52009DC0203

[pic] | KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV |

Brusel, 30.4.2009

KOM(2009) 203 v konečnom znení

SPRÁVA KOMISIE

o niektorých kľúčových aspektoch týkajúcich sa smernice 2003/41/ES o činnostiach a dohľade nad inštitúciami zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia (smernica o IZDZ)

(predložená Komisiou)

SPRÁVA KOMISIE

o niektorých kľúčových aspektoch týkajúcich sa smernice 2003/41/ES o činnostiach a dohľade nad inštitúciami zamestnaneckého dôchod kového zabezpečenia (smernica o IZDZ)

(Text s významom pre EHP)

1. ÚVOD

Smernica o IZDZ (smernica 2003/41/ES o činnostiach a dohľade nad inštitúciami zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia) bola uverejnená v úradnom vestníku 23. septembra 2003 a členské štáty ju mali vykonávať do 23. septembra 2005. V roku 2007 všetky členské štáty oznámili svoje vykonávacie opatrenia, hoci stále prebiehajú dve konania o porušení právnych predpisov v súvislosti s nesprávnym vykonávaním.

V smernici o IZDZ sa výslovne ustanovujú požiadavky na podávanie správ pre Komisiu týkajúce sa štyroch kľúčových aspektov. V článku 15 ods. 6 sa vyžaduje, aby Komisia pravidelne aspoň každé dva roky vydala správu o pravidlách na výpočet poistných rezerv. V článku 21 ods. 4 sa vyžaduje do štyroch rokov od nadobudnutia účinnosti smernice o IZDZ jednorazová správa o uplatňovaní investičných pravidiel [písmeno a)], pokroku dosiahnutom pri prispôsobovaní vnútroštátnych systémov dohľadu [písmeno a)] a cezhraničnej úschove aktív [písmeno b)].

Hoci sa v smernici o IZDZ vyžadovalo, aby Komisia vydala prvú pravidelnú správu o poistných rezervách a jednorazovú správu o ďalších troch aspektoch v septembri 2007, z dôvodu neskorého vykonávania zo strany mnohých členských štátov bolo pre Komisiu zložité vydať správu o praktických skúsenostiach s týmito štyrmi ustanoveniami v predpokladanej lehote. Preto sa s členskými štátmi na zasadnutí Európskeho výboru pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov (European Insurance and Pensions Committee, EIOPC) 5. apríla 2006 dohodlo, že požadované správy sa vydajú v roku 2008 po preskúmaní hlavných otázok súvisiacich s vykonávaním zo strany Výboru európskych orgánov dohľadu nad poisťovníctvom a dôchodkovým poistením zamestnancov (Committee of European Insurance and Occupational Pension Supervisors, CEIOPS).

Okrem toho je stále pomerne málo prípadov cezhraničných činností, a to aj napriek skutočnosti, že v niekoľkých minulých rokoch došlo k výraznému zvýšeniu počtu cezhraničných dôchodkových mechanizmov. Z nedávneho prieskumu, ktorý uskutočnil výbor CEIOPS vyplýva, že na konci júna 2008 bolo v Európskom hospodárskom priestore (EHP) 70 prípadov cezhraničnej činnosti, v ktorých 21 štátov zohrávalo úlohu hostiteľského štátu[1].

Výbor pre dôchodkové poistenie zamestnancov (Occupational Pensions Committee, OPC) pri výbore CEIOPS uskutočnil na žiadosť Komisie rozsiahle zisťovanie aktuálneho stavu vykonávania smernice o IZDZ členskými štátmi. V tejto súvislosti je potrebné si uvedomiť, že v smernici o IZDZ sa stanovuje minimálna harmonizácia a členským štátom sa pri jej vykonávaní v mnohých oblastiach ponecháva určitá voľnosť. Výsledok práce OPC je zhrnutý v správe s názvom „ Initial Review of Key Aspects of the Implementation of the IORP Directive “ (Počiatočný prieskum kľúčových aspektov vykonávania smernice o IZDZ) (ďalej len „správa OPC“) z 31. marca 2008[2].

Správa OPC okrem iného zahŕňa aj kľúčové aspekty, o ktorých má Komisia podať správu. V správe OPC sa uvádza, že napriek podstatným rozdielom v spôsobe, akým sa tieto kľúčové aspekty smernice o IZDZ v členských štátoch vysvetlili a vykonávali, len málo dôkazov poukazuje na existenciu závažných problémov prameniacich z týchto rozdielov. Vzhľadom na túto skutočnosť a vzhľadom na obmedzené skúsenosti s uplatňovaním smernice o IZDZ sa v správe OPC v tejto etape nenachádza žiaden dôvod na legislatívne zmeny smernice o IZDZ.

Výbor CEIOPS predložil 2. apríla 2008 Komisii správu OPC, ktorú následne prerokoval výbor EIOPC na zasadnutiach 27. júna a 26. novembra 2008. Z diskusie vyplynulo, že členské štáty v značnej miere súhlasia so závermi správy OPC a útvary Komisie zaznamenali, že prevažná väčšina členských štátov súhlasí s odporúčaním výboru CEIOPS neplánovať v tejto etape legislatívnu revíziu smernice o IZDZ[3].

V nadväznosti na dosiaľ vykonanú prácu a s cieľom splniť požiadavky na podávanie správ zo strany Komisie uvedené v smernici o IZDZ sa v zvyšku tejto správy uvádza stanovisko Komisie k týmto kľúčovým aspektom: poistné rezervy, investičné pravidlá, prispôsobovanie vnútroštátnych systémov dohľadu a úschova. Táto správa sa obmedzuje na splnenie povinnosti Komisie podať správu o štyroch aspektoch smernice o IZDZ, ktorá je ustanovená v samotnej smernici. Potrebu prípadných legislatívnych zmien vyplývajúcich z iných závažných problémov majúcich vplyv na inštitúcie zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia, najmä pravidiel solventnosti[4], skúma Komisia v tejto správe samostatne.

2. POISTNÉ REZERVY

V článku 15 ods. 6 smernice sa zavádza povinnosť Komisie vydať správu o výpočte poistných rezerv inštitúcií zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia v súvislosti s cezhraničnými činnosťami[5].

Prieskum výpočtu poistných rezerv inštitúcií zamestnaneckého dôchodkového poistenia začal výbor OPC a následne ho podrobnejšie rozpracoval podvýbor CEIOPS pre solventnosť (SSC). Práca SSC sa zhrnula v dokumente s názvom „ Survey on fully funded, technical provisions and security mechanisms in the European occupational pension sector “ (Štúdia plne financovaných poistných rezerv a bezpečnostných mechanizmov v európskom sektore zamestnaneckého dôchodkového poistenia) (ďalej len „prieskum SSC“) z 31. marca 2008[6]. V tomto prieskume sa poskytuje podrobný a ucelený prehľad o predpokladoch pre hodnotenie a bezpečnostných mechanizmoch pre fondy zamestnaneckého dôchodkového poistenia, ktoré existujú v členských štátoch. Pokiaľ ide o poistné rezervy, v prieskume sa zdôrazňuje, že inštitúcie zamestnaneckého dôchodkového poistenia v rôznych členských štátoch používajú rozdielne metódy a predpoklady na stanovenie svojich poistných rezerv. To vedie k výrazným rozdielom v objeme poistných rezerv v jednotlivých krajinách pri stanovení porovnateľnej výšky záväzkov v súvislosti s dávkami. Medzi dôležité faktory, ktoré majú vplyv na úroveň poistných rezerv v jednotlivých členských štátoch, patria základné predpoklady na hodnotenie, najmä predpoklady týkajúce sa úrokových sadzieb a úmrtnosti, ako aj povaha valorizácie dôchodkových dávok, pokiaľ ide o vývoj inflácie a miezd.

Výbor CEIOPS predložil 7. apríla 2008 Komisii štúdiu SSC. Komisia víta zistenia uvedené v správe SSC. Správa predstavovala dobrý základ pre verejné konzultácie o harmonizácii pravidiel solventnosti pre inštitúcie zamestnaneckého dôchodkového poistenia podliehajúce článku 17 smernice o IZDZ a inštitúcie zamestnaneckého dôchodkového poistenia fungujúce na cezhraničnom základe, ktoré Komisia začala začiatkom septembra 2008. Jednou z oblastí, na ktoré sa tieto konzultácie výslovne zamerali, bola prípadná ďalšia harmonizácia pravidiel týkajúcich sa výpočtu poistných rezerv v cezhraničných súvislostiach. Obdobie konzultácií sa skončilo na konci novembra 2008. S cieľom využiť poznatky z týchto verejných konzultácií naplánovala Komisia verejné prerokovanie v Bruseli 27. mája 2009.

Výsledok konzultácií a verejného prerokovania pomôže Komisii rozhodnúť o tom, či navrhnúť ďalšiu harmonizáciu pravidiel na výpočet poistných rezerv v súvislosti s cezhraničnými činnosťami. Prípadný návrh Komisie by bol ako zvyčajne v súlade s prístupom založeným na zásade lepšej právnej úpravy a podliehal by dôkladnému posúdeniu vplyvu.

3. PRAVIDLÁ INVESTOVANIA

V článku 21 ods. 4 písm. a) smernice o IZDZ sa vyžaduje, aby Komisia vydala „správu, v ktorej zhodnotí uplatňovanie článku 18 […]“, ktorý obsahuje kvalitatívne a kvantitatívne pravidlá investovania pre inštitúcie zamestnaneckého dôchodkového poistenia. V uskutočnenom prieskume sa zistil rad problémov.

Po prvé sa v správe OPC zistilo, že zavedenie zásady obozretnosti uvedenej v článku 18 ods. 1 malo vplyv na regulačný rámec v mnohých členských štátoch a že hoci kvantitatívne obmedzenia týkajúce sa investovania stále zohrávajú významnú úlohu, v súčasnosti sa venuje väčšia pozornosť kvalitatívnym stránkam investičných pravidiel.

Po druhé, správa OPC poukazuje aj na nejednotné chápanie oblasti pôsobnosti pravidla jediného emitenta, ktorého cieľom je zabrániť nadmernej závislosti od konkrétneho aktíva, emitenta alebo skupiny [článok 18 ods. 1 písm. e)][7]. Okrem toho je podporovanie konvergencie, pokiaľ ide o pravidlá jediného emitenta osobitne dôležité v cezhraničnom kontexte vzhľadom na výslovné vyňatie z pravidiel investovania domovského štátu, ktoré môžu hostiteľské štáty uložiť inštitúciám zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia pôsobiacim v hostiteľskom členskom štáte v rámci určitých kvantitatívnych a kvalitatívnych obmedzení [článok 18 ods. 7 písm. b) smernice o IZDZ]. Pokiaľ ide o kvantitatívne obmedzenia, potvrdilo sa, že hostiteľské štáty môžu tieto pravidlá uplatniť na inštitúcie pôsobiace v hostiteľskom členskom štáte len vtedy, keď sa na inštitúcie so sídlom priamo v hostiteľskom členskom štáte uplatňujú rovnaké, alebo dokonca prísnejšie pravidlá investovania. Z tohto dôvodu nebolo možné v tejto súvislosti uplatniť prsnejšie obmedzenia ako tie, ktoré sú výslovne uvedené v smernici o IZDZ. Pokiaľ ide o kvalitatívne obmedzenia, t. j. kategórie aktív zahrnuté v článku 18 ods. 7 písm. b) smernice o IZDZ, mohlo by byť užitočné odkázať na ďalšie právne predpisy EÚ, napríklad na smernicu MiFID[8], ktorá obsahuje definície „finančných nástrojov“, „prevoditeľných cenných papierov“ a „nástrojov peňažného trhu[9]“.

Po tretie, nechápe sa jednotne pojem „trhy rizikového kapitálu“, dôležitý z pohľadu článku 18 ods. 5 písm. c), v ktorom sa zakazuje členským štátom brániť inštitúciám zamestnaneckého dôchodkového poistenia so sídlom na ich území investovať na takýchto trhoch. V súlade s odporúčaniami správy OPC a na základe podnetu Komisie sa podnikli ďalšie pokusy o vyjasnenie, aby mohol výbor CEIOPS vydať v tejto veci „pokyny na 3. úrovni“. Tato ďalšia činnosť preukázala, že jednotlivé definície v Európe sa líšia v závislosti od účelu a kontextu, v ktorom sa pojem rizikového kapitálu uplatňuje (hospodárska súťaž alebo pravidlá vnútorného trhu, uzavreté alebo otvorené definície, zahrnutie alebo vylúčenie nástrojov investovania do kvázi vlastného kapitálu), a že tato otázka dosiaľ nebola v cezhraničných súvislostiach v praxi relevantná. Namiesto vydania abstraktného usmernenia by sa celá vec mala podrobiť ďalšiemu prieskumu.

Po štvrté, šesť členských štátov využíva možnosť uložiť ako hostiteľská krajina dodatočné investičné obmedzenia, ako sa stanovuje v článku 18 ods. 7 smernice o IZDZ[10].

Zistenia OPC naznačujú, že napriek niektorým rozdielom v uplatňovaní pravidiel investovania sa nezdá, že by tieto rozdiely brzdili konvergenčný proces smerujúci k vnútornému trhu a bránili cezhraničným činnostiam inštitúcií zamestnaneckého dôchodkového poistenia. Komisia tento záver podporuje a vyzýva výbor CEIOPS, aby pokračoval vo svojej analýze týkajúcej sa trhov rizikového kapitálu a pravidla jediného emitenta. Ako osobitnú úlohu ukladá výboru ďalšiu prácu na pravidlách samoinvestícií, ktoré obmedzujú investovanie do sponzorujúceho subjektu [článok 18 ods. 1 písm. f)][11].

Pokračujúca konvergencia v uplatňovaní pravidiel investovania by mala prispieť k bezpečnosti, kvalite, likvidite a ziskovosti portfólií inštitúcií zamestnaneckého dôchodkového poistenia ako celku a k následnému zlepšeniu zamestnaneckého dôchodkového poistenia v EÚ po kvalitatívnej aj kvantitatívnej stránke.

CEIOPS a Komisia budú naďalej monitorovať fungovanie pravidiel investovania, aj s prihliadnutím na prípadné poučenia z finančnej krízy.

4. ÚPRAVA VNÚTROšTÁTNYCH SYSTÉMOV DOHľADU

V článku. 21 ods. 4 písm. a) smernice o IZDZ sa ďalej vyžaduje, aby Komisia vydala „správu, v ktorej zhodnotí […] pokrok dosiahnutý pri prispôsobovaní vnútroštátnych systémov dohľadu“. V tejto súvislosti sú dôležité aj ustanovenia článku 21 ods. 1 až 3 smernice o IZDZ, pretože sa v nich ustanovuje úzka spolupráca medi vnútroštátnymi orgánmi dohľadu a Európskou komisiu, aby sa zabezpečilo jednotné uplatňovanie smernice o IZDZ a uľahči dohľad nad všetkými činnosťami inštitúcií zamestnaneckého dôchodkového poistenia.

V snahe uľahčiť spoluprácu zriadil výbor CEIOPS vo februári 2004 výbor OPC. Práca tohto výboru, na ktorej sa Komisia zúčastňuje v úlohe pozorovateľa, viedla k schváleniu tzv. „budapeštianskeho protokolu“ vo februári 2006. [12] V tomto protokole sa upravujú mechanizmy dohľadu a výmeny informácií medzi orgánmi dohľadu v domovskom a hostiteľskom štáte inštitúcií zamestnaneckého dôchodkového poistenia pracujúcich na cezhraničnom základe. Budapeštiansky protokol zahŕňa aj orgány dohľadu z celej EÚ, ktoré nie sú oficiálnymi členmi CEIOPS, čím poskytuje širokú základňu pre ďalší rozvoj cezhraničného dohľadu nad zamestnaneckým dôchodkovým poistením.

Komisia víta a podporuje prebiehajúcu prácu orgánov dohľadu podľa budapeštianskeho protokolu ako aj ich prácu na tomto protokole, ktorý v súčasnosti preskúmava výbor OPC a ktorého upravenú verziu plánuje CEIOPS predložiť v prvej polovici roku 2009 na verejné konzultácie.

5. ÚSCHOVA

V článku 21 ods. 4 písm. b) smernice o IZDZ sa vyžaduje, aby Komisia vydala správu o uplatňovaní článku 19 ods. 2 druhého pododseku. Podľa tohto pododseku môžu členské štáty stanoviť menovanie depozitára alebo uschovávateľa za povinné. Súčasne však nesmú brániť inštitúciám zamestnaneckého dôchodkového poistenia menovať uschovávateľa alebo depozitára náležite oprávneného na túto činnosť so sídlom v inom členskom štáte, ako sa stanovuje v článku 19 ods. 2 prvom pododseku.

V správe OPC sa konštatuje, že existujú rozdielne prístupy v súvislosti s menovaním uschovávateľa a s tým, aký druh subjektu je na výkon tejto funkcie menovaný, vrátane úloh, ktoré plní. Rôzne sa ponímajú aj úlohy príslušných orgánov, z ktorých niektoré hrajú určitú úlohu v procese menovania uschovávateľa. Podľa OPC však tieto rozdiely nepredstavujú praktický problém. V súčasnosti je príliš skoro činiť závery týkajúce sa skutočnosti, či ustanovenia o úschove v smernici o IZDZ predstavujú ťažkosti, pokiaľ ide o dohľad, hoci OPC upozorňuje na niekoľko otázok, ktoré môžu výhľadovo vyžadovať ďalšiu pozornosť[13].

OPC najmä konštatuje, že pokiaľ má uschovávateľ alebo depozitár sídlo v inom členskom štáte ako inštitúcia zamestnaneckého dôchodkového poistenia, je vhodné rozšíriť spoluprácu medzi orgánmi dohľadu krajiny, v ktorej má inštitúcia sídlo, a orgánmi dohľadu krajiny, v ktorej má sídlo uschovávateľ/depozitár (najmä v prípade, keď orgán dohľadu nie je členom výboru CEIOPS), a to najmä preto, aby bolo možné zaručiť zodpovedajúce uplatnenie článku 19 ods. 3 smernice o IZDZ v prípade zmrazenia aktív[14]. Ak rozšírenie spolupráce podľa platného právneho rámca EÚ nie je možné, OPC zastáva názor, že to môže byť problém, ktorý by mohol vyžadovať legislatívnu zmenu.

Komisia víta toto hodnotenie a podnecuje k ďalšej spolupráci medzi orgánmi dohľadu. Je pripravená ujať sa celej veci spolu s výborom CEIOPS, ak to bude potrebné. Potreba prípadných budúcich zmien bude závisieť aj od výsledku všeobecnejšej práce týkajúcej sa európskych mechanizmov dohľadu[15].

6. ZÁVER

Pokiaľ ide o štyri kľúčové aspekty, o ktorých sa od Komisie podľa smernice o IZDZ vyžaduje vydať správy, Komisia usudzuje, že nie je bezprostredne potrebné vykonať legislatívnu zmenu. Táto správa sa však obmedzuje na splnenie povinnosti Komisie vydať správy, ktorá je ustanovená v samotnej smernici. Potrebu prípadných legislatívnych zmien vyplývajúcich z iných závažných problémov majúcich vplyv na inštitúcie zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia, najmä pravidiel solventnosti, skúma Komisia v tejto správe samostatne.

Komisia je presvedčená, že smernica o IZDZ už priniesla prvé výsledky smerujúce k vytvoreniu vnútorného trhu pre zamestnanecké dôchodkové poistenie v európskom meradle. Plné účinky smernice sa prejavia len po určitom čase.

Prieskum uskutočnený výborom CEIOPS súčasne naznačil, že je potrebné pokračovať v monitorovaní niekoľkých aspektov smernice o IZDZ. Na základe prebiehajúcej práce Komisie v otázke pravidiel solventnosti pre inštitúcie zamestnaneckého dôchodkového poistenia bude možno zvážiť prípadnú ďalšiu harmonizáciu pravidiel týkajúcich sa výpočtu poistných rezerv. Pokiaľ ide o pravidlá investovania, je potrebné ďalej vyjasniť definíciu trhov rizikového kapitálu a oblasti pôsobnosti pravidla jediného emitenta. Komisia a CEIOPS budú taktiež naďalej monitorovať fungovanie pravidiel investovania, okrem iného aj so zreteľom na finančnú krízu. Komisia je naklonená rozšírenej spolupráci medzi orgánmi dohľadu a víta plán výboru CEIOPS uskutočniť verejné konzultácie k budapeštianskemu protokolu. Pokiaľ ide o úschovu, Komisia podporuje rozšírenú spoluprácu medzi orgánmi dohľadu krajiny, v ktorej má sídlo inštitúcia, a orgánmi dohľadu krajiny, v ktorej má sídlo uschovávateľ/depozitár, a je pripravená predložiť v prípade potreby legislatívne návrhy. Potreba prípadných zmien v budúcnosti bude závisieť aj od výsledku všeobecnejšej práce týkajúcej sa európskych mechanizmov dohľadu.

Komisia je odhodlaná aj naďalej kontrolovať správnosť vykonávania smernice o IZDZ členskými štátmi a pokračuje vo svojej práci v tejto oblasti. Komisia taktiež odporúča výboru CEIOPS, aby pokračoval vo svojej práci týkajúcej sa všeobecnejších otázok vznesených v správe OPC, a bude ďalej monitorovať a presadzovať rozšírenú spoluprácu medzi orgánmi dohľadu s cieľom zabezpečiť jednotné uplatňovanie smernice o IZDZ.

[1] CEIOPS „ 2008 Report on Market Developments “ (Správa o vývoji na trhu v roku 2008) z 11. novembra 2008, dostupná na webovej stránke: http://www.ceiops.eu/media/docman/public_files/publications/reports/OPC-Report-Market-Developments2008.pdf

[2] Úplné znenie správy je dostupné na webovej stránke výboru CEIOPS: http://www.ceiops.eu/media/docman/public_files/publications/submissionstotheec/ReportIORPdirective.pdf

[3] Dokumenty výboru EIOPC sú dostupné na webovej stránke Komisie: http://ec.europa.eu/internal_market/insurance/committee_en.htm.

[4] Ďalšie informácie o tejto práci sú k dispozícii na webovej stránke: http://ec.europa.eu/internal_market/consultations/2008/occupational_retirement_provision_en.htm

[5] V článku 15 ods. 6 sa vyžaduje: „S úmyslom ďalšej harmonizácie pravidiel týkajúcich sa výpočtu poistných rezerv, ktoré môžu byť odôvodnené – najmä úrokové miery a ostatné predpoklady ovplyvňujúce úroveň poistných rezerv – Komisia každé dva roky alebo na požiadanie členského štátu vydá správu o situácii týkajúcej sa rozvoja cezhraničných aktivít.“ Okrem toho, „Komisia navrhne potrebné opatrenia na zabránenie možných deformácií spôsobených rôznymi úrovňami úrokových mier a na ochranu záujmov poberateľov a členov každého systému.“

[6] http://www.ceiops.eu/media/docman/public_files/publications/submissionstotheec/ReportonFundSecMech.pdf

[7] V článku 18 ods. 1 písm. e) sa uvádza, že „aktíva sa náležite rozložia tak, aby sa vyhlo nadmernému spoliehaniu sa na konkrétne aktívum, emitenta alebo skupinu subjektov a akumuláciám rizika v portfóliu ako celku. Investície do aktív vydaných tým istým emitentom alebo skupinou emitentov patriacich do tej istej skupiny nevystavujú inštitúciu nadmernej koncentrácii rizika.“

[8] Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/39/ES z 21. apríla 2004 o trhoch s finančnými nástrojmi (Ú. v. EÚ L 145, 30.4.2004).

[9] Pozri článok 4 ods. 1 body 17, 18 a 19 smernice MiFID.

[10] V článku 18 ods. 7 sa členským štátom umožňuje uložiť hostiteľským inštitúciám zamestnaneckého dôchodkového poistenia pôsobiacim na ich území ďalšie investičné obmedzenia. Podľa smernice sú takéto obmedzenia prípustné len vtedy, ak sa rovnaké alebo prísnejšie pravidlá uplatňujú aj na inštitúcie so sídlom v ich vlastnej krajine.

[11] Členské štáty musia toto pravidlo dodržiavať, ak nevyužijú možnosť, ktorú im poskytuje článok 22 ods. 4 smernice.

[12] Dokument „ Protocol relating to the Collaboration of the Relevant Competent Authorities of the Member States of the European Union in Particular in the Application of the Directive 2003/41/EC of the European Parliament and of the Council of 3 June 2003 on the Activities and Supervision of Institutions for Occupational Retirement Provision (IORPs) Operating Cross-Border “ (Protokol o spolupráci príslušných orgánov členských štátov Európskej únie najmä pri uplatňovaní smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/41/ES z 3. júna 2003 o činnostiach a dohľade nad inštitúciami zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia (IZDZ) v súvislosti s cezhraničnými činnosťami) je k dispozícii na webovej stránke http://www.ceiops.eu/content/view/19/23/.

[13] Okrem toho Komisia v reakcii na prípad Madoff v súčasnosti preskúmava spôsob implementácie platných zásad smernice 85/611/EHS (smernice o podnikoch spoločného investovania do prevoditeľných cenných papierov, PKIPCP) členskými štátmi, pokiaľ ide o povinnosti a zodpovednosť uschovávateľa. Je možné, že v závislosti od výsledku tejto práce bude potrebné preskúmať aj príslušné ustanovenia smernice o IZDZ.

[14] V článku 19 ods. 3 sa vyžaduje, aby každý členský štát prijal „potrebné kroky, aby sa mu podľa vnútroštátneho práva umožnilo zakázať v súlade s článkom 14 voľné nakladanie s aktívami, ktoré drží depozitár alebo uschovávateľ nachádzajúci sa na jeho území na požiadanie domovského členského štátu inštitúcie.“

[15] Ďalšie informácie možno nájsť v správe skupiny na vysokej úrovni vedenej Jacquesom de Larosièrem z 25. februára 2009 a oznámení Komisie „Stimuly na oživenie hospodárstva v Európe“ z 4. marca 2009 (KOM(2009) 114 v konečnom znení).