(1)

V máji 2014 Komisia uložila vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) č. 471/2014 (2) (ďalej len „pôvodné prešetrovanie“) konečné antisubvenčné vyrovnávacie clá na dovoz solárneho skla s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (ďalej len „Čína“ alebo „ČĽR“).

(2)

V súčasnosti platné individuálne vyrovnávacie clá sa pohybujú v rozmedzí od 3,2 % do 17,1 %. Na všetky ostatné spoločnosti sa vzťahuje clo platné pre celú krajinu vo výške 17,1 % (ďalej len „platné opatrenia“).

(3)

Komisia v máji 2014 v samostatných konaniach uložila aj antidumpingové clá v rozsahu od 0,4 % do 36,1 % (3). V auguste 2015 Komisia po opätovnom absorpčnom prešetrovaní zmenila antidumpingové opatrenia vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) 2015/1394 (4).

(4)

V nadväznosti na uverejnenie oznámenia o blížiacom sa uplynutí platnosti vyrovnávacích opatrení (5) združenie EU ProSun Glass (ďalej len „žiadateľ“), ktoré zastupuje výrobcov predstavujúcich viac než 25 % celkovej výroby solárneho skla v Únii, 13. februára 2019 požiadalo o začatie revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti (ďalej len „žiadosť o revízne prešetrovanie“). Žiadateľ tvrdil, že uplynutie platnosti pôvodných opatrení by pravdepodobne malo za následok pokračovanie alebo opätovný výskyt subvencovania a pokračovanie alebo opätovný výskyt ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Únie.

(5)

Komisia v súlade s článkom 10 ods. 7 základného nariadenia pred začatím prešetrovania oznámila vláde Čínskej ľudovej republiky (ďalej len „čínska vláda“), že prijala riadne doloženú žiadosť o revízne prešetrovanie. Komisia prizvala čínsku vládu na konzultácie s cieľom objasniť situáciu v súvislosti s obsahom žiadosti o revízne prešetrovanie a dospieť k vzájomne prijateľnému riešeniu. Čínska vláda prijala ponuku na konzultácie, ktoré sa následne uskutočnili 10. mája 2019. Počas konzultácií nebolo možné dospieť k žiadnemu vzájomne prijateľnému riešeniu. Čínska vláda ďalej nespolupracovala.

(6)

Oznámením uverejneným v Úradnom vestníku Európskej únie (6) (ďalej len „oznámenie o začatí revízneho prešetrovania“) Komisia 14. mája 2019 oznámila začatie revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti vyrovnávacích opatrení podľa článku 18 základného nariadenia.

(7)

Obdobie revízneho prešetrovania (ďalej len „ORP“) sa vzťahovalo na obdobie od 1. januára 2018 do 31. decembra 2018. Preskúmanie trendov relevantných z hľadiska posúdenia pravdepodobnosti pokračovania alebo opätovného výskytu ujmy sa vzťahovalo na obdobie od 1. januára 2015 do konca ORP (ďalej len „posudzované obdobie“).

(8)

V oznámení o začatí revízneho prešetrovania Komisia vyzvala všetky zainteresované strany, aby sa na prešetrovaní zúčastnili. Predovšetkým oslovila žiadateľa, známych výrobcov z Únie, známych vyvážajúcich výrobcov v ČĽR, známych neprepojených dovozcov, používateľov prešetrovaného výrobku v Únii a orgány ČĽR.

(9)

Všetky zainteresované strany boli vyzvané, aby oznámili svoje stanoviská, predložili informácie a poskytli podporné dôkazy v lehotách stanovených v oznámení o začatí revízneho prešetrovania. Zainteresované strany okrem toho dostali možnosť písomne požiadať o vypočutie útvarmi Komisie vykonávajúcimi prešetrovanie a/alebo úradníkom pre vypočutie v obchodných konaniach (ďalej len „úradník pre vypočutie“).

(10)

Jeden z výrobcov z Únie požiadal, aby sa s jeho názvom zaobchádzalo dôverne, pretože účasť skupiny spoločností, do ktorej patrí, na prešetrovaní by mohla mať negatívny dosah na podnikateľskú činnosť danej skupiny v Číne a pretože sa obával, že toto prešetrovanie povedie k odvetným opatreniam zo strany zákazníkov. Komisia túto žiadosť preskúmala. Dospela k záveru, že samotná skutočnosť, že skupina pôsobí v Číne, predstavuje len neurčité nebezpečenstvo, ktoré nie je dostatočné na to, aby sa prejavilo vo forme konkrétnej hrozby odvetných opatrení. V tejto súvislosti nebol útvarom Komisie predložený žiadny dôkaz. Okrem toho sa žiadna z podnikateľských činností skupiny v Číne netýkala konkrétne podnikania so solárnym sklom. Komisia sa preto rozhodla žiadosť zamietnuť.

(11)

Spoločnosť sa v tejto otázke obrátila na úradníka pre vypočutie. Úradník pre vypočutie potvrdil rozhodnutie Komisie o zamietnutí, pretože dospel k záveru, že žiadosť o anonymnosť vychádzala z domnienok o možných odvetných opatreniach, a nie zo skutočných hrozieb pre spoločnosť alebo skupinu, a pretože spoločnosť nepredložila žiadne nové skutočnosti ani informácie, ktorými by odôvodnila zmenu pôvodného rozhodnutia.

(12)

Niekoľko zainteresovaných strán požiadalo o vypočutie útvarmi Komisie. Dňa 9. januára 2020 sa uskutočnilo vypočutie medzi útvarmi Komisie a dvomi výrobcami z Únie zaradenými do vzorky. Dňa 11. februára 2020 sa uskutočnilo vypočutie skupiny REC Group, spoločnosti Solitek a združenia EU ProSun zastupujúceho viacerých používateľov. Vypočutia sa týkali tvrdení rôznych zainteresovaných strán, ktoré sú podrobnejšie opísané v oddieloch 4 až 6 o ujme a záujme Únie.

(13)

V oznámení o začatí revízneho prešetrovania Komisia uviedla, že v súlade s článkom 27 základného nariadenia môže vybrať vzorku zainteresovaných strán.

(14)

Komisia v oznámení o začatí revízneho prešetrovania uviedla, že vybrala predbežnú vzorku dvoch výrobcov z Únie. Komisia vybrala vzorku na základe najväčšieho objemu výroby a predaja podobného výrobku, ktorý možno v rámci dostupného času primerane prešetriť. Vzorku tvorili dvaja výrobcovia z Únie, ktorých výroba predstavovala vyše 80 % výroby prešetrovaného výrobku v Únii. Komisia vyzvala zainteresované strany, aby predložili pripomienky k predbežnej vzorke. Jedinú pripomienku predložil žiadateľ, ktorý k vzorke vyjadril súhlasné stanovisko. Vzorka je reprezentatívnou vzorkou výrobného odvetvia Únie. Tvoria ju tieto dve spoločnosti:

(15)

S cieľom rozhodnúť o potrebe výberu vzorky a v prípade kladného rozhodnutia k nemu pristúpiť Komisia požiadala neprepojených dovozcov, aby poskytli informácie uvedené v oznámení o začatí revízneho prešetrovania, a vyzvala ich, aby sa zúčastnili na tomto prešetrovaní.

(16)

Ani jeden z neprepojených dovozcov v Únii nespolupracoval.

(17)

Aby mohla Komisia rozhodnúť o potrebe výberu vzorky vyvážajúcich výrobcov a v prípade kladného rozhodnutia k nemu pristúpiť, všetci známi vyvážajúci výrobcovia v ČĽR boli vyzvaní, aby poskytli informácie uvedené v oznámení o začatí revízneho prešetrovania. Komisia okrem toho požiadala zastúpenie Čínskej ľudovej republiky pri Európskej únii, aby identifikovalo a/alebo kontaktovalo iných vyvážajúcich výrobcov, ak existujú, ktorí by mohli mať záujem zúčastniť sa na prešetrovaní.

(18)

V príslušnej lehote sa neprihlásila nijaká spoločnosť z ČĽR. Jedna spoločnosť poslala oneskorené podanie, ale nakoniec nespolupracovala.

(19)

Komisia preto informovala orgány ČĽR verbálnou nótou z 24. mája 2019, že pri skúmaní pokračovania alebo opätovného výskytu subvencovania plánuje pristúpiť k použitiu dostupných skutočností podľa článku 28 ods. 1 základného nariadenia. Orgány ČĽR na verbálnu nótu nereagovali.

(20)

Komisia zaslala dotazníky čínskej vláde a dvom výrobcom z Únie zaradeným do vzorky. Čínska vláda dotazník nevyplnila. Obaja výrobcovia z Únie zaradení do vzorky dotazník vyplnili.

(21)

Bez toho, aby bolo dotknuté uplatňovanie článku 28 základného nariadenia, Komisia overila všetky informácie, ktoré považovala za potrebné na určenie pravdepodobnosti pokračovania alebo opätovného výskytu subvencovania a ujmy a na určenie záujmu Únie. Overovanie na mieste sa vykonalo v priestoroch dvoch výrobcov z Únie zaradených do vzorky.

(22)

Komisia 26. mája 2020 poskytla základné skutočnosti a úvahy, na základe ktorých zamýšľala zachovať v platnosti vyrovnávacie clá. Všetkým stranám sa poskytla lehota, v rámci ktorej mohli k tomuto poskytnutiu informácií predložiť pripomienky. Pripomienky predložil žiadateľ, t. j. združenie EU ProSun, a združenie European Solar Manufacturing Council (ďalej len „ESMC“), ktoré zastupuje výrobné odvetvie Únie v oblasti fotovoltických modulov.

(23)

Pripomienky zainteresovaných strán Komisia posúdila a v náležitých prípadoch zohľadnila. Dňa 9. júna 2020 sa uskutočnilo vypočutie medzi útvarmi Komisie a združením EU ProSun.

(24)

Prešetrovaným výrobkom je solárne sklo pozostávajúce z kaleného sodno-vápenatého tabuľového skla s obsahom železa menej ako 300 ppm, so solárnou priepustnosťou viac ako 88 % (meranou podľa AM 1,5 300 – 2 500 nm), s odolnosťou proti teplu do 250 °C (meranou podľa normy EN 12150), odolnosťou proti tepelnému šoku Δ 150 K (meranou podľa normy EN 12150) a mechanickou pevnosťou 90 N/mm2 alebo vyššou (meranou podľa normy EN 1288-3), v súčasnosti patriace pod číselný znak KN ex 7007 19 80 (kódy TARIC 7007198012, 7007198018, 7007198080 a 7007198085), s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (ďalej len „prešetrovaný výrobok“, bežne označovaný ako „solárne sklo“).

(25)

Solárne sklo môže mať vzor alebo môže byť bez vzoru, môže mať priehľadný alebo difúzny povrch, prípadne môže mať rôzne opracované hrany. Môže mať rôzne vzory na oboch stranách alebo sa vzor môže nachádzať len na jednej strane. Solárne sklo môže mať navŕtané otvory a takisto môže byť potlačené, napríklad keramickými farbami. Povrch skla môže byť ošetrený pomocou rôznych technológií. Najbežnejšia je antireflexná povrchová úprava aplikovaná pred procesom kalenia alebo po ňom. Ďalšie technológie umožňujú povrchovú úpravu solárneho skla nanášaním tenkých funkčných vrstiev, ktoré zabezpečujú vlastnosti ako vyššia svetelná priepustnosť, samočistenie, odolnosť proti znečisteniu alebo tvrdosť.

(26)

Solárne sklo je jedným z komponentov na výrobu fotovoltických modulov na báze kryštalického kremíka a modulov s tenkým fotovoltickým filmom na výrobu elektrickej energie, ako aj plochých kolektorov fototermickej energie, ktoré sa používajú napríklad na ohrev vody. Môže sa používať aj pri stavbe skleníkov (tzv. záhradnícke sklo alebo skleníkové sklo).

(27)

Ako sa zistilo v pôvodnom prešetrovaní, solárne sklo vyrábané a predávané výrobným odvetvím Únie v Únii, solárne sklo vyrábané a predávané na domácom trhu v ČĽR a solárne sklo dovážané do Únie z ČĽR majú rovnaké základné fyzikálne a chemické vlastnosti a rovnaké konečné použitie. Preto sa považujú za podobné výrobky v zmysle článku 2 písm. c) základného nariadenia.

(28)

V súlade s článkom 18 základného nariadenia, a ako sa uvádza v oznámení o začatí revízneho prešetrovania, Komisia najskôr skúmala, či je pravdepodobné, že by uplynutie platnosti existujúcich opatrení viedlo k pokračovaniu alebo opätovnému výskytu subvencovania.

(29)

V 13. päťročnom pláne národného hospodárskeho a sociálneho rozvoja ČĽR (ďalej len „13. päťročný plán“), ktorý sa týka rokov 2016 – 2020, a teda aj ORP, sa zdôrazňuje strategická vízia čínskej vlády na zlepšenie a podporu kľúčových výrobných odvetví, akým je aj solárne energetické odvetvie. 13. päťročný plán je nástupcom 12. päťročného plánu, v ktorom bolo odvetvie solárneho skla podporované ako kľúčová oblasť pre rozvoj výroby.

(30)

V kapitole 30 13. päťročného plánu je vyjadrený záväzok čínskej vlády „[budovať] moderný energetický systém“. V oddiele 1 uvedenej kapitoly sa konkrétne uvádzajú jednoznačné dôkazy o tom, že čínska vláda naďalej považuje odvetvie solárneho skla za podporované odvetvie. V oddiele 1 sa konkrétne uvádza, že „[čínska vláda] bude pokračovať v stimulovaní rozvoja […] fotovoltickej energie“ a že „[čínska vláda] zlepší politiky na podporu výroby elektriny zo […] solárnej […] energie“. Takisto sa v kontexte projektov energetického rozvoja bude optimalizovať „rozvoj […] fotovoltickej energie v severných, severovýchodných a severozápadných regiónoch a v pobrežných oblastiach“. Tieto výňatky poukazujú na to, že čínska vláda pokračuje v podporovaní solárneho energetického odvetvia, pre ktoré má solárne sklo kľúčový význam, a je preto neoddeliteľnou súčasťou rozvoja solárneho energetického odvetvia.

(31)

Rôzne typy skla sa uvádzajú aj v 13. pláne v oblasti stavebných materiálov, napríklad kremenné sklo a výrobky vysokej čistoty, vysokovýkonné multifunkčné sklo s povrchovou úpravou, technológia prípravy elektrochromického/termochromického skla, technológia prípravy výrobkov zo skla obsahujúcich fotovoltickú a fototermickú štruktúru a funkciu.

(32)

V roku 2018 čínska vláda vydala nové regulačné opatrenia týkajúce sa fotovoltických zariadení: oznámenie o fotovoltickej výrobe elektriny z roku 2018 (označuje sa ako „politika 531“, keďže oznámenie bolo vydané 31. mája 2018). V rámci týchto opatrení sa zachovávajú subvencie, ale s určitými obmedzeniami. V rámci tejto politiky čínska vláda výrazne znížila kvótu na novú solárnu kapacitu za rok, ktorá je oprávnená na štátne subvencie.

(33)

Ekologický rozvoj sa podporuje aj v stratégii Made in China 2025 (ďalej len „MIC2025“). Výroba skla je v rámci stratégie MIC2025 podporovaná a konkrétne je zaradená v katalógu „štyroch základných prvkov“ priemyselného rozvoja na rok 2016 (MIC2025), a to v kapitole 9 Nové materiály, pododdiele II Kľúčové základné materiály: pod číslom 24 sa uvádzajú sklené materiály a pod číslom 29 kremenné sklo a výrobky vysokej čistoty.

(34)

Okrem toho v rozhodnutí č. 40 Štátnej rady o uverejnení a vykonávaní „dočasných ustanovení o podpore reštrukturalizácie priemyslu“ (ktoré sa spoločne s dočasnými ustanoveniami o podpore reštrukturalizácie priemyslu označujú ako „rozhodnutie č. 40“) sa uvádza, že čínska vláda bude aktívne podporovať rozvoj nových energetických odvetví a urýchlenie rozvoja solárnej energie (7), nariaďuje finančným inštitúciám poskytovať úverovú podporu len podporovaným projektom a zaväzuje sa k vykonávaniu „ďalších preferenčných politík pre podporované projekty“ (8).

