Vec C‑442/08

Európska komisia

proti

Spolkovej republike Nemecko

„Nesplnenie povinnosti členským štátom – Dohoda o pridružení medzi EHS a Maďarskom – Následná kontrola – Nedodržanie pravidiel týkajúcich sa pôvodu – Rozhodnutie orgánov vyvážajúceho štátu – Súdny opravný prostriedok – Kontrolná misia Komisie – Clo – Dodatočné vyberanie cla – Vlastné zdroje – Poskytnutie – Úroky z omeškania“

Abstrakt rozsudku

1.        Vlastné zdroje Európskych spoločenstiev – Zistenie a poskytnutie členskými štátmi – Vklad na účet Komisie

(Nariadenie Rady č. 1552/89, články 2, 6 a 9 až 11, a nariadenie Rady č. 1150/2000, články 2, 6 a 9 až 11)

2.        Vlastné zdroje Európskych spoločenstiev – Zistenie a poskytnutie členskými štátmi – Vklad na účet Komisie

(Nariadenie Rady č. 1552/89, článok 11)

1.        Od momentu, keď sú na základe informácií poskytnutých orgánmi vyvážajúceho štátu orgány dovážajúceho štátu schopné určiť platiteľov cla a vypočítať výšku colného dlhu, oneskorenú úhradu dotknutého cla nemožno odôvodniť čakaním na dodatočné informácie zo strany orgánov vyvážajúceho štátu alebo konečné rozhodnutie súdnych konaní začatých v tomto vyvážajúcom štáte, a ešte menej čakaním na konečnú správu z vyšetrovania, ktoré súbežne vykonávala sekcia Komisie riadenia boja proti podvodom. Orgány dovážajúceho štátu sa musia podriadiť záverom následných kontrol vykonaných orgánmi vyvážajúceho štátu. Preto skutočnosť, že orgány vyvážajúceho štátu tiež upozorňujú na existenciu žaloby podanej proti výsledkom následnej kontroly, nemôže mať vplyv na povinnosť orgánov dovážajúceho štátu, aby túto skutočnosť zohľadnili a dotknutý colný dlh oznámili, ako aj uhradili zodpovedajúce vlastné zdroje.

Členský štát si však tým, že napriek doručeniu oznámenia o vzájomnej spolupráci nechal premlčať colné pohľadávky, oneskorene vyplatil vlastné zdroje a odmietol zaplatiť uplatnené úroky z omeškania, nesplnil povinnosti, ktoré mu vyplývajú z článkov 2, 6 a 9 až 11 nariadenia č. 1552/89, ktorým sa vykonáva rozhodnutie 88/376 o systéme vlastných zdrojov Spoločenstiev, ako aj z tých istých článkov nariadenia č. 1150/2000, ktorým sa vykonáva rozhodnutie 94/728 o systéme vlastných zdrojov spoločenstiev.

(pozri body 80, 83, 88, 98 a výrok)

2.        Existuje nevyhnutná súvislosť medzi povinnosťou vytvoriť vlastné zdroje Spoločenstva a povinnosťou poukázať tieto zdroje na účet Komisie v stanovenej lehote, ako aj povinnosťou zaplatiť úroky z omeškania, pričom ich možno vymáhať bez ohľadu na dôvod omeškania pri úhrade zdrojov na účet Komisie.

Podľa článku 11 nariadenia č. 1552/89, ktorým sa vykonáva rozhodnutie 88/376 o systéme vlastných zdrojov Spoločenstiev, má totiž každé omeškanie platieb na účet uvedené v článku 9 ods. 1 toho istého nariadenia za následok vznik povinnosti dotknutého členského štátu platiť úroky z omeškania za celé obdobie omeškania. Zo znenia uvedeného článku 11 navyše vyplýva, že omeškanie poskytnutia vlastných zdrojov nesúvisí s lehotou stanovenou Komisiou na úhradu uvedených zdrojov.

(pozri body 93 – 95)

ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (štvrtá komora)

z 1. júla 2010 (*)

„Nesplnenie povinnosti členským štátom – Dohoda o pridružení medzi EHS a Maďarskom – Následná kontrola – Nedodržanie pravidiel týkajúcich sa pôvodu – Rozhodnutie orgánov vyvážajúceho štátu – Súdny opravný prostriedok – Kontrolná misia Komisie – Clo – Dodatočné vyberanie cla – Vlastné zdroje – Poskytnutie – Úroky z omeškania“

Vo veci C‑442/08,

ktorej predmetom je žaloba o nesplnenie povinnosti podľa článku 226 ES, podaná 6. októbra 2008,

Európska komisia, v zastúpení: A. Caeiros a B. Conte, splnomocnení zástupcovia, s adresou na doručovanie v Luxemburgu,

žalobkyňa,

proti

Spolkovej republike Nemecko, v zastúpení: M. Lumma a B. Klein, splnomocnení zástupcovia, s adresou na doručovanie v Luxemburgu,

žalovanej,

SÚDNY DVOR (štvrtá komora),

v zložení: predseda štvrtej komory J.‑C. Bonichot, sudcovia C. Toader (spravodajkyňa), K. Schiemann, P. Kūris a L. Bay Larsen,

generálna advokátka: V. Trstenjak,

tajomník: M.‑A. Gaudissart, vedúci sekcie,

so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní zo 4. februára 2010,

po vypočutí návrhov generálnej advokátky na pojednávaní 25. marca 2010,

vyhlásil tento

Rozsudok

1        Komisia Európskych spoločenstiev sa svojou žalobou domáha, aby Súdny dvor určil, že Spolková republika Nemecko si tým, že aj napriek doručeniu oznámenia o vzájomnej spolupráci nechala premlčať colné pohľadávky, oneskorene uhradila vlastné zdroje a odmietla zaplatiť uplatnené úroky z omeškania, nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článkov 2, 6 a 9 až 11 nariadenia Rady (EHS, Euratom) č. 1552/89 z 29. mája 1989, ktorým sa vykonáva rozhodnutie 88/376/EHS, Euratom o systéme vlastných zdrojov Spoločenstiev [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 155, s. 1), ako aj tých istých článkov nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1150/2000 z 22. mája 2000, ktorým sa vykonáva rozhodnutie 94/728/ES, Euratom o systéme vlastných zdrojov spoločenstiev (Ú. v. ES L 130, s. 1; Mim. vyd. 01/003, s. 169).

 Právny rámec

 Dohoda o pridružení medzi EHS a Maďarskom

2        Európska dohoda o pridružení medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Maďarskou republikou na druhej strane, podpísaná 16. decembra 1991 v Bruseli, bola v mene Európskych spoločenstiev uzavretá rozhodnutím Rady a Komisie 93/742/Euratom, ESUO, ES z 13. decembra 1993 (Ú. v. ES L 347, s. 1, ďalej len „dohoda o pridružení medzi EHS a Maďarskom“). Protokol č. 4 k tejto dohode zmenený a doplnený rozhodnutím asociačnej rady č. 3/96 medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Maďarskou republikou na druhej strane z 28. decembra 1996 [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 92, 1997, s. 1, ďalej len „protokol č. 4“) v článku 16 s názvom „Všeobecné požiadavky“ obsahuje tieto ustanovenia:

„1.      Ustanovenia tejto dohody sa uplatňujú na výrobky s pôvodom v Spoločenstve pri dovoze do Maďarska, ako aj na výrobky s pôvodom v Maďarsku pri dovoze do Spoločenstva na základe predloženia:

a)      sprievodného osvedčenia tovaru EUR.1, ktorého vzor je uvedený v prílohe III,

…“ [neoficiálny preklad]

3        Článok 17 protokolu č. 4 s názvom „Postup pri vydávaní sprievodného osvedčenia EUR.1“ v odsekoch 1 a 5 stanovuje:

„1.      Sprievodné osvedčenie EUR.1 vydávajú colné orgány vyvážajúcej krajiny na základe písomnej žiadosti podanej vývozcom alebo na zodpovednosť vývozcu jeho splnomocneným zástupcom.

…

5.      Colné orgány vydávajúce osvedčenia EUR.1 prijmú všetky opatrenia nevyhnutné na kontrolu pôvodu výrobkov a na overenie, či sú splnené všetky ostatné podmienky tohto protokolu. Na tieto účely majú právo požadovať akékoľvek podklady a vykonať akúkoľvek kontrolu účtov vývozcu, či akúkoľvek inú kontrolu, ktorú považujú za účelnú. Colné orgány vydávajúce sprievodné osvedčenia EUR.1 takisto zaručia, aby formuláre uvedené v odseku 2 boli správne vyplnené. Predovšetkým skontrolujú, či bol priestor určený na opis výrobkov vyplnený tak, aby sa vylúčila možnosť dodatočného neoprávneného doplnenia.“ [neoficiálny preklad]

4        Článok 31 tohto protokolu s názvom „Vzájomná spolupráca“ v odseku 2 stanovuje:

„S cieľom zabezpečiť správne vykonávanie tohto protokolu budú Spoločenstvo a Maďarsko vzájomne spolupracovať prostredníctvom príslušných colných správ pri kontrole pravosti sprievodných osvedčení EUR.1 alebo vyhlásení na faktúre a pri kontrole presnosti údajov uvedených v týchto dokladoch.“ [neoficiálny preklad]

5        Článok 32 protokolu č. 4 s názvom „Overenie dôkazov o pôvode“ uvádza:

„1.      Následná kontrola osvedčení o pôvode sa vykoná náhodne alebo vždy, keď majú colné orgány dovážajúceho štátu opodstatnené pochybnosti o pravosti týchto dokumentov, o pôvode daných výrobkov alebo dodržiavaní ostatných podmienok stanovených týmto protokolom.

…

3.      Kontrolu vykonajú colné orgány vyvážajúceho štátu. Na tento účel sú oprávnené požadovať predloženie všetkých dôkazov a vykonať akúkoľvek kontrolu účtovníctva vývozcu alebo akúkoľvek inú kontrolu, ktorú považujú za užitočnú.

4.      Ak sa colné orgány dovážajúceho štátu rozhodnú pozastaviť preferenčné zaobchádzanie s príslušným výrobkom až do výsledkov kontroly, môžu dovozcovi výrobky odovzdať po splnení ochranných opatrení, ktoré považujú za nevyhnutné.

5.      Colné orgány požadujúce kontrolu budú o jej výsledkoch informované čo najskôr. Z výsledkov musí byť jednoznačne zrejmé, či sú osvedčenia pravdivé, či môžu byť príslušné výrobky považované za výrobky majúce pôvod v Spoločenstve, Maďarsku alebo iných štátoch uvedených v článku 4 a či spĺňajú ostatné podmienky ustanovené v tomto protokole.

6.      V prípade opodstatnených pochybností a ak colné orgány nedostanú odpoveď do uplynutia lehoty desiatich mesiacov odo dňa predloženia žiadosti o kontrolu alebo ak odpoveď neobsahuje dostatočné informácie na určenie pravdivosti daného dokladu alebo skutočného pôvodu výrobkov, colné orgány, ktoré kontrolu požadujú, odmietnu nárok na preferenčné zaobchádzanie, s výnimkou existencie mimoriadnych okolností.“ [neoficiálny preklad]

6        Podľa článku 33 prvého odseku protokolu č. 4 spory, ktoré vznikli v súvislosti s kontrolou podľa článku 32 a ktoré nemožno vyriešiť medzi colnými orgánmi žiadajúcimi o kontrolu a colnými orgánmi, ktoré za ňu zodpovedajú, alebo v prípade rozdielneho výkladu tohto protokolu, sa predkladajú Asociačnému výboru.

 Rozhodnutie 94/728

7        Z článku 2 ods. 1 rozhodnutia Rady 94/728/Euratom z 31. októbra 1994 o systéme vlastných zdrojov Európskych spoločenstiev [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 293, s. 9) vyplýva, že vlastné zdroje odvádzané do rozpočtu Spoločenstiev tvoria najmä takzvané „bežné“ zdroje, ktoré pochádzajú z poplatkov v rámci spoločného colného sadzobníka a ostatných poplatkov, ktoré stanovili alebo stanovia inštitúcie Spoločenstiev na základe obchodu s nečlenskými krajinami, a ciel z výrobkov na základe Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva pre uhlie a oceľ.

8        Podľa článku 2 ods. 3 rozhodnutia 94/728:

„Členské štáty si ponechajú na základe poplatkov za výber 10 % zo súm uvedených v odseku 1 písm. a) a b).“ [neoficiálny preklad]

9        Podľa článku 8 ods. 1 rozhodnutia 94/728:

„1.      Vlastné zdroje spoločenstiev, na ktoré sa odvoláva článok 2 ods. 1 písm. a) a b), vyberajú členské štáty v súlade s vnútroštátnymi zákonmi, inými právnymi predpismi a správnymi opatreniami, ktoré sa prípadne prijmú tak, aby zodpovedali požiadavkám právnej úpravy Spoločenstva. Komisia v pravidelných intervaloch preskúma vnútroštátne právne predpisy, ktoré jej oznámia členské štáty, zašle členským štátom úpravy, ktoré považuje za potrebné, aby sa zabezpečil ich súlad s právnou úpravou Spoločenstva, a podá správu rozpočtovému orgánu. Členské štáty poskytnú Komisii zdroje uvedené v článku 2 ods. 1 písm. a) až d).“ [neoficiálny preklad]

 Nariadenia č. 1552/89 a č. 1150/2000

10      Odôvodnenie č. 2 nariadenia č. 1552/89, ktoré je rovnaké ako odôvodnenie č. 2 nariadenia č. 1150/2000, stanovuje:

„Spoločenstvo musí mať vlastné zdroje uvedené v článku 2 rozhodnutia [Rady] 88/376/EHS, Euratom [z 24. júna 1988 o systéme vlastných zdrojov spoločenstiev (Ú. v. ES L 185, s. 24; Mim. vyd. 01/001, s. 176)] k dispozícii za čo najlepších podmienok…“ [neoficiálny preklad]

11      Okrem okolnosti, že sa nariadenia č. 1552/89 a č. 1150/2000 odvolávajú jedno na rozhodnutie 88/376 a druhé na rozhodnutie 94/728, články 2, 6, 9 až 11 a článok 17 ods. 1 týchto dvoch nariadení sú v zásade rovnaké.

12      Podľa článku 2 nariadenia č. 1552/89:

„1.      Na účely uplatňovania tohto nariadenia vzniká nárok Spoločenstva na vlastné zdroje, ktoré sú uvedené v článku 2 ods. 1 písm. a) a b) rozhodnutia 88/376/EHS, Euratom, bezodkladne po upovedomení dlžníka. Uvedené oznámenie sa urobí, len čo sa zistí totožnosť dlžníka a môže sa vypočítať výška cla príslušnými správnymi orgánmi v súlade so všetkými právnymi predpismi Spoločenstva uplatniteľnými v tejto oblasti.

