1

Komisia Európskych spoločenstiev vo svojom odvolaní navrhuje zrušiť rozsudok Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev z 27. septembra 2006, Ferriere Nord/Komisia (T-153/04, Zb. s. II-3889, ďalej len „napadnutý rozsudok“), ktorým boli zrušené rozhodnutia Komisie oznámené listom z 5. februára 2004 a faxom z 13. apríla 2004 (ďalej len „sporné akty“) týkajúce sa nevyrovnaného zostatku pokuty uloženej spoločnosti Ferriere Nord SpA (ďalej len „Ferriere Nord“), rozhodnutím Komisie 89/515/EHS z 2. augusta 1989 týkajúcim sa postupu uplatňovania článku 85 Zmluvy EHS (vec IV/31.553 — betonárska oceľová výstuž) [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 260, s. 1, ďalej len „rozhodnutie Betonárska oceľová výstuž“).

2

Nariadenie Rady (EHS) č. 2988/74 z 26. novembra 1974 o premlčacej lehote v stíhaní a pri výkone rozhodnutia v oblasti právnej úpravy dopravy a hospodárskej súťaže Európskeho hospodárskeho spoločenstva (Ú. v. ES L 319, s. 1; Mim. vyd. 07/001, s. 61) v článku 4 s nadpisom „Premlčacia lehota pri výkone rozhodnutia“ stanovuje:

„1.   Pre právomoc Komisie na výkon rozhodnutí o uložení pokút, sankcií alebo periodické sankcie za porušenie právnych predpisov v oblasti dopravy a hospodárskej súťaže v Európskom hospodárskom spoločenstve platí premlčacia lehota piatich rokov.

2.   Lehota začína plynúť dňom, keď sa stane rozhodnutie právoplatným.“

3

Článok 5 nariadenia s nadpisom „Prerušenie premlčacej lehoty pri výkone rozhodnutí“ v odseku 1 písm. a) stanovuje:

„1.   Premlčacia lehota pri výkone rozhodnutia sa preruší:

4

Ako vyplýva z napadnutého rozsudku, Komisia prijala rozhodnutie Betonárska oceľová výstuž, v ktorom najmä konštatovala účasť Ferriere Nord SpA na sérii porušení na trhu Spoločenstva s betonárskou oceľovou výstužou a uložila mu pokutu vo výške 320000 ecu.

5

Podľa článku 4 rozhodnutia Betonárska oceľová výstuž sa mala uložená pokuta zaplatiť v lehote troch mesiacov od oznámenia uvedeného rozhodnutia. V tomto článku sa ďalej uvádzalo, že k výške tejto pokuty sa budú od uplynutia uvedenej lehoty pripočítavať úroky podľa sadzby uplatňovanej Európskym fondom pre menovú spoluprácu na jeho transakcie v ecu platnej v prvý pracovný deň mesiaca, v ktorom bolo prijaté rozhodnutie Betonárska oceľová výstuž, a zvýšenej o 3,5 percentuálnych bodov, teda sadzby 12,5 %.

6

Dňa 18. októbra 1989 podal Ferriere Nord na Súd prvého stupňa žalobu o neplatnosť rozhodnutia Betonárska oceľová výstuž.

7

Dňa 26. októbra 1989 bola so súhlasom Komisie na základe pokynu Ferriere Nord poskytnutá banková záruka vo výške pokuty a úrokov.

8

Žalobu Ferriere Nord Súd prvého stupňa zamietol v rozsudku zo 6. apríla 1995, Ferriere Nord/Komisia (T-143/89, Zb. s. II-917).

9

Odvolanie proti tomuto rozsudku bolo zamietnuté rozsudkom zo 17. júla 1997, Ferriere Nord/Komisia (C-219/95 P, Zb. s. I-4411).

10

V liste z 28. júla 1997 Ferriere Nord, odvolávajúc sa na silnú devalváciu talianskej líry v období medzi prijatím rozhodnutia Betonárska oceľová výstuž a už citovaným rozsudkom zo 17. júla 1997, Ferriere Nord/Komisia, ako aj na dĺžku súdneho konania, ktoré trvalo skoro osem rokov, požiadal Komisiu, aby opätovne zvážila zníženie sumy pokuty a úrokov. Komisia túto žiadosť zamietla listom z 11. septembra 1997.

11

Ferriere Nord svoju žiadosť zopakoval doporučeným listom z 2. decembra 1997. V liste uviedol, že okrem iného zaplatil v talianskych lírach sumu, ktorá zodpovedá výške pokuty, t. j. 320000 ecu, podľa výmenného kurzu platného v roku 1989. Táto suma bola pripísaná na účet Komisie 15. decembra 1997 v hodnote 249918 ecu.

12

Komisia na list z 2. decembra 1997 neodpovedala.

13

Pokiaľ ide o ďalší vývoj okolností, Súd prvého stupňa ich v napadnutom rozsudku zistil takto:

14

Žalobou podanou do kancelárie Súdu prvého stupňa Ferriere Nord navrhol zrušiť sporné akty.

15

Súd prvého stupňa najprv v bodoch 37 až 53 napadnutého rozsudku analyzoval otázku, či v čase prijatia sporných aktov, t. j. 5. februára a 13. apríla 2004, bolo právo Komisie vykonať rozhodnutie Betonárska oceľová výstuž premlčané v zmysle článku 4 ods. 1 nariadenia č. 2988/74. Po tom, ako usúdil, že je to tak, vyslovil sa k prípustnosti žaloby takto:

16

Pokiaľ ide o vec samu, Súd prvého stupňa v bode 59 napadnutého rozsudku rozhodol, že žalobný dôvod založený na porušení článku 4 ods. 1 nariadenia č. 2988/74 je dôvodný. Sporné akty preto následne zrušil.

17

Komisia v odvolaní navrhuje, aby Súdny dvor:

18

Ferriere Nord navrhuje, aby Súdny dvor:

19

Na podporu svojich odvolacích návrhov Komisia uvádza len jediný dôvod, ktorý označila ako „porušenie článku 230 prvého odseku ES v spojení s článkom 249 ES, nedostatočné odôvodnenie alebo omyl v odôvodnení, nedostatok právomoci Súdu prvého stupňa“.

20

Podľa Komisie Súd prvého stupňa po tom, ako v bode 54 napadnutého rozsudku uviedol, aké je kritérium pre posúdenie, či je daný akt napadnuteľný, nepreukázal, že toto kritérium bolo v danom prípade splnené. V bode 55 napadnutého rozsudku však pripomenul výsledok svojej analýzy, pokiaľ ide o otázku premlčania. Táto analýza je pritom z hľadiska posúdenia prípustnosti žaloby bezvýznamná, lebo otázka, či určitý akt má alebo nemá právne účinky, nezávisí od toho, či tvrdenia alebo závery v ňom obsiahnuté sú dôvodné.

21

Komisia tvrdí, že len samotný príkaz na zaplatenie sám osebe nevyvoláva právne účinky. Domnieva sa preto, že Súd prvého stupňa neodôvodnil, resp. zjavne nesprávne odôvodnil záver, že sporné akty môžu byť predmetom žaloby o neplatnosť. Navyše, ak by sa aj pripustilo, že odôvodnenie tu je, spočívalo by na nesprávnom výklade pojmu „napadnuteľný akt“ v zmysle článku 230 prvého odseku v spojení s článkom 249 ES.

22

Komisia ďalej uvádza, že Súd prvého stupňa rozhodol spor napriek nedostatku právomoci.

23

Tvrdí, že ak by chcela dosiahnuť zaplatenie zostatku od Ferriere Nord proti jeho vôli, musela by využiť nútený výkon rozhodnutia podaním návrhu na začatie konania na príslušnom vnútroštátnom súde v súlade s pravidlami občianskeho súdneho procesu platnými na území dotknutého členského štátu, ako to stanovuje článok 256 druhý odsek ES. V súlade so štvrtým odsekom toho istého článku kontrola zákonnosti opatrení súvisiacich s výkonom rozhodnutia patrí do právomoci vnútroštátnych súdov.

24

Ferriere Nord tvrdí, že vzhľadom na to, že vzniknuté premlčanie je právnou skutočnosťou, ktorá spôsobila zánik povinnosti zaplatiť pokutu, právne účinky výzvy obsiahnutej v liste z 5. februára 2004 spočívali v „oživení“ (resp. v pokuse oživiť) zaniknutého nároku s priamym a autonómnym vplyvom na právne postavenie Ferriere Nord.

25

Okrem toho fax z 13. apríla 2004 mal nový a doplnkový obsah vo vzťahu k všetkým predchádzajúcim aktom, keďže v ňom Komisia oznámila, že zmenila celkovú sumu vyžadovanú od Ferriere Nord tým, že znížila sumu úrokov. Článok 5 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 2988/74, podľa ktorého sa premlčacia lehota pri výkone rozhodnutia prerušuje „oznámením rozhodnutia meniaceho pôvodnú výšku pokuty, sankcie alebo periodické sankcie…“, pritom zníženie úrokov považuje za „rozhodnutie“.

26

Ferriere Nord ďalej uvádza, že ak by list z 5. februára 2004 nebol napadnuteľný v zmysle článku 230 ES, znamenalo by to medzeru v právnom poriadku Spoločenstva a porušenie práv na obranu. Nevie si totiž predstaviť, ako inak mohol uplatniť vzniknuté premlčanie.

27

V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že aktmi alebo rozhodnutiami, ktoré môžu byť predmetom žaloby o neplatnosť, sú len opatrenia s právne záväznými účinkami, ktoré môžu zasiahnuť do záujmov žalobcu tým, že podstatným spôsobom zmenia jeho právne postavenie (pozri najmä rozsudok z 12. septembra 2006, Reynolds Tobacco a i./Komisia, C-131/03 P, Zb. s. I-7795, bod 54 a tam citovaná judikatúra).

28

Z bodu 56 napadnutého rozsudku vyplýva, že podľa Súdu prvého stupňa bolo právne postavenie Ferriere Nord podstatne zmenené tým, že mu Komisia v sporných aktoch adresovala príkaz na zaplatenie neuhradeného zostatku a pohrozila mu uplatnením nárokov z bankovej záruky.

29

Ako však vyplýva zo zistení vo veci sporných aktov, ktoré Súd prvého stupňa uvádza v bodoch 14 a 16 napadnutého rozsudku, tieto sa musia považovať za výzvy na vykonanie skôr prijatého rozhodnutia, t. j. rozhodnutia Betonárska oceľová výstuž. Ako také sa nemôžu považovať za akty so záväznými právnymi účinkami, ktoré by mohli zasiahnuť do záujmov Ferriere Nord, a to bez ohľadu na to, či boli prijaté pred uplynutím prípadnej premlčacej doby alebo po nej. V skutočnosti totiž nie sú ničím iným ako prípravnými aktmi pre akty skutočného výkonu rozhodnutia. Pritom ani prvé, a dokonca ani druhé uvedené nepredstavujú napadnuteľné akty (pozri v tomto zmysle rozsudky z 1. decembra 2005, Spojené kráľovstvo/Komisia, C-46/03, Zb. s. I-10167, bod 25, a Reynolds Tobacco a i./Komisia, už citovaný, bod 55).

30

Prítomnosťou výrazu „rozhodnutie“ v článku 5 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 2988/74 tento výklad nevyvracia. Totiž aj za predpokladu, že by rozhodnutie v zmysle tohto ustanovenia za každých okolností predstavovalo napadnuteľný akt v zmysle článku 230 ES, je potrebné zdôrazniť, že spornými aktmi Komisia neoznámila spoločnosti Ferriere Nord rozhodnutie „meniace pôvodnú výšku pokuty, sankcie alebo periodické sankcie“ v zmysle prvého uvedeného ustanovenia.

31

Okrem toho len samotnú skutočnosť, že vo faxe z 13. apríla 2004 Komisia súhlasila s tým, že päť mesiacov po vyhlásení už citovaného rozsudku zo 17. júla 1997, Ferriere Nord/Komisia, už nebudú ďalej vznikať úroky, nemožno vnímať tak, že by mohla z aktu, ktorý z dôvodov uvedených v bode 29 tohto rozsudku nepredstavuje napadnuteľný akt, urobiť napadnuteľný akt. Táto okolnosť sama osebe totiž nemôže v takej situácii, aká vyplýva z rozhodnutia Betonárska oceľová výstuž, vyvolať záväzné právne účinky, ktoré by mohli ovplyvniť záujmy Ferriere Nord.

32

Napokon, pokiaľ ide o tvrdenie, že ak by sporné akty neboli napadnuteľné v zmysle článku 230 ES, existovala by medzera v práve, je potrebné zdôrazniť, že nútený výkon rozhodnutia Komisie, ktoré sa týka peňažného záväzku určitej osoby, ako je napríklad Ferriere Nord, sa spravuje článkom 256 ES, ktorý v štvrtom odseku obsahuje ustanovenie zabezpečujúce účinnú súdnu ochranu. Navyše nebolo preukázané, že ak by Komisia uplatnila nároky z bankovej záruky, ktorá bola poskytnutá na základe pokynu Ferriere Nord, táto spoločnosť by nemala možnosť využiť účinnú súdnu ochranu proti negatívnym následkom takéhoto úkonu.

33

V každom prípade faktom zostáva, že hoci sa podmienka právne záväzných účinkov, ktoré môžu zasiahnuť do záujmov odvolateľa tým, že podstatným spôsobom zmenia jeho právne postavenie, musí vykladať v súlade so zásadou účinnej súdnej ochrany, takýto výklad nemôže viesť k upusteniu od tejto podmienky, ak nemajú byť prekročené právomoci, ktoré Zmluva ES zveruje súdom Spoločenstva (rozsudok Reynolds Tobacco a i./Komisia, už citovaný, bod 81).

34

Z uvedených skutočností vyplýva, že Súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil, keď sporné akty kvalifikoval ako napadnuteľné akty v zmysle článku 230 ES. Napadnutý rozsudok preto treba zrušiť a v zmysle článku 61 prvého odseku Štatútu Súdneho dvora vyhlásiť žalobu o neplatnosť sporných aktov za neprípustnú.

35

Podľa článku 122 ods. 1 rokovacieho poriadku, ak je odvolanie dôvodné a ak Súdny dvor sám rozhodne s konečnou platnosťou vo veci samej, potom rozhodne aj o trovách konania. Podľa článku 69 ods. 2 tohto rokovacieho poriadku uplatniteľného na konanie o odvolaní na základe článku 118 toho istého rokovacieho poriadku účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté.

36

Keďže odvolanie aj námietka neprípustnosti podané Komisiou sú dôvodné, treba rozhodnúť tak, že Ferriere Nord je povinný nahradiť všetky trovy konania na Súde prvého stupňa a Súdnom dvore.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (druhá komora) rozhodol a vyhlásil: