Spojené veci C‑105/09 a C‑110/09

Terre wallonne ASBL

a

Inter‑Environnement Wallonie ASBL

proti

Valónskemu regiónu

[návrhy na začatie prejudiciálneho konania podané Conseil d’État (Belgicko)]

„Smernica 2001/42/ES – Posudzovanie vplyvov určitých plánov a programov na životné prostredie – Smernica 91/676/EHS – Ochrana vôd pred znečistením dusičnanmi z poľnohospodárskych zdrojov – Akčné programy týkajúce sa ohrozených pásiem“

Abstrakt rozsudku

Životné prostredie – Posudzovanie vplyvov určitých plánov a programov na životné prostredie – Smernica 2001/42 – Plán a program – Pojem

[Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/42, článok 2 písm. a) a článok 3 ods. 2 písm. a); smernica Rady 85/337, prílohy I a II, a smernica Rady 91/676, článok 5 ods. 1]

Akčný program prijatý na základe článku 5 ods. 1 smernice 91/676 o ochrane vôd pred znečistením dusičnanmi z poľnohospodárskych zdrojov je v zásade plánom alebo programom uvedeným v článku 3 ods. 2 písm. a) smernice 2001/42 o posudzovaní účinkov určitých plánov a programov na životné prostredie, ak predstavuje plán alebo program v zmysle článku 2 písm. a) tejto poslednej uvedenej smernice a obsahuje opatrenia, ktorých dodržanie podmieňuje vydanie povolenia, ktoré má byť poskytované pre uskutočňovanie projektov vymenovaných v prílohách I a II smernice 85/337 o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie, zmenenej a doplnenej smernicou 97/11.

(pozri bod 55 a výrok)

ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (štvrtá komora)

zo 17. júna 2010 (*)

„Smernica 2001/42/ES – Posudzovanie vplyvov určitých plánov a programov na životné prostredie – Smernica 91/676/EHS – Ochrana vôd pred znečistením dusičnanmi z poľnohospodárskych zdrojov – Akčné programy týkajúce sa ohrozených pásiem“

V spojených veciach C‑105/09 a C‑110/09,

ktorých predmetom sú návrhy na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 234 ES, podané rozhodnutiami Conseil d’État (Belgicko) z 11. marca 2009 a doručené Súdnemu dvoru 20. a 23. marca 2009, ktoré súvisia s konaniami

Terre wallonne ASBL (C‑105/09),

Inter‑Environnement Wallonie ASBL (C‑110/09)

proti

Valónskemu regiónu,

SÚDNY DVOR (štvrtá komora),

v zložení: predseda štvrtej komory J.‑C. Bonichot, sudcovia C. Toader (spravodajkyňa), K. Schiemann, P. Kūris a L. Bay Larsen,

generálna advokátka: J. Kokott,

tajomník: R. Şereş, referentka,

so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 21. januára 2010,

so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:

–        Inter‑Environnement Wallonie ASBL, v zastúpení: J. Sambon, avocat,

–        Valónsky región, v zastúpení: A. Gillain, avocat,

–        belgická vláda, v zastúpení: T. Materne a C. Pochet, splnomocnení zástupcovia,

–        česká vláda, v zastúpení: M. Smolek, splnomocnený zástupca,

–        Európska komisia, v zastúpení: S. Pardo Quintillán a J.‑B. Laignelot, splnomocnení zástupcovia,

po vypočutí návrhov generálnej advokátky na pojednávaní 4. marca 2010,

vyhlásil tento

Rozsudok

1        Návrhy na začatie prejudiciálneho konania sa týkajú výkladu článku 3 smernice 2001/42/ES Európskeho parlamentu a Rady z 27. júna 2001 o posudzovaní účinkov určitých plánov a programov na životné prostredie (Ú. v. ES L 197, s. 30; Mim. vyd. 15/006, s. 157).

2        Tieto návrhy boli podané v rámci dvoch sporov medzi Terre wallonne ASBL (ďalej len „Terre wallonne“) a Inter-Environnement Wallonie ASBL (ďalej len „Inter‑Environnement“), na jednej strane, a Valónskym regiónom, na druhej strane, vo veci zrušenia nariadenia valónskej vlády z 15. februára 2007, ktorým bola zmenená a doplnená kniha II zákonníka o životnom prostredí tvoriaca zákonník o vodách v súvislosti s trvalo udržateľným hospodárením s dusíkom v poľnohospodárstve (Moniteur belge zo 7. marca 2007, s. 11118, ďalej len „napadnuté nariadenie“).

