1.

Európska komisia vydala oznámenie o vymáhaní práva štátnej pomoci vnútroštátnymi súdmi členských štátov ES (2). Tento nezáväzný akt obsahuje zásady a pravidlá, ktorými sa riadi Európska komisia v oblasti štátnej pomoci. Taktiež vysvetľuje spôsoby, ako by mala prebiehať spolupráca medzi Európskou komisiou a vnútroštátnymi súdmi členských štátov ES.

2.

Dozorný orgán EZVO (ďalej len „dozorný orgán“) považuje vyššie uvedené oznámenie za relevantné pre EHP. S cieľom udržať rovnaké podmienky hospodárskej súťaže a zabezpečiť jednotné uplatňovanie pravidiel EHP o štátnej pomoci v rámci Európskeho hospodárskeho priestoru dozorný orgán prijíma túto kapitolu, berúc vždy do úvahy nezávislosť vnútroštátnych súdov štátov EZVO.

3.

Dozorný orgán sa zaviazal zaujať rázny prístup k neoprávnenej a nezlučiteľnej štátnej pomoci. Napriek skutočnosti, že skutočné občianskoprávne presadzovanie práva pred vnútroštátnymi súdmi zohrávalo v oblasti štátnej pomoci do dnešného dňa iba pomerne obmedzenú úlohu, sa dozorný orgán domnieva, že občianskoprávne žaloby na presadenie práva môžu predstavovať výrazný prínos pre politiku štátnej pomoci. Konania pred vnútroštátnymi súdmi dávajú tretím stranám príležitosť riešiť a vyriešiť mnohé otázky týkajúce sa štátnej pomoci priamo na vnútroštátnej úrovni. Okrem toho môžu vnútroštátne súdy v prípade porušenia pravidiel štátnej pomoci poskytnúť navrhovateľom veľmi účinné nápravné opatrenia. To môže naopak prispieť k silnejšej celkovej disciplíne v oblasti štátnej pomoci.

4.

Hlavným účelom tejto kapitoly je preto informovať vnútroštátne súdy a tretie strany o nápravných opatreniach, ktoré sú dostupné v prípade porušenia pravidiel štátnej pomoci, a poskytnúť im usmernenie o praktickom uplatňovaní týchto pravidiel. Dozorný orgán sa navyše usiluje o rozvíjanie spolupráce s vnútroštátnymi súdmi prostredníctvom zavádzania praktickejších nástrojov na podporu vnútroštátnych sudcov pri ich každodennej práci.

5.

Táto kapitola nahrádza kapitolu usmernení Dozorného orgánu EZVO o štátnej pomoci o spolupráci medzi vnútroštátnymi súdmi a Dozorným orgánom EZVO v oblasti štátnej pomoci (3) a platí bez ohľadu na akýkoľvek výklad Dohody o EHP a regulačných ustanovení Súdnym dvorom EZVO.

6.

Prvou otázkou, ktorej vnútroštátne súdy a potenciálni navrhovatelia čelia, je, či predmetné opatrenie skutočne predstavuje štátnu pomoc v zmysle článku 61 Dohody o EHP.

7.

Článok 61 ods. 1 Dohody o EHP zahŕňa „pomoc poskytovanú členskými štátmi ES, štátmi EZVO alebo akoukoľvek formou zo štátnych prostriedkov, ktorá narúša hospodársku súťaž alebo hrozí narušením hospodárskej súťaže tým, že zvýhodňuje určité podniky alebo výrobu určitých druhov tovaru, pokiaľ ovplyvňuje obchod medzi zmluvnými stranami“.

8.

Pojem štátna pomoc sa netýka iba dotácií (4). Zahŕňa okrem iného tiež daňové úľavy a investície z verejných prostriedkov uskutočnené za okolností, v ktorých by súkromný investor svoju podporu odmietol (5). To, či pomoc udeľuje priamo štát alebo verejné alebo súkromné subjekty, ktoré štát zriadil alebo vymenoval, aby pomoc spravovali, je v tejto súvislosti nepodstatné (6). Verejnú podporu však možno považovať za štátnu pomoc len vtedy, ak na rozdiel od všeobecných opatrení, na ktoré sa nevzťahuje článok 61 ods. 1 Zmluvy o EHP, zvýhodňuje určité podniky alebo výrobu určitých tovarov (ďalej len „selektívnosť“) (7). Okrem toho musí pomoc narúšať hospodársku súťaž alebo hroziť narušením hospodárskej súťaže a musí ovplyvňovať obchod medzi zmluvnými stranami Dohody o EHP (8).

9.

Judikatúra Súdneho dvora EZVO a súdy Európskeho spoločenstva (9) a rozhodnutia dozorného orgánu a Európskej komisie sa často zaoberali otázkou, či sa určité opatrenia majú považovať za štátnu pomoc. Dozorný orgán okrem toho vydal podrobné usmernenie týkajúce sa niekoľkých komplexných otázok, ako sú napríklad uplatňovanie zásady súkromného investora (10) a testu súkromného veriteľa (11), podmienky, za ktorých sa musia štátne záruky považovať za štátnu pomoc (12), systém predaja štátnej pôdy (13), poistenie vývozných úverov (14), priame zdaňovanie podnikov (15) a rizikové kapitálové investície (16) a štátna pomoc na výskum, vývoj a inovácie (17). Aj nariadenie Komisie o pomoci nepresahujúce strop de minimis (18) bolo začlenené do Dohody o EHP. Judikatúra Súdneho dvora EZVO a Súdneho dvora Európskych spoločenstiev, usmernenie dozorného orgánu a rozhodovacia prax môžu poskytnúť vnútroštátnym súdom a potenciálnym navrhovateľom cennú pomoc v súvislosti s pojmom štátnej pomoci.

10.

V prípade pochybností o kvalifikácii štátnej pomoci, môžu vnútroštátne súdy požiadať dozorný orgán o stanovisko podľa oddielu 2 tejto kapitoly bez toho, aby to malo vplyv na možnosť vnútroštátneho súdu postúpiť záležitosť Súdnemu dvoru EZVO na vydanie poradného stanoviska podľa článku 34 Dohody o dozore a súde.

11.

Podľa poslednej vety článku 1 ods. 3 v časti I protokolu 3 k Dohode o dozore a súde, štáty EZVO nevykonajú opatrenia štátnej pomoci bez predchádzajúceho súhlasu dozorného orgánu (povinnosť pozastaviť výkon).

„Dozorný orgán EZVO musí byť v dostatočnom čase upovedomený o všetkých zámeroch v súvislosti s poskytnutím alebo upravením pomoci, aby mohol predložiť svoje pripomienky. Ak usúdi, že takýto zámer je nezlučiteľný s fungovaním Dohody o EHP pri zohľadnení článku 61 Dohody o EHP, začne bezodkladne konanie podľa odseku 2. Príslušný štát nemôže vykonať navrhované opatrenia, pokiaľ sa v tomto konaní neprijme konečné rozhodnutie.“ (19)

12.

Existuje však niekoľko okolností, za ktorých je možné vykonať štátnu pomoc v súlade s právnymi predpismi bez predchádzajúceho schválenia dozorným orgánom:

13.

Konania pred vnútroštátnym súdom vo veciach štátnej pomoci sa niekedy môžu týkať uplatniteľnosti všeobecného nariadenia o skupinových výnimkách a/alebo existujúcej alebo schválenej schémy pomoci. Ak je predmetom konania uplatniteľnosť nariadenia alebo schémy, vnútroštátny súd môže len posúdiť, či sú splnené všetky podmienky uvedené v nariadení alebo schéme. Ak to tak nie je, súd nemôže preskúmať zlučiteľnosť opatrenia pomoci, pretože takéto posudzovanie je výhradnou právomocou dozorného orgánu (23).

14.

Ak vnútroštátny súd potrebuje určiť, či opatrenie spadá pod schválenú schému pomoci, môže preskúmať len to, či sú splnené všetky podmienky rozhodnutia o jeho schválení. Ak sa otázky vznesené na vnútroštátnej úrovni týkajú platnosti rozhodnutia dozorného orgánu, vnútroštátny súd by mal uplatňovať postup uvedený v článku 34 Dohody o dozore a súde (24). Možnosť spochybniť platnosť príslušného rozhodnutia dozorného orgánu pomocou poradného stanoviska nie je viac dostupná, ak navrhovateľ mohol bezpochyby napadnúť rozhodnutie pred Súdnym dvorom EZVO podľa článku 36 Dohody o dozore a súde, ale tak neurobil (25).

15.

Vnútroštátny súd môže požiadať dozorný orgán o stanovisko podľa oddielu 2 tejto kapitoly, ak má pochybnosti o uplatniteľnosti všeobecného nariadenia o skupinových výnimkách alebo existujúcej alebo schválenej schémy pomoci.

16.

Vnútroštátne súdy, ako aj dozorný orgán zohrávajú v rámci presadzovania právnych predpisov o štátnej pomoci zásadné, ale pritom odlišné úlohy (26).

17.

Hlavnou úlohou dozorného orgánu je preskúmanie zlučiteľnosti navrhovaných opatrení pomoci s fungovaním Dohody o EHP na základe kritérií ustanovených v článku 61 ods. 2 a 3 Dohody o EHP. Toto posudzovanie zlučiteľnosti je výhradnou právomocou dozorného orgánu a podlieha preskúmaniu zo strany Súdneho dvora EZVO. Vnútroštátne súdy nemajú právomoc vyhlásiť opatrenie štátnej pomoci za zlučiteľné s článkom 61 ods. 2 alebo ods. 3 Dohody o EHP (27).

18.

Úloha vnútroštátnych súdov závisí od predmetného opatrenia pomoci a od toho, či bolo riadne notifikované a schválené dozorným orgánom:

19.

Pri ochrane záujmov jednotlivcov musia vnútroštátne súdy v plnej miere zohľadňovať účinnosť článku 1 ods. 3 v časti I protokolu 3 k Dohode o dozore a súde a záujmy trhu EHP.

20.

Úloha vnútroštátnych súdov v uvedených prípadoch je podrobnejšie uvedená v oddieloch 1.2 a 1.3 tejto kapitoly.

21.

Podľa judikatúry Súdneho dvora Európskych spoločenstiev z povinnosti pozastaviť výkon uvedenej v článku 88 ods. 3 Zmluvy o ES a zahrnutej v poslednej vete článku 1 ods. 3 v časti I protokolu 3 k Dohode o dozore a súde vyplývajú pre dotknuté strany (napr. pre konkurentov príjemcu) individuálne práva s priamym účinkom (30). Tieto dotknuté strany môžu svoje práva vymáhať tak, že podajú proti členskému štátu ES, ktorý pomoc poskytol, žalobu pred príslušným vnútroštátnym súdom. Postup vnútroštátnych súdov pri zaoberaní sa týmito žalobami, a teda ochrana práv konkurentov podľa článku 88 ods. 3 Zmluvy o ES, je jednou z ich najdôležitejších úloh v oblasti štátnej pomoci.

22.

Vnútroštátne súdy štátov EZVO plnia rovnakú funkciu. V prípade štátov EZVO sa však platnosť práva EHP riadi ústavnými zákonmi podľa protokolu 35 k Dohode o EHP. Podľa protokolu 35 musia štáty EZVO zabezpečiť, ak je to potrebné, tak aj prostredníctvom osobitného štatutárneho ustanovenia, aby v prípadoch rozporu medzi implementovanými pravidlami EHP a inými štatutárnymi ustanoveniami prevážili implementované pravidlá EHP. Podľa Súdneho dvora EZVO je charakteristickou črtou takéhoto ustanovenia, že fyzické osoby a hospodárske subjekty musia byť v prípadoch rozporu medzi implementovanými pravidlami EHP a vnútroštátnymi štatutárnymi ustanoveniami oprávnené odvolávať sa na vnútroštátnej úrovni na akékoľvek práva, ktoré možno vyvodiť z ustanovení Dohody o EHP (31), ako keby boli alebo sa stali súčasťou príslušného právneho poriadku, pokiaľ sú nepodmienené a dostatočne presné (32). Podľa dozorného orgánu a v súlade s judikatúrou Súdneho dvora Európskych spoločenstiev týkajúcou sa rovnakého ustanovenia v článku 88 ods. 3 Zmluvy o ES, článok 1 ods. 3 v časti I protokolu 3 k Dohode o dozore a súde spĺňa implicitné kritériá uvedené v protokole 35 k Dohode o EHP tým, že je nepodmienený a dostatočne presný.

23.

Skutočnosť, že posledná veta článku 1 ods. 3 v časti I protokolu 3 k Dohode o dozore a súde bola začlenená do vnútroštátneho právneho poriadku štátov EZVO (33), umožňuje dotknutým stranám podať pred vnútroštátnym súdom žalobu proti porušeniu ustanovenia o povinnosti pozastaviť výkon. Vnútroštátny súd by mal následne využiť všetky vhodné nástroje a nápravné opatrenia a uplatniť všetky príslušné ustanovenia vnútroštátneho práva, aby vo svojom vnútroštátnom práve presadil implementáciu poslednej vety článku 1 ods. 3 v časti I protokolu 3 k Dohode o dozore a súde (34).

24.

Zásadná úloha, ktorú v tejto súvislosti zohrávajú vnútroštátne súdy, tiež vyplýva zo skutočnosti, že vlastné právomoci dozorného orgánu na ochranu konkurentov a iných tretích strán pred neoprávnenou pomocou sú obmedzené. Čo je najdôležitejšie, dozorný orgán nemôže prijať konečné rozhodnutie, ktorým sa nariaďuje vrátenie pomoci, len z toho dôvodu, že pomoc nebola notifikovaná v súlade s článkom 1 ods. 3 v časti I protokolu 3 k Dohode o dozore a súde (35). Dozorný orgán preto musí vykonať úplné posúdenie zlučiteľnosti bez ohľadu na to, či bola alebo nebola dodržaná povinnosť pozastaviť výkon (36). Toto posúdenie môže byť časovo náročné a právomoci dozorného orgánu na vydanie predbežných príkazov na vrátenie pomoci podliehajú veľmi prísnym právnym požiadavkám (37).

25.

V dôsledku toho predstavujú žaloby pred vnútroštátnymi súdmi dôležitý prostriedok nápravy pre konkurentov a iné tretie strany poškodené neoprávnenou štátnou pomocou. Medzi nápravné opatrenia, ktoré majú vnútroštátne súdy k dispozícii patria:

26.

Každý z týchto nápravných opatrení je podrobnejšie uvedený v oddieloch 1.2.1 až 1.2.6 tejto kapitoly.

27.

Vnútroštátne súdy sú povinné chrániť práva jednotlivcov postihnutých porušeniami povinnosti pozastaviť výkon. Vnútroštátne súdy musia preto v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi vyvodiť všetky primerané právne dôsledky, ak dôjde k porušeniu článku 1 ods. 3 v časti I protokolu 3 k Dohode o dozore a súde (38). Povinnosti vnútroštátnych súdov však nie sú obmedzené na už vyplatenú neoprávnenú pomoc. Rozširujú sa aj na prípady, v ktorých sa má neoprávnená pomoc ešte len vyplatiť. Vnútroštátne súdy musia chrániť práva jednotlivcov proti možnému porušeniu týchto práv (39). V prípade, ak sa má neoprávnená pomoc práve vyplatiť, je vnútroštátny súd povinný zabrániť realizácii takej platby.

28.

Povinnosť vnútroštátnych súdov zabrániť vyplateniu neoprávnenej pomoci môže vzniknúť za rôznych procesných okolností, v závislosti od rôznych typov žalôb dostupných podľa vnútroštátneho práva. Veľmi často sa bude navrhovateľ usilovať spochybniť platnosť vnútroštátneho úkonu, na základe ktorého sa neoprávnená štátna pomoc poskytuje. V takých prípadoch bude zabránenie realizácii neoprávnenej platby obvykle logickým dôsledkom zistenia, že úkon, na základe ktorého sa pomoc poskytuje, je neplatný, keďže štát EZVO porušil článok 1 ods. 3 v časti I protokolu 3 k Dohode o dozore a súde (40).

29.

Ak je vnútroštátny súd konfrontovaný s neoprávnene poskytnutou pomocou, musí z takejto neoprávnenosti vyvodiť právne dôsledky podľa vnútroštátneho práva. Vnútroštátny súd preto musí v zásade príjemcovi nariadiť úplné vrátenie neoprávnenej štátnej pomoci (41). Nariadenie úplného vrátenia neoprávnenej štátnej pomoci patrí k povinnosti vnútroštátnych súdov chrániť individuálne práva navrhovateľa (t. j. konkurenta) podľa článku 1 ods. 3 v časti I protokolu 3 k Dohode o dozore a súde. Povinnosť vnútroštátneho súdu nariadiť vrátenie pomoci teda nezávisí od zlučiteľnosti opatrenia pomoci s článkom 61 ods. 2 a 3 Dohody o EHP.

30.

Keďže vnútroštátne súdy musia nariadiť úplné vrátenie neoprávnenej pomoci bez ohľadu na jej zlučiteľnosť, môže sa vrátenie dosiahnuť rýchlejšie pred vnútroštátnym súdom ako prostredníctvom sťažnosti predloženej dozornému orgánu. Na rozdiel od dozorného orgánu (42) sa však vnútroštátny súd môže a musí obmedziť na určenie toho, či opatrenie predstavuje štátnu pomoc a či sa naň vzťahuje povinnosť pozastaviť výkon.

31.

Povinnosť vnútroštátnych súdov nariadiť vrátenie pomoci však nie je absolútna. Podľa rozsudku vo veci „SFEI“ (43) môžu existovať výnimočné okolnosti, v dôsledku ktorých by vrátenie neoprávnenej štátnej pomoci nebolo vhodné. Zákonná norma, ktorá by sa v tejto súvislosti mala uplatniť, by mala byť podobná zákonnej norme uplatniteľnej podľa článkov 14 a 15 v časti II protokolu 3 k Dohode o dozore a súde (44). Inými slovami, okolnosti, ktoré by nebránili príkazu na vrátenie pomoci zo strany dozorného orgánu, nemôžu byť dôvodom na to, aby vnútroštátny súd upustil od nariadenia vrátenia pomoci v plnej výške. Norma, ktorú v tejto súvislosti uplatní Súdny dvor EZVO, je veľmi prísna (45). V súlade s prístupom, ktorý v tejto súvislosti uplatňuje Súdny dvor EZVO a Súdny dvor Európskych spoločenstiev, sa príjemca neoprávnenej pomoci v zásade nemôže proti príkazu dozorného orgánu na vrátenie pomoci dovolávať oprávnených očakávaní (46). Vyplýva to z toho, že obozretný podnikateľ by bol schopný overiť si, či pomoc, ktorú získal, bola alebo nebola notifikovaná (47).

32.

Aby bolo možné odôvodniť skutočnosť, že vnútroštátny súd nenariadil vrátenie pomoci podľa článku 1 ods. 3 v časti I protokolu 3 k Dohode o dozore a súde, musela špecifická a konkrétna skutočnosť vytvoriť oprávnené očakávania na strane príjemcu (48). K tomu môže dôjsť vtedy, ak samotný dozorný orgán poskytol jasné záruky, že predmetné opatrenie nepredstavuje štátnu pomoc, alebo že sa na toto opatrenie nevzťahuje povinnosť pozastaviť výkon (49).

33.

V súlade s judikatúrou Súdneho dvora Európskych spoločenstiev (50) povinnosť vnútroštátneho súdu nariadiť úplné vrátenie neoprávnenej štátnej pomoci zaniká, ak dozorný orgán pred tým, ako vnútroštátny súd vynesie rozsudok, už rozhodol, že pomoc je zlučiteľná s fungovaním Dohody o EHP. Keďže účelom povinnosti pozastaviť výkon je zabezpečiť, aby bolo možné vykonať iba zlučiteľnú pomoc, nemôže byť tento účel viac zmarený, ak dozorný orgán už potvrdil zlučiteľnosť (51). Z toho dôvodu ostáva povinnosť vnútroštátneho súdu chrániť individuálne práva podľa článku 1 ods. 3 v časti I protokolu 3 k Dohode o dozore a súde nedotknutá, ak dozorný orgán ešte nerozhodol, bez ohľadu na to, či takéto konanie prebieha alebo nie (52).

34.

Zatiaľ čo po pozitívnom rozhodnutí dozorného orgánu vnútroštátny súd už nemá povinnosť podľa práva EHP nariadiť úplné vrátenie pomoci, takáto povinnosť môže ešte existovať podľa fveci C-46/93 vnútroštátneho práva (53). Ak však takáto povinnosť nariadiť vrátenie pomoci existuje, nie je tým dotknuté právo štátu EZVO na následné opätovné vykonanie pomoci.

35.

Ak vnútroštátny súd rozhodol, že neoprávnená pomoc bola vyplatená v rozpore s článkom 1 ods. 3 v časti I protokolu 3 k Dohode o dozore a súde, musí pomoc kvantifikovať, aby bolo možné stanoviť sumu, ktorá sa má vrátiť. V tejto súvislosti by mala súdu pomáhať judikatúra Súdneho dvora EZVO a súdov Európskeho spoločenstva o uplatňovaní článku 61 ods. 1 Dohody o EHP a článku 87 ods. 1 Zmluvy o ES a usmernenie a rozhodovacia prax dozorného orgánu. Pokiaľ by sa vnútroštátny súd pri výpočte výšky pomoci stretol s ťažkosťami, môže požiadať dozorný orgán o pomoc tak, ako je podrobnejšie uvedené v oddiele 2 tejto kapitoly.

36.

Hospodársky prospech z neoprávnenej pomoci nie je obmedzený na jej nominálnu hodnotu. Príjemca okrem toho získava finančný prospech vyplývajúci z predčasného vykonania pomoci. To je spôsobené skutočnosťou, že ak by bola pomoc notifikovaná dozornému orgánu, platba by sa uskutočnila (ak vôbec) neskôr. To by nútilo príjemcu, aby si príslušné prostriedky požičal na kapitálových trhoch, čo by zahŕňalo úroky vo výške trhových sadzieb.

37.

Z dôvodu tohto nenáležitého časového zvýhodnenia je potrebné v prípade, ak dozorný orgán nariadi vrátenie pomoci, dosiahnuť v súlade s článkom 14 ods. 2 v časti II protokolu 3 k Dohode o dozore a súde nielen vrátenie nominálnej výšky pomoci, ale tiež vrátenie úroku odo dňa sprístupnenia neoprávnenej pomoci príjemcovi do dňa jej skutočného vrátenia. Úroková sadzba, ktorá sa má v tejto súvislosti uplatňovať, je vymedzená v rozhodnutí dozorného orgánu č. 195/04/COL zo 14. júla 2004 (54).

38.

V súlade s judikatúrou Súdneho dvora Európskych spoločenstiev (55) a vzhľadom na uplatňovanie článku 1 ods. 3 v časti I protokolu 3 k Dohode o dozore a súde, vnútroštátne súdy by mali nariadiť vyrovnanie finančného zvýhodnenia vyplývajúceho z predčasného vykonania pomoci (ďalej len „úrok z neoprávnenosti“). Dôvodom je, že predčasné vykonanie neoprávnenej pomoci prinajmenšom spôsobí, že účastníci hospodárskej súťaže budú podľa okolností znášať následky pomoci z hľadiska hospodárskej súťaže skôr, ako by museli. Príjemca preto získal nenáležité zvýhodnenie (56).

39.

Povinnosť vnútroštátneho súdu nariadiť vrátenie úroku z neoprávnenosti môže nastať v dvoch odlišných situáciách:

40.

Na to, aby vnútroštátne súdy mohli splniť povinnosť nariadiť vrátenie úroku z neoprávnenosti, potrebujú určiť výšku úroku, ktorá sa má vrátiť. V tejto súvislosti sa uplatňujú tieto zásady:

41.

V prípade pochybností môže vnútroštátny súd požiadať dozorný orgán o podporu podľa oddielu 2 tejto kapitoly.

42.

Od vnútroštátnych súdov sa môže tiež vyžadovať, aby vyhoveli žalobám o náhradu škody spôsobenej neoprávnenou štátnou pomocou konkurentom príjemcu a iným tretím stranám (63). Takéto žaloby o náhradu škody sú obvykle namierené proti orgánu, ktorý štátnu pomoc poskytol. Môžu byť pre navrhovateľa obzvlášť dôležité, keďže na rozdiel od žalôb zameraných len na vrátenie pomoci, poskytuje úspešná žaloba o náhradu škody navrhovateľovi priame finančné odškodnenie za utrpenú stratu. Takéto žaloby teda závisia od vnútroštátnych právnych noriem. V tejto súvislosti dozorný orgán zdôrazňuje, že vnútroštátne súdy by mali následne využiť všetky vhodné nástroje a nápravné opatrenia a uplatniť všetky príslušné ustanovenia vnútroštátneho práva, aby pri vykonávaní svojho vnútroštátneho práva implementovali poslednú vetu článku 1 ods. 3 v časti I protokolu 3 k Dohode o dozore a súde a chránili práva, ktoré toto právo priznáva jednotlivcom a hospodárskym subjektom.

43.

Bez ohľadu na možnosť podať podľa vnútroštátneho práva žalobu o náhradu škody, porušenie povinnosti pozastaviť výkon môže v zásade viesť k žalobám o náhradu škody na základe judikatúry Súdneho dvora EZVO (64). Štáty EZVO musia nahradiť straty a škody spôsobené jednotlivcom v dôsledku porušenia povinností podľa sekundárnych aktov právnych predpisov EHP, ako aj hlavnej časti Dohody o EHP (65). Takáto povinnosť existuje, ak: i) je porušená právna norma určená na priznanie práv jednotlivcom; ii) je porušenie dostatočne závažné; a iii) existuje priama príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti členského štátu a škodou, ktorú poškodené strany utrpeli (66).

44.

Podľa dozorného orgánu je prvá požiadavka (povinnosť podľa práva EHP zameraná na ochranu individuálnych práv) splnená v súvislosti s porušeniami článku 1 ods. 3 v časti I protokolu 3 k Dohode o dozore a súde. Súdny dvor EZVO rozhodol, že porušená právna norma sa považuje za normu priznávajúcu práva jednotlivcom, keď je príslušné ustanovenie nepodmienené a dostatočne presné (67). Ako sa uvádza v bode 22, dozorný orgán sa domnieva, že tieto kritéria sú splnené v článku 1 ods. 3 v časti I protokolu 3 k Dohode o dozore a súde.

45.

Požiadavka existencie dostatočne závažného porušenia práva EHP bude tiež vo všeobecnosti splnená vzhľadom na článok 1 ods. 3 v časti I protokolu 3 k Dohode o dozore a súde. Súdny dvor EZVO rozhodol, že to závisí od toho, či zmluvná strana Dohody o EHP pri výkone svojich legislatívnych právomocí zjavným a vážnym spôsobom prekročila hranice voľného uváženia. Na účely určenia, či je táto podmienka splnená, sa musia zobrať do úvahy všetky faktory, ktoré situáciu charakterizujú. Medzi ne okrem iného patrí jasnosť a presnosť predpisu, ktorý bol porušený; miera voľného uváženia ponechaná týmto predpisom na vnútroštátne orgány; otázka, či porušenie a spôsobená škoda boli úmyselné alebo neúmyselné a či akékoľvek nesprávne právne posúdenie bolo ospravedlniteľné alebo neospravedlniteľné (68). Vzhľadom na článok 1 ods. 3 v časti I protokolu 3 k Dohode o dozore a súde, orgány štátov EZVO sa nemôžu voľne rozhodnúť nenotifikovať opatrenia štátnej pomoci. V zásade podliehajú absolútnej povinnosti notifikovať všetky takéto opatrenia pred ich vykonaním. Aj keď Súdny dvor EZVO môže brať do úvahy ospravedlniteľnosť príslušného porušenia právneho predpisu EHP (69) v prípade existencie štátnej pomoci, orgány štátu EZVO by si mali byť v plnej miere vedomé tejto povinnosti a nemôžu za normálnych okolností tvrdiť, že nevedeli o povinnosti pozastaviť výkon. V prípade pochybností môžu štáty EZVO z dôvodov právnej istoty vždy notifikovať opatrenie dozornému orgánu (70).

46.

Tretia požiadavka, že porušením práva EHP musí byť navrhovateľovi spôsobená skutočná a určitá finančná škoda, môže byť splnená rôznymi spôsobmi.

47.

Navrhovatelia často tvrdia, že pomoc bola priamo zodpovedná za stratu zisku. V prípade konfrontácie s takýmto nárokom by mal vnútroštátny súd vziať do úvahy tieto aspekty:

48.

Možnosť podať žalobu o náhradu škody je v zásade nezávislá od akéhokoľvek súbežného vyšetrovania dozorného orgánu týkajúceho sa toho istého opatrenia pomoci. Takéto prebiehajúce vyšetrovanie neoslobodzuje vnútroštátny súd od jeho povinnosti chrániť individuálne práva podľa článku 1 ods. 3 v časti I protokolu 3 k Dohode o dozore a súde (73). Keďže navrhovateľ môže byť schopný preukázať, že utrpel stratu kvôli predčasnému vykonaniu pomoci, a konkrétnejšie, v dôsledku neoprávneného časového zvýhodnenia príjemcu, nie sú úspešné žaloby o náhradu škody vylúčené ani v prípade, ak dozorný orgán už pomoc schválil pred rozhodnutím vnútroštátneho súdu (74).

49.

Podľa vnútroštátnych procesných právnych predpisov sa vnútroštátny súd v niektorých prípadoch pri stanovení skutočnej výšky náhrady škody, ktorá sa má navrhovateľovi poskytnúť, môže opierať o primerané odhady. V takom prípade a za predpokladu, že sa dodrží zásada účinnosti (75), je použitie takýchto odhadov možné tiež vo vzťahu k žalobám o náhradu škody podľa článku 1 ods. 3 v časti I protokolu 3 k Dohode o dozore a súde. To môže predstavovať užitočný nástroj pre vnútroštátne súdy, ktoré čelia problémom v súvislosti s výpočtom škôd.

50.

Zákonné predpoklady žalôb o náhradu škody podľa práva EHP a otázky súvisiace s výpočtom škôd môžu tiež tvoriť základ žiadostí dozorného orgánu o pomoc podľa oddielu 2 tejto kapitoly.

51.

Ako už bolo opísané, potenciálni navrhovatelia sú oprávnení podávať žaloby o náhradu škody proti orgánu, ktorý štátnu pomoc poskytol. Môžu však nastať okolnosti, za ktorých navrhovatelia uprednostnia uplatnenie náhrady škody priamo od príjemcu.

52.

Keďže článok 1 ods. 3 v časti I protokolu 3 k Dohode o dozore a súde neukladá príjemcovi štátnej pomoci žiadnu priamu povinnosť, právo EHP nie je základom pre takéto žaloby (76). Tým však nie je žiadnym spôsobom dotknutá možnosť úspešnej žaloby o náhradu škody proti príjemcovi na základe hmotných vnútroštátnych právnych predpisov. V tejto súvislosti sa potenciálni navrhovatelia musia spoliehať na vnútroštátne predpisy upravujúce mimozmluvnú zodpovednosť (77).

53.

Povinnosť vnútroštátnych súdov vyvodzovať právne dôsledky z porušení povinnosti pozastaviť výkon sa netýka len ich konečných rozsudkov. Ako súčasť svojej úlohy vyplývajúcej z článku 1 ods. 3 v časti I protokolu 3 k Dohode o dozore a súde musia vnútroštátne súdy prijať tiež predbežné opatrenia tam, kde je to vhodné na ochranu práv jednotlivcov (78) a zabezpečenie účinnosti článku 1 ods. 3 v časti I protokolu 3 k Dohode o dozore a súde.

54.

Právomoc vnútroštátnych súdov prijímať predbežné opatrenia môže mať zásadný význam pre zainteresované strany, keď je potrebná rýchla pomoc. Vďaka svojej schopnosti rýchle zakročiť proti neoprávnenej pomoci, bezprostrednosti a škále dostupných opatrení, majú vnútroštátne súdy dobré podmienky na to, aby prijali predbežné opatrenia v prípadoch, ak bola neoprávnená pomoc už vyplatená alebo má byť práve vyplatená.

55.

Najjasnejšie prípady sú tie, v ktorých neoprávnená pomoc ešte nebola vyplatená, ale v ktorých existuje riziko, že takéto platby budú uskutočnené v priebehu konania pred vnútroštátnym súdom. V takých prípadoch môže byť vnútroštátny súd na základe povinnosti predchádzať porušeniam článku 1 ods. 3 v časti I protokolu 3 k Dohode o dozore a súde (79) povinný vydať predbežné opatrenie zakazujúce neoprávnené vyplatenie pomoci až do vyriešenia predmetu konania.

56.

V prípade, ak už bola neoprávnená platba uskutočnená, sú vnútroštátne súdy na základe ich úlohy podľa článku 1 ods. 3 v časti I protokolu 3 k Dohode o dozore a súde povinné nariadiť úplné vrátenie pomoci (vrátane úroku z neoprávnenosti). Podľa zásady účinnosti (80) nemôže vnútroštátny súd takéto opatrenie oddialiť neprimeranými prieťahmi v konaní. Takéto prieťahy by ovplyvnili nielen individuálne práva chránené článkom 1 ods. 3 v časti I protokolu 3 k Dohode o dohľadu a súde, ale by tiež priamo zvýšili narušenie hospodárskej súťaže vyplývajúce z neoprávnenosti pomoci.

57.

Napriek tejto všeobecnej povinnosti však môžu existovať okolnosti, za ktorých je prijatie konečného rozsudku vnútroštátnym súdom oneskorené. V takých prípadoch je vnútroštátny súd v súlade s povinnosťou chrániť individuálne práva podľa článku 1 ods. 3 v časti I protokolu 3 k Dohode o dozore a súde povinný použiť všetky predbežné opatrenia, ktoré má k dispozícii podľa platného vnútroštátneho procesného rámca, aspoň na predbežné ukončenie účinkov pomoci, ktoré narúšajú hospodársku súťaž („predbežné vrátenie“) (81). Uplatnenie platných vnútroštátnych procesných pravidiel v tejto súvislosti podlieha požiadavkám rovnocennosti a účinnosti (82).

58.

Ak na základe judikatúry Súdneho dvora EZVO a súdov Európskeho spoločenstva a praxe dozorného orgánu dospel vnútroštátny súd k primeranému presvedčeniu prima facie, že dané opatrenie zahŕňa neoprávnenú štátnu pomoc, bude podľa dozorného orgánu a v súlade s vnútroštátnym právom procesným najvhodnejším nápravným opatrením, aby vnútroštátny súd nariadil uloženie sumy z neoprávnenej pomoci a úroku z neoprávnenosti na blokovaný účet, pokiaľ sa podstata veci nevyrieši. Vnútroštátny súd by potom vo svojom konečnom rozsudku nariadil, aby sa finančné prostriedky na blokovanom účte buď vrátili orgánu, ktorý poskytol štátnu pomoc, ak sa potvrdí neoprávnenosť, alebo aby sa uvoľnili v prospech príjemcu.

59.

Predbežné vrátenie môže byť veľmi účinným nástrojom taktiež v prípadoch, ak konanie vnútroštátneho súdu prebieha súbežne s vyšetrovaním dozorného orgánu (83). Prebiehajúce vyšetrovanie dozorného orgánu neoslobodzuje vnútroštátny súd od jeho povinnosti chrániť individuálne práva podľa článku 1 ods. 3 v časti I protokolu 3 k Dohode o dozore a súde (84). Vnútroštátny súd preto nemôže jednoducho pozastaviť svoje vlastné konanie do rozhodnutia dozorného orgánu a ponechať medzitým práva navrhovateľa podľa článku 1 ods. 3 v časti I protokolu 3 k Dohode o dozore a súde bez ochrany. Ak chce teda vnútroštátny súd pred prijatím konečného a nezvratného príkazu na vrátenie pomoci počkať na výsledok hodnotenia zlučiteľnosti vykonaného dozorným orgánom, mal by prijať vhodné predbežné opatrenia. Aj v tomto prípade sa zdá byť nariadenie uloženia finančných prostriedkov na blokovaný účet vhodným nápravným opatrením. V prípadoch, v ktorých:

60.

Vnútroštátne súdy môžu takisto čeliť otázkam štátnej pomoci v prípadoch, ak dozorný orgán už vrátenie pomoci nariadil. Aj keď väčšina prípadov sa bude týkať žalôb o zrušenie vnútroštátneho príkazu na vrátenie pomoci, tretie strany môžu požadovať náhradu škody aj od vnútroštátnych orgánov za nevykonanie rozhodnutia dozorného orgánu o vrátení pomoci.

61.

Podľa článku 14 ods. 3 v časti II protokolu 3 k Dohode o dozore a súde musia štáty EZVO vykonať rozhodnutia o vrátení pomoci bezodkladne. Vrátenie sa uskutočňuje podľa postupov dostupných podľa vnútroštátneho práva za predpokladu, že umožňujú okamžitý a účinný výkon rozhodnutia o vrátení pomoci. Pokiaľ okamžitému a/alebo účinnému vráteniu pomoci bráni vnútroštátne procesné pravidlo, vnútroštátny súd nesmie toto ustanovenie uplatňovať (88).

62.

Platnosť príkazov na vrátenie pomoci vydaných vnútroštátnymi orgánmi na vykonanie rozhodnutia dozorného orgánu o vrátení pomoci sa môže niekedy napadnúť pred vnútroštátnym súdom. Pravidlá, ktoré upravujú takéto žaloby, sú podrobne ustanovené v kapitole usmernení Dozorného orgánu EZVO o štátnej pomoci týkajúcej sa povinnosti vrátiť neoprávnene poskytnutú a nezlučiteľnú štátnu pomoc (89), ktorej hlavné zásady sú ďalej zhrnuté.

63.

Predovšetkým platnosť príslušného rozhodnutia dozorného orgánu nemôže byť napadnutá vnútroštátnym súdom, ak navrhovateľ mohol také rozhodnutie napadnúť priamo pred Súdnym dvorom EZVO (90). Znamená to tiež, že v prípade, ak by bolo možné napadnutie podľa článku 36 Dohody o dozore a súde, vnútroštátny súd nemôže pozastaviť výkon rozhodnutia o vrátení pomoci z dôvodov súvisiacich s platnosťou rozhodnutia dozorného orgánu (91).

64.

V prípade, ak nie je jasné, či navrhovateľ môže podať žalobu o zrušenie podľa článku 36 Dohody o dozore a súde (napr. preto, že opatrenie bolo schémou štátnej pomoci so širokým rozsahom pôsobnosti a navrhovateľ nemôže preukázať, že sa ho opatrenie osobne dotýka), musí vnútroštátny súd v zásade poskytnúť právnu ochranu. Za týchto okolností, keď sa právne konanie týka platnosti a zákonnosti rozhodnutia dozorného orgánu, vnútroštátny sudca by sa mal spoliehať na postup ustanovený v článku 34 Dohody o dozore a súde.

65.

Prijatie predbežného opatrenia za takýchto okolností podlieha veľmi prísnym zákonným požiadavkám definovaným v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev vo veciach „Zuckerfabrik“ (92) a „Atlanta“ (93). Vnútroštátny súd môže pozastaviť príkazy na vrátanie pomoci len, ak sú splnené tieto podmienky: i) súd má vážne pochybnosti týkajúce sa platnosti aktu. Ak platnosť napadnutého aktu ešte nie je prejednávaná pred Súdnym dvorom EZVO, mal by sa uplatňovať postup ustanovený v článku 34 Dohody o dozore a súde; ii) musí existovať naliehavá potreba v tom zmysle, že predbežné opatrenie je potrebné na zabránenie vážnych a nenapraviteľných škôd spôsobených strane, ktorá požaduje nápravu; a iii) súd musí primeranie zohľadniť záujem EHP. Pri hodnotení všetkých týchto podmienok musí vnútroštátny súd rešpektovať akékoľvek rozhodnutie Súdneho dvora EZVO o zákonnosti rozhodnutia dozorného orgánu alebo žiadosti o predbežné opatrenie na úrovni EHP (94).

66.

Dozorný orgán sa domnieva, že rovnako ako porušenie povinnosti pozastaviť výkon môže aj nesplnenie rozhodnutia dozorného orgánu o vrátení pomoci podľa článku 14 v časti II protokolu 3 k Dohode o dozore a súde zo strany orgánov štátu EZVO viesť k žalobám o náhradu škody podľa judikatúry Súdneho dvora EZVO (95). V konaniach na základe takýchto žalôb o náhradu škody sa podľa dozorného orgánu odzrkadľujú zásady, ktoré už boli uvedené v súvislosti s porušovaním povinnosti pozastaviť výkon (96). Možno to vysvetliť tak, že i) povinnosť štátu EZVO vymáhať pomoc sa zameriava na ochranu tých istých individuálnych práv, ako v prípade povinnosti pozastaviť výkon a ii) rozhodnutia dozorného orgánu o vymáhaní pomoci neponechávajú vnútroštátnym orgánom žiadnu rozhodovaciu právomoc. Porušenia povinnosti vymáhať pomoc je preto v zásade treba považovať za dostatočne závažné. V dôsledku toho bude úspešnosť žaloby o náhradu škody z dôvodu nevykonania rozhodnutia dozorného orgánu o vrátení pomoci opäť závisieť od toho, či navrhovateľ môže preukázať, že škodu utrpel ako priamy dôsledok oneskoreného vrátenia pomoci (97).

67.

Vnútroštátne súdy sú povinné presadzovať povinnosť pozastaviť výkon a chrániť práva jednotlivcov proti neoprávnenej štátnej pomoci. V zásade sa na také konanie uplatňujú vnútroštátne procesné pravidlá (98). Uplatňovanie vnútroštátneho práva za týchto okolností však podlieha dvom základným podmienkam:

68.

Všeobecnejšie, vnútroštátne súdy nemôžu uplatňovať vnútroštátne procesné pravidlá, pokiaľ by sa ich uplatnením porušili zásady uvedené v bode 67.

69.

Zásada účinnosti má priamy dosah na postavenie potenciálnych navrhovateľov pred vnútroštátnymi súdmi podľa článku 1 ods. 3 v časti I protokolu 3 k Dohode o dozore a súde. V tejto súvislosti právo EHP vyžaduje, aby vnútroštátne pravidlá týkajúce sa aktívnej legitimácie nenarušovali právo na účinnú súdnu ochranu (101). Vnútroštátne pravidlá nemôžu preto obmedzovať aktívnu legitimáciu len na konkurentov príjemcu (102). Tretie strany, ktoré nepostihlo narušenie hospodárskej súťaže vyplývajúce z opatrenia pomoci, môžu mať tiež dostatočný právny záujem iného charakteru (podobne, ako bolo uznané pri daňových otázkach) na podaní žaloby pred vnútroštátnym súdom (103).

70.

Citovaná judikatúra je obzvlášť významná pre štátnu pomoc poskytovanú vo forme oslobodení od dane a iných finančných záväzkov. V takých prípadoch, osoby, ktoré nemajú prospech z toho istého oslobodenia, môžu na základe článku 1 ods. 3 v časti I protokolu 3 k Dohode o dozore a súde napadnúť svoje vlastné daňové zaťaženie (104).

71.

Daňoví poplatníci (tretie strany) však môžu použiť vo svoj prospech povinnosť pozastaviť výkon len vtedy, ak ich vlastná platba dane tvorí neoddeliteľnú súčasť opatrenia neoprávnenej štátnej pomoci (105). Takáto situácia nastane, ak sú daňové príjmy podľa príslušných vnútroštátnych predpisov vyhradené výlučne na financovanie neoprávnenej štátnej pomoci a majú priamy vplyv na výšku štátnej pomoci poskytnutej v rozpore s článkom 1 ods. 3 v časti I protokolu 3 k Dohode o dozore a súde (106).

72.

Uvedené kritériá obvykle nie sú splnené v prípade, ak boli udelené oslobodenia od všeobecných daní. Podnik povinný zaplatiť takéto dane preto vo všeobecnosti nemôže tvrdiť, že daňové oslobodenie niekoho iného je neoprávnené podľa článku 1 ods. 3 v časti I protokolu 3 k Dohode o dozore a súde (107). Z ustálenej judikatúry Súdneho dvora Európskych spoločenstiev tiež vyplýva, že rozšírenie neoprávneného daňového oslobodenia na navrhovateľa nie je vhodným nápravným opatrením proti porušovaniam článku 1 ods. 3 v časti I protokolu 3 k Dohode o dozore a súde. Takéto opatrenie by v skutočnosti neeliminovalo negatívne účinky neoprávnenej pomoci na hospodársku súťaž, ale by ich naopak posilnilo (108).

73.

Zásada účinnosti môže tiež ovplyvniť proces zhromažďovania dôkazov. Napríklad, ak dôkazné bremeno súvisiace s konkrétnym nárokom navrhovateľa znemožňuje alebo príliš sťažuje preukázanie jeho nároku (napr. pretože nevlastní potrebné listinné dôkazy), vnútroštátny súd je povinný použiť všetky prostriedky dostupné podľa vnútroštátneho práva procesného, aby navrhovateľovi umožnil prístup k takýmto dôkazom. To môže zahŕňať, pokiaľ je to ustanovené vo vnútroštátnych právnych predpisoch, povinnosť vnútroštátneho súdu nariadiť odporcovi alebo tretej strane sprístupnenie potrebných dokumentov navrhovateľovi (109).

74.

V článku 3 Dohody o EHP, ktorá vychádza z článku 10 Zmluvy o ES, sa zmluvným stranám ukladá povinnosť, aby prijali všetky vhodné opatrenia na zabezpečenie splnenia povinností vyplývajúcich z Dohody o EHP a na umožnenie spolupráce v rámci tejto dohody (110). Na základe judikatúry Súdneho dvora Európskych spoločenstiev, z článku 10 Zmluvy o ES vyplýva, že Európska komisia musí pomáhať vnútroštátnym súdom pri uplatňovaní právnych predpisov Spoločenstva (111). A naopak, vnútroštátne súdy môžu byť povinné pomáhať Európskej komisii pri plnení jej úloh (112). Dozorný orgán sa domnieva, že na základe zodpovedajúceho článku 3 Dohody o EHP a článku 2 Dohody o dozore a súde podlieha podobným povinnostiam lojálnej spolupráce voči vnútroštátnym súdom štátov EZVO.

75.

Vzhľadom na kľúčovú úlohu, ktorú vnútroštátne súdy zohrávajú pri presadzovaní pravidiel štátnej pomoci, sa dozorný orgán zaviazal pomáhať vnútroštátnym súdom v prípade, ak tieto považujú takúto pomoc za potrebnú pri rozhodovaní o prejednávanej veci. Zatiaľ čo predchádzajúca kapitola usmernení Dozorného orgánu EZVO o spolupráci medzi vnútroštátnymi súdmi a Dozorným orgánom v oblasti štátnej pomoci (113) už vnútroštátnym súdom umožňovala požiadať dozorný orgán o pomoc, vnútroštátne súdy túto možnosť pravidelne nevyužívali. Dozorný orgán sa preto chce znovu pokúsiť nadviazať užšiu spoluprácu s vnútroštátnymi súdmi poskytnutím praktickejších a užívateľsky prístupnejších foriem pomoci. Dozorný orgán sa pritom inšpiruje oznámením dozorného orgánu o spolupráci medzi Dozorným orgánom EZVO a súdmi štátov EZVO pri uplatňovaní článkov 53 a 54 Dohody o EHP (114).

76.

Pomoc dozorného orgánu vnútroštátnym súdom môže mať dve rôzne formy:

77.

Pri poskytovaní pomoci vnútroštátnym súdom musí dozorný orgán dodržiavať svoju povinnosť zachovávať služobné tajomstvo a chrániť svoje vlastné fungovanie a nezávislosť (115). Dozorný orgán sa preto zaviazal, že pri plnení svojej povinnosti voči vnútroštátnym súdom podľa článku 3 Dohody o EHP ostane neutrálny a objektívny. Keďže pomoc dozorného orgánu vnútroštátnym súdom je súčasťou jeho povinnosti chrániť verejný záujem, dozorný orgán nemá v úmysle slúžiť súkromným záujmom strán zúčastňujúcich sa na konaní pred vnútroštátnym súdom. Dozorný orgán preto nevypočuje žiadnu zo strán zúčastňujúcich sa vnútroštátneho konania k svojej pomoci poskytnutej vnútroštátnemu súdu.

78.

Pomoc podľa tejto kapitoly je dobrovoľná a ponúka sa vnútroštátnym súdom bez toho, aby ňou bola dotknutá možnosť vnútroštátneho súdu požiadať Súdny dvor EZVO o poradné stanovisko týkajúce sa výkladu alebo platnosti práva EHP v súlade s článkom 34 Dohody o dozore a súde.

79.

Povinnosť dozorného orgánu pomáhať vnútroštátnym súdom pri uplatňovaní pravidiel štátnej pomoci zahŕňa povinnosť zasielať vnútroštátnym súdom príslušné informácie, ktoré má k dispozícii (116).

80.

Vnútroštátny súd môže dozorný orgán okrem iného požiadať o tieto druhy informácií:

81.

Aby dozorný orgán zaistil účinnosť vo svojej spolupráci s vnútroštátnymi súdmi, budú sa žiadosti o informácie spracovávať podľa možnosti čo najskôr. Dozorný orgán sa bude usilovať poskytnúť vnútroštátnemu súdu požadované informácie do jedného mesiaca od dátumu žiadosti. V prípade, ak dozorný orgán potrebuje požiadať vnútroštátny súd o ďalšie objasnenia, táto mesačná lehota začne plynúť od okamihu získania objasnenia. V prípade, ak sa dozorný orgán musí poradiť s tretími stranami, ktorých sa zaslanie informácií priamo týka, mesačná lehota začína plynúť od skončenia takejto konzultácie. Tak by to mohlo byť napríklad v prípade určitého typu informácií predložených súkromnou osobou (118) alebo v prípade, ak informácie predložené jedným štátom EZVO požaduje súd v inom štáte EZVO.

82.

Keď dozorný orgán zasiela informácie vnútroštátnym súdom, musí dodržiavať záruky poskytnuté fyzickým a právnickým osobám podľa článku 122 Dohody o EHP a článku 14 Dohody o dozore a súde (119). Článok 14 Dohody o dozore a súde zakazuje členom, úradníkom a iným zamestnancom dozorného orgánu zverejňovať informácie, na ktoré sa vzťahuje povinnosť zachovávať služobné tajomstvo. Článok 122 Dohody o EHP vyžaduje od zástupcov, predstaviteľov a expertov zmluvných strán, ako aj úradníkov a ostatných zamestnancov, aby ani po skončení výkonu ich povinností nezverejňovali informácie, na ktoré sa vzťahuje povinnosť zachovávať služobné tajomstvo. To môže zahŕňať dôverné informácie a obchodné tajomstvá.

83.

Z kombinovaného výkladu článkov 3 a 122 Dohody o EHP a článku 14 Dohody o dozore a súde nevyplýva pre dozorný orgán absolútny zákaz zasielať vnútroštátnym súdom informácie, na ktoré sa vzťahuje povinnosť zachovávať služobné tajomstvo. Ako to potvrdili súdy Európskeho spoločenstva, povinnosť lojálnej spolupráce vyžaduje, aby Európska komisia poskytla vnútroštátnemu súdu akékoľvek informácie, ktoré tento môže požadovať (120). Pri uplatňovaní rovnakého prístupu je dozorný orgán presvedčený, že tieto informácie zahŕňajú aj informácie, na ktoré sa vzťahuje povinnosť zachovávať služobné tajomstvo.

84.

Preto v prípade, ak má dozorný orgán v úmysle poskytnúť vnútroštátnemu súdu informácie, na ktoré sa vzťahuje povinnosť zachovávať služobné tajomstvo, upozorní súd na svoje povinnosti podľa článku 122 Dohody o EHP a článku 14 Dohody o dozore a súde. Opýta sa vnútroštátneho súdu, či môže a bude garantovať ochranu takýchto dôverných informácií a obchodných tajomstiev. V prípade, ak vnútroštátny súd nemôže takúto záruku poskytnúť, dozorný orgán predmetné informácie neposkytne (121). Na druhej strane, ak vnútroštátny súd takúto záruku poskytol, dozorný orgán požadované informácie poskytne.

85.

Existujú ďalšie okolnosti, v rámci ktorých môže byť zakázané, aby dozorný orgán poskytol informácie vnútroštátnemu súdu. Dozorný orgán môže predovšetkým odmietnuť poskytnúť informácie vnútroštátnemu súdu, ak by ich poskytnutie zasahovalo do fungovania Dohody o EHP. Bolo by to v prípade, ak by zverejnenie ohrozovalo plnenie úloh zverených dozornému orgánu (122) (napr. informácie týkajúce sa vnútorného rozhodovacieho procesu dozorného orgánu).

86.

Keď je vnútroštátny súd vyzvaný, aby uplatnil pravidlá štátnej pomoci na vec, ktorá sa pred ním prejednáva, musí dodržiavať všetky príslušné pravidlá EHP v oblasti štátnej pomoci a existujúcu judikatúru Súdneho dvora EZVO a súdov Európskeho spoločenstva. Vnútroštátny súd si okrem toho môže vyhľadať usmernenie v rozhodovacej praxi dozorného orgánu a v usmerneniach týkajúcich sa uplatňovania pravidiel štátnej pomoci vydaných dozorným orgánom. Môžu však existovať okolnosti, za ktorých uvedené nástroje neposkytujú vnútroštátnym súdom dostatočné usmernenie o predmetných otázkach. Vzhľadom na jeho povinnosti podľa článku 3 Dohody o EHP a vzhľadom na významnú a komplexnú úlohu, ktorú vnútroštátne súdy zohrávajú pri presadzovaní štátnej pomoci, dozorný orgán preto vnútroštátnym súdom umožňuje požiadať o stanovisko dozorného orgánu k príslušným otázkam týkajúcim sa uplatňovania pravidiel štátnej pomoci (123).

87.

Takéto stanoviská dozorného orgánu sa môžu v zásade vzťahovať na všetky ekonomické, skutkové alebo právne záležitosti, ktoré vyplynú v rámci vnútroštátneho konania (124). Záležitosti týkajúce sa výkladu práva EHP môžu zjavne viesť k žiadosti vnútroštátneho súdu o poradné stanovisko Súdneho dvora EZVO podľa článku 34 Dohody o dozore a súde.

88.

Stanoviská dozorného orgánu sa môžu okrem iného vzťahovať na tieto otázky a aspekty:

89.

Ako bolo uvedené v bode 17, posudzovanie zlučiteľnosti opatrenia pomoci s fungovaním Dohody o EHP podľa článku 61 ods. 2 a článku 61 ods. 3 Dohody o EHP patrí do výhradnej právomoci dozorného orgánu. Vnútroštátne súdy nemajú právomoc posudzovať zlučiteľnosť opatrenia pomoci. Dozorný orgán síce nemôže poskytovať stanoviská k zlučiteľnosti, to však vnútroštátnym súdom nebráni v tom, aby požadovali procesné informácie o tom, či dozorný orgán už posudzuje zlučiteľnosť určitého opatrenia pomoci (alebo má v úmysle ju posúdiť), a ak áno, kedy pravdepodobne prijme rozhodnutie (126).

90.

Pri poskytovaní stanoviska sa dozorný orgán obmedzí na to, že vnútroštátnemu súdu poskytne faktické informácie alebo požadované hospodárske alebo právne objasnenie bez toho, aby zohľadnil skutkovú podstatu veci prejednávanej pred vnútroštátnym súdom. Navyše, stanovisko dozorného orgánu nie je pre vnútroštátny súd právne záväzné.

91.

V záujme čo najúčinnejšej spolupráce s vnútroštátnymi súdmi sa žiadosti o poskytnutie stanoviska dozorného orgánu budú spracovávať podľa možnosti čo najrýchlejšie. Dozorný orgán sa bude snažiť poskytnúť vnútroštátnemu súdu požadované stanovisko do štyroch mesiacov od dátumu žiadosti. V prípade, ak dozorný orgán potrebuje požiadať vnútroštátny súd o ďalšie objasnenia týkajúce sa žiadosti, táto štvormesačná lehota začína plynúť od okamihu získania objasnenia.

92.

V tejto súvislosti je však potrebné uviesť, že všeobecná povinnosť vnútroštátnych súdov chrániť individuálne práva podľa článku 1 ods. 3 v časti I protokolu 3 k Dohode o dozore a súde sa uplatňuje tiež počas obdobia, v ktorom dozorný orgán pripravuje vyžiadané stanovisko. Dôvodom je, že povinnosť vnútroštátneho súdu chrániť individuálne práva podľa článku 1 ods. 3 v časti I protokolu 3 k Dohode o dozore a súde (ako už bolo uvedené v bode 58) sa uplatňuje bez ohľadu na to, či sa na vyjadrenie dozorného orgánu stále čaká alebo nie (127).

93.

Ako už bolo naznačené v bode 77 tejto kapitoly, dozorný orgán pred poskytnutím svojho stanoviska vnútroštátnemu súdu strany nevypočúva. Začlenenie stanoviska dozorného orgánu do vnútroštátneho konania podlieha príslušným vnútroštátnym procesným pravidlám, ktoré musia dodržiavať všeobecné zásady práva EHP.

94.

Vnútroštátne súdy môžu adresovať všetky žiadosti o pomoc podľa oddielov 2.1 a 2.2 tejto kapitoly a akékoľvek iné písomné alebo ústne otázky o politike štátnej pomoci, ktoré sa môžu vyskytnúť pri ich každodennej práci na túto adresu

95.

Zhrnutie týkajúce sa spolupráce s vnútroštátnymi súdmi podľa tejto kapitoly uverejní dozorný orgán vo svojej výročnej správe. Svoje stanoviská a závery môže tiež sprístupniť na svojej webovej stránke.

96.

Táto kapitola sa vydáva s cieľom pomôcť vnútroštátnym súdom pri uplatňovaní pravidiel štátnej pomoci. Vnútroštátne súdy nie sú ňou viazané a ani ňou nie je dotknutá ich nezávislosť. Táto kapitola tiež nemá vplyv na práva a povinnosti štátov EZVO a fyzických alebo právnických osôb podľa práva EHP.

97.

Táto kapitola nahrádza existujúcu kapitolu usmernení dozorného orgánu o štátnej pomoci o spolupráci medzi vnútroštátnymi súdmi a Dozorným orgánom EZVO v oblasti štátnej pomoci.

98.

Dozorný orgán zamýšľa uskutočniť revíziu tejto kapitoly po piatich rokoch od jej prijatia.