20.12.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 347/221

(1)

Cieľom Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“) je vytvárať čoraz užšie zjednocovanie národov Európy a okrem iného zveruje Únii úlohu prispievať k rozkvetu kultúr členských štátov pri súčasnom rešpektovaní ich národnej a regionálnej rozmanitosti a zároveň zabezpečiť, aby existovali podmienky potrebné pre konkurencieschopnosť priemyslu Únie. Únia v tejto súvislosti v prípade potreby podporuje a dopĺňa akcie členských štátov zamerané na rešpektovanie kultúrnej a jazykovej rozmanitosti v súlade s článkom 167 ZFEÚ a Dohovorom UNESCO o ochrane a podpore rozmanitosti kultúrnych prejavov z roku 2005 (ďalej len „Dohovor UNESCO z roku 2005“), posilňovanie konkurencieschopnosti kultúrnych a kreatívnych sektorov a uľahčenie prispôsobenia sa priemyselným zmenám.

(2)

Podpora Únie pre kultúrne a kreatívne sektory vychádza najmä zo skúseností získaných v rámci programov Únie stanovených v rozhodnutí Európskeho parlamentu a Rady č. 1718/2006/ES (4) (program MEDIA), rozhodnutí Európskeho parlamentu a Rady č. 1855/2006/ES (5) (program Kultúra) a rozhodnutí Európskeho parlamentu a Rady č. 1041/2009/ES (6) (program MEDIA Mundus). Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1622/2006/ES (7) (akcia Európske hlavné mestá kultúry) a rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1194/2011/EÚ (8) (akcia „značka Európske dedičstvo“) tiež prispievajú k podpore kultúrnych a kreatívnych sektorov zo strany Únie.

(3)

V oznámení Komisie o Európskej stratégii pre kultúru v globalizovanom svete, ktorú schválila Rada vo svojom uznesení zo 16. novembra 2007 (9) a Európsky parlament vo svojom uznesení z 10. apríla 2008 (10), sa stanovujú ciele budúcich činností Únie v prospech kultúrnych a kreatívnych sektorov. Jej cieľom je podporovať kultúrnu rozmanitosť a medzikultúrny dialóg, kultúru ako katalyzátor kreativity v rámci pre rast a zamestnanosť a kultúru ako dôležitú súčasť medzinárodných vzťahov Únie.

(4)

So zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie, a najmä na jej články 11, 21 a 22, kultúrne a kreatívne sektory významne prispievajú k boju proti všetkým formám diskriminácie vrátane rasizmu a xenofóbie a tvoria významnú platformu pre slobodu prejavu a podporu rešpektovania kultúrnej a jazykovej rozmanitosti.

(5)

V Dohovore UNESCO z roku 2005, ktorý nadobudol platnosť 18. marca 2007 a ktorého je Únia zmluvnou stranou, sa zdôrazňuje, že kultúrne činnosti, tovary a služby majú zároveň ekonomickú aj kultúrnu povahu, pretože sú vyjadrením identít, hodnôt a zmyslu, a preto sa s nimi nesmie zaobchádzať, akoby mali len obchodnú hodnotu. Cieľom tohto dohovoru je posilniť medzinárodnú spoluprácu vrátane medzinárodných dohôd o koprodukcii a spoločnej distribúcii, a solidaritu v záujme podpory kultúrnych prejavov všetkých krajín a jednotlivcov. V dohovore sa tiež uvádza, že náležitá pozornosť sa má venovať osobitným podmienkam a potrebám rozličných sociálnych skupín vrátane príslušníkov menšín. Program na podporu kultúrnych a kreatívnych sektorov by mal preto podporovať kultúrnu rozmanitosť na medzinárodnej úrovni v súlade s týmto dohovorom.

(6)

Podpora hmotného a nehmotného kultúrneho dedičstva, okrem iného v zmysle Dohovoru UNESCO o zachovaní nehmotného kultúrneho dedičstva z roku 2003 a Dohovoru UNESCO o ochrane svetového kultúrneho a prírodného dedičstva z roku 1972, by mala tiež prispievať k zvyšovaniu hodnoty príslušných lokalít a zároveň dávať národom pocit „vlastníctva“, pokiaľ ide o kultúrnu a historickú hodnotu takýchto lokalít.

(7)

V oznámení Komisie s názvom Európa 2020 – stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu (ďalej len „stratégia Európa 2020“) sa vymedzuje stratégia, ktorej cieľom je vytvoriť z Únie inteligentné, udržateľné a inkluzívne hospodárstvo, ktoré zabezpečí vysokú mieru zamestnanosti, produktivity a sociálnej súdržnosti. Komisia v tomto oznámení upozornila na to, že Únia musí vytvoriť atraktívnejšie rámcové podmienky pre inováciu a kreativitu. V tejto súvislosti sú kultúrne a kreatívne sektory zdrojom inovatívnych nápadov, z ktorých sa môžu stať produkty a služby, ktoré vytvárajú rast a zamestnanosť a pomáhajú riešiť spoločenské zmeny. Okrem toho excelentnosť a konkurencieschopnosť v týchto sektoroch sú v prvom rade výsledkom úsilia umelcov, tvorcov a profesionálov, ktorých treba podporovať. V záujme toho by sa mal zlepšiť prístup k financiám pre kultúrne a kreatívne sektory.

(8)

Vo svojich záveroch o informačných službách zameraných na mobilitu, ktoré sú určené umelcom a pracovníkom v oblasti kultúry (11), Rada potvrdila význam mobility umelcov a pracovníkov v oblasti kultúry pre Úniu a pre dosiahnutie jej cieľov v rámci stratégie Európa 2020 a vyzvala v nich členské štáty a Komisiu, aby v rámci svojich príslušných právomocí a s náležitým prihliadnutím na zásadu subsidiarity uľahčili poskytovanie komplexných a presných informácií umelcom a pracovníkom v oblasti kultúry, ktorí majú záujem o mobilitu v rámci Únie.

(9)

S cieľom prispieť k posilneniu spoločného kultúrneho priestoru je dôležité podporovať nadnárodnú mobilitu kultúrnych a kreatívnych aktérov a nadnárodnú cirkuláciu kultúrnych a kreatívnych diel vrátane audiovizuálnych diel a produktov, a tým podporovať kultúrne výmeny a medzikultúrny dialóg.

(10)

Programy MEDIA, Kultúra a MEDIA Mundus boli predmetom pravidelného monitorovania a externých hodnotení a uskutočňovali sa verejné konzultácie o ich budúcnosti, z ktorých vyplýva, že tieto programy zohrávajú veľmi významnú úlohu pri ochrane a podpore kultúrnej a jazykovej rozmanitosti Európy a že majú význam z hľadiska potrieb kultúrnych a kreatívnych sektorov. Ďalej z týchto monitorovacích, hodnotiacich a konzultačných činností, ako aj z rôznych nezávislých štúdií, najmä zo štúdie o podnikateľskom rozmere kultúrnych a kreatívnych sektorov, vyplýva, že kultúrne a kreatívne sektory čelia spoločným výzvam, konkrétne náhlym zmenám spôsobeným prechodom na digitálne technológie a globalizáciou, fragmentácii trhu spojenej s jazykovou rozmanitosťou, ťažkostiam v prístupe k financiám, zložitým administratívnym postupom a nedostatku porovnateľných údajov, pričom všetky tieto výzvy vyžadujú opatrenia na úrovni Únie.

(11)

Európske kultúrne a kreatívne sektory sú už vo svojej podstate rozmanité v závislosti od národných a jazykových hraníc, v dôsledku čoho vzniká kultúrne bohaté a vysoko nezávislé kultúrne prostredie, ktoré poskytuje možnosť vyjadrenia rôznym kultúrnym tradíciám dedičstva Európy. Takáto rôznorodosť však vedie aj k množstvu prekážok, ktoré bránia plynulej nadnárodnej cirkulácii kultúrnych a kreatívnych diel a obmedzujú mobilitu kultúrnych a kreatívnych aktérov v rámci Únie a za jej hranicami, čo môže viesť ku geografickej nerovnováhe a následne k obmedzenému výberu pre spotrebiteľa.

(12)

Vzhľadom na to, že európske kultúrne a kreatívne sektory sa vyznačujú jazykovou rozmanitosťou, ktorá v niektorých sektoroch vedie k fragmentácii podľa jazykov, titulky, dabing a hlasové komentovanie pre nevidiacich majú pre cirkuláciu kultúrnych a kreatívnych diel vrátane audiovizuálnych diel zásadný význam.

(13)

Prechod na digitálne technológie má výrazný vplyv na tvorbu, šírenie, prístupnosť, spotrebu a speňaženie kultúrnych a kreatívnych tovarov a služieb. Aj keď sa uznáva potreba hľadať novú rovnováhu medzi zvyšujúcou sa dostupnosťou kultúrnych a kreatívnych diel, spravodlivým odmeňovaním umelcov a tvorcov a vznikom nových podnikateľských modelov, zmeny vyplývajúce z prechodu na digitálne technológie ponúkajú európskym kultúrnym a kreatívnym sektorom a európskej spoločnosti vo všeobecnosti rozsiahle príležitosti. Nižšie distribučné náklady, nové distribučné kanály, potenciál nového a širšieho publika a nové príležitosti pre úzkoprofilové produkty môžu uľahčiť celosvetovú prístupnosť a zvýšiť cirkuláciu kultúrnych a kreatívnych diel. Aby bolo možné tieto príležitosti úplne využiť a prispôsobiť sa prechodu na digitálne technológie a globalizácii, musia si kultúrne a kreatívne sektory osvojiť nové zručnosti a vyžadovať rozšírenie prístupu k financiám na účely modernizácie zariadení, vývoja nových produkčných a distribučných metód a prispôsobenia svojich obchodných modelov.

(14)

Súčasné distribučné postupy podporujú systém financovania kinematografie. Rastie však potreba podporovať vznik atraktívnej legálnej online ponuky a povzbudzovať inovácie. Preto je nevyhnutné podporovať nové spôsoby distribúcie s cieľom umožniť vznik nových obchodných modelov.

