Access to European Union law
<a href="https://eur-lex.europa.eu/content/help/eurlex-content/experimental-features.html" target="_blank">More about the experimental features corner</a>
Choose the experimental features you want to try
EUR-Lex
Access to European Union law

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

You are here
Use quotation marks to search for an "exact phrase". Append an asterisk (*) to a search term to find variations of it (transp*, 32019R*). Use a question mark (?) instead of a single character in your search term to find variations of it (ca?e finds case, cane, care).
Search tips
Need more search options? Use the Advanced search

Document 52022IP0072

    Uznesenie Európskeho parlamentu z 10. marca 2022 o uplatňovaní hľadiska rodovej rovnosti v Európskom parlamente – výročná správa za rok 2020 (2021/2039(INI))

    Ú. v. EÚ C 347, 9.9.2022, p. 139–149 (BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, HR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)
    Ú. v. EÚ C 347, 9.9.2022, p. 128–138 (GA)

    Date of document:
    10/03/2022; Dátum hlasovania
    Date of vote:
    10/03/2022
    Date of debate:
    08/03/2022
    Author:
    Európsky parlament, Výbor pre práva žien a rodovú rovnosť
    Form:
    Rezolúcia z vlastnej iniciatívy
    Parliamentary term:
    Deviate legislatívne obdobie
    Internal reference:
    2021/2039(INI)
    Session:
    2021-2022

    9.9.2022   

    SK

    Úradný vestník Európskej únie

    C 347/139

    P9_TA(2022)0072

    Uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti v Európskom parlamente – výročná správa za rok 2020

    Uznesenie Európskeho parlamentu z 10. marca 2022 o uplatňovaní hľadiska rodovej rovnosti v Európskom parlamente – výročná správa za rok 2020 (2021/2039(INI))

    (2022/C 347/11)

    Európsky parlament,

    —

    so zreteľom na články 2 a 3 Zmluvy o Európskej únii a na články 8, 10 a 19 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

    —

    so zreteľom na články 21 a 23 Charty základných práv Európskej únie,

    —

    so zreteľom na Dohovor Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu (Istanbulský dohovor), ktorý nadobudol platnosť 1. augusta 2014,

    —

    so zreteľom na oznámenie Komisie z 5. marca 2020 s názvom Únia rovnosti: stratégia pre rodovú rovnosť na roky 2020 – 2025 (COM(2020)0152),

    —

    so zreteľom na návrh smernice Rady, ktorý Komisia predložila 2. júla 2008, o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na náboženské vyznanie alebo vieru, zdravotné postihnutie, vek alebo sexuálnu orientáciu (COM(2008)0426 – horizontálna antidiskriminačná smernica),

    —

    so zreteľom na návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorý Komisia predložila 14. novembra 2012, o zlepšení rodovej vyváženosti medzi nevýkonnými riadiacimi pracovníkmi spoločností kótovaných na burze a súvisiacich opatreniach (COM(2012)0614 – smernica o zastúpení žien vo vrcholových orgánoch),

    —

    so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1158 z 20. júna 2019 o rovnováhe medzi pracovným a súkromným životom rodičov a osôb s opatrovateľskými povinnosťami, ktorou sa zrušuje smernica Rady 2010/18/EÚ (1) (smernica o rovnováhe medzi pracovným a súkromným životom),

    —

    so zreteľom na správu Európskeho dvora audítorov z roku 2021 s názvom Uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti v rozpočte EÚ: nastal čas premeniť slová na skutky – osobitná správa č. 10/2021,

    —

    so zreteľom na správu európskej ombudsmanky zo 17. decembra 2018 o dôstojnosti v práci v inštitúciách a agentúrach EÚ,

    —

    so zreteľom na štúdiu výskumnej služby Európskeho parlamentu (ďalej len „EPRS“) z roku 2021 s názvom Uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti v Európskom parlamente: súčasný stav,

    —

    so zreteľom na štúdiu z roku 2021, ktorú dala vypracovať tematická sekcia Európskeho parlamentu pre práva občanov a ústavné veci na žiadosť Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (ďalej len „FEMM“), s názvom Rodová rovnosť: ekonomická hodnota starostlivosti z pohľadu príslušných fondov EÚ,

    —

    so zreteľom na publikáciu s názvom Ženy v Európskom parlamente z roku 2021,

    —

    so zreteľom na seminár, ktorý sa konal 16. marca 2021 na žiadosť výboru FEMM, s názvom Uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti v balíku opatrení EÚ na obnovu,

    —

    so zreteľom na svoje uznesenie z 13. marca 2003 o integrovanom prístupe k rovnosti žien a mužov v Európskom parlamente (2),

    —

    so zreteľom na svoje uznesenie z 18. januára 2007 o integrovanom prístupe k rovnosti žien a mužov v rámci práce výborov (3),

    —

    so zreteľom na svoje uznesenie z 22. apríla 2009 o integrovanom prístupe k rovnosti žien a mužov v rámci práce výborov a delegácií (4),

    —

    so zreteľom na svoje uznesenie zo 7. mája 2009 o uplatňovaní rodového hľadiska vo vonkajších vzťahoch EÚ a pri budovaní mieru/obnove krajín (5),

    —

    so zreteľom na svoje uznesenie z 15. januára 2019 o uplatňovaní hľadiska rodovej rovnosti v Európskom parlamente (6),

    —

    so zreteľom na svoje uznesenie z 24. novembra 2016 o pristúpení EÚ k Istanbulskému dohovoru o predchádzaní násiliu na ženách a boji proti nemu (7),

    —

    so zreteľom na svoje uznesenie z 28. novembra 2019 o pristúpení EÚ k Istanbulskému dohovoru a ďalších opatreniach na boj proti rodovo motivovanému násiliu (8),

    —

    so zreteľom na svoje uznesenie z 26. októbra 2017 o boji proti sexuálnemu obťažovaniu a zneužívaniu v EÚ (9),

    —

    so zreteľom na svoje uznesenie z 11. septembra 2018 o opatreniach na predchádzanie šikanovaniu a sexuálnemu obťažovaniu na pracovisku, vo verejných priestoroch a v politickom živote v EÚ a boji proti týmto javom (10),

    —

    so zreteľom na svoje uznesenie z 21. januára 2021 o stratégii EÚ pre rodovú rovnosť (11),

    —

    so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. decembra 2020 o potrebe osobitného zloženia Rady pre rodovú rovnosť (12),

    —

    so zreteľom na svoje uznesenie z 26. novembra 2020 o hodnotení európskych volieb (13),

    —

    so zreteľom na svoje uznesenie z 21. januára 2021 o rodovej perspektíve počas krízy spôsobenej ochorením COVID-19 a v období po kríze (14),

    —

    so zreteľom na článok 54 rokovacieho poriadku,

    —

    so zreteľom na správu Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A9-0021/2022),

    A.

    keďže rodová rovnosť je základnou zásadou EÚ; keďže uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti je všeobecne uznávanou stratégiou na zabezpečenie začlenenia rodového hľadiska do návrhov, vykonávania a hodnotenia všetkých politík, programov a opatrení s cieľom podporovať rodovú rovnosť a bojovať proti diskriminácii; keďže rodové otázky sú prítomné všade, a to aj v oblastiach, ktoré neboli v centre pozornosti, ako sú zdaňovanie, obchod a zelená transformácia; keďže rodová rovnosť sa musí dosiahnuť pomocou prierezového prístupu, ktorý bude začleňovať všetky oblasti práce v Európskom parlamente;

    B.

    keďže napriek pokroku v oblasti rodovej rovnosti v niektorých ohľadoch ženy stále čelia rodovo motivovanej diskriminácii vo verejnej a súkromnej sfére a stále zostáva veľký priestor na zlepšenie, a to aj pokiaľ ide o roztrieštené uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti v oblastiach politiky a inštitúciách na úrovni EÚ a na vnútroštátnej úrovni;

    C.

    keďže diskriminácia z dôvodu pohlavia sa často prelína s inými druhmi diskriminácie z iných dôvodov, čo vedie k viacnásobným a zloženým formám diskriminácie konkrétnych skupín, ktoré fungujú a navzájom na seba pôsobia takým spôsobom, že sú neoddeliteľné;

    D.

    keďže opatrenia týkajúce sa uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti zahŕňajú okrem iného kvóty, opatrenia na zabezpečenie rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom, politiky proti obťažovaniu, rodovo responzívne postupy prijímania zamestnancov, posúdenia vplyvu na rodovú rovnosť, rodové ukazovatele, rodové rozpočtovanie a rodovo responzívne hodnotenia na prijímanie rodovo responzívnych právnych predpisov, používanie rodovo neutrálneho jazyka a rodovo responzívnu komunikáciu;

    E.

    keďže OECD vymedzuje rodovú rovnováhu ako „spravodlivé rozdelenie životných príležitostí a zdrojov medzi ženy a mužov a/alebo rovnaké zastúpenie žien a mužov“;

    F.

    keďže Európsky inštitút pre rodovú rovnosť (ďalej len „EIGE“) vymedzuje horizontálnu segregáciu ako „koncentráciu žien a mužov v rôznych odvetviach a povolaniach“;

    G.

    keďže po štyroch rokoch existencie hnutia #MeToo sa nedosiahol postačujúci pokrok pri riešení sexuálneho obťažovania a sexuálneho násilia a v rámci inštitúcií EÚ aj mimo nich toho zostáva ešte veľa urobiť; keďže z výskumu vyplýva, že obťažovanie je rozšírenejšie, než sa všeobecne predpokladá, a je vo veľkej miere nedostatočne nahlasované;

    H.

    keďže hľadisko rodovej rovnosti sa musí uplatňovať aj v rozpočtovom procese; keďže rodovo responzívne rozpočtovanie zahŕňa nielen financovanie explicitných iniciatív v oblasti rodovej rovnosti, ale aj chápanie vplyvu rozpočtových a politických rozhodnutí na rodovú rovnosť a zodpovedajúcu úpravu verejných výdavkov a príjmov; keďže rozpočtové zdroje a poskytovanie služieb by sa mali prideľovať v závislosti od identifikácie potrieb založenej na údajoch vrátane kvalitatívnych údajov o rodových vplyvoch;

    I.

    keďže Európsky dvor audítorov poukázal na to, že rozpočtový cyklus EÚ dostatočne nezohľadňuje rodovú rovnosť; keďže Dvor audítorov odporučil, aby Komisia vyhodnotila, či sa plány podpory obnovy a odolnosti členských štátov zameriavajú na rodovú rovnosť, a podala o tom správu;

    J.

    keďže všetky inštitúcie EÚ sa riadia zmluvami a stratégiou EÚ pre rodovú rovnosť na roky 2020 – 2025; keďže Európsky parlament by mal byť vodcom ostatných parlamentných orgánov pri presadzovaní rodovej rovnosti, poučiť sa z najlepších postupov iných parlamentných orgánov pri uplatňovaní hľadiska rodovej rovnosti v rámci svojich štruktúr a procesov a zohľadňovať dobré príklady uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti vo verejnom a súkromnom sektore a v občianskej spoločnosti; keďže uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti ešte stále nie je plne začlenené do postupov a pravidiel Európskeho parlamentu (15); keďže na vypočutiach organizovaných väčšinou parlamentných výborov od začiatku tohto volebného obdobia do novembra 2020 predstavovali ženy menej ako 50 % zúčastnených; keďže tento podiel bol nižší ako 25 % okrem iných výborov aj vo Výbore pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka, Výbore pre rybárstvo, Výbore pre petície a Výbore pre zamestnanosť a sociálne veci;

    K.

    keďže pandémia ochorenia COVID-19 výrazne zasiahla rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom v Európskom parlamente, čo vďaka digitálnym nástrojom často viedlo k predĺženiu pracovného času poslancov aj zamestnancov; keďže práca z domu nie je náhradou za starostlivosť o deti; keďže motivovaná pracovná sila a zdravé prostredie môžu byť pre Európsky parlament ako zamestnávateľa a inštitúciu, ktorá funguje ako vzor pre spoločnosť ako celok, prínosom a zamestnanci by mali mať prístup k rovnováhe medzi pracovným a súkromným životom počas celej svojej kariéry;

    Všeobecné informácie

    1.

    		 opätovne potvrdzuje silné odhodlanie, pokiaľ ide o rodovú rovnosť, a podporuje uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti ako jeden z oficiálnych politických prístupov na zabezpečenie rodovej rovnosti; vyjadruje poľutovanie nad roztriešteným uplatňovaním hľadiska rodovej rovnosti v rôznych oblastiach politiky a inštitúciách na úrovni EÚ; zdôrazňuje, že rodová rovnosť je spoločnou zodpovednosťou, ktorá si vyžaduje opatrenia všetkých inštitúcií, členských štátov a agentúr EÚ v spolupráci s občianskou spoločnosťou, ženskými organizáciami, sociálnymi partnermi a súkromným sektorom;

    2.

    		 zdôrazňuje, že ženy predstavujú polovicu obyvateľstva, a preto sú vystavené rôznym prelínajúcim sa formám diskriminácie; zdôrazňuje, že opatrenia na zabezpečenie rodovej rovnosti musia zahŕňať prierezový prístup s cieľom na nikoho nezabudnúť a odstrániť všetky formy diskriminácie vrátane prelínajúcich sa foriem; zdôrazňuje, že je tiež potrebné vytvoriť participatívne postupy, do ktorých budú zapojení všetci relevantní aktéri a ktoré budú kombinovať prístup zhora nadol a prístup zdola nahor;

    3.

    		 víta rastúci počet žien zapojených do politiky, ale zdôrazňuje, že sme ďaleko od dosiahnutia rodovej parity a že verejne známe ženy, ako sú političky a aktivistky, sú často terčom obťažovania s cieľom odradiť ich od účasti na verejnom živote a v rozhodovacích sférach; zdôrazňuje, že feministické právne predpisy alebo politiky, ktorých účelom je dosiahnuť rodovú rovnosť vo všetkých oblastiach, nie je možné navrhnúť bez účasti žien na rozhodovacom procese; pripomína, že je dôležité, aby pracovné prostredie zohľadňovalo rodové hľadisko s cieľom zlepšiť zastúpenie žien na všetkých úrovniach Európskeho parlamentu vrátane politických skupín a kancelárií poslancov Európskeho parlamentu;

    4.

    		 berie na vedomie nedostatok kvantitatívnych a kvalitatívnych údajov o uplatňovaní hľadiska rodovej rovnosti v inštitúciách EÚ okrem údajov o počte žien na rôznych pozíciách; vyzýva preto na zostavenie komplexných rodových štatistík a zaväzuje sa vytvoriť kvalitatívne ukazovatele rodovej rovnosti v záujme zhromaždenia ďalších údajov rozčlenených podľa pohlavia s cieľom pokračovať v zlepšovaní rodovej rovnosti;

    5.

    		 víta príručku inštitútu EIGE pre parlamenty zohľadňujúce rodové hľadisko, ktorá sa zameriava na päť kľúčových oblastí, ktorými je potrebné sa zaoberať: rovnosť príležitostí na vstup do parlamentu, rovnosť príležitostí ovplyvňovať pracovné postupy parlamentu, primeraný priestor v parlamentnom programe pre záujmy a problémy žien, tvorba právnych predpisov zohľadňujúcich rodové hľadisko a dodržiavanie symbolickej funkcie parlamentu;

    6.

    		 víta prijatie akčných plánov pre rodovú rovnosť všetkými výbormi Európskeho parlamentu; konštatuje však nedostatočné monitorovanie a vykonávanie týchto plánov; vyzýva preto výbory, aby monitorovali svoje akčné plány pre rodovú rovnosť s cieľom merať pokrok a zabezpečiť ich vykonávanie; zdôrazňuje, že sieť Európskeho parlamentu pre uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti je zodpovedná za uplatňovanie rodovo inkluzívneho prístupu v prostredí a práci výborov a delegácií;

    7.

    		 víta nové ustanovenie rokovacieho poriadku Európskeho parlamentu prijaté v roku 2019, ktorým sa zavádza povinnosť prijať akčný plán zameraný na rodovú rovnosť, ktorého cieľom je začleniť rodové hľadisko do všetkých činností Európskeho parlamentu, na všetkých úrovniach a vo všetkých fázach; víta prijatie akčného plánu pre rodovú rovnosť v júli 2020 a plánu jeho vykonávania v apríli 2021; požaduje vypracovanie správ, ktoré budú pravidelne monitorovať pokrok dosiahnutý pri vykonávaní akčného plánu pre rodovú rovnosť; vyjadruje poľutovanie nad tým, že akčný plán pre rodovú rovnosť a plán jeho vykonávania nie sú verejne dostupné a že väčšina zahrnutých opatrení je formulovaná ako zásady bez jasných cieľov a povinností, čo svedčí o nedostatočnej politickej angažovanosti pri ich vykonávaní;

    8.

    		 vyzýva na ešte silnejšiu štruktúrovanú spoluprácu medzi všetkými inštitúciami EÚ pri uplatňovaní hľadiska rodovej rovnosti s cieľom lepšie dosiahnuť rodovú rovnosť; domnieva sa, že Európsky parlament a politické skupiny by mali spojiť sily s cieľom zlepšiť rodovú rovnosť a bojovať proti antifeministickým a protirodovým hnutiam, ktoré sú tiež vždy protidemokratické, a to v Európe aj na celom svete;

    Možnosti vstupu do Európskeho parlamentu

    9.

    		 konštatuje, že podiel žien medzi poslancami Európskeho parlamentu sa od konca minulého volebného obdobia mierne znížil z približne 39,6 % na 39,1 %; víta však vedúce postavenie Európskeho parlamentu v tomto smere vrátane jeho pokroku v oblasti politického zastúpenia žien, ktoré je vyššie ako priemer 30,4 % v národných parlamentoch členských štátov a výrazne vyššie ako celosvetový priemer 25,2 % v národných parlamentoch; víta, že niektoré členské štáty a politické strany zaviedli pravidlá na zabezpečenie rodovej rovnováhy vo svojich volebných zoznamoch, a trvá na tom, že treba zabezpečiť rodovú rovnováhu prostredníctvom zoznamov so systémom zipsu alebo iných ekvivalentných metód pri nadchádzajúcej revízii volebného zákona EÚ (16) tak, aby kandidátky a kandidáti mali rovnakú šancu na zvolenie;

    10.

    		 vyzýva členské štáty, aby pri revízii svojich volebných zákonov zohľadnili potrebu rodovo inkluzívnych parlamentov; ďalej nabáda vnútroštátne politické strany, aby pri rozhodovaní o volebných kandidátoch zaviedli kvóty, aj keď to zákon nestanovuje; žiada, aby sa politickým stranám na tento účel poskytli podporné mechanizmy a najlepšie postupy; zdôrazňuje, že na zabezpečenie prítomnosti žien na kandidátkach je potrebné, aby boli vnútorná organizácia a postupy strany rodovo responzívne, a to prostredníctvom opatrení, ako je výslovné zohľadnenie rodovej rovnosti v straníckych pravidlách, stanovenie rodových kvót pre rozhodovacie funkcie a zabezpečenie dobre fungujúcich fór na lobovanie, presadzovanie záujmov a diskusiu vrátane ženských krídel a výborov;

    11.

    		 vyjadruje poľutovanie nad nedostatkom rodovo responzívnych postupov prijímania zamestnancov v Európskom parlamente a žiada, aby útvary a politické skupiny Európskeho parlamentu presadzovali tieto postupy s cieľom zabrániť diskriminácii a zvýšiť zastúpenie žien v oblastiach, kde sú ženy v administratíve aj politických skupinách nedostatočne zastúpené; požaduje prijatie konkrétnych opatrení na odstránenie tohto nedostatku;

    Možnosti ovplyvniť pracovné postupy Európskeho parlamentu

    12.

    		 víta úplne rodovo vyvážené Predsedníctvo Európskeho parlamentu s ôsmimi podpredsedníčkami zo 14 a dvoma kvestorkami z piatich; konštatuje však, že len tri zo siedmich politických skupín Európskeho parlamentu majú ženy ako predsedníčky alebo spolupredsedníčky, ôsmim z 25 výborov v súčasnosti predsedá žena a 15 zo 43 predsedov delegácií sú ženy; žiada, aby sa zlepšila rodová rovnováha vo vedení výborov, delegácií a politických skupín; víta zmenu článku 213 ods. 1 rokovacieho poriadku Európskeho parlamentu, v súlade s ktorou sa vyžaduje, aby predsedníctvo každého výboru bolo rodovo vyvážené; vyjadruje však poľutovanie nad tým, že táto zmena nadobudne účinnosť až počas otvorenia prvej plenárnej schôdze po najbližších voľbách do Európskeho parlamentu, ktoré sa majú konať v roku 2024;

    13.

    		 žiada, aby sa zabezpečila rodová rovnováha na všetkých úrovniach činnosti pléna, výborov a delegácií, a to aj pri vymenúvaní koordinátorov, spravodajcov a tieňových spravodajcov a pri rozdeľovaní rečníckeho času;

    14.

    		 žiada, aby sa zaviedli opatrenia na riešenie horizontálnej segregácie s cieľom zabezpečiť rodovú rovnováhu v rôznych výboroch a ukončiť rodovú koncentráciu portfólií, kde sú oblasti s vyšším zastúpením žien menej oceňované;

    15.

    		 vyzýva politické skupiny a ich sekretariáty, aby zaviedli vnútorné pravidlá a iné príslušné opatrenia, ako sú kódexy správania a nástroje na uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti, odborná príprava a monitorovanie s cieľom zabezpečiť rodovú rovnosť v ich vnútornom fungovaní, najmä pokiaľ ide o vymenúvanie a rozdelenie úloh a zodpovedností; žiada, aby sa politickým skupinám sprístupnili príručky najlepších postupov a poradenstvo vrátane odbornej prípravy pre zamestnancov a poslancov o uplatňovaní hľadiska rodovej rovnosti, aby mohli lepšie pochopiť a vykonávať koncepciu uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti vo svojom vnútornom fungovaní;

    16.

    		 vyzýva príslušné generálne riaditeľstvá, aby zabezpečili rodovo vyvážený výber autorov štúdií;

    17.

    		 poznamenáva, že napriek všetkému dosiahnutému pokroku a vykonanému úsiliu sa rodová rovnosť na všetkých úrovniach riadenia administratívy Európskeho parlamentu ešte nedosiahla; víta, že na úrovni riadiacich pracovníkov sa dosiahla parita, vyjadruje však poľutovanie nad tým, že ženy predstavujú len 23,1 % generálnych riaditeľov a 39,3 % vedúcich oddelení; v tejto súvislosti oceňuje cieľ administratívy Európskeho parlamentu, aby bolo do roku 2024 v administratíve 50 % žien na stredných a vyšších riadiacich pozíciách a 40 % žien na najvyšších riadiacich pozíciách; žiada, aby sa pri prijímaní do zamestnania uprednostňovali ženy, ak sú nedostatočne zastúpené a príslušné kvality kandidátov sú rovnocenné; zdôrazňuje, že je potrebné budovať a posilňovať odborné znalosti v oblasti rodovej rovnosti na úrovni riadenia; vyzýva na zavedenie programov mentorstva;

    18.

    		 požaduje zber údajov o vertikálnom a horizontálnom zastúpení zamestnancov politických skupín a anonymizovaných údajov o rozdieloch v odmeňovaní asistentov poslancov, zamestnancov skupín a administratívnych zamestnancov, aby sa zabezpečila transparentnosť odmeňovania;

    19.

    		 žiada, aby sa riadne zozbierali údaje rozčlenené podľa pohlavia o podiele zamestnancov Európskeho parlamentu pracujúcich na kratší pracovný čas; žiada, aby sa na základe existujúcich údajov (17) prijali opatrenia s cieľom riešiť výraznú nerovnováhu a posúdiť, akým spôsobom môže Európsky parlament poskytnúť dodatočnú podporu, ak sa zamestnanci chcú vrátiť do práce na plný pracovný čas;

    20.

    		 zdôrazňuje, že obťažovanie, ku ktorému dochádza na pracovisku, predstavuje vážny útok na psychické a fyzické zdravie človeka, v dôsledku ktorého sa môže cítiť v práci neistý alebo ktorý mu v niektorých prípadoch bráni vykonávať jeho prácu; konštatuje, že v prípade žien je oveľa väčšia pravdepodobnosť, že budú vystavené sexuálnemu obťažovaniu, ako v prípade mužov; domnieva sa, že napriek všetkému úsiliu, ktoré sa doteraz vynaložilo na zabezpečenie politiky nulovej tolerancie obťažovania, stále existujú prípady sexuálneho obťažovania v Európskom parlamente a úsilie o predchádzanie sexuálnemu obťažovaniu by sa malo zvýšiť; opakuje preto svoje výzvy na vykonávanie týchto opatrení s cieľom zlepšiť politiky proti obťažovaniu:

    a)

    zverejniť externé posúdenie poradného výboru zaoberajúceho sa sťažnosťami na obťažovanie poslancami;

    b)

    vykonať prostredníctvom externých a transparentne vybraných audítorov nezávislé hodnotenie existujúceho parlamentného výboru pre boj proti obťažovaniu, ktorý sa zaoberá sťažnosťami zamestnancov na sexuálne obťažovanie, pokiaľ ide o jeho účinnosť, a v prípade potreby uskutočniť akékoľvek zmeny, ktoré sa majú navrhnúť čo najskôr a pred koncom tohto volebného obdobia s cieľom zabezpečiť nezávislosť od politického vplyvu a rodovú rovnováhu a zabrániť konfliktom záujmov v existujúcich štruktúrach;

    c)

    zabezpečiť komplexnejšiu a celostnejšiu analýzu sťažností a nápravných opatrení a zmeniť zloženie poradného výboru a výboru pre boj proti obťažovaniu s cieľom zabezpečiť, aby nezávislí odborníci s preukázanými odbornými znalosťami v boji proti obťažovaniu na pracovisku vrátane lekárov, terapeutov a právnych expertov boli formálnymi členmi s plným hlasovacím právom;

    d)

    zaviesť povinnú odbornú prípravu v oblasti boja proti obťažovaniu pre všetkých poslancov a ľahko ju sprístupniť, a to aj prostredníctvom zabezpečenia odbornej prípravy vo všetkých úradných jazykoch alebo s tlmočením a zacielenia osvetových činností na jednotlivé delegácie a politické skupiny;

    e)

    zaviesť povinnú odbornú prípravu o politike Európskeho parlamentu týkajúcej sa nulovej tolerancie obťažovania pre všetky osoby pracujúce v priestoroch Európskeho parlamentu, ktorá im poskytne nástroje na rozpoznávanie a oznamovanie všetkých foriem obťažovania vrátane najmä sexuálneho obťažovania, ako aj prispôsobené informácie o dostupných podporných štruktúrach, čím sa tieto podporné štruktúry stanú známejšími a ľahšie prístupnými;

    21.

    		 zaväzuje sa zabezpečiť správnu rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom poslancov, zamestnancov skupín, akreditovaných asistentov poslancov a administratívnych zamestnancov, napríklad prijatím pracovného času, ktorý by vyhovoval rovnováhe medzi pracovným a súkromným životom, a spolupracovať s Komisiou a Radou na vytvorení spoločného riešenia pre zasadnutia, na ktorých sa zúčastňujú všetky tri inštitúcie; požaduje revíziu opatrení na zabezpečenie rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom s cieľom zlepšiť a posilniť súčasný rámec, pričom sa okrem iného zohľadnia účinky práce na diaľku po pandémii ochorenia COVID-19 a pružné pracovné štruktúry sa vyvážia s požiadavkami dobre fungujúceho a silného Európskeho parlamentu;

    22.

    		 požaduje predĺženie neprevoditeľnej materskej a otcovskej dovolenky pre zamestnancov Európskeho parlamentu po narodení dieťaťa, a to celkovo na šesť mesiacov pre každého rodiča, ktoré sa majú čerpať počas prvého roka; zdôrazňuje, že šesť mesiacov rodičovskej dovolenky by sa malo čerpať počas prvých troch rokov života dieťaťa; vyjadruje poľutovanie nad tým, že zamestnanci inštitúcií EÚ dostávajú na rodičovskej dovolenke len pevne stanovený príspevok, a nie 100 % svojho platu, čo je hlavnou prekážkou využívania tejto dovolenky; žiada, aby rodičovská dovolenka bola hradená v plnej výške; víta príspevky, ktoré sú dostupné pre rodiny zamestnancov Európskeho parlamentu;

    23.

    		 požaduje najmä uznanie materskej, otcovskej a rodičovskej dovolenky pre poslancov Európskeho parlamentu prostredníctvom pozmenenia štatútu poslancov Európskeho parlamentu; okrem toho požaduje zavedenie riešení, ktoré poslancom zaručia možnosť pokračovať v práci počas materskej, otcovskej alebo rodičovskej dovolenky, ako je zachovanie možnosti hlasovania na diaľku počas dovolenky alebo preskúmanie možnosti dočasného zastupovania, čím by sa zabezpečilo, že voliči nebudú počas dovolenky poslanca nezastúpení a že poslanci nebudú pod tlakom, aby sa čo najskôr vrátili do práce; zdôrazňuje, že rozhodnutie o využití dočasného zastupovania je na rozhodnutí príslušného poslanca;

    24.

    		 žiada, aby útvary Európskeho parlamentu preskúmali vplyv menopauzy na pracovný život zamestnankýň Európskeho parlamentu; zdôrazňuje, že by to malo byť založené na dôkazoch a malo by to zahŕňať usmernenie týkajúce sa vykonávania liečby a vedenia životného štýlu v strednom veku a symptómov menopauzy s využitím národných a medzinárodných usmernení; vyzýva na zohľadnenie menopauzy v politikách riadenia práceneschopnosti a dochádzky;

    Dôležitosť rodového hľadiska v parlamentných činnostiach

    25.

    		 víta prácu výboru FEMM, skupiny na vysokej úrovni pre rodovú rovnosť a rozmanitosť a siete pre uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti ako vedúcich orgánov pri zabezpečovaní uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti v Európskom parlamente; vyzýva však na užšiu a štruktúrovanejšiu spoluprácu a koordináciu medzi týmito orgánmi, najmä za mimoriadnych okolností, ako je kríza spôsobená ochorením COVID-19 a jej dôsledky, prostredníctvom pravidelných stretnutí s cieľom vymieňať si informácie a vydávať spoločné tematické správy;

    26.

    		 víta novú iniciatívu Konferencie predsedov delegácií, v rámci ktorej sa vyzývajú všetky delegácie k tomu, aby vymenovali členov zodpovedných za uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti, a oceňuje spoluprácu siete pre uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti a poslancov zodpovedných za rodovú rovnosť a rozmanitosť v delegáciách;

    27.

    		 vyzýva na začlenenie siete pre uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti do rokovacieho poriadku, aby sa zohľadnila jej úloha pri presadzovaní uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti v činnostiach parlamentných výborov a delegácií; žiada, aby sa sprístupnili potrebné zdroje na vykonávanie jej funkcií a vypracúvanie príslušných odporúčaní; vyzýva na zaradenie stáleho bodu na diskusiu do programov schôdzí výborov;

    28.

    		 víta školenie, ktoré zorganizoval inštitút EIGE pre poslancov Európskeho parlamentu o posúdeniach vplyvu na rodovú rovnosť a rodovom rozpočtovaní, ktoré bolo prispôsobené pre Európsky parlament; nabáda k užšej práci s inštitútom EIGE, a to poskytovaním pravidelných školení zameraných na uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti pre poslancov, zamestnancov skupín, asistentov poslancov, útvary Európskeho parlamentu a zamestnancov sekretariátov výborov; pripomína význam ponuky programov prispôsobených konkrétnym potrebám a poznatkom na politickej aj administratívnej úrovni;

    29.

    		 poukazuje na to, že výbor FEMM ako plnohodnotný výbor zodpovedný za práva žien a rodovú rovnosť pracuje na mnohých horizontálnych otázkach, ktoré sa často týkajú práce iných výborov; konštatuje, že začleňovanie návrhov výboru FEMM vo forme stanovísk alebo pozmeňujúcich návrhov sa medzi ostatnými výbormi líši; víta záväzok uvedený v pláne vykonávania, a to zbierať prostredníctvom príslušných útvarov a orgánov jasné ukazovatele na meranie toho, či sa príspevky výboru FEMM zapracúvajú do práce iných výborov a konečného stanoviska Európskeho parlamentu; vyzýva na systematické, transparentné a zodpovedné monitorovanie začleňovania návrhov výboru FEMM, čo má zásadný význam pre zabezpečenie riadneho uplatňovania zásady rodovej rovnosti a hľadiska rodovej rovnosti;

    30.

    		 zdôrazňuje význam pozmeňujúcich návrhov, ktoré výbor FEMM predkladá vo svojich stanoviskách, s cieľom zabezpečiť uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti; žiada, aby sa v súvislosti so správami z vlastnej iniciatívy zlepšila spolupráca výborov pri zostavovaní harmonogramu s cieľom zabezpečiť dostatočný časový odstup medzi predložením návrhu správy výboru zodpovedného za príslušnú oblasť a hlasovaním vo výbore, aby mohol výbor FEMM vypracovať svoje stanovisko vo forme pozmeňujúcich návrhov k návrhu správy; zdôrazňuje, že členovia siete pre uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti sú zodpovední za začlenenie opatrení týkajúcich sa uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti do svojich výborov; vyjadruje poľutovanie nad tým, že táto práca je zatiaľ veľmi ad hoc, a domnieva sa, že by sa mala vykonávať na štruktúrovanejšom základe;

    31.

    		 žiada, aby boli všetky služobné cesty výborov a delegácií rodovo vyvážené a aby sa preskúmali rozmery rodovej rovnosti a práv žien; okrem toho vyzýva, aby sa do programov služobných ciest zahrnuli stretnutia s organizáciami, ktoré podporujú rodovú rovnosť;

    32.

    		 víta záväzok v rámci akčného plánu pre rodovú rovnosť a plán jeho vykonávania zabezpečiť, aby všetky výbory a ostatné orgány, ktoré organizujú vypočutia, semináre a konferencie, zahŕňali rodovo vyvážené panely a kvalifikovaných odborníkov na preskúmanie rozmerov rodovej rovnosti a práv žien v konkrétnej oblasti zamerania; žiada, aby sa stanovili jasné ciele na vykonávanie tohto ustanovenia;

    33.

    		 víta Týždeň rodovej rovnosti, ktorý sa v Európskom parlamente po prvýkrát uskutočnil v roku 2020 a v rámci ktorého boli všetky parlamentné výbory a delegácie vyzvané k tomu, aby zorganizovali podujatia venované rodovej rovnosti v oblastiach svojej pôsobnosti; víta, že sa v tejto úspešnej iniciatíve pokračuje a že sa na nej zúčastnilo 16 výborov a šesť delegácií a v ročníku 2021 sa zorganizovalo 21 podujatí; vyzýva všetky orgány Európskeho parlamentu vrátane výborov a delegácií, ktoré tak ešte neurobili, aby sa zapojili do tejto iniciatívy a prispievali k nej, čím sa pravidelne zvyšuje informovanosť a posilňuje spolupráca;

    34.

    		 žiada sieť pre uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti, skupinu na vysokej úrovni pre rodovú rovnosť a rozmanitosť a výbory FEMM, BUDG a CONT, aby vypracovali a prijali osobitné usmernenia na uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti a rodového rozpočtovania;

    35.

    		 víta štúdiu EPRS o uplatňovaní hľadiska rodovej rovnosti v Európskom parlamente; konštatuje však, že EPRS musí túto štúdiu pravidelne opakovať na základe kvantitatívnych a kvalitatívnych rodových štatistík a údajov rozčlenených podľa pohlavia, ktoré by mali systematicky zbierať a sprístupňovať útvary Európskeho parlamentu v rámci akčného plánu pre rodovú rovnosť a plánu jeho vykonávania;

    36.

    		 víta preklad usmernení o rodovo neutrálnom jazyku do všetkých úradných jazykov EÚ; vyjadruje poľutovanie nad nedostatočným vykonávaním týchto usmernení a žiada o ďalšie opatrenia na zvyšovanie informovanosti a osobitnú odbornú prípravu pre právnikov lingvistov Európskeho parlamentu; požaduje pravidelnú revíziu usmernení a ich prekladov, aby sa zaručilo, že odrážajú vývoj v každom jazyku a že zostanú presné;

    37.

    		 zaväzuje sa zabezpečiť prideľovanie dostatočných finančných prostriedkov a ľudských zdrojov na uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti a na zlepšenie spolupráce a koordinácie medzi rôznymi orgánmi, ktoré sa zaoberajú rodovou rovnosťou a rozmanitosťou v Európskom parlamente;

    Vykonávanie právnych predpisov z rodového hľadiska

    38.

    		 zdôrazňuje význam posúdení vplyvu na rodovú rovnosť pri vypracúvaní legislatívnych návrhov a rodovo responzívnych hodnotení legislatívnych iniciatív; vyjadruje poľutovanie nad tým, že rodové vplyvy sa v rámci posúdení vplyvu Komisie riešia len zriedkavo a že v usmerneniach Komisie pre posúdenie vplyvu viacročného finančného rámca (ďalej len „VFR“) na roky 2021 – 2027 sa odporúča, aby sa rodová rovnosť zohľadňovala pri tvorbe politiky len vtedy, ak je to „primerané“; žiada Komisiu, aby zmenila svoj prístup, uskutočnila a uverejnila posúdenie vplyvu na rodovú rovnosť v prípade každého legislatívneho návrhu a do návrhu zahrnula ciele a ukazovatele výkonnosti, ktoré sa výslovne týkajú rodovej rovnosti; zaväzuje sa vykonať posúdenie vplyvu na rodovú rovnosť v prípade každej legislatívnej správy z vlastnej iniciatívy s cieľom začleniť rodové hľadisko; zaväzuje sa preskúmať nové metódy a nástroje na zlepšenie uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti v legislatívnom procese;

    39.

    		 vyjadruje poľutovanie nad tým, že celkovo sa uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti doposiaľ v rámci rozpočtu EÚ neuplatňovalo a prispievanie rozpočtu k dosiahnutiu rodovej rovnosti sa primerane nemonitorovalo; vyzýva na systematické uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti v rozpočte EÚ; zdôrazňuje, že rodové hľadisko sa musí začleniť na všetkých úrovniach rozpočtového procesu s cieľom využiť príjmy a výdavky na dosiahnutie cieľov rodovej rovnosti; víta opatrenia plánované v pláne vykonávania akčného plánu Európskeho parlamentu pre rodovú rovnosť a jeho plán vykonávania týkajúce sa rodového rozpočtovania a žiada ich čo najskoršie vykonávanie;

    40.

    		 vyjadruje uznanie vyjednávačom Európskeho parlamentu, pokiaľ ide o začlenenie uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti ako horizontálnej zásady do VFR na roky 2021 – 2027; víta najmä záväzok Komisie zaviesť metodiku merania príslušných výdavkov programov financovaných prostredníctvom VFR na roky 2021 – 2027 najneskôr do konca roka 2022; vyzýva Komisiu, aby zlepšila zodpovednosť a rozpočtovú transparentnosť, uplatnila novú metodiku na všetky programy financovania EÚ a uplatnila rodové rozpočtovanie v preskúmaní súčasného VFR v polovici trvania; naliehavo vyzýva Komisiu, aby v tejto súvislosti konala v súlade s odporúčaniami Európskeho dvora audítorov;

    41.

    		 víta, že všeobecný cieľ zmierňovania sociálneho a hospodárskeho vplyvu krízy spôsobenej ochorením COVID-19, najmä v prípade žien, a požiadavka začleniť vysvetlenie toho, ako opatrenia v národných plánoch obnovy a odolnosti prispejú k rodovej rovnosti, boli zaradené do nariadenia o Mechanizme na podporu obnovy a odolnosti (18); vyjadruje však poľutovanie nad tým, že výzva výboru FEMM zahrnúť do národných plánov osobitnú kapitolu o rodovej rovnosti nebola do nariadenia zaradená; zdôrazňuje, že rodovo responzívne podávanie správ a opatrenia na uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti nemožno nahradiť len sociálnym sledovaním a sociálnymi investíciami; je presvedčený, že rodová rovnosť si zaslúži vlastnú metodiku začleňovania v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, a pripomína, že inštitút EIGE vyvinul vhodnú metodiku;

    42.

    		 vyzýva Komisiu, aby dôkladne monitorovala vykonávanie Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, najmä pokiaľ ide o existujúce ustanovenia súvisiace s rodovou rovnosťou, a aby do hodnotiacej tabuľky obnovy a odolnosti zahrnula príslušné ukazovatele s cieľom monitorovať vplyv národných plánov na rodovú rovnosť a výšku finančných prostriedkov vyčlenených a vynaložených na podporu tohto cieľa; zdôrazňuje potrebu začleniť rodovú rovnosť do štruktúry správy hospodárskych záležitostí EÚ a európskeho semestra;

    43.

    		 vyjadruje poľutovanie nad tým, že viaceré programy financovania EÚ, ktoré majú významný potenciál prispieť k rodovej rovnosti, napríklad európske štrukturálne a investičné fondy, spoločná poľnohospodárska politika a Erasmus, nezohľadňujú rodovú rovnosť účinne;

    44.

    		 zdôrazňuje, že sociálny dialóg je kľúčovým nástrojom pre všetky strany zapojené do rozhodovacích procesov, a preto je nevyhnutný na zlepšenie rodovej rovnosti v inštitúciách EÚ;

    45.

    		 vyzýva Komisiu, aby posilnila inštitucionálny rámec na podporu uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti a aby svoj záväzok uplatňovať hľadisko rodovej rovnosti premietla do konkrétnych opatrení; žiada Komisiu, aby prijala plán uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti v každej oblasti politiky;

    46.

    		 vyjadruje poľutovanie nad tým, že Komisia nemá žiadnu plnohodnotnú stratégiu odbornej prípravy v oblasti uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti a ponúka svojim zamestnancom len jeden nepovinný úvodný kurz; vyzýva Komisiu, aby vypracovala stratégiu odbornej prípravy v oblasti uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti, zabezpečila, aby bola odborná príprava dostupná pre všetkých zamestnancov, a aby v plnej miere využívala nástroje a odborné znalosti inštitútu EIGE v oblasti uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti;

    47.

    		 vyzýva Komisiu, aby údaje pri zbere systematicky rozčlenila podľa pohlavia a aby pri hodnotení a podávaní správ o programoch EÚ zohľadňovala rodový rozmer; vyzýva Komisiu, aby do pripravovaných legislatívnych návrhov zahrnula požiadavku systematicky zbierať údaje rozčlenené podľa pohlavia a príslušné ukazovatele rodovej rovnosti pri všetkých programoch a aby zahrnula rodovo responzívne požiadavky na monitorovanie a hodnotenie; zdôrazňuje význam rodovo responzívneho monitorovania a hodnotenia s cieľom lepšie dosiahnuť ciele uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti;

    48.

    		 vyjadruje poľutovanie nad nedostatočným odhodlaním Rady vypracovať právne predpisy s rodovým hľadiskom a opakuje svoju žiadosť, aby EÚ odblokovala ratifikáciu Istanbulského dohovoru, horizontálnej antidiskriminačnej smernice, ktorou sa zabezpečí, aby sa v boji proti rodovej diskriminácii zohľadňoval prierezový rozmer, a smernice o zastúpení žien vo vrcholových orgánoch;

    49.

    		 naliehavo vyzýva členské štáty, aby plne transponovali a vykonávali smernicu o rovnováhe medzi pracovným a súkromným životom, a vyzýva Komisiu, aby ju účinne monitorovala;

    50.

    		 opakuje svoju výzvu Rade a Európskej rade, aby vytvorili zloženie Rady pre rodovú rovnosť, keďže EÚ potrebuje platformu na medzivládnu výmenu o rodovej rovnosti a formálne fórum ministrov a štátnych tajomníkov zodpovedných za rodovú rovnosť, s cieľom posilniť uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti vo všetkých politikách a právnych predpisoch EÚ, rozvíjať dialóg a spoluprácu medzi členskými štátmi, vymieňať si najlepšie postupy a právne predpisy, odblokovať rokovania o hlavných dokumentoch týkajúcich sa rodovej rovnosti, poskytnúť spoločné riešenia problémov v celej EÚ a zabezpečiť, aby sa o otázkach rodovej rovnosti diskutovalo na najvyššej politickej úrovni;

    51.

    		 žiada lepšie a účinnejšie uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti v rámci Konferencie o budúcnosti Európy prostredníctvom zvýšenej koordinácie medzi príslušnými parlamentnými orgánmi s cieľom posilniť rodový rozmer príspevkov pracovných skupín a diskusií a návrhov plenárneho zasadnutia konferencie;

    52.

    		 okrem toho požaduje opatrenia na zabezpečenie uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti a konkrétne cielené opatrenia na dosiahnutie rodovej rovnosti, ako sú právne predpisy, odporúčania a politiky týkajúce sa rodovo motivovaného násilia, transparentnosti odmeňovania a starostlivosti;

    Rodová rovnosť a rozmanitosť v symbolickej funkcii Európskeho parlamentu

    53.

    		 zdôrazňuje, že na to, aby sa Európsky parlament stal rodovo citlivým, by si mal uvedomovať a venovať pozornosť symbolickým významom, ktoré sa v inštitúcii a prostredníctvom nej prenášajú pomocou komunikačnej stratégie a dizajnu fyzických priestorov; žiada, aby v týchto oblastiach zintenzívnil úsilie;

    54.

    		 žiada, aby sa prijali konkrétne ciele na zabezpečenie rodovej rovnováhy pri pomenovaní a premenovaní budov, miestností a iných fyzických priestorov Európskeho parlamentu;

    55.

    		 víta záväzok uvedený v pláne vykonávania, a to vykonať analýzu priestorov určených na starostlivosť o deti v priestoroch Európskeho parlamentu vrátane priestorov na dojčenie, a požaduje záväzok, aby sa v prípade potreby prestavali hneď, ako sa vypracuje dohodnutá predchádzajúca analýza ich súčasného stavu;

    56.

    		 požaduje, aby sa vykonala analýza rozdelenia a navrhovania koncepcie toaliet v Európskom parlamente s cieľom posúdiť potrebu ich prispôsobenia požiadavkám všetkých pohlaví, a to aj prostredníctvom opatrení, ako je zavedenie rodovo neutrálnych toaliet a zvýšenie počtu toaliet so samostatnými odpadkovými košmi a umývadlami na uľahčenie používania menštruačných kalíškov a iných hygienických výrobkov;

    57.

    		 žiada, aby sa komunikačná stratégia Európskeho parlamentu prehodnotila, a to aj opatreniami, ako je zavedenie protokolu na uctenie si pamiatky obetí femicíd a revízia webového sídla Európskeho parlamentu tak, aby bola do úvodného menu zahrnutá osobitná časť o rodovej rovnosti, ako aj relevantné informácie o kľúčových dokumentoch, ako je proces ratifikácie Istanbulského dohovoru zo strany EÚ, a aktualizované informácie o histórii a zložení Európskeho parlamentu s prihliadnutím na rodové hľadisko;

    Záverečné poznámky

    58.

    		 opakuje svoju výzvu, aby sa vykonal audit (19) s cieľom zmapovať súčasnú situáciu, pokiaľ ide o rodovú rovnosť a uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti, a aby sa vypracovali odporúčania pre politické aj administratívne činnosti Európskeho parlamentu; navrhuje, aby sa audit vzťahoval na všetky oblasti a ukazovatele vypracované v príručke inštitútu EIGE pre parlamenty zohľadňujúce rodové hľadisko a identifikovali sa pravidlá, ktoré uľahčujú alebo blokujú rodovú rovnosť v každej z analyzovaných oblastí s cieľom aktualizovať akčný plán Európskeho parlamentu pre rodovú rovnosť a jeho plán vykonávania; požaduje, aby sa do auditu začlenilo posúdenie vplyvu zavedenia požiadavky pevnej rodovej rovnováhy vo všetkých parlamentných štruktúrach vrátane výborov, delegácií a misií na rodovú rovnosť;

    59.

    		 poukazuje na to, že niektoré oblasti, na ktoré sa vzťahuje akčný plán pre rodovú rovnosť a jeho plán vykonávania, sú neodmysliteľne spojené s politickou organizáciou skupín, a preto si vyžadujú politickú diskusiu za účasti všetkých skupín; vyzýva na vytvorenie dočasnej pracovnej skupiny v rámci Konferencie predsedov zloženej zo zástupcov každej politickej skupiny, ktorej by predsedali stáli spravodajcovia Európskeho parlamentu pre uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti a ktorá by riadila činnosť v tejto oblasti, vykonávala toto uznesenie a koordinovala so skupinou na vysokej úrovni pre rodovú rovnosť a rozmanitosť, s Predsedníctvom Európskeho parlamentu, výborom FEMM a prípadne so sieťou pre uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti; nabáda politické skupiny, aby túto pracovnú skupinu vytvorili do polovice roka 2022;

    o

    o o

    60.

    		 poveruje svoju predsedníčku, aby postúpila toto uznesenie Rade a Komisii.

    (1)  Ú. v. EÚ L 188, 12.7.2019, s. 79.

    (2)  Ú. v. EÚ C 61 E, 10.3.2004, s. 384.

    (3)  Ú. v. EÚ C 244 E, 18.10.2007, s. 225.

    (4)  Ú. v. EÚ C 184 E, 8.7.2010, s. 18.

    (5)  Ú. v. EÚ C 212 E, 5.8.2010, s. 32.

    (6)  Ú. v. EÚ C 411, 27.11.2020, s. 13.

    (7)  Ú. v. EÚ C 224, 27.6.2018, s. 96.

    (8)  Ú. v. EÚ C 232, 16.6.2021, s. 48.

    (9)  Ú. v. EÚ C 346, 27.9.2018, s. 192.

    (10)  Ú. v. EÚ C 433, 23.12.2019, s. 31.

    (11)  Ú. v. EÚ C 456, 10.11.2021, s. 208.

    (12)  Ú. v. EÚ C 445, 29.10.2021, s. 150.

    (13)  Ú. v. EÚ C 425, 20.10.2021, s. 98.

    (14)  Ú. v. EÚ C 456, 10.11.2021, s. 191.

    (15)  Ahrens, P., „Working against the tide? Institutionalizing Gender Mainstreaming in the European Parliament“, Gendering the European Parliament: Structures, Policies, and Practices, ed. P. Ahrens a A. L. Rolandsen, Rowman & Littlefield International, 2019, s. 85 – 101.

    (16)  V súlade s článkom 223 ZFEÚ a volebným zákonom EÚ stanoveným v akte z roku 1976 o priamych a všeobecných voľbách poslancov Európskeho parlamentu v znení zmien z roku 2002 (Ú. v. ES L 278, 8.10.1976, s. 5).

    (17)  Údaje zhromaždené v publikácii s názvom Ženy v Európskom parlamente z roku 2021.

    (18)  Ú. v. EÚ L 57, 18.2.2021, s. 17.

    (19)  Ú. v. EÚ C 323, 11.8.2021, s. 33.

    Top