Vec C‑417/05 P

Komisia Európskych spoločenstiev

proti

Maria Dolores Fernández Gómez

„Odvolanie – Dočasný zamestnanec – Článok 2 písm. a) PZOZ – Doba odpracovaná v Komisii v postavení vyslaného národného experta – Návrh na zrušenie – Prípustnosť – Žiadosť v zmysle článku 90 ods. 1 služobného poriadku – Pojem – Akt spôsobujúci ujmu“

Abstrakt rozsudku

1.        Úradníci – Žaloba – Žiadosť v zmysle článku 90 ods. 1 služobného poriadku – Pojem

(Služobný poriadok úradníkov, článok 90 ods. 1)

2.        Úradníci – Žaloba – Akt spôsobujúci ujmu – Pojem

(Služobný poriadok úradníkov, článok 90 ods. 2)

1.        Žiadosť o predĺženie platnosti zmluvy dočasného zamestnanca predložená vedúcim oddelenia, na ktorom zamestnanec pracuje, neprestavuje žiadosť dočasného zamestnanca v zmysle článku 90 ods. 1 služobného poriadku. Z jasného znenia tohto ustanovenia totiž vyplýva, že len osoby, na ktoré sa vzťahuje služobný poriadok, sú oprávnené podať takúto žiadosť. Preto list zaslaný službou Komisie inej službe nespadá do rámca určeného týmto ustanovením a nemožno ho považovať za žiadosť pod hrozbou, že sa tak umožní, aby sa obišiel postup stanovený týmto ustanovením.

Elektronická pošta tohto dočasného zamestnanca adresovaná príslušnej službe a požadujúca určité informácie vo veci jeho zmluvy, ale neobsahujúca žiadosť o vydanie rozhodnutia, ktoré sa ho týka, tiež neprestavuje žiadosť v zmysle článku 90 ods. 1 služobného poriadku.

(pozri body 37 – 39)

2.        Ujmu v zmysle článku 90 ods. 2 služobného poriadku môžu spôsobiť len akty alebo opatrenia, ktoré vyvolávajú záväzné právne účinky spôsobilé ovplyvniť priamo a bezprostredne záujmy žalobcu jednoznačnou zmenou jeho právnej situácie.

Toto zjavne nie je prípad elektronickej pošty príslušnej služby, ktorá informuje vedúceho oddelenia dočasného zamestnanca o nemožnosti predĺžiť jeho zmluvu a ktorá neobsahuje žiadnu novú skutočnosť vo vzťahu k ustanoveniam zmluvy, ktorá predstavuje jediný zdroj právnych účinkov pre osoby uvedené v služobnom poriadku. Takéto oznámenie predstavuje čisto potvrdzujúci akt zmluvy a nemôže mať za následok začatie plynutia novej lehoty na podanie žaloby.

(pozri body 42 – 46)

ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (druhá komora)

zo 14. septembra 2006 (*)

„Odvolanie – Dočasný zamestnanec – Článok 2 písm. a) PZOZ – Doba odpracovaná v Komisii v postavení vyslaného národného experta – Návrh na zrušenie – Prípustnosť – Žiadosť v zmysle článku 90 ods. 1 služobného poriadku – Pojem – Akt spôsobujúci ujmu“

Vo veci C‑417/05 P,

ktorej predmetom je odvolanie podľa článku 56 Štatútu Súdneho dvora, podané 24. novembra 2005,

Komisia Európskych spoločenstiev, v zastúpení: D. Martin a L. Lozano Palacios, splnomocnení zástupcovia, s adresou na doručovanie v Luxemburgu,

odvolateľka,

ďalší účastník konania:

Maria Dolores Fernández Gómez, v zastúpení: J. R. Iturriagagoitia, abogado,

žalobkyňa v prvostupňovom konaní,

SÚDNY DVOR (druhá komora),

v zložení: predseda druhej komory C. W. A. Timmermans, sudcovia R. Schintgen, P. Kūris, G. Arestis (spravodajca) a J. Klučka,

generálny advokát: L. A. Geelhoed,

tajomník: M. Ferreira, hlavná referentka,

so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní zo 17. mája 2006,

so zreteľom na rozhodnutie prijaté po vypočutí generálneho advokáta, že vec bude prejednaná bez jeho návrhov,

vyhlásil tento

Rozsudok

1        Komisia Európskych spoločenstiev vo svojom odvolaní navrhuje zrušiť rozsudok Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev z 13. septembra 2005, Fernández Gómez/Komisia (T‑272/03, Zb. VS s. I‑A‑229, II‑1049, ďalej len „napadnutý rozsudok“), ktorým sa jednak zrušilo rozhodnutie orgánu oprávneného uzatvoriť pracovnú zmluvu z 12. mája 2003 o zamietnutí žiadosti o predĺženie platnosti zmluvy pani Fernández Gómez (ďalej len „sporné rozhodnutie“) a jednak bola Komisia zaviazaná zaplatiť pani Fernández Gómez sumu vo výške 50 000 eur, ako náhradu spôsobenej ujmy z dôvodu tohto rozhodnutia, ako aj nahradiť trovy konania.

 Právny rámec, skutkové okolnosti a konanie pred Súdom prvého stupňa

2        Články 2 a 3 nariadenia Rady (EHS, Euratom, ESUO) č. 259/68 z 29. februára 1968, ktorým sa ustanovuje služobný poriadok a podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov Európskych spoločenstiev a osobitné pravidlá, ktoré sa dočasne uplatňujú na úradníkov Komisie (Ú. v. ES L 56, s. 1; Mim. vyd. 01/002, s. 5) v znení účinnom do 30. apríla 2004, upravujú služobný poriadok úradníkov Európskych spoločenstiev (ďalej len „služobný poriadok“) a podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov Európskych spoločenstiev (ďalej len „PZOZ“).

3        Podľa článku 2 písm. a) PZOZ sa za dočasného zamestnanca považuje „zamestnanec prijatý na pracovné miesto, ktoré je zahrnuté v zozname pracovných miest pripojenému ku kapitole rozpočtu, týkajúcej sa jednotlivého orgánu, a ktoré rozpočtové orgány označili ako dočasné“.

4        Článok 8 PZOZ najmä upresňuje, že dočasného zamestnanca možno prijať do zamestnania podľa článku 2 písm. a) na dobu určitú alebo na dobu neurčitú a že zamestnancovi prijatému do zamestnania na dobu určitú možno predĺžiť platnosť zmluvy najviac jedenkrát na dobu určitú.

5        Komisia prijala 18. októbra 1994 personálny kódex týkajúci sa všeobecnej úpravy vzťahov medzi službami Komisie a niektorými kategóriami personálu (ďalej len „personálny kódex“).

6        Rôzne kategórie personálu, na ktoré sa vzťahuje kódex, tvorí „personál, ktorý nie je v služobnom pomere“ a „niektoré osobitné kategórie [personálu]“. Podľa bodu I B uvedeného kódexu sa za „niektoré osobitné kategórie [personálu]“ považujú „niektoré zdroje, na ktoré sa vzťahuje služobný poriadok, PZOZ alebo verejné právo“. Uvedené výrazy sa vzťahujú na pomocných zamestnancov, vyslaných národných expertov (ďalej len „VNE“), úradníkov alebo zamestnancov čerpajúcich neplatené voľno alebo pracujúcich na čiastočný úväzok, bývalých úradníkov a dočasných zamestnancov, ako aj „iných zamestnancov Spoločenstiev“.

7        Komisia 13. novembra 1996 prijala rozhodnutie nazvané „Politika dočasných zamestnancov podľa článku 2 písm. a) podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov Európskych spoločenstiev (PZOZ)“ (ďalej len „rozhodnutie Komisie z 13. novembra 1996“). Týmto rozhodnutím sa vydávajú podľa nových usmernení „vykonávacie ustanovenia“ týkajúce sa prijímania do zamestnania a výberu dočasných zamestnancov podľa článku 2 písm. a) PZOZ, trvania zmlúv, zamedzenia časového súbehu s inými administratívnymi miestami alebo zmluvami v Komisii, ako aj interných a externých výberových konaní, ktoré sa ich môžu týkať.

8        Bod 6 písm. b) a c) tohto rozhodnutia definuje trvanie platnosti zmlúv, ako aj spôsoby uplatňovania pravidla na zamedzenie súbehu na dočasných zamestnancov podľa článku 2 písm. a) PZOZ, ktorým bola predložená ponuka na uzavretie zmluvy po 1. decembri 1996 (ďalej len „pravidlo na zamedzenie súbehu“). Bod 6 písm. c) upresňuje najmä toto:

„Celková doba prítomnosti iného ako úradníckeho personálu v Komisii nesmie presiahnuť 6 rokov. Pre výpočet doby šiestich rokov sa vezmú do úvahy doby zamestnania v postavení dočasného zamestnanca podľa článku 2 písm. a) alebo článku 2 písm. b), pomocného zamestnanca a personálu, ktorý nie je v služobnom pomere. … Generálnym riaditeľstvám budú zaslané odporúčania, ktoré im umožnia uplatňovať zamedzenie súbehu v ich návrhoch na prijatie do zamestnania.“

9        Generálny riaditeľ generálneho riaditeľstva „Personál a správa“ (ďalej len „GR IX“) zaslal 14. novembra 1996 personálu informačný list týkajúci sa „novej politiky dočasných zamestnancov podľa článku 2 písm. a) PZOZ“. Najmä pokiaľ ide o pravidlo na zamedzenie súbehu, ktoré obmedzuje celkovú dobu výkonu činnosti dočasného personálu na najviac šesť rokov, tento list vysvetľuje, že pre výpočet tejto maximálnej doby, je potrebné najmä vziať do úvahy „doby odpracované… v postavení VNE alebo iného personálu, ktorý nie je v služobnom pomere“ v Komisii.

10      Pani Fernández Gómez pracovala v Komisii v postavení VNE tri roky, od 1. decembra 1997 do 30. novembra 2000. Potom tam bola zamestnaná ako pomocný zamestnanec na dobu dva a pol mesiaca, od 1. decembra 2000 do 15. februára 2001.

11      Následne sa uchádzala o miesto uverejnené v oznámení o výberovom konaní na voľné pracovné miesto 13T/TRADE/2000, ktoré malo za cieľ obsadiť štyri dočasné pracovné miesta na GR „Obchod“. Pokiaľ ide o dobu platnosti zmluvy, toto oznámenie uvádza:

„Po menovaní uchádzača…, je Komisia povinná uplatňovať pravidlá obsiahnuté v rozhodnutí z 13. novembra 1996, ktorého účelom je obmedziť dobu platnosti zmlúv uzavretých v súlade s článkom 2 písm. a) [PZOZ] na dobu najviac troch rokov, s jedinou možnosťou predĺženia na dobu najviac jedného roka.“

12      Keďže kandidatúra pani Fernández Gómez bola úspešná, uzavrela s Komisiou zmluvu pre dočasného zamestnanca v zmysle článku 2 písm. a) PZOZ. Táto zmluva zo 17. januára 2001 nadobudla účinnosť 16. februára 2001. Podľa článku 4 uvedenej zmluvy bola doba jej platnosti stanovená na dva roky a deväť a pol mesiaca tak, že jej platnosť mala uplynúť 30. novembra 2003.

13      Táto zmluva bola odporkyni v odvolacom konaní doručená listom z 19. januára 2001, v ktorom príslušná služba Komisie upozornila pani Fernández Gómez na skutočnosť, že „zmluva [bola] uzavretá na dobu určitú na dva roky a deväť a pol mesiaca, a že ju [nemožno] predĺžiť v súlade s rozhodnutím Komisie z 13. novembra 1996, ktorým sa stanovuje maximálna doba platnosti rôznych druhov zmlúv“.

14      Pani Fernández Gómez poslala 13. februára 2003 elektronickú poštu zamestnancovi GR IX pánovi Daumovi. Táto pošta s názvom „Otázky týkajúce sa vysielania VNE“ bola formulovaná takto:

„… bola by som Vám vďačná, keby ste mi mohli poskytnúť uvedené informácie:

–        uplatňuje sa ‚pravidlo na zamedzenie súbehu‘ (rozhodnutie Komisie z 13. novembra 1996) na vysielanie VNE, ktorí začali a prestali pracovať pred 5. januárom 2002? V prípade kladnej odpovede,

–        od ktorého dátumu sa uplatňuje, a

–        z akého dôvodu nie je toto obmedzenie uvedené v rozhodnutí Komisie z 9. februára 2001 (ktoré upravuje podmienky zamestnávania VNE) a z akého dôvodu sa doby vyslania VNE neuvádzajú v rozhodnutí z 13. novembra 1996?

…“

15      Listom z 3. apríla 2003 zaslanom na GR IX vedúci oddelenia, na ktorom pani Fernández Gómez pracovala, najmä požiadal o predĺženie platnosti jej zmluvy dočasného zamestnanca na účely dosiahnutia celkovej doby platnosti štyroch rokov, ktoré považoval za maximálnu dobu platnosti zmluvy. V tejto žiadosti o predĺženie platnosti sa vysvetľovali dôvody, pre ktoré by bolo ponechanie dotknutej osoby na oddelení „vysoko žiaduce“. Okrem iného sa v liste poukazovalo na to, že rozhodnutie Komisie z 13. novembra 1996 nepredpokladá, že sa doba vyslania VNE bude brať do úvahy na účely výpočtu doby šiestich rokov, ktoré predpokladá pravidlo na zamedzenie súbehu. V tomto liste sa tiež uvádzalo, že VNE neboli uvedení ako „personál, ktorý nie je v služobnom pomere“ v personálnom kódexe.

16      Zamestnanec GR IX poslal 12. mája 2003 elektronickú poštu zamestnancovi oddelenia, na ktorom pracovala pani Fernández Gómez. Táto pošta bola formulovaná takto:

„Požiadali ma o odpoveď na správu o predĺžení, o ktoré ste požiadali Vaším listom z 3. apríla 2003 pre dvoch [dočasných zamestnancov] podľa článku 2 písm. a), pani Fernández Gómez a pána…

Pani Fernández Gómez sa obrátila priamo na pána Dauma s otázkou započítania doby odpracovanej v postavení VNE v rámci pravidla na zamedzenie súbehu; pričom ten jej odpovedal, že je ustálenou praxou započítať túto dobu VNE ako dobu odpracovanú ‚personálom, ktorý nie je v služobnom pomere‘…

„Preto potvrdzujem, že v prípade týchto dvoch dočasných zamestnancov, ako aj v prípade všetkých ostatných zamestnancov v rovnakej situácii, sa bude započítavať doba odpracovaná v postavení VNE a nebude sa meniť uplynutie platnosti ich zmluvy.

…“

17      Táto pošta bola odoslaná pani Fernández Gómez elektronickou poštou 18. júna 2003.

18      Pani Fernández Gómez preto podala 11. júla 2003 sťažnosť podľa článku 90 ods. 2 služobného poriadku, ktorá bola zamietnutá rozhodnutím Komisie z 29. októbra 2003.

19      Návrhom podaným do kancelárie Súdu prvého stupňa 4. augusta 2003 podala pani Fernández Gómez žalobu smerujúcu jednak k zrušeniu sporného rozhodnutia a jednak k zaviazaniu Komisie, aby jej zaplatila sumu vo výške 101 328,60 eur spolu s úrokmi z omeškania, ako náhradu spôsobenej ujmy.

20      Pani Fernández Gómez podala samostatným podaním do kancelárie Súdu prvého stupňa v ten istý deň aj žiadosť o odklad výkonu sporného rozhodnutia.

21      Uznesením zo 16. septembra 2003, Fernández Gómez/Komisia (T‑272/03 R, Zb. VS s. I‑A-197 a II‑979), predseda Súdu prvého stupňa zamietol túto žiadosť a rozhodol, že o trovách konania sa rozhodne v konaní vo veci samej.

22      Podaním z 29. januára 2004 vzniesla Komisia námietku neprípustnosti v súlade s článkom 114 ods. 1 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupňa.

23      Uznesením z 30. apríla 2004 Súd prvého stupňa rozhodol spojiť rozhodnutie o námietke neprípustnosti s rozhodnutím vo veci samej a pokračovať v konaní.

24      Napadnutým rozsudkom Súd prvého stupňa potom, ako rozhodol o prípustnosti žaloby, zrušil sporné rozhodnutie a zaviazal Komisiu zaplatiť pani Fernández Gómez sumu vo výške 50 000 eur ako náhradu spôsobenej ujmy.

 Návrhy účastníkov konania

25      Vo svojom odvolaní Komisia navrhuje, aby Súdny dvor:

–        zrušil napadnutý rozsudok,

–        v rozhodnutí o spore vo veci samej vyhovel návrhom predloženým na Súde prvého stupňa a zamietol žalobu,

–        subsidiárne vrátil vec na ďalšie konanie Súdu prvého stupňa,

–        zaviazal pani Fernández Gómez na náhradu trov konania vrátane trov konania pred Súdom prvého stupňa.

26      Odporkyňa v odvolacom konaní navrhuje, aby Súdny dvor:

–        zamietol odvolanie v celom rozsahu,

–        zaviazal Komisiu na náhradu trov konania pred Súdom prvého stupňa a v odvolacom konaní pred Súdnym dvorom.

27      Listom podaným do kancelárie Súdneho dvora 23. februára 2006 požiadala Komisia v súlade s článkom 117 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora o povolenie predložiť repliku. Predseda Súdneho dvora túto žiadosť zamietol rozhodnutím z 8. marca 2006.

 O odvolaní

28      Na podporu odvolania Komisia uvádza tri odvolacie dôvody. Prvý odvolací dôvod je založený na právnom omyle, ktorého sa dopustil Súd prvého stupňa tým, že rozhodol o prípustnosti žaloby proti spornému rozhodnutiu. Druhý odvolací dôvod je založený na právnom omyle s ohľadom na článok 8 PZOZ a na pravidlo na zamedzenie súbehu. Tretí odvolací dôvod je založený na právnom omyle, pokiaľ ide o stanovenie a posúdenie ujmy, ktorú údajne utrpela odporkyňa v odvolacom konaní.

 O prvom žalobnom dôvode

29      Súd prvého stupňa predovšetkým konštatoval v bode 37 napadnutého rozsudku, že sporné rozhodnutie, teda elektronická pošta z 12. mája 2003, obsahuje odpoveď vedenia na žiadosť o predĺženie platnosti zmluvy pani Fernández Gómez predloženú jej vedúcim oddelenia 3. apríla 2003.

30      Podľa bodu 38 toho istého rozsudku sporným rozhodnutím sa zamieta táto žiadosť z dôvodu, že doba troch rokov, ktorú odporkyňa v odvolacom konaní odpracovala v službe Komisie v postavení VNE, sa musí započítať na účely uplatnenia pravidla na zamedzenie súbehu, pripočítajúc túto dobu na jednej strane k dva a pol mesiacom, ktoré odpracovala v postavení pomocného zamestnanca, a na druhej strane k deviatim a pol mesiacom, ktoré odpracovala v postavení dočasného zamestnanca, ktorých súhrn zodpovedá maximálnej dobe šiestich rokov prítomnosti v inštitúcii určenej pravidlom na zamedzenie súbehu.

31      Napokon v odpovedi na námietku neprípustnosti Komisie, podľa ktorej sporné rozhodnutie iba potvrdzuje obsah zmluvy dočasného zamestnanca odporkyne v odvolacom konaní, sa Súd prvého stupňa domnieval v bode 43 napadnutého rozsudku, že na základe porovnania sporného rozhodnutia so zmluvou a listom z 19. januára 2001, ktorým bola zmluva doručená, možno konštatovať, že toto rozhodnutie obsahuje nový prvok v tom, že zamieta žiadosť o predĺženie platnosti uvedenej zmluvy z dôvodu, že treba vziať do úvahy dobu odpracovanú v službe Komisie v postavení VNE na účely uplatnenia pravidla na zamedzenie súbehu, zatiaľ čo skoršie akty zaujali stanovisko len k jedinej otázke doby platnosti zmluvy bez vyjadrenia sa k otázke možného predĺženia doby jej platnosti, keď platnosť zmluvy uplynie, odkazujúc v tomto bode na platné pravidlá.

32      V dôsledku toho po konštatovaní v bode 44 napadnutého rozsudku, že sporné rozhodnutie nie je potvrdzujúcim aktom skoršieho rozhodnutia, ale aktom spôsobujúcim ujmu odporkyni v odvolacom konaní, nakoniec Súd prvého stupňa rozhodol v bodoch 45 a 46 toho istého rozsudku, že zákonné lehoty boli dodržané, aby v bode 47 uvedeného rozsudku dospel k záveru, že žaloba je prípustná v celom rozsahu.

33      Komisia tvrdí, že Súd prvého stupňa sa takto dopustil viacerých právnych omylov. V tomto ohľade najmä uvádza, že odporkyňa v odvolacom konaní nepodala žiadosť v zmysle služobného poriadku týkajúcu sa predĺženia platnosti jej zmluvy dočasného zamestnanca, v dôsledku čoho je žaloba len z tohto dôvodu neprípustná. Komisia ďalej tvrdí, že keďže je sporné rozhodnutie iba jednoduchým informatívnym listom, ktorý nemá účinky rozhodnutia, nejde o akt spôsobujúci ujmu.

34      Je opodstatnené pripomenúť znenie článku 90 ods. 1 a 2 služobného poriadku, podľa ktorého:

„1. Každá osoba, na ktorú sa vzťahuje tento služobný poriadok, môže predložiť orgánu poverenému menovaním žiadosť, aby prijal rozhodnutie, ktoré sa jej týka. Orgán oznámi dotknutej osobe svoje odôvodnené rozhodnutie do štyroch mesiacov odo dňa predloženia žiadosti. Ak po uplynutí tejto lehoty dotknutá osoba nedostala žiadnu odpoveď, má sa za to, že žiadosť bola zamietnutá; proti takémuto zamietnutiu môže podať sťažnosť v súlade s odsekom 2.

2. Každá osoba, na ktorú sa vzťahuje tento služobný poriadok, môže predložiť orgánu poverenému menovaním sťažnosť na akt, ktorý má na ňu negatívny účinok, ak uvedený orgán prijal rozhodnutie, alebo ak neprijal opatrenie, predpísané služobným poriadkom…

…“

35      Treba uviesť, že z článku 90 ods. 1 služobného poriadku vyplýva, že menovaciemu orgánu je oprávnená predložiť žiadosť len osoba, na ktorú sa vzťahuje služobný poriadok.

36      Ako dočasný zamestnanec je odporkyňa v odvolacom konaní osobou, na ktorú sa vzťahuje článok 90 ods. 1 služobného poriadku a ktorá je na základe toho oprávnená predložiť žiadosť v súlade s týmto ustanovením. Preto treba preskúmať, či skutočne takúto žiadosť predložila.

37      Ako vyplýva zo spisu predloženého Súdnemu dvoru, odporkyňa sa v odvolacom konaní obrátila na GR IX elektronickou poštou z 13. februára 2003 uvedenou v bode 14 tohto rozsudku vo veci svojej zmluvy. Bez toho, aby trvala na tom, že skutočnosť, že táto pošta predstavuje žiadosť v zmysle článku 90 ods. 1 služobného poriadku, odporkyňa v odvolacom konaní tvrdí, že žiadosť o predĺženie platnosti jej zmluvy bola predložená v nadväznosti na jej žiadosť vedúcim oddelenia, na ktorom pracovala.

38      Je nepochybné, že vedúci oddelenia požiadal listom z 3. apríla 2003 o predĺženie platnosti zmluvy odporkyne v odvolacom konaní. V každom prípade, ako to vyplýva z jasného znenia článku 90 ods. 1 služobného poriadku uvedeného v bode 34 tohto rozsudku, len osoby, na ktoré sa vzťahuje služobný poriadok sú oprávnené podať takúto žiadosť. Preto list zaslaný službou Komisie inej službe nespadá do rámca určeného týmto ustanovením. Okrem iného sa zdá, že takýto list nemožno považovať za žiadosť uvedenú v tomto ustanovení, pod hrozbou, že sa tak umožní, aby sa obišiel postup stanovený týmto ustanovením.

39      Okrem iného z citovanej elektronickej pošty z 13. februára 2003 tiež vyplýva, že odporkyňa v odvolacom konaní nepožiadala menovací orgán o prijatie rozhodnutia, ktoré sa jej týka. Touto poštou s názvom „Otázky týkajúce sa vysielania VNE“ sa totiž odporkyňa v odvolacom konaní obmedzila na žiadosť o informácie vo veci uplatňovania pravidla na zamedzenie súbehu v jej prípade.

40      Z toho vyplýva, že odporkyňa v odvolacom konaní nepredložila žiadnu žiadosť v zmysle článku 90 ods. 1 služobného poriadku.

41      Za týchto podmienok treba ešte preskúmať, či aj v prípade nepodania takejto žiadosti predstavuje sporné rozhodnutie akt spôsobujúci ujmu, keďže odporkyňa v odvolacom konaní v každom prípade predložila proti tomuto aktu sťažnosť v zmysle článku 90 ods. 2 služobného poriadku.

42      V tomto ohľade je opodstatnené uviesť, že ujmu môžu spôsobiť len akty alebo opatrenia, ktoré vyvolávajú záväzné právne účinky spôsobilé ovplyvniť priamo a bezprostredne záujmy žalobcu jednoznačnou zmenou jeho právnej situácie.

43      Treba hneď konštatovať, že elektronická pošta z GR IX z 12. mája 2003 zjavne nepredstavuje takýto akt.

44      Za predpokladu, že predmetná pošta obsahuje rozhodnutie, totiž podľa judikatúry môžu pre osoby, na ktoré sa vzťahuje služobný poriadok, vyplývať právne účinky len z pracovnej zmluvy (pozri v tomto zmysle rozsudok z 9. júla 1987, Castagnoli/Komisia, 329/85, Zb. s. 3281, body 10 a 11, a uznesenie zo 4. mája 1988, Contini/Komisia, 95/87, Zb. s. 2537, bod 8). Je však nepochybné, že odporkyňa v odvolacom konaní nikdy nenapadla v rámci lehôt podľa služobného poriadku ustanovenia svojej zmluvy tak, ako boli uvedené v sprievodnom liste z 19. januára 2000.

45      Navyše, pokiaľ ide o poštu z 12. mája 2003, treba konštatovať, že neobsahuje vo vzťahu k uvedeným ustanoveniam žiadny nový prvok, pokiaľ ide o otázku dátumu, ku ktorému uplynie platnosť zmluvy odporkyne v odvolacom konaní, a o otázku predĺženia tejto zmluvy.

46      Akt, ktorý však neobsahuje žiadny nový prvok vo vzťahu k skoršiemu aktu, predstavuje čisto potvrdzujúci akt tohto aktu a nemôže mať za následok začatie plynutia novej lehoty na podanie žaloby (pozri rozsudok z 10. decembra 1980, Grasselli/Komisia, 23/80, Zb. s. 3709, bod 18).

47      Preto treba konštatovať, že uvedením v bode 37 napadnutého rozsudku, že sporné rozhodnutie obsahuje odpoveď vedenia na žiadosť o predĺženie platnosti zmluvy pani Fernández Gómez predloženej jej vedúcim oddelenia 3. apríla 2003, a potom, v bode 44 uvedeného rozsudku, že sporné rozhodnutie predstavuje akt spôsobujúci ujmu, aby mohol dospieť k záveru v bode 47 toho istého rozsudku, že žaloba odporkyne v odvolacom konaní je prípustná, porušil Súd prvého stupňa články 90 a 91 služobného poriadku.

48      Preto je opodstatnené prijať prvý dôvod odvolania a zrušiť napadnutý rozsudok bez toho, aby bolo nevyhnutné rozhodnúť o ďalších odvolacích dôvodoch uvádzaných Komisiou. V dôsledku toho je tiež opodstatnené zrušiť napadnutý rozsudok v rozsahu, v akom zaviazal Komisiu nahradiť ujmu, ktorá bola údajne spôsobená pani Fernández Gómez z dôvodu prijatia sporného rozhodnutia.

 O žalobe na Súde prvého stupňa

49      Podľa článku 61 prvého odseku druhej vety Štatútu Súdneho dvora môže Súdny dvor sám právoplatne rozhodnúť, ak to stav konania dovoľuje. Tak tomu je aj v prejednávanej veci.

50      Z bodov 43 až 47 vyššie vyplýva, že námietku neprípustnosti predloženú na Súde prvého stupňa Komisiou treba prijať. Preto je opodstatnené zamietnuť žalobu pani Fernández Gómez ako neprípustnú v rozsahu, v akom navrhuje zrušenie sporného rozhodnutia.

51      V tomto ohľade treba upresniť, že námietka neprípustnosti proti návrhu na zrušenie aktu spôsobuje neprípustnosť návrhu na náhradu ujmy, keď, ako je to zrejmé v prejednávanej veci, medzi oboma návrhmi existuje úzka súvislosť.

52      Z toho vyplýva, že sa žaloba pani Fernández Gómez má zamietnuť ako neprípustná v celom rozsahu.

 O trovách

53      V súlade s článkom 122 prvým odsekom rokovacieho poriadku, ak je odvolanie dôvodné a Súdny dvor sám rozhodne s konečnou platnosťou o veci samej, rozhodne aj o trovách konania.

54      Podľa článku 69 ods. 2 prvého pododseku toho istého rokovacieho poriadku uplatniteľného na základe článku 118 tohto poriadku na konanie o odvolaní účastník konania, ktorý nemal vo veci úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté.

55      Podľa článku 70 rokovacieho poriadku uplatniteľného na odvolania podané inštitúciami podľa článkov 118 a 122 tohto poriadku však v sporoch medzi Spoločenstvami a ich zamestnancami znášajú inštitúcie samy svoje vlastné trovy konania. Za týchto okolností každý z účastníkov konania znáša svoje vlastné trovy konania.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (druhá komora) rozhodol a vyhlásil:

1.      Rozsudok Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev z 13. septembra 2005, Fernández Gómez/Komisia (T‑272/03), sa zrušuje.

2.      Žaloba podaná pani Fernández Gómez na Súde prvého stupňa Európskych spoločenstiev o zrušenie rozhodnutia orgánu oprávneného uzatvoriť pracovnú zmluvu z 12. mája 2003, ktorým sa zamieta žiadosť o predĺženie platnosti zmluvy pani Fernández Gómez a o náhradu údajnej ujmy v dôsledku tohto rozhodnutia, sa zamieta ako neprípustná.

3.      Každý účastník znáša svoje vlastné trovy konania v konaní na prvom stupni, ako aj v odvolacom konaní.

Podpisy

---

* Jazyk konania: francúzština.