–

Azienda Sanitaria Locale AL, v zastúpení: C. Castellotti, avvocato,

–

Európska komisia, v zastúpení: R. Tricot, G. Gattinara a K. Mifsud‑Bonnici, splnomocnení zástupcovia,

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 2 bodu 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/35/ES z 29. júna 2000 o boji proti oneskoreným platbám v obchodných transakciách (Ú. v. EÚ L 200, 2000, s. 35; Mim. vyd. 17/001, s. 226).

2

Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi spoločnosťou Techbau SpA a Azienda Sanitaria Locale AL (verejnoprávna inštitúcia poverená správou služieb verejného zdravia Alexandrie, Taliansko) (ďalej len „ASL“) vo veci zaplatenia úrokov z omeškania zo sumy dlžnej za plnenie zákazky, ktorej predmetom je výstavba operačného traktu pre nemocnicu.

3

Smernica 2000/35 bola zrušená a nahradená smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2011/7/EÚ zo 16. februára 2011 o boji proti oneskoreným platbám v obchodných transakciách (Ú. v. EÚ L 48, 2011, s. 1) s účinnosťou od 16. marca 2013.

4

Odôvodnenia 7, 9, 10, 13, 16, 19, 20 a 22 smernice 2000/35 stanovovali:

…

…

…

…

…

5

Článok 1 tej istej smernice stanovoval:

„Táto smernica sa vzťahuje na všetky platby uskutočnené ako odplata za obchodné transakcie.“

6

Podľa článku 2 uvedenej smernice s názvom „Definície“:

„Na účely tejto smernice:

pojem ‚verejný orgán‘ znamená akéhokoľvek obstarávateľa alebo subjekt podľa definície v smerniciach o verejnom obstarávaní…;

pojem ‚podnik‘ znamená akúkoľvek organizáciu konajúcu v rámci nezávislej hospodárskej alebo odbornej činnosti, a to aj vtedy, ak je táto činnosť vykonávaná len jednou osobou;

…“

7

Článok 6 smernice 2000/35, nazvaný „Transpozícia“, vo svojich odsekoch 1 a 3 stanovoval:

„1.   Členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou do 8. augusta 2002. Bezodkladne o tom informujú Komisiu.

…

3.   Pri transpozícii tejto smernice môžu členské štáty vylúčiť:

8

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/18/ES z 31. marca 2004 o koordinácii postupov zadávania verejných zákaziek na práce, verejných zákaziek na dodávku tovaru a verejných zákaziek na služby (Ú. v. EÚ L 134, 2004, s. 114; Mim. vyd. 06/007, s. 132), ktorá s účinnosťou od 31. januára 2006 zrušila a nahradila smernicu Rady 92/50/EHS z 18. júna 1992 o koordinácii postupov verejného obstarávania služieb (Ú. v. EÚ L 209, 1992, s. 1; Mim. vyd. 06/001, s. 322), s výnimkou článku 41 tejto smernice, ako aj smernicu Rady 93/36/EHS zo 14. júna 1993 o koordinácii postupov verejného obstarávania dodania tovaru (Ú. v. EÚ L 199, 1993, s. 1; Mim. vyd. 06/002, s. 110) a smernicu Rady 93/37/EHS zo 14. júna 1993 o koordinácii postupov verejného obstarávania prác (Ú. v. ES L 199, 1993, s. 54; Mim. vyd. 06/002, s. 163), bola samotná s účinnosťou od 18. apríla 2016 zrušená a nahradená smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ z 26. februára 2014 o verejnom obstarávaní a o zrušení smernice 2004/18/ES11 novembre 2011 (Ú. v. EÚ L 94, 2014, s. 65).

9

Článok 1 smernice 2004/18 s názvom „Vymedzenie pojmov“ vo svojich odsekoch 2, 8 a 9 stanovoval:

„2.   

8.   …

Výraz ‚hospodársky subjekt‘ sa rovnako vzťahuje na pojmy zhotoviteľ, dodávateľ a poskytovateľ služieb. Používa sa iba v záujme zjednodušenia.

…

9.   ‚Verejní obstarávatelia‘ sú štátne, regionálne alebo miestne orgány, inštitúcie, ktoré sa spravujú verejným právom, združenia vytvorené jedným alebo niekoľkými takýmito orgánmi alebo jednou alebo viacerými takýmito inštitúciami, ktoré sa spravujú verejným právom.

‚Inštitúcia, ktorá sa spravuje verejným právom‘ je každá inštitúcia:

…“

10

Zoznam činností stanovených v článku 1 ods. 2 písm. b) smernice 2004/18, uvedený v jej prílohe I, uvádzal najmä stavebné práce alebo stavebnoinžinierske práce.

11

Článok 12 smernice 2011/7 vo svojom odseku 1 vyžadoval, aby členské štáty prebrali smernicu najneskôr do 16. marca 2013 a vo svojom odseku 4 im priznal možnosť vylúčiť pri prebratí zmluvy uzavreté pred týmto dátumom.

12

Podľa článku 13 prvého odseku tejto smernice:

„Smernica [2000/35] sa zrušuje s účinnosťou od 16. marca 2013 bez toho, aby boli dotknuté povinnosti členských štátov týkajúce sa lehoty na jej transpozíciu do vnútroštátneho práva a jej uplatňovanie. Naďalej sa však uplatňuje na zmluvy uzavreté pred dátumom, pred ktorým sa táto smernica neuplatňuje podľa článku 12 ods. 4.“

13

Decreto legislativo n. 231 – Attuazione della direttiva 2000/35/CE relativa alla lotta contro i ritardi di pagamento nelle transazioni commerciali (legislatívny dekrét č. 231/2002 o vykonávaní smernice 2000/35/ES o boji proti oneskoreným platbám v obchodných transakciách) z 9. októbra 2002 (GURI č. 249 z 23. októbra 2002, ďalej len „legislatívny dekrét č. 231“) prebral smernicu 2000/35 do talianskeho právneho poriadku.

14

Článok 1 tohto legislatívneho dekrétu stanovuje:

„Ustanovenia tohto dekrétu sa uplatňujú na všetky platby uskutočnené ako odplata za obchodné transakcie.“

15

Článok 2 uvedeného legislatívneho dekrétu s názvom „Vymedzenie pojmov“ vo svojom odseku 1 stanovuje:

„Na účely tohto dekrétu:

16

Článok 11 ods. 1 uvedeného legislatívneho dekrétu stanovuje, že jeho ustanovenia sa neuplatňujú na zmluvy uzavreté pred 8. augustom 2002.

17

Decreto legislativo n. 163 – Codice dei contratti pubblici relativi a lavori, servizi e forniture in attuazione delle direttive 2004/17/CE e 2004/18/CE (legislatívny dekrét č. 163 – zákonník postupov zadávania verejných zákaziek na práce, verejných zákaziek na dodávku tovaru a verejných zákaziek na služby, ktorým sa preberajú smernice 2004/17/ES a 2004/18/ES), z 12. apríla 2006 (riadna príloha GURI č. 100 z 2. mája 2006, ďalej len „legislatívny dekrét č. 163“) definuje vo svojom článku 3 ods. 3 pojmy „zmluvy“ alebo „verejné zákazky“ ako „zákazky alebo koncesie, ktoré sa vzťahujú na nadobudnutie služieb alebo poskytnutie alebo vytvorenie diela alebo prác, ktoré zadali verejní obstarávatelia, obstarávateľské organizácie alebo obstarávateľské subjekty“.

18

Decreto legislativo n. 192 – Modifiche al decreto legislativo 9 ottobre 2002, n. 231, per l’integrale recepimento della direttiva 2011/7/UE relativa alla lotta contro i ritardi di pagamento nelle transazioni commerciali, a norma dell’articolo 10, comma 1, della legge 11 novembre 2011, n. 180 (legislatívny dekrét č. 192, ktorým sa mení legislatívny dekrét č. 231 z 9. októbra 2002 na účely úplného prebratia smernice 2011/7/EÚ o boji proti oneskoreným platbám v obchodných transakciách v súlade s článkom 10 ods. 1 zákona z 11. novembra 2011, č. 180) z 9. novembra 2012 (GURI č. 267 z 15. novembra 2012, ďalej len „legislatívny dekrét č. 192“) prebral do talianskeho právneho poriadku smernicu 2011/7.

19

Legislatívnym dekrétom č. 192 sa v podstate nezmenila definícia pojmu „obchodná transakcia“ tak, ako bola uvedená v článku 2 ods. 1 písm. a) legislatívneho dekrétu č. 231 v jeho pôvodnom znení.

20

Naproti tomu však článok 2 ods. 1 písm. b) legislatívneho dekrétu č. 231 v znení vyplývajúcom z legislatívneho dekrétu č. 192 (ďalej len „zmenený legislatívny dekrét č. 231“) v súčasnosti definuje „orgány verejnej moci“ ako „správne orgány uvedené v článku 3 ods. 25 legislatívneho dekrétu [č. 163] a akýkoľvek iný subjekt, ak vykonáva činnosť, pri ktorej je povinný dodržiavať právnu úpravu stanovenú legislatívnym dekrétom [č. 163]“.

21

V súlade s jeho článkom 3 sa ustanovenia legislatívneho dekrétu č. 192 uplatňujú na transakcie uzavreté od 1. januára 2013.

22

Po tom, čo Európska komisia začala konanie EU PILOT (5216/13/ENTR. 1) proti Talianskej republike, taliansky zákonodarca prijal legge n. 161 – Disposizioni per l’adempimento degli obblighi derivanti dall’appartenenza dell’Italia all’Unione europea – Legge europea 2013–bis. (zákon č. 161 o ustanoveniach na vykonanie povinností vyplývajúcich z toho, že Taliansko je členom Európskej únie – Európsky zákon 2013a) z 30. októbra 2014 (riadny dodatok GURI č. 261 z 10. novembra 2014, ďalej len „zákon č. 161“).

23

Článok 24 ods. 1 tohto zákona stanovuje:

„Článok 2 ods. 1 písm. a) legislatívneho dekrétu [č. 231], nahradený článkom 1 ods. 1 písm. b) legislatívneho dekrétu [č. 192], sa má vykladať v tom zmysle, že uvedené obchodné transakcie zahŕňajú aj zmluvy uvedené v článku 3 ods. 3 legislatívneho dekrétu [č. 163].“

24

Dňa 29. apríla 2010 ASL a Techbau uzavreli zmluvu o zadaní zákazky v hodnote 7487719,49 eura, ktorej predmetom bolo dodanie a vybavenie operačného traktu „na kľúč“ prostredníctvom modulárneho prefabrikovaného systému pre nemocnicu Ospedale Santo Spirito di Casale Monferrato (Nemocnica Ducha Svätého v Casale Monferrato, Taliansko). Zákazka sa týkala šiestich operačných sál s príslušenstvom a komunikačných chodieb, ako aj výkonu všetkých stavebnoinžinierskych prác a dodania potrebných zariadení.

25

Zatiaľ čo súťažné podklady pripojené k zmluve stanovovali 90‑dňovú lehotu na zaplatenie po doručení faktúry, z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že ASL zaplatila s veľkým oneskorením sumu odmeny stanovenú v zmluve, takže Techbau podala na vnútroštátny súd žalobu, ktorou sa domáhala, aby bola ASL zaviazaná zaplatiť jej úroky z omeškania vo výške 197008,65 eura vypočítané v sadzbe stanovenej legislatívnym dekrétom č. 231.

26

ASL spochybňuje existenciu tohto dlhu, pričom tvrdí, že zákazka dotknutá vo veci samej v rozsahu, v akom predstavuje zmluvu o dielo, ktorej predmetom je zhotovenie verejného diela, nespadá pod pojem „obchodná transakcia“ v zmysle článku 2 ods. 1 písm. a) legislatívneho dekrétu č. 231, a teda nepatrí do pôsobnosti tohto legislatívneho dekrétu.

27

V tejto súvislosti sa vnútroštátny súd na základe preskúmania súťažných podkladov pripojených k zmluve, o ktorú ide vo veci samej, domnieva, že ide o zmluvu o dielo, a nie zmluvu o dodávke, keďže záujem verejného obstarávateľa na výstavbe diela prevažuje nad jeho vybavením.

28

Uvádza, že v talianskom práve zmluva o dielo týkajúca sa realizácie diela v rozsahu, v akom ju treba odlíšiť od zmluvy, ktorej predmetom je dodanie tovaru alebo poskytnutie služieb, musí byť vylúčená z pojmu „obchodná transakcia“ v zmysle článku 2 ods. 1 písm. a) legislatívneho dekrétu č. 231, tak ako ho vykladá vnútroštátna judikatúra, a teda nepatrí do pôsobnosti tohto legislatívneho dekrétu. Dôsledky oneskorenej platby v oblasti verejného obstarávania prác teda neupravujú ustanovenia legislatívneho dekrétu č. 231, ale ustanovenia, ktoré sú menej výhodné pre veriteľov, a to ustanovenia legislatívneho dekrétu č. 163 a právnej úpravy prijatej na jeho vykonanie.

29

Vnútroštátny súd má však pochybnosti, pokiaľ ide o tento prístup, keďže má za následok výklad pojmov „dodanie tovaru“ a „poskytovanie služieb“, ktoré sú uvedené v definícii pojmu „obchodná transakcia“ nachádzajúcej sa v článku 2 ods. 1 písm. a) legislatívneho dekrétu č. 231, bez toho, aby zohľadnil význam, ktorý majú tieto pojmy v právnom poriadku Únie.

30

V tomto kontexte vnútroštátny súd poznamenáva, že je pravda, že v súlade s autentickým výkladom vyplývajúcim zo zákona č. 161, pokiaľ ide o článok 2 ods. 1 písm. a) zmeneného legislatívneho dekrétu č. 231, pojem „obchodné transakcie“, ktorý je v ňom uvedený, zahŕňa aj zákazky, ktorých predmetom je realizácia diel alebo prác, ako aj projektovanie a vykonanie verejných stavebných prác a stavebnoinžinierskych prác. Domnieva sa však, že v prípade neexistencie prechodných opatrení stanovených zákonom č. 161 z tohto zákona jasne nevyplýva, že tento autentický výklad by mal viesť k tomu, že by zmluva o dielo týkajúca sa realizácie verejného diela, ktorá bola uzavretá pred nadobudnutím účinnosti legislatívneho dekrétu č. 192, teda pred 1. januárom 2013, patrila pod pojem „obchodná transakcia“ v zmysle článku 2 ods. 1 písm. a) legislatívneho dekrétu č. 231, a teda do jeho pôsobnosti.

31

Za týchto podmienok sa vnútroštátny súd domnieva, že na účely rozhodnutia sporu vo veci samej treba zistiť, či sa pojem „obchodná transakcia“ uvedený v článku 2 bode 1 prvom odseku smernice 2000/35, ktorý bol prebratý článkom 2 ods. 1 písm. a) legislatívneho dekrétu č. 231 do talianskeho práva, vzťahuje na zmluvu, o akú ide vo veci samej.

32

Za týchto okolností Tribunale ordinario di Torino (súd v Turíne, Taliansko) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru túto prejudiciálnu otázku:

„Bráni článok 2 bod 1 smernice [2000/35] vnútroštátnej právnej úprave, akou je článok 2 ods. 1 písm. a) legislatívneho dekrétu [č. 231], ktorý vylučuje z pojmu ‚obchodná transakcia‘ – chápaná ako zmluvy, ‚ktoré výlučne alebo v zásade vedú k dodávke tovaru alebo k poskytnutiu služieb za odplatu‘ – a teda zo svojej pôsobnosti – zmluvu o dielo, ktorej predmetom je zhotovenie diela (contratto d’appalto d’opera) bez ohľadu na to, či ide o verejné obstarávanie, alebo súkromné výberové konanie, a konkrétne verejnú zákazku na práce v zmysle smernice [2004/18]?“

33

Položenú otázku treba chápať tak, že jej cieľom je v podstate určiť, či sa má článok 2 bod 1 prvý odsek smernice 2000/35 vykladať v tom zmysle, že verejná zákazka na práce predstavuje obchodnú transakciu v zmysle tohto ustanovenia, a teda patrí do vecnej pôsobnosti uvedenej smernice.

34

V tejto súvislosti treba na úvod uviesť, že Talianska republika využila možnosť, ktorú členským štátom priznáva článok 12 ods. 4 smernice 2011/7, a to vylúčiť pri prebratí tejto smernice zmluvy uzatvorené pred 16. marcom 2013. Ako totiž vyplýva z bodu 21 tohto rozsudku, v súlade s jeho článkom 3 bol legislatívny dekrét č. 192, ktorý prebral uvedenú smernicu do talianskeho právneho poriadku, vyhlásený za uplatniteľný na transakcie uzavreté od 1. januára 2013.

35

Keďže v prejednávanej veci bola zmluva, o ktorú ide vo veci samej, uzavretá 29. apríla 2010, patrí do pôsobnosti ratione temporis smernice 2000/35, ktorá sa podľa článku 13 smernice 2011/7, s výnimkou prípadu uvedeného v článku 6 ods. 3 písm. b) smernice 2000/35, naďalej uplatňuje na zmluvy uzavreté pred 16. marcom 2013.

36

Okrem toho treba spresniť, že skutkové okolnosti vo veci samej sa týkajú oneskoreného plnenia, zo strany ASL, platobnej povinnosti stanovenej v zmluve o dielo uzavretej so spoločnosťou Techbau, ktorej predmetom bolo zhotovenie verejného diela. Z rozhodnutia vnútroštátneho súdu vyplýva, že na túto odplatnú zmluvu, na účely uzavretia ktorej ASL konala ako verejný obstarávateľ a Techbau ako úspešný uchádzač, a teda ako hospodársky subjekt, sa vzťahuje pojem „verejné zákazky“ a konkrétnejšie pojem „verejné zákazky na práce“ uvedený v smernici 2004/18. Článok 1 ods. 2 písm. a) a b) tejto smernice definuje tieto pojmy ako „zmluvy s peňažným plnením, uzavreté písomne medzi jedným alebo viacerými hospodárskymi subjektmi a jedným alebo viacerými verejnými obstarávateľmi, ktorých predmetom je vykonanie prác, dodávka výrobkov alebo poskytnutie služieb v zmysle tejto smernice“ a „verejné zákazky, ktorých predmetom je buď vykonanie prác, alebo vypracovanie projektovej dokumentácie a vykonanie prác súvisiacich s jednou z činností v zmysle prílohy I, alebo dielo, alebo realizácia diela akýmkoľvek spôsobom zodpovedajúcim požiadavkám špecifikovaným verejným obstarávateľom“.

37

Pokiaľ ide o pojem „obchodná transakcia“ v zmysle smernice 2000/35, článok 2 bod 1 prvý odsek tejto smernice ho definuje ako „transakcie medzi podnikmi, alebo medzi podnikmi a orgánmi verejnej správy, ktoré vedú k dodávke tovaru alebo k poskytnutiu služieb za odplatu“ bez toho, aby výslovne uvádzal verejné zákazky na práce a všeobecnejšie zhotovenie diel alebo prác, a bez toho, aby definoval pojmy „dodávka tovarov“ alebo „poskytnutie služieb“, ktoré sú tam uvedené [pozri analogicky, pokiaľ ide o výklad článku 2 bod 1 smernice 2011/7, rozsudok z 9. júla 2020, RL (Smernica o boji proti oneskoreným platbám), C‑199/19, EU:C:2020:548, point 27].

38

Keďže článok 2 bod 1 prvý odsek smernice 2000/35 navyše neobsahuje žiadny výslovný odkaz na právo členských štátov s cieľom určiť jeho zmysel a rozsah pôsobnosti, toto ustanovenie si v zásade vyžaduje autonómny a jednotný výklad v celej Únii. Takýto výklad treba hľadať tak, že sa zohľadní súčasne znenie uvedeného ustanovenia, kontext, do ktorého patrí, a ciele, ktoré sleduje [pozri analogicky rozsudok z 9. júla 2020, RL (Smernica o boji proti oneskoreným platbám), C‑199/19, EU:C:2020:548, bod 27], ako aj prípadne jeho genézu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 10. decembra 2018, Wightman a i., C‑621/18, EU:C:2018:999, bod 47).

39

Pokiaľ ide po prvé o znenie článku 2 bodu 1 prvého odseku smernice 2000/35, toto ustanovenie uvádza dve podmienky na to, aby transakcia patrila pod pojem „obchodná transakcia“, ktorý je v ňom uvedený. Po prvé musí byť uskutočnená buď medzi podnikmi, alebo medzi podnikmi a orgánmi verejnej moci a po druhé musí viesť k dodávke tovaru alebo k poskytnutiu služieb za odplatu [pozri analogicky rozsudok z 9. júla 2020, RL (Smernica o boji proti oneskoreným platbám), C‑199/19, EU:C:2020:548, point 24].

40

Pokiaľ ide o prvú podmienku, ktorej výklad na vnútroštátnom súde nevyvoláva pochybnosti, stačí pripomenúť, že pojem „verejný orgán“ je definovaný v článku 2 bode 1 druhom odseku smernice 2000/35 tak, že znamená „akéhokoľvek obstarávateľa alebo subjekt podľa definície v smerniciach o verejnom obstarávaní“, zatiaľ čo pojem „podnik“ je definovaný v článku 2 bode 1 treťom odseku tejto smernice tak, že znamená „akúkoľvek organizáciu konajúcu v rámci nezávislej hospodárskej alebo odbornej činnosti, a to aj vtedy, ak je táto činnosť vykonávaná len jednou osobou“.

41

Pokiaľ ide o druhú podmienku uvedenú v bode 39 tohto rozsudku, podľa ktorej predmetná transakcia musí „viesť k dodávke tovaru alebo k poskytnutiu služieb za odplatu“, treba uviesť, že smernica 2000/35 sa v súlade s jej článkom 1 v spojení s jej odôvodneniami 13 a 22 uplatňuje na všetky platby uskutočnené ako odplata za obchodné transakcie vrátane platieb medzi podnikmi a orgánmi verejnej moci, s výnimkou transakcií uskutočnených so spotrebiteľmi a iných druhov platieb uvedených v článku 6 ods. 3 tejto smernice. Keďže sa však transakcie týkajúce sa verejných zákaziek na práce nenachádzajú medzi oblasťami zahrnutými v tomto ustanovení, nemôžu byť vyňaté z vecnej pôsobnosti uvedenej smernice.

42

V tomto kontexte Súdny dvor už spresnil, že článok 1 smernice 2000/35 v spojení s jej článkom 2 bodom 1 prvým odsekom definuje pôsobnosť uvedenej smernice veľmi široko (pozri v tomto zmysle rozsudok z 28. novembra 2019, KROL,C‑722/18, EU:C:2019:1028, body 31 a 32).

43

Za týchto podmienok verejná zákazka na práce v zmysle článku 1 ods. 2 písm. b) smernice 2004/18 nemôže byť vylúčená z pôsobnosti smernice 2000/35, tak ako ju vymedzuje jej článok 2 bod 1 prvý odsek.

44

Okrem toho použitie pojmov „ktoré vedú k“ v tomto poslednom uvedenom ustanovení na účely opísania vzťahu, ktorý musí existovať medzi „transakciou“ na jednej strane a „dodávkou tovaru“ alebo „poskytnutím služieb“ na druhej strane, preukazuje, že transakcia, ktorej predmetom nie je dodanie tovaru alebo poskytovanie služieb, môže napriek tomu spadať pod pojem „obchodná transakcia“ v zmysle tohto ustanovenia, ak takáto transakcia skutočne vedie k takémuto dodaniu tovaru alebo poskytnutiu služby.

45

Konkrétne, hoci cieľom verejnej zákazky na práce je zhotovenie diela alebo prác, nič to nemení na tom, že záväzky prijaté hospodárskym subjektom voči verejnému obstarávateľovi v rámci tejto zmluvy sa môžu, ako v prejednávanej veci, konkretizovať poskytnutím služieb, ako je vypracovanie projektu definovaného výzvou na predloženie ponuky alebo splnenie administratívnych formalít, alebo dodaním tovaru, akým je dodanie materiálov, s cieľom realizácie diela, o ktoré ide vo veci samej.

46

Samotné znenie článku 2 bodu 1 prvého odseku smernice 2000/35 teda svedčí v prospech výkladu tohto ustanovenia v tom zmysle, že verejná zákazka na práce môže spadať pod pojem „obchodná transakcia“ v zmysle uvedeného ustanovenia.

47

Po druhé kontext, do ktorého toto ustanovenie patrí, potvrdzuje takýto výklad. V tejto súvislosti treba uviesť, že pojem „verejné orgány“, ktorý je tam uvedený, znamená podľa článku 2 bodu 1 druhého odseku smernice 2000/35 „akéhokoľvek obstarávateľa alebo subjekt podľa definície v smerniciach o verejnom obstarávaní“.

48

Výslovný odkaz na zodpovedajúci pojem „verejní obstarávatelia“, ktorý sa nachádza najmä v článku 1 ods. 9 smernice 2004/18, by bol pritom zbavený potrebného účinku, ak by sa na verejné zákazky na práce uzavreté týmito orgánmi, na ktoré sa vzťahujú pravidlá a postupy stanovené týmito smernicami, nevzťahoval pojem „obchodná transakcia“ v zmysle článku 2 bodu 1 prvého odseku smernice 2000/35 a v dôsledku toho by sa na ne nevzťahovala vecná pôsobnosť tejto smernice.

49

Okrem toho, hoci smernica 2004/18 rozlišuje v závislosti od predmetu zákazky medzi verejnými zákazkami na práce, na dodávku tovaru a zákazkami na služby, nezdá sa, že by smernica 2000/35 vzhľadom na neexistenciu akéhokoľvek údaju v tomto zmysle, bola založená na takomto rozlišovaní, čo by malo za následok vylúčenie verejných zákaziek na práce z pojmov „dodávka tovaru“ a „poskytnutie služieb“ uvedených v článku 2 bode 1 prvom odseku tejto smernice.

50

Okrem toho, keďže smernica 2000/35 prijatá na základe článku 95 ES (teraz článok 114 ZFEÚ) patrí do rámca aproximácie právnych predpisov členských štátov, ktorých cieľom je vytvorenie a fungovanie vnútorného trhu, možno na účely jej výkladu zohľadniť pojmy „tovar“ a „služby“ v zmysle ustanovení Zmluvy o FEÚ, ktoré upravujú voľný pohyb tovaru a služieb, ako aj judikatúru Súdneho dvora, ktorá vykladá tieto základné slobody [pozri analogicky rozsudok z 9. júla 2020, RL (Smernica o boji proti oneskoreným platbám), C‑199/19, EU:C:2020:548, bod 30].

51

Z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že „tovarom“ v zmysle článku 28 ods. 1 ZFEÚ treba rozumieť výrobky, ktoré sú oceniteľné v peniazoch a ktoré ako také môžu byť predmetom obchodných transakcií (rozsudok z 23. januára 2018, Buhagiar a i., C‑267/16, EU:C:2018:26, bod 67). Pokiaľ ide o pojem „služby“, článok 57 ZFEÚ ho vo svojom prvom odseku definuje ako plnenia, ktoré sa bežne poskytujú za odplatu, pokiaľ ich neupravujú ustanovenia o voľnom pohybe tovaru, kapitálu a osôb, a vo svojom druhom odseku demonštratívne vymenúva určité činnosti, ktoré spadajú pod tento pojem, medzi ktoré patria aj činnosti obchodnej povahy.

52

Vzhľadom na definície Zmluvy o FEÚ v oblasti základných slobôd uvedené v predchádzajúcom bode a s tým súvisiacu judikatúru je teda nepochybné, že zmluva o dielo, ktorej predmetom je zhotovenie diela alebo prác vo všeobecnosti, a najmä verejná zákazka na práce, zahŕňajú dodanie „tovaru“ alebo poskytnutie „služieb“ v zmysle článkov 28 a 57 ZFEÚ. Z tohto hľadiska môže verejná zákazka na práce viesť k dodávke tovaru alebo k poskytnutiu služieb v zmysle článku 2 bodu 1 prvého odseku smernice 2000/35.

53

Pokiaľ ide po tretie o účel smernice 2000/35, treba pripomenúť, že táto smernica, ako sa uvádza v jej odôvodneniach 9, 10 a 20, má za cieľ harmonizovať dôsledky omeškania s platbou tak, aby mali odstrašujúci účinok, a teda obchodné transakcie na celom vnútornom trhu neboli narúšané (pozri v tomto zmysle rozsudok z 28. novembra 2019, KROL, C‑722/18, EU:C:2019:1028, bod 35).

54

Vylúčenie nezanedbateľnej časti obchodných transakcií, teda transakcií súvisiacich s verejným obstarávaním prác, z uplatnenia mechanizmov boja proti oneskoreným platbám stanovených v smernici 2000/35 by na jednej strane bolo v rozpore s cieľom tejto smernice uvedeným v jej odôvodnení 22, podľa ktorého uvedená smernica musí upravovať všetky obchodné transakcie vykonávané medzi súkromnými alebo verejnoprávnymi podnikmi alebo medzi podnikmi a orgánmi verejnej moci. Na druhej strane by takéto vylúčenie malo nevyhnutne za následok obmedzenie potrebného účinku uvedených mechanizmov, a to aj vo vzťahu k transakciám, ktoré by mohli zahŕňať subjekty pochádzajúce z rôznych členských štátov.

55

Platí to o to viac, že ako zdôraznila Komisia vo svojich písomných pripomienkach, oneskorenie platieb môže v oblasti verejných zákaziek na práce spôsobiť oveľa väčšie problémy ako v iných oblastiach z dôvodu ekonomických nákladov a rizík, ktoré tieto zákazky prinášajú hospodárskym subjektom.

56

Pokiaľ ide po štvrté o genézu smernice 2000/35, treba uviesť, že v dôvodovej správe k návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o boji proti oneskoreným platbám v obchodných transakciách z 25. marca 1998 [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES C 168, 1998, s. 13), z ktorej vychádza táto smernica, Komisia na jednej strane poukázala na zmluvnú nerovnováhu, ktorá existuje medzi veľkým počtom podnikov a orgánmi verejnej moci, a to najmä v niektorých odvetviach, ako je napríklad výstavba, v dôsledku ktorej môžu byť platobné podmienky uložené týmto podnikom bez toho, aby mali naozaj možnosť o nich rokovať, a na druhej strane na potrebu regulovať dôsledky oneskorenia platieb v odvetví verejnej výstavby.

57

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené úvahy treba odpovedať na položenú otázku tak, že článok 2 bod 1 prvý odsek smernice 2000/35 sa má vykladať v tom zmysle, že verejná zákazka na práce predstavuje obchodnú transakciu, ktorá vedie k dodávke tovaru alebo k poskytnutiu služieb v zmysle tohto ustanovenia, a teda patrí do vecnej pôsobnosti tejto smernice.

58

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (deviata komora) rozhodol takto:

Článok 2 bod 1 prvý odsek smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/35/ES z 29. júna 2000 o boji proti oneskoreným platbám v obchodných transakciách sa má vykladať v tom zmysle, že verejná zákazka na práce predstavuje obchodnú transakciu, ktorá vedie k dodávke tovaru alebo k poskytnutiu služieb v zmysle tohto ustanovenia, a teda patrí do vecnej pôsobnosti tejto smernice.