2.      Odsek 1 sa uplatní v prípade nutnosti opravy oznámenia.“ [neoficiálny preklad]

13      Toto ustanovenie bolo zmenené a doplnené s účinnosťou od 14. júla 1996 nariadením Rady (Euratom ES) č. 1355/96 z 8. júla 1996 (Ú. v. ES L 175, s. 3), ktorého znenie bolo prevzaté do článku 2 nariadenia č. 1150/2000 a ktorý stanovuje:

„1.      Na účely uplatňovania tohto nariadenia vzniká nárok Spoločenstva na vlastné zdroje, ktoré sú uvedené v článku 2 ods. 1 písm. a) a b) rozhodnutia 88/376/EHS, Euratom, bezodkladne po splnení podmienok týkajúcich sa zápisu nároku do účtovných kníh a jeho oznámenia dlžníkovi, ktoré sú ustanovené v colných predpisoch.

1a.      Dátumom vzniku nároku uvedeného v odseku 1 je dátum zápisu do účtovných kníh, ktorý je stanovený v colných predpisoch.

…“

14      Článok 6 ods. 1 a 2 písm. a) nariadenia č. 1552/89, teraz článok 6 ods. 1 a 3 písm. a) nariadenia č. 1150/2000, stanovuje:

„1.      Účty pre vlastné zdroje vedie štátna pokladnica jednotlivých členských štátov alebo orgány určené členskými štátmi; účty sa vedú samostatne pre jednotlivé druhy zdrojov.

2.      a)     Nároky vzniknuté v súlade s článkom 2 sa podľa písmena b) tohto odseku zapisujú do účtovných záznamov najneskôr v prvý pracovný deň po 19. dni druhého mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom nárok vznikol.

b)      Vzniknuté nároky, ktoré neboli zapísané v účtovných záznamoch uvedených v písmene a), pretože ešte neboli vybrané a nebola za ne zložená záruka, sa v dobe stanovenej v písmene a) vedú v samostatných účtovných záznamoch. Členské štáty môžu prijať tento postup aj v prípade, že oprávnenosť vzniknutých nárokov, za ktoré sa zložila záruka, je namietaná a že tieto čiastky sa po urovnaní sporov vyplývajúcich z takéhoto namietania môžu zmeniť.

…“ [neoficiálny preklad]

15      Podľa článku 9 ods. 1 nariadení č. 1552/89 a č. 1150/2000:

„V súlade s postupom ustanoveným v článku 10 pripisuje každý členský štát vlastné zdroje na účet založený v mene Komisie v rámci štátnej pokladnice alebo orgánu, ktorý na tento účel určil.“

16      Článok 10 ods. 1 nariadení č. 1552/89 a č. 1150/2000 znie takto:

„Po odpočítaní nákladov na vyberanie vo výške 10 % v súlade článkom 2 ods. 3 [rozhodnutí 88/376 a 94/728] sa vklad [úhrada – neoficiálny preklad] vlastných zdrojov uvedená v článku 2 ods. 1 písm. a) a b) tohto rozhodnutia vykoná najneskôr v prvý pracovný deň nasledujúci po 19. dni druhého mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom nárok vznikol, v súlade s článkom 2 tohto nariadenia.

…“

17      Podľa článku 11 týchto nariadení:

„Akékoľvek omeškanie v prípade vkladu [úhrady – neoficiálny preklad] na účet uvedený v článku 9 ods. 1 má pre príslušný členský štát za následok vznik povinnosti platiť úroky podľa úrokovej sadzby platnej [na peňažnom trhu tohto členského štátu – neoficiálny preklad] v príslušný deň pre operácie krátkodobého verejného financovania zvýšenej o dve percentá. Táto sadzba sa za každý mesiac meškania zvyšuje o 0,25 percenta [o 0,25 percentuálneho bodu – neoficiálny preklad]. Zvýšená sadzba sa vzťahuje na celú dobu omeškania.“

18      Podľa článku 17 ods. 1 uvedených nariadení:

„Členské štáty vykonajú všetky potrebné opatrenia, aby zabezpečili, že čiastka zodpovedajúca nárokom vzniknutým podľa článku 2 je sprístupnená Komisii tak, ako je uvedené v tomto nariadení.“

 Colný kódex

19      Článok 78 ods. 3 nariadenia Rady (EHS) č. 2913/92 z 12. októbra 1992, ktorým sa ustanovuje Colný kódex spoločenstva (Ú. v. ES L 302, s. 1; Mim. vyd. 02/004, s. 307, ďalej len „colný kódex“), stanovuje:

„Ak výsledky preskúmania vyhlásenia alebo následnej kontroly nasvedčujú tomu, že predpisy upravujúce príslušný colný režim boli uplatnené na základe nesprávnych alebo neúplných údajov, colné orgány v súlade s vydanými predpismi môžu prijať opatrenia nevyhnutné na nápravu, pričom zoberú do úvahy nové informácie, ktoré majú k dispozícii.“

20      Podľa článku 201 ods. 1 písm. a) colného kódexu colný dlh pri dovoze vzniká v dôsledku prepustenia tovaru, ktorý podlieha dovoznému clu, do voľného obehu.

21      Článok 217 ods. 1 prvý pododsek colného kódexu uvádza:

„Colné orgány vypočítajú sumu dovozného alebo vývozného cla vyplývajúcu z colného dlhu… akonáhle majú potrebné údaje, a zapíšu ju do účtovnej evidencie alebo do iného rovnocenného nosiča informácií (zápis).“

22      Podľa článku 220 ods. 1 colného kódexu:

„Ak suma cla vyplývajúca z colného dlhu nebola zapísaná do účtovnej evidencie v súlade s článkami 218 a 219 alebo ak bola zapísaná do účtovnej evidencie vo výške nižšej ako suma dlžná na základe právnych predpisov, zapíše sa suma cla, ktorá má byť vybratá alebo zostáva na vybratie do 2 dní odo dňa, kedy sa colné orgány o tejto skutočnosti dozvedeli a môžu vypočítať sumu dlžnú na základe právnych predpisov a určiť dlžníka (dodatočné zapísanie do účtovnej evidencie). Táto lehota môže byť predĺžená v súlade s článkom 219.“

23      Podľa článku 221 colného kódexu:

„1.      Akonáhle je suma cla zapísaná do účtovnej evidencie, musí byť oznámená dlžníkovi v súlade s ustanovenými postupmi.

…

3.      Oznámenie dlžníkovi sa neuskutočňuje po uplynutí lehoty troch rokov odo dňa, kedy vznikol colný dlh…“

24      Článok 224 colného kódexu stanovuje:

„Ak sa suma cla vzťahuje na tovar navrhnutý v colnom vyhlásení do colného režimu, ktorý zahŕňa povinnosť zaplatiť toto clo, colné orgány na žiadosť dotknutej osoby povolia odklad platby tejto sumy za podmienok ustanovených v článkoch 225, 226 a 227.“

25      Článok 236 colného kódexu uvádza:

„1.      Dovozné alebo vývozné clo bude vrátené ak sa zistí, že v čase, kedy bolo zaplatené, nebola suma tohto cla dlžná na základe právnych predpisov, alebo že bola zapísaná do účtovnej evidencie v rozpore s článkom 220, odsek 2.

Dovozné alebo vývozné clo bude odpustené ak sa zistí, že v čase keď toto bolo zapísané do účtovnej evidencie, nebolo dlžné na základe právnych predpisov alebo že bolo zapísané do účtovnej evidencie v rozpore s článkom 220, odsek 2.

Vrátenie alebo odpustenie nebude povolené, ak skutočnosti, ktoré viedli k zaplateniu alebo zapísaniu sumy cla do účtovnej evidencie, ktorá nebola dlžná na základe právnych predpisov, vyplývajú z úmyselného konania dotknutej osoby.

2.      Dovozné alebo vývozné clo bude vrátené alebo odpustené na základe žiadosti podanej príslušnému colnému úradu v lehote 3 rokov odo dňa, kedy bola suma tohto cla oznámená dlžníkovi.

Táto lehota bude predĺžená, ak dotknutá osoba preukáže, že nemohla podať žiadosť v stanovenej lehote z dôvodov nepredvídateľných okolností alebo vyššej moci.

Colné orgány vrátia alebo odpustia clo z vlastného podnetu, ak v tejto lehote zistia, že nastala niektorá zo skutočností uvedených v odseku 1, prvý a druhý pododsek.“

26      V zmysle článku 244 colného kódexu:

„Podanie odvolania nemá odkladný účinok na výkon napadnutého rozhodnutia.

Colné orgány však prerušia výkon rozhodnutia, a to úplne alebo čiastočne, ak majú dôvodné pochybnosti o tom, či je napadnuté rozhodnutie v súlade s colnými predpismi, alebo ak hrozí dotknutej osobe nenahraditeľná škoda.

Ak je v dôsledku napadnutého rozhodnutia vymerané dovozné alebo vývozné clo, je prerušenie výkonu tohto rozhodnutia podmienené zabezpečením colného dlhu. Toto zabezpečenie však nemusí byť požadované, ak by táto požiadavka dlžníkovi, vzhľadom na pomery, spôsobila vážne hospodárske alebo sociálne ťažkosti.“

 Nariadenie (ES) č. 515/97

27      Hlava III nariadenia Rady (ES) č. 515/97 z 13. marca 1997 o vzájomnej pomoci medzi správnymi orgánmi členských štátov a o spolupráci medzi správnymi orgánmi členských štátov a Komisiou pri zabezpečovaní riadneho uplatňovania predpisov o colných a poľnohospodárskych záležitostiach (Ú. v. ES L 82, s. 1; Mim. vyd. 02/008, s. 217) upravuje vzťah colných orgánov členských štátov s Komisiou. Podľa článku 17 ods. 2 tohto nariadenia Komisia oznámi príslušným orgánom každého členského štátu okamžite po ich získaní všetky informácie, ktoré by im mohli pomôcť presadzovať colné alebo poľnohospodárske predpisy.

28      Podľa článku 20 ods. 1 a 3 uvedeného nariadenia v prípade, že Komisia vedie administratívne a vyšetrovacie kooperačné misie Spoločenstva v tretích krajinách, o výsledkoch misií informuje členské štáty.

 Okolnosti predchádzajúce sporu

29      Od roku 1994 sa z Maďarska do Nemecka dovážali motorové vozidlá značiek Suzuki a Subaru. Tieto dovozy sa uskutočnili v rámci preferenčného sadzobného zaobchádzania, na ktoré sa na základe sprievodného osvedčenia tovarov EUR.1 osvedčujúceho maďarský pôvod vozidiel uplatnila 0 %‑ná sadzba stanovená dohodou o pridružení medzi EHS a Maďarskom.

30      Oznámením o vzájomnej spolupráci doručeným nemeckým orgánom v anglickom jazyku 13. júna 1996 a v nemeckom jazyku 28. novembra 1996 sekcia Komisie riadenia boja proti podvodom (ďalej len „UCLAF“) upozornila tieto orgány na svoje pochybnosti v súvislosti s dodržiavaním pravidiel týkajúcich sa pôvodu v rámci týchto dovozov. UCLAF uvedené orgány vyzvala, aby vykonali u maďarských orgánov následnú kontrolu vyhlásení o pôvode, požiadali o platobnú záruku alebo zložili zálohu za clo a prijali vhodný právny akt na prerušenie premlčania, ako aj zachovanie možnosti dodatočného výberu cla. Samotná Komisia napokon vykonala dodatočné kontroly a predovšetkým kontrolnú misiu v Maďarsku.

31      Oznámením o vzájomnej spolupráci z 26. júna 1998 UCLAF „informovala členské štáty, že maďarské správne orgány v júni 1998 predložili Komisii výsledok vyšetrovania uskutočneného v Maďarsku o stave vozidiel [Magyar Suzuki rt, ďalej len ‚Magyar Suzuki‘] vyvážaných do Spoločenstva spolu s osvedčeniami EUR.1“. Uvedený orgán „konštatoval, že požiadavke pôvodu nevyhovuje 58 006 vozidiel… na ktoré boli neoprávnene vystavené osvedčenia EUR.1“. Z prílohy tohto oznámenia vyplýva, že pokiaľ ide o dovozy uskutočnené v Nemecku, 14 400 vozidiel značky Suzuki a 4 683 značky Subaru, celkovo teda 19 123 vozidiel, nedodržalo pravidlá týkajúce sa pôvodu.

32      V tom istom oznámení UCLAF spresnila, že má k dispozícií „dôkazy, ktoré získala počas kooperačných misii Spoločenstva“, ako aj „z oficiálnej odpovede Ústredného maďarského colného riaditeľstva spolu s dodatočnými dôkazmi (dokumenty v elektronickej a papierovej verzii)“ a keďže členské štáty „navrhli uskutočniť následnú kontrolu osvedčení EUR.1 v zmysle [protokolu č. 4], budú im priamo zaslané odpovede, ktoré sa ich týkajú“.

33      Štrnástim členským štátom, ktorých sa týkajú dotknuté dovozy, UCLAF takisto oznámila, že im zašle „kópiu dokumentu z júna 1998 spolu s kompletnými elektronickými súbormi a prílohami“, „preloženú korešpondenciu s maďarským colným riaditeľstvom“ a „elektronické súbory, zhrnutia úkonov/podľa krajiny, ktoré UCLAF vytvorila z pôvodných maďarských dokumentov“.

34      UCLAF uvedené dokumenty a elektronické súbory zaslala listom, ktorého znenie v anglickom jazyku bolo nemeckým orgánom zaslané 13. júla 1998 a v nemeckom jazyku 18. augusta 1998. Bol im predovšetkým zaslaný list z 26. mája 1998, ktorým maďarské orgány predložili UCLAF závery svojho vyšetrovania, ako aj dokumenty a elektronické súbory označujúce vozidlá, pri ktorých sa pravidlá týkajúce sa pôvodu nedodržali.

35      Z listu z 26. mája 1998 vyplýva, že maďarské orgány 15. mája 1998 ukončili kontrolu v súvislosti s pôvodom vozidiel vyrábaných spoločnosťou Magyar Suzuki, ako aj údajov uvedených na osvedčeniach EUR.1. Po tejto kontrole uvedené orgány konštatovali, že pravidlá týkajúce sa pôvodu sa pri niektorých dovážaných vozidlách nedodržali. Uvedené orgány však uviedli, že Magyar Suzuki začala súdne konania v súvislosti s uplatnením pravidiel týkajúcich sa pôvodu. Maďarské orgány navyše spresnili, že členské štáty, ktoré žiadali o vykonanie následnej kontroly niektorých osvedčení EUR.1 v zmysle protokolu č. 4, budú priamo informovať o jej výsledkoch.

36      Po doručení listu z 18. augusta 1998 Spolková republika Nemecko niekoľkokrát požiadala o konečnú správu o ukončení misie Komisie v Maďarsku. Táto správa jej bola doručená 2. marca 1999.

37      Nemecké orgány 15. apríla 1999 začali s účtovaním cla za vozidlá, ktoré podľa maďarských orgánov nespĺňali pravidlá týkajúce sa pôvodu. Vzhľadom na trojročnú lehotu, ktorú stanovuje článok 221 ods. 3 prvá veta colného kódexu na účely upovedomenia dlžníka, na autá dovezené pred 15. aprílom 1996 však nemohlo byť uložené žiadne clo. Vlastné zdroje súvisiace s týmto obdobím neboli ani zapísané do účtovných kníh, ani poskytnuté Komisii.

38      Európsky úrad pre boj proti podvodom (ďalej len „OLAF“), ktorý od 1. júna 1999 nahradil UCLAF, v oznámení z 27. októbra 1999 členské štáty informoval, že maďarské orgány 23. júla 1999 v nadväznosti na rozsudok vyhlásený príslušným maďarským súdom zaslali svoju „novú verziu v súvislosti so spisom [Magyar Suzuki]“. Podľa tohto nového stanoviska však niektoré vozidlá, pri ktorých maďarské orgány pôvodne konštatovali nedodržanie pravidiel týkajúcich sa pôvodu, treba považovať za vozidlá s pôvodom v Maďarsku.

39      OLAF v tejto súvislosti pripomenul, že UCLAF v júli 1998 predložila stanovisko maďarských orgánov „týkajúce sa vzájomného a dôkladného preskúmania uskutočneného spolu s misiou Spoločenstva v prvom trimestri 1998“, ako aj vo februári 1999 „jej správu o všeobecnej kontrole obsahujúcu jej posúdenie a závery vychádzajúce z vlastných dokumentov a dôkazov zhromaždených v Maďarsku a mimo neho“, ktoré boli v súlade so závermi maďarských orgánov.

40      OLAF konštatoval, že „rozhodnutia maďarských súdov, ktoré boli vydané v rámci sporu medzi maďarskými colnými orgánmi a maďarským vývozcom, nemajú nijaký priamy právny účinok na kontrolu colných orgánov členských štátov dovážaného tovaru hospodárskymi subjektmi pochádzajúcimi zo Spoločenstva“.

41      OLAF spochybnil „prijateľnosť nových skutočností predložených niekoľko rokov po začatí kontrol a niekoľko mesiacov po uskutočnení dôkladnej kontroly“, formálne odmietol argumentáciu maďarského výrobcu a potvrdil svoju analýzu pripojenú k správe z vyšetrovania z februára 1999.

42      OLAF preto výslovne vyzval členské štáty, aby dodržiavali postupy pri vyberaní cla a „pri svojich úkonoch vychádzali zo stanoviska správy Spoločenstva z februára 1999“.

43      Nemecké orgány následne vrátili dovozné clo týkajúce sa vozidiel, pri ktorých orgány štátu vývozu potvrdili maďarský pôvod v nadväznosti na súdne rozhodnutia vyhlásené v tomto štáte.

 Konanie pred podaním žaloby

44      V rámci kontroly vlastných zdrojov vykonanej v máji 2000 v Nemecku splnomocnení zástupcovia Komisie konštatovali, že nemecké orgány dodatočne nevybrali clo hneď po tom, ako maďarské orgány odňali vyhlásenia o pôvode dotknutých dovážaných vozidiel, a tým neuhradili vlastné zdroje.

45      Nemecké orgány totiž zaslali prvé žiadosti o dodatočnom výbere cla len 15. apríla 1999 pre dovoz uskutočnený od decembra 1996 do novembra 1997 a 20. apríla 1999 pre dovoz uskutočnený od apríla do decembra 1996. Keďže colné dlhy súvisiace s dovozom uskutočneným pred 15. aprílom 1996 boli už premlčané, vlastné zdroje zodpovedajúce tomuto dlhu neboli vytvorené.

46      Listom zo 14. apríla 2001 tieto orgány vysvetlili, že colné dlhy premlčané v okamihu, keď sa začalo s dodatočným výberom cla, neboli vytvorené.

47      V zápisnici zo schôdze 12. júna 2003, ako aj v liste z 23. októbra 2003 Komisia konštatovala, že dotknuté členské štáty, medzi ktorými sa nachádza aj Spolková republika Nemecko, boli schopné určiť platiteľa cla a výšku splatného cla najneskôr 18. augusta 1998, čiže v deň, keď im bola doručená posledná jazyková verzia dokumentov a elektronických súborov v súvislosti s oznámením o vzájomnej spolupráci z 26. júna 1998. V dôsledku toho členské štáty, ktoré nekonali v lehote troch mesiacov od tohto dňa, boli vyzvané uhradiť výšku cla premlčanú od 18. novembra 1998.

48      Komisia ďalej dotknuté členské štáty požiadala, aby jej poskytli presnejšie informácie o dotknutom dovoznom cle. Oznámila, že zašle oficiálny list s výzvou. Nakoniec konštatovala, že zaplatením cla v stanovenej lehote sa možno vyhnúť výpočtu úrokov z omeškania.

49      Listom z 30. marca 2005 Spolková republika Nemecko upovedomila Komisiu, že dotknuté dovozné clo predstavuje 408 735,53 eura.

50      Komisia požiadala tento členský štát, aby jej v lehote do dvoch mesiacov túto sumu odviedol, a uviedla, že úroky z omeškania sa vypočítajú po získaní uvedenej sumy.

51      Listom z 8. novembra 2005 Spolková republika Nemecko informovala Komisiu, že platba sa uskutočnila 31. októbra 2005 „s výhradou, že Súdny dvor rozsudkom potvrdí právny názor Komisie“, a to len preto, aby sa vyhla úrokom z omeškania.

52      Listom z 13. júna 2006 Spolková republika Nemecko odmietla zaplatiť úroky z omeškania, ktoré Komisia stanovila na 571 011,21 eura, pričom potvrdila svoje výhrady tak ku vzniku colného dlhu, ako aj k povinnosti vybrať clo.

53      Komisia listom z 18. októbra 2006 začala konanie o nesplnenie povinnosti podľa článku 226 ES a Spolkovú republiku Nemecko vyzvala, aby predložila svoje pripomienky.

54      Keďže Komisia považovala odpoveď z 19. februára 2007 za nedostatočnú, 29. júna 2007 vydala odôvodnené stanovisko, na ktoré tento členský štát odpovedal listom z 24. augusta 2007.

55      Vzhľadom na to, že Komisiu daná odpoveď neuspokojila, rozhodla sa podať túto žalobu.

 O žalobe

 Argumentácia účastníkov konania

56      Komisia Spolkovej republike Nemecko v podstate vytýka, že neuhradila colný dlh, oneskorene poskytla s ním súvisiace vlastné zdroje a odmietla zaplatiť uplatnené úroky z omeškania.

57      Pokiaľ ide o oneskorené poskytnutie vlastných zdrojov, Komisia pripomína, že nariadenia č. 1152/89 a č. 1150/2000, ako aj colný kódex požadujú, aby členské štáty dlžnú sumu vyplývajúcu z colného dlhu vybrali a aby vytvorili a uhradili s tým súvisiace vlastné zdroje, len čo získajú informácie potrebné na určenie platiteľa cla a výšku splatného cla.

58      Nemecké orgány boli v predmetnej veci listom z 18. augusta 1998 informované o odňatí niektorých vyhlásení o pôvode, ktorý spolu s oznámeniami a skoršími dokumentmi obsahoval všetky informácie potrebné na výber dotknutého colného dlhu.

59      Spolková republika Nemecko mala po uplynutí trojmesačnej lehoty od doručenia tohto listu určiť dlžné sumy a oznámiť ich platiteľom cla, aj keby bola v nadväznosti na prebiehajúce súdne konanie v Maďarsku povinná dočasne pozastaviť výber cla alebo vrátiť vybrané sumy. Vlastné zdroje mali byť uhradené na účet Spoločenstiev najneskôr 20. januára 1999.

60      Pokiaľ ide o úroky z omeškania, Komisia pripomína, že podľa článku 11 nariadení č. 1552/89 a č. 1150/2000 sú členské štáty povinné zaplatiť úroky z omeškania, aj keď z dôvodu ich nečinnosti clá tvoriace vlastné zdroje už nemožno určiť. Spolková republika Nemecko mala teda zaplatiť úroky za obdobie od 20. januára 1999 do 31. októbra 2005, pričom sa tento členský štát nemôže odvolávať na zásadu ochrany jeho legitímnej dôvery.

61      Spolková republika Nemecko po prvé tvrdí, že sa uplatňujú ustanovenia článku 32 ods. 1 a 5 protokolu č. 4, a nie ustanovenia nariadení č. 1552/89 a č. 1150/2000.

62      V stanovisku maďarských orgánov pritom v rozpore s požiadavkami uvedeného článku nebolo jasne uvedené, či boli vývozné doklady pravé a či dotknuté výrobky boli pôvodné. Tieto orgány navyše neobjasnili súdne konania začaté na podnet Magyar Suzuki a uspokojili sa len s oznámením o neskoršom doručení konečných výsledkov kontroly.

63      Po druhé Spolková republika Nemecko pripomína, že kontrolná správa UCLAF‑u je výsledkom misie uskutočnenej podľa nariadenia č. 515/97. Spolková republika Nemecko, ako členský štát, ktorý sa tejto misie nezúčastnil, mala pritom oprávnenie, prv než začala s výberom cla, počkať si na správu z misie v súlade s bodom 4.5 usmernení pre misie Spoločenstva uskutočnené Komisiou podľa nariadenia č. 515/97, podľa ktorého členské štáty, ktoré sa nezúčastňujú misie, si skôr, ako začnú konanie proti dovozcom, vyžiadajú správu z vyšetrovania. Okrem toho samotný OLAF vo svojom oznámení o vzájomnej spolupráci z 27. októbra 1999 vyzval členské štáty, aby pri svojom konaní vychádzali z uvedenej správy z vyšetrovania.

64      Po tretie Spolková republika odvolávajúc sa na rozsudok z 9. februára 2006 (C‑23/04 až C‑25/04, Zb. s. I‑1265, bod 21) tvrdí, že clo nemohla vybrať skôr, ako jej bol známy výsledok prebiehajúcich súdnych konaní v Maďarsku. Uplatnenie premlčania colného dlhu bolo teda v niektorých prípadoch nevyhnutné.

65      Pokiaľ ide o úroky z omeškania, Spolková republika Nemecko tvrdí, že nesplnením povinnosti poskytnúť vlastné zdroje, nie je táto vedľajšia povinnosť odôvodnená.

66      Uvedený členský štát subsidiárne tvrdí, že legitímna dôvera v súvislosti s nezaplatením úrokov z omeškania bola zavedená Komisiou, ktorá v dokumente predloženom v rámci schôdze výboru vlastných zdrojov z 2. júla 2003 oznámila, že „platbou v stanovenej lehote sa možno vyhnúť výpočtu úrokov z omeškania“.

67      Spolková republika Nemecko sa navyše domnieva, že tým, že nariadenie č. 1150/2000 v tejto súvislosti neobsahuje osobitné ustanovenia, je lehota na úhradu v prípade, že výška colného dlhu nebola vybraná, stanovená Komisiou. V predmetnej veci však Komisia stanovila lehotu na úhradu vlastných zdrojov len v dokumente z 12. júna 2003. Úroky z omeškania preto mali byť vypočítané len po uplynutí tejto lehoty.

 Posúdenie Súdnym dvorom

 O poskytnutí vlastných zdrojov

68      V prvom rade treba pripomenúť, že podľa článku 16 ods. 1 protokolu č. 4 sa na výrobky s pôvodom v Maďarsku pri dovoze do Spoločenstva uplatňujú výhody, ak sa predloží dôkaz o pôvode vo forme osvedčenia EUR.1.

69      Aby sa zabezpečilo uplatnenie ustanovení tohto protokolu medzi maďarskými orgánmi na jednej strane a orgánmi Spoločenstiev, ako aj členských štátov na druhej strane, bol vytvorený systém administratívnej spolupráce.

70      Tento systém je založený zároveň na rozdelení úloh a na vzájomnej dôvere medzi orgánmi dotknutých členských štátov a orgánmi Maďarskej republiky (pozri v tomto zmysle rozsudok Sfakianakis, už citovaný, bod 21).

71      V rámci tohto rozdelenia úloh prislúcha kontrola pôvodu výrobkov pochádzajúcich z Maďarska maďarským orgánom. Keďže sú najpovolanejšie na to, aby priamo kontrolovali skutočnosti, ktoré podmieňujú pôvod dotknutého tovaru, tieto orgány sú pri vydávaní osvedčení EUR.1, ako aj pri následnej kontrole zodpovedné za overenie dodržiavania pravidiel týkajúcich sa pôvodu podľa článku 17 ods. 4 a 5 a článku 32 ods. 3 protokolu č. 4.

72      Systém administratívnej spolupráce stanovený protokolom č. 4 môže však fungovať len vtedy, ak colné úrady dovážajúceho štátu uznajú posúdenie oprávnene vykonané orgánmi štátu vývozu (pozri rozsudok Sfakianakis, už citovaný, bod 23).

73      V tejto súvislosti sú orgány dovážajúceho štátu jednak povinné uznať platnosť osvedčení EUR.1, ktoré osvedčujú maďarský pôvod výrobkov (v tejto súvislosti pozri rozsudok Sfakianakis, už citovaný, bod 37). Okrem toho posúdenie záverov prijatých maďarskými orgánmi pri následnej kontrole prináleží orgánom členského štátu dovozu.

74      Preto v prípade, keď v nadväznosti na následnú kontrolu maďarské orgány v súlade s článkom 32 ods. 5 protokolu č. 4 jasne určia, že dotknuté výrobky nemožno považovať za výrobky s pôvodom v Maďarsku, a poskytnú tak orgánom dovážajúceho štátu informácie dostatočné na to, aby sa mohli domnievať, že dotknuté osvedčenia boli odňaté, tieto orgány už nesmú na daný tovar uplatniť preferenčné zaobchádzanie stanovené v článku 16 ods. 1 protokolu č. 4.

75      Navyše, za týchto okolností orgány dovážaného členského štátu musia zabezpečiť podľa nariadení č. 1550/89 a č. 1150/2000, ako aj colného kódexu, rýchle a účinné poskytnutie vlastných zdrojov Spoločenstva a bezodkladne pristúpiť k dodatočnému výberu cla a úhrade zodpovedajúcich vlastných zdrojov.

76      Členské štáty sú totiž povinné určiť nárok Spoločenstiev na vlastné zdroje, len čo sú ich colné orgány schopné vypočítať výšku nárokov vyplývajúcu z colného dlhu a určiť platiteľa cla (pozri v tomto zmysle rozsudok z 15. novembra 2005, Komisia/Dánsko, C‑392/02, Zb. s. I‑9811, bod 61). Uvedené členské štáty sú preto povinné zapísať nároky do účtovných kníh v súladu s podmienkami stanovenými v článku 6 nariadenia č. 1552/89 (pozri rozsudok zo 5. októbra 2006, Komisia/Holandsko, C‑312/04, Zb. s. I‑9923, bod 61).

77      Spolková republika Nemecko v tejto veci tvrdí, ako už bolo uvedené v bode 62 tohto rozsudku, že maďarské orgány jasne neuviedli, že pravidlá týkajúce sa pôvodu vozidiel dovážaných do Nemecka neboli dodržané, a že v dôsledku toho mala na dotknuté výrobky uplatniť výhodnejšie sadzby.

78      Toto tvrdenie nemožno prijať. Ako bolo totiž uvedené v bode 35 tohto rozsudku, maďarské orgány po tom, ako ukončili následnú kontrolu, o ktorú požiadali niektoré členské štáty a Komisia, v liste z 26. mája 1998 jasne uviedli, že pri vozidlách dovážaných do Nemecka, ktoré boli uvedené v zodpovedajúcich dokumentoch a elektronických súboroch, sa nedodržali pravidlá týkajúce sa pôvodu, a dovážajúcemu štátu tým poskytli informácie dostatočné na to, aby sa domnieval, že dotknuté osvedčenia boli odňaté. Tieto závery boli podľa toho istého listu konečné.

79      V dôsledku toho, ako správne uviedla aj generálna advokátka v bode 64 svojich návrhov, treba konštatovať, že v predmetnej veci ustanovenia protokolu č. 4 už nebránili tomu, aby nemecké orgány odmietli uplatniť výhodnejšie sadzby na dotknuté výrobky.

80      Navyše je potrebné konštatovať, že na základe informácií poskytnutých maďarskými orgánmi boli nemecké orgány schopné určiť platiteľov cla a vypočítať výšku colného dlhu.

81      Vzhľadom na uvedené úvahy treba konštatovať, že po doručení listu Komisie 18. augusta 1998 obsahujúceho preklad listu maďarských orgánov z 26. mája 1998 do nemeckého jazyka, ako aj zodpovedajúcich dokumentov a elektronických súborov bola Spolková republika Nemecko povinná v lehote troch mesiacov stanovenej Komisiou dodatočne vybrať clo a platiteľovi cla oznámiť výšku splatného cla.

82      Ako uviedla generálna advokátka v bode 66 svojich návrhov, skutočnosť, že o kontrolu vykonanú maďarskými orgánmi požiadala Komisia a nie nemecké orgány, nemá nijaký vplyv na povinnosť orgánov dovážajúceho štátu podriadiť sa konečnému výsledku tejto kontroly. Ako rozhodol aj Súdny dvor v bode 31 už citovaného rozsudku Sfakianakis, táto kontrola sa môže vykonať nielen na žiadosť orgánov štátu dovozu, ale aj na základe žiadosti oddelení Komisie, ktorej podľa článku 211 ES prináleží dohliadať na riadne uplatňovanie dohody o pridružení medzi EHS a Maďarskom a jej protokolov.

83      Okrem toho v rozpore s tým, čo tvrdí Spolková republika Nemecko, oneskorenú úhradu dotknutého cla nemožno za okolností, aké sú v predmetnej veci, odôvodniť čakaním na dodatočné informácie zo strany maďarských orgánov alebo konečné rozhodnutie súdnych konaní v Maďarsku začatých na podnet Magyar Suzuki, a ešte menej čakaním na konečnú správu z vyšetrovania, ktoré súbežne vykonávala UCLAF.

84      Po prvé, ako uviedla generálna advokátka v bode 67 svojich návrhov, hoci totiž maďarské orgány v liste z 26. mája 1998 oznámili, že každému členskému štátu, ktorý požadoval následnú kontrolu osvedčení EUR.1 podľa protokolu č. 4, zašlú osobitné odpovede, je nesporné, že nemecké orgány nie sú súčasťou tých orgánov, ktoré žiadali, aby sa takáto kontrola uskutočnila, a preto nemôžu tvrdiť, že čakali na takúto odpoveď.

85      Ďalej, pokiaľ ide o tvrdenie Spolkovej republiky Nemecko založené na už citovanom rozsudku Sfakianakis, podľa ktorého nebola oprávnená vybrať clo predtým, ako jej bol známy výsledok súdnych konaní prebiehajúcich v Maďarsku, je potrebné pripomenúť, že vec, v ktorej bolo rozhodnuté uvedeným rozsudkom, sa týkala dodatočného výberu cla gréckymi orgánmi v súvislosti s dovozom vozidiel značky Suzuki v roku 1995 z Maďarska. Toto vyberanie vyplývalo zo záverov následnej kontroly osvedčení EUR.1 vykonanej maďarskými orgánmi podľa protokolu č. 4, pričom tieto závery boli po vydaní maďarských súdnych rozhodnutí opravené.

86      Súdny dvor v bode 43 už citovaného rozsudku Sfakianakis v tomto kontexte konštatoval, že potrebnému účinku zrušenia cla ustanoveného dohodou o pridružení medzi EHS a Maďarskom odporujú správne rozhodnutia ukladajúce zaplatenie cla, ktoré boli prijaté colnými orgánmi štátu dovozu, prv než im bol oznámený konečný výsledok žalôb podaných proti záverom následnej kontroly, a zároveň rozhodnutia orgánov štátu vývozu, ktorými sa na začiatku vydali osvedčenia EUR. 1, neboli odňaté alebo zrušené.

87      Ako uviedla generálna advokátka v bodoch 56 a 57 svojich návrhov, toto konštatovanie však prihliada na skutočnosť, že vo veci, v ktorej bolo rozhodnuté už citovaným rozsudkom Sfakianakis, grécke colné orgány nemali k dispozícii dostatočné informácie na to, aby sa domnievali, že dané osvedčenia EUR.1 neboli odňaté. Z bodu 41 tohto rozsudku totiž vyplýva, že osvedčenia EUR.1 týkajúce sa vozidiel, ktorých zahraničný pôvod bol formálne uznaný výrobcom, boli odňaté. Naopak, nič také neuviedli v súvislosti s osvedčeniami, ktoré sú predmetom sporu, a ako vyplýva z bodu 11 uvedeného rozsudku, dokonca požiadali príslušné grécke orgány o trpezlivosť, než pristúpia k výberu cla.

88      Treba konštatovať, že v predmetnej veci to tak nie je. Maďarské orgány totiž v liste z 26. mája 1998 jasne uviedli, že dotknuté vozidlá nemožno považovať za výrobky s pôvodom v Maďarsku, a orgánom štátu dovozu tak poskytli dostatočné informácie na to, aby sa domnievali, že dané osvedčenia boli odňaté. Ako však bolo uvedené v bode 73 tohto rozsudku, orgány dovážajúceho štátu sa musia podriadiť záverom následných kontrol vykonaných orgánmi vyvážajúceho štátu. Preto v rozpore s tým, čo tvrdí Spolková republika Nemecko, skutočnosť, že maďarské orgány tiež upozornili na existenciu žaloby podanej proti výsledkom následnej kontroly, nemôže mať vplyv na povinnosť nemeckých orgánov, aby túto skutočnosť zohľadnili a dotknutý colný dlh oznámili, ako aj uhradili zodpovedajúce vlastné zdroje.

89      Napokon keďže konečné potvrdenie nedodržania pravidiel týkajúcich sa pôvodu zo strany maďarských orgánov predstavuje dostatočný dôvod na to, aby nemecké orgány začali s vyberaním dotknutého colného dlhu, tieto orgány sa nemôžu odvolávať na neexistenciu stanoviska UCLAF‑u a najmä konečnej správy z kontrolnej misie vykonanej maďarskými orgánmi, aby tým odôvodnili oneskorené vyberanie cla a poskytnutie zodpovedajúcich vlastných zdrojov.

90      Tvrdenia Spolkovej republiky Nemecko, podľa ktorých samotný OLAF v oznámení o vzájomnej spolupráci z 27. októbra 1999 vyzval členské štáty, aby svoje konanie zakladali na správe z vyšetrovania UCLAF‑u, nemožno prijať. Ako uviedla generálna advokátka v bodoch 90 a 91 svojich návrhov, členský štát sa vo svojich tvrdeniach opieral o doslovné znenie tohto oznámenia bez zohľadnenia okolností, za ktorých bolo vydané.

91      Treba pripomenúť, že maďarské orgány v nadväznosti na súdne rozhodnutia vydané vnútroštátnymi súdmi opravili svoje stanovisko v súvislosti s nedodržaním pravidiel týkajúcich sa pôvodu vyvážaných vozidiel. OLAF v tomto kontexte v oznámení o vzájomnej spolupráci z 27. októbra 1999 vyjadril svoj nesúhlas so stanoviskom uvedených orgánov a vyzval dotknuté členské štáty, aby pokračovali vo vyberaní daného cla. OLAF poukázal na závery kontroly vykonanej UCLAF‑om len na účely posilnenia svojho postoja.

92      Okrem toho treba uviesť, že vyberanie dotknutého cla nemeckými orgánmi po doručení stanoviska maďarských orgánov, ktoré konštatovali nedodržanie pravidiel týkajúcich sa pôvodu, nemohlo nenapraviteľne narušiť záujmy platiteľa cla. Colné orgány boli totiž na jednej strane oprávnené v zmysle článkov 224 až 230 colného kódexu uľahčiť platiteľovi cla platbu. Na druhej strane v prípade, že sa napokon zistí, že clo bolo neoprávnené, colné orgány sú povinné podľa článku 236 colného kódexu pristúpiť k vráteniu danej sumy. V tejto súvislosti je potrebné spresniť, že v predmetnej veci nemecké orgány, ktoré vybrali clo predtým, než im boli oznámené rozhodnutia maďarských súdov a nové stanovisko orgánov vyvážajúceho štátu, skutočne pristúpili k vráteniu cla, ktoré bolo vybrané neoprávnene.

 O úrokoch z omeškania

93      Z ustálenej judikatúry vyplýva, že existuje nevyhnutná súvislosť medzi povinnosťou vytvoriť vlastné zdroje Spoločenstva a povinnosťou poukázať tieto zdroje na účet Komisie v stanovenej lehote, ako aj povinnosťou zaplatiť úroky z omeškania, pričom ich možno vymáhať bez ohľadu na dôvod omeškania pri úhrade zdrojov na účet Komisie (pozri najmä rozsudky z 21. septembra 1989, Komisia/Grécko, 68/88, Zb. s. 2965, bod 17; z 12. júna 2003, Komisia/Taliansko, C‑363/00, Zb. s. I‑5767, body 43 a 44, ako aj z 22. januára 2009, Komisia/Portugalsko, C‑150/07, bod 62).

94      Podľa článku 11 nariadenia č. 1552/89 má každé omeškanie platieb na účet uvedené v článku 9 ods. 1 toho istého nariadenia za následok vznik povinnosti dotknutého členského štátu platiť úroky z omeškania za celé obdobie omeškania (pozri rozsudky zo 14. apríla 2005, Komisia/Holandsko, C‑460/01, Zb. s. I‑2613, bod 91, a z 19. marca 2009, Komisia/Taliansko, C‑275/07, Zb. s. I‑2005, bod 66).

95      Zo znenia uvedeného článku 11 navyše vyplýva, že omeškanie poskytnutia vlastných zdrojov nesúvisí s lehotou stanovenou Komisiou na úhradu uvedených zdrojov, akou je lehota uvedená v bode 67 tohto rozsudku.

96      Tvrdenie Spolkovej republiky Nemecko, podľa ktorého mala legitímne dôvody, aby počkala so zaplatením úrokov z omeškania, treba tiež zamietnuť.

97      Ako to totiž uviedla generálna advokátka v bodoch 112 až 114 svojich návrhov, vzhľadom na jasné a presné ustanovenia článkov 10 a 11 nariadenia č. 1552/89, nejasný obsah dokladov zo schôdze z 12. júna 2003, značnú výšku úrokov, ako aj okolnosti súvisiace s touto vecou, sa Spolková republika Nemecko nemohla domnievať, že dostala jasné, nepodmienečné a zhodné uistenia, ktoré by mohli u nej vyvolať legitímne očakávania.

98      Zo všetkých predchádzajúcich úvah vyplýva, že Spolková republika Nemecko si tým, že napriek doručeniu oznámenia o vzájomnej spolupráci nechala premlčať colné pohľadávky, oneskorene vyplatila vlastné zdroje a odmietla zaplatiť uplatnené úroky z omeškania, nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článkov 2, 6 a 9 až 11 nariadenia č. 1552/89, ako aj z tých istých článkov nariadenia č. 1150/2000.

 O trovách

99      Podľa článku 69 ods. 2 rokovacieho poriadku účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže Komisia navrhla zaviazať Spolkovú republiku Nemecko na náhradu trov konania a Spolková republika Nemecko nemala úspech vo svojich dôvodoch, je opodstatnené zaviazať ju na náhradu trov konania.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (štvrtá komora) rozhodol a vyhlásil:

1.      Spolková republika Nemecko si tým, že napriek doručeniu oznámenia o vzájomnej spolupráci nechala premlčať colné pohľadávky, oneskorene vyplatila vlastné zdroje a odmietla zaplatiť uplatnené úroky z omeškania, nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článkov 2, 6 a 9 až 11 nariadenia Rady (EHS, Euratom) č. 1552/89 z 29. mája 1989, ktorým sa vykonáva rozhodnutie 88/376/EHS, Euratom o systéme vlastných zdrojov Spoločenstiev, ako aj z tých istých článkov nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1150/2000 z 22. mája 2000, ktorým sa vykonáva rozhodnutie 94/728/ES, Euratom o systéme vlastných zdrojov spoločenstiev.

2.      Spolková republika Nemecko je povinná nahradiť trovy konania.

Podpisy

---

* Jazyk konania: nemčina.