1.

High Court, London, sa pýta Súdneho dvora, ako treba chápať pojem monomérna látka.

2.

Na prvý pohľad sa môže zdať, že tento návrh na začatie prejudiciálneho konania je netypický. Očakávalo by sa, že táto otázka by mala byť skôr položená chemikovi. Avšak po dôkladnejšej analýze sa ukáže, že na túto otázku sa môže a musí odpovedať pomocou nástrojov práva Spoločenstva.

3.

Súdny dvor preto musí prvý raz vykladať nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1907/2006 z 18. decembra 2006 o registrácii, hodnotení, autorizácii a obmedzovaní chemických látok ( 2 ) (ďalej len „nariadenie REACH“).

4.

Relevantným ustanovením pre vec samu je článok 5 nariadenia REACH, v ktorom je upravená povinnosť registrovať látky:

„S výhradou článkov 6, 7, 21 a 23 sa látky ako také, látky v prípravkoch alebo vo výrobkoch v Spoločenstve nesmú vyrábať ani uvádzať na trh, pokiaľ neboli registrované v súlade s príslušnými ustanoveniami tejto hlavy, ak sa to požaduje.“

5.

Článok 3 bod 1 nariadenia REACH definuje relevantný pojem látka ako:

„chemický prvok a jeho zlúčeniny v prírodnom stave alebo získané akýmkoľvek výrobným postupom vrátane všetkých prísad potrebných na udržanie ich stability a všetkých nečistôt pochádzajúcich z použitého postupu, ktorá však nezahŕňa žiadne rozpúšťadlá, ktoré možno oddeliť bez ovplyvnenia stability látky alebo zmeny jej zloženia“.

6.

Článok 3 bod 5 nariadenia REACH definuje pojem polymér takto:

„Je látka, ktorá sa skladá z molekúl charakterizovaných sekvenciou jedného alebo viacerých druhov monomérnych jednotiek. Takéto molekuly musia byť rozložené v určitom rozsahu molekulových hmotností, pričom rozdiely v molekulových hmotnostiach sú spôsobené najmä rozdielnym počtom monomérnych jednotiek. Polymér tvorí:

7.

Pojem monomér je vymedzený v článku 3 bode 6 ako:

„látka, ktorá je schopná vytvárať kovalentné väzby so sekvenciou ďalších rovnakých alebo rozdielnych molekúl za podmienok príslušnej polymerizačnej reakcie používanej na konkrétny proces“.

8.

Podľa článku 2 ods. 9 nariadenia REACH sa hlavy II a VI, teda najmä registračná povinnosť uvedená v článku 5, neuplatňujú na polyméry.

9.

V odôvodnení č. 41 je daný predpis objasnený takto:

„…Polyméry by sa mali vyňať z registrácie a hodnotenia dovtedy, kým nebude možné vybrať tie polyméry, ktoré je potrebné registrovať z dôvodu rizík, ktoré predstavujú pre ľudské zdravie alebo životné prostredie uskutočniteľným a nákladovo efektívnym spôsobom na základe riadnych technických a platných vedeckých kritérií.“

10.

V tomto zmysle článok 138 ods. 2 stanovuje možné budúce podmienky registračnej povinnosti pre niektoré polyméry:

„Komisia môže predložiť legislatívne návrhy hneď ako sa môže stanoviť prakticky uskutočniteľný a nákladovo efektívny spôsob výberu polymérov na registráciu na základe náležitých technických a platných vedeckých kritérií, a po zverejnení správy o:

11.

Naopak článok 6 ods. 3 nariadenia REACH upravuje podmienky registrácie monomérnych látok obsiahnutých v polyméroch:

„Každý výrobca alebo dovozca polyméru predloží agentúre žiadosť o registráciu pre monomérne látky alebo akékoľvek iné látky, ktoré ešte nezaregistroval žiadny účastník dodávateľského reťazca, ak sú splnené tieto podmienky:

12.

Vnútroštátne konanie začal podnik, ktorý okrem iného vyrába alebo dováža na európsky trh polyméry. Žalovaným je Department for Environment, Food and Rural Affairs ako príslušný vládny orgán Spojeného kráľovstva pre vykonanie nariadenia REACH.

13.

Cieľom konania je odstrániť pochybnosti týkajúce sa výkladu článku 6 ods. 3 nariadenia REACH prípadne objasniť, či toto ustanovenie sa má vyhlásiť za neplatné.

14.

High Court teda predkladá Súdnemu dvoru nasledujúce prejudiciálne otázky:

15.

Na písomnom konaní sa zúčastnili C. H. Erbslöh KG a Lake Chemicals and Minerals Ltd. (ďalej len uvádzaní pod názvom „Erbslöh“), ako aj S.P.C.M. SA a Hercules Incorporated (ďalej len uvádzaní pod názvom „S.P.C.M.“) ako žalobcovia vo veci samej, ako aj Poľská republika, Parlament, Rada a Komisia. S výnimkou Poľska sa účastníci konania zúčastnili aj na ústnej časti konania 27. januára 2009.

16.

Nariadenie REACH upravuje registráciu, hodnotenie, autorizáciu a obmedzovanie chemických látok. Prvým krokom je registrácia.

17.

Každý dovozca a každý výrobca v zásade musí dať zaregistrovať všetky chemické látky, ktoré dováža alebo vyrába a v rámci toho predložiť určité informácie. Rozsah nevyhnutných informácií závisí od toho, aké množstvá látok dovážajú alebo vyrábajú. V prípade, že ešte nemajú tieto informácie k dispozícii, musia ich pred registráciou získať napríklad formou vypracovania štúdií.

18.

Tieto informácie predovšetkým umožňujú, aby výrobcovia, dovozcovia a následní užívatelia podľa článku 1 ods. 3 nariadenia REACH zabezpečili, že vyrábajú, uvádzajú na trh alebo používajú také látky, ktoré nemajú nepriaznivé účinky na ľudské zdravie alebo životné prostredie.

19.

Navyše chemické látky môžu byť na základe registrácie a ďalších informácií hodnotené. Toto hodnotenie môže spôsobiť, že Komisia stanoví pre látky obmedzenia, t. j. že zakáže niektoré spôsoby použitia. Za určitých okolností Komisia môže zakázať aj akýmkoľvek spôsobom používať látku. Použitia si v takom prípade vyžadujú autorizáciu.

20.

Vec sama sa týka registrácie monomérov. Monoméry sú vlastne základné kamene, z ktorých pozostávajú komplexné chemické molekuly, takzvané polyméry. Teda polyetylén, z ktorého pozostávajú mnohé plastové fólie, je polymér. Ako už naznačuje názov, základnou látkou je spravidla plynový monomér etylén resp. etén (C2H4). Relatívne malé eténové molekuly sa pri polymerizácii viažu do dlhých reťazcov polyetylénových molekúl.

21.

Podľa údajov zo strany Komisie existuje niekoľko sto monomérov, ktoré možno nakombinovať na 70000 až 400000 rôznych polymérov.

22.

Nezreagované monoméry musia byť podľa článku 6 ods. 1 a 2 nariadenia REACH registrované, lebo ide o samostatné látky. Naopak polyméry sú podľa článku 2 ods. 9 z registračnej povinnosti vylúčené.

23.

Sporné je, či monoméry zreagované v polyméroch majú byť na základe osobitného ustanovenia článku 6 ods. 3 nariadenia REACH registrované, hoci nie sú samostatnými látkami. To sa týka predovšetkým dovozu polymérov, lebo monoméry použité mimo Spoločenstva na výrobu polymérov ešte neboli registrované.

24.

Podľa článku 6 ods. 3 nariadenia REACH výrobca alebo dovozca polyméru predloží žiadosť o registráciu monomérnych látok, ktoré ešte nezaregistroval žiadny účastník dodávateľského reťazca, ak polymér pozostáva minimálne z 2% hmotnostného z monomérnej látky vo forme monomérnych jednotiek a celkové množstvo monoméru tvorí minimálne 1 tonu ročne.

25.

Prvou prejudiciálnou otázkou sa má objasniť ako treba chápať pojem monomérna látka uvedený v tomto ustanovení. Odpoveď možno v podstate vydedukovať zo znenia príslušných ustanovení. Dodatočne sa budem venovať ale aj niektorým tvrdeniam, ktoré S.P.C.M. a Erbslöh vyvodili zo systematiky nariadenia REACH a jeho cieľov.

26.

Znenie článku 6 ods. 3 písm. a) nariadenia REACH navádza k tomu, že ide monoméry viazané v polyméroch. Monoméry v zásade podliehajú registračnej povinnosti, ak z nich polymér pozostáva.

27.

Polymér sa podľa článku 3 bodu 5 nariadenia REACH v podstate skladá z reťazca vzájomne viazaných monomérov, monomérnych jednotiek. V tomto zmysle je v poslednej vete článku 3 bode 5 definovaná monomérna jednotka ako zreagovaná forma monomérnej látky v polyméri.

28.

Táto definícia zahŕňa dodatok obsiahnutý v článku 6 ods. 3 písm. a) nariadenia REACH „vo forme monomérnych jednotiek a chemicky viazaných látok“. Objasňuje, že zákonodarca Spoločenstva v tomto ustanovení má na mysli zreagovanú formu monoméru.

29.

Výslovné uvedenie monomérnych jednotiek v článku 6 ods. 3 písm. a) nariadenia REACH naopak vylučuje zahrnutie nezreagovaných monomérov v zmysle varianty b) prvej prejudiciálnej otázky. Ak sa vyskytujú ako rezíduá polymerického procesu v polyméri, potom síce sú v zmysle všeobecnej definície látok podľa článku 3 ods. 1 súčasťou polyméru, ale článok 6 ods. 3 sa práve týka len zreagovaných monomérov vo forme monomérnych jednotiek.

30.

Erbslöh a S.P.C.M. však pri podrobnejšom skúmaní považujú za sporné vzťahovať článok 6 ods. 3 nariadenia REACH na zreagované monoméry. Monoméry podľa definície v článku 3 bode 6 ešte nie sú viazané v polyméroch, ale poukazuje sa len na schopnosť takéto väzby vytvoriť.

31.

S týmto názorom treba súhlasiť v tom, že ak berieme do úvahy výlučne všeobecnú definíciu látok uvedenú v článku 3 bode 1 nariadenia REACH, mohli by byť látkami len nezreagované monoméry.

32.

Článok 3 bod 1 nariadenia REACH totiž definuje látku ako chemický prvok a jeho zlúčeniny. Chemické substancie sú charakteristické najmä špecifickými vlastnosťami, napríklad ich teplotou topenia. Monoméry a polyméry sú v takomto ponímaní látkami, lebo sú zlúčeninami ich konštitutívnych chemických prvkov.

33.

Naproti tomu sú podskupinou polymérov, t. j. zreagovanými monomérmi a nie samostatnými zlúčeninami. Ako zdôrazňujú Erbslöh a S.P.C.M., nemajú nijaké osobitné chemické vlastnosti, ale majú vlastnosti polymérov, ktorých sú súčasťou. Z tohto dôvodu tieto podskupiny v zásade nie sú látkami v zmysle článku 3 bod 1 nariadenia REACH.

34.

Erbslöh a S.P.C.M. však opomínajú, že nariadenie REACH vo vzťahu k monomérnym látkam stanovuje osobitnú úpravu, ktorá sa odchyľuje od všeobecnej definície látok. Pojem monomérna jednotka je v článku 3 bode 5 definovaný ako zreagovaná forma monomérnej látky v polyméri. Z toho možno vyvodiť záver, že nariadenie REACH rozoznáva dve formy monomérnych látok, a to zreagovanú formu — monomérna jednotka ako súčasť polymérov — a nezreagovanú formu — monomér definovaný v článku 3 bode 6.

35.

S.P.C.M. namieta, že v článku 6 ods. 3 nariadenia REACH sa hovorí o monomérnych látkach a nie o monomérnych jednotkách. Písmeno a) tohto ustanovenia však jasne stanovuje, že sa majú na mysli monomérne látky vo forme monomérnych jednotiek. Navyše toto ustanovenie sa vzťahuje aj na iné látky, ktoré treba registrovať, ktoré nie sú vo forme v zmysle definície, t. j. nezreagované, ale sú výslovne v zreagovanej forme.

36.

Nič iné nemožno vyvodiť ani zo skutočnosti, že niektoré jazykové verzie, najmä anglické a francúzske znenie, nepoužívajú v článku 6 ods. 3 písm. a) nariadenia REACH pre monomérne jednotky rovnaký pojem ako v článku 3 bodu 5. V anglickej verzii sa na jednej strane používa pojem monomer unit a na druhej strane monomeric units, vo francúzskej verzii pojmy unité monomère a unités monomériques.

37.

Tieto malé rozdiely však môžu byť dôsledkom nepresného prekladu počas zasadnutia Rady. Definícia polymérov v článku 3 bode 5, ktorá špecifikuje aj pojem monomérna jednotka, bola v nezmenenej forme prevzatá z návrhu Komisie. Naopak až Rada na návrh švédskej delegácie Rady doplnila časť vety „vo forme monomérnych jednotiek a chemicky viazaných látok“ do článku 6 ods. 3 písm. a). ( 3 ) Vo švédčine a aj v nemčine obe ustanovenia používajú rovnaký pojem monomérna jednotka. ( 4 ) Predovšetkým švédske pôvodné znenie je dôkazom toho, že cieľom rozdielov v angličtine a vo francúzštine nie je dať pojmom rozdielny význam.

38.

Zo znenia príslušných ustanovení z hľadiska ich procesu prijímania teda vyplýva, že pojem „monomérne látky“ uvedený v článku 6 ods. 3 nariadenia REACH sa vzťahuje len na zreagované monoméry, t. j. monoméry, ktoré navzájom zreagovali tak, že sú viazané v polyméri, ktorého sú súčasťou.

39.

Tomuto predbežnému záveru však odporujú rôzne námietky vyplývajúce zo systematiky nariadenia REACH. Tieto námietky sa predovšetkým opierajú o výnimku z registračnej povinnosti obsiahnutú v článku 2 ods. 9.

40.

Erbslöh sa v tejto súvislosti opiera o všeobecné výkladové pravidlo práva Spoločenstva, že výnimky zo všeobecných pravidiel sa musia vykladať reštriktívne. Registračná povinnosť pre monomérne látky je výnimkou z oslobodenia polymérov od tejto povinnosti a musí sa teda vykladať reštriktívne.

41.

V tejto súvislosti sa však Erbslöh domnieva, že práve registrácia je podstatou nariadenia REACH. Oslobodenie vzťahujúce sa na polyméry teda predstavuje výnimku, ktorú treba vykladať reštriktívne. Ak by registračná povinnosť pre monoméry obsiahnuté v polyméroch bola výnimkou z výnimky, tak by následne musela byť vykladaná široko ako návrat k pravidlu. ( 5 )

42.

V konečnom dôsledku registračná povinnosť pre monomérne látky vo forme monomérnych jednotiek nie je výnimkou z oslobodenia vzťahujúceho sa na polyméry, ale naopak špecifickou súčasťou systému povinností zakotvených v nariadení REACH. Nemožno ju teda považovať za výnimku, ktorá sa musí vykladať reštriktívne.

43.

Okrem toho Erbslöh a S.P.C.M. zastávajú názor, že registračná povinnosť pre monomérne látky zreagované v polyméroch by vážne zasiahla do oslobodenia polymérov od registračnej povinnosti.

44.

Reálne by bolo možné predpokladať, že pri registrácii monomérnych látok vo forme monomérnych jednotiek, t. j. zreagovaných častí polyméru, musia byť predložené informácie o polyméri. Treba mať totiž na pamäti, že monomérne látky vo forme monomérnych jednotiek majú iba vlastnosti polyméru, v ktorom sú viazané.

45.

Takto chápaný článok 6 ods. 3 nariadenia REACH by v skutočnosti — podľa názoru Erbslöh a S.P.C.M. — bol v rozpore s článkom 2 ods. 9. Prakticky každý polymér predávaný v Európe by nepriamo musel byť registrovaný prostredníctvom jeho monomérnych látok.

46.

Článok 6 ods. 3 nariadenia REACH však jasne uvádza, že sa nemajú registrovať vlastnosti polymérov, ale — v súlade s chápaním Komisie — vlastnosti monomérov. V zmysle tohto ustanovenia totiž postačuje, ak monomérnu látku zaregistruje jeden z účastníkov dodávateľského reťazca. Tento účastník ale v pochybnostiach vôbec nemusí vedieť, aké polyméry sa budú vyrábať z jeho monomérov. Je možné, že tento monomér sa použije pri výrobe veľmi veľkého počtu rôznych polymérov.

47.

Z tvrdenia Komisie však prinajmenšom vyplýva načrtnutie registrácie vlastností polymérov: Ak sa monomérne látky vyrábajú alebo dovážajú v množstve 10 ton a viac ročne, je potrebné podľa článku 14 ods. 1 a prílohy I nariadenia REACH predložiť pri registrácii hodnotenie chemickej bezpečnosti. Toto hodnotenie musí podľa Komisie zahŕňať životný cyklus vyrábaného polyméru.

48.

Toto stanovisko smeruje k zabráneniu limitovania oslobodenia polymérov. Nie je však presvedčivé, lebo životný cyklus monoméru v okamihu jeho viazania v polyméri končí. Podľa prílohy I bodu 0.3. nariadenia REACH zahŕňa životný cyklus látky jej výrobu a identifikované spôsoby použitia. Polymér však nie je použitím, ale je v zmysle definície látky v článku 3 bode 1 nariadenia REACH samostatnou látkou. Má teda vlastný životný cyklus.

49.

Informácie o použití monoméru sa teda rozširujú o skutočnosť, že sa používa k výrobe určitých polymérov, ale nevzťahujú sa na vlastnosti týchto polymérov. Ak už monomér bol zaregistrovaný účastníkom dodávateľského reťazca, ktorému nie je známe použitie na výrobu týchto polymérov, musí ho podľa článkov 37 a 38 nariadenia REACH prihlásiť následný výrobca.

50.

Tým povinnosť registrovať monomérne látky zreagované v polyméroch neoslabuje oslobodenie polymérov. Registračná povinnosť pre monomérne látky nekorešponduje s nepriamou registračnou povinnosťou pre polyméry.

51.

Už z tohto dôvodu aj tvrdenie Erbslöh a S.P.C.M., že zo strany polymérov hrozí malé riziko, neodporuje vyššie uvedenému výkladu článku 6 ods. 3 nariadenia REACH. Riziká vyplývajúce z polymérov nemajú priamy význam pre registráciu monomérnych látok. Komisia navyše správne zdôrazňuje, že registračná povinnosť nevyžaduje osobitné riziko, ale slúži na identifikáciu rizík.

52.

Preto registračná povinnosť pre monomérne látky obsiahnuté v polyméroch neodporuje iným ustanoveniam nariadenia REACH.

53.

Napokon sa ako argument proti registračnej povinnosti pre monomérne látky obsiahnuté v polyméroch uvádzajú ciele nariadenia REACH.

54.

V tomto bode sú dva argumentačné prúdy. Na jednej strane sa opätovne zdôrazňuje oslobodenie polymérov, ktoré by bolo podkopané registračnou povinnosťou pre monoméry. Bolo však už preukázané, že o takúto situáciu v danom prípade nejde.

55.

Na druhej strane vzniká otázka, či registračná povinnosť pre monoméry slúži všeobecným cieľom nariadenia REACH. Podľa článku 1 ods. 1 nariadenia REACH cieľom je zabezpečiť vysokú úroveň ochrany ľudského zdravia a životného prostredia, vrátane podpory rozvoja alternatívnych metód hodnotenia nebezpečnosti látok ako aj voľný obeh látok na vnútornom trhu, a zároveň zlepšovať konkurencieschopnosť a inovácie.

56.

Rozpor s týmito cieľmi nie je zjavný. Rovnako nič nepoukazuje na to, že by tieto ciele vyžadovali iný výklad článku 6 ods. 3 nariadenia REACH.

57.

To, či možno registračnú povinnosť monomérov podriadiť pod tieto ciele, je predmetom záujmu predovšetkým druhej prejudiciálnej otázky v rozsahu, v akom sa druhá otázka týka zlučiteľnosti článku 6 ods. 3 nariadenia REACH so zásadou proporcionality. Teda uvedené treba skúmať v rámci posúdenia druhej otázky.

58.

Na prvú otázku teda treba odpovedať, že pojem „monomérne látky“ v článku 6 ods. 3 nariadenia REACH sa vzťahuje len na zreagované monoméry, t. j. monoméry, ktoré navzájom zreagovali tak, že sú viazané v polyméri, ktorého sú súčasťou.

59.

Druhou otázkou sa vnútroštátny súd pýta, či je uplatnenie článku 6 ods. 3 na výrobcov alebo dovozcov polymérov protiprávne vzhľadom na to, že požiadavky sú iracionálne, diskriminačné a neprimerané. Je teda potrebné skúmať, či toto ustanovenie je platné.

60.

Erbslöh a S.P.C.M. namietajú nedostatočné odôvodnenie článku 6 ods. 3 nariadenia REACH.

61.

Síce návrh na začatie prejudiciálneho konania nepokladá otázku odôvodnenia, ale Súdny dvor aj tak v súvislosti s priamymi žalobami proti individuálnym rozhodnutiam opakovane rozhodol, že nedostatok odôvodnenia spôsobilý porušiť článok 253 ES spadá pod porušenie podstatných formálnych náležitostí v zmysle článku 230 ES ( 6 ) a okrem toho predstavuje dôvod, ktorý súd Spoločenstva môže, ba dokonca musí zohľadniť z úradnej povinnosti. ( 7 ) Absencia odôvodnenia alebo jeho zjavný nedostatok nemôžu byť (v zásade) napravené tým, že dotknutá osoba sa dozvie dôvody právneho aktu v konaní pred súdom Spoločenstva. ( 8 ) Odôvodnenie rozhodnutia, ktoré nepriaznivo zasahuje do jeho právneho postavenia, totiž má súdu Spoločenstva umožniť preskúmať jeho zákonnosť, a dotknutému subjektu poskytnúť informácie potrebné na posúdenie toho, či je rozhodnutie dôvodné a či sa oplatí podať opravný prostriedok. ( 9 ) Je teda neodmysliteľným predpokladom súdneho preskúmania opatrenia.

62.

Ako vyplýva z ustálenej judikatúry odôvodnenie vyžadované článkom 253 ES musí byť prispôsobené charakteru sporného aktu. Z odôvodnenia musia vyplývať jasne a jednoznačne úvahy orgánu, ktorý akt prijal, tak aby mohli dotknuté subjekty spoznať dôvody prijatého opatrenia. To je predpokladom pre to, aby dotknuté subjekty mohli uplatňovať svoje práva a Súdny dvor mohol vykonávať kontrolnú funkciu. Podľa uvedenej judikatúry sa nevyžaduje, aby odôvodnenie konkrétne vymedzovalo všetky relevantné skutkové a právne okolnosti. To, či odôvodnenie právneho aktu spĺňa požiadavky článku 253 ES, sa má posúdiť nielen podľa jeho znenia, ale tiež vzhľadom na jeho kontext, ako aj na súhrn právnych noriem upravujúcich dotknutú oblasť. V súvislosti s tým by bolo neprimerané vyžadovať zvláštne odôvodnenie pre rôznu voľbu použitých techník, keď je z napadnutého aktu zrejmý základný cieľ sledovaný orgánom Spoločenstva. ( 10 )

63.

Nie je síce rozpoznateľné nijaké osobitné odôvodnenie registračnej povinnosti pre monoméry obsiahnuté v polyméroch, predsa však ide pri tomto ustanovení o technické rozhodnutie, u ktorého sa osobitné odôvodnenie nevyžaduje. Ako bude dokázané nižšie, v súvislosti so skúmaním proporcionality, toto ustanovenie možno zaradiť medzi všeobecné dôvody nariadenia REACH. Takéto zaradenie špecifického technického ustanovenia medzi všeobecné dôvody nemusí byť nutne výslovne uvedené v dôvodoch všeobecného ustanovenia. Takéto zaradenie eventuálne môže byť vytvorené pomocou následných vysvetlení.

64.

Nemožno teda konštatovať porušenie povinnosti odôvodnenia.

65.

Vnútroštátny súd sa pýta, či článok 6 ods. 3 nariadenia REACH je z dôvodu chýbajúcej logiky neplatný. Síce nie je obvyklé skúmať právo Spoločenstva z hľadiska logickosti, avšak tvrdenia účastníkov konania odkazujú na to, že ide predovšetkým o zásadu právnej istoty, ktorá je vyjadrená ako zásada určitosti.

66.

Erbslöh a S.P.C.M. totiž zastávajú názor, že chýbajúca logika vyplýva z rozporu týkajúceho sa oslobodenia polymérov. V skutočnosti by reálny rozpor medzi právnymi predpismi rovnakej právnej sily mohol spochybniť ich platnosť, pokiaľ by ho nebolo možné odstrániť formou výkladu alebo zásadami konkurencie medzi predpismi, napríklad lex posterior alebo lex specialis. Nebolo by totiž možné zistiť, aký predpis treba uplatniť. Tento rozpor by porušoval zásadu právnej istoty. Uvedená základná zásada práva Spoločenstva vyžaduje, aby právny predpis bol jasný a presný, tak aby osoby podliehajúce súdnej právomoci mohli bez pochybností poznať svoje práva a povinnosti a podniknúť primerané kroky. ( 11 ) Už bolo preukázané, že registračná povinnosť pre monoméry zreagované v polyméroch a oslobodenie polymérov si navzájom neodporujú. ( 12 )

67.

V dôsledku toho článok 6 ods. 3 nariadenia REACH nie je nelogický v zmysle vzájomne si odporujúcej právnej úpravy.

68.

Zásada proporcionality patrí medzi všeobecné zásady práva Spoločenstva, ktoré zákonodarca Spoločenstva musí dodržiavať. ( 13 ) Akty inštitúcií Spoločenstva teda nesmú prekračovať medze toho, čo je primerané a potrebné na uskutočnenie legitímnych cieľov sledovaných predmetnou právnou úpravou. Pričom pokiaľ sa ponúka výber medzi viacerými primeranými opatreniami, je potrebné prikloniť sa k najmenej obmedzujúcemu a spôsobené zásahy nesmú byť neprimerané v pomere k sledovaným cieľom. ( 14 )

69.

Podľa Erbslöh musí zákonodarca Spoločenstva dokázať, že opatrenia obmedzujúce hospodársku súťaž v oblasti ochrany zdravia a životného prostredia sú primerané. Tento názor sa opiera o judikatúru týkajúcu sa článku 28 a 30 ES, ktorú však — pokiaľ ide o dôkazné bremeno — nemožno preniesť na zásadu proporcionality.

70.

Ak sa členský štát domáha výnimky zo všeobecného pravidla článku 28 ES — voľný pohyb tovarov — tak musí preukázať, že sú splnené podmienky pre uplatnenie tejto výnimky. ( 15 ) Naproti tomu v zásade existuje prezumpcia zákonnosti práva Spoločenstva. ( 16 ) Táto prezumpcia vyžaduje, aby dôkaz nezákonnosti predložil ten subjekt, ktorý spochybňuje platnosť právneho aktu Spoločenstva. ( 17 )

71.

Ako v mnohých iných oblastiach zákonodarstva zásada proporcionality navyše nepodlieha ani v prípade nariadenia REACH striktnej súdnej kontrole. Naopak zákonodarca Spoločenstva má široký priestor pre posúdenie a úvahu („voľná úvaha“), ak prijíma zložité technické alebo politické rozhodnutia. ( 18 ) V prípade nariadenia REACH bolo treba dospieť ku komplikovanej rovnováhe medzi politickými cieľmi životného prostredia a zdravia na strane jednej a hospodárskymi záujmami na strane druhej.

72.

Pri kontrole výkonu takejto právomoci sudca nesmie posúdenie zo strany zákonodarcu Spoločenstva nahradiť vlastným posúdením, ale musí sa obmedziť na skúmanie, či takéto posúdenie je postihnuté zjavne nesprávnym posúdením alebo zneužitím právomoci alebo či zákonodarca očividne neprekročil hranice jeho voľnej úvahy. ( 19 )

73.

Čo sa týka preskúmania proporcionality, nie je judikatúra vždy jednoznačná. Niektoré rozsudky stanovujú, že iba zjavne neprimeraná povaha opatrenia prijatého zákonodarcom vo vzťahu k cieľu, ktorý príslušný orgán sleduje, môže ovplyvniť zákonnosť takéhoto opatrenia. ( 20 ) Niekedy sa výslovne zdôrazňuje, že nejde o zistenie, či opatrenie prijaté zákonodarcom bolo jediné možné alebo najlepšie z možných, ale či bolo zjavne neprimerané. ( 21 )

74.

Tieto zistenia sú mylné. Ak ide o očividne minimálne obmedzujúce opatrenia s rovnakým účinkom alebo ak sú prijaté opatrenia očividne neprimerané vo vzťahu k sledovaným cieľom, musí mať dotknutý subjekt zabezpečenú právnu ochranu. V opačnom prípade by zásada proporcionality patriaca do primárneho práva bola zbavená praktického účinku.

75.

V súvislosti s vyššie uvedeným Súdny dvor v mnohých rozsudkoch skúma aj to, či existujú menej obmedzujúce opatrenia ( 22 ) alebo či sú obmedzenia primerané vo vzťahu k sledovaným cieľom. ( 23 )

76.

Doteraz Súdny dvor výslovne nedefinoval, za akých podmienok je opatrenie očividne v rozpore so zásadou proporcionality. Rozhodujúcim kritériom musí byť definitívne úvaha, že súdy Spoločenstva v zásade nemajú vlastným posúdením zložitých otázok nahradiť posúdenie zo strany zákonodarcu.

77.

Takéto posúdenie zo strany zákonodarcu Spoločenstva možno spravidla spochybniť len v prípade absencie rozumného základu. ( 24 ) Vtedy sa kontrola zo strany sudcu Spoločenstva rozširuje o skutočnosť, či pri prijímaní rozhodnutia boli zobraté do úvahy všetky podstatné údaje, ktoré musia byť zohľadnené pri posúdení komplexnej situácie, a či sú spôsobilé odôvodniť závery, ktoré sa z nich vyvodili. ( 25 )

78.

V tomto svetle treba skúmať, či registračná povinnosť pre monoméry je primeraným prostriedkom na dosiahnutie povoleného cieľa.

79.

Podľa tvrdenia inštitúcií opatrenie má dva ciele. Na jednej strane sa má chrániť životné prostredie a zdravie, lebo registrácia monomérov umožňuje predchádzať určitým rizikám, ktoré súvisia s polymérmi. Na druhej strane sa prostredníctvom registračnej povinnosti pre monoméry vytvára konkurenčná rovnosť na európskom trhu s polymérmi.

80.

Nariadenie REACH má podľa článku 1 a jeho odôvodnenia č. 1 okrem iného za cieľ zabezpečiť vysokú úroveň ochrany ľudského zdravia a životného prostredia. To je v súlade s požiadavkami článku 95 ods. 3, článku 152 ods. 1, ako aj článku 174 ods. 1 a 2 ES.

81.

Podľa článku 174 ods. 3 prvej zarážky ES Spoločenstvo pri spracúvaní politiky životného prostredia zohľadňuje predovšetkým známe vedecké a technické poznatky. Ak sa napriek uvedeným poznatkom objavia nejasnosti o existencii alebo rozsahu rizík pre zdravie osôb, môžu orgány uplatniac zásadu opatrnosti a prevencie zakotvenú v článku 174 ods. 2 ES prijať ochranné opatrenia bez toho, aby čakali na úplné potvrdenie existencie a závažnosti týchto rizík. ( 26 )

82.

Ako zdôrazňujú najmä Parlament a Rada, registrácia látok slúži práve na zlepšenie informácií o rizikách spojených s danými látkami. Svojou povahou je teda registrácia nástrojom na uskutočňovanie efektívnej politiky ochrany životného prostredia a zdravia.

83.

Účastníci konania nie sú jednotní v názoroch na otázku, či a do akej miery sa s polymérmi spájajú riziká pre zdravie a životné prostredie. ( 27 ) Keďže sa však neregistrujú polyméry, ale musia sa registrovať len monoméry používané na ich výrobu, môže ísť len o také riziká, ktoré môžu byť lepšie posúdené na základe tejto registrácie.

84.

Z vedeckých štúdií, ktoré predložili S.P.C.M. a Erbslöh, a ktoré v zásade neboli inštitúciami spochybnené, vyplýva, že informácie o použitých monoméroch nevyhnutne nemusia poukazovať na vlastnosti a riziká vyrábaných polymérov. Uznáva sa, že monomérne látky obvykle sú v polyméroch stabilne viazané a v zásade nie je s nimi spojené nijaké riziko.

85.

Kľúčovým argumentom inštitúcií týkajúcim sa súvislosti medzi registráciou monomérov a rizikami vyplývajúcimi z polymérov je článok 138 ods. 2 a odôvodnenie č. 41 nariadenia REACH. Podľa neho Komisia môže predložiť legislatívne návrhy, akonáhle bude možné uskutočniteľným a nákladovo efektívnym spôsobom na základe riadnych technických a platných vedeckých kritérií zistiť sporné polyméry, ktoré je potrebné zaregistrovať. Komisia a Rada uvádzajú, že registrácia monomérov je nutná z hľadiska splnenia tejto úlohy.

86.

Predovšetkým Komisia upresňuje toto tvrdenie v tom zmysle, že v rámci registrácie má správa o bezpečnosti zahŕňať aj životný cyklus polyméru, ktorý vznikol spracovaním monoméru. Tento argument však nie je presvedčivý.

87.

Už som totiž uviedla, že správa o bezpečnosti monomérnych látok sa nezameriava na riziká spojené s polymérom vyrobeným za použitia monoméru. ( 28 ) Tým by sa v skutočnosti oslabilo oslobodenie polymérov a pojem životný cyklus chemickej látky by sa rozšíril. Správa o bezpečnosti teda zahŕňa len označenie polyméru, ktorý je z monoméru vyrobený.

88.

Komisia s odvolaním sa na znalecký posudok ( 29 ) predložený High Court uvádza dve špecifické riziká polymérov, ktoré dokazujú súvislosť s monomérmi použitými pri výrobe.

89.

Po prvé nie všetky vlastnosti monoméru sa polymerizáciou nevyhnutne stratia. Zánik vlastností predovšetkým závisí od skutočnosti, aké funkčné skupiny monomérnych molekúl participovali na tejto chemickej reakcii. Ďalej existujúce funkčné skupiny by mohli polyméru prepožičať vlastnosti monoméru.

90.

Fakt, či monomérne jednotky ďalej existujú, očividne závisí od konkrétnej chemickej reakcie, t. j. od vyrobeného polyméru. Pokiaľ registrácia monomérov zahŕňa označenie vyrobeného polyméru ( 30 ) a chemická nomenklatúra obsahuje informácie o štruktúre predmetnej molekuly polyméru, ( 31 ) takáto registrácia umožňuje vyvodiť závery týkajúce sa pretrvávajúcich vlastností monoméru. V tomto rozsahu je registrácia použitých monomérov schopná zabrániť riziku spojenému s polymérom.

91.

Registračná povinnosť pre zreagované monomérne látky, ktoré dováža dovozca v množstvách 10 ton a viac ročne, je však pre daný cieľ irelevantná. Jednoznačné označenie vyrábaného polyméru je totiž — pokiaľ je známe — nutné len v prípade, keď je potrebné predložiť správu o bezpečnosti podľa článku 14 nariadenia REACH. Tu sa však predpokladá, že sa dováža 10 ton a viac spornej látky ročne, zatiaľ čo registračná povinnosť pre zreagované monomérne látky platí od množstva viac ako jedna tona ročne. Bez jednoznačnej chemickej identifikácie polyméru nie je možné sa opierať o konkrétne tvrdenia týkajúce sa pretrvávajúcich vlastností monomérov.

92.

Po druhé polyméry sa môžu za určitých podmienok rozpadnúť. Komisia však výslovne uznáva, že polyméry pri rozpade len veľmi zriedka uvoľnia monoméry, ktoré obsahujú. Otázka, či a za akých podmienok sa polymér rozpadne, zjavne závisí od konkrétneho polyméru. Akú významnú úlohu zohrávajú pri tomto type rozpadu monoméry obsiahnuté v polyméry, nie je známe. Teda nebola preukázaná dostatočná súvislosť medzi registráciou monomérov a rizikom rozpadu polyméru na monoméry, ktoré sa použili.

93.

Okrem toho by registračná povinnosť pre monoméry zreagované v polyméroch mohla slúžiť na zabránenie rizikám vyplývajúcim z nezreagovaných monomérov. Je nesporné, že s nezreagovanými monomérmi sa spájajú riziká pre ľudské zdravie a životné prostredie. Monoméry sú relatívne malé, ľahko reaktívne molekuly, ktoré z tohto dôvodu môžu mať škodlivé účinky.

94.

V prípade výroby polymérov v Spoločenstve je evidentný záujem registrovania obsiahnutých monomérov: monomérne látky sa v rámci Spoločenstva používajú ako nezreagované monoméry a z tohto dôvodu musia byť na jeho území známe informácie týkajúce sa registrácie s cieľom kontrolovať prípadné riziká. Článok 6 ods. 3 nariadenia REACH však má pre tieto monoméry len sekundárny význam, lebo bez ohľadu na ich použitie pri výrobe polymérov musia byť registrované v rámci výroby a dovozu podľa článku 6 ods. 1 a 2. Z tohto dôvodu Erbslöh a S.P.C.M. nevznášajú osobitné námietky k tejto problematike.

95.

Títo dvaja účastníci konania však zdôrazňujú, že situácia v prípade dovozu polymérov je úplne odlišná: monoméry sa v tomto prípade používajú mimo územia Spoločenstva. Spoločenstvo v zásade prichádza do kontaktu len s monomérnymi látkami vo forme monomérnych jednotiek zreagovaných v polyméroch.

96.

Registrácia monomérnych látok, ktoré sú viazané v dovážaných polyméroch, prispieva k ochrane životného prostredia a ľudského zdravia len vo vyššie uvedenom rozsahu.

97.

Existujú však aj riziká vyplývajúce z nezreagovaných rezíduí monomérov. Je nesporné, že polyméry môžu byť takýmito rezíduami znečistené a že takéto monoméry v prípade použitia v polyméri môžu prísť do kontaktu so životným prostredím.

98.

Komisia kladie dôraz na uvedené riziko vo svojom stanovisku a uviedla to aj pred Výborom pre technické prekážky obchodu WTO ako dôvod registrácie zreagovaných monomérov. ( 32 )

99.

Registrácia monomérov zreagovaných v polyméroch naozaj môže poukázať na riziko rezíduí monomérov. Druhy monomérov používané pri výrobe polyméru totiž môžu byť práve tie, ktoré sa vyskytujú ako rezíduá. Používané druhy monomérov umožňujú predpokladať aj pravdepodobnosť výskytu rezíduí.

100.

Z tohto hľadiska by registračná povinnosť mohla prispieť k regulovaniu rizika vyplývajúceho z monomerických nečistôt.

101.

Rada, ale aj Poľsko zdôrazňujú, že registrácia zreagovaných monomérnych látok vyžaduje spravodlivú hospodársku súťaž medzi výrobcami polymérov v Spoločenstve a ich dovozcami.

102.

V cenách polymérov predávaných v Spoločenstve spravidla sú pomerne zahrnuté náklady na registráciu spracovaných monomérov. Predpokladá sa totiž, že tieto monoméry už boli zaregistrované ako samostatné látky už v rámci ich výroby alebo pri ich dovoze. Na druhej strane sa môžu mimo územia Spoločenstva vyrábať polyméry bez toho, aby boli základné látky zaregistrované. Takémuto narušeniu hospodárskej súťaže na trhu Spoločenstva s polymérmi možno zamedziť tým, že povinnosť zaregistrovať základné látky budú mať aspoň dovozcovia.

103.

Registračná povinnosť pre dovozcov súčasne vedie k spravodlivému rozdeleniu nákladov na registráciu medzi rôzne podniky, ktoré daný polymér v Spoločenstve vyrábajú alebo ho do Spoločenstva dovážajú. Nariadenie REACH totiž obsahuje predpisy zamerané na rozdelenie nákladov na štúdie, ktoré sú nevyhnutné na registráciu, medzi prihlasovateľov. Takéto rozdelenie nákladov je v súlade so zodpovednosťou a s výhodami, ktoré sú spojené s uvedením polyméru na trh. Ide tu o vykonanie zásady znečisťovateľ platí, ktorá je ako taká súčasťou zásady proporcionality. ( 33 )

104.

Vytvorenie spravodlivej hospodárskej súťaže možno priradiť k cieľu zlepšenia konkurencieschopnosti zakotvenému v článku 1 ods. 1 nariadenia REACH. ( 34 ) Navyše rovnosť zaobchádzania s dovozcami a výrobcami je podľa odôvodnenia č. 3 výslovným cieľom nariadenia REACH:

„Tieto právne predpisy by sa mali uplatňovať nediskriminačne bez ohľadu na to, či sa s látkami obchoduje na vnútornom trhu alebo medzinárodne v súlade s medzinárodnými záväzkami Spoločenstva.“

105.

Ochrana výrobcov Spoločenstva pred konkurenčným znevýhodnením je v zásade prípustným cieľom zákonodarcu Spoločenstva. ( 35 ) Netreba sa zaoberať otázkou, či takýto cieľ vyvoláva ťažkosti v rámci Svetovej obchodnej organizácie. Predpis, ktorý je predmetom skúmania vo veci samej, síce bol niekoľkokrát prediskutovaný na Výbore pre technické prekážky obchodu. ( 36 ) Jeho súlad s predpismi Svetovej obchodnej organizácie však nie je predmetom konania vo veci samej. Navyše Súdny dvor neskúma právo Spoločenstva podľa tohto kritéria ( 37 ).

106.

Článok 6 ods. 3 nariadenia REACH nie je teda zjavne nevhodný na dosiahnutie legitímneho cieľa rovnosti v hospodárskej súťaži.

107.

Registračná povinnosť pre monoméry zreagované v polyméroch môže teda slúžiť na dosiahnutie troch legitímnych cieľov: umožňuje predchádzať rizikám pre životné prostredie a ľudské zdravie, ktoré vyplývajú zo znečisťovania polymérov rezíduami monomérov. Okrem toho môže byť v časti prípadov užitočná na vyhodnotenie rizík vyvolaných pretrvávaním vlastností monomérov v polyméroch. Registrácia ďalej prispieva k spravodlivej hospodárskej súťaži medzi výrobcami polymérov v Spoločenstve a ich dovozcami.

108.

Treba skúmať, či registračná povinnosť pre monoméry zreagované v polyméroch je z hľadiska vyššie uvedených cieľov nevyhnutná.

109.

Pokiaľ ide o ochranu životného prostredia a ľudského zdravia, objavujú sa v tejto súvislosti pochybnosti o nevyhnutnosti registračnej povinnosti.

110.

Zdá sa, že využitie rozsiahlych informácií o monoméroch na posúdenie rizík vyvolaných pretrvávaním vlastností monomérov v polyméroch. Je veľmi obmedzené. Nemožno však vylúčiť, že rozsahom obmedzená povinnosť prekladať informácie o polyméri, ktorá by však sledovala stanovený cieľ, by bola menej zaťažujúca a minimálne rovnako účinná.

111.

Na posúdenie rizika rezíduí monomérov sú naopak bezpochyby relevantné informácie o monoméri. Nemožno však vylúčiť, že vzhľadom na toto riziko by bola postačujúca taká registračná povinnosť, ktorá by sa vzťahovala len na znečistenia monomérov ako také.

112.

V tejto súvislosti Erbslöh a S.P.C.M. zároveň navrhujú vykladať článok 6 ods. 3 nariadenia REACH v tom zmysle, že len nezreagované rezíduá monomérov sa majú registrovať. Avšak obmedzenie na nezreagované monoméry alebo rezíduá monomérov by pravdepodobne mohlo zbaviť článok 6 ods. 3 nariadenia REACH praktického účinku. Zdá sa, že nie je pravdepodobné, že mnohé polyméry obsahujú 2% hmotnostného alebo viac rezíduí monomérov. Tak silno znečistený produkt by sotva spĺňal požiadavky používateľa polyméru.

113.

Zodpovedajúca registračná povinnosť by skôr musela súvisieť so skutočne vzniknutými znečisteniami. Erbslöh na ústnom pojednávaní uviedol, že takéto znečistenia možno bez problémov zistiť prostredníctvom vákuovej destilácie a plynovej chromatografie a jeho tvrdenie nikto nenapadol.

114.

Napokon môže zostať otvorené, či uvedené pochybnosti by mohli byť akceptované alebo prípadne vyvrátené inými tvrdeniami inštitúcií pri zohľadnení voľnej úvahy zákonodarcu a za uplatnenia zásady prevencie.

115.

Registračná povinnosť je totiž bezpochyby potrebná na dosiahnutie cieľa rovnosti v hospodárskej súťaži.

116.

Môžeme si síce predstaviť, že opatrenia na ochranu konkurenčného postavenia výrobcov Spoločenstva sa obmedzia na trhy, ktoré sú skutočne aktívne, ale v takom prípade by sa registračná povinnosť vzťahovala na použité monoméry len v prípade polymérov, ktoré sa vyrábajú aj v Spoločenstve. ( 38 ) Tým by však nebola potencionálna hospodárska súťaž rovnako efektívne chránená. Nová výroba polymérov v Spoločenstve totiž môže byť začatá až po registrácii používaných polymérov. V tejto súvislosti by nový výrobca v Spoločenstve musel investovať do registrácie monomérov ešte pred získaním finančných prostriedkov z vlastnej výroby, zatiaľ čo externí konkurenti by (najskôr) mohli dodať polyméry do Spoločenstva bez takýchto nákladov.

117.

Ani dorovnávací poplatok za dovážané polyméry zameraný na paušálnu kompenzáciu úspory nákladov za chýbajúcu registráciu použitých monomérov sa nejaví ako rovnako účinný zjemňujúci prostriedok.

118.

Z tohto hľadiska je v každom prípade potrebná právna úprava zameraná na dosiahnutie rovnosti v hospodárskej súťaži medzi výrobcami v Spoločenstve a výrobcami v tretích štátoch.

119.

Napokon vzniká otázka, či nevýhody pre dovoz polymérov zapríčinené registračnou povinnosťou sú primerané sledovaným cieľom.

120.

Podľa názoru Erbslöh a S.P.C.M. by dovozcovia mali veľké ťažkosti v praxi. Je nepravdepodobné, že by monoméry zaregistrovali už vstupné podniky dodávateľského reťazca, teda výrobcovia monomérov alebo polymérov. Títo výrobcovia nemajú registračnú povinnosť ako výrobcovia v Spoločenstve a zrejme nemajú ani záujem registrovať monomérne látky prostredníctvom výhradného zástupcu.

121.

Avšak dovozcovia často ani nevedia, aké monomérne látky sú zreagované v polyméroch, ktoré dovážajú. Ich dodávatelia by túto informáciu považovali spravidla za obchodné tajomstvo. Účinné analytické metódy na identifikáciu zreagovaných monomérnych látok neexistujú.

122.

Komisia uvedené tvrdenie nenapáda. Správne ale uvádza, že tento problém vyrieši trh. Pokiaľ dodávatelia polymérov ich chcú predávať na európskom trhu, sami umožnia registráciu monomérnych látok alebo — pri zachovaní obchodného tajomstva — sami vykonajú registráciu prostredníctvom výhradného zástupcu. V opačnom prípade nemôžu na danom trhu pôsobiť. Dovozcovia a eventuálni užívatelia polymérov môžu prípadne ovplyvniť dané rozhodnutie cenou, ktorú sú ochotní zaplatiť.

123.

Síce Erbslöh sa obáva ďalšej komplikácie vyplývajúcej z pochybnosti, že registrácia monomérov externými výrobcami v skutočnosti oslobodí dovozcu od registračnej povinnosti, ale tieto pochybnosti nie sú opodstatnené.

124.

Inštitúcie uvádzajú, že dodávatelia polymérov mimo územia Spoločenstva podľa článku 8 nariadenia REACH môžu menovať výhradného zástupcu, ktorý prihlási monoméry namiesto dovozcu. Erbslöh spochybňuje, že takáto registrácia v zmysle článku 6 ods. 3 prostredníctvom subjektu na začiatku dodávateľského reťazca by sa uskutočnila, lebo výhradný zástupca nie je subjektom na začiatku dodávateľského reťazca a subjekt mimo územia Spoločenstva ani nie je povinný registráciu vykonať.

125.

Inštitút výhradného zástupcu však predpokladá, že jeho registrácia oslobodí od registračnej povinnosti ďalšie subjekty v dodávateľskom reťazci. V opačnom prípade by nemal nijakú logiku. V súlade s tým článok 8 nariadenia REACH výslovne stanovuje, že výhradný zástupca plní povinnosti dovozcu. V dôsledku toho jeho registrácia musí aj v rámci článku 6 ods. 3 nariadenia REACH mať oslobodzujúci účinok voči dovozcovi.

126.

Koniec koncov využívanie zo strany iných členov dodávateľského reťazca je základným znakom nariadenia REACH. Aj u iných chemických látok registrácia vyžaduje, aby informácie predložili aj ostatné podniky. Registrácia totiž má zabrániť rizikám súvisiacim s identifikovanými použitiami látky. Informácie o daných použitiach a rizikách častokrát môžu predložiť len odberatelia látok. Ak sa títo odberatelia nepodieľajú na registrácii, musia za určitých okolností sami získať informácie o rizikách spojených s látkou, ktorú použili (pozri článok 37 a nasl. nariadenia REACH).

127.

Aj keby v určitých prípadoch bola registrácia monomérov prakticky nemožná, „Guidance for monomers and polymers“ Európskej chemickej agentúry ( 39 ) naznačuje cestu ako napriek tomu polymér uviesť na trh: považovať ho za látku neznámeho alebo variabilného zloženia, produkty komplexných reakcií alebo biologické materiály. V tomto prípade polymér môže byť výnimočne zaregistrovaný samostatne ako dočasné, núdzové riešenie. ( 40 )

128.

Ďalšia námietka sa týka nákladov na registráciu. Tieto náklady sú podľa S.P.C.M. a Erbslöh výrazne neprimerané vo vzťahu k obratom dosiahnutým najmä dotknutým podnikom Lake a vo vzťahu k príslušným množstvám látok.

129.

Tieto náklady sa ale v zásade týkajú všetkých používateľov chemikálií. Základným štrukturálnym prvkom nariadenia REACH je akceptácia takéhoto zaťaženia. Pokiaľ nie je o látku kvôli nákladom na registráciu na trhu záujem, treba to v zásade prijať.

130.

Okrem toho nariadenie REACH stanovuje, že náklady nevyhnutné na registráciu môžu byť aspoň čiastočne rozdelené medzi rôznych prihlasovateľov rovnakej látky. Keďže obmedzené množstvo monomérnych látok možno kombinovať s veľmi veľkým počtom polymérov ( 41 ), dá sa očakávať, že tie isté monomérne látky budú prihlasovať rôzni výrobcovia a dovozcovia. Pri uplatnení procesu koordinácie upraveného v nariadení REACH sa náklady môžu rozdeliť medzi nich.

131.

Zaťaženie vyplývajúce z registračnej povinnosti monomérnych látok zreagovaných v polyméroch teda v značnom rozsahu zodpovedá všeobecným zaťaženiam súvisiacim s nariadením REACH. Odporuje im najmä cieľ zabezpečenia spravodlivej hospodárskej súťaže medzi výrobcami polymérov v Spoločenstve a výrobcami v tretích štátoch. Tento pomer nie je zjavne nevyvážený.

132.

Nemožno teda konštatovať porušenie zásady proporcionality.

133.

Na záver treba skúmať, či článok 6 ods. 3 nariadenia REACH zapríčiňuje neprípustnú diskrimináciu. Táto časť druhej prejudiciálnej otázky sa zameriava na zlučiteľnosť so zásadou rovnosti zaobchádzania alebo zákazu diskriminácie. Táto zásada vyžaduje, aby sa s porovnateľnými situáciami nezaobchádzalo rozdielne a s rôznymi situáciami rovnako, pokiaľ to nie je objektívne odôvodnené. ( 42 )

134.

Rozdiel v zaobchádzaní je odôvodnený, ak je založený na objektívnom a primeranom kritériu, to znamená ak je v súlade s právne prípustným cieľom sledovaným predmetnou právnou úpravou a tento rozdiel je primeraný cieľu, ktorý príslušné zaobchádzanie sleduje. ( 43 ) Predmetná právna úprava teda musí byť v primeranom vzťahu k rozdielom a podobnostiam konkrétnej situácie. ( 44 )

135.

Rovnako ako v prípade zásady proporcionality treba aj pri posúdení zákazu diskriminácie zohľadniť skutočnosť, že zákonodarca má široký priestor pre posúdenie a úvahu („voľná úvaha“). ( 45 ) Zákonodarca je však povinný odôvodniť svoje rozhodnutie objektívnymi a primeranými kritériami vo vzťahu k cieľu, ktorý predmetná právna úprava sleduje, berúc do úvahy všetky skutočnosti, ale aj technické a vedecké údaje, ktoré sú k dispozícii v čase prijímania predmetného aktu. ( 46 ) Popri hlavnom cieli právnej úpravy musí v celom rozsahu zohľadniť aj dotknuté záujmy. ( 47 )

136.

Erbslöh a S.P.C.M. namietajú, že dovozcovia a výrobcovia polymérov v Spoločenstve síce majú rovnakú povinnosť, avšak uvedená povinnosť oveľa viac zaťažuje dovozcov.

137.

Výrobcovia polymérov v Spoločenstve môžu použité monomérne látky zaregistrovať oveľa jednoduchšie než dovozcovia polymérov. Výrobcovia používané monoméry poznajú a môžu ich teda zaregistrovať.

138.

Naopak dovozcovia ešte predtým, než sa môžu začať snažiť o registráciu, sú odkázaní na podporu zo strany externých dodávateľov. Erbslöh a S.P.C.M. sa obávajú, že dodávatelia ani neposkytnú potrebné informácie o použitých monomérnych látkach a ani samy prostredníctvom výhradného zástupcu tieto monomérne látky nezaregistrujú.

139.

Táto závislosť dovozcov však je nevyhnutným dôsledkom chýbajúcej právomoci Spoločenstva zakotviť nutné povinnosti podnikov tretích štátov.

140.

Registračná povinnosť sa síce konkretizuje v osobe dovozcu. Ale je zameraná na jeho dodávateľov. Oni sú v zásade porovnateľní s výrobcami v Spoločenstve. Navyše dovážané polyméry sa v zásade neodlišujú od polymérov, ktoré boli vyrobené v Spoločenstve. Teda s porovnateľnými situáciami sa zaobchádza rovnako.

141.

Vzhľadom na vyššie uvedený cieľ registračnej povinnosti, a to vytvorenie rovnosti v hospodárskej súťaži, je opodstatnené zaťažiť tieto porovnateľné skutkové stavy rovnakými požiadavkami. Výrobcovia z tretích štátov sa slobodne rozhodnú buď sa podrobiť týmto zaťaženiam, alebo sa z trhu Spoločenstva stiahnuť.

142.

Ak porovnáme dovozcov s výrobcami v Spoločenstve dospejeme síce k záveru, že nie sú rovnakým spôsobom dotknutí, avšak ani sa nenachádzajú v porovnateľnej situácii. Dovozcovia sú obsiahnutí len v jedinom hmatateľnom zástupcovi externých výrobcov — minimálne dovtedy, dokiaľ si títo dovozcovia nestanovia výhradného zástupcu v zmysle článku 8 nariadenia REACH. Ich odlišná dotknuteľnosť registračnou povinnosťou je v súlade s týmto rozdielnym postavením výrobcu.

143.

Nemožno teda konštatovať porušenie zásady rovnosti.

144.

Navrhujem teda Súdnemu dvoru, aby odpovedal na prejudiciálne otázky takto: