1

Svojou žalobou podanou na základe článku 263 ZFEÚ žalobkyňa, spoločnosť Bouwbenodigdheden Hoogeveen BV, navrhuje zrušiť rozhodnutie piateho odvolacieho senátu Úradu Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO) z 9. januára 2024 (vec R 793/2023‑5) (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“).

2

Dňa 26. novembra 2009 žalobkyňa podala na EUIPO prihlášku ochrannej známky Európskej únie pre slovné označenie BIENENBEISSER. Prihláška bola zverejnená 23. júna 2010 a po jej čiastočnom späťvzatí, podanom 8. januára 2010, bola ochranná známka 6. októbra 2010 zapísaná.

3

Predmetná ochranná známka označovala tovary a služby patriace do tried 6 a 19 v zmysle Niceskej dohody o medzinárodnom triedení výrobkov a služieb pre zápis známok z 15. júna 1957 v revidovanom a doplnenom znení, a zodpovedajúce pre každú z týchto tried tomuto opisu:

4

Dňa 29. apríla 2021 podal ďalší účastník konania pred odvolacím senátom EUIPO, Sören Pürschel, návrh na zrušenie predmetnej ochrannej známky pre tovary uvedené v bode 3 vyššie, a to na základe článku 58 ods. 1 písm. a) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1001 zo 14. júna 2017 o ochrannej známke Európskej únie (Ú. v. EÚ L 154, 2017, s. 1).

5

Dňa 14. februára 2023 zrušovacie oddelenie čiastočne vyhovelo tomuto návrhu a rozhodlo o zrušení napadnutej ochrannej známky pre „kovové stavebné materiály, s výnimkou týchto tovarov: ochranné vetracie mriežky; zámočnícky a železiarsky kovový tovar, s výnimkou ochranných vetracích mriežok“ patriace do triedy 6 a pre všetky tovary patriace do triedy 19, na ktoré sa vzťahuje napadnutá ochranná známka.

6

Dňa 13. apríla 2023 žalobkyňa podala odvolanie proti rozhodnutiu zrušovacieho oddelenia, ktorým sa domáhala zrušenia tohto rozhodnutia v rozsahu, v akom boli jej práva k napadnutej ochrannej známke vyhlásené za zrušené pre „nekovové stavebné materiály, vrátane týchto tovarov: ochranné vetracie mriežky“ patriace do triedy 19.

7

Odvolací senát napadnutým rozhodnutím odvolanie zamietol.

8

Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

9

EUIPO navrhuje, aby Všeobecný súd:

10

Na úvod treba uviesť, ako vyplýva z bodov 5 až 7 vyššie, že po skončení konania pred EUIPO bol zápis napadnutej ochrannej známky zachovaný pre „kovové stavebné materiály, teda nasledujúce tovary: ochranné vetracie mriežky; zámočnícky a železiarsky kovový tovar, teda nasledujúce tovary: ochranné vetracie mriežky; kovové tovary nezahrnuté v iných triedach, t. j. ochranné vetracie mriežky“, patriace do triedy 6 (ďalej len „kovové ochranné vetracie mriežky“). Pokiaľ ide o uvedené tovary, ktoré nie sú predmetom tejto žaloby, toto rozhodnutie sa stalo konečným.

11

Okrem toho žalobkyňa v bode 1.2 žaloby navrhuje čiastočné zrušenie napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom odvolací senát zamietol jej odvolanie a zrušil napadnutú ochrannú známku pre „nekovové stavebné materiály, vrátane týchto tovarov: vetracie otvory“, zaradené do triedy 19. V tom istom bode, ako aj v bodoch 1.3 a 1.6 žaloby však v podstate spresňuje, že navrhuje čiastočné zrušenie napadnutého rozhodnutia len v rozsahu, v akom sa týka „nekovových stavebných materiálov, t. j. ochranných vetracích mriežok“ patriacich do triedy 19 (ďalej len „nekovové ochranné vetracie mriežky“).

12

Žalobkyňa preto vo svojom prvom žalobnom návrhu nespochybňuje zrušenie napadnutej ochrannej známky, pokiaľ ide o nekovové stavebné materiály, iné ako ochranné vetracie mriežky patriace do triedy 19, čo potvrdila i na pojednávaní.

13

Na podporu svojej žaloby žalobkyňa uvádza tri žalobné dôvody, z ktorých prvý je založený na nesprávnom uplatnení systému triedenia stanoveného Niceskou dohodou, druhý na nesprávnom výklade judikatúry a tretí na analogickom uplatnení článku 33 ods. 7 nariadenia 2017/1001 na dôkaz o riadnom používaní. Keďže tieto žalobné dôvody spolu súvisia, treba ich preskúmať spoločne.

14

Podľa článku 58 ods. 1 písm. a) nariadenia 2017/1001 sa práva majiteľa ochrannej známky Európskej únie vyhlásia za zrušené na základe návrhu podaného na EUIPO, ak sa ochranná známka riadne nepoužívala v Európskej únii nepretržite počas piatich rokov v súvislosti s tovarmi alebo službami, pre ktoré bola zapísaná, a ak pre jej nepoužívanie neexistujú žiadne náležité dôvody.

15

Podľa článku 10 ods. 3 a 4 delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2018/625 z 5. marca 2018, ktorým sa dopĺňa nariadenie 2017/1001 a ktorým sa zrušuje delegované nariadenie (EÚ) 2017/1430 (Ú. v. EÚ L 104, 2018, s. 1), ktorý je podľa článku 19 ods. 1 delegovaného nariadenia 2018/625 uplatniteľný na konanie vo veci zrušenia, sa dôkaz o používaní ochrannej známky musí týkať miesta, času, rozsahu a charakteru použitia ochrannej známky a v zásade sa obmedzuje na predloženie podporných dokumentov a dôkazov, ako sú obaly, štítky, cenníky, katalógy, faktúry, fotografie a inzercia, ako aj na písomné vyjadrenia v zmysle článku 97 ods. 1 písm. f) nariadenia 2017/1001.

16

Posúdenie riadneho používania ochrannej známky musí spočívať na všetkých skutočnostiach a okolnostiach, ktoré preukazujú jej skutočné obchodné využívanie, osobitne používanie, ktoré sa považuje za odôvodnené v dotknutom hospodárskom odvetví na účely udržania alebo vytvorenia podielu na trhu v prospech tovarov alebo služieb chránených ochrannou známkou, na povahe týchto tovarov alebo služieb, vlastnostiach trhu, rozsahu a častosti používania ochrannej známky [pozri rozsudok z 13. februára 2015, Husky CZ/ÚHVT – Husky of Tostock (HUSKY), T‑287/13, EU:T:2015:99, bod 63 a citovanú judikatúru].

17

Riadne používanie ochrannej známky nemožno preukázať pravdepodobnosťami alebo domnienkami, ale musí sa zakladať na konkrétnych a objektívnych skutočnostiach, ktoré preukazujú skutočné a dostatočné používanie ochrannej známky na príslušnom trhu [pozri rozsudok z 11. januára 2023, Hecht Pharma/EUIPO – Gufic BioSciences (Gufic), T‑346/21, EU:T:2023:2, bod 24 (neuverejnený) a citovanú judikatúru].

18

Tvrdenia žalobkyne treba preskúmať práve s prihliadnutím na tieto úvahy.

19

Žalobkyňa v podstate tvrdí, že napadnutú ochrannú známku riadne používala pre homogénnu kategóriu tovarov, ktorými sú „ochranné vetracie mriežky“ patriace do triedy 6 a zároveň do triedy 19. Dôkaz o používaní uvedenej ochrannej známky, ktorý predložila pre kovové ochranné vetracie mriežky, podľa nej umožňuje zachovať zápis tejto ochrannej známky aj pre nekovové ochranné vetracie mriežky. Skutočnosť, že „ochranné vetracie mriežky“ predstavujú jednu a tú istú homogénnu kategóriu tovarov, nie je spochybnená okolnosťou, podľa ktorej kovové a nekovové ochranné vetracie mriežky patria do dvoch rôznych tried Niceského triedenia. Na jednej strane bola totiž uvedená klasifikácia prijatá na čisto administratívne účely. Na druhej strane majú kovové a nekovové ochranné vetracie mriežky rovnaký účel a určenie, a to zabrániť škodcom v prenikaní do vetracích otvorov v murovaných stavbách pričom zachovávajú ich vetranie, v dôsledku čoho sú tieto dva typy ochranných vetracích mriežok zameniteľné. Okrem toho žalobkyňa tvrdí, že má legitímny záujem svoj sortiment výrobkov v budúcnosti rozšíriť aj na nekovové ochranné vetracie mriežky. Navyše článok 33 ods. 7 nariadenia 2017/1001 podľa nej umožňuje domnievať sa, že ak tovary majú rovnaký účel a určenie, dôkaz o riadnom používaní ochrannej známky pre tovar patriaci do danej triedy môže odôvodniť zachovanie ochrany ochrannej známky pre ďalšie podobné tovary patriace do iných tried.

20

EUIPO tvrdí, že hoci Niceské triedenie bolo prijaté na čisto administratívne účely, treba ho použiť na určenie rozsahu a významu tovarov, pre ktoré bola ochranná známka zapísaná, ak je to potrebné. Uvedené triedenie a jeho vysvetlivky môžu byť taktiež zohľadnené na účely výkladu alebo ako spresnenie, pokiaľ ide o označenie tovarov. Podľa EUIPO treba pri posúdení rozsahu ochrany napadnutej ochrannej známky zohľadniť odlišné triedenie stavebných materiálov podľa typu materiálu, z akého sa vyrábajú, a to buď kovového, alebo nekovového. Okrem toho článok 33 ods. 7 nariadenia 2017/1001 nie je v rámci posúdenia riadneho používania ochrannej známky relevantný.

21

EUIPO na pojednávaní svoju argumentáciu zmiernil tým, že v podstate uviedol, že v rámci konania vo veci zrušenia treba v prvom rade na základe Niceského triedenia a jeho vysvetliviek určiť rozsah ochrany napadnutej ochrannej známky, a v druhom rade identifikovať tovary alebo služby, v súvislosti s ktorými bolo používanie napadnutej ochrannej známky na trhu počas relevantného obdobia preukázané na základe dôkazov predložených majiteľom napadnutej ochrannej známky. Odvolací senát sa podľa neho nedopustil žiadneho nesprávneho posúdenia, keď konštatoval, že uvedené triedenie a jeho vysvetlivky boli relevantné na určenie rozsahu ochrany napadnutej ochrannej známky. V podstate však pripustil, že vzhľadom na to, že napadnutá ochranná známka bola zapísaná tak pre kovové, ako aj nekovové ochranné vetracie mriežky, nie je vylúčené, že v štádiu preskúmania tovarov, v súvislosti s ktorými sa uvedená ochranná známka používala na trhu počas relevantného obdobia, je potrebné analyzovať, či tieto tovary patria do tej istej homogénnej kategórie tovarov, pričom pripustil, že podľa judikatúry je relevantnosť tohto triedenia na tento účel obmedzená. Odvolací senát podľa neho však túto otázku nepreskúmal, v dôsledku čoho je možné, že napadnuté rozhodnutie je nedostatočne odôvodnené.

22

Odvolací senát v napadnutom rozhodnutí v prvom rade uviedol, že dôkaz o používaní napadnutej ochrannej známky sa týkal len jedného druhu tovaru, a to kovovej ochrannej vetracej mriežky, ktorá má byť umiestnená do vetracích otvorov v murovaných stavbách, s cieľom zabrániť vniknutiu včiel, ôs, myší a iných škodcov do uvedených otvorov a zároveň zachovať vetranie týchto stavieb. Uviedol tiež, že tento tovar bol označený rôznymi pojmami, ale že išlo ten istý tovar, a to ochrannú vetraciu mriežku. Tieto úvahy účastníci konania nespochybňujú.

23

Odvolací senát ďalej uviedol, že dôkazy predložené žalobkyňou sa týkali konkrétne kovových ochranných vetracích mriežok zaradených do triedy 6, a nie nekovových ochranných vetracích mriežok zaradených do triedy 19, čo účastníci konania nespochybňujú. Na základe toho dospel k záveru, že používanie spornej ochrannej známky bolo preukázané len pre kovové ochranné vetracie mriežky. Na podporu tohto záveru zdôraznil význam Niceského triedenia pre určenie rozsahu ochrany ochrannej známky, pričom uviedol, že práva z ochrannej známky môžu byť zachované len vtedy, ak sa uvedená ochranná známka používa na trhu pre tovary alebo služby, pre ktoré bola zapísaná. Uviedol, že uvedená klasifikácia rozlišuje na jednej strane medzi triedou 6 a na druhej strane triedou 19, a to v závislosti od typu stavebných materiálov, ktoré tieto triedy zahŕňajú. V takom prípade bol podľa odvolacieho senátu vplyv tohto triedenia „ešte zjavnejší“ a trieda zvolená žalobkyňou bola „prvoradá“.

24

Odvolací senát napokon dospel k záveru, že tvrdenia žalobkyne, ktoré majú preukázať, že kovové a nekovové ochranné vetracie mriežky patria do rovnakej homogénnej kategórie tovarov, nemajú nijaký vplyv na určenie rozsahu ochrany napadnutej ochrannej známky, a tieto tvrdenia okrem toho zamietol ako irelevantné z dôvodu, že dôkaz o používaní musí byť predložený vo vzťahu k tovarom, ktoré sú uvedené v zozname tovarov zaradených podľa Niceského triedenia, a nie na základe trhovej praxe alebo analýzy situácie na trhu. Dodal, že dokumenty predložené žalobkyňou v každom prípade neboli dostatočné na preukázanie toho, že na trhu existovali „rovnaké alternatívy“ ku kovovým ochranným vetracím mriežkam, vyrobené z plastu alebo iných materiálov.

25

V tejto súvislosti treba uviesť, ako to navyše na pojednávaní správne vysvetlil EUIPO, že z článku 58 ods. 1 písm. a) nariadenia 2017/1001 vyplýva, že na posúdenie toho, či sa ochranná známka riadne používala „v súvislosti s tovarmi alebo službami, pre ktoré bola zapísaná“ v zmysle tohto článku, treba v prvom rade určiť rozsah ochrany predmetnej ochrannej známky a v druhom rade druh tovarov alebo služieb, pre ktoré sa táto ochranná známka na trhu počas relevantného obdobia skutočne používala, s cieľom overiť, či tento druh tovarov alebo služieb spadá do rozsahu ochrany predmetnej ochrannej známky.

26

Pokiaľ ide v prvom rade o určenie rozsahu ochrany napadnutej ochrannej známky, treba zdôrazniť, že na účely určenia tohto rozsahu môže odvolací senát použiť Niceské triedenie [pozri v tomto zmysle rozsudok z 5. marca 2025, Funline International/EUIPO – MS Trade (JUNGLE JUICE), T‑26/24, neuverejnený, EU:T:2025:206, bod 33].

27

Z judikatúry totiž vyplýva, že hoci je pravda, že Niceské triedenie má len administratívnu povahu, treba ho použiť na určenie rozsahu či významu tovarov, pre ktoré bola ochranná známka zapísaná, ak je to potrebné [rozsudok z 10. septembra 2014, DTM Ricambi/ÚHVT – STAR (STAR), T‑199/13, neuverejnený, EU:T:2014:761, bod 35].

28

Ak je totiž názov tovarov alebo služieb, pre ktoré je ochranná známka zapísaná, natoľko všeobecný, že sa môže vzťahovať na veľmi odlišné tovary alebo služby, nemožno vylúčiť, že na účely výkladu alebo spresnenie, pokiaľ ide o označenie tovarov alebo služieb, sa zohľadnia triedy, ktoré si prihlasovateľ ochrannej známky zvolil v Niceskom triedení [rozsudok z 19. júna 2018, Erwin Müller/EUIPO – Novus Tablet Technology Finland (NOVUS), T‑89/17, neuverejnený, EU:T:2018:353, bod 33; pozri tiež rozsudok zo 6. októbra 2021, Allergan Holdings France/EUIPO – Dermavita Company (JUVEDERM), T‑397/20, neuverejnený, EU:T:2021:653, bod 35 a citovanú judikatúru].

29

Na tento účel treba názvy tovarov, na ktoré sa vzťahuje napadnutá ochranná známka, vykladať zo systematického hľadiska s ohľadom na logiku a systematiku vlastnú Niceskému triedeniu, pričom treba zohľadniť opisy a vysvetlivky k triedam, ktoré sú relevantné na účely stanovenia povahy a určenia tovarov, pre ktoré bola uvedená ochranná známka zapísaná (pozri v tomto zmysle rozsudok z 10. septembra 2014, STAR, T‑199/13, neuverejnený, EU:T:2014:761, bod 36 a citovanú judikatúru).

30

Ako vyplýva z bodu 23 vyššie, v prejednávanej veci odvolací senát odkázal na Niceské triedenie a na jeho vysvetlivky, s cieľom určiť rozsah ochrany napadnutej ochrannej známky. Uviedol, že z príslušných vysvetliviek k triedam, na ktoré sa vzťahuje uvedená ochranná známka, vyplýva, že trieda 6 zahŕňa kovové stavebné materiály a že trieda 19 zahŕňa nekovové stavebné materiály. Odvolací senát preto mohol na účely určenia rozsahu ochrany tejto ochrannej známky použiť uvedené triedenie a jeho vysvetlivky bez toho, aby sa dopustil nesprávneho posúdenia.

31

Pokiaľ ide v druhom rade o určenie druhu tovarov alebo služieb, v súvislosti s ktorými sa sporná ochranná známka na trhu počas relevantného obdobia skutočne používala, s cieľom overiť či tento druh tovarov alebo služieb spadá do rozsahu ochrany predmetnej ochrannej známky, treba v prejednávanej veci poznamenať, že je nesporné, že žalobkyňa používala uvedenú ochrannú známku len v súvislosti s niektorými tovarmi, pre ktoré bola zapísaná.

32

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že podľa článku 58 ods. 2 nariadenia 2017/1001, ak dôvody na zrušenie práv existujú iba pre niektoré tovary alebo služby, pre ktoré je ochranná známka EÚ zapísaná, práva majiteľa sa vyhlásia za zrušené iba pre tieto tovary alebo služby.

33

Ustanovenia článku 58 ods. 2 nariadenia 2017/1001, ktoré umožňujú považovať napadnutú ochrannú známku za zapísanú iba pre časť tovarov alebo služieb, v prípade ktorej sa preukázalo riadne používanie ochrannej známky, predstavujú na jednej strane obmedzenie práv, ktoré vyplývajú majiteľovi napadnutej ochrannej známky z jej zápisu, a na druhej strane musia byť skĺbené s legitímnym záujmom uvedeného majiteľa, teda mať v budúcnosti možnosť rozšíriť svoj sortiment tovarov alebo služieb, pre ktoré bola ochranná známka zapísaná, využívajúc pritom ochranu, ktorá mu zápisom uvedenej ochrannej známky prináleží [pozri v tomto zmysle rozsudok z 23. septembra 2020, Polfarmex/EUIPO – Kaminski (SYRENA), T‑677/19, neuverejnený, EU:T:2020:424, bod 112 a citovanú judikatúru; pozri tiež v tomto zmysle a analogicky rozsudok zo 16. júla 2020, ACTC/EUIPO,C‑714/18 P, EU:C:2020:573, bod 51].

34

Pokiaľ ide o pojem „niektoré tovary alebo služby“ uvedený v článku 58 ods. 2 nariadenia 2017/1001, treba uviesť, že spotrebiteľ, ktorý chce nadobudnúť tovar alebo službu patriacu do kategórie, ktorá bola vymedzená zvlášť presne a obmedzene, ale v rámci ktorej nie je možné urobiť žiadne významné členenie, spojí s napadnutou ochrannou známkou všetky tovary alebo služby patriace do tejto kategórie, takže táto ochranná známka bude plniť svoju základnú funkciu spočívajúcu v zaručení pôvodu týchto tovarov alebo služieb. Za týchto okolností stačí od majiteľa ochrannej známky vyžadovať, aby predložil dôkaz o riadnom používaní tejto ochrannej známky pre niektoré tovary alebo služby patriace do tejto homogénnej kategórie [rozsudky zo 16. júla 2020, ACTC/EUIPO,C‑714/18 P, EU:C:2020:573, bod 42, a zo 16. októbra 2024, Telefónica Germany/EUIPO – ePlus (e.plus), T‑570/23, neuverejnený, EU:T:2024:694, bod 17].

35

Pokiaľ ide naopak o tovary alebo služby sústredené v rámci širokej kategórie, ktorú možno rozdeliť na viaceré samostatné podkategórie, je potrebné vyžadovať od majiteľa ochrannej známky zapísanej pre túto kategóriu tovarov alebo služieb, aby predložil dôkaz o riadnom používaní svojej ochrannej známky pre každú z týchto samostatných podkategórií, inak by mohli jeho práva k uvedenej ochrannej známke podliehať zrušeniu pre samostatné podkategórie, pre ktoré takýto dôkaz nepredložil (pozri rozsudok zo 16. októbra 2024, e.plus, T‑570/23, neuverejnený, EU:T:2024:694, bod 17 a citovanú judikatúru).

36

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že aj keď pojem „čiastočné používanie“ v zmysle článku 58 ods. 2 nariadenia 2017/1001 má za úlohu zaistiť, aby ochranné známky, ktoré neboli používané pre danú kategóriu tovarov, neboli považované za nepoužiteľné, nesmie to mať za účinok zbavenie majiteľa ochrannej známky akejkoľvek ochrany pre tovary, ktoré, hoci nie sú presne rovnaké s tými, o ktorých bol schopný podať dôkaz o ich riadnom používaní, nie sú v podstate rozdielne od týchto tovarov a patria do rovnakej skupiny, ktorá nemôže byť rozdelená inak ako svojvoľným spôsobom. Je potrebné poznamenať, že v praxi je pre majiteľa ochrannej známky nemožné dokázať, že ochranná známka bola používaná pre všetky predstaviteľné variácie tovarov, ktorých sa zápis týka. Pojem „niektoré tovary alebo služby“ v zmysle článku 58 ods. 2 nariadenia 2017/1001 sa v dôsledku toho nemôže vzťahovať na všetky obchodné variácie podobných tovarov alebo služieb, ale len tovarov alebo služieb, ktoré sú dostatočne odlišné na vytvorenie súdržnej kategórie alebo podkategórie [rozsudok zo 14. júla 2005, Reckitt Benckiser (España)/ÚHVT – Aladin (ALADIN), T‑126/03, EU:T:2005:288, bod 46; pozri tiež rozsudok zo 16. mája 2013, Aleris/ÚHVT – Carefusion 303 (ALARIS), T‑353/12, neuverejnený, EU:T:2013:257, bod 19 a citovanú judikatúru].

37

Pokiaľ ide o otázku, či tovary patria do homogénnej kategórie tovarov, ktorú nemožno rozdeliť na viacero samostatných podkategórií, z judikatúry vyplýva, že vzhľadom na to, že spotrebiteľ vyhľadáva predovšetkým tovar alebo službu, ktoré môžu zodpovedať jeho špecifickým potrebám, účel alebo určenie predmetného tovaru alebo služby má v orientácii jeho výberu podstatnú úlohu. Preto, keďže je kritérium účelu alebo určenia uplatňované spotrebiteľom pred akýmkoľvek nákupom, je prvoradým kritériom pri vymedzení homogénnej kategórie tovarov alebo služieb [pozri v tomto zmysle rozsudky zo 16. mája 2013, ALARIS, T‑353/12, neuverejnený, EU:T:2013:257, bod 22, a zo 7. novembra 2019, Intas Pharmaceuticals/EUIPO – Laboratorios Indas (INTAS), T‑380/18, EU:T:2019:782, bod 94 (neuverejnený) a citovanú judikatúru].

38

Z uvedeného vyplýva, že pri vymedzovaní homogénnej kategórie tovarov alebo služieb EUIPO nemôže byť povinný obmedziť sa na údaje o tovaroch a službách výslovne uvedené v Niceskom triedení [pozri v tomto zmysle rozsudok zo 16. októbra 2024, Fractal Analytics/EUIPO – Fractalia Remote Systems (FRACTALIA), T‑194/23, neuverejnený, EU:T:2024:696, bod 155].

39

Na posúdenie otázky, či tovary alebo služby, v súvislosti s ktorými majiteľ ochrannej známky túto známku používal, patria do samostatnej kategórie, je dôležitá len otázka, či spotrebiteľ, ktorý chce nadobudnúť tovar alebo službu patriacu do kategórie tovarov alebo služieb, na ktoré sa vzťahuje predmetná ochranná známka, si s touto ochrannou známkou spojí všetky tovary alebo služby patriace do tejto kategórie (pozri v tomto zmysle rozsudok z 22. októbra 2020, Ferrari,C‑720/18 a C‑721/18, EU:C:2020:854, bod 43). Za týchto okolností prináleží odvolaciemu senátu zasadiť dôkazy do kontextu dotknutého hospodárskeho odvetvia [pozri v tomto zmysle rozsudok z 8. mája 2017, Les Éclaires/EUIPO – L’éclaireur International (L’ECLAIREUR), T‑680/15, neuverejnený, EU:T:2017:320, bod 85].

40

V prejednávanej veci treba konštatovať, že žalobkyňa pred inštanciami EUIPO vzniesla argumenty a predložila rôzne dôkazy, ktoré mali preukázať, že kovové a nekovové ochranné vetracie mriežky, pre ktoré bola sporná ochranná známka zapísaná, mali rovnaký účel a určenie, a to zabrániť včelám a inému škodlivému hmyzu alebo zvieratám vniknúť do vetracích otvorov v murovaných stavbách a zároveň zachovať vetranie týchto stavieb, a to bez ohľadu na materiál, z ktorého boli tieto vetracie mriežky vyrobené. Okrem toho tvrdila, že kovové a nekovové ochranné vetracie mriežky, ktoré môžu byť vyrobené napríklad z tvrdého plastu, majú rovnaký vzhľad, rovnaké distribučné kanály a sú rovnako efektívne, odolné a účinné, v dôsledku čoho pri nákupe týchto tovarov zohráva pri výbere príslušnou skupinou verejnosti materiál, z ktorého sú vyrobené, len druhoradú úlohu. Na základe toho tvrdila, že kovové a nekovové ochranné vetracie mriežky patria do rovnakej homogénnej kategórie tovarov, a to do kategórie „ochranné vetracie mriežky“.

41

Ako bolo pripomenuté v bode 24 vyššie, odvolací senát tieto tvrdenia zamietol, pričom v bode 97 napadnutého rozhodnutia uviedol, že tieto tvrdenia nemajú nijaký vplyv na určenie rozsahu ochrany napadnutej ochrannej známky vo vzťahu k tovarom, pre ktoré bola zapísaná, a v bode 98 predmetného rozhodnutia uviedol, že skutočnosť, že kovové ochranné vetracie mriežky môžu vykazovať určité podobnosti s ochrannými vetracími mriežkami vyrobenými z iných materiálov, nie je v prejednávanej veci relevantná, keďže predmet posúdenia odvolacieho senátu sa týkal otázky, či bolo používanie preukázané pre zapísané tovary, a nie analýzy situácie na trhu. V tom istom bode tohto rozhodnutia dodal, že dokumenty predložené žalobkyňou v každom prípade neboli dostatočné na preukázanie toho, že na trhu existovali „rovnaké alternatívy“ ku kovovým ochranným vetracím mriežkam, vyrobené z plastu alebo iných materiálov.

42

Treba však pripomenúť, že odôvodnenie rozhodnutia spôsobujúceho ujmu musí dotknutej osobe poskytnúť údaje potrebné na to, aby zistila, či je toto rozhodnutie dôvodné, a musí umožniť súdu Únie vykonať preskúmanie zákonnosti uvedeného rozhodnutia. V dôsledku toho neexistencia alebo nedostatočnosť odôvodnenia predstavujú dôvody verejného poriadku, ktoré musia byť prípadne zohľadnené ex offo [pozri v tomto zmysle rozsudky z 20. februára 1997, Komisia/Daffix,C‑166/95 P, EU:C:1997:73, body 23 a 24, a z 23. októbra 2002, Institut für Lernsysteme/ÚHVT – Educational Services (ELS), T‑388/00, EU:T:2002:260, bod 59].

43

Na pojednávaní Všeobecný súd vypočul účastníkov konania v súvislosti s prípadnou nedostatočnosťou odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, pokiaľ ide o otázku, či „ochranné vetracie mriežky“ môžu predstavovať homogénnu kategóriu tovarov, a ako bolo uvedené v bode 21 vyššie, EUIPO pripustil, že je možné, pokiaľ ide o túto otázku, že napadnuté rozhodnutie je odôvodnené nedostatočne.

44

V tejto súvislosti treba uviesť, že je pravda, že tvrdenia žalobkyne uvedené v bode 40 vyššie nemajú nijaký vplyv na určenie rozsahu ochrany napadnutej ochrannej známky, ako vyplýva z bodov 26 až 30 vyššie. Ako však okrem iného správne uviedol odvolací senát v bode 97 napadnutého rozhodnutia, treba konštatovať, že uvedené tvrdenia sa netýkajú určenia rozsahu ochrany uvedenej ochrannej známky, ale otázky, či tovary, v súvislosti s ktorými sa táto ochranná známka počas relevantného obdobia skutočne používala na trhu, boli súčasťou jednej a tej istej homogénnej kategórie tovarov, a to kategórie „ochranných vetracích mriežok“. Tieto tvrdenia sa teda týkali druhej fázy analýzy pripomenutej v bode 25 vyššie.

45

Odôvodnenie uvedené v bode 97 napadnutého rozhodnutia, v rozsahu, v akom sa týka určenia rozsahu ochrany napadnutej ochrannej známky, teda žalobkyni neumožňuje pochopiť dôvody, pre ktoré odvolací senát zamietol jej tvrdenia, ani Všeobecnému súdu vykonať preskúmanie v tejto súvislosti.

46

Rovnako tým, že sa v bode 98 napadnutého rozhodnutia odvolací senát obmedzil na konštatovanie, že skutočnosť, že kovové ochranné vetracie mriežky môžu vykazovať určité podobnosti s ochrannými vetracími mriežkami vyrobenými z iných materiálov, nebola v prejednávanej veci relevantná, keďže jeho posúdenie sa netýkalo analýzy situácie na trhu, a že v každom prípade dôkazy predložené žalobkyňou neboli „dostatočné“ na preukázanie toho, že na trhu existovali „rovnaké alternatívy“ ku kovovým ochranným vetracím mriežkam vyrobené z plastu alebo iných materiálov, odvolací senát dostatočne neuviedol dôvody, pre ktoré dospel k tomuto záveru. Z uvedeného rozhodnutia nevyplývajú ani dôvody, pre ktoré tvrdenia pripomenuté v bode 40 vyššie, podložené rôznymi dôkazmi, neboli „dostatočné“, ani dôvody, pre ktoré analýza situácie na trhu nebola relevantná, a to najmä vzhľadom na osobitosti prejednávanej veci a judikatúru citovanú v bode 39 vyššie.

47

V dôsledku uvedeného treba konštatovať, že napadnuté rozhodnutie je v tejto súvislosti odôvodnené nedostatočne.

48

Tento záver nie je spochybnený ostatnými úvahami uvedenými v napadnutom rozhodnutí.

49

Po prvé v rozsahu, v akom odvolací senát v napadnutom rozhodnutí uvádza, že v prejednávanej veci je „zvolená“ trieda prvoradá, žalobkyni nemožno vytýkať, že na účely zápisu napadnutej ochrannej známky „zvolila“ dve odlišné triedy. Ako totiž navyše správne uviedla žalobkyňa, Niceské triedenie neumožňuje zapísať ochrannú známku pre kategóriu tovarov „ochranné vetracie mriežky“ do jedinej triedy, ale vyžaduje, aby sa takýto zápis vykonal v dvoch rôznych triedach v závislosti od materiálu, z ktorého sa uvedené vetracie mriežky vyrábajú, čo na pojednávaní potvrdil i EUIPO.

50

Po druhé odkazy na rozsudok z 26. apríla 2023, Wenz Kunststoff/EUIPO – Mouldpro (MOULDPRO) (T‑794/21, neuverejnený, EU:T:2023:211), v napadnutom rozhodnutí neumožňujú napraviť nedostatok odôvodnenia uvedený v bode 47 vyššie.

51

Skutkový a právny rámec veci, v ktorej bol vydaný rozsudok z 26. apríla 2023, MOULDPRO (T‑794/21, neuverejnený, EU:T:2023:211), sa totiž líši od skutkového a právneho rámca prejednávaného sporu. V tejto veci majiteľ uvedenej ochrannej známky, s cieľom preukázať riadne používanie ochrannej známky pre tovary patriace do triedy 17, ktorá zahŕňa len tovary z plastov, predložil dôkazy týkajúce sa tovarov z kovov, hoci táto ochranná známka nebola pre takéto tovary zapísaná. Uvedený majiteľ tak v podstate nepoužíval predmetnú ochrannú známku v súvislosti s tovarmi, pre ktoré bola táto ochranná známka zapísaná, ale v súvislosti s inými tovarmi, na ktoré sa uvedená ochranná známka nevzťahovala.

52

Všeobecný súd sa práve za týchto osobitných okolností a na účely určenia rozsahu ochrany predmetnej ochrannej známky domnieval, že rozsah ochrany predmetnej ochrannej známky bol obmedzený len na tovary vyrobené z nekovových materiálov a že vzhľadom na to, že uvedená ochranná známka nebola používaná v súvislosti s takýmito tovarmi, práva majiteľa k nej musia byť zrušené, pričom vychádzal z Niceského triedenia a jeho vysvetliviek.

53

Na rozdiel od majiteľa ochrannej známky vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok z 26. apríla 2023, MOULDPRO (T‑794/21, neuverejnený, EU:T:2023:211), žalobkyňa v prejednávanej veci netvrdí používanie napadnutej ochrannej známky pre tovary, v súvislosti s ktorými táto ochranná známka nebola zapísaná. V prejednávanej veci teda nejde o používanie ochrannej známky v súvislosti s tovarmi, na ktoré sa rozsah jej ochrany nevzťahuje.

54

Po tretie treba tiež konštatovať, že okolnosti veci, v ktorej bol vydaný rozsudok z 15. januára 2009, Silberquelle (C‑495/07, EU:C:2009:10), na ktorý odvolací senát odkázal v napadnutom rozhodnutí, boli taktiež odlišné od okolností prejednávaného sporu, ako to navyše uznal EUIPO na pojednávaní. Táto vec sa totiž týkala otázky, či sa má ochranná známka, zapísaná pre odevy patriace do triedy 25 a nealkoholické nápoje patriace do triedy 32, považovať za riadne používanú v súvislosti s týmito nápojmi v prípade, že sa predmetná ochranná známka pre takéto nápoje používala len v rámci reklamnej ponuky spočívajúcej v bezplatnej ponuke nápoja pri nákupe odevov uvádzaných na trh pod uvedenou ochrannou známkou. Prejudiciálna otázka položená Súdnemu dvoru teda spočívala v tom, či takéto používanie bolo v súlade so základnou funkciou ochrannej známky. Práve v tomto osobitnom kontexte Súdny dvor konštatoval, že vzhľadom na počet zapísaných ochranných známok a konflikty, ktoré môžu medzi nimi vzniknúť, je potrebné uznať zachovanie práv priznaných ochrannou známkou pre určitú triedu tovarov alebo služieb iba vtedy, keď predmetná ochranná známka bola používaná na trhu tovarov alebo služieb tejto triedy, a že teda ak majiteľ ochrannej známky umiestni ochrannú známku na predmety, ktoré ponúka zadarmo osobám kupujúcim jeho výrobky, nedochádza k riadnemu používaniu tejto známky pre triedu, do ktorej patria tieto predmety (rozsudok z 15. januára 2009, Silberquelle,C‑495/07, EU:C:2009:10, body 19 a 22). Naopak otázka, či tovary nachádzajúce sa v rôznych triedach Niceského triedenia môžu predstavovať homogénnu kategóriu tovarov na účely posúdenia riadneho používania ochrannej známky v súvislosti s tovarmi, pre ktoré bola zapísaná, v tejto veci nevznikla.

55

Po štvrté ani dôvody uvedené v bode 102 napadnutého rozhodnutia, ktorými odvolací senát zamietol tvrdenia žalobkyne založené na rozsudku zo 16. júla 2020, ACTC/EUIPO (C‑714/18 P, EU:C:2020:573), ako irelevantné, neumožňujú napraviť nedostatok odôvodnenia uvedený v bode 47 vyššie.

56

V rozsudku zo 16. júla 2020, ACTC/EUIPO (C‑714/18 P, EU:C:2020:573), Súdny dvor zamietol odvolanie podané proti rozsudku z 13. septembra 2018, ACTC/EUIPO – Taiga (tigha) (T‑94/17, neuverejnený, EU:T:2018:539), ktorý odmietol uznať existenciu samostatnej podkategórie tovarov patriacich do triedy 25, ktorá pozostávala z „vrchn[ých] odev[ov] na ochranu proti nepriaznivému počasiu“, z dôvodu, že všetky odevy mali rovnaký účel alebo určenie, pretože ich cieľom bolo pokrytie, zakrytie, skrášlenie alebo ochrana ľudského tela pred poveternostnými vplyvmi.

57

Vzhľadom na úvahy uvedené v bodoch 25 a 31 až 39 vyššie, odvolací senát nemohol bez preskúmania otázky či kovové a nekovové ochranné vetracie mriežky, na ktoré sa vzťahuje napadnutá ochranná známka, mohli patriť do tej istej homogénnej kategórie tovarov, zamietnuť tvrdenia žalobkyne v tomto zmysle ako irelevantné, a to vrátane jej tvrdenia založeného na rozsudkoch zo 16. júla 2020, ACTC/EUIPO (C‑714/18 P, EU:C:2020:573), a z 13. septembra 2018, tigha (T‑94/17, neuverejnený, EU:T:2018:539), ktoré sa týkali práve kritérií týkajúcich sa vymedzenia homogénnej kategórie tovarov.

58

Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy je potrebné zrušiť napadnuté rozhodnutie v rozsahu, v akom ním bolo zamietnuté odvolanie žalobkyne, pokiaľ ide o nekovové ochranné vetracie mriežky zaradené do triedy 19, bez toho, aby bolo potrebné skúmať ostatné tvrdenia žalobkyne.

59

Podľa článku 134 ods. 1 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté.

60

Keďže EUIPO nemal vo veci úspech, je opodstatnené uložiť mu povinnosť nahradiť trovy konania v súlade s návrhmi žalobkyne.

Z týchto dôvodov

VŠEOBECNÝ SÚD (ôsma rozšírená komora)

rozhodol takto: