(1)

Mechanizmom Únie v oblasti civilnej ochrany (ďalej len „mechanizmus Únie“) upraveným rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady č. 1313/2013/EÚ (4) sa posilňuje spolupráca medzi Úniou a členskými štátmi a uľahčuje koordinácia v oblasti civilnej ochrany v záujme zlepšenia reakcie Únie na prírodné katastrofy a katastrofy spôsobené ľudskou činnosťou.

(2)

Aj keď primárnu zodpovednosť za predchádzanie prírodným katastrofám a katastrofám spôsobeným ľudskou činnosťou a za prípravu a reakciu na ne nesú členské štáty, mechanizmom Únie sa podporuje solidarita medzi členskými štátmi v súlade s článkom 3 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii (ďalej len „Zmluva o EÚ“).

(3)

K prírodným katastrofám a katastrofám spôsobeným ľudskou činnosťou môže dôjsť kedykoľvek a kdekoľvek vo svete, často bez varovania. Či už sú katastrofy prírodné alebo spôsobené ľudskou činnosťou, sú čoraz častejšie, extrémnejšie a komplexnejšie, pričom ich zhoršuje vplyv zmeny klímy a postihujú územia bez ohľadu na štátne hranice. Dôsledky, ktoré z katastrof vyplývajú pre ľudí, životné prostredie, sociálnu oblasť a hospodárstvo, môžu byť doposiaľ nevídaného rozsahu.

(4)

Nedávne skúsenosti ukázali, že spoliehaním sa na dobrovoľné ponuky vzájomnej pomoci – koordinovanej a uľahčovanej mechanizmom Únie – sa nie vždy zabezpečí, že sú k dispozícii dostatočné kapacity na uspokojivé riešenie základných potrieb osôb postihnutých katastrofami alebo že sa náležite chráni životné prostredie a majetok. Platí to najmä v prípade, keď sú členské štáty postihnuté katastrofami súčasne, tieto katastrofy sa opakujú a sú neočakávané, či už sú prírodné alebo spôsobené ľudskou činnosťou, a spoločná kapacita nepostačuje. Na prekonanie týchto nedostatkov a zvládanie nových nebezpečenstiev je potrebné plne flexibilným spôsobom využiť všetky nástroje Únie vrátane propagácie aktívneho zapájania sa občianskej spoločnosti.

(5)

Je nevyhnutné, aby členské štáty prijali vhodné opatrenia týkajúce sa prevencie a pripravenosti vrátane zaistenia dostupnosti dostatočných kapacít na reakciu na katastrofy, predovšetkým lesné požiare. Keďže Únia v posledných rokoch čelila mimoriadne intenzívnym a rozsiahlym lesným požiarom, ktoré ukázali závažné operatívne nedostatky vo viacerých členských štátoch a v európskej kapacite pre reakcie na núdzové situácie (ďalej len „EERC“) zriadenej vo forme dobrovoľného zoskupenia kapacít v oblasti reakcie vopred poskytnutých členskými štátmi podľa rozhodnutia č. 1313/2013/EÚ, mali by sa ďalšie opatrenia prijať aj na úrovni Únie. Prevencia lesných požiarov je tiež nevyhnutnou súčasťou celosvetového úsilia o zníženie emisií CO2.

(6)

Prevencia má kľúčový význam pre ochranu pred prírodnými katastrofami a katastrofami spôsobenými ľudskou činnosťou a vyžaduje si ďalšie opatrenia. Na tento účel by členské štáty mali Komisii pravidelne poskytovať zhrnutia svojich posúdení rizík a posúdenia svojej spôsobilosti na riadenie rizík so zameraním na kľúčové riziká. Okrem toho by členské štáty mali sprístupňovať informácie o opatreniach týkajúcich sa prevencie a pripravenosti, a to najmä tie, ktoré sú potrebné na zaoberanie sa kľúčovými rizikami s cezhraničnými dôsledkami, a podľa potreby rizikami s nízkou pravdepodobnosťou a závažným vplyvom.