(15)

Digitalizácia kín je stále aktuálnou otázkou pre mnohých malých prevádzkovateľov kín, najmä prevádzkovateľov jednosálových kín, z dôvodu vysokých nákladov na digitálne vybavenie. Aj keď právomoc v oblasti kultúry majú v prvom rade členské štáty, a mali by preto aj naďalej riešiť túto otázku podľa potreby na vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni, existuje potenciál pre financovanie z programov a fondov Únie, najmä z tých, ktoré sú zamerané na miestny a regionálny rozvoj.

(16)

Rozširovanie publika, predovšetkým pokiaľ ide o mladých ľudí, si vyžaduje konkrétny záväzok zo strany Únie podporovať najmä mediálnu a filmovú gramotnosť.

(17)

Jednou z najväčších výziev pre kultúrne a kreatívne sektory, najmä pre mikropodniky, malé a stredné podniky (ďalej len „MSP“) a mikroorganizácie, malé a stredne veľké organizácie vrátane neziskových a mimovládnych organizácií, je sťažený prístup k finančným prostriedkom, ktoré potrebujú na financovanie svojich činností, rast a udržanie a zvýšenie svojej konkurencieschopnosti alebo internacionalizáciu svojich činností. Zatiaľ čo táto výzva je spoločná pre MSP vo všeobecnosti, situácia je výrazne ťažšia v kultúrnych a kreatívnych sektoroch, a to pre nehmotný charakter mnohých ich aktív, prototypový profil ich činností a ich nevyhnutnú potrebu riskovať a experimentovať v záujme inovácií. Takéto podstupovanie rizika musí chápať a podporovať aj finančný sektor.

(18)

Európska aliancia kultúrneho priemyslu je ako pilotný projekt medzisektorovou iniciatívou, ktorou sa v prvom rade podporujú kreatívne odvetvia na úrovni politík. Jej cieľom je pritiahnuť ďalšie finančné prostriedky pre kreatívne odvetvia na základe pákového efektu a stimulovať dopyt iných odvetví a sektorov priemyslu po službách kreatívnych odvetví. V záujme lepšej podpory inovácií v kreatívnych odvetviach sa uskutoční testovanie nových nástrojov, ktoré sa využijú v rámci vzdelávacej platformy v oblasti politík, na ktorej sa zúčastňujú zástupcovia európskych, národných a regionálnych zainteresovaných strán.

(19)

Spojenie súčasných programov MEDIA, Kultúra a MEDIA Mundus pre kultúrne a kreatívne sektory do jedného komplexného programu (ďalej len „program“) by účinnejšie podporilo MSP, mikroorganizácie a malé a stredne veľké organizácie v ich úsilí využiť príležitosti ponúkané prechodom na digitálne technológie a globalizáciou, a pomohlo by im riešiť problémy, ktoré v súčasnosti vedú k fragmentácii trhu. Aby bol program účinný, mal by zohľadňovať špecifickú povahu jednotlivých sektorov, ich odlišné cieľové skupiny a ich osobitné potreby prostredníctvom individualizovaných prístupov v rámci dvoch nezávislých podprogramov a medzisektorovej oblasti. Je osobitne dôležité zabezpečiť na vykonávacej úrovni súčinnosť medzi programom a vnútroštátnymi a regionálnymi stratégiami pre inteligentnú špecializáciu. Na tento účel by mal program vytvoriť jednotnú podpornú štruktúru pre rôzne kultúrne a kreatívne sektory, ktorú by tvoril systém grantov doplnený finančným nástrojom.

(20)

V programe by sa mala zohľadniť dvojaká povaha kultúry a kultúrnych činností, pričom by sa na jednej strane mala uznať vnútorná a umelecká hodnota kultúry a na druhej strane ekonomická hodnota týchto sektorov vrátane ich širšieho spoločenského príspevku ku kreativite, inovácii a sociálnemu začleneniu.

(21)

Pokiaľ ide o vykonávanie programu, mala by sa zohľadniť vnútorná hodnota kultúry a osobitná povaha kultúrnych a kreatívnych sektorov vrátane významu neziskových organizácií a projektov v rámci podprogramu Kultúra.

(22)

Záručný mechanizmus pre kultúrne a kreatívne sektory (ďalej len „záručný mechanizmus“), ako samostatný finančný nástroj, by mal kultúrnym a kreatívnym sektorom umožniť všeobecný rast, a najmä poskytnúť dostatočný pákový efekt v prípade nových akcií a príležitostí. Vybraní finanční sprostredkovatelia by mali pôsobiť v prospech kultúrnych a kreatívnych projektov, aby sa zabezpečilo vyrovnané portfólio úverov z hľadiska geografického pokrytia a zastúpenia sektorov. Okrem toho verejné a súkromné organizácie zohrávajú v tejto súvislosti dôležitú úlohu pre dosiahnutie širokého prístupu v rámci záručného mechanizmu.

(23)

Mali by sa zabezpečiť aj finančné prostriedky pre akciu Európske hlavné mestá kultúry a na riadenie akcie „značka Európske dedičstvo“, pretože prispievajú k posilneniu pocitu príslušnosti k spoločnému kultúrnemu priestoru, stimulácii medzikultúrneho dialógu a vzájomného porozumenia a k posilneniu hodnoty kultúrneho dedičstva.

(24)

Okrem členských štátov a zámorských krajín a území, ktoré sú oprávnené zúčastniť sa na programe podľa článku 58 rozhodnutia Rady 2001/822/ES (12), by program mal byť otvorený za určitých podmienok aj pre krajiny Európskeho združenia voľného obchodu (ďalej len „EZVO“), ktoré sú stranami dohody o Európskom hospodárskom priestore (ďalej len „EHP“), a Švajčiarskej konfederácii. Pristupujúce krajiny, kandidátske krajiny a potenciálne kandidátske krajiny, ktoré využívajú predvstupovú stratégiu, ako aj krajiny, na ktoré sa vzťahuje európska susedská politika, by tiež mali mať možnosť zúčastniť sa na programe, avšak nie na záručnom mechanizme.

(25)

Program by mal byť ďalej otvorený pre akcie dvojstrannej alebo viacstrannej spolupráce s tretími krajinami na základe dodatočných rozpočtových prostriedkov, ktoré sa určia s dotknutými stranami, a osobitných úprav, ktoré sa s dotknutými stranami dohodnú.

(26)

Mala by sa podporiť spolupráca v kultúrnej a audiovizuálnej oblasti medzi programom a medzinárodnými organizáciami, ako sú UNESCO, Rada Európy, Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (ďalej len „OECD“) a Svetová organizácia duševného vlastníctva (ďalej len „WIPO“).

(27)

Je potrebné zabezpečiť európsku pridanú hodnotu všetkých akcií a činností vykonávaných v rámci programu, ich komplementárnosť k činnostiam členských štátov, ich súlad s článkom 167 ods. 4 ZFEÚ a ich konzistentnosť s inými činnosťami Únie, najmä v oblastiach vzdelávania, zamestnanosti, vnútorného trhu, podnikania, mládeže, zdravia, občianstva a spravodlivosti, výskumu a inovácie, priemyselnej politiky a politiky súdržnosti, cestovného ruchu a vonkajších vzťahov, obchodu a rozvoja a digitálnej agendy.

(28)

V súlade so zásadami posúdenia týkajúceho sa výkonnosti by postupy monitorovania a hodnotenia programu mali zahŕňať podrobné výročné správy a mali by sa vzťahovať na konkrétne, merateľné, dosiahnuteľné, relevantné a časovo viazané ciele a ukazovatele, a to aj kvalitatívne ciele a ukazovatele. Postupy monitorovania a hodnotenia by mali zohľadňovať prácu relevantných aktérov, ako je Eurostat, a zistenia projektu ESS-net kultúra a Štatistického inštitútu UNESCO. V tejto súvislosti, pokiaľ ide o audiovizuálny sektor, by mala pokračovať účasť Únie v Európskom audiovizuálnom observatóriu (ďalej len „observatórium“).

(29)

S cieľom zabezpečiť optimálne monitorovanie a hodnotenie programu počas celej doby jeho trvania by sa mala na Komisiu v súlade s článkom 290 ZFEÚ delegovať právomoc prijímať akty, pokiaľ ide o prijímanie dodatočných kvantitatívnych a kvalitatívnych ukazovateľov. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov. Pri príprave a vypracúvaní delegovaných aktov by mala Komisia zabezpečiť súčasné, včasné a vhodné postúpenie príslušných dokumentov Európskemu parlamentu a Rade.

(30)

Ako sa uvádza v správe Komisie z 30. júla 2010 o vplyve rozhodnutí Európskeho parlamentu a Rady, ktorými sa upravujú právne základy európskych programov v oblasti celoživotného vzdelávania, kultúry, mládeže a občianstva, značné skrátenie oneskorenia postupov riadenia prispelo k zvýšeniu efektívnosti programov. Osobitná starostlivosť by sa mala venovať tomu, aby sa zabezpečilo, že administratívne a finančné postupy sa budú aj naďalej zjednodušovať, a to aj využívaním riadnych, objektívnych a pravidelne aktualizovaných systémov na určovanie jednorazových súm, jednotkových nákladov a financovania paušálnou sumou.

(31)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (13).

(32)

V súlade s nariadením Rady (ES) č. 58/2003 (14) Komisia poverila od roku 2009 Výkonnú agentúru pre vzdelávanie, audiovizuálny sektor a kultúru vykonávacími úlohami týkajúcimi sa riadenia akcie Únie v oblastiach vzdelávania, audiovizuálneho sektora a kultúry. Komisia preto na základe analýzy nákladov a výnosov môže použiť existujúcu výkonnú agentúru na vykonávanie programu, ako sa stanovuje v uvedenom nariadení.

(33)

Týmto nariadením sa na celé obdobie trvania programu stanovuje finančné krytie, ktoré má predstavovať hlavnú referenčnú hodnotu v zmysle bodu 17 Medziinštitucionálnej dohody z 2. decembra 2013 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových otázkach a riadnom finančnom hospodárení (15) pre Európsky parlament a Radu v priebehu ročného rozpočtového postupu.

(34)

Finančné záujmy Únie by sa mali chrániť prostredníctvom primeraných opatrení v celom cykle výdavkov vrátane opatrení na predchádzanie, odhaľovanie a vyšetrovanie nezrovnalostí, vymáhanie stratených, neoprávnene vyplatených alebo nesprávne použitých finančných prostriedkov a prípadne uloženia správnych a finančných sankcií v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 (16) (ďalej len „nariadenie o rozpočtových pravidlách“).

(35)

So zreteľom na Európsky úrad pre boj proti podvodom (ďalej len „OLAF“) a na nariadenie Rady (Euratom, ES) č. 2185/96 (17) a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/2013 (18), by sa mali vypracovať a realizovať príslušné opatrenia na zabránenie podvodom a na vymáhanie prostriedkov, ktoré sa stratili, previedli alebo nesprávne použili.

(36)

Keďže ciele tohto nariadenia, a to chrániť, rozvíjať a podporovať európsku kultúrnu a jazykovú rozmanitosť, podporovať kultúrne dedičstvo Európy a posilňovať konkurencieschopnosť európskych kultúrnych a kreatívnych sektorov, najmä audiovizuálneho sektora, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni jednotlivých členských štátov vzhľadom na nadnárodný a medzinárodný charakter programu, ale z dôvodov jeho rozsahu a očakávaných vplyvov ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijímať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.

(37)

Rozhodnutia č. 1718/2006/ES, č. 1855/2006/ES a č. 1041/2009/ES by sa preto mali zrušiť.

(38)

Mali by sa stanoviť opatrenia na zabezpečenie prechodu od programov MEDIA, Kultúra a MEDIA Mundus k programu.

(39)

V záujme zabezpečenia kontinuity finančnej podpory poskytovanej v rámci programu by Komisia mala mať možnosť posúdiť náklady priamo spojené s vykonávaním podporovaných akcií a činností ako oprávnené na financovanie, a to aj vtedy, ak vznikli príjemcovi pred predložením žiadosti o grant.

(40)

V záujme zabezpečenia kontinuity finančnej podpory poskytovanej v rámci programu by sa toto nariadenie malo uplatňovať od 1. januára 2014. Z dôvodu naliehavosti by toto nariadenie malo nadobudnúť účinnosť čo najskôr po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie,

1)

„kultúrne a kreatívne sektory“ sú všetky sektory, ktorých činnosti sú založené na kultúrnych hodnotách a/alebo umeleckých a iných kreatívnych prejavoch, bez ohľadu na to, či sú tieto činnosti orientované na trh alebo nie, bez ohľadu na druh štruktúry, v ktorej sa realizujú, a nezávisle od spôsobu financovania tejto štruktúry. K týmto činnostiam patrí vývoj, tvorba, produkcia, šírenie a ochrana tovaru a služieb, ktoré predstavujú kultúrne, umelecké alebo iné kreatívne prejavy, ako aj súvisiace činnosti ako vzdelávanie alebo riadenie. Kultúrne a kreatívne sektory zahŕňajú okrem iného architektúru, archívy, knižnice a múzeá, umelecké remeslá, audiovíziu (vrátane filmu, televízie, videohier a multimédií), hmotné i nehmotné kultúrne dedičstvo, dizajn, festivaly, hudbu, literatúru, divadelné umenie, vydavateľskú činnosť, rozhlas a výtvarné umenie;

2)

„MSP“ sú mikropodniky a malé a stredné podniky v zmysle vymedzenia v odporúčaní Komisie 2003/361/ES (19);

3)

„zúčastnení finanční sprostredkovatelia“ sú finanční sprostredkovatelia v zmysle článku 139 ods. 4 druhého pododseku nariadenia o rozpočtových pravidlách, vybraní v rámci záručného mechanizmu v súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách a prílohou I k tomuto nariadeniu, ktorí poskytujú alebo plánujú poskytovať:

4)

„poskytovatelia v oblasti budovania kapacít“ sú subjekty schopné poskytovať odborné znalosti podľa prílohy I s cieľom umožniť zúčastneným finančným sprostredkovateľom dôsledne posúdiť špecifiká a riziká spojené s MSP a mikroorganizáciami a malými a stredne veľkými organizáciami v kultúrnych a kreatívnych sektoroch a s ich projektmi.

a)

chrániť, rozvíjať a podporovať európsku kultúrnu a jazykovú rozmanitosť a podporovať kultúrne dedičstvo Európy;

b)

posilňovať konkurencieschopnosť európskych kultúrnych a kreatívnych sektorov, najmä audiovizuálneho sektora, so zámerom podporovať inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast.

a)

podporovať schopnosť európskych kultúrnych a kreatívnych sektorov pôsobiť na nadnárodnej a medzinárodnej úrovni;

b)

podporovať nadnárodnú cirkuláciu kultúrnych a kreatívnych diel a nadnárodnú mobilitu kultúrnych a kreatívnych aktérov, najmä umelcov, ako aj osloviť nové a širšie publikum a zlepšiť prístup ku kultúrnym a kreatívnym dielam v Únii a za jej hranicami s osobitným zameraním na deti, mladých ľudí, ľudí so zdravotným postihnutím a nedostatočne zastúpené skupiny;

c)

udržateľným spôsobom posilňovať finančnú kapacitu MSP a mikroorganizácií a malých a stredne veľkých organizácií v kultúrnych a kreatívnych sektoroch a zároveň sa usilovať zabezpečiť vyvážené geografické pokrytie a sektorové zastúpenie;

d)

podporovať rozvoj politík, inovácie, kreativitu, rozširovanie publika a nové obchodné modely a modely riadenia prostredníctvom podpory pre nadnárodnú politickú spoluprácu.

a)

nadnárodného charakteru akcií a činností, ktoré dopĺňajú regionálne, národné, medzinárodné a iné programy a politiky Únie, a vplyvu týchto akcií a činností na kultúrne a kreatívne sektory, ako aj na občanov a ich znalosť iných kultúr než vlastnej;

b)

rozvoja a podpory nadnárodnej spolupráce medzi kultúrnymi a kreatívnymi aktérmi vrátane umelcov, pracovníkmi v audiovizuálnej oblasti, kultúrnymi a kreatívnymi organizáciami a subjektmi pôsobiacimi v audiovizuálnom sektore, ktorá sa zameriava na podnecovanie komplexnejších, rýchlejších, účinnejších a dlhodobejších reakcií na globálne výzvy;

c)

úspor z rozsahu a kritického množstva, ku ktorým prispieva podpora Únie vytvárajúca pákový efekt pre dodatočné finančné prostriedky;

d)

zabezpečenia vyrovnanejších podmienok v rámci európskych kultúrnych a kreatívnych sektorov prostredníctvom zohľadnenia krajín s nižšou výrobnou kapacitou a/alebo krajín či regiónov s obmedzeným geografickým a/alebo jazykovým priestorom.

a)

podprogramu MEDIA;

b)

podprogramu Kultúra;

c)

medzisektorovej oblasti.

a)

pristupujúce krajiny, kandidátske krajiny a potenciálne kandidátske krajiny, ktoré využívajú predvstupovú stratégiu, v súlade so všeobecnými zásadami a všeobecnými podmienkami účasti týchto krajín na programoch Únie, stanovenými v príslušných rámcových dohodách, rozhodnutiach Asociačnej rady alebo podobných dohodách;

b)

krajiny EZVO, ktoré sú zmluvnou stranou Dohody o EHP, v súlade s uvedenou dohodou;

c)

Švajčiarska konfederácia na základe dvojstrannej dohody s touto krajinou;

d)

krajiny, na ktoré sa vzťahuje európska susedská politika, v súlade s postupmi stanovenými s týmito krajinami na základe rámcových dohôd, v ktorých sa stanovuje ich účasť na programoch Únie.

a)

uľahčovať získavanie a zlepšovanie zručností a schopností pracovníkov v audiovizuálnej oblasti a rozvoj sietí vrátane využívania digitálnych technológií s cieľom prispôsobiť sa vývoju na trhu, testovanie nových prístupov k rozširovaniu publika, ako aj testovanie nových obchodných modelov;

b)

zvyšovať schopnosť subjektov pôsobiacich v audiovizuálnom sektore vytvárať európske audiovizuálne diela s potenciálom cirkulácie v Únii a mimo nej a uľahčiť európsku a medzinárodnú koprodukciu vrátane koprodukcie s televíznymi vysielateľmi;

c)

podnecovať vzájomnú výmenu medzi podnikmi uľahčovaním prístupu subjektov pôsobiacich v audiovizuálnom sektore na trhy a k obchodným nástrojom so zámerom zvýšiť viditeľnosť ich projektov na trhu Únie a na medzinárodných trhoch.

a)

podporovať distribúciu filmov do kín prostredníctvom nadnárodného marketingu, vytvárania značiek, distribúcie a sprístupňovania audiovizuálnych diel;

b)

presadzovať nadnárodný marketing, vytváranie značiek a distribúciu audiovizuálnych diel na všetkých iných platformách než v kinách;

c)

podporovať rozširovanie publika ako prostriedku na podnecovanie záujmu o európske audiovizuálne diela a zlepšovanie prístupu k nim, najmä prostredníctvom propagácie, podujatí, filmovej gramotnosti a festivalov;

d)

podporovať nové spôsoby distribúcie s cieľom umožniť vznik nových obchodných modelov.

a)

vypracovanie komplexnej škály opatrení ďalšej odbornej prípravy podporujúcich získavanie a zlepšovanie zručností a schopností pracovníkov v audiovizuálnej oblasti, spoločné využívanie poznatkov a iniciatívy v oblasti nadväzovania kontaktov vrátane využívania digitálnych technológií;

b)

vývoj európskych audiovizuálnych diel, najmä filmov a televíznych diel, ako je fikcia, dokumentárne filmy a detské a animované filmy, ako aj interaktívne diela, ako sú videohry a multimédiá so zvýšeným potenciálom cezhraničnej cirkulácie;

c)

činnosti zamerané na podporu európskych spoločností produkujúcich audiovizuálne diela, najmä nezávislých produkčných spoločností, v záujme uľahčovania európskych a medzinárodných koprodukcií audiovizuálnych diel vrátane televíznych diel;

d)

činnosti, ktoré umožňujú nadväzovanie kontaktov medzi európskymi a medzinárodnými koprodukčnými partnermi a/alebo poskytujú nepriamu podporu pre koprodukcie audiovizuálnych diel prostredníctvom medzinárodných koprodukčných fondov so sídlom v krajine účastniacej sa programu;

e)

uľahčovanie prístupu na odborné obchodné podujatia a trhy v audiovizuálnom sektore a používania obchodných nástrojov online v rámci Únie aj mimo nej;

f)

vytváranie systémov podpory distribúcie európskych inonárodných filmov prostredníctvom distribúcie v kinách a na iných platformách, ako aj podpory činností medzinárodného predaja, najmä titulkovania, dabingu a hlasového komentovania audiovizuálnych diel;

g)

uľahčenie cirkulácie európskych filmov na celom svete a medzinárodných filmov v Únii na všetkých distribučných platformách prostredníctvom projektov medzinárodnej spolupráce v audiovizuálnom sektore;

h)

siete európskych prevádzkovateľov kín, ktoré premietajú významný podiel inonárodných európskych filmov;

i)

iniciatívy predstavujúce a podporujúce rozmanitosť európskych audiovizuálnych diel vrátane krátkych filmov, napríklad festivaly a iné propagačné podujatia;

j)

činnosti zamerané na podporu filmovej gramotnosti a prehlbovanie poznatkov publika o európskych audiovizuálnych dielach vrátane audiovizuálneho a kinematografického dedičstva, ako aj jeho záujmu o ne, a to najmä v prípade mladého publika;

k)

inovatívne akcie, v rámci ktorých sa testujú nové obchodné modely a nástroje v oblastiach, ktoré pravdepodobne ovplyvní zavedenie a používanie digitálnych technológií.

a)

podpory transparentnosti a vytvárania rovnakých podmienok, pokiaľ ide o možnosti prístupu k právnym a finančným/trhovým informáciám, a prispievania k porovnateľnosti právnych a štatistických informácií;

b)

zabezpečenia analýzy údajov a trhov, ktorá je užitočná pri vypracúvaní usmernení pre činnosti podprogramu MEDIA a pri hodnotení ich vplyvu na trh.

a)

podporovať akcie poskytujúce kultúrnym a kreatívnym aktérom zručnosti, schopnosti a know-how, ktoré prispievajú k posilňovaniu kultúrnych a kreatívnych sektorov, a to vrátane podpory prispôsobenia sa digitálnym technológiám, skúšania inovatívnych prístupov k rozširovaniu publika a testovania nových obchodných modelov a modelov riadenia;

b)

podporovať akcie umožňujúce kultúrnym a kreatívnym aktérom spolupracovať na medzinárodnej úrovni a internacionalizovať svoju profesionálnu dráhu a činnosti v Únii a za jej hranicami, pokiaľ možno na základe dlhodobých stratégií;

c)

poskytovať podporu pre posilňovanie európskych kultúrnych a kreatívnych organizácií a vytváranie medzinárodných sietí so zámerom uľahčiť prístup k pracovným príležitostiam.

a)

podporovať medzinárodné turné, podujatia, výstavy a festivaly;

b)

podporovať cirkuláciu európskej literatúry, aby sa zaručil čo najširší prístup k nej;

c)

podporovať rozširovanie publika ako prostriedku na podnecovanie záujmu o európske kultúrne a kreatívne diela a hmotné a nehmotné kultúrne dedičstvo a na zlepšovanie prístupu k nim.

a)

projekty nadnárodnej spolupráce, na ktorých sa zúčastňujú kultúrne a kreatívne organizácie z rôznych krajín s cieľom vykonávať sektorové alebo medzisektorové činnosti;

b)

činnosti európskych sietí kultúrnych a kreatívnych organizácií z rôznych krajín;

c)

činnosti organizácií s európskym zameraním, ktoré podporujú rozvoj nových talentov a podnecujú nadnárodnú mobilitu kultúrnych a kreatívnych aktérov a cirkuláciu diel s potenciálom významným spôsobom ovplyvniť kultúrne a kreatívne sektory a zabezpečiť dlhotrvajúce účinky;

d)

preklady literárnych diel a ich ďalšiu propagáciu;

e)

osobitné akcie zamerané na zviditeľňovanie bohatstva a rozmanitosti európskych kultúr a na podnecovanie medzikultúrneho dialógu a vzájomného porozumenia vrátane kultúrnych cien Únie, akcie Európske hlavné mestá kultúry a akcie „značka Európske dedičstvo“.

a)

uľahčovať prístup k finančným prostriedkom pre MSP, mikroorganizácie a malé a stredne veľké organizácie v kultúrnych a kreatívnych sektoroch;

b)

zlepšovať schopnosť zúčastnených finančných sprostredkovateľov posúdiť riziká spojené s MSP a mikroorganizáciami a malými a stredne veľkými organizáciami v kultúrnych a kreatívnych sektoroch a s ich projektmi, a to aj prostredníctvom technickej pomoci a rozvíjania znalostí a nadväzovania kontaktov.

a)

nadnárodná výmena skúseností a know-how, pokiaľ ide o nové obchodné modely a modely riadenia, činnosti partnerského učenia a nadväzovania kontaktov medzi kultúrnymi a kreatívnymi organizáciami a tvorcami politík vo vzťahu k rozvoju kultúrnych a kreatívnych sektorov, s podporou čo najširšieho využívania digitálnych sietí, ak je to vhodné;

b)

zhromažďovanie údajov o trhu, štúdie, analýzy trhu práce a potrebných zručností, analýzy európskych a vnútroštátnych politík v oblasti kultúry a podpora štatistického zisťovania na základe nástrojov a kritérií podľa jednotlivých sektorov a hodnotení vrátane meraní všetkých aspektov dosahu programu;

c)

úhrada poplatku za členstvo Únie v observatóriu s cieľom podporovať zhromažďovanie a analýzu údajov v audiovizuálnom sektore;

d)

testovanie nových a medzisektorových obchodných prístupov k financovaniu, distribúcii a speňažovaniu tvorby;

e)

konferencie, semináre a politický dialóg, a to aj v oblasti kultúrnej a mediálnej gramotnosti, prípadne s podporou nadväzovania kontaktov v rámci digitálnych sietí;

f)

informačné kancelárie programu Kreatívna Európa uvedené v článku 16 a vykonávanie ich úloh.

a)

poskytujú informácie o programe v ich krajine a propagujú v nej program;

b)

pomáhajú kultúrnym a kreatívnym sektorom v súvislosti s programom a poskytujú základné informácie o ďalších relevantných možnostiach podpory dostupnej v rámci politiky Únie;

c)

podnecujú cezhraničnú spoluprácu v rámci kultúrnych a kreatívnych sektorov;

d)

poskytujú podporu Komisii v súvislosti s kultúrnymi a kreatívnymi sektormi v krajinách, ktoré sa zúčastňujú na programe, napríklad prostredníctvom poskytovania dostupných údajov o týchto sektoroch;

e)

podporujú Komisiu pri zabezpečovaní náležitej komunikácie o výsledkoch a vplyvoch programu a ich šírenia;

f)

zabezpečujú komunikáciu a šírenie informácií o financovaní poskytnutom z Únie a o výsledkoch dosiahnutých v ich krajine.

a)

príslušnými politikami Únie, napríklad v oblastiach vzdelávania, zamestnanosti, zdravia, vnútorného trhu, digitálneho programu, mládeže, občianstva, vonkajších vzťahov, obchodu, výskumu a inovácií, podnikania, cestovného ruchu, spravodlivosti, rozširovania a rozvoja;

b)

inými príslušnými zdrojmi finančných prostriedkov Únie v oblasti kultúrnej a mediálnej politiky, najmä Európskym sociálnym fondom, Európskym fondom regionálneho rozvoja a programami pre výskum a inovácie, ako aj finančnými nástrojmi týkajúcimi sa spravodlivosti a občianstva, programami vonkajšej spolupráce a predvstupovými nástrojmi.

a)

ukazovatele pre všeobecné ciele uvedené v článku 3:

b)

ukazovatele pre konkrétny cieľ uvedený v článku 4 písm. a):

c)

ukazovatele pre konkrétny cieľ uvedený v článku 4 písm. b), pokiaľ ide o podprogram MEDIA:

d)

ukazovatele pre konkrétny cieľ uvedený v článku 4 písm. b), pokiaľ ide o podprogram Kultúra:

e)

ukazovatele pre konkrétny cieľ uvedený v článku 4 písm. c):

f)

ukazovatele pre konkrétny cieľ uvedený v článku 4 písm. d):

a)

sa uvedú kvalitatívne a kvantitatívne prvky s cieľom posúdiť efektívnosť programu pri dosahovaní jeho cieľov, účinnosť programu a jeho európsku pridanú hodnotu;

b)

sa riešia možnosti zjednodušenia programu, jeho vnútorná a vonkajšia súdržnosť, trvalá relevantnosť všetkých jeho cieľov a prínos opatrení k prioritám Únie v oblasti inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu;

c)

sa zohľadnia výsledky hodnotenia dlhodobého vplyvu rozhodnutí č. 1718/2006/ES, č. 1855/2006/ES a č. 1041/2009/ES.

a)

najmenej 56 % na podprogram MEDIA;

b)

najmenej 31 % na podprogram Kultúra;

c)

najviac 13 % na medzisektorovú oblasť, pričom najmenej 4 % sa pridelia na opatrenia nadnárodnej spolupráce uvedené v článku 15 a pre informačné kancelárie programu Kreatívna Európa.