Vec C‑257/10

Försäkringskassan

proti

Elisabeth Bergströmovej

[návrh na začatie prejudiciálneho konania podaný Högsta förvaltningsdomstolen (predtým Regeringsrätten)]

„Migrujúci pracovníci – Sociálne zabezpečenie – Dohoda medzi Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na jednej strane a Švajčiarskou konfederáciou na druhej strane o voľnom pohybe osôb – Nariadenie (EHS) č. 1408/71 – Štátna príslušníčka členského štátu, ktorá vykonávala zamestnanie vo Švajčiarsku – Návrat do krajiny pôvodu“

Abstrakt rozsudku

1.        Medzinárodné dohody – Dohoda medzi ES a Švajčiarskom o voľnom pohybe osôb – Sociálne zabezpečenie migrujúcich pracovníkov – Rodinná dávka

[Dohoda medzi ES a Švajčiarskom o voľnom pohybe osôb, článok 8 písm. c); nariadenie Rady č. 1408/71, článok 72]

2.        Medzinárodné dohody – Dohoda medzi ES a Švajčiarskom o voľnom pohybe osôb – Sociálne zabezpečenie migrujúcich pracovníkov – Rodinná dávka

[Dohoda medzi ES a Švajčiarskom o voľnom pohybe osôb, článok 8 písm. c); nariadenie Rady č. 1408/71, článok 3 ods. 1, článok 23 ods. 1 a 2, článok 72 a príloha VI bod N ods. 1]

1.        Článok 8 písm. c) Dohody medzi Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na jednej strane a Švajčiarskou konfederáciou na druhej strane o voľnom pohybe osôb a článok 72 nariadenia č. 1408/71 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnancov, samostatne zárobkovo činné osoby a ich rodinných príslušníkov, ktorí sa pohybujú v rámci spoločenstva, zmeneného a doplneného nariadením č. 1386/2001, sa majú vykladať v tom zmysle, že v prípade, že právna úprava členského štátu podmieni získanie rodinnej dávky, akou je rodičovská dávka, dosiahnutím dôb poistenia, zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti, musí príslušná inštitúcia tohto členského štátu na účely priznania tejto rodinnej dávky zohľadniť takéto obdobia dosiahnuté na území Švajčiarskej konfederácie v celom rozsahu.

(pozri bod 45, bod 1 výroku)

2.        Článok 8 písm. a) Dohody medzi Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na jednej strane a Švajčiarskou konfederáciou na druhej strane o voľnom pohybe osôb, ako aj článok 3 ods. 1, článok 23 ods. 1 a 2, článok 72 a príloha VI bod N ods. 1 nariadenia č. 1408/71 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnancov, samostatne zárobkovo činné osoby a ich rodinných príslušníkov, ktorí sa pohybujú v rámci spoločenstva, zmeneného a doplneného nariadením č. 1386/2001, sa majú vykladať v tom zmysle, že v prípade, že výška rodinnej dávky, akou je rodičovská dávka zodpovedajúca úrovni dennej nemocenskej dávky, sa musí určiť na základe pravidiel nemocenskej dávky, táto výška dávky v prospech osoby, ktorá dosiahla obdobia pracovnej činnosti potrebné na získanie tohto práva v celom rozsahu na území druhej zmluvnej strany, sa vypočíta pri zohľadnení príjmov osoby s porovnateľnými skúsenosťami a odbornosťou, ktorá vykonáva porovnateľnú činnosť na území členského štátu, v ktorom sa o túto dávku žiada.

(pozri bod 53, bod 2 výroku)

ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (tretia komora)

z 15. decembra 2011 (*)

„Migrujúci pracovníci – Sociálne zabezpečenie – Dohoda medzi Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na jednej strane a Švajčiarskou konfederáciou na druhej strane o voľnom pohybe osôb – Nariadenie (EHS) č. 1408/71 – Štátna príslušníčka členského štátu, ktorá vykonávala zamestnanie vo Švajčiarsku – Návrat do krajiny pôvodu“

Vo veci C‑257/10,

ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Högsta förvaltningsdomstolen (predtým Regeringsrätten) (Švédsko) z 27. apríla 2010 a doručený Súdnemu dvoru 25. mája 2010, ktorý súvisí s konaním:

Försäkringskassan

proti

Elisabeth Bergströmovej,

SÚDNY DVOR (tretia komora),

v zložení: predseda tretej komory K. Lenaerts, sudcovia E. Juhász (spravodajca), G. Arestis, T. von Danwitz a D. Šváby,

generálny advokát: J. Mazák,

tajomník: C. Strömholm, referentka,

so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní zo 4. mája 2011,

so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:

–        Elisabeth Bergström, v zastúpení: U. Öberg a I. Otken Eriksson, advokater,

–        švédska vláda, v zastúpení: K. Petkovska a A. Falk, splnomocnené zástupkyne,

–        fínska vláda, v zastúpení: H. Leppo, splnomocnená zástupkyňa,

–        vláda Spojeného kráľovstva, v zastúpení: E. Jenkinson a L. Seeboruth, splnomocnení zástupcovia, a R. Palmer, barrister,

–        Európska komisia, v zastúpení: V. Kreuschitz a J. Enegren, splnomocnení zástupcovia,

po vypočutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 21. júna 2011,

vyhlásil tento

Rozsudok

1        Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 3 ods. 1 a článku 72 nariadenia Rady (EHS) č. 1408/71 zo 14. júna 1971 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnancov, samostatne zárobkovo činné osoby a ich rodinných príslušníkov, ktorí sa pohybujú v rámci spoločenstva (Ú. v. ES L 149, s. 2; Mim. vyd. 05/001, s. 35), zmeneného a doplneného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1386/2001 z 5. júna 2001 (Ú. v. ES L 187, s. 1; Mim. vyd. 05/004, s. 129, ďalej len „nariadenie č. 1408/71“) a tiež výkladu Dohody medzi Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na jednej strane a Švajčiarskou konfederáciou na druhej strane o voľnom pohybe osôb, podpísanej 21. júna 1999 v Luxemburgu [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 114, 2002, s. 6) (ďalej len „dohoda“).

2        Uvedený návrh bol podaný v rámci sporu medzi E. Bergströmovou, švédskou štátnou príslušníčkou a Försäkringskassan (ďalej len „Národný úrad sociálneho zabezpečenia“) súvisiacim s odmietnutím tohto úradu zohľadniť na účely výpočtu výšky rodinných prídavkov určených na vzdelávanie dieťaťa, obdobie zamestnania, ktoré dotknutá osoba dosiahla vo Švajčiarsku.

 Právny rámec

 Právo Únie

3        Preambula dohody stanovuje:

„[zmluvné strany]

s presvedčením, že sloboda osôb pohybovať sa na územiach zmluvných strán predstavuje dôležitý prvok harmonického vývoja ich vzťahov,

s rozhodnutím zabezpečiť medzi sebou voľný pohyb osôb s odvolaním sa na ustanovenia platné v Európskom spoločenstve,

…“ [neoficiálny preklad]

4        Článok 1 tejto dohody stanovuje:

„Cieľom tejto dohody je štátnym príslušníkom členských štátov Európskeho spoločenstva a Švajčiarska:

a)      priznať právo na vstup, pobyt, prístup k zamestnaniu, právo usadiť sa ako samostatne zárobkovo činná osoba a právo zdržiavať sa na území zmluvných strán;

…

d)      poskytnúť rovnaké životné podmienky, podmienky zamestnávania a pracovné podmienky, aké sa poskytujú domácim štátnym príslušníkom.“ [neoficiálny preklad]

5        Článok 2 tejto dohody nazvaný „Zákaz diskriminácie“ stanovuje, že „štátni príslušníci jednej zmluvnej strany, ktorí majú legálny pobyt na území druhej zmluvnej strany, nesmú byť pri uplatňovaní ustanovení príloh I, II a III tejto dohody diskriminovaní v ich zmysle na základe svojej štátnej príslušnosti“ [neoficiálny preklad].

6        Článok 8 uvedenej dohody stanovuje:

„Zmluvné strany zabezpečia koordináciu systémov sociálneho zabezpečenia podľa prílohy II, aby dosiahli najmä:

a)      rovnosť zaobchádzania;

…

c)      úhrn všetkých dôb poistení zohľadnených podľa vnútroštátnych právnych predpisov dotknutých krajín na získanie a zachovanie si nároku na dávku a na výpočet dávok;

d)      vyplácanie dávok osobám, ktoré majú bydlisko na území zmluvných strán;

…“ [neoficiálny preklad]

7        Článok 1 prílohy II dohody s názvom „Koordinácia systémov sociálneho zabezpečenia“ znie takto:

„1.      Zmluvné strany sa v súvislosti s koordináciou systémov sociálneho zabezpečenia dohodli, že budú vzájomne uplatňovať akty Spoločenstva, na ktoré sa v tejto dohode odkazuje a ktoré sú v znení zmien a doplnení vyplývajúcich z oddielu A tejto prílohy účinné k dátumu podpísania tejto dohody, alebo pravidlá rovnocenné takýmto aktom.

2.      Výrazu ,členský štát (členské štáty)‘ uvedenému v oddiele A tejto prílohy sa rozumie tak, že okrem členských štátov, na ktoré sa vzťahujú príslušné akty Spoločenstva, zahrnuje aj Švajčiarsko.“ [neoficiálny preklad]

8        Oddiel A prílohy II dohody nazvaný „Akty, na ktoré sa odkazuje“ v bode 1 stanovuje:

„371 R 1408…: nariadenie Rady (EHS) č. 1408/71 zo 14. júna 1971 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnancov, samostatne zárobkovo činné osoby a ich rodinných príslušníkov, ktorí sa pohybujú v rámci Spoločenstva,

…“ [neoficiálny preklad]

9        Článok 3 ods. 1 nariadenia č. 1408/71 s názvom „Rovnaké zaobchádzanie“ stanovuje:

„Pokiaľ osobitné ustanovenia tohto nariadenia neustanovujú inak, osoby s bydliskom na území jedného z členských štátov, na ktoré sa toto nariadenie vzťahuje, majú tie isté povinnosti a poberajú tie isté dávky podľa právnych predpisov ktoréhokoľvek členského štátu ako štátni príslušníci tohto štátu.“

10      Podľa ustanovenia článku 13 ods. 2 písm. f) tohto nariadenia:

„Na osobu, ktorá prestane podliehať právnym predpisom členského štátu, bez toho, aby sa na ňu začali vzťahovať právne predpisy iného členského štátu v súlade s jedným z pravidiel stanovených v predchádzajúcich odsekoch alebo v súlade s niektorou z výnimiek alebo jedným z osobitných ustanovení, ktoré sú uvedené v článkoch 14 až 17, sa budú vzťahovať právne predpisy členského štátu, na území ktorého má bydlisko, a budú sa na ňu vzťahovať iba tieto predpisy.“

11      Článok 23 uvedeného nariadenia sa nachádza v kapitole 1 s názvom „Choroba a materstvo“ spadajúcej do hlavy III, ktorá upravuje osobitné ustanovenia súvisiace s rôznymi kategóriami dávok, a stanovuje:

„1.      Príslušná inštitúcia členského štátu, ktorého právne predpisy ustanovujú, že výpočet peňažných dávok má vychádzať z priemerného zárobku alebo priemerného príspevku, určí takýto priemerný zárobok alebo príspevok výlučne na základe zárobku dosiahnutého alebo príspevku zaplateného počas dôb dosiahnutých podľa uvedených právnych predpisov.

2.      Príslušná inštitúcia členského štátu, ktorej právne predpisy ustanovujú, že výpočet peňažných dávok má vychádzať z paušálneho zárobku, zohľadní výlučne paušálny zárobok alebo, ak je to vhodné, priemer paušálnych zárobkov za doby dosiahnuté podľa uvedených právnych predpisov.

…“

12      Článok 72 toho istého nariadenia nazvaný „Úhrn dôb poistenia, zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti“, ktorý obsahuje kapitola 7 s názvom „Rodinné dávky“ v hlave III, znie:

„Ak právne predpisy členského štátu podmieňujú nadobudnutie nároku na dávky dosiahnutím dôb poistenia, zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti, príslušná inštitúcia tohto štátu započíta na tieto účely, v nevyhnutnom rozsahu, doby poistenia, zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti v každom inom členskom štáte, ako keby tieto obdobia boli dosiahnuté podľa právnych predpisov, ktoré táto inštitúcia uplatňuje.“

13      Článok 89 nariadenia č. 1408/71 stanovuje:

„Osobitné postupy na uplatňovanie právnych predpisov určitých členských štátov sú stanovené v prílohe VI.“

14      Bod N ods. 1 prílohy VI v časti „Švédsko“ stanovuje, že „na účely uplatňovania článku 72 nariadenia sa nárok osoby na rodičovskú dávku určuje tak, že sa doby poistenia dosiahnuté v inom členskom štáte považujú za vychádzajúce z toho istého priemerného príjmu ako švédske doby poistenia, ku ktorým sa pripočítavajú“. Toto ustanovenie bolo následne zrušené nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1992/2006 z 18. decembra 2006, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie č. 1408/71 (Ú. v. EÚ L 392, s. 1).

