Vec C‑36/04

Španielske kráľovstvo

proti

Rade Európskej únie

„Nariadenie (ES) č. 1954/2003 – Články 3, 4 a 6 – Riadenie rybolovného výkonu – Rybolovné oblasti a zdroje Spoločenstva – Akt o podmienkach pristúpenia Španielskeho kráľovstva a Portugalskej republiky a o úpravách zmlúv – Neoddeliteľnosť – Neprípustnosť“

Abstrakt rozsudku

Žaloba o neplatnosť – Predmet – Čiastočné zrušenie

(Článok 230 ES; nariadenie Rady č. 1954/2003, články 3, 4 a 6)

Čiastočné zrušenie aktu Spoločenstva je možné len vtedy, ak časti, ktorých zrušenie sa navrhuje, sú oddeliteľné od ostatných častí aktu. Táto podmienka oddeliteľnosti nie je splnená, ak by čiastočné zrušenie aktu spôsobilo zmenu jeho podstaty. Otázka, či by čiastočné zrušenie malo vplyv na podstatu napadnutého aktu, je objektívnym kritériom a nie kritériom subjektívnym, súvisiacim s politickým zámerom orgánu, ktorý sporný akt prijal.

Žaloba, ktorou sa členský štát domáha zrušenia článkov 3, 4 a 6 kapitoly II nariadenia č. 1954/2003 o riadení rybárskeho úsilia týkajúceho sa určitých rybolovných oblastí a zdrojov spoločenstva preto musí byť považovaná za neprípustnú.

Tie ustanovenia, ktoré predstavujú samotný základ tohto nariadenia, stanovujú rozhodujúce prvky riadenia rybolovného výkonu, zatiaľ čo ostatné ustanovenia rovnakej kapitoly II majú technický charakter, pričom ich uplatnenie sa spája s článkami, ktorých zrušenie sa žiada. Kapitola III zavádza systém kontroly dodržiavania riadenia rybolovného výkonu, a má teda zmysel iba vtedy, ak napadnuté ustanovenia budú aj naďalej existovať.

(pozri body 12 – 14, 16, 19, 21)

ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (druhá komora)

z 30. marca 2006 (*)

„Nariadenie (ES) č. 1954/2003 – Články 3, 4 a 6 – Riadenie rybolovného výkonu – Rybolovné oblasti a zdroje Spoločenstva – Akt o podmienkach pristúpenia Španielskeho kráľovstva a Portugalskej republiky a o úpravách zmlúv – Neoddeliteľnosť – Neprípustnosť“

Vo veci C‑36/04,

ktorej predmetom je žaloba o neplatnosť podľa článku 230 ES, podaná 29. januára 2004,

Španielske kráľovstvo, v zastúpení: N. Díaz Abad, splnomocnená zástupkyňa, s adresou na doručovanie v Luxemburgu,

žalobca,

proti

Rade Európskej únie, v zastúpení: J. Monteiro, a F. Florindo Gijón, splnomocnení zástupcovia,

žalovanej,

ktorú v konaní podporuje:

Komisia Európskych spoločenstiev, v zastúpení: T. van Rijn a S. Pardo Quintillán, splnomocnení zástupcovia, s adresou na doručovanie v Luxemburgu,

vedľajší účastník konania,

SÚDNY DVOR (druhá komora),

v zložení: predseda druhej komory C. W. A. Timmermans, sudcovia J. Makarczyk, R. Silva de Lapuerta, P. Kūris (spravodajca) a G. Arestis,

generálny advokát: P. Léger,

tajomník: M. Ferreira, hlavná referentka,

so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 29. septembra 2005,

po vypočutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 19. januára 2006,

vyhlásil tento

Rozsudok

1        Španielske kráľovstvo svojím návrhom navrhuje zrušiť články 3, 4 a 6 nariadenia Rady (ES) č. 1954/2003 zo 4. novembra 2003 o riadení rybárskeho úsilia týkajúceho sa určitých rybolovných oblastí a zdrojov spoločenstva, ktorým sa mení nariadenie (EHS) č. 2847/93 a zrušuje nariadenia č. 685/95 a (ES) č. 2027/95 (Ú. v. ES L 289, s. 1; Mim. vyd. 04/006, s. 44, ďalej len „sporné nariadenie“).

 Právny rámec

2        Článok 3 sporného nariadenie stanovuje:

„1.      S výnimkou oblasti definovanej v článku 6 ods. 1 členské štáty budú:

a)      posudzovať úrovne rybárskeho úsilia vynaloženého [rybolovného výkonu – neoficiálny preklad] plavidlami, ktorých celková dĺžka sa rovná alebo je viac ako 15 metrov, ako ročný priemer z obdobia rokov 1998 až 2002 v každej z oblastí ICES a divízií CECAF uvedených v článku 1 pre demerzné rybolovy, okrem demerzných rybolovov, na ktoré sa vzťahuje nariadenie Rady (ES) č. 2347/2002 zo 16. decembra 2002 stanovujúce osobitný prístup a s nim spojené podmienky uplatniteľné na rybolov hlbokomorských druhov a lov lastúr, jedlých krabov a morských pavúkov, ako je stanovené v prílohe k tomuto nariadeniu. Na výpočet rybárskeho úsilia [rybolovného výkonu – neoficiálny preklad] rybárska kapacita plavidla sa meria ako inštalovaný výkon vyjadrený v kilowattoch (Kw);

b)      prideľovať úroveň zhodnoteného rybárskeho úsilia vyhovujúc pododseku a) v každej oblasti ICES alebo divízii CECAF, s ohľadom na každý z rybolovov uvedených v pododseku a) [prideľovať úroveň rybolovného výkonu vyplývajúceho z hodnotení uvedených v pododseku a) v každej oblasti ICES alebo divízii CECAF pre každý druh rybolovu uvedeného v pododseku a) – neoficiálny preklad].

…“

3        Podľa článku 4 tohto nariadenia:

„1.      Rybárske úsilie [rybolovný výkon – neoficiálny preklad] rybárskych plavidiel, ktorých celková dĺžka je 15 metrov alebo menej, sa posudzuje celkovo pre každý rybolov a oblasť alebo divíziu uvedenú v článku 3 ods. 1 počas obdobia rokov 1998 až 2002.

2.      Rybárske úsilie [rybolovný výkon – neoficiálny preklad] rybárskych plavidiel, ktorých celková dĺžka je 10 metrov alebo menej, sa posudzuje celkovo pre každý rybolov a oblasť alebo divíziu uvedenú v článku 6 ods. 1 počas obdobia rokov 1998 až 2002.

3.      Členské štáty zaistia, aby sa rybárske úsilie [rybolovný výkon – neoficiálny preklad] týchto plavidiel obmedzilo [obmedzil – neoficiálny preklad] na úroveň rybárskeho úsilia [rybolovného výkonu – neoficiálny preklad] posudzovanú ako vyhovujúcu odsekom 1 a 2.“

4        Článok 6 tohto nariadenia stanovuje osobitný systém riadenia rybárskeho úsilia [rybolovného výkonu – neoficiálny preklad] pre biologicky citlivú oblasť, ktorá je vymedzená pozdĺž írskeho pobrežia, v ktorej „členské štáty posudzujú úrovne rybárskeho úsilia vynaloženého [rybolovného výkonu – neoficiálny preklad] plavidlami s celkovou dĺžkou 10 metrov alebo viac ako ročný priemer za obdobie rokov 1998 až 2002 pre demerzný rybolov, okrem tých, na ktoré sa vzťahuje nariadenie (ES) č. 2347/2002 a lov lastúr, jedlých krabov a morských pavúkov a prideľujú úroveň rybárskeho úsilia takto zhodnoteného [takto vyhodnoteného rybolovného výkonu – neoficiálny preklad] pre každý z týchto rybolov [rybolovov – neoficiálny preklad]“.

 Návrhy účastníkov konania

5        Španielske kráľovstvo navrhuje, aby Súdny dvor:

–        zrušil články 3, 4 a 6 sporného nariadenia (ďalej len „napadnuté ustanovenia“),

–        zaviazal Radu Európskej únie na náhradu trov konania.

6        Rada navrhuje, aby Súdny dvor:

–        zamietol žalobu,

–        zaviazal Španielske kráľovstvo na náhradu trov konania.

7        Uznesením z 19. mája 2004 bolo Komisii Európskych spoločenstiev umožnené vstúpiť do konania ako vedľajší účastník na podporu návrhov Rady. Komisia navrhuje, aby Súdny dvor zamietol žalobu a zaviazal Španielske kráľovstvo na náhradu trov konania. Tiež navrhuje v prípade, ak sa vyhovie žalobe, aby sa účinky napadnutých ustanovení zachovali na základe článku 231 druhého odseku ES.

 O žalobe

8        Španielske kráľovstvo v podstate uvádza na podporu svojej žaloby dva žalobné dôvody. Prvý žalobný dôvod je založený na porušení zásady zákazu diskriminácie. Tento členský štát sa domnieva, že Rada neprihliadla na osobitnú situáciu španielskeho loďstva vyplývajúcu z pravidiel zmluvy o pristúpení pri stanovení referenčného obdobia pre výpočet rybolovného výkonu a uplatnení špecifického systému riadenia rybolovného výkonu v oblasti nachádzajúcej sa na juhozápade Írska. Druhý žalobný dôvod je založený na zneužití právomoci, ktorého sa mala dopustiť Rada ustanovením článku 6 sporného nariadenia v rozsahu, v akom skutočným cieľom delimitácie biologicky citlivej oblasti nie je zachovanie mladých hejkov, ale predĺženie trvania obmedzení, ktorým už španielske loďstvo podlieha.

9        Súdny dvor vyzval účastníkov konania, aby predložili svoje pripomienky k otázke prípustnosti žaloby so zreteľom na judikatúru, podľa ktorej čiastočné zrušenie aktu Spoločenstva je možné len vtedy, ak časti, ktorých zrušenie sa navrhuje, sú oddeliteľné od ostatných častí aktu (pozri najmä rozsudok z 10. decembra 2002, Komisia/Rada, C‑29/99, Zb. s. I‑11221, body 45 a 46; z 21. januára 2003, Komisia/Parlament a Rada, C‑378/00, Zb. s. I‑937, bod 30; z 30. septembra 2003, Nemecko/Komisia, C‑239/01, Zb. s. I‑10333, bod 33, a z 24. mája 2005, Francúzsko/Parlament a Rada, C‑244/03, Zb. s. I‑4021, bod 12).

10      Počas pojednávania Rada tvrdila, že ak aj sú napadnuté ustanovenia navzájom oddeliteľné, inak je to v prípade napadnutých ustanovení a ostatných ustanovení sporného nariadenia, a preto by tieto ustanovenia nedávali zmysel, ak by sa napadnuté ustanovenia zrušili. Účinky takéhoto zrušenia by boli dosť výrazné, pokiaľ ide o článok 15 nariadenia, ktorý sa týka zrušenia nariadenia Rady (ES) č. 685/95 z 27. marca 1995 o riadení rybárskeho výlovu týkajúceho sa niektorých oblastí a zdrojov rybolovu spoločenstva (Ú. v. ES L 71, s. 5; Mim. vyd. 04/002, s. 204) a nariadenia Rady (ES) č. 2027/95 z 15. júna 1995, ktorým sa vytvára systém riadenia rybárskeho úsilia týkajúceho sa určitých rybolovných oblastí a zdrojov spoločenstva (Ú. v. ES L 199, s. 1; Mim. vyd. 04/002, s. 224). V dôsledku toho vyjadruje pochybnosti o prípustnosti žaloby.

11      Komisia si osvojila tvrdenia Rady, podľa ktorých napadnuté ustanovenia predstavujú základ nového systému riadenia rybolovného výkonu a v prípade zrušenia týchto ustanovení už nebude na západné vody žiadny systém riadenia rybolovného výkonu uplatniteľný.

12      Ako sa pripomenulo v bode 9 tohto rozsudku, z ustálenej judikatúry vyplýva, že čiastočné zrušenie aktu Spoločenstva je možné len vtedy, ak časti, ktorých zrušenie sa navrhuje, sú oddeliteľné od ostatných častí aktu.

13      Súdny dvor opakovane rozhodol, že táto podmienka oddeliteľnosti nie je splnená, ak by čiastočné zrušenie aktu spôsobilo zmenu jeho podstaty (rozsudky z 31. marca 1998, Francúzsko a i./Komisia, C‑68/94 a C‑30/95, Zb. s. I‑1375, bod 257; Komisia/Rada, už citovaný, bod 46; Nemecko/Komisia, už citovaný, bod 34, a Francúzsko/Parlament a Rada, už citovaný, bod 13).

14      Okrem iného tiež Súdny dvor rozhodol, že otázka, či by čiastočné zrušenie malo vplyv na podstatu napadnutého aktu, je objektívnym kritériom a nie kritériom subjektívnym, súvisiacim s politickým zámerom orgánu, ktorý sporný akt prijal (rozsudok Nemecko/Komisia, už citovaný, bod 37).

15      V prejednávanej veci treba preskúmať, či by zrušenie napadnutých ustanovení, pri zachovaní ostatných ustanovení sporného nariadenia, objektívne zmenilo samotnú podstatu tohto nariadenia.

16      Napadnuté ustanovenia predstavujú samotný základ tohto nariadenia.

17      Podľa svojho štvrtého odôvodnenia totiž sporné nariadenie smeruje k zavedeniu nového systému riadenia rybolovného výkonu v definovaných oblastiach s cieľom zabezpečiť, aby „nedošlo k žiadnemu zvyšovaniu celkových úrovní existujúceho rybárskeho úsilia [rybolovného výkonu – neoficiálny preklad]“.

18      Navyše sú napadnuté ustanovenia začlenené do kapitoly II sporného nariadenia, ktorá sa týka systému riadenia rybolovného výkonu. Článok 3 nariadenia takto definuje opatrenia týkajúce sa lovenia demerzných druhov a určitých mäkkýšov a kôrovcov, článok 4 nariadenia vymedzuje rybolovný výkon uplatniteľný na rybárske plavidlá, ktorých celková dĺžka je 15 metrov alebo menej, a článok 6 toho istého nariadenia stanovuje podmienky riadenia rybolovného výkonu v biologicky citlivých oblastiach.

19      Napadnuté ustanovenia v dôsledku toho stanovujú rozhodujúce prvky riadenia rybolovného výkonu, zatiaľ čo ostatné ustanovenia kapitoly II sporného nariadenia majú technický charakter, pričom ich uplatnenie sa spája s článkami 3, 4 a 6 nariadenia. Kapitola III nariadenia zavádza systém kontroly dodržiavania riadenia rybolovného výkonu, a má teda zmysel iba vtedy, ak napadnuté ustanovenia budú aj naďalej existovať.

20      Na záver, článkom 15 sporného nariadenia sa zrušili nariadenia č. 685/95 a č. 2027/95 najneskôr k 1. augustu 2004. Tieto dve nariadenia definovali a zavádzali systém riadenia rybolovného výkonu týkajúci sa rybolovných oblastí a zdrojov Spoločenstva. Účinkom zrušenia napadnutých ustanovení by bolo vytvorenie právneho vákua, pretože v dôsledku takého zrušenia by už nebola účinná žiadna právna úprava týkajúca sa riadenia rybolovného výkonu.

21      Z vyššie uvedeného vyplýva, že napadnuté ustanovenia sú neoddeliteľné od ostatných častí sporného nariadenia. Návrhy predložené Španielskym kráľovstvom na čiastočné zrušenie tohto nariadenia sú v dôsledku toho neprípustné a žaloba sa teda musí zamietnuť.

 O trovách

22      Podľa článku 69 ods. 2 rokovacieho poriadku účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže Rada navrhla zaviazať Španielske kráľovstvo na náhradu trov konania a Španielske kráľovstvo nemalo úspech vo svojich dôvodoch, je opodstatnené zaviazať ho na náhradu trov konania. V súlade s odsekom 4 toho istého článku Komisia znáša svoje vlastné trovy konania.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (druhá komora) rozhodol a vyhlásil:

1.      Žaloba sa zamieta.

2.      Španielske kráľovstvo je povinné nahradiť trovy konania.

3.      Komisia Európskych spoločenstiev znáša vlastné trovy konania.

Podpisy

---

* Jazyk konania: španielčina.