—

Komisia Európskych spoločenstiev, v zastúpení: F. Erlbacher a Z. Malůšková, splnomocnení zástupcovia,

1

Návrh na rozhodnutie o prejudiciálnej otázke sa týka výkladu článku 3 ods. 1 prvého pododseku nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 2988/95 z 18. decembra 1995 o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev (Ú. v. ES L 312, s. 1; Mim. vyd. 01/001, s. 340).

2

Tento návrh bol predložený v rámci sporu medzi Hauptzollamt Hamburg-Jonas (ďalej len „Hauptzollamt“) a Bayerische Hypotheken- und Vereinsbank AG (ďalej len „BHV“), ktorého predmetom je vrátenie vývoznej náhrady.

3

Článok 11 ods. 3 prvý a štvrtý pododsek nariadenia Komisie (EHS) č. 3665/87 z 27. novembra 1987, ktorým sa ustanovujú spoločné podrobné pravidlá uplatňovania vývozných náhrad za poľnohospodárske výrobky [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 351, s. 1), zmenený a doplnený nariadením Komisie (ES) č. 2945/94 z (Ú. v. ES L 310, s. 57, ďalej len „nariadenie č. 3665/87“), znie takto:

„… v prípade neoprávneného vyplatenia náhrady je príjemca povinný vrátiť neoprávnene získané sumy — po zohľadnení sankcií uplatniteľných podľa odseku 1 prvého pododseku — zvýšené o úroky vypočítané za čas, ktorý uplynul od vyplatenia náhrad po ich vrátenie. …

…

Ak je platba uskutočnená neodôvodnene ako následok chyby príslušných orgánov, neúčtuje sa žiadny úrok alebo maximálne suma zodpovedajúca zisku dosiahnutému neoprávnene, ktorú určí členský štát.“ [neoficiálny preklad]

4

Článok 1 nariadenia č. 2988/95 stanovuje:

„1.   Na účely ochrany finančných záujmov Európskych spoločenstiev sa týmto prijíma všeobecná úprava týkajúca sa jednotných kontrol a správnych opatrení a sankcií, ktoré sa týkajú protiprávneho konania s ohľadom na právo spoločenstva.

2.   Nezrovnalosť je akékoľvek porušenie ustanovenia práva spoločenstva vyplývajúce z konania alebo opomenutia hospodárskeho subjektu, dôsledkom čoho je alebo by bolo poškodenie všeobecného rozpočtu spoločenstiev alebo rozpočtov nimi spravovaných, buď zmenšením, alebo stratou výnosov plynúcich z vlastných zdrojov vyberaných priamo v mene spoločenstiev alebo neoprávnenou výdajovou položkou.“

5

Článok 3 ods. 1 a 3 nariadenia č. 2988/95 stanovuje:

„1.   Premlčacia doba konania je štyri roky od času spáchania nezrovnalosti uvedenej v článku 1 ods. 1. Odvetvové predpisy však môžu ustanoviť kratšie obdobie, ktoré však nesmie byť kratšie ako tri roky.

…

3.   Členské štáty si zachovávajú možnosť uplatňovať dlhšie doby a lehoty ako tie, ktoré sú ustanovené v odsekoch 1…“

6

Na základe informácií predložených vnútroštátnym súdom v rozhodnom čase neexistovalo v Nemecku osobitné ustanovenie o premlčacej dobe, ktoré by sa používalo pri sporoch správneho charakteru v súvislosti s neoprávneným poskytnutím výhod. Nemecké správne orgány a súdy analogicky uplatňovali všeobecnú tridsaťročnú premlčaciu dobu podľa občianskeho práva, stanovenú v § 195 nemeckého občianskeho zákonníka (Bürgerliches Gesetzbuch). Od roku 2002 však bola táto všeobecná premlčacia doba skrátená na tri roky.

7

Z rozhodnutia vnútroštátneho súdu vyplýva, že v roku 1995 spoločnosť LAGRA Import Export GmbH (ďalej len „LAGRA“) podala colné vyhlásenie na Hauptzollamt týkajúce sa 31 kusov hovädzieho dobytka určených na vývoz do Turecka a v súvislosti s nimi požiadala o vývoznú náhradu. Listom zo 17. januára 1996 však LAGRA tomuto colnému orgánu oznámila, že jedno zviera uhynulo ešte pred opustením územia Európskeho spoločenstva, a žiadala o zodpovedajúcu zmenu svojej žiadosti o náhradu. Rozhodnutím z Hauptzollamt poskytol vývoznú náhradu na celkový počet 31 kusov hovädzieho dobytka bez toho, aby prihliadol na spomínaný list alebo príslušné údaje v kontrolnom formulári T5.

8

Hauptzollamt neskôr zistil svoje pochybenie. Opravným rozhodnutím z 5. augusta 1999 preto požiadal o vrátenie vývoznej náhrady za uhynuté zviera, konkrétne vo výške 1137,57 DEM.

9

V júli 2000 sa proti spoločnosti LAGRA začalo konanie o platobnej neschopnosti. Po postúpení jej majetku spoločnosti BHV sa táto spoločnosť stala dlžníkom sumy súvisiacej s vrátením vývoznej náhrady, ktorú LAGRA neoprávnene získala. Hauptzollamt sa teda pokúsil vymáhať neoprávnene poskytnutú sumu od BHV prostredníctvom platobného výmeru z 12. decembra 2001. Nepreukázalo sa však, že by tento platobný výmer bol uvedenej spoločnosti doručený do mája 2004.

10

Spoločnosť BHV podala proti uvedenému platobnému výmeru žalobu, ktorej Finanzgericht Hamburg vyhovel a rozhodol, že nárok na vrátenie podľa článku 11 ods. 3 piateho pododseku nariadenia č. 3665/87 zanikol z dôvodu uplynutia premlčacej doby podľa článku 3 ods. 1 prvého pododseku nariadenia č. 2988/95.

11

Hauptzollamt podal proti tomuto rozsudku Finanzgericht Hamburg opravný prostriedok „revision“ na Bundesfinanzhof. Tento súd má pochybnosti o tom, či sa nariadenie č. 2988/95 v tejto veci uplatňuje, keďže podľa článku 1 ods. 2 tohto nariadenia do jeho pôsobnosti patria len nezrovnalosti, ktoré svojím konaním alebo opomenutím spôsobil hospodársky subjekt, nie však príslušný orgán.

12

Za týchto okolností Bundesfinanzhof rozhodol prerušiť konanie a predložiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

V prípade kladnej odpovede na túto otázku:

13

Svojou prvou otázkou sa vnútroštátny súd pýta, či sa štvorročná premlčacia doba stanovená v článku 3 ods. 1 prvom pododseku nariadenia č. 2988/95 uplatňuje na konanie o vymáhaní vývoznej náhrady, ktorá bola neoprávnene poskytnutá vývozcovi v dôsledku pochybenia vnútroštátnych orgánov, pokiaľ sa tento vývozca nedopustil nezrovnalosti.

14

Na úvod treba uviesť, že nariadenie Komisie (ES) č. 800/1999 z 15. apríla 1999, ktorým sa ustanovujú spoločné podrobné pravidlá uplatňovania vývozných náhrad za poľnohospodárske výrobky (Ú. v. ES L 102, s. 11; Mim. vyd. 03/025, s. 129), stanovuje pravidlá pre premlčanie v tejto oblasti, ale podľa jeho článku 54 ods. 1 sa zrušené nariadenie č. 3665/87 naďalej uplatňuje na také vývozy, o aké ide aj vo veci samej, pre ktoré sa vývozné vyhlásenia prijali pred dňom uplatňovania nariadenia č. 800/1999, teda pred .

15

Článok 11 ods. 3 prvý a štvrtý pododsek nariadenia č. 3665/87 stanovuje, že v prípade neoprávneného vyplatenia náhrady je príjemca povinný vrátiť neoprávnene získané sumy a úroky, pričom úroky sa nevyžadujú, pokiaľ k neoprávnenej platbe došlo v dôsledku pochybenia príslušného orgánu alebo sa vyžaduje nanajvýš suma, stanovená členským štátom, ktorá zodpovedá neoprávnene nadobudnutému zvýhodneniu.

16

Vzhľadom na to, že nariadenie č. 3665/87 nestanovuje pravidlá týkajúce sa premlčacej doby pri žalobách o vrátenie neoprávnene získaných vývozných náhrad, treba vychádzať z článku 3 ods. 1 prvého pododseku nariadenia č. 2988/95.

17

V tejto súvislosti treba konštatovať, že toto ustanovenie sa uplatní na všetky nezrovnalosti vymedzené v článku 1 ods. 2 nariadenia č. 2988/95.

18

Článok 3 ods. 1 prvý pododsek nariadenia č. 2988/95 sa určite uplatňuje jednak na všetky nezrovnalosti, ktoré vedú k uloženiu správnej sankcie v zmysle jeho článku 5, jednak na tie, ktoré sú predmetom správneho opatrenia v zmysle článku 4 tohto nariadenia, teda opatrenia, ktorého predmetom je odňatie neoprávnene získanej výhody, ale ktoré nemá charakter sankcie (pozri v tomto zmysle rozsudok z 24. júna 2004, Handlbauer, C-278/02, Zb. s. I-6171, body 33 a 34).

19

Článok 3 ods. 1 prvý pododsek nariadenia č. 2988/95 však pre začatie stíhania stanovuje premlčaciu dobu, ktorá začína plynúť od okamihu, keď došlo k nezrovnalosti, ktorou sa podľa článku 1 ods. 2 tohto nariadenia rozumie „akékoľvek porušenie ustanovenia práva Spoločenstva vyplývajúce z konania alebo opomenutia hospodárskeho subjektu, dôsledkom čoho je alebo by bolo poškodenie všeobecného rozpočtu Spoločenstiev…“.

20

Ako pritom uviedla Komisia Európskych spoločenstiev a aj generálna advokátka v bode 31 svojich návrhov, pojem „nezrovnalosť“ v kontexte nariadenia č. 2988/95 znamená, že ide o konanie alebo opomenutie hospodárskeho subjektu, ktorého výsledkom je porušenie práva Spoločenstva.

21

Z toho vyplýva, že ak bola vývozná náhrada vývozcovi vyplatená v dôsledku pochybenia vnútroštátnych orgánov, taká situácia nepatrí pod pojem „nezrovnalosť“ v zmysle nariadenia č. 2988/95.

22

Pravidlo týkajúce sa premlčacej doby stanovené v článku 3 ods. 1 prvom pododseku uvedeného nariadenia sa preto nepoužije na stíhanie nezrovnalostí, ktoré vznikli v dôsledku pochybenia vnútroštátnych orgánov.

23

V situácii, aká existuje vo veci samej, sa preto otázka premlčacej doby pri žalobe o vrátenie neoprávnene poskytnutých súm riadi pravidlami vnútroštátneho práva v tejto oblasti.

24

O sporoch týkajúcich sa vrátenia neoprávnene vyplatených súm podľa práva Spoločenstva musia totiž rozhodovať, ak neexistujú ustanovenia Spoločenstva, vnútroštátne súdy podľa svojho vnútroštátneho práva v medziach, ktoré ukladá právo Spoločenstva v tom zmysle, že podrobnosti upravené vnútroštátnym právom nemôžu prakticky znemožniť alebo nadmerne sťažiť vrátenie neoprávnene poskytnutej pomoci a že uplatnenie vnútroštátnej právnej úpravy sa musí uskutočniť nediskriminačne vo vzťahu ku konaniam, ktorých cieľom je riešiť vnútroštátne spory rovnakého druhu (rozsudok z 19. septembra 2002, Huber, C-336/00, Zb. s. I-7699, bod 55 a citovaná judikatúra).

25

Okrem toho záujem Spoločenstva na vrátení vývozných náhrad, ktoré sa získali porušením podmienok ich poskytovania, sa musí v plnom rozsahu zohľadniť pri vymedzení premlčacích dôb, ktoré sa pri takom vrátení uplatňujú (pozri v tomto zmysle rozsudok Huber, už citovaný, bod 57).

26

Na prvú otázku preto treba odpovedať, že štvorročná premlčacia doba stanovená v článku 3 ods. 1 prvom pododseku nariadenia č. 2988/95 sa neuplatňuje na konanie o vymáhaní vývoznej náhrady, ktorá bola neoprávnene poskytnutá vývozcovi v dôsledku pochybenia vnútroštátnych orgánov, pokiaľ sa tento vývozca nedopustil nezrovnalosti v zmysle článku 1 ods. 2 tohto nariadenia.

27

Vzhľadom na odpoveď na prvú otázku na druhú otázku netreba odpovedať.

28

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (druhá komora) rozhodol takto:

Štvorročná premlčacia doba stanovená v článku 3 ods. 1 prvom pododseku nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 2988/95 z 18. decembra 1995 o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev sa neuplatňuje na konanie o vymáhaní vývoznej náhrady, ktorá bola neoprávnene poskytnutá vývozcovi v dôsledku pochybenia vnútroštátnych orgánov, pokiaľ sa tento vývozca nedopustil nezrovnalosti v zmysle článku 1 ods. 2 tohto nariadenia.