—

Lodato Gennaro & C. SpA, v zastúpení: A. Calabrese, avvocato,

—

Istituto nazionale della previdenza sociale (INPS) a SCCI, v zastúpení: A. Sgroi, F. Correra a A. Coretti, avvocati,

—

talianska vláda, v zastúpení: I. M. Braguglia, splnomocnený zástupca, za právnej pomoci W. Ferrante, avvocato dello Stato,

—

Komisia Európskych spoločenstiev, v zastúpení: G. Conte a E. Righini, splnomocnení zástupcovia,

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu usmernení pre poskytovanie pomoci pre zamestnanosť [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES C 334, 1995, s. 4), usmernení pre poskytovanie národnej regionálnej pomoci [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES C 74, 1998, s. 9), ako aj nariadenia Komisie (ES) č. 2204/2002 z 5. decembra 2002 o uplatňovaní článkov 87 a 88 Zmluvy o ES o štátnej pomoci pre zamestnanosť (Ú. v. ES L 337, s. 3; Mim. vyd. 05/004, s. 273).

2

Tento návrh bol podaný v súvislosti so žalobou, ktorou Lodato Gennaro & C. SpA (ďalej len „Lodato“) napadla daňový výmer, ktorý vydal Istituto nazionale della previdenza sociale (INPS) (národný úrad sociálneho zabezpečenia) na základe zápisnice vyhotovenej týmto úradom.

3

Bod 17 usmernení pre poskytovanie pomoci pre zamestnanosť je sformulovaný takto:

„… Treba spresniť, že pod pojmom vytvorenie pracovného miesta sa chápe čisté vytvorenie pracovného miesta, teda nového miesta oproti počtu miest (priemeru počas určitého obdobia) dotknutého podniku. Jednoduché nahradenie pracovníka bez zvýšenia počtu pracovníkov, a teda bez vytvorenia nových pracovných miest nie je skutočným vytvorením pracovného miesta.“ [neoficiálny preklad]

4

Podľa bodu 21 tretej zarážky uvedených usmernení sa má Komisia Európskych spoločenstiev pri posudzovaní pomoci pre zamestnanosť najmä zamerať na ustanovenia pracovnej zmluvy, akými sú povinnosť zachovať novovytvorené pracovné miesto počas minimálneho obdobia po jeho vytvorení.

5

Organizácia štátnej pomoci Spoločenstvom pre malé a stredné podniky [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES C 213, 1996, s. 4) v poznámke pod čiarou 8 bode 3.2 uvádza, že „počet zamestnaných osôb zodpovedá počtu pracovných jednotiek za rok (PJzR), teda počtu zamestnancov zamestnaných na plný úväzok v jednom roku, pričom úväzok so skráteným pracovným časom a sezónne práce sú podiely z PJzR“. [neoficiálny preklad]

6

Usmernenia na poskytovanie národnej regionálnej pomoci uvádzajú v bode 4.12:

„Za vytvorenie pracovného miesta sa považuje čisté zvýšenie počtu pracovných miest v… zariadení v porovnaní s priemerom referenčného obdobia. Takto treba odpočítať prípadne zrušené pracovné miesta v priebehu dotknutého obdobia od počtu pracovných miest vytvorených v priebehu rovnakého obdobia…“ [neoficiálny preklad]

7

Poznámka pod čiarou 33 posledných uvedených usmernení spresňuje, že „počet pracovných miest zodpovedá počtu pracovných jednotiek za rok (PJzR), teda počtu zamestnancov zamestnaných na plný úväzok v jednom roku, pričom úväzok so skráteným pracovným časom a sezónne práce sú podiely z PJzR“. [neoficiálny preklad]

8

Bod 4.14 týchto usmernení stanovuje, že „pomoc pre zamestnanosť sa musí podmieniť buď prostredníctvom spôsobu jej vyplatenia alebo prostredníctvom podmienok spojených s jej poskytnutím zachovaním vytvoreného pracovného miesta počas minimálne päťročného obdobia“. [neoficiálny preklad]

9

Nariadenie Komisie (ES) č. 70/2001 z 12. januára 2001 o uplatňovaní článkov 87 a 88 Zmluvy ES na štátnu pomoc malým a stredným podnikom (Ú. v. ES L 10, s. 33; Mim. vyd. 08/002, s. 141) stanovuje vo svojom článku 4 ods. 6 písm. b) a c), že „investičný projekt zabezpečí čistý prírastok počtu zamestnancov v danom podniku v porovnaní s priemerom za predošlých dvanásť mesiacov“ a že „novovytvorené pracovné miesta sa zachovajú najmenej v období piatich rokov“.

10

Pokiaľ ide o nariadenie č. 2204/2002, jeho článok 4 ods. 4 písm. a) a b) stanovuje, že „vytvorené pracovné miesta musia predstavovať čistý nárast počtu zamestnancov v danej prevádzke a v podniku v porovnaní s priemerom za posledných 12 mesiacov“ a že „vytvorené pracovné miesta sa zachovajú počas najmenej troch rokov alebo dvoch rokov v prípade [malých a stredných podnikov]“. Podľa článku 2 písm. e) tohto nariadenia sa pod pojmom „počet zamestnancov“ rozumie „počet pracovných jednotiek za rok (PJzR), konkrétne počet ľudí zamestnaných na plný úväzok v jednom roku, pričom úväzok so skráteným pracovným časom a sezónne práce sú podiely z PJzR“.

11

To isté vymedzenie „počtu zamestnancov“ je uvedené v poznámke pod čiarou 52 usmernení pre národnú regionálnu pomoc na roky 2007 — 2013 (Ú. v. EÚ C 54, 2006, s. 13), ktorá uvádza v bode 58, že pod pojmom „vytvorenie pracovného miesta“ sa chápe „čistý nárast v počte zamestnancov… priamo zamestnaných v konkrétnom podniku v porovnaní s priemerom za posledných 12 mesiacov“ a že „pracovné miesta, ktoré zanikli počas uvedeného obdobia 12 mesiacov, sa preto musia odpočítať od počtu pracovných miest vytvorených počas toho istého obdobia“.

12

Rozhodnutím z 10. augusta 1999 Komisia rozhodla o nevznesení námietok voči systému pomoci pre zamestnanosť vytvorenému článkom 3 ods. 5 a 6 zákona č. 448 z 23. decembra 1998 (riadny dodatok ku GURI č. 302 z 29. decembra 1998), ktorý oznámila tejto inštitúcii Talianska republika 16. decembra 1998.

13

Článok 3 ods. 5 uvedeného zákona stanovoval, že pre novoprijatých pracovníkov v rokoch 1999 až 2001 pri zvýšení počtu pracovníkov skutočne zamestnaných k 31. decembru 1998 sa všetkým súkromným zamestnávateľom a verejným hospodárskym inštitúciám, ktoré pôsobia v oblastiach Kampánia, Basilicata, Sicília, Puglia, Kalábria a Sardínia priznáva úľava na všetkých poistných príspevkoch splatných INPS počas obdobia troch rokov odo dňa prijatia daných pracovníkov, a to z miezd, ktoré podliehajú poistnému do Fondo pensioni lavoratori dipendenti (dôchodkový fond zamestnancov). Toto ustanovenie bolo tiež uplatniteľné v oblastiach Abruzzo a Molise, ale len pre osoby prijaté do zamestnania v priebehu roku 1999.

14

Článok 3 ods. 6 uvedeného zákona uvádzal podmienky, ktoré podmieňovali získanie pomoci. Po vzájomnej výmene stanovísk medzi talianskymi úradmi a Komisiou bola podmienka týkajúca sa zvýšenia počtu zamestnancov sformulovaná takto:

„Podnik, i novo založený, musí zvýšiť počet svojich zamestnancov na plný úväzok. Vytvorenie pracovných miest sa vypočíta so zreteľom na priemer pracovníkov podniku v priebehu dvanástich mesiacov, ktoré predchádzajú prijatiu do zamestnania. Priemer pracovníkov sa vypočíta v PJzR… na základe vzorca uvedeného v bode 3.2 poznámky 8 organizácie Spoločenstvom štátnej pomoci pre malé a stredné podniky.“

15

Rozhodnutím zo 6. decembra 2002 Komisia tiež rozhodla o tom, že považuje za zlučiteľný so Zmluvou ES nový systém pomoci vytvorený článkom 44 zákona č. 448 z 28. decembra 2001 (riadny dodatok ku GURI č. 301 z 29. decembra 2001), ktorý oznámila tejto inštitúcii Talianska republika 28. novembra 2001 a ktorý predĺžil účinnosť predchádzajúceho systému pomoci. Tento nový systém pomoci zachoval podmienky, ktoré uložil predchádzajúci systém. Najmä podmienka súvisiaca so zvýšením počtu zamestnancov bola vyjadrená po pripomienkach Komisie, v rovnakom znení, ako je znenie uvedené vyššie, ale s tým, že odkazuje tentokrát na bod 4.12 a na poznámku pod čiarou 33 usmernení pre poskytovanie národnej regionálnej pomoci.

16

Vo svojich dvoch rozhodnutiach Komisia rozlíšila pomoc na vytvorenie pracovných miest, ktorá sa neviaže na investície, a pomoc, ktorá závisí od vynaložených investícií. Prvú uvedenú pomoc skúmala so zreteľom na usmernenia pre poskytovanie pomoci pre zamestnanosť a druhú so zreteľom na usmernenia pre poskytovanie národnej regionálnej pomoci a vo svojom rozhodnutí zo 6. decembra 2002 so zreteľom tiež na nariadenie č. 70/2001. Domnievala sa, že navrhované systémy pomoci boli zlučiteľné so spoločným trhom na základe výnimiek, ktoré stanovujú článok 87 ods. 3 písm. a) a c) ES.

17

Lodato je podnikom, ktorý podniká v odvetví konzervovaných potravín a ktorý vykonáva ako hlavnú činnosť v oblasti Kampánia spracovanie a konzervovanie paradajok. Jeho činnosť v priebehu roku zaznamenáva sezónnu špičku, a to od júla do októbra v dôsledku čoho zamestnáva sezónnych pracovníkov počas tohto obdobia. Tento podnik požíval výhody z dvoch po sebe nasledujúcich predmetných systémov pomoci vo veci samej, a to z dôvodu prijatia siedmich osôb do zamestnania, na ktoré sa vzťahuje prvý zo systémov pomoci, a dvoch ďalších, na ktoré sa vzťahuje druhý systém pomoci.

18

Keďže sa inšpektori INPS domnievali, že nie všetky uvedené prijatia do zamestnania zvýšili počet pracovníkov podniku Lodato, vyhotovili 21. novembra 2005 zápisnicu, ktorá je podkladom daňového výmeru, ktorý je predmetom žaloby podanej na vnútroštátny súd.

19

Z vnútroštátneho rozhodnutia vyplýva, že na podporu svojej žaloby Lodato najmä vytýka INPS-u, že preto, aby overil, či bola splnená podmienka týkajúca sa zvýšenia počtu zamestnancov, porovnal priemerný počet PJzR za rok, ktorý predchádza prijatiu pracovníkov podniku do zamestnania s dňom uvedeného prijatia do zamestnania a takto vzal ako relevantné rôznorodé prvky porovnania, a to namiesto toho, aby porovnal priemerný počet PJzR za rok, ktorý predchádza prijatiu do zamestnania s priemerným počtom PJzR za rok, ktorý nasleduje uvedenému prijatiu do zamestnania.

20

Vnútroštátny súd sa vo svojom rozhodnutí pýta na výklad právnej úpravy Spoločenstva, ktorý treba podať, a to pokiaľ ide o druhé obdobie na porovnanie pracovníkov, ktoré sa má zohľadniť preto, aby sa overilo splnenie podmienky týkajúcej sa zvýšenia počtu zamestnancov. Na jednej strane sa domnieva, že metóda, ktorú použil INPS, je neprimeraná a diskriminačná voči podnikom, ktoré vykonávajú sezónne činnosti, a na druhej strane, že „porovnanie PJzR v roku pred prijatím do zamestnania s PJzR v roku po prijatí do zamestnania je viac v súlade s podstatou pomoci, ktorou je prispieť k vytváraniu nových a trvalých pracovných miest“.

21

Keďže sa domnieval, že existuje pochybnosť, pokiaľ ide o presný výklad právnej úpravy Spoločenstva v tejto súvislosti, Tribunale ordinario di Nocera Inferiore rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru túto prejudiciálnu otázku:

„Má sa právo Spoločenstva, ktoré vychádza z usmernení pre poskytovanie pomoci pre zamestnanosť, z usmernení pre poskytovanie národnej regionálnej pomoci a z nariadenia… č. 2204/2002… vykladať v tom zmysle, že na zistenie, či došlo k zvýšeniu počtu pracovných miest, je potrebné porovnať priemerný počet PJzR v roku pred prijatím do zamestnania s priemerným počtom PJzR v roku, ktorý nasleduje po prijatí do zamestnania, alebo či sa má naopak vykladať v tom zmysle, že sa má alebo iba môže vychádzať z porovnania priemerného počtu PJzR v roku pred prijatím do zamestnania a presného počtu pracovníkov podniku v deň prijatia do zamestnania?“

22

Na úvod treba zdôrazniť, že po prvé rozhodnutia Komisie, ktorým sa schvaľujú predmetné systémy pomoci vo veci samej, odkazujú na usmernenia pre poskytovanie pomoci pre zamestnanosť, ako aj na usmernenia pre poskytovanie národnej regionálnej pomoci, ale nie na nariadenie č. 2204/2002, keďže to bolo prijaté po prijatí uvedených rozhodnutí. Z toho vyplýva, že v tejto veci netreba podať výklad tohto nariadenia.

23

Po druhé treba pripomenúť, že konanie pred vnútroštátnym súdom sa týka pomoci na vytvorenie pracovných miest, ktorá sa neviaže na investície skúmané Komisiou so zreteľom na usmernenia pre poskytovanie pomoci pre zamestnanosť. Aj keď sa v skutočnosti prejudiciálna otázka zameriava len na výklad týchto posledných uvedených usmernení, treba ich vyložiť v úzkej spojitosti s usmerneniami pre poskytovanie národnej regionálnej pomoci, keďže pojem vytvorenie pracovného miesta je spoločný týmto usmerneniam, ktoré v podstate vymedzujú tento pojem tak, že sa vo svojich bodoch 17 a 4.12 obe odvolávajú na čisté zvýšenie počtu pracovných miest v porovnaní s priemerom za určité obdobie.

24

Po tretie je dôležité zdôrazniť, že rozhodnutia Komisie z 10. augusta 1999 a zo 6. decembra 2002 považovali oba predmetné systémy pomoci vo veci samej, ako boli oznámené Komisii a doplnené informáciami, ktoré neskôr predložili vnútroštátne úrady, za zlučiteľné so spoločným trhom a že pokiaľ ide o vzorec pre výpočet zvýšenia počtu pracovných miest, rozhodnutie z 10. augusta 1999 sa výslovne odvoláva na poznámku pod čiarou 8 k bodu 3.2 organizácie štátnej pomoci Spoločenstvom pre malé a stredné podniky, zatiaľ čo rozhodnutie zo 6. decembra 2002 obsahuje tiež výslovný odkaz na vzorec, v podstate zhodný s tým, ktorý je uvedený v poznámke pod čiarou 33 k bodu 4.12 usmernení pre poskytovanie národnej regionálnej pomoci.

25

Keďže prejudiciálna otázka sa týka druhého porovnávaného obdobia pracovníkov podniku, ktoré treba zohľadniť preto, aby sa overilo, či uvedený podnik správne vykonal čisté zvýšenie počtu pracovných miest v porovnaní s priemerom za určité obdobie, treba konštatovať, že ani znenie bodu 17 usmernení pre poskytovanie pomoci pre zamestnanosť, ako ani znenie článku 4 ods. 6 písm. b) nariadenia č. 70/2001, na ktorom sa tiež zakladá rozhodnutie Komisie zo 6. decembra 2002 o druhom systéme pomoci vo veci samej, neuvádzajú spresnenie v tejto súvislosti.

26

Naopak usmernenia pre poskytovanie národnej regionálnej pomoci vymedzujú presnejšie druhé obdobie porovnania. Na jednej strane totiž vo svojom bode 4.12 uvádzajú, že za vytvorenie pracovného miesta sa považuje čisté zvýšenie počtu pracovných miest v posudzovanom zariadení v porovnaní s priemerom referenčného obdobia. Takto treba odpočítať prípadne zrušené pracovné miesta v priebehu tohto obdobia od počtu pracovných miest vytvorených v priebehu dotknutého obdobia. Na druhej strane v poznámke pod čiarou 33 spresňujú, že počet pracovných miest zodpovedá počtu PJzR, teda počtu zamestnancov zamestnaných na plný úväzok v jednom roku, pričom úväzok so skráteným pracovným časom a sezónne práce sú podiely z PJzR.

27

Z toho vyplýva, že podľa posledných uvedených usmernení sa pod pojmom vytvorenie pracovného miesta chápe čisté zvýšenie počtu zamestnancov zamestnaných na plný úväzok v jednom roku (úväzok so skráteným pracovným časom a sezónne práce sú podiely z PJzR) v posudzovanom zariadení v porovnaní s priemerom referenčného obdobia. Preto podľa uvedených usmernení druhé obdobie pre časové porovnanie pracovníkov netvoria pracovníci podniku v deň prijatia do zamestnania, ale počet zamestnancov vypočítaný v PJzR, teda za ročné obdobie.

28

Ďalej treba konštatovať, že toto vymedzenie druhého obdobia pre porovnanie počtu pracovníkov je tiež tým, ktoré bolo neskôr použité v článku 4 ods. 4 písm. a) v spojení s článkom 2 písm. e) nariadenia č. 2204/2002, ako aj v bode 58 usmernení pre poskytovanie národnej regionálnej pomoci na roky 2007 — 2013.

29

Zo skúmania súboru rôznych ustanovení vyplýva, že Komisia postupne spresnila metódu výpočtu čistého zvýšenia počtu pracovných miest alebo zamestnancov. Z takto prijatých upresnení vyplýva, že druhé obdobie pre časové porovnanie počtu pracovníkov podniku je ako jej prvé obdobie, tvorené PJzR, a preto obidve obdobia pre toto porovnanie zodpovedajú obdobiu jedného roka.

30

Takto táto metóda výpočtu zvýšenia počtu pracovných miest alebo zamestnancov vychádza z porovnania rovnorodých prvkov a umožňuje zmerať úsilie, ktoré v určitom čase vyvinul podnik, ktorý získal pomoc na vytvorenie pracovných miest, zatiaľ čo metóda, ktorá spočíva na porovnaní priemerného počtu PJzR v roku pred prijatím do zamestnania a presného počtu pracovníkov podniku v deň prijatia do zamestnania by mala z tohto hľadiska náhodnejší výsledok, pretože viac závisí od časových fluktuácií, a teda menej odzrkadľuje skutočnú situáciu podniku z hľadiska zamestnanosti.

31

Tento spôsob výpočtu tiež zodpovedá úmyslu uprednostniť stabilitu alebo trvalosť zamestnanosti, ktorú vyjadruje najmä bod 21 tretia zarážka usmernení pre poskytovanie pomoci pre zamestnanosť, čo sa okrem iného prejavuje povinnosťou, ktorú zakotvujú skúmané usmernenia, zachovať vytvorené pracovné miesto počas minimálneho obdobia. Takýto výpočet nie je diskriminačný voči podnikom so sezónnou činnosťou, pretože sezónna práca je zahrnutá tiež vo forme podielov PJzR, v druhom porovnávanom období, ktoré sa vykoná preto, aby sa overilo, či bola splnená podmienka týkajúca sa čistého vytvorenia pracovného miesta. Tak ako v podstate zdôraznil generálny advokát v bodoch 57 až 71 svojich návrhov nerovnosť zaobchádzania medzi týmito podnikmi a inými podnikmi nie je dôvodná, keďže bolo konštatované, že podnikom je uložená rovnaká povinnosť zachovať novovytvorené pracovné miesto počas minimálneho obdobia preto, aby sa na nich mohla vzťahovať pomoc.

32

Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy je na položenú otázku potrebné odpovedať, že usmernenia pre poskytovanie pomoci pre zamestnanosť pokiaľ ide o zistenie, či došlo k zvýšeniu počtu pracovných miest, sa musia vykladať v tom zmysle, že je potrebné porovnať priemerný počet PJzR v roku pred prijatím do zamestnania s priemerným počtom PJzR v roku po prijatí do zamestnania.

33

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (druhá komora) rozhodol takto:

Usmernenia pre poskytovanie pomoci pre zamestnanosť, pokiaľ ide o zistenie, či došlo k zvýšeniu počtu pracovných miest, sa majú vykladať v tom zmysle, že je potrebné porovnať priemerný počet pracovných jednotiek za rok v roku pred prijatím do zamestnania s priemerným počtom pracovných jednotiek za rok v roku po prijatí do zamestnania.