(35)

Ďalej sa v rozhodnutí č. 9 Štátnej rady o uverejnení a vykonávaní katalógu na usmernenie reštrukturalizácie priemyslu (ďalej len „rozhodnutie č. 9“) čínska vláda a verejné agentúry „aktívne povzbudzujú“, aby „usmerňovali rozvoj relevantných výrobných odvetví a optimalizovali modernizáciu priemyselnej štruktúry“. V bode 12 ods. 2 rozhodnutia č. 9 je osobitná zmienka o stimulovaní výroby „ultračíreho plaveného skla pre solárne energetické odvetvie“. Uvedené rozhodnutie, ktoré platilo do roku 2020, bolo v roku 2019 nahradené rozhodnutím č. 29 Národnej komisie pre rozvoj a reformy o uverejnení a vykonávaní katalógu na usmernenie reštrukturalizácie priemyslu (vydanie z roku 2019), v ktorom sa v bode 12 ods. 2 uvádza rovnaká informácia.

(36)

Napokon v štátnej koncepcii strednodobého a dlhodobého rozvoja vedy a techniky (2006 – 2020), ktorá zahŕňa ORP, sa uvádza záväzok „dať na prvé miesto financovanie politiky“, „povzbudzovať finančné inštitúcie, aby poskytovali preferenčnú úverovú podporu významným štátnym vedeckým a technickým industrializačným projektom“, „vyzývať finančné inštitúcie, aby zlepšili a posilnili finančné služby pre podniky v oblasti vyspelých technológií“ a „zaviesť preferenčné daňové politiky na podporu rozvoja podnikov pôsobiacich v oblasti vyspelých technológií“. Keďže prinajmenšom niektorí z vyvážajúcich výrobcov solárneho skla spĺňajú podmienky „podniku s vyspelými a novými technológiami“, táto štátna koncepcia je ďalším potvrdením skutočnosti, že odvetvie solárneho skla je podporovaným odvetvím.

(37)

Celkovo možno zhrnúť, že čínska vláda naďalej považuje odvetvie solárneho skla za odvetvie, ktoré je potrebné podporovať.

(38)

Ako už bolo uvedené v oddiele 1.3.3.3, Komisii sa (po uplynutí lehoty) prihlásil iba jeden vyvážajúci výrobca, ktorý sa ale napokon rozhodol nespolupracovať. Komisia preto použila dostupné skutočnosti podľa článku 28 ods. 1 základného nariadenia.

(39)

Komisia 14. júna 2019 zaslala dotazník čínskej vláde a informovala ju o nespolupráci vyvážajúcich výrobcov. Dotazník obsahoval aj osobitné otázky určené banke Export Import Bank of China (ďalej len „EXIM“) a spoločnosti China Export & Credit Insurance Corporation (ďalej len „Sinosure“). Čínska vláda bola okrem toho požiadaná, aby postúpila dodatok bankám uvedeným v podnete a ďalším finančným inštitúciám, o ktorých čínska vláda vie, že poskytli úvery čínskym výrobcom solárneho skla, ktorí boli predmetom skúmania v pôvodnom prešetrovaní.

(40)

Komisii nebola od čínskej vlády, banky EXIM ani od spoločnosti Sinosure doručená žiadna odpoveď na uvedené žiadosti. Komisia preto informovala čínsku vládu verbálnou nótou z 24. júla 2019, že v súvislosti s informáciami požadovanými od čínskej vlády, banky EXIM a spoločnosti Sinosure, ako aj od príslušných finančných inštitúcií plánuje pristúpiť k použitiu dostupných skutočností podľa článku 28 ods. 1 základného nariadenia. Čínska vláda bola informovaná, že zistenie vychádzajúce z dostupných skutočností môže byť menej priaznivé.

(41)

V tejto súvislosti neboli predložené žiadne pripomienky. Na účely prijatia akýchkoľvek záverov týkajúcich sa pokračovania subvenčných praktík Číny v odvetví solárneho skla Komisia v súlade s článkom 28 základného nariadenia zvažovala použitie dostupných skutočností.

(42)

V súlade s tým Komisia použila pri svojej analýze všetky dostupné skutočnosti, ktoré mala k dispozícii, konkrétne:

(43)

Komisia preskúmala, či subvencovanie pokračovalo, tak, že analyzovala, či zo subvencií napadnutých v pôvodnom prešetrovaní naďalej vyplývali výhody pre odvetvie solárneho skla.

(44)

Komisia sa rozhodla, že vzhľadom na zistenia uvedené v tomto oddiele potvrdzujúce existenciu pokračujúceho subvencovania pri subvenciách napadnutých v pôvodnom prešetrovaní už nie je potrebné prešetrovať všetky ostatné subvencie, ktoré podľa žiadateľa údajne existujú. Keď Komisia dospeje k záveru, že existujú dôkazy o pokračujúcom subvencovaní podľa článku 18 základného nariadenia, nie je potrebné určiť presnú výšku subvencovania.

(45)

Po poskytnutí informácií zainteresovaným stranám neboli predložené žiadne pripomienky.

(46)

V pôvodnom prešetrovaní (16) Komisia dospela k záveru, že banky v štátnom vlastníctve alebo banky, v ktorých má štát kontrolný vlastnícky podiel (oba druhy ďalej len „komerčné banky v štátnom vlastníctve“), sú verejnými orgánmi v zmysle článku 2 písm. b) základného nariadenia. Ďalej dospela k záveru, že v článku 34 zákona ČĽR o komerčných bankách (ďalej len „zákon o bankovníctve“) sa od bánk v ČĽR vyžaduje, aby vykonávali svoje činnosti v oblasti úverov podľa potrieb národného hospodárstva. Komisia takisto dospela k záveru, že rozhodnutie č. 9 a rozhodnutie č. 40 majú účinnosť zákona a od bánk sa nimi vyžaduje, aby poskytovali úverovú podporu podporovaným odvetviam. Komisia preto dospela k záveru, že komerčné banky v štátnom vlastníctve poskytovali finančnú pomoc podľa článku 3 ods. 1 písm. a) bodu i) základného nariadenia.

(47)

Komisia ďalej dospela k záveru, že článok 34 zákona o bankovníctve sa vzťahuje na banky v súkromnom vlastníctve v Číne (17). O stratégii poskytovania úverov komerčných bánk v štátnom vlastníctve aj bánk v súkromnom vlastníctve teda v konečnom dôsledku rozhoduje čínska vláda. Komisia následne konštatovala, že čínska vláda poveruje súkromné banky a nariaďuje im, aby poskytovali finančnú pomoc v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu iv) základného nariadenia poskytovaním úverov podporovaným odvetviam.

(48)

Pokiaľ ide o špecifickosť (18), Komisia konštatovala, že čínska vláda riadi poskytovanie preferenčných úverov obmedzenému počtu odvetví vrátane odvetvia solárneho skla. Komisia dospela k záveru, že to jasne vyplýva z 12. päťročného plánu a rozhodnutia č. 40. V dôsledku toho sa konštatovalo, že finančná pomoc poskytovaná komerčnými bankami v štátnom vlastníctve a súkromnými bankami poverenými a riadenými podľa článku 34 zákona o bankovníctve je špecifická v zmysle článku 4 ods. 2 písm. a) základného nariadenia.

(49)

Napokon Komisia uviedla, že úvery v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu i) základného nariadenia predstavujú pre príjemcov výhodu, pretože sa poskytujú za výhodnejších podmienok, než by príjemca mohol skutočne na trhu získať (19). Komisia po uplatnení dostupných skutočností dospela k záveru, že to tak naozaj bolo.

(50)

Miera subvencie stanovená v pôvodnom prešetrovaní v prípade preferenčných úverov poskytovaných vyvážajúcim výrobcom solárneho skla, ktorí boli zaradení do vzorky, sa pohybovala v rozmedzí od 0 % do 6,2 %, pričom v prípade nespolupracujúcich spoločností bola táto miera na úrovni 6,2 %.

(51)

Žiadateľ v žiadosti o revízne prešetrovanie a príslušných prílohách (20) predložil dôkazy o tom, že čínski výrobcovia solárneho skla naďalej využívali výhodu plynúcu z poskytovania preferenčných úverov a úrokových sadzieb, ktoré boli nižšie ako trhové, od domácich bánk v Číne. Solárne sklo je v rámci 13. päťročného plánu podporovaným odvetvím (21), čo Komisiu priviedlo k záveru, že komerčné banky v štátnom vlastníctve aj súkromné banky sú naďalej povinné poskytovať čínskemu odvetviu solárneho skla preferenčné financovanie podľa článku 34 zákona o bankovníctve.

(52)

Žiadateľ poskytol dôkazy o tom, že komerčné banky v štátnom vlastníctve sú podľa testu stanoveného Odvolacím orgánom (22) naďalej verejnými orgánmi, pretože plnia vládne funkcie a vykonávajú tým vládnu právomoc. Žiadateľ konkrétne odkazoval na zistenia z prešetrovania týkajúceho sa elektrických bicyklov (23) a z revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti týkajúceho sa natieraného bezdrevného papiera (24), ktoré potvrdzovali stanovisko, ktoré prijala Komisia v pôvodnom prešetrovaní.

(53)

Žiadosť o revízne prešetrovanie obsahovala aj dôkazy o tom, že súkromné banky sú pri rozhodovaní o úrokoch poverené a riadené čínskou vládou, keďže takisto patria do rozsahu pôsobnosti článku 34 zákona o bankovníctve. Žiadateľ citoval z nedávneho prešetrovania týkajúceho sa elektrických bicyklov, v ktorom Komisia konštatovala, že 13. päťročný plán „nemožno považovať iba za pobádanie“ a že „všetky finančné inštitúcie (vrátane súkromných finančných inštitúcií) pôsobiace v Číne pod dohľadom CBRC boli štátom poverené alebo mali štátom nariadené v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu iv) prvej zarážky základného nariadenia, aby dodržiavali vládne politiky a aby odvetviu elektrických bicyklov poskytovali úvery s preferenčnými sadzbami“ . (25)

(54)

Keďže čínska vláda ani vyvážajúci výrobcovia solárneho skla nespolupracovali, neboli predložené nijaké argumenty spochybňujúce dôkazy, ktoré predložil žiadateľ v súvislosti so súčasnou situáciou čínskeho bankového systému.

(55)

Okrem toho v nedávnom revíznom prešetrovaní pred uplynutím platnosti týkajúcom sa určitých výrobkov z ocele s organickým povlakom (26), prešetrovaní týkajúcom sa pneumatík (27), prešetrovaní týkajúcom sa ocele valcovanej za tepla (28) a v správe o Číne (29) sa potvrdil záver, že komerčné banky v štátnom vlastníctve je potrebné vnímať ako verejné orgány, ktoré poskytujú preferenčné financovanie podľa článku 34 zákona o bankovníctve, a že súkromné subjekty sú poverené a je im nariadené, aby konali rovnako.

(56)

Žiadateľ v prílohe 23 k žiadosti o revízne prešetrovanie uviedol príklad čínskeho vyvážajúceho výrobcu solárneho skla, ktorý podľa svojich polročných/výročných správ využíva alebo využíval poskytovanie preferenčných úverov. Z ďalších verejne dostupných výročných správ vyvážajúcich výrobcov takisto vyplynulo, že využívajú alebo využívali poskytovanie preferenčných úverov (30).

(57)

Keďže vyvážajúci výrobcovia solárneho skla nespolupracovali, Komisia nemala k dispozícii žiadne informácie o jednotlivých spoločnostiach, na základe ktorých by sa mohla vypočítať výška subvencie poskytnutej počas ORP. Na účely zisťovania toho, či v rámci súčasného revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti subvencovanie pokračovalo, však Komisia nepovažovala za potrebné túto výšku vyčísľovať. Dôkazy v žiadosti o revízne prešetrovanie naznačujú, že by išlo naďalej o významnú výšku subvencie. Žiadnym záznamom nie je doložené, že úroveň subvencovania sa v porovnaní s pôvodným prešetrovaním znížila, čo teda vedie k záveru, že subvencovanie pokračovalo na vyššej než minimálnej úrovni.

(58)

Dotknutý program subvencií bol naďalej špecifický v zmysle článku 4 ods. 2 písm. a) a b) základného nariadenia, keďže právna situácia sa nezmenila a čínska vláda pokračuje v podporovaní odvetvia solárneho skla (31).

(59)

Komisia na základe uvedeného dospela k záveru, že existujú dostatočné dôkazy o tom, že počas ORP sa vyvážajúcim výrobcom naďalej poskytovali preferenčné úvery, čo je napadnuteľná subvencia.

(60)

Komisia v pôvodnom prešetrovaní (32) dospela k záveru, že spoločnostiam zaradeným do vzorky boli poskytnuté významné jednorazové granty od rôznych orgánov verejnej správy na mnohých úrovniach verejnej správy, výsledkom čoho bolo poskytnutie výhody počas obdobia prešetrovania. Dotknuté granty poskytli spoločnostiam orgány verejnej správy na vnútroštátnej, provinčnej, mestskej, okresnej alebo regionálnej úrovni a všetky sa javili ako špecifické pre príslušné spoločnosti alebo špecifické z hľadiska miesta alebo druhu odvetvia.

(61)

Čínska vláda nepredložila o týchto jednorazových grantoch žiadne ďalšie informácie a odmietla sa zúčastniť na konzultáciách o tejto otázke. Komisia preto na základe zhromaždených dôkazov týkajúcich sa poskytovania týchto grantov spoločnostiam zaradeným do vzorky a vzhľadom na neexistenciu akýchkoľvek iných informácií dospela k záveru, že tieto granty predstavovali priamy prevod finančných prostriedkov poskytujúci príjemcom výhodu, a teda išlo o subvencie v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu i) a článku 3 ods. 2 základného nariadenia.

(62)

Pokiaľ ide o špecifickosť, Komisia poznamenala, že granty boli špecifické v zmysle článku 4 ods. 2 písm. a) a článku 4 ods. 3 základného nariadenia, pretože boli podľa všetkého obmedzené na určité spoločnosti alebo konkrétne projekty v konkrétnych regiónoch. Komisia takisto uviedla, že neexistujú dôkazy o tom, že granty patrili k rámcovému programu subvencií, a že nespĺňali požiadavky článku 4 ods. 2 písm. b) základného nariadenia, na základe ktorých by sa nepovažovali za špecifické.

(63)

Miera subvencie stanovená v pôvodnom prešetrovaní v prípade grantov poskytovaných vyvážajúcim výrobcom solárneho skla, ktorí boli zaradení do vzorky, sa pohybovala v rozmedzí od 1,1 % do 3,0 %, pričom v prípade nespolupracujúcich spoločností bola táto miera na úrovni 3,0 %.

(64)

Žiadateľ v žiadosti o revízne prešetrovanie a príslušných prílohách (33) predložil dôkazy o tom, že vyvážajúci výrobcovia solárneho skla naďalej využívali granty a subvencie ad hoc.

(65)

Žiadateľ najskôr citoval zo správy obchodného zástupcu Spojených štátov, v ktorej sa zistilo, že úlohou orgánov provinčnej a miestnej verejnej správy pri vykonávaní priemyselných politík Číny je smerovať subvencie do odvetví s nadmernou kapacitou. Žiadateľ tvrdí, že odvetvie solárneho skla je presne takýmto odvetvím (34).

(66)

Žiadateľ uviedol príklady subvencovania ad hoc odkazom na konkrétne vety z auditovaných výročných správ niekoľkých vyvážajúcich výrobcov. Preukázalo sa, že jednému vyvážajúcemu výrobcovi solárneho skla bolo počas ORP poskytnuté zvýšenie štátnych grantov o 2,68 milióna RMB, čo viedlo ku konečnej bilancii vo výške približne 550 miliónov RMB štátnych grantov. Podobne vykázal počas ORP zvýšenie štátnych grantov o 14 miliónov RMB aj ďalší vyvážajúci výrobca solárneho skla.

(67)

Keďže čínska vláda ani vyvážajúci výrobcovia solárneho skla nespolupracovali, neboli predložené nijaké argumenty spochybňujúce dôkazy, ktoré predložil žiadateľ v žiadosti o revízne prešetrovanie. Z dostupných skutočností, ktoré mala Komisia k dispozícii, teda vyplynulo, že poskytovanie grantov a subvencií ad hoc určených pre vyvážajúcich výrobcov solárneho skla, ktorí tvoria súčasť podporovaného odvetvia (35), počas ORP pokračovalo. Tieto granty a subvencie ad hoc predstavujú priamy prevod finančných prostriedkov v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu i) základného nariadenia.

(68)

Žiadateľ v prílohe 23 k žiadosti o revízne prešetrovanie uviedol príklady čínskych vyvážajúcich výrobcov solárneho skla, ktorí podľa svojich polročných/výročných správ využívajú alebo využívali granty a subvencie ad hoc.

(69)

Keďže vyvážajúci výrobcovia solárneho skla nespolupracovali, Komisia nemala k dispozícii žiadne informácie o jednotlivých spoločnostiach, na základe ktorých by sa mohla vypočítať výška subvencie poskytnutej počas obdobia revízneho prešetrovania. Na účely zisťovania toho, či v rámci súčasného revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti subvencovanie pokračovalo, však Komisia nepovažovala za potrebné túto výšku vyčísľovať. Dôkazy v žiadosti o revízne prešetrovanie naznačujú, že by išlo naďalej o významnú výšku subvencie. Žiadnym záznamom nie je doložené, že úroveň subvencovania sa v porovnaní s pôvodným prešetrovaním znížila.

(70)

Dotknuté granty a subvencie ad hoc sú naďalej špecifické v zmysle článku 4 ods. 2 písm. a) a b) základného nariadenia, pretože nič nie je v rozpore s dostupnou skutočnosťou, že v pôvodnom prešetrovaní Komisia zistila, že tieto granty sú špecifické.

(71)

Komisia na základe uvedeného dospela k záveru, že existujú dostatočné dôkazy o tom, že počas ORP sa vyvážajúcim výrobcom naďalej poskytovali granty a subvencie ad hoc, čo sú napadnuteľné subvencie.

(72)

Komisia v pôvodnom prešetrovaní (36) dospela k záveru, že niektoré spoločnosti zaradené do vzorky, no nie všetky, využívali preferenčné daňové politiky určené pre spoločnosti, ktoré sa považujú za „podniky s vyspelými a novými technológiami“. Komisia zistila, že získanie tohto štatútu záviselo od splnenia určitého súboru podmienok. Po ich splnení podnik získal zníženie dane z príjmu právnických osôb na 15 % v porovnaní so štandardnou sadzbou 25 %.

(73)

Komisia určila, že právny základ pre tento program tvorí:

(74)

Komisia určila, že táto daňová schéma predstavuje vládne príjmy v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu ii) základného nariadenia, ktoré sú inak splatné, sú ušlé a nebudú vyberané. Komisia preto konštatovala, že preferenčnými daňovými politikami pre podniky považované za podniky s vyspelými a novými technológiami sa príjemcom poskytovala výhoda, ktorá sa rovná daňovej úspore.

(75)

Pokiaľ ide o špecifickosť, Komisia dospela k záveru, že subvencia bola špecifická podľa vymedzenia v článku 4 ods. 2 písm. a) základného nariadenia, pretože sa obmedzovala na podniky s certifikátom podnikov s vyspelými a novými technológiami, ktoré spĺňajú všetky požiadavky správnych opatrení z roku 2008. Okrem toho sa zistilo, že oprávnenosť na toto preferenčné daňové zaobchádzanie nebola automatická a že právne predpisy ani udeľujúci orgán nestanovili žiadne objektívne kritériá. Komisia zistila, že oprávnenosť závisela od udelenia certifikátu podniku s vyspelými a novými technológiami na základe vlastného uváženia daného orgánu.

(76)

Miera subvencie stanovená v pôvodnom prešetrovaní v prípade vyvážajúcich výrobcov solárneho skla, ktorí využívali preferenčné daňové politiky pre podniky považované za podniky s vyspelými a novými technológiami, sa pohybovala v rozmedzí od 0,4 % do 1,8 %, pričom v prípade nespolupracujúcich spoločností bola táto miera na úrovni 1,8 %.

(77)

Žiadateľ v žiadosti o revízne prešetrovanie a príslušných prílohách (37) predložil dôkazy o tom, že vyvážajúci výrobcovia solárneho skla naďalej využívali preferenčné daňové politiky pre podniky s vyspelými a novými technológiami.

(78)

Žiadateľ citoval z (predbežných) správ troch hlavných vyvážajúcich výrobcov solárneho skla, ktorí majú štatút podnikov považovaných za podniky s vyspelými a novými technológiami a využívajú teda zníženie dane z príjmov právnických osôb na 15 %.

(79)

Žiadateľ takisto uviedol odkaz na správne opatrenia na uznávanie podnikov s vyspelými a novými technológiami {Guo Ke Fa Huo [2016] č. 32 (obežník č. 32)}, ktorých zhrnutie sa nachádza v prílohe 24 k žiadosti o revízne prešetrovanie V obežníku č. 32 sa upravujú kritériá, ktoré musia podniky splniť, aby boli považované za podniky s vyspelými a novými technológiami, čo predstavuje pokračovanie záväzku čínskej vlády subvencovať podporované odvetvia, ako napríklad odvetvie solárneho skla (38).

(80)

Okrem dôkazov predložených žiadateľom Komisia potvrdila pokračovanie preferenčných daňových politík pre podniky považované za podniky s vyspelými a novými technológiami v podporovaných odvetviach v nedávnom prešetrovaní týkajúcom sa elektrických bicyklov (39), prešetrovaní týkajúcom sa pneumatík (40), ako aj v revíznom prešetrovaní pred uplynutím platnosti týkajúcom sa určitých výrobkov z ocele s organickým povlakom (41). V prešetrovaní týkajúcom sa elektrických bicyklov Komisia stanovila právny základ takto:

(81)

Keďže čínska vláda ani vyvážajúci výrobcovia solárneho skla nespolupracovali, neboli predložené nijaké argumenty spochybňujúce dôkazy predložené žiadateľom a nedávne zistenia Komisie. Z dostupných skutočností, ktoré mala Komisia k dispozícii, teda vyplynulo, že preferenčné daňové politiky pre vyvážajúcich výrobcov solárneho skla považovaných za podniky s vyspelými a novými technológiami, ktoré boli napadnuté v pôvodnom prešetrovaní, počas ORP pokračovali. Tieto daňové politiky predstavujú vládne príjmy v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu ii) základného nariadenia, ktoré sú inak splatné, sú ušlé a nebudú vyberané.

(82)

Preferenčnými daňovými politikami pre podniky považované za podniky s vyspelými a novými technológiami sa poskytuje výhoda v zmysle článku 3 ods. 2 základného nariadenia, ktorá sa rovná daňovej úspore. Ako bolo uvedené, žiadateľ predložil dôkazy o tom, že najmenej traja vyvážajúci výrobcovia solárneho skla využívali tieto výhody, ako sa uvádza v prílohe 23.

(83)

Keďže vyvážajúci výrobcovia solárneho skla nespolupracovali, Komisia nemala k dispozícii žiadne informácie o jednotlivých spoločnostiach, na základe ktorých by sa mohla vypočítať výška subvencie poskytnutej počas obdobia revízneho prešetrovania. Na účely zisťovania toho, či v rámci súčasného revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti subvencovanie pokračovalo, však Komisia nepovažovala za potrebné túto výšku vyčísľovať. Dôkazy v žiadosti o revízne prešetrovanie naznačujú, že by išlo naďalej o významnú výšku subvencie. Žiadnym záznamom nie je doložené, že úroveň subvencovania sa v porovnaní s pôvodným prešetrovaním znížila.

(84)

Preferenčné daňové politiky pre podniky považované za podniky s vyspelými a novými technológiami sú rovnako ako v pôvodnom prešetrovaní špecifické v zmysle článku 4 ods. 2 písm. a) základného nariadenia, pretože v právnych predpisoch, podľa ktorých sa riadil udeľujúci orgán pri udeľovaní štatútu podniku s vyspelými a novými technológiami, sa prístup k týmto schémam obmedzoval len na určité podniky a odvetvia.

(85)

Komisia na základe uvedených úvah dospela k záveru, že existujú dostatočné dôkazy o tom, že prinajmenšom niektorí vyvážajúci výrobcovia boli počas ORP naďalej subvencovaní vo forme preferenčných daňových politík pre podniky s vyspelými a novými technológiami.

(86)

Komisia v pôvodnom prešetrovaní (42) dospela k záveru, že jedna spoločnosť zaradená do vzorky získala daňovú kompenzáciu výdavkov na výskum a vývoj, a zistila, že provinčný orgán verejnej správy obmedzuje refundácie na novozaložené podniky s vyspelými a novými technológiami.

(87)

Komisia konštatovala, že právnym základom daňovej kompenzácie výdavkov na výskum a vývoj bol článok 30 zákona o dani z príjmov podnikov a že ide o vládne príjmy v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu ii) základného nariadenia, ktoré sú inak splatné, sú ušlé a nebudú vyberané. Komisia ďalej zistila, že daňovou kompenzáciou výdavkov na výskum a vývoj sa príjemcovi poskytuje výhoda, ktorá sa rovná daňovej úspore.

(88)

Pokiaľ ide o špecifickosť, Komisia uviedla, že článok 30 zákona o dani z príjmov podnikov treba vykladať v spojení s článkom 25 uvedeného zákona, v ktorom sa uvádza, že toto oslobodenie od dane bolo vyhradené pre odvetvia a projekty podporované štátom. K tejto schéme mali teda prístup len podporované odvetvia a projekty, pričom sa určilo, že odvetvie solárneho skla bolo takýmto podporovaným odvetvím. Komisia preto dospela k záveru, že subvencia bola špecifická, ako sa vymedzuje v článku 4 ods. 2 písm. a) základného nariadenia.

(89)

Miera subvencie stanovená v pôvodnom prešetrovaní v prípade vyvážajúceho výrobcu solárneho skla, ktorý využíval daňovú kompenzáciu výdavkov na výskum a vývoj, bola na úrovni 0,7 %, čo zároveň predstavovalo zostatkovú mieru.

(90)

Žiadateľ v žiadosti o revízne prešetrovanie a príslušných prílohách (43) určil právny rámec pre daňovú kompenzáciu výdavkov na výskum a vývoj okrem iného odkazom na články 25 a 30 zákona o dani z príjmov podnikov, ako bolo zistené aj v pôvodnom prešetrovaní. Žiadateľ ďalej v prílohe 23 k žiadosti o revízne prešetrovanie predložil dôkazy o tom, že najmenej dvaja vyvážajúci výrobcovia solárneho skla vykázali výdavky na výskum a vývoj, pričom majú štatút podnikov s vyspelými a novými technológiami, čo predstavuje základné podmienky na využívanie daňovej kompenzácie výdavkov na výskum a vývoj.

(91)

Okrem dôkazov predložených žiadateľom Komisia nedávno potvrdila existenciu daňovej kompenzácie výdavkov na výskum a vývoj, ktorá má formu subvencie, v prešetrovaní týkajúcom sa elektrických bicyklov (44) a prešetrovaní týkajúcom sa pneumatík (45). V uvedenom prešetrovaní Komisia zistila, že výdavky na výskum a vývoj vzniknuté v dôsledku vývoja nových technológií, nových výrobkov a nových zručností, ktoré netvoria nehmotný majetok a účtujú sa do ziskov a strát aktuálneho obdobia, sa odpočítavajú v plnej miere vzhľadom na súčasnú situáciu a následne sa odpočítavajú ešte raz vo výške 50 %. Ak tieto výdavky na výskum a vývoj predstavujú nehmotný majetok, sú predmetom odpisovania na základe 150 % nákladov na nehmotný majetok. Okrem toho Komisia identifikovala právny základ tohto programu takto:

(92)

Keďže čínska vláda ani vyvážajúci výrobcovia solárneho skla nespolupracovali, neboli predložené nijaké argumenty spochybňujúce dôkazy predložené žiadateľom a nedávne zistenia Komisie. Z dostupných skutočností, ktoré mala Komisia k dispozícii, teda vyplynulo, že daňová kompenzácia výdavkov na výskum a vývoj, ktorá bola zistená v pôvodnom prešetrovaní, počas ORP pokračovala. Daňová kompenzácia výdavkov na výskum a vývoj predstavuje vládne príjmy v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu ii) základného nariadenia, ktoré sú inak splatné, sú ušlé a nebudú vyberané.

(93)

Daňovou kompenzáciou výdavkov na výskum a vývoj sa poskytuje výhoda v zmysle článku 3 ods. 2 základného nariadenia, ktorá sa rovná daňovej úspore.

(94)

Keďže vyvážajúci výrobcovia solárneho skla nespolupracovali, Komisia nemala k dispozícii žiadne informácie o jednotlivých spoločnostiach, na základe ktorých by sa mohla vypočítať výška subvencie poskytnutej počas obdobia revízneho prešetrovania. Na účely zisťovania toho, či v rámci súčasného revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti subvencovanie pokračovalo, však Komisia nepovažovala za potrebné túto výšku vyčísľovať. Dôkazy v žiadosti o revízne prešetrovanie naznačujú, že by išlo naďalej o významnú výšku subvencie. Žiadnym záznamom nie je doložené, že úroveň subvencovania sa v porovnaní s pôvodným prešetrovaním znížila.

(95)

Táto subvencia je špecifická v zmysle článku 4 ods. 2 písm. a) základného nariadenia, pretože samotný právny predpis obmedzuje uplatnenie tohto nariadenia len na podniky, ktoré vynakladajú výdavky na výskum a vývoj v určitých prioritných oblastiach vyspelých technológií určených štátom.

(96)

Komisia na základe uvedeného dospela k záveru, že existujú dostatočné dôkazy o tom, že počas ORP sa prinajmenšom niektorým vyvážajúcim výrobcom poskytovala subvencia vo forme daňovej kompenzácie výdavkov na výskum a vývoj.

(97)

V pôvodnom prešetrovaní (46) Komisia dospela k záveru, že jednej zo spoločností, ktorá bola zaradená do vzorky, bolo poskytnuté oslobodenie od dane z príjmov z dividend vyplácaných medzi podnikmi, ktoré sú kvalifikované ako rezidenčné podniky.

(98)

Komisia konštatovala, že právnym základom pre oslobodenie od dane z príjmov z dividend sú články 25 a 26 zákona o dani z príjmov podnikov a článok 83 vykonávacieho nariadenia k zákonu o dani z príjmov podnikov a že oslobodenie predstavovalo vládne príjmy v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu ii) základného nariadenia, ktoré sú inak splatné, sú ušlé a nebudú vyberané. Komisia ďalej zistila, že daňovou kompenzáciou výdavkov na výskum a vývoj sa príjemcovi poskytuje výhoda, ktorá sa rovná daňovej úspore.

(99)

Pokiaľ ide o špecifickosť, Komisia stanovila, že táto subvenčná schéma sa vzťahovala len na podniky, ktoré boli rezidenčné v Čínskej ľudovej republike a ktoré investovali do iných rezidenčných podnikov. Komisia okrem toho dospela k záveru, že v článku 25 zákona o dani z príjmov podnikov sa toto oslobodenie od dane podobne ako v prípade daňovej kompenzácie výdavkov na výskum a vývoj vyhradzuje pre odvetvia a projekty podporované štátom. Komisia preto dospela k záveru, že subvencia bola špecifická, ako sa vymedzuje v článku 4 ods. 2 písm. a) základného nariadenia.

(100)

Miera subvencie stanovená v pôvodnom prešetrovaní v prípade vyvážajúceho výrobcu solárneho skla, ktorý využíval daňovú kompenzáciu výdavkov na výskum a vývoj, bola na úrovni 5,8 %, čo zároveň predstavovalo zostatkovú mieru.

(101)

Žiadateľ v žiadosti o revízne prešetrovanie a príslušných prílohách (47) predložil dôkazy o existencii vyvážajúcich výrobcov solárneho skla, ktorí využívajú uvedené oslobodenie. Právnym základom pre oslobodenie je článok 25 a článok 26 ods. 2 zákona o dani z príjmov podnikov a článok 83 vykonávacieho nariadenia k zákonu o dani z príjmov podnikov, ako uviedol žiadateľ (48) a ako potvrdila a doplnila Komisia v nedávnom prešetrovaní týkajúcom sa elektrických bicyklov (49) a revíznom prešetrovaní pred uplynutím platnosti týkajúcom sa natieraného bezdrevného papiera (50).

(102)

V článku 2 zákona o dani z príjmov podnikov sa vymedzuje „pojem ‚rezidenčný podnik‘ ako […] podnik založený podľa čínskeho práva na území Číny alebo podnik založený podľa práva inej krajiny (regiónu), ktorého skutočný riadiaci orgán sa však nachádza na území Číny“ . Ďalej sa v článku 26 ods. 2 zákona o dani z príjmov podnikov uvádza, že „[d]ividendy, bonusy a iné zisky nadobudnuté z kapitálových investícií medzi podnikmi, ktoré sú kvalifikované ako rezidenčné podniky“, sa považujú za oslobodené od dane. Inými slovami, oslobodenie od dane z príjmov z dividend vyplácaných medzi podnikmi, ktoré sú kvalifikované ako rezidenčné podniky, sa bude vzťahovať na rezidenčných (t. j. čínskych) vyvážajúcich výrobcov solárneho skla, pokiaľ daný vyvážajúci výrobca vlastní akcie v rezidenčnom podniku (51).

(103)

Žiadateľ predložil dôkazy o existencii najmenej jedného vyvážajúceho výrobcu s viacerými dcérskymi spoločnosťami (52), zatiaľ čo Komisia zistila, že existuje viac vyvážajúcich výrobcov v podobnej situácii. Keďže čínska vláda ani vyvážajúci výrobcovia solárneho skla nespolupracovali, neboli predložené nijaké argumenty spochybňujúce dôkazy predložené žiadateľom a zistenia Komisie z tohto a minulého prešetrovania. Z dostupných skutočností, ktoré mala Komisia k dispozícii, teda vyplynulo, že oslobodenie od dane z príjmov z dividend v prípade vyvážajúcich výrobcov solárneho skla, ktorí vlastnia akcie v rezidenčnom podniku, počas ORP pokračovalo. Toto oslobodenie od dane z príjmov z dividend predstavuje vládne príjmy v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu ii) základného nariadenia (53), ktoré sú inak splatné, sú ušlé a nebudú vyberané.

(104)

Výhoda v zmysle článku 3 ods. 2 základného nariadenia poskytovaná vyvážajúcemu výrobcovi solárneho skla, ktorý využíva oslobodenie od dane z príjmov z dividend, sa rovná daňovej úspore.

(105)

Keďže vyvážajúci výrobcovia solárneho skla nespolupracovali, Komisia nemala k dispozícii žiadne informácie o jednotlivých spoločnostiach, na základe ktorých by sa mohla vypočítať výška subvencie poskytnutej počas obdobia revízneho prešetrovania. Na účely zisťovania toho, či v rámci súčasného revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti subvencovanie pokračovalo, však Komisia nepovažovala za potrebné túto výšku vyčísľovať. Dôkazy v žiadosti o revízne prešetrovanie naznačujú, že by išlo naďalej o významnú výšku subvencie. Žiadnym záznamom nie je doložené, že úroveň subvencovania sa v porovnaní s pôvodným prešetrovaním znížila.

(106)

Táto subvencia je špecifická v zmysle článku 4 ods. 2 písm. a) základného nariadenia, pretože v právnom základe pre oslobodenie od dane z príjmov z dividend sa prístup k tejto subvencii obmedzuje dvomi rôznymi spôsobmi. Po prvé, subvencia je dostupná len spoločnostiam, ktoré vlastnia akcie v rezidenčných podnikoch, pričom sú vylúčené spoločnosti investujúce do nerezidenčných podnikov (54). Po druhé, článok 26 ods. 2 zákona o dani z príjmov podnikov patrí do tej istej kapitoly ako článok 25 zákona o dani z príjmov podnikov, konkrétne do kapitoly IV Preferenčné daňové zaobchádzanie. V článku 25 zákona o dani z príjmov podnikov, ktorý je úvodným článkom tejto kapitoly, sa uvádza, že „[v]ýznamným výrobným odvetviam a projektom, ktorých rozvoj štát podporuje a podnecuje, sa bude poskytovať preferenčné zaobchádzanie z hľadiska dane z príjmov podnikov“ , čím sa jednoznačne obmedzuje dostupnosť subvencie podľa článku 26 ods. 2 zákona o dani z príjmov podnikov na podporované odvetvia, akým je napríklad odvetvie solárneho skla (55).

(107)

Komisia na základe uvedeného dospela k záveru, že existujú dostatočné dôkazy o tom, že počas ORP sa prinajmenšom niektorým vyvážajúcim výrobcom solárneho skla poskytovala subvencia vo forme oslobodenia od dane z príjmov z dividend vyplácaných medzi podnikmi, ktoré sú kvalifikované ako rezidenčné podniky.

(108)

Komisia v pôvodnom prešetrovaní (56) zistila, že spoločnosti nemohli v ČĽR nakupovať pozemky priamo, ale mohli si od miestnych orgánov kúpiť len právo na užívanie pozemku. Právnym základom pre tento systém bol zákon ČĽR o správe pozemkov, v ktorom sa uvádzalo, že všetky pozemky patria ľudu a ich kúpa alebo predaj podnikom sú možné len prostredníctvom predkladania ponúk, súťažného konania alebo aukcie za podmienok stanovených v danom zákone. Zistilo sa však, že v praxi cenu stanovuje čínska vláda a spoločnosti zaplatia túto stanovenú cenu. Komisia dospela k záveru, že táto štruktúra predstavuje poskytovanie tovarov v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu iii) základného nariadenia.

(109)

Komisia uviedla, že výhodu poskytovanú vyvážajúcim výrobcom solárneho skla v zmysle článku 3 ods. 2 základného nariadenia vo forme práv na užívanie pozemkov predstavuje rozdiel medzi cenou uhradenou za právo na užívanie pozemku a vhodnou externou referenčnou hodnotou. Komisia ako vhodnú referenčnú hodnotu vybrala cenu v čínskom Tchaj-peji a poznamenala, že ak by v prípade vyvážajúcich výrobcov solárneho skla prevládali trhové podmienky, ceny za práva na užívanie pozemkov v ČĽR by boli veľmi podobné cenám pozemkov v čínskom Tchaj-peji. Komisia dospela k záveru, že ceny, ktoré zaplatili vyvážajúci výrobcovia solárneho skla, sa rovnali buď východiskovej cene, ktorú stanovila čínska vláda, alebo boli o 5 CNY za štvorcový meter vyššie než uvedená cena, čo pri porovnaní s externou referenčnou hodnotou predstavovalo nižšiu než primeranú odplatu, a preto predstavovali pre vyvážajúcich výrobcov solárneho skla výhodu.

(110)

Pokiaľ ide o špecifickosť, Komisia skonštatovala, že rozhodnutím č. 40 sa vyžaduje, aby verejné orgány zabezpečili, že sa pozemky poskytnú podporovaným odvetviam, medzi ktoré patrí aj odvetvie solárneho skla (57). V článku 18 rozhodnutia č. 40 sa okrem toho objasňuje, že odvetvia, ktoré sú „obmedzené“, nebudú mať prístup k právam na užívanie pozemkov. Komisia preto dospela k záveru, že subvencia bola špecifická podľa článku 4 ods. 2 písm. a) a c) základného nariadenia.

(111)

Miera subvencie stanovená v pôvodnom prešetrovaní v prípade vyvážajúcich výrobcov solárneho skla, ktorí boli zaradení do vzorky a ktorí využívali poskytovanie práv na užívanie pozemkov od vlády, sa pohybovala v rozmedzí od 3,2 % do 17,1 %, pričom v prípade nespolupracujúcich spoločností bola táto miera na úrovni 17,1 %.

(112)

Žiadateľ v žiadosti o revízne prešetrovanie a príslušných prílohách (58) uviedol dôkazy o tom, že dotknutý orgán miestnej verejnej správy poskytol najmenej jednému vyvážajúcemu výrobcovi solárneho skla bezodplatne pozemok s cieľom podporiť projekty v odvetviach s vyspelými technológiami. Žiadateľ ďalej tvrdil, že počas ORP prevládala štruktúra trhu opísaná v pôvodnom prešetrovaní.

(113)

Okrem argumentov predložených žiadateľom Komisia nedávno zistila poskytovanie práv na užívanie pozemkov, ktoré má formu subvencie, v prešetrovaní týkajúcom sa elektrických bicyklov (59), prešetrovaní týkajúcom sa pneumatík (60), revíznom prešetrovaní pred uplynutím platnosti týkajúcom sa určitých výrobkov z ocele s organickým povlakom (61) a revíznom prešetrovaní pred uplynutím platnosti týkajúcom sa natieraného bezdrevného papiera (62). Vo všetkých troch prípadoch Komisia potvrdila, že právna situácia a štruktúra trhu, ktoré boli opísané v pôvodnom prešetrovaní, sa nezmenili. V prešetrovaní týkajúcom sa elektrických bicyklov a prešetrovaní týkajúcom sa pneumatík Komisia určila právny základ pre poskytovanie práv na užívanie pozemkov konkrétnejšie takto:

(114)

Keďže čínska vláda ani vyvážajúci výrobcovia solárneho skla nespolupracovali, neboli predložené nijaké argumenty spochybňujúce dôkazy predložené žiadateľom a nedávne zistenia Komisie. Z dostupných skutočností, ktoré mala Komisia k dispozícii, teda vyplynulo, že poskytovanie práv na užívanie pozemkov od vlády, ktoré bolo zistené v pôvodnom prešetrovaní, počas ORP pokračovalo. Komisia dospela k záveru, že poskytovanie práv na užívanie pozemkov od vlády predstavuje poskytovanie tovarov v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu iii) základného nariadenia.

(115)

Poskytovanie práv na užívanie pozemkov od vlády predstavuje výhodu v zmysle článku 3 ods. 2 základného nariadenia, pretože tieto práva sa vyvážajúcim výrobcom solárneho skla poskytujú za nižšiu než primeranú odplatu v zmysle článku 6 písm. d) základného nariadenia. V tejto súvislosti Komisia dospela v nedávnom prešetrovaní týkajúcom sa elektrických bicyklov a prešetrovaní týkajúcom sa pneumatík rovnako ako v pôvodnom prešetrovaní k záveru, že trh s právami na užívanie pozemkov v ČĽR stále neexistuje, pretože ceny svojvoľne stanovujú orgány. Z uvedených skutočností vyplýva záver, že ceny za práva na užívanie pozemkov predstavujú pri porovnaní s externou referenčnou hodnotou nižšiu než primeranú odplatu a vyvážajúcim výrobcom solárneho skla sa nimi preto poskytovala výhoda.

(116)

Keďže vyvážajúci výrobcovia solárneho skla nespolupracovali, Komisia nemala k dispozícii žiadne informácie o jednotlivých spoločnostiach, na základe ktorých by sa mohla vypočítať výška subvencie poskytnutej počas obdobia revízneho prešetrovania. Na účely zisťovania toho, či v rámci súčasného revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti subvencovanie pokračovalo, však Komisia nepovažovala za potrebné túto výšku vyčísľovať. Dôkazy v žiadosti o revízne prešetrovanie naznačujú, že by išlo naďalej o významnú výšku subvencie. Žiadnym záznamom nie je doložené, že úroveň subvencovania sa v porovnaní s pôvodným prešetrovaním znížila.

(117)

Pokiaľ ide o špecifickosť, v článku 18 rozhodnutia č. 40 sa objasňuje, že odvetvia, ktoré sú „obmedzené“, nebudú mať prístup k právam na užívanie pozemkov. Z toho sa dá vyvodiť, že subvencia je špecifická podľa článku 4 ods. 2 písm. a) a c) základného nariadenia, pretože preferenčné poskytovanie práv na užívanie pozemkov je obmedzené na spoločnosti patriace do určitého odvetvia a vládne postupy v tejto oblasti sú nejasné a netransparentné.

(118)

Komisia na základe uvedeného dospela k záveru, že existujú dostatočné dôkazy o tom, že počas ORP sa prinajmenšom niektorým vyvážajúcim výrobcom poskytovala subvencia vo forme poskytovania práv na užívanie pozemkov.

(119)

So zreteľom na uvedené úvahy Komisia dospela k záveru, že výrobcovia solárneho skla v ČĽR počas ORP naďalej využívali výhody vyplývajúce z napadnuteľných subvencií. Vzhľadom na nedostatočnú spoluprácu v tomto prípade Komisia nemala k dispozícii žiadne informácie o tom, že by bola úroveň pokračujúceho subvencovania v porovnaní s pôvodným prešetrovaním nižšia. Zároveň dospela k záveru, že úroveň pokračujúceho subvencovania bola vyššia než minimálna úroveň. Dôkazy v žiadosti o revízne prešetrovanie naznačujú, že výhoda vyplývajúca z týchto subvencií by bola naďalej významná.

(120)

Existencia pokračujúceho subvencovania počas ORP poukazuje na pravdepodobnosť pokračovania subvencovania v prípade, že by uplynula platnosť opatrení. Komisia navyše analyzovala aj pravdepodobnosť zvýšenia objemov subvencovaného vývozu v prípade, že by sa umožnilo uplynutie platnosti opatrení. Na tento účel Komisia analyzovala tieto prvky: výrobnú kapacitu a voľnú kapacitu v ČĽR, cenové správanie čínskych vyvážajúcich výrobcov na iných trhoch a atraktívnosť trhu Únie. V dôsledku nespolupráce výrobcov/vývozcov v ČĽR Komisia pri svojom posúdení vychádzala z dostupných skutočností v súlade s článkom 28 základného nariadenia.

(121)

Vzhľadom na nedostatočnú spoluprácu ani jeden čínsky vývozca/výrobca neposkytol nijaké informácie o výrobnej kapacite v Číne. Žiadateľ tvrdil, že výrobná kapacita čínskeho odvetvia solárneho skla presahuje 750 miliónov m2 ročne (63). Žiadosť o revízne prešetrovanie obsahuje dôkazy, že tento objem predstavuje 78 % celosvetovej výrobnej kapacity solárneho skla (64). Žiadateľ ďalej predložil tvrdenie, že domáci dopyt po solárnom skle v Číne dosahoval v roku 2016 len 600 miliónov m2 a v druhej polovici ORP ešte viac klesol v dôsledku vykonávania politiky 531 (65). Tento vplyv sa potvrdil napríklad vo výročnej správe jedného z čínskych vyvážajúcich výrobcov (66). Pre porovnanie výrobná kapacita výrobného odvetvia Únie v ORP dosahovala [33 – 38] miliónov m2 (odôvodnenie 150), pričom dopyt v Únii predstavoval [13 – 18] miliónov m2 (odôvodnenia 134 a 135). Čínska výrobná kapacita teda výrazne presahuje dopyt Únie (približne 37-násobne) a v dôsledku politiky 531 sa môže prejavovať jej zvýšené zameranie na trh Únie.

(122)

Komisia na základe databázy podľa článku 14 ods. 6 navyše zistila, že jeden čínsky vyvážajúci výrobca počas ORP zabezpečoval veľkú väčšinu vývozu prešetrovaného výrobku do Únie. Na webovom sídle tohto vyvážajúceho výrobcu sa uvádza výrobná kapacita [15 – 25] tisíc m2 denne alebo [5,5 – 9] miliónov m2 ročne. Počas ORP sa len [10 – 20] % uvedenej výrobnej kapacity použilo na vývoz na trh Únie. Je veľmi pravdepodobné, že kombinácia politiky 531 a ukončenia platných opatrení bude mať za následok použitie väčšieho podielu uvedenej výrobnej kapacity na vývoz na trh Únie.

(123)

Na záver možno zhrnúť, že vzhľadom na kombináciu veľkej výrobnej kapacity, zmien v čínskom dopyte, relatívne obmedzeného dopytu v Únii a dostupných údajov o spoločnostiach je pravdepodobné, že objem subvencovaného vývozu z ČĽR sa zvýši, ak sa umožní uplynutie platnosti opatrení.

