Vec C‑137/04

Amy Rockler

proti

Försäkringskassan, pôvodne Riksförsäkringsverket

(návrh na začatie prejudiciálneho konania podaný Regeringsrätten)

„Voľný pohyb pracovníkov – Úradníci a zamestnanci Európskych spoločenstiev – Rodičovské príspevky – Zohľadnenie obdobia poistenia v spoločnom systéme zdravotného poistenia Európskych spoločenstiev“

Rozsudok Súdneho dvora (druhá komora) zo 16. februára 2006 

Abstrakt rozsudku

Voľný pohyb osôb – Pracovníci – Rovnosť zaobchádzania

[Zmluva ES, článok 48 (zmenený, teraz článok 39 ES)]

Článok 48 Zmluvy (zmenený, teraz článok 39 ES) treba vykladať v tom zmysle, že v prípade uplatnenia vnútroštátnej právnej úpravy o poskytovaní rodičovských príspevkov, ktorá stanovuje určité minimálne obdobie poistenia v systéme zdravotného poistenia na účely výpočtu výšky týchto príspevkov, sa má zohľadniť obdobie činnosti, počas ktorého bol pracovník poistený v spoločnom systéme zdravotného poistenia Európskych spoločenstiev.

(pozri bod 28 a výrok)

ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (druhá komora)

zo 16. februára 2006 (*)

„Voľný pohyb pracovníkov – Úradníci a zamestnanci Európskych spoločenstiev – Rodičovské príspevky – Zohľadnenie obdobia poistenia v spoločnom systéme zdravotného poistenia Európskych spoločenstiev“

Vo veci C‑137/04,

ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 234 ES, podaný rozhodnutím Regeringsrätten (Švédsko) z 8. marca 2004 a doručený Súdnemu dvoru 15. marca 2004, ktorý súvisí s konaním:

Amy Rockler

proti

Försäkringskassan, pôvodne Riksförsäkringsverket,

SÚDNY DVOR (druhá komora),

v zložení: predseda druhej komory C. W. A. Timmermans, sudcovia R Schintgen, R. Silva de Lapuerta (spravodajkyňa), G. Arestis a J. Klučka,

generálny advokát: A. Tizzano,

tajomník: C. Strömholm, referentka,

so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní zo 17. novembra 2005,

so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:

–       Försäkringskassan, pôvodne Riksförsäkringsverket, v zastúpení: H. Almström, splnomocnená zástupkyňa,

–       švédska vláda, v zastúpení: A. Kruse, splnomocnený zástupca,

–       Komisia Európskych spoločenstiev, v zastúpení: D. Martin a K. Simonsson, splnomocnení zástupcovia,

so zreteľom na rozhodnutie prijaté po vypočutí generálneho advokáta, že vec bude prejednaná bez jeho návrhov,

vyhlásil tento

Rozsudok

1       Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 48 Zmluvy ES (zmenený, teraz článok 39 ES).

2       Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi pani Rockler a švédskou vnútroštátnou správou sociálneho zabezpečenia (Försäkringskassan, pôvodne Riksförsäkringsverket) v súvislosti so zohľadnením obdobia činnosti pani Rockler, počas ktorého bola poistená v spoločnom systéme zdravotného poistenia Európskych spoločenstiev, na účely výpočtu výšky rodičovských príspevkov.

 Právny rámec

3       Kapitola 4 švédskeho zákona o systéme sociálneho zabezpečenia [lag (1962:381) om allmän försäkring, ďalej len „AFL“] obsahuje ustanovenia o rodičovských príspevkoch.

4       Podľa kapitoly 4 článku 3 AFL sa rodičovské príspevky poskytujú rodičom po dobu nepresahujúcu 450 dní po narodení dieťaťa, a to najneskôr do veku 8 rokov dieťaťa alebo do ukončenia prvého roku školskej dochádzky, ak v čase tohto ukončenia je dieťa staršie ako 8 rokov.

5       Podľa kapitoly 4 článku 6 AFL je minimálna výška rodičovského príspevku 60 SEK na deň (ďalej len „zaručená úroveň“). Okrem toho sa uvádza, že v priebehu prvých 180 dní výška rodičovského príspevku zodpovedá dennej nemocenskej dávke, ak bol rodič poistený v zdravotnej poisťovni vo výške presahujúcej zaručenú úroveň, a to najmenej počas 240 po sebe nasledujúcich dní pred narodením dieťaťa alebo pred predpokladaným dátumom jeho narodenia.

6       V súlade s kapitolou 3 článkom 2 AFL sa denné nemocenské dávky vypočítavajú na základe ročného príjmu, ktorý môže plynúť poistencovi, ak nedôjde k zmene jeho postavenia, z odmien za pracovnú činnosť vo Švédsku.

 Spor vo veci samej a prejudiciálna otázka

7       Pani Rockler, ktorá je švédskou štátnou príslušníčkou, pracovala do 15. októbra 1996 ako vedúca kabíny letov pre jednu leteckú spoločnosť, potom od 16. októbra 1996 do 31. decembra 1997 pracovala ako sekretárka v Komisii Európskych spoločenstiev v Bruseli. Od 1. januára 1998 sa opäť vrátila k povolaniu letušky. Dňa 2. júla 1998 sa jej narodila dcéra.

8       Švédska vnútroštátna správa sociálneho zabezpečenia rozhodnutiami zo 16. januára a 20. marca 1998 zamietla pani Rockler poskytnutie rodičovských príspevkov zodpovedajúcich denným nemocenským dávkam v priebehu prvých 180 dní rodičovskej dovolenky, pretože nebola poistená vo vnútroštátnom systéme zdravotného poistenia vo výške presahujúcej zaručenú úroveň a to najmenej počas 240 po sebe nasledujúcich dní pred predpokladaným dátumom narodenia dieťaťa, pretože ani nemala byť, a pretože nemá potvrdenie o poistení podľa právnej úpravy iného členského štátu.

9       Pani Rockler podala žalobu proti týmto rozhodnutiam na länsrätten i Skåne län, ktorý ich zrušil rozhodnutím z 24. marca 1999.

10     Vnútroštátna správa sociálneho zabezpečenia podala proti tomuto rozhodnutiu odvolanie na Kammarrätten i Göteborg, ktorý ho zmenil rozsudkom z 27. decembra 2000.

11     Pani Rockler podala dovolanie proti tomuto rozsudku na vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania.

12     Za týchto okolností Regeringsrätten rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru túto prejudiciálnu otázku:

„Majú sa ustanovenia článku [48 Zmluvy] vykladať v tom zmysle, že v prípade uplatnenia ustanovenia vnútroštátneho práva, ktoré stanovuje, že pracovník musí byť poistený určité minimálne obdobie preto, aby mohol dostávať počas rodičovskej dovolenky príspevky vo výške zodpovedajúcej denným nemocenským dávkam, musí zaúčtovanie zahŕňať obdobie, počas ktorého bol pracovník poistený v spoločnom systéme zdravotného poistenia v súlade s pravidlami Služobného poriadku úradníkov Európskych spoločenstiev?“

 O prejudiciálnej otázke

13     Vnútroštátny súd sa svojou otázkou v podstate pýta, či sa má v prípade uplatnenia vnútroštátnej právnej úpravy, akou je právna úprava sporná vo veci samej, článok 48 Zmluvy vykladať v tom zmysle, že obdobie činnosti, počas ktorého bol pracovník poistený v spoločnom systéme zdravotného poistenia Európskych spoločenstiev, sa má zohľadniť.

14     Podľa ustálenej judikatúry sa na každého štátneho príslušníka členského štátu Spoločenstva, ktorý nezávisle od svojho bydliska alebo národnosti využil právo na voľný pohyb pracovníkov a ktorý vykonával pracovnú činnosť v inom členskom štáte, ako je štát jeho bydliska, vzťahuje uplatnenie článku 48 Zmluvy (rozsudky z 12. decembra 2002, De Groot, C‑385/00, Zb. s. I‑11819, bod 76; z 2. októbra 2003, Van Lent, C‑232/01, Zb. s. I‑11525, bod 14, a z 13. novembra 2003, Schilling a Fleck-Schilling, C‑209/01, Zb. s. I‑13389, bod 23).

15     Okrem toho treba pripomenúť, že úradník Európskych spoločenstiev sa považuje za migrujúceho pracovníka. Z ustálenej judikatúry totiž tiež vyplýva, že štátny príslušník členského štátu Spoločenstva, ktorý pracuje v inom členskom štáte, ako je štát jeho pôvodu, nestráca postavenie pracovníka v zmysle článku 48 ods. 1 Zmluvy z dôvodu, že vykonáva zamestnanie v medzinárodnej organizácii, aj keď podmienky jeho vstupu a pobytu v krajine, v ktorej pracuje, sú osobitne upravené medzinárodnou zmluvou (rozsudky z 15. marca 1989, Echternach a Moritz, 389/87 a 390/87, Zb. s. 723, bod 11; Schilling a Fleck-Schilling, už citovaný, bod 28, a zo 16. decembra 2004, My, C‑293/03, Zb. s. I‑12013, bod 37).

16     Z toho vyplýva, že pracovníkovi, ktorý je štátnym príslušníkom členského štátu, tak ako pani Rockler by nemalo byť odmietnuté požívanie práv a sociálnych výhod, ktoré mu priznáva článok 48 Zmluvy (rozsudky Echternach a Moritz, už citovaný, bod 12, a My, už citovaný, bod 38).

17     Súdny dvor tiež rozhodol, že cieľom súhrnu ustanovení Zmluvy o voľnom pohybe osôb je uľahčiť pre štátnych príslušníkov členských štátov Spoločenstva výkon akejkoľvek pracovnej činnosti na celom území Spoločenstva a bránia opatreniam, ktoré by mohli znevýhodniť týchto príslušníkov, ak si želajú vykonávať ekonomickú činnosť na území iného členského štátu (rozsudky zo 7. júla 1992, Singh, C‑370/90, Zb. s. I‑4265, bod 16; De Groot, už citovaný, bod 77, a Van Lent, už citovaný, bod 15).

18     V tejto súvislosti ustanovenia, ktoré bránia štátnemu príslušníkovi členského štátu opustiť štát jeho pôvodu na to, aby vykonal svoje právo na voľný pohyb, alebo ho od toho odrádzajú, predstavujú prekážky tejto slobody, aj keď sa uplatňujú nezávisle od národnosti dotknutých pracovníkov (rozsudky De Groot, už citovaný, bod 78; Van Lent, už citovaný, bod 16, a Schilling a Fleck-Schilling, už citovaný, bod 25).

19     Vnútroštátna právna úprava, ktorá nezohľadňuje pri výpočte výšky rodičovských príspevkov obdobie činnosti vykonávané v spoločnom systéme zdravotného poistenia Európskych spoločenstiev, môže odrádzať štátnych príslušníkov členského štátu od toho, aby ho opustili s cieľom vykonávať pracovnú činnosť v inštitúcii Európskej únie so sídlom na území iného členského štátu, keďže prijatím zamestnania v takejto inštitúcii by stratili nárok na rodinný príspevok podľa vnútroštátneho systému zdravotného poistenia, pričom na tento príspevok by mali právo, keby neprijali toto zamestnanie (pozri v tomto zmysle rozsudok My, už citovaný, bod 47).

20     Z uvedeného vyplýva, že vnútroštátna právna úprava, akou je právna úprava sporná vo veci samej, predstavuje prekážku voľného pohybu pracovníkov, ktorú v zásade zakazuje článok 48 Zmluvy.

21     Treba však preskúmať, či možno túto prekážku odôvodniť s ohľadom na ustanovenia Zmluvy.

22     Podľa judikatúry Súdneho dvora opatrenie obmedzujúce základné slobody zaručené Zmluvou možno odôvodniť iba vtedy, ak sleduje legitímny cieľ zlučiteľný so Zmluvou a dodržiava zásadu proporcionality. Na to je potrebné, aby toto opatrenie bolo spôsobilé zabezpečiť dosiahnutie cieľa, ktorý sleduje, a nešlo nad rámec toho, čo je nevyhnutné na jeho dosiahnutie (pozri najmä rozsudky z 31. marca 1993, Kraus, C‑19/92, Zb. s. I‑1663, bod 32, a z 26. novembra 2002, Oteiza Olazabal, C‑100/01, Zb. s. I‑10981, bod 43).

23     Švédska vláda uvádza, že AFL vychádza z objektívnych úvah nezávislých od národnosti dotknutých osôb a legitímne proporcionálnych k sledovanému cieľu boja proti zneužívaniu uplatňovania zásady zaúčtovania období poistenia. Podľa tejto vlády priznanie vyšších rodičovských príspevkov, ako je zaručená úroveň migrujúcim pracovníkom, ktorí vykonávajú pracovnú činnosť v inštitúcii Európskej únie, by predstavovalo významnú finančnú záťaž pre vnútroštátne systémy sociálneho zabezpečenia takej povahy, že členské štáty, ktoré ako Švédske kráľovstvo poskytujú vysoké rodičovské príspevky, budú nútené znížiť ich výšku.

24     V tejto súvislosti úvahy čisto ekonomickej povahy nemôžu odôvodniť porušenie práv, ktoré plynú jednotlivcom z ustanovení Zmluvy zaručujúcich voľný pohyb pracovníkov.

25     Okrem toho treba pripomenúť, že k dôvodom, ktoré môže členský štát uviesť, musí byť priložená analýza spôsobilosti a proporcionality obmedzujúceho opatrenia prijatého týmto členským štátom (rozsudok z 18. marca 2004, Leichtle, C‑8/02, Zb. s. I‑2641, bod 45).

26     V prejednávanej veci treba uviesť, že táto analýza chýba. Švédska vláda sa totiž bez toho, aby predložila konkrétne prvky podporujúce jej argumentáciu, obmedzuje na to, že naznačuje hypotetickú finančnú záťaž pre vnútroštátny systém sociálneho zabezpečenia, ak sa zohľadní pri uplatňovaní kapitoly 4 článku 6 AFL obdobie činnosti vykonané migrujúcim pracovníkom v spoločnom systéme zdravotného poistenia Európskych spoločenstiev.

27     Z uvedeného vyplýva, že prekážka voľného pohybu pracovníkov vyplývajúca z odmietnutia zohľadniť pri výpočte výšky rodičovských príspevkov obdobia činnosti vykonávané migrujúcimi pracovníkmi v spoločnom systéme zdravotného poistenia Európskych spoločenstiev nie je odôvodnená.

28     Za týchto okolností treba na prejudiciálnu otázku odpovedať tak, že článok 48 Zmluvy treba vykladať v tom zmysle, že v prípade uplatnenia vnútroštátnej právnej úpravy, akou je právna úprava sporná vo veci samej, sa má zohľadniť obdobie činnosti, počas ktorého bol pracovník poistený v spoločnom systéme zdravotného poistenia Európskych spoločenstiev.

 O trovách

29     Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (druhá komora) rozhodol takto:

Článok 48 Zmluvy ES (zmenený, teraz článok 39 ES) treba vykladať v tom zmysle, že v prípade uplatnenia vnútroštátnej právnej úpravy, akou je právna úprava sporná vo veci samej, sa má zohľadniť obdobie činnosti, počas ktorého bol pracovník poistený v spoločnom systéme zdravotného poistenia Európskych spoločenstiev.

Podpisy

---

* Jazyk konania: švédčina.