Bruselská zmluva (Zlučujúca zmluva)

 

ZHRNUTIE K DOKUMENTU:

Zmluva o vytvorení spoločnej Rady a spoločnej Komisie Európskych spoločenstiev

AKÝ BOL CIEĽ TEJTO ZMLUVY?

Bruselská zmluva o vytvorení spoločnej Rady a spoločnej Komisie Európskych spoločenstiev (známa ako „Zlučujúca zmluva“) bola podpísaná s výslovným zámerom zjednotiť tri vtedajšie Európske spoločenstvá (ES) – Európske spoločenstvo uhlia a ocele (ESUO), Európske hospodárske spoločenstvo (EHS) a Európske spoločenstvo pre atómovú energiu (ESAE, známejšie ako „Euratom“).

Zatiaľ čo podľa Zlučujúcej zmluvy boli tri spoločenstvá naďalej právne nezávislé, racionalizovali sa ňou ich inštitúcie zlúčením ich stále nezávislých výkonných orgánov, čím sa zvýšil počet spoločných európskych inštitúcií na päť, a podľa toho sa zmenili tri zmluvy o spoločenstvách.

HLAVNÉ BODY

Spoločná Rada a spoločná Komisia

• Výkonné orgány boli zlúčené takto:
  • Rada Európskych spoločenstiev (dnešná Rada Európskej únie) nahradila ako spoločný orgán Osobitnú radu ministrov ESUO, Radu EHS a Radu Euratomu.
  • Komisia Európskych spoločenstiev (dnešná Európska komisia) nahradila ako spoločný orgán Vysoký úrad ESUO, Komisiu EHS a Komisiu Euratomu.
• Nové spoločné výkonné orgány však naďalej konali v súlade so zmluvami upravujúcimi všetky tri spoločenstvá, ako aj v súlade s novými článkami tejto zmluvy.
• Pravidlá upravujúce ich zloženie a fungovanie boli zostavené ako jediný text a príslušné články zmlúv o ES boli zrušené.
• Tam, kde boli medzi tromi zmluvami rozdiely, pokiaľ ide o Radu:
  • trvanie predsedníctva bolo zosúladené s jeho dlhším trvaním podľa zmluvy o EHS a zmluvy o Euratome;
  • pravidlá rozhodovania boli harmonizované len do tej miery, ako sa vyžadovalo pre akty prijaté na základe troch zmlúv (t. j. v súvislosti so spoločnými inštitúciami, rozpočtom a správou);
  • koncepcie jednoduchej väčšiny, kvalifikovanej väčšiny a jednomyseľnosti boli harmonizované v súlade so zmluvou o EHS a zmluvou o Euratome;
  • Coreper bol formálne upravený ako prípravný orgán Rady a rozšírený na Zmluvu o ESUO.
• Tam, kde boli medzi tromi zmluvami rozdiely, pokiaľ ide o Komisiu:
  • počet členov bol stanovený na deväť;
  • pravidlá o menovaní členov a ich štatúte a o fungovaní Komisie vo všeobecnosti boli zosúladené s pravidlami Zmluvy o EHS;
  • dátum, kedy je Komisia povinná zverejniť svoju všeobecnú správu o činnostiach Európskych spoločenstiev, bol harmonizovaný, rovnako ako dátum, kedy by sa malo stretnúť Parlamentné zhromaždenie s cieľom preskúmať túto správu;
  • pravidlá o tom, ako sa Komisia politicky zodpovedá Parlamentnému zhromaždeniu, boli zosúladené s pravidlami Zmluvy o EHS a Zmluvy o Euratome, s možnosťou kedykoľvek kritizovať riadenie Komisie (a nielen pri preskúmaní v rámci výročnej súhrnnej správy).

Spoločný administratívny rozpočet pre ES

• Rozpočet zahŕňa výdavky všetkých inštitúcií ES vrátane výdavkov Parlamentného zhromaždenia a Súdneho dvora.
• Výdavky na intervencie podľa Zmluvy o ESUO a výdavky na výskum a vývoj podľa Zmluvy o Euratome však boli ponechané v rámci samostatných rozpočtov.

Spoločná správa pre ES

• Všetci úradníci a iní zástupcovia inštitúcií ES patria do jednej správy.
• Pravidlá, ktorými sa riadia, a ich práva a povinnosti sú jednotné a vyplývajú z jediného štatútu.
• Pravidlá o zodpovednosti ES za konanie úradníka alebo zástupcu v prípade, že v dôsledku osobnej chyby spôsobia ujmu, sú zjednotené.
• Výsady a imunity priznané inštitúciám ES, ako aj ich úradníkom a ostatným zástupcom sú tiež zjednotené v jednom protokole k zmluve.

Sídla inštitúcií ES

• S cieľom reagovať na právne námietky vznesené Luxemburskom bola vládam krajín ES udelená právomoc rozhodnúť vzájomnou dohodou o riešení, pokiaľ ide o zriadenie sídla výkonných orgánov ES v Bruseli. Rozhodnutie bolo prijaté v ten istý deň, ako bola podpísaná zmluva, a pozostávalo z určenia Bruselu za dočasné sídlo.

ODKEDY SA ZMLUVA UPLATŇOVALA?

Zmluva bola podpísaná 8. apríla 1965 a uplatňovala sa od 1. júla 1967.

KONTEXT

Už pred Zlučovacou zmluvou mali tri Európske spoločenstvá niektoré spoločné inštitúcie, a to na základe Dohovoru o určitých inštitúciách spoločných pre Európske spoločenstvá z roku 1957: Parlamentné zhromaždenie (neskôr sa z neho stal Európsky parlament), Súdny dvor a Hospodársky a sociálny výbor.

Zlučovacia zmluva bola hlavným odrazovým mostíkom k modernej EÚ. Zmluva bola zrušená, s výnimkou protokolu z 8. apríla 1965 o výsadách a imunitách Európskych spoločenstiev, Amsterdamskou zmluvou podpísanou 2. októbra 1997, ktorá nadobudla účinnosť 1. mája 1999.

Ďalšie informácie:

• Prvé zmluvy (Európsky parlament)
• História EÚ (Rada Európskej únie)
• Zmluvy EÚ (Európska komisia)
• Prehľad zmlúv (EUR-Lex).

HLAVNÉ DOKUMENTY

Zmluva o vytvorení spoločnej Rady a spoločnej Komisie [Ú. v. ES 152, 13.7.1967, s. 2 – 17 (DE, FR, IT, NL)]

Protokol o výsadách a imunitách Európskych spoločenstiev (Ú. v. EÚ C 202, 7.6.2016, s. 266 – 272)

SÚVISIACE DOKUMENTY

Zmluva o založení Európskeho spoločenstva uhlia a ocele

Zmluva o založení Európskeho hospodárskeho spoločenstva

Následné zmeny zmluvy boli zapracované do základného textu. Toto konsolidované znenie slúži len na referenčné účely.

Zmluva o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu

Dohovor o určitých inštitúciách spoločných pre Európske spoločenstvá

Amsterdamská zmluva, ktorá mení Zmluvu o Európskej únii, zmluvy o založení Európskych spoločenstiev a niektoré súvisiace akty (Ú. v. ES C 340, 10.11.1997, s. 1 – 144)

Pozri konsolidované znenie.

Posledná aktualizácia 21.03.2018