(7)

Komisia by mala spolu s členskými štátmi ďalej rozvíjať usmernenia na uľahčenie výmeny informácií o riadení rizík v prípade katastrof. Tieto usmernenia by mali pomáhať presadzovať porovnateľnosť takýchto informácií, najmä keď členské štáty čelia podobným alebo cezhraničným rizikám.

(8)

Prevencia rizík katastrof a riadenie rizík v prípade katastrof si vyžadujú vypracúvanie a vykonávanie opatrení na riadenie rizík, ktoré zahŕňajú koordináciu širokého spektra aktérov. Je dôležité, aby sa pri vypracúvaní posúdení rizík a opatrení na riadenie rizík zohľadnila súčasnú premenlivosť klímy a prognózy vývoja zmeny klímy. Vypracovanie rizikových máp je kľúčovým aspektom posilnenia prevenčných opatrení, ako aj kapacity v oblasti reakcie. Mimoriadne dôležité sú opatrenia na zníženie zraniteľnosti obyvateľstva, hospodárskych aktivít vrátane kritickej infraštruktúry, dobrých životných podmienok zvierat a voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín, environmentálnych a kultúrnych zdrojov, ako je biodiverzita, ekosystémové služby lesov a vodné zdroje.

(9)

S cieľom zlepšiť plánovanie a koordináciu prevencie a pripravenosti medzi členskými štátmi by mala Komisia mať možnosť v spolupráci s členskými štátmi stanoviť osobitné konzultačné mechanizmy. Komisia by okrem toho mala mať možnosť žiadať o informácie o opatreniach týkajúcich sa prevencie a pripravenosti súvisiacich s konkrétnymi rizikami, ak členský štát žiadal o pomoc často. Komisia by mala posúdiť takéto informácie s cieľom maximalizovať celkovú podporu Únie pre riadenie rizík v prípade katastrof a zvýšiť úroveň prevencie a pripravenosti členských štátov. Malo by sa znížiť administratívne zaťaženie a mali by sa posilniť prepojenia s ostatnými kľúčovými politikami a nástrojmi Únie, najmä s európskymi štrukturálnymi a investičnými fondmi, ako sa uvádza v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 (5).

(10)

Rastúcim rizikom pre občanov Únie sú záplavy. Na účely zintenzívnenia opatrení týkajúcich sa prevencie a pripravenosti v oblasti civilnej ochrany a zníženia zraniteľnosti svojho vlastného obyvateľstva v súvislosti s rizikami záplav je potrebné, aby členské štáty pri posudzovaní rizík podľa tohto rozhodnutia naplno využili okrem iného aj posúdenia rizík podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2007/60/ES (6) s cieľom určiť, či sú ich vodné toky a pobrežie vystavené riziku záplav, a prijali vhodné a koordinované opatrenia na zníženie takýchto rizík.

(11)

Je potrebné posilniť kolektívnu schopnosť pripraviť sa a reagovať na katastrofy, a to najmä vzájomnou podporou v Európe. S cieľom zohľadniť nový právny rámec podľa tohto rozhodnutia by sa mal názov európskej kapacity pre reakcie na núdzové situácie (EERC) alebo „dobrovoľné zoskupenie“ zmeniť na „európske zoskupenie v oblasti civilnej ochrany“.

(12)

Posilnenie európskeho zoskupenia v oblasti civilnej ochrany si vyžaduje väčšie financovanie zo strany Únie, pokiaľ ide o adaptáciu kapacít a ich opravu, ako aj prevádzkové náklady.

(13)

Okrem posilnenia celkových existujúcich kapacít by sa mali zriadiť kapacity rescEU ako posledná voľba na účely reakcie na mimoriadne situácie, v ktorých existujúce kapacity na vnútroštátnej úrovni a kapacity vopred poskytnuté členskými štátmi do európskeho zoskupenia v oblasti civilnej ochrany za daných okolností nie sú schopné zabezpečiť účinnú reakciu na rôzne druhy katastrof.

(14)

Úloha regionálnych a miestnych orgánov pri prevencii a riadení katastrof je mimoriadne dôležitá a ich kapacity v oblasti reakcie musia byť náležite zapojené do všetkých činností koordinácie a nasadenia vykonávaných podľa tohto rozhodnutia, a to v súlade inštitucionálnymi a právnymi rámcami členských štátov a s cieľom minimalizovať prekrývanie a posilniť interoperabilitu. Tieto orgány môžu zohrať dôležitú preventívnu úlohu a sú tiež prvými, ktoré reagujú bezprostredne po katastrofe spolu s dobrovoľníckymi kapacitami. Preto je potrebná sústavná spolupráca na miestnej, regionálnej a cezhraničnej úrovni s cieľom vytvoriť spoločné systémy varovania pre rýchly zásah pred mobilizáciou rescEU, ako aj pravidelné verejné informačné kampane týkajúce sa opatrení bezprostrednej reakcie.

(15)

Povaha kapacít rescEU by mala zostať flexibilná a schopná meniť sa s cieľom reagovať na nový vývoj a budúce výzvy, napríklad dôsledky zmeny klímy.

(16)

Keďže identifikované riziká, celkové kapacity a nedostatky sa časom menia, je pri zriaďovaní rescEU potrebná flexibilita. Komisia by preto mala byť splnomocnená prijímať vykonávacie akty, v ktorých vymedzí kapacity rescEU, pričom zohľadní identifikované riziká, celkové kapacity a nedostatky.

(17)

Na účely fungovania kapacít rescEU by sa mali dať k dispozícii dodatočné finančné prostriedky na financovanie opatrení v rámci mechanizmu Únie.

(18)

Únia by mala byť schopná podporovať členské štáty spolufinancovaním kapacít rescEU vrátane ich prenájmu, lízingu alebo nadobudnutia. To by podstatným spôsobom zvýšilo účinnosť mechanizmu Únie tým, že by sa zabezpečila dostupnosť kapacít v prípadoch, v ktorých by inak nebolo možné zaručiť účinnú reakciu na katastrofy, najmä pokiaľ ide o katastrofy so širokým spektrom dosahov na značný počet členských štátov. Spoločné obstarávanie kapacít by malo viesť k úsporám z rozsahu a lepšej koordinácii pri reakcii na katastrofy.

(19)

Pri stanovovaní výšky finančnej pomoci Únie vynakladanej na rozvoj kapacít rescEU by sa mal zohľadniť zoznam kategórií oprávnených nákladov stanovený v tomto rozhodnutí. Úplná finančná pomoc Únie by sa mala poskytovať v prípade kapacít, ktoré sa vyžadujú na účely reakcie na riziká s nízkou pravdepodobnosťou a závažným vplyvom, ktoré by mohli mať významné cezhraničné dôsledky a pre ktoré sa úrovne pripravenosti v Únii nepovažujú za primerané na základe analýz nedostatkov kapacít, ktoré uskutočnili vnútroštátne orgány civilnej ochrany a Komisia. So značným spolufinancovaním by sa malo počítať aj v prípade kapacít, ktorých nadobúdacie a opakujúce sa náklady sú najvyššie, napríklad v prípade kapacít na letecké hasenie lesných požiarov. Presné miery spolufinancovania by sa mali stanoviť v ročných pracovných programoch.

(20)

S cieľom vyvážiť vnútroštátne povinnosti a solidaritu medzi členskými štátmi by časť prevádzkových nákladov nasadenia kapacít rescEU mala byť oprávnená na finančnú pomoc Únie.

(21)

Členské štáty alebo ich občania by mohli byť vážne postihnutí katastrofami, ktoré vzniknú v tretích krajinách. V takýchto situáciách by mali byť kapacity rescEU k dispozícii na nasadenie mimo Únie. Z dôvodov týkajúcich sa solidarity medzi členskými štátmi by prevádzkové náklady nasadenia kapacít rescEU mimo Únie mal znášať rozpočet Únie.

(22)

S cieľom zaistiť koordinovanú a zároveň rýchlu reakciu by Komisia mala rozhodnutia o nasadení a demobilizácii a akékoľvek rozhodnutie v prípade rozporu medzi žiadosťami prijať v úzkej koordinácii so žiadajúcim členským štátom a členským štátom, ktorý vlastní, prenajíma si príslušné kapacity rescEU, alebo si ich zabezpečuje formou lízingu. Komisia a členské štáty, ktoré vlastnia, prenajímajú si kapacity rescEU, alebo si ich zabezpečujú formou lízingu, by mali uzavrieť operačné zmluvy, v ktorých sa upravia podmienky nasadenia kapacít rescEU.

(23)

Odborná príprava, výskum a inovácia sú kľúčové aspekty spolupráce v oblasti civilnej ochrany. Aby sa zvýšila efektívnosť a účinnosť odbornej prípravy a cvičení v oblasti civilnej ochrany, podporovala inovácia a dialóg a posilnila spolupráca medzi vnútroštátnymi orgánmi a útvarmi členských štátov v oblasti civilnej ochrany, je potrebné vytvoriť vedomostnú sieť Únie v oblasti civilnej ochrany. Uvedená sieť by sa mala zakladať na existujúcich štruktúrach vrátane centier excelentnosti, univerzít, výskumných pracovníkov a iných odborníkov, mladých odborníkov z praxe a skúsených dobrovoľníkov v oblasti riadenia núdzových situácií. Tiež by sa mala posilniť ďalšia spolupráca v oblasti odbornej prípravy, výskumu a inovácie s medzinárodnými organizáciami a podľa možností by sa do nej mali zapojiť tretie krajiny, najmä susediace krajiny.

(24)

Subjekty v oblasti civilnej ochrany zasväcujú svoje životy pomoci iným a investujú čas a námahu, aby pomáhali ľuďom v núdzi. Únia by mala túto odvahu a odhodlanie v súvislosti s civilnou ochranu Únie oceniť.

(25)

Hoci je posilňovanie civilnej ochrany vzhľadom na trendy týkajúce sa katastrof, ktoré súvisia napríklad s počasím a vnútornou bezpečnosťou, jednou z najvýznamnejších priorít v Únii, je nevyhnutné zaistiť silný teritoriálny rozmer a rozmer vedúcej úlohy komunít, keďže opatrenia miestnych komunít sú najrýchlejšou a najúčinnejšou cestou na obmedzenie škôd spôsobených katastrofou.

(26)

Treba zjednodušiť a zefektívniť postupy mechanizmu Únie a zvýšiť ich flexibilitu, aby sa zabezpečil rýchly prístup členských štátov k pomoci a ku kapacitám, ktoré sú potrebné na čo najrýchlejšiu a čo najúčinnejšiu reakciu na prírodné katastrofy alebo katastrofy spôsobené ľudskou činnosťou.

(27)

S cieľom maximalizovať využitie existujúcich nástrojov financovania a podporiť členské štáty pri poskytovaní pomoci, a to aj v reakcii na katastrofy mimo Únie, sa poskytuje financovanie podľa článkov 21, 22 a 23 rozhodnutia č. 1313/2013/EÚ v súlade s článkom 191 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046 (7). Napriek tomu by financovanie činností v oblasti civilnej ochrany a najmä humanitárnej pomoci malo zostať jasne oddelené a úplne v súlade s ich jednotlivými cieľmi a právnymi požiadavkami.

(28)

Je dôležité zabezpečiť, aby členské štáty prijímali všetky potrebné opatrenia na účinné predchádzanie prírodným katastrofám a katastrofám spôsobeným ľudskou činnosťou a na zmierňovanie ich účinkov. Ustanovenia tohto rozhodnutia by mali posilniť väzby medzi opatreniami týkajúcimi sa prevencie, pripravenosti a reakcie v rámci mechanizmu Únie. Mala by sa zabezpečiť aj súdržnosť s inými relevantnými právnymi predpismi Únie v oblasti prevencie a riadenia rizík v prípade katastrof vrátane cezhraničných preventívnych opatrení a reakcie na hrozby, ako sú závažné cezhraničné ohrozenia zdravia stanovené v rozhodnutí Európskeho parlamentu a Rady č. 1082/2013/EÚ (8). Programami územnej spolupráce založenými na politike súdržnosti sa stanovujú konkrétne opatrenia v záujme zohľadnenia odolnosti proti katastrofám, prevencie a riadenia rizík a malo by sa vyvíjať ďalšie úsilie o dôraznejšiu integráciu a viac synergií. Okrem toho by všetky opatrenia mali byť v súlade s medzinárodnými záväzkami, ako je napríklad sendaiský rámec pre znižovanie rizika katastrof na roky 2015 – 2030, Parížska dohoda v zmysle Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov (ďalej len „OSN“) o zmene klímy a Agendy OSN 2030 pre udržateľný rozvoj, a aktívne prispievať k ich plneniu.

(29)

S cieľom zaistiť komplexnú a plynulú výmenu informácií o kapacitách a moduloch, ktoré majú členské štáty k dispozícii, je potrebné, aby sa informácie odoslané do spoločného systému komunikácie a poskytovania informácií v prípade núdzových situácií (Common Emergency Communication and Information System – CECIS) neustále aktualizovali. Pokiaľ ide o informácie poskytované prostredníctvom systému CECIS, je tiež vhodné, aby doň členské štáty zadali kapacity, ktoré nie sú vopred poskytnuté európskemu zoskupeniu v oblasti civilnej ochrany a ktoré majú k dispozícii na účely nasadenia prostredníctvom mechanizmu Únie.

(30)

Rovnako dôležité je vytvárať synergie a zlepšiť komplementárnosť a koordináciu medzi mechanizmom Únie a ostatným nástrojmi Únie vrátane nástrojov, ktoré môžu prispieť k odstráneniu alebo zmierneniu škôd spôsobených katastrofami.

(31)

S cieľom zmeniť kategórie oprávnených nákladov, ktoré sa majú použi na stanovenie finančnej pomoci zo strany Únie na rozvoj kapacít rescEU, by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva (9). Predovšetkým, v záujme rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov, sa všetky dokumenty doručujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako odborníkom z členských štátov, a odborníci Európskeho parlamentu a Rady majú systematicky prístup na zasadnutia skupín odborníkov Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.

(32)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto rozhodnutia, pokiaľ ide o: vymedzenie druhov a počet kľúčových kapacít v oblasti reakcie potrebných pre európske zoskupenie v oblasti civilnej ochrany; vymedzenie, z čoho sa kapacity rescEU majú skladať zohľadňujúc identifikované riziká, celkové kapacity a nedostatky; vytvorenie, riadenie a udržiavanie kapacít rescEU; vytvorenie a organizáciu vedomostnej siete Únie v oblasti civilnej ochrany; kategórie rizík s nízkou pravdepodobnosťou a závažným vplyvom a zodpovedajúce kapacity na ich riadenie; a kritériá a postupy na ocenenie dlhodobého nasadenia a mimoriadnych príspevkov k civilnej ochrane Únie, by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (10).

(33)

Keďže cieľ tohto rozhodnutia, a to zvýšiť kolektívnu schopnosť v oblasti prevencie katastrof, pripravenosti a reakcie na ne, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodov jeho rozsahu alebo dôsledkov ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o EÚ. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto rozhodnutie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.

(34)

S cieľom zaistiť plynulý prechod na úplnú implementáciu kapacít rescEU by Komisia mala mať počas prechodného obdobia možnosť zabezpečovať financovanie na zaistenie rýchlej dostupnosti relevantných vnútroštátnych kapacít. Komisia a členské štáty by sa mali usilovať o získanie dodatočných kapacít vrátane hasičských vrtuľníkov, aby mohli reagovať na riziko lesných požiarov už v lete 2019.

(35)

Rozhodnutie č. 1313/2013/EÚ by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(36)

V záujme rýchleho začatia uplatňovania opatrení stanovených v tomto rozhodnutí by toto rozhodnutie malo nadobudnúť účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie,