Účastníci konania
Odôvodnenie
Výrok

Účastníci konania

Vo veci T‑342/12,

Max Fuchs, bydliskom vo Freyungu (Nemecko), v zastúpení: C. Onken, advokát,

žalobca,

proti

Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT), v zastúpení: J. Crespo Carrillo, splnomocnený zástupca,

žalovanému,

ďalší účastník konania pred odvolacím senátom ÚHVT:

Les Complices SA, so sídlom v Montreuil‑sous‑Bois (Francúzsko),

ktorej predmetom je žaloba podaná proti rozhodnutiu piateho odvolacieho senátu ÚHVT z 8. mája 2012 (vec R‑2040/2011‑5) týkajúcemu sa námietkového konania medzi spoločnosťou Les Complices SA a Maxom Fuchsom,

VŠEOBECNÝ SÚD (druhá komora),

v zložení: predsedníčka komory M. E. Martins Ribeiro, sudcovia S. Gervasoni (spravodajca) a L. Madise,

tajomník: J. Palacio González, hlavný referent,

so zreteľom na žalobu podanú do kancelárie Všeobecného súdu 1. augusta 2012,

so zreteľom na vyjadrenie k žalobe podané do kancelárie Všeobecného súdu 15. novembra 2012,

so zreteľom na repliku podanú do kancelárie Všeobecného súdu 13. marca 2013,

po pojednávaní zo 4. júna 2014,

vyhlásil tento

Odôvodnenie

Rozsudok

Okolnosti predchádzajúce sporu

1. Dňa 28. decembra 2006 podal žalobca, Max Fuchs, na Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT) prihlášku ochrannej známky Spoločenstva podľa nariadenia Rady (ES) č. 40/94 z 20. decembra 1993 o ochrannej známke spoločenstva (Ú. v. ES L 11, 1994, s. 1; Mim. vyd. 17/001, s. 146) v znení zmien a doplnení [ktoré bolo nahradené nariadením Rady (ES) č. 207/2009 z 26. februára 2009 o ochrannej známke Spoločenstva (Ú. v. EÚ L 78, s. 1)].

2. Prihlasovanou ochrannou známkou je nasledujúce obrazové označenie:

>image>115

3. Tovary, pre ktoré sa požadoval zápis, sú zaradené do tried 18, 24, 25 a 26 v zmysle Niceskej dohody o medzinárodnom triedení výrobkov a služieb pre zápis známok z 15. júna 1957 v revidovanom a doplnenom znení a zodpovedajú tomuto opisu:

– trieda 18: „Športový tovar a tovar pre voľný čas, a to tašky, tašky cez rameno, plecniaky“,

– trieda 24: „Textílie a textilné výrobky, a to etikety vyrábané z vyššie uvedených tovarov“,

– trieda 25: „Odevy, osobitne zvršky, nohavice, vesty, košele, tričká, vetrovky, bundy, pulóvre, svetre, kabáty, ponožky, spodná bielizeň, šerpy, ochranné obojky a rukavice, pokrývky hlavy, topánky, vysoká obuv, opasky“,

– trieda 26: „Gombíky, zipsy, odznaky, pásky, spony na opasky“.

4. Prihláška ochrannej známky Spoločenstva bola zverejnená vo Vestníku ochranných známok Spoločenstva č. 36/2007 z 23. júla 2007.

5. Les complices SA 22. októbra 2007 podala podľa článku 42 nariadenia č. 40/94 (teraz článok 41 nariadenia č. 207/2009) námietky proti zápisu prihlasovanej ochrannej známky pre tovary uvedené v bode 3 vyššie.

6. Námietky boli po prvé založené na skoršej obrazovej ochrannej známke Spoločenstva zobrazenej nižšie, ktorá označuje najmä tovary zaradené do tried 18 a 24, zodpovedajúce tomuto opisu:

– trieda 18: „Koža a imitácie kože, kabelky, večerné tašky, športové tašky, cestovné tašky, kufríky, peňaženky, tobolky, puzdrá na navštívenky, puzdrá na šekové knižky, náprsné tašky, aktovky, kufre a cestovné tašky; dáždniky, slnečníky, kožené vôdzky“,

– trieda 24: „Textílie a textilné výrobky; záclony a textilné nástenné dekorácie; kúpeľňové textílie, textilné uteráky, vrecká na umývanie a textilné odličovacie obrúsky; posteľná bielizeň, posteľné pokrývky, plachty, obliečky na vankúše, páperové prikrývky, cestovné deky, prachové perie; stolová bielizeň (nie papierová), obrusy (okrem papierových), prestieranie na stolovanie (okrem papierového) a textilné obrúsky na stolovanie“.

>image>116

7. Námietky boli po druhé založené na skoršej francúzskej obrazovej ochrannej známke vyobrazenej nižšie, ktorá označuje najmä tovary zaradené do triedy 25, zodpovedajúce tomuto opisu: „Odevy, obuv a pokrývky hlavy“.

>image>117

8. Dôvody uvedené na podporu námietok vychádzali z článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 40/94 [teraz článok 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009] a z článku 8 ods. 5 nariadenia č. 40/94 (teraz článok 8 ods. 5 nariadenia č. 207/2009).

9. Dňa 17. februára 2011 žalobca svoju prihlášku na zápis obmedzil na tieto tovary:

– Trieda 18: „Tovar na voľný čas, a to tašky, tašky cez rameno, plecniaky, s výnimkou športových tašiek“,

– trieda 24: „Textílie a textilné výrobky, a to etikety vyrábané z vyššie uvedených tovarov“,

– trieda 25: „Vojenské odevy a zvršky, vyrábané z technických tkanín a iných technických komponentov, medzi ktoré patria aj nohavice, vesty, košele, tričká, vetrovky, bundy, pulóvre, svetre, kabáty, ponožky, spodná bielizeň, šerpy, ochranné obojky a rukavice; pokrývky hlavy, opasky“.

10. Námietkové oddelenie 30. júna 2011 zamietlo námietky pre tovary zaradené do triedy 24 a vyhovelo námietkam v súvislosti so všetkými ostatnými tovarmi.

11. Dňa 9. augusta 2011 podal žalobca na základe článkov 57 až 62 nariadenia č. 40/94 (teraz články 58 až 64 nariadenia č. 207/2009) odvolanie proti rozhodnutiu námietkového oddelenia na ÚHVT v rozsahu, v akom bolo pre neho nepriaznivé.

12. Rozhodnutím z 8. mája 2012 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) piaty odvolací senát ÚHVT odvolanie zamietol. Konkrétne tento odvolací senát po tom, čo usúdil, že príslušnú skupinu verejnosti tvorí priemerný spotrebiteľ zo všetkých členských štátov Únie, pokiaľ ide o tovary obsiahnuté v triede 18, a priemerný francúzsky spotrebiteľ, pokiaľ ide o tovary obsiahnuté v triede 25, zastával názor, že medzi kolidujúcimi označeniami existuje pravdepodobnosť zámeny, pokiaľ ide o výrobky zaradené do tried 18 a 25, a to z dôvodu, že tovary boli zhodné alebo podobné, a označenia boli podobné z vizuálneho hľadiska a zhodné z pojmového hľadiska, a že aj keď z fonetického hľad iska nie je v zásade možné nijaké porovnanie, spotrebitelia môžu na kolidujúce označenia odkazovať tak, že ich označia výrazom „hviezda“. Pokiaľ ide o rozlišovaciu spôsobilosť skorších ochranných známok, domnieval sa, že päťcípa hviezda nepochybne predstavuje označenie, ktoré sa najbežnejšie používa na zobrazenie hviezdy. Zastával však názor, že malé vizuálne rozdiely medzi označeniami, ako aj ich koncepčná zhodnosť naďalej vyvolávajú pravdepodobnosť zámeny na strane verejnosti, ktorej úroveň pozornosti je priemerná.

Návrhy účastníkov konania

13. Žalobca navrhuje, aby Všeobecný súd:

– zrušil napadnuté rozhodnutie,

– zamietol námietky v celom rozsahu,

– zaviazal ÚHVT a ďalšieho účastníka konania pred odvolacím senátom na náhradu trov konania.

14. ÚHVT navrhuje, aby Všeobecný súd:

– zamietol žalobu,

– zaviazal žalobcu na náhradu trov konania.

15. Listom doručeným do kancelárie Všeobecného súdu 18. novembra 2013 žalobca jednak informoval Všeobecný súd o rozhodnutí z 24. októbra 2013, ktorým výmazové oddelenie ÚHVT rozhodlo o výmaze skoršej ochrannej známky Spoločenstva od 24. júna 2013 a ďalej uviedol, že námietky sa majú považovať za bezpredmetné v rozsahu, v akom sú založené na skoršej ochrannej známke Spoločenstva. Všeobecný súd požiadal ÚHVT, aby predložil svoje pripomienky k tomuto návrhu na zastavenie konania.

16. Podaním doručeným do kancelárie Všeobecného súdu 26. novembra 2013 ÚHVT uviedol, že proti rozhodnutiu výmazového oddelenia z 24. októbra 2013 možno ešte podať odvolanie na odvolací senát, a teda nenadobudlo právoplatnosť. ÚHVT zdôraznil, že Všeobecnému súdu v každom prípade prislúcha, aby rozhodol o napadnutom rozhodnutí v rozsahu, v akom sú námietky založené na skoršej francúzskej ochrannej známke.

17. V odpovedi na otázku Všeobecného súdu ÚHVT okrem toho v podaní doručenom 13. januára 2014 do súdnej kancelárie uviedol, že rozhodnutie výmazového oddelenia ÚHVT z 24. októbra 2013 nadobudlo právoplatnosť, keďže ďalší účastník konania pred odvolacím senátom ÚHVT nepodal nijaké odvolanie proti uvedenému rozhodnutiu v lehote stanovenej v ustanoveniach článku 60 nariadenia č. 207/2009. ÚHVT nespresnil, aké procesné dôsledky by mal Všeobecný súd z právoplatnej povahy uvedeného rozhodnutia vyvodiť.

18. Uznesením z 9. januára 2014 Všeobecný súd spojil konanie o týchto námietkach s konaním vo veci samej.

Právny stav

O predmete sporu

19. Rozhodnutím z 24. októbra 2013 výmazové oddelenie ÚHVT rozhodlo o výmaze skoršej ochrannej známky Spoločenstva od 24. júna 2013, a to na základe ustanovení článku 51 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 207/2009. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, keďže Les Complices, ktorá bola ďalším účastníkom konania pred odvolacím senátom, nepodala nijaké odvolanie proti uvedenému rozhodnutiu v lehote stanovenej v ustanoveniach článku 60 nariadenia č. 207/2009. Je navyše dôležité pripomenúť, že táto skoršia ochranná známka Spoločenstva predstavovala jediný základ pre námietky, ktoré podal vedľajší účastník konania pred odvolacím senátom, pokiaľ ide o výrobky zaradené do triedy 18.

20. Listom doručeným do kancelárie Všeobecného súdu 18. novembra 2013 žalobca uviedol, že námietky sa musia považovať za bezpredmetné v rozsahu, v akom sú založené na skoršej ochrannej známke Spoločenstva. Žalobca na pojednávaní spresnil, že trvá na všetkých svojich návrhoch týkajúcich sa zrušenia napadnutého rozhodnutia, a to aj v rozsahu, v akom je toto rozhodnutie založené na skoršej ochrannej známke Spoločenstva.

21. ÚHVT na pojednávaní takisto uviedol, že k výmazu skoršej ochrannej známky Spoločenstva došlo po prijatí napadnutého rozhodnutia a že teda Všeobecný súd musí v každom prípade rozhodnúť o žalobe v celom rozsahu.

22. Všeobecný súd sa pritom musí ex offo zaoberať otázkou, či trvá záujem žalobcu na konaní v rozsahu, v akom sa napadnuté rozhodnutie vyjadruje k námietkam založeným na skoršej ochrannej známke Spoločenstva, pokiaľ ide o tovary zaradené do triedy 18. Vzhľadom na to, že podmienky prípustnosti žaloby, najmä nedostatok záujmu na konaní, spadajú pod prekážky konania z dôvodu verejného záujmu (uznesenia zo 7. októbra 1987, d. M./Rada a CES, 108/86, Zb., EU:C:1987:426, bod 10, a z 10. marca 2005, Gruppo ormeggiatori del porto di Venezia a i./Komisia, T‑228/00, T‑229/00, T‑242/00, T‑243/00, T‑245/00 až T‑248/00, T‑250/00, T‑252/00, T‑256/00 až T‑259/00, T‑265/00, T‑267/00, T‑268/00, T‑271/00, T‑274/00 až T‑276/00, T‑281/00, T‑287/00 a T‑296/00, Zb., EU:T:2005:90, bod 22), Všeobecnému súdu prislúcha, aby ex offo overil, či má žalobca aj naďalej záujem na zrušení napadnutého rozhodnutia.

23. Preto treba určiť, či po výmaze skoršej ochrannej známky Spoločenstva môže zrušenie napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom sa zakladá na tejto ochrannej známke, ešte žalobcovi priniesť prospech. Podľa ustálenej judikatúry totiž žalobcov záujem na konaní musí vzhľadom na predmet žaloby existovať v štádiu podania tejto žaloby, lebo inak by bola neprípustná. Tento predmet sporu, ako aj záujem na konaní, musia pretrvávať až do vyhlásenia rozhodnutia súdu, v opačnom prípade musí byť konanie zastavené, čo predpokladá, že žaloba môže svojím výsledkom priniesť prospech účastníkovi konania, ktorý ju podal (uznesenie z 9. februára 2007, Wilfer/ÚHVT, C‑301/05 P, Zb., EU:C:2007:91, bod 19, a rozsudok zo 7. júna 2007, Wunenburger/Komisia, C‑362/05 P, Zb., EU:C:2007:322, bod 42). Pokiaľ však žalobcov záujem na konaní v priebehu konania zanikne, rozhodnutie Všeobecného súdu vo veci samej nemôže žalobcovi priniesť nijaký prospech (rozsudok Wunenburger/Komisia, už citovaný, Zb., EU:C:2007:322, bod 43). Neplatnosť napadnutého rozhodnutia, ku ktorej došlo po podaní žaloby však sama osebe nevedie k tomu, že Všeobecnému súdu vznikne povinnosť rozhodnúť o zastavení konania z dôvodu zániku predmetu konania alebo záujmu na konaní ku dňu vyhlásenia rozsudku (rozsudok Wunenburger/Komisia, už citovaný, Zb., EU:C:2007:322, bod 47).

24. V prvom rade je dôležité pripomenúť, že výmaz ochrannej známky, na ktorej sú námietky založené, pokiaľ k nemu dôjde po vydaní rozhodnutia odvolacieho senátu, ktorým sa vyhovuje námietkam založeným na uvedenej ochrannej známke, nepredstavuje späťvzatie ani zrušenie naposledy uvedeného rozhodnutia. Ako totiž navyše pripomenul ÚHVT na pojednávaní, v prípade výmazu sa v súlade s ustanoveniami článku 55 ods. 1 nariadenia č. 207/2009 ochranná známka Spoločenstva považuje za známku, ktorá ku dňu podania návrhu na výmaz nemá účinky stanovené v tomto nariadení. Naproti tomu až do tohto dátumu mala ochranná známka Spoločenstva všetky účinky spojené s touto ochranou, ktoré sú stanovené v oddiele 2 tohto nariadenia. Preto ku dňu, keď bolo napadnuté rozhodnutie prijaté, mala skoršia ochranná známka všetky účinky stanovené v týchto ustanoveniach. Konštatovanie, že predmet sporu zanikne, ak sa v priebehu sporu prijme rozhodnutie o výmaze, by teda pre Všeobecný súd znamenalo, že by zohľadnil dôvody, ktoré vznikli po prijatí napadnutého rozhodnutia a ktoré nemajú dosah na dôvodnosť tohto rozhodnutia, ani účinky na námietkové konanie, ktorého zavŕšením je toto konanie.

25. Všeobecný súd už rozhodol, že mu v rámci žaloby proti rozhodnutiu odvolacieho senátu týkajúcemu sa námietkového konania neprináleží zohľadniť neskoršie rozhodnutie o výmaze týkajúce sa ochrannej známky, na ktorej sú založené námietky, keďže rozhodnutie o výmaze nemohlo mať účinok na skoršie obdobie [rozsudok zo 4. novembra 2008, Group Lottuss/ÚHVT – Ugly (COYOTE UGLY), T‑161/07, Zb., EU:T:2008:473, body 47 až 50]. V inom rozsudku, v ktorom platnosť zápisu skoršej ochrannej známky uplynula po vydaní rozhodnutia odvolacieho senátu [rozsudok z 15. marca 2012, Cadila Healthcare/ÚHVT – Novartis (ZYDUS), T‑288/08, Zb., EU:T:2012:124, body 21 až 23], ktorý bol potvrdený Súdnym dvorom (uznesenie z 8. mája 2013, Cadila Healthcare/ÚHVT, C‑268/12 P, Zb., EU:C:2013:296, bod 33), Všeobecný súd rovnako zastával názor, že návrh na zastavenie konania sa musí zamietnuť.

26. V druhom rade v prípade zrušenia napadnutého rozhodnutia Všeobecným súdom by jeho zánik ex tunc mohol žalobcovi priniesť prospech, ktorý by mu neprinieslo rozhodnutie o zastavení konania. Ak by totiž Všeobecný súd musel rozhodnúť o čiastočnom zastavení konania, pokiaľ ide o tovary zaradené do triedy 18, žalobca by mohol podať na ÚHVT len novú prihlášku svojej ochrannej známky bez toho, aby sa proti tejto prihláške mohli následne podať námietky na základe staršej ochrannej známky Spoločenstva, ktorá bola vymazaná. Naproti tomu, ak by Všeobecný súd musel rozhodnúť o veci samej a vyhovieť žalobe v rozsahu, v akom sa týka týchto tovarov, lebo by zastával názor, že medzi kolidujúcimi ochrannými známkami neexistuje pravdepodobnosť zámeny, zápisu prihlasovanej ochrannej známky by nič nebránilo.

27. V treťom rade treba rozlišovať prípad späťvzatia námietok, ku ktorému dôjde z podnetu osoby, ktorá námietky podala, a ktorý umožní odstrániť všetky prekážky týkajúce sa zápisu prihlasovanej ochrannej známky, od prípadu výmazu ochrannej známky, ktorý navrhla tretia osoba a ktorého účinky sú obmedzené v článku 55 ods. 1 nariadenia č. 207/2009. Riešenie, ktoré použil Všeobecný súd v prípade späťvzatia námietky počas pred ním prebiehajúceho konania, spočívajúce vo vyhlásení návrhu na zrušenie rozhodnutia odvolacieho senátu, ktorý rozhodol o námietkach, za bezpredmetné [uznesenie z 3. júla 2003, Lichtwer Pharma/ÚHVT – Biofarma (Sedonium), T‑10/01, Zb., EU:T:2003:182, body 14 až 17], nemožno na tento spor použiť.

28. V poslednom rade samotná okolnosť, že odvolania podané proti rozhodnutiam námietkového oddelenia a odvolacieho senátu majú na základe ustanovení článku 58 ods. 1 druhej vety a článku 64 ods. 3 nariadenia č. 207/2009 odkladný účinok, nemôže postačovať na spochybnenie záujmu žalobcu na konaní v prejednávanej veci. Je totiž dôležité pripomenúť, že podľa článku 45 nariadenia č. 207/2009 sa ochranná známka zapíše ako ochranná známka Spoločenstva len vtedy, ak boli námietky zamietnuté rozhodnutím, ktoré je právoplatné. Pokiaľ teda námietkové oddelenie alebo odvolací senát vyhovie námietkam, takéto rozhodnutie vedie k tomu, že prihlasovanú ochrannú známku nemožno zapísať dovtedy, kým sa nerozhodne o opravnom prostriedku, ktorý bol proti tomuto rozhodnutiu podaný.

29. Aj napriek tomu, že bolo vydané právoplatné rozhodnutie o výmaze skoršej ochrannej známky Spoločenstva, na ktorej sú námietky založené, žalobca si teda zachováva záujem na spochybnení napadnutého rozhodnutia, aj v rozsahu, v akom sa vyslovuje k námietkam založeným na tejto ochrannej známke, pokiaľ ide o tovary zaradené do triedy 18.

O veci samej

30. Na podporu svojej žaloby uvádza žalobca jediný žalobný dôvod založený na porušení článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 40/94 [teraz článok 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009].

31. Žalobca usudzuje, že aj napriek zhodnosti dotknutých tovarov kolidujúce označenia nepredstavujú pravdepodobnosť zámeny. Najprv tvrdí, že vzhľadom na to, že rozlišovacia spôsobilosť skorších ochranných známok je mimoriadne nízka, samotný minimálny rozdiel medzi skoršími ochrannými známkami a prihlasovanou ochrannou známkou postačuje na to, aby sa vylúčila akákoľvek pravdepodobnosť zámeny. Pokiaľ ide o vizuálne hľadisko, uvádza, že kolidujúce označenia obsahujú rozdiely, ktoré sú tým významnejšie, že sa netýkajú prvku skorších ochranných známok, ktorý nemá rozlišovaciu spôsobilosť. Zastáva názor, že v prípade čisto obrazových ochranných známok nie je možné nijaké fonetické porovnanie označení. Napokon kolidujúce označenia nie sú z koncepčného hľadiska zhodné, lebo ich jediné spoločné prvky nemajú rozlišovaciu spôsobilosť.

32. ÚHVT spochybňuje tvrdenia žalobcu.

33. Podľa článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 40/94 [teraz článok 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009] sa na základe námietok majiteľa skoršej ochrannej známky ochranná známka, o ktorej zápis sa žiada, nezapíše, ak pre jej zhodnosť alebo podobnosť so skoršou ochrannou známkou a pre zhodnosť alebo podobnosť tovarov alebo služieb, na ktoré sa vzťahujú tieto dve kolidujúce ochranné známky, existuje pravdepodobnosť zámeny zo strany verejnosti, pokiaľ ide o územie, na ktorom je skoršia ochranná známka chránená. Pravdepodobnosť zámeny zahŕňa aj pravdepodobnosť asociácie so skoršou ochrannou známkou.

34. Podľa ustálenej judikatúry pravdepodobnosť, že verejnosť sa môže domnievať, že predmetné tovary alebo služby pochádzajú od toho istého podniku alebo od podnikov, ktoré sú ekonomicky prepojené, predstavuje pravdepodobnosť zámeny. Podľa tej istej judikatúry sa má pravdepodobnosť zámeny posudzovať celkovo podľa toho, ako príslušná skupina verejnosti vníma predmetné označenia a tovary alebo služby, pričom je potrebné prihliadnuť na všetky relevantné okolnosti prejednávanej veci, najmä na vzájomnú závislosť podobnosti označení a podobnosti označených tovarov alebo služieb [pozri rozsudok z 9. júla 2003, Laboratorios RTB/ÚHVT – Giorgio Beverly Hills (GIORGIO BEVERLY HILLS), T‑162/01, Zb., EU:T:2003:199, body 30 až 33 a citovanú judikatúru].

35. Vzhľadom na tieto zásady je potrebné preskúmať posúdenie pravdepodobnosti zámeny medzi kolidujúcimi označeniami, ktoré vykonal odvolací senát.

O príslušnej skupine verejnosti

36. Podľa judikatúry je v rámci celkového posúdenia pravdepodobnosti zámeny potrebné zobrať do úvahy priemerného spotrebiteľa kategórie predmetných výrobkov, riadne informovaného a primerane pozorného a obozretného. Okrem toho treba zohľadniť skutočnosť, že úroveň pozornosti priemerného spotrebiteľa sa môže meniť v závislosti od kategórie predmetných tovarov alebo služieb [pozri rozsudok z 13. februára 2007, Mundipharma/ÚHVT – Altana Pharma (RESPICUR), T‑256/04, Zb., EU:T:2007:46, bod 42 a citovanú judikatúru].

37. V prejednávanej veci odvolací senát v bode 14 napadnutého rozhodnutia správne konštatoval, bez toho, aby mu v tom žalobca odporoval, že keďže tovary, na ktoré sa vzťahujú kolidujúce označenia, sú tovarmi každodennej spotreby, cieľovú verejnosť tvorí priemerný spotrebiteľ, ktorý sa považuje za riadne informovaného a primerane pozorného a obozretného. Navyše, ako v uvedenom bode správne uviedol odvolací senát, pokiaľ ide o tovary zaradené do triedy 18, keďže skoršia ochranná známka je ochrannou známkou Spoločenstva, pravdepodobnosť zámeny sa musí posúdiť vo vzťahu k verejnosti zo všetkých členských štátov. Pokiaľ ide o tovary zaradené do triedy 25, odvolací senát takisto správne konštatoval, že vzhľadom na to, že staršia ochranná známka je národnou francúzskou ochrannou známkou, pravdepodobnosť zámeny sa musí posúdiť vo vzťahu k verejnosti na francúzskom území.

O porovnaní tovarov

38. V bode 15 napadnutého rozhodnutia odvolací senát takisto správne zastával názor, bez toho, aby mu žalobca protirečil, že spochybnené tovary obsiahnuté v triedach 18 a 25 sú zhodné a podobné.

O porovnaní označení

39. Najprv treba pripomenúť, že celkové posúdenie pravdepodobnosti zámeny sa musí, pokiaľ ide o vizuálnu, fonetickú alebo koncepčnú podobnosť kolidujúcich označení, zakladať na celkovom dojme, ktorý tieto označenia vyvolávajú, s prihliadnutím najmä na ich rozlišujúce a dominantné prvky. Rozhodujúcu úlohu pri celkovom posúdení tejto pravdepodobnosti zohráva skutočnosť, ako ochranné známky vníma priemerný spotrebiteľ daných tovarov alebo služieb. V tomto ohľade však priemerný spotrebiteľ vníma ochrannú známku spravidla ako celok a neskúma jej jednotlivé detaily (pozri rozsudok z 12. júna 2007, ÚHVT/Shaker, C‑334/05 P, Zb., EU:C:2007:333, bod 35 a citovanú judikatúru).

40. V bodoch 17 až 19 napadnutého rozhodnutia odvolací senát zastával názor, že predmetné označenia sú podobné z vizuálneho hľadiska, zhodné z koncepčného hľadiska a že hoci z fonetického hľadiska nie je v zásade možné nijaké porovnanie, spotrebitelia môžu odkazovať na kolidujúce označenia tak, že ich označia výrazom „hviezda“.

– O vizuálnej podobnosti

41. V bode 17 napadnutého rozhodnutia odvolací senát uviedol, že kolidujúce označenia pozostávajú z obrazového znázornenia päťcípej hviezdy rovnakého tvaru, ktorá je umiestnená v kruhu, pričom pomer medzi veľkosťou hviezdy a kruhom je zhodný. Jediné rozdiely medzi uvedenými označeniami predstavuje farba hviezdy, ktorá je v prípade skorších ochranných známok biela a v prípade prihlasovanej ochrannej známky čierna, pričom pozadie kruhu je v prípade skorších ochranných známok začiernené a kruh prihlasovaného označenia tvorí čierna prerušovaná čiara a nie plná čiara ako v prípade skorších ochranných známok. Tieto podobnosti vyvažujú rozdiely medzi označeniami, ktoré sú podobné ako celok.

42. Žalobca tvrdí, že kolidujúce označenia nie sú vizuálne podobné. Dovoláva sa najmä rozhodnutia námietkového oddelenia ÚHVT z 18. decembra 2002, ktoré sa týka konania medzi ďalším účastníkom konania pred odvolacím senátom a treťou osobou, v ktorom námietkové oddelenie zastávalo názor, že vo veci, v ktorej bolo vydané toto rozhodnutie, neexistujú vizuálne podobnosti.

43. Bez toho, aby bolo potrebné uviesť rozdiely medzi kolidujúcimi označeniami a označeniami, o ktoré išlo vo veci, v ktorej bolo vydané rozhodnutie námietkového oddelenia, na ktoré sa odvoláva žalobca, treba pripomenúť, že rozhodnutia, ktoré prijímajú odvolacie senáty ÚHVT na základe nariadenia č. 207/2009, týkajúce sa zápisu označenia ako ochrannej známky Spoločenstva, sú prijímané v rámci presne vymedzenej právomoci, a nie v rámci diskrečnej právomoci. Zákonnosť uvedených rozhodnutí sa preto musí posúdiť výlučne na základe tohto nariadenia a nie na základe rozhodovacej praxe predchádzajúcej týmto rozhodnutiam [rozsudky z 26. apríla 2007, Alcon/ÚHVT, C‑412/05 P, Zb., EU:C:2007:252, bod 65, a z 24. novembra 2005, Sadas/ÚHVT – LTJ Diffusion (ARTHUR ET FELICIE), T‑346/04, Zb., EU:T:2005:420, bod 71].

44. Pokiaľ ide o vizuálne porovnanie kolidujúcich označení, je pravda, že uvedené označenia sú ako celok vizuálne podobné, keďže zobrazujú päťcípu hviezdu umiestnenú v kruhu a že pomer každého z oboch prvkov je v nich podobný. Okolnosť, že kruh prihlasovanej ochrannej známky je tvorený prerušovanou čiarou, nemôže postačovať na to, aby sa konštatovalo, že nejde o kruh. Okrem toho skutočnosť, že prihlasovaná ochranná známka predstavuje čiernu hviezdu na bielom pozadí, zatiaľ čo skoršie ochranné známky tvorí biela hviezda na čiernom pozadí, predstavuje len nepatrný rozdiel, na základe ktorého sa nemožno domnievať, že oba obrazové prvky nie sú podobné.

45. Z vyššie uvedeného vyplýva, že odvolací senát správne dospel k záveru, že kolidujúce označenia sú ako celok vizuálne podobné.

– O fonetickej podobnosti

46. Žalobca odvolaciemu senátu vytýka, že vykonal fonetické porovnanie kolidujúcich označení, ktoré je však nemožné, lebo ide o obrazové ochranné známky.

47. Podľa judikatúry je fonetické porovnanie pri skúmaní podobnosti obrazových ochranných známok neobsahujúcich slovné prvky v zásade irelevantné [rozsudky z 25. marca 2010, Nestlé/ÚHVT – Master Beverage Industries (Golden Eagle a Golden Eagle Deluxe), T‑5/08 až T‑7/08, Zb., EU:T:2010:123, bod 67, a zo 7. februára 2012, Dosenbach‑Ochsner/ÚHVT – Sisma (Zobrazenie slonov v obdĺžniku), T‑424/10, Zb., EU:T:2012:58, body 45 a 46].

48. V prejednávanej veci z bodu 18 napadnutého rozhodnutia vyplýva, že odvolací senát správne zastával názor, že v prípade obrazových ochranných známok nie je možné nijaké fonetické porovnanie. Aj keď v tom istom bode takisto uviedol, že vzhľadom na to, že kolidujúce označenia zobrazujú hviezdu, je možné, že spotrebitelia budú na ne ako na také slovne odkazovať, po tejto úvahe nenasledoval nijaký záver, ktorý by umožňoval domnievať sa, že odvolací senát konštatoval fonetickú podobnosť uvedených označení. Okrem toho odvolací senát v rámci celkového posúdenia existencie pravdepodobnosti zámeny neodkázal na nijaké fonetické porovnanie uvedených označení.

49. Tvrdenie žalobcu je teda skutkovo nepodložené.

– O koncepčnej podobnosti

50. Žalobca tvrdí, že kolidujúce označenia nie sú zhodné z koncepčného hľadiska, lebo ich jediné spoločné prvky nemajú rozlišovaciu spôsobilosť. V tomto ohľade uvádza rozhodnutie odvolacieho senátu z 15. apríla 2011, v ktorom odvolací senát zastával názor, že z geometrických tvarov nemožno vyvodiť existenciu spoločného obchodného pôvodu.

51. Pokiaľ ide o rozhodnutie odvolacieho senátu, na ktoré sa odvoláva žalobca, treba pripomenúť bez toho, aby bolo potrebné preskúmať, či je toto rozhodnutie v prejednávanej veci relevantné, že zákonnosť rozhodnutí odvolacích senátov sa musí posúdiť len na základe nariadenia č. 207/2009, a nie na základe ich skoršej rozhodovacej praxe (pozri bod 43 vyššie).

52. Okrem toho, aj za predpokladu, že by sa tvrdenie žalobcu, že päťcípa hviezda nemá rozlišovaciu spôsobilosť, preukázalo, v nijakom prípade nepostačuje na to, aby sa zastával názor, že kolidujúce označenia, z ktorých každé znázorňuje hviezdu v kruhu s drobnými grafickými rozdielmi, vyjadrujú rozdielne koncepty. Odvolací senát sa teda v bode 19 napadnutého rozhodnutia správne domnieval, že medzi uvedenými označeniami existuje koncepčná zhoda.

53. Vzhľadom na predchádzajúce úvahy treba súhlasiť so záverom odvolacieho senátu, podľa ktorého sú kolidujúce označenia podobné z vizuálneho hľadiska, uvedené označenia sú zhodné z koncepčného hľadiska a podľa ktorého fonetické porovnanie týchto označení je irelevantné.

O celkovom posúdení pravdepodobnosti zámeny

54. Celkové posúdenie pravdepodobnosti zámeny predpokladá určitú závislosť medzi zohľadňovanými skutočnosťami, a najmä medzi podobnosťou ochranných známok a podobnosťou označených tovarov a služieb. Nižší stupeň podobnosti medzi označenými tovarmi a službami teda možno nahradiť vyšším stupňom podobnosti medzi ochrannými známkami a opačne [rozsudky z 29. septembra 1998, Canon, C‑39/97, Zb., EU:C:1998:442, bod 17, a zo 14. decembra 2006, Mast‑Jägermeister/ÚHVT – Licorera Zacapaneca (VENADO s rámcom a i.), T‑81/03, T‑82/03 a T‑103/03, Zb., EU:T:2006:397, bod 74].

55. Pokiaľ ide o celkové posúdenie pravdepodobnosti zámeny, odvolací senát zastával v bode 22 napadnutého rozhodnutia názor, že päťcípa hviezda síce predstavuje označenie, ktoré sa najbežnejšie používa na zobrazenie hviezdy, avšak že malé vizuálne rozdiely medzi označeniami, ako aj ich koncepčná zhodnosť naďalej vyvolávajú pravdepodobnosť zámeny na strane verejnosti, ktorej úroveň pozornosti je priemerná.

56. Žalobca zastáva názor, že skoršie ochranné známky nemajú nijakú rozlišovaciu spôsobilosť, no pripúšťa, že vzhľadom na to, že už boli zapísané, treba v rámci námietkového konania zastávať názor, že majú minimálnu rozlišovaciu spôsobilosť. Na spochybnenie tvrdení uvedených v bodoch 16 a 17 vyjadrenia k žalobe žalobca uvádza, že ÚHVT už konštatoval, že takéto ochranné známky nemajú rozlišovaciu spôsobilosť.

57. V tomto ohľade je dôležité najprv pripomenúť, že Všeobecnému súdu prislúcha posúdiť zákonnosť napadnutého rozhodnutia, a nie rozhodnúť o dôvodnosti vyjadrenia k žalobe.

58. Ako ďalej pripúšťa samotný žalobca, treba uviesť, že žalobca sa nemôže v rámci námietkového konania dovolávať absolútneho dôvodu zamietnutia brániaceho platnému zápisu označenia vnútroštátnym úradom alebo ÚHVT. Treba totiž pripomenúť, že absolútne dôvody zamietnutia uvedené v článku 7 nariadenia č. 207/2009 sa nemajú preskúmať v rámci námietkového konania a že tento článok sa neuvádza medzi ustanoveniami, vo vzťahu ku ktorým musí byť posudzovaná zákonnosť napadnutého rozhodnutia [rozsudky z 9. apríla 2003, Durferrit/ÚHVT – Kolene (NU‑TRIDE), T‑224/01, Zb., EU:T:2003:107, body 72 a 75, a z 30. júna 2004, BMI Bertollo/ÚHVT – Diesel (DIESELIT), T‑186/02, Zb., EU:T:2004:197, bod 71]. Ak by sa žalobca domnieval, že skoršia ochranná známka Spoločenstva bola zapísaná v rozpore s ustanoveniami uvedeného článku, prislúchalo by mu podať návrh na výmaz na základe článku 51 tohto nariadenia. Navyše, pokiaľ ide o skoršiu francúzsku ochrannú známku, je dôležité pripomenúť, že platnosť zápisu označenia ako národnej ochrannej známky nemožno spochybniť v rámci konania o zápise ochrannej známky Spoločenstva (pozri v tomto zmysle rozsudok z 24. mája 2012, Formula One Licensing/ÚHVT, C‑196/11 P, Zb., EU:C:2012:314, body 40 až 47), ale výlučne v rámci konania o výmaze, ktoré sa vedie v dotknutom členskom štáte (rozsudok DIESELIT, už citovaný, Zb., EU:T:2004:197, bod 71).

59. Žalobca okrem toho zastáva názor, že keďže rozlišovacia spôsobilosť starších ochranných známok je mimoriadne nízka, ako uznal samotný ÚHVT v iných veciach, samotný minimálny rozdiel medzi skoršími ochrannými známkami a prihlasovanou ochrannou známkou postačuje na vylúčenie akejkoľvek pravdepodobnosti zámeny.

60. V tomto ohľade treba pripomenúť, že priznanie nízkej rozlišovacej spôsobilosti skoršej ochrannej známky však samo osebe nebráni skonštatovaniu existencie pravdepodobnosti zámeny (pozri v tomto zmysle uznesenie z 27. apríla 2006, L’Oréal/ÚHVT, C‑235/05 P, Zb., EU:C:2006:271, body 42 až 45). Hoci je pri posudzovaní pravdepodobnosti zámeny nutné zohľadniť rozlišovaciu spôsobilosť skoršej ochrannej známky, táto rozlišovacia spôsobilosť je len jedným z viacerých intervenujúcich prvkov pri tomto posúdení. Dokonca aj v prípade, keď má skoršia ochranná známka nízku rozlišovaciu spôsobilosť, môže existovať pravdepodobnosť zámeny predovšetkým pre podobnosť dotknutých označení a podobnosť dotknutých tovarov alebo služieb [pozri rozsudky zo 16. marca 2005, L’Oréal/ÚHVT – Revlon (FLEXI AIR), T‑112/03, Zb., EU:T:2005:102, bod 61 a citovanú judikatúru, a z 13. decembra 2007, Xentral/ÚHVT – Pages jaunes (PAGESJAUNES.COM), T‑134/06, bod 70 a citovanú judikatúru].

61. Napokon treba zamietnuť tvrdenie žalobcu, že odvolací senát nepriznal dostatočnú hodnotu skutočnosti, že skoršie ochranné známky majú len veľmi nízku rozlišovaciu spôsobilosť. Téza, ktorú zastáva žalobca, by totiž mala za následok potlačenie faktora založeného na podobnosti ochranných známok v prospech faktora založeného na rozlišovacej spôsobilosti skorších národných ochranných známok, ktorému by bol pripísaný neprimeraný význam. Z toho by vyplývalo, že ak by skoršie ochranné známky Spoločenstva mali iba nízku rozlišovaciu spôsobilosť, pravdepodobnosť zámeny by existovala len v prípade, ak by tieto staršie ochranné známky boli v plnom rozsahu reprodukované v ochrannej známke, ktorej zápis sa požaduje, a to bez ohľadu na stupeň podobnosti medzi predmetnými označeniami (uznesenie L’Oréal/ÚHVT, už citovaný v bode 60 vyššie, Zb., EU:C:2006:271, bod 45). Takýto výsledok by však nebol v súlade so samotnou povahou celkového posúdenia, ktoré sú príslušné orgány povinné vykonať na základe článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009 (rozsudok z 15. marca 2007, T.I.M.E. ART/ÚHVT, C‑171/06 P, Zb., EU:C:2007:171, bod 41).

62. Preto treba uviesť, že v prejednávanej veci existuje pravdepodobnosť zámeny vzhľadom na zhodnosť či podobnosť dotknutých výrobkov a podobnosť medzi kolidujúcimi označeniami. Ako totiž odvolací senát správne konštatoval v bode 22 napadnutého rozhodnutia, príslušná skupina verejnosti, ktorej úroveň pozornosti je priemerná a ktorá nemá príležitosť skúmať ochranné známky vedľa seba, takže si v pamäti neuchová dokonalý obraz o ochranných známkach, si pravdepodobne nevybaví drobné rozdiely existujúce medzi uvedenými označeniami.

63. Vzhľadom na všetky tieto skutočnosti odvolací senát neporušil článok 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 40/94 [teraz článok 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009] tým, že zastával názor, že medzi kolidujúcimi označeniami existuje pravdepodobnosť zámeny.

64. Zo všetkých týchto dôvodov treba žalobu v plnom rozsahu zamietnuť, a to bez toho, aby bolo potrebné rozhodnúť o prípustnosti druhého návrhu žalobcu smerujúceho k tomu, aby Všeobecný súd zamietol námietky v celom rozsahu [pozri v tomto zmysle rozsudky z 22. mája 2008, NewSoft Technology/ÚHVT – Soft (Presto! Bizcard Reader), T‑205/06, Zb., EU:T:2008:163, bod 70, a z 22. januára 2009, Commercy/ÚHVT – easyGroup IP Licensing (easyHotel), T‑316/07, Zb., EU:T:2009:14, body 35 a 67].

O trovách

65. Podľa článku 87 ods. 2 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu účastník konania, ktorý nemal vo veci úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže žalobca nemal vo veci úspech, je opodstatnené zaviazať ho na náhradu trov konania v súlade s návrhom ÚHVT.

Výrok

Z týchto dôvodov

VŠEOBECNÝ SÚD (druhá komora)

rozhodol a vyhlásil:

1. Žaloba sa zamieta.

2. Max Fuchs je povinný nahradiť trovy konania.