 Vnútroštátna právna úprava

15      Zákon o sociálnom poistení (1999:799) [Socialförsäkringslagen (1999:799)] v kapitole 3 nazvanej „Sociálne poistenie“ stanovuje najmä:

„Článok 1 – Každý, kto má bydlisko vo Švédsku, bude poistený na účely nasledujúcich dávok, tak ako sú stanovené v [zákone o všeobecnom systéme sociálneho zabezpečenia (1962:381) – Lagen om allmän försäkring (1962:381) (ďalej len ‚zákon o všeobecnom systéme sociálneho zabezpečenia‘)]:

1.      dávka na zdravotné ošetrenie atď. podľa kapitoly 2 v otázkach týkajúcich sa dávok, o ktorých rozhoduje sociálna poisťovňa;

2.      rodičovská dávka na najnižšej úrovni a na základnej úrovni;

3.      podpora v chorobe a podpora pri poklese schopnosti zárobkovej činnosti vo forme zabezpečovacej dávky…

…

Článok 4 – Každý, kto je zamestnaný vo Švédsku, bude poistený na účely týchto dávok, tak ako sú stanovené v [zákone o všeobecnom systéme sociálneho zabezpečenia]:

1.      nemocenské a tehotenská dávka;

2.      rodičovská dávka presahujúca najnižšiu úroveň a príležitostná rodičovská dávka;

3.      nemocenské viazané na príjem a podpora pri poklese schopnosti zárobkovej činnosti viazaná na príjem…

…“

16      Zákon o všeobecnom systéme sociálneho zabezpečenia stanovuje najmä:

„Kapitola 3 – Nemocenské

Článok 2 – Príjmovým základom na výpočet nemocenského je ročný peňažný príjem, ktorý môže poistená osoba očakávať za svoju prácu vo Švédsku buď ako zamestnanec (mzda), alebo na inom základe (príjem z inej zárobkovej pracovnej činnosti)… Príjmový základ na výpočet nemocenského stanovuje poisťovňa…

Výpočet príjmového základu na účely nemocenského je v prípade, že poisťovňa nemá k dispozícii všetky potrebné informácie, založený na informáciách, ktoré poisťovňa získa od poistenej osoby alebo jej zamestnávateľa alebo ktoré vyplynú z daňového priznania k dani z príjmu. Príplatky za dovolenku nie sú zahrnuté do príjmového základu na výpočet nemocenského nad rámec sumy, ktorá by bola vyplatená ako mzda za prácu vykonanú počas zodpovedajúceho obdobia.

Kapitola 4 – Rodičovská dávka

…

Článok 6 – Rodičovská dávka v plnom rozsahu musí byť najmenej 60 SEK na deň (najnižšia úroveň).

Rodičovská dávka sa počas prvých 180 dní vypláca vo výške zodpovedajúcej nemocenskému rodiča, ktoré sa vypočíta podľa piateho odseku, ak bol rodič počas aspoň 240 po sebe nasledujúcich dní pred narodením dieťaťa alebo predpokladaným dňom narodenia dieťaťa nemocensky poistený na úrovni presahujúcej najnižšiu úroveň alebo takto mal byť poistený, ak by sociálna poisťovňa poznala všetky okolnosti. Rodičovská dávka sa však počas prvých 180 dní vypláca za každých okolností vo výške najmenej 150 SEK na deň (základná úroveň) v plnom rozsahu tejto dávky. Na rodiča poisteného podľa ustanovení kapitoly 3 článku 4 [zákona (1999:799) o sociálnom poistení] sa toto pravidlo uplatňuje pod podmienkou, že rodič spĺňa podmienky uvedené v prvej vete.

Nad rámec ustanovení uvedených v druhom odseku sa rodičovská dávka vypláca:

–        počas 210 dní do výšky zodpovedajúcej nemocenskému rodiča vypočítanému podľa piateho odseku, ale prinajmenšom na základnej úrovni, a

–        počas 90 dní do výšky zodpovedajúcej najnižšej úrovni.

…“

 Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky

17      Elisabeth Bergström má švédsku štátnu príslušnosť a od januára 1994 bývala vo Švajčiarsku, kde bola zamestnaná až do narodenia svojej dcéry 19. marca 2002. S manželom a dcérou sa 1. septembra 2002 vrátila do Švédska. Manžel E. Bergströmovej začal vo Švédsku ihneď pracovať, pričom E. Bergström nepracovala, aby sa mohla starať o dcéru. Požiadala o rodičovskú dávku vo výške denných nemocenských dávok (ďalej len „RDDND“) od 16. marca 2003, vypočítanú na základe jej príjmu zo zamestnania vo Švajčiarsku.

18      Národný úrad sociálneho zabezpečenia jej priznal rodičovskú dávku na základnej úrovni (ďalej len „RD“) s odôvodnením, že nemôže žiadať o RDDND, lebo vo Švédsku nevykonávala pracovnú činnosť počas 240 dní pred pôrodom, čo je podmienka, na základe ktorej by mala nárok na nemocenské prevyšujúce základnú úroveň.

19      E. Bergström podala proti tomuto rozhodnutiu žalobu na Länsrätten i Stockholms län (Okresný súd v Štokholme). Tento súd žalobu zamietol najmä z dôvodu, že RDDND je dávkou, ktorá je viazaná na pracovnú činnosť, a na to, aby na ňu vznikol nárok, je potrebné, aby poistená osoba pracovala osobne vo Švédsku, a to v období, ktoré je časovo dostatočne blízke obdobiu, za ktoré sa dávka požaduje. Skutočnosť, že manžel poistenej osoby vo Švédsku pracoval, je teda nedostatočná.

20      E. Bergström podala odvolanie na Kammarrätten i Stockholm (Odvolací súd v Štokholme), ktorý vo veci samej konštatoval, že splnila požiadavku výkonu pracovnej činnosti v rozsahu 240 dní vyplývajúcu zo švédskej právnej úpravy vzhľadom na svoje zamestnanie vo Švajčiarsku. E. Bergström podľa tohto súdu má nárok na dávku vo výške presahujúcej RD na základe predchádzajúceho zamestnania vo Švajčiarsku.

21      Národný úrad sociálneho zabezpečenia podal proti tomuto rozsudku dovolanie a navrhol potvrdenie rozsudku Länsrätten i Stockholms. E. Bergström navrhla dovolanie zamietnuť.

22      Podľa vnútroštátneho súdu je nepochybné, že na E. Bergströmovú sa vzťahuje švédska právna úprava v zmysle článku 13 ods. 2 písm. f) nariadenia č. 1408/71, hoci vo Švédsku nevykonáva nijakú pracovnú činnosť. Nespĺňa však požiadavky stanovené vo vnútroštátnych právnych predpisoch, ktoré sa týkajú nároku na RDDND.

23      Podmienka týkajúca sa výkonu práce vo Švédsku počas aspoň 240 po sebe nasledujúcich dní pred narodením dieťaťa, ktorá umožňuje poistenie na účely nemocenského, nie je splnená. Vzniká otázka, či je obdobie zamestnania vo Švajčiarsku potrebné považovať za obdobie, ktoré túto podmienku spĺňa.

24      Okrem toho E. Bergström nevykonávala pracovnú činnosť a nemala nijaký príjem, ktorý má podľa vnútroštátnych právnych predpisov umožniť určenie príjmového základu na účely priznania denných dávok. Otázkou teda je, či sa má na uplatnenie týchto ustanovení vziať do úvahy príjem z jej zamestnania vo Švajčiarsku.

25      Vzhľadom na uvedené úvahy Högsta förvaltningsdomstolen rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

„1.      Môže byť podľa práva Únie, najmä podľa [dohody] a článku 72 [nariadenia č. 1408/71], celá kvalifikačná doba na účely rodinnej dávky vo forme príspevku na starostlivosť o dieťa, ktorý je viazaný na príjem, dosiahnutá prostredníctvom zamestnania a poistenia vo Švajčiarsku?

2.      Má sa podľa práva Únie, najmä podľa dohody a článku 3 ods. 1 a článku 72 nariadenia č. 1408/71, príjem získaný vo Švajčiarsku považovať za rovnocenný s príjmom získaným v danom členskom štáte pri posudzovaní nároku na rodinnú dávku vo forme príspevku na starostlivosť o dieťa, ktorý je viazaný na príjem?“

 O prejudiciálnych otázkach

 Úvodné pripomienky

26      Odpoveď na položené otázky predpokladá, že situácia, ktorej sa týka vec sama, spadá do rámca pôsobnosti dohody. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že v prípade E. Bergströmovej ide o pracovníčku, ktorá je štátnou príslušníčkou členského štátu Európskej únie a ktorá sa po tom, ako bola zamestnaná na území inej zmluvnej strany, vrátila do členského štátu svojho pôvodu a požiadala tam na základe tohto zamestnania o rodinné prídavky stanovené v právnej úprave tohto členského štátu.

