–

M. Leitner, v zastúpení: M. Riedl a V. Treber‑Müller, Rechtsanwälte,

–

rakúska vláda, v zastúpení: G. Hesse a J. Schmoll, splnomocnení zástupcovia,

–

Európska komisia, v zastúpení: B.‑R. Killmann a D. Martin, splnomocnení zástupcovia,

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článkov 21 a 47 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta“), ako aj článkov 1, 2, 6, 9, 16 a 17 smernice Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní (Ú. v. ES L 303, 2000, s. 16; Mim. vyd. 05/004, s. 79).

2

Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi pánom Martinom Leitnerom a Landespolizeidirektion Tirol (regionálne riaditeľstvo polície Tirolska, Rakúsko) týkajúceho sa služobného postupu a zaradenia v rámci odmeňovania žalobcu vo veci samej.

3

Podľa článku 1 smernice 2000/78 „účelom tejto smernice je ustanovenie všeobecného rámca pre boj proti diskriminácii v zamestnaní a povolaní na základe náboženstva alebo viery, zdravotného postihnutia, veku alebo sexuálnej orientácie, s cieľom zaviesť v členských štátoch uplatňovanie zásady rovnakého zaobchádzania“.

4

Článok 2 tejto smernice stanovuje:

„1.   Na účely tejto smernice sa pod pojmom ‚zásada rovnakého zaobchádzania‘ rozumie, že nemá existovať žiadna priama alebo nepriama diskriminácia založená na ktoromkoľvek z dôvodov uvedených v článku 1.

2.   Na účely odseku 1:

…“

5

Článok 6 uvedenej smernice stanovuje:

„1.   Bez ohľadu na článok 2 ods. 2 členské štáty môžu stanoviť, že rozdiely v zaobchádzaní z dôvodu veku nie sú diskrimináciou, ak v kontexte vnútroštátnych právnych predpisov sú objektívne a primerane odôvodnené oprávneným cieľom, vrátane zákonnej politiky zamestnanosti, trhu práce a cieľov odbornej prípravy, a ak prostriedky na dosiahnutie tohto cieľa sú primerané a nevyhnutné.

Takéto rozdiely v zaobchádzaní môžu okrem iného zahrňovať:

2.   Bez ohľadu na článok 2 ods. 2, členské štáty môžu určiť, že v zamestnaneckých systémoch sociálneho zabezpečenia stanovenie veku pre možnosť alebo nárok na odchod do starobného alebo invalidného dôchodku vrátane stanovenia odlišných vekových hraníc v uvedených systémoch pre zamestnancov alebo skupiny alebo kategórie zamestnancov a využitie vekového kritéria v kontexte takýchto systémov v poistných matematických výpočtoch nie je diskrimináciou na základe veku za predpokladu, že dôsledkom tohto nebude diskriminácia na základe pohlavia.“

6

Článok 9 tej istej smernice znie takto:

„1.   Členské štáty zabezpečia, aby súdne a/alebo správne konania vymáhania povinností podľa tejto smernice, keď to považujú za vhodné aj vrátane zmierovacieho konania, boli dostupné pre všetky osoby, ktoré sa cítia poškodené z dôvodu opomenutia uplatnenia zásady rovnakého zaobchádzania, a to aj keď sa už skončil vzťah, v ktorom sa napadnutá diskriminácia vyskytla.

2.   Členské štáty zabezpečia, aby sa združenia, organizácie alebo iné právnické osoby, ktoré podľa kritérií stanovených vnútroštátnymi predpismi majú oprávnený záujem na dodržovaní ustanovení tejto smernice, mohli so súhlasom poškodenej osoby angažovať buď v jej mene, alebo na jej podporu v každom súdnom alebo správnom konaní určenom na vynútenie záväzkov podľa tejto smernice.

3.   Odseky 1 a 2 nemajú žiadny vplyv na vnútroštátne pravidlá vzťahujúce sa na lehoty podaní, ktoré sa týkajú zásady rovnakého zaobchádzania.“

7

Podľa článku 16 smernice 2000/78:

„Členské štáty prijmú potrebné opatrenia, aby zabezpečili:

8

Článok 17 tejto smernice stanovuje:

„Členské štáty ustanovia pravidlá ukladania sankcií za porušenie vnútroštátnych ustanovení prijatých podľa tejto smernice a vykonajú všetky opatrenia potrebné na ich uplatňovanie. Sankcie, ktorých súčasťou môže byť náhrada za ujmu pre obeť, musia byť účinné, primerané a odstrašujúce. Členské štáty oznámia tieto ustanovenia Komisii najneskôr do 2. decembra 2003 a bezodkladne všetky neskoršie zmeny a doplnky, ktoré majú na ne vplyv.“

9

Vnútroštátny súd uvádza, že vnútroštátne právne predpisy v oblasti odmeňovania a služobného postupu úradníkov štátu boli z dôvodu rozporu niektorých ustanovení s právom Únie opakovane zmenené. Nový systém odmeňovania a služobného postupu týchto zamestnancov vyplývajúci z legislatívnych zmien prijatých v rokoch 2015 a 2016 mal za cieľ ukončiť najmä diskrimináciu na základe veku, ktorá vyplývala zo systému odmeňovania a služobného postupu, ktorý platil v minulosti.

10

§ 8 Gehaltsgesetz 1956 (zákon o platoch z roku 1956, BGBl. 54/1956) v znení spolkového zákona z 30. augusta 2010 (BGBl. I, 82/2010) (ďalej len „zákon o odmeňovaní úradníkov“) vo svojom odseku 1 stanovoval:

„Služobný postup sa určuje na základe referenčného dátumu. Ak toto ustanovenie nestanovuje inak, obdobie potrebné na postup do druhého platového stupňa každej kategórie zamestnania je päť rokov a dva roky v prípade iných platových stupňov.“

11

§ 12 zákona o odmeňovaní úradníkov stanovoval:

„S výhradou obmedzení uvedených v odsekoch 4 až 8 sa referenčný dátum, ktorý treba zohľadniť na účely postupu do vyššieho platového stupňa, vypočíta spätne odo dňa zamestnania na základe období nasledujúcich po 30. júni roku, počas ktorého bolo ukončených alebo malo byť ukončených deväť rokov školskej dochádzky po nástupe na prvý stupeň školskej dochádzky:

12

S cieľom odstrániť diskrimináciu na základe veku, ktorá bola konštatovaná v rozsudkoch Súdneho dvora z 18. júna 2009, Hütter (C‑88/08, EU:C:2009:381), a z 11. novembra 2014, Schmitzer (C‑530/13, EU:C:2014:2359), bol zákon o odmeňovaní úradníkov zmenený so spätnou účinnosťou prostredníctvom Bundesbesoldungsreform 2015 (spolkový zákon o reforme platov z roku 2015, BGBl. I, 32/2015) a Besoldungsrechtsanpassungsgesetz, (zákon o reforme platov z roku 2016, BGBl. I, 104/2016) (ďalej len „novelizovaný zákon o odmeňovaní úradníkov“).

13

Pod názvom „Zaradenie do platových stupňov a služobný postup“ § 8 novelizovaného zákona o odmeňovaní úradníkov vo svojom odseku 1 stanovuje:

„… Následné zaradenie do platových stupňov a služobný postup sú určené v závislosti od počtu odpracovaných rokov v rámci odmeňovania.“

14

Podľa § 12 novelizovaného zákona o odmeňovaní úradníkov s názvom „Počet odpracovaných rokov v rámci odmeňovania“:

„1.   Počet odpracovaných rokov v rámci odmeňovania zahŕňa obdobia činnosti v služobnom pomere relevantné na účely služobného postupu, ako aj započítateľné obdobia pred nástupom do služobného pomeru.

2.   Ako obdobia pred nástupom do služobného pomeru sa na účely stanovenia obdobia predchádzajúcej činnosti v rámci odmeňovania započítajú obdobia:

3.   Okrem období uvedených v odseku 2 sú ako obdobia predchádzajúcej činnosti započítateľné obdobia výkonu príslušnej pracovnej činnosti alebo príslušnej praxe na správnom orgáne, a to v celkovom rozsahu najviac desať rokov. …“

15

§ 169c novelizovaného zákona o odmeňovaní úradníkov, ktorý sa týka preradenia úradníkov vykonávajúcich službu do nového systému odmeňovania a služobného postupu, stanovuje:

„1.   Všetci úradníci spadajúci do kategórií odmeňovania a zamestnania uvedených v §169d, ktorí sú v služobnom pomere k 11. februáru 2015, budú v súlade s týmito ustanoveniami a len na základe ich predchádzajúceho platu preradení do nového systému odmeňovania vytvoreného týmto spolkovým zákonom. V prvej fáze sa úradníci klasifikujú v dôsledku ich predchádzajúcej mzdy do stupňa nového systému odmeňovania, v ktorom sa zachováva predchádzajúca mzda. …

2.   Presun úradníka do nového systému odmeňovania sa uskutoční na základe paušálneho stanovenia počtu ním odpracovaných rokov v rámci odmeňovania. Na účely tohto paušálneho stanovenia je rozhodujúca prevodová suma. Prevodová suma je plat v plnej výške bez akýchkoľvek výnimočných zvýšení, ktorý bol základom pre výpočet mesačného platu príslušného úradníka za február 2015 (mesiac presunu). …

2a.   Prevodová suma, ktorú treba použiť, je suma platového stupňa, ktorý bol skutočne rozhodujúci pre plat vyplatený za mesiac presunu (zaradenie v súlade s výplatnou listinou). Posúdenie oprávnenosti platov čo do dôvodu, ako aj výšky sa pri tom nevykoná. Následná oprava vyplatených platov sa má zohľadniť pri stanovovaní prevodovej sumy len do tej miery, pokiaľ

2b.   V prípade, ak je skutočné zaradenie podľa výplatnej pásky so zreteľom na sumu nižšie ako zaradenie chránené zákonom a ak z dôvodu existencie dočasného zaradenia nemožno postupovať podľa § 169d ods. 5, sa na žiadosť úradníka použije na výpočet prevodovej sumy zákonom garantované zaradenie. Zákonom garantovaným zaradením je zaradenie zodpovedajúce platovému stupňu k referenčnému dátumu. Referenčným dátumom je deň, ktorý vyplýva zo zohľadnenia nižšie uvedených období, s časovým posunom pred prvý deň mesiaca prevodu. Uprednostňujú sa:

2c.   Odseky 2a a 2b preberajú v oblasti postavenia spolkových zamestnancov a zamestnancov Länder v oblasti vzdelávania do rakúskeho práva články 2 a 6 [smernice 2000/78], ako boli vyložené rozsudkom Súdneho dvora Európskej únie z 19. júna 2014, Specht a i. (C‑501/12 až C‑506/12, C‑540/12 a C‑541/12, EU:C:2014:2005). Spôsoby presunu úradníkov vymenovaných pred nadobudnutím účinnosti spolkovej reformy odmeňovania z roku 2015 teda boli určené v rámci nového režimu odmeňovania a stanovujú, že na jednej strane je platový stupeň, do ktorého sú odteraz zaradení, určený výlučne na základe platového stupňa nadobudnutého v pôvodnom režime odmeňovania, hoci tento režim spočíval na diskriminácii na základe veku úradníka a že, na druhej strane, neskorší postup do vyššieho platového stupňa sa odteraz vypočíta výlučne na základe pracovných skúseností získaných od nadobudnutia účinnosti reformy odmeňovania z roku 2015.

3.   Počet odpracovaných rokov v rámci odmeňovania prevádzaného úradníka sa stanoví na základe obdobia, ktoré je potrebné pre postup z prvého platového stupňa (začiatok prvého dňa) do toho platového stupňa tej istej zamestnaneckej triedy, v ktorej je v znení účinnom k 12. februáru 2015 uvedená najbližšia nižšia suma k prevodovej sume. V prípade, že prevodová suma predstavuje najnižšiu sumu z platového stupňa v rovnakej kategórii zamestnania, ponechá sa tento platový stupeň. Všetky porovnávané sumy sa zaokrúhľujú na celé eurá.

4.   Počet odpracovaných rokov na účely odmeňovania stanovený v odseku 3 sa predlžuje o obdobie, ktoré uplynulo od posledného postupu do vyššej platovej triedy a uplynutím mesiaca, v ktorom sa uskutočnil prevod, pokiaľ je toto obdobie uplatniteľné pre postup.

…

6.   … Ak je nová mzda úradníka nižšia ako prevodová suma, vypláca sa mu vo výške tohto rozdielu doplatok na zachovanie práv zohľadnený na účely výpočtu starobného dôchodku ako doplňujúci doplatok…, a to až dovtedy, kým mzda v novom zaradení do pracovného stupňa nepresiahne prevodovú sumu. Porovnanie súm zahŕňa prípadné doplatky za počet odpracovaných rokov alebo mimoriadny služobný postup.

…

9.   Na účely ochrany očakávaní týkajúcich sa budúceho služobného postupu, mimoriadneho služobného postupu alebo doplatku za počet odpracovaných rokov v pôvodnom režime odmeňovania ako doplňujúci doplatok patrí úradníkovi doplatok na zachovanie práv zohľadnený na účely výpočtu starobného dôchodku, a to od postupu do prechodného platového stupňa…

…“

16

Podľa § 175 ods. 79 bodu 3 novelizovaného zákona o odmeňovaní úradníkov § 8 a 12 tohto zákona vrátane ich nadpisov nadobúdajú účinnosť v znení spolkového zákona o reforme platov z roku 2015 uverejneného v BGBl. I, 32/2015 „1. februára 1956; žiadne zo znení týchto ustanovení zverejnených pred 11. februárom 2015 už nemožno použiť na prebiehajúce alebo budúce konania.“

17

Pán Leitner, narodený v roku 1968, spadá ako príslušník polície pod služobný poriadok úradníkov rakúskej administratívy. Až do februára 2015 jeho odmenu upravoval starý systém odmeňovania a služobného postupu. Následne bol nanovo zaradený podľa nového systému odmeňovania a služobného postupu, ktorý zaviedol novelizovaný zákon o odmeňovaní úradníkov.

18

Dňa 27. januára 2015 pán Leitner požiadal regionálne riaditeľstvo polície Tirolska, aby bol referenčný dátum na účely jeho zaradenia znovu vypočítaný s cieľom zohľadniť prax, ktorú získal pred dovŕšením veku 18 rokov. Takisto požiadal o doplatenie odmien, na ktoré mal nárok.

19

Dňa 30. apríla 2015 bola žiadosť pána Leitnera zamietnutá ako neprípustná z dôvodu, že ustanovenia vzťahujúce sa na referenčný dátum na účely služobného postupu sa už neuplatňujú.

20

Pán Leitner podal proti tomuto rozhodnutiu žalobu na Bundesverwaltungsgericht (Spolkový správny súd, Rakúsko). Dňa 7. novembra 2016 tento súd zrušil rozhodnutie regionálneho riaditeľstva polície Tirolska a vyzval ho, aby vydalo meritórne rozhodnutie vo veci žiadosti pána Leitnera.

21

Dňa 9. januára 2017 to regionálne riaditeľstvo polície Tirolska odmietlo z dôvodu, že pán Leitner nemôže odvodzovať práva zo starého systému odmeňovania a služobného postupu, keďže tento systém sa neuplatňuje už od rektroaktívneho nadobudnutia účinnosti spolkového zákona o reforme platov z roku 2015, ku ktorému došlo prostredníctvom novelizovaného zákona o odmeňovaní úradníkov.

22

Dňa 8. februára 2017 pán Leitner podal proti tomuto rozhodnutiu žalobu na Bundesverwaltungsgericht (Spolkový správny súd).

23

Tento súd sa pýta, či legislatívna zmena, akou je zmena vyplývajúca z novelizovaného zákona o odmeňovaní úradníkov, skutočne ukončila akúkoľvek diskrimináciu na základe veku, ktorá existovala predtým.

24

Uvedený súd tvrdí, že vzhľadom na to, že nové zaradenie úradníkov v služobnom pomere sa vykonalo na základe odmeňovania vypočítaného v súlade s pravidlami starého systému odmeňovania a služobného postupu, kategória úradníkov, ktorých obdobia činnosti pred dovŕšením veku 18 rokov sa nezohľadňujú na účely výpočtu počtu ich odpracovaných rokov, je v nevýhodnejšom postavení než skupina úradníkov, ktorých obdobia činnosti porovnateľnej dĺžky boli dosiahnuté po dovŕšení tohto veku.

25

Tento istý súd poznamenáva, že na účely výpočtu služobného postupu novozaradených úradníkov nemožno zohľadniť obdobia činnosti, ktoré boli dosiahnuté pred dovŕšením veku 18 rokov. Presun úradníka do nového systému odmeňovania a v dôsledku toho určenie jeho pozície v tomto novom systéme sa uskutočňuje na základe stanovenia počtu jeho odpracovaných rokov v rámci odmeňovania. Na účely stanovenia týchto odpracovaných rokov je potrebné použiť prevodovú sumu, teda sumu poslednej mzdy úradníka podľa starého systému odmeňovania a služobného postupu. Keďže preskúmanie správnosti odmien, ktoré boli vyplatené, je vylúčené, možná je len oprava jednoduchých chýb pri zadávaní údajov použitých na účely nového zaradenia v rámci preskúmania výpočtu prevodovej sumy. Prevodovú sumu teda nemožno považovať za nediskriminačnú odmenu, na ktorú vznikol nárok podľa starého systému odmeňovania a služobného postupu.

26

Pokiaľ ide o odôvodnenie priameho rozdielneho zaobchádzania, vnútroštátny súd poznamenáva, že tvrdenie založené na zvýšení finančných nárokov a prípadných administratívnych ťažkostiach v zásade nemôže odôvodňovať neplnenie povinností vyplývajúcich zo zákazu diskriminácie na základe veku.

27

Vnútroštátny súd dodáva, že Spolková krajina Tirolsko, v ktorej predtým existovala diskriminačná právna úprava na základe veku, ktorá je porovnateľná s právnou úpravou vo veci samej, uskutočnila v nadväznosti na rozsudok z 11. novembra 2014, Schmitzer (C‑530/13, EU:C:2014:2359), nový výpočet referenčných dátumov všetkých úradníkov, ktorí už boli v služobnom pomere, a tým odstránila diskrimináciu na základe veku.

28

Za týchto podmienok Bundesverwaltungsgericht (Spolkový správny súd) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru nasledujúce prejudiciálne otázky:

29

Svojou prvou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa majú články 1, 2 a 6 smernice 2000/78 v spojení s článkom 21 Charty vykladať v tom zmysle, že bránia takej vnútroštátnej právnej úprave, o akú ide vo veci samej, ktorá nadobúda účinnosť retroaktívne a ktorá s cieľom odstrániť diskrimináciu na základe veku stanovuje presun úradníkov v služobnom pomere do nového systému odmeňovania a služobného postupu, v rámci ktorého sa prvé zaradenie týchto úradníkov určuje v závislosti od ich poslednej odmeny prijatej podľa staršieho systému.

30

Po prvé je potrebné preskúmať, či daná vnútroštátna právna úprava zakladá rozdielne zaobchádzanie v zmysle článku 2 ods. 1 smernice 2000/78.

31

V tomto ohľade je potrebné pripomenúť, že podľa tohto ustanovenia sa pod pojmom „zásada rovnakého zaobchádzania“ rozumie, že nemá existovať žiadna priama alebo nepriama diskriminácia založená na ktoromkoľvek z dôvodov uvedených v článku 1 tejto smernice. Článok 2 ods. 2 písm. a) tejto smernice spresňuje, že na účely jej odseku 1 o priamu diskrimináciu ide, ak sa z niektorého z dôvodov uvedených v článku 1 uvedenej smernice zaobchádza s jednou osobou nepriaznivejšie ako sa v porovnateľnej situácii zaobchádza s inou osobou.

32

Vo veci samej do skupín relevantných osôb na účely tohto porovnania patria na jednej strane úradníci v služobnom pomere v čase presunu, ktorí získali odbornú prax aspoň sčasti pred dovŕšením veku 18 rokov (ďalej len „úradníci znevýhodnení starým systémom“), a na druhej strane úradníci, ktorí získali prax rovnakej povahy a porovnateľnej dĺžky po dovŕšení tohto veku (ďalej len „úradníci zvýhodnení starým systémom“).

33

Zo spisu, ktorý má k dispozícii Súdny dvor, vyplýva, že rakúsky zákonodarca prijatím § 169c novelizovaného zákona o odmeňovaní úradníkov zaviedol mechanizmus nového zaradenia v závislosti od „prevodovej sumy“ vypočítanej podľa pravidiel staršieho systému. Konkrétnejšie sa táto „prevodová suma“, ktorá je podľa § 169c ods. 2 tohto zákona rozhodujúca pre stanovenie celkového počtu odpracovaných rokov úradníkov presunutých v rámci odmeňovania, vypočítava na základe odmeny vyplácanej týmto úradníkom v mesiaci, ktorý predchádza ich presunu do nového systému.

34

Vo svojom rozsudku z 11. novembra 2014, Schmitzer (C‑530/13, EU:C:2014:2359), Súdny dvor už rozhodol, že pravidlami starého systému odmeňovania a služobného postupu sa zaviedla priama diskriminácia na základe veku v zmysle smernice 2000/78.

35

V tejto súvislosti Súdny dvor v tomto rozsudku rozhodol, že vnútroštátna právna úprava, ktorá s cieľom ukončiť diskrimináciu na základe veku úradníkov zohľadňuje obdobia vzdelávania a služby dosiahnuté pred dovŕšením veku 18 rokov, ale ktorá zároveň zavádza len vo vzťahu k úradníkom, ktorí sú obeťami tejto diskriminácie, predĺženie o tri roky, pokiaľ ide o dobu nevyhnutnú na umožnenie prechodu z prvého do druhého platového stupňa každej kategórie zamestnania a každej mzdovej kategórie, zachováva priamu diskrimináciu na základe veku v zmysle článku 2 ods. 1, článku 2 ods. 2 písm. a) a článku 6 ods. 1 smernice 2000/78.

36

Tiež je potrebné uviesť, že zo samotného znenia § 169c ods. 2c novelizovaného zákona o odmeňovaní úradníkov vyplýva, že starý systém odmeňovania a služobného postupu bol založený na diskriminácii na základe veku úradníkov.

37

Za týchto podmienok taký mechanizmus nového zaradenia, akým je mechanizmus zavedený novelizovaným zákonom o odmeňovaní úradníkov, ktorý je uvedený v bode 33 tohto rozsudku, môže zachovávať účinky vyvolané starým systémom odmeňovania a služobného postupu z dôvodu väzby, ktorú vytvára medzi poslednou prijatou mzdou podľa tohto systému a zaradením do nového systému odmeňovania a služobného postupu.

38

Preto je potrebné sa domnievať, že § 169c novelizovaného zákona o odmeňovaní úradníkov zachováva rozdielne zaobchádzanie medzi úradníkmi znevýhodnenými starým systémom a úradníkmi zvýhodnenými týmto systémom, pokiaľ je výška odmeny, ktorú dostávajú úradníci znevýhodnení starým systémom, nižšia ako výška odmeny, ktorú dostávajú úradníci zvýhodnení týmto systémom, len z dôvodu veku, ktorý dovŕšili v čase svojho prijatia do zamestnania, hoci sa nachádzajú v porovnateľných situáciách (pozri v tomto zmysle rozsudok z 9. septembra 2015, Unland, C‑20/13, EU:C:2015:561,bod 40).

39

Po druhé je potrebné preskúmať, či by toto rozdielne zaobchádzanie na základe veku mohlo byť odôvodnené podľa článku 6 ods. 1 smernice 2000/78.

40

Článok 6 ods. 1 prvý pododsek smernice 2000/78 spresňuje, že členské štáty môžu stanoviť, že rozdielne zaobchádzania na základe veku nie sú diskrimináciou, ak sú v kontexte vnútroštátnych právnych predpisov objektívne a primerane odôvodnené legitímnymi cieľmi, najmä legitímnymi cieľmi politiky zamestnanosti, trhu práce a odbornej prípravy, a ak sú prostriedky na dosiahnutie týchto cieľov primerané a nevyhnutné.

41

Súdny dvor opakovane rozhodol, že členské štáty disponujú širokou mierou voľnej úvahy nielen pri voľbe sledovania cieľa stanoveného spomedzi iných cieľov v oblasti sociálnej politiky a politiky zamestnanosti, ale aj pri definícii opatrení, ktorými možno tento cieľ dosiahnuť (rozsudok z 28. januára 2015, Starjakob, C‑417/13, EU:C:2015:38, bod 34 a citovaná judikatúra).

42

V tomto kontexte je podľa vnútroštátneho súdu cieľom právnej úpravy, o ktorú ide vo veci samej, predovšetkým zaviesť nediskriminačný systém odmeňovania a služobného postupu. Tento súd spresňuje, že uvedená právna úprava sleduje ciele finančnej neutrality, hospodárnosti správnych orgánov, dodržiavania nadobudnutých práv a ochrany legitímnej dôvery.

43

Pokiaľ ide na jednej strane o cieľ finančnej neutrality právnej úpravy spornej vo veci samej, treba pripomenúť, že právo Únie nebráni členským štátom zohľadniť rozpočtové hľadisko popri úvahách politickej, sociálnej alebo demografickej povahy, ak pritom dodržujú najmä všeobecnú zásadu zákazu diskriminácie na základe veku. Hoci v tomto ohľade rozpočtové hľadisko môže byť základom na výber sociálnej politiky členského štátu a môže ovplyvniť povahu alebo rozsah opatrení, ktoré chce členský štát prijať, samo osebe nemôže predstavovať legitímny cieľ v zmysle článku 6 ods. 1 smernice 2000/78. To isté platí, pokiaľ ide o úvahy správnej povahy, ktoré spomínajú vnútroštátny súd a rakúska vláda (pozri v tomto zmysle rozsudok z 28. januára 2015, Starjakob, C‑417/13, EU:C:2015:38, bod 36).

44

Pokiaľ ide na druhej strane o dodržiavanie nadobudnutých práv a ochranu legitímnej dôvery úradníkov zvýhodnených starým systémom v súvislosti s ich odmenou, treba uviesť, že predstavujú legitímne ciele politiky zamestnanosti a trhu práce, ktoré môžu počas prechodného obdobia odôvodniť zachovanie predchádzajúcich odmien a v dôsledku toho aj zachovanie rozdielneho zaobchádzania na základe veku (pozri v tomto zmysle rozsudok z 11. novembra 2014, Schmitzer, C‑530/13, EU:C:2014:2359, bod 42).

45

Tieto ciele však nemôžu odôvodniť opatrenie, ktoré iba vo vzťahu k niektorým osobám s konečnou platnosťou zachováva rozdielne zaobchádzanie na základe veku, ktoré reforma obsiahnutá v tomto opatrení zamýšľa odstrániť. Takéto opatrenie nie je spôsobilé zaviesť systém, ktorý by bol pre znevýhodnené osoby nediskriminačný (pozri v tomto zmysle rozsudok z 28. januára 2015, Starjakob, C‑417/13, EU:C:2015:38, bod 39 a citovanú judikatúru).

46

V tomto prípade § 169c novelizovaného zákona o odmeňovaní úradníkov stanovuje rôzne mechanizmy s cieľom zabrániť podstatnému zníženiu odmeňovania úradníkov v novom zaradení. Tieto mechanizmy zahŕňajú výplatu doplatku na zachovanie práv vo výške rozdielu medzi sumou nového platu presunutého úradníka a prevodovou sumou. Tento doplatok na zachovanie práv sa poskytuje z dôvodu, že po svojom presune je tento úradník začlenený do platového stupňa nového systému odmeňovania a služobného postupu, ktorému zodpovedá bezprostredne nižšia úroveň mzdy vo vzťahu k mzde, ktorú naposledy poberal podľa starého systému. Uvedené mechanizmy tiež zahŕňajú zvýšenie zo 6 na 18 mesiacov, pokiaľ ide o odpracované roky v rámci odmeňovania presunutého úradníka.

47

Ako to uviedla rakúska vláda na pojednávaní, všetky tieto mechanizmy sa bez rozdielu uplatňujú na všetkých úradníkov, ktorí boli celkovo presunutí do nového systému odmeňovania a služobného postupu, bez ohľadu na to, či ich starý systém odmeňovania a služobného postupu znevýhodňoval alebo nie.

48

Za týchto podmienok je potrebné konštatovať, že na rozdiel od vecí, v ktorých boli vydané rozsudky z 19. júna 2014, Specht a i. (C‑501/12 až C‑506/12, C‑540/12 a C‑541/12, EU:C:2014:2005), ako aj z 9. septembra 2015, Unland (C‑20/13, EU:C:2015:561), v ktorých sa rozdiel v odmeňovaní medzi dvoma kategóriami zamestnancov, o ktoré ide v týchto veciach, znížil, či v niektorých prípadoch dokonca postupne zmizol, zo spisu predloženého Súdnemu dvoru v prejednávanej veci nevyplýva, že by mechanizmy stanovené právnou úpravou, o ktorú ide vo veci samej, umožňovali postupné zbližovanie zaobchádzania vyhradeného pre úradníkov znevýhodnených starým systémom so zaobchádzaním priznaným zvýhodneným úradníkom tak, že by úradníci znevýhodnení starým systémom zo strednodobého až krátkodobého hľadiska dodatočne dosiahli výhody priznané zvýhodneným úradníkom. Uvedené mechanizmy teda nemajú za následok, že po uplynutí určitého obdobia sa zmierni rozdiel v odmeňovaní, ktorý existuje medzi zvýhodnenými úradníkmi a znevýhodnenými úradníkmi.

49

Aj keď teda právna úprava, o ktorú ide vo veci samej, môže zabezpečovať ochranu nadobudnutých práv a legitímnej dôvery vo vzťahu k úradníkom zvýhodneným starším systémom, nie je schopná zaviesť systém, ktorý je v prípade úradníkov znevýhodnených starým systémom nediskriminačný, pokiaľ s konečnou platnosťou zachováva ich diskrimináciu na základe veku, ktorá bola zavedená starším systémom.

50

Zo všetkých predchádzajúcich úvah vyplýva, že na prvú otázku je potrebné odpovedať tak, že články 1, 2 a 6 smernice 2000/78 v spojení s článkom 21 Charty sa majú vykladať v tom zmysle, že bránia takej vnútroštátnej právnej úprave, o akú ide vo veci samej, ktorá nadobudla účinnosť retroaktívne a ktorá s cieľom odstrániť diskrimináciu na základe veku stanovuje presun úradníkov v služobnom pomere do nového systému odmeňovania a služobného postupu, v rámci ktorého sa prvé zaradenie týchto úradníkov určuje v závislosti od ich poslednej odmeny podľa staršieho systému.

51

Druhá otázka vnútroštátneho súdu sa týka článku 17 smernice 2000/78.

52

Je potrebné pripomenúť, že podľa článku 17 smernice 2000/78 členské štáty ustanovia pravidlá ukladania sankcií za porušenie vnútroštátnych ustanovení prijatých podľa tejto smernice a vykonajú všetky opatrenia potrebné na ich uplatňovanie. Sankcie, ktorých súčasťou môže byť náhrada za ujmu pre obeť, musia byť účinné, primerané a odstrašujúce.

53

Z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že tento článok má za cieľ uložiť členským štátom povinnosť prijať režim sankcií za akékoľvek porušenia vnútroštátnych ustanovení prijatých na účely prebratia tejto smernice (pozri v tomto zmysle rozsudok z 25. apríla 2013, Asociația Accept, C‑81/12, EU:C:2013:275, bod 61).

54

Vo veci samej však zo spisu, ktorý má k dispozícii Súdny dvor, nevyplýva, že ide o porušenia vnútroštátnych ustanovení prijatých na účely prebratia uvedenej smernice.

55

Výklad článku 17 smernice 2000/78 teda nie je nevyhnutný na účely vyriešenia sporu vo veci samej.

56

V súlade s možnosťou, ktorú uznáva ustálená judikatúra Súdneho dvora a najmä rozsudok z 21. septembra 2017, Beškov (C‑171/16, EU:C:2017:710, bod 33 a citovaná judikatúra), je potrebné preformulovať druhú otázku tak, že v zásade ide o zodpovedanie toho, či sa má článok 47 Charty a článok 9 smernice 2000/78 vykladať v tom zmysle, že bránia vnútroštátnej právnej úprave, ktorá v takej situácii, o akú ide vo veci samej, obmedzuje rozsah preskúmania, ktoré môžu vnútroštátne súdy vykonávať tak, že vylučuje otázky súvisiace so základom „prevodovej sumy“ vypočítanej podľa pravidiel starého systému odmeňovania a služobného postupu.

57

V tomto ohľade je potrebné pripomenúť, že z ustálenej judikatúry vyplýva, že základné práva zaručené v právnom poriadku Únie sa uplatnia vo všetkých situáciách, ktoré upravuje právo Únie, a že uplatnenie tohto práva zahŕňa uplatnenie základných práv zaručených Chartou (pozri v tomto zmysle rozsudky z 30. apríla 2014, Pfleger a i., C‑390/12, EU:C:2014:281, bod 33 a citovanú judikatúru, ako aj zo 17. apríla 2018, Egenberger, C‑414/16, EU:C:2018:257, bod 49).

58

V tomto prípade z § 169c ods. 2c novelizovaného zákona o odmeňovaní úradníkov vyplýva, že sa ním v zmysle článku 51 ods. 1 Charty v rakúskom práve vykonáva smernica 2000/78, takže rakúsky zákonodarca je povinný dodržiavať základné práva zaručené v jej článku 47 a konkrétnejšie právo osôb podliehajúcich súdnej právomoci na účinný prostriedok nápravy, pokiaľ ide o práva, ktoré im právo Únie priznáva (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 17. apríla 2018, Egenberger, C‑414/16, EU:C:2018:257, bod 52).

59

Vzhľadom na uvedené je potrebné pripomenúť, že podľa článku 47 prvého odseku Charty každý, koho práva a slobody zaručené právom Únie sú porušené, má za podmienok ustanovených v tomto článku právo na účinný prostriedok nápravy pred súdom.

60

S cieľom zaručiť dodržanie tohto základného práva v rámci Únie článok 19 ods. 1 druhý pododsek ZEÚ ukladá členským štátom povinnosť upraviť v oblastiach, na ktoré sa vzťahuje právo Únie, prostriedky nápravy potrebné na zabezpečenie účinnej súdnej ochrany.

61

Právo na účinný prostriedok nápravy potvrdzuje samotná smernica 2000/78, ktorej článok 9 stanovuje, že členské štáty zabezpečia, aby sa všetky osoby, ktoré sa cítia poškodené z dôvodu diskriminácie, mohli domáhať svojich práv (pozri v tomto zmysle rozsudok z 11. novembra 2014, Schmitzer, C‑530/13, EU:C:2014:2359, bod 49).

62

Z toho vyplýva, že dodržiavanie zásady rovnosti si vyžaduje, pokiaľ ide o osoby, ktoré sa stali predmetom diskriminácie na základe veku, aby bola zaručená účinná súdna ochrana ich práva na rovnosť zaobchádzania.

63

V tomto prípade, ako to zdôraznil generálny advokát v bode 74 svojich návrhov, v rámci nového rakúskeho systému odmeňovania a služobného postupu je rozsah vecného preskúmania, ktoré sú príslušné vnútroštátne súdy schopné vykonávať vo vzťahu k „prevodovej sume“, ktorá určuje preradenie dotknutých úradníkov, výrazne obmedzený. Toto preskúmanie sa totiž môže týkať len nepresností vyplývajúcich z chýb pri automatizovanom spracovaní relevantných údajov, a nie prípadnej nezákonnosti základu výpočtu platu, na ktorom je založená uvedená suma, takže prevodová suma je určená na základe platu stanoveného, pokiaľ ide o jej základ a výšku, podľa starého systému odmeňovania a služobného postupu.

64

Za týchto podmienok platí, že pokiaľ úradník znevýhodnený starým systémom odmeňovania a služobného postupu nemôže spochybniť diskriminačné účinky „prevodovej sumy“, nie je schopný zabezpečiť dodržiavanie všetkých práv, ktoré mu vyplývajú zo zásady rovnosti zaobchádzania, ktorú tiež zaručuje smernica 2000/78, a to v rozpore s článkom 47 Charty. Okolnosť, že mohol vykonať nápravné opatrenia proti novému systému odmeňovania a služobného postupu v celom rozsahu, nie je svojou povahou spôsobilá vyvrátiť toto konštatovanie.

65

Úradník, ktorý bol obeťou diskriminácie na základe veku, tak musí mať možnosť dovolávať sa článku 2 smernice 2000/78 s cieľom napadnúť diskriminačné účinky podmienok jeho presunu do nového systému odmeňovania a služobného postupu.

66

Vzhľadom na tieto úvahy je potrebné na druhú otázku odpovedať tak, že článok 47 Charty a článok 9 smernice 2000/78 sa majú vykladať v tom zmysle, že bránia vnútroštátnej právnej úprave, ktorá v takej situácii, o akú ide vo veci samej, obmedzuje rozsah preskúmania, ktoré môžu vnútroštátne súdy vykonávať tak, že vylučuje otázky súvisiace so základom „prevodovej sumy“ vypočítanej podľa pravidiel starého systému odmeňovania a služobného postupu.

67

Svojou treťou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má zásada prednosti práva Únie vykladať v tom zmysle, že keď taká vnútroštátna právna úprava, o akú ide vo veci samej, porušuje zásadu zákazu diskriminácie na základe veku a článok 47 Charty, tak sa vyžaduje, aby sa postavenie úradníkov v služobnom pomere, ktorí boli predmetom takejto diskriminácie na základe veku, pri uplatnení mechanizmu presunu do nového systému odmeňovania a služobného postupu opätovne preskúmalo a aby takíto úradníci boli bez diskriminácie presunutí do tohto nového systému.

68

V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora prináleží vnútroštátnym súdom, aby pri zohľadnení všetkých pravidiel vnútroštátneho práva a uplatnení výkladových metód, ktoré uznáva, rozhodli, či a v akom rozsahu možno vnútroštátne ustanovenie vykladať v súlade so smernicou 2000/78 bez toho, aby sa vykonal výklad tohto vnútroštátneho ustanovenia contra legem (rozsudok z 22. januára 2019, Cresco Investigation, C‑193/17, EU:C:2019:43, bod 74).

69

V prípade, ak vnútroštátnu právnu úpravu nemožno vykladať a uplatniť v súlade s požiadavkami tejto smernice, treba pripomenúť, že podľa zásady prednosti práva Únie, ktorá sa vzťahuje aj na zásadu zákazu diskriminácie na základe veku, musí vnútroštátna právna úprava, ktorá je v rozpore s právom Únie a patrí do rozsahu jeho pôsobnosti, zostať neuplatnená (rozsudok z 19. júna 2014, Specht a i., C‑501/12 až C‑506/12, C‑540/12 a C‑541/12, EU:C:2014:2005, bod 89).

70

Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora tiež platí, že v prípade, že bola konštatovaná diskriminácia odporujúca právu Únie a kým nie sú prijaté opatrenia na obnovu rovnosti zaobchádzania, dodržiavanie zásady rovnosti možno zaručiť len tým, že sa osobám zo znevýhodnenej skupiny poskytnú rovnaké výhody, aké majú osoby zvýhodnenej skupiny. Znevýhodnené osoby sa tak musia nachádzať v rovnakej situácii ako osoby požívajúce dotknutú výhodu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 22. januára 2019, Cresco Investigation, C‑193/17, EU:C:2019:43, bod 79 a citovanú judikatúru).

71

V takom prípade je vnútroštátny súd povinný vylúčiť uplatnenie všetkých diskriminačných vnútroštátnych ustanovení bez toho, aby bol povinný žiadať o ich predchádzajúce zrušenie zákonodarcom alebo naň čakať, a uplatniť na skupinu znevýhodnených osôb rovnaký režim ako na osoby druhej skupiny. Takúto povinnosť má nezávisle od toho, či vnútroštátne právo obsahuje ustanovenie, ktoré mu udeľuje oprávnenie tak konať (rozsudok z 22. januára 2019, Cresco Investigation, C‑193/17, EU:C:2019:43, bod 80 a citovaná judikatúra).

72

Toto riešenie však možno uplatniť len v prípade existencie platného referenčného systému (rozsudok z 22. januára 2019, Cresco Investigation, C‑193/17, EU:C:2019:43, bod 81 a citovaná judikatúra).

73

V tomto prípade je na jednej strane potrebné pripomenúť v kontexte odpovede na prvú otázku, že v rozsudku z 11. novembra 2014, Schmitzer (C‑530/13, EU:C:2014:2359), Súdny dvor už rozhodol, že pravidlá starého systému odmeňovania a služobného postupu a konkrétnejšie pravidlá, ktoré s cieľom ukončiť diskrimináciu na základe veku úradníkov zohľadňujú obdobia vzdelávania a služby dosiahnuté pred dovŕšením veku 18 rokov, ale ktoré zároveň zavádzajú len vo vzťahu k úradníkom, ktorí sú obeťami tejto diskriminácie, predĺženie o tri roky, pokiaľ ide o dobu nevyhnutnú na umožnenie prechodu z prvého do druhého platového stupňa každej kategórie zamestnania a každej mzdovej kategórie, zachovávajú priamu diskrimináciu na základe veku v zmysle článku 2 ods. 1, článku 2 ods. 2 písm. a) a článku 6 ods. 1 smernice 2000/78.

74

Na druhej strane pravidlá odmeňovania a služobného postupu, ktoré sa vzťahujú na zvýhodnených úradníkov, sú pravidlá, ktoré by umožňovali znevýhodneným úradníkom stúpať v rámci platových stupňov bez akejkoľvek diskriminácie.

75

Preto pokiaľ neboli prijaté opatrenia obnovujúce rovnosť zaobchádzania, jej obnova v takom prípade, o aký ide vo veci samej, si vyžaduje, aby sa úradníkom znevýhodneným starým systémom odmeňovania a služobného postupu priznali rovnaké výhody, ako sú tie, ktoré mali úradníci zvýhodnení týmto systémom, pokiaľ ide tak o zohľadnenie období služby dosiahnutých pred dovŕšením veku 18 rokov, ako aj o postup v platových stupňoch (pozri v tomto zmysle rozsudok z 28. januára 2015, Starjakob, C‑417/13, EU:C:2015:38, bod 48).

76

Z toho tiež vyplýva, že úradník znevýhodnený starým systémom odmeňovania a služobného postupu je oprávnený získať od svojho zamestnávateľa vyplatenie náhrady vo výške rozdielu medzi sumou odmeny, ktorú mal dotknutý úradník dostať, ak by nebol diskriminovaný, a sumou odmeny, ktorú skutočne dostal.

77

Je potrebné pripomenúť, že úvahy uvedené v bodoch 75 a 76 tohto rozsudku sú platné iba dovtedy, kým vnútroštátny zákonodarca neprijme opatrenia na obnovu rovnosti zaobchádzania (pozri v tomto zmysle rozsudok z 22. januára 2019, Cresco Investigation, C‑193/17, EU:C:2019:43, bod 87).

78

Je totiž potrebné konštatovať, že hoci sú členské štáty v súlade s článkom 16 smernice 2000/78 povinné zrušiť zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia, ktoré odporujú zásade rovnosti zaobchádzania, tento článok im neukladá povinnosť prijať určité opatrenia v prípade porušenia zákazu diskriminácie, ale necháva im slobodu výberu medzi rôznymi riešeniami, ktoré sú spôsobilé dosiahnuť cieľ, ktorý sleduje, a to také, ktoré sa im na tento účel zdá byť najlepšie v závislosti od rôznych situácií, ktoré môžu nastať (rozsudok z 22. januára 2019, Cresco Investigation, C‑193/17, EU:C:2019:43, bod 88).

79

Vzhľadom na uvedené úvahy je potrebné na tretiu otázku odpovedať tak, že za predpokladu, že vnútroštátne ustanovenia nemožno vykladať spôsobom, ktorý je v súlade so smernicou 2000/78, vnútroštátny súd je povinný v rámci svojich právomocí zabezpečiť právnu ochranu, ktorá pre osoby podliehajúce súdnej právomoci vyplýva z tejto smernice, a zaručiť jej plný účinok, pričom v prípade potreby neuplatní žiadne odporujúce vnútroštátne ustanovenie. Právo Únie sa má vykladať v tom zmysle, že ak sa konštatovala diskriminácia, ktorá je v rozpore s právom Únie, a pokiaľ neboli prijaté opatrenia na obnovenie rovnosti zaobchádzania, obnova rovnosti zaobchádzania v takom prípade, o aký ide vo veci samej, zahŕňa to, že úradníkom znevýhodneným starým systémom odmeňovania a služobného postupu sa poskytnú rovnaké výhody, aké mohli mať úradníci zvýhodnení týmto systémom, pokiaľ ide tak o zohľadnenie období služby dosiahnutých pred dovŕšením veku 18 rokov, ako aj postup v rámci stupňov odmeňovania, a v dôsledku toho poskytnutie peňažnej náhrady diskriminovaným úradníkom vo výške rozdielu medzi sumou odmeny, ktorú mal dotknutý úradník dostávať, keby nebol diskriminovaný, a odmenou, ktorú skutočne dostával.

80

Vzhľadom na odpoveď na prvú a druhú otázku nie je potrebné odpovedať na štvrtú otázku.

81

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (prvá komora) rozhodol takto: