—

pán Schwarz, v zastúpení: W. Säftel, Rechtsanwalt,

—

nemecká vláda, v zastúpení: M. Lumma a C. Blaschke, splnomocnení zástupcovia,

—

talianska vláda, v zastúpení: I. M. Braguglia, splnomocnený zástupca, za právnej pomoci S. Fiorentino, avvocato dello Stato,

—

portugalská vláda, v zastúpení: L. Fernandes a M. Ribes, splnomocnení zástupcovia,

—

Komisia Európskych spoločenstiev, v zastúpení: G. Braun a N. Yerrell, splnomocnení zástupcovia,

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 1 ods. 2 a článku 8 ods. 2 a 4 smernice Rady 91/439/EHS z 29. júla 1991 o vodičských preukazoch (Ú. v. ES L 237, s. 1; Mim. vyd. 07/001, s. 317), zmenenej a doplnenej nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1882/2003 z 29. septembra 2003 (Ú. v. EÚ L 284, s. 1; Mim. vyd. 01/004, s. 447, ďalej len „smernica 91/439“).

2

Tento návrh bol podaný v rámci konania medzi pánom Schwarzom a Staatsanwaltschaft Mannheim vo veci vodičského preukazu, ktorý pán Schwarz získal v Rakúsku pred vstupom tohto štátu do Európskej únie a pred vydaním nemeckého vodičského preukazu, ktorý bol v Nemecku predmetom opatrenia na jeho odňatie z dôvodu požitia alkoholu.

3

Vodičské preukazy boli predmetom harmonizácie prijatím prvej smernice Rady 80/1263/EHS zo 4. decembra 1980 o zavedení vodičských preukazov spoločenstva (Ú. v. ES L 375, s. 1), ktorá, ako uvádza jej prvé odôvodnenie, sledovala najmä zlepšenie bezpečnosti cestnej premávky a uľahčenie pohybu osôb usadených v členskom štáte inom než kde skladali vodičské skúšky alebo pohybujúcich sa vo vnútri Európskeho spoločenstva.

4

Podľa článku 1 ods. 1 smernice 80/1263 vodičský preukaz členského štátu založený na vzore Spoločenstva v podstate oprávňuje na riadenie motorových vozidiel tak vo vnútroštátnej, ako aj medzinárodnej cestnej premávke.

5

Podľa článku 8 ods. 1 prvého pododseku tejto smernice ak držiteľ platného vodičského preukazu alebo vodičského preukazu podľa vzoru Spoločenstva vydaného členským štátom získa bydlisko v inom členskom štáte, jeho vodičský preukaz v ňom platí nanajvýš po dobu jedného roka nasledujúceho po získaní tohto bydliska. V tejto lehote na žiadosť držiteľa a s podmienkou odovzdania jeho vodičského preukazu mu členský štát môže vydať vodičský preukaz podľa vzoru Spoločenstva.

6

V článku 8 ods. 1 druhom pododseku smernice 80/1263 je spresnené, že členský štát vykonávajúci výmenu vodičského preukazu je povinný vrátiť starý preukaz orgánom členského štátu, ktorý ho vydal.

7

V prípade výmeny preukazu vydaného tretím štátom článok 8 ods. 3 smernice 80/1263 najmä stanovuje, že vodičský preukaz podľa vzoru Spoločenstva môže byť vydaný len vtedy, keď preukaz vydaný tretím štátom bol odovzdaný príslušným orgánom členského štátu, ktorý preukaz vydáva.

8

Prvé odôvodnenie smernice 91/439, ktorá od 1. júla 1996 zrušila smernicu 80/1263, uvádza:

„…pre účely spoločnej dopravnej politiky a ako príspevok k zlepšeniu bezpečnosti cestnej premávky ako aj uľahčeniu pohybu osôb sídliacich v členskom štáte inom než kde skladali vodičské skúšky, je žiadúce, aby vzor spoločenstva vodičských preukazov jednotlivých členských bol uznávaný členskými štátmi bez povinnosti výmeny preukazov“.

9

Podľa deviateho odôvodnenia tejto smernice povinnosť výmeny vodičských preukazov do jedného roku od zmeny zvyčajného bydliska predstavuje prekážku voľného pohybu osôb, čo je neprípustné vzhľadom na smerovanie k európskej integrácii.

10

Posledné odôvodnenie smernice 91/439 spresňuje:

„… aj pre účely spojené s bezpečnosťou cestnej premávky, členské štáty by mali byť schopné použiť svoje vnútroštátne opatrenia na odňatie, pozastavenie a zrušenie vodičských preukazov všetkým držiteľom vodičských preukazov, ktorí majú zvyčajné bydlisko na ich území“.

11

Článok 1 uvedenej smernice 91/439 stanovuje:

„1.   Členské štáty zavedú vodičské preukazy založené na vzore spoločenstva, uvedeného v prílohe I [v prílohe I alebo Ia — neoficiálny preklad], v súlade s ustanoveniami tejto smernice. …

2.   Vodičské preukazy vydané členskými štátmi sa vzájomne uznávajú.

3.   Tam, kde držiteľ platného vodičského preukazu členského štátu má zvyčajné bydlisko v členskom štáte inom, než kde bol vodičský preukaz vydaný, hostiteľský členský štát môže uplatniť voči držiteľovi preukazu svoje vnútroštátne pravidlá počas doby [pokiaľ ide o dobu — neoficiálny preklad] platnosti preukazu, lekárske prehliadky a daňové dojednania a môže uviesť do preukazu akúkoľvek informáciu nevyhnutnú pre administratívne účely.“

12

Podľa ustanovení článku 7 ods. 1 smernice 91/439 sa vodičské preukazy vydajú len tým žiadateľom:

13

Uvedená smernica obsahuje prílohu III nazvanú „Minimálne štandardy fyzických a duševných spôsobilostí pre riadenie motorových vozidiel“, ktorá v bode 14 stanovuje, že konzumácia alkoholu je vážnym nebezpečenstvom pre bezpečnosť cestnej premávky a vzhľadom na rozsah problému musia byť lekári veľmi ostražití.

14

Bod 14.1 tejto prílohy spresňuje:

„Vodičský preukaz sa nevydá alebo neobnoví žiadateľom alebo vodičom, ktorí sú na alkohole závislí a ktorí nie sú schopní zdržať sa pitia.

Vodičský preukaz môže byť vydaný alebo obnovený žiadateľom a vodičom, ktorí boli v minulosti závislí na alkohole po absolvovaní skúšobného obdobia abstinencie na základe posudku lekára a pravidelných lekárskych prehliadok.“

15

Článok 7 ods. 5 smernice 91/439 znie:

„Žiadna osoba nesmie byť držiteľom vodičského preukazu viac než jedného členského štátu.“

16

Článok 8 tejto smernice stanovuje:

„1.   Ak držiteľ platného vodičského preukazu vydaného členským štátom si zriadil zvyčajné bydlisko v inom členskom štáte, môže žiadať, aby jeho vodičský preukaz bol vymenený za ekvivalentný preukaz; členský štát vykonávajúci výmenu skontroluje, ak je to nevyhnutné, či predložený preukaz je v skutočnosti ešte platný.

2.   Pokiaľ zásada teritoriality právnych predpisov z oblasti trestného práva a polície neustanovuje inak, členské štáty, v ktorých má držiteľ svoje zvyčajné bydlisko, môžu uplatniť svoje vnútroštátne opatrenia na obmedzenie, prerušenie, odobratie alebo zrušenie vodičského oprávnenia držiteľovi vodičského preukazu vydaného iným členským štátom a ak je nevyhnutné vymeniť preukaz pre tento účel.

…

4.   Členský štát môže odmietnuť uznať platnosť akéhokoľvek vodičského preukazu vydaného iným členským štátom osobe, ktorá na území predošlého členského štátu podlieha opatreniam uvedeným v odseku 2.

…

6.   Ak členský štát vymieňa vodičský preukaz vydaný tretím štátom za vodičský preukaz podľa vzoru spoločenstva, taká výmena sa v ňom zaznamená ako následná akákoľvek obnova alebo náhrada.

Taká výmena sa môže uskutočniť len vtedy, keď preukaz vydaný tretím štátom bol odovzdaný príslušným orgánom členského štátu, ktoré robia výmenu. Ak držiteľ takého preukazu presťahuje svoje zvyčajné bydlisko do iného členského štátu, iný členský štát nemusí použiť článok 1 ods. 2.“

17

Podľa článku 10 smernice 91/439 členské štáty so súhlasom Komisie Európskych spoločenstiev vytvoria ekvivalenty medzi kategóriami preukazov vydaných pred vykonaním tejto smernice a tých, ktoré sú definované v článku 3.

18

Článok 12 smernice 91/439 uvádza:

„1.   Po porade s Komisiou, členské štáty do 1. júla 1994 prijmú zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou od 1. júla 1996.

…

3.   Členské štáty navzájom spolupracujú pri vykonávaní tejto smernice a v prípade potreby si vymieňajú informácie o preukazoch, ktoré zaregistrovali.“

19

Článok 1 rozhodnutia Komisie 2000/275/ES z 21. marca 2000 o rovnocennosti určitých kategórií vodičských preukazov (Ú. v. ES L 91, s. 1; Mim. vyd. 07/004, s. 392), zmeneného a doplneného rozhodnutím Komisie 2002/256/ES z 25. marca 2002 (Ú. v. ES L 87, s. 57; Mim. vyd. 07/006, s. 103) stanovuje, že uvedené rozhodnutie sa vzťahuje na všetky platné vodičské preukazy vydané v členských štátoch, ktoré sa ešte používajú.

20

Článok 2 uvedeného rozhodnutia stanovuje, že tabuľky rovnocennosti kategórií vodičských preukazov, ktoré členské štáty vydali pred vykonávaním smernice 91/439/EHS, a harmonizovaných kategórií definovaných v článku 3 smernice 91/439/EHS, sú stanovené v prílohe k tomuto rozhodnutiu.

21

§ 28 ods. 1, 4 a 5 nariadenia o prístupe osôb do cestnej premávky (nariadenie o vodičských preukazoch) [Verordnung über die Zulassung von Personen zum Straßenverkehr (Fahrerlaubnis-Verordnung)] z 18. augusta 1998 (BGBl. 1998 I, s. 2214, ďalej len „FeV“) stanovuje:

„1.   Držitelia platného vodičského preukazu [Európskej únie] alebo [Európskeho hospodárskeho priestoru (ďalej len ‚EHP‘)], ktorí majú zvyčajné bydlisko v zmysle § 7 ods. 1 alebo 2 v Nemecku, môžu — s výhradou obmedzení podľa odsekov 2 až 4 — viesť v rozsahu svojho oprávnenia v tuzemsku motorové vozidlo. Pravidlá stanovené pre zahraničné vodičské preukazy sa musia dodržiavať aj v Nemecku. Predpisy tohto nariadenia sa použijú na tieto vodičské preukazy, pokiaľ nie je stanovené inak.

…

4.   Oprávnenie podľa odseku 1 neplatí pre držiteľov vodičského preukazu [Únie] alebo EHP,

…

…

5.   Právo používať vodičský preukaz [Únie] alebo EHP v Nemecku podľa niektorého z rozhodnutí uvedených v ods. 4 bodoch 3 a 4 sa udeľuje na žiadosť, pokiaľ dôvody odňatia alebo prekážky používania už pominuli. …“

22

Podľa § 69 trestného zákona (Strafgesetzbuch) príslušný trestný súd nariadi odňatie vodičského preukazu vodičovi, ak zo skutkových okolností vyplýva, že tento vodič nie je spôsobilý viesť motorové vozidlá. § 69a tohto zákona uvádza, že pokiaľ súd nariadi odňatie vodičského preukazu, zároveň stanoví, že na dobu šiestich mesiacov až piatich rokov nie je možné žiadať o vydanie nového vodičského preukazu (moratórium), pričom za určitých okolností možno túto dobu určiť neobmedzene.

23

Rovnako ak sa preukáže, že držiteľ vodičského preukazu nie je spôsobilý viesť motorové vozidlo, orgán zodpovedný za vydávanie vodičských preukazov mu ho podľa § 46 FeV odníme.

24

§ 11 FeV nazvaný „Spôsobilosť“ spresňuje:

„1.   Žiadatelia o vodičský preukaz musia spĺňať potrebné fyzické aj psychické požiadavky. Tieto požiadavky nie sú splnené predovšetkým v prípade chorôb alebo postihnutí uvedených v prílohe 4 alebo 5, z dôvodov, podľa ktorých je spôsobilosť alebo podmienečná spôsobilosť [viesť motorové vozidlá] vylúčená. …

2.   Pokiaľ sa zistia skutočnosti, ktoré odôvodňujú pochybnosti o fyzickej alebo psychickej spôsobilosti žiadateľa o vodičský preukaz, orgán zodpovedný za vydávanie vodičských preukazov môže pri príprave rozhodnutí o vydaní alebo predĺžení platnosti vodičského preukazu alebo rozhodnutí o uložení obmedzení či podmienok nariadiť, aby žiadateľ predložil lekársky posudok. …

3.   Zabezpečenie lekárskeho posudku od úradne uznaného posudkového orgánu pre posudzovanie spôsobilosti viesť motorové vozidlá (lekársko-psychologický posudok) možno nariadiť [najmä] na vyjasnenie pochybností o spôsobilosti podľa odseku 2

…

…

8.   Ak sa dotknutá osoba odmieta podrobiť lekárskym vyšetreniam, alebo ak v stanovenej lehote nepredloží orgánu zodpovednému za vydávanie vodičských preukazov požadovaný lekársky posudok, je tento orgán oprávnený rozhodnúť o nespôsobilosti danej osoby viesť motorové vozidlo. …“

25

§ 13 FeV nazvaný „Spôsobilosť v prípade problémov s alkoholizmom“ poveruje príslušné orgány, aby za určitých okolností uložili povinnosť predložiť lekársko-psychologický posudok pri príprave rozhodnutí buď o vydaní či predĺžení platnosti vodičského preukazu, alebo o uložení obmedzení či podmienok vzťahujúcich sa na vodičské oprávnenie. Urobí tak najmä v prípade, keď podľa posudku lekára alebo niektorých skutočností určité indície svedčia o zneužívaní alkoholu, alebo ak boli opakovane spáchané priestupky na úseku cestnej premávky pod vplyvom alkoholu.

26

§ 20 ods. 1 FeV stanovuje, že opätovné vydanie vodičského preukazu po predchádzajúcom odňatí sa spravuje ustanoveniami o prvom vydaní preukazu. Hoci podľa odseku 2 tohto paragrafu môže príslušný orgán rozhodnúť, že nebude požadovať zloženie skúšok spojených s vydaním preukazu v prípade neexistencie nijakej indície nasvedčujúcej tomu, že žiadateľ už nemá požadované vodičské vedomosti a zručnosti, odsek 3 tohto paragrafu stanovuje, že také rozhodnutie sa netýka povinnosti predložiť lekársko-psychologický posudok podľa § 11 ods. 3 prvého pododseku bodu 5 FeV.

27

Podľa § 21 ods. 1 zákona o cestnej premávke (Straßenverkehrsgesetz, ďalej len „StVG“) kto vedie motorové vozidlo bez toho, aby bol držiteľom potrebného vodičského preukazu, potrestá sa trestom odňatia slobody až na jeden rok alebo peňažným trestom.

28

Verkehrsamt Wien [správa cestnej premávky vo Viedni (Rakúsko)] vydala 28. októbra 1964 pánovi Schwarzovi vodičský preukaz na vedenie motorových vozidiel kategórie A a B.

29

V roku 1968 si pán Schwarz nechal prepísať svoj rakúsky vodičský preukaz na nemecký vodičský preukaz pre vozidlá kategórie 1 a 3. Rakúsky vodičský preukaz mu bol ponechaný.

30

Pán Schwarz sa 9. mája 1988 vzdal nemeckého vodičského preukazu a odovzdal ho.

31

Dňa 3. mája 1994, po tom, čo pán Schwarz úspešne absolvoval lekársko-psychologickú prehliadku, mu Ordnungsamt Mannheim (Nemecko) vydal nový nemecký vodičský preukaz. Jeho rakúsky vodičský preukaz mu bol ponechaný.

32

Amtsgericht Mannheim uložil 1. decembra 1997 pánovi Schwarzovi za úmyselné vedenie motorového vozidla pod vplyvom alkoholu peňažný trest vo výške štyridsiatich denných sadzieb po 50 DEM. Bolo mu odobraté vodičské oprávnenie, jeho vodičský preukaz mu bol odňatý a bol mu uložený zákaz po dobu 6 mesiacov žiadať o vydanie nového preukazu.

33

Pán Schwarz 24. júla 2000 požiadal Ordnungsamt Mannheim o vydanie nového vodičského preukazu na vedenie motorových vozidiel kategórie 3. Táto žiadosť bola 2. apríla 2001 zamietnutá z dôvodu, že nepredložil požadované potvrdenie o spôsobilosti.

34

Dňa 11. apríla 2005 bolo zistené, že pán Schwarz viedol motorové vozidlo bez potrebného vodičského preukazu. Amtsgericht Mannheim mu v dôsledku toho uložil 30. januára 2006 peňažný trest vo výške tridsiatich denných sadzieb po 25 eur. Pán Schwarz zaplatil uloženú pokutu, aby sa vyhol náhradnému trestu odňatia slobody.

35

V tejto súvislosti pán Schwarz uviedol, že proti tomuto trestnému rozkazu nemohol podať námietku, pretože mu bol zaslaný do Viedne a bol mu doručený neskoro.

36

Pri cestnej kontrole 23. decembra 2005 sa pán Schwarz preukázal svojim rakúskym vodičským preukazom. Neskôr ho Amtsgericht Mannheim rozsudkom z 22. júna 2006 oslobodil spod obžaloby podanej pre vedenie motorového vozidla bez platného vodičského preukazu, ktoré je trestným činom podľa § 21 ods. 1 StVG.

37

Keďže snahou Staatsanwaltschaft Mannheim bolo uznať pána Schwarza vinným z vedenia motorového vozidla bez vodičského preukazu, Staatsanwaltschaft Mannheim podal proti tomuto rozsudku odvolanie na Landgericht Mannheim.

38

Za týchto okolností Landgericht Mannheim rozhodol konanie prerušiť a položiť Súdnemu dvoru tieto dve prejudiciálne otázky:

39

Vnútroštátny súd sa svojou prvou otázkou v podstate pýta, či sa má článok 7 ods. 5 smernice 91/439 vykladať v tom zmysle, že mu odporuje, aby štátny príslušník členského štátu, ktorý je držiteľom vodičského preukazu Spoločenstva vydaného týmto členským štátom, bol okrem toho držiteľom ďalšieho vodičského preukazu vydaného predtým iným členským štátom, ak obidva tieto vodičské preukazy boli získané pred vstupom tohto posledného uvedeného štátu do Únie.

40

Pán Schwarz a Komisia zastávajú názor, že držanie dvoch vodičských preukazov, z ktorých jeden bol vydaný členským štátom bydliska a druhý iným členským štátom pred jeho vstupom do Únie, je možné, aj keď také držanie je v rozpore s článkom 7 ods. 5 smernice 91/439. Takáto situácia, hoci je z pohľadu smernice neželaná, môže byť totiž odstránená len po vytvorení centralizovanej správy vodičských preukazov pre všetky členské štáty.

41

Rovnako nemecká vláda zastáva názor, že je v zásade možné byť držiteľom dvoch vodičských preukazov vydaných dvomi členskými štátmi, ak boli oba preukazy získané pred vstupom jedného z týchto štátov do Únie.

42

Táto vláda však tvrdí, že je možné, že podľa vnútroštátneho práva vodičský preukaz vydaný tretím štátom sa stáva neplatným na vnútroštátnom území pred vstupom tohto tretieho štátu do Únie. O taký prípad by išlo v situácii, ako je situácia vo veci samej, keď podľa uplatniteľného nemeckého práva, na základe ktorého vodič, držiteľ platného vodičského preukazu vydaného tretím štátom, stráca právo používať tento preukaz po uplynutí dvanástich mesiacov po tom, čo si zriadil svoje hlavné bydlisko v Nemecku.

43

Za každých okolností by prípadné obnovenie vodičského preukazu priznaného v roku 1964 odporovalo článku 7 ods. 5 smernice 91/439, ktorého cieľom je zamedziť držaniu dvoch platných vodičských preukazov.

44

Talianska vláda poukazujúc na to, že dĺžka trvania platnosti rakúskeho vodičského preukazu nebola pravdepodobne obmedzené, ponecháva na Súdny dvor, aby určil, či v prípade držania dvoch vodičských preukazov sa má článok 7 ods. 5 smernice 91/439 vykladať v tom zmysle, že ukladá dotknutému členskému štátu, aby využitím postupu vzájomnej pomoci tam, kde je to vhodné, vyhlásil buď automatické skončenie platnosti skôr vydaného vodičského preukazu, alebo neplatnosť ex novo preukazu vydaného neskôr.

45

Portugalská vláda tvrdí, že podľa článku 7 ods. 5, smernice 91/439 vodičské oprávnenie v členskom štáte vzniká len na základe jediného vodičského preukazu Spoločenstva. Prípadné obmedzujúce opatrenia sa preto vzťahujú na tento jediný preukaz. Zo správneho hľadiska len jediný vodičský preukaz umožňuje kontrolovať a vykonávať prípadné sankcie. Na účely správneho prebratia smernice 91/439 by preto Spolková republika Nemecko mala zaručiť, že každý vodič s bydliskom na jej území je držiteľom len jedného vodičského preukazu Spoločenstva.

46

Otázka týkajúca sa výkladu článku 7 ods. 5 smernice 91/439, tak ako ju položil vnútroštátny súd, vychádza z predpokladu, že obidva vodičské preukazy sú súčasne platné.

47

Nemecká vláda tvrdí, že podľa nemeckého práva mal pán Schwarz stratiť právo používať jeho rakúsky vodičský preukaz, ktorý bol vydaný v roku 1964 a prepísaný v roku 1968, po dvanástich mesiacoch od zriadenia jeho hlavného bydliska v Nemecku.

48

V tejto súvislosti treba odpovedať, že právomoc Súdneho dvora sa obmedzuje na preskúmanie iba ustanovení práva Spoločenstva bez toho, aby bol oprávnený posudzovať vnútroštátne právo (pozri v tomto zmysle rozsudok z 1. júna 2006, innoventif, C-453/04, Zb. s. I-4929, bod 29).

49

V každom prípade v rámci konania podľa článku 234 ES je Súdny dvor oprávnený rozhodnúť o výklade alebo o platnosti aktu Spoločenstva iba na základe skutkových okolností, ktoré mu uvedie vnútroštátny súd (pozri rozsudky zo 16. marca 1978, Oehlschläger, 104/77, Zb. s. 791, bod 4, a z 11. septembra 2008, Eckelkamp a i., C-11/07, Zb. s. I-6845, bod 52).

50

Z rozhodnutia vnútroštátneho súdu pritom vyplýva, že rakúsky vodičský preukaz bol pánovi Schwarzovi ponechaný, keď mu bol prepísaný v roku 1968 na nemecký vodičský preukaz, ako aj keď mu bol v roku 1994 vydaný nemecký vodičský preukaz, a že tento rakúsky preukaz ostal platný.

51

Na jednej strane, pokiaľ ide o platnosť nemeckého vodičského preukazu vydaného v roku 1994, vzniká otázka uplatnenia smernice 80/1263 a osobitne jej článku 8 ods. 3, ktorý stanovuje, že ak členský štát vymieňa vodičský preukaz vydaný tretím štátom za vodičský preukaz podľa vzoru Spoločenstva, táto výmena sa môže uskutočniť len ak preukaz vydaný tretím štátom bol odovzdaný príslušným orgánom členského štátu, ktorý vykonáva výmenu.

52

V prípade, o aký ide v konaní vo veci samej, keď vydanie nemeckého vodičského preukazu v roku 1994 nepredstavuje prepísanie či výmenu rakúskeho vodičského preukazu, ale vydanie nového vodičského preukazu podľa nemeckého práva, ako to uvádza nemecká vláda, ustanovenia týkajúce sa výmeny vodičského preukazu sa neuplatňujú.

53

Na druhej strane článok 7 ods. 5 smernice 91/439, podľa ktorého žiadna osoba nesmie byť držiteľom vodičského preukazu viac než jedného členského štátu, nebol v čase vydania nemeckého vodičského preukazu v roku 1994 relevantný, keďže uvedená smernica sa začala uplatňovať až od 1. júla 1996, kedy došlo k zrušeniu smernice 80/1263 (pozri rozsudok z 29. októbra 1998, Awoyemi, C-230/97, Zb. 1998 s. I-6781, bod 33).

54

Dokonca aj za predpokladu, že vydanie nemeckého vodičského preukazu v máji 1994 by nemalo byť, ako naopak tvrdí nemecká vláda, považované za vydanie nového vodičského preukazu, ale za výmenu existujúceho preukazu, ktorou v skutočnosti bolo, treba uviesť, že štátnemu príslušníkovi členského štátu by nemala byť spôsobovaná ujma na základe skutočnosti, že je držiteľom dvoch vodičských preukazov, ak navyše vydanie druhého preukazu je výsledkom nezrovnalosti, keď členský štát vydávajúci preukaz nedodržal právo Spoločenstva a vodičský preukaz vydaný skôr iným členským štátom neodovzdal jeho orgánom. Držiteľ takého preukazu nemôže byť totiž sankcionovaný členským štátom za nedodržanie povinností, ktoré právo Spoločenstva ukladá uvedenému štátu.

55

Článok 7 ods. 5 smernice 91/439 stanovuje, že žiadna osoba nesmie byť držiteľom vodičského preukazu viac než jedného členského štátu. Z toho vyplýva, že členským štátom je zakázané vydať vodičský preukaz Spoločenstva, ak osoba, ktorá žiada o vydanie takého preukazu, je už držiteľom iného vodičského preukazu vydaného v inom členskom štáte.

56

Hoci je pravda, že článok 7 ods. 5 smernice 91/439 zavádza držanie jediného vodičského preukazu Spoločenstva (pozri rozsudky z 26. júna 2008, Wiedemann a Funk, C-329/06, Zb. s. I-4635, bod 70, ako aj Zerche a i., C-334/06 až C-336/06, Zb. s. I-4691, bod 67), taktiež platí, že jediným cieľom tohto ustanovenia je zabrániť vydaniu druhého vodičského preukazu Spoločenstva po nadobudnutí účinnosti tohto ustanovenia, a to od 1. júla 1996, kedy smernica 80/1263 bola zrušená.

57

Článku 7 ods. 5 smernice 91/439 však neodporuje, aby štátny príslušník členského štátu bol aj naďalej držiteľom viac ako jedného platného vodičského preukazu, ak jeden z uvedených preukazov bol vydaný v členskom štáte pred jeho vstupom do Európskej únie, za predpokladu, že taký preukaz nestratil svoju platnosť.

58

V takej situácii uvedené ustanovenie teda v prípade koexistencie dvoch platných vodičských preukazov nemá vplyv na platnosť jedného z týchto preukazov. V podobnom prípade nezavádza poradie prednosti uplatnenia a nestanovuje ani automatické skončenie platnosti prvého preukazu, ani neplatnosť druhého preukazu.

59

Keď bol prvý vodičský preukaz vydaný v štáte pred jeho vstupom do Únie, článok 7 ods. 5 smernice 91/439 v prípade držania dvoch platných vodičských preukazov teda nepožaduje ani automatické skončenie platnosti preukazu vydaného skôr týmto členským štátom pred jeho vstupom do Únie, ani neplatnosť neskoršieho preukazu vydaného v inom členskom štáte taktiež pred uvedeným vstupom.

60

Z uvedeného vyplýva, že na prvú otázku je opodstatnené odpovedať, že článok 7 ods. 5 smernice 91/439 sa má vykladať v tom zmysle, že mu neodporuje, ak je štátny príslušník členského štátu súčasne držiteľom dvoch platných vodičských preukazov, z ktorých jeden je preukazom Spoločenstva a druhý je vodičským preukazom vydaným iným členským štátom, pokiaľ boli obidva získané pred vstupom tohto posledného uvedeného štátu do Únie.

61

Svojou druhou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či článku 1 a článku 8 ods. 2 a 4 smernice 91/439 odporuje, ak členský štát odmieta uznať vodičské oprávnenie vyplývajúce z vodičského preukazu vydaného iným štátom pred jeho vstupom do Únie, pokiaľ bol tento preukaz vydaný skôr ako vodičský preukaz vydaný v prvom členskom štáte, v ktorom bol tento druhý preukaz odňatý z dôvodu nespôsobilosti jeho držiteľa viesť motorové vozidlo, a doba zákazu, ktorá bola súčasťou uvedeného odňatia, už uplynula.

62

Pán Schwarz tvrdí, že odmietnutie členského štátu uznať vodičský preukaz vydaný v inom členskom štáte je podmienené rozhodnutím prijatým príslušným vnútroštátnym orgánom zodpovedným za cestnú premávku, k čomu vo veci samej nedošlo.

63

V danom prípade vnútroštátny súd nemá právomoc a nemôže teda sankcionovať pána Schwarza za vedenie motorového vozidla bez vodičského preukazu. Odňatie jeho nemeckého vodičského preukazu v roku 1997 spojené s dobou zákazu žiadať o vydanie nového vodičského preukazu, nemôže potom odôvodňovať po uplynutí doby zákazu neobmedzené odmietanie uznať jeho rakúsky vodičský preukaz vydaný v roku 1964.

64

Komisia uvádza, že vodičský preukaz vydaný v členskom štáte po odňatí prvého preukazu v inom členskom štáte nesmie byť uznaný týmto posledným uvedeným členským štátom, ak druhý preukaz bol vydaný počas doby zákazu žiadať o vydanie nového vodičského preukazu v členskom štáte, ktorý odňal prvý preukaz.

65

Naproti tomu je možné znovu viesť motorové vozidlo na základe druhého vodičského preukazu vydaného členským štátom po uplynutí doby zákazu žiadať o vydanie nového vodičského preukazu. Pokiaľ ide o vodičský preukaz vydaný pred dobou zákazu žiadať o vydanie nového preukazu, a nie počas tejto doby, Komisia tvrdí, že držiteľ zvyčajne ešte nemá v čase vydania záznam v registri trestov a že uvedený preukaz preto má byť uznaný, pokiaľ tomu nebránia osobitné okolnosti.

66

V prípade, o aký ide vo veci samej, ani skutočnosť, že Rakúska republika ešte nebola členom Únie, ani skutočnosť, že došlo k odňatiu vodičského preukazu vydaného neskôr v Nemecku, nemá vplyv na povinnosť uznať platný vodičský preukaz vydaný Rakúskou republikou, po uplynutí doby zákazu, ktorý bol súčasťou opatrenia na odňatie.

67

Vzhľadom na odpoveď na prvú otázku je len subsidiárnym tvrdenie nemeckej vlády, že smernici 91/439 neodporuje pravidlo stanovené v § 28 FeV, podľa ktorého pán Schwarz nie je oprávnený viesť motorové vozidlo na základe jeho rakúskeho vodičského preukazu, kým nepreukáže predložením lekársko-psychologického potvrdenia, že dôvody odňatia nemeckého vodičského preukazu vydaného neskôr, pominuli. Odňatie nemeckého vodičského preukazu by bolo zbavené akéhokoľvek účinku, ak by orgány boli povinné uznať zahraničný vodičský preukaz, ktorý bol vydaný skôr.

68

Navyše článok 8 ods. 2 smernice 91/439 oprávňuje prijať opatrenia sankcionujúce správanie, ku ktorému došlo po získaní zahraničného preukazu.

69

Okrem toho dotknutá osoba, na rozdiel od osoby, ktorá získala nový vodičský preukaz v inom členskom štáte po odňatí nemeckého vodičského preukazu, dvakrát vôbec nepreukázala jej spôsobilosť viesť motorové vozidlo. Článok 8 ods. 1 smernice 80/1263 a článok 7 ods. 5 smernice 91/439 presne dokazujú snahu normotvorcu Spoločenstva zamedziť tomu, aby osoby získavali dvojité oprávnenie viesť motorové vozidlo.

70

Nemecká vláda rovnako tvrdí, že odňatie vnútroštátneho vodičského preukazu musí zahŕňať možnosť neuznať platnosť napadnúť zahraničného vodičského preukazu získaného neskôr, vzhľadom na to, že cieľ smernice 91/439 spočívajúci v ochrane bezpečnosti cestnej premávky vyžaduje, aby bolo zakázané osobe, ktorá nie je spôsobilá, viesť motorové vozidlo na verejnej komunikácii.

71

Nemecká vláda napokon tvrdí, že uplynutie doby zákazu žiadať o vydanie nového vodičského preukazu je vo veci samej irelevantné, keďže obžalovaný nezískal nový vodičský preukaz ku dňu uplynutia doby zákazu. Pán Schwarz neutrpel z tohto dôvodu prílišný zásah do jeho práv, pretože mu nebolo zakázané získať nový vodičský preukaz po uplynutí doby zákazu.

72

Rovnako talianska vláda tvrdí, že nič nebráni uplatneniu článku 8 ods. 2 smernice 91/439, podľa ktorého členský štát zvyčajného bydliska môže uplatniť svoje vnútroštátne opatrenia na obmedzenie, prerušenie, odobratie alebo zrušenie vodičského oprávnenia držiteľovi vodičského preukazu vydaného iným členským štátom.

73

Vo veci samej nebolo od pána Schwarza po odňatí jeho nemeckého vodičského preukazu požadované orgánmi iného členského štátu, aby sa podrobil preskúmaniu jeho spôsobilosti viesť motorové vozidlo. Po rozhodnutí o odňatí tak nedošlo k žiadnej skutočnosti, z ktorej by bolo možné vyvodiť záver, že dotknutá osoba znovu získala spôsobilosť viesť motorové vozidlo. Okrem toho je pán Schwarz podľa § 28 ods. 5 FeV oprávnený podať si žiadosť o vydanie nového vodičského preukazu.

74

Z prvého odôvodnenia smernice 91/439 vyplýva, že všeobecná zásada vzájomného uznávania vodičských preukazov vydaných členskými štátmi, ktorá je stanovená v článku 1 ods. 2 tejto smernice, bola prijatá na uľahčenie pohybu osôb sídliacich v inom členskom štáte, ako v tom, kde skladali vodičské skúšky (rozsudky Kapper z 29. apríla 2004, C-476/01, Zb. s. I-5205, bod 71; Wiedemann a Funk, už citovaný, bod 49; Zerche a i., už citovaný, bod 46, ako aj z 20. novembra 2008, Weber, C-1/07, Zb. s. I-8571, bod 26).

75

Podľa ustálenej judikatúry stanovuje uvedený článok 1 ods. 2 vzájomné uznávanie vodičských preukazov vydaných členskými štátmi bez akýchkoľvek formalít. Toto ustanovenie ukladá členským štátom jasnú a presnú povinnosť, ktorá nenecháva nijakú mieru voľnej úvahy vo vzťahu k prijímaniu opatrení zabezpečujúcich súlad s touto povinnosťou (pozri v tomto zmysle rozsudky Awoyemi, už citovaný, body 41 a 42; z 10. júla 2003, Komisia/Holandsko, C-246/00, Zb. s. I-7485, body 60 a 61; Kapper, už citovaný, bod 45; Wiedemann a Funk, už citovaný, bod 50, Zerche a i., už citovaný, bod 47, a Weber, už citovaný, bod 27, ako aj uznesenia zo 6. apríla 2006, Halbritter, C-227/05, bod 25, a z 28. septembra 2006, Kremer, C-340/05, bod 27).

76

Členskému štátu vydania prináleží overiť, či sú splnené minimálne požiadavky uložené právom Spoločenstva, najmä tie, ktoré sú stanovené v článku 7 ods. 1 smernice 91/439 týkajúce sa bydliska a spôsobilosti viesť motorové vozidlo, a teda či je vydanie vodičského preukazu odôvodnené (pozri rozsudky Wiedemann a Funk, už citovaný, bod 52, ako aj Zerche a i., už citovaný, bod 49).

77

Pokiaľ teda orgány členského štátu vydali vodičský preukaz v súlade s článkom 1 ods. 1 smernice 91/439, ostatné členské štáty nie sú oprávnené overovať dodržanie požiadaviek na jeho vydanie, ktoré sú uvedené v tejto smernici. Držba vodičského preukazu vydaného členským štátom musí byť totiž považovaná za dôkaz, že jeho držiteľ splnil ku dňu jeho vydania uvedené požiadavky (rozsudky Wiedemann a Funk, už citovaný, bod 53, ako aj Zerche a i., už citovaný, bod 50).

78

V danom prípade treba uviesť, že vodičské preukazy vydané v Rakúsku od 1. januára 1956 do 1. novembra 1997 sa nachádzajú v tabuľkách rovnocennosti pripojených k rozhodnutiu 2000/275, zmenenému a doplnenému rozhodnutím 2002/256.

79

Článok 8 ods. 2 a 4 smernice 91/439 však umožňuje členským štátom za určitých okolností a najmä z dôvodov bezpečnosti cestnej premávky, ako to vyplýva z posledného odôvodnenia tejto smernice, použiť svoje vnútroštátne opatrenia na obmedzenie, pozastavenie, odňatie a zrušenie vodičského preukazu voči akémukoľvek držiteľovi vodičského preukazu, ktorý má zvyčajné bydlisko na ich území.

80

Možnosť stanovená v článku 8 ods. 2 smernice 91/439 sa môže použiť len z dôvodu správania sa dotknutej osoby po získaní vodičského preukazu vydaného iným členským štátom (pozri v tomto zmysle rozsudky Wiedemann a Funk, už citovaný, bod 59, ako aj Zerche a i., už citovaný, bod 56, ako aj uznesenia Halbritter, už citované, bod 38; Kremer, už citované, bod 35, a z 3. júla 2008 Möginger, C-225/07, bod 36).

81

Hoci článok 8 ods. 2 smernice 91/439 neumožňuje členskému štátu zvyčajného bydliska odmietnuť uznať vodičský preukaz vydaný iným členským štátom len z toho dôvodu, že držiteľovi tohto preukazu bol predchádzajúci vodičský preukaz predtým odňatý v prvom členskom štáte, toto ustanovenie mu však umožňuje, pokiaľ zásada teritoriality právnych predpisov z oblasti trestného práva a polície neustanovuje inak, uplatniť voči uvedenému držiteľovi svoje vnútroštátne opatrenia na obmedzenie, pozastavenie, odňatie alebo zrušenie vodičského preukazu, ak to odôvodňuje jeho správanie po vydaní tohto preukazu (pozri rozsudky Wiedemann a Funk, už citovaný, bod 66, ako aj Zerche a i., už citovaný, bod 63).

82

Článok 8 ods. 4 prvý pododsek smernice 91/439 na druhej strane oprávňuje členský štát odmietnuť uznať platnosť vodičského preukazu získaného v inom členskom štáte osobou, ktorej bol na území tohto prvého členského štátu obmedzený, pozastavený, odňatý alebo zrušený vodičský preukaz.

83

Súdny dvor v tejto súvislosti rozhodol, že článku 1 ods. 2 a článku 8 ods. 4 smernice 91/439 neodporuje, ak členský štát odmieta osobe, ktorej bol na jeho území odňatý vodičský preukaz a uložený zákaz žiadať o vydanie nového vodičského preukazu počas určitej doby, uznať nový vodičský preukaz vydaný iným členským štátom v priebehu tejto doby zákazu (rozsudky Wiedemann a Funk, už citovaný, bod 65; Zerche a i., už citovaný, bod 62, ako aj uznesenie Möginger, už citované, bod 38).

84

Oprávnenie stanovené v článku 8 ods. 4 smernice 91/439 však predstavuje výnimku zo všeobecnej zásady vzájomného uznávania vodičských preukazov, a preto ho treba vykladať doslovne (pozri rozsudky Wiedemann a Funk, už citovaný, bod 60, Zerche a i., už citovaný, bod 57, ako aj Weber, už citovaný, bod 29).

85

Súdny dvor pritom zastáva názor, že členský štát sa nemôže odvolávať na uvedený článok 8 ods. 4, aby mohol odmietať uznať po neobmedzený čas osobe, ktorej bol na jeho území odňatý alebo zrušený vodičský preukaz vydaný týmto členským štátom, platnosť akéhokoľvek vodičského preukazu, ktorý by jej mohol byť neskôr, t. j. po dobe zákazu, vydaný iným členským štátom (pozri v tomto zmysle rozsudky Kapper, už citovaný, bod 76; Wiedemann a Funk, už citovaný, bod 63; Zerche a i., už citovaný, bod 60, ako aj uznesenia Halbritter, už citované, bod 28, a Kremer, už citované, bod 29).

86

Ak bol určitej osobe v členskom štáte odňatý jej vodičský preukaz, uvedený článok 8 ods. 4 tak v zásade neumožňuje uvedenému členskému štátu odmietnuť uznať platnosť vodičského preukazu vydaného neskôr iným členským štátom tej istej osobe mimo doby zákazu žiadať o vydanie nového vodičského preukazu (pozri v tomto zmysle rozsudky Kapper, už citovaný, bod 76; Wiedemann a Funk, už citovaný, bod 64, a Zerche a i., už citovaný, bod 60, ako aj uznesenia Halbritter, už citované, bod 27, Kremer, už citované, bod 29, a Möginger, už citované, bod 44).

87

V danom prípade, tak ako to bolo aj vo veciach, v ktorých boli vyhlásené rozsudky a uznesenia citované v predchádzajúcom bode, predmetný vodičský preukaz vo veci samej bol vydaný a používaný mimo doby zákazu žiadať o vydanie nového preukazu.

88

Treba však preskúmať, či skutočnosť, že jeden vodičský preukaz bol vydaný členským štátom skôr než vodičský preukaz vydaný iným členským štátom, a teda pred odňatím tohto posledného uvedeného vodičského preukazu, má vplyv na povinnosť posledného uvedeného štátu uznať vodičský preukaz vydaný prvým štátom.

89

Hoci je pravda, že vodičský preukaz, ako je predmetný rakúsky preukaz vo veci samej, bol vydaný mimo doby zákazu žiadať o vydanie nového vodičského preukazu a jeho držiteľ ho používal mimo uvedeného obdobia, tento preukaz bol totiž na rozdiel od uvedených rozsudkov a uznesení získaný pred a nie po vydaní nemeckého vodičského preukazu, a teda pred odňatím uvedeného preukazu.

90

Ako uviedol generálny advokát v bode 40 jeho návrhov, smernica 91/439 sa snaží dosiahnuť rovnováhu medzi zásadou vzájomného uznávania, ktorá má uľahčiť voľný pohyb osôb, čo je cieľom tejto smernice uvedeným v bode 74 tohto rozsudku, na strane jednej, a cieľom uvedenej smernice zlepšiť bezpečnosť cestnej premávky, najmä umožnením členským štátom na základe článku 8 ods. 2 a 4 tejto smernice uplatniť za určitých okolností ich vnútroštátne opatrenia na odňatie, pozastavenie a zrušenie vodičského preukazu, na strane druhej.

91

Súdny dvor tak rozhodol, že členský štát nemôže odmietnuť uznať na svojom území vodičské oprávnenie, ktorého základom je vodičský preukaz vydaný iným členským štátom, a teda aj platnosť tohto preukazu z dôvodu, že jeho držiteľ nespĺňa požiadavky, ktoré vyžaduje tento prvý členský štát na vydanie nového vodičského preukazu po odňatí preukazu, ktorý v ňom bol predtým získaný, medzi ktorými je aj skúška spôsobilosti na vedenie motorového vozidla osvedčujúca, že už neexistujú dôvody, na základe ktorých bol preukaz odňatý (pozri rozsudky Wiedemann a Funk, už citovaný, bod 64, a Zerche a i., už citovaný, bod 61, ako aj uznesenia Halbritter, už citované, bod 32, a Kremer, už citované, bod 38).

92

V týchto veciach nespôsobilosť viesť motorové vozidlo, sankcionovaná odňatím vodičského preukazu v členskom štáte, bola konvalidovaná preskúmaním spôsobilosti uskutočneným iným členským štátom pri neskoršom vydaní vodičského preukazu.

93

Pri tejto príležitosti totiž členský štát vydania, ako uvádza bod 76 tohto rozsudku, musí najmä overiť, či žiadateľ o vydanie vodičského preukazu v súlade s článkom 7 ods. 1 smernice 91/439 spĺňa minimálne kritériá fyzickej a duševnej spôsobilosti viesť motorové vozidlo.

94

Za takých okolností, ako sú okolnosti vo veci samej, odňatie vodičského preukazu vydaného členským štátom spochybňuje spôsobilosť jeho držiteľa viesť motorové vozidlo a teda implicitne vodičský preukaz, ktorý mu bol skôr vydaný iným členským štátom.

95

Ako pritom uviedla nemecká a talianska vláda, tento držiteľ sa, na rozdiel od konaní, v ktorých boli vydané už citované uznesenia Halbritter a Kremer, po predchádzajúcom odňatí jeho nemeckého vodičského preukazu nepodrobil preskúmaniu spôsobilosti viesť motorové vozidlo nariadenému orgánmi iného členského štátu. Nie je teda nijako preukázané, že uvedený držiteľ je v súlade s požiadavkami spôsobilosti stanovenými smernicou 91/439 spôsobilý viesť motorové vozidlo a byť účastníkom cestnej premávky.

96

Pokiaľ vnútroštátne opatrenie na odňatie vodičského preukazu, ako je opatrenie uložené vo veci samej, môže byť obídené možnosťou odvolávať sa na vodičský preukaz vydaný pred vydaním vodičského preukazu, ktorý bol odňatý pre nespôsobilosť viesť motorové vozidlo, bez toho, aby bolo preukázané v súlade so smernicou 91/439, že v čase, keď osoba predkladá tento starý pôvodný preukaz, je spôsobilá viesť motorové vozidlo, dochádza tým k ohrozeniu bezpečnosti cestnej premávky.

97

Okrem toho by bolo paradoxom uložiť členskému štátu, aby uznal vodičské oprávnenie odvodzované z vodičského preukazu vydaného iným členským štátom ešte pred vodičským preukazom vydaným prvým členským štátom, keď tento druhý preukaz bol odňatý z dôvodu nespôsobilosti jeho držiteľa viesť motorové vozidlo. Ak je totiž štátny príslušník členského štátu držiteľom len jedného vodičského preukazu vydaného v inom členskom štáte, prvý členský štát je oprávnený podľa článku 8 ods. 2 smernice 91/439 uplatniť voči nemu svoje opatrenia týkajúce sa odňatia, napríklad z dôvodu nespôsobilosti viesť motorové vozidlo.

98

Z uvedeného vyplýva, že článku 1 a článku 8 ods. 2 a 4 smernice 91/439 neodporuje, ak členský štát odmieta uznať vodičské oprávnenie odvodzované z vodičského preukazu vydaného iným štátom pred jeho vstupom do Únie, ak bol tento preukaz vydaný ešte pred vodičským preukazom vydaným prvým členským štátom, v ktorom bol tento druhý preukaz odňatý z dôvodu nespôsobilosti jeho držiteľa viesť motorové vozidlo. Skutočnosť, že k tomuto odmietnutiu dochádza po dobe zákazu žiadať o vydanie nového vodičského preukazu, ktorá je súčasťou uvedeného odňatia, je v tejto súvislosti irelevantná.

99

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (tretia komora) rozhodol takto: