—

PAGO International GmbH, v zastúpení: C. Hauer, Rechtsanwalt,

—

Tirolmilch registrierte Genossenschaft mbH, v zastúpení: G. Schönherr, Rechtsanwalt,

—

Komisia Európskych spoločenstiev, v zastúpení: W. Wils a H. Krämer, splnomocnení zástupcovia,

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 9 ods. 1 písm. c) nariadenia Rady (ES) č. 40/94 z 20. decembra 1993 o ochrannej známke spoločenstva (Ú. v. ES L 11, 1994, s. 1; Mim. vyd. 17/001, s. 146, ďalej len „nariadenie“).

2

Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi PAGO International GmbH (ďalej len „PAGO“) a Tirolmilch registrierte Genossenschaft mbH (ďalej len „Tirolmilch“) vo veci ochrannej známky Spoločenstva, ktorej majiteľom je PAGO.

3

Článok 1 ods. 2 nariadenia stanovuje:

„Ochranná známka spoločenstva má jednotný charakter. Je rovnako účinná v celom spoločenstve: nebude zapísaná,... ani predmetom… prehlásenia [vyhlásenia — neoficiálny preklad] za neplatnú, nebude zakázané ani jej používanie, až na prípady, ktoré sa vzťahujú na celé spoločenstvo. Táto zásada sa bude uplatňovať, pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak.“

4

V článku 9 ods. 1 písm. c) nariadenia sa uvádza:

„1.   k ochrannej známke spoločenstva vzniká majiteľovi výhradné právo. Majiteľ je oprávnený zabrániť všetkým tretím stranám, ktoré nemajú jeho súhlas, používať v obchodnom styku:

…

5

Článok 5 ods. 2 prvej smernice Rady z 21. decembra 1988 o aproximácii právnych predpisov členských štátov v oblasti ochranných známok (Ú. v. ES L 40, 1989, s. 1; Mim. vyd. 17/001, s. 92, ďalej len „smernica“) znie:

„Každý členský štát môže tiež stanoviť, že majiteľ bude mať právo zabrániť všetkým tretím stranám, ktoré nemajú jeho súhlas, aby používali v obchodnom styku akékoľvek označenie, ktoré je zhodné s ochrannou známkou alebo je jej podobné, pre tovary alebo služby, ktoré nie sú podobné tým, pre ktoré je ochranná známka zapísaná, ak má táto ochranná známka v členskom štáte dobré meno a ak by používanie označenia bez náležitého dôvodu znamenalo, že by nečestne ťažilo z dobrého mena alebo rozlišovacej spôsobilosti tejto ochrannej známky, alebo by to dobrému menu alebo rozlišovacej spôsobilosti tejto ochrannej známky škodilo.“

6

Spoločnosť PAGO je od roku 2001 majiteľom obrazovej ochrannej známky Spoločenstva okrem iného pre ovocné nápoje a ovocné šťavy. Hlavným prvkom ochrannej známky je vyobrazenie zelenej sklenenej fľaše s charakteristickou etiketou a uzáverom. V takýchto fľašiach PAGO uvádza na trh v Rakúsku ovocnú šťavu s názvom „Pago“. Ochranná známka Spoločenstva spoločnosti PAGO je v tomto členskom štáte veľmi známa.

7

Tirolmilch uvádza na trh — tiež v Rakúsku — ovocný srvátkový nápoj s názvom „Lattella“. Tento nápoj sa najskôr predával v tetrapakových obaloch. Neskôr bol plnený aj do sklenených fliaš. Dva tvary fliaš sa vo viacerých smeroch podobajú ochrannej známke spoločnosti PAGO. Tirolmich vo svojej reklame používa vyobrazenie, na ktorom je rovnako ako v ochrannej známke Spoločenstva spoločnosti PAGO fľaša a vedľa nej naplnený pohár.

8

Spoločnosť PAGO podala na Handelsgericht Wien návrh na nariadenie predbežných opatrení smerujúci k tomu, aby bolo spoločnosti Tirolmilch zakázané propagovať, ponúkať na predaj, uvádzať na trh alebo iným spôsobom používať svoj nápoj v sporných fľašiach, ako aj robiť naň reklamu s použitím vyobrazenia fľaše spolu s pohárom naplneným ovocnou šťavou.

9

Handelsgericht Wien návrhu vyhovel. Oberlandesgericht Wien na základe odvolania podanému proti prijatému uzneseniu návrh spoločnosti PAGO zamietol. Spoločnosť PAGO následne podala na Oberster Gerichtshof opravný prostriedok „Revision“.

10

Uvedený súd sa domnieva, že neexistuje pravdepodobnosť zámeny medzi fľašami, ktoré používa Tirolmich, a ochrannou známkou Spoločenstva spoločnosti PAGO, a to ani pri celkovom posúdení, keďže etikety umiestnené na predmetných fľašiach obsahujú buď označenie „Pago“, alebo označenie „Lattella“, obe v Rakúsku veľmi známe.

11

Keďže však spoločnosť PAGO tvrdí, že v zmysle článku 9 ods. 1 písm. c) nariadenia Tirolmich bez náležitého dôvodu neprávom ťaží z rozlišovacej spôsobilosti a z dobrého mena ochrannej známky Spoločenstva spoločnosti PAGO v Rakúsku, Oberster Gerichtshof si kladie otázku o význame slov „má v rámci Spoločenstva dobré meno“, ktoré používa uvedené ustanovenie nariadenia.

12

Oberster Gerichtshof sa domnieva, že na základe analógie s tým, ako Súdny dvor rozhodol v rozsudku zo 14. septembra 1999, General Motors (C-375/97, Zb. s. I-5421), pokiaľ ide o výraz „dobré meno v členskom štáte“, uvedený v článku 5 ods. 2 smernice, stačí, ak má ochranná známka Spoločenstva dobré meno v „podstatnej časti“ Spoločenstva.

13

Keďže však spoločnosť PAGO požiadala súd, aby nariadil ukončenie používania, ktoré sa má vzťahovať na celé Spoločenstvo, a jej ochranná známka má dobré meno iba v Rakúsku, Oberster Gerichtshof sa pýta, či môže byť vydaný úplný zákaz, aj keď má ochranná známka Spoločenstva dobré meno iba v jednom členskom štáte, alebo či v prípade existencie dobrého mena iba v jednom členskom štáte môže byť vydaný „zákaz“ v zmysle článku 9 ods. 1 písm. c) nariadenia s pôsobnosťou obmedzenou len na daný štát.

14

Za týchto okolností Oberster Gerichtshof rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

15

Na úvod je potrebné uviesť, že ochranná známka vo veci samej, ktorej majiteľom je spoločnosť PAGO, sa vzťahuje na ovocné nápoje a ovocné šťavy, a že výrobkom, ktorý uvádza na trh Tirolmilch, je ovocný srvátkový nápoj.

16

Z rozhodnutia vnútroštátneho súdu nevyplýva, že by sa uvedený súd už zaoberal posúdením toho, či sú dané výrobky podobné, alebo nie.

17

Aby bola vnútroštátnemu súdu poskytnutá odpoveď, ktorá bude užitočná za každého predpokladu, je potrebné uviesť, že článok 9 ods. 1 písm. c) nariadenia v zmysle svojho znenia skutočne chráni ochrannú známku Spoločenstva vo vzťahu k výrobkom alebo službám, ktoré nie sú podobné tým, pre ktoré je uvedená ochranná známka zapísaná.

18

Avšak bez ohľadu na jeho znenie, pri zohľadnení celkovej štruktúry a cieľov systému, v ktorom pôsobí článok 9 ods. 1 písm. c) nariadenia, ochrana ochranných známok Spoločenstva, ktoré majú dobré meno, nemôže byť v prípade používania označenia pre rovnaké alebo podobné výrobky alebo služby slabšia ako v prípade používania označenia pre výrobky alebo služby, ktoré nie sú podobné (pozri analogicky rozsudok z 9. januára 2003, Davidoff, C-292/00, Zb. s. I-389, body 24 a 25, najmä pokiaľ ide o článok 5 ods. 2 smernice).

19

Je preto potrebné pripustiť, že článok 9 ods. 1 písm. c) nariadenia chráni aj ochrannú známku Spoločenstva, ktorá má dobré meno, vo vzťahu k výrobkom alebo službám, ktoré sú podobné tým, pre ktoré bola uvedená ochranná známka zapísaná (ten istý rozsudok, analogicky, bod 30).

20

Svojou prvou prejudiciálnou otázkou vnútroštátny súd v podstate žiada Súdny dvor, aby jednak objasnil význam výrazu „má dobré meno v rámci Spoločenstva“, prostredníctvom ktorého je v článku 9 ods. 1 písm. c) nariadenia stanovená jedna z podmienok, ktoré musí spĺňať ochranná známka Spoločenstva, aby sa na ňu vzťahovala ochrana, ktorú poskytuje toto ustanovenie, a jednak aby určil, či je táto podmienka, pokiaľ ide o jej zemepisný rozmer, splnená, ak má ochranná známka Spoločenstva dobré meno iba v jednom členskom štáte.

21

Pojem „dobré meno“ predpokladá istý stupeň znalosti u príslušnej skupiny verejnosti.

22

Príslušnou skupinou verejnosti je skupina verejnosti, ktorú zaujíma ochranná známka, to znamená v závislosti od výrobku alebo služby uvádzanej na trh buď široká verejnosť, alebo špecifickejšia verejnosť, napríklad konkrétne odborné kruhy (pozri analogicky rozsudok General Motors, už citovaný, bod 24, pokiaľ ide o článok 5 ods. 2 smernice 89/104).

23

Nie je možné vyžadovať, aby ochrannú známku poznal určitý percentuálny podiel takto vymedzenej verejnosti (ten istý rozsudok, analogicky, bod 25).

24

Požadovaný stupeň znalosti sa považuje za dosiahnutý, ak ochrannú známku Spoločenstva pozná podstatná časť verejnosti, ktorú zaujímajú výrobky alebo služby, na ktoré sa táto známka vzťahuje (ten istý rozsudok, analogicky, bod 26).

25

Pri skúmaní tejto podmienky musí vnútroštátny súd zohľadniť všetky relevantné okolnosti veci, najmä podiel ochrannej známky na trhu, intenzitu, geografický rozsah a dobu jej používania, ako aj výšku investícií, ktoré podnik vynaložil na propagáciu ochrannej známky (ten istý rozsudok, analogicky, bod 27).

26

Vzhľadom na okolnosti vo veci samej prináleží vnútroštátnemu súdu, aby overil, či podstatná časť verejnosti, ktorú zaujímajú výrobky, na ktoré sa ochranná známka vzťahuje, pozná predmetnú ochrannú známku Spoločenstva.

27

Pokiaľ ide o územné hľadisko, podmienka týkajúca sa dobrého mena je splnená, ak má ochranná známka Spoločenstva dobré meno na podstatnej časti územia Spoločenstva (pozri analogicky rozsudok General Motors, už citovaný, bod 28).

28

Je potrebné pripomenúť, že Súdny dvor už rozhodol, že pokiaľ ide o ochrannú známku Beneluxu, na účely článku 5 ods. 2 smernice stačí, ak dobré meno existuje na podstatnej časti územia Beneluxu, ktorej môže prípadne zodpovedať časť niektorej z krajín Beneluxu (rozsudok General Motors, už citovaný, bod 29).

29

Keďže v predmetnom prípade ide o ochrannú známku Spoločenstva, ktorá má dobré meno na celom území jedného členského štátu, a to Rakúska, vzhľadom na okolnosti vo veci samej je možné domnievať sa, že je splnená územná požiadavka, ktorú ukladá článok 9 ods. 1 písm. c) nariadenia.

30

Na prvú prejudiciálnu otázku teda treba odpovedať tak, že článok 9 ods. 1 písm. c) nariadenia treba vykladať v tom zmysle, že na to, aby ochranná známka požívala ochranu stanovenú v tomto ustanovení, je potrebné, aby ju poznala podstatná časť verejnosti, ktorú zaujímajú výrobky alebo služby, na ktoré sa ochranná známka vzťahuje, a to na podstatnej časti územia Spoločenstva, a že vzhľadom na okolnosti vo veci samej možno územie daného členského štátu považovať za podstatnú časť územia Spoločenstva.

31

Vzhľadom na odpoveď na prvú prejudiciálnu otázku, ako aj na okolnosti vo veci samej, na druhú otázku nie je potrebné odpovedať.

32

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (druhá komora) rozhodol takto:

Článok 9 ods. 1 písm. c) nariadenia Rady (ES) č. 40/94 z 20. decembra 1993 o ochrannej známke spoločenstva treba vykladať tak, že na to, aby ochranná známka požívala ochranu stanovenú v tomto ustanovení, je potrebné, aby ju poznala podstatná časť verejnosti, ktorú zaujímajú výrobky alebo služby, na ktoré sa ochranná známka vzťahuje, a to na podstatnej časti územia Európskeho spoločenstva, a že vzhľadom na okolnosti vo veci samej možno územie členského štátu považovať za podstatnú časť územia Spoločenstva.