresniť pojmy uvedené v článku 24 colného kódexu a je dostupný na jej internetovej stránke.

29

Za týchto okolností Finanzgericht Düsseldorf rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

30

Hoesch na úvod uvádza, že nepreferenčný pôvod kremíkového kovu musí byť určený výlučne na základe článku 24 colného kódexu a že v konaní vo veci samej sú splnené všetky podmienky uplatnenia tohto ustanovenia, z dôvodu čoho operácia, ktorej sa týka konanie vo veci samej, musí byť považovaná za podstatné spracovanie alebo prepracovanie, ktoré pri uvedenom tovare zakladá nepreferenčný pôvod.

31

Podľa uvedenej spoločnosti operácie vykonané v Indii na kremíku dovezenom z Číny musia byť považované za jeho podstatné spracovanie, keďže pojem podstatné spracovanie môže byť v danom prípade definovaný ako zmena surovinových materiálov tak, že tieto materiály získajú iné vlastnosti. V dôsledku operácie drvenia totiž bloky kremíka stratili svoj pôvodný tvar. Hoesch sa rovnako dovoláva judikatúry Súdneho dvora, podľa ktorej je posledné spracovanie tovaru v zmysle článku 24 colného kódexu „podstatné“, ak výrobok, ktorý z neho vyplýva, má svoje osobitné vlastnosti a zloženie, ktoré nemal pred týmto spracovaním (pozri v tomto zmysle rozsudok z 26. januára 1977, Gesellschaft für Überseehandel, 49/76, Zb. s. 41, bod 6). V konaní vo veci samej operácia čistenia so sebou prinášala odstránenie nečistôt, ktoré obsahovali bloky kremíka, zmenu určenia kremíka a umožnenie jeho použitia v hliníkovej zliatine.

32

Hoesch následne uvádza, že požiadavka zmeny colnej podpoložky stanovená v zozname pravidiel, na rozdiel od početných pravidiel pôvodu tovarov, nefiguruje medzi podmienkami stanovenými v článku 24 colného kódexu. Preto zmena colnej položky nepredstavuje podmienku uplatnenia článku 24 colného kódexu. Navyše keďže zoznam pravidiel a vysvetlivky ku kapitole 28 uvedených pravidiel (ďalej len „vysvetlivky“) neboli uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie a sú dostupné iba v anglickom jazyku, nemajú žiadnu záväznú povahu. Spoločnosť Hoesch zastáva názor, že pokiaľ by sa ich napriek všetkému mala dovolávať, vysvetlivky by potvrdzovali nepreferenčný pôvod výrobku, ktorého sa týka konanie vo veci samej. Z uvedených vysvetliviek totiž vyplýva, že operácie čistenia a drvenia kremíka môžu za určitých podmienok predstavovať podstatné spracovanie alebo prepracovanie, ktoré zakladá jeho pôvod. V konaní vo veci samej boli tieto podmienky splnené.

33

Naopak, Európska komisia navrhuje zohľadniť zoznam pravidiel a vysvetlivky s cieľom zabezpečiť jednotnosť v uplatňovaní colnej právnej úpravy a súlad uplatňovania tejto právnej úpravy s povinnosťami, ktoré Spoločenstvo dohodlo v rámci Svetovej obchodnej organizácie (WTO). Tieto pravidlá totiž odrážajú provizórne výsledky jednaní v rámci práce na harmonizácii vo výbore pre pravidlá pôvodu tejto organizácie, zriadenom dohodou o pravidlách pôvodu.

34

Okrem toho v zozname pravidiel je použitie kritéria zmeny colnej podpoložky, teda kritéria, podľa ktorého sa predmetný tovar musí považovať za naposledy podstatne spracovaný alebo prepracovaný, iba ak je zmenená colná podpoložka, podľa názoru Komisie odôvodnené z technického hľadiska, keďže v konaní vo veci samej toto kritérium zohľadňuje operácie potrebné na výrobu kremíkového kovu, ako aj ciele jeho výroby. Zaradenie kremíka do podpoložiek 280461 alebo 280469 KN vychádza zo stupňa jeho čistoty, čiže v prípade prvej podpoložky zo stupňa rovnakého alebo vyššieho než 99,9% a v prípade druhej podpoložky zo stupňa nižšieho než 99,9%, a zodpovedá tak nielen využitiu, na ktoré sa používa, ale aj práci potrebnej na výrobu tohto výrobku. Navyše Komisia uvádza, že v konaní vo veci samej nemožno objektívne a vecne rozlíšiť medzi základným tovarom, teda kremíkom vo forme blokov kovu a kryštálmi kremíkového kovu získanými triedením, osievaním, čistením a balením, keďže tieto operácie vôbec nezmenili vlastnosti ani zloženie kremíkového kovu, ktorý zostáva metalurgickým kremíkom, ktorého účel zostáva obmedzený na výrobu hliníkových zliatin.

35

Vychádzajúc však z vysvetliviek č. 3 a 4, Komisia zastáva názor, že čistenie a drvenie kremíka môžu za určitých okolností, napriek absencii zmeny colnej položky, predstavovať podstatné spracovanie alebo prepracovanie zakladajúce pôvod pod podmienkou, že na jednej strane čistenie predstavuje štádium výroby, v ktorého priebehu je odstránených aspoň 80% prítomných nečistôt, alebo že po jeho vykonaní je dosiahnutý stupeň čistoty, ktorý umožňuje špecifické použitie existujúceho výrobku, a že na druhej strane drvenie zodpovedá úmyselnému úbytku kremíka, ktorý vedie k určitému výsledku. Komisia poznamenáva, že podľa konštatovaní vnútroštátneho súdu odstránenie aspoň 80% nečistôt nebolo preukázané. Okrem toho Komisia poznamenáva, že získané kryštály kremíka boli osievané, čo znamená, že pred osievaním mali rozličné veľkosti. Nie je teda možné prijať záver, že na blokoch kremíka bol vykonaný úmyselný a kontrolovaný úbytok.

36

Svojou prvou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či triedenie, drvenie a čistenie blokov kremíkového kovu, ako aj následné osievanie, čistenie a balenie kryštálov kremíka, ktoré sú výsledkom drvenia, predstavujú spracovanie alebo prepracovanie zakladajúce pôvod v zmysle článku 24 colného kódexu.

37

Z článku 24 colného kódexu vyplýva, že ak sa na výrobe tovaru podieľali viaceré krajiny, tovar sa považuje za pochádzajúci z krajiny, v ktorej sa ako v poslednej uskutočnilo jeho podstatné a hospodársky odôvodnené spracovanie, a to v podnikoch na to určených, ktorého výsledkom je nový výrobok alebo ktoré predstavuje dôležitý stupeň výroby.

38

V tejto súvislosti Súdny dvor rozhodol, že z článku 5 nariadenia Rady (EHS) č. 802/68 z 27. júna 1968 o spoločnej definícii pojmu pôvod tovarov [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 148, s. 1), čiže ustanovenia, ktoré predchádzalo článku 24 colného kódexu, ktoré je však formulované rovnako, vyplýva, že určujúcim kritériom je kritérium posledného podstatného spracovania (rozsudky z 13. decembra 1989, Brother International, C-26/88, Zb. s. 4253, bod 15, a z 13. decembra 2007, Asda Stores, C-372/06, Zb. s. I-11223, bod 32).

39

Pokiaľ ide o uplatniteľnosť zoznamu pravidiel, treba pripomenúť, že Súdny dvor vo svojom rozsudku z 10. decembra 2009, HEKO Industrieerzeugnisse (C-260/08, Zb. s. I-11571, body 20 a 21), rozhodol, že hoci zoznam pravidiel vypracovaný Komisiou prispieva k určeniu nepreferenčného pôvodu tovaru, tieto pravidlá nie sú právne záväzné. Preto musí byť obsah týchto pravidiel v súlade s pravidlami pôvodu, ktoré sú spomenuté v článku 24 colného kódexu, a nemôže meniť ich rozsah. Toto posúdenie platí rovnako pre vysvetlivky.

40

Treba dodať, že aj keď sa relevantné akty sekundárneho práva majú vykladať vo svetle dohôd prijatých v rámci WTO, stále platí, že dohoda o pravidlách pôvodu v súčasnosti stanovuje len pracovný program harmonizácie počas prechodného obdobia. Keďže táto dohoda nepredstavuje komplexnú harmonizáciu, členom WTO sa v prípade prijímania vlastných pravidiel pôvodu ponecháva určitá miera voľnej úvahy (rozsudok HEKO Industrieerzeugnisse, už citovaný, bod 22).

41

Z týchto úvah vyplýva, že súdy členských štátov môžu pri výklade článku 24 colného kódexu vychádzať z vysvetliviek, ako aj zo zoznamu pravidiel, pokiaľ tým nedôjde k zmene daného článku (pozri rozsudok HEKO Industrieerzeugnisse, už citovaný, bod 23).

42

Pokiaľ ide o otázku relevantnosti kritéria zmeny colnej podpoložky, čo je kritérium vyplývajúce zo zoznamu pravidiel s cieľom určiť, či predmetné operácie predstavujú spracovanie alebo prepracovanie zakladajúce pôvod, v zmysle článku 24 colného kódexu, Súdny dvor už rozhodol, že nestačí hľadať kritériá definujúce pôvod tovaru v colnom zaradení spracovávaných výrobkov, pretože spoločný colný sadzobník bol vypracovaný na vlastné účely, a nie na účel určenia pôvodu tovarov (pozri rozsudky Gesellschaft für Überseehandel, už citovaný, bod 5; z 23. marca 1983, Cousin a i., 162/82, Zb. s. 1101, bod 16, ako aj HEKO Industrieerzeugnisse, už citovaný, bod 29).

43

Súdny dvor tiež rozhodol, že aj keď je pravda, že zmena colnej položky tovaru vyvolaná jeho spracovaním naznačuje, že povaha spracovania alebo prepracovania je podstatná, nič to nemení na tom, že spracovanie alebo prepracovanie môže mať podstatnú povahu aj v prípade, keď k zmene položky nedôjde (rozsudok HEKO Industrieerzeugnisse, už citovaný, bod 35). Toto posúdenie možno tiež prebrať na kritérium zmeny colnej podpoložky.

44

Z toho vyplýva, že na určenie, či operácie spracovania v konaní vo veci samej sú operáciami, ktoré zakladajú pôvod vzhľadom na podmienky stanovené v článku 24 colného kódexu, treba zohľadniť iné kritériá než kritérium zmeny colnej podpoložky.

45

V tejto súvislosti z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že určenie pôvodu tovaru sa má opierať o objektívne a vecné rozlišovanie medzi základným a spracovaným výrobkom, pri ktorom sa zohľadňujú predovšetkým osobitné fyzické vlastnosti každého z týchto výrobkov (pozri rozsudky Gesellschaft für Überseehandel, už citovaný, bod 5; Cousin a i., už citovaný, bod 16, ako aj HEKO Industrieerzeugnisse, bod 29).

46

Treba tiež pripomenúť, že posledné spracovanie alebo prepracovanie je „podstatné“ v zmysle článku 24 colného kódexu len vtedy, keď výrobok, ktorý je výsledkom spracovania alebo prepracovania, má osobitné vlastnosti alebo osobitné zloženie, ktoré pred uvedeným spracovaním alebo prepracovaním nemal. Operácie súvisiace s úpravami výrobku z hľadiska jeho použitia, ktoré však nevedú k podstatnej kvalitatívnej zmene jeho vlastností, nemôžu určiť pôvod daného výrobku (pozri rozsudky Gesellschaft für Überseehandel, už citovaný, bod 6; z 23. februára 1984, Zentrag, 93/83, Zb. s. 1095, bod 13, a HEKO Industrieerzeugnisse, už citovaný, bod 28).

47

Súdny dvor spresnil, že operácie spracovania tovaru, ktoré so sebou neprinášajú podstatnú zmenu jeho vlastností a zloženia, pretože spočívajú výlučne v rozdelení a zmene jeho vzhľadu, naopak nepredstavujú dostatočne charakteristickú kvalitatívnu zmenu, ktorú by bolo možné považovať za zmenu, ktorá so sebou prináša vyrobenie nového výrobku, alebo za zmenu predstavujúcu dôležité štádium výroby uvedeného výrobku (pozri v tomto zmysle rozsudok Zentrag, už citovaný, bod 14).

48

V konaní vo veci samej je potrebné poznamenať, že výber v zaradení kremíka do colných podpoložiek 280461 alebo 280469 KN je založený na stupni čistoty kremíka, a to v prípade prvej podpoložky na stupni rovnakom alebo vyššom než 99,9% a v prípade druhej podpoložky na stupni nižšom než 99,9%. Rovnako ako Komisia treba prijať záver, že takýto rozdiel v zaradení zodpovedá rozdielu v použití kremíka, ako aj práci potrebnej na jeho výrobu.

49

V danom prípade operácie spracovania kremíka uskutočnené v Indii zahŕňajú jeho triedenie, drvenie, čistenie, osievanie, preosievanie a balenie. Pokiaľ ide v prvom rade o triedenie, osievanie, preosievanie a balenie kremíka, zo spisu predloženého Súdnemu dvoru vyplýva, že tieto operácie vôbec nemenia jeho vlastnosti ani zloženie, lebo kremík po vykonaní týchto operácií zostáva metalurgickým kremíkom slúžiacim podľa nenapádaných údajov uvedených v tomto spise na výrobu hliníkových zliatin.

50

Súdny dvor už rozhodol, že na jednej strane mletie základného výrobku na rôzny stupeň jemnosti nemôže byť považované za jeho podstatné spracovanie alebo prepracovanie, pretože má za cieľ iba zmeniť konzistenciu tohto výrobku a jeho vzhľad na účely jeho neskoršieho použitia, ale neprináša so sebou významnú kvalitatívnu zmenu základného výrobku. Na druhej strane kontrola kvality triedením mletého výrobku, ako aj jeho balenie zodpovedajú iba požiadavkám uvádzania výrobku na trh a neovplyvňujú jeho podstatné vlastnosti (pozri, pokiaľ ide o určenie pôvodu surového kazeínu, rozsudok Gesellschaft für Überseehandel, už citovaný, bod 7).

51

Zdá sa teda, že triedenie blokov kremíkového kovu na jednej strane, ako aj následné osievanie, preosievanie a balenie kryštálov kremíka vyplývajúcich z jeho drvenia na strane druhej nemôžu byť považované za operácie, ktoré by mohli zakladať pôvod kremíkového kovu.

52

Po druhé, pokiaľ ide o operácie čistenia a drvenia výrobku, z vysvetliviek vyplýva, že tieto dve operácie môžu pri výrobku, ktorý je predmetom týchto operácií, zakladať pôvod, a to dokonca za absencie zmeny jeho colnej podpoložky. Je to tak podľa znenia vysvetlivky č. 3 aj v prípade čistenia, ak je čistenie vykonané v štádiu výroby výrobku, počas ktorého je odstránených aspoň 80% prítomných nečistôt. Podľa vysvetlivky č. 4 je to tak isto v prípade drvenia, ak zodpovedá úmyselnému a kontrolovanému úbytku, inak než jednoduchým roztĺkaním výrobku na časti, ktoré majú fyzické alebo chemické vlastnosti odlišné od surovinových materiálov.

53

V tejto súvislosti treba konštatovať, že kritériá vyplývajúce z vysvetliviek č. 3 a 4 umožňujú zohľadniť významnú kvalitatívnu zmenu vlastností kremíka, objektívne a vecné rozlíšenie medzi základným a spracovaným výrobkom, ako aj určenie kremíka. Sú teda v súlade s judikatúrou pripomenutou v bodoch 45 až 47 tohto rozsudku. Keďže uvedené kritériá nemenia dosah článku 24 colného kódexu, ich použitie je za okolností konania vo veci samej odôvodnené.

54

Vnútroštátny súd však poznamenáva, že kritériá uvedené vysvetlivkami č. 3 a 4 nie sú v konaní vo veci samej splnené, lebo nie je preukázané, že predmetná operácia čistenia odstránila 80% prítomných nečistôt, ani nie je možné konštatovať, že drvenie uvádzané v konaní vo veci samej zodpovedá úmyselnému a kontrolovanému redukovaniu blokov kremíka na časti. Za týchto podmienok operácie čistenia a drvenia kremíka, aké boli uskutočnené v Indii, nepredstavujú podstatné spracovanie ani prepracovanie v zmysle článku 24 colného kódexu, ktoré by umožňovalo považovať získaný výrobok za pochádzajúci zo štátu, v ktorom sa vykonali operácie.

55

Vzhľadom na vyššie uvedené treba na prvú otázku odpovedať, že triedenie, drvenie a čistenie blokov kremíka, ako aj následné osievanie, preosievanie a balenie kryštálov kremíka pochádzajúcich z drvenia, aké boli vykonané v konaní vo veci samej, nepredstavujú spracovanie ani prepracovanie zakladajúce pôvod v zmysle článku 24 colného kódexu.

56

Za predpokladu, že by kremíkový kov, ktorého sa týka konanie vo veci samej, bol považovaný za pochádzajúci z Číny, vnútroštátny súd sa svojou druhou otázkou pýta na platnosť nariadenia č. 398/2004. Konkrétne sa pýta na jednej strane, či sa Rada dopustila nesprávneho posúdenia, vychádzajúc z mylného predpokladu v stanovení existencie ujmy spôsobenej priemyslu Spoločenstva, a na druhej strane, či zachovanie 49% sadzby antidumpingového cla nariadením č. 398/2004 je zlučiteľné s článkom 9 ods. 4 základného nariadenia.

57

Po prvé treba poznamenať, že svojou otázkou vnútroštátny súd považuje za potrebné, ako to vyplýva z návrhu na začatie prejudiciálneho konania, požiadať Súdny dvor iba o kontrolu platnosti nariadenia č. 398/2004, pokiaľ ide o existenciu ujmy spôsobenej priemyslu Spoločenstva a o zachovanie sadzby antidumpingového cla týmto nariadením.

58

Hoesch zastáva názor, že nariadenie č. 398/2004 je neplatné z dôvodu jednak zjavne nesprávneho posúdenia pri stanovení kauzálnej súvislosti medzi dovozmi pochádzajúcimi z Číny a ujmou, ktorú utrpel priemysel Spoločenstva, a jednak prekročenia procesnej lehoty pri preskúmaní antidumpingových opatrení.

59

Podľa ustálenej judikatúry konanie upravené článkom 267 ZFEU vychádza z jasného rozdelenia úloh medzi vnútroštátnymi súdmi a Súdnym dvorom tak, že výlučne vnútroštátnemu súdu, ktorý vec prejednáva a musí prevziať zodpovednosť za rozhodnutie sporu, prináleží, aby s prihliadnutím na osobitosti veci posúdil tak potrebu rozhodnutia o prejudiciálnej otázke na vydanie svojho rozhodnutia, ako aj relevantnosť otázok, ktoré položí Súdnemu dvoru (pozri v tomto zmysle rozsudok z 26. júna 2007, Ordre des barreaux francophones et germanophone a i., C-305/05, Zb. s. I-5305, bod 18).

60

Za týchto podmienok netreba rozšíriť skúmanie platnosti nariadenia č. 398/2004 vzhľadom na dôvody, ktoré neuviedol vnútroštátny súd (pozri analogicky rozsudok Ordre des barreaux francophones et germanophone a i., už citovaný, body 17 až 19).

61

Po druhé treba pripomenúť, že v oblasti spoločnej obchodnej politiky a osobitne v oblasti ochranných obchodných opatrení inštitúcie Spoločenstva disponujú širokou mierou voľnej úvahy z dôvodu zložitosti hospodárskych, politických a právnych situácií, ktoré musia preskúmať (rozsudok z 27. septembra 2007, Ikea Wholesale, C-351/04, Zb. s. I-7723, bod 40 a citovaná judikatúra).

62

Okrem toho judikatúrou je ustálené, že určenie existencie ujmy spôsobenej priemyslu Spoločenstva predpokladá posúdenie zložitých hospodárskych situácií, a preto sa súdne preskúmanie takéhoto posúdenia musí obmedziť na overenie toho, či boli dodržané príslušné procesné pravidlá, či skutočnosti, na ktorých je založená voľba, boli správne zistené a či nedošlo k zjavne nesprávnemu posúdeniu uvedených skutočností alebo k zneužitiu právomoci (pozri rozsudky Ikea Wholesale, už citovaný, bod 41 a citovaná judikatúra, ako aj z 28. februára 2008, AGST Draht- und Biegetechnik, C-398/05, Zb. s. I-1057, bod 34).

63

Platnosť nariadenia č. 398/2004 treba teda skúmať vzhľadom na vyššie uvedené úvahy.

64

Po prvé vnútroštátny súd poznamenáva, že pochybnosti, ktoré má vo vzťahu k platnosti nariadenia č. 398/2004, majú svoj pôvod v rozsudku Súdu prvého stupňa zo 14. marca 2007, Aluminium Silicon Mill Products/Rada (T-107/04, Zb. s. II-669), ktorým Súd prvého stupňa zrušil článok 1 nariadenia Rady (ES) č. 2229/2003 z 22. decembra 2003, ktorým sa uplatňuje konečné antidumpingové clo a s konečnou platnosťou sa vyberá dočasné clo uplatnené na dovozy kremíka z Ruska (Ú. v. EÚ L 339, s. 3; Mim. vyd. 11/048, s. 173), z dôvodu, že Rada sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia v stanovení ujmy spôsobenej priemyslu Spoločenstva. Vnútroštátny súd zdôrazňuje, že nariadenie zrušené týmto rozsudkom sa týkalo rovnakého obdobia vyšetrovania a referenčného obdobia, ako sú obdobia, ktorých sa týka nariadenie č. 398/2004, a že ekonomický vývoj trhu Spoločenstva s kremíkom je zhodný pre obe uvedené nariadenia, v dôsledku čoho by nariadenie č. 398/2004 malo byť zrušené z tých istých dôvodov.

65

V tejto súvislosti je potrebné konštatovať, že tieto dve nariadenia sa odlišujú v jednom podstatnom bode. Nariadenie č. 2229/2003 zaviedlo po prvýkrát antidumpingové clá na dovozy kremíkového kovu pochádzajúce z Ruska a bolo vypracované na základe vykonania prvého vyšetrovania vedeného podľa článku 5 základného nariadenia. Rada teda bola povinná preukázať existenciu ujmy spôsobenej priemyslu Spoločenstva uvedenými dovozmi. Naopak, nariadenie č. 398/2004 zachováva antidumpingové opatrenia pre dovozy kremíka pochádzajúce z Číny, čiže opatrenia, ktoré sú účinné od roku 1990, a teda prijaté po vykonaní opätovného preskúmania podľa článku 11 ods. 2 základného nariadenia. V tejto súvislosti treba pripomenúť, že postup preskúmania je v zásade objektívne odlišný od postupu základného prešetrovania, ktoré je upravené inými ustanoveniami toho istého nariadenia [rozsudok z 27. januára 2005, Europe Chemi-Con (Deutschland)/Rada, C-422/02 P, Zb. s. I-791, bod 49].

66

Objektívny rozdiel medzi týmito dvoma konaniami spočíva v tom, že opätovnému preskúmaniu podliehajú tie dovozy, ktoré už boli predmetom zavedenia konečných antidumpingových opatrení a pri ktorých bolo v zásade dostatočne preukázané, že zrušenie týchto opatrení by pravdepodobne viedlo k pretrvávaniu alebo obnoveniu dumpingu a ujmy. Naproti tomu pri dovozoch, ktoré podliehajú základnému prešetrovaniu, je cieľom tohto prešetrovania práve zistiť existenciu, rozsah a účinok údajného dumpingu, aj keď začatie takéhoto prešetrovania je podmienené existenciou dostatočného množstva dôkazov odôvodňujúcich začatie takéhoto konania [rozsudok Europe Chemi-Con (Deutschland)/Rada, už citovaný, bod 50].

67

Z článku 11 ods. 2 základného nariadenia vyplýva, že zachovanie antidumpingových opatrení po dátume, ku ktorému by obvykle uplynula ich platnosť, je možné, iba ak bolo pri opätovnom preskúmaní preukázané, že uplynutie platnosti „by pravdepodobne viedlo k pokračovaniu alebo opakovanému výskytu dumpingu a ujmy“. Z toho vyplýva, že konštatovania, ktoré Súd prvého stupňa uviedol v rozsudku Aluminium Silicon Mill Products/Rada, týkajúce sa existencie ujmy v rámci preskúmania platnosti nariadenia č. 2229/2003, sú ako také irelevantné na posúdenie platnosti nariadenia č. 398/2004.

68

Po druhé vnútroštátny súd zastáva názor, že existuje rozpor medzi druhou vetou odôvodnenia č. 71 nariadenia č. 398/2004, podľa ktorej po roku 2000 objemy predaja a podiel priemyslu Spoločenstva na trhu „stagnovali“, na jednej strane a údajmi týkajúcimi sa objemov predaja, ako aj podielu priemyslu Spoločenstva na trhu, ktoré sú uvedené v tabuľkách 6 a 8 odôvodnenia uvedeného nariadenia, na strane druhej.

69

V tejto súvislosti treba na úvod pripomenúť, že z uvedenej tabuľky 6 vyplýva, že medzi rokom 1998 a rokom 2000 predaj kremíka priemyslu Spoločenstva vzrástol o 54%, hoci medzi rokom 2000 a obdobím vyšetrovania tento predaj zaznamenal vzostup o približne 2,1%. Navyše tabuľka 8 tohto nariadenia uvádza, podiel priemyslu Spoločenstva na trhu sa zmenil z 29,8% na 34,3% medzi rokom 1998 a rokom 2000 a z 34,3% na 36,7% medzi rokom 2000 a obdobím vyšetrovania.

70

Z toho vyplýva, že hoci je pravda, že objemy predaja kremíka a podiel priemyslu Spoločenstva počas obdobia vyšetrovania vzrástli, skutočnosťou zostáva, že vzhľadom na významný nárast objemu predaja medzi rokom 1998 a rokom 2000, a to 54%, priemysel Spoločenstva sa od roku 2000 prestal rozvíjať, a teda môže sa považovať za stagnujúci. V dôsledku toho neexistuje rozpor medzi tabuľkami 6 a 8 odôvodnenia nariadenia č. 398/2004 na jednej strane a odôvodnením č. 71 uvedeného nariadenia na strane druhej.

71

V nadväznosti na to treba poznamenať, že z odôvodnenia č. 72 nariadenia č. 398/2004, ktorého obsah nie je napádaný, vyplýva, že od roku 2000 nebolo pozorované nijaké významné zlepšenie vo vývoji priemyslu Spoločenstva. Rovnako odôvodnenie č. 73 tohto nariadenia, tiež nenapádané, uvádza, že medzi rokom 2000 a obdobím vyšetrovania sa situácia priemyslu Spoločenstva zhoršila a počas obdobia vyšetrovania sa stala veľmi chúlostivou a zraniteľnou.

72

Nakoniec podľa článku 1 ods. 2 nariadenia č. 2496/97 sadzba konečného antidumpingového cla uplatniteľného na dovozy kremíkového kovu pochádzajúce z Číny pred vymeraním cla bola 49%. Preto je pravdepodobné, že podiely čínskych dovozov kremíka na trhu boli menej významné, než aké by boli za absencie zavedenia antidumpingového cla. Za týchto okolností, keďže z odôvodnenia č. 74 nariadenia č. 398/2001, ktorého obsah nebol napádaný, vyplýva, že objem dovozov pochádzajúcich z Číny, ktorý bol predmetom dumpingu v priebehu obdobia medzi 1. januárom 1998 a koncom obdobia vyšetrovania, významne vzrástol a je pravdepodobné, že bez už uplatňovaných antidumpingových opatrení by boli značne zvýšené objemy dotknutého výrobku presunuté na trh Spoločenstva za veľmi nízke ceny, nižšie ako ceny priemyslu Spoločenstva, Rada dôvodne prijala záver o existencii vysokého nebezpečenstva pre priemysel Spoločenstva v prípade čínskych dovozov kremíka za absencie vymerania antidumpingového cla.

73

Za týchto okolností sa Rada nedopustila nijakého zjavne nesprávneho posúdenia, keď prijala záver o pravdepodobnosti opätovného vzniku ujmy pre priemysel Spoločenstva v prípade zrušenia antidumpingových opatrení.

74

Vnútroštátny súd sa pýta, či zachovanie sadzby antidumpingového cla na 49% článkom 1 ods. 2 nariadenia č. 398/2004 je zlučiteľné s článkom 9 ods. 4 poslednou vetou základného nariadenia, keďže dumpingové rozpätie, ktoré podľa odôvodnenia č. 24 nariadenia č. 2496/97 bolo 68,1%, predstavovalo podľa odôvodnenia č. 27 nariadenia č. 398/2004 iba 12,5%.

75

Spoločnosť Hoesch v tejto súvislosti uvádzala, že podľa článku 9 ods. 4 základného nariadenia, ktorý sa uplatňuje aj na preskúmanie podľa článku 11 ods. 5 uvedeného nariadenia, je zakázané stanoviť vyššiu sadzbu cla, než je dumpingové rozpätie.

76

Treba poznamenať, že tak, ako je to uvedené v bodoch 66 a 67 tohto rozsudku, v rámci preskúmania antidumpingových opatrení, ktorým sa končí platnosť, vykonaného podľa článku 11 ods. 2 základného nariadenia, orgány Spoločenstva majú stanoviť iba to, či uplynutie platnosti týchto opatrení podporí pokračovanie, alebo znovuobjavenie sa dumpingu a ujmy, v prípade čoho uvedené opatrenia zostanú zachované. V opačnom prípade sú antidumpingové opatrenia zrušené. Toto konštatovanie je potvrdené znením článku 11 ods. 6 uvedeného nariadenia, podľa ktorého ak to preskúmania odôvodňujú, opatrenia sú zrušené alebo zachované podľa odseku 2 tohto článku, zatiaľ čo z uvedeného odseku 6 vyplýva, že opatrenia môžu byť nielen zrušené a zachované, ale aj zmenené podľa odsekov 3 a 4 uvedeného článku. V dôsledku toho preskúmanie opatrení, ktorým sa končí platnosť, nemôže mať za dôsledok zmenu platných opatrení.

77

Okrem toho článok 9 ods. 4 posledná veta základného nariadenia stanovuje požiadavku, podľa ktorej výška antidumpingového cla „nepresiahne stanovené dumpingové rozpätie, mala by však byť nižšia ako dumpingové rozpätie, ak by takéto nižšie clo bolo dostatočné na odstránenie ujmy výrobnému odvetviu Spoločenstva“. Vzhľadom na celkovú štruktúru a ciele systému, do ktorého patrí tento článok, uvedený článok sa nemá uplatňovať na postup stanovený článkom 11 ods. 2 uvedeného nariadenia. Okrem toho, ako bolo uvedené v predchádzajúcom bode tohto rozsudku, orgány Spoločenstva môžu v rámci preskúmania antidumpingových opatrení vykonaného podľa článku 11 ods. 2 základného nariadenia iba zachovať alebo zrušiť uvedené opatrenia.

78

V danom prípade orgány Spoločenstva po vykonaní preskúmania prijali záver, že uplynutie platnosti antidumpingových opatrení by pravdepodobne viedlo k opätovnému vzniku ujmy. Rada preto dôvodne a v súlade s článkom 11 ods. 2 a 6 základného nariadenia rozhodla o zachovaní 49%-nej sadzby antidumpingového cla.

79

Vzhľadom na vyššie uvedené treba na druhú otázku odpovedať tak, že jej preskúmanie neukázalo nič, čo by mohlo ovplyvniť platnosť nariadenia č. 398/2004.

80

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (tretia komora) rozhodol takto: