Vyberte si experimentálne prvky, ktoré chcete vyskúšať

Tento dokument je výňatok z webového sídla EUR-Lex

Dokument 62004CJ0496

    Rozsudok Súdneho dvora (prvá komora) zo 14. septembra 2006.
    J. Slob proti Productschap Zuivel.
    Návrh na začatie prejudiciálneho konania College van Beroep voor het bedrijfsleven - Holandsko.
    Mlieko a mliečne výrobky - Priamy predaj - Referenčné množstvo - Prekročenie - Dodatočný poplatok za mlieko - Povinnosť výrobcu viesť "skladové" účtovníctvo - Článok 7 ods. 1 a 3 nariadenia (EHS) č. 536/93 - Dodatočné vnútroštátne opatrenia - Právomoc členských štátov.
    Vec C-496/04.

    Zbierka rozhodnutí 2006 I-08257

    Identifikátor ECLI: ECLI:EU:C:2006:570

    Vec C‑496/04

    J. Slob

    proti

    Productschap Zuivel

    (návrh na začatie prejudiciálneho konania podaný

    College van Beroep voor het bedrijfsleven)

    „Mlieko a mliečne výrobky – Priamy predaj – Referenčné množstvo – Prekročenie – Dodatočný poplatok za mlieko – Povinnosť výrobcu viesť ‚skladové‘ účtovníctvo – Článok 7 ods. 1 a 3 nariadenia (EHS) č. 536/93 – Dodatočné vnútroštátne opatrenia – Právomoc členských štátov“

    Abstrakt rozsudku

    1.        Poľnohospodárstvo – Spoločná organizácia trhov – Mlieko a mliečne výrobky – Dodatočný poplatok za mlieko

    (Nariadenie Komisie č. 536/93, článok 7)

    2.        Poľnohospodárstvo – Spoločná organizácia trhov – Mlieko a mliečne výrobky – Dodatočný poplatok za mlieko

    (Nariadenie Komisie č. 536/93, článok 7)

    1.        Článok 7 ods. 1 prvá veta nariadenia č. 536/93, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá pre uplatňovanie dodatočného poplatku za mlieko a mliečne výrobky [neoficiálny preklad], sa má vykladať v tom zmysle, že toto ustanovenie dáva členskému štátu právomoc prijať v nevyhnutnom rozsahu právnu úpravu, ktorá ukladá výrobcom mlieka usadeným na jeho území dodatočné účtovné povinnosti nad rámec tých, ktoré vyplývajú z článku 7 ods. 1 písm. f) toho istého nariadenia. Pri výkone tejto právomoci je členský štát povinný dodržiavať všeobecné zásady práva Spoločenstva.

    (pozri bod 42, bod 1 výroku)

    2.        V rámci režimu dodatočného poplatku za mlieko stanovenom nariadeniami č. 3950/92 a č. 536/93 nevylučuje právo Spoločenstva právnu úpravu, ktorá nariaďuje výrobcom mlieka viesť v registri záznamy o množstve vyrobeného masla a jeho použití, aj keď bolo maslo zničené alebo spracované na krmivo pre dobytok, ak sa ukáže, že v dotknutom členskom štáte je efektívna kontrola presnosti vyúčtovania priameho predaja vystaveného výrobcami len na základe právnej úpravy Spoločenstva, spojená s ťažkosťami.

    (pozri bod 49, bod 2 výroku)




    ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (prvá komora)

    zo 14. septembra 2006 (*)

    „Mlieko a mliečne výrobky – Priamy predaj – Referenčné množstvo – Prekročenie – Dodatočný poplatok za mlieko – Povinnosť výrobcu viesť ‚skladové‘ účtovníctvo – Článok 7 ods. 1 a 3 nariadenia (EHS) č. 536/93 – Dodatočné vnútroštátne opatrenia – Právomoc členských štátov“

    Vo veci C‑496/04,

    ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 234 ES, podaný rozhodnutím College van Beroep voor het bedrijfsleven (Holandsko) z 26. novembra 2004 a doručený Súdnemu dvoru 1. decembra 2004, ktorý súvisí s konaním:

    J. Slob

    proti

    Productschap Zuivel,

    SÚDNY DVOR (prvá komora),

    v zložení: predseda prvej komory P. Jann, sudcovia N. Colneric (spravodajkyňa), J. N. Cunha Rodrigues, M. Ilešič a E. Levits,

    generálna advokátka: E. Sharpston,

    tajomník: L. Hewlett, hlavná referentka,

    so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 12. januára 2006,

    so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:

    –        pán Slob, v zastúpení: G. van der Wal a H. S. J. Albers, advocaten,

    –        holandská vláda, v zastúpení: H. G. Sevenster a C. A. H. M. ten Dam, splnomocnené zástupkyne,

    –        Komisia Európskych spoločenstiev, v zastúpení: T. van Rijn, splnomocnený zástupca,

    po vypočutí návrhov generálnej advokátky na pojednávaní 22. júna 2006,

    vyhlásil tento

    Rozsudok

    1        Predmetom tohto návrhu na začatie prejudiciálneho konania je výklad článku 7 ods. 1 prvej vety a článku 7 ods. 3 nariadenia Komisie (EHS) č. 536/93 z 9. marca 1993, ktorým sa stanovujú podrobné pravidlá pre uplatňovanie dodatočného poplatku za mlieko a mliečne výrobky [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 57, s. 12).

    2        Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi pánom Slobom, výrobcom mlieka, a Productschap Zuivel (ďalej len „Productschap“) v súvislosti s dodatočným poplatkom, ktorý mala táto osoba zaplatiť.

     Právny rámec

     Právna úprava Spoločenstva

    3        Nariadením Rady č. 536/93 z 28. decembra 1992, ktorým sa ustanovujú dodatočné poplatky v sektore mlieka a mliečnych výrobkov (Ú. v. ES L 405, s. 1), bol režim dodatočného poplatku za mlieko zavedený nariadením Rady (EHS) č. 856/84 z 31. marca 1984, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (EHS) č. 804/68 týkajúce sa spoločnej organizácie trhu v odvetví mlieka a mliečnych výrobkov [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 90, s. 10) predĺžený o sedem nových období v trvaní dvanásť mesiacov od 1. apríla 1993.

    4        Podľa šiesteho odôvodnenia nariadenia č. 3950/92 prekročenie celkových množstiev garantovaných členskými štátmi „má za následok zaplatenie poplatku výrobcami, ktorí prispeli k prekročeniu“ [neoficiálny preklad].

    5        Článok 2 ods. 1 nariadenia č. 3950/92 stanovuje:

    „Poplatky sa platia za všetky množstvá mlieka alebo mliečneho ekvivalentu predaného počas príslušného 12–mesačného obdobia, ktoré presahujú množstvo, ktoré je uvedené v článku 3. Poplatky sa delia medzi výrobcov, ktorí prispeli k prekročeniu uvedeného množstva.

    …“ [neoficiálny preklad]

    6        Podľa článku 9 písm. c) a h) uvedeného nariadenia sa považuje za:

    „c)      ‚výrobcu‘: fyzická alebo právnická osoba alebo združenie fyzických osôb alebo právnických osôb, ktorých hospodárstvo sa nachádza na zemepisnom území Spoločenstva, a ktorý:

    –        predáva mlieko alebo iné mliečne výrobky priamo spotrebiteľovi,

    –        alebo ich dodáva nákupcovi;

    h)      ‚mlieko alebo náhradu mlieka predávané priamo na spotrebu‘: mlieko alebo mliečne výrobky spracované na náhrady mlieka, predávané alebo odovzdávané bezplatne bez sprostredkovania iným podnikom upravujúcim a spracujúcim mlieko alebo iné mliečne výrobky.“ [neoficiálny preklad]

    7        Podľa druhého odôvodnenia nariadenia č. 536/93 sa ustanovenia tohto nariadenia vzťahujú najmä na „pravidlá kontroly, ktoré umožňujú overenie správnosti vyberania poplatku“ [neoficiálny preklad].

    8        Podľa ôsmeho odôvodnenia tohto nariadenia:

    „… členské štáty musia disponovať primeranými prostriedkami spätnej kontroly na účely overenia, či, a v akom rozsahu, sa poplatok vyberá v súlade s platnými ustanoveniami; …takéto overenia musia zahŕňať prinajmenšom niekoľko transakcií, ktoré treba špecifikovať.“ [neoficiálny preklad]

    9        Článok 1 nariadenia č. 536/93 znie takto:

    „Pre výpočet dodatočného poplatku stanoveného nariadením (EHS) č. 3950/92:

    1.      sa považuje za ‚množstvo mlieka alebo náhrady mlieka uvedené na trh‘ v zmysle článku 2 ods. 1 uvedeného nariadenia v členskom štáte každé množstvo mlieka alebo náhrady mlieka, ktoré opustilo hospodárstvo nachádzajúce sa na území tohto členského štátu.

    2.      používajú sa tieto ekvivalenty:

    –        1 kilogram masla = 22,5 kilogramov mlieka

    …“ [neoficiálny preklad]

    10      Článok 4 ods. 1 nariadenia č. 536/93 stanovuje:

    „V prípade priameho predaja na konci každého z období uvedených v článku 1 nariadenia (EHS) č. 3950/92 je výrobca povinný ohlásiť množstvo mlieka a/alebo iných mliečnych výrobkov, podľa výrobku, predané priamo na spotrebu a/alebo veľkoobchodníkom, prevádzkam na dozrievanie syrov alebo maloobchodom.

    …“ [neoficiálny preklad]

    11      Článok 7 ods. 1 a 3 nariadenia č. 536/93 stanovuje:

    „1.      Členské štáty prijmú všetky kontrolné opatrenia nevyhnutné na zabezpečenie vyberania poplatku z množstva mlieka a náhrad mlieka uvedeného na trh pri prekročení jedného alebo viacerých množstiev uvedených v článku 3 nariadenia (EHS) č. 3950/92. Na tieto účely:

    f)      výrobcovia s referenčným množstvom pre priamy predaj poskytnú príslušnému orgánu členského štátu, najmenej za obdobie troch rokov, na jednej strane, ‚skladové‘ účtovníctvo, za obdobie dvanásť mesiacov, uvádzajúce množstvo, podľa mesiacov a jednotlivých výrobkov, mlieka a/alebo mliečnych výrobkov predaných priamo na spotrebu a/alebo veľkoobchodníkom, prevádzkam na dozrievanie syrov alebo maloobchodom a, na druhej strane, register zvierat využívaných hospodárstvom na výrobu mlieka v súlade s článkom 4 ods. 1 smernice Rady 92/102/EHS… a podklady umožňujúce vykonať kontrolu tohto ‚skladového‘ účtovníctva.

    3.      Členský štát je povinný fyzicky preveriť presnosť zúčtovania množstva mlieka a náhrad mlieka uvedených na trh a na tento účel je povinný kontrolovať prepravu mlieka počas zhromažďovania na hospodárstvách a vykonávať na mieste predovšetkým kontrolu:

    b)      u výrobcov s referenčným množstvom na priamy predaj dôveryhodnosť ohlásenia uvedeného v článku 4 ods. 1 a ‚skladového‘ účtovníctva uvedeného v ods. 1 písm. f).

    …“ [neoficiálny preklad]

    12      Nariadenie Komisie č. 1392/2001 z 9. júla 2001, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá vykonávania pre uplatňovanie nariadenia č. 3950/92 (Ú. v. ES L 187, s. 19; Mim. vyd. 03/033, s. 104), nahradilo nariadenie č. 536/93 s účinnosťou od 31. marca 2002. Článok 6 ods. 1 prvý pododsek je zhodný s článkom 4 ods. 1 prvým pododsekom nariadenia č. 536/93.

    13      Článok 6 ods. 2 druhý pododsek nariadenia č. 1392/2001 stanovuje:

    „Členský štát môže požadovať od výrobcov s referenčnými množstvami na priamy predaj vyhlásenie o tom, že počas príslušného obdobia nepredali žiadne mlieko, ak je to skutočne tak.“

     Vnútroštátna právna úprava

    14      Výnosom z roku 1993 o dodatočnom poplatku (Regeling superheffing 1993, Nederlandse Staatscourant 1993, č. 60, s. 18, ďalej len „Regeling superheffing“) bol v Holandsku stanovený režim dodatočného poplatku za mlieko.

    15      Článok 4 Regeling superheffing stanovuje:

    „1.      Výrobca je povinný odvádzať poplatok za množstvo mlieka alebo náhrady mlieka predaného priamo na spotrebu, ktoré prekračuje referenčné množstvo na priamy predaj.

    …“

    16      Článok 29 Regeling stanovuje:

    „1.      Výrobca uvedený v článku 4 je povinný ohlásiť Productschapu v súlade s článkom 4 nariadenia č. 536/93 a v súlade s pravidlami ustanovenými na tento účel Productschapom, množstvo mlieka alebo iných mliečnych výrobkov, ktoré dodal priamo spotrebiteľovi… v priebehu predošlého spoplatneného obdobia špecifikovaného podľa výrobku.

    …“

    17      Článok 31 Regeling stanovuje:

    „1.      Výrobca…, ktorý je povinný odvádzať poplatok na základe článkov… 4 alebo ho môže odvádzať, je povinný viesť účtovníctvo v súlade s článkom 7 nariadenia (EHS) č. 536/93 a podľa pravidiel ustanovených Productschapom.

    2.      Productschap je oprávnený stanoviť ex offo dodané množstvo, ak neboli vôbec alebo neboli dostatočne splnené povinnosti ustanovené v odseku 1, ako aj v článku 27 ods. 2 a v článku 29 ods. 1 podľa stanoviska Productschapu.“

    18      Článok 11 ods. 1 vykonávacieho výnosu z roku 1994 k nariadeniu o dodatočnom poplatku (Zuivelverordening 1994, Uitvoering regeling superheffing, PBO-blad 1994, s. 26, ďalej len „Zuivelverordening“) znie takto:

    „Výrobca je povinný zaznamenať všetko, čo sa týka jeho podniku alebo hospodárstva, do registra umožňujúceho poznať v každom okamihu výrobu, zásoby a množstvo upraveného alebo spracovaného mlieka, ktoré odobral a ktoré dodal, ako aj s tým súvisiace finančné údaje, ako aj uchovávať tieto registre a tieto údaje počas obdobia najmenej troch rokov.“

     Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky

    19      Pán Slob je výrobcom mlieka. Počas kontroly jeho hospodárstva v decembri 1997 bol za spoplatnené obdobie 1996/1997 zistený rozdiel približne 250 000 kilogramov mlieka medzi na jednej strane potenciálnou výrobou stanovenou na základe počtu dojníc vo vlastníctve pána Sloba a na druhej strane priamo predanou výrobou, ktorú pán Slob ohlásil Productschapu.

    20      Pán Slob tvrdil, že 250 000 kilogramov predmetného mlieka spracoval na maslo v priebehu spracovania cmaru použitého na výrobu syra a takto vyrobené maslo zničil ihneď po výrobe. O tom, čo vyrobil a zničil, neviedol žiadne „skladové“ účtovníctvo, keďže to sa malo viesť len o syre získanom na konci spracovania.

    21      Po stanovení ex offo množstva mlieka a iných mliečnych výrobkov, ktoré pán Slob dodal priamo na spotrebu v priebehu spoplatneného obdobia 1996/1997 na základe článku 31 ods. 2 Regeling superheffing, Productschap vyhlásil dotknutú osobu za povinnú zaplatiť sumu vo výške 180 976,77 NLG ako dodatočný poplatok podľa článku 4 ods. 2 nariadenia č. 536/93.

    22      Potom, čo pán Slob podal sťažnosť, Productschap rozhodnutím zo 4. apríla 2000 znížil výšku dodatočného poplatku, ktorú mu uložil. O výhradách, ktoré uviedol pán Slob, vyhlásil, že sú nepodložené s ohľadom na zmienený rozdiel. V tomto rozhodnutí preukázal, že o približne 250 000 kilogramoch mlieka nebolo vedené žiadne účtovníctvo. Productschap z toho vyvodil záver, že pán Slob neviedol v priebehu spoplatneného obdobia 1996/1997 správne a úplné účtovníctvo o výrobe, zásobách, ako aj dodávkach mlieka a mliečnych výrobkov.

    23      Pán Slob podal proti rozhodnutiu zo 4. apríla 2000 odvolanie na vnútroštátny súd.

    24      Súdny dvor po tom, čo mu vnútroštátny súd podal návrh na začatie prejudiciálneho konania, v rozsudku z 12. februára 2004, Slob (C‑236/02, Zb. s. I‑1861) vyhlásil, že článok 7 ods. 1 prvá veta a písm. f) nariadenia č. 536/93 sa má vykladať v tom zmysle, že v „skladovom“ účtovníctve, ktoré je povinný viesť výrobca, sa má uvádzať len množstvo predaného mlieka a/alebo mliečnych výrobkov podľa mesiaca a výrobku.

    25      Súdny dvor sa nevyjadril k prípadnej právomoci členských štátov prijať právnu úpravu, ktorá ukladá výrobcom mliečnych výrobkov usadeným na ich území, účtovné povinnosti nad rámec tých, ktoré vyplývajú z vykladaného ustanovenia, keďže tento bod nebol predmetom predloženej prejudiciálnej otázky (pozri rozsudok Slob, už citovaný, bod 30).

    26      College van Beroep voor het bedrijfsleven podal nový návrh na začatie prejudiciálneho konania na Súdny dvor. Uvádza, že v už citovanom rozsudku Slob Súdny dvor neodpovedal na otázku, či na základe článku 7 ods. 1 prvej vety a článku 7 ods. 3 nariadenia č. 536/93 disponuje členský štát právomocou uložiť výrobcovi nad rámec povinnosti uchovávať „skladové“ účtovníctvo v súlade s článkom 7 ods. l prvou vetou a písm. f) tohto nariadenia povinnosť uvedenú v článku 11 ods. l Zuivelverordening, keďže táto otázka, ktorá vznikla v priebehu konania, nebola predložená vnútroštátnym súdom.

    27      V dôsledku toho College van Beroep voor het bedrijfsleven rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

    „1.      Má sa článok 7 ods. l [prvá veta] a článok 7 ods. 3 nariadenia č. 536/93 vykladať v tom zmysle, že toto ustanovenie dáva členskému štátu právomoc prijať právnu úpravu, ktorá ukladá výrobcom mlieka usadeným na jeho území účtovné povinnosti nad rámec tých, ktoré vyplývajú z článku 7 ods. l písm. f) toho istého nariadenia?

    2.      V prípade kladnej odpovede na prvú otázku, treba rozhodnúť, pokiaľ ide o pravidlo, podľa ktorého je výrobca povinný odôvodniť pred správnymi orgánmi množstvo vyrobeného masla a jeho použitie, aj keď bolo maslo zničené alebo spracované na krmivo pre dobytok, že takéto pravidlo zostáva v medziach voľnej úvahy ponechanej členskému štátu?“

     O návrhoch podaných pánom Slobom po skončení ústnej časti konania

    28      Návrhom zo 14. júla 2006 podaným do kancelárie Súdneho dvora 20. júla 2006 pán Slob požiadal Súdny dvor, aby mu dovolil podať písomné pripomienky v nadväznosti na návrhy generálnej advokátky prednesené na pojednávaní 22. júna 2006, a subsidiárne aby nariadil opätovné otvorenie ústnej časti konania podľa článku 61 rokovacieho poriadku, a ďalej subsidiárne aby mu odpovedal iným spôsobom s cieľom umožniť mu vyjadriť sa k návrhom generálnej advokátky, aby bolo zaručené jeho základné právo na kontradiktórne konanie.

    29      Pán Slob tvrdí, že návrhy obsahujú nesprávne tvrdenia tak z hľadiska skutkového, ako aj právneho stavu, ktoré však nevysvetľuje v tomto štádiu konania v záujme jeho správneho vedenia. Tvrdí, že, aj keď rokovací poriadok neupravuje možnosť pre účastníkov konania podať písomné pripomienky po prednesení návrhov, tento poriadok výslovne nevylučuje túto možnosť.

    30      Z dôvodov uvedených v bodoch 3 až 16 uznesenia zo 4. februára 2002 Emesa Sugar (C‑17/98, Zb. s. I‑665) skutočnosť, že štatút a Rokovací poriadok Súdneho dvora neupravujú možnosť pre účastníkov konania podať pripomienky v odpovedi na návrhy prednesené generálnym advokátom, nie je spôsobilá zasiahnuť do práv účastníka konania na kontradiktórne konanie, ako vyplývajú z článku 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, podpísaného v Ríme 4. novembra 1950, ako ho vykladá Európsky súd pre ľudské práva.

    31      Preto treba zamietnuť návrh, ktorý má umožniť pánovi Slobovi podať písomné pripomienky v odpovedi na návrhy generálnej advokátky.

    32      Vzhľadom na samotný účel kontradiktórneho konania, ktorým je zabrániť tomu, aby mohol byť Súdny dvor ovplyvnený tvrdeniami, ktoré nemohli byť prejednané účastníkmi konania, Súdny dvor je oprávnený i bez návrhu alebo na návrh generálneho advokáta, alebo aj na návrh účastníkov konania nariadiť opätovné otvorenie ústnej časti konania podľa článku 61 rokovacieho poriadku, ak sa domnieva, že nemá dostatok informácií alebo že vo veci musí byť rozhodnuté na základe tvrdenia, ktoré nebolo prejednané medzi účastníkmi konania (pozri uznesenie z 28. apríla 2004, Waddenvereniging a Vogelbeschermingsvereniging, C‑127/02, neuverejnené v Zbierke, bod 8; rozsudky z 29. apríla 2004, Parlament/Ripa di Meana a i., C‑470/00 P, Zb. s. I‑4167, bod 23, a z 11. júla 2006, Komisia/Cressson, C‑432/04, Zb. s. I‑6387, bod 50).

    33      V prejednávanej veci nie sú tieto podmienky splnené.

    34      Treba okrem iného pripomenúť, že článok 234 ES zriaďuje priamu spoluprácu medzi Súdnym dvorom a vnútroštátnymi súdmi prostredníctvom nesporového konania bez akýchkoľvek podnetov účastníkov konania, ktorí sú iba vyzvaní, aby sa vyjadrili v priebehu konania (pozri v tomto zmysle rozsudok z 19. januára 1994, SAT Fluggesellschaft, C‑364/92, Zb. s. I‑43, bod 9).

    35      V dôsledku toho je potrebné po vypočutí generálnej advokátky zamietnuť návrh na opätovné otvorenie ústnej časti konania.

    36      Z prechádzajúceho vyplýva, že návrh podaný ďalej subsidiárne treba tiež zamietnuť.

     O prejudiciálnych otázkach

     O prvej otázke

    37      Cieľom nariadenia č. 536/93 je stanoviť podrobné pravidlá na uplatňovanie dodatočného poplatku v odvetví mlieka a mliečnych výrobkov s cieľom zabezpečiť jeho účinnosť a predchádzať podvodom.

    38      Podľa ôsmeho odôvodnenia tohto nariadenia členské štáty musia disponovať primeranými prostriedkami spätnej kontroly na účely overenia, či, a v akom rozsahu, sa poplatok vyberá v súlade s platnými ustanoveniami. Takéto kontroly predpokladá článok 7 uvedeného nariadenia na účely zabezpečenia presnosti vyúčtovania vyberania a priameho predaja vystaveného predajcami a výrobcami (rozsudok z 25. marca 2004, Cooperativa Lattepiù a i., C‑231/00, C‑303/00 a C‑451/00, Zb. s. I‑2869, bod 70).

    39      Nič nebráni tomu, aby členský štát prijal aj iné opatrenia ako opatrenia uvedené v článku 7 ods.1 druhej vete a článku 7 ods. 3 nariadenia č. 536/93, ak ich považuje za nevyhnutné. Zo znenia článku 7 ods. 1 prvej vety tohto nariadenia totiž vyplýva, že členské štáty sú tiež povinné prijímať všetky kontrolné opatrenia nevyhnutné na zabezpečenie vyberania poplatku. Ak článok 7 ods. 1 a 3 spresňuje, že musia byť prijaté určité opatrenia, to vôbec nevylučuje ich doplnenie ďalšími opatreniami, ktoré sa ukážu ako nevyhnutné v tomto členskom štáte. Ako vyplýva z ôsmeho odôvodnenia toho istého nariadenia, uvedené opatrenia predstavujú len minimálne pravidlá.

    40      V rozpore s tvrdením pána Sloba takáto možnosť voľby nevyžaduje, aby boli prípadné opatrenia, ktoré členské štáty môžu prijať, spresnené v tom istom nariadení.

    41      Pri prijímaní vykonávacieho opatrenia k právnej úprave Spoločenstva sú však vnútroštátne orgány povinné vykonávať diskrečnú právomoc s ohľadom na všeobecné zásady práva Spoločenstva, ku ktorým patria zásady proporcionality, právnej istoty a ochrany legitímnej dôvery (rozsudok Cooperativa Lattepiù a i., už citovaný, bod 57).

    42      Preto na prvú otázku treba odpovedať tak, že článok 7 ods. l prvá veta nariadenia č. 536/93 sa má vykladať v tom zmysle, že toto ustanovenie dáva členskému štátu právomoc prijať v nevyhnutnom rozsahu právnu úpravu ukladajúcu výrobcom mlieka usadeným na jeho území dodatočné účtovné povinnosti nad rámec tých, ktoré vyplývajú z článku 7 ods. l písm. f) toho istého nariadenia. Pri výkone tejto právomoci je členský štát povinný dodržiavať všeobecné zásady práva Spoločenstva.

     O druhej otázke

    43      Druhou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či právo Spoločenstva nevylučuje vnútroštátnu právnu úpravu, ktorá ukladá výrobcom mlieka povinnosť viesť v registri záznamy o množstve vyrobeného masla a jeho použití, aj keď bolo maslo zničené alebo spracované na krmivo pre dobytok.

    44      V tomto ohľade je opodstatnené pripomenúť, že prijímanie opatrení na základe článku 7 ods. 1 prvej vety nariadenia č. 536/93 sa viaže na podmienku nevyhnutnosti týchto opatrení.

    45      Holandská vláda presvedčivým spôsobom zdôvodnila nevyhnutnosť predmetného opatrenia štruktúrou mliekarenského odvetvia a predovšetkým existenciou určitého počtu veľkých chovov dojníc používajúcich priamy predaj výroby, ktorý možno len ťažko kontrolovať iba na základe právnej úpravy Spoločenstva.

    46      Zásada proporcionality nevylučuje v Holandsku kontrolu vyrobeného množstva, ktoré nebolo uvedené na trh. Toto opatrenie totiž nejde nad rámec toho, čo je nevyhnutné, s ohľadom na štruktúru holandského mliekarenského odvetvia, na zabezpečenie efektívnej kontroly, ktorá má predísť tomu, aby sa do hospodárskeho obehu dostalo množstvo mlieka, ktoré bolo vyrobené, ale uvedené na trh mimo režimu dodatočného poplatku.

    47      Zásady právnej istoty a ochrany legitímnej dôvery nevylučujú také kontrolné opatrenia, akými sú opatrenia sporné vo veci samej. Pri čítaní článku 7 ods. 1 prvej vety nariadenia č. 536/93 v spojení s ôsmym odôvodnením tohto nariadenia je zrejmé jasným a presným spôsobom, že zoznam opatrení uvedených v článku 7 nie je vyčerpávajúci a že členské štáty sú povinné prípadne prijať dodatočné opatrenia (pozri v súvislosti s kritériami zásady právnej istoty rozsudok zo 16. marca 2006, Emsland-Stärke, C‑94/05, Zb. s. I‑2619, bod 43). Okrem iného Súdny dvor rozhodol, že zásady ochrany legitímnej dôvery sa nemožno dovolávať proti presnému ustanoveniu práva Spoločenstva a proti konaniu vnútroštátneho orgánu, ktoré zodpovedá jeho zneniu (pozri v tomto zmysle rozsudok Emsland-Stärke, už citovaný, bod 31). Preto nemôže hospodársky subjekt legitímne očakávať, že nemôže byť podrobený dodatočným kontrolám.

    48      V rozpore s tvrdením pána Sloba právna úprava stanovená v článku 11 Zuivelverordening nemení základ dodatočného poplatku. Je iba prostriedkom dodatočnej kontroly a musí sa uplatňovať s ohľadom na cieľ uvedený v článku 7 ods. 1 nariadenia č. 536/93, ktorý spočíva v zabezpečení vyberania dodatočného poplatku v súlade s platnými ustanoveniami Spoločenstva.

    49      S ohľadom na predchádzajúce úvahy je opodstatnené odpovedať na druhú otázku tak, že právo Spoločenstva nevylučuje právnu úpravu, ktorá nariaďuje výrobcom mlieka viesť v registri záznamy o množstve vyrobeného masla a jeho použití, aj keď bolo maslo zničené alebo spracované na krmivo pre dobytok, ak sa ukáže, že v dotknutom členskom štáte je efektívna kontrola presnosti vyúčtovania priameho predaja vystaveného výrobcami len na základe právnej úpravy Spoločenstva, spojená s ťažkosťami.

     O trovách

    50      Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

    Z týchto dôvodov Súdny dvor (prvá komora) rozhodol takto:

    1.      Článok 7 ods. 1 prvá veta nariadenia Komisie (EHS) č. 536/93 z 9. marca 1993, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá pre uplatňovanie dodatočného poplatku za mlieko a mliečne výrobky [neoficiálny preklad], sa má vykladať v tom zmysle, že toto ustanovenie dáva členskému štátu právomoc prijať v nevyhnutnom rozsahu právnu úpravu, ktorá ukladá výrobcom mlieka usadeným na jeho území dodatočné účtovné povinnosti nad rámec tých, ktoré vyplývajú z článku 7 ods. 1 písm. f) toho istého nariadenia. Pri výkone tejto právomoci je členský štát povinný dodržiavať všeobecné zásady práva Spoločenstva.

    2.      Právo Spoločenstva nevylučuje právnu úpravu, ktorá nariaďuje výrobcom mlieka viesť v registri záznamy o množstve vyrobeného masla a jeho použití, aj keď bolo maslo zničené alebo spracované na krmivo pre dobytok, ak sa ukáže, že v dotknutom členskom štáte je efektívna kontrola presnosti vyúčtovania priameho predaja vystaveného výrobcami len na základe právnej úpravy Spoločenstva, spojená s ťažkosťami.

    Podpisy


    * Jazyk konania: holandčina.

    Začiatok