52018AE3220

Language
- My EUR-Lex
- Sign in
- Register
- My recent searches (0)

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Search tips

Need more search options? Use the Advanced search

EUROPA
EUR-Lex home
EUR-Lex - 52018AE3220 - EN

Document 52018AE3220

Help

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru — Návrh rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení rozhodnutie č. 1313/2013/EÚ o mechanizme Únie v oblasti civilnej ochrany [COM(2017) 772 final — 2017/0309 (COD)]

EESC 2018/03220

Ú. v. EÚ C 62, 15.2.2019, p. 231–237 (BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, HR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)

Date of document:: 18/10/2018; Dátum hlasovania
Date of vote:: 18/10/2018
Date lodged:: 18/06/2018

Author:: Európsky hospodársky a sociálny výbor
Responsible body:: EESC_NAT
Form:: Stanovisko
Term of office:: 2015-2020
Internal reference:: NAT/750, AVIS-SECTION 2018/3220 FIN
Session:: 538

Procedure number:

Link

European Parliament - Legislative observatory

Treaty:

Zmluva o fungovaní Európskej únie

Legal basis:

Link

Select all documents mentioning this document

Earlier related instruments:

52017PC0772 ESC Opinion

Instruments cited:

Link

EUROVOC descriptor:

Subject matter:

Directory code:

15.20.30.00 Životné prostredie, ochrana spotrebiteľov a zdravia / Spotrebitelia / Ochrana zdravia a bezpečnosť

HTML

PDF

Official Journal

15.2.2019

Úradný vestník Európskej únie

C 62/231

[COM(2017) 772 final — 2017/0309 (COD)]

(2019/C 62/37)

Spravodajca:

Dimitris DIMITRIADIS

Konzultácia	Európska komisia, 18. 6. 2018
Právny základ	články 196 a 304 Zmluvy o fungovaní Európskej únie

Rozhodnutie predsedníctva	26. 6. 2018

Príslušná sekcia	sekcia pre poľnohospodárstvo, rozvoj vidieka a životné prostredie
Prijaté v sekcii	5. 10. 2018
Prijaté v pléne	18. 10. 2018
Plenárne zasadnutie č.	538
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa)	205/2/1

1. Závery a odporúčania

Závery

1.1.

Vzhľadom na nové a neprestajne sa meniace podmienky, ktoré vznikajú v dôsledku javov spojených so zmenou klímy a ktoré majú značný vplyv na činnosti a životy ľudí, Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) vyzýva európske orgány, aby iniciovali nové spoločné akcie a politiky.

1.2.

Aby sme takéto javy mohli zvládať, potrebujeme zvýšenú ostražitosť a nielen solidárne plány ale aj praktické riešenia. To je aj zámerom návrhu revízie mechanizmu EÚ v oblasti civilnej ochrany rescEU, ktorý po prvýkrát zahŕňa letecké protipožiarne kapacity pri lesných požiaroch, ako aj kapacity pre pátracie a záchranné činnosti v mestskom prostredí, poľné nemocnice a pohotovostné lekárske tímy.

1.3.

EHSV považuje za dôležité, že podľa tohto návrhu bude môcť Komisia na základe delegovania právomoci okrem štyroch uvedených kapacít vymedziť aj dodatočné kapacity rezervy rescEU, čím sa zabezpečí potrebná pružnosť.

1.4.

EHSV sa domnieva, že v návrhu Komisie sa zohľadňuje myšlienka európskej solidarity, avšak v žiadnom prípade sa tým členské štáty nezbavujú svojej zodpovednosti a úlohy.

1.5.

EÚ ako celok a osobitne každý jednotlivý členský štát budú spoločne využívať kapacity nového mechanizmu civilnej ochrany, ktorý bude mať svoje vlastné prostriedky, ale aj iné prostriedky, na ktorých sa budú podieľať členské štáty Únie.

1.6.

Podľa EHSV predkladaný návrh ukazuje, že Komisia si uvedomila nielen potrebu šíriť informácie organizovaným spôsobom, ale aj skutočnosť, že poznatky sa musia poskytovať systematickým spôsobom, ak chceme, aby boli pre zainteresované strany užitočné.

1.7.

Vzdelávanie obyvateľstva a z toho vyplývajúca pripravenosť čeliť katastrofám musí byť kľúčovým prvkom spoločnej civilnej ochrany v spolupráci s členskými štátmi, ako aj s tretími krajinami, ktoré sa zúčastňujú na spoločných opatreniach, a s aktívnou účasťou miestnych a regionálnych orgánov.

1.8.

Civilná ochrana je záležitosťou všetkých a osobitne každého jednotlivca. Individuálna zodpovednosť však nie je jediným faktorom, vďaka ktorému je možné zlepšiť reakciu na výzvy: väčšiu úlohu v tomto ohľade zohrávajú kolektívne úsilie a spoločné povedomie. V tejto súvislosti je nevyhnutné, aby sa občianska spoločnosť, mimovládne organizácie, dobrovoľníci a nezávislé subjekty mobilizovali a zúčastňovali na tvorbe, ako aj na realizácii pohotovostných plánov v prípade prírodných katastrof.

1.9.

Podnikateľský sektor a jeho zamestnanci môžu prostredníctvom kolektívnych opatrení pomáhať spoločnosti prispôsobovať sa nepriaznivým dôsledkom zmeny klímy alebo ich dokonca neutralizovať. Môžu tiež zmierňovať dôsledky prírodných katastrof alebo príčiny katastrof spôsobených človekom, ako je napríklad otázka emisií plynných a tuhých znečisťujúcich látok.

1.10.

Moderné inovatívne technológie a digitálne nástroje (internet vecí) musia slúžiť subjektom, ktoré riadia opatrenia v oblasti civilnej ochrany a ktoré pôsobia na každej úrovni. Nástroje vyvinuté v oblasti prevencie alebo kontroly, riadenia alebo informovania určené subjektom pôsobiacim v teréne môžu zabrániť nebezpečenstvám, pokiaľ sa náležite použijú.

1.11.

EHSV sa domnieva, že navrhovaný mechanizmus rescEU navrhnutý Komisiou má schopnosť:

a)	vyslať európskym občanom silné posolstvo európskej solidarity v čase, keď to EÚ obzvlášť potrebuje;

b)	prispievať k spolupráci s pristupujúcimi krajinami EÚ, ale aj k vytvoreniu zodpovedajúceho spôsobu myslenia vo vzťahu k solidarite, ktorá musí vládnuť medzi členskými štátmi EÚ;

c)	zabezpečiť, aby v rámci európskych inštitúcií krajiny spolupracovali aj v citlivých a dôležitých oblastiach, a uvedomili si tak, čo zväzok štátov, akým je EÚ, konkrétne znamená, a to aj v oblastiach, ktorými sa zvyčajne nezaoberá;

d)	podporovať regionálnu spoluprácu prostredníctvom dvojstranných dohôd a prispievať k zníženiu napätia v politicky citlivých oblastiach, ako to dokazujú mnohé príklady z minulosti, keď sa boj proti veľkým prírodným katastrofám viedol spoločne.

1.12.

EHSV poznamenáva, že okrem údajov uvádzaných Komisiou v súvislosti s rozsahom prírodných javov a katastrof, ku ktorým došlo do roku 2017, tohtoročné leto ukazuje, že je potrebné prehodnotiť a doplniť rámec, ktorým sa v súčasnosti riadi mechanizmus EÚ v oblasti civilnej ochrany. Požiare, vlny horúčav alebo záplavy, ktorých intenzita je nevídaná na celom území Európy, a to dokonca aj v oblastiach, ktoré boli až doteraz pred týmito kalamitami chránené, a ktoré súvisia so zmenou klímy, ale aj silné a veľmi často sa opakujúce zemetrasenia, ktoré nepredvídateľne spôsobujú obrovské ničenie a straty, poukazujú na potrebu prijať iniciatívy, aké Komisia navrhuje prostredníctvom iniciatívy rescEU.

1.13.

EHSV je presvedčený, že otázky civilnej ochrany si v nasledujúcich rokoch budú čoraz častejšie vyžadovať holistický prístup, ktorý bude musieť zahŕňať intervenčné politiky na všetkých úrovniach ľudskej činnosti. Konštatuje, že v rámci EÚ je v oblasti civilnej ochrany naliehavo potrebné prijať širší politický a regulačný rámec.

Odporúčania

1.14.

EHSV si uvedomuje problémy a povinnosti, ktoré pre Komisiu vyplývajú z platných európskych právnych predpisov (najmä z primárneho práva), domnieva sa však, že je potrebné vynaložiť maximálne úsilie, aby sa členské štáty priklonili k myšlienke spoločného prístupu k otázkam civilnej ochrany, a to najmä v oblasti prevencie, reakcie a obnovy.

1.15.

Vypracúvanie národných posúdení rizika a akčných plánov v oblasti prevencie a reakcie na miestnej, regionálnej a národnej úrovni na základe dobrovoľnosti, avšak spojené s finančnou pomocou, by malo byť pre členské štáty EÚ stimulom na maximalizovanie výhod mechanizmu rescEU.

1.16.

Komisia by mala v spolupráci s členskými štátmi vypracovať všeobecné zásady a usmernenia, ktorými sa zmenia vnútroštátne právne predpisy a poskytne spoločný, moderný a zlučiteľný európsky právny rámec v otázkach, ako je aby sme uviedli aspoň niekoľko príkladov, včasné varovanie, dobrovoľníctvo a jeho inštitucionalizovaná účasť na všetkých úrovniach systému civilnej ochrany, ako aj povinnosť vyčleniť určitý percentuálny podiel svojho rozpočtu na preventívne opatrenia.

1.17.

EHSV sa domnieva, že zavedením spoločných administratívnych postupov v členských štátoch by sa vytvoril „spoločný jazyk“, ktorým by sa maximalizovali prínosy mechanizmu rescEU a poskytla sa najmä potrebná pružnosť a efektívnosť, ktoré by sa čo najviac využili najmä pri núdzových operáciách.

1.18.

Podľa EHSV by sa mali využívať nástroje, ako sú európske zoskupenia územnej spolupráce (EZÚS), aby sa v oblasti civilnej ochrany zabezpečila spoločná cezhraničná činnosť členských štátov.

1.19.

EHSV sa domnieva, že by sa mala navrhnúť iniciatíva na podporu inovatívnych podnikov a startupov s cieľom zdokonaľovať, rozvíjať alebo vytvárať nové, technologicky vyspelé nástroje v oblasti prevencie a reakcie, ako sú napríklad systémy na predpovedanie, varovanie alebo reakciu.

1.20.

Lesné požiare sú jedným z príkladov, kde je potrebné takéto systémy vyvíjať, pričom by sa mali využiť možnosti, ktoré ponúka európsky priemysel v oblasti letectva, informatiky, automobilového priemyslu, protipožiarnych zariadení atď.

1.21.

EHSV je presvedčený, že Komisia by do svojej iniciatívy mala aktívne zapojiť vedeckú obec a výskumných pracovníkov, aby viedli dialóg o vhodných opatreniach, ktoré by sa mali prijať v jednotlivých štádiách civilnej ochrany.

1.22.

S cieľom umožniť výmenu osvedčených postupov a informácií o nových možnostiach ponúkaných technológiami alebo o ďalších otázkach by bolo vhodné iniciovať vytvorenie každoročného európskeho fóra pod záštitou EHSV, na ktorom by sa zúčastňovali členovia vedeckej obce a vedúci predstavitelia zodpovední za otázky civilnej ochrany.

1.23.

Je nevyhnutné, aby Komisia členským štátom odporučila súbor osvedčených postupov, najmä v oblasti prevencie a obnovy po katastrofách, a to zavádzaním modelov, ktorými sa zabezpečí životaschopnosť a udržateľnosť.

1.24.

EHSV považuje dobrovoľnícku činnosť, a teda aj občiansku spoločnosť za jednu z hlavných hybných síl mechanizmov civilnej ochrany. Dobrovoľnícka činnosť sa preto musí podporovať pomocou nástrojov a mechanizmov na európskej úrovni a ich inštitucionálneho začlenenia do nového mechanizmu rescEU.

1.25.

V rámci inštitúcií EÚ by sa v záujme zavedenia spoločného rámca reakcie mala iniciovať diskusia o začlenení pracovníkov, ktorí o to prejavia záujem, do dobrovoľníckych jednotiek, a súčasne by sa mali prijať vhodné opatrenia na zaručenie ich základných práv, ako je napríklad poistenie a právo na dovolenku, ktorá by sa nemala odmietnuť, a to v každom prípade vtedy, keď sa zúčastnia na operáciách civilnej ochrany v teréne.

1.26.

Pre dobrovoľnícke jednotky civilnej ochrany a používané prostriedky by bolo vhodné vytvoriť spoločný európsky systém vydávania osvedčení, ktorý by sa doplnil ad hoc vzdelávaním na miestnej, regionálnej, národnej alebo európskej úrovni.

1.27.

EHSV pripomína Komisii, že európske štrukturálne a investičné fondy by mali byť dostatočne pružné na financovanie prác spojených s obnovou a rekonštrukciou následkom katastrof. Zároveň zdôrazňuje, že sú potrebné štúdie na podporu udržateľného rozvoja daného projektu a obnovu každodenného života v postihnutých oblastiach, najmä vo vidieckych oblastiach, aby sa predišlo ich vyľudňovaniu.

1.28.

Bolo by užitočné, keby nadobudnuté alebo prenajaté „kapacity“ v rámci nového mechanizmu rescEU mohli v prípade potreby kombinovať niekoľko možností využitia, aby sa optimalizovala návratnosť investícií. Letecké kapacity by sa napríklad mohli použiť na hasenie lesných požiarov, ako aj na vykonávanie pátracích a záchranných operácií, monitorovanie hraníc v prípade cezhraničných katastrof a samozrejme aj pri riadení preventívnych činností.

1.29.

Stanovením možnosti kombinovaného využitia kapacít na pokrytie oblasti bezpečnosti (safety) a ochrany (security) by sa mohli nielen ušetriť zdroje, ale aj pomôcť pri zavedení integrovaných intervenčných činností EÚ a prispieť k cieľu komplementárnosti opatrení.

1.30.

Rozptýlené rozdelenie kapacít, ktoré sa plánuje v rámci rescEU, by malo byť predmetom osobitnej štúdie, v ktorej sa zohľadnia nielen geografické, geologické a finančné faktory, ale v závislosti od príslušných rizík sa v nej tiež zohľadnia predovšetkým možnosti okamžitej reakcie a okamžitého pokrytia regiónov EÚ pri každom druhu nebezpečenstva.

1.31.

EHSV navrhuje, aby vo všeobecnosti a prinajmenšom pri aktivovaní a intervencii európskeho mechanizmu príslušný členský štát alebo región vytvoril dokumentáciu riadenia katastrofy, ktorej model by mohla navrhnúť Komisia, aby sa „budovalo“ know-how a zlepšovali sa následné zásahové postupy tak, aby sa vytvorila databáza pokrývajúca celú Európu. Rovnako sa navrhuje zaviesť ukazovatele na meranie intervenčného času a konkrétneho vplyvu rescEU.

1.32.

EHSV pozitívne hodnotí skutočnosť, že vykonávanie ustanovení o plánovaní riadenia rizík a ich hodnotenia môže byť ex ante kondicionalitou v rámci politiky súdržnosti a Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka. Zdôrazňuje však, že takémuto opatreniu by mala predchádzať rozsiahla informačná kampaň, aby nedošlo k narušeniu výrobného procesu.

1.33.

EHSV považuje za potrebné, aby sa zvýšila účasť členských štátov v európskej rezerve v oblasti civilnej ochrany. Súčasťou plánovaných prípravných opatrení, ktoré majú prijať členské štáty v súvislosti so svojou účasťou, by mali byť aj vlastné investície do doplnkového materiálu, aby sa na jednej strane zabránilo ich oslabeniu a na druhej strane aby sa posilnila celková operačná kapacita Únie.

1.34.

EHSV považuje za potrebné pripomenúť, že v štádiu obnovy po každej katastrofe sa musí malým a stredným podnikom venovať osobitná pozornosť, pretože sú hlavnou hnacou silou každodenného hospodárskeho a sociálneho života.

2. Všeobecné pripomienky (súvislosti)

2.1.

Mechanizmus Únie v oblasti civilnej ochrany poskytuje rámec na spoluprácu a pomoc v závažných núdzových stavoch, či už v rámci EÚ alebo mimo nej. Príslušný legislatívny rámec bol stanovený rozhodnutím Rady 2001/792/ES, Euratom o ustanovení mechanizmu spoločenstva na podporu posilnenia spolupráce pri pomocných zásahoch civilnej ochrany.

2.2.

V nasledujúcich rokoch bolo pôvodné rozhodnutie postupne zmenené rozhodnutím Rady 2007/779/ES, Euratom o ustanovení mechanizmu Spoločenstva v oblasti civilnej ochrany (prepracovanie) a rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady č. 1313/2013/EÚ o mechanizme Únie v oblasti civilnej ochrany.

2.3.

V súčasnosti je do mechanizmu zapojených 28 členských štátov EÚ, krajiny Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP), konkrétne Island a Nórsko, ako aj Čierna Hora, Srbsko, bývalá Juhoslovanská republika Macedónsko a Turecko. EHSV sa domnieva, že by bolo mimoriadne užitočné, keby sa na tomto mechanizme zúčastňovali aj ďalšie krajiny, aby sa zvýšila pružnosť a rýchlosť pri zásahoch, ale aj správne využívanie jeho zdrojov.

2.4.

Európska komisia prijala 23. novembra 2017 návrh, ku ktorému je pripojené oznámenie týkajúce sa zmeny legislatívneho rámca mechanizmu EÚ v oblasti civilnej ochrany. Návrh Komisie, ktorý vychádza zo získaných poznatkov a skúseností, sleduje tieto ciele:

a)	vytvoriť vyhradenú rezervu kapacít (prostriedkov) EÚ v oblasti civilnej ochrany;

b)	zabezpečiť rýchlejšie poskytovanie pomoci a znížiť administratívne formality;

c)	prijať ďalšie opatrenia v oblasti prevencie a pripravenosti.

2.5.

Hlavným nástrojom financovania bol doteraz fond solidarity Európskej únie (FSEÚ), ktorý bol zriadený v roku 2002 nariadením (ES) č. 2012/2002.

2.6.

EHSV sa k otázkam v oblasti civilnej ochrany, prírodných katastrof a Fondu solidarity vyjadril už vo svojich predchádzajúcich stanoviskách (2001/C 139/07) NAT/314/2006 (1), ΝΑΤ/375/2008 (2), ΝΑΤ/438/2009 (3), ECO/355/2013 (4) a ECO/426/2017 (5).

2.7.

Mechanizmus Únie v oblasti civilnej ochrany funguje v súčasnosti hlavne prostredníctvom Koordinačného centra pre reakcie na núdzové situácie (ERCC) v Bruseli, spoločného systému komunikácie a poskytovania informácií v prípade núdzových situácií, zásahových tímov, modulov civilnej ochrany a pomocných technických tímov s prostriedkami, ktoré majú k dispozícii, ako aj so školiacim programom a programom výmeny odborníkov.

3. Súčasná podoba mechanizmu

3.1.

V Lisabonskej zmluve sa vymedzili nové oblasti právomocí, v ktorých môže Európska únia konať. V oblasti civilnej ochrany majú nové právomoci prevažne podporný charakter.

3.2.

Lisabonská zmluva sa usiluje okrem iného zlepšiť kapacity EÚ pri riešení prírodných katastrof alebo katastrof spôsobených ľudskou činnosťou. Článok 196 zmluvy teda umožňuje EÚ prijímať opatrenia týkajúce sa predchádzania rizikám, prípravy personálu civilnej ochrany, zásahov v prípade prírodných katastrof alebo katastrof spôsobených ľudskou činnosťou, operačnej spolupráce medzi vnútroštátnymi útvarmi civilnej ochrany a presadzovania vzájomného súladu činností vykonávaných na medzinárodnej úrovni.

3.3.

Okrem toho sa tieto ustanovenia týkajúce sa civilnej ochrany spájajú s povinnosťou solidarity uvedenou v článku 222 zmluvy, ktorý splnomocňuje EÚ poskytnúť pomoc, ak sa niektorý členský štát stane objektom teroristického útoku alebo obeťou prírodnej katastrofy alebo katastrofy spôsobenej ľudskou činnosťou.

3.4.

Dnes je už zrejmé, že vplyvom zmeny klímy dochádza v Európe častejšie k extrémnym meteorologickým javom. EHSV súhlasí s Komisiou a Európskym parlamentom, že roky 2017 a 2018 boli na európskom kontinente z hľadiska prírodných katastrof kritickými rokmi. V ich dôsledku došlo k veľkým stratám na ľudských životoch, zničeniu veľkých lesných plôch a rozsiahlym škodám na majetku a infraštruktúre. Poľnohospodárske, lesnícke, obchodné a priemyselné činnosti boli vážne postihnuté, pričom alarmujúce sú javy, ako napríklad lesné požiare v oblastiach na severe EÚ, ktoré boli až doteraz v každom prípade pred týmto javom chránené.

3.5.

EHSV sa domnieva, že v nových podmienkach je súčasný európsky mechanizmus v oblasti civilnej ochrany prekonaný, pretože sa javí neadekvátny, pomalý a neefektívny, najmä v prípadoch, keď dôjde k prírodným katastrofám súčasne v rôznych regiónoch. Ďalšou veľkou nevýhodou sú jeho mimoriadne obmedzené zdroje, ktoré pokrývajú iba náklady na dopravu, a nie operačné alebo iné náklady, ktoré sú často oveľa vyššie.

3.6.

Zároveň sa každým dňom ukazuje, že členské štáty nie sú schopné samy čeliť závažným katastrofám, pretože náklady spojené s nadobudnutím alebo prenajatím celého zásahového vybavenia sú pre ne neúnosné, a teda je nutné, aby sa mohli spoliehať na zásahy na európskej úrovni.

3.7.

Typickým príkladom je nákupná cena moderného a efektívneho protipožiarneho lietadla typu Canadair (typ vo veľkej miere používaný v členských štátoch), ktorá sa odhaduje približne na 30 miliónov EUR, pričom výroba týchto prístrojov bola prerušená a dokonca aj v prípade nových objednávok je spoločnosť, ktorá ich vyrába, schopná dodať iba jedno alebo dve nové lietadlá ročne.

3.8.

Hoci je teraz možné aktivovať mechanizmus na hľadanie zdrojov v prípade, že určitému štátu hrozí veľká katastrofa, ostatné krajiny EÚ najčastejšie nie sú schopné pomoc poskytnúť. Príčinou je buď zjavný nedostatok prostriedkov alebo skutočnosť, že hoci niektoré štáty takýmito prostriedkami disponujú, vývoj situácie im bráni v tom, aby podnikli operačnú činnosť v inom členskom štáte.

3.9.

Vzhľadom na súčasné kapacity mechanizmu v oblasti civilnej ochrany je uplatňovanie ustanovenia článku 222 Lisabonskej zmluvy často neúčinné, pretože zdroje sú obmedzené, byrokratická záťaž bráni akejkoľvek okamžitej reakcii a okamžitému zásahu a vzájomné prepojenia na úrovni poznatkov a výmeny osvedčených postupov zostávajú v teoretickej rovine.

4. Všeobecné pripomienky k návrhu Komisie

4.1.

EHSV opakuje, že je potrebné zlepšiť, zmeniť a rozvíjať mechanizmus EÚ v oblasti civilnej ochrany tak, aby sa transformoval na integrovaný európsky nástroj, ktorý je zameraný na riadenie katastrof, a aby sa vzťahoval na celý systém opatrení v oblasti civilnej ochrany, ktorý sa začína prevenciou a končí nápravou danej situácie.

4.2.

Návrhom na posilnenie riadiacej kapacity pri riešení takýchto katastrof prostredníctvom mechanizmu rescEU Európska únia a jej členské štáty môžu dokázať nielen svoju ľudskú tvár z hľadiska princípov a v praxi, ale aj preukázať jednotu a solidaritu, ktoré sú základnými zásadami tak zakladajúcich zmlúv, ako aj súčasných zmlúv, a to v čase, keď je potrebné vrátiť sa k európskym koreňom.

4.3.

Je potrebné zdôrazniť, že až doteraz prakticky neexistovali žiadne seriózne európske stimuly, ktoré by viedli k vytvoreniu silných návrhov a spojenectiev v reakcii na prírodné katastrofy, pričom spontánne snahy sú často nepotrebné a neúčinné. Teraz je mimoriadne dôležité zvýšiť počet spoločných cvičení medzi krajinami, ktoré sú vystavené spoločným rizikám a majú rovnaké hranice, zapojiť a vzdelávať dobrovoľníkov a zároveň motivovať komunity (udelením výnimiek z účasti na iných službách alebo znížením tejto účasti ako rezervné služby), aby sa zvýšil počet dobrovoľníkov.

4.4.

EHSV súhlasí s posilnením mechanizmov prevencie a pripravenosti v kombinácii so zvýšením odolnosti infraštruktúry a ekosystémov. Okrem zníženia strát na životoch a ochrany spoločnosti zabezpečia priame hospodárske zisky vyplývajúce z nižších reakčných potrieb lepšiu ochranu poľnohospodárskej výrobnej činnosti, pretože sa tým zníži riziko vzniku katastrof spôsobených požiarmi alebo záplavami so závažnými dôsledkami v primárnom sektore.

4.5.

Komisia uznáva, že povaha rizík prírodných katastrof (záplavy, požiare, zemetrasenia) alebo katastrof spôsobených ľudskou činnosťou (technické havárie, teroristické útoky atď.) sa dnes mení a ich počet sa zvyšuje, čo úplne zodpovedá podobe dnešných rizík a úlohe, ktorú zohráva zmena klímy ako znásobujúci faktor. Pojem „odolnosť“, ktorý bol zavedený v oblasti riadenia rizík katastrof, by sa mal uplatňovať na každú hospodársku činnosť vo všeobecnosti, no najmä na oblasť infraštruktúry. Na posúdenie a posilnenie odolnosti infraštruktúry by sa mali používať najmodernejšie digitálne nástroje a najinovatívnejšie technológie.

4.6.

V koncepcii, ktorá bola navrhnutá s cieľom posilniť kapacity v oblasti prevencie, pripravenosti a reakcie pri katastrofách, ale aj v oblasti obnovy po katastrofách, sa po prvýkrát zdôrazňujú hlavné piliere na podporu cieľa trvalo udržateľného rozvoja. EHSV v plnej miere súhlasí s opisom všetkých aspektov koncepcie civilnej ochrany, pretože sa tým zdôrazní potreba podpory v sociálnych, hospodárskych a environmentálnych otázkach. Týmto holistickým prístupom sa zabezpečuje zapojenie všetkých zodpovedných subjektov do celého systému, ako aj do šírenia odborných poznatkov a postupoch a informovania o nich. Úspech tohto prístupu sa dosiahne pomocou spoločných programov a cvičení/školení medzi skupinami krajín, ktoré sú vystavené rovnakým rizikám.

4.7.

Tento mechanizmus je v súlade s agendou 20/20 Spojených národov a s globálnou stratégiou pre riadenie rizika katastrof podľa sendaiského rámca pre znižovanie rizika katastrof (UNISDR) a konkrétne s jeho prvou prioritou, ktorou je porozumenie rizikám katastrof.

4.8.

EHSV takisto súhlasí so všeobecnou zásadou vytvorenia vedomostnej a vzdelávacej siete, ako ju opísala Komisia. Poukazuje však na to, že do tejto siete by mala byť formálne zapojená vedecká/akademická obec a že cieľom vedeckej činnosti (projekty a výskum) by malo byť zisťovanie a posudzovanie možných rizík, z toho vyplývajúca zraniteľnosť a vystavania spoločnosti rizikám. Spolupráca medzi súkromnými iniciatívami a podnikmi, ako aj občianskou spoločnosťou sa považuje za potrebnú vzhľadom na nadobudnuté skúsenosti a poznatky, ale aj vzhľadom na ľahšiu a rýchlejšiu mobilizáciu komunitných štruktúr na miestnej úrovni v prípade katastrof. Informovať a vzdelávať občanov o rôznych rizikách, ktorým sú vystavení, je tiež otázkou najvyššej priority.

4.9.

EHSV súhlasí s tým, ako Komisia navrhuje rozvíjať osobitné kapacity v rámci mechanizmu rescEU, t. j. vytvorením rezervy protipožiarnych lietadiel, vysokokapacitného odčerpávania, pátracej a záchrannej činnosti v mestskom prostredí, ako aj vytvorením operačných kapacít, ktoré sa majú rozvíjať v sektore verejného zdravotníctva prostredníctvom získavania poľných nemocníc a núdzových lekárskych tímov, ako sa uvádza v odseku 2 kapitoly 3.1 oznámenia. EHSV sa domnieva, že je potrebné zabezpečiť interoperabilitu týchto prostriedkov a umožniť ich pružné používanie na dosiahnutie úspor z rozsahu s ohľadom na udržateľný rozvoj. Mohol by sa napríklad zvážiť nákup leteckých prostriedkov, ktoré by zároveň slúžili na a) boj proti lesným požiarom zo vzduchu, b) vykonávanie vzdušného dohľadu a hliadok na účel včasného varovania, c) vykonávanie pátracích a záchranných operácií, d) presun chorých z ťažko prístupných oblastí alebo zo vzdialených ostrovov. Týmto spôsobom by sa mohli využívať uvedené vzdušné kapacity počas celého roka, takže ich amortizácia by bola rýchlejšia a finančne výhodnejšia.

4.10.

EHSV navrhuje vytvoriť regionálne štruktúry v regiónoch so zvýšeným rizikom, aby sa zabezpečila okamžitá reakcia. Dôležité je tiež poskytnúť miestnym komunitám nástroje prvej pomoci, ako aj vytvoriť na tejto úrovni dobre vyškolené jednotky, ktoré budú disponovať systémami včasného varovania. Ako absolútne nevyhnutné sa javí vypracovanie a distribuovanie spoločných certifikovaných príručiek obsahujúcich usmernenia.

4.11.

EHSV víta rozšírenie oblastí financovania opatrení v oblasti civilnej ochrany v členských štátoch, ako sú adaptácia, obnova, ale aj zvýšenie percentuálneho podielu spolufinancovania v oblasti dopravy. Napríklad pri rozsiahlom zničení spôsobenom zemetrasením je spolufinancovanie EÚ a členských štátov absolútne odôvodnené na prepravu a rozmiestnenie malých obytných buniek a upravenie vhodného miesta s potrebnou infraštruktúrou a službami (elektrina, voda, verejná doprava, odtokový systém), aby sa sociálna a ekonomická činnosť obnovila rýchlejšie a aby sa zabezpečila sociálna súdržnosť.

4.12.

EHSV nie je proti tomu, aby sa do spolufinancovania začlenili aj operačné náklady, ale upozorňuje na to, že sa musí zaviesť objektívny mechanizmus posudzovania a najmä hodnotenia týchto nákladov, aby sa prostriedky primerane využívali. Takisto považuje za nevyhnutné využívať všetky alternatívne zdroje financovania, ako sú štrukturálne fondy alebo spolufinancovanie Európskou investičnou bankou.

4.13.

EHSV v mnohých svojich stanoviskách dôsledne podporoval potrebu zjednodušenia byrokratických postupov a zabezpečenia nevyhnutnej pružnosti pri čerpaní prostriedkov z európskych fondov bez toho, aby sa tým ohrozila transparentnosť procesu a jeho nezávislá kontrola, ktoré sú nevyhnutnými predpokladmi na zabezpečenie zákonného a efektívneho používania príspevkov európskych občanov.

4.14.

EHSV víta snahu Komisie zaoberať sa dôsledkami terorizmu a domnieva sa, že pre opatrenia v oblasti prevencie, reakcie (na úrovni dôsledkov) a obnovy by mal existovať jasne vymedzený rámec. V tejto súvislosti by mohla Komisia v blízkej budúcnosti vypracovať plán na vytvorenie rezervy prostriedkov určených v prípade prírodných katastrof v dôsledku chemických, biologických, rádiologických a jadrových nehôd (CBRN) bez toho, aby bola dotknutá zodpovednosť a záväzky podnikov pôsobiacich v týchto odvetviach. Výbor poznamenáva, že ak sa na takéto situácie nebude včas reagovať, primárna produkcia môže byť vážne zasiahnutá s obrovskými a dlhodobými dôsledkami na dodávky potravín a zdravie všetkých obyvateľov.

4.15.

EHSV považuje za nevyhnutné, aby sa v rámci rescEU pomocou inštitucionálnych nástrojov mobilizovala občianska spoločnosť prostredníctvom účasti na tvorbe politík a na prevencii, ale aj prostredníctvom angažovania sa v oblasti reakcie na katastrofy, pokiaľ to bude možné. Zároveň je potrebné zapojenie Európskeho zboru solidarity.

5. Osobitné pripomienky

5.1.

EHSV takisto považuje za potrebné posilniť úlohu miestnych a regionálnych orgánov v oblasti civilnej ochrany a v novom mechanizme Únie, a to prostredníctvom:

a)	zapojenia miestnych a regionálnych orgánov do prevencie, navrhovania a vykonávania opatrení na riadenie rizík a opatrení na riadenie rizík spôsobených prírodnými katastrofami, alebo katastrofami spôsobenými ľudskou činnosťou;

b)	posilnenia osobitných kapacít miestnych a regionálnych orgánov a začlenenia týchto kapacít do plánovaného mechanizmu, pretože v prípade katastrofy zasahujú ako prví;

c)	využitia kapacít, ktorými miestne a regionálne orgány disponujú pre činnosti koordinácie a operačných postupov vykonávaných s cieľom minimalizovať duplicitu a posilniť interoperabilitu;

d)	posilnenia ich úlohy v kontexte cezhraničnej spolupráce prostredníctvom vykonávania spoločných plánov, programov a odbornej prípravy.

V Bruseli 18. októbra 2018

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Luca JAHIER

(1) Ú. v. EÚ C 139, 11.5.2001, s. 27.

(2) Stanovisko EHSV na tému Zlepšenie mechanizmu Spoločenstva v oblasti civilnej ochrany – odpoveď na prírodné katastrofy (Ú. v. EÚ C 204, 9.8.2008, s. 66).

(3) Stanovisko EHSV na tému Prístup Spoločenstva k prevencii prírodných a človekom spôsobených katastrof (Ú. v. EÚ C 318, 23.12.2009, s. 97).

(4) Stanovisko EHSV na tému Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 2012/2002, ktorým sa zriaďuje fond solidarity Európskej únie (Ú. v. EÚ C 170, 5.6.2014, s. 45).

(5) Stanovisko EHSV na tému Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 1303/2013, pokiaľ ide o osobitné opatrenia na poskytovanie dodatočnej pomoci členským štátom postihnutým prírodnými katastrofami (Ú. v. EÚ C 173, 31.5.2017, s. 38).

Top

All