This document is an excerpt from the EUR-Lex website
Document E2014C0271
EFTA Surveillance Authority Decision No 271/14/COL of 9 July 2014 amending for the 97th time the procedural and substantive rules in the field of State aid by adopting new Guidelines for research and development and innovation [2015/1359]
Rozhodnutie Dozorného úradu EZVO č. 271/14/COL z 9. júla 2014, ktorým sa deväťdesiaty siedmykrát menia procesnoprávne a hmotnoprávne pravidlá v oblasti štátnej pomoci schválením usmernení pre štátnu pomoc na výskum, vývoj a inovácie [2015/1359]
Rozhodnutie Dozorného úradu EZVO č. 271/14/COL z 9. júla 2014, ktorým sa deväťdesiaty siedmykrát menia procesnoprávne a hmotnoprávne pravidlá v oblasti štátnej pomoci schválením usmernení pre štátnu pomoc na výskum, vývoj a inovácie [2015/1359]
Ú. v. EÚ L 209, 6.8.2015, p. 17–47
(BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, HR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)
In force
Relation | Act | Comment | Subdivision concerned | From | To |
---|---|---|---|---|---|
Replacement | E1994C0004 | Čiastočné nahradenie | 26/08/2015 |
6.8.2015 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
L 209/17 |
ROZHODNUTIE DOZORNÉHO ÚRADU EZVO
č. 271/14/COL
z 9. júla 2014,
ktorým sa deväťdesiaty siedmykrát menia procesnoprávne a hmotnoprávne pravidlá v oblasti štátnej pomoci schválením usmernení pre štátnu pomoc na výskum, vývoj a inovácie [2015/1359]
DOZORNÝ ÚRAD EZVO (ďalej len „dozorný úrad“),
SO ZRETEĽOM na Dohodu o Európskom hospodárskom priestore (ďalej len „Dohoda o EHP“), a najmä na jej články 61 až 63 a na jej protokol 26,
SO ZRETEĽOM na Dohodu medzi štátmi EZVO o zriadení dozorného úradu a súdu (ďalej len „Dohoda o dozore a súde“), a najmä na jej článok 5 ods. 2 písm. b) a článok 24 a článok 1 časti I protokolu 3 k Dohode o dozore a súde,
keďže:
Podľa článku 24 Dohody o dozore a súde uvedie dozorný úrad do platnosti ustanovenia Dohody o EHP týkajúce sa štátnej pomoci.
podľa článku 5 ods. 2 písm. b) Dohody o dozore a súde vydáva dozorný úrad oznámenia alebo usmernenia o otázkach, ktorými sa zaoberá Dohoda o EHP, pokiaľ to táto dohoda alebo Dohoda o dozore a súde výslovne stanovuje alebo pokiaľ to dozorný úrad považuje za nevyhnutné.
Európska komisia 21. mája 2014 uverejnila „Oznámenie Komisie – Rámec pre štátnu pomoc na výskum, vývoj a inovácie“ (1). V uvedenom rámci sa stanovujú podmienky, ktoré určujú, či verejné financovanie výskumu, vývoja a inovácií môže predstavovať štátnu pomoc, a ak ide o štátnu pomoc, podmienky jej zlučiteľnosti. Uplatňujú sa od 1. júla 2014.
Tento rámec má význam aj pre Európsky hospodársky priestor.
Má sa zabezpečiť rovnaké uplatňovanie pravidiel štátnej pomoci pre EHP v rámci Európskeho hospodárskeho priestoru v súlade s cieľom vytvorenia homogénneho Európskeho hospodárskeho priestoru, ktorý ustanovuje článok 1 Dohody o EHP.
Podľa bodu II v časti VŠEOBECNÉ na konci prílohy XV k Dohode o EHP má dozorný úrad po konzultácii s Komisiou prijať nové usmernenia, ktoré zodpovedajú usmerneniam prijatým Európskou komisiou,
PO KONZULTÁCII s Európskou komisiou,
PO KONZULTÁCII so štátmi EZVO listom z 26. júna 2014 o tejto veci,
PRIJAL TOTO ROZHODNUTIE:
Článok 1
Hmotnoprávne pravidlá v oblasti štátnej pomoci sa menia zavedením nových usmernení pre štátnu pomoc na výskum, vývoj a inovácie. Tieto nové usmernenia sú pripojené k tomuto rozhodnutiu a sú jeho neoddeliteľnou súčasťou.
Článok 2
Iba anglické znenie je autentické.
V Bruseli 9. júla 2014
Za Dozorný úrad EZVO
Oda Helen SLETNES
predsedníčka
Helga JÓNSDÓTTIR
členka kolégia
(1) Ú. v. EÚ C 198, 27.6.2014, s. 1.
PRÍLOHA
ŠTÁTNA POMOC NA VÝSKUM, VÝVOJ A INOVÁCIE (1)
ÚVOD | 20 |
1. |
ROZSAH UPLATŇOVANIA A VYMEDZENIE POJMOV | 21 |
1.1. |
Rozsah uplatňovania | 21 |
1.2. |
Opatrenia pomoci, na ktoré sa vzťahujú tieto usmernenia | 22 |
1.3. |
Vymedzenie pojmov | 23 |
2. |
ŠTÁTNA POMOC V ZMYSLE ČLÁNKU 61 ODS. 1 DOHODY O EHP | 26 |
2.1. |
Organizácie venujúce sa výskumu a šíreniu poznatkov a výskumné infraštruktúry ako príjemcovia štátnej pomoci | 26 |
2.1.1. |
Verejné financovanie nehospodárskych činností | 26 |
2.1.2. |
Verejné financovanie hospodárskych činností | 27 |
2.2. |
Nepriama štátna pomoc pre podniky prostredníctvom verejne financovaných organizácií venujúcich sa výskumu a šíreniu poznatkov a výskumných infraštruktúr | 28 |
2.2.1. |
Výskum v mene podnikov (zmluvný výskum alebo výskumné služby) | 28 |
2.2.2. |
Spolupráca s podnikmi | 29 |
2.3. |
Verejné obstarávanie výskumných a vývojových služieb | 30 |
3. |
SPOLOČNÉ ZÁSADY POSUDZOVANIA | 31 |
4. |
POSÚDENIE ZLUČITEĽNOSTI POMOCI NA VÝSKUM, VÝVOJ A INOVÁCIE | 31 |
4.1. |
Príspevok k jasne vymedzenému cieľu spoločného záujmu | 32 |
4.1.1. |
Všeobecné podmienky | 32 |
4.1.2. |
Dodatočné podmienky pre individuálnu pomoc | 32 |
4.2. |
Potreba štátneho zásahu | 33 |
4.2.1. |
Všeobecné podmienky | 33 |
4.2.2. |
Dodatočné podmienky pre individuálnu pomoc | 34 |
4.3. |
Vhodnosť opatrenia pomoci | 34 |
4.3.1. |
Vhodnosť alternatívnych politických nástrojov | 34 |
4.3.2. |
Vhodnosť rôznych nástrojov pomoci | 35 |
4.4. |
Stimulačný účinok | 35 |
4.4.1. |
Všeobecné podmienky | 35 |
4.4.2. |
Dodatočné podmienky pre individuálnu pomoc | 36 |
4.5. |
Primeranosť pomoci | 37 |
4.5.1. |
Všeobecné podmienky | 37 |
4.5.2. |
Dodatočné podmienky pre individuálnu pomoc | 39 |
4.6. |
Zabránenie neprípustným negatívnym účinkom na hospodársku súťaž a obchod | 40 |
4.6.1. |
Všeobecné úvahy | 40 |
4.6.2. |
Schémy pomoci | 42 |
4.6.3. |
Dodatočné podmienky pre individuálnu pomoc | 42 |
4.7. |
Transparentnosť | 44 |
5. |
HODNOTENIE | 44 |
6. |
PREDKLADANIE SPRÁV A MONITOROVANIE | 45 |
7. |
UPLATNITEĽNOSŤ | 45 |
8. |
PRESKÚMANIE | 45 |
Príloha I – |
Oprávnené náklady | 46 |
Príloha II – |
Maximálne intenzity pomoci | 47 |
ÚVOD
1. |
S cieľom zabrániť tomu, aby štátne dotácie narušovali hospodársku súťaž v rámci Európskeho hospodárskeho priestoru (ďalej len „EHP“) a ovplyvňovali obchod medzi zmluvnými stranami Dohody o EHP (ďalej len „zmluvné strany“) spôsobom, ktorý je v rozpore so spoločným záujmom, sa v článku 61 ods. 1 Dohody o EHP stanovuje zásada, že štátna pomoc je zakázaná. V určitých prípadoch však takáto pomoc môže byť zlučiteľná s uplatňovaním Dohody o EHP na základe jej článkov 61 ods. 2 a 61 ods. 3 |
2. |
Podpora výskumu, vývoja a inovácií je významným cieľom EHP stanoveným v článku 1 ods. 2 písm. f) a v článku 78 Dohody o EHP, v ktorých sa uvádza potreba spolupráce medzi zmluvnými stranami na tomto poli (2). Hlavným cieľom je posilňovať vedeckú a technologickú základňu európskeho priemyslu a podporovať zvyšovanie jej medzinárodnej konkurencieschopnosti. |
3. |
Európska komisia (ďalej len „Komisia“) v stratégii Európa 2020 (3) označila výskum a vývoj za kľúčové hybné sily dosahovania cieľov inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu. Komisia v tejto súvislosti stanovila hlavný cieľ, podľa ktorého by mala úroveň investícií do výskumu a vývoja do roku 2020 dosiahnuť 3 % hrubého domáceho produktu Európskej únie (ďalej len „HDP“). Na podporu pokroku v oblasti výskumu, vývoja a inovácií sa v stratégii Európa 2020 navrhuje najmä hlavná iniciatíva s názvom Inovácia v Únii (4), ktorej cieľom je zlepšiť rámcové podmienky a prístup k financovaniu, aby sa zabezpečilo, že inovatívne myšlienky budú viesť k vytvoreniu výrobkov a služieb pozitívne vplývajúcich na tvorbu rastu a pracovných miest (5). V oznámení s názvom Európa 2020 sa uvádza, že politika štátnej pomoci môže „aktívne a pozitívne prispieť […] podnecovaním a podporovaním iniciatív pre inovatívnejšie, účinnejšie a ekologickejšie technológie a zároveň uľahčovaním prístupu k investíciám, rizikovému kapitálu a financovaniu výskumu a rozvoja“. |
4. |
I keď sa všeobecne uznáva, že konkurenčné trhy zväčša prinášajú efektívne výsledky z hľadiska cien, produkcie a využívania zdrojov, v prípade zlyhaní trhu (6) môže zásah štátu zlepšiť fungovanie trhov a prispieť tým k inteligentnému, udržateľnému a inkluzívnemu rastu. V kontexte výskumu, vývoja a inovácií môže zlyhanie trhu nastať napríklad preto, že účastníci trhu bežne nezohľadňujú (pozitívne) externality, ktoré vzniknú iným subjektom v hospodárstve, a preto sa venujú činnostiam v oblasti výskumu, vývoja a inovácií na úrovni, ktor je z pohľadu spoločnosti príliš nízka. Podobne sa v prípade projektov v oblasti výskumu, vývoja a inovácií môže vyskytnúť problém nedostatočného prístupu k financovaniu (v dôsledku asymetrických informácií) alebo koordinácie medzi podnikmi. Štátna pomoc na výskum, vývoj a inovácie môže byť preto zlučiteľná s fungovaním Dohody o EHP, ak možno očakávať, že zmierni zlyhanie trhu tým, že podporí realizáciu dôležitého projektu spoločného európskeho záujmu alebo uľahčí rozvoj určitých hospodárskych činností, a ak následné narušenie hospodárskej súťaže a obchodu nie je v rozpore so spoločným záujmom. |
5. |
Pomoc na výskum, vývoj a inovácie bude oprávnená predovšetkým na základe článku 61 ods. 3 písm. b) a c) Dohody o EHP, podľa ktorých môže Dozorný úrad EZVO (ďalej len „dozorný úrad“) posúdiť za zlučiteľnú s fungovaním Dohody o EHP štátnu pomoc na podporu vykonávania dôležitého projektu spoločného európskeho záujmu alebo na uľahčenie rozvoja určitých hospodárskych činností za predpokladu, že táto pomoc nepriaznivo neovplyvní podmienky obchodu tak, že by to bolo v rozpore so spoločným záujmom. |
6. |
V oznámení o modernizácii štátnej pomoci (7) Komisia oznámila tri ciele, ktoré touto modernizáciou sleduje:
|
7. |
V oznámení Komisia vyzýva najmä k spoločnému prístupu k revízii jednotlivých usmernení a rámcov so zreteľom na posilňovanie vnútorného trhu prostredníctvom podpory zvyšovania účinnosti verejných výdavkov na základe lepšieho príspevku štátnej pomoci k cieľom spoločného záujmu a väčšej kontroly stimulačného účinku, ďalej prostredníctvom obmedzenia pomoci na minimum a predchádzania možným negatívnym účinkom pomoci na hospodársku súťaž a obchod. Dozorný úrad podporuje modernizačnú iniciatívu Komisie. Vzhľadom na to sú podmienky zlučiteľnosti stanovené v týchto usmerneniach založené na uvedenom spoločnom prístupe. |
1. ROZSAH UPLATŇOVANIA A VYMEDZENIE POJMOV
1.1. Rozsah uplatňovania
8. |
Zásady stanovené v týchto usmerneniach sa vzťahujú na štátnu pomoc na výskum, vývoj a inovácie vo všetkých odvetviach upravených Dohodou o EHP. Usmernenia sa preto uplatňujú na odvetvia, ktoré podliehajú osobitným pravidlám EHP pre štátnu pomoc, pokiaľ tieto pravidlá neobsahujú odlišné ustanovenia. |
9. |
Financovanie, ktoré centrálne spravujú inštitúcie, agentúry, spoločné podniky alebo iné orgány Európskej únie a ktoré nie je priamo ani nepriamo pod kontrolou štátov EZVO (8), nepredstavuje štátnu pomoc. Ak je takéto financovanie kombinované so štátnou pomocou, potom sa bude len táto štátna pomoc zohľadňovať pri určovaní toho, či sú dodržané prahové hodnoty vymedzujúce notifikačnú povinnosť a maximálne intenzity pomoci, alebo, v kontexte týchto usmernení, len táto štátna pomoc bude podliehať posúdeniu zlučiteľnosti. |
10. |
Z rozsahu uplatňovania týchto usmernení je vylúčená pomoc na výskum, vývoj a inovácie pre firmy v ťažkostiach, vymedzené na účely tohto rámca v usmerneniach dozorného úradu o štátnej pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu firiem v ťažkostiach (9), v zmenenom alebo nahradenom znení. |
11. |
Pri posudzovaní pomoci na výskum, vývoj a inovácie poskytnutej príjemcovi, voči ktorému je nárokované vrátenie pomoci na základe predchádzajúceho rozhodnutia dozorného úradu, v ktorom bola pomoc označená za neoprávnenú a nezlučiteľnú s fungovaním Dohody o EHP, dozorný úrad zohľadní výšku pomoci, ktorá sa ešte má vymôcť (10). |
1.2. Opatrenia pomoci, na ktoré sa vzťahujú tieto usmernenia
12. |
Dozorný úrad určil niekoľko opatrení v oblasti výskumu, vývoja a inovácií, pri ktorých môže byť štátna pomoc za osobitných podmienok zlučiteľná s fungovaním Dohody o EHP:
|
13. |
Štáty EZVO musia notifikovať pomoc na výskum, vývoj a inovácie podľa článku 1 ods. 3 časti I protokolu 3 k Dohode o dozore a súde, okrem opatrení, ktoré spĺňajú podmienky stanovené v nariadení o skupinovej výnimke začlenenom do Dohody o EHP. |
14. |
V týchto usmerneniach sa stanovujú kritériá zlučiteľnosti pre schémy pomoci na výskum, vývoj a inovácie a individuálnu pomoc, ktoré podliehajú notifikačnej povinnosti a musia sa posudzovať na základe článku 61 ods. 3 písm. c) Dohody o EHP (13). |
1.3. Vymedzenie pojmov
15. |
Na účely týchto usmernení sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:
|
2. ŠTÁTNA POMOC V ZMYSLE ČLÁNKU 61 ODS. 1 DOHODY O EHP
16. |
Štátnu pomoc vo všeobecnosti predstavuje každé opatrenie, ktoré spĺňa kritériá stanovené v článku 61 ods. 1 Dohody o EHP. Dozorný úrad v tomto oddiele objasňuje, ako chápe pojem štátna pomoc v situáciách, ktoré sú typické pre činnosti v oblasti výskumu, vývoja a inovácií, bez toho, aby tým bol dotknutý výklad Súdneho dvora Európskej únie a Súdu EZVO. |
2.1. Organizácie venujúce sa výskumu a šíreniu poznatkov a výskumné infraštruktúry ako príjemcovia štátnej pomoci
17. |
Organizácie venujúce sa výskumu a šíreniu poznatkov (ďalej len „výskumné organizácie“) a výskumné infraštruktúry sú príjemcami štátnej pomoci, ak ich verejné financovanie spĺňa všetky podmienky stanovené v článku 61 ods. 1 Dohody o EHP. V súlade s judikatúrou Súdu EZVO a Súdneho dvora Európskej únie musí príjemca musí spĺňať podmienky na to, aby mohol byť označený za podnik, čo však nezávisí od jeho právneho postavenia, t. j. či je zriadený podľa verejného alebo súkromného práva, ani od jeho ekonomickej povahy, t. j. či sa snaží vytvárať zisk alebo nie. Na to, aby boli splnené podmienky pre označenie príjemcu za podnik, je rozhodujúce skôr to, či vykonáva hospodársku činnosť spočívajúcu v poskytovaní výrobkov alebo služieb na danom trhu (17). |
2.1.1. Verejné financovanie nehospodárskych činností
18. |
Ak ten istý subjekt vykonáva činnosti hospodárskej aj nehospodárskej povahy, verejné financovanie nehospodárskych činností nebude patriť do rozsahu článku 61 ods. 1 Dohody o EHP, ak tieto dva druhy činností a ich náklady, financovanie a príjmy možno jasne oddeliť, aby sa účinne zabránilo krížovej dotácii hospodárskej činnosti. Dokladom o správnom pridelení nákladov, financovania a príjmov môžu byť ročné účtovné závierky príslušného subjektu. |
19. |
Dozorný úrad zastáva názor, že nehospodársky charakter majú vo všeobecnosti tieto činnosti:
|
20. |
Ak sa určitá výskumná organizácia alebo výskumná infraštruktúra využíva na hospodárske aj nehospodárske činnosti, pravidlá štátnej pomoci sa vzťahujú na verejné financovanie iba v tom rozsahu, v akom toto financovanie pokrýva náklady spojené s hospodárskymi činnosťami (23). Ak sa výskumná organizácia alebo výskumná infraštruktúra využíva takmer výlučne na nehospodársku činnosť, na jej financovanie sa nemusia vzťahovať pravidlá štátnej pomoci za predpokladu, že jej hospodárske využitie zostáva čisto vedľajšie, tzn. že ide o činnosť, ktorá je priamo spojená s prevádzkou výskumnej organizácie alebo výskumnej infraštruktúry a je pre ňu nevyhnutná alebo je neoddeliteľne previazaná s hlavným využitím na činnosti nehospodárskeho charakteru a jej rozsah je obmedzený. Na účely tohto rámca bude podľa dozorného úradu táto podmienka splnená v prípade, že na hospodárske činnosti sa budú spotrebúvať presne tie isté vstupy (napríklad materiál, zariadenia, pracovná sila a fixný kapitál) ako na nehospodárske činnosti, a v prípade, že kapacita pridelená každoročne na takéto hospodárske činnosti nepresiahne 20 % celkovej ročnej kapacity príslušného subjektu. |
2.1.2. Verejné financovanie hospodárskych činností
21. |
Bez toho, aby bol dotknutý bod 20, ak sa výskumné organizácie alebo výskumné infraštruktúry využívajú na vykonávanie hospodárskych činností, ako je prenajímanie zariadení alebo laboratórií podnikom, poskytovanie služieb podnikom alebo vykonávanie zmluvného výskumu, verejné financovanie uvedených hospodárskych činností sa bude vo všeobecnosti považovať za štátnu pomoc. |
22. |
Dozorný úrad však nebude považovať výskumnú organizáciu alebo výskumnú infraštruktúru za príjemcu štátnej pomoci, ak táto výskumná organizácia alebo výskumná infraštruktúra koná iba ako sprostredkovateľ, ktorý prevádza všetko verejné financovanie a akékoľvek výhody plynúce z takéhoto financovania na konečných príjemcov. Vo všeobecnosti ide o prípady, keď:
|
23. |
Ak sú splnené podmienky stanovené v bode 22, pravidlá štátnej pomoci sa uplatňujú na úrovni konečných príjemcov. |
2.2. Nepriama štátna pomoc pre podniky prostredníctvom verejne financovaných organizácií venujúcich sa výskumu a šíreniu poznatkov a výskumných infraštruktúr
24. |
Otázka, či a za akých podmienok získajú podniky výhodu v zmysle článku 61 ods. 1 Dohody o EHP v prípadoch zmluvného výskumu alebo výskumných služieb poskytovaných výskumnou organizáciou alebo výskumnou infraštruktúrou, ako aj v prípadoch spolupráce s výskumnou organizáciou alebo výskumnou infraštruktúrou, sa musí zodpovedať v súlade so všeobecnými zásadami štátnej pomoci. Na tento účel môže byť potrebné posúdiť najmä to, či správanie výskumnej organizácie alebo výskumnej infraštruktúry možno pripísať štátu (24). |
2.2.1. Výskum v mene podnikov (zmluvný výskum alebo výskumné služby)
25. |
Ak sa výskumná organizácia alebo výskumná infraštruktúra využíva na vykonávanie zmluvného výskumu alebo poskytovanie výskumnej služby podniku, ktorý spravidla stanoví podmienky zmluvy, vlastní výsledky výskumných činností a nesie riziko neúspechu, podniku nebude spravidla prevedená žiadna štátna pomoc, ak je výskumnej organizácii alebo výskumnej infraštruktúre vyplatená primeraná odmena za jej služby, najmä v prípade, keď je splnená jedna z týchto podmienok:
|
26. |
Ak si výskumná organizácia alebo výskumná infraštruktúra ponecháva vlastníctvo práv duševného vlastníctva alebo prístupové práva k právam duševného vlastníctva, môže byť ich trhová hodnota odpočítaná od ceny splatnej za príslušné služby. |
2.2.2. Spolupráca s podnikmi
27. |
Projekt sa považuje za projekt realizovaný prostredníctvom efektívnej spolupráce, ak aspoň dve nezávislé strany sledujú spoločný cieľ na základe deľby práce a spoločne definujú jeho rozsah, podieľajú sa na jeho návrhu, prispievajú k jeho realizácii a delia sa o jeho finančné, technologické, vedecké a iné riziká, ako aj jeho výsledky. Náklady na projekt môže znášať v plnej výške jedna alebo viacero strán, čím sa ostatné strany odbremenia od jeho finančných rizík. Podmienky projektu spolupráce, najmä pokiaľ ide o príspevky na jeho náklady, spoločné znášanie rizík a využívanie výsledkov, šírenie výsledkov, prístup k právam duševného vlastníctva a pravidlá ich prideľovania, musia byť stanovené pred začatím projektu (26). Zmluvný výskum a poskytovanie výskumných služieb sa nepovažujú za formy spolupráce. |
28. |
Dozorný úrad v prípade projektov spolupráce vykonávaných spoločne podnikmi a výskumnými organizáciami alebo výskumnými infraštruktúrami vychádza z toho, že zúčastneným podnikom sa prostredníctvom uvedených subjektov v dôsledku priaznivých podmienok spolupráce neposkytuje žiadna nepriama štátna pomoc, ak je splnená jedna z týchto podmienok:
|
29. |
Na účely bodu 28 písm. d) vychádza dozorný úrad z toho, že prijatá kompenzácia zodpovedá trhovej cene, ak príslušným výskumným organizáciám alebo výskumným infraštruktúram umožní v plnej miere využívať hospodársky prospech z uvedených práv v prípade, keď je splnená jedna z týchto podmienok:
|
30. |
Ak nie je splnená žiadna z podmienok uvedených v bode 28, celková hodnota príspevku výskumných organizácií alebo výskumných infraštruktúr na projekt sa bude považovať za výhodu pre spolupracujúce podniky, na ktorú sa vzťahujú pravidlá štátnej pomoci. |
2.3. Verejné obstarávanie výskumných a vývojových služieb
31. |
Verejní obstarávatelia môžu obstarávať výskumné a vývojové služby od podnikov prostredníctvom výhradného vývoja aj obstarávania vo fáze pred komerčným využitím (27). |
32. |
Ak sa pre verejné obstarávanie uskutoční verejná súťaž v súlade s platnými smernicami (28), dozorný úrad bude vo všeobecnosti vychádzať z toho, že podnikom dodávajúcim príslušné služby (29) sa neposkytuje nijaká štátna pomoc v zmysle článku 61 ods. 1 Dohody o EHP. |
33. |
Vo všetkých ostatných prípadoch vrátane obstarávania vo fáze pred komerčným využitím bude dozorný úrad vychádzať z toho, že podnikom sa neposkytuje žiadna štátna pomoc, ak cena zaplatená za príslušné služby v plnej miere odráža trhovú hodnotu výhod nadobudnutých verejným obstarávateľom a riziká podstúpené zúčastnenými poskytovateľmi, najmä ak sú splnené všetky tieto podmienky:
|
34. |
Ak nie sú splnené podmienky uvedené v bode 33, štáty EZVO môžu vychádzať z individuálneho posúdenia podmienok zmluvy medzi verejným obstarávateľom a podnikom bez toho, aby bola dotknutá všeobecná povinnosť notifikovať pomoc na výskum, vývoj a inovácie podľa článku 1 ods. 3 časti I protokolu 3 k Dohode o dozore a súde. |
3. SPOLOČNÉ ZÁSADY POSUDZOVANIA
35. |
Na posúdenie toho, či notifikované opatrenie pomoci možno považovať za zlučiteľné s fungovaním Dohody o EHP, dozorný úrad vo všeobecnosti analyzuje, či návrh opatrenia pomoci zabezpečuje pozitívny vplyv opatrenia pomoci na dosiahnutie cieľa spoločného záujmu, ktorý prevažuje nad jeho možnými negatívnymi účinkami na obchod a hospodársku súťaž. |
36. |
Komisia v oznámení o modernizácii štátnej pomoci z 8. mája 2012 vyzýva k určeniu a vymedzeniu spoločných zásad, na základe ktorých sa posudzuje zlučiteľnosť všetkých opatrení pomoci. Dozorný úrad uznáva tieto spoločné zásady a bude považovať opatrenie pomoci za zlučiteľné s fungovaním Dohody o EHP iba vtedy, ak spĺňa každé z týchto kritérií: a) príspevok k jasne vymedzenému cieľu spoločného záujmu : opatrenie štátnej pomoci musí byť zamerané na cieľ spoločného záujmu v súlade s článkom 61 ods. 3 Dohody o EHP (oddiel 4.1); b) potreba štátneho zásahu : opatrenie štátnej pomoci musí byť zamerané na situácie, v ktorej môže pomoc priniesť významné zlepšenie, ktoré samotný trh dosiahnuť nemôže, napríklad nápravou zlyhania trhu alebo riešením problému, ktorý sa týka rovných podmienok alebo súdržnosti (oddiel 4.2); c) vhodnosť opatrenia pomoci : navrhované opatrenie pomoci musí byť vhodným nástrojom politiky na plnenie cieľa spoločného záujmu (oddiel 4.3); d) stimulačný účinok : pomoc musí zmeniť správanie dotknutého podniku (dotknutých podnikov) takým spôsobom, že sa zapoja do vykonávania ďalšej činnosti, ktorú by bez pomoci nevykonávali alebo by ju vykonávali v obmedzenej miere či iným spôsobom alebo na inom mieste (oddiel 4.4); e) primeranosť pomoci (pomoc obmedzená na minimum) : výška a intenzita pomoci musia byť obmedzené na minimum potrebné na podnietenie ďalšej investície alebo činnosti zo strany dotknutého podniku (dotknutých podnikov) (oddiel 4.5); f) zabránenie neprimeraným negatívnym účinkom na hospodársku súťaž a obchod medzi zmluvnými stranami : negatívne účinky opatrenia štátnej pomoci musia byť dostatočne obmedzené, aby celková vyváženosť opatrenia bola pozitívna (oddiel 4.6); g) transparentnosť pomoci : štáty EZVO, dozorný úrad, hospodárske subjekty a verejnosť musia mať jednoduchý prístup ku všetkým relevantným dokumentom a príslušným informáciám o pomoci, ktorá sa na ich základe poskytuje (oddiel 4.7). |
37. |
Na celkovú vyváženosť určitých kategórií schém pomoci sa môže vzťahovať aj požiadavka vykonania hodnotenia ex post uvedená v oddiele 5. V takých prípadoch môže dozorný úrad obmedziť trvanie týchto schém (zvyčajne na štyri roky alebo menej) s možnosťou opätovnej notifikácie ich predĺženia neskôr. |
38. |
Ak opatrenie štátnej pomoci alebo s ním spojené podmienky (vrátane metódy financovania, ak je neoddeliteľnou súčasťou opatrenia) vedú neoddeliteľným spôsobom k porušeniu Dohody o EHP, nemožno pomoc vyhlásiť za zlučiteľnú s fungovaním Dohody o EHP (31). |
39. |
Pri posudzovaní zlučiteľnosti akejkoľvek individuálnej pomoci s fungovaním Dohody o EHP dozorný úrad zohľadní všetky konania týkajúce sa porušenia článkov 53 alebo 54 Dohody o EHP, ktoré sa môžu týkať príjemcu pomoci a ktoré môžu byť relevantné pre jeho hodnotenie podľa článku 61 ods. 3 Dohody o EHP (32). |
4. POSÚDENIE ZLUČITEĽNOSTI POMOCI NA VÝSKUM, VÝVOJ A INOVÁCIE
40. |
Štátna pomoc na výskum, vývoj a inovácie môže byť vyhlásená za zlučiteľnú s fungovaním Dohody o EHP v zmysle článku 61 ods. 3 písm. c) Dohody o EHP, ak na základe spoločných zásad hodnotenia stanovených v oddiele 3 vedie k zvýšeniu činností v oblasti výskumu, vývoja a inovácií bez nepriaznivého ovplyvnenia obchodných podmienok spôsobom, ktorý je v rozpore so spoločným záujmom. |
41. |
V tomto oddiele dozorný úrad objasňuje, ako bude uplatňovať uvedené spoločné zásady posudzovania, a v prípade potreby stanoví osobitné podmienky pre schémy pomoci a dodatočné podmienky pre individuálnu pomoc, ktoré podliehajú notifikačnej povinnosti (33). |
4.1. Príspevok k jasne vymedzenému cieľu spoločného záujmu
4.1.1. Všeobecné podmienky
42. |
Všeobecným cieľom pomoci na výskum, vývoj a inovácie je podpora výskumu, vývoja a inovácií v EHP. Pomoc na výskum, vývoj a inovácie by tým mala prispieť k dosiahnutiu cieľov, ktoré Komisia uvádza vo svojej stratégii Európa 2020 pre inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast. |
43. |
Štáty EZVO, ktoré zvažujú poskytnutie štátnej pomoci na výskum, vývoj a inovácie, musia presne vymedziť sledovaný cieľ, a predovšetkým objasniť, ako sa týmto opatrením podporí výskum, vývoj a inovácie. |
44. |
Pokiaľ ide o schémy pomoci, ktoré podliehajú notifikačnej povinnosti (ďalej len „schémy pomoci, ktoré je potrebné notifikovať“), dozorný úrad kladne hodnotí opatrenia pomoci, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť komplexného programu alebo akčného plánu na podporu činností v oblasti výskumu, vývoja a inovácií alebo stratégií inteligentnej špecializácie a sú doložené dôkladnými hodnoteniami podobných predchádzajúcich opatrení pomoci, ktoré preukazujú ich účinnosť. |
45. |
Pokiaľ ide o štátnu pomoc, ktorá sa poskytuje na projekty alebo činnosti, ktoré sú priamo alebo nepriamo financované prostredníctvom jedného z programov Únie začlenených do Dohody o EHP (34), dozorný úrad bude považovať príspevok k jasne vymedzenému cieľu spoločného záujmu za preukázaný. |
4.1.2. Dodatočné podmienky pre individuálnu pomoc
46. |
Na preukázanie toho, že individuálna pomoc podliehajúca notifikačnej povinnosti (ďalej len „individuálna pomoc, ktorú je potrebné notifikovať“) prispieva k zvýšeniu úrovne činností v oblasti výskumu, vývoja a inovácií, môžu štáty EZVO použiť tieto ukazovatele spolu s ďalšími relevantnými kvantitatívnymi alebo kvalitatívnymi prvkami: a) zvýšenie veľkosti projektu : zvýšenie celkových nákladov na projekt (bez zníženia výdavkov príjemcu pomoci v porovnaní so situáciou bez pomoci); zvýšenie počtu ľudí pridelených na činnosti v oblasti výskumu, vývoja a inovácií; b) zvýšenie rozsahu projektu : zvýšenie počtu očakávaných prínosov projektu; zvýšenie ambicióznosti projektu, čo je doložené vyšším počtom zapojených partnerov, vyššou pravdepodobnosťou vedeckého alebo technologického pokroku alebo vyšším rizikom zlyhania (spojeného najmä s dlhodobým charakterom projektu a neistotou, pokiaľ ide o jeho výsledky); c) zvýšenie rýchlosti projektu : dokončenie projektu vyžaduje menej času v porovnaní s rovnakým projektom, ktorý by sa realizoval bez pomoci; d) zvýšenie celkovej vynaloženej sumy : zvýšenie celkovej sumy vynaloženej príjemcom pomoci na výskum, vývoj a inovácie v absolútnom vyjadrení alebo ako podiel na obrate; zmeny v rozpočte viazanom na projekt (bez zodpovedajúceho zníženia rozpočtu iných projektov). |
47. |
Dozorný úrad bude pri konštatovaní, či pomoc prispieva k zintenzívneniu výskumu, vývoja a inovácií v EHP, brať do úvahy nielen čistý nárast činností v oblasti výskumu, vývoja a inovácií realizovaných podnikom, ale aj príspevok pomoci k celkovému nárastu výdavkov na výskum, vývoj a inovácie v príslušnom odvetví, ako aj k zlepšeniu postavenia EHP, pokiaľ ide o výskum, vývoj a inovácie v medzinárodnom kontexte. Priaznivé stanovisko sa príjme v prípade opatrení pomoci, pri ktorých sa predpokladá verejne dostupné hodnotenie ex post týkajúce sa ich príspevku k spoločnému záujmu. |
4.2. Potreba štátneho zásahu
4.2.1. Všeobecné podmienky
48. |
Ako bolo vysvetlené v oddiele 3, štátna pomoc môže byť nevyhnutná pre nárast činností v oblasti výskumu, vývoja a inovácií v EHP v prípade, keď samotný trh zlyhá pri vytváraní efektívnych výsledkov. S cieľom posúdiť, či je štátna pomoc účinná pri dosahovaní cieľa spoločného záujmu, je nevyhnutné najprv identifikovať problém, ktorý sa má riešiť. Štátna pomoc by sa mala zamerať na situácie, v ktorých môže priniesť podstatné zlepšenie, ktoré trh samotný dosiahnuť nemôže. Štáty EZVO by mali vysvetliť, ako môže opatrenie pomoci účinne zmierniť zlyhanie trhu spojené s dosahovaním cieľa spoločného záujmu bez uvedenej pomoci. |
49. |
Výskum, vývoj a inovácie sa realizujú prostredníctvom súboru činností, na ktoré zvyčajne nadväzuje na nižšej úrovni niekoľko trhov s výrobkami a ktoré využívajú dostupné kapacity na vývoj nových alebo vylepšených výrobkov, služieb a postupov na uvedených trhoch s výrobkami alebo na úplne nových trhoch, čím podporujú rast hospodárstva, prispievajú k územnej a sociálnej súdržnosti alebo prehĺbeniu celkového záujmu spotrebiteľov. Vzhľadom na dostupné kapacity výskumu, vývoja a inovácií však zlyhania trhu môžu predstavovať prekážku pri dosahovaní optimálneho výsledku a viesť k neefektívnemu výsledku z týchto dôvodov: — pozitívne externality/prelievanie poznatkov : v rámci výskumu, vývoja a inovácií sa často vytvárajú prínosy pre spoločnosť v podobe pozitívnych účinkov prelievania, napríklad v podobe prelievania poznatkov alebo rozšírených príležitostí pre iné hospodárske subjekty na vývoj doplnkových výrobkov a služieb. Ak sa to však ponechá iba na trh, rad projektov môže mať z perspektívy súkromného sektora nepríťažlivú mieru návratnosti, aj keby boli prínosom pre spoločnosť, pretože podniky snažiace sa o zisk pri rozhodovaní o tom, v akej miere by sa mali zaoberať výskumom, vývojom a inováciami, nedokážu v dostatočnej miere zhodnotiť prínosy svojich činností. Štátna pomoc môže z toho dôvodu prispieť k realizácii projektov, ktorých výsledkom je celkový spoločenský alebo hospodársky prospech a ktoré by inak neboli realizované. Nie všetky prínosy činností v oblasti výskumu, vývoja a inovácií sú však externalitami a samotná existencia externalít ešte automaticky neznamená, že štátna pomoc je zlučiteľná s fungovaním Dohody o EHP. Vo všeobecnosti sú spotrebitelia ochotní zaplatiť za priamy prínos nových výrobkov a služieb a podniky môžu zhodnotiť prínosy zo svojich investícií cez iné existujúce nástroje, napríklad práva duševného vlastníctva. V niektorých prípadoch sú však tieto prostriedky nedokonalé a zanechávajú zvyškové zlyhanie trhu, ktoré sa môže napraviť pomocou štátnej pomoci. V prípade základného výskumu sa napríklad často tvrdí, že môže byť ťažké vylúčiť ostatných zo získania prístupu k výsledkom niektorých činností, ktoré tak môžu mať charakter verejných statkov. Na druhej strane môžu byť konkrétnejšie poznatky týkajúce sa výroby často dobre chránené, napríklad pomocou patentov, ktoré umožňujú vynálezcovi pri jeho vynáleze vyššiu návratnosť, — neúplné a asymetrické informácie : činnosti v oblasti výskumu, vývoja a inovácií charakterizuje vysoký stupeň neistoty. Za určitých okolností sa v dôsledku neúplných a asymetrických informácií môžu súkromní investori zdráhať financovať hodnotné projekty a vysokokvalifikovaní pracovníci si nemusia byť vedomí možností náboru v inovačných podnikoch. V dôsledku toho môže byť rozdelenie ľudských a finančných zdrojov neprimerané a projekty, ktoré môžu byť hodnotné pre spoločnosť alebo hospodárstvo, sa nemusia realizovať. V niektorých prípadoch môžu tiež neúplné a asymetrické informácie brániť prístupu k financovaniu. Neúplné informácie a prítomnosť rizika však automaticky neopodstatňujú potrebu štátnej pomoci. Projekty s nižšou súkromnou návratnosťou investícií, ktoré nie sú financované, môžu byť totiž známkou účinnosti trhu. Okrem toho je riziko súčasťou každej podnikateľskej činnosti a samo osebe nepredstavuje zlyhanie trhu. V súvislosti s asymetrickými informáciami však môže riziko zhoršiť problémy s financovaním, — zlyhanie koordinácie a siete : schopnosť podnikov navzájom sa koordinovať alebo komunikovať pri uskutočňovaní výskumu, vývoja a inovácií môže byť narušená z viacerých dôvodov vrátane komplikácií pri koordinácii veľkého počtu spolupracujúcich partnerov, z ktorých niektorí majú odlišné záujmy, problémov s navrhovaním zmlúv a problémov pri koordinácii spolupráce napríklad z dôvodu spoločného využívania citlivých informácií. |
4.2.2. Dodatočné podmienky pre individuálnu pomoc
50. |
Aj keď niektoré zlyhania trhu môžu brzdiť celkovú úroveň výskumu, vývoja a inovácií v EHP, nie všetky podniky a odvetvia v hospodárstve sú nimi ovplyvnené v rovnakej miere. V prípade individuálnej pomoci, ktorú je potrebné notifikovať, by preto štáty EZVO mali poskytnúť náležité informácie o tom, či pomoc rieši všeobecné zlyhanie trhu s ohľadom na výskum, vývoj a inovácie v EHP, alebo konkrétne zlyhanie trhu napríklad s ohľadom na určitý sektor alebo oblasť podnikania. |
51. |
Dozorný úrad v závislosti od konkrétneho zlyhania trhu, ktoré treba riešiť, vezme do úvahy tieto prvky: — prelievanie poznatkov : predpokladaná úroveň šírenia poznatkov; osobitný charakter vytvorených poznatkov; možnosť ochrany práv duševného vlastníctva; miera komplementárnosti s inými výrobkami a službami, — neúplné a asymetrické informácie : úroveň rizika a zložitosť činností v oblasti výskumu, vývoja a inovácií; potreba externého financovania; charakteristika príjemcu pomoci, pokiaľ ide o prístup k externému financovaniu, — zlyhanie koordinácie : počet spolupracujúcich podnikov; intenzita spolupráce; odlišné záujmy spolupracujúcich partnerov; problémy s navrhovaním zmlúv; problémy pri koordinácii spolupráce. |
52. |
Dozorný úrad bude pri svojej analýze údajného zlyhania trhu obzvlášť zohľadňovať akékoľvek dostupné odvetvové porovnania a ďalšie štúdie, ktoré by mal príslušný štát EZVO poskytnúť. |
53. |
Štáty EZVO musia pri notifikovaní investičnej pomoci alebo prevádzkovej pomoci na zoskupenia poskytnúť informácie o plánovanej alebo očakávanej špecializácii inovačného zoskupenia, existujúcom regionálnom potenciáli a prítomnosti zoskupení s podobnými cieľmi v EHP. |
54. |
Pokiaľ ide o štátnu pomoc, ktorá sa poskytuje na projekty alebo činnosti, ktoré sú priamo alebo nepriamo financované prostredníctvom jedného z programov Únie začlenených do Dohody o EHP (35), dozorný úrad bude považovať potrebu zásahu štátu za preukázanú. |
55. |
Na druhej strane v prípadoch, keď je štátna pomoc poskytnutá na projekty alebo činnosti, ktoré sú z hľadiska technického obsahu, úrovne rizika a veľkosti podobné projektom, ktoré už boli v rámci EHP realizované za trhových podmienok, dozorný úrad bude v zásade predpokladať, že neexistuje nijaké zlyhanie trhu, a bude požadovať ďalšie dôkazy a odôvodnenia v súvislosti s potrebou zásahu štátu. |
4.3. Vhodnosť opatrenia pomoci
4.3.1. Vhodnosť alternatívnych politických nástrojov
56. |
Štátna pomoc nie je jediným politickým nástrojom dostupným pre štáty EZVO na podporu činností v oblasti výskumu, vývoja a inovácií. Je dôležité mať na pamäti, že môžu existovať iné, lepšie nástroje, ako sú opatrenia na strane dopytu, ktoré zahŕňajú reguláciu, verejné obstarávanie alebo normalizáciu, ako aj zvýšenie financovania verejného výskumu a vzdelávania a všeobecné fiškálne opatrenia. Vhodnosť politického nástroja v danej situácii zvyčajne súvisí s povahou riešeného problému. Pri riešení problému nového účastníka so zhodnotením výsledkov výskumu, vývoja a inovácií môže byť vhodnejšie než štátna pomoc napríklad zníženie prekážok trhu. Zvýšené investície do vzdelávania môžu byť na riešenie nedostatku kvalifikovaných pracovníkov vhodnejšie než poskytnutie štátnej pomoci. |
57. |
Pomoc na výskum, vývoj a inovácie môže byť schválená ako výnimka zo všeobecného zákazu štátnej pomoci, keď je potrebné dosiahnuť cieľ spoločného záujmu. Významným prvkom v tejto súvislosti preto je, či a v akom rozsahu možno považovať pomoc na výskum, vývoj a inovácie za vhodný nástroj na zvýšenie činností v oblasti výskumu, vývoja a inovácií, ak sa rovnaké výsledky môžu dosiahnuť aj inými menej narúšajúcimi nástrojmi. |
58. |
Dozorný úrad bude vo svojej analýze zlučiteľnosti zohľadňovať najmä každé posúdenie vplyvu navrhovaného opatrenia, ktoré príslušný štát EZVO realizoval. Opatrenia, pri ktorých štáty EZVO zvážili iné možnosti politiky a pri ktorých sa zistili a predložili dozornému úradu výhody použitia selektívneho nástroja, napríklad štátnej pomoci, sa považujú za vhodný nástroj. |
59. |
Pokiaľ ide o štátnu pomoc, ktorá sa poskytuje na projekty alebo činnosti, ktoré sú priamo alebo nepriamo financované prostredníctvom jedného z programov Únie začlenených do Dohody o EHP (36), dozorný úrad bude považovať vhodnosť opatrenia pomoci za preukázanú. |
4.3.2. Vhodnosť rôznych nástrojov pomoci
60. |
Štátnu pomoc na výskum, vývoj a inovácie možno poskytovať v rôznych formách. Štáty EZVO by mali preto zabezpečiť poskytovanie pomoci vo forme, ktorá pravdepodobne najmenej naruší hospodársku súťaž a obchod. V tejto súvislosti, ak sa pomoc poskytne vo formách, ktoré poskytujú priamu finančnú výhodu (ako sú priame granty, oslobodenia od daní alebo iných povinných poplatkov či ich zníženie alebo poskytnutie pozemkov, výrobkov alebo služieb za výhodné ceny), musí príslušný štát EZVO predložiť analýzu iných možností a vysvetliť, prečo alebo ako sú iné potenciálne menej rušivé formy pomoci, napríklad vratné preddavky alebo formy pomoci, ktoré sú založené na dlhových alebo kapitálových nástrojoch (napr. štátne záruky, kúpa akciového podielu alebo náhradné poskytnutie dlhového financovania alebo kapitálu za výhodných podmienok), menej vhodné. |
61. |
Nástroj pomoci by mal byť vybraný s ohľadom na zlyhanie trhu, ktoré sa snaží riešiť. Ak je napríklad príčinou zlyhania trhu problém prístupu k externému dlhovému financovaniu z dôvodu asymetrických informácií, štát EZVO by mal namiesto grantu spravidla použiť pomoc vo forme podpory likvidity, napríklad úver alebo záruku. Ak je takisto potrebné podniku do určitej miery zabezpečiť spoločné znášanie rizík, zvyčajne by mal byť vybraným nástrojom pomoci vratný preddavok. Štáty EZVO musia odôvodniť vhodnosť vybraného nástroja na riešenie konkrétneho zlyhania trhu najmä v prípadoch, keď sa pomoc poskytuje v inej forme než vo forme podpory likvidity alebo vratného preddavku na činnosti blízke trhu. |
4.4. Stimulačný účinok
4.4.1. Všeobecné podmienky
62. |
Pomoc na výskum, vývoj a inovácie sa môže považovať za zlučiteľnú s fungovaním Dohody o EHP len vtedy, ak má stimulačný účinok. Stimulačný účinok nastane vtedy, keď pomoc zmení správanie podniku takým spôsobom, že sa zapojí do vykonávania ďalších činností, ktoré by bez pomoci nevykonával alebo by ich vykonával v obmedzenej miere či iným spôsobom. Pomoc však nesmie slúžiť ako dotácia na náklady na činnosť, ktoré by podniku v každom prípade vznikli, a nesmie kompenzovať bežné podnikateľské riziko hospodárskej činnosti (37). |
63. |
Dozorný úrad zastáva názor, že pomoc nemá pre príjemcu stimulačný účinok v prípadoch, v ktorých sa práce na príslušnej činnosti v oblasti výskumu, vývoja a inovácií (38) začali vykonávať skôr, ako príjemca podal žiadosť o pomoc vnútroštátnym orgánom (39). Ak sa práce začnú skôr, ako príjemca podá žiadosť o pomoc vnútroštátnym orgánom, projekt nebude oprávnený na poskytnutie pomoci. |
64. |
Žiadosť o pomoc musí obsahovať aspoň názov a veľkosť žiadateľa, opis projektu vrátane jeho umiestnenia a dátumu začatia a ukončenia, výšku štátnej podpory potrebnej na jeho realizáciu a zoznam oprávnených nákladov. |
65. |
Pokiaľ fiškálne opatrenia predstavujú štátnu pomoc, dozorný úrad môže na základe hodnotiacich štúdií (40) predložených štátmi EZVO dospieť k záveru, že majú stimulačný účinok, keďže podnecujú podniky k vyšším výdavkom na výskum, vývoj a inovácie. |
4.4.2. Dodatočné podmienky pre individuálnu pomoc
66. |
V prípade individuálnej pomoci, ktorú je potrebné notifikovať, musia štáty EZVO preukázať dozornému úradu, že pomoc má stimulačný účinok, a je preto potrebné, aby predložili jasný dôkaz, že pomoc má pozitívny vplyv na rozhodnutie podniku vykonávať činnosti v oblasti výskumu, vývoja a inovácií, ktoré by inak nevykonával. S cieľom umožniť dozornému úradu vykonať komplexné posúdenie dotknutého opatrenia pomoci musí príslušný štát EZVO poskytnúť nielen informácie o podporovanom projekte, ale aj čo najpodrobnejší opis toho, čo by sa stalo alebo čo možno oprávnene očakávať v prípade neposkytnutia pomoci, t. j. kontrafaktuálny scenár. Kontrafaktuálny scenár môže byť založený na neexistencii alternatívneho projektu alebo na jasne vymedzenom a dostatočne predvídateľnom alternatívnom projekte, na ktorý príjemca prihliada v rámci svojho interného rozhodovacieho postupu, a môže sa týkať alternatívneho projektu, ktorý sa úplne alebo sčasti realizuje mimo územia EHP. |
67. |
Dozorný úrad bude vo svojej analýze zohľadňovať tieto prvky: — špecifikácia zamýšľanej zmeny : musí sa dostatočne spresniť zmena správania, ktorá sa od štátnej pomoci očakáva, t. j., či sa začne nový projekt alebo sa zvýši veľkosť, rozsah alebo rýchlosť dokončenia projektu, — kontrafaktuálna analýza : zmena správania sa musí určiť porovnaním toho, aký by bol očakávaný výsledok a úroveň zamýšľanej činnosti s pomocou a bez nej. Rozdiel medzi týmito dvomi scenármi ukazuje vplyv opatrenia pomoci a jeho stimulačný účinok, — miera ziskovosti : ak by projekt sám osebe nebol pre podnik dosť ziskový na to, aby ho realizoval, ale priniesol by významný prospech pre spoločnosť, je viac pravdepodobné, že pomoc má stimulačný účinok, — výška investícií a časový horizont peňažných tokov : vysoké počiatočné investície, nízka úroveň disponibilných peňažných tokov a významný podiel peňažných tokov, ktoré vzniknú v ďalekej budúcnosti alebo za veľmi neistých okolností, sa budú považovať za pozitívne prvky pri posudzovaní stimulačného účinku, — úroveň súvisiaceho rizika : pri posudzovaní rizika sa zohľadní najmä nezvratnosť investície, pravdepodobnosť obchodného neúspechu, riziko, že projekt bude menej produktívny, než sa očakávalo, riziko, že projekt ohrozí iné činnosti príjemcu pomoci, a riziko, že náklady projektu ohrozia jeho finančnú životaschopnosť. |
68. |
Štáty EZVO sa predovšetkým vyzývajú, aby vychádzali z dokumentov vedenia, posúdení rizík, finančných správ, interných podnikateľských plánov, stanovísk odborníkov a iných štúdií týkajúcich sa projektu, ktorý sa posudzuje. Pri preukazovaní stimulačného účinku by štátom EZVO mohli pomôcť aj dokumenty obsahujúce informácie o prognózach dopytu, prognózach nákladov, finančných prognózach, dokumenty, ktoré sa predkladajú investičnému výboru a v ktorých sa podrobne opisujú rôzne investičné scenáre, alebo dokumenty poskytované finančným inštitúciám. |
69. |
S cieľom zabezpečiť, aby sa stimulačný účinok stanovil na objektívnom základe, môže dozorný úrad vo svojom posúdení porovnať údaje špecifické pre príslušnú spoločnosť s údajmi vzťahujúcimi sa na odvetvie, v ktorom príjemca pomoci pôsobí. Štáty EZVO by mali podľa možností poskytnúť najmä údaje špecifické pre príslušné odvetvie, ktoré preukazujú, že príjemcov kontrafaktuálny scenár, jeho požadovaná miera ziskovosti a jeho očakávané peňažné toky sú primerané. |
70. |
V uvedenej súvislosti sa miera ziskovosti môže preskúmať s použitím metodík, ktoré podnik, ktorý je príjemcom pomoci, preukázateľne používa alebo ktoré sa bežne používajú v príslušnom priemyselnom odvetví, a ktoré môžu zahŕňať metódy na zistenie čistej aktuálnej hodnoty projektu (NPV) (41), miery vnútornej návratnosti (IRR) (42) alebo priemernej rentability investovaného kapitálu (ROCE). |
71. |
Ak pomoc nezmení správanie príjemcu stimulovaním ďalších činností v oblasti výskumu, vývoja a inovácií, nemá žiadne pozitívne účinky, pokiaľ ide o podporu výskumu, vývoja a inovácií v EHP. Preto sa pomoc nebude považovať za zlučiteľnú s fungovaním Dohody o EHP v prípadoch, v ktorých sa zdá, že by sa tie isté činnosti mohli vykonávať a vykonávali by sa aj bez pomoci. |
4.5. Primeranosť pomoci
4.5.1. Všeobecné podmienky
72. |
Ak sa má akákoľvek pomoc na výskum, vývoj a inovácie považovať za primeranú, musí byť výška pomoci obmedzená na minimum potrebné na uskutočnenie podporovanej činnosti. |
4.5.1.1.
73. |
S cieľom zabezpečiť úroveň pomoci primeranú k zlyhaniam trhu, ktoré má riešiť, musí byť pomoc stanovená vo vzťahu k vopred vymedzenému súboru oprávnených nákladov a obmedzená na určitý podiel uvedených oprávnených nákladov (ďalej len „intenzita pomoci“). Intenzita pomoci sa musí stanoviť pre každého príjemcu pomoci vrátane v prípade projektu spolupráce. |
74. |
S cieľom zabezpečiť predvídateľnosť a rovnaké podmienky uplatňuje dozorný úrad na pomoc na výskum, vývoj a inovácie maximálne intenzity pomoci, ktoré sa stanovujú na základe troch kritérií: i) blízkosť pomoci k trhu ako ukazovateľ jej očakávaných negatívnych účinkov a jej potreby pri zohľadnení potenciálnych vyšších príjmov, ktoré možno očakávať z podporovaných činností; ii) veľkosť príjemcu ako ukazovateľ závažnejších problémov, ktorým zvyčajne čelia menšie podniky pri financovaní rizikového projektu; a iii) závažnosť zlyhania trhu, napr. očakávané externality z hľadiska šírenia poznatkov. Intenzity pomoci by preto mali byť vo všeobecnosti nižšie pri činnostiach spojených s vývojom a inováciami ako pri výskumných činnostiach. |
75. |
Oprávnené náklady pre každé opatrenie pomoci, na ktoré sa vzťahujú tieto opatrenia, sú stanovené v prílohe I. Ak projekt v oblasti výskumu a vývoja zahŕňa rôzne úlohy, každá oprávnená úloha musí patriť do kategórií základného výskumu, priemyselného výskumu alebo experimentálneho vývoja (43). Dozorný úrad bude pri zaraďovaní rôznych činností do príslušnej kategórie vychádzať z vlastných skúseností, ako aj z konkrétnych príkladov a vysvetlení uvedených vo Frascatiho manuáli, OECD (44). |
76. |
Maximálne intenzity pomoci všeobecne platné pre všetky oprávnené opatrenia v oblasti výskumu, vývoja a inovácií sú stanovené v prílohe II (45). |
77. |
V prípade štátnej pomoci na projekt, ktorý sa vykonáva v spolupráci medzi výskumnými organizáciami a podnikmi, nesmie kombinácia priamej pomoci z verejných zdrojov s príspevkami od výskumných organizácií na rovnaký projekt, ak predstavujú pomoc, prekročiť uplatniteľné intenzity pomoci pre každý podnik, ktorý je príjemcom pomoci. |
4.5.1.2.
78. |
Ak štát EZVO poskytne vratný preddavok, ktorý sa považuje za štátnu pomoc v zmysle článku 61 ods. 1 Dohody o EHP, uplatňujú sa pravidlá uvedené v tomto oddiele. |
79. |
Keď štát EZVO môže na základe platnej metodiky založenej na dostatočne overených údajoch preukázať, že možno vypočítať ekvivalent hrubého grantu vratného preddavku, môže schému pomoci a s ňou súvisiacu metodiku notifikovať dozornému úradu. Ak dozorný úrad túto metodiku prijme a považuje túto schému za zlučiteľnú, pomoc sa môže poskytnúť na základe ekvivalentu hrubého grantu vratného preddavku až do intenzít pomoci uvedených v prílohe II. |
80. |
Vratný preddavok sa vo všetkých ostatných prípadoch vyjadruje ako percento oprávnených nákladov a môže prekročiť uplatniteľné maximálne intenzity pomoci o 10 percentuálnych bodov za predpokladu, že sú splnené tieto podmienky:
|
81. |
Aby mohol dozorný úrad posúdiť opatrenie, musí zahŕňať podrobné ustanovenia splácania v prípade úspechu, v ktorých sa jasne vymedzuje, čo sa bude považovať za úspešný výsledok, na základe primeraného a obozretného predpokladu. |
4.5.1.3.
82. |
Pokiaľ fiškálne opatrenie predstavuje štátnu pomoc, intenzita pomoci fiškálneho opatrenia sa môže vypočítať buď na základe individuálnych projektov, alebo na úrovni podniku ako pomer medzi celkovou daňovou úľavou a výškou všetkých oprávnených nákladov na výskum, vývoj a inovácie, ktoré vznikli v období najviac troch po sebe nasledujúcich fiškálnych rokov. V poslednom uvedenom prípade sa fiškálne opatrenie môže vzťahovať bez rozdielu na všetky oprávnené činnosti, nesmie však prekročiť uplatniteľnú intenzitu pomoci na experimentálny vývoj (47). |
4.5.1.4.
83. |
Pomoc sa môže poskytnúť súčasne podľa viacerých schém pomoci alebo kumulovať s pomocou ad hoc za predpokladu, že celková výška štátnej pomoci na činnosť alebo projekt neprekročí stropy pomoci stanovené v týchto usmerneniach. Ako sa pripomína v bode 9, financovanie, ktoré centrálne spravujú inštitúcie, agentúry, spoločné podniky a iné orgány Európskej únie a ktoré nie je priamo ani nepriamo pod kontrolou štátov EZVO, nepredstavuje štátnu pomoc a nemalo by sa brať do úvahy. Ak sa takéto financovanie kombinuje so štátnou pomocou, celková výška financovania z verejných prostriedkov poskytnutá v súvislosti s rovnakými oprávnenými nákladmi však nesmie prekročiť najvýhodnejšiu mieru financovania stanovenú v platných ustanoveniach Dohody o EHP. |
84. |
Ak sú výdavky oprávnené na pomoc na výskum, vývoj a inovácie úplne alebo čiastočne potenciálne oprávnené aj na pomoc na iné účely, na prekrývajúcu sa časť sa bude vzťahovať najvýhodnejší strop podľa akéhokoľvek z príslušných pravidiel. |
85. |
Pomoc na výskum, vývoj a inovácie sa nemôže kumulovať s podporou de minimis, pokiaľ ide o rovnaké oprávnené náklady, ak by to viedlo k intenzite pomoci, ktorá by prekračovala intenzity pomoci stanovené v tomto rámci. |
4.5.2. Dodatočné podmienky pre individuálnu pomoc
86. |
V prípade individuálnej pomoci, ktorú je potrebné notifikovať, samotné dodržiavanie súboru vopred vymedzených maximálnych intenzít pomoci nepostačuje na zabezpečenie primeranosti. |
87. |
Ako všeobecné pravidlo a v záujme posúdenia primeranosti pomoci dozorný úrad spravidla overí, či výška pomoci nepresahuje minimum nevyhnutné na to, aby bol podporovaný projekt dostatočne ziskový, napríklad tým, že bude možné dosiahnuť mieru vnútornej návratnosti (IRR) zodpovedajúcu špecifickej referenčnej hodnote alebo návratnosti pre dané odvetvie alebo firmu. Na tento účel sa môžu tiež použiť bežné miery návratnosti, ktoré príjemca požaduje pri iných projektoch v oblasti výskumu, vývoja a inovácií, jeho náklady na kapitál ako celok alebo návratnosť, ktorá je v príslušnom priemyselnom odvetví bežná. Všetky príslušné očakávané náklady a prínosy sa musia zohľadniť počas celého času trvania projektu, vrátane nákladov a príjmov vyplývajúcich z výsledkov činností v oblasti výskumu, vývoja a inovácií. |
88. |
Ak sa ukáže, napríklad na základe interných dokumentov spoločnosti, že si príjemca pomoci môže jednoznačne vybrať medzi možnosťou realizovať podporovaný projekt alebo alternatívny projekt bez využitia pomoci, pomoc sa bude považovať za obmedzenú na minimum, len ak jej výška nepresiahne čisté dodatočné náklady na vykonávanie príslušných činností v porovnaní s kontrafaktuálnym projektom, ktorý by sa zrealizoval bez pomoci. Na stanovenie čistých dodatočných nákladov dozorný úrad porovná očakávané čisté aktuálne hodnoty investície do podporovaného projektu s kontrafaktuálnym projektom, pričom sa zohľadnia pravdepodobnosti výskytu rôznych obchodných scenárov (48). |
89. |
Ak sa pomoc poskytuje na projekty v oblasti výskumu a vývoja alebo na zriadenie alebo modernizáciu výskumných infraštruktúr a ak dozorný úrad na základe metodiky stanovenej v bode 87 alebo bode 88 môže stanoviť, že pomoc je striktne obmedzená na nevyhnutné minimum, môžu byť povolené vyššie maximálne intenzity pomoci ako tie, ktoré sú stanovené v prílohe II, až do úrovní uvedených v tejto tabuľke.
|
90. |
Štáty EZVO musia vysvetliť spôsob určovania výšky pomoci na preukázanie, že pomoc je obmedzená na nevyhnutné minimum. Pri posudzovaní primeranosti pomoci sa môže použiť aj dokumentácia a výpočty použité na analýzu stimulačného účinku. Ak identifikovaná potreba pomoci súvisí skôr s ťažkosťami pri získavaní dlhového financovania na trhu než s nedostatočnou ziskovosťou, obzvlášť vhodným spôsobom na zabezpečenie čo najmenšej výšky pomoci môže byť jej poskytnutie v podobe úveru, záruky alebo vratného preddavku namiesto nevratnej formy, napríklad grantu. |
91. |
Ak existuje viacero potenciálnych kandidátov na realizáciu podporovanej činnosti, požiadavka primeranosti sa dodrží s väčšou pravdepodobnosťou, ak sa pomoc poskytne na základe transparentných, objektívnych a nediskriminačných kritérií. |
92. |
S cieľom riešiť skutočné alebo potenciálne priame alebo nepriame narušenia medzinárodného obchodu je možné povoliť intenzity vyššie, než sú intenzity všeobecne povolené na základe týchto usmernení, ak konkurenti, ktorí sa nachádzajú mimo EHP v posledných troch rokoch dostali alebo dostanú, či už priamo alebo nepriamo, pomoc rovnakej intenzity na podobné projekty. Ak sa vzhľadom na osobitnú povahu dotknutého sektora narušenia medzinárodného obchodu pravdepodobne vyskytnú až po uplynutí viac ako troch rokov, možno referenčné obdobie zodpovedajúcim spôsobom predĺžiť. Ak je to možné, príslušný štát EZVO poskytne dozornému úradu dostatočné informácie, ktoré mu umožnia posúdiť situáciu, najmä z hľadiska potreby zohľadnenia konkurenčnej výhody konkurenta z tretej krajiny. Ak dozorný úrad nemá dôkazy o poskytnutej alebo navrhnutej pomoci, môže svoje rozhodnutie založiť aj na nepriamych dôkazoch. |
93. |
Pri zhromažďovaní dôkazov môže dozorný úrad využiť svoje vyšetrovacie právomoci (49). |
4.6. Zabránenie neprípustným negatívnym účinkom na hospodársku súťaž a obchod
4.6.1. Všeobecné úvahy
94. |
Pre zabezpečenie zlučiteľnosti pomoci na výskum, vývoj a inovácie s fungovaním Dohody o EHP sa musia obmedziť negatívne účinky opatrenia pomoci z hľadiska narušenia hospodárskej súťaže a vplyvu na obchod medzi štátmi EZVO a musia ich prevážiť pozitívne účinky z hľadiska príspevku k cieľu spoločného záujmu. |
95. |
Dozorný úrad vidí dve hlavné potenciálne narušenia hospodárskej súťaže a obchodu medzi štátmi EZVO spôsobené pomocou na výskum, vývoj a inovácie, a to narušenie trhu s výrobkami a účinky na umiestnenie činností. Oba typy môžu viesť k neefektívnej alokácii, ktorá oslabuje hospodársku výkonnosť EHP, a k obavám v súvislosti s distribúciou, vzhľadom na to, že pomoc ovplyvňuje distribúciu hospodárskej činnosti medzi regiónmi. |
96. |
Pokiaľ ide o narušenia na trhoch s výrobkami, štátna pomoc na výskum, vývoj a inovácie môže mať vplyv na hospodársku súťaž v inovačných procesoch a na trhoch s výrobkami, na ktorých sa využívajú výsledky činností v oblasti výskumu, vývoja a inovácií. |
4.6.1.1.
97. |
Štátna pomoc na výskum, vývoj a inovácie môže narušiť hospodársku súťaž v oblasti inovačných procesov a na trhoch s výrobkami troma spôsobmi, a to narušením procesu vstupu konkurencie na trh a jej odchodu z trhu, narušením dynamických investičných stimulov a vytvorením alebo zachovaním trhovej sily. |
i) Narušenie procesu vstupu konkurencie na trh a jej odchodu z trhu
98. |
Pomoc na výskum, vývoj a inovácie môže brániť trhovému mechanizmu v odmeňovaní najefektívnejších výrobcov a vo vyvíjaní tlaku na najmenej neefektívnych, aby sa zlepšili, reštrukturalizovali alebo odišli z trhu. To by mohlo viesť k situácii, keď z dôvodu poskytovanej pomoci sú konkurenti, ktorí by boli inak schopní zotrvať na trhu, nútení z trhu odísť, alebo na trh vôbec nevstúpia. Štátna pomoc môže podobne brániť neefektívnym podnikom v odchode z trhu alebo dokonca spôsobiť, že na trh vstúpia a získajú trhový podiel od inak efektívnejších konkurentov. Ak teda nie je pomoc na výskum, vývoj a inovácie zameraná správne, môže podporiť neefektívne podniky, a tak viesť k trhovým štruktúram, v rámci ktorých mnohí účastníci zďaleka nedosahujú hranicu efektívnosti. Z dlhodobého hľadiska môže zasahovanie do procesov vstupu konkurencie na trh alebo jej odchodu z trhu potláčať inovácie a spomaľovať zlepšovanie produktivity v celom odvetví. |
ii) Narušenie dynamických stimulov
99. |
Pomoc na výskum, vývoj a inovácie môže u konkurentov príjemcu pomoci narušiť dynamické stimuly na investovanie. Ak podnik dostane pomoc, vo všeobecnosti to zvýši pravdepodobnosť úspešnosti činností v oblasti výskumu, vývoja a inovácií tohto podniku a vedie k výraznejšej prítomnosti na príslušnom trhu (príslušných trhoch) s výrobkami v budúcnosti. Uvedená výraznejšia prítomnosť na trhu môže viesť konkurentov k zníženiu rozsahu ich pôvodných investičných plánov (účinok vytlačenia). |
100. |
Okrem toho môže prítomnosť pomoci spôsobiť sebauspokojenie potenciálnych príjemcov alebo ich väčšiu mieru riskovania. Dlhodobý vplyv na celkovú výkonnosť odvetvia bude v tomto prípade pravdepodobne negatívny. Ak nie je pomoc na výskum, vývoj a inovácie správne zameraná, môže tak podporiť nevýkonné podniky a viesť k trhovým štruktúram, kde mnohí účastníci trhu zďaleka nedosahujú hranicu efektívnosti. |
iii) Vytváranie alebo zachovanie trhovej sily
101. |
Pomoc na výskum, vývoj a inovácie môže mať rušivý účinok aj z hľadiska zvýšenia alebo udržania stupňa trhovej sily na trhoch s výrobkami. Trhová sila je sila ovplyvnenia trhových cien, výstupu, sortimentu alebo kvality tovarov a služieb alebo iných parametrov hospodárskej súťaže po značnú dobu v neprospech spotrebiteľov. Dokonca aj keď pomoc neposilňuje trhovú silu priamo, môže ju posilňovať nepriamo tým, že existujúcich konkurentov odrádza od expanzie alebo ich núti k odchodu, alebo odrádza nových konkurentov od vstupu na trh. |
4.6.1.2.
102. |
Štátna pomoc na výskum, vývoj a inovácie môže viesť k narušeniu hospodárskej súťaže aj v prípade, keď ovplyvní výber umiestnenia. Uvedené narušenia môžu v štátoch EZVO vzniknúť, ak podniky súťažia na cezhraničnej úrovni alebo ak zvažujú iné možnosti umiestnenia. Pomoc zameraná na premiestnenie činnosti do iného regiónu v rámci EHP nemusí viesť priamo k narušeniu trhu s výrobkami, premiestňuje však činnosti alebo investície z jedného regiónu do druhého. |
4.6.1.3.
103. |
V zásade je potrebné opatrenie pomoci a kontext, v ktorom sa uplatňuje, analyzovať s cieľom určiť rozsah, v akom môže narúšať hospodársku súťaž. Možno však určiť aj konkrétne situácie, v ktorých negatívne účinky zjavne prevažujú nad pozitívnymi účinkami, čo znamená, že pomoc nemožno pokladať za zlučiteľnú s fungovaním Dohody o EHP. |
104. |
Najmä podľa všeobecných zásad Dohody o EHP nemožno štátnu pomoc pokladať za zlučiteľnú s fungovaním Dohody o EHP, ak je opatrenie pomoci diskriminačné v rozsahu, ktorý nie je odôvodnený charakterom štátnej pomoci. Ako je vysvetlené v oddiele 3, dozorný úrad tak neumožní žiadne opatrenie, ak takéto opatrenie alebo s ním spojené podmienky predstavujú neoddeliteľné porušenie práva Dohody o EHP. Ide najmä o opatrenia pomoci, pri ktorých je poskytnutie pomoci podmienené povinnosťou, aby príjemca mal hlavné sídlo v príslušnom štáte EZVO (alebo aby bol usadený prevažne v uvedenom štáte EZVO) alebo aby používal domáce výrobky alebo služby, ako aj opatrenia pomoci obmedzujúce možnosť príjemcu využívať výsledky výskumu, vývoja a inovácií v iných štátoch EZVO. |
105. |
Za zlučiteľnú sa nebude považovať ani pomoc, ktorá vedie len k zmene umiestnenia činností v oblasti výskumu, vývoja a inovácií v rámci EHP bez toho, aby došlo k zmene povahy, veľkosti alebo zamerania projektu. |
4.6.2. Schémy pomoci
106. |
Schémy pomoci, ktoré je potrebné notifikovať, nesmú viesť k výrazným narušeniam hospodárskej súťaže a obchodu, ak majú byť zlučiteľné s fungovaním Dohody o EHP. Obzvlášť aj v takom prípade, keď sa narušenia môžu považovať za obmedzené na individuálnej úrovni (za predpokladu, že pomoc je nevyhnutná a primeraná na dosiahnutie spoločného cieľa), by schémy pomoci na kumulatívnom základe stále mohli viesť k vysokým úrovniam narušení. Takéto narušenia môžu byť napríklad výsledkom pomoci, ktorá negatívne ovplyvňuje dynamické stimuly pre inovácie na strane konkurentov. V prípade schémy zameranej na určité odvetvia je riziko takýchto narušení dokonca ešte výraznejšie. |
107. |
Bez toho, aby bol dotknutý bod 122, štáty EZVO musia preto preukázať, že akékoľvek negatívne účinky budú obmedzené na minimum pri zohľadnení napríklad veľkosti príslušných projektov, jednotlivej a kumulatívnej výšky pomoci, počtu predpokladaných príjemcov, ako aj charakteristík cielených odvetví. S cieľom umožniť dozornému úradu posúdiť pravdepodobné negatívne účinky schém pomoci, ktoré je potrebné notifikovať, môžu štáty EZVO predložiť akékoľvek posúdenie vplyvu, ako aj hodnotenia ex post vykonané v prípade podobných predchádzajúcich schém. |
4.6.3. Dodatočné podmienky pre individuálnu pomoc
4.6.3.1.
108. |
S cieľom umožniť dozornému úradu pri individuálnej pomoci, ktorú je potrebné notifikovať, určiť a posúdiť potenciálne narušenia hospodárskej súťaže a obchodu, by štáty EZVO mali predložiť informácie o i) príslušných trhoch s výrobkami, t. j. trhoch ovplyvnených zmenou správania príjemcu pomoci a ii) ovplyvnených konkurentoch, zákazníkoch alebo spotrebiteľoch. |
109. |
Dozorný úrad pri posudzovaní negatívnych účinkov opatrenia pomoci zameria svoju analýzu narušení hospodárskej súťaže na predvídateľný vplyv pomoci na výskum, vývoj a inovácie na hospodársku súťaž medzi podnikmi na príslušných trhoch s výrobkami. Dozorný úrad bude prikladať väčšiu váhu rizikám pre hospodársku súťaž a obchod, ktoré s veľkou pravdepodobnosťou vzniknú v blízkej budúcnosti. |
110. |
Pokiaľ bude určitá inovačná činnosť spojená s viacerými budúcimi trhmi s výrobkami, vplyv štátnej pomoci sa bude preskúmavať na všetkých príslušných trhoch. V niektorých prípadoch sa s výsledkami činností v oblasti výskumu, vývoja a inovácií, napr. vo forme práv duševného vlastníctva, obchoduje na trhoch s technológiami, napríklad prostredníctvom udeľovania licencií na patenty alebo predaja. V uvedených prípadoch môže dozorný úrad zvážiť aj účinok pomoci na hospodársku súťaž na trhoch s technológiami. |
111. |
Dozorný úrad použije na posúdenie potenciálneho narušenia hospodárskej súťaže rôzne kritériá, konkrétne narušenie dynamických stimulov, vytváranie alebo zachovanie trhovej sily a udržiavanie neefektívnych trhových štruktúr. |
i) Narušenie dynamických stimulov
112. |
Dozorný úrad v rámci svojej analýzy potenciálneho narušenia dynamických stimulov vezme do úvahy tieto prvky: — rast trhu : čím viac sa očakáva rast trhu v budúcnosti, tým menej je pravdepodobné, že pomoc negatívne ovplyvní stimuly konkurentov vzhľadom na dostatok príležitostí na rozvoj ziskového podnikania, — výška pomoci : opatrenia pomoci s významnou výškou pomoci s väčšou pravdepodobnosťou povedú k značnému účinku vytlačenia. Významnosť výšky pomoci sa bude merať najmä podľa výšky prostriedkov vynaložených hlavnými účastníkmi trhu na podobné projekty, — blízkosť k trhu/kategória pomoci : čím viac sa opatrenie pomoci zameriava na činnosti, ktoré sú blízko k trhu, tým je pravdepodobnejšie, že povedie k vytvoreniu značného účinku vytlačenia, — otvorené výberové konanie : ak sa pomoc poskytuje na základe transparentných, objektívnych a nediskriminačných kritérií, dozorný úrad zaujme kladnejšie stanovisko, — výstupné prekážky : konkurenti s väčšou pravdepodobnosťou zachovajú alebo dokonca zvýšia svoje investičné plány, keď sú výstupné prekážky inovačného procesu vysoké. To môže nastať, keď sa mnohé predošlé investície konkurentov obmedzili na určitý okruh výskumu, vývoja a inovácií, — stimuly pre hospodársku súťaž na budúcom trhu : pomoc na výskum, vývoj a inovácie môže viesť k situácii, keď konkurenti príjemcu pomoci upustia od súťaženia na budúcom trhu typu „víťaz berie všetko“, pretože výhoda poskytnutá prostredníctvom pomoci z hľadiska stupňa technologického pokroku, úspor z rozsahu, sieťových účinkov alebo načasovania znižuje pre nich možnosť vstúpiť na tento budúci trh s potenciálnym úspechom, — diferenciácia výrobkov a intenzita hospodárskej súťaže : ak sa inovácia výrobku zameriava skôr na vývoj diferencovaných výrobkov v súvislosti napríklad s odlišnými značkami, normami, technológiami alebo spotrebiteľskými skupinami, pravdepodobnosť ovplyvnenia konkurentov je nižšia. Tá istá situácia nastáva aj vtedy, keď je na trhu veľa efektívnych konkurentov. |
ii) Vytváranie alebo zachovanie trhovej sily
113. |
Dozorný úrad sa zaujíma najmä o tie opatrenia v oblasti výskumu, vývoja a inovácií, ktoré umožňujú príjemcovi pomoci posilniť trhovú silu, ktorú má na existujúcich trhoch s výrobkami, alebo ju presunúť na budúce trhy s výrobkami. Dozorný úrad preto pravdepodobne nezistí problémy týkajúce sa hospodárskej súťaže spojené s trhovou silou v prípadoch, keď má príjemca pomoci trhový podiel nižší ako 25 % a na trhoch, na ktorých je koncentrácia trhu meraná Herfindahlov-Hirschmannovým indexom (HHI) nižšia ako 2 000. |
114. |
Dozorný úrad v rámci svojej analýzy trhovej sily vezme do úvahy tieto prvky: — trhová sila príjemcu pomoci a štruktúra trhu : ak je príjemca pomoci na trhu s výrobkami už dominantným, opatrenie pomoci môže posilniť jeho dominantné postavenie ďalším oslabením konkurenčného tlaku, ktorý môžu konkurenti vyvíjať na podnik prijímajúci pomoc. Podobne môžu mať opatrenia štátnej pomoci významný vplyv na oligopolných trhoch, na ktorých pôsobí iba málo účastníkov, — úroveň prekážok vstupu : v oblasti výskumu, vývoja a inovácií môžu existovať značné prekážky vstupu pre nových účastníkov. Uvedené prekážky zahŕňajú právne prekážky vstupu (najmä pokiaľ ide o práva duševného vlastníctva), úspory z rozsahu a sortimentu, prekážky prístupu k sieťam a infraštruktúre a iné strategické prekážky vstupu alebo rozšírenia, — sila kupujúceho : trhová sila podniku môže byť obmedzená aj trhovým postavením kupujúcich. Prítomnosť silných kupujúcich môže slúžiť ako protipól silného trhového postavenia, ak je pravdepodobné, že kupujúci sa budú snažiť o zachovanie dostatočnej konkurencie na trhu, — výberové konanie : opatrenia pomoci, ktoré umožnia podnikom so silným postavením na trhu ovplyvňovať výberové konanie, napr. právom odporúčať podniky vo výberovom konaní alebo ovplyvnením cesty výskumu spôsobom, ktorý bezdôvodne nezvýhodňuje alternatívne možnosti, pravdepodobne vzbudia obavy dozorného úradu. |
iii) Zachovanie neefektívnych trhových štruktúr
115. |
Dozorný úrad vo svojej analýze trhových štruktúr zohľadní, či sa pomoc poskytuje na trhoch s nadmernou kapacitou alebo v upadajúcich odvetviach. V situáciách, keď trh rastie alebo štátna pomoc na výskum, vývoj a inovácie pravdepodobne zmení celkovú dynamiku rastu odvetvia, najmä zavedením nových technológií, existuje menší dôvod na obavy. |
4.6.3.2.
116. |
Najmä v prípadoch, keď je pomoc na výskum, vývoj a inovácie blízko k trhu, môže na niektorých územiach vytvoriť prínos v podobe výhodnejších podmienok z hľadiska nasledujúcej produkcie, najmä z dôvodu porovnateľne nižších výrobných nákladov v dôsledku pomoci alebo vyšších úrovní činností v oblasti výskumu, vývoja a inovácií vykonávaných na základe pomoci. Môže to viesť k presunu podnikov na uvedené územia. |
117. |
Účinky na umiestnenie môžu byť relevantné aj pre výskumné infraštruktúry. Ak sa pomoc používa najmä na prilákanie infraštruktúry do určitého regiónu na úkor iného, neprispeje to k podpore ďalších činností v oblasti výskumu, vývoja a inovácií v EHP. |
118. |
Dozorný úrad vo svojej analýze individuálnej pomoci, ktorú je potrebné notifikovať, zodpovedajúcim spôsobom zohľadní všetky dôkazy, že príjemca pomoci zvážil aj alternatívne umiestnenia. |
4.7. Transparentnosť
119. |
Od 1. júla 2016 a s výnimkou poskytnutia individuálnej pomoci vo výške menej ako 500 000 EUR musia štáty EZVO na webovom sídle komplexne pokrývajúcom oblasť štátnej pomoci, či už na celoštátnej alebo regionálnej úrovni, uverejniť aspoň tieto informácie o notifikovaných opatreniach štátnej pomoci: úplné znenie schémy pomoci a jej vykonávacie ustanovenia alebo právny základ pre individuálnu pomoc, alebo odkaz na ne; identitu orgánu poskytujúceho pomoc; identitu jednotlivých príjemcov; formu a výšku pomoci poskytnutej jednotlivým príjemcom; dátum poskytnutia pomoci; typ príjemcu (malý a stredný podnik alebo veľký podnik); región, v ktorom má príjemca sídlo (štatistický región na úrovni 2 (50)); a hlavné odvetvie hospodárstva, v ktorom príjemca vyvíja činnosť (na úrovni skupín podľa klasifikácie NACE) (51). Takéto informácie sa musia uverejniť do šiestich mesiacov od prijatia rozhodnutia o poskytnutí pomoci alebo, v prípade fiškálnych opatrení, do jedného roka od dátumu daňového priznania, musia sa uchovávať aspoň počas desiatich rokov a musia byť dostupné pre širokú verejnosť bez obmedzení (52). |
5. HODNOTENIE
120. |
S cieľom ďalej obmedziť narušenia hospodárskej súťaže a obchodu môže dozorný úrad požadovať, aby schémy pomoci, ktoré je potrebné notifikovať, podliehali časovým obmedzeniam a hodnoteniu uvedenému v bode 37. Hodnotenia by sa mali vykonávať najmä v prípade schém, u ktorých sú potenciálne narušenia mimoriadne vysoké, t. j. schém, ktoré môžu výrazne obmedziť hospodársku súťaž, ak sa ich vykonávanie nepreskúma včas. |
121. |
Vzhľadom na sledované ciele a aby nevznikla neprimeraná záťaž pre štáty EZVO a menšie opatrenia pomoci sa požiadavka uvedená v bode 120 bude uplatňovať len na schémy pomoci s veľkým rozpočtom, ktoré sa vyznačujú novými vlastnosťami, alebo ak možno predpokladať významné zmeny v oblasti trhu, technológií alebo regulácie. Hodnotenie musí vykonať odborník nezávislý od orgánu poskytujúceho pomoc, na základe spoločnej metodiky (53) a toto hodnotenie sa musí zverejniť. Štáty EZVO musia spolu s príslušnou schémou pomoci predložiť aj návrh plánu hodnotenia, ktorý bude tvoriť neoddeliteľnú súčasť hodnotenia danej schémy zo strany dozorného úradu. |
122. |
V prípade schém pomoci, ktoré sú vylúčené z rozsahu pôsobnosti niektorého nariadenia o skupinovej výnimke výlučne z dôvodu ich veľkého rozpočtu, dozorný úrad posúdi ich zlučiteľnosť výlučne na základe plánu hodnotenia. |
123. |
Hodnotenie sa musí včas predložiť dozornému úradu, aby mohol posúdiť prípadné predĺženie schémy pomoci, a v každom prípade po skončení jej platnosti. Presný rozsah a metódy každého hodnotenia sa vymedzia v rozhodnutí o schválení schémy pomoci. Pri akomkoľvek následnom opatrení pomoci s podobným cieľom vrátane akejkoľvek zmeny schém pomoci uvedenej v bode 122 sa musia zohľadniť výsledky tohto hodnotenia. |
6. PREDKLADANIE SPRÁV A MONITOROVANIE
124. |
V súlade s Dohodou o dozore a súde a konsolidovanou verziou rozhodnutia dozorného úradu č. 195/04/COL (54) musia štáty EZVO predkladať dozornému úradu výročné správy. |
125. |
Štáty EZVO musia uchovávať podrobné záznamy o všetkých opatreniach pomoci. Takéto záznamy musia obsahovať všetky informácie potrebné na potvrdenie, že podmienky týkajúce sa oprávnených nákladov a maximálnych intenzít pomoci boli splnené. Uvedené záznamy sa musia uchovávať v priebehu desiatich rokov od dátumu poskytnutia pomoci a na požiadanie sa musia predložiť dozornému úradu. |
7. UPLATNITEĽNOSŤ
126. |
Dozorný úrad bude zásady stanovené v týchto usmerneniach uplatňovať na posudzovanie zlučiteľnosti každej notifikovanej pomoci na výskum, vývoj a inovácie, v súvislosti s ktorou bude musieť prijať rozhodnutie po dátume prijatia týchto usmernení. Neoprávnená pomoc na výskum, vývoj a inovácie sa posúdi v súlade s predpismi uplatniteľnými v deň poskytnutia pomoci. |
127. |
Podľa článku 1 ods. 1 časti I protokolu 3 k Dohode o EHP dozorný úrad navrhuje, aby štáty EZVO v prípade potreby upravili svoje existujúce schémy pomoci na výskum, vývoj a inovácie tak, aby boli v súlade s týmito usmerneniami, a to najneskôr do 1. januára 2015. |
128. |
Štáty EZVO sa vyzývajú, aby vyjadrili svoj výslovný bezpodmienečný súhlas s vhodnými opatreniami navrhovanými v bode 127 do dvoch mesiacov od dátumu uverejnenia tohto rámca na webovom sídle dozorného úradu (55). Ak dozorný úrad od nejakého štátu EZVO nedostane odpoveď, bude predpokladať, že príslušný štát EZVO nesúhlasí s navrhovanými opatreniami. |
8. PRESKÚMANIE
129 |
Dozorný úrad sa môže rozhodnúť kedykoľvek preskúmať alebo zmeniť tieto usmernenia, ak by to bolo nevyhnutné z dôvodov súvisiacich s politikou hospodárskej súťaže alebo vzhľadom na zohľadnenie iných pravidiel EHP a medzinárodných záväzkov alebo z akýchkoľvek iných opodstatnených dôvodov. |
(1) Tieto usmernenia zodpovedajú Oznámeniu Komisie – Rámec pre štátnu pomoc na výskum, vývoj a inovácie (Ú. v. EÚ C 198, 27.6.2014, s. 1).
(2) Výskumu a vývoju sa ďalej venuje protokol 31 Dohody o EHP. Ďalšie informácie sú k dispozícii na: http://www.efta.int/eea/policy-areas/flanking-horizontal-policies/research-innovation
(3) Oznámenie Komisie „Európa 2020 – Stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu“, KOM(2010) 2020 v konečnom znení, 3.3.2010.
(4) Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov „Hlavná iniciatíva stratégie Európa 2020 – Únia inovácií“, KOM(2010) 546 v konečnom znení, 6.10.2010.
(5) V roku 2012 predstavovali celkové výdavky na výskum a vývoj v rámci Európskej únie 2,06 % HDP (z čoho zhruba 1/3 pripadá na verejný sektor a 2/3 na súkromný sektor), pričom od roku 2005 vzrástli o 0,24 percentuálnych bodov (Eurostat, Štatistické údaje o hlavných ukazovateľoch: http://epp.eurostat.ec.europa.eu/portal/page/portal/europe_2020_indicators/headline_indicators). Aj keď súkromné výdavky na výskum a vývoj ako podiel HDP od roku 2008 mierne vzrástli, existujú veľké rozdiely medzi členskými štátmi EÚ, priemyselnými odvetviami a jednotlivými subjektmi (Európska komisia, „Výkonnosť v oblasti výskumu a inovácie v členských štátoch EÚ a pridružených krajinách, 2013“).
(6) Pojem „zlyhanie trhu“ označuje situácie, v ktorých trhy odkázané samy na seba pravdepodobne neprinesú efektívne výsledky.
(7) Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov „Modernizácia štátnej pomoci EÚ (MŠP)“, COM(2012) 209 final, 8.5.2012.
(8) Napríklad financovanie poskytované v rámci programu Horizont 2020 alebo programu EÚ pre konkurencieschopnosť podnikov a MSP (COSME). Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1291/2013 z 11. decembra 2013, ktorým sa zriaďuje program Horizont 2020 – rámcový program pre výskum a inováciu (2014 – 2020) a zrušuje rozhodnutie č. 1982/2006/ES (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 104), bolo začlenené ako bod 1 do protokolu 31 k Dohode o EHP rozhodnutím č. 109/2014 z 16.5.2014 (zatiaľ neuverejnené). COSME je jeden z programov EÚ, o ktorých sa rokuje alebo sa o nich predpokladá, že budú začlenené do Dohody o EHP. Kompletný zoznam projektov, ktoré by mohli byť potenciálne zaujímavé z hľadiska Dohody o EHP, je k dispozícii na adrese: http://www.efta.int/eea/eu-programmes
(9) Pomoc na záchranu a reštrukturalizáciu firiem v ťažkostiach (Ú. v. EÚ L 97, 15.4.2005, s. 41 a dodatok EHP č. 18, 14.4.2005, s. 1.), platnosť bola predĺžená rozhodnutím Dozorného úradu EZVO č. 438/12/COL (Ú. v. EÚ L 190, 11.7.2013, s. 91 a dodatok EHP č. 40, 11.7.2013, s. 15).
(10) Pozri spojené veci T-244/93 a T-486/93, TWD Textilwerke Deggendorf GmbH/Komisia Európskych spoločenstiev, Zb. 1995, s. II-02265.
(11) Dozorný úrad považuje za užitočné zachovať rôzne kategórie činností v oblasti výskumu a vývoja bez ohľadu na skutočnosť, že sa uvedené činnosti môžu riadiť skôr interaktívnym modelom než lineárnym modelom.
(12) Kľúčové podporné technológie sú vymedzené a určené v oznámení Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov „Európska stratégia pre kľúčové podporné technológie – cesta k rastu a zamestnanosti“, COM(2012) 341 final, 26.6.2012.
(13) Kritériá pre analýzu zlučiteľnosti štátnej pomoci na podporu vykonávania dôležitých projektov spoločného európskeho záujmu, vrátane pomoci na výskum, vývoj a inovácie, s fungovaním Dohody o EHP musia byť posudzované na základe článku 61 ods. 3 písm. b) Dohody o EHP. Dozorný úrad môže vydať usmernenia na hodnotenie opatrení štátnej pomoci na podporu realizácie dôležitých projektov spoločného európskeho záujmu, ktoré by zodpovedali oznámeniu Komisie „Kritériá pre analýzu zlučiteľnosti štátnej pomoci na podporu vykonávania dôležitých projektov spoločného európskeho záujmu s vnútorným trhom“ (Ú. v. EÚ C 188, 20.6.2014, s. 4).
(14) Pozri usmernenia dozorného úradu o referenčných a diskontných sadzbách (Ú. v. EÚ L 105, 21.4.2011, s. 32 a dodatok EHP č. 23, 21.4.2011, s. 1).
(15) Pozri článok 2 písm. a) nariadenia Rady (ES) č. 723/2009 z 25. júna 2009 o právnom rámci Spoločenstva pre Konzorcium pre európsku výskumnú infraštruktúru (ERIC) (Ú. v. EÚ L 206, 8.8.2009, s. 1).
(16) Vymedzenie pojmov mikropodniky, malé a stredné podniky (MSP) (Ú. v. EÚ L 36, 5.2.2009, s. 62 a dodatok EHP č. 6, 5.2.2009, s. 1).
(17) Vec 118/85 Komisia/Taliansko, Zb. 1987, s. 2599, bod 7; vec C-35/96 Komisia/Taliansko, Zb. 1998, s. I-3851, bod 36; vec C-309/99,Wouters, Zb. 2002, s. I-1577, bod 46.
(18) Vec C-263/86 Humble/Edel, Zb. 1988, s. I-5365, body 9 – 10, 15 – 18; vec C-109/92 Wirth, Zb. 1993, s. I-06447, bod 15 a rozsudok Súdu EZVO z 21. februára 2008 vo veci E-5/07 Private Barnehagers Landsforbund/Dozorný úrad EZVO, Zb. EZVO 2008, s. 62.
(19) Pozri napríklad veci NN54/2006, Vysoká škola logistiky Přerov, a N 343/2008, Individuálna pomoc Vysokej škole Nyíregyháza na vývoj znalostného centra Partium.
(20) Pozri body 26 až 29 usmernení dozorného úradu o uplatňovaní pravidiel štátnej pomoci na náhrady za služby všeobecného hospodárskeho záujmu (Ú. v. EÚ L 161, 13.6.2013, s. 12 a dodatok EHP č. 34, 13.6.2013, s. 1).
(21) Odborná príprava pracovnej sily v zmysle pravidiel štátnej pomoci pre pomoc na podporu vzdelávania sa nepovažuje za nehospodársku základnú činnosť výskumných organizácií.
(22) Poskytovanie služieb v oblasti výskumu a vývoja a výskum a vývoj vykonávaný v mene podnikov sa nepovažujú za nezávislý výskum a vývoj.
(23) Ak je výskumná organizácia alebo výskumná infraštruktúra súčasne financovaná z verejných aj súkromných zdrojov, pôjde podľa dozorného úradu o takýto prípad vtedy, keď verejné financovanie pridelené príslušnému subjektu na konkrétne účtovné obdobie presiahne náklady, ktoré mu v tomto období vzniknú v súvislosti s nehospodárskymi činnosťami.
(24) Pozri vec C-482/99 Francúzsko/Komisia, Zb. 2002, s. I-4397, bod 24.
(25) ak výskumná organizácia alebo výskumná infraštruktúra poskytuje konkrétnu výskumnú službu alebo vykonáva zmluvný výskum v mene určitého podniku po prvýkrát, na skúšobnej báze a počas jasne vymedzeného časového obdobia, bude dozorný úrad zvyčajne považovať účtovanú cenu za trhovú cenu, ak ide o jedinečnú výskumnú službu alebo zmluvný výskum a možno preukázať, že pre ne neexistuje žiadny trh.
(26) Netýka sa to konečných dohôd o trhovej hodnote vzniknutých práv duševného vlastníctva a hodnote príspevkov na projekt.
(27) Pozri oznámenie a s ním spojený pracovný dokument útvarov Komisie – Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Obstarávanie vo fáze pred komerčným využitím: podpora inovácií s cieľom zabezpečiť trvalo udržateľné verejné služby vysokej kvality v Európe, KOM(2007) 799 v konečnom znení, 14.12.2007.
(28) Pozri článok 27 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ z 26. februára 2014 o verejnom obstarávaní, ktorá zatiaľ nebola začlenená do Dohody o EHP, a o zrušení smernice 2004/18/ES (Ú. v. EÚ L 94, 28.3.2014, s. 65), ktorá bola začlenená ako bod 2 do prílohy XVI (Verejné obstarávanie) k Dohode o EHP rozhodnutím Spoločného výboru EHP č. 68/2006 z 2.6.2006 (Ú. v. EÚ L 245, 7.9.2006, s. 22 a dodatok EHP č. 44, 7.9.2006, s. 18) a článok 45 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/25/EÚ z 26. februára 2014 o obstarávaní vykonávanom subjektmi pôsobiacimi v odvetviach vodného hospodárstva, energetiky, dopravy a poštových služieb, ktorá zatiaľ nebola začlenená do Dohody o EHP, a o zrušení smernice 2004/17/ES (Ú. v. EÚ L 94, 28.3.2014, s. 243), ktorá bola začlenená ako bod 4 do prílohy XVI (Verejné obstarávanie) k Dohode o EHP rozhodnutím Spoločného výboru EHP č. 68/2006 z 2.6.2006 (Ú. v. EÚ L 245, 7.9.2006, s. 22 a dodatok EHP č. 44, 7.9.2006, s. 18). Podobne v prípade užšej súťaže v zmysle článku 28 smernice 2014/24/EÚ a článku 46 smernice 2014/25/EÚ bude dozorný úrad mať za to, že podnikom sa neposkytuje nijaká štátna pomoc, pokiaľ zainteresovaným poskytovateľom nie je bez oprávnených dôvodov zabránené v predkladaní ponúk.
(29) To platí aj v prípade, keď verejní obstarávatelia obstarávajú inovatívne riešenia, ktoré sú výsledkom predchádzajúceho obstarávania v oblasti výskumu a vývoja, alebo výrobky a služby, ktoré nepatria do oblasti výskumu a vývoja, ale ktoré musia spĺňať požiadavky nevyhnutne spojené s inováciou výrobku, procesu alebo organizačnou inováciou.
(30) Bez toho, aby boli dotknuté postupy, ktoré sa týkajú vývoja, ako aj následného nákupu jedinečných alebo špecializovaných výrobkov alebo služieb.
(31) Pozri napríklad vec C-156/98 Nemecko/Komisia, Zb. 2000, s. I-6857, bod 78 a vec C-333/07 Régie Networks/Rhone Alpes Bourgogne, Zb. 2008, s. I-10807, body 94 – 116.
(32) Pozri vec C-225/91 Matra/Komisia, Zb. 1993, s. I-3203, bod 42.
(33) Podmienky zlučiteľnosti stanovené v nariadení o skupinových výnimkách sa naďalej v plnej miere vzťahujú na všetky ostatné prípady individuálnej pomoci vrátane prípadov, keď sa takáto pomoc poskytuje na základe schémy pomoci, ktorá podlieha notifikačnej povinnosti.
(34) Pozri poznámku pod čiarou č. 7.
(35) Pozri poznámku pod čiarou č. 7.
(36) Pozri poznámku pod čiarou č. 7.
(37) Spojené veci C-630/11 P až C-633/11 P HGA a iní/Komisia ECLI:EU:C:2013:387.
(38) Ak sa žiadosť o pomoc týka projektu v oblasti výskumu a vývoja, nevylučuje to, že potenciálny príjemca už vykonal štúdie uskutočniteľnosti, na ktoré sa žiadosť o pomoc nevzťahuje.
(39) V prípade pomoci na projekty alebo činnosti, ktoré sa realizujú v po sebe nasledujúcich fázach, na ktoré sa môžu vzťahovať samostatné postupy poskytovania pomoci, to znamená, že práce sa nesmú začať pred predložením prvej žiadosti o pomoc. V prípade pomoci poskytnutej v rámci automatickej fiškálnej schémy pomoci sa takáto schéma musela prijať a musela nadobudnúť platnosť pred začatím akýchkoľvek prác na podporovanom projekte alebo pred začatím podporovanej činnosti.
(40) Aj keď to nemusí byť možné pri novozavedených opatreniach ex ante, očakáva sa, že štáty EZVO poskytnú hodnotiace štúdie o stimulačnom účinku ich vlastných fiškálnych opatrení (takže súčasťou návrhu takýchto opatrení by spravidla mali byť plánované alebo zamýšľané metodiky hodnotení ex post). Ak žiadne hodnotiace štúdie nie sú k dispozícii, stimulačný účinok schém fiškálnej pomoci možno predpokladať len pri progresívnych opatreniach.
(41) Čistá aktuálna hodnota projektu je rozdiel medzi pozitívnymi a negatívnymi peňažnými tokmi počas životnosti investície, ktoré sú diskontované na ich súčasnú hodnotu (za použitia nákladov na kapitál).
(42) Miera vnútornej návratnosti nie je založená na účtovných príjmoch v danom roku, zohľadňuje však budúce peňažné toky, ktorých príjem investor očakáva počas celej doby životnosti investície. Definuje sa ako diskontná sadzba, pri ktorej sa čistá aktuálna hodnota peňažných tokov rovná nule.
(43) Pri tomto zaraďovaní do kategórií sa nemusí nevyhnutne uplatniť chronologický prístup, pri ktorom sa postupuje v čase od základného výskumu k činnostiam, ktoré sú bližšie k trhu. Dozornému úradu teda nič nebráni označiť úlohu, ktorá sa vykonáva v neskoršej fáze projektu, za priemyselný výskum, pričom zistí, že činnosť vykonávaná v skoršej fáze projektu predstavuje experimentálny vývoj alebo vôbec nepredstavuje výskum.
(44) „The Measurement of Scientific and Technological Activities, Proposed Standard Practice for Surveys on Research and Experimental Development (Meranie vedeckých a technických činností, navrhnutý štandardný postup na realizáciu prieskumov výskumu a experimentálneho vývoja)“, Frascatiho manuál, OECD, 2002, v zmenenom alebo nahradenom znení. Z praktických dôvodov a pokiaľ sa nepreukáže, že v jednotlivých prípadoch by sa mala použiť iná škála, je tiež možné usudzovať, že jednotlivé kategórie výskumu a vývoja zodpovedajú úrovni technologickej pripravenosti 1 (základný výskum), 2 – 4 (priemyselný výskum) a 5 – 8 (experimentálny výskum) – pozri oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov „Európska stratégia pre kľúčové podporné technológie – cesta k rastu a zamestnanosti“, COM(2012) 341 final z 26.6.2012.
(45) Bez toho, aby boli dotknuté osobitné ustanovenia vzťahujúce sa na pomoc na výskum a vývoj v odvetví poľnohospodárstva a rybárstva uvedené v nariadení o skupinových výnimkách.
(46) Pozri usmernenia dozorného úradu o referenčných a diskontných sadzbách (Ú. v. EÚ L 105, 21.4.2011, s. 32 a dodatok EHP č. 23, 21.4.2011, s. 1).
(47) Naopak, ak sa v opatrení fiškálnej pomoci rozlišujú rôzne kategórie výskumu a vývoja, príslušné intenzity pomoci sa nesmú prekročiť.
(48) V konkrétnom prípade, keď pomoc umožňuje iba zvýšenie rýchlosti dokončenia projektu, by malo porovnanie odrážať najmä rôzne lehoty z hľadiska peňažných tokov a oneskoreného vstupu na trh.
(49) Pozri nariadenie Rady (EÚ) č. 734/2013 z 22. júla 2013 (Ú. v. EÚ L 204, 31.7.2013, s. 15), zatiaľ nebolo začlenené do Dohody o EHP, a článok 6 časti II Dohody o dozore a súde.
(50) V týchto usmerneniach sa namiesto skratky „NUTS“ používanej v zodpovedajúcich usmerneniach Komisie používa pojem „štatistický región“. Skratka NUTS je odvodená z anglického názvu„Nomenclature of Territorial Units for Statistics“ (nomenklatúra územných jednotiek pre štatistické účely) podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1059/2003 z 26.5.2003 o zostavení spoločnej nomenklatúry územných jednotiek pre štatistické účely (NUTS) (Ú. v. EÚ L 154, 21.6.2003, s. 1). Toto nariadenie zatiaľ nebolo začlenené do Dohody o EHP. S cieľom dosiahnuť spoločné vymedzenie pojmov pri stále rastúcej požiadavke na štatistické informácie na regionálnej úrovni sa však Štatistický úrad Európskej únie – Eurostat, národné štatistické úrady kandidátskych krajín a štátov EZVO dohodli na vytvorení štatistických regiónov, ktoré by zodpovedali klasifikácii NUTS.
(51) S výnimkou obchodných tajomstiev a ďalších dôverných informácií v náležite odôvodnených prípadoch a pod podmienkou schválenia zo strany dozorného úradu [Pozri usmernenia dozorného úradu o služobnom tajomstve v rozhodnutiach o štátnej pomoci (Ú. v. EÚ L 154, 8.6.2006, s. 27 a dodatok EHP č. 29, 8.6.2006, s. 1)]. V prípade fiškálnych opatrení sa informácie o výške individuálnej pomoci môžu poskytnúť na základe týchto rozpätí (v mil. EUR): [0,5 – 1]; [1 – 2]; [2 – 5]; [5 – 10]; [10 – 30]; [30 a viac].
(52) V prípade neoprávnenej pomoci budú štáty EZVO musieť zabezpečiť, aby boli tie isté informácie zverejnené ex post, a to najneskôr do šiestich mesiacov od dátumu rozhodnutia dozorného úradu. Tieto informácie by mali byť dostupné vo formáte, ktorý umožňuje vyhľadávanie údajov, ich extrakciu a jednoduché zverejňovanie na internete, napríklad vo formáte CSV alebo XML.
(53) Takúto spoločnú metodiku môže poskytnúť dozorný úrad.
(54) Dostupné na: http://www.eftasurv.int/media/decisions/195-04-COL.pdf
(55) Pozri http://www.eftasurv.int/state-aid/legal-framework/state-aid-guidelines/
PRÍLOHA I
OPRÁVNENÉ NÁKLADY
Pomoc na projekty v oblasti výskumu a vývoja |
|
||||||||||||
Pomoc na štúdie uskutočniteľnosti |
Náklady na štúdiu. |
||||||||||||
Pomoc na zriadenie a modernizáciu výskumných infraštruktúr |
Investičné náklady na nehmotné a hmotné aktíva. |
||||||||||||
Pomoc na inovácie pre MSP |
|
||||||||||||
Pomoc na inováciu procesov a organizačnú inováciu |
Náklady na personál; náklady na nástroje, vybavenie, budovy a pozemky v rozsahu a na obdobie ich použitia v rámci projektu; náklady na zmluvný výskum, poznatky a patenty zakúpené alebo licencované z vonkajších zdrojov za podmienok trhového odstupu; dodatočné režijné náklady a ostatné prevádzkové náklady vrátane nákladov na materiál, dodávky a podobné výrobky, ktoré vznikli priamo v dôsledku projektu. |
||||||||||||
Pomoc inovačným zoskupeniam |
|||||||||||||
Investičná pomoc |
Náklady na investície do hmotných a nehmotných aktív. |
||||||||||||
Prevádzková pomoc |
Náklady na personál a administratívne náklady (vrátane režijných nákladov), ktoré sa týkajú:
|
PRÍLOHA II
MAXIMÁLNE INTENZITY POMOCI
(%) |
|||||||
|
Malý podnik |
Stredný podnik |
Veľký podnik |
||||
Pomoc na projekty v oblasti výskumu a vývoja |
|||||||
Základný výskum |
100 |
100 |
100 |
||||
Priemyselný výskum |
70 |
60 |
50 |
||||
|
80 |
75 |
65 |
||||
Experimentálny vývoj |
45 |
35 |
25 |
||||
|
60 |
50 |
40 |
||||
Pomoc na štúdie uskutočniteľnosti |
70 |
60 |
50 |
||||
Pomoc na zriadenie a modernizáciu výskumných infraštruktúr |
50 |
50 |
50 |
||||
Pomoc na inovácie pre MSP |
50 |
50 |
— |
||||
Pomoc na inováciu procesov a organizačnú inováciu |
50 |
50 |
15 |
||||
Pomoc inovačným zoskupeniam |
|||||||
Investičná pomoc |
50 |
50 |
50 |
||||
|
55 |
55 |
55 |
||||
Prevádzková pomoc |
50 |
50 |
50 |