 Právny rámec

 Právo Únie

 Smernica 91/676/EHS

3        Článok 1 smernice Rady 91/676/EHS z 12. decembra 1991 o ochrane vôd pred znečistením dusičnanmi z poľnohospodárskych zdrojov (Ú. v. ES L 375, s. 1; Mim. vyd. 15/002, s. 68) stanovuje:

„Cieľom tejto smernice je:

–        zníženie znečistenia vôd zapríčinené alebo vyvolané dusičnanmi z poľnohospodárskych zdrojov a

–        zabránenie ďalšiemu znečisťovaniu tohto druhu.“

4        Článok 3 ods. 1 a 2 tejto smernice stanovujú:

„1.      Vody zasiahnuté znečistením a vody, ktoré by mohli byť zasiahnuté znečistením v prípade, že by sa nerealizovali opatrenia podľa článku 5, členské štáty identifikujú v súlade s kritériami stanovenými v prílohe 1.

2.      V priebehu dvoch rokov po oznámení tejto smernice označia členské štáty ako ohrozené pásma všetky známe pôdne pásma na svojich územiach, ktorých vody zodpovedajú identifikácii podľa odseku 1 a ktoré sa podieľajú na znečisťovaní. Členské štáty budú o tomto počiatočnom označení informovať Komisiu v priebehu šiestich mesiacov.“

5        Článok 4 uvedenej smernice znie takto:

„1.      S cieľom poskytnutia všeobecnej úrovne ochrany všetkých vôd pred znečistením uskutočnia členské štáty v priebehu dvoch rokov od oznámenia tejto smernice nasledujúce kroky:

a)      vypracujú kódex alebo kódexy vhodných postupov v poľnohospodárstve, ktoré budú poľnohospodári uplatňovať na princípe dobrovoľnosti a v ktorých by mali byť obsiahnuté ustanovenia dotýkajúce sa prinajmenšom položiek uvedených v prílohe II A;

…“

6        V článku 5 tej istej smernice sa uvádza:

„1.      V priebehu dvoch rokov od zostavenia počiatočného zoznamu označených ohrozených pásiem, uvedeného v článku 3 ods. 2 alebo v priebehu jedného roka od každého ďalšieho označovania, uvedeného v článku 3 ods. 4 vypracujú členské štáty s cieľom realizácie cieľov špecifikovaných v článku 1 akčné programy vo vzťahu k označeným ohrozeným pásmam.

2.      Akčný program sa môže vzťahovať na všetky ohrozené pásma na území daného členského štátu, ak to však členský štát považuje za vhodné, môžu byť pre rôzne ohrozené pásma alebo časti pásem vypracované osobitné programy.

3.      V akčných programoch sa zohľadnia:

a)      dostupné vedecké a technické údaje, predovšetkým so zreteľom na príslušné hodnoty dusičnanov pochádzajúcich z poľnohospodárskych a iných zdrojov;

b)      podmienky životného prostredia v príslušných oblastiach daných členských štátov.

4.      Akčné programy sa realizujú v priebehu štyroch rokov od ich vypracovania a pozostávajú z nasledujúcich záväzných opatrení:

a)      opatrenia uvedené v prílohe III;

b)      opatrenia, ktoré členské štáty stanovili v kódexoch vhodných poľnohospodárskych postupov vypracovaných v súlade s článkom 4, s výnimkou opatrení, ktoré boli nahradené opatreniami uvedenými v prílohe III.

5.      Okrem toho v prípadoch, ak sa na začiatku alebo na základe skúseností z realizácie akčných programov zistí, že opatrenia uvedené v odseku 4 nebudú postačujúce na dosiahnutie cieľov špecifikovaných v článku 1, prijmú členské štáty v rámci akčných programov podľa potreby doplňujúce opatrenia alebo účinnejšie postupy. Pri výbere týchto opatrení a postupov zohľadnia členské štáty ich účinnosť a výšku nákladov v porovnaní s inými možnými preventívnymi opatreniami.

…“

7        Príloha III smernice nazvaná „Opatrenia, ktoré majú byť súčasťou akčných programov uvedených v článku 5 ods. 4. písm. a)“ stanovuje:

„1.      Súčasťou týchto opatrení sú pravidlá týkajúce sa:

…

(2)      kapacity zásobníkov na skladovanie maštaľného hnoja; táto kapacita musí byť väčšia ako kapacita požadovaná na skladovanie počas najdlhšieho obdobia, v ktorom je aplikácia na pôdu v ochranných pásmach zakázaná, s výnimkou prípadov, keď sa dá príslušnému orgánu preukázať, že akékoľvek množstvo hnoja prevyšujúce skutočnú skladovaciu kapacitu sa bude likvidovať spôsobom, ktorý nepoškodí životné prostredie;

…“

 Smernica 2001/42/ES

8        Článok 2 smernice 2001/42/ES stanovuje:

„Na účely tejto smernice:

a)      ,plány a programy‘ sú plány a programy vrátane tých, na ktorých financovaní sa podieľa Európske spoločenstvo, ako aj ich akékoľvek modifikácie:

–        ktoré sú predmetom prípravy a/alebo schvaľovania úradom na štátnej, regionálnej alebo miestnej úrovni alebo ktoré úrad pripravuje na schválenie prostredníctvom parlamentného alebo vládneho legislatívneho postupu a

–        ktoré vyžadujú legislatívne, regulatívne alebo správne predpisy [ktoré sú vyžadované zákonmi, inými právnymi predpismi a správnymi opatreniami – neoficiálny preklad];

b)      ,environmentálne posudzovanie‘ je príprava environmentálnej správy, uskutočnenie porád, zohľadnenie environmentálnej správy a výsledkov porád pri rozhodovaní a poskytnutie informácií o rozhodnutí v súlade s článkami 4 až 9;

…“

9        Podľa znenia článku 3 uvedenej smernice:

„1.      Environmentálne posudzovanie sa vykonáva v súlade s článkami 4 až 9 pre plány a programy uvedené v odsekoch 2 až 4, ktoré majú pravdepodobne významné environmentálne účinky.

2.      Podľa [s výnimkou uvedenou v – neoficiálny preklad] odseku 3 sa environmentálne posudzovanie vykonáva pre všetky plány a programy,

a)      ktoré sa pripravujú pre poľnohospodárstvo, lesníctvo, rybárstvo, energetiku, dopravu, odpadové hospodárstvo, vodné hospodárstvo, telekomunikácie, turistiku, plánovanie miest a vidieka alebo využívanie územia a ktoré stanovujú rámec pre súhlas budúceho rozvoja projektov [a ktoré stanovujú rámec pre budúce povoľovanie projektov – neoficiálny preklad] uvedených v prílohách I a II k smernici 85/337/EHS, alebo

b)      pri ktorých sa určilo, že vyžadujú posudzovanie podľa článku 6 alebo 7 smernice 92/43/EHS s ohľadom na ich pravdepodobný účinok na lokality.

3.      Plány a programy uvedené v odseku 2, ktoré určujú využívanie malých území na miestnej úrovni a menšie modifikácie plánov a programov, na ktoré sa vzťahuje odsek 2, vyžadujú environmentálne posudzovanie iba v prípade, ak členské štáty určia, že majú pravdepodobne významné environmentálne účinky [pravdepodobne významný vplyv na životné prostredie – neoficiálny preklad].

4.      Členské štáty určia, či iné plány alebo programy ako sú uvedené v odseku 2, ktoré stanovujú rámec pre odsúhlasenie budúceho rozvoja projektov [ktoré stanovujú rámec pre budúce povoľovanie projektov – neoficiálny preklad], majú pravdepodobne významné environmentálne účinky [pravdepodobne významný vplyv na životné prostredie – neoficiálny preklad].

5.      Členské štáty určia, či plány alebo programy, na ktoré sa vzťahujú odseky 3 a 4, majú pravdepodobne významné environmentálne účinky [pravdepodobne významný vplyv na životné prostredie – neoficiálny preklad], preskúmaním každého jednotlivého prípadu, alebo špecifikovaním typov plánov a programov alebo kombináciou oboch týchto prístupov. Na tento účel členské štáty vezmú vo všetkých prípadoch do úvahy relevantné kritériá uvedené v prílohe II a tým zabezpečia, že sa plány a programy s pravdepodobne významnými účinkami [významným vplyvom – neoficiálny preklad] na životné prostredie zahrnú pod účinnosť tejto smernice.

…“

 Smernica 85/337/EHS

10      Článok 1 ods. 2 smernice Rady 85/337/EHS z 27. júna 1985 o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie (Ú. v. ES L 175, s. 40; Mim. vyd. 15/001, s. 248), zmenenej a doplnenej smernicou Rady 97/11/ES z 3. marca 1997 (Ú. v. ES 73, s. 5; Mim. vyd. 15/003, s. 151, ďalej len „smernica 85/337“), stanovuje:

„Na účely tejto smernice:

,projekt‘ znamená:

–        realizácia stavieb alebo iných zariadení, alebo plánov,

–        iné zásahy do prírodného prostredia a krajiny, vrátane ťažby nerastných surovín;

…“

11      Podľa článku 4 ods. 1 smernice 85/337 projekty uvedené v prílohe I podliehajú posúdeniu ich vplyvov na životné prostredie.

12      Podľa článku 8 uvedenej smernice:

„Výsledky konzultácií a informácie získané podľa článkov 5, 6 a 7 sa musia vziať do úvahy v povoľovacom konaní.“

13      Príloha I smernice 85/337 nazvaná „Projekty, ktoré sú predmetom článku 4 ods. 1“ stanovuje:

„…

17.      Zariadenia na [intenzívny – neoficiálny preklad] chov hydiny, alebo ošípaných s viac ako:

a)      85 000 miestami pre brojlery, 60 000 miestami pre sliepky;

b)      3 000 miestami pre chov ošípaných (nad 30 kg); alebo

c)      900 miestami pre prasnice.

…“

14      Príloha II tejto smernice nazvaná „Projekty, ktoré sú predmetom článku 4 ods. 2“ uvádza:

„1.      Poľnohospodárstvo, lesné hospodárstvo a vodné hospodárstvo

…

b)      projekty na využitie neskultivovanej zeme, alebo poloprírodných oblastí na intenzívnu poľnohospodársku výrobu;

…

e)      veľké zariadenia pre chov dobytka [zariadenia na intenzívny chov – neoficiálny preklad] (projekty neobsiahnuté v prílohe I);

…“

 Smernica 2003/35/ES

15      Odôvodnenie č. 10 smernice 2003/35/ES Európskeho parlamentu a Rady z 26. mája 2003, ktorou sa ustanovuje účasť verejnosti pri navrhovaní určitých plánov a programov týkajúcich sa životného prostredia, a ktorou sa menia a dopĺňajú s ohľadom na účasť verejnosti a prístup k spravodlivosti, smernice Rady 85/337/EHS a 96/61/ES (Ú. v. EÚ L 156, s. 17; Mim. vyd. 15/007, s. 466), uvádza nasledujúce:

„mal by sa vytvoriť predpis s ohľadom na určité smernice v oblasti životného prostredia, ktoré vyžadujú od členských štátov prípravu plánov a programov týkajúcich sa životného prostredia, ale ktoré neobsahujú dostatočné ustanovenia na účasť verejnosti, aby sa zaistila účasť verejnosti konzistentná s ustanoveniami Århuského dohovoru [o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia, uzavretého v mene Európskeho spoločenstva rozhodnutím Rady 2005/370/ES zo 17. februára 2005 (Ú. v. EÚ L 124, s. 1, ďalej len ,Århuský dohovor‘)], najmä jeho článku; iné relevantné právne predpisy spoločenstva už poskytujú účasť verejnosti pri príprave plánov a programov a do budúcnosti sa požiadavky účasti verejnosti v súlade s Århuským dohovorom začlenia do príslušných právnych predpisov od začiatku;“.

16      Článok 2 tejto smernice nazvaný „Účasť verejnosti na plánoch a programoch“ vo svojich odsekoch 2 a 5 stanovuje:

„2.      Členské štáty zaistia, aby verejnosť dostala včasné a účinné príležitosti zúčastniť sa prípravy a zmeny alebo revízie plánov alebo programov, ktorých vytvorenie sa vyžaduje v predpisoch uvedených v prílohe I.

…

5.      Tento článok sa nevzťahuje na plány a programy uvedené v prílohe I, pri ktorých sa uskutočňuje účasť verejnosti podľa [smernice 2001/42/ES] alebo podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES z 23. októbra 2000, ktorou sa stanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva.“

17      Príloha I smernice 2003/35 nazvaná „Ustanovenia o plánoch a programoch uvedené v článku 2“ uvádza:

„…

c)      článok 5 ods. 1 [smernice 91/676].

…“

 Vnútroštátne právo

18      Smernica 2001/42 bola do práva Valónskeho regiónu prebratá článkom D. 52 a nasledujúcimi článkami knihy I zákonníka o životnom prostredí (Moniteur belge z 9. júla 2004, s. 54654).

19      Článok D. 53 tohto zákonníka stanovuje:

„1.      Posudzovanie vplyvov plánov a programov na životné prostredie sa uskutočňuje podľa článkov 52 až 61 v prípade plánov a programov, ako aj ich zmien, ktorých zoznam I vypracováva vláda a ktoré:

(1)      sa pripravujú pre poľnohospodárstvo, lesníctvo, rybárstvo, energetiku, dopravu, odpadové hospodárstvo, vodné hospodárstvo, využívanie pôdy, telekomunikácie, turistiku a stanovujú rámec pre budúce povoľovanie projektov uvedených v zozname vypracovanom podľa článku 66 [ods.] 2;

(2)      podliehajú posudzovaniu podľa článku 29 zákona z 12. júla 1973 o ochrane prírody.

…

3.      Podľa tejto hlavy môže vláda predložiť na posúdenie vplyvov na životné prostredie plány alebo programy, ktoré môžu mať nezanedbateľný vplyv na životné prostredie a ktoré nie sú upravené právnymi alebo správnymi predpismi.

…“

20      Článok R. 47 uvedeného zákonníka stanovuje:

„Zoznam plánov a programov uvedený v článku 53 ods. [1] časti predstavujúcej nariadenie je stanovený v prílohe V.“

21      Uvedená príloha V, ktorá bola prijatá nariadením valónskej vlády zo 17. marca 2005 o knihe I zákonníka o životnom prostredí (Moniteur belge zo 4. mája 2005, s. 21184) obsahuje najmä akčný program kvality ovzdušia, akčný program kvality pôdy a akčný program ochrany prírody. Táto príloha však neobsahuje akčný program hospodárenia s dusíkom v poľnohospodárstve v ohrozených pásmach, ktorý bol pôvodne do práva Valónskeho regiónu zavedený nariadením z 10. októbra 2002.

22      Čo sa týka konkrétne tohto posledného uvedeného akčného programu, v súčasnej dobe platné relevantné právne predpisy Valónskeho regiónu sú uvedené v napadnutom nariadení.

23      Toto nariadenie stanovuje podmienky pre hospodárenie s dusíkom v poľnohospodárstve na celom území Valónskeho regiónu. Upravuje tiež hospodárenie s dusíkom v ohrozených pásmach, kde predstavuje akčný program stanovený v článku 5 smernice 91/676. Ohrozené pásma predstavujú 42 % územia uvedeného regiónu a 54 % jeho využívanej poľnohospodárskej pôdy.

24      V hlave IV napadnutého nariadenia sa nachádza oddiel 3 nazvaný „Podmienky pre hospodárenie s dusíkom v poľnohospodárstve na celom území Valónskeho regiónu“. Tento oddiel obsahuje jednak pododdiely 1 až 5, ktoré sa uplatňujú na celé územie tohto regiónu, vrátane ohrozených pásiem, a jednak pododdiely 6 a 7, ktoré sa uplatňujú výlučne na ohrozené pásma. Všetky tieto pododdiely spoločne tvoria akčný program upravený v článku 5 ods. 1 smernice 91/676.

 Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky

25      Súdny dvor svojím rozsudkom z 22. septembra 2005, Komisia/Belgicko (C‑221/03, Zb. s. I‑8307) určil, že Belgické kráľovstvo si tým, že v stanovenej lehote neprijalo opatrenia potrebné na úplné a správne prebratie smernice 91/676, nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú z tejto smernice.

26      Na účely vykonania uvedeného rozsudku prijala valónska vláda podľa článku 5 smernice 91/676 napadnuté nariadenie. Toto nariadenie mení a dopĺňa knihu II zákonníka o životnom prostredí tvoriacu zákonník o vodách, čo sa týka trvalo udržateľného hospodárenia s dusíkom v poľnohospodárstve.

27      Terre Wallonne ASBL a Inter-Environnement Wallonie ASBL požiadali Conseil d’État (štátna rada) o zrušenie uvedeného nariadenia, pričom najmä tvrdili, že program, ktorý obsahuje, nebol predmetom posúdenia vplyvov na životné prostredie podľa smernice 2001/42.

28      Valónska vláda tvrdila, že program hospodárenia s dusíkom v poľnohospodárstve nespadá do pôsobnosti smernice 2001/42.

29      Vnútroštátny súd zastáva názor, že nemožno vylúčiť, že by také akčné programy, aké sú uvádzané v smernici 91/676, boli plánmi alebo programami v zmysle smernice 2001/42. Uvedený súd okrem toho uvádza, že žiadny právny predpis Valónskeho regiónu uplatniteľný v čase prijatia napadnutého nariadenia nestanovoval, že plán hospodárenia s dusíkom podlieha posúdeniu vplyvov na životné prostredie, že nie je nevyhnutne preukázané, že by táto situácia bola v rozpore so smernicou 2001/42 a že správne uplatnenie práva Únie nie je natoľko zrejmé, že by neponechávalo priestor pre akékoľvek rozumné pochybnosti.

30      Conseil d’État preto rozhodol konanie prerušiť a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

„1.      Je program hospodárenia s dusíkom vo vzťahu k označeným ohrozeným pásmam, ktorých vytvorenie je stanovené v článku 5 ods. 1 [smernice 91/676] plánom alebo programom uvedeným v článku 3 ods. 2 [písm.] a) [smernice 2001/42], ktorý je pripravený pre poľnohospodárstvo, lesníctvo, rybárstvo, energetiku, dopravu, odpadové hospodárstvo, vodné hospodárstvo, telekomunikácie, turistiku, plánovanie miest a vidieka alebo využívanie územia a ktorý stanovuje rámec pre budúce povoľovanie projektov uvedených v prílohách I a II [smernice 85/337]?

2.      Je program hospodárenia s dusíkom vo vzťahu k označeným ohrozeným pásmam, ktorých vytvorenie je stanovené v článku 5 ods. 1 [smernice 91/676] plánom alebo programom uvedeným v článku 3 ods. 2 [písm.] b) [smernice 2001/42], pri ktorých sa určilo, že vyžadujú posudzovanie podľa článku 6 alebo 7 [smernice 92/43] vzhľadom na ich pravdepodobný vplyv na lokality, obzvlášť keď predmetný program hospodárenia s dusíkom sa uplatňuje na všetky určené ohrozené pásma Valónskeho regiónu?

3.      Je program hospodárenia s dusíkom vo vzťahu k označeným ohrozeným pásmam, ktorých vytvorenie je stanovené v článku 5 ods. 1 [smernice 91/676] iným plánom alebo programom, ako sú uvedené v článku 3 ods. 2 [smernice 2001/42], ktorý stanovuje rámec pre budúce povoľovanie projektov, pre ktoré členské štáty musia podľa článku 3 ods. 4 [smernice 2001/42] určiť, či majú pravdepodobne významný vplyv na životné prostredie v súlade s [článkom 3 ods. 5 tejto smernice]?“

 O prejudiciálnych otázkach

 O prvej otázke

31      Vnútroštátny súd sa svojou prvou otázkou v podstate pýta Súdneho dvora, či program hospodárenia s dusíkom v poľnohospodárstve, akým je predmetný program vo veci samej, môže byť plánom alebo programom uvedeným v článku 3 ods. 2 písm. a) smernice 2001/42.

32      Predovšetkým treba uviesť, hlavným cieľom smernice 2001/42, ako vyplýva z jej článku 1, je, aby plány a programy, ktoré môžu mať pravdepodobne významný vplyv na životné prostredie, boli environmentálne posudzované pri ich vypracovávaní a pred ich prijatím.

33      V prípade, keď je takéto environmentálne posudzovanie požadované smernicou 2001/42, tá stanovuje minimálne pravidlá týkajúce sa prípravy environmentálnej správy, uskutočňovania porád, zohľadňovania environmentálnej správy a poskytovania informácií o rozhodnutí prijatom v nadväznosti na toto posúdenie.

34      Na účely určenia, či akčné programy vypracované podľa článku 5 ods. 1 smernice 91/676 (ďalej len „akčné programy“) spadajú pod článok 3 ods. 2 písm. a) smernice 2001/42, treba po prvé preskúmať, či uvedené akčné programy sú „plánmi a programami“ v zmysle článku 2 písm. a) poslednej uvedenej smernice, a po druhé, či spĺňajú podmienky stanovené v jej článku 3 ods. 2 písm. a).

 O uplatnení článku 2 smernice 2001/42

35      Najprv treba uviesť, že akčné programy sú jednak vypracovávané orgánom na národnej, regionálnej či miestnej úrovni alebo orgánom, ktorý má za cieľ ich prijatie parlamentom alebo vládou prostredníctvom legislatívneho procesu, a jednak sú vyžadované zákonmi, inými právnymi predpismi a správnymi opatreniami.

36      Ďalej treba uviesť, že smernica 91/676 požaduje vypracovanie takých akčných programov vo všetkých „ohrozených pásmach“ označených členskými štátmi na základe ich právnych predpisov a že tieto programy musia obsahovať opatrenia a postupy takého druhu, aké sú uvedené v jej článku 5, ktoré sú určené na boj proti znečisťovaniu dusičnanmi a ktorých vykonávanie a monitorovanie prislúcha členským štátom. Príslušné orgány musia takisto pravidelne preverovať relevantnosť opatrení a postupov a prípadne upravovať akčné programy.

37      Okrem toho, ako uviedla generálna advokátka v bodoch 25 až 28 svojich návrhov, takéto konštatovanie potvrdzuje odôvodnenie č. 10 smernice 2003/35, ako aj jej článok 2 ods. 5 a príloha I.

38      V tejto súvislosti treba uviesť, že smernica 2003/35 stanovuje účasť verejnosti na vypracovávaní niektorých plánov a programov týkajúcich sa životného prostredia s cieľom zosúladiť právnu úpravu Únie s Århuským dohovorom.

39      Z odôvodnenia č. 10 smernice 2003/35 vyplýva, že niektoré legislatívne akty Spoločenstva už obsahovali ustanovenia týkajúce sa účasti verejnosti na vypracovávaní plánov a programov, ktoré boli v súlade s Århuským dohovorom. V dôsledku toho článok 2 ods. 5 tejto smernice vylučuje z pôsobnosti tohto článku „plány a programy“ uvedené v prílohe I uvedenej smernice, v prípade ktorých boli také ustanovenia zavedené smernicou 2001/42. Medzi tieto plány a programy pritom patria akčné programy uvedené v článku 5 ods. 1 smernice 91/676.

40      Článok 2 ods. 5 smernice 2003/35 bol síce prijatý v rámci ustanovení týkajúcich sa účasti verejnosti na vypracovávaní niektorých plánov a programov týkajúcich sa životného prostredia. Bolo by však protichodné pripustiť, že akčné programy spadajú do pôsobnosti článku 2 smernice 2001/42 v prípade, keď sa týkajú ustanovení súvisiacich s účasťou verejnosti pri prijímaní plánu alebo programu, ale že tie isté akčné programy už nespadajú do pôsobnosti tohto ustanovenia, ak sa týkajú posudzovania vplyvov na životné prostredie.

41      Napokon treba upresniť, že ak nie každé legislatívne opatrenie týkajúce sa ochrany vôd pred znečistením dusičnanmi z poľnohospodárskych zdrojov predstavuje „plán“ alebo „program“ v zmysle smernice 2001/42, samotná okolnosť, že také opatrenie bolo prijaté legislatívnou cestou, ho nevylučuje z pôsobnosti tejto smernice, pokiaľ sa vyznačuje charakteristikami uvedenými v bode 36 tohto rozsudku.

42      Zo všetkého, čo bolo uvedené, vyplýva, že akčné programy tak svojimi charakteristikami, ako aj samotným zámerom normotvorcu Únie predstavujú „plány“ a „programy“ v zmysle smernice 2001/42.

 O uplatnení článku 3 ods. 2 písm. a) smernice 2001/42

43      Treba uviesť, že podľa článku 3 ods. 2 písm. a) smernice 2001/42 sú systematicky environmentálne posudzované plány a programy, ktoré sa jednak pripravujú v určitých odvetviach a jednak stanovujú rámec pre budúce povoľovanie projektov uvedených v prílohách I a II smernice 85/337.

44      Pokiaľ ide o prvú podmienku stanovenú v článku 3 ods. 2 písm. a) smernice 2001/42, stačí uviesť, že zo samotného názvu smernice 91/676 vyplýva, že akčné programy sú pripravované pre odvetvie poľnohospodárstva.

45      Pokiaľ ide o druhú podmienku, na určenie, či akčné programy stanovujú rámec pre budúce povoľovanie projektov uvedených v prílohách I a II smernice 85/337, treba posúdiť obsah a účel týchto programov so zreteľom na rozsah environmentálneho posudzovania projektov tak, ako je stanovený uvedenou smernicou.

46      Čo sa týka účelu akčných programov, zo smernice 91/676 a najmä z jej deviateho až jedenásteho odôvodnenia, článku 1 a článkov 3 až 5, ako aj z jej príloh vyplýva, že tieto programy zahrňujú globálne posúdenie problémov týkajúcich sa životného prostredia ohrozených pásiem, ktoré súvisia so znečistením dusičnanmi z poľnohospodárskych zdrojov, a že zavádzajú usporiadaný systém, ktorý má zabezpečiť všeobecnú úroveň ochrany pred takým znečistením.

47      Špecifický charakter predmetných programov spočíva v skutočnosti, že predstavujú ucelený a koherentný prístup, ktorý má charakter konkrétneho a členeného plánovania pokrývajúceho ohrozené pásma, prípadne celé územie štátu, a týkajúceho sa zníženia znečistenia spôsobeného dusičnanmi z poľnohospodárskych zdrojov, ako aj jeho predchádzania.

48      Pokiaľ ide o obsah akčných programov, z článku 5 smernice 91/676 v spojení s jej prílohou III vyplýva, že uvedené programy obsahujú konkrétne a záväzné opatrenia, ktoré sa týkajú najmä období, keď je zakázaná aplikácia určitých typov hnojív pôdy, kapacity zásobníkov na skladovanie maštaľného hnoja, spôsobov aplikácie do pôdy a maximálneho množstva maštaľného hnoja obsahujúceho dusík, ktoré sa môže aplikovať do pôdy (pozri v tomto zmysle rozsudok z 8. septembra 2005, Komisia/Španielsko, C‑416/02, Zb. s. I‑7487, bod 34). Tieto opatrenia zabezpečujú najmä, ako stanovuje bod 2 prílohy III smernice 91/676, aby vo vzťahu ku každému poľnohospodárskemu podniku alebo k určitému množstvu dobytka množstvo maštaľného hnojiva aplikovaného každoročne do pôdy vrátane toho, ktoré sa do nej dostane priamo od zvierat, neprekročilo množstvo stanovené na hektár, ktoré zodpovedá množstvu hnoja obsahujúceho 170 kg dusíka.

49      Pokiaľ ide o rozsah posudzovania vplyvov na životné prostredie upravený smernicou 85/337, treba predovšetkým poznamenať, že opatrenia uvedené v akčných programoch sa týkajú zariadení na intenzívny chov vymenovaných v bode 17 prílohy I a bode 1 písm. e) prílohy II smernice 85/337.

50      Treba uviesť, že v rámci posudzovania vplyvov na životné prostredie stanoveného smernicou 85/337 musia vnútroštátne orgány vziať do úvahy nielen priame vplyvy plánovaných prác, ale aj vplyvy na životné prostredie, ktoré môžu vzniknúť používaním alebo prevádzkou zariadení, ktoré budú výsledkom týchto prác (rozsudky z 28. februára 2008, Abraham a i., C‑2/07, Zb. s. I‑1197, bod 43, a z 25. júla 2008, Ecologistas en Acción-CODA, C‑142/07, Zb. s. I‑6097, bod 39).

51      Pokiaľ ide najmä o zariadenia na intenzívny chov, také posúdenie vplyvov na životné prostredie sa musí zaoberať vplyvmi uvedených zariadení na kvalitu vôd (pozri v tomto zmysle rozsudok z 8. septembra 2005, Komisia/Španielsko, C‑121/03, Zb. s. I‑7569, bod 88).

52      Ako správne uviedla generálna advokátka v bode 80 svojich návrhov, článok 8 smernice 85/337 vyžaduje, aby aspekty životného prostredia, ktoré majú akčné programy upravovať, boli zohľadnené v povoľovacom konaní projektov na prevádzkovanie takých zariadení.

53      Okrem toho treba konštatovať, že z článku 5 ods. 4 smernice 91/676 vyplýva, že akčné programy prijaté podľa odseku 1 tohto článku musia stanovovať súbor opatrení, ktorých dodržanie môže podmieňovať vydanie povolenia, ktoré má byť poskytované projektom vymenovaným v prílohách I a II smernice 85/337, a pri vymedzovaní ktorých priznáva smernica 91/676 členským štátom určitú mieru voľnej úvahy. To je najmä prípad opatrení týkajúcich sa skladovania maštaľného hnoja upravených v prílohe III smernice 91/676, pokiaľ ide o projekty zariadení na intenzívny chov vymenovaných v prílohách I a II smernice 85/337.

54      V takom prípade, ktorého reálnosť a dosah vzhľadom na predmetný akčný program však prislúcha posúdiť vnútroštátnemu súdu, treba vyvodiť záver, že tento program sa má považovať, pokiaľ ide o uvedené opatrenia, za stanovujúci rámec pre budúce povoľovanie projektov uvedených v prílohách I a II smernice 85/337 v zmysle článku 3 ods. 2 písm. a) smernice 2001/42.

55      Vzhľadom na všetko čo bolo uvedené vyššie, treba na prvú otázku odpovedať, že akčný program prijatý na základe článku 5 ods. 1 smernice 91/676 je v zásade plánom alebo programom uvedeným v článku 3 ods. 2 písm. a) smernice 2001/42, ak predstavuje „plán“ alebo „program“ v zmysle článku 2 písm. a) tejto poslednej uvedenej smernice a obsahuje opatrenia, ktorých dodržanie podmieňuje vydanie povolenia, ktoré má byť poskytované pre uskutočňovanie projektov vymenovaných v prílohách I a II smernice 85/337.

 O druhej a tretej otázke

56      Vzhľadom na odpoveď na prvú otázku treba konštatovať, že na riešenie sporu vo veci samej nie je potrebné rozhodnúť o tom, či článok 3 ods. 2 písm. b) smernice 2001/42 ukladá tiež posúdenie vplyvov akčných programov na životné prostredie.

57      Na druhú otázku preto netreba odpovedať.

58      So zreteľom na skutočnosť, že článok 3 ods. 4 smernice 2001/42 sa uplatňuje len v prípade, keď sa neuplatňujú ustanovenia odseku 2 toho istého článku, netreba odpovedať na tretiu otázku.

 O trovách

59      Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (štvrtá komora) rozhodol takto:

Akčný program prijatý na základe článku 5 ods. 1 smernice Rady 91/676/EHS z 12. decembra 1991 o ochrane vôd pred znečistením dusičnanmi z poľnohospodárskych zdrojov je v zásade plánom alebo programom uvedeným v článku 3 ods. 2 písm. a) smernice 2001/42/ES Európskeho parlamentu a Rady z 27. júna 2001 o posudzovaní účinkov určitých plánov a programov na životné prostredie, ak predstavuje „plán“ alebo „program“ v zmysle článku 2 písm. a) tejto poslednej uvedenej smernice a obsahuje opatrenia, ktorých dodržanie podmieňuje vydanie povolenia, ktoré má byť poskytované pre uskutočňovanie projektov vymenovaných v prílohách I a II smernice Rady 85/337/EHS z 27. júna 1985 o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie, zmenenej a doplnenej smernicou Rady 97/11/ES z 3. marca 1997.

Podpisy

---

* Jazyk konania: francúzština.