Choose the experimental features you want to try

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Úprava hlasovania v Rade guvernérov ECB

Úprava hlasovania v Rade guvernérov ECB

 

ZHRNUTIE K DOKUMENTU:

Rozhodnutie Rady 2003/223/ES o zmene článku 10.2 Štatútu Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky

AKÝ JE CIEĽ TOHTO ROZHODNUTIA?

HLAVNÉ BODY

Podľa Štatútu Európskeho systému centrálnych bánk má každý člen Rady guvernérov jeden hlas. S cieľom zachovať schopnosť Rady guvernérov prijímať účinné a včasné rozhodnutia popri vstupe nových členských štátov do eurozóny Rada guvernérov súhlasila, že počet guvernérov z národných centrálnych bánk, ktorí majú hlasovacie právo, by nemal presiahnuť 15. Rozhodnutím sa zodpovedajúcim spôsobom upravuje spôsob hlasovania.

Rada guvernérov

  • Rada guvernérov je jedným z troch rozhodovacích orgánov ECB. Ďalšie dva sú Výkonná rada a Generálna Rada.
  • Hlavný rozhodovací orgán je Generálna rada. Jej hlavné úlohy sú:
    • určovať menovú politiku eurozóny,
    • prijímať usmernenia a rozhodnutia na dosiahnutie tohto cieľa a
    • prijímať všeobecné rozhodnutia dohľadu.
  • Rada guvernérov sa skladá zo šiestich členov Výkonnej rady a z guvernérov národných centrálnych bánk členských štátov eurozóny (v súčasnosti 20). Počet guvernérov sa preto zvyšuje vždy, keď do eurozóny vstúpi nový členský štát.

Rotácia hlasovacích práv podľa skupín

  • Celkový počet hlasovacích práv v Rade guvernérov ECB sa obmedzuje na 21 hlasov. Šiesti členovia Výkonnej rady majú aj trvalé hlasovacie práva. Zvyšných 15 hlasovacích práv sa rozdelí medzi zvyšných guvernérov, rotujú medzi nimi každý mesiac.
  • Guvernéri sa prideľujú do skupín, ktoré sa tvoria podľa klasifikácie členských štátov eurozóny na základe:
    • ich podielu na agregovanom hrubom domácom produkte v trhových cenách (HDP tc)* v členských štátoch eurozóny,
    • ich podielu na agregovanom bilančnom úhrne peňažných finančných inštitúcií* členských štátov eurozóny,
  • V rámci každej skupiny majú guvernéri hlasovacie práva rovnako dlhý čas. Guvernér v prvej skupine nesmie hlasovať menej často než guvernér v druhej skupine.
  • Cieľom týchto kritérií je zabezpečiť transparentnosť a objektivitu zohľadnením hospodárskej váhy členského štátu v eurozóne a veľkosti jeho finančného sektora.
  • V rozhodnutí sa ustanovuje zavedenie rotačného systému hlasovania v dvoch etapách.

Prvá etapa (súčasná): prideľovanie hlasovacích práv, keď počet guvernérov prekročí 15, ale nedosiahne 22

  • Odo dňa, kedy počet guvernérov prekročí 15, a kým nedosiahne 22, sú guvernéri rozdelení do dvoch skupín:
    • prvú skupinu tvoria piati guvernéri národných centrálnych bánk, ktoré sú na základe vyššie uvedených kritérií najvyššie (v súčasnosti Nemecko, Francúzsko, Taliansko, Španielsko a Holandsko),
    • druhá skupina sa skladá zo všetkých ostatných guvernérov.
  • Päť guvernérov v prvej skupine má štyri hlasovacie práva a zvyšní guvernéri v druhej skupine majú 11 hlasovacích práv.
  • Prvá etapa by sa obvykle uplatňovala od januára 2009, keď do eurozóny vstúpilo Slovensko ako jej 16. členský štát. Rada guvernérov však v decembri 2008 prijala rozhodnutie o odložení začatia systému rotácie s cieľom zabrániť situácii, keď majú guvernéri v ktorejkoľvek skupine frekvenciu hlasovania 100 %.
  • Prvá etapa nového rotačného systému sa namiesto toho zaviedla 1. januára 2015, kedy do eurozóny vstúpila Litva ako jej 19. členský štát.

Druhá etapa (budúca): prideľovanie hlasovacích práv, keď počet guvernérov dosiahne 22

  • Odo dňa, kedy počet guvernérov prekročí 22, budú guvernéri rozdelení do troch skupín:
    • prvá skupina sa bude skladať z piatich guvernérov, ktorí sú na základe uvedených kritérií postavení najvyššie,
    • druhá skupina sa bude skladať z polovice celkového počtu guvernérov. Táto skupina sa skladá z guvernérov národných centrálnych bánk členských štátov, ktorí zastávajú ďalšie pozície v poradí na základe vyššie uvedených kritérií,
    • v tretej skupine budú všetci ostatní guvernéri.
  • Prvej skupine sa priradia štyri hlasovacie práva, druhej skupine sa priradí osem a tretej skupine tri.

Vykonávanie, úpravy a budúce zmeny

  • Vždy, keď sa počet guvernérov zvýši, zloženie skupín sa upraví odo dňa, kedy do Rady guvernérov vstúpi nový guvernér. Vždy, keď sa upraví agregovaný HDP tc (ako sa to vyžaduje každých päť rokov), zloženie skupín sa upraví v súlade s prípadnými zmenami a bude platiť od prvého dňa nasledujúceho roku.
  • Všetky rozhodnutia potrebné na uplatnenie prevádzkových detailov rotačného systému prijímajú všetci členovia Rady guvernérov konajúci dvojtretinovou väčšinou všetkých členov, ktorí v čase prijatia rozhodnutia majú a nemajú hlasovacie právo.

    V roku 2009 Rada guvernérov prijala rozhodnutie 2009/328/ES o:

    • rotačný pomer,
    • rotačné obdobie,
    • poradie guvernérov v rámci skupín a
    • prechod z dvojskupinového na trojskupinový systém.

KONTEXT

Podľa súčasných inštitucionálnych opatrení ECB Rada guvernérov prijíma väčšinu rozhodnutí konsenzom.

Rotácia pri hlasovaní zohľadňuje niekoľko základných zásad, ako je „jeden člen, jeden hlas“ pre guvernérov, ktorí uplatňujú hlasovacie právo, osobná a nezávislá účasť na zasadnutiach Rady guvernérov, reprezentatívnosť, automatická úprava systému rotácie a transparentnosť.

Hlasovanie sa vykonáva osobne alebo výnimočne telekonferenciou. Na to, aby Rada guvernérov mohla hlasovať, je kvórum dvoch tretín členov s hlasovacím právom. Rada guvernérov koná jednoduchou väčšinou hlasov a v prípade nerozhodného výsledku má predseda rozhodujúci hlas.

V súčasnosti vstúpilo do eurozóny 20 členských štátov. Chorvátsko je najnovším členským štátom, ktorý splnil kritériá, a vstúpil do eurozóny 1. januára 2023.

HLAVNÉ POJMY

Hrubý domáci produkt v trhových cenách (HDP tc). Peňažná hodnota všetkých domácich výkonov alebo produkcie krajiny v hrubom vyjadrení.
Peňažné finančné inštitúcie. Finančné inštitúcie, ako je Eurosystém (ECB a národné centrálne banky) a rezidentské úverové inštitúcie, ktoré spolu vytvárajú sektor vydávania peňazí eurozóny.

HLAVNÝ DOKUMENT

Rozhodnutie Rady, ktorá zasadala v zložení hláv štátov alebo vlád č. 2003/223/ES z 21. marca 2003 o zmene a doplnení článku 10.2 Štatútu Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky (Ú. v. EÚ L 83, 1.4.2003, s. 66 – 68).

SÚVISIACE DOKUMENTY

Rozhodnutie Európskej centrálnej banky 2004/257/ES z 19. februára 2004, ktorým sa prijíma rokovací poriadok Európskej centrálnej banky (ECB/2004/2) (Ú. v. EÚ L 80, 18.3.2004, s. 33 – 41).

Následné zmeny rozhodnutia 2004/257/ES boli zapracované do pôvodného textu. Toto konsolidované znenie slúži len na dokumentačné účely.

Konsolidované znenie Zmluvy o Európskej únii – Protokol (č. 4) o štatúte Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky (Ú. v. EÚ C 202, 7.6.2016, s. 230 – 250).

Rozhodnutie Európskej centrálnej banky č. 2009/5/ES z 18. decembra 2008 o odložení začatia rotačného systému v Rade guvernérov Európskej centrálnej banky (ECB/2008/29) (Ú. v. EÚ L 3, 7.1.2009, s. 4 – 5).

Posledná aktualizácia 13.03.2023

Top