27      Pokiaľ ide o otázku pôsobnosti dohody, je potrebné poukázať po prvé na to, že druhá veta jej preambuly stanovuje, že zmluvné strany sú „rozhodnuté zabezpečiť medzi sebou voľný pohyb osôb s odvolaním sa na ustanovenia platné v Európskom spoločenstve“.

28      Táto sloboda by bola porušená, ak by bol štátny príslušník zmluvnej strany v krajine svojho pôvodu znevýhodnený len z dôvodu, že uplatnil svoje právo na voľný pohyb.

29      Po druhé je potrebné pripomenúť, že článok 8 dohody stanovuje, že zmluvné strany v súlade s prílohou II tejto dohody koordinujú systémy sociálneho zabezpečenia, aby boli dosiahnuté ciele, ktoré sú v tomto ustanovení uvedené. Toto ustanovenie priamo ani nepriamo neodkazuje na nijakú požiadavku miesta pobytu osôb, na ktoré sa ustanovenia o sociálnom zabezpečení uplatňujú, alebo na označenie zmluvnej strany, ktorá ich uplatňuje.

30      Medzi ciele, ktoré uvedený článok 8 sleduje, patrí podľa písm. a) „rovnosť zaobchádzania“. Výslovný a všeobecný odkaz na túto zásadu poukazuje na to, že v rámci pôsobnosti tohto článku sa uvedená zásada uplatňuje nezávisle od článku 2 dohody, ktorý podmieňuje uplatnenie zásady zákazu diskriminácie pobytom oprávnenej osoby na území druhej zmluvnej strany.

31      Po tretie príloha II oddiel A bod 1 dohody upravuje uplatňovanie nariadenia č. 1408/71 medzi zmluvnými stranami, s výhradou istých úprav, ktoré však nie sú relevantné na posúdenie položenej otázky. Článok 1 ods. 2 tejto prílohy stanovuje, že výrazu „členský štát (členské štáty)“ vyskytujúcemu sa v týchto aktoch a uvedenému v oddiele A tejto prílohy sa rozumie tak, že okrem členských štátov, na ktoré sa vzťahujú príslušné akty Spoločenstva, zahrnuje aj Švajčiarsko.

32      Po štvrté je potrebné pripomenúť, že nariadenie č. 1408/71 sa nevzťahuje iba na rodičovské dávky, ale aj na ďalšie kategórie dávok, medzi ktoré patria napríklad dávky v starobe.

33      Z toho vyplýva, že bez uplatnenia pravidla úhrnu po návrate pracovníka do krajiny pôvodu by koordinácia systémov sociálneho zabezpečenia medzi Švajčiarskou konfederáciou a členskými štátmi Únie bola v nezanedbateľnom počte situácií – napríklad v prípade získania dávok v starobe – vylúčená.

34      Za týchto okolností je potrebné konštatovať, že dohoda a nariadenie č. 1408/71 sa uplatňujú na takú situáciu pracovníka, ako je opísaná v bode 26 tohto rozsudku.

 O prvej otázke

35      Touto otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či v zmysle dohody a nariadenia č. 1408/71 v prípade, že právna úprava členského štátu podmieni získanie rodičovskej dávky, akou je dávka v prejednávanej veci, dosiahnutím dôb poistenia, zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti, musí príslušná inštitúcia tohto členského štátu na tento účel zohľadniť takéto obdobia dosiahnuté na území Švajčiarskej konfederácie v celom rozsahu.

36      Zo spisu, ktorý bol predložený Súdnemu dvoru, vyplýva, že podľa vnútroštátnej právnej úpravy musí E. Bergström na účely získania RDDND preukázať obdobie pracovnej činnosti v rozsahu 240 dní predchádzajúcich pôrodu. E. Bergström ukončila celú túto referenčnú dobu zamestnania na území Švajčiarskej konfederácie.

37      Je nepochybné, že dávka, ktorú E. Bergström požaduje, predstavuje rodičovskú dávku v zmysle článku 1 písm. u) bodu i) nariadenia č. 1408/71.

38      Odpoveď na položenú otázku vyžaduje výklad článku 8 písm. c) dohody a článku 72 nariadenia č. 1408/71, ktoré na účely nadobudnutia práva na dotknutú dávku predpokladajú uplatnenie pravidla nazývaného „úhrn“.

39      Niektoré dotknuté osoby, ktoré predložili Súdnemu dvoru svoje pripomienky, tvrdia, že pojem „úhrn“ logicky predpokladá existenciu aspoň dvoch období činnosti dosiahnutých vo viacerých členských štátoch. Členský štát inštitúcie, ktorá je príslušná na priznanie dávky, preto má možnosť na tento účel stanoviť, že jedno obdobie činnosti sa musí dosiahnuť na jeho území, čo vylučuje zohľadnenie jediného obdobia dosiahnutého na území druhého členského štátu na získanie práva na dávku sociálneho zabezpečenia.

40      Tento výklad nemožno prijať.

41      Tak znenie článku 8 písm. c) dohody, ako aj znenie článku 72 nariadenia č. 1408/71 sú jednoznačné. Podľa prvého z týchto ustanovení zahŕňa úhrn „všetky doby“ zohľadnené jednotlivými vnútroštátnymi právnymi úpravami, kým druhé z týchto ustanovení vyžaduje zohľadniť v rámci úhrnu „doby poistenia, zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti v každom inom členskom štáte“, ako keby tieto obdobia boli dosiahnuté podľa právnych predpisov, ktoré uplatňuje príslušná inštitúcia.

42      Je potrebné pripomenúť, že nariadenie č. 1408/71 bolo prijaté na základe článku 51 Zmluvy EHS (zmenený na článok 51 Zmluvy ES, teraz článok 42 ES), ktorý Radu Európskej únie oprávňuje prijať také opatrenia v oblasti sociálneho zabezpečenia, ktoré sú potrebné na zabezpečenie voľného pohybu pracovníkov, a vytvoriť tak najmä systém, ktorý migrujúcim pracovníkom a od nich závislým osobám zabezpečí na účely vzniku a trvania nároku na dávky a vypočítanie ich výšky úhrn „celého obdobia“ zohľadneného podľa jednotlivých vnútroštátnych právnych úprav.

43      Tento výklad je v súlade s cieľom dohody, ktorým je zaistenie voľného pohybu osôb medzi Švajčiarskou konfederáciou a Spoločenstvom. Rešpektuje najmä zásadu rovnosti zaobchádzania stanovenú v článku 8 písm. a) dohody, keďže smeruje k zabezpečeniu, aby migrujúci pracovník výkonom práva na voľný pohyb neprišiel o výhody sociálneho zabezpečenia v porovnaní s inými pracovníkmi, ktorí toto právo neuplatnili.

44      Inštitúcia členského štátu, ktorá je príslušná na poskytnutie rodičovskej dávky, teda nemôže požadovať, aby okrem obdobia zamestnania alebo činnosti, ktoré boli dosiahnuté v inom štáte, v tomto prípade vo Švajčiarsku, bolo dosiahnuté ďalšie obdobie poistenia na jeho území.

45      Z toho vyplýva, že na prvú otázku treba odpovedať v tom zmysle, že podľa článku 8 písm. c) dohody a článku 72 nariadenia č. 1408/71 v prípade, že právna úprava členského štátu podmieni získanie rodinnej dávky, akou je dávka v prejednávanej veci, dosiahnutím dôb poistenia, zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti, musí príslušná inštitúcia tohto členského štátu na účely priznania tejto dávky zohľadniť takéto obdobia dosiahnuté na území Švajčiarskej konfederácie v celom rozsahu.

 O druhej otázke

46      Touto otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či v prípade kladnej odpovede na prvú otázku z dohody a nariadenia č. 1408/71 vyplýva, že príjem získaný v zamestnaní vo Švajčiarsku je rovnocenný s vnútroštátnym príjmom, ktorý vo Švédsku slúži na výpočet výšky požadovanej rodičovskej dávky.

47      Zo spisu predloženého Súdnemu dvoru vyplýva, že E. Bergström požiadala o rodinné prídavky v rovnakej výške, ako sú denné dávky určené podľa pravidiel nemocenského poistenia (RDDND). Dotknutá rodičovská dávka je viazaná na ročné pracovné príjmy poistenej osoby.

48      V takejto situácii je preto na účely výpočtu výšky rodičovskej dávky tejto konkrétnej kategórie potrebné zohľadniť relevantné pravidlá nariadenia č. 1408/71 týkajúce sa „nemocenského“ segmentu sociálneho zabezpečenia.

49      Tieto pravidlá sa nachádzajú v článku 23 nariadenia č. 1408/71. Bez ohľadu na to, že určenie príjmu, ktorý je základom na výpočet dotknutých dávok, vyplýva z uplatnenia ustanovení odseku 1 alebo odseku 2 tohto článku, tento príjem sa určí buď na základe zárobku zisteného počas obdobia dosiahnutého podľa právnej úpravy príslušnej inštitúcie, alebo podľa paušálneho zárobku alebo priemeru paušálnych zárobkov za obdobia dosiahnuté podľa uvedenej právnej úpravy, teda v prejednávanej veci švédskej právnej úpravy.

50      Takéto riešenie je v súlade s pravidlom uvedeným v prílohe VI bode N ods. 1 nariadenia č. 1408/71 uplatniteľným ratione temporis, ktoré stanovuje, že na účely uplatňovania článku 72 nariadenia sa nárok osoby na rodičovskú dávku určuje tak, že sa doby poistenia dosiahnuté v inom členskom štáte považujú za vychádzajúce z toho istého priemerného príjmu ako doby poistenia dosiahnuté vo Švédsku.

51      Vo veci samej však E. Bergström počas referenčného obdobia 240 dní vo Švédsku nemala nijaký príjem.

52      S cieľom zabezpečiť potrebný účinok článku 8 písm. c) dohody a článku 72 nariadenia č. 1408/71, tak ako sú vyložené v bode 45 tohto rozsudku, ako aj s cieľom splniť požiadavku rovnosti zaobchádzania stanovenú v článku 8 písm. a) dohody a v článku 3 ods. 1 uvedeného nariadenia sa v takejto situácii musia referenčné príjmy E. Bergströmovej vypočítať pri zohľadnení príjmov osoby, ktorá vo Švédsku vykonáva porovnateľnú činnosť a má porovnateľné skúsenosti a odbornosť.

53      Na druhú otázku je teda potrebné odpovedať v tom zmysle, že článok 8 písm. a) dohody a článok 3 ods. 1, článok 23 ods. 1 a 2 a článok 72, ako aj príloha VI bod N ods. 1 nariadenia č. 1408/71 sa majú vykladať v tom zmysle, že v prípade, že výška rodinnej dávky, akou je dávka vo veci samej, sa musí určiť na základe pravidiel nemocenskej dávky, táto výška dávky v prospech osoby, ktorá dosiahla obdobia pracovnej činnosti potrebné na získanie tohto práva v celom rozsahu na území druhej zmluvnej strany, sa vypočíta pri zohľadnení príjmov osoby s porovnateľnými skúsenosťami a odbornosťou, ktorá vykonáva porovnateľnú činnosť na území členského štátu, v ktorom sa o túto dávku žiada.

 O trovách

54      Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (tretia komora) rozhodol takto:

1.      Článok 8 písm. c) Dohody medzi Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na jednej strane a Švajčiarskou konfederáciou na druhej strane o voľnom pohybe osôb, podpísanej 21. júna 1999 v Luxemburgu, a článok 72 nariadenia Rady (EHS) č. 1408/71 zo 14. júna 1971 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnancov, samostatne zárobkovo činné osoby a ich rodinných príslušníkov, ktorí sa pohybujú v rámci spoločenstva, zmeneného a doplneného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1386/2001 z 5. júna 2001, sa majú vykladať v tom zmysle, že v prípade, že právna úprava členského štátu podmieni získanie rodinnej dávky, akou je dávka v prejednávanej veci, dosiahnutím dôb poistenia, zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti, musí príslušná inštitúcia tohto členského štátu na účely priznania tejto dávky zohľadniť takéto obdobia dosiahnuté na území Švajčiarskej konfederácie v celom rozsahu.

2.      Článok 8 písm. a) tejto dohody a článok 3 ods. 1, článok 23 ods. 1 a 2 a článok 72, ako aj príloha VI bod N ods. 1 nariadenia č. 1408/71, zmeneného a doplneného nariadením č. 1386/2001, sa majú vykladať v tom zmysle, že v prípade, že výška rodinnej dávky, akou je dávka vo veci samej, sa musí určiť na základe pravidiel nemocenskej dávky, táto výška dávky v prospech osoby, ktorá dosiahla obdobia pracovnej činnosti potrebné na získanie tohto práva v celom rozsahu na území druhej zmluvnej strany, sa vypočíta pri zohľadnení príjmov osoby s porovnateľnými skúsenosťami a odbornosťou, ktorá vykonáva porovnateľnú činnosť na území členského štátu, v ktorom sa o túto dávku žiada.

Podpisy

---

* Jazyk konania: švédčina.