This document is an excerpt from the EUR-Lex website
Document 52009IP0074
Annual Report (2007) on the main aspects and basic choices of the CFSP European Parliament resolution of 19 February 2009 on the annual report from the Council to the European Parliament on the main aspects and basic choices of the Common Foreign and Security Policy (CFSP) in 2007, presented to the European Parliament in application of point G, paragraph 43 of the Interinstitutional Agreement of 17 May 2006 (2008/2241(INI))
Výročná správa za rok 2007 o hlavných aspektoch a základných možnostiach SZBP Uznesenie Európskeho parlamentu z 19. februára 2009 o výročnej správe Rady za rok 2007 o hlavných aspektoch a základných možnostiach Spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky (SZBP) predloženej Európskemu parlamentu v zmysle oddielu G bod 43 Medziinštitucionálnej dohody zo 17. mája 2006 (2008/2241(INI))
Výročná správa za rok 2007 o hlavných aspektoch a základných možnostiach SZBP Uznesenie Európskeho parlamentu z 19. februára 2009 o výročnej správe Rady za rok 2007 o hlavných aspektoch a základných možnostiach Spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky (SZBP) predloženej Európskemu parlamentu v zmysle oddielu G bod 43 Medziinštitucionálnej dohody zo 17. mája 2006 (2008/2241(INI))
Ú. v. EÚ C 76E, 25.3.2010, p. 54–60
(BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)
25.3.2010 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
CE 76/54 |
Štvrtok 19. februára 2009
Výročná správa za rok 2007 o hlavných aspektoch a základných možnostiach SZBP
P6_TA(2009)0074
Uznesenie Európskeho parlamentu z 19. februára 2009 o výročnej správe Rady za rok 2007 o hlavných aspektoch a základných možnostiach Spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky (SZBP) predloženej Európskemu parlamentu v zmysle oddielu G bod 43 Medziinštitucionálnej dohody zo 17. mája 2006 (2008/2241(INI))
2010/C 76 E/12
Európsky parlament,
so zreteľom na článok 21 Zmluvy o EÚ,
so zreteľom na výročnú správu Rady za rok 2007 o hlavných aspektoch a základných možnostiach Spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky (SZBP) za rok 2007 predloženú Európskemu parlamentu v zmysle oddielu G bod 43 Medziinštitucionálnej dohody zo 17. mája 2006 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne a riadnom finančnom hospodárení (1),
so zreteľom na Európsku bezpečnostnú stratégiu, ktorú prijala Európska rada 12. a 13. decembra 2003,
so zreteľom na svoje uznesenia zo 14. apríla 2005 (2), 2. februára 2006 (3), 23. mája 2007 (4) a 5. júna 2008 (5) o výročnej správe Rady pre Európsky parlament o hlavných aspektoch a základných možnostiach SZBP,
so zreteľom na článok 112 ods. 1 rokovacieho poriadku,
so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci a stanovisko Výboru pre rozpočet (A6-0019/2009),
A. |
keďže jasné vymedzenie spoločných záujmov EÚ je zásadné pre dosiahnutie cieľov jej vonkajších činností, a najmä cieľov SZBP, |
B. |
keďže EÚ disponovala značnou autoritou, dosiahla hmatateľné výsledky a mala významný vplyv na priebeh udalostí zodpovedajúci jej hospodárskej sile vždy, keď vystupovala jednotne, |
C. |
keďže SZBP, ktorá sa v súčasnosti opiera o širokú škálu konsolidovaných operatívnych nástrojov, vstupuje do novej fázy, pre ktorú je charakteristický zvýšený dôraz na strategické myslenie a stanovenie jasných priorít, |
D. |
keďže EÚ potrebuje na zlepšenie účinnosti a konzistencie svojho konania na celosvetovej scéne predovšetkým nástroje zahraničnej politiky, ktoré sú zakotvené v Lisabonskej zmluve; keďže všetky reálne možnosti ponúkané súčasnými zmluvami spolu so silnou spoločnou politickou vôľou by sa mali aj napriek tomu využiť na posilnenie inštitucionálnej súdržnosti vonkajších činností EÚ, |
E. |
keďže Rada a Komisia už prijali iniciatívy na podporu väčšej vzájomnej synergie a konzistentnosti; keďže Európsky parlament by mal preto vyvinúť podobné úsilie, aby zabránil vnútornej roztrieštenosti v oblasti vonkajších vzťahov, |
Zásady
1. |
opakuje, že SZBP sa musí opierať o hodnoty, ktoré si ctí EÚ a jej členské štáty, najmä demokraciu, zásady právneho štátu a rešpektovanie ľudskej dôstojnosti, ako aj dodržiavanie ľudských práv a základných slobôd, ako aj presadzovanie mieru a účinného mnohostranného prístupu; |
2. |
zdôrazňuje, že EÚ musí využívať SZBP v boji za spoločné záujmy svojich občanov vrátane ich práva na mierový a bezpečný život v čistom životnom prostredí a rôznorodý prístup k nevyhnutným zdrojom, ako je napríklad energia; |
3. |
je pevne presvedčený, že EÚ dokáže zohrávať významnú úlohu len vtedy, ak vystupuje jednotne, má k dispozícii náležité nástroje, ďalej posilňuje svoju spoluprácu s OSN a má plnú demokratickú legitimitu vychádzajúcu z informovanej kontroly vykonávanej Európskym parlamentom aj národnými parlamentmi konajúcimi na príslušnej úrovni a v súlade so svojim mandátom; v tejto súvislosti sa domnieva, že Európsky parlament by mal pravidelne pozývať členov výborov členských štátov pre zahraničné veci a obranu na stretnutia s cieľom spoločne preskúmať hlavný vývoj SZBP s použitím príslušných analytických nástrojov a metodiky; zastáva názor, že na zvýšenie informovanosti občanov EÚ o SZBP by sa malo vyvinúť nové úsilie; |
4. |
zastáva tiež názor, že štruktúra a organizácia Európskeho parlamentu by sa mali preskúmať s cieľom zhromaždiť a lepšie využiť všetky odborné znalosti v otázkach týkajúcich sa SZBP, aby poskytol účinnejší a koherentnejší príspevok k rozvoju strategickejšej a demokratickejšej SZBP; |
Rozpočtové aspekty
5. |
vyjadruje poľutovanie nad tým, že rozpočet SZBP trpí vážnym nedostatkom finančných prostriedkov a pripomína, že na zabezpečenie dôveryhodnosti SZBP a plnenie očakávaní občanov EÚ sa na túto oblasť musia vyčleniť zdroje primerané jej ambíciám a konkrétnym cieľom; |
6. |
víta pravidelné konanie konzultačných stretnutí o SZBP medzi Európskym parlamentom a predsedníctvom Rady, tak ako to ustanovuje vyššie uvedená medziinštitucionálna dohoda; zdôrazňuje však, že tieto stretnutia by sa mali chápať ako príležitosť na výmenu názorov na nadchádzajúce potreby, plánované akcie v oblasti SZBP a strednodobé a dlhodobé stratégie EÚ v tretích krajinách; |
7. |
privítal by viac informácií Rady o činnostiach financovaných z rozpočtu Rady alebo prostredníctvom mechanizmu ATHENA, a najmä informácie o tom, ako tieto rozpočtové prostriedky dopĺňajú finančné prostriedky vyčlenené na činnosti SZBP v rozpočte EÚ; |
8. |
žiada, aby bol rozpočet SZBP úplne transparentný pre rozpočtový orgán a pre orgán udeľujúci absolutórium; znovu opakuje svoje znepokojenie nad prenášaním nevyčerpaných rozpočtových prostriedkov v rámci kapitoly SZBP a vyzýva Komisiu, aby včas informovala Európsky parlament o vnútorných presunoch, keďže väčšina dotknutých misií SZBP, a to najmä monitorovacia misia EÚ v Gruzínsku (EUMM) alebo misia v oblasti právneho štátu v Kosove (EULEX), má citlivú politickú povahu a rieši krízové situácie, ktoré sú informačne dobre pokryté; |
Výročná správa Rady o SZBP za rok 2007
9. |
s uspokojením konštatuje, že v správe Rady sa po prvýkrát systematicky uvádzajú uznesenia prijaté Európskym parlamentom; vyjadruje však poľutovanie nad tým, že Rada sa nezapája do dôležitého dialógu o stanoviskách, ktoré predkladá Európsky parlament, ani neodkazuje na tieto uznesenia vo svojich operačných dokumentoch, akými sú jednotné akcie alebo spoločné pozície; |
10. |
zastáva názor, že výročná správa Rady by sa nemala obmedziť na poskytnutie vyčerpávajúceho prehľadu vykonaných činností, ale mala by skôr poskytovať príležitosť na nadviazanie dialógu s Európskym parlamentom s cieľom rozvinúť strategickejší prístup k SZBP, ktorý by sa zakladal na stanovení hlavných úloh a vymedzení priorít a cieľov budúcich opatrení; |
11. |
naliehavo preto vyzýva Radu, aby prehodnotila celkovú koncepciu a konkrétnu podobu správy a zabezpečila tak, že správa bude zahŕňať dôkladné posúdenie politiky EÚ voči tretím krajinám alebo regionálnym zoskupeniam a jej reakciu na humanitárne a bezpečnostné krízy, ako aj konkrétne návrhy budúcich opatrení; |
Nový transatlantický program
12. |
domnieva sa, že nadchádzajúce mesiace poskytnú EÚ jedinečnú príležitosť vypracovať spolu s novou vládou USA nový program v oblasti transatlantického partnerstva, ktorý zahrnie strategické otázky spoločného záujmu, ako sú nový integrovanejší a účinnejší globálny poriadok založený na silnejších multilaterálnych organizáciách, finančná kríza, vybudovanie novej skupiny transatlantických inštitúcií a rozvinutého a rozsiahleho transatlantického trhu, zmena klímy, energetická bezpečnosť, situácia na Blízkom Východe, v Iráne a Afganistane, boj proti terorizmu a organizovanému zločinu, nešírenie jadrových zbraní a odzbrojenie a rozvojové ciele milénia; |
Horizontálne aspekty SZBP
13. |
domnieva sa, že SZBP by sa mala naďalej sústreďovať na dodržiavanie ľudských práv, podporovanie mieru a bezpečnosti v oblastiach susediacich s Európou a na celosvetovej úrovni, podporu účinného multilaterálneho prístupu a dodržiavanie medzinárodného práva, boj proti terorizmu, nešírenie zbraní hromadného ničenia a odzbrojenie, zmenu klímy a energetickú bezpečnosť, pretože tieto otázky predstavujú najvážnejšie výzvy našej planéty, a teda sa priamo týkajú obáv európskych občanov; |
14. |
v súvislosti s únosmi a vraždami rukojemníkov islamskými teroristami zdôrazňuje, že je potrebná posilnená spolupráca a koordinácia politiky boja proti terorizmu medzi členskými štátmi EÚ, USA a NATO, so zameraním sa najmä na zvýšenie účinnosti záchranných operácií podniknutých s cieľom zachrániť životy rukojemníkov; |
15. |
vyzýva Radu, aby s odhodlaním postupovala podľa odporúčaní Európskeho parlamentu týkajúcich sa vypracovania spoločnej európskej vonkajšej politiky v oblasti energetiky, najmä podporovaním súdržnosti EÚ pri rokovaniach s dodávateľmi energie a tranzitnými krajinami, ako aj obhajovaním spoločných záujmov EÚ, vypracovaním účinných diplomatických postupov v oblasti energetiky a účinnejších mechanizmov na riešenie krízových situácií, a napokon aj zabezpečením diverzifikácie dodávok energie, trvalo udržateľného využívania energie a rozvoja obnoviteľných zdrojov energie; |
16. |
víta skutočnosť, že súčasná revízia európskej bezpečnostnej stratégie zohľadňuje nové bezpečnostné výzvy, ako sú energetická bezpečnosť, zmena klímy a bezpečnosť v kybernetickom priestore, a že jej cieľom je skvalitniť samotné uplatňovanie stratégie; poukazuje v tejto súvislosti na diskusiu o budúcnosti európskej bezpečnosti, ktorú iniciovali Rada ministrov, Európsky parlament a parlamenty členských štátov; zdôrazňuje, že tieto diskusie, ktorých sa zúčastnia EÚ, Rusko, USA a členské štáty Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe, ktoré nie sú členmi EÚ, by nemali mať za cieľ vytvorenie úplne novej architektúry, ale mali by nadväzovať na dosiahnuté výsledky a hodnoty EÚ, ktoré sa uvádzajú v článku 11 Zmluvy o EÚ a ktoré sú ustanovené v Helsinskom záverečnom akte, ako aj v Parížskej charte; |
17. |
ďalej sa domnieva, že vojna v Gruzínsku potvrdzuje potrebu vypracovať v rámci revízie európskej bezpečnostnej stratégie preventívne diplomatické postupy EÚ, ktoré by mali sprevádzať primerané nástroje predchádzania krízam vrátane nástroja stability, pohotovostného plánovania a spoľahlivého dlhodobého financovania, ako aj potrebu v plnom rozsahu využiť schopnosti a skúsenosti EÚ pri riešení katastrof a krízových situácií; |
Hlavné záujmy EÚ týkajúce sa bezpečnosti
Západný Balkán
18. |
pripomína, že stabilizácia Kosova po vyriešení otázky jeho statusu je zásadná pre dosiahnutie stability na západnom Balkáne; víta preto konsenzus dosiahnutý v Bezpečnostnej rade OSN 26. novembra 2008, ktorý umožnil rozmiestnenie jednotiek misie EULEX v Kosove, a naliehavo vyzýva Radu, aby v spolupráci s misiou dočasnej správy OSN v Kosove (UNMIK) zabezpečila transparentné pracovné vzťahy a plynulé odovzdanie správy medzi týmito dvoma misiami v oblasti právneho štátu; žiada misiu EULEX, aby zabezpečila rýchle výsledky v oblasti boja proti organizovanému zločinu a stíhania osôb obvinených z vojnových zločinov; ďalej vyjadruje svoju podporu činnosti osobitného zástupcu EÚ pre Kosovo a povzbudzuje ho, aby pokračoval v uplatňovaní svojho mandátu a podpore atmosféry pragmatickej spolupráce medzi orgánmi v Prištine a Belehrade v prospech srbských komunít žijúcich v Kosove; |
19. |
opätovne zdôrazňuje, že cieľom EÚ v Bosne a Hercegovine zostáva zabezpečenie stabilného, mierového a mnohonárodnostného štátu, ktorý nezvratne smeruje k členstvu v EÚ; podporuje čelných politických predstaviteľov Bosny a Hercegoviny, aby vykonávali dohodu dosiahnutú 8. novembra 2008 s cieľom urýchlene splniť zostávajúce ciele a podmienky ustanovené Radou pre nastolenie mieru pre prechod právomocí z Úradu vysokého predstaviteľa na Úrad osobitného zástupcu EÚ do polovice roka 2009; vyjadruje znepokojenie nad možným stiahnutím medzinárodného spoločenstva z Bosny a Hercegoviny; je presvedčený o tom, že k ukončeniu medzinárodného zapojenia môže dôjsť len s plným súhlasom bosnianskych úradov a vtedy, keď sa Bosna a Hercegovina konečne stane stabilným štátom s dobre fungujúcimi inštitúciami; |
Východné partnerstvo
20. |
znovu opakuje svoje presvedčenie, že treba posilniť stimuly pre partnerské krajiny Európskej susedskej politiky na uskutočňovanie reforiem a zastáva názor, že nedávna kríza v južnom Kaukaze jasne poukázala na potrebu silnejšieho zastúpenia EÚ vo východných susedných krajinách; preto podporuje prístup, ktorý zastáva Komisia vo svojom oznámení z 3. decembra 2008 o východnom partnerstve (KOM(2008)0823), ktorého cieľom je vytvorenie rozsiahlej a rozvinutej zóny voľného obchodu, postupné odstránenie všetkých prekážok pre voľný pohyb osôb (vrátane prípadného bezvízového cestovania) a spolupráca vo všetkých oblastiach bezpečnosti, najmä energetickej bezpečnosti; zastáva názor, že východné partnerstvo a čiernomorská spolupráca by sa mali navzájom posilňovať a vytvoriť tak priestor mieru, bezpečnosti, stability a rešpektovania územnej celistvosti; domnieva sa, že toto partnerstvo by malo sprevádzať zdvojnásobenie finančnej pomoci EÚ a silný politický rozmer, ktorého neoddeliteľnou súčasťou by mal byť EURONEST, spoločné parlamentné zhromaždenie zložené z poslancov Európskeho parlamentu a parlamentov susedných krajín; |
21. |
podporuje rozhodnutie Rady obnoviť vzťahy s bieloruskými orgánmi a zároveň pokračovať v dialógu so všetkými demokratickými silami v tejto krajine pod podmienkou, že bieloruské orgány vyjdú tomuto návrhu v ústrety tým, že v oblasti rešpektovania demokratických hodnôt, zásad právneho štátu, ľudských práv a základných slobôd dosiahnu konkrétny pokrok; zastáva názor, že na tomto základe by sa mala postupne vybudovať spolupráca, ktorá sa bude viazať na plnenie prísnych podmienok, čím sa postupne dosiahne začlenenie Bieloruska do Východného partnerstva; naliehavo vyzýva Komisiu a Radu, aby bezodkladne uskutočnili účinné kroky na uľahčenie postupu udeľovania víz pre bieloruských občanov vrátane zníženia poplatkov za vstup do schengenského priestoru; |
Gruzínsko
22. |
vyjadruje uznanie francúzskemu predsedníctvu Rady za zabezpečenie toho, že EÚ zohrala kľúčovú úlohu pri ukončení vojny v Gruzínsku; vyzýva EÚ, a najmä jej osobitného zástupcu pre krízu v Gruzínsku, aby presadzovali zásadu územnej celistvosti Gruzínska a rešpektovanie menšín a súčasne sa usilovali o dosiahnutie dohody, ktorá poskytne účinné mechanizmy pre bezpečný návrat vnútorne vysídlených osôb a utečencov a účinné sledovanie bezpečnosti regiónu; |
23. |
naliehavo žiada Radu, aby trvala na plnom vykonaní dohody o prímerí a aby zabezpečila, že pozorovateľom EÚ sa udelí plný prístup do všetkých oblastí zasiahnutých konfliktom v súlade s mandátom EUMM; veľký význam prikladá tomu, aby dostával pravidelné a úplné informácie o správach, ktoré vypracuje EUMM; |
24. |
zastáva názor, že EÚ by mala pozorne sledovať vznik ďalších možných konfliktov v tejto časti susedstva EÚ a zaviazať sa k pomoci pri ich riešení, napríklad aj vytvorením kontaktov a otvorením komunikačných ciest so všetkými zainteresovanými regionálnymi aktérmi; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že by sa mala nadviazať úzka spolupráca s Tureckom; |
Rusko
25. |
domnieva sa, že partnerstvo EÚ a Ruska musí vychádzať z ucelenej stratégie a jasného záväzku oboch strán konať tak, aby v plnej miere rešpektovali medzinárodné právo a svoje bilaterálne a multilaterálne dohody; v súlade so závermi predsedníctva Európskej rady z 1. septembra a 15. – 16. októbra 2008 zdôrazňuje, že Rusko musí plniť záväzky, ktoré prijalo v dohodách z 12. augusta a 8. septembra 2008; je preto presvedčený o tom, že na normalizáciu vzťahov medzi EÚ a Ruskom je nevyhnutné, aby Rusko svojím súhlasom umožnilo medzinárodným pozorovateľom sledovať vývoj situácie v Južnom Osetsku a Abcházsku a v plnom rozsahu splnilo podmienky šesťbodového plánu; zastáva tiež názor, že žiadne strategické partnerstvo nie je možné, ak sa nebudú v plnej miere spoločne uznávať a dodržiavať hodnoty demokracie, ľudské práva a zásady právneho štátu; vyzýva Radu, aby v prebiehajúcich rokovaniach o novej dohode o partnerstve a spolupráci pripísala týmto hodnotám kľúčový význam; |
Blízky východ
26. |
vyjadruje poľutovanie nad zhoršením situácie na Blízkom východe a vysokým počtom civilných obetí, ktoré si vyžiadal ozbrojený konflikt v pásme Gazy, ktorý ešte zhoršuje nedostatok skutočného pokroku v mierovom procese; varuje, že do uplynutia termínu dohodnutého na konferencii v Annapolise v roku 2007 zostáva len málo času a je presvedčený o tom, že posilnená transatlantická spolupráca môže byť pre proces z Annapolisu ďalším prínosom; domnieva sa, že EÚ by mala v tomto regióne zohrávať silnú a zreteľnú politickú úlohu zodpovedajúcu finančným zdrojom, ktoré poskytla najmä so zreteľom na riešenie dramatickej humanitárnej krízy v pásme Gazy; vyzýva Radu, aby pokračovala v úsilí o dosiahnutie trvalého prímeria v pásme Gazy v súlade s rezolúciou Bezpečnostnej rady OSN č. 1860 (2009), ktoré by umožnilo začať mierové rokovania medzi Izraelčanmi a Palestíncami v koordinácii s ďalšími zúčastnenými stranami v tomto regióne; naliehavo vyzýva Radu, aby zvážila použitie všetkých prostriedkov na podporu trvalého mieru v tomto regióne vrátane vyslania misie EBOP (Európskej bezpečnostnej a obrannej politiky); |
27. |
víta zámer Rady obnoviť mandát policajnej misie EÚ na palestínskych územiach a domnieva sa, že stále treba výraznejšie podporovať budovanie právneho štátu a kontrolných kapacít; ďalej berie na vedomie rozhodnutie Rady predĺžiť mandát pohraničnej misie EÚ v Rafahu a jej odhodlanie a pripravenosť túto misiu obnoviť; domnieva sa, že výsledkom tohto odhodlania by mali byť konkrétne iniciatívy na obnovenie slobody pohybu na palestínskych územiach; |
Únia pre Stredozemie
28. |
vyjadruje spokojnosť s pokrokom, ktorý sa podarilo dosiahnuť na Euro-stredomorskom samite ministrov v Marseille 3. a 4. novembra 2008 v súvislosti s podrobnejším vymedzením inštitucionálneho rámca Únie pre Stredozemie; zastáva názor, že otázky ľudských práv, mieru, bezpečnosti a rozvoja v oblasti Stredozemia nemožno presadzovať v izolácii; zdôrazňuje, že politický a kultúrny dialóg, hospodárske vzťahy, riadenie migračných tokov, environmentálna politika a bezpečnosť vrátane boja proti terorizmu musia tvoriť podstatnú časť euro-stredomorského programu; vyzýva Radu a Komisiu, aby v Únii pre Stredozemie zabezpečili Turecku významnú a primeranú úlohu; domnieva sa, že je veľmi dôležité, aby sa Euro-stredomorské parlamentné zhromaždenie ako parlamentný rozmer stalo súčasťou štruktúry Únie pre Stredozemie; |
Rozšírený Stredný východ
29. |
domnieva sa, že EÚ by mala zvýšiť svoju angažovanosť v Iraku a v spolupráci s irackou vládou a OSN by mala podporovať proces rozvoja demokratických inštitúcií, právneho štátu a dodržiavanie ľudských práv, ako aj posilňovať proces zmierenia nielen v samotnom Iraku, ale aj medzi Irakom a jeho susednými štátmi; víta predĺženie Integrovanej misie EÚ pre oblasť právneho štátu v Iraku (EUJUST LEX) a pokrok dosiahnutý v príprave úplne prvej dohody o obchode a spolupráci medzi EÚ a Irakom; |
30. |
vyzýva EÚ na vytvorenie účinnejšieho a komplexnejšieho partnerstva s Iránom, ktoré by sa okrem jadrovej problematiky malo zaoberať aj obchodnou spoluprácou a spoluprácou v oblasti energetiky, regionálnou stabilitou a v neposlednom rade aj dobrou správou vecí verejných a dodržiavaním ľudských práv; |
31. |
domnieva sa, že EÚ by mala presadzovať nový prístup voči Afganistanu a mala by postupovať koordinovane s novou vládou USA s cieľom otvoriť dvere k rokovaniam medzi afganskou vládou a tými zložkami, ktoré sú ochotné prijať ústavu a vzdať sa násilia; konštatuje, že pomoc by sa mala viac zamerať na právny štát, dobrú správu vecí verejných, poskytovanie základných služieb (s osobitnom dôrazom na zdravie) a hospodársky rozvoj a rozvoj vidieka prostredníctvom podpory reálnych alternatív k výrobe ópia; |
32. |
je znepokojený zhoršovaním bezpečnostnej situácie v Afganistane; opakuje naliehavú potrebu prekonať inštitucionálne prekážky a zlepšiť spoluprácu medzi EÚ a NATO s cieľom uľahčiť operácie policajnej misie EÚ v Afganistane (EUPOL); domnieva sa, že EÚ a USA by mali lepšie koordinovať svoje iniciatívy v oblasti policajnej reformy; víta záväzok členských štátov EÚ zvýšiť počet členov misie EUPOL a vyzýva na ich rýchle rozmiestnenie; je presvedčený o tom, že úspech tejto operácie má veľký význam pre budúcnosť transatlantickej aliancie a že vzhľadom na to by mali všetky členské štáty EÚ prejaviť väčšie odhodlanie dosiahnuť stabilitu v Afganistane; |
Afrika
33. |
vyzýva Radu, aby rozšírila program týkajúci sa Afriky a zahrnula doň širší rozsah politík ako v súčasnosti a aby ho zaradila medzi priority vonkajšej činnosti EÚ; |
34. |
je presvedčený o tom, že na riešenie konfliktu v Darfúre na regionálnej úrovni je potrebné, aby EÚ i naďalej podporovala OSN vo východnom Čade; konštatuje, že misia EÚ v Čade (EUFOR Čad) ukončí svoju činnosť podľa plánu a jej operácie prevezme misia OSN; vyzýva Radu, aby umožnila hladké odovzdanie tejto misie a aby koordinovaným spôsobom zvážila, ako by EÚ mohla pri rozmiestňovaní misie OSN podporiť v súčasnej dobre preťažený Odbor OSN pre mierové operácie; |
35. |
vyjadruje hlboké znepokojenie nad zúfalou humanitárnou situáciou v Somálsku; vyzýva EÚ, aby zvážila, akým spôsobom môže v úzkej spolupráci s Africkou úniou pomôcť OSN urýchlene riešiť túto bezpečnostnú, politickú a humanitárnu výzvu; upozorňuje na rastúcu hrozbu pirátstva na voľnom mori pri somálskom pobreží a v tejto súvislosti víta rozhodnutie EÚ začať námornú operáciu EBOP; |
36. |
je znepokojený narastajúcim násilím a konfliktami v Konžskej demokratickej republike (KDR), ktoré by mohli vyústiť do rozsiahlej humanitárnej krízy; vyzýva všetky zúčastnené strany vrátane vládnych jednotiek, aby ukončili nezmyselné násilie a porušovanie ľudských práv civilného obyvateľstva, obnovili mierové rokovania, ktoré sa začali v Gome a Nairobi, a podporili program prijatý Národným zhromaždením KDR; domnieva sa, že angažovanosť EÚ v KDR musí presiahnuť rámec technickej pomoci poskytovanej misiou EÚ v oblasti reformy sektora bezpečnosti (EUSEC) a policajnou misiou EÚ (EUPOL) v Konžskej demokratickej republike a musí viesť k zabezpečeniu konkrétnej podpory mierovej misie OSN, ktorá zatiaľ nebola schopná zastaviť násilie; |
Ázia
37. |
víta výrazné zníženie napätia v oblasti taiwanského prielivu a prebiehajúci dialóg medzi Pekingom a Tchaj-pejom o bilaterálnych vzťahoch a zmysluplnej účasti Taiwanu v medzinárodných organizáciách; výrazne podporuje vyhlásenie Rady z 19. septembra 2008, v ktorom opakuje svoju podporu účasti Taiwanu na špecializovaných multilaterálnych fórach vrátane udelenia štatútu pozorovateľa v prípade, že členstvo Taiwanu nie je možné; |
38. |
berie na vedomie skutočnosť, že hospodárske vzťahy medzi EÚ a Čínou sa rozvíjajú stabilným tempom a že sa zvýšil rozsah a intenzita kontaktov medzi ľuďmi; zároveň je naďalej vážne znepokojený nedostatkom ochoty čínskych orgánov riešiť početné prípady porušovania ľudských práv a zabezpečiť obyvateľom základné práva a slobody; v tejto súvislosti vyjadruje hlboké sklamanie nad odôvodnením rozhodnutia čínskych orgánov odložiť 11. samit EÚ – Čína; konštatuje, že nový samit EÚ – Čína je naplánovaný na prvú polovicu roku 2009 a dúfa, že pri tejto príležitosti bude možné dosiahnuť pokrok vo všetkých oblastiach spolupráce; |
39. |
vyjadruje poľutovanie nad rozhodnutím čínskych orgánov ukončiť rozhovory so zástupcami dalajlámu a pripomína im záväzky, ktoré prijali po tragických udalostiach v marci 2008 pred konaním olympijských hier; opäť vyzýva Radu, aby vymenovala osobitného vyslanca pre tibetské otázky s cieľom pozorne sledovať situáciu a uľahčiť opätovné nadviazanie dialógu medzi príslušnými stranami; |
Latinská Amerika
40. |
pripomína návrh predložený vo svojom uznesení z 15. novembra 2001 o globálnom partnerstve a spoločnej stratégii pre vzťahy medzi EÚ a Latinskou Amerikou (6), ktorý zopakoval vo svojich uzneseniach z 27. apríla 2006 (7) a 24. apríla 2008 (8) s cieľom vypracovať na samitoch EÚ – Latinská Amerika a Karibská oblasť vo Viedni a v Lime Euro-latinskoamerickú chartu pre mier a bezpečnosť, ktorá by na základe Charty OSN umožnila spoločné politické, strategické a bezpečnostné opatrenia a iniciatívy; vyzýva Radu a Komisiu, aby podnikli aktívne kroky smerujúce k dosiahnutiu tohto ambiciózneho cieľa; |
41. |
víta úsilie smerujúce k uzavretiu biregionálnych dohôd o pridružení s Latinskou Amerikou, prvých svojho druhu, ktoré sa EÚ chystá uzavrieť; |
*
* *
42. |
poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov, generálnemu tajomníkovi OSN, generálnemu tajomníkovi NATO, úradujúcemu predsedovi OBSE, predsedovi parlamentného zhromaždenia OBSE, predsedovi Výboru ministrov Rady Európy a predsedovi parlamentného zhromaždenia Rady Európy. |
(1) Ú. v. EÚ C 139, 14.6.2006, s. 1.
(2) Ú. v. EÚ C 33 E, 9.2.2006, s. 573.
(3) Ú. v. EÚ C 288 E, 25.11.2006, s. 59.
(4) Ú. v. EÚ C 102 E, 24.4.2008, s. 309.
(5) Prijaté texty, P6_TA(2008)0254.
(6) Ú. v. ES C 140 E, 13.6.2002, s. 569.
(7) Ú. v. EÚ C 296 E, 6.12.2006, s. 123.
(8) Prijaté texty, P6_TA(2008)0177.