(124)

Keďže čínski vyvážajúci výrobcovia nespolupracovali, Komisia musela pri stanovení vývozných cien z Číny na trhy iných tretích krajín vychádzať z dostupných skutočností. Keďže neexistujú nijaké ďalšie spoľahlivé informácie, Komisia použila údaje o vývoze z databázy GTA. Tieto údaje boli dostupné len na úrovni šesťmiestneho colného kódu, čo znamená, že popri prešetrovanom výrobku zahŕňali aj niekoľko ďalších sklených výrobkov. Komisia dospela k záveru, že tieto údaje nie sú dostatočne presné na to, aby sa mohli použiť pri prešetrovaní.

(125)

Žiadateľ tvrdil, že výrobné odvetvie Únie je jediným dostatočne veľkým trhom pre zvyšné solárne sklo mimo ČĽR, pričom vzhľadom na politiku 531 je čínsky trh už nasýtený (67). Čínsky podiel na trhu dosahoval počas ORP 9 % aj napriek platným opatreniam, preto je trh Únie pre čínskych výrobcov solárneho skla naďalej atraktívnym vývozným trhom. Zároveň sa očakáva, že trh Únie porastie, ako sa uvádza v oddiele 6.2.3. Pre nedostatky spojené s databázou GTA uvedené v predchádzajúcom texte nebolo možné vykonať porovnanie cien s údajmi týkajúcimi sa čínskeho vývozu do iných krajín.

(126)

Komisia takisto poukázala na to, že iné krajiny, konkrétne India a Turecko, majú v súvislosti s prešetrovaným výrobkom zavedené ochranné opatrenia, čo zvyšuje pravdepodobnosť, že tok vývozu z ČĽR môže smerovať do Únie.

(127)

Na základe uvedených skutočností Komisia dospela k záveru, že Únia je pre čínsky vývoz atraktívnym trhom.

(128)

Vzhľadom na značnú výrobnú kapacitu v ČĽR a atraktívnosť trhu Únie pre čínskych vyvážajúcich výrobcov Komisia dospela k záveru, že uplynutie platnosti vyrovnávacích opatrení by s veľkou pravdepodobnosťou viedlo k zvýšeniu subvencovaných objemov.

(129)

Komisia dospela k záveru, že existujú dostatočné dôkazy o tom, že subvencovanie odvetvia solárneho skla v ČĽR počas obdobia revízneho prešetrovania pokračovalo a pravdepodobne bude pokračovať aj v budúcnosti. Komisia ďalej zistila, že zrušenie vyrovnávacích opatrení by pravdepodobne viedlo k presmerovaniu objemov subvencovaného dovozu prešetrovaného výrobku na trh Únie. Komisia na základe dostupných skutočností dospela k záveru, že existuje veľká pravdepodobnosť, že uplynutie platnosti vyrovnávacích opatrení by viedlo k pokračovaniu subvencovania.

(130)

Podobný výrobok vyrábali počas ORP 11 výrobcovia z Únie. Títo výrobcovia predstavujú „výrobné odvetvie Únie“ v zmysle článku 9 ods. 1 základného nariadenia.

(131)

Celková výroba v Únii počas ORP bola stanovená približne na 12 miliónov m2. Komisia stanovila tento údaj na základe všetkých dostupných informácií, ako sú žiadosť o revízne prešetrovanie a vyplnené dotazníky spoločností zaradených do vzorky. Ako je uvedené v odôvodnení 14, do vzorky boli zaradení výrobcovia z Únie, ktorí predstavovali viac ako 80 % celkovej výroby podobného výrobku v Únii.

(132)

Na účely ochrany citlivých obchodných dôverných informácií podľa článku 29 základného nariadenia sa údaje týkajúce sa týchto dvoch výrobcov z Únie zaradených do vzorky prezentujú vo forme indexov alebo ako rozpätia.

(133)

Komisia určila spotrebu v Únii sčítaním objemu predaja výrobného odvetvia Únie na trhu Únie a objemu dovozu z ČĽR a tretích krajín na základe údajov z databázy podľa článku 14 ods. 6 Objemy predaja výrobcov z Únie sa krížovo skontrolovali a v prípade potreby aktualizovali vzhľadom na overené informácie od výrobcov z Únie zaradených do vzorky. Objem dovozu bol krížovo skontrolovaný s údajmi z Eurostatu.

(134)

Spotreba v Únii sa v posudzovanom období vyvíjala takto:

Tabuľka 1

Spotreba v Únii

(135)

Spotreba prešetrovaného výrobku počas posudzovaného obdobia klesla o 35 %. Najvýraznejší pokles (o 19 percentuálnych bodov) nastal medzi rokom 2017 a ORP. Spôsobil ho nižší dopyt výrobcov fotovoltických modulov v Únii.

(136)

Na trhu Únie sa solárne sklo začalo čoraz viac využívať na trhu pre stavbu skleníkov. Dopyt (a s ním prepojená spotreba) sa však naďalej odvíjal od konkrétnych projektov a bol obmedzený v porovnaní so súčasnou spotrebou solárneho skla na trhoch s fotovoltickými alebo so solárnymi termickými modulmi.

(137)

Komisia určila objem dovozu na základe databázy podľa článku 14 ods. 6 a vykonala krížovú kontrolu s údajmi z Eurostatu. Podiel na trhu sa určil na základe spotreby v Únii, ako sa uvádza v tabuľke 1. Dovoz z ČĽR do Únie a podiel na trhu sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 2

Objem dovozu z ČĽR a podiel na trhu

(138)

Objem dovozu z ČĽR počas posudzovaného obdobia klesol o 76 % z viac než 5 miliónov m2 v roku 2015 na 1,2 milióna m2 v ORP. V rovnakom období trhový podiel dovozu z ČĽR klesol z 24 % na 9 % (pokles o 64 %). Najvýraznejší pokles podielu na trhu (74 %) nastal medzi rokmi 2015 a 2016 po prijatí antiabsorpčných opatrení v auguste 2015 (68), keď sa sadzba antidumpingového cla platného pre celú krajinu zvýšila z 25 % na 67,1 %. Od roku 2016 do ORP však trhový podiel dovozu z ČĽR vzrástol o 3 percentuálne body a v ORP dosahoval 9 %.

(139)

Keďže čínski vyvážajúci výrobcovia nespolupracovali, Komisia určila priemernú dovoznú cenu dovozu z ČĽR na základe dostupných skutočností v súlade s článkom 28 základného nariadenia, t. j. na základe informácií obsiahnutých v databáze podľa článku 14 ods. 6 Údaje boli krížovo skontrolované s údajmi z Eurostatu. Priemerná dovozná cena bola počas ORP 6,34 EUR/m2.

Tabuľka 3

Priemerné ceny dovozu z ČĽR

(140)

V posudzovanom období priemerné dovozné ceny vzrástli o 26 %. Cena na trhu Únie v rovnakom období vzrástla o 19 % (pozri tabuľku 8).

(141)

Komisia zistila, že dovozné ceny boli oproti cenám výrobného odvetvia Únie podhodnotené. Cenové podhodnotenie počas ORP určila porovnaním váženého priemeru predajnej ceny výrobcov z Únie zaradených do vzorky účtovanej neprepojeným zákazníkom na trhu Únie na úrovni ceny zo závodu so zodpovedajúcim váženým priemerom ceny dovozu z ČĽR určenej na základe cien CIF (náklady, poistenie a prepravné) a upravenej so zohľadnením cla a nákladov po dovoze.

(142)

Výsledok porovnania bol vyjadrený ako percentuálny podiel hypotetického obratu počas ORP. Získal sa vynásobením priemernej predajnej ceny výrobného odvetvia Únie množstvom vyvážaným do Únie. Z porovnania cien vyplynul vážený priemer rozpätia podhodnotenia ceny na úrovni takmer 10 %, pokiaľ ide o dovoz z ČĽR na trh Únie.

(143)

Objem dovozu zo všetkých ostatných tretích krajín a ich podiel na trhu sa počas posudzovaného obdobia vyvíjali takto:

Tabuľka 4

Dovoz z tretích krajín

(144)

Objem dovozu zo všetkých ostatných tretích krajín sa v posudzovanom období zvýšil o 194 %. Podiel tohto dovozu na trhu sa počas ORP zvýšil z 3 % v roku 2015 na 12 %. Spomedzi krajín, na ktoré sa nevzťahujú opatrenia, najviac vyváža do Únie Malajzia, ktorá vstúpila na trh len v roku 2017, no počas ORP už dosahovala podiel na trhu vo výške 7 %. Indický vývoz sa takisto výrazne zvýšil a v ORP dosiahol 3 % podiel na trhu. Podiel Turecka na trhu zaznamenal pokles z úrovne približne 4 % v roku 2016 na 2 % počas ORP. Priemerná cena všetkých dovozov z tretích krajín, ktoré nepodliehajú opatreniam, narástla počas posudzovaného obdobia o 20 % a v ORP dosiahla 7,31 EUR/m2.

(145)

V posudzovanom období, s výnimkou roku 2016, bola priemerná cena dovozu z iných tretích krajín vyššia než priemerná cena čínskeho dovozu. V ORP bola priemerná dovozná cena čínskych výrobcov (6,34 EUR/m2) približne o 13 % nižšia než priemerná cena dovozu z iných tretích krajín (7,31 EUR/m2).

(146)

Podľa článku 8 ods. 5 základného nariadenia Komisia preskúmala všetky hospodárske faktory a ukazovatele, ktoré mali v posudzovanom období vplyv na stav výrobného odvetvia Únie. Komisia na účely stanovenia ujmy rozlišovala medzi makroekonomickými a mikroekonomickými ukazovateľmi ujmy.

(147)

Komisia vyhodnotila makroekonomické ukazovatele na základe údajov v žiadosti o revízne prešetrovanie a v overených vyplnených dotazníkoch. Tieto údaje sa týkali všetkých výrobcov z Únie a vzťahujú sa na: výrobu, výrobnú kapacitu, využitie kapacity, objem predaja, podiel na trhu, rast, zamestnanosť, produktivitu, veľkosť subvenčného rozpätia a zotavenie z minulého subvencovania.

(148)

Komisia vyhodnotila mikroekonomické ukazovatele na základe údajov v overených vyplnených dotazníkoch od výrobcov z Únie zaradených do vzorky. Tieto údaje sa týkali výrobcov z Únie a vzťahujú sa na: priemerné jednotkové ceny, jednotkové náklady, priemerné náklady práce, zásoby, ziskovosť, peňažný tok, investície a návratnosť investícií a schopnosť získavať kapitál. O obidvoch súboroch údajov sa konštatovalo, že sú reprezentatívne, pokiaľ ide o hospodársku situáciu výrobného odvetvia Únie.

(149)

Komisia stanovila objem výroby a kapacitu na základe údajov v žiadosti o revízne prešetrovanie. Tieto údaje sa krížovo skontrolovali a v prípade potreby aktualizovali vzhľadom na overené informácie od výrobcov z Únie zaradených do vzorky.

(150)

Celková výroba, výrobná kapacita a využitie kapacity v Únii sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 5

Výroba, výrobná kapacita a využitie kapacity

(151)

Zvýšenie objemu výroby, kapacity a využitia kapacity medzi rokmi 2015 a 2016 zodpovedalo uloženiu vyšších antidumpingových ciel v nadväznosti na opätovné absorpčné prešetrovanie (69), zatiaľ čo zníženie po uvedenom dátume nasledovalo po poklese spotreby v Únii, ako sa opisuje v odôvodnení 134.

(152)

V roku 2016 sa celková výroba v Únii zvýšila o 3 % a potom dva roky po sebe klesala, čo sa medzi rokom 2015 a ORP prejavilo ako pokles o 26 %. Podobný trend nastal z hľadiska výrobnej kapacity a využitia kapacity výrobného odvetvia Únie. Významným dôvodom týchto poklesov je konkurz jedného veľkého výrobcu z Únie v roku 2017 (spoločnosť Ducatt, ktorá v roku 2015 predstavovala približne 20 % výroby v Únii a približne 15 % kapacity).

(153)

Komisia stanovila objem predaja na základe údajov v žiadosti o revízne prešetrovanie. Tieto údaje sa krížovo skontrolovali a v prípade potreby aktualizovali vzhľadom na overené informácie od výrobcov z Únie zaradených do vzorky. Predaj a podiel výrobného odvetvia Únie na trhu v rámci Únie sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 6

Objem predaja a podiel na trhu v Únii

(154)

Medzi rokmi 2015 a 2016 sa objem predaja výrobného odvetvia Únie zvýšil o 8 %. V roku 2017 medziročne klesol o 11 % a dosiahol o 3 % nižšiu úroveň než v roku 2015. V ORP bol pokles predaja výrobného odvetvia Únie výraznejší a počas ORP dosiahol o 29 % nižšiu úroveň než v roku 2015. Pokiaľ ide o podiel na trhu, trend je podobný, ale výrobné odvetvie Únie zvýšilo svoj podiel na trhu zo 73 % v roku 2015 na 79 % v ORP v dôsledku 35 % poklesu spotreby v Únii v rovnakom období (pozri tabuľku 1).

(155)

Medzi rokom 2015 a ORP spotreba solárneho skla klesla o 35 %. Pokles spotreby sa negatívne prejavil na objeme výroby a objeme predaja výrobného odvetvia Únie. Objem výroby však klesol len o 26 % a objem predaja o 29 %. Podiel výrobného odvetvia Únie na trhu sa naopak zvýšil o 8 %.

(156)

Komisia určila údaje týkajúce sa zamestnanosti a produktivity na základe údajov v žiadosti o revízne prešetrovanie. Tieto údaje sa krížovo skontrolovali a v prípade potreby aktualizovali vzhľadom na overené informácie od výrobcov z Únie zaradených do vzorky. V posudzovanom období sa vo výrobnom odvetví Únie zaznamenal takýto vývoj zamestnanosti a produktivity:

Tabuľka 7

Zamestnanosť a produktivita

(157)

Počas posudzovaného obdobia zamestnanosť v Únii klesla o 26 %. Tento pokles zodpovedá poklesu výroby o 29 % zaznamenanému v rovnakom období (pozri tabuľku 5).

(158)

Ako sa vysvetľuje v oddiele 4.4, podiel čínskeho dovozu na trhu od roku 2016 vzrástol a v ORP dosiahol 9 %. Subvencovanie zostalo počas obdobia revízneho prešetrovania na značne vysokej úrovni, ako sa uvádza v oddiele 3, a ceny čínskych vyvážajúcich výrobcov naďalej do značnej miery podhodnocovali predajné ceny výrobného odvetvia Únie.

(159)

Z analýzy ukazovateľov ujmy vyplýva, že vyššia sadzba cla uložená v roku 2015 po opätovnom antiabsorpčnom prešetrovaní mala na výrobné odvetvie Únie pozitívny vplyv a toto odvetvie sa z minulého subvencovania zotavilo. Subvencovaný dovoz však naďalej vyvíjal na výrobné odvetvie Únie tlak. Kombinovaný vplyv rastúceho objemu subvencovaného dovozu z ČĽR za nízke ceny a skutočných vyrovnávacích rozpätí neumožnil výrobnému odvetviu Únie úplné zotavenie z minulého subvencovania.

(160)

Priemerné predajné ceny výrobného odvetvia Únie neprepojeným zákazníkom v Únii sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 8

Predajná cena a výrobné náklady

(161)

V posudzovanom období sa priemerné jednotkové predajné ceny za štvorcový meter zvýšili o 19 %. Na druhej strane výrobné náklady ostali viac-menej na stabilnej úrovni.

(162)

V posudzovanom období sa priemerné náklady práce vo výrobnom odvetví Únie vyvíjali takto:

Tabuľka 9

Náklady práce

(163)

Medzi rokom 2015 a ORP sa priemerné náklady práce na zamestnanca pre výrobcov z Únie zaradených do vzorky zvýšili o 18 %.

(164)

V posudzovanom období sa úroveň zásob výrobného odvetvia Únie vyvíjala takto:

Tabuľka 10

Zásoby

(165)

Úroveň zásob sa počas posudzovaného obdobia v absolútnom vyjadrení zvýšila o 32 % a v relatívnom vyjadrení o 29 %. Vzhľadom na rozdielne veľkosti, vzory, povrchovú úpravu a iné vlastnosti prešetrovaného výrobku vyplývajúce z potrieb jednotlivých zákazníkov však výrobcovia z Únie zaradení do vzorky vyrábali len na objednávku. Zásoby týchto spoločností preto obsahovali výrobky, ktorých výroba bola rozložená počas daného roka, boli však určené pre konkrétneho zákazníka, ktorému mali byť neskôr predané.

(166)

Ziskovosť, peňažný tok, investície a návratnosť investícií výrobného odvetvia Únie sa počas posudzovaného obdobia vyvíjali takto:

Tabuľka 11

Ziskovosť, peňažný tok, investície a návratnosť investícií

(167)

Komisia stanovila ziskovosť výrobcov z Únie zaradených do vzorky tak, že vyjadrila čistý zisk pred zdanením z predaja podobného výrobku neprepojeným zákazníkom v Únii ako percentuálny podiel obratu z tohto predaja. V posudzovanom období sa ziskovosť výrobného odvetvia Únie zvýšila z [–10 % – 0 %] na [5 % – 15 %], zatiaľ čo peňažný tok sa zvýšil o 365 %. Nominálne investície počas posudzovaného obdobia klesli o 75 %. Návratnosť investícií, vyjadrená ako percentuálny podiel čistej účtovnej hodnoty dlhodobého majetku, počas posudzovaného obdobia výrazne vzrástla.

(168)

Trend peňažného toku, ktorý predstavuje schopnosť výrobného odvetvia samofinancovať svoje činnosti, bol počas dotknutého obdobia pozitívny. Vzhľadom na nárast ziskovosti a peňažného toku sa schopnosť výrobného odvetvia Únie získať kapitál medzi rokom 2015 a ORP výrazne zvýšila.

(169)

V posudzovanom období mal na ekonomické ukazovatele výrobného odvetvia Únie vplyv pokles spotreby solárneho skla v Únii o 35 % medzi rokom 2015 a ORP.

(170)

Napriek zníženej spotrebe si výrobné odvetvie Únie v rokoch 2015 až 2017 udržalo pomerne stabilný objem výroby. Objem výroby klesol vo významnejšej miere (o 25 %) medzi rokom 2017 a ORP. Podiel výrobného Únie odvetvia na trhu vzrástol zo 73 % v roku 2015 na 79 % v ORP.

(171)

Napriek úvodnému poklesu podielu čínskeho dovozu na trhu po zavedení antiabsorpčných opatrení v auguste 2015 ostal podiel čínskeho dovozu na trhu počas ORP na relatívne významnej úrovni (9 %).

(172)

Makroekonomické ukazovatele odzrkadľovali nestabilnú situáciu výrobného odvetvia Únie. Zlepšili sa po prijatí antiabsorpčných opatrení v auguste 2015, no pre slabšiu spotrebu v Únii sa následne zhoršili. Ako sa vysvetľuje v oddiele 4.6, tento trend možno pozorovať v prípade výroby v Únii/výrobnej kapacity, využitia kapacity, objemu predaja a podielu na trhu, ako aj produktivity. Počet zamestnancov v posudzovanom období trvalo klesal.

(173)

Mikroekonomické ukazovatele naopak poukazovali na zlepšenie situácie výrobného odvetvia Únie. Jednotkové výrobné náklady boli v posudzovanom období stabilné, zatiaľ čo ceny na trhu Únie sa zvýšili. Táto pozitívna situácia sa prejavila na ziskovosti, ktorá vzrástla z [–10 % – 0 %] v roku 2015 na [5 % – 15 %] v ORP.

(174)

Na základe uvedených skutočností Komisia v zmysle článku 8 ods. 4 základného nariadenia dospela k záveru, že výrobné odvetvie Únie sa vo veľkej miere zotavilo zo značnej ujmy spôsobenej subvencovaným dovozom z ČĽR. Napriek tomu však situácia výrobného odvetvia Únie ostala nestabilná vzhľadom na zníženú spotrebu v Únii a relatívne veľký podiel čínskeho subvencovaného dovozu na trhu.

(175)

Keďže výrobné odvetvie Únie už ďalej netrpelo značnou ujmou, Komisia v súlade s článkom 18 ods. 2 základného nariadenia preskúmala pravdepodobnosť opätovného výskytu ujmy v prípade uplynutia platnosti opatrení.

(176)

S cieľom stanoviť pravdepodobnosť opätovného výskytu ujmy sa analyzovali tieto prvky: výrobná kapacita a voľné kapacity v ČĽR a atraktívnosť trhu Únie.

(177)

Vzhľadom na nespoluprácu čínskych vyvážajúcich výrobcov bola analýza výrobných kapacít a voľných kapacít v ČĽR v súlade s článkom 28 základného nariadenia založená na dostupných skutočnostiach. V tejto súvislosti Komisia vychádzala z databázy podľa článku 14 ods. 6, údajov Eurostatu a dôkazov, ktoré predložil žiadateľ v žiadosti o revízne prešetrovanie.

(178)

Komisia ďalej analyzovala vplyv pravdepodobného opätovného výskytu subvencovaného dovozu na výrobné odvetvie Únie. V analýze sa zohľadnilo aj pravdepodobné budúce zvýšenie spotreby solárneho skla v Únii a ziskovosť výrobného odvetvia Únie na konci posudzovaného obdobia.

(179)

Čína je najväčším výrobcom solárneho skla na svete. Jej výrobná kapacita zaznamenala od roku 2015 výrazný nárast zo 460 miliónov m2 v roku 2015 na takmer 770 miliónov m2 v ORP. Takáto kapacita výrazne presahovala domácu spotrebu, ktorá bola od roku 2018 negatívne ovplyvnená politikou 531, ktorú zaviedla čínska vláda, ako sa uvádza v odôvodnení 32.

(180)

Zároveň existujú dôkazy o tom, že kapacity niektorých čínskych vyvážajúcich výrobcov sa rozširujú (70).

(181)

Trh Únie je pomerne veľký a je pravdepodobné, že v budúcnosti bude rásť (71). Napriek počiatočnému poklesu medzi rokmi 2015 a 2016 dovoz čínskych vyvážajúcich výrobcov od roku 2016 rastie, pričom v ORP dosiahol úroveň 9 %. To naznačuje, že trh Únie bol pre čínskych vyvážajúcich výrobcov naďalej atraktívny aj napriek platným opatreniam.

(182)

Okrem toho boli ceny v Únii počas ORP relatívne vyššie v porovnaní s cenami súčasného čínskeho dovozu (pozri tabuľky 4 a 9). Čínske dovozné ceny boli počas ORP oproti predajným cenám výrobného odvetvia Únie podhodnotené. Trh Únie je preto z hľadiska cien atraktívny. Je teda veľmi pravdepodobné, že v prípade uplynutia platnosti opatrení by čínsky vývoz významne zasahoval do spotreby v Únii jednoducho z dôvodu nízkych cien.

(183)

Okrem toho obchodné ochranné opatrenia proti dovozu prešetrovaného výrobku zavedené v Indii a Turecku, ktoré predstavujú ďalšie významné trhy, obmedzujú možnosti čínskych vyvážajúcich výrobcov vyvážať do týchto krajín, čo ešte viac zvyšuje atraktívnosť trhu Únie, na ktorý sa tento vývoz môže presmerovať v prípade nepredĺženia platnosti opatrení uložených na dovoz solárneho skla do Únie.

(184)

Vzhľadom na rozsiahle voľné kapacity v Číne, atraktívnosť trhu Únie a relatívne vysoké ceny v Únii je pravdepodobné, že v prípade uplynutia platnosti týchto opatrení sa do Únie budú vyvážať významné objemy čínskeho subvencovaného solárneho skla za ceny, ktoré sú oproti cenám výrobného odvetvia Únie podhodnotené.

(185)

Komisia preskúmala, aký vplyv by pravdepodobne malo uplynutie platnosti opatrení na ukazovatele ujmy.

(186)

Podľa výrobcov z Únie by pravdepodobný nárast subvencovaného dovozu z Číny mal vážny negatívny vplyv na ich finančnú situáciu. Domnievajú sa, že používatelia by pravdepodobne začali kupovať solárne sklo z Číny za nízke ceny a prestali by využívať výrobné odvetvie Únie ako hlavného dodávateľa. Výrobcovia z Únie zastávali stanovisko, že predaj solárneho skla ich zákazníkom by následne klesol o 30 % až 75 % v závislosti od konkrétnej spoločnosti a zákazníka. Na základe nízkych čínskych cenových ponúk, ktoré mali k dispozícii, sa domnievali, že vznikne tlak na ceny výrobného odvetvia Únie, pre ktorý by tieto ceny v závislosti od konkrétnej spoločnosti a zákazníka následne klesli o 0,9 až 2,6 EUR/m2. Výrobcovia z Únie sa okrem toho domnievali, že v prípade záhradníckeho skla sa tento vplyv prejaví v menšej miere, pretože solárne sklo používané pri stavbe skleníkov sa reže na konkrétny tvar, objednávky závisia od jednotlivých projektov a kľúčovú úlohu zohráva včasné dodanie.

(187)

Na základe uvedených predpokladov výrobné odvetvie Únie vypracovalo rôzne predpokladané scenáre pravdepodobného vplyvu uplynutia platnosti opatrení na svoju finančnú situáciu a simulovalo vplyv poklesu predaja a/alebo cien na štruktúru svojich nákladov. V jednom zo scenárov sa zohľadňoval predpovedaný rast trhu. Simulácie vo všetkých týchto rôznych scenároch naznačovali, že uplynutie platnosti opatrení by výrobnému odvetviu Únie spôsobilo výrazné straty.

(188)

Komisia uvedené scenáre posúdila z hľadiska ich realistickosti. V rokoch 2009 až 2012 (t. j. pred uložením opatrení) dovoz solárneho skla do Únie prudko vzrástol z 1,2 milióna m2 v roku 2009 na 8,35 milióna m2 v roku 2012. Prudký nárast dovozu za nízke ceny viedol k poklesu ceny, strate podielu na trhu a zníženiu ziskovosti výrobného odvetvia Únie a spôsobil výrobnému odvetviu Únie značnú ujmu (72).

(189)

V tomto kontexte Komisia analyzovala pravdepodobný vplyv dovozu za nízke ceny na súčasnú situáciu výrobného odvetvia Únie, pričom východiskovým bodom analýzy boli overené informácie výrobcov z Únie. Zastávala názor, že ak by na trhu Únie bolo znovu prítomné čínske solárne sklo za nízke ceny, pravdepodobne by získalo podiel na trhu najskôr na úkor výrobného odvetvia Únie a až potom by prevzalo trhový podiel vývozu výrobcov z tretích krajín do Únie.

(190)

V tomto kontexte Komisia analyzovala pravdepodobný vplyv dovozu za nízke ceny na súčasnú situáciu výrobného odvetvia Únie, pričom východiskovým bodom analýzy boli overené informácie výrobcov z Únie. Na základe skutočností zistených v pôvodnom prešetrovaní Komisia usúdila, že ak by sa znovu zvýšil dovoz čínskeho solárneho skla na trh Únie za nízke ceny, pravdepodobne by tento dovoz získal podiel na trhu najskôr na úkor výrobného odvetvia Únie a až potom by prevzal trhový podiel vývozu výrobcov z tretích krajín do Únie.

(191)

Komisia na základe toho vypočítala, že ak by sa čínsky dovoz za nízke ceny zvýšil na úkor predaja Únie o 3,5 milióna m2, následný pokles výroby v Únii a následné zvýšenie jednotkových výrobných nákladov z dôvodu fixných nákladov by viedlo k poklesu ziskovosti výrobného odvetvia Únie až na prah rentability (t. j. do bodu, keď sa príjmy rovnajú súčtu fixných a variabilných nákladov).

(192)

Tento výpočet je konzervatívny. Keďže čínske spoločnosti majú rozsiahlu výrobnú kapacitu a ich súčasné nízke ceny sú oproti cenám výrobného odvetvia Únie výrazne podhodnotené, je pravdepodobné, že čínski vyvážajúci výrobcovia budú vyvážať objemy väčšie než 3,5 milióna m2 a budú tlačiť ceny Únie nadol, čo výrobnému odvetviu Únie spôsobí ďalšie straty a ujmu.

(193)

Ďalším faktorom je, že výrobné odvetvie Únie nevyrába výrobky do zásoby, ale musí svoju výrobu organizovať v závislosti od zmlúv so zákazníkmi alebo objednávok zákazníkov (pozri oddiel 4.6.3.3 Zásoby). Akýkoľvek výrazný pokles objemov predaja spoločností by preto mohol viesť k neudržateľným stratám a ku konkurzu.

(194)

Komisia preto dospela k záveru, že uplynutie platnosti opatrení na dovoz z ČĽR by malo pravdepodobne v krátkom čase za následok opätovný výskyt značnej ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Únie.

(195)

V súlade s článkom 31 základného nariadenia Komisia skúmala, či napriek zisteniu pravdepodobnosti opätovného výskytu subvencovania spôsobujúceho ujmu môže vyvodiť jednoznačný záver, že v tomto prípade nie je v záujme Únie prijať opatrenia. Určenie záujmu Únie sa zakladalo na posúdení všetkých jednotlivých dotknutých záujmov vrátane záujmov výrobného odvetvia Únie a používateľov.

(196)

V odôvodnení 194 sa dospelo k záveru, že situácia výrobného odvetvia Únie by sa v prípade uplynutia platnosti vyrovnávacích opatrení pravdepodobne vážne zhoršila. Pokračovanie opatrení by preto bolo pre výrobné odvetvie Únie prínosné, pretože by mu poskytlo možnosť udržať si objemy predaja, podiel na trhu, ziskovosť a ešte viac zlepšiť svoju hospodársku situáciu.

(197)

Naopak, ukončenie platnosti opatrení by pravdepodobne spôsobilo významné zvýšenie čínskeho dovozu na trh Únie za subvencované podhodnotené ceny, ktoré by viedli k opätovnému výskytu ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Únie a ohrozili by jeho životaschopnosť.

(198)

V počiatočnej fáze bolo oslovených 40 používateľov. Dotazník vyplnili štyria používatelia.

(199)

Niekoľkí používatelia solárneho skla (výrobcovia fotovoltických a fototermických modulov) vyjadrili k pokračovaniu opatrení záporné stanovisko.

(200)

Argumenty používateľov sa týkali zvýšených výrobných nákladov, schopnosti výrobcov solárneho skla uspokojiť dopyt, plánovaných investícií do výroby solárnych panelov a environmentálnych aspektov. Poukazovali aj na to, že po uplynutí platnosti antidumpingových a antisubvenčných ciel na dovoz FV modulov a článkov z Číny bolo výrobné odvetvie Únie poškodené nekalou súťažou zo strany Číny. Používatelia považujú za nespravodlivé, že zatiaľ čo na dovoz solárnych článkov a modulov nie sú v súčasnosti zavedené žiadne opatrenia na ochranu obchodu, dovoz jedného z komponentov FV modulov, teda solárneho skla, clám naďalej podlieha (73). Po poskytnutí informácií združenie EU ProSun znovu poukázalo na to, že prístup k tomuto odvetviu nie je koherentný. Na jednej strane platnosť opatrení uložených na dovoz solárnych modulov a článkov uplynula, na druhej strane však bola Komisia pripravená zachovať v platnosti opatrenia uložené na solárne sklo. Podobne aj združenie ESMC zastupujúce výrobné odvetvie Únie v oblasti solárnych modulov po poskytnutí informácií uviedlo, že zachovanie dovozných ciel na solárne sklo by súčasným výrobcom solárnych modulov v Únii spôsobilo ťažkosti, pretože sa tak zvyšujú ich náklady na sklo, zatiaľ čo moduly dovážané do Únie takýmto sadzbám nepodliehajú, a to ani vtedy, keď sa na ich výrobu používa čínske sklo.

(201)

Komisia pripomenula, že to, že v septembri 2018 uplynula platnosť opatrení uložených na solárne moduly, neznamená, že výrobcom solárnych modulov vzniká nárok na zrušenie opatrení aj na výrobky v predchádzajúcom článku výrobného/distribučného reťazca. Naopak, podľa článku 31 základného nariadenia Komisia musí vykonať test záujmu Únie zvlášť pri každom prešetrovaní. Komisia preto overila, či by pokračovanie opatrení uložených na solárne sklo malo neprimeraný negatívny vplyv na používateľov, ako sa bližšie uvádza ďalej.

(202)

Niekoľkí používatelia tvrdili, že opatrenia mali negatívny vplyv na ich podnikateľskú činnosť, pretože spôsobili zvýšenie ich výrobných nákladov. Skutočnosť, že museli platiť vyššie ceny než ich konkurenti mimo Únie, predstavovala podľa ich názoru pre výrobcov solárnych panelov z Únie priamu konkurenčnú nevýhodu oproti dovážaným solárnym panelom. Používatelia ďalej tvrdili, že zatiaľ čo ceny rôznych komponentov FV modulov sa za posledné roky výrazne znížili, cena solárneho skla zostala na rovnakej úrovni. Relatívne náklady na toto sklo v rámci FV modulov sa teda zvýšili. Solárne sklo preto teraz predstavuje druhý najvyšší faktor ovplyvňujúci náklady na výrobu solárnych panelov.

(203)

Používatelia ďalej poznamenali, že hoci väčšina modulov, ktoré vyrábajú, sú tzv. moduly typu sklo – plast (t. j. majú sklenú prednú časť a plastovú fóliu na zadnej strane), čoraz viac vyrábajú aj tzv. moduly typu sklo – sklo (t. j. také, ktoré majú sklo z oboch strán). Keďže pri moduloch typu sklo – sklo je potrebné použiť dve sklené tabule namiesto jednej, podiel solárneho skla v rámci výrobných nákladov sa zdvojnásobuje.

(204)

Združenie EU ProSun zastupujúce viacerých používateľov tvrdilo, že podiel nákladov na solárne sklo v rámci solárneho panela je 10 %. Dvaja ďalší používatelia tvrdili, že podiel skla na nákladoch predstavuje 7 %, resp. 10 % v prípade modulov typu sklo – plast a 14 %, resp. 22 % v prípade modulov typu sklo – sklo.

(205)

Združenie EU ProSun zastáva názor, že vplyv opatrení na náklady by sa prejavil vo výške 3 % v prípade modulov typu sklo – plast a vo výške 6 % v prípade modulov typu sklo – sklo.

(206)

Združenie EU ProSun Glass, ktoré zastupuje výrobné odvetvie Únie v oblasti solárneho skla, tvrdilo, že vplyv ciel na výrobné náklady spojené s modulmi bol obmedzený. Predložilo výpočty založené na súčasných cenách solárneho skla v Únii, z ktorých vyplynulo, že podiel nákladov na solárne sklo v rámci FV modulu predstavoval 4 %. Dodatočné náklady vyplývajúce zo zavedených opatrení na základe súčasných čínskych cenových ponúk predstavovali podľa jeho výpočtov 1,5 % konečných nákladov na modul. Združenie EU ProSun Glass zastáva názor, že vplyv dodatočných nákladov na používateľov bol ešte obmedzenejší, pretože väčšina používateľov v Únii pôsobila v segmente trhu zameranom na domácnosti a nepredávala len moduly, ale aj kompletný balík vrátane montáže a batérie. Pri predaji kompletného balíka predstavoval podiel skla v rámci modulu menej než 0,5 %.

(207)

V pôvodnom prešetrovaní sa určilo, že solárne sklo predstavuje len obmedzenú časť (približne 6 – 8 %) nákladov na výrobu solárnych modulov (74). Okrem toho, keďže používatelia kupovali významné množstvá solárneho skla od výrobcov z Únie a keďže mohli kupovať toto sklo z iných krajín ako ČĽR, dospelo sa k záveru, že vplyv pôvodných opatrení na náklady na výrobu solárnych panelov bol menej než 1 %.

(208)

Od pôvodného prešetrovania sa však úroveň antidumpingových opatrení zvýšila z 25 % na 67 %, čo v porovnaní so situáciou pri pôvodnom prešetrovaní predstavovalo ďalší vplyv na náklady.

(209)

Komisia dospela k záveru, že napriek argumentom používateľov sa štruktúra nákladov na solárne moduly od pôvodného prešetrovania výrazne nezmenila. Podľa štúdie uskutočnenej nezávislým inštitútom, ktorá vychádzala z cenových úrovní v rokoch 2017 – 2018, predstavoval relatívny podiel nákladov na solárne sklo v rámci modulu v priemere 9 % (75). Znamená to teda, že nebol výrazne vyšší než podiel 6 – 8 % stanovený v pôvodnom prešetrovaní. Komisia uviedla, že to zodpovedá informáciám od používateľov, ktorí uviedli, že podiel skla na nákladoch v rámci modulu dosahoval 7 – 10 % (pozri odôvodnenie 204).

(210)

Pokiaľ ide o zvyšujúci sa podiel modulov typu sklo – sklo na trhu, Komisia zistila, že v ORP tento typ predstavoval približne 10 % spotreby v Únii, preto bol jeho relatívny podiel na trhu stále obmedzený. Aj keď tento podiel rástol, neočakáva sa, že v najbližších piatich rokoch by presiahol 30 % (76).

(211)

Napokon používatelia naďalej kupovali väčšinu skla na trhu Únie a niekoľkí používatelia uviedli, že v tom budú pokračovať aj v prípade uplynutia platnosti opatrení.

(212)

Na základe uvedených skutočností Komisia poznamenala, že malý relatívny nárast podielu solárneho skla v rámci výrobných nákladov na solárne moduly, ktorý sa uvádza v odôvodnení 209, zvyšujúca sa výroba modulov typu sklo – sklo a zvýšenie úrovne opatrení sa prejavili vyšším vplyvom opatrení na náklady používateľov, než bol vplyv určený pri pôvodnom prešetrovaní. Podľa odhadu Komisie predstavuje vplyv opatrení na náklady pre výrobcov FV modulov 2 až 3 %.

(213)

Po poskytnutí informácií združenie EU ProSun tvrdilo, že informácie, ktoré poskytol Fraunhofer Institute für Solare Energiesysteme ISE (ďalej len „Fraunhoferov inštitút“) o podiele nákladov na solárne sklo v rámci solárneho modulu, ktorý Komisia uviedla v odôvodnení 209, boli neaktuálne. Podľa najnovších informácií, ktoré združenie EU ProSun dostalo od Fraunhoferovho inštitútu, sa podiel nákladov na solárne sklo v rámci nákladov na solárne moduly od roku 2019 zvýšil z 9 % na 11 %. Združenie EU ProSun okrem toho tvrdilo, že podľa toho istého zdroja bude podiel modulov typu sklo – sklo v budúcnosti vyšší, než Komisia uvádza v odôvodnení 210, pretože štúdia, na ktorú sa Komisia v tom istom odôvodnení odvolávala, sa vzťahuje na svetový trh, a nie iba na trh Únie. Podľa Fraunhoferovho inštitútu sa očakáva, že na trhu Únie dôjde k zvýšeniu podielu modulov typu sklo – sklo. Združenie EU ProSun ďalej uviedlo, že v súčasnosti predstavuje podiel modulov sklo – sklo 18,5 %, a nie 10 %, ako sa uvádza v štúdii.

(214)

Združenie EU ProSun takisto tvrdilo, že marže odvetvia solárnych panelov dosahovali väčšinou menej než 5 % alebo sa dokonca pohybovali v záporných hodnotách. Tvrdilo teda, že trh Únie so solárnymi modulmi bol z hľadiska cien veľmi citlivý a ďalšie zvýšenie nákladov o 2 – 3 % by preto viedlo k ďalšiemu zatváraniu výrobných závodov a prepúšťaniu.

(215)

Komisia vzala na vedomie informácie o zvýšení podielu nákladov na solárne sklo v rámci nákladov na solárne moduly od roku 2019, ktoré združeniu EU ProSun poskytol Fraunhoferov inštitút. Poznamenala, že tento vývoj nespadá do obdobia revízneho prešetrovania, a môže sa preto vziať do úvahy až pri posudzovaní budúceho zaťaženia výrobcov solárnych modulov. Ďalej, pokiaľ ide o podiel modulov typu sklo – sklo na trhu, Komisia vzala na vedomie informáciu o tom, že štúdia uvedená v odôvodnení 210 sa vzťahuje na svetový trh a že situácia, ako aj budúce výhľady môžu byť v prípade Únie iné. Pokiaľ však ide o presný podiel, domnievala sa, že podiel vo výške 18,5 % uvedený zdužením EU ProSun nebol podložený žiadnymi dôkazmi. Pri analýze overených údajov výrobcov z Únie v období prešetrovania Komisia zistila, že súčasný podiel modulov typu sklo – sklo na trhu predstavuje len 14 %. Keďže dvaja overení výrobcovia v období revízneho prešetrovania predstavovali na trhu so solárnym sklom viac než 80 % predaja, Komisia dospela k záveru, že daný podiel bol z hľadiska situácie na trhu reprezentatívny.

(216)

Navyše, aj keby sa podiel modulov typu sklo – sklo po období revízneho prešetrovania mierne zvýšil, nezmenil by sa tým záver, že vplyv na náklady by pri zachovaní súčasnej úrovne opatrení bol pre používateľov naďalej obmedzený. Ako potvrdilo združenie EU ProSun a niekoľko používateľov, používatelia kupovali veľké množstvá solárneho skla od výrobcov z Únie a podľa používateľov by sa na tom v budúcnosti nemalo nič zmeniť. Používatelia okrem toho mohli dovážať solárne sklo z iných krajín, ktoré nepodliehajú opatreniam, pričom v období revízneho prešetrovania predstavoval dovoz skla z takýchto krajín 12 % podielu na trhu (pozri tabuľku 4).

(217)

Pokiaľ ide o tvrdenie používateľov, že ďalšie zvýšenie nákladov o 2 – 3 % by viedlo k ďalšiemu zatváraniu výrobných závodov a prepúšťaniu, Komisia pripomenula, že zachovanie opatrení by neviedlo k ďalšiemu zvyšovaniu cien, pretože sa iba zachovávajú už existujúce clá na solárne sklo z Číny. Ako sa uvádza v odôvodnení 216, používatelia budú vzhľadom na geografickú blízkosť naďalej získavať väčšinu solárneho skla od výrobcov z Únie a/alebo by mohli solárne sklo dovážať z iných krajín, ktoré opatreniam nepodliehajú, napríklad z Turecka, Malajzie a Indie.

(218)

Na tomto základe Komisia dospela k záveru, že zachovanie opatrení by v súčasnosti pravdepodobne viedlo k zvýšeniu výrobných nákladov pre používateľov v porovnaní s nákladmi vyplývajúcimi z pôvodných opatrení, keďže relatívne náklady na sklo v rámci celkových výrobných nákladov sa mierne zvýšili. Pri porovnaní so súčtom celkových výrobných nákladov však Komisia dospela k záveru, že vplyv na náklady by pre používateľov naďalej ostal relatívne obmedzený a nebol by teda kritický z hľadiska udržania ich podnikateľskej činnosti v Únii.

(219)

Používatelia zastávajú názor, že výrobné odvetvie Únie v oblasti solárneho skla nemá dostatočnú výrobnú kapacitu na uspokojenie dopytu po solárnom skle na trhu. Ďalej tvrdili, že výrobcovia solárneho skla z Únie nezvýšili svoje kapacity a ani ich zvýšiť neplánujú. Podľa ich názoru sú súčasné výrobné kapacity nižšie než súčasný dopyt po solárnom skle. Používatelia zastávajú názor, že táto situácia ich núti používať sklo dovážané z iných krajín ako Malajzia či Turecko alebo dovážať sklo z Číny za vyššie ceny. Domnievajú sa však, že sklo dovážané z uvedených krajín nemá vždy dostatočnú kvalitu.

(220)

Výrobné odvetvie Únie naopak zastávalo názor, že dodávky solárneho skla na trhu sú dostatočné na pokrytie dopytu. Podľa odvetvia nikdy nebolo nutné odmietnuť dodávku akémukoľvek výrobcovi solárnych panelov z Únie pre údajný nedostatok dostupnej kapacity. Naopak, bolo pripravené rokovať o prípadných ďalších objednávkach a potvrdilo, že je pripravené dodávať vo vyšších objemoch.

(221)

Komisia po prvé poznamenala, že spotreba solárneho skla v ORP predstavovala [13 – 18] miliónov m2 (pozri tabuľku 1). Po druhé celková výroba výrobného odvetvia Únie, ktorú Komisia overila, dosahovala úroveň [11 – 14] miliónov m2. Po tretie celková overená kapacita dvoch výrobcov z Únie bola [14 – 18] miliónov m2.

(222)

Komisia preto dospela k záveru, že len samotní dvaja overení výrobcovia solárneho skla mali v ORP voľnú kapacitu [5 – 8,5] milióna m2 a tento objem bolo možné dodať bez akýchkoľvek dodatočných investícií. Komisia preto považovala tento argument používateľov za nepodložený.

(223)

Po poskytnutí informácií združenie EU ProSun tvrdilo, že výrobná kapacita výrobcov solárneho skla už v čase po skončení obdobia revízneho prešetrovania nepokrývala dopyt používateľov po solárnom skle, pretože dvaja z používateľov v rokoch 2019 – 2020 investovali do nových kapacít v celkovom objeme 950 MW. Združenie EU ProSun na základe toho tvrdilo, že ponuka solárneho skla na trhu je nedostatočná už dnes. V reakcii na uvedené tvrdenie združenie EU ProSun Glass, ktoré zastupuje výrobcov z Únie, po poskytnutí informácií znovu uviedlo, že niekoľko významných výrobcov solárnych panelov, ktorých združenie EU ProSun Glass uviedlo ako výrobcov pôsobiacich na trhu, už ukončilo svoju výrobu. Novo vytvorené kapacity preto nahradili existujúcu kapacitu.

(224)

Komisia po prvé poznamenala, že výrobcovia solárnych modulov podľa informácií od združenia EU ProSun mali v roku 2019 kombinovanú kapacitu 5 GW. Zároveň však poznamenala, že niekoľko výrobcov solárnych modulov skutočne už ukončilo výrobu. Kombinované kapacity spoločností, ktoré ukončili výrobu, presahovali 1 GW (77). V zisteniach Komisie sa preto potvrdilo, že novo postavené kapacity čiastočne nahradili investície niekoľkých spoločností zrealizované v rokoch 2019 – 2020, ktoré uviedlo združenie EU ProSun.

(225)

Po druhé, Komisia dospela k záveru, že existujúce a novo postavené kapacity nemuseli nevyhnutne zodpovedať objemu výroby solárnych modulov. Podľa údajov združenia EU ProSun sa v roku 2019 využívala len menej ako polovica kapacity výroby solárnych modulov. Komisia preto dospela k záveru, že novo postavené kapacity sa automaticky neprejavili v zodpovedajúcom objeme výroby a raste dopytu po solárnom skle, resp. prinajmenšom nie hneď po ich vybudovaní.

(226)

Po tretie, Komisia pripomenula, že v období revízneho prešetrovania existovali popri dvoch overených výrobcoch solárneho skla aj ďalší výrobcovia solárneho skla. Podľa informácií od výrobného odvetvia Únie v oblasti solárneho skla celková kapacita výrobcov solárneho skla dosahovala [33 – 38] miliónov m2 (pozri tabuľku 5) (78). Celková kapacita na výrobu solárneho skla na trhu teda presahuje jeho súčasnú výrobu takmer trojnásobne.

(227)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti Komisia zamietla tvrdenie združenia EU ProSun, že ponuka solárneho skla na trhu Únie je v súčasnosti nedostatočná.

(228)

Všetky zainteresované strany sa zhodli, že dopyt po solárnych paneloch, a teda aj po solárnom skle, rastie a tento rast bude v najbližších rokoch vo významnej miere pokračovať. Medzi hlavné faktory patrí cieľ Únie v oblasti energií z obnoviteľných zdrojov do roku 2030, prípadná revízia tohto cieľa smerom nahor a vo všeobecnosti aj európska zelená dohoda, ktorej cieľom je dosiahnuť klimatickú neutrálnosť a podporiť výrobné odvetvie EÚ v oblasti zelených technológií vrátane oblasti obnoviteľných zdrojov energie a iných nízkouhlíkových technológií. Rast sa očakáva vo všetkých segmentoch trhu (v segmente domácností, obchodu, priemyselných zariadení a verejných služieb) v závislosti od vývoja verejných politík v jednotlivých členských štátoch.

(229)

Výroba prostredníctvom solárnych modulov v Únii v súčasnosti dosahuje 1,7 GW (79). V očakávaní vyššieho dopytu v budúcnosti niekoľkí používatelia v Nemecku, vo Francúzsku, v Taliansku, Rakúsku a Slovinsku oznámili, že sa pripravujú na rozšírenie svojich výrobných kapacít. V prípade úplnej realizácie plánov na novú kapacitu a jej využívania by plánované investície používateľov v priebehu nasledujúcich dvoch až troch rokov – popri objeme 900 MW uvedenom v oddiele 6.2.2 – celkovo dosiahli úroveň 2,9 GW dodatočnej výroby, čím by sa výroba FV modulov strojnásobila. Okrem toho združenie EU ProSun tvrdilo, že jedna z plánovaných investícií by v 2. fáze svojej realizácie predstavovala dodatočnú kapacitu 2 GW. Poukázalo aj na švajčiarsko-nemeckú spoločnosť, ktorá plánuje investovať do výroby rádovo v GW objeme.

(230)

Združenie EU ProSun a niektorí používatelia na základe toho tvrdili, že v prípade zachovania opatrení by boli ich plánované investície ohrozené, pretože by museli znášať dodatočné náklady a pretože na trhu by nebola dostupná dostatočná ponuka solárneho skla.

(231)

Výrobné odvetvie Únie v oblasti solárneho skla zastávalo stanovisko, že oznámené nové zvýšenie kapacity by bolo pre toto odvetvie prínosné. Podľa jeho názoru však nové plánované kapacity do určitej miery nahrádzali kapacity v minulosti zavretých výrobných prevádzok. Okrem toho sa domnievalo, že podobne ako v minulosti ani teraz sa nové investície nemusia realizovať tak, ako boli oznámené. Ďalej tvrdilo, že nové zariadenia, ktoré sa majú postaviť, nebudú fungovať na úrovni svojej plnej kapacity hneď od ich uvedenia do prevádzky.

(232)

Komisia znovu posúdila svoje zistenia, aby tieto tvrdenia preskúmala. Zopakovala tieto skutočnosti: po prvé, dôkazy v spise nepoukazujú na to, že plánované investície budú podmienené zrušením zavedených vyrovnávacích opatrení. V skutočnosti dôkazy v spise poukazujú skôr na to, že mnohé z oznámených projektov boli motivované predovšetkým perspektívou budúceho rastu trhu so solárnymi panelmi, a nie existenciou alebo absenciou opatrení uložených na solárne sklo. Rozhodnutie o zachovaní alebo zrušení opatrení na solárne sklo preto nemožno označovať ako rozhodujúci faktor pri plánovaní alebo realizácii uvedených projektov rozširovania.

(233)

Po druhé Komisia pripomenula, že z posúdenia vplyvu na náklady uvedeného v oddiele 6.2.1 vyplynulo, že náklady súvisiace s opatreniami boli pre dotknutých používateľov pomerne nízke. Plánovanými investíciami sa uvedený záver nespochybňuje, keďže náklady spojené s touto dodatočnou výrobou v odvetví používateľov by dosahovali rovnako obmedzenú mieru.

(234)

Po tretie Komisia na základe analýzy uvedenej v oddiele 6.2.2 znovu zopakovala, že súčasná kapacita výrobného odvetvia Únie pravdepodobne uspokojí zvýšený dopyt spôsobený plánovanými investíciami. Okrem toho akékoľvek zvýšenie dopytu by v každom prípade malo postupný priebeh, čo by odvetviu solárneho skla umožnilo prispôsobiť sa zmene dopytu a podľa potreby zvýšiť svoju kapacitu, ako samo tvrdí. Používatelia by navyše mohli naďalej získavať sklo z iných krajín, ako je Turecko, Malajzia a India, podobne ako počas ORP.

(235)

Po poskytnutí informácií združenie EU ProSun ďalej tvrdilo, že výrobcovia solárneho skla nemali kapacitu na uspokojenie budúceho dopytu po solárnom skle. Takisto tvrdilo, že používatelia nemohli sklo dovážať, pretože kvalita dovážaného skla nebola dostatočne vysoká. Na podporu svojho tvrdenia predložilo správu jedného z používateľov, v ktorej sa uvádzalo, že konkrétna objednávka dodaná jednou malajzijskou spoločnosťou obsahovala nedostatky.

(236)

Komisia nebola presvedčená o tom, že kvalita solárneho skla z iných tretích krajín, ktoré nepodliehajú opatreniam, je taká nízka, že by európsky výrobca modulov nemohol takýto zdroj solárneho skla považovať za spoľahlivú alternatívu. Pri antidumpingovom prešetrovaní Komisie týkajúcom sa dovozu solárneho skla z Malajzie sa všetky strany zhodli, že malajzijský dovoz predstavoval skutočnú konkurenciu pre solárne sklo vyrábané v Únii. Ako sa uvádza v predchádzajúcom texte, dovoz solárneho skla z Malajzie do Únie sa zvýšil a v období revízneho prešetrovania dosiahol podiel na trhu vo výške 7 %. Naznačuje to, že malajzijské solárne sklo má vo všeobecnosti dostatočne vysokú kvalitu aj napriek tomu, že v jednotlivých prípadoch malo solárne sklo dovezené z uvedenej krajiny pri dodaní nedostatky a nezodpovedalo v plnej miere dohodnutým podmienkam a špecifikáciám. Komisia preto toto tvrdenie zamietla.

(237)

Po poskytnutí informácií združenie EU ProSun takisto tvrdilo, že ujma, ktorú by potenciálne spôsobilo zachovanie opatrení uložených na solárne sklo, by mala okamžitý dosah na viac než 1 000 pracovných miest a investície približne v objeme 50 miliónov EUR a na viac ako 4 000 pracovných miest a investície v objeme jednej miliardy EUR počas nasledujúcich dvoch rokov.

(238)

Komisia toto tvrdenie zamietla a pripomenula, že mnohé z plánov na rozšírenie sa zrealizovali už vtedy, keď boli opatrenia v platnosti, a to bez ohľadu na rozhodnutie o zachovaní opatrení alebo ich zrušení. Vzhľadom na závery zhrnuté v oddieloch 6.2.1 až 6.2.3 zaujala stanovisko, že zachovanie opatrení nebránilo realizácii plánovaných investícií viacerých používateľov.

(239)

Zatiaľ čo pripomienky predložené po poskytnutí informácií znovu potvrdili, že pokračovanie opatrení je v rozpore so záujmom používateľov, zároveň sa v nich potvrdilo, že dané odvetvie stojí ešte len na začiatku prebiehajúceho investičného procesu. Komisia dospela k záveru, že vplyv opatrení na štruktúru nákladov používateľov v súčasnosti nie je neprimeraný, že vzhľadom na voľné kapacity dostupné v Únii, ako aj na alternatívne zdroje dovozu nie je ohrozená ich bezpečnosť dodávok a takisto že ich investičné plány sa zatiaľ dostatočne nezrealizovali.

(240)

V každom prípade, ak by opak bol pravdou a došlo by k trvalej zmene situácie, Komisia pripomenula, že výrobné odvetvie používateľov môže podať žiadosť o prešetrenie formy a/alebo úrovne opatrení, ktoré bude obmedzené na ujmu spôsobenú výrobnému odvetviu Únie v spojení so situáciou dodávok z hľadiska odvetvia používateľov podľa článku 19 ods. 3 základného nariadenia, na základe čoho sa môže pristúpiť k novému posúdeniu záujmu Únie.

(241)

Používatelia tvrdili, že zachovanie opatrení uložených na solárne sklo nie je v súlade s cieľmi Komisie týkajúcimi sa používania čistých energií. Naopak, predĺženie platnosti opatrení uložených na solárne sklo by spôsobilo, že výrobné odvetvie Únie v oblasti solárnych modulov by nemohlo vykonať nové investície. Okrem toho, aj keď trh Únie v oblasti montáže solárnych modulov má podľa očakávaní rásť, výrobné odvetvie Únie vyrábajúce solárne moduly by bolo vytláčané z trhu, pretože by pre nedostatočné dodávky solárneho skla neuskutočnilo plánované nové investície a nebolo by teda konkurencieschopné.

(242)

V kontexte všeobecnejšej európskej zelenej dohody Komisia v marci 2020 navrhla záväzný európsky právny predpis v oblasti klímy, v ktorom má byť zakotvený cieľ klimatickej neutrálnosti do roku 2050 (80). Európska zelená dohoda navyše obsahuje výslovný cieľ, pokiaľ ide o „[b]ezpečné dodávky čistej a cenovo dostupnej energie“ (81), najmä prostredníctvom prípadného zrevidovania cieľa Únie v oblasti energií z obnoviteľných zdrojov do roku 2030 smerom nahor.

(243)

Na oboch trhoch, teda na trhu so záhradníckym (skleníkovým) sklom a na trhu s fotovoltickými a fototermickými modulmi, výrobcovia solárneho skla z Únie vyvíjajú nové inovačné riešenia, ako podporiť používanie zelenej energie, spolupracujú s výskumnými inštitútmi a univerzitami a investujú do výskumu a vývoja. V tomto kontexte Komisia dospela k záveru, že zachovanie platnosti opatrení má kľúčový význam z hľadiska zabezpečenia životaschopnosti odvetvia solárneho skla a podpory výskumu a vývoja v tejto oblasti.

(244)

Komisia sa ďalej domnieva, že v prípade uplynutia platnosti opatrení by bola ohrozená životaschopnosť odvetvia solárneho skla a používatelia (predovšetkým výrobcovia FV modulov) by boli závislí od dovozu, a to s najväčšou pravdepodobnosťou od dovozu z Číny. Uplynutie platnosti opatrení by malo za následok aj to, že odvetvie solárneho skla by nemohlo investovať do inovácií, výskumu a vývoja. Komisia preto dospela k záveru, že z environmentálneho hľadiska je kľúčové udržať životaschopnosť odvetvia solárneho skla.

(245)

Zároveň sa v rámci zelenej politiky Komisie podporuje používanie energie z obnoviteľných zdrojov v Únii. Hlavný inovačný potenciál spočíva vo výrobe článkov, ktorú zabezpečuje odberateľské odvetvie. Pri zachovaní opatrení by táto časť „zeleného“ odvetvia, t. j. predovšetkým výrobcovia solárnych modulov, musela znášať určité dodatočné náklady. So zreteľom na analýzu uvedenú v oddiele 6.2.1 však Komisia dospela k záveru, že dodatočné náklady používateľov nie sú natoľko významné, že by im bránili vo fungovaní alebo budúcom rozširovaní podnikania.

(246)

Komisia preto dospela k záveru, že zachovanie opatrení celkovo nepoškodzuje environmentálne politiky Únie.

(247)

Skupina pôsobiaca v oblasti distribúcie solárneho skla na stavbu skleníkov vyjadrila podporné stanovisko, pokiaľ ide o pokračovanie opatrení. Táto skupina nebola priamym používateľom, ale úzko spolupracovala s používateľmi/poľnohospodármi pri hľadaní vhodného skla na stavbu skleníkov. Tvrdila, že na zabezpečenie účinnosti skleníkov je nevyhnutné používať vysokokvalitné sklo s nízkym obsahom železa a s rôznymi vzormi. Zastávala názor, že ak by sa umožnilo uplynutie platnosti opatrení, nebolo by možné takéto sklo zabezpečovať ani úzko spolupracovať s výrobcami pri hľadaní inovačných riešení, čo by malo negatívny vplyv na výrobu solárneho skla v Únii. Podľa uvedenej skupiny nebolo možné podobné sklo dovážať, pretože zahraniční výrobcovia neponúkajú rovnakú škálu vzorov a variácií, s ktorými by bolo možné úspešne dokončiť príslušné projekty v bežnom časovom rámci.

(248)

V rámci prešetrovania nespolupracoval žiadny dovozca. Vzhľadom na chýbajúce údaje neboli k dispozícii žiadne dôkazy o tom, že uloženie opatrení by bolo v rozpore so záujmom týchto strán.

(249)

Na základe dostupných informácií, ktoré sa týkajú záujmu Únie, Komisia dospela k záveru, že neexistujú žiadne nevyvrátiteľné dôvody proti zachovaniu konečných vyrovnávacích opatrení na dovoz solárneho skla s pôvodom v ČĽR.

(250)

Z uvedeného vyplýva, že vyrovnávacie opatrenia uplatniteľné na dovoz solárneho skla s pôvodom v Číne by v zmysle článku 18 základného nariadenia mali zostať zachované.

(251)

S cieľom minimalizovať riziko obchádzania vzhľadom na veľký rozdiel v colných sadzbách je potrebné prijať osobitné opatrenia, ktorými sa zabezpečí riadne uplatňovanie individuálnych vyrovnávacích ciel. Spoločnosti, na ktoré sa vzťahujú individuálne vyrovnávacie clá, musia colným orgánom členských štátov predložiť platnú obchodnú faktúru. Faktúra musí spĺňať požiadavky stanovené v článku 1 ods. 3 tohto nariadenia. Na tovar, ktorý sa dovezie bez takejto faktúry, by sa malo vzťahovať vyrovnávacie clo uplatňované na „všetky ostatné spoločnosti“.

(252)

Hoci je predloženie tejto faktúry nevyhnutné na to, aby colné orgány členských štátov mohli na dovoz uplatňovať individuálne sadzby vyrovnávacieho cla, nemal by to byť jediný prvok, ktorý majú zohľadňovať. Colné orgány členských štátov by totiž mali aj v prípade, že sa tovar predkladá s faktúrou spĺňajúcou všetky požiadavky stanovené v článku 1 ods. 3 tohto nariadenia, vykonať svoje obvyklé kontroly a môžu si podobne ako vo všetkých ostatných prípadoch vyžiadať ďalšie doklady (prepravné doklady atď.), aby mohli overiť správnosť údajov uvedených vo vyhlásení a zabezpečiť, že následné uplatnenie colnej sadzby je oprávnené, a to v súlade s colnými predpismi.

(253)

Ak by sa konkrétne po uložení príslušných opatrení výrazne zvýšil objem vývozu jednej zo spoločností, na ktoré sa vzťahujú nižšie individuálne colné sadzby, takéto zvýšenie objemu by sa mohlo samo osebe považovať za zmenu v štruktúre obchodu v dôsledku uloženia opatrení v zmysle článku 23 ods. 1 základného nariadenia. V takej situácii možno začať prešetrovanie obchádzania, pokiaľ sú na to splnené podmienky. Týmto prešetrovaním sa môže okrem iného preskúmať potreba zrušenia individuálnych colných sadzieb a následného uloženia cla pre celú krajinu.

(254)

Individuálne sadzby vyrovnávacieho cla pre jednotlivé spoločnosti vymedzené v tomto nariadení sa uplatňujú výlučne na dovoz dotknutého výrobku s pôvodom v ČĽR a vyrábaného vymenovanými právnymi subjektmi. Na dovoz dotknutého výrobku vyrobeného akoukoľvek inou spoločnosťou, ktorá sa osobitne neuvádza v normatívnej časti tohto nariadenia, vrátane subjektov prepojených s danými osobitne uvedenými spoločnosťami by sa mala vzťahovať sadzba cla vzťahujúca sa na „všetky ostatné spoločnosti“. Nemala by sa na ne vzťahovať žiadna z uvedených individuálnych sadzieb vyrovnávacieho cla.

(255)

Ak spoločnosť následne zmení názov svojho subjektu, môže požiadať o uplatnenie týchto individuálnych sadzieb vyrovnávacieho cla. Žiadosť sa musí zaslať Komisii (82). Žiadosť musí obsahovať všetky relevantné informácie, ktoré umožnia preukázať, že uvedenou zmenou nie je dotknuté právo spoločnosti využívať colnú sadzbu, ktorá sa na ňu uplatňuje. Ak zmenou názvu spoločnosti nie je dotknuté jej právo využívať colnú sadzbu, ktorá sa na ňu uplatňuje, oznámenie o zmene názvu by sa malo uverejniť v Úradnom vestníku Európskej únie.

(256)

Podľa článku 109 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046 (83), ak sa má v nadväznosti na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vrátiť určitá suma, sadzbou úroku, ktorý sa má zaplatiť, by mala byť sadzba, ktorú Európska centrálna banka uplatňuje na svoje hlavné refinančné operácie, uverejnená v sérii C Úradného vestníka Európskej únie v prvý kalendárny deň každého mesiaca.

(257)

Opatrenia uvedené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom výboru zriadeného článkom 15 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1036 (84),