Choose the experimental features you want to try

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 62012TJ0278

Rozsudok Všeobecného súdu (prvá komora) z 9. decembra 2014.
Inter-Union Technohandel GmbH proti Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT).
Ochranná známka Spoločenstva - Námietkové konanie - Prihláška obrazovej ochrannej známky Spoločenstva PROFLEX - Skoršia národná slovná ochranná známka PROFEX - Riadne používanie skoršej ochrannej známky - Článok 42 ods. 2 a 3 nariadenia (ES) č. 207/2009.
Vec T-278/12.

Court reports – general

ECLI identifier: ECLI:EU:T:2014:1045

ROZSUDOK VŠEOBECNÉHO SÚDU (prvá komora)

z 9. decembra 2014 ( *1 )

„Ochranná známka Spoločenstva — Námietkové konanie — Prihláška obrazovej ochrannej známky Spoločenstva PROFLEX — Skoršia národná slovná ochranná známka PROFEX — Riadne používanie skoršej ochrannej známky — Článok 42 ods. 2 a 3 nariadenia (ES) č. 207/2009“

Vo veci T‑278/12,

Inter‑Union Technohandel GmbH, so sídlom v Landau in der Pfalz (Nemecko), v zastúpení: K. Schmidt‑Hern a A. Feutlinske, advokáti,

žalobkyňa,

proti

Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT), v zastúpení: P. Bullock, splnomocnený zástupca,

žalovanému,

ďalší účastník konania pred odvolacím senátom ÚHVT:

Gumersport Mediterranea de Distribuciones, SL, so sídlom v Barcelone (Španielsko),

ktorej predmetom je žaloba podaná proti rozhodnutiu druhého odvolacieho senátu ÚHVT z 27. marca 2012 (vec R 413/2011‑2), týkajúcemu sa námietkového konania medzi spoločnosťami Inter‑Union Technohandel GmbH a Gumersport Mediterranea de Distribuciones, SL,

VŠEOBECNÝ SÚD (prvá komora),

v zložení: predseda komory H. Kanninen, sudcovia I. Pelikánová a E. Buttigieg (spravodajca),

tajomník: E. Coulon,

so zreteľom na žalobu podanú do kancelárie Všeobecného súdu 22. júna 2012,

so zreteľom na vyjadrenie k žalobe podané do kancelárie Všeobecného súdu 4. októbra 2012,

so zreteľom na repliku podanú do kancelárie Všeobecného súdu 9. januára 2013,

so zreteľom na nepodanie návrhu na nariadenie pojednávania zo strany účastníkov konania v lehote jedného mesiaca od doručenia oznámenia o skončení písomnej časti konania a po rozhodnutí na základe správy sudcu spravodajcu a na základe uplatnenia článku 135a Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu, že sa o žalobe rozhodne bez ústnej časti konania,

vyhlásil tento

Rozsudok

Okolnosti predchádzajúce sporu

1

Gumersport Mediterranea de Distribuciones, SL, podala 13. decembra 2005 na Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT) prihlášku ochrannej známky Spoločenstva podľa nariadenia Rady (ES) č. 40/94 z 20. decembra 1993 o ochrannej známke spoločenstva (Ú. v. ES L 11, 1994, s. 1; Mim. vyd. 17/001, s. 146) v znení zmien a doplnení [nahradené nariadením Rady (ES) č. 207/2009 z 26. februára 2009 o ochrannej známke Spoločenstva (Ú. v. EÚ L 78, s. 1)].

2

Prihlasovanou ochrannou známkou je nasledujúce obrazové označenie:

Image

3

Výrobky uvedené v prihláške patria do tried 9, 12 a 25 v zmysle Niceskej dohody o medzinárodnom triedení výrobkov a služieb pre zápis známok z 15. júna 1957 v revidovanom a doplnenom znení a zodpovedajú pre každú z týchto tried nasledujúcemu opisu:

trieda 9: „Ochranné prilby na šport, športové okuliare, slnečné okuliare; rýchlomery, automatické zariadenia signalizujúce nízky tlak v pneumatikách vozidiel“,

trieda 12: „Vozidlá; dopravné prostriedky na pohyb po zemi, vzduchu alebo vode; bicykle a príslušenstvo pre bicykle, zvončeky na bicykle, bicyklové duše, rámy na bicykle, pneumatiky na bicykle, náboj kolesa na bicykli, bicyklové prevody, bicyklové brzdy, blatníky, smerovky na vozidlá, bicyklové ráfy, riadidlá, kľuky na bicykle, motory pre bicykle (mopedy); pneumatiky na bicykle, pedále pre bicykle, špice pre bicykle, ochranné siete na dámske bicykle, kolesá pre bicykle, bicyklové sedlá, bicyklové opery, bicyklové zvončeky, bicyklové duše, bicyklové reťaze, špeciálne koše pre bicykle, spätné zrkadlá, opravárske náradie na opravu pneumatík, stojany na bicykle, snehové reťaze, rámy na bicykle, nápravy, napínače na špice (do kolies), trojkolky“,

trieda 25: „Košele, košele, pracovné plášte, bundy, saká, krátke kabáty s kapucňou (teplé), saká, bundy, nohavice, rukavice (oblečenie), ponožky, pančuchy, vrchné ošatenie, pyžamá, nočné košele dámske, tielka, vesty, pláštenky, šály, plášte, vlnené šály, šatky, šály, pulóvre, sukne, šaty, kravaty, opasky, ramienka na dámskej bielizni, plavky, športové prádlo zahrnuté v tejto triede; odevy a obuv pre cyklistov; spodná bielizeň zabraňujúca poteniu; čiapky, nepremokavý odev, nepremokavé bundy s kapucňou; župany; štóly, šatky na hlavu; kostýmy, obleky; kombiné; obuv a pokrývky hlavy; pleteniny [oblečenie]“.

4

Prihláška ochrannej známky Spoločenstva bola uverejnená vo Vestníku ochranných známok Spoločenstva č. 26/2006 z 26. júna 2006.

5

Dňa 6. septembra 2006 žalobkyňa, Inter‑Union Technohandel GmbH, podala na základe článku 42 nariadenia č. 40/94 (teraz článok 41 nariadenia č. 207/2009) námietku proti zápisu ochrannej známky prihlasovanej pre všetky výrobky uvedené v bode 3 vyššie.

6

Námietka sa zakladala na prihláške nemeckej slovnej ochrannej známky PROFEX č. 39628817 zapísanej 12. februára 1997, pričom k obnove zápisu došlo 14. júla 2006, vzťahujúcej sa na tieto výrobky patriace do tried 6, 8, 9, 11, 12, 16, 17 a 21: „Reťaze proti krádeži, visiace zámky v tvare U, zábrana proti krádeži s kovovým káblom, špirálovitá zábrana proti krádeži, káblová zábrana proti krádeži; teplomery, rýchlomery, tachometre a buzoly pre pozemné vozidlá; ochranné prilby, ochranné rukavice; elektrické poistky, držiak poistiek, elektrické generátory a dynamá pre pozemné vozidlá; systémy elektrického a elektronického alarmu; mechanické zábrany proti krádeži (iné ako pre pozemné vozidlá); doplnky pre pozemné vozidlá, teda reflektory, cúvacie svetlá, zadné svetlá, smerovky, ručné lampy; lampy na čítanie v kabíne, žiarivky a reflektory; doplnky pre pozemné vozidlá, teda obšitie volantu, lekárničky, koncovky výfuku, puklice na kolesá, uzávery nádrže, zásterky, sedáky, puzdrá na bezpečnostné pásy, hlavové opierky, opierky na chrbticu, autosedačky, zrkadlá, ovládače (nekovové), opierka na dverách, vzduchové pumpy, fľaše na nápoje, podpery, mechanické zábrany proti krádeži pre vozidlá; náhradné diely pre pozemné vozidlá, teda pneumatiky, hadičky, brzdy, brzdné čeľuste, brzdové doštičky, brzdové káble, brzdové pedále, mechanické prevodovky, spiatočky, páky prevodovky, káble prevodovky, ozubené kolesá, reťaze, ochrana reťaze, zachytávač blata/kryt proti blatu, pedále, zvončeky, sedadlá na bicykel, riadidlá na bicykli, podpery bicyklov; prívesy pre pozemné vozidlá; autosedačky pre pozemné vozidlá; doplnky pre pozemné vozidlá, najmä košíky, krabice, kontajnery a držiaky na batožinu a drobnosti, nosiče batožiny, tašky na sedadlo, riadidlá a rám (prázdne); poznámkový blok, samolepky, lepiace pásky, izolačná páska; doplnky pre pozemné vozidlá, teda fólie, okenice, žalúzie a plastové tienidlá ako slnečné clony“.

7

Dôvod uvádzaný na podporu námietky zodpovedá dôvodu stanovenému v článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 40/94 [teraz článok 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009].

8

V priebehu konania ÚHVT vyzval žalobkyňu na návrh spoločnosti Gumersport Mediterranea de Distribuciones na predloženie dôkazu o riadnom používaní skoršej ochrannej známky v zmysle článku 43 ods. 2 a 3 nariadenia č. 40/94 (teraz článok 42 ods. 2 a 3 nariadenia č. 207/2009). Žalobkyňa v tejto súvislosti predložila rozličné dôkazy, ktoré preskúmalo námietkové oddelenie.

9

Rozhodnutím z 2. júla 2009 námietkové oddelenie zamietlo námietku v celom rozsahu na základe článku 42 ods. 2 a 3 nariadenia č. 207/2009, pričom vyjadrilo názor, že žalobkyňa nepredložila dostatočné dôkazy na preukázanie riadneho používania skoršej ochrannej známky.

10

Žalobkyňa 26. augusta 2009 podala na základe článkov 58 až 64 nariadenia č. 207/2009 odvolanie na ÚHVT proti rozhodnutiu námietkového oddelenia z 2. júla 2009.

11

Rozhodnutím zo 14. júna 2010 druhý odvolací senát ÚHVT zrušil rozhodnutie námietkového oddelenia a vrátil mu vec na ďalšie konanie. Odvolací senát v podstate vyjadril názor, že námietkové oddelenie založilo svoje rozhodnutie na neúplných skutkových okolnostiach, keďže nezohľadnilo niektoré dôkazy predložené žalobkyňou.

12

Dňa 17. decembra 2010 námietkové oddelenie vydalo nové rozhodnutie, v ktorom dospelo k záveru, že riadne používanie skoršej ochrannej známky bolo preukázané, pokiaľ ide o časť výrobkov, pre ktoré bola zapísaná, teda rôzne typy príslušenstva pre bicykle a automobily. Podľa námietkového oddelenia výrobky, pre ktoré skoršia ochranná známka bola používaná, sú buď výslovne uvedené v predložených dôkazoch, alebo patria do nasledujúcich podkategórií skoršej ochrannej známky: mechanické zábrany proti krádeži (iné ako pre pozemné vozidlá); doplnky pre pozemné vozidlá, teda reflektory, cúvacie svetlá, zadné svetlá, smerovky, ručné lampy; lampy na čítanie v kabíne, žiarivky a reflektory; doplnky pre pozemné vozidlá, teda obšitie volantu, koncovky výfuku, puzdrá na bezpečnostné pásy, hlavové opierky, poťahy, autosedačky, zrkadlá, vzduchové pumpy, fľaše na nápoje, podpery; náhradné diely pre pozemné vozidlá, teda pneumatiky, hadičky, brzdy, brzdné čeľuste, brzdové doštičky, brzdové káble, brzdové pedále, mechanické prevodovky, spiatočky, páky prevodovky, káble prevodovky, ozubené kolesá, reťaze, ochrana reťaze, zachytávač blata/kryt proti blatu, pedále, zvončeky, sedadlá na bicykel, riadidlá na bicykli, podpery bicyklov; prívesy pre pozemné vozidlá; doplnky pre pozemné vozidlá, teda fólie, okenice, žalúzie a plastové tienidlá ako slnečné clony a najmä visiace zámky v tvare U, špirálovité zábrany proti krádeži; teplomery, rýchlomery, tachometre a buzoly pre pozemné vozidlá; ochranné prilby, autosedačky pre pozemné vozidlá.

13

Námietkové oddelenie následne vykonalo preskúmanie pravdepodobnosti zámeny a čiastočne vyhovelo námietke, pokiaľ ide o „ochranné prilby na šport; rýchlomery, automatické zariadenia signalizujúce nízky tlak v pneumatikách vozidiel“ patriace do triedy 9 a „vozidlá; dopravné prostriedky na pohyb po zemi; bicykle a príslušenstvo pre bicykle, zvončeky na bicykle, bicyklové duše, rámy na bicykle, pneumatiky na bicykle, náboj kolesa na bicykli, bicyklové prevody, bicyklové brzdy, blatníky bicykla, smerovky bicykla, bicyklové ráfy, riadidlá bicykla, kľuky na bicykle, motory pre bicykle (mopedy); pneumatiky na bicykle, pedále pre bicykle, špice pre bicykle, ochranné siete na dámske bicykle, kolesá pre bicykle, bicyklové sedadlá, bicyklové opery, bicyklové zvončeky, bicyklové duše, bicyklové reťaze, špeciálne koše pre bicykle, spätné zrkadlá, opravárske náradie na opravu pneumatík, stojany na bicykle, snehové reťaze, rámy na bicykle, nápravy, napínače na špice do kolies, trojkolky“ patriace do triedy 12. Vzhľadom na to námietkové oddelenie zamietlo prihlášku ochrannej známky Spoločenstva pre tieto výrobky.

14

Dňa 16. februára 2011 Gumersport Mediterranea de Distribuciones podala odvolanie na ÚHVT proti rozhodnutiu námietkového oddelenia zo 17. decembra 2010 v rozsahu, v akom námietkové oddelenie čiastočne vyhovelo námietke a zamietlo prihlášku ochrannej známky Spoločenstva.

15

Rozhodnutím z 27. marca 2012 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) druhý odvolací senát ÚHVT vyhovel odvolaniu a zrušil rozhodnutie námietkového oddelenia zo 17. decembra 2010.

16

Odvolací senát na úvod spresnil, že odvolanie sa svojím rozsahom vzťahuje na dotknuté výrobky, vo vzťahu ku ktorým sa námietke vyhovelo a prihláška ochrannej známky Spoločenstva zamietla, teda na výrobky patriace do tried 9 a 12 uvedené v bode 13 vyššie (body 13 a 14 napadnutého rozhodnutia).

17

Odvolací senát ďalej v podstate vyjadril názor, že na rozdiel od rozhodnutia námietkového oddelenia žalobkyňa nepreukázala rozsah používania, a v dôsledku toho riadne používanie skoršej ochrannej známky (body 32 až 39 napadnutého rozhodnutia). Odvolací senát preto dospel k záveru, že námietka musí byť zamietnutá v zmysle článku 42 ods. 2 a 3 nariadenia č. 207/2009 a pravidla 22 ods. 2 nariadenia Komisie (ES) č. 2868/95 z 13. decembra 1995, ktorým sa vykonáva nariadenie Rady (ES) č. 40/94 o ochrannej známke spoločenstva (Ú. v. ES L 303, s. 1; Mim. vyd. 17/001, s. 189) v znení zmien a doplnení (bod 40 napadnutého rozhodnutia).

Návrhy účastníkov konania

18

Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

zrušil napadnuté rozhodnutie,

uložil ÚHVT povinnosť nahradiť trovy konania.

19

ÚHVT navrhuje, aby Všeobecný súd:

zamietol žalobu,

uložil žalobkyni povinnosť nahradiť trovy konania.

Právny stav

20

Žalobkyňa uvádza na podporu svojej žaloby dva žalobné dôvody, pričom prvý je založený na porušení článku 42 ods. 2 a 3 nariadenia č. 207/2009 a pravidla 22 nariadenia č. 2868/95 a druhý na porušení článku 76 ods. 1 nariadenia č. 207/2009.

21

Všeobecný súd považuje za vhodné preskúmať najprv prvý žalobný dôvod.

22

V rámci tohto žalobného dôvodu žalobkyňa odvolaciemu senátu vytýka, že dospel k nesprávnemu záveru, že dôkazy, ktoré mu predložila, nepreukazujú rozsah používania skoršej ochrannej známky. Žalobkyňa v podstate tvrdí, že odvolací senát nesprávne posúdil dôkazy predložené počas správneho konania. Toto nesprávne posúdenie je výsledkom najmä toho, že odvolací senát uplatnil nesprávne, t. j. „príliš náročné“ kritériá na preukázanie používania skoršej ochrannej známky.

23

ÚHVT spochybňuje tvrdenia žalobkyne.

24

Treba pripomenúť, že podľa článku 42 ods. 2 a 3 nariadenia č. 207/2009 prihlasovateľ ochrannej známky Spoločenstva, voči zápisu ktorej bola podaná námietka, môže požadovať dôkazy, že národná skoršia ochranná známka uvádzaná na podporu tejto námietky sa riadne používala v období piatich rokov pred dňom zverejnenia prihlášky.

25

Okrem toho sa podľa pravidla 22 ods. 3 nariadenia č. 2868/95 v znení zmien a doplnení dôkaz o používaní musí týkať miesta, času, rozsahu a charakteru používania skoršej ochrannej známky.

26

Podľa ustálenej judikatúry z vyššie uvedených ustanovení, ako aj z odôvodnenia 10 nariadenia č. 207/2009 vyplýva, že ratio legis požiadavky, podľa ktorej musí byť skoršia ochranná známka riadne používaná, aby ju bolo možné namietať proti prihláške ochrannej známky Spoločenstva, spočíva v obmedzení konfliktov medzi dvoma ochrannými známkami, pokiaľ neexistuje oprávnený hospodársky dôvod vyplývajúci zo skutočnej funkcie ochrannej známky na trhu. Naopak cieľom uvedených ustanovení nie je vyhodnotenie obchodného úspechu ani kontrola ekonomickej stratégie podniku alebo to, aby bola ochrana ochranných známok vyhradená len pre ich obchodné využitie, ktoré je kvantitatívne rozsiahle [pozri v tomto zmysle rozsudok z 8. júla 2004, Sunrider/ÚHVT – Espadafor Caba (VITAFRUIT), T‑203/02, Zb., EU:T:2004:225, body 36 až 38 a citovanú judikatúru].

27

Ochranná známka je predmetom riadneho používania, ak sa používa v súlade so svojou základnou funkciou, ktorou je zaručiť zhodnosť pôvodu výrobkov alebo služieb, pre ktoré je zapísaná, aby vytvárala alebo zachovávala odbyt pre tieto výrobky a služby, s výnimkou symbolického používania, ktorého účelom je len zachovanie práv z ochrannej známky (pozri analogicky rozsudok z 11. marca 2003, Ansul, C‑40/01, Zb., EU:C:2003:145, bod 43). Navyše podmienka týkajúca sa riadneho používania ochrannej známky vyžaduje, aby sa táto ochranná známka chránená na relevantnom území navonok verejne používala (rozsudok VITAFRUIT, už citovaný v bode 26 vyššie, EU:T:2004:225, bod 39; pozri tiež v tomto zmysle a analogicky rozsudok Ansul, už citovaný, EU:C:2003:145, bod 37).

28

Posúdenie riadnej povahy používania ochrannej známky musí spočívať na súhrne skutočností a okolností, ktoré môžu preukázať jej riadne obchodné používanie, najmä na používaní považovanom v príslušnom ekonomickom odvetví za dostačujúce na udržanie alebo vytvorenie podielu na trhu pre tovary alebo služby chránené ochrannou známkou, na povahe týchto tovarov a služieb, vlastnostiach trhu, rozsahu a frekventovanosti používania ochrannej známky (rozsudok VITAFRUIT, už citovaný v bode 26 vyššie, EU:T:2004:225, bod 40; pozri tiež analogicky rozsudok Ansul, už citovaný v bode 27 vyššie, EU:C:2003:145, bod 43).

29

Čo sa týka rozsahu používania skoršej ochrannej známky, treba brať ohľad najmä na obchodný objem všetkých úkonov používania na jednej strane a na trvanie obdobia, počas ktorého sa úkony používania vykonávali, rovnako ako na frekventovanosť týchto úkonov na druhej strane [rozsudky VITAFRUIT, už citovaný v bode 26 vyššie, EU:T:2004:225, bod 41, a z 8. júla 2004, MFE Marienfelde/ÚHVT – Vétoquinol (HIPOVITON), T‑334/01, Zb., EU:T:2004:223, bod 35].

30

Na účely skúmania riadnej povahy používania skoršej ochrannej známky je potrebné vykonať globálne posúdenie vzhľadom na všetky relevantné okolnosti danej veci. Toto posúdenie predpokladá určitú vzájomnú závislosť medzi zohľadňovanými okolnosťami. Malý objem tovarov uvedených na trh pod predmetnou ochrannou známkou sa teda môže kompenzovať vysokou intenzitou alebo určitým trvaním obdobia používania predmetnej ochrannej známky a naopak (rozsudky VITAFRUIT, už citovaný v bode 26 vyššie, EU:T:2004:225, bod 42, a HIPOVITON, už citovaný v bode 29 vyššie, EU:T:2004:223, bod 36).

31

Riadne používanie ochrannej známky nemožno preukázať pravdepodobnosťami alebo domnienkami, ale musí sa zakladať na konkrétnych a objektívnych skutočnostiach, ktoré preukazujú skutočné a dostatočné používanie ochrannej známky na predmetnom trhu [rozsudky z 12. decembra 2002, Kabushiki Kaisha Fernandes/ÚHVT – Harrison (HIWATT), T‑39/01, Zb., EU:T:2002:316, bod 47, a zo 6. októbra 2004, Vitakraft‑Werke Wührmann/ÚHVT – Krafft (VITAKRAFT), T‑356/02, Zb., EU:T:2004:292, bod 28].

32

Tento žalobný dôvod je potrebné skúmať so zreteľom na vyššie uvedené úvahy.

33

Keďže bola prihláška ochrannej známky Spoločenstva, ktorú podala Gumersport Mediterranea de Distribuciones, uverejnená 26. júna 2006, obdobie piatich rokov uvedené v článku 42 ods. 2 a 3 nariadenia č. 207/2009 trvalo, ako to správne uviedol odvolací senát v bode 25 napadnutého rozhodnutia, od 26. júna 2001 do 25. júna 2006.

34

Z bodu 28 napadnutého rozhodnutia vyplýva, že odvolací senát na účely posúdenia riadnej povahy používania skoršej ochrannej známky počas relevantného obdobia zohľadnil nasledujúce dôkazy, ktoré predložila žalobkyňa.

35

V prvom rade odvolací senát zohľadnil dokument z 5. marca 2007, ktorý žalobkyňa adresovala spoločnosti Deutsche Bahn AG, ktorý obsahoval tabuľku uvádzajúcu ročný obrat za obdobie rokov 1997 až 2006, dosiahnutý z predaja príslušenstva pre bicykle uvádzaného na trh pod skoršou ochrannou známkou.

36

V druhom rade odvolací senát zohľadnil písomné vyhlásenie, ktoré 30. októbra 2009 podpísal pán S., splnomocnený zástupca žalobkyne. K tomuto dokumentu boli pripojené tabuľky, ktoré boli tiež podpísané a označené dátumom, obsahujúce informácie o obrate dosiahnutom z predaja niektorého príslušenstva pre bicykle a vozidlá uvádzané na trh pod skoršou ochrannou známkou.

37

V treťom rade odvolací senát zohľadnil tri faktúry reklamnej agentúry R & P za výrobu katalógov a iných reklamných materiálov na vybavenie uvádzané na trh pod skoršou ochrannou známkou.

38

V štvrtom rade odvolací senát zohľadnil príklady reklamy na skoršiu ochrannú známku.

39

V piatom rade odvolací senát zohľadnil článok v nemčine z mája 2002, v ktorého názve a texte sa spomína skoršia ochranná známka.

40

V šiestom rade odvolací senát zohľadnil tri články uverejnené v mesačníku test organizácie Stiftung Warentest (oficiálna nadácia na testovanie výrobkov). V dvoch článkoch z apríla 2005 sa spomínali cyklistické prilby uvádzané na trh pod skoršou ochrannou známkou. V treťom článku z júna 2002 sa spomína autosedačka uvádzaná na trh pod skoršou ochrannou známkou.

41

Napokon v siedmom rade odvolací senát zohľadnil katalógy z rokov 2002, 2005 a 2006 o príslušenstve pre bicykle a vozidlá uvádzané na trh pod skoršou ochrannou známkou.

42

V napadnutom rozhodnutí odvolací senát v súlade s rozhodnutím námietkového oddelenia vyjadril názor, že predložené dôkazy preukazujú, že obdobie používania skoršej ochrannej známky spadá do relevantného obdobia (bod 29 napadnutého rozhodnutia). Odvolací senát takisto potvrdil rozhodnutie námietkového oddelenia, v ktorom sa rozhodlo, že skoršia ochranná známka sa používala v Nemecku (bod 30 napadnutého rozhodnutia). Okrem toho odvolací senát v súlade s rozhodnutím námietkového oddelenia dospel k záveru, že predložené dôkazy preukazujú, že skoršia ochranná známka sa používala tak, ako bola zapísaná (bod 31 napadnutého rozhodnutia).

43

Naproti tomu sa odvolací senát odchýlil od námietkového oddelenia v súvislosti s posúdením rozsahu používania skoršej ochrannej známky.

44

Odvolací senát sa domnieval, že vzhľadom na „zjavné“ vzťahy spájajúce autora písomného vyhlásenia a žalobkyňu sa tomuto vyhláseniu môže priznať dôkazná hodnota len pod podmienkou, že bude podporené inými dôkazmi (bod 36 napadnutého rozhodnutia).

45

Odvolací senát ďalej v podstate vyjadril názor, že ostatné dôkazy predložené žalobkyňou nepodporujú obsah písomného vyhlásenia a že v dôsledku toho nebol preukázaný rozsah používania skoršej ochrannej známky (body 37 až 40 napadnutého rozhodnutia).

46

Na úvod žalobkyňa odvolaciemu senátu vytýka, že nedospel k záveru, že písomné vyhlásenie a tabuľky uvádzajúce obrat, ktoré boli k tomuto vyhláseniu pripojené, samy osebe predstavujú dostatočný dôkaz o riadnom používaní skoršej ochrannej známky.

47

V tejto súvislosti žalobkyňa tvrdí, že písomné vyhlásenie spĺňa kritériá požadované relevantnou právnou úpravou Únie. Odvolaciemu senátu vytýka aj to, že nedocenil význam a dôkaznú silu písomného vyhlásenia podľa nemeckého práva. Takéto vyhlásenie by bolo pred nemeckým súdom ako dôkaz prípustné a každé nepravdivé vyhlásenie by bolo trestné podľa § 156 Strafgesetzbuch (nemecký trestný zákonník). Žalobkyňa napokon odvolaciemu senátu vytýka nezohľadnenie skutočnosti, že písomné vyhlásenie sa zdalo byť zmysluplné a dôveryhodné.

48

Treba uviesť, že písomné vyhlásenie pána S. je označené dátumom a je podpísané. V tomto vyhlásení pán S. spresňuje, že bol informovaný o tom, že toto vyhlásenie bolo predložené ÚHVT a že každé nepravdivé vyhlásenie je trestne sankcionované. V tomto kontexte pán S. vyhlásil, že žalobkyňa v značnom rozsahu predáva príslušenstvo pre bicykle a vozidlá pod skoršou ochrannou známkou. K tomuto vyhláseniu pripojil tabuľky, ktoré boli takisto označené dátumom a podpísané, obsahujúce informácie o obrate dosiahnutom z predaja niektorého príslušenstva pre bicykle a vozidlá za roky 2001 až 2006. Tieto informácie boli rozdelené v závislosti od príslušného roka a výrobku. Pán S. vyhlásil, že približne 90 % obratu pochádza z predajov vykonaných v Nemecku. Takisto spresnil, že účinky jeho písomného vyhlásenia sa vzťahujú na obraty uvedené v pripojených tabuľkách. Pán S. napokon uviedol, že katalógy výrobkov uvádzaných na trh pod skoršou ochrannou známkou, vrátane tých, ktoré boli predložené ÚHVT počas správneho konania, boli zaslané všetkým osobám zodpovedným za nákupy, marketingovým riaditeľom a vedúcim úseku veľkých obchodných domov maloobchodného predaja.

49

Treba uviesť, že toto písomné vyhlásenie je súčasťou „písomné[ho] vyhlásenia, overené[ho] alebo potvrdené[ho], alebo majúce[ho] podobný účinok podľa práva štátu, v ktorom bolo vyhlásenie zostavené“ v zmysle článku 78 ods. 1 písm. f) nariadenia č. 207/2009. Vzhľadom na znenie tohto ustanovenia v spojení s pravidlom 22 ods. 4 nariadenia č. 2868/95 treba skonštatovať, že toto písomné vyhlásenie je dôkazom o používaní ochrannej známky [pozri v tomto zmysle rozsudky zo 7. júna 2005, Lidl Stiftung/ÚHVT – REWE‑Zentral (Salvita), T‑303/03, Zb., EU:T:2005:200, bod 40, a z 28. marca 2012, Rehbein/ÚHVT – Dias Martinho (OUTBURST), T‑214/08, Zb., EU:T:2012:161, bod 32]. Účastníci konania majú odlišný názor na dôkaznú hodnotu, ktoré treba pripísať tomuto písomnému vyhláseniu.

50

V tejto súvislosti na účely posúdenia dôkaznej hodnoty dokumentu je potrebné v prvom rade overiť vierohodnosť informácie, ktorú obsahuje. Potom treba zohľadniť pôvod dokumentu, okolnosti jeho vypracovania, jeho adresáta a položiť si otázku, či sa vzhľadom na svoj obsah javí zmysluplný a dôveryhodný [rozsudky Salvita, už citovaný v bode 49 vyššie, EU:T:2005:200, bod 42, a z 13. júna 2012, Süd‑Chemie/ÚHVT – Byk‑Cera (CERATIX), T‑312/11, EU:T:2012:296, bod 29].

51

Okrem toho z judikatúry vyplýva, že ak bolo vyhlásenie vypracované v zmysle článku 78 ods. 1 písm. f) nariadenia č. 207/2009 jedným zo zamestnancov žalobkyne, uvedenému vyhláseniu môže byť priznaná dôkazná hodnota len vtedy, ak je podporené inými dôkazmi [pozri v tomto zmysle rozsudky z 13. mája 2009, Schuhpark Fascies/ÚHVT – Leder & Schuh (jello SCHUHPARK), T‑183/08, EU:T:2009:156, bod 39; CERATIX, už citovaný v bode 50 vyššie, EU:T:2012:296, bod 30, a z 12. marca 2014, Globosat Programadora/ÚHVT – Sport TV Portugalsko (SPORT TV INTERNACIONAL), T‑348/12, EU:T:2014:116, bod 33].

52

Aj keď má písomné vyhlásenie pána S. v prejednávanom prípade slávnostný charakter a obsahuje najmä informácie o rozsahu používania skoršej ochrannej známky v Nemecku vo forme tabuliek uvádzajúcich obraty rozdelené v závislosti od výrobku a príslušného roka, treba uviesť, že pochádza od jedného zo zamestnancov žalobkyne, a nie od tretej osoby, ktorá by poskytovala väčšiu záruku objektivity. V dôsledku toho odvolací senát v súlade s judikatúrou uvedenou v bodoch 50 a 51 vyššie správne dospel v bode 36 napadnutého rozhodnutia k záveru, že vzhľadom na „zjavné“ vzťahy spájajúce autora písomného vyhlásenia a žalobkyňu môže byť uvedenému vyhláseniu priznaná dôkazná hodnota len pod podmienkou, že bude podporené inými dôkazmi.

53

Vyššie uvedený záver nie je spochybnený tvrdením žalobkyne o dôkaznej sile, ktorú má písomné vyhlásenie podľa nemeckého práva. Bez ohľadu na dôkaznú silu, ktorý by mohlo mať toto vyhlásenie podľa nemeckého práva, totiž treba skonštatovať, že nič v nariadení č. 207/2009, ani v nariadení č. 2868/95 neumožňuje usúdiť, že dôkazná sila dôkazných prostriedkov o používaní ochrannej známky, vrátane slávnostných vyhlásení uvedených v článku 78 ods. 1 písm. f) nariadenia č. 207/2009, má byť posudzovaná vo svetle vnútroštátnej právnej úpravy členského štátu (pozri v tomto zmysle rozsudky Salvita, už citovaný v bode 49 vyššie, EU:T:2005:200, bod 42, a jello SCHUHPARK, už citovaný v bode 51 vyššie, EU:T:2009:156, bod 38).

54

Na základe vyššie uvedených úvah treba zamietnuť výhradu žalobkyne, podľa ktorej mal odvolací senát prijať záver, že písomné vyhlásenie pána S. samo osebe predstavuje dostatočný dôkaz o riadnom používaní skoršej ochrannej známky.

55

Ďalej treba preskúmať, či odvolací senát správne usúdil, že ostatné dôkazy predložené žalobkyňou počas správneho konania nepodporujú obsah písomného vyhlásenia.

56

V prvom rade sa odvolací senát v bode 38 napadnutého rozhodnutia správne domnieval, že písomné vyhlásenie pána S. nepodporuje dokument, ktorý žalobkyňa adresovala Deutsche Bahn (pozri bod 35 vyššie). Ako to uviedol odvolací senát, tento dokument nemôže podporovať písomné vyhlásenie z dôvodu, že nebol podpísaný, že sa v ňom nešpecifikujú dotknuté výrobky a že sa v ňom uvádzajú obraty odlišujúce sa od obratov uvedených v písomnom vyhlásení. Vzhľadom na to Všeobecný súd konštatuje, že obraty uvedené v dokumente adresovanom spoločnosti Deutsche Bahn, aj keď sa odlišujú od obratov nachádzajúcich sa v písomnom vyhlásení pána S., týmto obratom neodporujú spôsobu, akým to chápe ÚHVT vo svojom vyjadrení k žalobe pred Všeobecným súdom. Obraty uvedené v dokumente adresovanom spoločnosti Deutsche Bahn sú totiž vyššie než obraty uvedené v písomnom vyhlásení pána S. za tie isté dotknuté roky, pretože sa, ako to vyplýva z uvedeného dokumentu, vzťahujú na celé predané príslušenstvo pre bicykle, zatiaľ čo obraty nachádzajúce sa v písomnom vyhlásení sa vzťahujú na osobitné príslušenstvo. V dôsledku toho dokument adresovaný spoločnosti Deutsche Bahn, aj keď nepodporuje obsah písomného vyhlásenia, neznižuje jeho dôkaznú silu.

57

V druhom rade odvolací senát v bode 37 napadnutého rozhodnutia potvrdil, že písomné vyhlásenie nie je možné podporiť katalógmi (pozri bod 41 vyššie), resp. článkami o testoch výrobkov (pozri bod 40 vyššie). Zdá sa, že úvahy uvedené v dvoch bodoch napadnutého rozhodnutia slúžia na odôvodnenie tohto tvrdenia odvolacieho senátu.

58

Na jednej strane odvolací senát v bode 37 napadnutého rozhodnutia po potvrdení, že písomné vyhlásenie pána S. nie je možné podporiť katalógmi, resp. článkami o testoch výrobkov, uviedol:

„V tejto súvislosti [teda, pokiaľ ide rozsah používania] sú k [slávnostnému] vyhláseniu pripojené obraty za roky 2001 až 2006 týkajúce sa niektorého príslušenstva bicyklov a vozidiel pod skoršou ochrannou známkou PROFEX, na ktoré sa vzťahuje [slávnostné] vyhlásenie, tieto obraty však vypracoval samotný namietateľ, a skutočnosť, že sú prostredníctvom odkazu zahrnuté do [slávnostného] vyhlásenia, neznamená, že by ich podporovali citované katalógy alebo články.“

59

Táto citovaná časť bodu 37 napadnutého rozhodnutia nemôže podporiť tvrdenie odvolacieho senátu, podľa ktorého písomné vyhlásenie nemôže byť podporené katalógmi, resp. článkami o testoch výrobkov.

60

Na druhej strane odvolací senát v bode 39 napadnutého rozhodnutia odkázal na rozsudok z 8. marca 2012, Arrieta D. Gross/ÚHVT – International Biocentric Foundation a i. (BIODANZA) (T‑298/10, Zb., EU:T:2012:113) a potvrdil, že:

„Reklama, katalógy a články v časopisoch nemôžu preukázať skutočnosť, že boli distribuované pre potenciálnu nemeckú klientelu, ani rozsah akejkoľvek distribúcie alebo počet predajov, resp. zmlúv uzavretých na výrobky chránené touto ochrannou známkou. Samotná existencia reklamy, katalógov a článkov v časopisoch môže mať za následok nanajvýš to, že skutočnosť, že výrobky, ktoré sú predmetom reklamy pod skoršou ochrannou známkou, boli predávané alebo aspoň ponúkané na predaj na relevantnom území, je pravdepodobná, resp. vierohodná, nemôže však preukázať skutočnosť, a o to menej rozsah používania, ako sa neoprávnene uvádza v rozhodnutí [námietkového oddelenia] (pozri rozsudok z 5. marca 2012, T‑298/10, ‚BIODANZA‘, bod 36)“.

61

Z bodu 39 napadnutého rozhodnutia vyplýva, že odvolací senát vychádzal z rozsudku BIODANZA, už citovaného v bode 60 vyššie (EU:T:2012:113), pričom vyjadril názor, že rozličné katalógy, články v časopisoch a reklama predložené žalobkyňou, vrátane článkov o testoch výrobkov, ktoré sa objavili v mesačníku test organizácie Stiftung Warentest, nemôžu preukázať nijaké používanie, a o to menej rozsah používania skoršej ochrannej známky, a teda že nepodporujú obsah písomného vyhlásenia pána S.

62

Odvolací senát teda mal preskúmať, či na účely preukázania rozsahu používania skoršej ochrannej známky obsah písomného vyhlásenia pána S. podporujú aj iné dôkazy predložené žalobkyňou než toto vyhlásenie. Z napadnutého rozhodnutia totiž vyplýva, že odvolací senát nespochybnil, že toto písomné vyhlásenie a tabuľky obratov, na ktoré sa toto vyhlásenie vzťahuje, poskytujú dostatočné informácie najmä v zmysle obchodného objemu, doby trvania a frekventovanosti používania (pozri bod 29 vyššie) na účely preukázania rozsahu používania skoršej ochrannej známky vzťahujúcej sa prinajmenšom na výrobky uvedené v tomto vyhlásení a tabuľkách obratov, ktoré boli k tomuto vyhláseniu pripojené. Odvolací senát len, a to správne, spochybnil spoľahlivosť informácií uvedených v písomnom vyhlásení z dôvodu „zjavného“ vzťahu existujúceho medzi autorom tohto vyhlásenia a žalobkyňou.

63

Inými slovami, odvolací senát mal preskúmať, či aj iné dôkazy než písomné vyhlásenie podporujú informácie uvedené v tomto vyhlásení, a nemal skúmať len to, či tieto dôkazy samy osebe bez písomného vyhlásenia preukazujú rozsah používania skoršej ochrannej známky. Ak odvolací senát postupoval týmto spôsobom, písomné vyhlásenie pána S. zbavil akejkoľvek dôkaznej hodnoty. Všeobecný súd už mal príležitosť potvrdiť, že skutočnosť, že vyhlásenie vyhotovené v zmysle článku 78 ods. 1 písm. f) nariadenia č. 207/2009, akým je v prejednávanom prípade vyhlásenie pána S., pochádza od zamestnanca spoločnosti, nemôže sama osebe toto vyhlásenie zbaviť akejkoľvek hodnoty (pozri v tomto zmysle rozsudok CERATIX, už citovaný v bode 50 vyššie, EU:T:2012:296, bod 30 a citovanú judikatúru).

64

Vzhľadom na túto úvodnú poznámku Všeobecný súd zastáva názor, že odvolací senát nevykonal vhodné preskúmanie dôkazov predložených žalobkyňou, teda písomného vyhlásenia pána S. a „reklamy, katalógov a článkov v časopisoch“, vrátane článkov v časopise test organizácie Stiftung Warentest. Ako totiž vyplýva z bodov 37 a 39 napadnutého rozhodnutia, odvolací senát skúmal, či „články o testoch konkrétnych výrobkov“ a „reklama, katalógy a články v časopisoch“ môžu samy osebe preukázať rozsah používania skoršej ochrannej známky, pričom vychádzajúc z rozsudku BIODANZA, už citovaného v bode 60 vyššie (EU:T:2012:113), dospel k záveru, že to tak v danom prípade nie je. Žiadna zo strán napadnutého rozhodnutia nepreukázala, že odvolací senát skúmal obsah písomného vyhlásenia pána S. v spojení s „reklamou, katalógmi a článkami v časopisoch“, vrátane článkov v časopise test organizácie Stiftung Warentest. Tento záver potvrdzuje to, že odvolací senát odkázal na rozsudok BIODANZA, už citovaný v bode 60 vyššie (EU:T:2012:113), v ktorom, ako sa uvádza aj v bodoch 69 a 70 nižšie, bolo relevantnou otázkou zistiť, či reklamný materiál používaný držiteľom skoršej ochrannej známky – ktorý bol jediným dôkazom predloženým na preukázanie riadneho používania tejto ochrannej známky – môže preukázať takéto používanie.

65

V prejednávanom prípade však na rozdiel od skutkového kontextu rozsudku BIODANZA, už citovaného v bode 60 vyššie (EU:T:2012:113), mal odvolací senát k dispozícii viaceré dôkazy rozličnej povahy, ktoré predložila žalobkyňa, a mal skúmať, či tieto dôkazy podporujú obsah písomného vyhlásenia a potvrdzujú pravdivosť informácií, ktoré sa v ňom uvádzajú.

66

Toto nesprávne preskúmanie, ktoré vykonal odvolací senát, má vplyv na napadnuté rozhodnutie a je dostatočným základom pre jeho zrušenie.

67

Bez ohľadu na toto nesprávne preskúmanie Všeobecný súd navyše zastáva názor, že odvolací senát sa dopustil aj nesprávneho preskúmania dôkaznej hodnoty článkov o testoch výrobkov, ktoré sa objavili v časopise test organizácie Stiftung Warentest.

68

Z bodu 39 napadnutého rozhodnutia totiž vyplýva, že odvolací senát sa domnieval, že „reklama, katalógy a články v časopisoch“, a teda vrátane článkov, ktoré sa objavili v časopise test organizácie Stiftung Warentest, nemôžu preukázať skutočnosť, a tým menej rozsah používania skoršej ochrannej známky. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok BIODANZA, už citovaný v bode 60 vyššie (EU:T:2012:113).

69

Všeobecný súd vo svojom rozsudku BIODANZA, už citovanom v bode 60 vyššie (EU:T:2012:113), musel skúmať, či reklamný materiál, ktorý držiteľ skoršej ochrannej známky uverejnil v časopisoch, resp. ktorý distribuoval vo forme letákov alebo prospektov, preukazuje riadne používanie tejto ochrannej známky. Vo veci, v ktorej bol vyhlásený tento rozsudok, bol reklamný materiál jediným dôkazom, ktorý držiteľ skoršej ochrannej známky predložil na účely preukázania jej riadneho používania (rozsudok BIODANZA, už citovaný v bode 60 vyššie, EU:T:2012:113, body 63 až 66).

70

Práve v tomto kontexte Všeobecný súd v bodoch 68 a 69 rozsudku BIODANZA, už citovaného v bode 60 vyššie (EU:T:2012:113), vyjadril názor, že riadne používanie dotknutej ochrannej známky nemôže byť preukázané jednoduchým predložením kópií reklamných materiálov, v ktorých sa uvedená ochranná známka uvádza vo vzťahu s uvedenými výrobkami a službami. Všeobecný súd uviedol, že bolo treba preukázať, že tieto materiály, bez ohľadu na ich povahu, boli vo vzťahu k relevantnej verejnosti dostatočne rozširované na účely preukázania riadnej povahy používania predmetnej ochrannej známky. Všeobecný súd spresnil, že pokiaľ ide o reklamu objavujúcu sa v tlači, z uvedeného vyplýva predloženie dôkazu o šírení dotknutých novín alebo časopisov vo vzťahu k relevantnej verejnosti, pričom inak to môže byť len v prípade reklamy objavujúcej sa vo veľmi známych novinách alebo časopisoch, ktorých obeh je všeobecne známou skutočnosťou.

71

V prejednávanom prípade odvolací senát nesprávne vychádzal z rozsudku BIODANZA, už citovaného v bode 60 vyššie (EU:T:2012:113), keď v bode 39 napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že články o testoch výrobkov, ktoré sa objavili v časopise test organizácie Stiftung Warentest, nemôžu preukázať rozsah používania skoršej ochrannej známky.

72

Treba totiž skonštatovať, že povaha a funkcia článkov o testoch výrobkov, ktoré sa objavili v časopise test organizácie Stiftung Warentest, sa odlišovala od povahy a funkcie reklamných materiálov, o ktoré išlo v rozsudku BIODANZA, už citovanom v bode 60 vyššie (EU:T:2012:113).

73

Funkciou reklamných materiálov, o ktoré išlo v rozsudku BIODANZA, už citovanom v bode 60 vyššie (EU:T:2012:113), bola konkrétnejšie podpora predaja výrobku alebo služby, na ktorú sa vzťahovala dotknutá ochranná známka, bez toho, aby boli predložené informácie o jej skutočnom používaní. Práve z dôvodu tohto nedostatku predloženia informácií Všeobecný súd uviedol, že je potrebné, aby držiteľ skoršej ochrannej známky preukázal dostatočné šírenie reklamných materiálov vo vzťahu k relevantnej verejnosti, s výnimkou prípadu, keď je toto šírenie všeobecne známou skutočnosťou.

74

Naproti tomu funkciou článkov v časopise test organizácie Stiftung Warentest, ktoré predložila žalobkyňa, nebolo robenie reklamy výrobku, ale uvedenie jeho výhod a nevýhod a jeho porovnanie s rovnakými výrobkami uvádzanými na trh pod inými ochrannými známkami, aby sa spotrebiteľom uľahčilo rozhodovanie pri nakupovaní. Zo znenia týchto článkov v časopisoch konkrétnejšie vyplýva, že sa týkajú výrobkov, ktorú sa už na trhu nachádzajú. Tieto články v časopisoch totiž obsahujú informácie o priemerných cenách výrobkov na trhu.

75

Na rozdiel od reklamných materiálov, o ktoré išlo v rozsudku BIODANZA, už citovanom v bode 60 vyššie (EU:T:2012:113), tak články v časopise test organizácie Stiftung Warentest predložené žalobkyňou poskytovali informácie o rozsahu používania skoršej ochrannej známky v spojení s testovanými výrobkami, ktoré mal odvolací senát zohľadniť spolu s ostatnými predloženými dôkazmi, a to najmä s písomným vyhlásením pána S. Odvolací senát mal z tých istých dôvodov zohľadniť odkazy na testy, ktoré vykonala Stiftung Warentest, nachádzajúce sa v reklamných katalógoch, ktoré predložila žalobkyňa počas správneho konania.

76

Napokon treba uviesť, že vzhľadom na povahu a funkciu časopisu test organizácie Stiftung Warentest nemá rozsah jeho šírenia vo vzťahu k relevantnej verejnosti – otázka, ktorou sa účastníci konania v značnom rozsahu zaoberali vo svojich písomných podaniach pred Všeobecným súdom – rozhodujúcu povahu. Články v časopise test bez ohľadu na rozsah ich šírenia samotnou skutočnosťou, že sa týkajú výrobkov uvádzaných na trh pod skoršou ochrannou známkou, poskytujú informácie týkajúce sa rozsahu jej používania v spojení s týmito výrobkami, a teda majú dôkaznú silu, ktorú mal odvolací senát zohľadniť.

77

Z bodov 62 až 66 vyššie vyplýva, že odvolací senát tým, že nepreskúmal otázku, či reklama, katalógy a články v časopisoch, vrátane článkov o testoch výrobkov, ktoré sa objavili v časopise test organizácie Stiftung Warentest, podporujú obsah písomného vyhlásenia pána S. a tabuliek obratov, ktoré boli k tomuto vyhláseniu pripojené, tieto dôkazy posúdil nesprávne. Takisto z bodov 67 až 75 vyššie vyplýva, že odvolací senát pochybil tým, že nepriznal nijakú dôkaznú silu článkom o testoch výrobkov, ktoré sa objavili v časopise test organizácie Stiftung Warentest a reklamným katalógom žalobkyne, v ktorých sa odkazuje na testy, ktoré urobila Stiftung Warentest na niektorých jej výrobkoch. Vzhľadom na to treba dospieť k záveru, že odvolací senát porušil článok 42 ods. 2 a 3 nariadenia č. 207/2009 a že napadnuté rozhodnutie je potrebné zrušiť.

78

Z vyššie uvedeného vyplýva, že treba vyhovieť prvému žalobnému dôvodu predloženému žalobkyňou a napadnuté rozhodnutie zrušiť bez toho, aby bolo potrebné preskúmať druhý žalobný dôvod uvádzaný žalobkyňou.

O trovách

79

Podľa článku 87 ods. 2 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu účastník konania, ktorý nemal vo veci úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže ÚHVT nemal vo veci úspech, je opodstatnené zaviazať ho na náhradu trov konania v súlade s návrhom žalobkyne.

 

Z týchto dôvodov

VŠEOBECNÝ SÚD (prvá komora)

rozhodol a vyhlásil:

 

1.

Rozhodnutie druhého odvolacieho senátu Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT) z 27. marca 2012 (vec R 413/2011‑2) sa zrušuje.

 

2.

ÚHVT je povinný nahradiť trovy konania.

 

Kanninen

Pelikánová

Buttigieg

Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 9. decembra 2014.

Podpisy


( *1 ) Jazyk konania: angličtina.

Top