15.12.2010

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 331/1

---

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) č. 1092/2010

z 24. novembra 2010

o makroprudenciálnom dohľade Európskej únie nad finančným systémom a o zriadení Európskeho výboru pre systémové riziká

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 114,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

so zreteľom na stanovisko Európskej centrálnej banky (1),

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (2),

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom (3),

keďže:

(1)

Finančná stabilita je nevyhnutným predpokladom na to, aby reálna ekonomika zabezpečovala pracovné miesta, úvery a rast. Finančná kríza odhalila závažné nedostatky v oblasti finančného dohľadu, ktorý nedokázal predvídať nepriaznivý makroprudenciálny vývoj a zabrániť nahromadeniu nadmerných rizík vo finančnom systéme.

(2)

Európsky parlament pravidelne vyzýval na posilnenie skutočne rovnakých podmienok pre všetky zúčastnené strany na úrovni Únie a poukazoval pritom na závažné nedostatky dohľadu Únie nad čoraz integrovanejšími finančnými trhmi [vo svojom uznesení z 13. apríla 2000 o oznámení Komisie o realizácii rámca pre finančné trhy: akčný plán (4), z 21. novembra 2002 o pravidlách prudenciálneho dohľadu v Európskej únii (5), z 11. júla 2007 o politike finančných služieb (2005 – 2010) – Biela kniha (6), z 23. septembra 2008 s odporúčaniami pre Komisiu o zaisťovacích fondoch a private equity (7) a z 9. októbra 2008 s odporúčaniami pre Komisiu o nadviazaní na Lamfalussyho proces: systém dohľadu v budúcnosti (8) a vo svojich pozíciách z 22. apríla 2009 o zmenenom a doplnenom návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o začatí a vykonávaní poistenia a zaistenia (Solventnosť II) (9) a z 23. apríla 2009 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o ratingových agentúrach (10)].

(3)	Komisia v novembri 2008 poverila skupinu na vysokej úrovni vedenú pánom Jacquesom de Larosièrom, aby navrhla odporúčania, ako posilniť európske mechanizmy dohľadu tak, aby nimi boli občania lepšie chránení a aby sa obnovila dôvera vo finančný systém.

(4)	Vo svojej záverečnej správe predloženej 25. februára 2009 („de Larosièrova správa“) odporučila skupina na vysokej úrovni okrem iného zriadiť na úrovni Únie orgán poverený dohľadom nad rizikami vo finančnom systéme ako celku.

(5)

Komisia vo svojom oznámení zo 4. marca 2009 s názvom Stimuly na oživenie hospodárstva v Európe uvítala odporúčania de Larosièrovej správy a vyjadrila im širokú podporu. Európska rada na svojom zasadnutí, ktoré sa konalo 19. a 20. marca 2009, odsúhlasila potrebu zlepšiť riadenie a dohľad nad finančnými inštitúciami v rámci Únie a použiť de Larosièrovu správu ako základ pre ďalšiu činnosť.

(6)

Komisia vo svojom oznámení z 27. mája 2009 s názvom Európsky finančný dohľad navrhla súbor reforiem súčasných úprav týkajúcich sa zabezpečenia finančnej stability na úrovni Únie, najmä vytvorenia Európskeho výboru pre systémové riziká (ESRB) zodpovedného za makroprudenciálny dohľad. Rada na zasadnutí 9. júna 2009 a Európska rada na zasadnutí 18. a 19. júna 2009 podporili návrhy Komisie a privítali jej zámer predložiť legislatívne návrhy, aby bol nový rámec zavedený v priebehu roku 2010. V súlade so stanoviskami Komisie Rada okrem iného dospela k názoru, že Európska centrálna banka (ECB) „by mala poskytovať ESRB analytickú, štatistickú, administratívnu a logistickú podporu a pritom vychádzať aj z odborných skúseností národných centrálnych bánk a vnútroštátnych orgánov dohľadu“. Podporou, ktorú ECB poskytuje ESRB, a ani úlohami pridelenými ESRB by nemala byť dotknutá zásada nezávislosti ECB pri plnení jej úloh podľa Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ).

(7)

Vzhľadom na integráciu medzinárodných finančných trhov a riziko rozšírenia finančnej krízy je potrebný silný záväzok Únie na globálnej úrovni. ESRB by sa mal opierať o odborné znalosti vedeckého výboru na vysokej úrovni a prevziať na seba všetky komplexné zodpovednosti s cieľom zabezpečiť, aby bol vypočutý hlas Únie v otázkach finančnej stability, a to najmä prostredníctvom úzkej spolupráce s Medzinárodným menovým fondom (MMF) a Radou pre finančnú stabilitu (FSB), od ktorých sa očakáva, že poskytnú včasné varovanie o makroprudenciálnych rizikách na globálnej úrovni, a všetkými partnermi zo skupiny G-20.

(8)	ESRB by mal okrem iného prispievať k realizácii odporúčaní MMF, FSB a Banky pre medzinárodné zúčtovanie (BIS) adresovaných skupine G-20.

(9)

V správe MMF, BIS a FSB z 28. októbra 2009 predloženej ministrom financií skupiny G-20 a guvernérom centrálnych bánk s názvom Usmernenia pri posudzovaní systémovej významnosti finančných inštitúcií, trhov a nástrojov: počiatočné úvahy sa tiež uvádza, že posudzovanie systémového rizika môže byť premenlivé v závislosti od ekonomického prostredia. Je podmienené aj finančnou infraštruktúrou, opatreniami v oblasti krízového riadenia a schopnosťou riešiť zlyhania, keď sa vyskytnú. Finančné inštitúcie môžu byť systémovo významné pre miestne, národné či medzinárodné finančné systémy a hospodárstva. Kľúčovými kritériami na určenie systémovej významnosti trhov a inštitúcií sú veľkosť (objem finančných služieb poskytovaných jednotlivými časťami finančného systému), nahraditeľnosť (rozsah, v akom môžu ostatné časti systému poskytnúť rovnaké služby v prípade zlyhaní) a vzájomná prepojenosť (prepojenia s ostatnými časťami systému). Posudzovanie založené na týchto troch kritériách by malo byť doplnené o informácie o slabých stránkach finančného systému a o schopnosti inštitucionálneho rámca riešiť finančné zlyhania a malo by sa v ňom vziať do úvahy široké spektrum ďalších faktorov, ako sú okrem iného aj komplexný charakter osobitných štruktúr a obchodných modelov, stupeň finančnej autonómnosti, intenzita a rozsah dohľadu, transparentnosť finančných štruktúr a prepojení, ktoré môžu ovplyvňovať celkové riziká, ktorým sú inštitúcie vystavené.

(10)

Úlohou ESRB by malo byť monitorovanie a posudzovanie systémových rizík za bežných okolností s cieľom zmierniť vystavenie systému riziku zlyhania častí systému a posilniť odolnosť finančného systému voči náhlym zmenám. V tejto súvislosti by mal ESRB prispievať k zabezpečovaniu finančnej stability a zmierňovaniu negatívnych dôsledkov na vnútorný trh a reálnu ekonomiku. Na splnenie svojich cieľov by mal ESRB analyzovať všetky relevantné informácie.

(11)

V súčasných mechanizmoch Únie sa kladie príliš malý dôraz na makroprudenciálny dohľad a prepojenia medzi vývojom v širšom makroekonomickom prostredí a finančnom systéme. Zodpovednosť za makroprudenciálnu analýzu zostáva fragmentovaná a vykonávajú ju rôzne orgány na rôznych úrovniach, pričom neexistuje mechanizmus, ktorým by sa zabezpečilo, aby sa makroprudenciálne riziká primerane identifikovali a aby sa varovania a odporúčania vydávali zreteľne, aby sa dodržiavali a premietali do konkrétnych opatrení. Riadne fungovanie finančných systémov v Únii a vo svete a zmiernenie súvisiacich hrozieb si vyžaduje posilnenie súladu medzi makroprudenciálnym a mikroprudenciálnym dohľadom.

(12)

Novovytvorený systém makroprudenciálneho dohľadu si vyžaduje dôveryhodné a vysoko uznávané vedenie. Preto vzhľadom na kľúčovú úlohu a medzinárodnú aj vnútornú dôveryhodnosť ECB, ako aj v duchu odporúčaní de Larosièrovej správy by na prvých päť rokov po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia mal byť za predsedu ESRB vymenovaný prezident ECB. Okrem toho by sa mali zvýšiť požiadavky na zodpovednosť a orgány ESRB by mali mať možnosť čerpať zo širokého rozsahu skúseností, zázemí a názorov.

(13)	V de Larosièrovej správe sa tiež uvádza, že makroprudenciálny dohľad nie je zmysluplný, pokiaľ nemôže určitým spôsobom ovplyvniť dohľad na mikroúrovni, zatiaľ čo mikroprudenciálny dohľad nemôže účinným spôsobom zabezpečiť finančnú stabilitu bez primeraného zohľadnenia vývoja na makroúrovni.

(14)

Mal by sa vytvoriť európsky systém finančného dohľadu (ESFS) zoskupujúci subjekty finančného dohľadu na vnútroštátnej úrovni i na úrovni Únie, ktoré by spolupracovali v rámci siete. V súlade so zásadou lojálnej spolupráce stanovenou v článku 4 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii by spolupráca medzi stranami ESFS mala byť založená na dôvere a plnom vzájomnom rešpekte, a to predovšetkým v záujme zabezpečovania výmeny vhodných a spoľahlivých informácií medzi nimi. Na úrovni Únie by táto sieť mala byť zložená z ESRB a troch orgánov mikrodohľadu: Európskeho orgánu dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) zriadeného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 (11), Európskeho orgánu dohľadu (Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov) zriadeného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1094/2010 (12) a Európskeho orgánu dohľadu (Európsky orgán pre cenné papiere a trhy) zriadeného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1095/2010 (13) (ďalej spolu len „ESA“).

(15)

Únia potrebuje osobitný orgán zodpovedný za makroprudenciálny dohľad nad celým svojím finančným systémom, ktorý by identifikoval riziká pre finančnú stabilitu a v prípade potreby by vydával varovania pred rizikami a odporúčania na opatrenia na riešenie takýchto rizík. Mal by sa preto zriadiť ESRB ako nový nezávislý orgán pre všetky finančné sektory i systémy ochrany. ESRB by mal byť zodpovedný za vykonávanie makroprudenciálneho dohľadu na úrovni Únie a nemal by mať právnu subjektivitu.

(16)

ESRB by mal pozostávať z generálnej rady, riadiaceho výboru, sekretariátu, poradného výboru pre vedecké otázky a poradného výboru pre technické otázky. Zloženie poradného výboru pre vedecké otázky by malo zohľadniť primerané pravidlá pre konflikt záujmov prijaté generálnou radou. Pri zriaďovaní poradného výboru pre technické otázky by sa mali brať do úvahy existujúce štruktúry s cieľom vyhnúť sa akejkoľvek duplicite.

(17)

ESRB by mal vydávať varovania, a ak to považuje za potrebné, odporúčania buď všeobecnej alebo konkrétnej povahy, ktoré by boli určené predovšetkým Únii ako celku alebo jednému či viacerým členským štátom, alebo jednému či viacerým ESA, alebo jednému či viacerým vnútroštátnym orgánom dohľadu, pričom by sa na príslušnú politickú reakciu vymedzil časový horizont.

(18)	ESRB by mal vypracovať farebný kód s cieľom umožniť zainteresovaným stranám lepšie posúdiť povahu rizík.

(19)

Takéto varovania a odporúčania by sa v záujme zvýšenia ich váhy a legitímnosti mali za podmienky dodržania prísnych pravidiel zachovania dôvernosti informácií zasielať aj Rade a Komisii a aj ESA v prípade, ak sú určené jednému alebo viacerým vnútroštátnym orgánom dohľadu. Rokovania Rady by mal pripravovať Hospodársky a finančný výbor (HFV) v súlade s úlohou, ktorú mu vymedzuje ZFEÚ. Aby mohol HFV pripravovať rokovania Rady a poskytovať jej včasné politické poradenstvo, ESRB by ho mal pravidelne informovať a mal by mu zasielať znenia varovaní a odporúčaní hneď po ich prijatí.

(20)

ESRB by mal takisto monitorovať dodržiavanie svojich varovaní a odporúčaní na základe správ od jednotlivých adresátov s cieľom zaistiť, aby sa jeho varovania a odporúčania účinne dodržiavali. Adresáti odporúčaní by mali v nadväznosti na ne konať a v prípade nekonania by mali poskytnúť primerané odôvodnenie (mechanizmus „konaj alebo vysvetli“). Ak má ESRB za to, že reakcia je neprimeraná, mal by za podmienky dodržania prísnych pravidiel zachovania dôvernosti informácií informovať adresátov, Radu a podľa potreby i dotknutý Európsky orgán dohľadu.

(21)

ESRB by mal na základe individuálneho prístupu a potom, ako informoval Radu v dostatočnom časovom predstihu, aby bola schopná reagovať, rozhodnúť, či by odporúčanie malo byť dôverné alebo či by sa malo zverejniť, pričom vezme do úvahy, že zverejnením sa môže za určitých okolností podporiť dodržiavanie odporúčaní.

(22)

Ak ESRB zistí riziko, ktoré by vážnym spôsobom mohlo ohroziť riadne fungovanie a integritu finančných trhov alebo stabilitu celého finančného systému Únie alebo jeho časti, mal by o tejto situácii bezodkladne informovať Radu. Ak ESRB usúdi, že by mohla nastať krízová situácia, mal by kontaktovať Radu a poskytnúť jej posúdenie situácie. Rada by mala následne zhodnotiť potrebu prijať rozhodnutie určené ESA, v ktorom sa určí existencia krízovej situácie. Počas tohto procesu je mimoriadne dôležitá vhodná ochrana dôvernosti informácií.

(23)	ESRB by mal podávať správy Európskemu parlamentu a Rade aspoň raz do roka, a v prípade rozsiahlych finančných otrasov aj častejšie. Európsky parlament a Rada by podľa potreby mohli vyzvať ESRB, aby preskúmal konkrétne otázky týkajúce sa finančnej stability.

(24)

ECB a národné centrálne banky by mali mať v makroprudenciálnom dohľade vedúcu úlohu z dôvodu svojich odborných znalostí a existujúcich zodpovedností v oblasti finančnej stability. Vnútroštátne orgány dohľadu by sa na ňom mali zúčastňovať prostredníctvom poskytovania svojich špecifických odborných znalostí. Účasť orgánov mikroprudenciálneho dohľadu na práci ESRB je podstatná, aby sa zaistilo, že posudzovanie makroprudenciálneho rizika sa zakladá na úplných a presných informáciách o vývoji v rámci finančného systému. Predsedovia ESA by preto mali byť členmi s hlasovacím právom. Jeden zástupca dotknutých orgánov dohľadu každého členského štátu by sa mal zúčastňovať na zasadnutiach generálnej rady bez hlasovacieho práva. V duchu otvorenosti by pätnásť nezávislých osôb malo ESRB poskytovať prostredníctvom poradného výboru pre vedecké otázky externé odborné znalosti.

(25)	Účasťou člena Komisie v ESRB sa pomôže vytvoriť prepojenie s makroekonomickým a finančným dohľadom Únie, pričom prítomnosť predsedu HFV odzrkadlí úlohu ministerstiev členských štátov zodpovedných za financie a Rady pri ochrane finančnej stability a výkone hospodárskeho a finančného dohľadu.

(26)	Je podstatné, aby členovia ESRB vykonávali svoje povinnosti nestranne a skúmali len finančnú stabilitu Únie ako celku. Ak nie je možné dosiahnuť dohodu, hlasovanie o varovaniach a odporúčaniach v rámci ESRB by nemalo byť vážené a rozhodnutia by sa mali spravidla prijímať jednoduchou väčšinou.

(27)

Zo vzájomnej prepojenosti finančných inštitúcií a trhov vyplýva, že monitorovanie a posudzovanie potenciálnych systémových rizík by malo vychádzať zo širokého súboru relevantných makroekonomických a mikrofinančných údajov a ukazovateľov. Tieto systémové riziká zahŕňajú riziká narušenia finančných služieb, ktoré sú spôsobené výrazným oslabením celého finančného systému Únie alebo niektorých jeho častí a ktoré môžu mať závažné negatívne dôsledky pre vnútorný trh a reálnu ekonomiku. Systémovo významné môžu byť všetky typy finančných inštitúcií, sprostredkovateľských subjektov, trhov, infraštruktúr a nástrojov. ESRB by preto mal mať prístup ku všetkým informáciám potrebným na vykonávanie svojich úloh, pričom by sa mala zachovať dôvernosť týchto informácií podľa požiadaviek.

(28)

Opatrenia na zber informácií stanovené v tomto nariadení sú potrebné na vykonávanie úloh ESRB a mali by sa uplatňovať bez toho, aby bol dotknutý právny rámec Európskeho štatistického systému v oblasti štatistiky. Týmto nariadením by preto nemalo byť dotknuté nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 223/2009 z 11. marca 2009 o európskej štatistike (14), ani nariadenie Rady (ES) č. 2533/98 z 23. novembra 1998 o zbere štatistických informácií Európskou centrálnou bankou (15).

(29)

Účastníci trhu môžu poskytnúť cenné vstupné údaje na pochopenie vývoja vplývajúceho na finančný systém. ESRB by preto mal podľa potreby konzultovať so zainteresovanými stranami súkromného sektora vrátane zástupcov finančného sektora, spotrebiteľských zväzov, skupín užívateľov v oblasti finančných služieb ustanovenými Komisiou alebo právnymi predpismi Únie a poskytnúť im rovnocennú príležitosť predložiť pripomienky.

(30)

Zriadenie ESRB by malo priamo prispieť k dosiahnutiu cieľov vnútorného trhu. Makroprudenciálny dohľad Únie nad finančným systémom predstavuje neoddeliteľnú súčasť celkových nových mechanizmov dohľadu v Únii, keďže makroprudenciálny aspekt je úzko spojený s úlohami mikroprudenciálneho dohľadu priradenými ESA. Iba vtedy, ak sa zavedú mechanizmy, ktorými sa náležite potvrdí vzájomná závislosť mikroprudenciálnych a makroprudenciálnych rizík, môžu všetky zainteresované strany nadobudnúť dostatočnú dôveru na to, aby sa zapojili do cezhraničných finančných aktivít. ESRB by mal monitorovať a posudzovať riziká pre finančnú stabilitu, ktoré vyplývajú z diania s možným vplyvom na sektorovú úroveň alebo na úroveň finančného systému ako celku. ESRB by riešením takýchto rizík mal priamo prispievať k integrovanej štruktúre dohľadu Únie nevyhnutnej na podporu včasných a konzistentných politických reakcií medzi členskými štátmi, čím by sa predišlo rozdielnym prístupom a zlepšilo by sa fungovanie vnútorného trhu.

(31)

Súdny dvor vo svojom rozsudku z 2. mája 2006 vo veci C-217/04 (Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska/Európsky parlament a Rada Európskej únie) konštatoval, že „znenie článku 95 ES [v súčasnosti článok 114 ZFEÚ] nedovoľuje prijať záver, že adresátmi opatrení prijatých zákonodarcom Spoločenstva na základe tohto ustanovenia môžu byť len členské štáty. Na základe posúdenia zákonodarcom Spoločenstva sa totiž môže zdať, že je potrebné vytvoriť orgán Spoločenstva, ktorého úlohou bude prispievať k uskutočňovaniu procesu harmonizácie v prípadoch, v ktorých sa na uľahčenie jednotného vykonávania a uplatňovania aktov prijatých na základe tohto ustanovenia zdá byť vhodné prijať nezáväzné sprievodné a rámcové opatrenia“. (16) ESRB by mal prispievať k finančnej stabilite potrebnej pre ďalšiu finančnú integráciu na vnútornom trhu prostredníctvom monitorovania systémových rizík a vydávania varovaní a odporúčaní v prípade potreby. Tieto úlohy sú úzko prepojené s cieľmi právnych predpisov Únie, ktoré sa týkajú vnútorného trhu s finančnými službami. ESRB by sa mal preto zriadiť na základe článku 114 ZFEÚ.

(32)	Ako sa navrhuje v de Larosièrovej správe, treba postupovať krok za krokom a Európsky parlament a Rada by mali do 17. decembra 2013 vykonať úplné preskúmanie ESFS, ESRB a ESA.

(33)

Keďže cieľ tohto nariadenia, a to účinný makroprudenciálny dohľad nad finančným systémom Únie, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov z dôvodu integrácie finančných trhov Únie a možno ho lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, Únia môže prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality stanovenou v uvedenom článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

KAPITOLA I

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

Článok 1

Zriadenie

1.   Zriaďuje sa Európsky výbor pre systémové riziká (ESRB – European Systemic Risk Board). Svoje sídlo má vo Frankfurte nad Mohanom.

2.   ESRB je súčasťou Európskeho systému finančného dohľadu (ESFS – European System of Financial Supervision), ktorého úlohou je zabezpečovať dohľad nad finančným systémom Únie.

3.   ESFS pozostáva:

a)

z ESRB;

b)	z Európskeho orgánu dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) zriadeného nariadením (EÚ) č. 1093/2010;

c)	z Európskeho orgánu dohľadu (Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov) zriadeného nariadením (EÚ) č. 1094/2010;

d)	z Európskeho orgánu dohľadu (Európsky orgán pre cenné papiere a trhy) zriadeného nariadením (EÚ) č. 1095/2010;

e)	zo Spoločného výboru Európskych orgánov dohľadu (Spoločný výbor) stanoveného v článku 54 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010, nariadenia (EÚ) č. 1094/2010 a nariadenia (EÚ) č. 1095/2010;

f)	z príslušných orgánov alebo orgánov dohľadu v členských štátoch stanovených v aktoch Únie uvedených v článku 1 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010, nariadenia (EÚ) č. 1094/2010 a nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

4.   V súlade so zásadou lojálnej spolupráce podľa článku 4 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii je spolupráca medzi účastníkmi ESFS založená na dôvere a plnom vzájomnom rešpekte, a to predovšetkým v záujme zabezpečenia vzájomnej výmeny vhodných a spoľahlivých informácií.

Článok 2

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto nariadenia sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

a)

„finančná inštitúcia“ je akýkoľvek podnik, ktorý spadá do rozsahu pôsobnosti právnych predpisov uvedených v článku 1 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010, nariadenia (EÚ) č. 1094/2010 a nariadenia (EÚ) č. 1095/2010, a akýkoľvek iný podnik alebo subjekt v Únii, ktorého hlavná činnosť má podobnú povahu;

b)	„finančný systém“ sú všetky finančné inštitúcie, trhy, produkty a trhové infraštruktúry;

c)	„systémové riziko“ je riziko narušenia finančného systému, ktoré môže mať závažné negatívne dôsledky pre vnútorný trh a reálnu ekonomiku. Všetky druhy finančných sprostredkovateľov, trhov a infraštruktúry môžu byť do určitej miery systémovo významné.

Článok 3

Poslanie, ciele a úlohy

1.   ESRB je zodpovedný za makroprudenciálny dohľad nad finančným systémom v Únii s cieľom prispievať k predchádzaniu alebo zmierňovaniu systémových rizík pre finančnú stabilitu v Únii, ktoré vyplývajú z vývoja v rámci finančného systému, a to pri zohľadnení makroekonomického vývoja tak, aby sa zabránilo obdobiam rozsiahlych finančných otrasov. ESRB prispieva k bezproblémovému fungovaniu vnútorného trhu, a tým zabezpečuje udržateľnú mieru prispievania finančného sektora k hospodárskemu rastu.

2.   ESRB vykonáva na účely odseku 1 tieto úlohy:

a)	určuje a/alebo zhromažďuje a analyzuje všetky informácie, ktoré sú významné a potrebné pre dosiahnutie cieľov opísaných v odseku 1;

b)	identifikuje systémové riziká a určuje poradie ich dôležitosti;

c)	vydáva varovania, ak sa takéto systémové riziká považujú za významné, a podľa potreby tieto varovania zverejňuje;

d)	vydáva odporúčania na nápravné opatrenia ako reakciu na identifikované riziká a podľa potreby tieto odporúčania zverejňuje;

e)

ak ESRB usúdi, že môže vzniknúť krízová situácia podľa článku 18 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010, nariadenia (EÚ) č. 1094/2010 a nariadenia č. 1095/2010, vydá dôverné varovanie určené Rade a poskytne jej zhodnotenie situácie, aby mohla posúdiť potrebu prijať rozhodnutie určené ESA, v ktorom sa určuje existencia krízovej situácie;

f)	monitoruje opatrenia prijaté v nadväznosti na varovania a odporúčania;

g)

úzko spolupracuje so všetkými ostatnými účastníkmi ESFS; podľa potreby poskytuje ESA tie informácie o systémových rizikách, ktoré sú potrebné na plnenie ich úloh; a v spolupráci s ESA najmä vypracuje spoločný súbor kvantitatívnych a kvalitatívnych ukazovateľov (prehľad rizík) na identifikáciu a meranie systémového rizika;

h)	podľa potreby sa zúčastňuje na práci Spoločného výboru;

i)	koordinuje svoju činnosť s činnosťou medzinárodných finančných organizácií, najmä s MMF a FSB, ako aj s príslušnými orgánmi v tretích krajinách v záležitostiach týkajúcich sa makroprudenciálneho dohľadu;

j)	vykonáva iné súvisiace úlohy uvedené v právnych predpisoch Únie.

KAPITOLA II

ORGANIZÁCIA

Článok 4

Štruktúra

1.   ESRB má generálnu radu, riadiaci výbor, sekretariát, poradný výbor pre vedecké otázky a poradný výbor pre technické otázky

2.   Generálna rada prijíma rozhodnutia potrebné na zabezpečenie vykonávania úloh zverených ESRB podľa článku 3 ods. 2.

3.   Riadiaci výbor pomáha pri rozhodovacom procese ESRB prostredníctvom prípravy zasadnutí generálnej rady, skúmaním dokumentov na prerokovanie a monitorovaním pokroku dosiahnutého v priebežnej práci ESRB.

4.   Sekretariát je zodpovedný za každodennú prevádzku ESRB. Poskytuje ESRB vysokokvalitnú analytickú, štatistickú, administratívnu a logistickú podporu pod vedením predsedu a riadiaceho výboru v súlade s nariadením Rady (EÚ) č. 1096/2010 (17). Vychádza tiež z odborného poradenstva od ESA, národných centrálnych bánk a vnútroštátnych orgánov dohľadu.

5.   Poradný výbor pre vedecké otázky a poradný výbor pre technické otázky uvedené v článkoch 12 a 13 poskytujú poradenstvo a pomoc v otázkach týkajúcich sa práce ESRB.

Článok 5

Predseda a podpredsedovia ESRB

1.   ESRB predsedá počas funkčného obdobia piatich rokov od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia prezident ECB. Na nasledujúce funkčné obdobia sa predseda ESRB určí v súlade s podmienkami stanovenými na základe preskúmania ustanoveného v článku 20.

2.   Prvý podpredseda je volený členmi Generálnej rady ECB a spomedzi nich na obdobie piatich rokov so zreteľom na potrebu vyváženého zastúpenia členských štátov vo všeobecnosti, ako aj medzi tými členskými štátmi, ktorých menou je euro, a tými členskými štátmi, ktorých menou euro nie je. Prvý podpredseda môže byť jedenkrát opätovne zvolený.

3.   Druhý podpredseda je predsedom Spoločného výboru, ktorý je vymenovaný v súlade s článkom 55 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010, nariadenia (EÚ) č. 1094/2010 a nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

4.   Predseda a podpredsedovia predstavia Európskemu parlamentu na verejnom vypočutí, ako plánujú plniť svoje úlohy stanovené v tomto nariadení.

5.   Predseda predsedá na zasadnutiach generálnej rady a riadiaceho výboru.

6.   Podpredsedovia predsedajú podľa prednostného poradia na zasadnutiach generálnej rady a/alebo riadiaceho výboru, keď sa predseda nemôže zúčastniť na zasadnutí.

7.   Ak sa funkčné obdobie člena Generálnej rady ECB zvoleného za prvého podpredsedu skončí pred uplynutím 5-ročného funkčného obdobia alebo ak z akéhokoľvek dôvodu nie je prvý podpredseda schopný plniť svoje povinnosti, nový prvý podpredseda sa zvolí v súlade s odsekom 2.

8.   Predseda zastupuje ESRB navonok.

Článok 6

Generálna rada

1.   Členmi generálnej rady s hlasovacím právom sú tieto osoby:

a)	prezident a viceprezident ECB;

b)	guvernéri národných centrálnych bánk;

c)	člen Komisie;

d)	predseda Európskeho orgánu dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo);

e)	predseda Európskeho orgánu dohľadu (Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov);

f)	predseda Európskeho orgánu dohľadu (Európsky orgán pre cenné papiere a trhy);

g)	predseda a dvaja podpredsedovia poradného výboru pre vedecké otázky;

h)	predseda poradného výboru pre technické otázky.

2.   Členmi generálnej rady bez hlasovacieho práva sú tieto osoby:

a)	za každý členský štát jeden vysoký predstaviteľ príslušných vnútroštátnych orgánov dohľadu v súlade s odsekom 3;

b)	predseda Hospodárskeho a finančného výboru (HFV).

3.   Čo sa týka zastúpenia vnútroštátnych orgánov dohľadu podľa odseku 2 písm. a), príslušní vysokí predstavitelia sa striedajú v závislosti od diskutovaných otázok, pokiaľ sa vnútroštátne orgány dohľadu určitého členského štátu nedohodli na spoločnom zástupcovi.

4.   Generálna rada vypracuje rokovací poriadok ESRB.

Článok 7

Nestrannosť

1.   Členovia ESRB si pri účasti na činnostiach generálnej rady a riadiaceho výboru alebo pri vykonávaní inej činnosti týkajúcej sa ESRB plnia svoje povinnosti nestranne a len v záujme Únie ako celku. Nevyhľadávajú ani neprijímajú pokyny od členských štátov, inštitúcií Únie ani od žiadneho iného verejného či súkromného orgánu.

2.   Členovia generálnej rady (s hlasovacím právom i bez neho) nemôžu zastávať žiadnu funkciu vo finančnom sektore.

3.   Členské štáty, inštitúcie Únie ani žiadne iné verejné či súkromné orgány sa nesmú snažiť ovplyvňovať členov ESRB pri plnení úloh stanovených v článku 3 ods. 2.

Článok 8

Služobné tajomstvo

1.   Členovia generálnej rady a akékoľvek ďalšie osoby, ktoré pracujú alebo pracovali pre ESRB alebo v spojitosti s ním (vrátane príslušných pracovníkov centrálnych bánk, poradného výboru pre vedecké otázky, poradného výboru pre technické otázky, ESA a príslušných vnútroštátnych orgánov dohľadu členských štátov), nesmú poskytnúť informácie, na ktoré sa vzťahuje služobné tajomstvo, a to ani po skončení svojich povinností.

2.   Informácie prijaté členmi ESRB sa môžu použiť len počas plnenia ich povinností a pri vykonávaní úloh ustanovených v článku 3 ods. 2.

3.   Bez toho, aby bol dotknutý článok 16 a uplatňovanie trestného práva, žiadne dôverné informácie prijaté osobami uvedenými v odseku 1 pri plnení ich povinností nesmú byť sprístupnené žiadnej osobe ani orgánu, s výnimkou súhrnnej alebo zovšeobecnenej formy, z ktorej nie je možné identifikovať jednotlivé finančné inštitúcie.

4.   ESRB spolu s ESA odsúhlasí a zavedie konkrétne postupy týkajúce sa dôvernosti informácií s cieľom chrániť informácie o jednotlivých finančných inštitúciách alebo informácie, z ktorých je možné identifikovať jednotlivé finančné inštitúcie.

Článok 9

Zasadnutia generálnej rady

1.   Riadne plenárne zasadnutia generálnej rady zvoláva predseda ESRB a konajú sa aspoň štyrikrát ročne. Mimoriadne zasadnutia sa môžu zvolať z podnetu predsedu ESRB alebo na žiadosť aspoň jednej tretiny členov generálnej rady s hlasovacím právom.

2.   Každý člen musí byť na zasadnutiach generálnej rady prítomný osobne a nemôže byť zastupovaný.

3.   Odchylne od odseku 2 môže člen, ktorý sa nemôže najmenej tri mesiace zúčastňovať na zasadnutiach, vymenovať svojho náhradníka. Tento člen môže byť takisto nahradený osobou, ktorá bola oficiálne vymenovaná podľa pravidiel dotknutej inštitúcie týkajúcich sa dočasného zastupovania zástupcov.

4.   V prípade potreby môžu byť na zasadnutia generálnej rady pozvaní zástupcovia medzinárodných finančných organizácií na vysokej úrovni, ktorí vykonávajú činnosti priamo súvisiace s úlohami ESRB stanovenými v článku 3 ods. 2.

5.   Účasť na práci ESRB sa môže umožniť zástupcom príslušných orgánov z tretích krajín na vysokej úrovni, najmä z krajín EHP, pričom sa prísne obmedzí na otázky, ktoré majú pre tieto krajiny osobitný význam. ESRB môže vytvoriť mechanizmy ustanovujúce najmä povahu, rozsah a procedurálne aspekty účasti týchto tretích krajín na práci ESRB. V týchto mechanizmoch sa môže v jednotlivých prípadoch umožniť zastúpenie v generálnej rade v úlohe pozorovateľa, ktorá by sa mala obmedziť iba na otázky, ktoré sú pre tieto krajiny relevantné, pričom sa vylúčia všetky prípady, v ktorých by sa mohli viesť diskusie o situácii jednotlivých finančných inštitúcií alebo členských štátov.

6.   Rokovania na zasadnutiach sú dôverné.

Článok 10

Spôsoby hlasovania generálnej rady

1.   Každý člen generálnej rady s hlasovacím právom má jeden hlas.

2.   Bez toho, aby boli dotknuté postupy hlasovania ustanovené v článku 18 ods. 1, sa generálna rada uznáša jednoduchou väčšinou prítomných členov s hlasovacím právom. V prípade rovnosti hlasov má predseda ESRB rozhodujúci hlas.

3.   Odchylne od odseku 2 je na prijatie odporúčania alebo zverejnenie varovania alebo odporúčania potrebná dvojtretinová väčšina hlasov.

4.   Pri každom hlasovaní generálnej rady je potrebné dvojtretinové kvórum členov s hlasovacím právom. Ak sa toto kvórum nedosiahne, predseda ESRB môže zvolať mimoriadne zasadnutie, na ktorom sa rozhodnutia môžu prijímať pri jednotretinovom kvóre. V rokovacom poriadku uvedenom v článku 6 ods. 4 sa ustanoví primerané oznámenie na účely zvolania mimoriadneho zasadnutia.

Článok 11

Riadiaci výbor

1.   Riadiaci výbor sa skladá:

a)	z predsedu a prvého podpredsedu ESRB;

b)	z viceprezidenta ECB;

c)

zo štyroch ďalších členov generálnej rady, ktorí sú aj členmi Generálnej rady ECB, so zreteľom na potrebu vyváženého zastúpenia členských štátov vo všeobecnosti, ako aj medzi členskými štátmi, ktorých menou je euro, a členskými štátmi, ktorých menou nie je euro. Títo členovia sú na obdobie troch rokov volení členmi a spomedzi členov generálnej rady, ktorí sú aj členmi Generálnej rady ECB;

d)	z člena Komisie;

e)	z predsedu Európskeho orgánu dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo);

f)	z predsedu Európskeho orgánu dohľadu (Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov);

g)	z predsedu Európskeho orgánu dohľadu (Európsky orgán pre cenné papiere a trhy);

h)	z predsedu HFV;

i)	z predsedu poradného výboru pre vedecké otázky a

j)	z predsedu poradného výboru pre technické otázky.

Akékoľvek neobsadené miesto voleného člena riadiaceho výboru sa obsadzuje voľbou nového člena generálnou radou.

2.   Zasadnutia riadiaceho výboru zvoláva predseda ESRB aspoň raz za štvrťrok pred každým zasadnutím generálnej rady. Predseda ESRB môže zvolávať aj ad hoc zasadnutia.

Článok 12

Poradný výbor pre vedecké otázky

1.   Poradný výbor pre vedecké otázky sa skladá z predsedu poradného výboru pre technické otázky a 15 odborníkov zastupujúcich široké spektrum zručností a skúseností, ktorých navrhuje riadiaci výbor a ktorých vymenovanie na štvorročné obnoviteľné funkčné obdobie schvaľuje generálna rada. Kandidáti nesmú byť členmi ESA a musia byť vybraní na základe svojej všeobecnej spôsobilosti a pre svoje rôznorodé skúsenosti v akademickej alebo inej oblasti, najmä v oblasti malých a stredných podnikov alebo odborov, alebo ako poskytovatelia alebo spotrebitelia finančných služieb.

2.   Predsedu a dvoch podpredsedov poradného výboru pre vedecké otázky vymenúva generálna rada na návrh predsedu ESRB a musia mať vysokú úroveň relevantných odborných znalostí a vedomostí, napr. akademické skúsenosti v oblastiach bankovníctva, trhov s cennými papiermi alebo poisťovníctva a dôchodkového poistenia zamestnancov. Vo funkcii predsedu poradného výboru pre vedecké otázky by sa na základe rotácie mali striedať uvedené tri osoby.

3.   Poradný výbor pre vedecké otázky poskytuje poradenstvo a pomoc ESRB v súlade s článkom 4 ods. 5 na žiadosť predsedu ESRB.

4.   Prácu poradného výboru pre vedecké otázky podporuje sekretariát ESRB a najvyšší predstaviteľ sekretariátu sa zúčastňuje na jeho zasadnutiach.

5.   V prípade potreby usporiada poradný výbor pre vedecké otázky otvoreným a transparentným spôsobom včasné porady so zainteresovanými stranami, ako sú účastníci trhu, spotrebiteľské orgány či akademickí odborníci, a to so zreteľom na požiadavku zachovávať dôvernosť informácií.

6.   Poradnému výboru pre vedecké otázky sa poskytnú všetky potrebné prostriedky, aby mohol úspešne plniť svoje úlohy.

Článok 13

Poradný výbor pre technické otázky

1.   Poradný výbor pre technické otázky sa skladá:

a)	zo zástupcu každej národnej centrálnej banky a zástupcu ECB;

b)	za každý členský štát z jedného zástupcu príslušných vnútroštátnych orgánov dohľadu v súlade s druhým pododsekom;

c)	zo zástupcu Európskeho orgánu dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo);

d)	zo zástupcu Európskeho orgánu dohľadu (Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov);

e)	zo zástupcu Európskeho orgánu dohľadu (Európsky orgán pre cenné papiere a trhy);

f)	z dvoch zástupcov Komisie;

g)	zo zástupcu HFV a

h)	zo zástupcu poradného výboru pre vedecké otázky.

Orgány dohľadu každého členského štátu zvolia do poradného výboru pre technické otázky jedného zástupcu. Čo sa týka zastúpenia vnútroštátnych orgánov dohľadu podľa prvého pododseku písm. b), príslušní zástupcovia sa striedajú v závislosti od diskutovaných otázok, pokiaľ sa vnútroštátne orgány dohľadu určitého členského štátu nedohodli na spoločnom zástupcovi.

2.   Predsedu poradného výboru pre technické otázky vymenúva generálna rada na návrh predsedu ESRB.

3.   Poradný výbor pre technické otázky poskytuje ESRB poradenstvo a pomoc v súlade s článkom 4 ods. 5 na žiadosť predsedu ESRB.

4.   Prácu poradného výboru pre technické otázky podporuje sekretariát ESRB a najvyšší predstaviteľ sekretariátu sa zúčastňuje na jeho zasadnutiach.

5.   Poradnému výboru pre technické otázky sa poskytnú všetky potrebné prostriedky, aby mohol úspešne plniť svoje úlohy.

Článok 14

Ďalšie zdroje poradenstva

ESRB pri vykonávaní úloh stanovených v článku 3 ods. 2 podľa potreby požiada o názor príslušné zainteresované strany zo súkromného sektora.

KAPITOLA III

ÚLOHY

Článok 15

Zhromažďovanie a výmena informácií

1.   ESRB poskytuje ESA informácie o rizikách potrebné na plnenie ich úloh.

2.   ESA, Európsky systém centrálnych bánk (ESCB), Komisia, vnútroštátne orgány dohľadu a národné štatistické orgány úzko spolupracujú s ESRB a poskytujú mu všetky informácie potrebné na plnenie jeho úloh v súlade s právnymi predpismi Únie.

3.   Za podmienok uvedených v článku 36 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010, nariadenia (EÚ) č. 1094/2010 a nariadenia (EÚ) č. 1095/2010 môže ESRB požadovať od ESA informácie spravidla v súhrnnej alebo zovšeobecnenej forme, z ktorej nie je možné identifikovať jednotlivé finančné inštitúcie.

4.   Pred vyžiadaním informácií v súlade s týmto článkom ESRB najskôr zohľadní existujúce štatistiky, ktoré vypracúvajú, šíria a vyvíjajú Európsky štatistický systém a ESCB.

5.   Ak nie sú požadované informácie k dispozícii alebo ak nie sú sprístupnené včas, ESRB môže žiadať tieto informácie od ESCB, vnútroštátnych orgánov dohľadu alebo národných štatistických orgánov. Ak sú tieto informácie aj naďalej nedostupné, ESRB môže informácie požadovať od dotknutých členských štátov a to bez toho, aby boli dotknuté výhradné práva udelené Rade, Komisii (Eurostatu), ECB, Eurosystému a ESCB v oblasti štatistiky a zberu údajov.

6.   V prípade, že ESRB požaduje informácie, ktoré nie sú v súhrnnej alebo zovšeobecnenej forme, v odôvodnenej žiadosti sa vysvetlí, prečo sa údaje o príslušnej finančnej inštitúcii považujú za systémovo významné a potrebné, a to vzhľadom na situáciu prevládajúcu na trhu.

7.   ESRB sa pred každou žiadosťou o informácie, ktoré nie sú v súhrnnej alebo zovšeobecnenej forme, náležite poradí s príslušným Európskym orgánom dohľadu, aby sa zaistilo, že žiadosť je odôvodnená a primeraná. Ak príslušný Európsky orgán dohľadu nepovažuje žiadosť za odôvodnenú a primeranú, bezodkladne žiadosť vráti ESRB a požiada o dodatočné odôvodnenie. Potom ako ESRB poskytne príslušnému Európskemu orgánu dohľadu toto dodatočné odôvodnenie, adresát žiadosti pošle ESRB požadované informácie za predpokladu, že adresát má k príslušným informáciám zákonný prístup.

Článok 16

Varovania a odporúčania

1.   Ak sa zistia závažné riziká ohrozujúce dosiahnutie cieľa uvedeného v článku 3 ods. 1, ESRB vydá varovania a prípadne odporúčania na nápravné opatrenia vrátane prípadných legislatívnych iniciatív.

2.   Varovania alebo odporúčania vydané ESRB v súlade s článkom 3 ods. 2 písm. c) a d) môžu byť buď všeobecnej alebo konkrétnej povahy a môžu byť adresované predovšetkým Únii ako celku alebo jednému či viacerým členským štátom, alebo jednému či viacerým ESA, alebo jednému či viacerým vnútroštátnym orgánom dohľadu. Ak je varovanie alebo odporúčanie adresované jednému alebo viacerým vnútroštátnym orgánom dohľadu, táto skutočnosť sa oznámi aj dotknutému členskému štátu (štátom). Odporúčania obsahujú konkrétnu lehotu na politické riešenie problémov. Odporúčania môžu byť adresované aj Komisii v súvislosti s príslušnými právnymi predpismi Únie.

3.   Varovania alebo odporúčania sa v rovnakom čase ako adresátom v súlade s odsekom 2 zasielajú za podmienky dodržania prísnych pravidiel zachovania dôvernosti informácií Rade a Komisii, a ak sú adresované jednému alebo viacerým vnútroštátnym orgánom dohľadu, zasielajú sa aj ESA.

4.   S cieľom zvýšiť informovanosť o rizikách v hospodárstve Únie a určiť poradie dôležitosti týchto rizík vypracuje ESRB v úzkej spolupráci s ostatnými stranami ESFS systém farebných kódov zodpovedajúcich situáciám s rôznymi úrovňami rizika.

Po stanovení kritérií takejto klasifikácie sa bude vo varovaniach a odporúčaniach ESRB uvádzať od prípadu k prípadu a v prípade potreby aj kategória, do ktorej patrí dané riziko.

Článok 17

Opatrenia prijaté v reakcii na odporúčania ESRB

1.   Keď je odporúčanie uvedené v článku 3 ods. 2 písm. d) adresované Komisii, jednému či viacerým členským štátom, jednému či viacerým ESA, alebo jednému či viacerým vnútroštátnym orgánom dohľadu, adresáti oznámia ESRB a Rade činnosti vykonané v reakcii na odporúčania a v prípade nekonania to náležite odôvodnia. ESRB v relevantných prípadoch bezodkladne a za podmienky dodržania prísnych pravidiel zachovania dôvernosti informácií informuje ESA o prijatých odpovediach.

2.   Ak ESRB rozhodne, že sa nepostupovalo podľa jeho odporúčania, alebo že adresáti neposkytli primerané odôvodnenie toho, prečo nekonali, informuje o tom za podmienky dodržania prísnych pravidiel zachovania dôvernosti informácií adresátov, Radu a podľa potreby dotknutý Európsky orgán dohľadu.

3.   Ak ESRB prijal podľa odseku 2 rozhodnutie o zverejnenom odporúčaní podľa postupu stanoveného v článku 18 ods. 1, Európsky parlament môže vyzvať predsedu ESRB k predloženiu tohto rozhodnutia a adresáti môžu požiadať o účasť na výmene názorov.

Článok 18

Zverejnenie varovaní a odporúčaní

1.   Generálna rada v jednotlivých prípadoch rozhodne po tom, ako informuje Radu v dostatočnom časovom predstihu na to, aby mohla reagovať, či by sa varovanie alebo odporúčanie malo zverejniť. Bez ohľadu na článok 10 ods. 3 sa na rozhodnutia generálnej rady podľa tohto odseku vždy uplatňuje dvojtretinové kvórum.

2.   Ak sa generálna rada rozhodne zverejniť varovanie alebo odporúčanie, vopred o tom informuje adresátov.

3.   Adresáti varovaní a odporúčaní zverejnených ESRB majú mať právo zverejniť svoje názory a odôvodnenia v reakcii na tieto varovania a odporúčania.

4.   Ak sa generálna rada rozhodne, že nezverejní varovania alebo odporúčania, adresáti a podľa potreby aj Rada a ESA prijmú všetky opatrenia potrebné na ochranu ich dôvernej povahy.

KAPITOLA IV

ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 19

Zodpovednosť a povinnosť podávať správy

1.   Aspoň raz ročne a v prípade rozsiahlych finančných otrasov aj častejšie je predseda ESRB pozvaný na ročné vypočutie v Európskom parlamente v súvislosti so zverejnením výročnej správy ESRB Európskemu parlamentu a Rade. Toto vypočutie sa uskutoční oddelene od monetárneho dialógu medzi Európskym parlamentom a prezidentom ECB.

2.   Výročná správa uvedená v odseku 1 obsahuje informácie, o ktorých generálna rada v súlade s článkom 18 rozhodne, že by mali byť zverejnené. Výročná správa sa sprístupní verejnosti.

3.   Na výzvu Európskeho parlamentu, Rady alebo Komisie skúma ESRB aj osobitné otázky.

4.   Európsky parlament môže požiadať predsedu ESRB, aby sa zúčastnil na vypočutiach príslušných výborov Európskeho parlamentu.

5.   Predseda ESRB vedie s predsedom a podpredsedami Výboru pre hospodárske a menové veci Európskeho parlamentu aspoň dvakrát ročne a v prípade potreby aj častejšie dôverné ústne jednania za zatvorenými dverami o prebiehajúcej činnosti ESRB. Medzi Európskym parlamentom a ESRB sa uzavrie dohoda o podrobných postupoch organizácie takýchto jednaní, aby sa v súlade s článkom 8 zabezpečila dôvernosť informácií v plnom rozsahu. ESRB poskytne kópiu tejto dohody Rade.

Článok 20

Preskúmanie

Európsky parlament a Rada preskúmajú toto nariadenie na základe správy Komisie do 17. decembra 2013 a po doručení stanoviska ECB a ESA rozhodnú, či je potrebné prehodnotiť poslanie a organizáciu ESRB.

Preskúmajú najmä podmienky menovania alebo voľby predsedu ESRB.

Článok 21

Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 270, 11.11.2009, s. 1.

(2)  Stanovisko z 22. januára 2010 (zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku).

(3)  Pozícia Európskeho parlamentu z 22. septembra 2010 (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku) a rozhodnutie Rady zo 17. novembra 2010.

(4)  Ú. v. ES C 40, 7.2.2001, s. 453.

(5)  Ú. v. EÚ C 25 E, 29.1.2004, s. 394.

(6)  Ú. v. EÚ C 175 E, 10.7.2008, s. 392.

(7)  Ú. v. EÚ C 8 E, 14.1.2010, s. 26.

(8)  Ú. v. EÚ C 9 E, 15.1.2010, s. 48.

(9)  Ú. v. EÚ C 184 E, 8.7.2010, s. 214.

(10)  Ú. v. EÚ C 184 E, 8.7.2010, s. 292.

(11)  Pozri stranu 12 tohto úradného vestníka.

(12)  Pozri stranu 48 tohto úradného vestníka.

(13)  Pozri stranu 84 tohto úradného vestníka.

(14)  Ú. v. EÚ L 87, 31.3.2009, s. 164.

(15)  Ú. v. ES L 318, 27.11.1998, s. 8.

(16)  Zb. 2006, s. I-03771, bod 44.

(17)  Pozri stranu 162 tohto úradného vestníka.

---

15.12.2010

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 331/12

---

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) č. 1093/2010

z 24. novembra 2010,

ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) a ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie č. 716/2009/ES a zrušuje rozhodnutie Komisie 2009/78/ES

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä jej článok 114,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

so zreteľom na stanovisko Európskej centrálnej banky (1),

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (2),

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom (3),

keďže:

(1)

Finančná kríza v rokoch 2007 a 2008 odhalila vo finančnom dohľade závažné nedostatky, a to tak v konkrétnych prípadoch, ako aj v súvislosti s finančným systémom ako celkom. Modely dohľadu na vnútroštátnom základe zaostávajú za finančnou globalizáciou a integrovanou a vzájomne prepojenou realitou dnešných európskych finančných trhov, v rámci ktorých mnohé finančné inštitúcie podnikajú cezhranične. Kríza odhalila nedostatky v spolupráci, koordinácii, konzistentnom uplatňovaní práva Únie a v dôvere medzi vnútroštátnymi orgánmi dohľadu.

(2)

Európsky parlament pred a počas finančnej krízy vyzval na prehĺbenie integrácie európskeho dohľadu, aby sa zabezpečili skutočne rovnaké podmienky pre všetky zúčastnené strany na úrovni Únie a aby sa zohľadnila prehlbujúca sa integrácia finančných trhov v Únii (vo svojom uznesení z 13. apríla 2000 o oznámení Komisie o realizácii rámca pre finančné trhy: akčný plán (4), z 21. novembra 2002 o pravidlách prudenciálneho dohľadu v Európskej únii (5), z 11. júla 2007 o politike finančných služieb (2005 – 2010) – Biela kniha (6), z 23. septembra 2008 s odporúčaniami pre Komisiu o zaisťovacích fondoch a private equity (7), z 9. októbra 2008 s odporúčaniami pre Komisiu o nadviazaní na Lamfalussyho proces: systém dohľadu v budúcnosti (8), z 22. apríla 2009 o zmenenom a doplnenom návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o začatí a vykonávaní poistenia a zaistenia (Solventnosť II) (9) a z 23. apríla 2009 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o ratingových agentúrach (10)).

(3)

V novembri 2008 Komisia poverila skupinu expertov na vysokej úrovni vedenú Jacquesom de Larosièrom, aby vypracovala odporúčania na posilnenie ustanovení o európskom dohľade s cieľom lepšie chrániť občanov a obnoviť dôveru vo finančný systém. Vo svojej záverečnej správe predloženej 25. februára 2009 (de Larosièrova správa) skupina expertov na vysokej úrovni odporučila posilniť rámec dohľadu s cieľom znížiť riziko a silu finančných kríz v budúcnosti. Odporučila tiež reformy štruktúry dohľadu finančného sektora v Únii. Skupina takisto konštatovala, že by sa mal vytvoriť Európsky systém orgánov finančného dohľadu, ktorý by zahŕňal tri európske orgány dohľadu, jeden pre sektor bankovníctva, jeden pre sektor cenných papierov a jeden pre sektor poisťovníctva a dôchodkového poistenia zamestnancov, a odporučila vytvorenie Európskej rady pre systémové riziká. V správe sa predstavili reformy, ktoré boli podľa expertov potrebné a na ktorých by sa malo začať bezodkladne pracovať.

(4)

Komisia vo svojom oznámení zo 4. marca 2009 nazvanom Stimuly na oživenie hospodárstva v Európe navrhla predložiť návrh právnych predpisov, na základe ktorých sa vytvorí Európsky systém orgánov finančného dohľadu a Európsky výbor pre systémové riziká. Vo svojom oznámení z 27. mája 2009 nazvanom Európsky finančný dohľad poskytla viac informácií o možnej štruktúre takéhoto nového rámca dohľadu, odzrkadľujúc hlavné myšlienky de Larosièrovej správy.

(5)

Európska rada vo svojich záveroch z 19. júna 2009 potvrdila, že by sa mal vytvoriť Európsky systém orgánov finančného dohľadu, ktorý bude zahŕňať tri nové európske orgány dohľadu. Systém by sa mal zameriavať na zvýšenie kvality a konzistentnosti vnútroštátneho dohľadu, posilnenie dohľadu nad cezhraničnými skupinami a vytvorenie jednotného európskeho súboru pravidiel platných pre všetky finančné inštitúcie na vnútornom trhu. Európska rada zdôraznila, že európske orgány dohľadu by mali mať aj právomoci v oblasti dohľadu nad úverovými ratingovými agentúrami a vyzvala Komisiu, aby pripravila konkrétne návrhy týkajúce sa toho, ako by európsky systém orgánov finančného dohľadu mohol zohrávať silnú úlohu v krízových situáciách, pričom zdôraznila, že rozhodnutia prijaté európskymi orgánmi dohľadu by nemali zasahovať do fiškálnych zodpovedností členských štátov.

(6)

Európska rada sa 17. júna 2010 dohodla, že „členské štáty by mali zaviesť systémy odvodov a daní pre finančné inštitúcie, aby sa zabezpečilo spravodlivé rozloženie nákladov a aby sa zaviedli stimuly na obmedzenie systémových rizík. Takéto odvody alebo dane by mali byť súčasťou dôveryhodného rámca pre riešenie problémov. Je naliehavo potrebné, aby sa ďalej pracovalo na ich hlavných prvkoch, a mali by sa starostlivo posúdiť otázky rovnakých podmienok a kumulatívne vplyvy rozličných regulačných opatrení“.

(7)

Z dôvodu finančnej a hospodárskej krízy vznikli reálne a závažné riziká v oblasti stability finančného systému a fungovania vnútorného trhu. Opätovné nastolenie a udržanie stabilného a spoľahlivého finančného systému je absolútnym predpokladom pre zachovanie dôvery a jednotnosti na vnútornom trhu, a tým pre zachovanie a zlepšenie podmienok pre vytvorenie úplne integrovaného a fungujúceho vnútorného trhu v oblasti finančných služieb. Okrem toho pevnejší a integrovanejší trh ponúka lepšie príležitosti na financovanie a rozloženie rizika, a tým pomáha zlepšovať schopnosť hospodárstiev tlmiť nárazy.

(8)

Únia dosiahla limity toho, čo sa môže urobiť pri súčasnom postavení Výborov európskych orgánov dohľadu. Únia nemôže zostať v situácii, v ktorej neexistuje mechanizmus na zabezpečenie toho, aby vnútroštátne orgány dohľadu dospeli k najlepším možným rozhodnutiam v oblasti dohľadu nad cezhraničnými finančnými inštitúciami, keď neexistuje dostatočná spolupráca a výmena informácií medzi vnútroštátnymi orgánmi dohľadu, keď si spoločná akcia vnútroštátnych orgánov vyžaduje zložité úpravy s cieľom zohľadniť rôznorodé požiadavky v oblasti regulácie a dohľadu, keď sú vnútroštátne riešenia najčastejšie jedinou realizovateľnou možnosťou v reakcii na problémy na úrovni Únie a keď existujú rozdielne výklady toho istého právneho textu. Európsky systém finančného dohľadu (ďalej len „ESFS“) by sa mal navrhnúť s cieľom prekonať tieto nedostatky a zabezpečiť systém, ktorý je v súlade s cieľom stabilného a jednotného finančného trhu Únie pre finančné služby spojením vnútroštátnych orgánov dohľadu do silnej siete Únie.

(9)

ESFS by mal byť integrovanou sieťou vnútroštátnych orgánov dohľadu a orgánov dohľadu Únie, pričom každodenný dohľad sa ponecháva na vnútroštátnu úroveň. Mala by sa dosiahnuť aj väčšia harmonizácia a jednotné uplatňovanie pravidiel pre finančné inštitúcie a trhy v celej Únii. Okrem Európskeho orgánu dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) (ďalej len „orgán pre bankovníctvo“) by sa mal zriadiť Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov) a Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre cenné papiere a trhy), ako aj Spoločný výbor európskych orgánov dohľadu (ďalej len „spoločný výbor“). Súčasťou ESFS na účely vykonávania úloh vymedzených v tomto nariadení a v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1092/2010 (11) by mal byť Európsky výbor pre systémové riziká (ďalej len „ESRB“).

(10)

Európske orgány dohľadu (ďalej spoločne len „ESA“) by mali nahradiť Výbor európskych orgánov bankového dohľadu zriadený rozhodnutím Komisie 2009/78/ES (12), Výbor európskych orgánov dohľadu nad poisťovníctvom a dôchodkovým poistením zamestnancov zriadený rozhodnutím Komisie 2009/79/ES (13) a Výbor európskych regulačných orgánov cenných papierov zriadený rozhodnutím Komisie 2009/77/ES (14) a mali by prebrať všetky úlohy a právomoci týchto výborov vrátane v prípade potreby aj pokračovania prebiehajúcich prác a projektov. Rozsah pôsobnosti činnosti každého európskeho orgánu dohľadu by sa mal jasne vymedziť. ESA by sa mali zodpovedať Európskemu parlamentu a Rade. Ak sa táto zodpovednosť bude týkať medzisektorových záležitostí, ktoré sa koordinovali prostredníctvom spoločného výboru, za túto koordináciu by mali byť prostredníctvom spoločného výboru zodpovedné ESA.

(11)

Orgán pre bankovníctvo by mal konať s cieľom zlepšiť fungovanie vnútorného trhu, najmä prostredníctvom zaistenia vysokej, účinnej a konzistentnej úrovne regulácie a dohľadu so zreteľom na rôzne záujmy jednotlivých členských štátov a rozličnú povahu finančných inštitúcií. Orgán pre bankovníctvo by mal chrániť verejné hodnoty ako sú stabilita finančného systému, transparentnosť trhov a finančných produktov a ochrana vkladateľov a investorov. Orgán pre bankovníctvo by mal takisto predchádzať regulačnej arbitráži a zaručiť rovnaké pravidlá pre všetkých a posilňovať medzinárodnú koordináciu v oblasti dohľadu v prospech hospodárstva vo všeobecnosti vrátane finančných inštitúcii a ostatných zainteresovaných strán, spotrebiteľov a zamestnancov. Medzi jeho úlohy by malo patriť aj presadzovanie konvergencie dohľadu a poskytovanie poradenstva inštitúciám Únie v oblasti regulácie bankovníctva, platieb a elektronických peňazí, ako aj dohľadu nad nimi, a tiež v súvisiacich otázkach správy a riadenia podnikov, auditu a finančného výkazníctva. Orgánu pre bankovníctvo by sa mala zveriť aj určitá zodpovednosť za existujúce a nové finančné aktivity.

(12)

Orgánu pre bankovníctvo by sa tiež malo umožniť dočasne zakázať alebo obmedziť určité druhy finančných aktivít, ktoré ohrozujú riadne fungovanie a integritu finančných trhov alebo stabilitu celého finančného systému v Únii alebo jeho časti, a to prípadoch, ktoré sú vymedzené v legislatívnych aktoch Únie uvedených v tomto nariadení a za podmienok, ktoré sú v nich stanovené. Ak je žiaduce vydať dočasný zákaz v prípade krízovej situácie, orgán pre bankovníctvo by tak mal urobiť v súlade s požiadavkami stanovenými v tomto nariadení a za podmienok, ktoré sú v ňom uvedené. Ak má dočasný zákaz alebo obmedzenie určitých finančných aktivít medzisektorové dôsledky, malo by sa v sektorových právnych predpisoch ustanoviť, že orgán pre bankovníctvo by mal v relevantných prípadoch konzultovať a koordinovať svoje kroky s Európskym orgánom dohľadu (Európskym orgánom pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov) a Európskym orgánom dohľadu (Európskym orgánom pre cenné papiere a trhy), a to prostredníctvom spoločného výboru.

(13)	Orgán pre bankovníctvo by mal náležite zohľadniť vplyv svojich činností na hospodársku súťaž a inovácie v rámci vnútorného trhu, na globálnu konkurencieschopnosť Únie, finančné začlenenie sa a na novú stratégiu Únie pre pracovné príležitosti a rast.

(14)	Orgán pre bankovníctvo by mal mať právnu subjektivitu, ako aj finančnú a administratívnu nezávislosť, aby mohol plniť svoje ciele.

(15)

Vychádzajúc z práce medzinárodných orgánov, systémové riziko by sa malo vymedziť ako riziko narušenia vo finančnom systéme s možnými závažnými negatívnymi dôsledkami pre vnútorný trh a reálne hospodárstvo. Všetky typy finančných sprostredkovateľov, trhov a infraštruktúr môžu byť do určitej miery systémovo dôležité.

(16)

Cezhraničné riziko zahŕňa riziko spôsobené hospodárskymi nerovnováhami alebo finančnými zlyhaniami v celej Únii alebo jej častiach, ktoré môžu mať vážne negatívne dôsledky na transakcie medzi hospodárskymi subjektmi z dvoch alebo viacerých členských štátov, na fungovanie vnútorného trhu alebo na verejné financie Únie alebo ktoréhokoľvek jej členského štátu.

(17)

Súdny dvor Európskej únie vo svojom rozsudku z 2. mája 2006 vo veci C-217/04 (Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska/Európsky parlament a Rada Európskej únie) konštatoval, že „znenie článku 95 ES [v súčasnosti článok 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ)] nedovoľuje prijať záver, že adresátmi opatrení prijatých zákonodarcom Spoločenstva na základe tohto ustanovenia môžu byť len členské štáty. Na základe posúdenia zákonodarcom Spoločenstva sa totiž môže zdať, že je potrebné vytvoriť orgán Spoločenstva, ktorého úlohou bude prispievať k uskutočňovaniu procesu harmonizácie v prípadoch, v ktorých sa na uľahčenie jednotného vykonávania a uplatňovania aktov prijatých na základe tohto ustanovenia zdá byť vhodné prijať nezáväzné sprievodné a rámcové opatrenia (15).“Účel a úlohy orgánu pre bankovníctvo, ktorými sú pomáhať príslušným vnútroštátnym orgánom dohľadu pri konzistentnom výklade a uplatňovaní pravidiel Únie a prispievať k finančnej stabilite potrebnej pre finančnú integráciu, úzko súvisia s cieľmi acquis Únie týkajúcich sa vnútorného trhu s finančnými službami. Orgán pre bankovníctvo by sa mal preto zriadiť na základe článku 114 ZFEÚ.

(18)

Úlohy príslušných orgánov členských štátov vrátane vzájomnej spolupráce a spolupráce s Komisiou sa ustanovujú týmito legislatívnymi aktmi: smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/48/ES zo 14. júna 2006 o začatí a vykonávaní činností úverových inštitúcií (16), smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/49/ES zo 14. júna 2006 o kapitálovej primeranosti investičných spoločností a úverových inštitúcií (17) a smernica Európskeho parlamentu a Rady 94/19/ES z 30. mája 1994 o systémoch ochrany vkladov (18).

(19)

Medzi existujúce právne predpisy Únie, ktorými sa reguluje oblasť, na ktorú sa vzťahuje toto nariadenie, patria aj smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/87/ES zo 16. decembra 2002 o doplnkovom dohľade nad úverovými inštitúciami, poisťovňami a investičnými spoločnosťami vo finančnom konglomeráte (19), smernica Európskeho parlamentu a Rady 98/78/ES z 27. októbra 1998 o doplnkovom dohľade nad poisťovňami a zaisťovňami v skupine poisťovní alebo zaisťovní (20), nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1781/2006 z 15. novembra 2006 o údajoch o príkazcovi, ktoré sprevádzajú prevody finančných prostriedkov (21), smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/110/ES zo 16. septembra 2009 o začatí a vykonávaní činností a dohľade nad obozretným podnikaním inštitúcií elektronického peňažníctva (22), a príslušné časti smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/60/ES z 26. októbra 2005 o predchádzaní využívania finančného systému na účely prania špinavých peňazí a financovania terorizmu (23), smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/65/ES z 23. septembra 2002 o poskytovaní finančných služieb spotrebiteľom na diaľku (24) a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2007/64/ES z 13. novembra 2007 o platobných službách na vnútornom trhu (25).

(20)

Je vhodné, aby orgán pre bankovníctvo propagoval konzistentný prístup v oblasti ochrany vkladov s cieľom zabezpečiť vhodné podmienky a spravodlivé zaobchádzanie s vkladateľmi v celej Únii. Keďže systémy ochrany vkladov podliehajú dohľadu v členských štátoch viac ako regulačnému dohľadu, orgán pre bankovníctvo by mal mať možnosť vykonávať svoje právomoci na základe tohto nariadenia v súvislosti so samotnými systémami ochrany vkladov a ich prevádzkovateľmi.

(21)

V súlade s Vyhlásením (č. 39) k článku 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) pripojeným k záverečnému aktu medzivládnej konferencie, ktorá prijala Lisabonskú zmluvu, je na vypracovanie regulačných technických predpisov potrebná pomoc spočívajúca v technických odborných znalostiach vo forme, ktorá je osobitná pre oblasť finančných služieb. Je potrebné, aby sa orgánu pre bankovníctvo umožnilo poskytnúť tieto odborné znalosti aj pokiaľ ide o predpisy alebo časti predpisov, ktoré nevychádzajú z návrhu technického predpisu, ktorý vypracoval orgán pre bankovníctvo.

(22)

Je potrebné zaviesť účinný nástroj na vytvorenie harmonizovaných regulačných technických predpisov pre finančné služby s cieľom zaistiť rovnaké podmienky a primeranú ochranu vkladateľov, investorov a spotrebiteľov v celej Únii, a to aj prostredníctvom jednotného súboru pravidiel. Je účinné a vhodné poveriť orgán pre bankovníctvo ako orgán s vysoko špecializovanými odbornými znalosťami v oblastiach vymedzených právom Únie vypracovaním návrhu regulačných technických predpisov, ktoré nezahŕňajú politické rozhodnutia.

(23)

Komisia by mala schváliť tieto návrhy regulačných technických predpisov prostredníctvom delegovaných aktov podľa článku 290 ZFEÚ, aby mali právne záväzný účinok. Mali by podliehať zmene a doplneniu iba vo veľmi obmedzených a výnimočných prípadoch, keďže orgán pre bankovníctvo je v úzkom kontakte s finančnými trhmi a najlepšie pozná ich každodenné fungovanie. Návrhy regulačných technických predpisov by mali podliehať zmene a doplneniu v prípade, ak by boli nezlučiteľné s právom Únie, nerešpektovali by zásadu proporcionality alebo by boli v protiklade so základnými zásadami vnútorného trhu pre finančné služby uvedenými v právnych predpisoch Únie týkajúcich sa finančných služieb. Komisia by nemala meniť obsah návrhov regulačných technických predpisov vypracovaných orgánom pre bankovníctvo bez predchádzajúcej koordinácie s ním. S cieľom zaistiť hladký a zrýchlený proces prijatia pre tieto predpisy by sa Komisii mala stanoviť lehota na prijatie rozhodnutia o schválení návrhov regulačných technických predpisov.

(24)

Vzhľadom na technické odborné znalosti orgánu pre bankovníctvo v oblastiach, kde by sa mali vypracúvať regulačné technické predpisy, by sa mal brať do úvahy deklarovaný zámer Komisie opierať sa spravidla o návrh regulačných technických predpisov, ktorý mu predloží orgán pre bankovníctvo, s cieľom prijať zodpovedajúce delegované akty. V prípade, že orgán pre bankovníctvo nepredloží návrh regulačného technického predpisu v lehote, ktorá sa určila v príslušnom legislatívnom akte, by sa však malo zabezpečiť, aby sa skutočne dosiahol výsledok výkonu delegovaných právomocí a zachovala sa efektívnosť rozhodovacieho procesu. Preto by sa v týchto prípadoch mala Komisia splnomocniť na prijatie regulačných technických predpisov, aj keď neexistuje návrh vypracovaný orgánom pre bankovníctvo.

(25)	Komisia by sa tiež mala splnomocniť na prijatie vykonávacích technických predpisov prostredníctvom vykonávacích aktov podľa článku 291 ZFEÚ.

(26)

V oblastiach, na ktoré sa nevzťahujú regulačné alebo vykonávacie technické predpisy, by mal mať orgán pre bankovníctvo právomoc vydávať usmernenia a odporúčania týkajúce sa uplatňovania práva Únie. S cieľom zaručiť transparentnosť a posilniť dodržiavanie týchto usmernení a odporúčaní vnútroštátnymi orgánmi dohľadu by mal mať orgán pre bankovníctvo možnosť zverejniť dôvody nedodržania týchto usmernení a odporúčaní zo strany vnútroštátnych orgánov dohľadu.

(27)

Zaistenie správneho a úplného uplatňovania práva Únie je základným predpokladom pre integritu, transparentnosť, účinnosť a riadne fungovanie finančných trhov, stabilitu finančných systémov a pre neutrálne podmienky hospodárskej súťaže pre finančné inštitúcie v Únii. Mal by sa preto vytvoriť mechanizmus, ktorým by orgán pre bankovníctvo riešil prípady neuplatňovania alebo nesprávneho uplatňovania práva Únie vedúceho k jeho porušeniu. Tento mechanizmus by sa mal vzťahovať na oblasti, v ktorých sa na základe práva Únie vymedzujú jasné a nepodmienečné povinnosti.

(28)

S cieľom umožniť primeranú reakciu na prípady nesprávneho alebo nedostatočného uplatňovania práva Únie by sa mal uplatňovať mechanizmus, ktorý sa skladá z troch krokov. Najprv by sa mal orgán pre bankovníctvo splnomocniť na preskúmanie údajného nesprávneho alebo nedostatočného uplatňovania povinností vyplývajúcich z práva Únie vnútroštátnymi orgánmi pri vykonávaní dohľadu, za ktorým by nasledovalo odporúčanie. Ak príslušný vnútroštátny orgán toto odporúčanie nesplní, Komisia by mala mať právomoc vydať formálne stanovisko, v ktorom zohľadní odporúčanie orgánu pre bankovníctvo a požiada príslušný orgán, aby prijal opatrenia potrebné na zabezpečenie súladu s právom Únie.

(29)

Napokon, s cieľom prekonať výnimočné situácie spojené s pretrvávajúcou nečinnosťou daného príslušného orgánu, by mal mať orgán pre bankovníctvo ako poslednú možnosť právomoc prijať rozhodnutia adresované jednotlivým finančným inštitúciám. Táto právomoc by mala byť obmedzená na mimoriadne okolnosti, za ktorých príslušný orgán nedodržiava formálne stanovisko, ktoré je mu adresované, a za ktorých je právo Únie priamo uplatniteľné na finančné inštitúcie na základe existujúcich alebo budúcich nariadení Únie.

(30)

Vážne ohrozenia riadneho fungovania a integrity finančných trhov alebo stability finančného systému Únie si vyžadujú rýchlu a spoločnú reakciu na úrovni Únie. Orgán pre bankovníctvo by mal byť preto schopný požadovať od vnútroštátnych orgánov dohľadu, aby prijali konkrétne oparenia na odstránenie krízovej situácie. Právomoc rozhodnúť o existencii krízovej situácie by sa mala zveriť Rade na žiadosť ktoréhokoľvek z ESA, Komisie alebo ESRB.

(31)

Orgán pre bankovníctvo by mal mať možnosť požadovať od vnútroštátnych orgánov dohľadu, aby prijali konkrétne oparenia na odstránenie krízovej situácie. Opatreniami, ktoré v tejto súvislosti prijme orgán pre bankovníctvo, by nemali byť dotknuté právomoci Komisie iniciovať podľa článku 258 ZFEÚ konanie vo veci porušenia predpisov proti členskému štátu dotknutého orgánu dohľadu za to, že neprijal takéto opatrenia, ani práva Komisie prijať za daných okolností prechodné opatrenia v súlade s rokovacím poriadkom Súdneho dvora Európskej únie. Taktiež by nimi nemala byť dotknutá žiadna zodpovednosť, ktorá môže vyplynúť danému členskému štátu v súlade s judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie v prípade, ak jeho orgány dohľadu neprijmú opatrenia, ktoré vyžaduje orgán pre bankovníctvo.

(32)

S cieľom zaistiť účinný a efektívny dohľad a vyvážené zváženie stanovísk príslušných orgánov v rôznych členských štátoch by orgán pre bankovníctvo mal byť schopný urovnať cezhraničné spory medzi týmito príslušnými orgánmi so záväzným účinkom, a to aj v rámci kolégií orgánov dohľadu. Mala by sa ustanoviť lehota na zmierenie, počas ktorej môžu príslušné orgány dosiahnuť dohodu. Do právomoci orgánu pre bankovníctvo by mali patriť spory týkajúce sa procesnej alebo obsahovej stránky konania alebo nekonania príslušného vnútroštátneho orgánu v prípadoch uvedených v právne záväzných aktoch Únie uvedených v tomto nariadení. V takejto situácii by mal byť jeden z dotknutých orgánov dohľadu oprávnený predložiť záležitosť orgánu pre bankovníctvo, ktorý by mal konať v súlade s týmto nariadením. Orgán pre bankovníctvo by mal mať právomoc žiadať od dotknutých príslušných orgánov, aby vykonali konkrétne kroky alebo aby sa zdržali konania s cieľom urovnať túto záležitosť a zabezpečiť dodržiavanie práva Únie, pričom táto žiadosť má pre dotknuté príslušné orgány záväzný charakter. Keď príslušný orgán nedodrží rozhodnutie o urovnaní, ktoré mu bolo určené, orgán pre bankovníctvo by mal mať právomoc prijať rozhodnutia určené priamo finančným inštitúciám v oblastiach práva Únie, ktoré sa na ne priamo vzťahuje. Právomoc prijať takéto rozhodnutie by sa mala uplatňovať len ako posledná možnosť a len na zabezpečenie správneho a jednotného uplatňovania práva Únie. V prípadoch, keď príslušné právne predpisy Únie dávajú príslušným orgánom členských štátov priestor na uváženie, nemôžu rozhodnutia prijaté orgánom pre bankovníctvo nahrádzať uplatňovanie tohto práva na uváženie v súlade s právom Únie.

(33)	Kríza preukázala, že súčasný systém spolupráce medzi vnútroštátnymi orgánmi, ktorých právomoci sú obmedzené na jednotlivé členské štáty, je nedostatočný, pokiaľ ide o finančné inštitúcie pôsobiace cezhranične.

(34)	Skupina expertov, ktorú zriadili členské štáty, aby preskúmala príčiny krízy a vypracovala návrhy na zlepšenie regulácie finančného sektora a dohľadu nad ním, potvrdila, že súčasné opatrenia nie sú dobrým základom pre budúcu reguláciu dohľad nad cezhraničnými finančnými inštitúciami v rámci Únie.

(35)

Ako sa uvádza v de Larosièrovej správe, „v zásade máme dve možnosti: prvú, ktorou sú riešenia ‚každý sám za seba‘ (‚chacun pour soi‘) a ‚zbedač svojho suseda‘ (‚beggar-thy-neighbour‘), alebo druhú, ktorou je posilnená, pragmatická a citlivá európska spolupráca v prospech všetkých s cieľom zachovať otvorené svetové hospodárstvo. Táto druhá možnosť bude nepochybne ekonomicky prínosná.“

(36)

Kolégiá orgánov dohľadu zohrávajú významnú úlohu pri účinnom, efektívnom a konzistentnom dohľade nad finančnými inštitúciami, ktoré vykonávajú činnosť cezhranične. Orgán pre bankovníctvo by mal prispievať k podpore a monitorovaniu účinného, efektívneho a konzistentného fungovania kolégií orgánov dohľadu a byť z tohto hľadiska vedúcim prvkom pri zabezpečovaní jednotného a súdržného fungovania kolégií orgánov dohľadu pre cezhraničné finančné inštitúcie v rámci Únie. Preto by orgán pre bankovníctvo mal mať plné práva účasti v kolégiách orgánov dohľadu s cieľom zjednodušiť fungovanie procesu výmeny informácií v kolégiách orgánov dohľadu a podporiť konvergenciu a konzistentnosť v kolégiách pri uplatňovaní práva Únie. Ako sa uvádza v de Larosièrovej správe, „musí sa predchádzať narušeniam hospodárskej súťaže a regulačnej arbitráži, ktoré vyplývajú z rozdielnych postupov vykonávania dohľadu, pretože majú potenciál oslabiť finančnú stabilitu, okrem iného podporovaním presunu finančných aktivít do krajín s menej prísnym dohľadom. Systém vykonávania dohľadu musí byť vnímaný ako spravodlivý a vyvážený“.

(37)

Konvergencia je potrebná v oblastiach predchádzania krízam, ich riadenia a riešenia vrátane mechanizmov financovania s cieľom zabezpečiť, aby finančný systém vlastnými zdrojmi pokrýval náklady a aby boli orgány verejnej moci schopné riešiť problémy zlyhávajúcich finančných inštitúcií a zároveň minimalizovali vplyv zlyhaní na finančný systém, spoliehanie sa na finančné prostriedky daňových poplatníkov pri záchrane bánk, ako aj používanie zdrojov verejného sektora, aby obmedzili škody v oblasti hospodárstva a koordinovali uplatňovanie vnútroštátnych opatrení na riešenie problémov. V tejto súvislosti je nevyhnutné vypracovať spoločný súbor pravidiel týkajúci sa úplného súboru nástrojov na predchádzanie zlyhaniu bánk a jeho riešenie s cieľom zaoberať sa najmä krízou veľkých, cezhraničných alebo vzájomne prepojených inštitúcií, pričom by sa mala posúdiť potreba udelenia dodatočných náležitých právomocí orgánu pre bankovníctvo, ako aj spôsob, akým by banky a sporiteľne mohli uprednostniť ochranu sporiteľov.

(38)

V rámci súčasného preskúmania smernice 94/19/ES a smernice Európskeho parlamentu a Rady 97/9/ES z 3. marca 1997 o systémoch náhrad pre investorov (26) sa konštatovalo, že Komisia má v úmysle venovať osobitnú pozornosť potrebe zabezpečenia ďalšej harmonizácie v celej Únii. Na vedomie sa vzal aj zámer Komisie preskúmať v sektore poisťovníctva možnosť zavedenia pravidiel Únie na ochranu poistencov v prípade zlyhania poisťovne. ESA by v týchto oblastiach mali zohrávať dôležitú úlohu a mali by sa im udeliť náležité právomoci týkajúce sa európskej sústavy systémov ochrany.

(39)

Delegovanie úloh a zodpovedností môže byť užitočný nástroj pre fungovanie siete orgánov dohľadu s cieľom znížiť duplicitu úloh dohľadu, podporiť spoluprácu, a tým zjednodušiť proces dohľadu, ako aj znížiť záťaž kladenú na finančné inštitúcie. Týmto nariadením by sa preto mal zaistiť jasný právny základ pre takéto delegovanie. Členské štáty by mali mať pri rešpektovaní všeobecného pravidla, že delegovanie by malo byť povolené, možnosť zaviesť osobitné podmienky delegovania zodpovedností, napríklad v súvislosti s informovaním o spôsobe delegovania a jeho oznamovaním. Delegovanie úloh znamená, že úlohy vykonáva orgán pre bankovníctvo alebo vnútroštátny orgán dohľadu iný ako zodpovedný orgán, pričom zodpovednosť za rozhodnutia týkajúce sa dohľadu zostáva na delegujúcom orgáne. Delegovaním zodpovedností by orgán pre bankovníctvo alebo vnútroštátny orgán dohľadu (splnomocnenec) mal mať v určitej záležitosti týkajúcej sa dohľadu možnosť rozhodnúť vo vlastnom mene namiesto delegujúceho orgánu. Delegovanie by sa malo riadiť zásadou pridelenia kompetencie v oblasti dohľadu orgánu dohľadu, ktorý má najlepšie predpoklady na to, aby prijal v danej veci opatrenia. Prerozdelenie kompetencií by bolo vhodné napríklad z dôvodu úspory z rozsahu alebo pôsobnosti, súladu pri dohľade nad skupinou a optimálneho využívania technických odborných znalostí medzi vnútroštátnymi orgánmi dohľadu. Ak sú rozhodnutia splnomocnenca v rámci rozsahu pôsobnosti delegovania, mal by ich delegujúci orgán, ako aj iné príslušné orgány uznávať ako rozhodujúce. V príslušných právnych predpisoch Únie sa môžu ďalej spresniť zásady pre prerozdelenie kompetencií na základe dohody. Orgán pre bankovníctvo by mal všetkými vhodnými prostriedkami uľahčovať a monitorovať dohody o delegovaní medzi vnútroštátnymi orgánmi dohľadu. Mal by byť vopred informovaný o plánovaných dohodách o delegovaní, aby v prípade potreby mohol vyjadriť svoje stanovisko. Uverejňovanie takýchto dohôd by sa malo centralizovať s cieľom zaistiť včasné, transparentné a ľahko dostupné informácie o dohodách pre všetky dotknuté strany. Mal by identifikovať a šíriť osvedčené postupy týkajúce sa delegovania a dohôd o delegovaní.

(40)	Orgán pre bankovníctvo by mal aktívne podporovať konvergenciu dohľadu v celej Únii s cieľom zaviesť spoločnú kultúru dohľadu.

(41)

Vzájomné hodnotenia sú účinným a efektívnym nástrojom na posilnenie konzistentnosti v rámci siete orgánov finančného dohľadu. Orgán pre bankovníctvo by mal preto vypracovať metodický rámec pre takéto hodnotenia a pravidelne ich vykonávať. Hodnotenia by sa mali zameriavať nielen na konvergenciu postupov vykonávania dohľadu, ale aj na schopnosť orgánov dohľadu dosiahnuť vysokú kvalitu výsledkov dohľadu, ako aj nezávislosť príslušných orgánov. Výsledky vzájomných hodnotení by sa mali zverejniť so súhlasom príslušného orgánu, ktorý je predmetom hodnotenia. Identifikovať a zverejniť by sa mali aj osvedčené postupy.

(42)

Orgán pre bankovníctvo by mal aktívne podporovať koordinovanú reakciu dohľadu Únie, najmä aby sa zabezpečilo riadne fungovanie a integrita finančných trhov a stabilita finančného systému v Únii. Dodatočne k jeho právomociam týkajúcim sa opatrení v krízových situáciách by sa mu mala preto zveriť funkcia všeobecnej koordinácie v rámci systému ESFS. Bezproblémový tok všetkých dôležitých informácií medzi príslušnými orgánmi by mal predstavovať osobitné zameranie opatrení orgánu pre bankovníctvo.

(43)

S cieľom zaručiť finančnú stabilitu je potrebné v prvom štádiu identifikovať trendy, potenciálne riziká a slabé miesta vyplývajúce z mikroprudenciálnej úrovne, cezhranične a v rámci sektorov. Orgán pre bankovníctvo by mal monitorovať a hodnotiť takýto vývoj v oblasti svojej pôsobnosti a v prípade potreby informovať Európsky parlament, Radu, Komisiu, ostatné európske orgány dohľadu a ESRB na pravidelnom a v prípade potreby ad hoc základe. Orgán pre bankovníctvo by mal v spolupráci s ESRB iniciovať a koordinovať záťažové testy v rámci Únie s cieľom posúdiť reakcie finančných inštitúcií na nepriaznivý vývoj na trhu, pričom zabezpečí, aby sa na vnútroštátnej úrovni pri takýchto testoch uplatnila čo najkonzistentnejšia metodika. S cieľom riadne vykonávať svoje funkcie by mal orgán pre bankovníctvo vykonávať hospodársku analýzu trhov a vplyvu potenciálneho vývoja na trhu.

(44)

Vzhľadom na globalizáciu finančných služieb a väčšiu dôležitosť medzinárodných predpisov by mal orgán pre bankovníctvo podporovať dialóg a spoluprácu s orgánmi dohľadu mimo Únie. Mal by mať právomoc rozvíjať kontakty a uzatvárať administratívne dohody s orgánmi dohľadu a správnymi orgánmi tretích krajín a s medzinárodnými organizáciami, a to pri plnom rešpektovaní existujúcich úloh a príslušných právomocí členských štátov a inštitúcií Únie. Možnosť účasti na práci orgánu pre bankovníctvo by mala byť otvorená krajinám, ktoré uzatvorili dohody s Úniou, na základe čoho prijali a uplatňujú právo Únie, pričom orgán pre bankovníctvo by mal mať možnosť spolupracovať s tretími krajinami uplatňujúcimi právne predpisy, ktoré sa uznali za rovnocenné právnym predpisom Únie.

(45)

Orgán pre bankovníctvo by mal slúžiť ako nezávislý poradný orgán Európskeho parlamentu, Rady a Komisie v oblasti svojej pôsobnosti. Bez toho, aby boli dotknuté právomoci dotknutých príslušných orgánov, by mal byť orgán pre bankovníctvo schopný poskytovať stanoviská k prudenciálnemu posudzovaniu fúzií a nadobudnutí majetkových podielov na základe smernice 2006/48/ES v znení smernice 2007/44/ES (27) v prípadoch, keď sa podľa tejto smernice požaduje konzultácia medzi príslušnými orgánmi z dvoch alebo viacerých členských štátov.

(46)

Orgán pre bankovníctvo by mal na účel účinného vykonávania svojich povinností mať právo požadovať všetky potrebné informácie. S cieľom zabrániť duplicite povinností finančných inštitúcií podávať správy, tieto informácie by mali zvyčajne poskytovať vnútroštátne orgány dohľadu, ktoré sú najbližšie k finančným trhom a inštitúciám, a mali by zohľadňovať už existujúce štatistiky. Orgán pre bankovníctvo by však mal mať ako posledné východisko možnosť predložiť plne opodstatnenú a odôvodnenú žiadosť o informácie priamo finančnej inštitúcii, ak príslušný vnútroštátny orgán neposkytol alebo nemôže poskytnúť takéto informácie včas. Orgány členských štátov by mali byť povinné pomáhať orgánu pre bankovníctvo pri presadzovaní takýchto priamych žiadostí. V tejto súvislosti je nevyhnutné pracovať na spoločných formátoch podávania správ. Opatreniami zameranými na zber informácií by nemal byť dotknutý právny rámec Európskeho štatistického systému a Európskeho systému centrálnych bánk v oblasti štatistiky. Týmto nariadením by preto nemalo byť dotknuté nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 223/2009 z 11. marca 2009 o európskej štatistike (28) ani nariadenie Rady (ES) č. 2533/98 z 23. novembra 1998 o zbere štatistických informácií Európskou centrálnou bankou (29).

(47)

Úzka spolupráca medzi orgánom pre bankovníctvo a ESRB je nevyhnutná na zabezpečenie úplnej účinnosti fungovania ESRB a dodržiavania jeho varovaní a odporúčaní. Orgán pre bankovníctvo a ESRB by sa mali navzájom deliť o všetky príslušné informácie. Údaje týkajúce sa jednotlivých podnikov by sa mali poskytovať iba na základe odôvodnenej žiadosti. Po prijatí varovaní alebo odporúčaní adresovaných ESRB orgánu pre bankovníctvo alebo vnútroštátnemu orgánu dohľadu by mal orgán pre bankovníctvo podľa potreby zabezpečiť ďalšie opatrenia.

(48)

Orgán pre bankovníctvo by mal konzultovať so zainteresovanými stranami regulačné alebo vykonávacie technické predpisy, usmernenia a odporúčania a poskytovať im primeranú možnosť podávať pripomienky k navrhovaným opatreniam. Orgán pre bankovníctvo by mal pred prijatím návrhu regulačných alebo vykonávacích technických predpisov, usmernení a odporúčaní vypracovať štúdiu vplyvu. Z dôvodov efektívnosti by sa na tento účel mala využívať Skupina zainteresovaných strán v bankovníctve, v ktorej by boli vyváženým spôsobom zastúpené úverové a investičné inštitúcie Únie (zastupujúce finančné inštitúcie a podniky rôznych modelov a veľkostí, podľa potreby vrátane inštitucionálnych investorov a iných finančných inštitúcií, ktoré samé využívajú finančné služby), malé a stredné podniky (MSP), odborové organizácie, akademická obec, spotrebitelia a ostatní retailoví užívatelia bankových služieb. Skupina zainteresovaných strán v bankovníctve by mala pôsobiť ako prepojenie s ostatnými skupinami používateľov v oblasti finančných služieb zriadených Komisiou alebo na základe právnych predpisov Únie.

(49)	Členovia Skupiny zainteresovaných strán v bankovníctve, ktorí zastupujú neziskové organizácie alebo akademickú obec, by mali dostať primeranú náhradu, aby sa osobám, ktoré nie sú dostatočne financované a nie sú ani zástupcami odvetví, umožnilo plne sa zúčastniť na diskusii o finančnej regulácii.

(50)

Členské štáty majú hlavnú zodpovednosť za zabezpečenie koordinovaného krízového riadenia a za zachovanie finančnej stability v krízových situáciách, najmä pokiaľ ide o stabilizáciu a riešenie problémov jednotlivých zlyhávajúcich finančných inštitúcií. Rozhodnutia orgánu pre bankovníctvo v krízovej situácii alebo prípady urovnania, ktoré majú vplyv na stabilitu finančnej inštitúcie, by nemali zasahovať do fiškálnych zodpovedností členských štátov. Mal by sa vytvoriť mechanizmus, ktorým by členské štáty mohli nástojiť na tejto ochrane a prípadne predložiť vec na rozhodnutie Rade. Tento ochranný mechanizmus by sa však nemal zneužívať, a to najmä v súvislosti s rozhodnutím orgánu pre bankovníctvo, ktoré nemá významné alebo podstatné rozpočtové dôsledky, ako je obmedzenie príjmu súvisiace s dočasným zákazom konkrétnych aktivít alebo výrobkov na účely ochrany spotrebiteľa. Pri prijímaní rozhodnutí v rámci ochranného mechanizmu by mala Rada hlasovať v súlade so zásadou, že každý členský štát má jeden hlas. Je vhodné zveriť úlohu v tejto veci Rade vzhľadom na osobitné zodpovednosti členských štátov v tejto súvislosti. Vzhľadom na citlivosť tejto otázky by sa mali prijať prísne opatrenia na zabezpečenie dôvernosti.

(51)

Orgán pre bankovníctvo by mal byť pri rozhodovaní viazaný pravidlami Únie a všeobecnými zásadami týkajúcimi sa riadneho postupu a transparentnosti. Právo na vypočutie adresátov rozhodnutí orgánu pre bankovníctvo by sa malo v plnom rozsahu dodržiavať. Akty orgánu pre bankovníctvo by mali byť neoddeliteľnou súčasťou práva Únie.

(52)

Rada orgánov dohľadu zložená z najvyšších predstaviteľov relevantných príslušných orgánov v každom členskom štáte pod vedením predsedu orgánu pre bankovníctvo by mala byť hlavným rozhodovacím orgánom orgánu pre bankovníctvo. Zástupcovia Komisie, ESRB, Európskej centrálnej banky a Európskeho orgánu dohľadu (Európskeho orgánu pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie) a Európskeho orgánu dohľadu (Európskeho orgánu pre cenné papiere a trhy) by sa mali zúčastňovať ako pozorovatelia. Členovia rady orgánov dohľadu by mali konať nezávisle a výhradne v záujme Únie.

(53)

Vo všeobecnosti by rada orgánov dohľadu mala prijímať rozhodnutia jednoduchou väčšinou v súlade so zásadou, podľa ktorej má každý člen jeden hlas. V prípade aktov všeobecnej povahy vrátane tých, ktoré sa týkajú regulačných a vykonávacích technických predpisov, usmernení a odporúčaní, v prípade rozpočtových záležitostí, ako aj v prípade žiadosti členského štátu o opätovné posúdenie rozhodnutia orgánu pre bankovníctvo dočasne zakázať alebo obmedziť určité finančné aktivity je však vhodné uplatňovať pravidlá kvalifikovanej väčšiny, ako sa ustanovujú v článku 16 ods. 4 Zmluvy o Európskej únii a v Protokole (č. 36) o prechodných ustanoveniach, ktorý je pripojený k Zmluve o Európskej únii a Zmluve o fungovaní Európskej únie. Prípady týkajúce sa urovnávania sporov medzi vnútroštátnymi orgánmi dohľadu by mala preskúmať vyhradená objektívna porota zložená z členov, ktorí nie sú zástupcami príslušných orgánov, ktoré sú stranami sporu, ani nie sú do sporu nijako zainteresovaní, ani priamo prepojení s dotknutými príslušnými orgánmi. Zloženie poroty by malo byť vhodne vyvážené. Rozhodnutie poroty by mala schváliť rada orgánov dohľadu jednoduchou väčšinou v súlade so zásadou, že každý člen má jeden hlas. Pokiaľ však ide o rozhodnutia prijímané orgánom konsolidovaného dohľadu, rozhodnutie navrhnuté porotou by mohli zamietnuť členovia, ktorí vytvoria blokujúcu menšinu hlasov v zmysle článku 16 ods. 4 Zmluvy o Európskej únii a článku 3 Protokolu (č. 36) o prechodných ustanoveniach.

(54)

Riadiaca rada zložená z predsedu orgánu pre bankovníctvo, zástupcov vnútroštátnych orgánov dohľadu a Komisie by mala zaisťovať, aby orgán pre bankovníctvo plnil svoje poslanie a vykonával úlohy, ktoré sú mu pridelené. Riadiacej rade by sa mali zveriť potrebné právomoci, okrem iného navrhovať ročný a viacročný pracovný program, vykonávať niektoré rozpočtové právomoci, prijímať strategický plán personálnej politiky orgánu pre bankovníctvo, prijímať osobitné opatrenia týkajúce sa práv prístupu k dokumentom a navrhovať výročnú správu.

(55)

Orgán pre bankovníctvo by mal zastupovať predseda na plný úväzok vymenovaný radou orgánov dohľadu na základe zásluh, kvalifikácie, znalostí finančných inštitúcií a trhov a skúseností súvisiacich s finančným dohľadom a reguláciou, a to prostredníctvom otvoreného výberového konania, ktoré organizuje a riadi rada orgánov dohľadu s pomocou Komisie. Na určenie prvého predsedu orgánu pre bankovníctvo by mala Komisia vypracovať okrem iného užší zoznam kandidátov podľa zásluh, schopností, poznatkov o finančných inštitúciách a trhoch a skúseností relevantných pre finančný dohľad a reguláciu. Pokiaľ ide o nasledujúce vymenovania, v správe, ktorá sa pripraví podľa tohto nariadenia, sa preskúma možnosť mať k dispozícii užší zoznam vypracovaný Komisiou. Európsky parlament by mal byť oprávnený po vypočutí vybranej osoby namietať voči jej vymenovaniu, a to pred tým, ako sa ujme svojej funkcie, a do jedného mesiaca po tom, čo ju rada orgánov dohľadu vybrala.

(56)	Riadením orgánu pre bankovníctvo by mal byť poverený výkonný riaditeľ, ktorý by mal mať právo zúčastňovať sa na zasadnutiach rady orgánov dohľadu a riadiacej rady bez hlasovacieho práva.

(57)

S cieľom zaistiť konzistentnosť činností ESA medzi jednotlivými sektormi by tieto orgány mali úzko spolupracovať prostredníctvom spoločného výboru a v prípade potreby dosiahnuť spoločné stanoviská. Spoločný výbor by mal koordinovať funkcie ESA vo vzťahu k finančným konglomerátom a ostatným medzisektorovým záležitostiam. V prípade potreby by sa aj akty patriace do oblasti pôsobnosti Európskeho orgánu dohľadu (Európskeho orgánu pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov) alebo Európskeho orgánu dohľadu (Európskeho orgánu pre cenné papiere a trhy) mali prijímať súbežne s dotknutými európskymi orgánmi dohľadu. Spoločnému výboru by mali na princípe rotácie na 12-mesačné obdobie predsedať predsedovia ESA. Predseda spoločného výboru by mal byť podpredsedom ESRB. Spoločný výbor by mal mať lojálny personál poskytnutý z ESA, aby sa umožnila neformálna výmena informácií a rozvoj spoločnej kultúry dohľadu vo všetkých ESA.

(58)

Je potrebné zaistiť, aby strany, ktorých sa týkajú rozhodnutia prijaté orgánom pre bankovníctvo, mohli použiť vhodné opravné prostriedky. S cieľom účinnej ochrany práv zainteresovaných strán a z dôvodu zjednodušenia postupu by sa malo zainteresovaným stranám v prípade, že orgán pre bankovníctvo má rozhodovacie právomoci, udeliť právo podať odvolanie odvolacej rade. Z dôvodov účinnosti a konzistentnosti by odvolacia rada mala byť spoločným subjektom pre ESA, nezávislým od ich administratívnych a regulačných štruktúr. Rozhodnutia odvolacej rady by mali podliehať odvolaniu na Súdny dvor Európskej únie.

(59)

S cieľom zaručiť úplnú autonómiu a nezávislosť orgánu pre bankovníctvo by mal orgán pre bankovníctvo dostať samostatný rozpočet s príjmami najmä z povinných príspevkov vnútroštátnych orgánov dohľadu a všeobecného rozpočtu Európskej únie. Financovanie orgánu pre bankovníctvo z prostriedkov Únie podlieha dohode s rozpočtovým orgánom v súlade s bodom 47 Medziinštitucionálnej dohody zo 17. mája 2006 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne a riadnom finančnom hospodárení (30). Mal by sa uplatňovať rozpočtový postup Únie. Audit účtovných výkazov by mal vykonávať Dvor audítorov. Celkový rozpočet podlieha postupu udelenia absolutória.

(60)

Na orgán pre bankovníctvo by sa malo uplatňovať nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1073/1999 z 25. mája 1999 o vyšetrovaniach vykonávaných Európskym orgánom pre boj proti podvodom (OLAF) (31). Orgán pre bankovníctvo by mal takisto pristúpiť k Medziinštitucionálnej dohode z 25. mája 1999 medzi Európskym parlamentom, Radou Európskej únie a Komisiou Európskych spoločenstiev, ktorá sa týka vnútorných vyšetrovaní Európskeho orgánu pre boj proti podvodom (OLAF) (32).

(61)	S cieľom zaistiť otvorené a transparentné podmienky zamestnávania a rovnaké zaobchádzanie so zamestnancami by sa na zamestnancov orgánu pre bankovníctvo mal uplatňovať Služobný poriadok úradníkov a Podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov Európskych spoločenstiev (33).

(62)	Je nevyhnutné, aby sa chránilo obchodné tajomstvo a iné dôverné informácie. Dôvernosť informácií sprístupnených orgánu pre bankovníctvo a vymieňaných v rámci siete by mala podliehať prísnym a účinným pravidlám dôvernosti.

(63)

Na spracovanie osobných údajov na účely tohto nariadenia sa plne uplatňujú smernica Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov (34) a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 z 18. decembra 2000 o ochrane jednotlivcov so zreteľom na spracovanie osobných údajov inštitúciami a orgánmi Spoločenstva a o voľnom pohybe takýchto údajov (35).

(64)	S cieľom zaistiť transparentnú činnosť orgánu pre bankovníctvo by sa na tento orgán malo uplatňovať nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie (36).

(65)	Tretím krajinám by sa mala umožniť účasť na práci orgánu pre bankovníctvo v súlade s príslušnými dohodami, ktoré uzatvorí Únia.

(66)

Keďže ciele tohto nariadenia, a to zlepšenie fungovania vnútorného trhu prostredníctvom zaistenia vysokej, účinnej a konzistentnej úrovne prudenciálnej regulácie a dohľadu, ochrany vkladateľov a investorov, ochrany integrity, účinnosti a riadneho fungovania finančných trhov, udržania stability finančného systému a posilnenia medzinárodnej koordinácie dohľadu, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni jednotlivých členských štátov, a preto ich možno z dôvodu rozsahu opatrenia lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, Únia môže prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity, ako sa ustanovuje v článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec potrebný na dosiahnutie týchto cieľov.

(67)

Orgán pre bankovníctvo by mal prevziať všetky súčasné úlohy a právomoci Výboru európskych orgánov bankového dohľadu; rozhodnutie Komisie 2009/78/ES by sa preto malo zrušiť ku dňu zriadenia orgánu pre bankovníctvo a rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 716/2009/ES zo 16. septembra 2009, ktorým sa ustanovuje program Spoločenstva určený na podporu osobitných činností v oblasti finančných služieb, finančného výkazníctva a auditu (37), by sa malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť. Vzhľadom na existujúce štruktúry a činnosti Výboru európskych orgánov bankového dohľadu je dôležité zabezpečiť pri stanovovaní vhodných prechodných opatrení veľmi úzku spoluprácu medzi Výborom európskych orgánov bankového dohľadu a Komisiou, pričom je potrebné zaistiť, aby obdobie, počas ktorého Komisia zodpovedá za administratívne zavedenie a úvodné administratívne fungovanie orgánu pre bankovníctvo, bolo čo najkratšie.

(68)

Je vhodné určiť lehotu na uplatnenie tohto nariadenia s cieľom zaistiť, aby bol orgán pre bankovníctvo náležité pripravený na začatie prevádzky a zabezpečiť bezproblémový presun z Výboru európskych orgánov bankového dohľadu. Orgán pre bankovníctvo by mal byť náležite financovaný. 40 % jeho finančných prostriedkov by malo aspoň zo začiatku pochádzať z finančných prostriedkov Únie a 60 % z príspevkov členských štátov, ktoré by sa stanovili na základe váhy hlasov ustanovenej v článku 3 ods. 3 Protokolu (č. 36) o prechodných ustanoveniach.

(69)	Na to, aby sa mohol tento orgán zriadiť 1. januára 2011, by toto nariadenie malo nadobudnúť účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

KAPITOLA I

ZRIADENIE A PRÁVNE POSTAVENIE

Článok 1

Zriadenie a predmet činnosti

1.   Týmto nariadením sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) (ďalej len „orgán pre bankovníctvo“).

2.   Orgán pre bankovníctvo koná v rozsahu právomocí udelených týmto nariadením a v rozsahu pôsobnosti smerníc 2006/48/ES, 2006/49/ES, 2002/87/ES, nariadenia (ES) č. 1781/2006, smernice 94/19/ES a v rozsahu, v ktorom sa tieto akty uplatňujú na úverové a finančné inštitúcie a príslušné orgány, ktoré nad nimi vykonávajú dohľad, v rozsahu príslušných častí smernice 2005/60/ES, smernice 2002/65/ES, smernice 2007/64/ES a smernice 2009/110/ES vrátane všetkých smerníc, nariadení a rozhodnutí vychádzajúcich z týchto aktov a všetkých ostatných právne záväzných aktov Únie, ktorými sa zverujú úlohy orgánu pre bankovníctvo.

3.   Orgán pre bankovníctvo koná aj v oblasti činností úverových inštitúcií, finančných konglomerátov, investičných spoločností, platobných inštitúcií a inštitúcií elektronických peňazí v súvislosti so záležitosťami, na ktoré sa priamo nevzťahujú akty uvedené v odseku 2, a to aj v záležitostiach správy a riadenia podnikov, auditov a finančného výkazníctva, ak sú tieto činnosti orgánu pre bankovníctvo potrebné na zabezpečenie účinného a konzistentného uplatňovania týchto aktov.

4.   Ustanoveniami tohto nariadenia nie sú dotknuté právomoci Komisie, najmä na základe článku 258 ZFEÚ s cieľom zaručiť súlad s právom Únie.

5.   Cieľom orgánu pre bankovníctvo je chrániť verejný záujem prispievaním ku krátkodobej, strednodobej a dlhodobej stabilite a efektívnosti finančného systému pre hospodárstvo Únie, občanov a podnikateľské subjekty. Orgán pre bankovníctvo prispieva k:

a)	zlepšeniu fungovania vnútorného trhu vrátane predovšetkým riadnej, účinnej a konzistentnej úrovne regulácie a dohľadu;

b)	zaisteniu integrity, transparentnosti, účinnosti a riadneho fungovania finančných trhov;

c)	posilneniu medzinárodnej koordinácie dohľadu;

d)	predchádzaniu regulačnej arbitráži a presadzovaniu rovnakých podmienok hospodárskej súťaže;

e)	zabezpečeniu, aby úverové a iné riziká podliehali náležitej regulácii a dohľadu, a

f)	zvyšovaniu ochrany zákazníkov.

Na tieto účely orgán pre bankovníctvo prispieva k zaisteniu konzistentného, účinného a efektívneho uplatňovania aktov uvedených v odseku 2, podporuje konvergenciu dohľadu, poskytuje stanoviská pre Európsky parlament, Radu a Komisiu a vypracúva ekonomické analýzy trhov s cieľom podporovať dosahovanie svojich cieľov.

Orgán pre bankovníctvo pri výkone úloh, ktorými bol na základe tohto nariadenia poverený, venuje osobitnú pozornosť systémovým rizikám, ktoré predstavujú finančné inštitúcie, ktorých zlyhanie môže narušiť fungovanie finančného systému alebo reálneho hospodárstva.

Orgán pre bankovníctvo pri vykonávaní svojich úloh koná nezávisle a objektívne a výhradne v záujme Únie.

Článok 2

Európsky systém finančného dohľadu

1.   Orgán pre bankovníctvo je súčasťou Európskeho systému finančného dohľadu (ESFS). Hlavným cieľom ESFS je zabezpečiť, aby sa pravidlá, ktoré sa vzťahujú na finančný sektor, náležite uplatňovali s cieľom chrániť finančnú stabilitu a zabezpečiť dôveru vo finančný systém ako celok a dostatočnú ochranu pre užívateľov v oblasti finančných služieb.

2.   ESFS tvoria:

a)	Európsky výbor pre systémové riziká (ESRB) na účely vykonávania úloh vymedzených v nariadení (EÚ) č. 1092/2010 a v tomto nariadení;

b)	orgán pre bankovníctvo;

c)	Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov) zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1094/2010 (38);

d)	Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre cenné papiere a trhy) zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1095/2010 (39);

e)	Spoločný výbor európskych orgánov dohľadu (ďalej len „spoločný výbor“) na účely vykonávania úloh vymedzených v článkoch 54 až 57 tohto nariadenia, nariadenia (EÚ) č. 1094/2010 a nariadenia (EÚ) č. 1095/2010;

f)	príslušné orgány alebo orgány dohľadu v členských štátoch uvedené v aktoch Únie uvedených v článku 1 ods. 2 tohto nariadenia, nariadenia (EÚ) č. 1094/2010 a nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

3.   Orgán pre bankovníctvo pravidelne a úzko spolupracuje s ESRB, ako aj s Európskym orgánom dohľadu (Európskym orgánom pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov) a Európskym orgánom dohľadu (Európskym orgánom pre cenné papiere a trhy) prostredníctvom spoločného výboru a zabezpečuje medzisektorovú konzistentnosť práce a dosahovanie spoločných stanovísk v oblasti dohľadu nad finančnými konglomerátmi a k ostatným medzisektorovým záležitostiam.

4.   Podľa zásady lojálnej spolupráce uvedenej v článku 4 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii zúčastnené strany ESFS spolupracujú na základe vzájomnej dôvery a plného vzájomného rešpektu najmä na tom, aby medzi sebou zabezpečili tok náležitých a spoľahlivých informácií.

5.   Orgány dohľadu, ktoré sú zúčastnenými stranami ESFS, sú povinné vykonávať dohľad nad finančnými inštitúciami vykonávajúcimi činnosť v Únii v súlade s aktmi uvedenými v článku 1 ods. 2.

Článok 3

Zodpovednosť orgánov dohľadu

Orgány uvedené v článku 2 ods. 2 písm. a) až d) sa zodpovedajú Európskemu parlamentu a Rade.

Článok 4

Vymedzenia pojmov

Na účely tohto nariadenia sa uplatňujú tieto vymedzenia pojmov:

1.

„finančné inštitúcie“ znamenajú „úverové inštitúcie“ vymedzené v článku 4 ods. 1 smernice 2006/48/ES, „investičné spoločnosti“ vymedzené v článku 3 ods. 1 písm. b) smernice 2006/49/ES a „finančné konglomeráty“ vymedzené v článku 2 ods. 14 smernice 2002/87/ES, avšak v súvislosti so smernicou 2005/60/ES „finančné inštitúcie“ znamenajú úverové inštitúcie a finančné inštitúcie vymedzené v článku 3 ods. 1 a 2 uvedenej smernice;

2.

„príslušné orgány“ znamenajú: i) príslušné orgány vymedzené v smerniciach 2006/48/ES, 2006/49/ES a 2007/64/ES a uvedené v smernici 2009/110/ES; ii) v súvislosti so smernicami 2002/65/ES a 2005/60/ES orgány príslušné zabezpečovať dodržiavanie požiadaviek týchto smerníc zo strany úverových a finančných inštitúcií, a iii) pokiaľ ide o systémy ochrany vkladov, subjekty, ktoré spravujú systémy ochrany vkladov podľa smernice 94/19/ES, alebo v prípade, ak prevádzku systému ochrany vkladov spravuje súkromná spoločnosť, orgán verejnej moci, ktorý vykonáva dohľad nad týmito systémami podľa uvedenej smernice.

Článok 5

Právne postavenie

1.   Orgán pre bankovníctvo je orgánom Únie s právnou subjektivitou.

2.   V každom členskom štáte požíva orgán pre bankovníctvo najširšiu právnu spôsobilosť na právne úkony zverenú právnickým osobám na základe vnútroštátneho práva. Môže predovšetkým nadobúdať alebo disponovať s hnuteľným a nehnuteľným majetkom a byť stranou v právnych konaniach.

3.   Orgán pre bankovníctvo zastupuje jeho predseda.

Článok 6

Zloženie

Orgán pre bankovníctvo má toto zloženie:

1.	rada orgánov dohľadu, ktorá vykonáva úlohy ustanovené v článku 43;

2.	riadiaca rada, ktorá vykonáva úlohy ustanovené v článku 47;

3.	predseda, ktorý vykonáva úlohy ustanovené v článku 48;

4.	výkonný riaditeľ, ktorý vykonáva úlohy ustanovené v článku 53;

5.	odvolacia rada, ktorá vykonáva úlohy ustanovené v článku 60.

Článok 7

Sídlo

Orgán pre bankovníctvo má sídlo v Londýne.

KAPITOLA II

ÚLOHY A PRÁVOMOCI ORGÁNU PRE BANKOVNÍCTVO

Článok 8

Úlohy a právomoci orgánu pre bankovníctvo

1.   Orgán pre bankovníctvo má tieto úlohy:

a)

prispievať k vytvoreniu vysokokvalitných spoločných predpisov a postupov pre reguláciu a dohľad, najmä poskytovaním stanovísk pre inštitúcie Únie a vypracúvaním usmernení, odporúčaní a návrhov regulačných a vykonávacích technických predpisov, ktoré vychádzajú z legislatívnych aktov uvedených v článku 1 ods. 2;

b)

prispievať ku konzistentnému uplatňovaniu právne záväzných aktov Únie, najmä podieľaním sa na spoločnej kultúre dohľadu, zaistením konzistentného, účinného a efektívneho uplatňovania aktov uvedených v článku 1 ods. 2, predchádzaním regulačnej arbitráži, zmierovaním a urovnávaním sporov medzi príslušnými orgánmi, zabezpečovaním účinného a konzistentného dohľadu nad finančnými inštitúciami a súdržného fungovania kolégií orgánov dohľadu a prijímaním opatrení okrem iného v krízových situáciách;

c)	stimulovať a uľahčovať delegovanie úloh a povinností medzi príslušnými orgánmi;

d)	úzko spolupracovať s ESRB, najmä poskytovaním informácií ESRB potrebných na dosiahnutie jeho úloh a zabezpečovaním náležitého dodržiavania varovaní a odporúčaní ESRB;

e)	organizovať a vykonávať analýzy vzájomného hodnotenia príslušných orgánov vrátane vydávania usmernení a odporúčaní a identifikovania osvedčených postupov s cieľom posilniť konzistentnosť výsledkov dohľadu;

f)	monitorovať a hodnotiť vývoj na trhu v oblasti svojej pôsobnosti, v relevantných prípadoch aj trendy v oblasti úverov najmä pre domácnosti a MSP;

g)	vykonávať ekonomické analýzy trhov s cieľom informovať o plnení funkcií orgánu pre bankovníctvo;

h)	zvyšovať ochranu vkladateľov a investorov;

i)

prispievať k jednotnému a súdržnému fungovaniu kolégií orgánov dohľadu, monitorovaniu, hodnoteniu a meraniu systémového rizika, vypracúvaniu a koordinácii plánov na ozdravenie a riešenie problémov, poskytovaniu vysokej úrovne ochrany vkladateľov a investorov v rámci Únie, ako aj k vývoju metód na riešenie problémov zlyhávajúcich finančných inštitúcií a k posudzovaniu potreby vhodných finančných nástrojov, a to v súlade s článkami 21 až 26;

j)	plniť všetky ostatné osobitné úlohy uvedené v tomto nariadení alebo v iných legislatívnych aktoch;

k)	na svojej internetovej stránke uverejňovať a pravidelne aktualizovať informácie zo svojej oblasti činnosti, predovšetkým v rámci oblasti svojej pôsobnosti, o registrovaných finančných inštitúciách s cieľom zabezpečiť, aby mala verejnosť ľahký prístup k informáciám;

l)	prevziať podľa potreby všetky existujúce a prebiehajúce úlohy od Výboru európskych orgánov bankového dohľadu (CEBS).

2.   Orgán pre bankovníctvo by mal mať na vykonanie úloh uvedených v odseku 1 právomoci ustanovené v tomto nariadení, najmä:

a)	vypracovať návrh regulačných technických predpisov v konkrétnych prípadoch uvedených v článku 10;

b)	vypracovať návrh vykonávacích technických predpisov v konkrétnych prípadoch uvedených v článku 15;

c)	vydávať usmernenia a odporúčania, ako sa ustanovuje v článku 16;

d)	vydávať odporúčania v konkrétnych prípadoch uvedených v článku 17 ods. 3;

e)	prijímať individuálne rozhodnutia určené príslušným orgánom v konkrétnych prípadoch uvedených v článku 18 ods. 3 a článku 19 ods. 3;

f)	v prípadoch, ktoré sa týkajú priamo uplatniteľného práva Únie, prijímať individuálne rozhodnutia určené finančným inštitúciám v konkrétnych prípadoch uvedených v článku 17 ods. 6, článku 18 ods. 4 a článku 19 ods. 4;

g)	vydávať stanoviská pre Európsky parlament, Radu alebo Komisiu, ako sa ustanovuje v článku 34;

h)	zhromažďovať nevyhnutné informácie o finančných inštitúciách, ako sa stanovuje v článku 35;

i)	vytvoriť spoločné metodiky na posudzovanie vplyvu vlastností produktov a distribučných procesov na finančnú situáciu inštitúcií a na ochranu spotrebiteľov;

j)	poskytovať centrálne prístupnú databázu registrovaných finančných inštitúcií vo svojej oblasti pôsobnosti, ak sa to uvádza v aktoch uvedených v článku 1 ods. 2.

Článok 9

Úlohy týkajúce sa ochrany spotrebiteľa a finančných aktivít

1.   Orgán pre bankovníctvo prevezme vedúcu úlohu pri podpore transparentnosti, jednoduchosti a spravodlivosti na trhu so spotrebiteľskými finančnými produktmi alebo službami v rámci vnútorného trhu, a to aj prostredníctvom:

a)	zhromažďovania informácií o spotrebiteľských trendoch, ich analýzy a podávania správ;

b)	skúmania a koordinácie finančnej gramotnosti a vzdelávacích iniciatív zo strany príslušných orgánov;

c)	rozvoja noriem odborného vzdelávania pre túto oblasť priemyslu a

d)	prispievania k rozvoju spoločných pravidiel zverejňovania informácií.

2.   Orgán pre bankovníctvo monitoruje nové a existujúce finančné aktivity a môže prijať usmernenia a odporúčania s cieľom podporovať istotu a spoľahlivosť trhov a konvergenciu regulačných postupov.

3.   Orgán pre bankovníctvo môže takisto vydať varovania, ak finančné aktivity predstavujú vážne ohrozenie cieľov stanovených v článku 1 ods. 5.

4.   Orgán pre bankovníctvo ako svoju integrálnu súčasť zriadi výbor pre finančné inovácie, ktorý zahrnie všetky príslušné vnútroštátne orgány dohľadu s cieľom dosiahnuť koordinovaný prístup pri regulácii a dohľade v prípade nových alebo inovačných finančných aktivít a poskytnúť poradenstvo orgánu pre bankovníctvo, aby mohol predkladať správy Európskemu parlamentu, Rade a Európskej komisii.

5.   Orgán pre bankovníctvo môže dočasne zakázať alebo obmedziť určité finančné aktivity, ktoré ohrozujú riadne fungovanie a integritu finančných trhov alebo stabilitu celého finančného systému v Únii alebo jeho časti, a to prípadoch, ktoré sú vymedzené v legislatívnych aktoch uvedených v článku 1 ods. 2 a za podmienok, ktoré sú v nich stanovené, alebo v prípadoch, keď je to žiaduce z dôvodu krízovej situácie v súlade s podmienkami stanovenými v článku 18 a podľa týchto podmienok.

Orgán pre bankovníctvo preskúmava rozhodnutie uvedené v prvom pododseku v náležitých lehotách a minimálne každé tri mesiace. V prípade, že sa po uvedenej trojmesačnej lehote rozhodnutie neobnoví, automaticky stráca účinnosť.

Členský štát môže požiadať orgán pre bankovníctvo, aby svoje rozhodnutie prehodnotil. V takom prípade orgán pre bankovníctvo v súlade s postupom ustanoveným v článku 44 ods. 1 druhom pododseku rozhodne o tom, či bude na svojom rozhodnutí trvať.

Orgán pre bankovníctvo môže takisto posúdiť potrebu zakázať alebo obmedziť určité druhy finančných aktivít a v prípade potreby takéhoto zákazu alebo obmedzenia o tom informuje Komisiu s cieľom uľahčiť prijatie akéhokoľvek takéhoto zákazu alebo obmedzenia.

Článok 10

Regulačné technické predpisy

1.   Ak Európsky parlament a Rada delegujú na Komisiu právomoc prijímať regulačné technické predpisy prostredníctvom delegovaných aktov podľa článku 290 ZFEÚ, aby sa zabezpečila konzistentná harmonizácia v oblastiach, ktoré sú konkrétne vymedzené v legislatívnych aktoch uvedených v článku 1 ods. 2, môže orgán pre bankovníctvo vypracovať návrh regulačných technických predpisov. Orgán pre bankovníctvo predkladá svoj návrh predpisov na schválenie Komisii.

Regulačné technické predpisy sú technické, nezahŕňajú strategické ani politické rozhodnutia a ich obsah je obmedzený legislatívnymi aktmi, z ktorých vychádzajú.

Pred ich predložením Komisii vykoná orgán pre bankovníctvo otvorené verejné konzultácie k návrhu regulačných technických predpisov a analyzuje možné súvisiace náklady a prínosy, pokiaľ tieto konzultácie a analýzy nie sú neprimerané vzhľadom na rozsah a dosah príslušného návrhu regulačných technických predpisov alebo vzhľadom na mimoriadnu naliehavosť danej veci. Orgán pre bankovníctvo tiež požiada o stanovisko Skupinu zainteresovaných strán v bankovníctve uvedenú v článku 37.

Ak orgán pre bankovníctvo predloží návrh regulačného technického predpisu, Komisia ho bezodkladne zašle Európskemu parlamentu a Rade.

Komisia do troch mesiacov od prijatia návrhu regulačného technického predpisu rozhodne, či ho schváli. Komisia môže schváliť návrh regulačných technických predpisov iba čiastočne alebo so zmenami a doplneniami, ak si to vyžadujú záujmy Únie.

Ak má Komisia v úmysle návrh regulačného technického predpisu neschváliť alebo ho schváliť iba sčasti alebo so zmenami a doplneniami, zašle návrh regulačného technického predpisu spolu s vysvetlením, prečo ho neschvaľuje, alebo prípadne s odôvodnením jeho zmien a doplnení späť orgánu pre bankovníctvo. Orgán pre bankovníctvo môže návrh regulačného technického predpisu do šiestich týždňov zmeniť a doplniť na základe pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov Komisie a opätovne ho predložiť Komisii vo forme formálneho stanoviska. Orgán pre bankovníctvo zašle kópiu svojho formálneho stanoviska Európskemu parlamentu a Rade.

Ak orgán pre bankovníctvo v šesťtýždňovej lehote zmenený a doplnený návrh regulačného technického predpisu nepredložil alebo predložil návrh regulačného technického predpisu, ktorý nie je zmenený a doplnený v súlade s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi Komisie, môže Komisia prijať regulačný technický predpis so zmenami a doplneniami, ktoré považuje za relevantné, alebo ho zamietnuť.

Komisia nemôže meniť obsah návrhu regulačných technických predpisov vypracovaného orgánom pre bankovníctvo bez predchádzajúcej koordinácie s ním v súlade s týmto článkom.

2.   Ak orgán pre bankovníctvo nepredložil návrh regulačného technického predpisu v lehote stanovenej v legislatívnych aktoch uvedených v článku 1 ods. 2, môže Komisia o takýto návrh požiadať v novej lehote.

3.   Len ak orgán pre bankovníctvo nepredloží návrh regulačného technického predpisu Komisii v lehotách v súlade s odsekom 2, môže Komisia prijať regulačný technický predpis prostredníctvom delegovaného aktu bez návrhu od orgánu pre bankovníctvo.

Komisia vykoná otvorené verejné konzultácie k návrhu regulačných technických predpisov a analyzuje možné súvisiace náklady a prínosy, pokiaľ tieto konzultácie a analýzy nie sú neprimerané vzhľadom na rozsah a dosah príslušného návrhu regulačných technických predpisov alebo vzhľadom na mimoriadnu naliehavosť danej veci. Komisia tiež požiada o stanovisko alebo radu Skupinu zainteresovaných strán v bankovníctve uvedenú v článku 37.

Komisia bezodkladne zašle návrh regulačného technického predpisu Európskemu parlamentu a Rade.

Komisia zašle svoj návrh regulačného technického predpisu orgánu pre bankovníctvo. Orgán pre bankovníctvo môže návrh regulačného technického predpisu v lehote šiestich týždňov zmeniť a doplniť a predložiť ho vo forme formálneho stanoviska Komisii. Orgán pre bankovníctvo zašle kópiu svojho formálneho stanoviska Európskemu parlamentu a Rade.

Ak orgán pre bankovníctvo v šesťtýždňovej lehote uvedenej v štvrtom pododseku nepredložil zmenený a doplnený návrh regulačného technického predpisu, môže Komisia regulačný technický predpis prijať.

Ak orgán pre bankovníctvo zmenený a doplnený návrh regulačného technického predpisu v šesťtýždňovej lehote predložil, Komisia môže zmeniť a doplniť návrh regulačných technických predpisov na základe zmien a doplnení navrhovaných orgánom pre bankovníctvo alebo prijať regulačný technický predpis so zmenami a doplneniami, ktoré považuje za relevantné. Komisia nemôže meniť obsah návrhu regulačného technického predpisu vypracovaného orgánom pre bankovníctvo bez predchádzajúcej koordinácie s ním v súlade s týmto článkom.

4.   Regulačné technické predpisy sa prijmú prostredníctvom nariadení alebo rozhodnutí. Uverejnia sa v Úradnom vestníku Európskej únie a nadobudnú účinnosť dňom, ktorý je v nich stanovený.

Článok 11

Vykonávanie delegovania právomoci

1.   Právomoc prijímať regulačné technické predpisy uvedené v článku 10 sa udeľuje Komisii na obdobie štyroch rokov od 16. decembra 2010. Komisia predloží najneskôr šesť mesiacov pred uplynutím tohto štvorročného obdobia správu týkajúcu sa delegovaných právomocí. Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje na rovnako dlhé obdobia, pokiaľ ho Európsky parlament alebo Rada v súlade s článkom 14 neodvolajú.

2.   Komisia oznamuje regulačný technický predpis Európskemu parlamentu a Rade súčasne, a to hneď po jej prijatí.

3.   Právomoc prijímať regulačné technické predpisy udelená Komisii podlieha podmienkam stanoveným v článkoch 12 až 14.

Článok 12

Odvolanie delegovania právomoci

1.   Európsky parlament alebo Rada môžu delegovanie právomoci uvedené v článku 10 kedykoľvek odvolať.

2.   Inštitúcia, ktorá začala vnútorný postup s cieľom rozhodnúť, či delegovanie právomoci odvolať, vyvinie úsilie na účely informovania druhej inštitúcie a Komisie v primeranom čase pred prijatím konečného rozhodnutia, pričom uvedie delegované právomoci, ktorých by sa odvolanie mohlo týkať.

3.   Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomocí v ňom uvedených. Rozhodnutie nadobúda účinnosť okamžite alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť regulačných technických predpisov, ktoré už nadobudli účinnosť. Uverejní sa v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 13

Námietky voči regulačným technickým predpisom

1.   Európsky parlament alebo Rada môžu voči regulačnému technickému predpisu vzniesť námietku v lehote troch mesiacov od dátumu oznámenia regulačného technického predpisu prijatého Komisiou. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o tri mesiace.

Ak Komisia prijme regulačný technický predpis, ktorý je totožný s návrhom regulačného technického predpisu predloženým orgánom pre bankovníctvo, je lehota, počas ktorej môže Európsky parlament a Rada vzniesť námietku, jeden mesiac od dátumu oznámenia. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o jeden mesiac.

2.   Ak do uplynutia lehoty uvedenej v odseku 1 nevznesú Európsky parlament ani Rada voči regulačnému technickému predpisu námietku, uverejní sa tento predpis v Úradnom vestníku Európskej únie a nadobudne účinnosť dňom, ktorý je v nej stanovený.

Regulačný technický predpis sa môže uverejniť v Úradnom vestníku Európskej únie a nadobudnúť účinnosť pred uplynutím uvedenej lehoty, ak Európsky parlament a Rada informovali Komisiu, že nemajú v úmysle vzniesť námietku.

3.   Regulačný technický predpis nenadobudne účinnosť v prípade, ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu vzniesli námietku v lehote uvedenej v odseku 1. V súlade s článkom 296 ZFEÚ inštitúcia, ktorá vznesie námietku voči regulačnému technickému predpisu, uvedie dôvody jej vznesenia.

Článok 14

Neschválenie alebo zmena a doplnenie návrhu regulačných technických predpisov

1.   V prípade, že Komisia neschváli návrh regulačného technického predpisu alebo ho zmení a doplní v súlade s článkom 10, informuje orgán pre bankovníctvo, Európsky parlament a Radu, pričom uvedie dôvody svojho konania.

2.   Európsky parlament alebo Rada môžu podľa potreby v lehote jedného mesiaca od oznámenia uvedeného v odseku 1 vyzvať zodpovedného komisára, aby spolu s predsedom orgánu pre bankovníctvo na ad hoc schôdzi príslušného výboru Európskeho parlamentu alebo Rady predložili a vysvetlili vzájomné rozdiely.

Článok 15

Vykonávacie technické predpisy

1.   Orgán pre bankovníctvo môže prostredníctvom vykonávacích aktov podľa článku 291 ZFEÚ vypracovať vykonávacie technické predpisy v oblastiach, ktoré sú konkrétne vymedzené v legislatívnych aktoch uvedených v článku 1 ods. 2 Vykonávacie technické predpisy majú technický charakter, nevyplývajú z nich strategické rozhodnutia ani politické rozhodnutia a ich obsah má určovať podmienky uplatňovania predmetných aktov. Orgán pre bankovníctvo predkladá návrh vykonávacích technických predpisov na schválenie Komisii.

Pred predložením návrhu vykonávacích technických predpisov Komisii vykoná orgán pre bankovníctvo otvorené verejné konzultácie a analyzuje možné súvisiace náklady a prínosy, pokiaľ tieto konzultácie a analýza nie sú neprimerané vzhľadom na rozsah a dosah príslušného návrhu vykonávacích technických predpisov alebo vzhľadom na mimoriadnu naliehavosť danej veci. Orgán pre bankovníctvo tiež požiada o stanovisko Skupinu zainteresovaných strán v bankovníctve uvedenú v článku 37.

Ak orgán pre bankovníctvo predloží návrh vykonávacieho technického predpisu, Komisia ho bezodkladne zašle Európskemu parlamentu a Rade.

Komisia do troch mesiacov od prijatia návrhu vykonávacieho technického predpisu rozhodne, či ho schváli. Komisia môže túto lehotu predĺžiť o jeden mesiac. Komisia môže schváliť návrh vykonávacieho technického predpisu iba čiastočne alebo so zmenami a doplneniami, ak si to vyžadujú záujmy Únie.

Ak má Komisia v úmysle návrh vykonávacieho technického predpisu neschváliť alebo ho schváliť iba čiastočne alebo so zmenami a doplneniami, zašle ho spolu s vysvetlením, prečo ho nechce schváliť, alebo prípadne s odôvodnením jeho zmien a doplnení, späť orgánu pre bankovníctvo. Orgán pre bankovníctvo môže návrh vykonávacieho technického predpisu do šiestich týždňov zmeniť a doplniť na základe pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov Komisie a opätovne ho predložiť Komisii vo forme formálneho stanoviska. Orgán pre bankovníctvo zašle kópiu svojho formálneho stanoviska Európskemu parlamentu a Rade.

Ak orgán pre bankovníctvo v šesťtýždňovej lehote uvedenej v piatom pododseku zmenený a doplnený návrh vykonávacieho technického predpisu nepredložil alebo predložil návrh vykonávacieho technického predpisu, ktorý nie je zmenený a doplnený v súlade s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi Komisie, môže Komisia prijať vykonávací technický predpis so zmenami a doplneniami, ktoré považuje za relevantné, alebo ho zamietnuť.

Komisia nesmie meniť obsah návrhu vykonávacieho technického predpisu vypracovaného orgánom pre bankovníctvo bez predchádzajúcej koordinácie s ním v súlade s týmto článkom.

2.   V prípade, keď orgán pre bankovníctvo nepredložil návrh vykonávacieho technického predpisu v lehote stanovenej v legislatívnych aktoch uvedených v článku 1 ods. 2, môže Komisia o takýto návrh požiadať v novej lehote.

3.   Len ak orgán pre bankovníctvo nepredložil Komisii návrh vykonávacieho technického predpisu v lehote v súlade s odsekom 2, môže Komisia prijať vykonávací technický predpis prostredníctvom vykonávacieho aktu bez návrhu od orgánu pre bankovníctvo.

Komisia vykoná otvorené verejné konzultácie k návrhu vykonávacích technických predpisov a analyzuje možné súvisiace náklady a prínosy, pokiaľ tieto konzultácie a analýzy nie sú neprimerané vzhľadom na rozsah a dosah príslušného návrhu vykonávacích technických predpisov alebo vzhľadom na mimoriadnu naliehavosť danej veci. Komisia tiež požiada o stanovisko alebo radu Skupinu zainteresovaných strán v bankovníctve uvedenú v článku 37.

Komisia bezodkladne zašle návrh vykonávacieho technického predpisu Európskemu parlamentu a Rade.

Komisia takisto zašle návrh vykonávacieho technického predpisu orgánu pre bankovníctvo. Orgán pre bankovníctvo môže návrh vykonávacieho technického predpisu v šesťtýždňovej lehote zmeniť a doplniť a predložiť ho vo forme formálneho stanoviska Komisii. Orgán pre bankovníctvo zašle kópiu svojho formálneho stanoviska Európskemu parlamentu a Rade.

Ak orgán pre bankovníctvo v šesťtýždňovej lehote uvedenej v štvrtom pododseku nepredložil zmenený a doplnený návrh vykonávacieho technického predpisu, môže Komisia vykonávací technický predpis prijať.

Ak orgán pre bankovníctvo zmenený a doplnený návrh vykonávacieho technického predpisu v uvedenej šesťtýždňovej lehote predložil, Komisia môže zmeniť a doplniť návrh vykonávacieho technického predpisu na základe navrhovaných zmien a doplnení od orgánu pre bankovníctvo alebo prijať vykonávací technický predpis so zmenami a doplneniami, ktoré považuje za relevantné.

Komisia nesmie meniť obsah návrhu vykonávacích technických predpisov vypracovaných orgánom pre bankovníctvo bez predchádzajúcej koordinácie s ním v súlade s týmto článkom.

4.   Vykonávacie technické predpisy sa prijmú prostredníctvom nariadení alebo rozhodnutí. Uverejnia sa v Úradnom vestníku Európskej únie a nadobudnú účinnosť dňom, ktorý je v nich stanovený.

Článok 16

Usmernenia a odporúčania

1.   Orgán pre bankovníctvo vydáva usmernenia a odporúčania určené príslušným orgánom alebo finančným inštitúciám s cieľom vytvoriť konzistentné, účinné a efektívne postupy dohľadu v rámci ESFS a zaistiť spoločné, jednotné a konzistentné uplatňovanie práva Únie.

2.   Orgán pre bankovníctvo v náležitých prípadoch organizuje otvorené verejné konzultácie o týchto usmerneniach a odporúčaniach a vykonáva analýzu súvisiacich potenciálnych nákladov a prínosov. Tieto konzultácie a analýzy sú primerané rozsahu pôsobnosti, povahe a dosahu usmernení alebo odporúčaní. Orgán pre bankovníctvo prípade potreby tiež požiada o stanovisko alebo radu Skupinu zainteresovaných strán v bankovníctve uvedenú v článku 37.

3.   Príslušné orgány a finančné inštitúcie vynaložia všetko úsilie na dodržanie týchto usmernení a odporúčaní.

Do dvoch mesiacov od vydania usmernenia alebo odporúčania každý príslušný orgán potvrdí, či toto usmernenie alebo odporúčanie dodržal alebo má v úmysle dodržať. Ak ho príslušný orgán nedodržal ani ho nemá v úmysle dodržať, informuje o tom orgán pre bankovníctvo a uvedie dôvody.

Orgán pre bankovníctvo skutočnosť, že príslušný orgán nedodržal ani nemá v úmysle dodržať príslušné usmernenie alebo odporúčanie, uverejní. Orgán pre bankovníctvo sa môže tiež v individuálnych prípadoch rozhodnúť uverejniť dôvody nedodržania uvedeného usmernenia alebo odporúčania uvedené príslušným orgánom. Príslušný orgán je o tomto uverejnení vopred informovaný.

Ak to uvedené usmernenie alebo odporúčanie vyžaduje, podávajú finančné inštitúcie jasnú a podrobnú správu o tom, či ho dodržiavajú.

4.   Orgán pre bankovníctvo vo svojej správe uvedenej v článku 43 ods. 5 informuje Európsky parlament, Radu a Komisiu o vydaných usmerneniach a odporúčaniach a uvedie príslušné orgány, ktoré ich nedodržiavajú, ako aj spôsoby, akými orgán pre bankovníctvo plánuje zabezpečiť, aby dotknutý príslušný orgán jeho odporúčania a usmernenia v budúcnosti dodržiaval.

Článok 17

Porušenie práva Únie

1.   Ak príslušný orgán neuplatňuje akty uvedené v článku 1 ods. 2 alebo ak ich uplatňuje spôsobom, ktorý sa javí ako porušenie práva Únie vrátane regulačných technických predpisov a vykonávacích technických predpisov stanovených v súlade s článkami 10 až 15, najmä ak nezaistí, aby finančná inštitúcia spĺňala požiadavky ustanovené v týchto aktoch, orgán pre bankovníctvo koná v súlade s právomocami uvedenými v odsekoch 2, 3 a 6 tohto článku.

2.   Na žiadosť jedného alebo viacerých príslušných orgánov, Európskeho parlamentu, Rady, Komisie, Skupiny zainteresovaných strán v bankovníctve alebo z vlastného podnetu a po informovaní dotknutého príslušného orgánu môže orgán pre bankovníctvo preskúmať údajné porušenie alebo neuplatňovanie práva Únie.

Bez toho, aby boli dotknuté právomoci ustanovené v článku 35, príslušný orgán bezodkladne poskytne orgánu pre bankovníctvo všetky informácie, ktoré orgán pre bankovníctvo považuje za potrebné pre svoje vyšetrovanie.

3.   Orgán pre bankovníctvo môže najneskôr do dvoch mesiacov od začatia vyšetrovania adresovať dotknutému príslušnému orgánu odporúčanie, v ktorom uvedie opatrenia potrebné na dodržanie práva Únie.

Príslušný orgán do desiatich pracovných dní od prijatia odporúčania informuje orgán pre bankovníctvo o krokoch, ktoré prijal alebo plánuje prijať na zaistenie dodržiavania práva Únie.

4.   Ak príslušný orgán nedodržal právo Únie v lehote jedného mesiaca od prijatia odporúčania orgánu pre bankovníctvo, Komisia môže na základe informácií orgánu pre bankovníctvo alebo z vlastného podnetu vydať formálne stanovisko, ktorým príslušný orgán vyzve, aby prijal opatrenia potrebné na dodržiavanie práva Únie. Vo formálnom stanovisku Komisia zohľadní odporúčanie orgánu pre bankovníctvo.

Komisia vydá takéto formálne stanovisko najneskôr do troch mesiacov od prijatia odporúčania. Komisia môže túto lehotu predĺžiť o jeden mesiac.

Orgán pre bankovníctvo a príslušné orgány poskytnú Komisii všetky potrebné informácie.

5.   Príslušný orgán do desiatich pracovných dní od doručenia formálneho stanoviska uvedeného v odseku 4 informuje Komisiu a orgán pre bankovníctvo o krokoch, ktoré prijal alebo plánuje prijať, aby formálnemu stanovisku vyhovel.

6.   Bez toho, aby boli dotknuté právomoci Komisie podľa článku 258 ZFEÚ, ak príslušný orgán nevyhovie formálnemu stanovisku uvedenému v odseku 4 v lehote v ňom uvedenej a ak je to potrebné na včasnú nápravu nedodržiavania predpisov s cieľom zachovať alebo opätovne nastoliť neutrálne podmienky hospodárskej súťaže na trhu alebo zaistiť riadne fungovanie a integritu finančného systému, orgán pre bankovníctvo môže v prípade, že sú príslušné požiadavky aktov uvedených v článku 1 ods. 2 priamo uplatniteľné na finančné inštitúcie, prijať individuálne rozhodnutie určené finančnej inštitúcii, v ktorom sa požadujú opatrenia potrebné na dodržanie jej povinností vyplývajúcich z práva Únie vrátane zastavenia akejkoľvek činnosti.

Rozhodnutie orgánu pre bankovníctvo musí byť v súlade s formálnym stanoviskom, ktoré vydala Komisia podľa odseku 4.

7.   Rozhodnutia prijaté na základe odseku 6 majú prednosť pred všetkými predchádzajúcimi rozhodnutiami, ktoré príslušné orgány prijali v rovnakej veci.

Pri prijímaní opatrení súvisiacich so záležitosťami, ktoré sú predmetom formálneho stanoviska podľa odseku 4 alebo rozhodnutia podľa odseku 6, zabezpečujú príslušné orgány súlad s príslušným formálnym stanoviskom, resp. rozhodnutím.

8.   V správe uvedenej v článku 43 ods. 5 orgán pre bankovníctvo uvedie, ktoré príslušné orgány a finančné inštitúcie nesplnili formálne stanoviská alebo rozhodnutia uvedené v odsekoch 4 a 6 tohto článku.

Článok 18

Opatrenia v krízových situáciách

1.   V prípade nepriaznivého vývoja, ktorý môže vážne ohroziť riadne fungovanie a integritu finančných trhov alebo stabilitu celého finančného systému v Únii alebo jeho časti, orgán pre bankovníctvo aktívne podporuje a v prípade potreby koordinuje všetky opatrenia, ktoré prijmú relevantné príslušné vnútroštátne orgány dohľadu.

Na účely plnenia tejto podpornej a koordinačnej úlohy relevantné príslušné vnútroštátne orgány dohľadu v plnej miere informujú orgán pre bankovníctvo o všetkých relevantných zmenách a pozývajú ho, aby sa ako pozorovateľ zúčastnil na každom relevantnom zhromaždení.

2.   Rada môže na základe žiadosti orgánu pre bankovníctvo, Komisie alebo ESRB a po porade s Komisiou a ESRB a vo vhodných prípadoch aj s ESA prijať rozhodnutie určené orgánu pre bankovníctvo, v ktorom na účely tohto nariadenia určí existenciu krízovej situácie. Rada preskúmava toto rozhodnutie v náležitých intervaloch a minimálne raz za mesiac. V prípade, že sa rozhodnutie po jednom mesiaci neobnoví, automaticky stráca účinnosť. Rada môže kedykoľvek vyhlásiť ukončenie krízovej situácie.

Ak sa ESRB alebo orgán pre bankovníctvo domnieva, že môže dôjsť k vzniku krízovej situácie, vydá dôverné odporúčanie určené Rade a poskytne jej posúdenie situácie. Rada následne posúdi, či je potrebné zvolať zasadnutie. V tomto procese sa musí zabezpečiť, aby sa náležitá pozornosť venovala zachovávaniu dôvernosti.

Ak Rada rozhodne o existencii krízovej situácie, primeraným spôsobom a bezodkladne o tom informuje Európsky parlament a Komisiu.

3.   Ak Rada prijala rozhodnutie podľa odseku 2 a ak je vo výnimočnej situácii potrebná koordinovaná reakcia vnútroštátnych orgánov na nepriaznivý vývoj, ktorý môže vážne ohroziť riadne fungovanie a integritu finančných trhov alebo stabilitu celého finančného systému v Únii alebo jeho časti, orgán pre bankovníctvo môže prijať individuálne rozhodnutia, ktorými príslušné orgány požiada, aby prijali potrebné opatrenia v súlade s právnymi predpismi uvedenými v článku 1 ods. 2 na riešenie takéhoto vývoja a zaistili, že finančné inštitúcie a príslušné orgány spĺňajú požiadavky ustanovené v týchto právnych predpisoch.

4.   Bez toho, aby boli dotknuté právomoci Komisie podľa článku 258 ZFEÚ, ak príslušný orgán nedodrží rozhodnutie orgánu pre bankovníctvo uvedené v odseku 3 v lehote uvedenej v tomto rozhodnutí, orgán pre bankovníctvo môže v prípade, že sú príslušné požiadavky stanovené v legislatívnych aktoch uvedených v článku 1 ods. 2 vrátane regulačných technických predpisov a vykonávacích technických predpisov prijatých v súlade s uvedenými aktmi priamo uplatniteľné na finančné inštitúcie, prijať individuálne rozhodnutie určené finančnej inštitúcii, v ktorom sa požadujú potrebné opatrenia na dodržanie jeho povinností vyplývajúcich z týchto právnych predpisov, vrátane zastavenia akejkoľvek činnosti. Toto sa uplatňuje len v situáciách, keď príslušný orgán neuplatňuje legislatívne akty uvedené v článku 1 ods. 2 vrátane regulačných technických predpisov a vykonávacích technických predpisov prijatých v súlade s uvedenými aktmi, alebo ich uplatňuje spôsobom, ktorý je zjavným porušením týchto aktov, a keď je naliehavá náprava potrebná na obnovenie riadneho fungovania a integrity finančných trhov alebo stability celého finančného systému v Únii alebo jeho časti.

5.   Rozhodnutia prijaté na základe odseku 4 majú prednosť pred všetkými predchádzajúcimi rozhodnutiami, ktoré príslušné orgány prijali v rovnakej veci.

Všetky opatrenia príslušných orgánov súvisiace so záležitosťami, ktoré sú predmetom rozhodnutia podľa odsekov 3 alebo 4, musia byť v súlade s týmito rozhodnutiami.

Článok 19

Urovnávanie sporov medzi príslušnými orgánmi v cezhraničných situáciách

1.   Bez toho, aby boli dotknuté právomoci ustanovené v článku 17, ak príslušný orgán nesúhlasí s postupom alebo obsahom akcie alebo nečinnosťou príslušného orgánu iného členského štátu v prípadoch stanovených v aktoch uvedených v článku 1 ods. 2, orgán pre bankovníctvo na žiadosť jedného alebo viacerých dotknutých príslušných orgánov môže týmto orgánom pomôcť dosiahnuť dohodu v súlade s postupom uvedeným v odsekoch 2 až 4 tohto článku.

V prípadoch stanovených v právnych predpisoch uvedených v článku 1 ods. 2 a ak na základe objektívnych kritérií možno konštatovať, že medzi príslušnými orgánmi rôznych členských štátov došlo k nezhode, orgán pre bankovníctvo môže z vlastného podnetu týmto orgánom pomôcť dosiahnuť dohodu v súlade s postupom ustanoveným v odsekoch 2 až 4.

2.   Orgán pre bankovníctvo stanoví lehoty na zmierenie medzi príslušnými orgánmi, pričom zohľadní všetky príslušné lehoty vymedzené v aktoch uvedených v článku 1 ods. 2, ako aj zložitosť a naliehavosť veci. V tomto štádiu orgán pre bankovníctvo zohrá úlohu sprostredkovateľa.

3.   Ak počas lehoty na zmierenie uvedenej v odseku 2 dotknuté príslušné orgány nedosiahnu dohodu, orgán pre bankovníctvo môže v súlade s postupom ustanoveným v článku 44 ods. 1 treťom a štvrtom pododseku prijať rozhodnutie, ktorým požiada dotknuté príslušné orgány, aby prijali konkrétne opatrenia so záväzným účinkom na dotknuté príslušné orgány alebo sa zdržali konania s cieľom urovnať záležitosť, aby sa zabezpečil súlad s právom Únie.

4.   Bez toho, aby boli dotknuté právomoci Komisie podľa článku 258 ZFEÚ, ak príslušný orgán nedodrží rozhodnutie orgánu pre bankovníctvo a tým nezabezpečí, aby finančná inštitúcia spĺňala požiadavky, ktoré sa na ňu priamo vzťahujú v zmysle aktov uvedených v článku 1 ods. 2, orgán pre bankovníctvo môže prijať individuálne rozhodnutie určené finančnej inštitúcii, v ktorom ju požiada o potrebné opatrenia na dodržiavanie jej povinností vyplývajúcich z práva Únie, vrátane zastavenia akejkoľvek činnosti.

5.   Rozhodnutia prijaté na základe odseku 4 majú prednosť pred všetkými predchádzajúcimi rozhodnutiami, ktoré príslušné orgány prijali v rovnakej veci. Všetky opatrenia príslušných orgánov súvisiace so skutočnosťami, ktoré sú predmetom rozhodnutia podľa odsekov 3 alebo 4, musia byť v súlade s týmito rozhodnutiami.

6.   V správe uvedenej v článku 50 ods. 2 predseda orgánu pre bankovníctvo vymedzí povahu a typ sporov medzi príslušnými orgánmi, dosiahnuté dohody a rozhodnutia prijaté na urovnanie týchto sporov.

Článok 20

Urovnávanie sporov medzi príslušnými orgánmi v rôznych sektoroch

Spoločný výbor urovnáva v súlade s postupom stanoveným v článkoch 19 a 56 spory medzi jednotlivými sektormi, ktoré môžu vzniknúť medzi príslušnými orgánmi vymedzenými v článku 4 bode 2 tohto nariadenia, nariadenia (EÚ) č. 1094/2010 a nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

Článok 21

Kolégiá orgánov dohľadu

1.   Orgán pre bankovníctvo prispieva k presadzovaniu a monitorovaniu účinného, efektívneho a konzistentného fungovania kolégií orgánov dohľadu uvedených v smernici 2006/48/ES a posilňuje súdržné uplatňovanie práva Únie kolégiami orgánov dohľadu. S cieľom zbližovať osvedčené postupy dohľadu sa zamestnanci orgánu pre bankovníctvo môžu zúčastňovať na činnostiach kolégií orgánov dohľadu, a to vrátane kontrol na mieste, ktoré spoločne vykonávajú dva alebo viaceré príslušné orgány.

2.   Orgán pre bankovníctvo zabezpečuje konzistentné a súdržné fungovanie kolégií orgánov dohľadu pre cezhraničné inštitúcie v Únii, pričom prihliada na systémové riziko, ktoré predstavujú finančné inštitúcie v zmysle článku 23.

Na účel tohto odseku a odseku 1 tohto článku sa orgán pre bankovníctvo považuje za „príslušný orgán“ v zmysle príslušných právnych predpisov.

Orgán pre bankovníctvo môže:

a)	zhromažďovať a vymieňať si v spolupráci s príslušnými orgánmi všetky príslušné informácie s cieľom uľahčiť prácu kolégia a vytvoriť a spravovať centrálny systém na sprístupnenie týchto informácií príslušným orgánom v kolégiu;

b)

iniciovať a koordinovať záťažové testy v celej Únii v súlade s článkom 32 s cieľom posúdiť odolnosť finančných inštitúcií, a najmä systémového rizika, ktoré predstavujú finančné inštitúcie v zmysle článku 23, voči nepriaznivému vývoju na trhu a posudzovať potenciál systémového rizika zvyšovať sa v záťažových situáciách, pričom zabezpečí, aby sa na vnútroštátnej úrovni pri takýchto testoch uplatnila konzistentná metodika, a v prípade potreby zasiela príslušnému orgánu odporúčanie na nápravu problémov, ktoré sa pri záťažových testoch identifikovali;

c)	podporovať efektívne a účinné vykonávanie činností dohľadu vrátane hodnotenia rizík, ktorým sú alebo by mohli byť vystavené finančné inštitúcie, určených na základe procesu hodnotenia vykonávaného orgánmi dohľadu alebo v záťažových situáciách;

d)	v súlade s úlohami a právomocami ustanovenými v tomto nariadení dozerať na úlohy vykonávané príslušnými orgánmi a

e)

požadovať od kolégia ďalšie rokovania vo všetkých prípadoch, keď sa domnieva, že by rozhodnutie znamenalo nesprávne uplatňovanie práva Únie alebo by neprispelo k dosahovaniu cieľa zjednotiť postupy dohľadu. Od orgánu konsolidovaného dohľadu môže tiež požadovať naplánovanie zasadnutia kolégia alebo vloženie bodu do programu zasadnutia.

3.   Orgán pre bankovníctvo môže vypracovať návrh regulačného a vykonávacieho technického predpisu, ktorými sa zabezpečia jednotné podmienky uplatňovania ustanovení týkajúcich sa fungovania kolégií orgánov dohľadu, a vydávať usmernenia a odporúčania prijaté na základe článku 16 s cieľom podporovať konvergenciu vykonávania dohľadu a osvedčených postupov prijatých kolégiami orgánov dohľadu.

4.   Orgán pre bankovníctvo má úlohu právne záväznej mediácie na riešenie sporov medzi príslušnými orgánmi v súlade s postupom stanoveným v článku 19. Orgán pre bankovníctvo môže v súlade s článkom 19 prijať v oblasti dohľadu rozhodnutia priamo uplatniteľné na dotknutú inštitúciu.

Článok 22

Všeobecné ustanovenia

1.   Orgán pre bankovníctvo náležite prihliada k systémovému riziku, ako je vymedzené v nariadení (EÚ) č. 1092/2010 Rieši riziko narušenia finančných služieb, ktoré:

a)	je spôsobené poškodením celého finančného systému alebo jeho časti a

b)	môže mať závažné negatívne dôsledky pre vnútorný trh a reálne hospodárstvo.

Orgán pre bankovníctvo náležite prihliada k monitorovaniu a posúdeniu systémového rizika, ktoré vypracoval ESRB a orgán pre bankovníctvo, a reaguje na upozornenia a odporúčania ESRB v súlade s článkom 17 nariadenia (EÚ) č. 1092/2010.

2.   Orgán pre bankovníctvo v spolupráci s ESRB vypracuje spoločný súbor kvantitatívnych a kvalitatívnych ukazovateľov (prehľad rizík) s cieľom identifikovať a merať systémové riziko.

Orgán pre bankovníctvo vypracuje aj náležitý režim záťažového testovania s cieľom pomôcť pri identifikácii tých inštitúcií, ktoré môžu predstavovať systémové riziko. Tieto inštitúcie podliehajú posilnenému dohľadu a v prípade potreby postupom ozdravenia a riešenia problémov uvedeným v článku 25.

3.   Bez toho, aby boli dotknuté akty uvedené v článku 1 ods. 2, orgán pre bankovníctvo podľa potreby vypracuje dodatočné usmernenia a odporúčania pre finančné inštitúcie, aby sa zohľadnilo systémové riziko, ktoré predstavujú.

Orgán pre bankovníctvo zabezpečuje, že pri vypracúvaní návrhu regulačných a vykonávacích technických predpisov v oblastiach stanovených v legislatívnych aktoch uvedených v článku 1 ods. 2 sa prihliada na systémové riziko, ktoré predstavujú finančné inštitúcie.

4.   Na žiadosť jedného alebo viacerých príslušných orgánov, Európskeho parlamentu, Rady alebo Komisie, alebo z vlastného podnetu môže orgán pre bankovníctvo preskúmať konkrétny typ finančnej inštitúcie, typ produktu alebo typ činnosti s cieľom posúdiť potenciálne hrozby pre stabilitu finančného systému a dotknutým príslušným orgánom môže predložiť odporúčania na opatrenia.

Na tento účel môže orgán pre bankovníctvo využiť právomoci, ktoré sú mu udelené podľa tohto nariadenia vrátane článku 35.

5.   Spoločný výbor zabezpečuje celkovú a medzisektorovú koordináciu činností, ktoré sa vykonávajú na základe tohto článku.

Článok 23

Identifikácia a meranie systémového rizika

1.   Orgán pre bankovníctvo po porade s ESRB vypracuje kritériá na identifikáciu a meranie systémového rizika a náležitý režim záťažového testovania, ktorý zahŕňa posúdenie potenciálu systémového rizika, ktoré predstavujú finančné inštitúcie, a ktoré sa môže zvyšovať v záťažových situáciách. Tie finančné inštitúcie, ktoré môžu predstavovať systémové riziko, podliehajú posilnenému dohľadu a v prípade potreby postupom ozdravenia a riešenia problémov uvedeným v článku 25.

2.   Pri vypracúvaní kritérií na identifikáciu a meranie systémového rizika, ktoré predstavujú finančné inštitúcie, orgán pre bankovníctvo plne prihliada k relevantným medzinárodným prístupom vrátane tých, ktoré stanovili Rada finančnej stability, Medzinárodný menový fond a Banka pre medzinárodné zúčtovanie.

Článok 24

Stála schopnosť reagovať na systémové riziká

1.   Orgán pre bankovníctvo zabezpečuje, že má nepretržite k dispozícii špecializované kapacity na účinnú reakciu v prípade výskytu systémových rizík v zmysle článkov 22 a 23, najmä so zreteľom na inštitúcie, ktoré predstavujú systémové riziko.

2.   Orgán pre bankovníctvo plní úlohy, ktoré mu boli zverené v tomto nariadení a v právnych predpisoch uvedených v článku 1 ods. 2 a prispieva k zabezpečovaniu jednotného a koordinovaného krízového riadenia a režimu riešenia krízových situácií v Únii.

Článok 25

Postupy ozdravenia a riešenia problémov

1.   Orgán pre bankovníctvo prispieva k vypracovaniu a ku koordinácii účinných a konzistentných plánov na ozdravenie a riešenie problémov, postupov v krízových situáciách a preventívnych opatrení na účely minimalizácie systémového vplyvu akéhokoľvek zlyhania a aktívne sa na tomto vypracovaní a koordinácii zúčastňuje.

2.   Orgán pre bankovníctvo môže určiť osvedčené postupy zamerané na uľahčenie riešenia problémov zlyhávajúcich inštitúcií a najmä cezhraničných skupín, a to spôsobom, ktorým sa zabráni šíreniu škodlivého vplyvu, pričom zabezpečí dostupnosť vhodných nástrojov vrátane dostatočných zdrojov, a umožní, aby sa riešenie problémov inštitúcie alebo skupiny uskutočnilo včas a riadnym a nákladovo efektívnym spôsobom.

3.   Orgán pre bankovníctvo môže vypracovať regulačné a vykonávacie technické predpisy, ako sa stanovuje v legislatívnych aktoch uvedených v článku 1 ods. 2 v súlade s postupom stanoveným v článkoch 10 až 15.

Článok 26

Európska sústava systémov na ochranu vkladov

1.   Orgán pre bankovníctvo prispieva k posilneniu európskej sústavy vnútroštátnych systémov na ochranu vkladov konajúc podľa právomocí, ktoré mu boli zverené podľa tohto nariadenia na zabezpečenie správneho uplatňovania smernice 94/19/ES s cieľom zabezpečiť, aby boli vnútroštátne systémy na ochranu vkladov dostatočne financované príspevkami finančných inštitúcií vrátane finančných inštitúcií usadenými a prijímajúcimi vklady v Únii ale s hlavným sídlom mimo Únie v zmysle smernice 94/19/ES, a poskytovať vysokú úroveň ochrany vkladateľov v harmonizovanom rámci v celej Únii, so zachovaním stabilizačnej a záručnej úlohy systémov vzájomnej záruky, pod podmienkou, že sú v súlade s právnymi predpismi Únie.

2.   Článok 16 týkajúci sa právomocí orgánu pre bankovníctvo prijímať usmernenia a odporúčania sa uplatňuje na systémy na ochranu vkladov.

3.   Orgán pre bankovníctvo môže vypracovať regulačné a vykonávacie technické predpisy, ako sa stanovuje v legislatívnych aktoch uvedených v článku 1 ods. 2 v súlade s postupom stanoveným v článkoch 10 až 15.

4.   Preskúmaním tohto nariadenia ustanoveným v článku 81 sa preskúma najmä konvergencia európskej sústavy vnútroštátnych systémov ochrany vkladov.

Článok 27

Európsky systém riešenia problémov bánk a mechanizmy financovania

1.   Orgán pre bankovníctvo prispieva k vypracovaniu metód na riešenie problémov zlyhávajúcich finančných inštitúcií, najmä tých, ktoré môžu predstavovať systémové riziko, a to spôsobom, ktorým sa zabráni šíreniu škodlivého vplyvu a umožní včasné a riadne utlmenie činnosti, v prípade potreby vrátane jednotného a robustného mechanizmu financovania.

2.   Orgán pre bankovníctvo prispieva k posúdeniu potreby systému jednotných, robustných a dôveryhodných mechanizmov financovania s vhodnými finančnými nástrojmi prepojenými so súborom koordinovaných vnútroštátnych mechanizmov krízového riadenia.

Orgán pre bankovníctvo prispieva k práci zameranej na otázky týkajúce sa vhodných podmienok a na kumulatívny vplyv akýchkoľvek systémov odvodov a príspevkov týkajúcich sa finančných inštitúcií, ktoré sa môžu zaviesť s cieľom zabezpečiť spravodlivé rozloženie zaťaženia a vytvorenie stimulov na obmedzenie systémových rizík ako súčasti jednotného a dôveryhodného rámca pre riešenie problémov.

Preskúmaním tohto nariadenia ustanoveným v článku 81 sa preskúma najmä možné posilnenie úlohy orgánu pre bankovníctvo v rámci predchádzania krízam, ich riadenia a riešenia, a v prípade potreby vytvorenie európskeho záchranného fondu.

Článok 28

Delegovanie úloh a zodpovedností

1.   Príslušné orgány môžu so súhlasom splnomocneného orgánu delegovať úlohy a zodpovednosti na orgán pre bankovníctvo alebo iný príslušný orgán za podmienok stanovených v tomto článku. Členské štáty môžu v súvislosti s delegovaním zodpovedností stanoviť osobitné podmienky, ktoré je potrebné splniť predtým, ako ich príslušné orgány uzavrú takéto dohody o delegovaní, a môžu obmedziť rozsah delegovania na mieru potrebnú na účinný dohľad nad cezhraničnými finančnými inštitúciami alebo skupinami.

2.   Orgán pre bankovníctvo podnecuje a uľahčuje delegovanie úloh a zodpovedností medzi príslušnými orgánmi určením tých úloh a zodpovedností, ktoré sa môžu delegovať alebo spoločne vykonávať, a presadzovaním osvedčených postupov.

3.   Výsledkom delegovania zodpovedností je prerozdelenie kompetencií stanovených v aktoch uvedených v článku 1 ods. 2 Postupy, presadzovanie a administratívne a justičné preskúmanie v súvislosti s delegovanými zodpovednosťami upravuje právo splnomocneného orgánu.

4.   Príslušné orgány informujú orgán pre bankovníctvo o dohodách o delegovaní, ktoré plánujú uzavrieť. Dohody nadobudnú platnosť najskôr jeden mesiac po informovaní orgánu pre bankovníctvo.

Orgán pre bankovníctvo môže predložiť stanovisko k plánovanej dohode do jedného mesiaca po tom, ako bol informovaný.

Orgán pre bankovníctvo vhodnými prostriedkami uverejní všetky dohody o delegovaní, ktoré uzatvorili príslušné orgány, s cieľom zabezpečiť, aby všetky dotknuté strany boli riadne informované.

Článok 29

Spoločná kultúra dohľadu

1.   Orgán pre bankovníctvo zohráva aktívnu úlohu pri budovaní spoločnej kultúry dohľadu v Únii a konzistentného vykonávania dohľadu, ako aj pri zabezpečovaní jednotných postupov a zosúladených prístupov v celej Únii. Orgán pre bankovníctvo vykonáva aspoň tieto činnosti:

a)	poskytuje stanoviská príslušným orgánom;

b)	podporuje účinnú dvojstrannú a viacstrannú výmenu informácií medzi príslušnými orgánmi pri plnom dodržaní uplatniteľných ustanovení týkajúcich sa dôvernosti a ochrany údajov ustanovených v príslušných právnych predpisoch Únie;

c)	prispieva k vypracovaniu vysokokvalitných a jednotných predpisov dohľadu vrátane predpisov pre výkazníctvo a medzinárodných účtovných štandardov v súlade s článkom 1 ods. 3;

d)	preskúmava uplatňovanie príslušných regulačných a vykonávacích technických predpisov prijatých Komisiou, usmernení a odporúčaní vydaných orgánom pre bankovníctvo a v prípade potreby navrhuje zmeny a doplnenia a

e)	navrhuje sektorové a medzisektorové školiace programy, uľahčuje výmeny zamestnancov a podnecuje príslušné orgány, aby zintenzívnili využívanie schém dočasného preloženia zamestnancov a ostatných nástrojov.

2.   Orgán pre bankovníctvo môže v prípade potreby vypracovať nové praktické nástroje a prostriedky konvergencie na podporu spoločných prístupov a postupov v oblasti dohľadu.

Článok 30

Vzájomné hodnotenie príslušných orgánov

1.   Orgán pre bankovníctvo pravidelne organizuje a vykonáva vzájomné hodnotenia niektorých alebo všetkých činností príslušných orgánov s cieľom ďalej zvýšiť konzistentnosť výsledkov dohľadu. Orgán pre bankovníctvo na tento účel vypracuje metódy s cieľom umožniť objektívne posúdenie a porovnanie medzi preskúmavanými orgánmi. Pri vykonávaní vzájomných hodnotení sa zohľadňujú existujúce informácie a hodnotenia, ktoré sú už v súvislosti s dotknutým príslušným orgánom k dispozícii.

2.   Vzájomné hodnotenie zahŕňa, ale neobmedzuje sa len na hodnotenie:

a)	primeranosti inštitucionálnych dojednaní a zdrojov príslušného orgánu s osobitným zreteľom na účinné uplatňovanie regulačných technických predpisov a vykonávacích technických predpisov uvedených v článkoch 10 až 15 a v aktoch uvedených v článku 1 ods. 2 a schopnosti reagovať na vývoj na trhu;

b)

stupňa konvergencie dosiahnutého pri uplatňovaní právnych predpisov Únie a pri postupoch v oblasti dohľadu vrátane regulačných technických predpisov a vykonávacích technických predpisov, usmernení a odporúčaní prijatých na základe článkov 10 až 16 a v rozsahu, v ktorom postupy dohľadu dosahujú ciele ustanovené v práve Únie;

c)	najlepších postupov vypracovaných niektorými príslušnými orgánmi, ktorých prijatie môže byť prínosom pre iné príslušné orgány;

d)	účinnosti a stupňa konvergencie dosiahnutej v súvislosti s presadzovaním ustanovení prijatých v rámci vykonávania práva Únie vrátane správnych opatrení a sankcií prijatých voči zodpovedným osobám v prípadoch nedodržania týchto ustanovení.

3.   Na základe vzájomného hodnotenia môže orgán pre bankovníctvo podľa článku 16 vydať usmernenia a odporúčania. Príslušný orgán sa v súlade s článkom 16 ods. 3 usiluje postupovať podľa uvedených usmernení a odporúčaní. Orgán pre bankovníctvo zohľadní výsledok vzájomného hodnotenia pri vypracúvaní návrhov regulačných technických alebo vykonávacích technických predpisov v súlade s článkami 10 až 15.

4.   Orgán pre bankovníctvo zverejní osvedčené postupy, ktoré je možné stanoviť na základe týchto vzájomných hodnotení. Okrem toho možno zverejniť všetky ďalšie výsledky vzájomných hodnotení, ak s tým súhlasí príslušný orgán, ktorý je predmetom vzájomného hodnotenia.

Článok 31

Koordinačná funkcia

Orgán pre bankovníctvo plní všeobecnú koordinačnú úlohu medzi príslušnými orgánmi, a to najmä v prípadoch, keď by nepriaznivý vývoj mohol potenciálne ohroziť riadne fungovanie a integritu finančných trhov alebo stabilitu finančného systému v Únii.

Orgán pre bankovníctvo podporuje koordinovanú reakciu Únie, okrem iného prostredníctvom:

a)	uľahčenia výmeny informácií medzi príslušnými orgánmi;

b)	stanovenia rozsahu a, ak je to možné a vhodné, overenia spoľahlivosti informácií, ktoré by sa mali poskytnúť všetkým dotknutým príslušným orgánom;

c)	bez toho, aby bol dotknutý článok 19, vykonávania nezáväznej mediácie na žiadosť príslušných orgánov alebo z vlastného podnetu;

d)	bezodkladného oznámenia všetkých možných krízových situácií ESRB;

e)	prijímania všetkých náležitých opatrení s cieľom prispieť ku koordinácii činností príslušných orgánov v prípade vývoja, ktorý by mohol ohroziť fungovanie finančných trhov;

f)	centralizovania informácií prijatých od príslušných orgánov v súlade s článkami 21 a 35 ako výsledok povinností inštitúcií pôsobiacich vo viacerých členských štátoch podávať správy o regulácii. Orgán pre bankovníctvo si tieto informácie vymieňa s ostatnými príslušnými vnútroštátnymi orgánmi.

Článok 32

Posúdenie vývoja na trhu

1.   Orgán pre bankovníctvo monitoruje a posudzuje vývoj trhu v oblasti svojej pôsobnosti a v prípade potreby informuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov) a Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre cenné papiere a trhy), ESRB, Európsky parlament, Radu a Komisiu o príslušných mikroprudenciálnych trendoch, možných rizikách a slabých miestach. Orgán pre bankovníctvo zahrnie do svojich hodnotení hospodársku analýzu trhov, na ktorých finančné inštitúcie pôsobia, a hodnotenie vplyvu, ktorý na tieto inštitúcie bude mať možný vývoj trhu.

2.   Orgán pre bankovníctvo v spolupráci s ESRB začína a koordinuje posudzovania reakcií finančných inštitúcií na nepriaznivý vývoj na trhu v rámci celej Únie. Pre príslušné orgány na tento účel vypracuje:

a)	spoločné metodiky pre posudzovanie vplyvu hospodárskych scenárov na finančnú pozíciu inštitúcie;

b)	spoločné prístupy k oznamovaniu výsledkov týchto posúdení reakcií finančných inštitúcií;

c)	spoločné metodiky na posúdenie vplyvu konkrétnych produktov alebo distribučných procesov na finančnú pozíciu inštitúcie a na informácie o vkladateľoch, investoroch a zákazníkoch.

3.   Bez toho, aby boli dotknuté úlohy ESRB uvedené v nariadení (EÚ) č. 1092/2010, orgán pre bankovníctvo aspoň raz ročne a v prípade potreby aj častejšie poskytne Európskemu parlamentu, Rade, Komisii a ESRB posúdenia vývoja, možných rizík a slabých miest v oblasti svojej pôsobnosti.

Orgán pre bankovníctvo do týchto posúdení začlení klasifikáciu hlavných rizík a slabých miest a v prípade potreby odporučí preventívne alebo nápravné opatrenia.

4.   Orgán pre bankovníctvo zabezpečí primerané pokrytie medzisektorového vývoja, rizík a slabých miest na základe úzkej spolupráce s Európskym orgánom dohľadu (Európskym orgánom pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov) a Európskym orgánom dohľadu (Európskym orgánom pre cenné papiere a trhy) prostredníctvom spoločného výboru.

Článok 33

Medzinárodné vzťahy

1.   Bez toho, aby boli dotknuté príslušné právomoci členských štátov a inštitúcií Únie, orgán pre bankovníctvo môže nadviazať kontakty a uzavrieť administratívne dohody s orgánmi dohľadu, medzinárodnými organizáciami a správnymi orgánmi tretích krajín. Tieto dohody nevytvárajú pre Úniu a jej členské štáty právne záväzky ani nebránia členským štátom a ich príslušným orgánom uzatvárať bilaterálne alebo multilaterálne dohody s tretími krajinami.

2.   Orgán pre bankovníctvo pomáha pri príprave rozhodnutí o rovnocennosti týkajúcich sa systémov dohľadu v tretích krajinách v súlade s aktmi uvedenými v článku 1 ods. 2.

3.   V správe uvedenej v článku 43 ods. 5 orgán pre bankovníctvo uvedie administratívne dohody, ktoré boli dosiahnuté s medzinárodnými organizáciami alebo správnymi orgánmi tretích krajín, a pomoc poskytovanú pri príprave rozhodnutí o rovnocennosti.

Článok 34

Ostatné úlohy

1.   Orgán pre bankovníctvo môže na žiadosť Európskeho parlamentu, Rady alebo Komisie alebo z vlastného podnetu poskytnúť Európskemu parlamentu, Rade a Komisii stanoviská ku všetkým záležitostiam týkajúcim sa jeho oblasti pôsobnosti.

2.   Orgán pre bankovníctvo môže vzhľadom na prudenciálne posúdenia fúzií a nadobudnutí majetkových podielov v rozsahu pôsobnosti smernice 2006/48/ES v znení smernice 2007/44/ES, ktoré podľa uvedenej smernice vyžadujú konzultáciu medzi príslušnými orgánmi z dvoch alebo viacerých členských štátov, na základe žiadosti jedného z dotknutých príslušných orgánov vydať a uverejniť stanovisko k prudenciálnemu posúdeniu, pokiaľ sa netýka kritérií uvedených v článku 19a ods. 1 písm. e) smernice 2006/48/ES. Toto stanovisko sa vydá bezodkladne a v každom prípade pred uplynutím lehoty na posúdenie v súlade so smernicou 2006/48/ES v znení smernice 2007/44/ES. Na oblasti, v súvislosti s ktorými môže orgán pre bankovníctvo vydať stanovisko, sa vzťahuje článok 35.

Článok 35

Zhromažďovanie informácií

1.   Príslušné orgány členských štátov poskytnú orgánu pre bankovníctvo na jeho žiadosť všetky informácie potrebné na plnenie povinností, ktoré mu boli pridelené na základe tohto nariadenia za predpokladu, že majú legálny prístup k príslušným informáciám a že žiadosť o informácie je nevyhnutná vzhľadom na povahu príslušnej povinnosti.

2.   Orgán pre bankovníctvo môže požadovať poskytovanie informácií aj v opakujúcich sa intervaloch a v stanovených formátoch. Pokiaľ je to možné, v týchto žiadostiach sa používajú spoločné formáty výkazov.

3.   Na riadne odôvodnenú žiadosť príslušného vnútroštátneho orgánu môže orgán pre bankovníctvo poskytnúť akékoľvek informácie, ktoré príslušný orgán potrebuje na plnenie svojich úloh v súlade s povinnosťou zachovávať služobné tajomstvo stanovenými v odvetvových právnych predpisoch a v článku 70.

4.   Pred vyžiadaním informácií v súlade s týmto článkom a s cieľom zamedziť zdvojeniu povinnosti podávať správy orgán pre bankovníctvo zohľadní všetky príslušné existujúce štatistiky vypracované a rozširované Európskym štatistickým systémom a Európskym systémom centrálnych bánk.

5.   Ak informácie nie sú k dispozícii alebo ich príslušné orgány neposkytli včas, orgán pre bankovníctvo môže adresovať náležite opodstatnenú a odôvodnenú žiadosť iným orgánom dohľadu, ministerstvu zodpovednému za financie, ak toto ministerstvo disponuje prudenciálnymi informáciami, vnútroštátnej centrálnej banke alebo štatistickému úradu dotknutého členského štátu.

6.   Ak informácie nie sú k dispozícii alebo ich príslušné orgány neposkytli podľa odsekov 1 alebo 5 včas, orgán pre bankovníctvo môže adresovať náležite opodstatnenú a odôvodnenú žiadosť priamo príslušným finančným inštitúciám. V tejto odôvodnenej žiadosti sa vysvetlí, prečo sú informácie o daných jednotlivých finančných inštitúciách potrebné.

Orgán pre bankovníctvo informuje relevantné príslušné orgány o žiadostiach v súlade s týmto odsekom a odsekom 5.

Príslušné orgány pomáhajú orgánu pre bankovníctvo na jeho žiadosť pri zhromažďovaní takýchto informácií.

7.   Orgán pre bankovníctvo môže používať dôverné informácie, ktoré dostane podľa tohto článku, iba na účely plnenia povinností vyplývajúcich z tohto nariadenia.

Článok 36

Vzťah s ESRB

1.   Orgán pre bankovníctvo úzko a pravidelne spolupracuje s ESRB.

2.   Orgán pre bankovníctvo poskytuje ESRB pravidelne a včas informácie potrebné na dosiahnutie jeho úloh. Všetky údaje potrebné na dosiahnutie jeho úloh, ktoré nie sú v súhrnnej alebo zovšeobecnenej forme, sa poskytnú ERSB bezodkladne na základe odôvodnenej žiadosti, ako sa uvádza v článku 15 nariadenia (EÚ) č. 1092/2010. Orgán pre bankovníctvo v spolupráci s ESRB zavedie náležité vnútorné postupy prenosu dôverných informácií, najmä informácií o jednotlivých finančných inštitúciách.

3.   Orgán pre bankovníctvo v súlade s odsekmi 4 a 5 zabezpečí náležité dodržiavanie varovaní a odporúčaní ESRB uvedených v článku 16 nariadenia (EÚ) č. 1092/2010.

4.   Po prijatí varovania alebo odporúčania ESRB určeného orgánu pre bankovníctvo orgán pre bankovníctvo bezodkladne zvolá zasadnutie rady orgánov dohľadu a posúdi vplyv takéhoto varovania alebo odporúčania na plnenie jeho úloh.

Rozhodne príslušným rozhodovacím postupom o akýchkoľvek opatreniach, ktoré sa majú prijať v súlade s právomocami, ktoré mu boli zverené na základe tohto nariadenia, s cieľom vyriešiť záležitosti uvedené vo varovaniach a odporúčaniach.

Ak orgán pre bankovníctvo v súvislosti s odporúčaním ďalej nekoná, objasní ESRB a Rade dôvody nečinnosti.

5.   Po prijatí varovania alebo odporúčania ESRB určeného príslušnému vnútroštátnemu orgánu dohľadu orgán pre bankovníctvo v prípade potreby využije právomoci, ktoré mu boli zverené na základe tohto nariadenia, aby zaistil včasné dodržiavanie.

Ak adresát plánuje nedodržať odporúčanie ESRB, informuje o dôvodoch nečinnosti radu orgánov dohľadu a prerokuje ich s ňou.

Príslušný orgán náležite zohľadní stanoviská rady orgánov dohľadu, keď informuje Radu a ESRB v súlade s článkom 17 nariadenia (EÚ) č. 1092/2010.

6.   Orgán pre bankovníctvo pri plnení svojich úloh uvedených v tomto nariadení v najvyššej miere zohľadňuje varovania a odporúčania ESRB.

Článok 37

Skupina zainteresovaných strán v bankovníctve

1.   S cieľom pomôcť uľahčiť konzultácie so zainteresovanými stranami v oblastiach významných pre plnenie úloh orgánu pre bankovníctvo sa vytvorí Skupina zainteresovaných strán v bankovníctve. So Skupinou zainteresovaných strán v bankovníctve sa konzultuje o opatreniach prijatých v súlade s článkami 10 až 15 týkajúcimi sa regulačných technických predpisov a vykonávacích technických predpisov a, pokiaľ sa tieto opatrenia netýkajú jednotlivých finančných inštitúcií, v súlade s článkom 16 týkajúcim sa usmernení a odporúčaní. Ak sa kroky budú musieť prijať bezodkladne a konzultácie nebudú možné, Skupina zainteresovaných strán v bankovníctve musí byť čo najskôr informovaná.

Skupina zainteresovaných strán v bankovníctve sa stretáva aspoň štyrikrát ročne.

2.   Skupina zainteresovaných strán v bankovníctve sa skladá z 30 členov, ktorí predstavujú vyvážené zastúpenie úverových inštitúcií a investičných spoločností pôsobiacich v Únii, zástupcov ich zamestnancov, ako aj spotrebiteľov, používateľov bankových služieb a zástupcov MSP. Najmenej piati členovia budú nezávislí renomovaní akademickí pracovníci. Desať členov zastupuje finančné inštitúcie a z nich traja zastupujú družstevné banky a sporiteľne.

3.   Členov Skupiny zainteresovaných strán v bankovníctve menuje rada orgánov dohľadu na základe návrhov príslušných zainteresovaných strán. Rada orgánov dohľadu pri svojom rozhodovaní v možnom rozsahu zaistí primeranú geografickú a rodovú rovnováhu a zastúpenie zainteresovaných strán z celej Únie.

4.   Orgán pre bankovníctvo poskytne Skupine zainteresovaných strán v bankovníctve s výhradou služobného tajomstva, ako sa uvádza v článku 70, všetky potrebné informácie a zabezpečí primeranú administratívnu podporu. Primeraná náhrada sa poskytne tým členom Skupiny zainteresovaných strán v bankovníctve, ktorí zastupujú neziskové organizácie, okrem zástupcov odvetví. Skupina zainteresovaných strán v bankovníctve môže vytvoriť pracovné skupiny pre technické otázky. Členovia Skupiny zainteresovaných strán v bankovníctve pôsobia počas obdobia dva a pol roka, po ktorého uplynutí sa uskutoční nové výberové konanie.

Členovia Skupiny zainteresovaných strán v bankovníctve môžu pôsobiť dve po sebe nasledujúce funkčné obdobia.

5.   Skupina zainteresovaných strán v bankovníctve predloží stanoviská a rady orgánu pre bankovníctvo k otázkam týkajúcim sa úloh orgánu pre bankovníctvo s osobitným zameraním na úlohy stanovené v článkoch 10 až 16, 29, 30 a 32.

6.   Skupina zainteresovaných strán v bankovníctve prijme svoj rokovací poriadok dvojtretinovou väčšinou svojich členov.

7.   Orgán pre bankovníctvo uverejní stanoviská a rady Skupiny zainteresovaných strán v bankovníctve a výsledky jej konzultácií.

Článok 38

Bezpečnostná doložka

1.   Orgán pre bankovníctvo zabezpečí, aby žiadne rozhodnutie prijaté na základe článku 18 alebo 19 nezasahovalo akýmkoľvek spôsobom do fiškálnych zodpovedností členských štátov.

2.   Ak sa členský štát domnieva, že rozhodnutie prijaté na základe článku 19 ods. 3 zasahuje do jeho fiškálnych zodpovedností, môže oznámiť orgánu pre bankovníctvo a Komisii do dvoch týždňov po oznámení rozhodnutia orgánu pre bankovníctvo príslušnému orgánu, že príslušný orgán nebude rozhodnutie vykonávať.

Členský štát vo svojom oznámení jasne a konkrétne vysvetlí, prečo a ako rozhodnutie zasahuje do jeho fiškálnych zodpovedností.

V prípade takéhoto oznámenia sa vykonávanie rozhodnutia orgánu pre bankovníctvo pozastaví.

V lehote jedného mesiaca od oznámenia členského štátu orgán pre bankovníctvo informuje členský štát o tom, či rozhodnutie ponechá alebo či ho zmení a doplní alebo zruší. Ak sa rozhodnutie ponechá alebo zmení a doplní, orgán pre bankovníctvo o ňom vyhlási, že nemá vplyv na fiškálne zodpovednosti.

Ak orgán pre bankovníctvo svoje rozhodnutie ponechá, Rada na niektorom zo svojich zasadnutí najneskôr do dvoch mesiacov po tom, ako orgán pre bankovníctvo informoval členský štát v zmysle štvrtého pododseku, prijme väčšinou odovzdaných hlasov rozhodnutie, či sa rozhodnutie orgánu pre bankovníctvo ponechá.

Ak Rada po uvážení danej záležitosti neprijme rozhodnutie o ponechaní rozhodnutia orgánu pre bankovníctvo podľa piateho pododseku, rozhodnutie orgánu pre bankovníctvo sa zruší.

3.   Ak sa členský štát domnieva, že rozhodnutie prijaté na základe článku 18 ods. 3 zasahuje do jeho fiškálnych zodpovedností, môže oznámiť orgánu pre bankovníctvo, Komisii a Rade do troch pracovných dní po oznámení rozhodnutia orgánu pre bankovníctvo príslušnému orgánu, že príslušný orgán nebude rozhodnutie vykonávať.

Členský štát vo svojom oznámení jasne a konkrétne vysvetlí, prečo a ako rozhodnutie zasahuje do jeho fiškálnych zodpovedností.

V prípade takéhoto oznámenia sa vykonávanie rozhodnutia orgánu pre bankovníctvo pozastaví.

Rada do desiatich pracovných dní zvolá zasadnutie a jednoduchou väčšinou svojich členov prijme rozhodnutie o tom, či sa rozhodnutie orgánu pre bankovníctvo zruší.

Ak Rada po uvážení danej záležitosti neprijme rozhodnutie o zrušení rozhodnutia orgánu pre bankovníctvo podľa štvrtého pododseku, pozastavenie rozhodnutia orgánu pre bankovníctvo sa zruší.

4.   Ak Rada v súlade s odsekom 3 prijala rozhodnutie nezrušiť rozhodnutie orgánu pre bankovníctvo prijaté na základe článku 18 ods. 3 a dotknutý členský štát sa naďalej domnieva, že rozhodnutie orgánu pre bankovníctvo zasahuje do jeho fiškálnych zodpovedností, tento členský štát to môže oznámiť Komisii a orgánu pre bankovníctvo a požiadať Radu o opätovné preskúmanie danej záležitosti. Dotknutý členský štát jasne uvedie dôvody svojho nesúhlasu s rozhodnutím Rady.

Rada v lehote štyroch týždňov po oznámení uvedenom v prvom pododseku svoje pôvodné rozhodnutie potvrdí alebo v súlade s odsekom 3 prijme nové rozhodnutie.

Rada môže lehotu štyroch týždňov, ak si to vyžadujú osobitné okolnosti prípadu, predĺžiť o ďalšie štyri týždne.

5.   Akékoľvek zneužitie tohto článku, najmä v súvislosti s rozhodnutím orgánu pre bankovníctvo, ktoré nemá významné alebo podstatné fiškálne dôsledky, sa zakazuje ako nezlúčiteľné s vnútorným trhom.

Článok 39

Rozhodovacie postupy

1.   Pred prijatím rozhodnutí ustanovených v tomto nariadení orgán pre bankovníctvo informuje každého menovaného adresáta o svojom zámere prijať rozhodnutie, pričom stanoví lehotu, v ktorej adresát môže vyjadriť svoje stanovisko k záležitosti a v plnej miere zohľadniť jej naliehavosť, zložitosť a prípadné následky. To primerane platí vo vzťahu k odporúčaniam uvedeným v článku 17 ods. 3.

2.   V rozhodnutiach orgánu pre bankovníctvo sa uvedú dôvody, z ktorých sa vychádza.

3.   Adresáti rozhodnutí orgánu pre bankovníctvo sú informovaní o zákonných opravných prostriedkoch dostupných na základe tohto nariadenia.

4.   Ak orgán pre bankovníctvo prijal rozhodnutie podľa článku 18 ods. 3 alebo 4, preskúmava toto rozhodnutie v primeraných intervaloch.

5.   Rozhodnutia, ktoré orgán pre bankovníctvo prijme podľa článkov 17, 18 alebo 19, sa uverejnia a uvedie sa v nich totožnosť dotknutého príslušného orgánu alebo finančnej inštitúcie a hlavný obsah rozhodnutia, pokiaľ takéto zverejnenie nie je v rozpore s oprávnenými záujmami finančných inštitúcií na ochranu ich obchodného tajomstva alebo by mohlo vážne ohroziť správne fungovanie a integritu finančných trhov alebo stabilitu celého finančného systému Únie alebo jeho časti.

KAPITOLA III

ORGANIZÁCIA

ODDIEL 1

Rada orgánov dohľadu

Článok 40

Zloženie

1.   Rada orgánov dohľadu sa skladá z:

a)	nehlasujúceho predsedu;

b)	najvyšších predstaviteľov vnútroštátnych orgánov verejnej moci príslušných vykonávať dohľad nad úverovými inštitúciami v týchto členských štátoch, ktorí sa osobne stretnú aspoň dvakrát ročne;

c)	jedného nehlasujúceho zástupcu Komisie;

d)	jedného nehlasujúceho zástupcu Európskej centrálnej banky;

e)	jedného nehlasujúceho zástupcu ESRB;

f)	jedného nehlasujúceho zástupcu každého z dvoch ďalších európskych orgánov dohľadu.

2.   Rada orgánov dohľadu zvoláva pravidelne aspoň dvakrát do roka zasadnutia so Skupinou zainteresovaných strán v bankovníctve.

3.   Každý príslušný orgán zodpovedá za menovanie vlastného náhradníka na vysokej úrovni, ktorý môže nahradiť člena rady orgánov dohľadu uvedeného v odseku 1 písm. b) v prípade, že sa táto osoba nemôže zúčastniť.

4.   Ak orgán uvedený v odseku 1 písm. b) nie je centrálna banka, člen rady orgánov dohľadu uvedený v odseku 1 písm. b) môže prizvať nehlasujúceho zástupcu centrálnej banky členského štátu.

5.   V členskom štáte, v ktorom je viac ako jeden orgán zodpovedný za vykonávanie dohľadu, sa tieto orgány dohodnú na spoločnom zástupcovi. Keď však otázka, o ktorej má rokovať rada orgánov dohľadu, nepatrí do právomoci orgánu členského štátu, ktorý zastupuje člen uvedený v odseku 1 písm. b), tento člen môže prizvať nehlasujúceho zástupcu príslušného orgánu členského štátu.

6.   Na účely konania v rozsahu pôsobnosti smernice 94/19/ES sprevádza člena rady orgánov dohľadu uvedeného v odseku 1 písm. b) v prípade potreby zástupca príslušných orgánov, ktoré spravujú systémy ochrany vkladov v každom členskom štáte a ktorý nemá hlasovacie právo.

7.   Rada orgánov dohľadu môže rozhodnúť o pripustení pozorovateľov.

Výkonný riaditeľ sa môže zúčastniť na zasadnutiach rady orgánov dohľadu bez hlasovacieho práva.

Článok 41

Vnútorné výbory a poroty

1.   Rada orgánov dohľadu môže zriadiť vnútorné výbory alebo poroty pre osobitné úlohy pridelené rade orgánov dohľadu a môže ustanoviť delegovanie niektorých jasne vymedzených úloh a rozhodnutí na vnútorné výbory a poroty, riadiaca rada alebo predsedu.

2.   Na účely článku 19 rada orgánov dohľadu zvolá na uľahčenie nestranného urovnania sporu nezávislú porotu, ktorá pozostáva z predsedu a dvoch jej členov, ktorí nie sú zástupcami príslušných orgánov, ktoré sú stranami sporu, a nie sú nijako zainteresovaní do sporu ani priamo napojení na dotknuté príslušné orgány.

3.   S výhradou článku 19 ods. 2 porota navrhne rozhodnutie na konečné prijatie radou orgánov dohľadu v súlade s postupom stanoveným v článku 44 ods. 1 treťom pododseku.

4.   Rokovací poriadok poroty uvedenej v odseku 2 prijme rada orgánov dohľadu.

Článok 42

Nezávislosť

Pri vykonávaní úloh zverených na základe tohto nariadenia predseda a hlasujúci členovia rady orgánov dohľadu konajú nezávisle a objektívne a výhradne v záujme Únie ako celku a nepožadujú ani neprijímajú pokyny od inštitúcií alebo orgánov Únie, od vlády členského štátu alebo od akýchkoľvek iných verejných alebo súkromných subjektov.

Členské štáty, inštitúcie ani orgány Únie ani žiadne iné verejné či súkromné subjekty sa nesnažia ovplyvňovať členov rady orgánov dohľadu pri plnení ich povinností.

Článok 43

Úlohy

1.   Rada orgánov dohľadu usmerňuje prácu orgánu pre bankovníctvo a je poverená prijímaním rozhodnutí uvedených v kapitole II.

2.   Rada orgánov dohľadu prijíma stanoviská, odporúčania a rozhodnutia a vydáva rady uvedené v kapitole II.

3.   Rada orgánov dohľadu menuje predsedu.

4.   Rada orgánov dohľadu prijme pred 30. septembrom každého roku na základe návrhu riadiacej rady pracovný program orgánu pre bankovníctvo na nasledujúci rok a predloží ho na vedomie Európskemu parlamentu, Rade a Komisii.

Pracovný program sa prijme bez toho, aby bol dotknutý ročný rozpočtový postup a uverejní sa.

5.   Na základe návrhu riadiacej rady prijme rada orgánov dohľadu výročnú správu o činnosti orgánu pre bankovníctvo vrátane výkonu povinností predsedu na základe návrhu správy podľa článku 53 ods. 7 a každoročne do 15. júna predloží túto správu Európskemu parlamentu, Rade, Komisii, Dvoru audítorov a Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru. Správa sa uverejní.

6.   Rada orgánov dohľadu prijíma viacročný pracovný program orgánu pre bankovníctvo a predkladá ho na vedomie Európskemu parlamentu, Rade a Komisii.

Viacročný pracovný program sa prijme bez toho, aby bol dotknutý ročný rozpočtový postup a uverejní sa.

7.   Rada orgánov dohľadu prijíma rozpočet v súlade s článkom 63.

8.   Rada orgánov dohľadu vykonáva disciplinárnu právomoc nad predsedom a výkonným riaditeľom a môže ich odvolať z funkcie v súlade s článkom 48 ods. 5 alebo článkom 51 ods. 5.

Článok 44

Rozhodovanie

1.   Rozhodnutia rady orgánov dohľadu sa prijímajú jednoduchou väčšinou jej členov. Každý člen má jeden hlas.

Pokiaľ ide akty uvedené v článkoch 10 až 16 a opatrenia a rozhodnutia prijímané podľa článku 9 ods. 5 tretieho pododseku a kapitoly VI a odchylne od prvého pododseku tohto odseku rada orgánov dohľadu prijíma rozhodnutia na základe kvalifikovanej väčšiny svojich členov, ako sa vymedzuje v článku 16 ods. 4 Zmluvy o Európskej únii a v článku 3 Protokolu (č. 36) o prechodných ustanoveniach.

Pokiaľ ide o rozhodnutia podľa článku 19 ods. 3, rozhodnutia prijaté orgánom konsolidovaného dohľadu a rozhodnutie navrhnuté porotou sa považujú za prijaté, ak ich schváli jednoduchá väčšina, pokiaľ ich nezamietnu členovia, ktorí tvoria blokujúcu menšinu hlasov v zmysle v článku 16 ods. 4 Zmluvy o Európskej únii a článku 3 Protokolu (č. 36) o prechodných ustanoveniach.

Pokiaľ ide o všetky ostatné rozhodnutia podľa článku 19 ods. 3, rozhodnutia navrhnuté porotou sa prijímajú jednoduchou väčšinou členov rady orgánov dohľadu. Každý člen má jeden hlas.

2.   Zasadnutia rady orgánov dohľadu zvoláva predseda z vlastného podnetu alebo na žiadosť jednej tretiny jej členov a vedie ich predseda.

3.   Rada orgánov dohľadu prijme a uverejní svoj rokovací poriadok.

4.   V rokovacom poriadku sa podrobne vymedzia ustanovenia, ktorými sa riadi hlasovanie a v prípade potreby pravidlá upravujúce kvóra. Nehlasujúci členovia a pozorovatelia s výnimkou predsedu a výkonného riaditeľa sa v rámci rady orgánov dohľadu nezúčastňujú na rozhovoroch týkajúcich sa jednotlivých finančných inštitúcií, pokiaľ sa neustanovuje inak v článku 75 ods. 3 alebo v aktoch uvedených v článku 1 ods. 2.

ODDIEL 2

Riadiaca rada

Článok 45

Zloženie

1.   Riadiaca rada sa skladá z predsedu a šiestich ďalších členov rady orgánov dohľadu zvolených hlasujúcimi členmi a z hlasujúcich členov rady orgánov dohľadu.

S výnimkou predsedu má každý člen riadiacej rady zástupcu, ktorý ho môže zastúpiť, ak sa člen riadiacej rady nemôže zúčastniť.

Funkčné obdobie členov volených radou orgánov dohľadu je dva a pol roka. Môže sa raz predĺžiť. Zloženie riadiacej rady je vyvážené a proporčné a odráža Úniu ako celok. Mandáty sa prekrývajú a uplatňuje sa vhodný systém rotácie.

2.   Rozhodnutia riadiacej rady sa prijímajú na základe väčšiny prítomných členov. Každý člen má jeden hlas.

Výkonný riaditeľ a zástupca Komisie sa bez hlasovacieho práva zúčastňujú na zasadnutiach riadiacej rady.

Zástupca Komisie má právo hlasovať o záležitostiach uvedených v článku 63.

Riadiaca rada prijme a uverejní svoj rokovací poriadok.

3.   Zasadnutia riadiacej rady zvoláva predseda z vlastného podnetu alebo na žiadosť aspoň tretiny jeho členov a vedie ich predseda.

Riadiaca rada sa schádza vždy pred zasadnutím rady orgánov dohľadu a tak často, ako to riadiaca rada považuje za potrebné. Riadiaca rada zasadá aspoň päťkrát ročne.

4.   Členom riadiacej rady môžu podľa rokovacieho poriadku pomáhať poradcovia alebo experti. Nehlasujúci členovia s výnimkou výkonného riaditeľa sa nezúčastňujú na žiadnych rokovaniach riadiacej rady o jednotlivých finančných inštitúciách.

Článok 46

Nezávislosť

Členovia riadiacej rady konajú nezávisle a objektívne a výhradne v záujme Únie ako celku a nepožadujú ani neprijímajú pokyny od inštitúcií alebo orgánov Únie, od vlády členského štátu alebo od akýchkoľvek iných verejných alebo súkromných subjektov.

Ani členské štáty, inštitúcie alebo orgány Únie, ani žiadne iné verejné či súkromné subjekty sa nesnažia ovplyvňovať členov riadiacej rady pri výkone ich úloh.

Článok 47

Úlohy

1.   Riadiaca rada zaistí, aby orgán pre bankovníctvo plnil svoje poslanie a vykonával úlohy, ktoré mu boli pridelené v súlade s týmto nariadením.

2.   Riadiaca rada navrhuje na schválenie rade orgánov dohľadu ročný a viacročný pracovný program.

3.   Riadiaca rada vykonáva svoje rozpočtové právomoci v súlade s článkami 63 a 64.

4.   Riadiaca rada prijme plán politiky zamestnanosti orgánu pre bankovníctvo a podľa článku 68 ods. 2 potrebné vykonávacie opatrenia týkajúce sa Služobného poriadku úradníkov Európskych spoločenstiev (ďalej len „služobný poriadok“).

5.   Riadiaca rada prijme osobitné ustanovenia týkajúce sa práva prístupu k dokumentom orgánu pre bankovníctvo v súlade s článkom 72.

6.   Riadiaca rada na základe návrhu správy uvedeného v článku 53 ods. 7 predkladá návrh výročnej správy o činnostiach orgánu pre bankovníctvo, ako aj o povinnostiach predsedu, na schválenie rade orgánov dohľadu.

7.   Riadiaca rada prijme a uverejní svoj rokovací poriadok.

8.   Riadiaca rada menuje a odvoláva členov odvolacej rady v súlade s článkom 58 ods. 3 a 5.

ODDIEL 3

Predseda

Článok 48

Menovanie a úlohy

1.   Orgán pre bankovníctvo zastupuje predseda, ktorým je nezávislý odborník zamestnaný na plný úväzok.

Predseda je zodpovedný za prípravu práce rady orgánov dohľadu a predsedá zasadnutiam rady orgánov dohľadu a riadiacej rady.

2.   Predsedu menuje rada orgánov dohľadu na základe zásluh, kvalifikácie, znalosti finančných inštitúcií a trhov a skúseností súvisiacich s finančným dohľadom a reguláciou prostredníctvom otvoreného výberového konania.

Európsky parlament môže potom, čo vypočul kandidáta, ktorého vybrala rada orgánov dohľadu, namietať voči vymenovaniu tejto osoby, a to pred tým, ako sa ujme svojej funkcie, a do jedného mesiaca po tom, čo ho vybrala rada orgánov dohľadu.

Rada orgánov dohľadu zvolí zo svojich členov aj náhradníka, ktorý zastáva funkciu predsedu v jeho neprítomnosti. Tento náhradník nesmie byť zvolený spomedzi členov riadiacej rady.

3.   Funkčné obdobie predsedu je päť rokov a môže sa raz predĺžiť.

4.   V priebehu deviatich mesiacov predchádzajúcich skončeniu päťročného funkčného obdobia predsedu rada orgánov dohľadu posúdi:

a)	výsledky dosiahnuté v prvom funkčnom období a spôsob ich dosiahnutia;

b)	povinnosti a požiadavky orgánu pre bankovníctvo v nasledujúcich rokoch.

Rada orgánov dohľadu môže na základe hodnotenia raz predĺžiť funkčné obdobie predsedu, čo však podlieha potvrdeniu Európskym parlamentom.

5.   Predsedu môže odvolať z funkcie len Európsky parlament po rozhodnutí rady orgánov dohľadu.

Predseda nesmie rade orgánov dohľadu brániť v prediskutovaní záležitostí týkajúcich sa predsedu, najmä pokiaľ ide o potrebu jeho odvolania, a nezúčastňuje sa na rokovaniach týkajúcich sa takýchto záležitostí.

Článok 49

Nezávislosť

Bez toho, aby bola dotknutá úloha rady orgánov dohľadu v súvislosti s úlohami predsedu, predseda nepožaduje ani neprijíma pokyny od inštitúcií alebo orgánov Únie, od vlády členského štátu alebo od akýchkoľvek iných verejných alebo súkromných subjektov.

Členské štáty, inštitúcie a orgány Únie ani žiadne iné verejné či súkromné subjekty sa nesnažia ovplyvňovať predsedu pri výkone jeho úloh.

V súlade so služobným poriadkom uvedeným v článku 68 je predseda po ukončení služobného pomeru naďalej viazaný povinnosťou správať sa čestne a diskrétne, pokiaľ ide o prijímanie určitých funkcií alebo výhod.

Článok 50

Podávanie správ

1.   Európsky parlament a Rada môžu predsedu alebo jeho náhradníka vyzvať, aby predložil vyhlásenie, pričom v plnom rozsahu zachovávajú jeho nezávislosť. Predseda predkladá vyhlásenie pred Európskym parlamentom a odpovedá na všetky otázky kladené jeho poslancami vždy, keď je o to požiadaný.

2.   Predseda na požiadanie a aspoň 15 dní pred podaním vyhlásenia uvedeného v odseku 1 predkladá Európskemu parlamentu správu v písomnej forme týkajúcu sa hlavných činností orgánu pre bankovníctvo.

3.   Okrem informácií uvedených v článkoch 11 až 18 a článkoch 20 a 33 správa obsahuje aj všetky relevantné informácie, ktoré ad hoc požaduje Európsky parlament.

ODDIEL 4

Výkonný riaditeľ

Článok 51

Menovanie

1.   Orgán pre bankovníctvo riadi výkonný riaditeľ, ktorým je nezávislý odborník na plný úväzok.

2.   Výkonného riaditeľa vymenuje po potvrdení Európskym parlamentom rada orgánov dohľadu na základe zásluh, kvalifikácie, znalosti finančných inštitúcií a trhov a skúseností súvisiacich s finančným dohľadom, reguláciou a manažérskymi skúsenosťami prostredníctvom otvoreného výberového konania.

3.   Funkčné obdobie výkonného riaditeľa je päť rokov a môže sa raz predĺžiť.

4.   V priebehu deviatich mesiacov predchádzajúcich ukončeniu funkčného obdobia výkonného riaditeľa rada orgánov dohľadu zhodnotí najmä:

a)	výsledky dosiahnuté v prvom funkčnom období a spôsob ich dosiahnutia;

b)	povinnosti a požiadavky orgánu pre bankovníctvo v nasledujúcich rokoch.

Rada orgánov dohľadu na základe hodnotenia uvedeného v prvom pododseku môže raz predĺžiť funkčné obdobie výkonného riaditeľa.

5.   Výkonný riaditeľ môže byť odvolaný z funkcie iba na základe rozhodnutia rady orgánov dohľadu.

Článok 52

Nezávislosť

Bez toho, aby bola dotknutá úloha riadiacej rady a rady orgánov dohľadu v súvislosti s úlohami výkonného riaditeľa, výkonný riaditeľ nepožaduje ani neprijíma pokyny od inštitúcií alebo orgánov Únie, od vlády členského štátu alebo od akýchkoľvek iných verejných alebo súkromných subjektov.

Členské štáty, inštitúcie ani orgány Únie ani žiadne iné verejné či súkromné subjekty sa nesnažia ovplyvňovať výkonného riaditeľa pri plnení jeho úloh.

V súlade so služobným poriadkom uvedeným v článku 68 je výkonný riaditeľ po ukončení služobného pomeru naďalej viazaný povinnosťou správať sa čestne a diskrétne, pokiaľ ide o prijímanie určitých funkcií alebo výhod.

Článok 53

Úlohy

1.   Výkonný riaditeľ je poverený riadením orgánu pre bankovníctvo a pripravuje prácu riadiacej rady.

2.   Výkonný riaditeľ zodpovedá za implementáciu ročného pracovného programu orgánu pre bankovníctvo pod vedením rady orgánov dohľadu a pod kontrolou riadiacej rady.

3.   Výkonný riaditeľ prijíma potrebné opatrenia, a to prijatie vnútorných administratívnych pokynov a uverejňovanie oznámení s cieľom zabezpečiť fungovanie orgánu pre bankovníctvo v súlade s týmto nariadením.

4.   Výkonný riaditeľ vypracuje viacročný pracovný program, ako sa uvádza v článku 47 ods. 2.

5.   Výkonný riaditeľ každý rok do 30. júna pripraví pracovný program orgánu pre bankovníctvo na nasledujúci rok, ako sa uvádza v článku 47 ods. 2.

6.   Výkonný riaditeľ zostaví predbežný návrh rozpočtu orgánu pre bankovníctvo podľa článku 63 a plní rozpočet orgánu pre bankovníctvo podľa článku 64.

7.   Výkonný riaditeľ každý rok pripraví návrh správy s oddielom týkajúcim sa činností orgánu pre bankovníctvo v oblasti regulácie a dohľadu a oddielom týkajúcim sa finančných a administratívnych záležitostí.

8.   Výkonný riaditeľ vykonáva vo vzťahu k zamestnancom orgánu pre bankovníctvo právomoci ustanovené v článku 68 a riadi záležitosti týkajúce sa zamestnancov.

KAPITOLA IV

SPOLOČNÉ SUBJEKTY EURÓPSKYCH ORGÁNOV DOHĽADU

ODDIEL 1

Spoločný výbor európskych orgánov dohľadu

Článok 54

Zriadenie

1.   Týmto sa zriaďuje Spoločný výbor európskych orgánov dohľadu.

2.   Spoločný výbor slúži ako fórum, na ktorom orgán pre bankovníctvo pravidelne a úzko spolupracuje a zaisťuje medzisektorovú konzistentnosť s Európskym orgánom dohľadu (Európskym orgánom pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov) a Európskym orgánom dohľadu (Európskym orgánom pre cenné papiere a trhy), najmä pokiaľ ide o:

—	finančné konglomeráty,

—	účtovníctvo a audit,

—	mikroprudenciálne analýzy medzisektorového vývoja, rizík a slabých miest finančnej stability,

—	retailové investičné produkty,

—	opatrenia v boji proti praniu špinavých peňazí a

—	výmenu informácií s ESRB a prehlbovanie vzťahu medzi ESRB a ESA.

3.   Spoločný výbor má k dispozícii osobitný personál, ktorý poskytnú ESA konajúce ako sekretariát. Orgán pre bankovníctvo prispieva primeranými zdrojmi k administratívnym výdavkom a výdavkom na infraštruktúru a prevádzku.

4.   Ak finančná inštitúcia vykonáva činnosť v rôznych sektoroch, spoločný výbor rieši spory v súlade s článkom 56.

Článok 55

Zloženie

1.   Spoločný výbor sa skladá z predsedov ESA a v prípade potreby z predsedu každého podvýboru zriadeného podľa článku 57.

2.   Výkonný riaditeľ, zástupca Komisie a ESRB sa ako pozorovatelia pozývajú na zasadnutia spoločného výboru, ako aj podvýborov uvedených v článku 57.

3.   Predseda spoločného výboru je menovaný na princípe ročnej rotácie z predsedov ESA. Predseda spoločného výboru je podpredsedom ESRB.

4.   Spoločný výbor prijme a uverejní svoj rokovací poriadok. V rokovacom poriadku sa môžu uviesť ďalší účastníci zasadnutí spoločného výboru.

Spoločný výbor sa stretáva aspoň raz za dva mesiace.

Článok 56

Spoločné stanoviská a spoločné akty

Orgán pre bankovníctvo v rozsahu svojich úloh uvedených v kapitole II, a najmä vzhľadom na vykonávanie smernice 2002/87/ES, dosiahne v prípade potreby spoločné stanoviská s Európskym orgánom dohľadu (Európskym orgánom pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov) a Európskym orgánom dohľadu (Európskym orgánom pre cenné papiere a trhy).

Akty podľa článkov 10 až 15, 17, 18 alebo 19 tohto nariadenia v súvislosti s uplatňovaním smernice 2002/87/ES a všetkých ostatných aktov Únie uvedených v článku 1 ods. 2, ktoré takisto spadajú do rozsahu pôsobnosti Európskeho orgánu dohľadu (Európskeho orgánu pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov) alebo Európskeho orgánu dohľadu (Európskeho orgánu pre cenné papiere a trhy), prijíma podľa potreby súčasne orgán pre bankovníctvo, Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov) a Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre cenné papiere a trhy).

Článok 57

Podvýbory

1.   Na účely článku 56 sa zriadi podvýbor spoločného výboru pre finančné konglomeráty.

2.   Podvýbor sa skladá z jednotlivcov uvedených v článku 55 ods. 1 a jedného zástupcu na vysokej úrovni zo súčasných zamestnancov daného príslušného orgánu z každého členského štátu.

3.   Podvýbor si spomedzi svojich členov zvolí predsedu, ktorý je súčasne členom spoločného výboru.

4.   Spoločný výbor môže zriadiť ďalšie podvýbory.

ODDIEL 2

Odvolacia rada

Článok 58

Zloženie a fungovanie

1.   Odvolacia rada je spoločným subjektom ESA.

2.   Odvolacia rada sa skladá zo šiestich členov a šiestich náhradníkov, ktorými sú jednotlivci s vysokým renomé, preukázanými náležitými vedomosťami a odbornými skúsenosťami vrátane skúseností z oblasti dohľadu na dostatočne vysokej úrovni v oblasti bankovníctva, poisťovníctva, dôchodkového poistenia zamestnancov, trhov s cennými papiermi alebo iných finančných služieb, s výnimkou súčasných zamestnancov príslušných orgánov alebo iných vnútroštátnych inštitúcií alebo inštitúcií Únie zapojených do činností orgánu pre bankovníctvo. Odvolacia rada má dostatočné znalosti v oblasti práva, aby mohla poskytovať odborné právne poradenstvo o zákonnosti vykonávania právomocí orgánu pre bankovníctvo.

Odvolacia rada určí svojho predsedu.

3.   Dvoch členov odvolacej rady a dvoch náhradníkov menuje riadiaca rada orgánu pre bankovníctvo z užšieho zoznamu navrhnutého Komisiou na základe verejnej výzvy na vyjadrenie záujmu uverejnenej v Úradnom vestníku Európskej únie a po porade s radou orgánov dohľadu.

Ostatní členovia sú menovaní v súlade s nariadením (EÚ) č. 1094/2010 a nariadením (EÚ) č. 1095/2010.

4.   Funkčné obdobie členov odvolacej rady je päť rokov. Toto obdobie sa môže raz predĺžiť.

5.   Člen odvolacej rady, ktorého menovala riadiaca rada orgánu pre bankovníctvo, nemôže byť odvolaný počas funkčného obdobia, pokiaľ nebol uznaný vinným zo závažného pochybenia a riadiaca rada o tom rozhodlo po porade s radou orgánov dohľadu.

6.   Rozhodnutia odvolacej rady sa prijímajú na základe väčšiny aspoň štyroch z jej šiestich členov. Keď rozhodnutie, ktoré je predmetom odvolania, patrí do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia, táto rozhodujúca väčšina zahŕňa aspoň jedného z dvoch členov odvolacej rady, ktorých vymenoval orgán pre bankovníctvo.

7.   Odvolaciu radu zvoláva v prípade potreby jej predseda.

8.   ESA poskytnú odvolacej rade prostredníctvom spoločného výboru náležitú prevádzkovú a administratívnu podporu.

Článok 59

Nezávislosť a nestrannosť

1.   Členovia odvolacej rady sú nezávislí pri prijímaní svojich rozhodnutí. Nie sú viazaní žiadnymi pokynmi. Nemôžu vykonávať ďalšie úlohy v orgáne pre bankovníctvo, jeho riadiacej rade alebo rade orgánov dohľadu.

2.   Členovia odvolacej rady sa nemôžu zúčastňovať na odvolacích konaniach, ak na nich majú akýkoľvek osobný záujem, alebo ak boli v minulosti zapojení do konania ako zástupcovia jednej zo strán, alebo ak sa podieľali na rozhodnutí, ktoré je predmetom odvolania.

3.   Ak sa člen odvolacej rady z jedného z dôvodov uvedených v odsekoch 1 a 2 alebo z akéhokoľvek iného dôvodu domnieva, že iný člen odvolacej rady by sa nemal zúčastniť na ktoromkoľvek z odvolacích konaní, zodpovedajúcim spôsobom o tom informuje odvolaciu radu.

4.   Každá strana odvolacieho konania môže namietať proti účasti člena odvolacej rady z akéhokoľvek dôvodu uvedeného v odsekoch 1 a 2 alebo pri podozrení zo zaujatosti.

Námietka sa nemôže zakladať na štátnej príslušnosti členov a nie je prípustná ani v prípade, ak strana odvolacieho konania, hoci si bola vedomá dôvodov na podanie námietky, napriek tomu vykonala procesný úkon iný ako podanie námietky proti zloženiu odvolacej rady.

5.   Odvolacia rada rozhodne o opatreniach, ktoré sa majú prijať v prípadoch uvedených v odsekoch 1 a 2 bez účasti dotknutého člena.

Na účely prijatia takéhoto rozhodnutia nahradí príslušného člena odvolacej rady jeho náhradník. Pokiaľ sa samotný náhradník nachádza v podobnej situácii, predseda orgánu pre bankovníctvo navrhne náhradu z dostupných náhradníkov.

6.   Členovia odvolacej rady sa zaväzujú konať nezávisle a vo verejnom záujme.

Na tento účel vydajú vyhlásenie o záväzkoch a vyhlásenie o záujmoch, pričom uvedú, že neexistujú záujmy, ktoré by sa mohli považovať za poškodzujúce ich nezávislosť alebo akékoľvek iné priame alebo nepriame záujmy, ktoré sa by sa mohli považovať za poškodzujúce ich nezávislosť.

Tieto vyhlásenia sa vydajú každý rok v písomnej forme a zverejnia sa.

KAPITOLA V

OPRAVNÉ PROSTRIEDKY

Článok 60

Odvolania

1.   Každá fyzická alebo právnická osoba vrátane príslušných orgánov sa môže odvolať proti rozhodnutiu orgánu pre bankovníctvo uvedenému v článkoch 17, 18 a 19 a akémukoľvek inému rozhodnutiu, ktoré prijal orgán pre bankovníctvo podľa aktov Únie uvedených v článku 1 ods. 2, ktoré je určené tejto osobe, alebo proti rozhodnutiu, ktoré je, hoci vo forme rozhodnutia určenému inej osobe, v priamom a individuálnom záujme danej osoby.

2.   Odvolanie spolu s odôvodnením sa predkladá orgánu pre bankovníctvo písomne do dvoch mesiacov odo dňa oznámenia rozhodnutia dotknutej osobe alebo, ak oznámenie neexistuje, odo dňa, keď orgán pre bankovníctvo svoje rozhodnutie uverejnil.

Odvolacia rada rozhodne o odvolaní do dvoch mesiacov po predložení odvolania.

3.   Odvolanie predložené podľa odseku 1 nemá odkladný účinok.

Odvolacia rada však môže pozastaviť uplatňovanie sporného rozhodnutia, ak sa domnieva, že si to okolnosti vyžadujú.

4.   Ak je odvolanie prípustné, odvolacia rada preskúma, či je náležite odôvodnené. Odvolacia rada vyzve strany odvolacieho konania, aby v rámci stanovených lehôt predložili pripomienky k jej vlastným oznámeniam alebo k oznámeniam iných strán odvolacieho konania. Strany odvolacieho konania majú právo na ústnu prezentáciu.

5.   Odvolacia rada môže potvrdiť rozhodnutie, ktoré prijal príslušný orgán orgánu pre bankovníctvo, alebo prípad postúpiť príslušnému orgánu v rámci orgánu pre bankovníctvo. Uvedený orgán je viazaný rozhodnutím odvolacej rady a tento orgán prijme v súvislosti s dotknutým prípadom zmenené a doplnené rozhodnutie.

6.   Odvolacia rada prijme a uverejní svoj rokovací poriadok.

7.   Rozhodnutia, ktoré prijala odvolacia rada, sa odôvodnia a orgán pre bankovníctvo ich uverejní.

Článok 61

Žaloba podaná na Súdny dvor Európskej únie

1.   Proti rozhodnutiu odvolacej rady alebo rozhodnutiu orgánu pre bankovníctvo v prípadoch, keď neexistuje právo odvolať sa na odvolaciu radu, možno podať žalobu na Súdny dvor Európskej únie v súlade s článkom 263 ZFEÚ.

2.   Členské štáty a inštitúcie Únie, ako aj každá fyzická alebo právnická osoba môžu v súlade s článkom 263 ZFEÚ podať na Súdny dvor Európskej únie odvolanie proti rozhodnutiam orgánu pre bankovníctvo.

3.   V prípade, že orgán pre bankovníctvo má povinnosť konať a neprijme rozhodnutie, môže sa Súdnemu dvoru Európskej únie podať žaloba pre nečinnosť v súlade s článkom 265 ZFEÚ.

4.   Od orgánu pre bankovníctvo sa vyžaduje, aby prijal potrebné opatrenia na dodržanie rozsudku Súdneho dvora Európskej únie.

KAPITOLA VI

FINANČNÉ USTANOVENIA

Článok 62

Rozpočet orgánu pre bankovníctvo

1.   Príjmy orgánu pre bankovníctvo, ktorý je európskym orgánom v súlade s článkom 185 nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 z 25. júna 2002 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev (40) (ďalej len „nariadenie o rozpočtových pravidlách“), sa skladajú najmä z akejkoľvek kombinácie týchto zdrojov:

a)

povinných príspevkov vnútroštátnych orgánov verejnej moci zodpovedných za dohľad nad finančnými inštitúciami, pričom príspevky sa určia podľa vzorca na základe váhy hlasov stanoveného v článku 3 ods. 3 Protokolu (č. 36) o prechodných ustanoveniach. Na účely tohto článku sa článok 3 ods. 3 Protokolu (č. 36) o prechodných ustanoveniach naďalej uplatňuje aj po termíne 31. októbra 2014, ktorý je v uvedenom článku stanovený;

b)	dotácie Únie zaúčtovanej do všeobecného rozpočtu Európskej únie (oddiel týkajúci sa Komisie);

c)	všetkých poplatkov zaplatených orgánu pre bankovníctvo v prípadoch uvedených v príslušných nástrojoch práva Únie.

2.   Medzi výdavky orgánu pre bankovníctvo patria aspoň výdavky na zamestnancov, odmeny, infraštruktúru, odbornú prípravu a administratívne a prevádzkové výdavky.

3.   Príjmy a výdavky musia byť v rovnováhe.

4.   Odhady všetkých príjmov a výdavkov orgánu pre bankovníctvo sa pripravujú pre každý rozpočtový rok zodpovedajúci kalendárnemu roku a predkladajú sa v rozpočte orgánu pre bankovníctvo.

Článok 63

Zostavenie rozpočtu

1.   Výkonný riaditeľ do 15. februára každého roka vypracuje návrh výkazu odhadov príjmov a výdavkov na nasledujúci rozpočtový rok a predloží ho spolu s plánom stavu zamestnancov predloží riadiacej rade a rade orgánov dohľadu. Rada orgánov dohľadu každý rok na základe návrhu výkazu, ktorý zostavil výkonný riaditeľ a schválila riadiaca rada, vypracuje výkaz odhadov príjmov a výdavkov orgánu pre bankovníctvo na nasledujúci rozpočtový rok. Tento výkaz odhadov vrátane návrhu plánu stavu zamestnancov predloží rada orgánov dohľadu Komisii do 31. marca. Pred prijatím výkazu odhadov musí návrh vypracovaný výkonným riaditeľom schváliť riadiaca rada.

2.   Výkaz odhadov predloží Komisia Európskemu parlamentu a Rade (ďalej spoločne len „rozpočtový orgán“) spolu s návrhom rozpočtu Európskej únie.

3.   Komisia na základe výkazu odhadov zapracuje do návrhu rozpočtu Európskej únie odhady, ktoré považuje za potrebné vzhľadom na plán stavu zamestnancov a výšku dotácie, ktorá sa má účtovať zo všeobecného rozpočtu Európskej únie v súlade s článkami 313 a 314 ZFEÚ.

4.   Rozpočtový orgán prijme plán stavu zamestnancov pre orgán pre bankovníctvo. Rozpočtový orgán schváli rozpočtové prostriedky na dotáciu orgánu pre bankovníctvo.

5.   Rozpočet orgánu pre bankovníctvo prijme rada orgánov dohľadu. Stane sa konečným po záverečnom prijatí všeobecného rozpočtu Európskej únie. V prípade potreby sa zodpovedajúcim spôsobom upraví.

6.   Riadiaca rada bezodkladne oznámi rozpočtovému orgánu svoj zámer vykonať akýkoľvek projekt, ktorý môže mať významný finančný vplyv na financovanie jeho rozpočtu, najmä každý projekt týkajúci sa majetku, ako je prenájom alebo kúpa budov. Informuje o ňom Komisiu. Ak niektorá pobočka rozpočtového orgánu plánuje vydať stanovisko, v lehote dvoch týždňov od prijatia informácií o projekte oznámi orgánu pre bankovníctvo svoj zámer vydať takéto stanovisko. Ak orgán pre bankovníctvo nedostane odpoveď, môže pokračovať v plánovanej operácii.

7.   Počas prvého roka fungovania orgánu pre bankovníctvo, ktorý sa končí 31. decembra 2011, podlieha financovanie orgánu pre bankovníctvo zo strany Únie dohode s rozpočtovým orgánom, ako sa ustanovuje v bode 47 medziinštitucionálnej dohody o rozpočtovej disciplíne a riadnom finančnom hospodárení.

Článok 64

Plnenie a kontrola rozpočtu

1.   Výkonný riaditeľ koná ako schvaľujúci úradník a plní rozpočet orgánu pre bankovníctvo.

2.   Do 1. marca po ukončení každého rozpočtového roku účtovník orgánu pre bankovníctvo predloží účtovníkovi Komisie a Dvoru audítorov predbežné účtovné výkazy spolu so správou o rozpočtovom a finančnom hospodárení počas rozpočtového roku. Účtovník orgánu pre bankovníctvo pošle správu o rozpočtovom a finančnom hospodárení aj členom rady orgánov dohľadu, Európskemu parlamentu a Rade do 31. marca nasledujúceho roku.

Účtovník Komisie následne skonsoliduje predbežné účty inštitúcií a decentralizovaných orgánov v súlade s článkom 128 nariadenia o rozpočtových pravidlách.

3.   Výkonný riaditeľ po tom, ako dostane pripomienky Dvora audítorov k predbežným účtovným výkazom orgánu pre bankovníctvo v súlade s článkom 129 nariadenia o rozpočtových pravidlách, konajúc na vlastnú zodpovednosť zostaví účtovnú závierku orgánu pre bankovníctvo a predloží ju na posúdenie riadiacej rade.

4.   Riadiaca rada predloží stanovisko k účtovnej závierke orgánu pre bankovníctvo.

5.   Výkonný riaditeľ predloží túto účtovnú závierku spolu so stanoviskom riadiacej rady do 1. júla po ukončení rozpočtového roku členom rady orgánov dohľadu, Európskemu parlamentu, Rade, Komisii a Dvoru audítorov.

6.   Účtovná závierka sa uverejní.

7.   Výkonný riaditeľ pošle Dvoru audítorov odpoveď na jeho pripomienky do 30. septembra. Kópiu tejto odpovede pošle aj riadiacej rade a Komisii.

8.   Výkonný riaditeľ predloží Európskemu parlamentu na požiadanie a podľa ustanovenia v článku 146 ods. 3 nariadenia o rozpočtových pravidlách všetky informácie potrebné pre bezproblémové uplatnenie postupu udeľovania absolutória na daný rozpočtový rok.

9.   Európsky parlament na odporúčanie Rady konajúcej na základe kvalifikovanej väčšiny pred 15. májom roku N + 2 udelí orgánu pre bankovníctvo absolutórium za plnenie rozpočtu vrátane príjmov zo všeobecného rozpočtu Európskej únie a od príslušných orgánov za rozpočtový rok N.

Článok 65

Finančné pravidlá

Finančné pravidlá uplatniteľné na orgán pre bankovníctvo prijme riadiaca rada po porade s Komisiou. Tieto pravidlá sa nemôžu odchyľovať od nariadenia Komisie (ES, Euratom) č. 2343/2002 z 19. novembra 2002 o rámcovom rozpočtovom nariadení pre subjekty uvedené v článku 185 nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev (41), pokiaľ si to nevyžadujú osobitné prevádzkové potreby pre fungovanie orgánu pre bankovníctvo a iba s predchádzajúcim súhlasom Komisie.

Článok 66

Opatrenia proti podvodom

1.   Na účely boja proti podvodom, korupcii a iným nezákonným činnostiam sa na orgán pre bankovníctvo bez obmedzenia uplatňuje nariadenie (ES) č. 1073/1999.

2.   Orgán pre bankovníctvo pristúpi k Medziinštitucionálnej dohode, ktorá sa týka vnútorných vyšetrovaní vykonávaných OLAF-om, a bezodkladne prijme náležité ustanovenia pre všetkých zamestnancov orgánu pre bankovníctvo.

3.   V rozhodnutiach a dohodách o financovaní a z nich vyplývajúcich vykonávacích nástrojoch sa výslovne ustanovuje, že Dvor audítorov a OLAF môžu v prípade potreby vykonať kontroly na mieste u príjemcov peňažných prostriedkov vyplatených orgánom pre bankovníctvo, ako aj zamestnancov zodpovedných za prideľovanie týchto finančných prostriedkov.

KAPITOLA VII

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

Článok 67

Výsady a imunity

Na orgán pre bankovníctvo a jeho zamestnancov sa uplatňuje Protokol (č. 7) o výsadách a imunitách Európskej únie pripojený k Zmluve o Európskej únii a k ZFEÚ.

Článok 68

Zamestnanci

1.   Na zamestnancov orgánu pre bankovníctvo vrátane jeho výkonného riaditeľa a predsedu sa uplatňuje služobný poriadok, podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov a pravidlá prijaté spoločne s inštitúciami Únie na účel ich uplatňovania.

2.   Riadiaca rada po dohode s Komisiou prijme potrebné vykonávacie opatrenia v súlade s ustanoveniami uvedenými v článku 110 služobného poriadku.

3.   Orgán pre bankovníctvo vo vzťahu ku všetkým svojim zamestnancom vykonáva právomoci zverené menovaciemu orgánu na základe služobného poriadku a orgánu oprávnenému na uzatváranie zmlúv podľa podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov.

4.   Riadiaca rada prijme ustanovenia s cieľom umožniť dočasné vyslanie vnútroštátnych expertov z členských štátov do orgánu pre bankovníctvo.

Článok 69

Zodpovednosť orgánu pre bankovníctvo

1.   Orgán pre bankovníctvo v prípade nezmluvnej zodpovednosti nahradí v súlade so všeobecnými zásadami spoločnými pre právne poriadky členských štátov všetky škody, ktoré spôsobil alebo ktoré spôsobili jeho zamestnanci pri plnení svojich povinností. Súdny dvor Európskej únie má jurisdikciu pre každý spor týkajúci sa nápravy takejto škody.

2.   Osobná finančná zodpovednosť a disciplinárna zodpovednosť zamestnancov orgánu pre bankovníctvo voči orgánu pre bankovníctvo sa riadi príslušnými ustanoveniami uplatňovanými na zamestnancov orgánu pre bankovníctvo.

Článok 70

Povinnosť zachovávať služobné tajomstvo

1.   Členovia rady orgánov dohľadu a riadiacej rady, výkonný riaditeľ a zamestnanci orgánu pre bankovníctvo vrátane úradníkov vyslaných členskými štátmi na dočasnom základe a všetky ďalšie osoby, ktoré plnia úlohy pre orgán pre bankovníctvo na zmluvnom základe, podliehajú požiadavkám zachovávať služobné tajomstvo podľa článku 339 ZFEÚ a príslušných ustanovení v právnych predpisoch Únie aj v prípade skončenia ich funkčných povinností.

Uplatňuje sa na nich článok 16 služobného poriadku.

V súlade so služobným poriadkom je zamestnanec po ukončení služobného pomeru naďalej viazaný povinnosťou správať sa čestne a diskrétne, pokiaľ ide o prijímanie určitých funkcií alebo výhod.

Členské štáty, inštitúcie alebo orgány Únie ani žiadne iné verejné či súkromné subjekty sa nesnažia ovplyvňovať zamestnancov orgánu pre bankovníctvo pri plnení ich úloh.

2.   Bez toho, aby boli dotknuté prípady, na ktoré sa vzťahuje trestné právo, žiadne dôverné informácie, ktoré dostanú osoby uvedené v odseku 1 pri plnení svojich povinností, nemôžu byť prezradené inej osobe alebo orgánu, s výnimkou informácií v súhrnnej alebo zovšeobecnej forme, aby jednotlivé finančné inštitúcie nebolo možné identifikovať.

Okrem toho, povinnosti na základe odseku 1 a prvého pododseku tohto odseku nebránia orgánu pre bankovníctvo a vnútroštátnym orgánom dohľadu použiť informácie na presadzovanie aktov uvedených v článku 1 ods. 2, a najmä pri právnych konaniach na prijatie rozhodnutí.

3.   Odseky 1 a 2 nebránia orgánu pre bankovníctvo vymieňať si informácie s vnútroštátnymi orgánmi dohľadu v súlade s týmto nariadením a ostatnými právnymi predpismi Únie uplatňovanými na finančné inštitúcie.

Tieto informácie podliehajú podmienkam zachovávania služobného tajomstva uvedeným v odsekoch 1 a 2. Orgán pre bankovníctvo v rokovacom poriadku stanoví praktické ustanovenia pre vykonávanie pravidiel zachovávania dôvernosti uvedených v odsekoch 1 a 2.

4.   Orgán pre bankovníctvo uplatňuje rozhodnutie Komisie 2001/844/ES, ESUO, Euratom z 29. novembra 2001, ktorým sa mení a dopĺňa jej rokovací poriadok (42).

Článok 71

Ochrana údajov

Týmto nariadením nie sú dotknuté povinnosti členských štátov týkajúce sa spracovania osobných údajov podľa smernice 95/46/ES alebo povinností orgánu pre bankovníctvo týkajúce sa spracovania osobných údajov podľa nariadenia (ES) č. 45/2001 pri plnení svojich povinností.

Článok 72

Prístup k dokumentom

1.   Na dokumenty, ktoré sú v držbe orgánu pre bankovníctvo, sa uplatňuje nariadenie (ES) č. 1049/2001.

2.   Riadiaca rada prijme do 31. mája 2011 praktické opatrenia na uplatňovanie nariadenia (ES) č. 1049/2001.

3.   Rozhodnutia, ktoré orgán pre bankovníctvo prijal na základe článku 8 nariadenia (ES) č. 1049/2001, môžu byť podľa potreby predmetom sťažnosti podanej ombudsmanovi alebo konania pred Súdnym dvorom Európskej únie po odvolaní predloženom odvolacej rade v súlade s podmienkami ustanovenými v článkoch 228 a 263 ZFEÚ.

Článok 73

Opatrenia týkajúce sa jazykov

1.   Na orgán pre bankovníctvo sa uplatňuje nariadenie Rady č. 1 o používaní jazykov v Európskom hospodárskom spoločenstve (43).

2.   Riadiaca rada rozhodne o vnútornom jazykovom režime orgánu pre bankovníctvo.

3.   Prekladateľské služby potrebné pre fungovanie orgánu pre bankovníctvo poskytne Prekladateľské stredisko pre orgány Európskej únie.

Článok 74

Dohoda o ústredí

Potrebné ustanovenia týkajúce sa ubytovania, ktoré sa má zabezpečiť pre orgán pre bankovníctvo v členskom štáte, v ktorom sa nachádza jeho sídlo, a zariadenia, ktoré má dať tento členský štát k dispozícii, ako aj osobitné pravidlá uplatňované v tomto členskom štáte na výkonného riaditeľa, členov riadiacej rady, zamestnancov orgánu pre bankovníctvo a ich rodinných príslušníkov sa ustanovujú v dohode o ústredí medzi orgánom pre bankovníctvo a daným členským štátom uzatvorenej po získaní súhlasu riadiacej rady.

Členský štát poskytne najlepšie možné podmienky na zaistenie riadneho fungovania orgánu pre bankovníctvo vrátane viacjazyčného európsky orientovaného vzdelávania a vhodných dopravných spojení.

Článok 75

Účasť tretích krajín

1.   Na práci orgánu pre bankovníctvo sa môžu zúčastniť aj tretie krajiny, ktoré uzatvorili dohody s Úniou, čím prijali právne predpisy Únie v oblastiach pôsobnosti orgánu pre bankovníctvo uvedené v článku 1 ods. 2 a uplatňujú ich.

2.   Orgán pre bankovníctvo môže spolupracovať s krajinami uvedenými v odseku 1, ktoré uplatňujú právne predpisy uznané za rovnocenné v oblastiach pôsobnosti orgánu pre bankovníctvo a uvedené v článku 1 ods. 2, ako sa ustanovuje v medzinárodných dohodách uzatvorených Úniou v súlade s článkom 216 ZFEÚ.

3.   Na základe príslušných ustanovení dohôd uvedených v odsekoch 1 a 2 sa musia prijať opatrenia, ktorými sa špecifikuje najmä charakter, rozsah a procedurálne aspekty zapojenia týchto krajín uvedených v odseku 1 do práce orgánu pre bankovníctvo vrátane ustanovení týkajúcich sa finančných príspevkov a zamestnancov. Môžu sa v nich ustanoviť podmienky pre zastúpenie v postavení pozorovateľa v rade orgánov dohľadu, ale musí sa zaistiť, že tieto krajiny sa nezúčastnia na rozhovoroch týkajúcich sa jednotlivých finančných inštitúcií, s výnimkou prípadov, keď existuje priamy záujem.

KAPITOLA VIII

PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 76

Prípravné opatrenia

1.   Po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia a pred zriadením orgánu pre bankovníctvo CEBS úzko spolupracuje s Komisiou na príprave nahradenia CEBS orgánom pre bankovníctvo.

2.   Po zriadení orgánu pre bankovníctvo Komisia zodpovedá za administratívne zriadenie a počiatočnú administratívnu prevádzku orgánu pre bankovníctvo, až kým orgán pre bankovníctvo nevymenuje výkonného riaditeľa.

Komisia môže na tento účel až do času, keď výkonný riaditeľ prevezme svoje povinnosti na základe vymenovania radou orgánov dohľadu v súlade článkom 51, dočasne poveriť jedného úradníka, aby plnil funkcie výkonného riaditeľa. Toto obdobie je obmedzené na čas potrebný na vymenovanie výkonného riaditeľa orgánu pre bankovníctvo.

Dočasný výkonný riaditeľ môže schvaľovať všetky platby, na ktoré sa vzťahujú úvery poskytnuté v rozpočte orgánu pre bankovníctvo, pokiaľ sú schválené riadiacou radou, a môže uzatvárať zmluvy vrátane pracovných zmlúv na základe prijatia plánu stavu zamestnancov.

3.   Odsekmi 1 a 2 nie sú dotknuté právomoci rady orgánov dohľadu a riadiacej rady.

4.   Orgán pre bankovníctvo sa považuje za právneho nástupcu CEBS. Ku dňu zriadenia orgánu pre bankovníctvo sa všetky aktíva a pasíva a všetky neuzavreté činnosti CEBS automaticky prevedú na orgán pre bankovníctvo. CEBS zostaví výkaz poskytujúci obraz o konečnom stave jeho aktív a pasív ku dňu uvedeného prevodu. Tento výkaz preveria a schvália CEBS a Komisia.

Článok 77

Prechodné ustanovenia týkajúce sa zamestnancov

1.   Odchylne od článku 68 všetky pracovné zmluvy a dohody o vyslaní, ktoré uzatvoril CEBS alebo jeho sekretariát a ktoré sú platné 1. januára 2011, sú platné do dátumu uplynutia ich platnosti. Nemôžu sa predĺžiť.

2.   Všetkým zamestnancom, ktorí majú zmluvy uvedené v odseku 1, sa ponúkne možnosť uzatvoriť dočasnú pracovnú zmluvu podľa článku 2 písm. a) podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov na rôznych stupňoch, ako sa vymedzujú v pláne stavu zamestnancov.

Po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia sa vykoná interný výber obmedzený na zamestnancov, ktorí majú zmluvy s CEBS alebo jeho sekretariátom. Výber vykoná orgán oprávnený na uzatváranie zmlúv s cieľom skontrolovať schopnosť, účinnosť a bezúhonnosť osôb, ktoré sa majú prijať. Pri internom výberovom konaní sa v plnej miere zohľadnia zručnosti a skúsenosti preukázané pri výkone úloh jednotlivcom pred jeho prijatím.

3.   V závislosti od druhu a stupňa funkcie, ktorú majú vykonávať, sa úspešným kandidátom ponúkne dočasná pracovná zmluva v trvaní zodpovedajúcom aspoň času zostávajúcemu na základe predchádzajúcej zmluvy.

4.   Príslušné vnútroštátne predpisy týkajúce sa pracovných zmlúv a iné príslušné nástroje sa naďalej uplatňujú na zamestnancov s predchádzajúcimi zmluvami, ktorí sa rozhodli nepožiadať o dočasné pracovné zmluvy alebo ktorým neboli ponúknuté dočasné pracovné zmluvy v súlade s odsekom 2.

Článok 78

Vnútroštátne ustanovenia

Členské štáty prijmú vhodné opatrenia na zabezpečenie účinného uplatňovania tohto nariadenia.

Článok 79

Zmeny a doplnenia

Rozhodnutie č. 716/2009/ES sa týmto mení a dopĺňa tak, že CEBS sa vypúšťa zo zoznamu príjemcov uvedeného v oddiele B prílohy k uvedenému rozhodnutiu.

Článok 80

Zrušenie

Rozhodnutie Komisie 2009/78/ES, ktorým sa zriaďuje CEBS, sa týmto zrušuje s účinnosťou od 1. januára 2011.

Článok 81

Preskúmanie

1.   Komisia do 2. januára 2014 a následne každé tri roky uverejní všeobecnú správu o skúsenostiach získaných v dôsledku fungovania orgánu pre bankovníctvo a postupov ustanovených v tomto nariadení. V tejto správe sa okrem iného vyhodnotí:

a)	konvergencia postupov dohľadu dosiahnutá príslušnými orgánmi; i) konvergencia v oblasti funkčnej nezávislosti príslušných orgánov a v oblasti noriem, ktoré sú rovnocenné správe podniku; ii) nestrannosť, objektívnosť a autonómnosť orgánu pre bankovníctvo;

b)	fungovanie kolégií orgánov dohľadu;

c)	pokrok dosiahnutý v rámci konvergencie v oblastiach predchádzania krízam, krízového riadenia a riešenia kríz, ako aj mechanizmov financovania Únie;

d)	úloha orgánu pre bankovníctvo, pokiaľ ide o systémové riziko;

e)	uplatňovanie bezpečnostnej doložky ustanovenej v článku 38;

f)	uplatňovanie záväznej mediácie ustanovenej v článku 19;

g)	postup výberu a menovania predsedu orgánu pre bankovníctvo, pri zvážení ďalšieho použitia užšieho zoznamu, ktorý vypracuje Komisia.

2.   V správe uvedenej v odseku 1 sa ďalej preskúma, či:

a)	je vhodné pokračovať v oddelenom dohľade nad bankovníctvom, poisťovníctvom, dôchodkovým poistením zamestnancov, cennými papiermi a finančnými trhmi;

b)	je vhodné vykonávať obozretný dohľad a kontrolu obchodnej činnosti oddelene alebo prostredníctvom toho istého orgánu dohľadu;

c)	je vhodné zjednodušiť a posilniť štruktúru ESFS s cieľom zvýšiť súdržnosť medzi makroúrovňou a mikroúrovňou a medzi ESA;

d)	je vývoj ESFS v súlade s vývojom vo svete;

e)	sú rozmanitosť a excelentnosť v rámci ESFS na dostatočnej úrovni;

f)	je zodpovednosť a transparentnosť v súvislosti s požiadavkami na zverejňovanie informácií primeraná;

g)	sú zdroje orgánu pre bankovníctvo primerané na plnenie jeho povinností;

h)	je vhodné zachovať sídlo orgánu pre bankovníctvo alebo premiestniť ESA na jedno miesto, aby sa medzi nimi zabezpečila lepšia koordinácia.

3.   Pokiaľ ide o otázku priameho dohľadu nad inštitúciami alebo infraštruktúrami s celoeurópskym dosahom a s prihliadnutím na trhový vývoj, Komisia vypracuje výročnú správu o vhodnosti poverenia orgánu pre bankovníctvo ďalšími povinnosťami dohľadu v tejto oblasti.

4.   Správa a prípadne všetky sprievodné návrhy sa predložia Európskemu parlamentu a Rade.

Článok 82

Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Uplatňuje sa od 1. januára 2011 s výnimkou článku 76 a článku 77 ods. 1 a 2, ktoré sa uplatňujú odo dňa nadobudnutia jeho účinnosti.

Orgán pre bankovníctvo sa zriadi 1. januára 2011.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 13, 20.1.2010, s. 1.

(2)  Stanovisko z 22. januára 2010 (zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku).

(3)  Pozícia Európskeho parlamentu z 22. septembra 2010 (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku) a rozhodnutie Rady zo 17. novembra 2010.

(4)  Ú. v. ES C 40, 7.2.2001, s. 453.

(5)  Ú. v. EÚ C 25 E, 29.1.2004, s. 394.

(6)  Ú. v. EÚ C 175 E, 10.7.2008, s. 392.

(7)  Ú. v. EÚ C 8 E, 14.1.2010, s. 26.

(8)  Ú. v. EÚ C 9 E, 15.1.2010, s. 48.

(9)  Ú. v. EÚ C 184 E, 8.7.2010, s. 214.

(10)  Ú. v. EÚ C 184 E, 8.7.2010, s. 292.

(11)  Pozri stranu 1 tohto úradného vestníka.

(12)  Ú. v. EÚ L 25, 29.1.2009, s. 23.

(13)  Ú. v. EÚ L 25, 29.1.2009, s. 28.

(14)  Ú. v. EÚ L 25, 29.1.2009, s. 18.

(15)  Zb. 2006, s. I-03771, bod 44.

(16)  Ú. v. EÚ L 177, 30.6.2006, s. 1.

(17)  Ú. v. EÚ L 177, 30.6.2006, s. 201.

(18)  Ú. v. ES L 135, 31.5.1994, s. 5.

(19)  Ú. v. EÚ L 35, 11.2.2003, s. 1.

(20)  Ú. v. ES L 330, 5.12.1998, s. 1.

(21)  Ú. v. EÚ L 345, 8.12.2006, s. 1.

(22)  Ú. v. EÚ L 267, 10.10.2009, s. 7.

(23)  Ú. v. EÚ L 309, 25.11.2005, s. 15.

(24)  Ú. v. ES L 271, 9.10.2002, s. 16.

(25)  Ú. v. EÚ L 319, 5.12.2007, s. 1.

(26)  Ú. v. ES L 84, 26.3.1997, s. 22.

(27)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2007/44/ES z 5. septembra 2007, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 92/49/EHS a smernice 2002/83/ES, 2004/39/ES, 2005/68/ES a 2006/48/ES v súvislosti s procesnými pravidlami a kritériami hodnotenia obozretného posudzovania nadobudnutí a zvýšení podielov vo finančnom sektore (Ú. v. EÚ L 247, 21.9.2007, s. 1).

(28)  Ú. v. EÚ L 87, 31.3.2009, s. 164.

(29)  Ú. v. ES L 318, 27.11.1998, s. 8.

(30)  Ú. v. EÚ C 139, 14.6.2006, s. 1.

(31)  Ú. v. ES L 136, 31.5.1999, s. 1.

(32)  Ú. v. ES L 136, 31.5.1999, s. 15.

(33)  Ú. v. ES L 56, 4.3.1968, s. 1.

(34)  Ú. v. ES L 281, 23.11.1995, s. 31.

(35)  Ú. v. ES L 8, 12.1.2001, s. 1.

(36)  Ú. v. ES L 145, 31.5.2001, s. 43.

(37)  Ú. v. EÚ L 253, 25.9.2009, s. 8.

(38)  Pozri stranu 48 tohto úradného vestníka.

(39)  Pozri stranu 84 tohto úradného vestníka.

(40)  Ú. v. ES L 248, 16.9.2002, s. 1.

(41)  Ú. v. ES L 357, 31.12.2002, s. 72.

(42)  Ú. v. ES L 317, 3.12.2001, s. 1.

(43)  Ú. v. ES 17, 6.10.1958, s. 385.

---

15.12.2010

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 331/48

---

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) č. 1094/2010

z 24. novembra 2010,

ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov), a ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie č. 716/2009/ES a zrušuje rozhodnutie Komisie 2009/79/ES

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä jej článok 114,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

so zreteľom na stanovisko Európskej centrálnej banky (1),

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (2),

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom (3),

keďže:

(1)

Finančná kríza v rokoch 2007 a 2008 odhalila vo finančnom dohľade závažné nedostatky, a to tak v konkrétnych prípadoch, ako aj v súvislosti s finančným systémom ako celkom. Modely dohľadu na vnútroštátnom základe zaostávajú za finančnou globalizáciou a integrovanou a vzájomne prepojenou realitou dnešných európskych finančných trhov, v rámci ktorých mnohé finančné inštitúcie podnikajú cezhranične. Kríza odhalila nedostatky v spolupráci, koordinácii, konzistentnom uplatňovaní práva Únie a v dôvere medzi vnútroštátnymi orgánmi dohľadu.

(2)

Európsky parlament pred a počas finančnej krízy vyzval na prehĺbenie integrácie európskeho dohľadu, aby sa zabezpečili skutočne rovnaké podmienky pre všetky zúčastnené strany na úrovni Únie a aby sa zohľadnila prehlbujúca sa integrácia finančných trhov v Únii (vo svojom uznesení z 13. apríla 2000 o oznámení Komisie o realizácii rámca pre finančné trhy: akčný plán (4), z 21. novembra 2002 o pravidlách prudenciálneho dohľadu v Európskej únii (5), z 11. júla 2007 o politike finančných služieb (2005 – 2010) – Biela kniha (6), z 23. septembra 2008 s odporúčaniami pre Komisiu o zaisťovacích fondoch a private equity (7), z 9. októbra 2008 s odporúčaniami pre Komisiu o nadviazaní na Lamfalussyho proces: systém dohľadu v budúcnosti (8), z 22. apríla 2009 o zmenenom a doplnenom návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o začatí a vykonávaní poistenia a zaistenia (Solventnosť II) (9) a z 23. apríla 2009 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o ratingových agentúrach (10)).

(3)

V novembri 2008 Komisia poverila skupinu expertov na vysokej úrovni vedenú J. de Larosièrom, aby vypracovala odporúčania na posilnenie ustanovení o európskom dohľade s cieľom lepšie chrániť občanov a obnoviť dôveru vo finančný systém. Vo svojej záverečnej správe predloženej 25. februára 2009 (de Larosièrova správa) skupina expertov na vysokej úrovni odporučila posilniť rámec dohľadu s cieľom znížiť riziko a silu finančných kríz v budúcnosti. Odporučila tiež reformy štruktúry dohľadu finančného sektora v Únii. Skupina takisto konštatovala, že by sa mal vytvoriť Európsky systém orgánov finančného dohľadu, ktorý by zahŕňal tri európske orgány dohľadu, jeden pre sektor bankovníctva, jeden pre sektor cenných papierov a jeden pre sektor poisťovníctva a dôchodkového poistenia zamestnancov, a odporučila vytvorenie Európskej rady pre systémové riziká. V správe sa predstavili reformy, ktoré boli podľa expertov potrebné a na ktorých sa malo začať bezodkladne pracovať.

(4)

Komisia vo svojom oznámení zo 4. marca 2009 nazvanom Stimuly na oživenie hospodárstva v Európe navrhla predložiť návrh právnych predpisov, na základe ktorých sa vytvorí Európsky systém finančného dohľadu a Európsky výbor pre systémové riziká. Vo svojom oznámení z 27. mája 2009 nazvanom Európsky finančný dohľad poskytla viac informácií o možnej štruktúre takéhoto nového rámca dohľadu, odzrkadľujúc hlavné myšlienky de Larosièrovej správy.

(5)

Európska rada vo svojich záveroch z 19. júna 2009 potvrdila, že by sa mal vytvoriť Európsky systém orgánov finančného dohľadu, ktorý bude zahŕňať tri nové európske orgány dohľadu. Systém by sa mal zameriavať na zvýšenie kvality a konzistentnosti vnútroštátneho dohľadu, posilnenie dohľadu nad cezhraničnými skupinami a vytvorenie jednotného európskeho súboru pravidiel platných pre všetky finančné inštitúcie na vnútornom trhu. Európska rada zdôraznila, že európske orgány dohľadu by mali mať aj právomoci v oblasti dohľadu nad úverovými ratingovými agentúrami a vyzvala Komisiu, aby pripravila konkrétne návrhy týkajúce sa toho, ako by európsky systém orgánov finančného dohľadu mohol zohrávať silnú úlohu v krízových situáciách, pričom zdôraznila, že rozhodnutia prijaté európskymi orgánmi dohľadu by nemali zasahovať do fiškálnych zodpovedností členských štátov.

(6)

Z dôvodu finančnej a hospodárskej krízy vznikli reálne a závažné riziká v oblasti stability finančného systému a fungovania vnútorného trhu. Opätovné nastolenie a udržanie stabilného a spoľahlivého finančného systému je absolútnym predpokladom pre zachovanie dôvery a jednotnosti na vnútornom trhu, a teda zachovanie a zlepšenie podmienok pre vytvorenie úplne integrovaného a fungujúceho vnútorného trhu v oblasti finančných služieb. Okrem toho pevnejší a integrovanejší trh ponúka lepšie príležitosti na financovanie a rozloženie rizika, a tým pomáha zlepšovať schopnosť hospodárstiev tlmiť nárazy.

(7)

Únia dosiahla limity toho, čo sa môže urobiť pri súčasnom postavení Výborov európskych orgánov dohľadu. Únia nemôže zostať v situácii, v ktorej neexistuje mechanizmus na zabezpečenie toho, aby vnútroštátne orgány dohľadu dospeli k najlepším možným rozhodnutiam v oblasti dohľadu nad cezhraničnými finančnými inštitúciami, keď neexistuje dostatočná spolupráca a výmena informácií medzi vnútroštátnymi orgánmi dohľadu, keď si spoločná akcia vnútroštátnych orgánov vyžaduje zložité úpravy s cieľom zohľadniť rôznorodé požiadavky v oblasti regulácie a dohľadu, keď sú vnútroštátne riešenia najčastejšie jedinou realizovateľnou možnosťou v reakcii na problémy na úrovni Únie a keď existujú rozdielne výklady toho istého právneho textu. Európsky systém finančného dohľadu (ďalej len „ESFS“) by sa mal navrhnúť s cieľom prekonať tieto nedostatky a zabezpečiť systém, ktorý je v súlade s cieľom stabilného a jednotného finančného trhu Únie pre finančné služby spojením vnútroštátnych orgánov dohľadu do silnej siete Únie.

(8)

ESFS by mal byť integrovanou sieťou vnútroštátnych orgánov dohľadu a orgánov dohľadu Únie, pričom každodenný dohľad sa ponecháva na vnútroštátnu úroveň. Mala by sa dosiahnuť aj väčšia harmonizácia a jednotné uplatňovanie pravidiel pre finančné inštitúcie a trhy v celej Únii. Okrem Európskeho orgánu dohľadu (Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov) (ďalej len „orgán pre poisťovníctvo“ by sa mal zriadiť Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) a Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre cenné papiere a trhy), ako aj Spoločný výbor európskych orgánov dohľadu (ďalej len „spoločný výbor“). Súčasťou ESFS na účely vykonávania úloh vymedzených v tomto nariadení a v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1092/2010 (11) by mal byť Európsky výbor pre systémové riziká (ďalej len „ESRB“).

(9)

Európske orgány dohľadu (ďalej spoločne len „ESA“) by mali nahradiť Výbor európskych orgánov bankového dohľadu zriadený rozhodnutím Komisie 2009/78/ES (12), Výbor európskych orgánov dohľadu nad poisťovníctvom a dôchodkovým poistením zamestnancov zriadený rozhodnutím Komisie 2009/79/ES (13) a Výbor európskych regulačných orgánov cenných papierov zriadený rozhodnutím Komisie 2009/77/ES (14) a mali by prebrať všetky úlohy a právomoci týchto výborov vrátane v prípade potreby aj pokračovania prebiehajúcich prác a projektov. Rozsah pôsobnosti činnosti každého európskeho orgánu dohľadu by sa mal jasne vymedziť. ESA by sa mali zodpovedať Európskemu parlamentu a Rade. Ak sa táto zodpovednosť bude týkať medzisektorových záležitostí, ktoré sa koordinovali prostredníctvom spoločného výboru, za túto koordináciu by mali byť prostredníctvom spoločného výboru zodpovedné ESA.

(10)

Orgán pre poisťovníctvo by mal konať s cieľom zlepšiť fungovanie vnútorného trhu, najmä prostredníctvom zaistenia vysokej, účinnej a konzistentnej úrovne regulácie a dohľadu so zreteľom na rôzne záujmy jednotlivých členských štátov a rozličnú povahu finančných inštitúcií. Orgán pre poisťovníctvo by mal chrániť verejné hodnoty ako sú stabilita finančného systému, transparentnosť trhov a finančných produktov a ochrana poistníkov, účastníkoch dôchodkového systému a oprávnených osôb. Orgán pre poisťovníctvo by mal takisto predchádzať regulačnej arbitráži, zaručiť rovnaké pravidlá pre všetkých a posilňovať medzinárodnú koordináciu v oblasti dohľadu v prospech hospodárstva vo všeobecnosti vrátane finančných inštitúcii a ostatných zainteresovaných strán, spotrebiteľov a zamestnancov. Medzi jeho úlohy by malo patriť aj presadzovanie konvergencie dohľadu a poskytovanie poradenstva inštitúciám Únie v oblasti regulácie poistenia, zaistenia a zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia, ako aj dohľadu nad nimi, a tiež v súvisiacich otázkach riadenia podnikov, auditu a finančného výkazníctva. Orgánu pre poisťovníctvo by sa mala zveriť aj určitá zodpovednosť za existujúce a nové finančné aktivity.

(11)

Orgánu pre poisťovníctvo by sa tiež malo umožniť dočasne zakázať alebo obmedziť určité druhy finančných aktivít, ktoré ohrozujú riadne fungovanie a integritu finančných trhov alebo stabilitu celého finančného systému v Únii alebo jeho časti, a to prípadoch, ktoré sú vymedzené v legislatívnych aktoch uvedených v tomto nariadení. Ak je žiaduce vydať dočasný zákaz v prípade krízovej situácie, orgán pre poisťovníctvo by tak mal urobiť v súlade s požiadavkami stanovenými v tomto nariadení a za podmienok, ktoré sú v ňom uvedené. Ak má dočasný zákaz alebo obmedzenie určitých finančných aktivít medzisektorové dôsledky, malo by sa v sektorových právnych predpisoch ustanoviť, že orgán pre poisťovníctvo by mal v relevantných prípadoch konzultovať a koordinovať svoje kroky s Európskym orgánom dohľadu (Európskym orgánom pre bankovníctvo) a Európskym orgánom dohľadu (Európskym orgánom pre cenné papiere a trhy), a to prostredníctvom spoločného výboru.

(12)	Orgán pre poisťovníctvo by mal náležite zohľadniť vplyv svojich činností na hospodársku súťaž a inovácie v rámci vnútorného trhu, na globálnu konkurencieschopnosť Únie, finančné začlenenie sa a na novú stratégiu Únie pre pracovné príležitosti a rast.

(13)	Orgán pre poisťovníctvo by mal mať právnu subjektivitu, ako aj finančnú a administratívnu nezávislosť, aby mohol plniť svoje ciele.

(14)

Vychádzajúc z práce medzinárodných orgánov, systémové riziko by sa malo vymedziť ako riziko narušenia vo finančnom systéme s možnými závažnými negatívnymi dôsledkami pre vnútorný trh a reálne hospodárstvo. Všetky typy finančných sprostredkovateľov, trhov a infraštruktúry môžu byť do určitej miery systémovo dôležité.

(15)

Cezhraničné riziko zahŕňa riziko spôsobené hospodárskymi nerovnováhami alebo finančnými zlyhaniami v celej Únii alebo jej častiach, ktoré môžu mať vážne negatívne dôsledky na transakcie medzi hospodárskymi subjektmi z dvoch alebo viacerých členských štátov, na fungovanie vnútorného trhu alebo na verejné financie Únie alebo ktoréhokoľvek jej členského štátu.

(16)

Súdny dvor Európskej únie vo svojom rozsudku z 2. mája 2006 vo veci C-217/04 (Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska/Európsky parlament a Rada Európskej únie) konštatoval, že: „znenie článku 95 ES [v súčasnosti článok 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ)] nedovoľuje prijať záver, že adresátmi opatrení prijatých zákonodarcom Spoločenstva na základe tohto ustanovenia môžu byť len členské štáty. Na základe posúdenia zákonodarcom Spoločenstva sa totiž môže zdať, že je potrebné vytvoriť orgán Spoločenstva, ktorého úlohou bude prispievať k uskutočňovaniu procesu harmonizácie v prípadoch, v ktorých sa na uľahčenie jednotného vykonávania a uplatňovania aktov prijatých na základe tohto ustanovenia zdá byť vhodné prijať nezáväzné sprievodné a rámcové opatrenia.“ (15) Účel a úlohy orgánu pre poisťovníctvo, ktorými sú pomáhať príslušným vnútroštátnym orgánom dohľadu pri konzistentnom výklade a uplatňovaní pravidiel Únie a prispievať k finančnej stabilite potrebnej pre finančnú integráciu, úzko súvisia s cieľmi acquis Únie týkajúcich sa vnútorného trhu s finančnými službami. Orgán pre poisťovníctvo by sa mal preto zriadiť na základe článku 114 ZFEÚ.

(17)

Úlohy príslušných orgánov členských štátov vrátane vzájomnej spolupráce a spolupráce s Komisiou sa ustanovujú týmito legislatívnymi aktmi: smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/138/ES z 25. novembra 2009 o začatí a vykonávaní poistenia a zaistenia (Solventnosť II) (16) s výnimkou jej hlavy IV, smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/92/ES z 9. decembra 2002 o sprostredkovaní poistenia (17), smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/41/ES z 3. júna 2003 o činnostiach a dohľade nad inštitúciami zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia (18), smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/87/ES zo 16. decembra 2002 o doplnkovom dohľade nad úverovými inštitúciami, poisťovňami a investičnými spoločnosťami vo finančnom konglomeráte (19), smernica Rady 64/225/EHS z 25. februára 1964 o zrušení obmedzení slobody usadiť sa a slobody poskytovať služby vo vzťahu k zaisteniu a retrocesii (20), smernica Rady 73/239/EHS z 24. júla 1973 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení vzťahujúcich sa na začatie a vykonávanie priameho poistenia s výnimkou životného poistenia (21), smernica Rady 73/240/EHS z 24. júla 1973, ktorou sa rušia obmedzenia práva usadiť sa v oblasti priameho poistenia s výnimkou životného poistenia (22)  (23), smernica Rady 78/473/EHS z 30. mája 1978 o koordinácii zákonov, iných predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa spolupoistenia v rámci Spoločenstva (24), smernica Rady 84/641/EHS z 10. decembra 1984, ktorou sa mení a dopĺňa prvá smernica Rady 73/239/EHS o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení vzťahujúcich sa na začatie a vykonávanie priameho poistenia, s výnimkou životného poistenia, najmä so zreteľom na pomoc turistom (25), smernica Rady 87/344/EHS z 22. júna 1987 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa poistenia právnej ochrany (26), smernica Rady 88/357/EHS z 22. júna 1988 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení, týkajúcich sa priameho poistenia s výnimkou životného poistenia, na uľahčenie účinného vykonávania slobody poskytovať služby (27), smernica Rady 92/49/EHS z 18. júna 1992 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa priameho poistenia s výnimkou životného poistenia (28), smernica Európskeho parlamentu a Rady 98/78/ES z 27. októbra 1998 o doplnkovom dohľade nad poisťovňami v skupine poisťovní (29), smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/17/ES z 19. marca 2001 o reorganizácii a likvidácii poisťovní (30), smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/83/ES z 5. novembra 2002 o životnom poistení (31) a smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/68/ES zo 16. novembra 2005 o zaistení (32). Pokiaľ však ide o inštitúcie zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia, opatrenia orgánu pre poisťovníctvo by sa nemali dotknúť vnútroštátneho práva sociálneho zabezpečenia a pracovného práva.

(18)

Medzi existujúce právne predpisy Únie, ktorými sa reguluje oblasť, na ktorú sa vzťahuje toto nariadenie, patria aj príslušné časti smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/60/ES z 26. októbra 2005 o predchádzaní využívania finančného systému na účely prania špinavých peňazí a financovania terorizmu (33) a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/65/ES z 23. septembra 2002 o poskytovaní finančných služieb spotrebiteľom na diaľku (34).

(19)	Je žiaduce, aby orgán pre poisťovníctvo prispieval k posudzovaniu potreby primerane financovanej a dostatočne harmonizovanej Európskej siete národných garančných schém v poisťovníctve.

(20)

V súlade s Vyhlásením (č. 39) k článku 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) pripojenom k záverečnému aktu medzivládnej konferencie, ktorá prijala Lisabonskú zmluvu, je na vypracovanie regulačných technických predpisov potrebná pomoc spočívajúca v technických odborných znalostiach vo forme, ktorá je osobitná pre oblasť finančných služieb. Je potrebné, aby sa orgánu pre poisťovníctvo umožnilo poskytnúť tieto odborné znalosti aj pokiaľ ide o predpisy alebo časti predpisov, ktoré nevychádzajú z návrhu technického predpisu, ktorý vypracoval orgán pre poisťovníctvo.

(21)

Je potrebné zaviesť účinný nástroj na vytvorenie harmonizovaných regulačných technických predpisov pre finančné služby s cieľom zaistiť rovnaké podmienky a primeranú ochranu poistníkov, účastníkov dôchodkového systému a ostatných oprávnených osôb v celej Únii, a to aj prostredníctvom jednotného súboru pravidiel. Je účinné a vhodné poveriť orgán pre poisťovníctvo ako orgán s vysoko špecializovanými odbornými znalosťami v oblastiach vymedzených právom Únie vypracovaním návrhu regulačných technických predpisov, ktoré nezahŕňajú politické rozhodnutia.

(22)

Komisia by mala schváliť tieto návrhy regulačných technických predpisov prostredníctvom delegovaných aktov podľa článku 290 ZFEÚ, aby mali právne záväzný účinok. Mal by podliehať zmene a doplneniu iba vo veľmi obmedzených a výnimočných prípadoch, keďže orgán pre poisťovníctvo je v úzkom kontakte s finančnými trhmi a najlepšie pozná ich každodenné fungovanie. Návrhy regulačných technických predpisov by mali podliehať zmene a doplneniu v prípade, ak by boli nezlučiteľné s právom Únie, nerešpektovali by zásadu proporcionality alebo by boli v protiklade so základnými zásadami vnútorného trhu pre finančné služby uvedenými v právnych predpisoch Únie týkajúcich sa finančných služieb. Komisia by nemala meniť obsah návrhov regulačných technických predpisov vypracovaných orgánom pre poisťovníctvo bez predchádzajúcej koordinácie s ním. S cieľom zaistiť hladký a zrýchlený proces prijatia pre tieto predpisy by sa Komisii mali stanoviť lehoty na rozhodnutie o schválení návrhov regulačných technických predpisov.

(23)

Vzhľadom na technické odborné znalosti orgánu pre poisťovníctvo v oblastiach, kde by sa mali vypracúvať regulačné technické predpisy, by sa mal brať do úvahy deklarovaný zámer Komisie opierať sa spravidla o návrh regulačných technických predpisov, ktorý mu predloží orgán pre poisťovníctvo, s cieľom prijať zodpovedajúce delegované akty. V prípade, že orgán pre poisťovníctvo nepredloží návrh regulačného technického predpisu v lehote, ktorá sa určila v príslušnom legislatívnom akte, by sa však malo zabezpečiť, aby sa skutočne dosiahol výsledok výkonu delegovaných právomocí a zachovala sa efektívnosť rozhodovacieho procesu. Preto by sa v týchto prípadoch mala Komisia splnomocniť na prijatie regulačných technických predpisov, aj keď neexistuje návrh vypracovaný orgánom pre poisťovníctvo.

(24)	Komisia by sa tiež mala splnomocniť na prijatie vykonávacích technických predpisov prostredníctvom vykonávacích aktov podľa článku 291 ZFEÚ.

(25)

V oblastiach, na ktoré sa nevzťahujú regulačné alebo vykonávacie technické predpisy, by mal mať orgán pre poisťovníctvo právomoc vydávať usmernenia a odporúčania týkajúce sa uplatňovania práva Únie. S cieľom zaručiť transparentnosť a posilniť dodržiavanie týchto usmernení a odporúčaní vnútroštátnymi orgánmi dohľadu by mal mať orgán pre poisťovníctvo možnosť zverejniť dôvody nedodržania týchto usmernení a odporúčaní zo strany vnútroštátnych orgánov dohľadu.

(26)

Zaistenie správneho a úplného uplatňovania práva Únie je základným predpokladom pre integritu, transparentnosť, účinnosť a riadne fungovanie finančných trhov, stabilitu finančných systémov a pre neutrálne podmienky hospodárskej súťaže pre finančné inštitúcie v Únii. Mal by sa preto vytvoriť mechanizmus, ktorým by orgán pre poisťovníctvo riešil prípady neuplatňovania alebo nesprávneho uplatňovania práva Únie vedúceho k jeho porušeniu. Tento mechanizmus by sa mal vzťahovať na oblasti, v ktorých sa na základe práva Únie vymedzujú jasné a nepodmienečné povinnosti.

(27)

S cieľom umožniť primeranú reakciu na prípady nesprávneho alebo nedostatočného uplatňovania práva Únie by sa mal uplatňovať mechanizmus, ktorý sa skladá z troch krokov. Najprv by sa orgán pre poisťovníctvo mal splnomocniť na preskúmanie údajného nesprávneho alebo nedostatočného uplatňovania povinností vyplývajúcich z práva Únie vnútroštátnymi orgánmi pri vykonávaní dohľadu, za ktorým by nasledovalo odporúčanie. Ak príslušný vnútroštátny orgán toto odporúčanie nesplní, Komisia by mala mať právomoc vydať formálne stanovisko, v ktorom zohľadní odporúčanie orgánu pre poisťovníctvo a požiada príslušný orgán, aby prijal opatrenia potrebné na zabezpečenie súladu s právom Únie.

(28)

Napokon, s cieľom prekonať výnimočné situácie spojené s pretrvávajúcou nečinnosťou daného príslušného orgánu by mal mať orgán pre poisťovníctvo ako poslednú možnosť právomoc prijať rozhodnutia adresované jednotlivým finančným inštitúciám. Táto právomoc by mala byť obmedzená na mimoriadne okolnosti, za ktorých príslušný orgán nedodržiava formálne stanovisko, ktoré je mu adresované, a za ktorých je právo Únie priamo uplatniteľné na finančné inštitúcie na základe existujúcich alebo budúcich nariadení Únie.

(29)

Vážne ohrozenia riadneho fungovania a integrity finančných trhov alebo stability finančného systému Únie si vyžadujú rýchlu a spoločnú reakciu na úrovni Únie. Orgán pre poisťovníctvo by mal byť preto schopný požadovať od vnútroštátnych orgánov dohľadu, aby prijali konkrétne oparenia na odstránenie krízovej situácie. Právomoc rozhodnúť o existencii krízovej situácie by sa mala zveriť Rade na žiadosť ktoréhokoľvek z ESA, Komisie alebo ESRB.

(30)

Orgán pre poisťovníctvo by mal mať možnosť požadovať od vnútroštátnych orgánov dohľadu, aby prijali konkrétne oparenia na odstránenie krízovej situácie. Opatreniami, ktoré v tejto súvislosti prijme orgán pre poisťovníctvo by nemali byť dotknuté právomoci Komisie iniciovať podľa článku 258 ZFEÚ konanie vo veci porušenia predpisov proti členskému štátu dotknutého orgánu dohľadu za to, že neprijal takéto opatrenia, ani práva Komisie prijať za daných okolností prechodné opatrenia v súlade s rokovacím poriadkom Súdneho dvora Európskej únie. Taktiež by nimi nemala byť dotknutá žiadna zodpovednosť, ktorá môže vyplynúť danému členskému štátu v súlade s judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie v prípade, ak jeho orgány dohľadu štátu neprijmú opatrenia, ktoré vyžaduje orgán pre poisťovníctvo.

(31)

S cieľom zaistiť účinný a efektívny dohľad a vyvážené zváženie stanovísk príslušných orgánov v rôznych členských štátoch by orgán pre poisťovníctvo mal byť schopný urovnať cezhraničné spory medzi týmito príslušnými orgánmi so záväzným účinkom, a to aj v rámci kolégií orgánov dohľadu. Mala by sa ustanoviť lehota na zmierenie, počas ktorej môžu príslušné orgány dosiahnuť dohodu. Do právomoci orgánu pre poisťovníctvo by mali patriť spory týkajúce sa procesnej alebo obsahovej stránky konania alebo nekonania príslušného vnútroštátneho orgánu v prípadoch uvedených v právne záväzných aktoch Únie uvedených v tomto nariadení. V takejto situácii by mal byť jeden z dotknutých orgánov dohľadu oprávnený predložiť záležitosť orgánu pre poisťovníctvo, ktorý by mal konať v súlade s týmto nariadením. Orgán pre poisťovníctvo by mal mať právomoc žiadať od dotknutých príslušných orgánov, aby vykonali konkrétne kroky alebo aby sa zdržali konania s cieľom urovnať túto záležitosť a zabezpečiť dodržiavanie práva Únie, pričom táto žiadosť má pre dotknuté príslušné orgány záväzný charakter. Keď príslušný orgán nedodrží rozhodnutie o urovnaní, ktoré mu bolo určené, orgán pre poisťovníctvo by mal mať právomoc prijať rozhodnutia určené priamo finančným inštitúciám v oblastiach práva Únie, ktoré sa na ne priamo vzťahuje. Právomoc prijať takéto rozhodnutie by sa mala uplatňovať len ako posledná možnosť a len na zabezpečenie správneho a jednotného uplatňovania práva Únie. V prípadoch, keď príslušné právne predpisy Únie dávajú príslušným vnútroštátnym orgánom priestor na uváženie, nemôžu rozhodnutia prijaté orgánom pre poisťovníctvo nahrádzať uplatňovanie tohto práva na uváženie v súlade s právom Únie.

(32)	Kríza preukázala, že súčasný systém spolupráce medzi vnútroštátnymi orgánmi, ktorých právomoci sú obmedzené na jednotlivé členské štáty, je nedostatočný, pokiaľ ide o finančné inštitúcie pôsobiace cezhranične.

(33)	Skupina expertov, ktorú zriadili členské šáty, aby preskúmala príčiny krízy a vypracovala návrhy na zlepšenie regulácie finančného sektora a dohľadu nad ním, potvrdila, že súčasné opatrenia nie sú dobrým základom pre budúcu reguláciu a dohľad nad cezhraničnými finančnými inštitúciami v rámci Únie.

(34)

Ako sa uvádza v de Larosièrovej správe, „v zásade máme dve možnosti: prvú, ktorou sú riešenia ‚každý sám za seba‘‚chacun pour soi‘) a ‚zbedač svojho suseda‘ (‚beggar-thy-neighbour‘), alebo druhú, ktorou je posilnená, pragmatická a citlivá európska spolupráca v prospech všetkých s cieľom zachovať otvorené svetové hospodárstvo. Táto druhá možnosť bude nepochybne ekonomicky prínosná.“

(35)

Kolégiá orgánov dohľadu zohrávajú významnú úlohu pri účinnom, efektívnom a konzistentnom dohľade nad finančnými inštitúciami, ktoré vykonávajú činnosť cezhranične. Orgán pre poisťovníctvo by mal prispievať k podpore a monitorovaniu účinného, efektívneho a konzistentného fungovania kolégií orgánov dohľadu a byť z tohto hľadiska vedúcim prvkom pri zabezpečovaní jednotného a súdržného fungovania kolégií orgánov dohľadu pre cezhraničné inštitúcie v rámci Únie. Orgán pre poisťovníctvo by mal preto mať plné práva účasti v kolégiách orgánov dohľadu s cieľom zjednodušiť fungovanie procesu výmeny informácií v kolégiách dohľadu a podporiť konvergenciu a konzistentnosť v kolégiách pri uplatňovaní práva Únie. Ako sa uvádza v de Larosièrovej správe, „musí sa predchádzať narušeniam hospodárskej súťaže a regulačnej arbitráži, ktoré vyplývajú z rozdielnych postupov vykonávania dohľadu, pretože majú potenciál oslabiť finančnú stabilitu, okrem iného podporovaním presunu finančných aktivít do krajín s menej prísnym dohľadom. Systém vykonávania dohľadu musí byť vnímaný ako spravodlivý a vyvážený“.

(36)

Konvergencia je potrebná v oblastiach predchádzania krízam, ich riadenia a riešenia vrátane mechanizmov financovania s cieľom zabezpečiť, aby boli orgány verejnej moci schopné riešiť zlyhávajúce finančné inštitúcie a zároveň minimalizovali vplyv zlyhaní na finančný systém, spoliehanie sa na finančné prostriedky daňových poplatníkov pri záchrane poisťovní a zaisťovní, ako aj používanie zdrojov verejného sektora, aby obmedzili škody v oblasti hospodárstva a koordinovali uplatňovanie vnútroštátnych opatrení na riešenie krízovej situácie. V tejto súvislosti by Európska komisia mala mať možnosť požiadať orgán pre poisťovníctvo, aby sa podieľal na hodnotení uvedenom v článku 242 smernice 2009/138/ES, najmä pokiaľ ide o spoluprácu orgánov dohľadu v rámci kolégií orgánov dohľadu a ich fungovanie, postupy dohľadu pri stanovovaní navýšenia kapitálu, hodnotenie prínosu posilnenia skupinového dohľadu a spravovania kapitálu v rámci skupiny poisťovní alebo zaisťovní vrátane možných opatrení na posilnenie riadneho cezhraničného riadenia poisťovacích skupín, a to najmä v súvislosti s rizikami a aktívami, a aby podal správu o akomkoľvek novom vývoji a pokroku v súvislosti so súborom koordinovaných vnútroštátnych opatrení krízového riadenia vrátane potreby systému jednotných a dôveryhodných mechanizmov financovania spolu s vhodnými finančnými nástrojmi.

(37)

V rámci súčasného preskúmania smernice Európskeho parlamentu a Rady 94/19/ES z 30. mája 1994 o systémoch ochrany vkladov (35) a smernice Európskeho parlamentu a Rady 97/9/ES z 3. marca 1997 o systémoch náhrad pre investorov (36) sa konštatovalo, že Komisia má v úmysle venovať osobitnú pozornosť potrebe zabezpečenia ďalšej harmonizácie v celej Únii. Na vedomie sa vzal aj zámer Komisie preskúmať v sektore poisťovníctva možnosť zavedenia pravidiel Únie na ochranu poistencov v prípade zlyhania poisťovne. ESA by v týchto oblastiach mali zohrávať dôležitú úlohu a mali by sa im udeliť náležité právomoci týkajúce sa Európskej siete národných garančných schém v poisťovníctve.

(38)

Delegovanie úloh a zodpovedností môže byť užitočný nástroj pre fungovanie siete orgánov dohľadu s cieľom znížiť duplicitu úloh dohľadu, podporiť spoluprácu, a tým zjednodušiť proces dohľadu, ako aj znížiť záťaž kladenú na finančné inštitúcie. Týmto nariadením by sa preto mal zaistiť jasný právny základ pre takéto delegovanie. Členské štáty by mali mať pri rešpektovaní všeobecného pravidla, že delegovanie by malo byť povolené, možnosť zaviesť osobitné podmienky delegovania zodpovedností, napríklad v súvislosti s informovaním o spôsobe delegovania a jeho oznamovaním. Delegovanie úloh znamená, že úlohy vykonáva orgán pre poisťovníctvo alebo vnútroštátny orgán dohľadu iný ako zodpovedný orgán, pričom zodpovednosť za rozhodnutia týkajúce sa dohľadu zostáva na delegujúcom orgáne. Delegovaním zodpovedností by orgán pre poisťovníctvo alebo vnútroštátny orgán dohľadu (splnomocnenec) mal mať v určitej záležitosti týkajúcej sa dohľadu možnosť rozhodnúť vo vlastnom mene namiesto delegujúceho orgánu. Delegovanie by sa malo riadiť zásadou pridelenia kompetencie v oblasti dohľadu orgánu dohľadu, ktorý má najlepšie predpoklady na to, aby prijal v danej veci opatrenia. Prerozdelenie kompetencií by bolo vhodné napríklad z dôvodu úspory z rozsahu alebo pôsobnosti, súladu pri dohľade nad skupinou a optimálneho využívania technických odborných znalostí medzi vnútroštátnymi orgánmi dohľadu. Delegujúci orgán, ako aj iné príslušné orgány by mali uznávať rozhodnutia splnomocnenca, pokiaľ sú v rámci rozsahu pôsobnosti delegovania, ako rozhodujúce. V príslušných právnych predpisoch Únie sa môžu ďalej spresniť zásady pre prerozdelenie kompetencií na základe dohody. Orgán pre poisťovníctvo by mal všetkými vhodnými prostriedkami uľahčovať a monitorovať dohody o delegovaní medzi vnútroštátnymi orgánmi dohľadu. Mal by byť vopred informovaný o plánovaných dohodách o delegovaní, aby v prípade potreby mohol vyjadriť svoje stanovisko. Uverejňovanie takýchto dohôd by sa malo centralizovať s cieľom zaistiť včasné, transparentné a ľahko dostupné informácie o dohodách pre všetky dotknuté strany. Mal by identifikovať a šíriť osvedčené postupy týkajúce sa delegovania a dohôd o delegovaní.

(39)	Orgán pre poisťovníctvo by mal aktívne podporovať konvergenciu dohľadu v celej Únii s cieľom zaviesť spoločnú kultúru dohľadu.

(40)

Vzájomné hodnotenia sú účinným a efektívnym nástrojom na posilnenie konzistentnosti v rámci siete orgánov finančného dohľadu. Orgán pre poisťovníctvo by mal preto vypracovať metodický rámec pre takéto hodnotenia a pravidelne ich vykonávať. Hodnotenia by sa mali zameriavať nielen na konvergenciu postupov vykonávania dohľadu, ale aj na schopnosť orgánov dohľadu dosiahnuť vysokú kvalitu výsledkov dohľadu, ako aj nezávislosť príslušných orgánov. Výsledky vzájomných hodnotení by sa mali zverejniť so súhlasom príslušného orgánu, ktorý je predmetom hodnotenia. Identifikovať a zverejniť by sa mali aj osvedčené postupy.

(41)

Orgán pre poisťovníctvo by mal aktívne podporovať koordinovanú reakciu dohľadu Únie, najmä aby sa zabezpečilo riadne fungovanie a integrita finančných trhov a stabilita finančného systému v Únii. Dodatočne k jeho právomociam týkajúcim sa opatrení v krízových situáciách by sa mu mala preto zveriť funkcia všeobecnej koordinácie v rámci systému ESFS. Bezproblémový tok všetkých dôležitých informácií medzi príslušnými orgánmi by mal predstavovať osobitné zameranie opatrení orgánu pre poisťovníctvo.

(42)

S cieľom zaručiť finančnú stabilitu je potrebné v prvom štádiu identifikovať trendy, potenciálne riziká a slabé miesta vyplývajúce z mikroprudenciálnej úrovne, cezhranične a v rámci sektorov. Orgán pre poisťovníctvo by mal monitorovať a hodnotiť takýto vývoj v oblasti svojej pôsobnosti a v prípade potreby informovať Európsky parlament, Radu, Komisiu, ostatné európske orgány dohľadu a ESRB na pravidelnom a v prípade potreby ad hoc základe. Orgán pre poisťovníctvo by mal v spolupráci s ESRB iniciovať a koordinovať záťažové testy v rámci Únie s cieľom posúdiť reakcie finančných inštitúcií na nepriaznivý vývoj na trhu, pričom zabezpečí, aby sa na vnútroštátnej úrovni pri takýchto testoch uplatnila čo najkonzistentnejšia metodika. S cieľom riadne vykonávať svoje funkcie by mal orgán pre poisťovníctvo vykonávať hospodársku analýzu trhov a vplyvu potenciálneho vývoja na trhu.

(43)

Vzhľadom na globalizáciu finančných služieb a väčšiu dôležitosť medzinárodných predpisov by mal orgán pre poisťovníctvo podporovať dialóg a spoluprácu s orgánmi dohľadu mimo Únie. Mal by mať právomoc rozvíjať kontakty a uzatvárať administratívne dohody s orgánmi dohľadu a správnymi orgánmi tretích krajín a s medzinárodnými organizáciami, a to pri plnom rešpektovaní existujúcich úloh a príslušných právomocí členských štátov a inštitúcií Únie. Možnosť účasti na práci orgánu pre poisťovníctvo by mala byť otvorená krajinám, ktoré uzatvorili dohody s Úniou, na základe čoho prijali a uplatňujú právo Únie, pričom orgán pre poisťovníctvo by mal mať možnosť spolupracovať s tretími krajinami uplatňujúcimi právne predpisy, ktoré sa uznali za rovnocenné právnym predpisom Únie.

(44)

Orgán pre poisťovníctvo by mal slúžiť ako nezávislý poradný orgán Európskeho parlamentu, Rady a Komisie v oblasti svojej pôsobnosti. Bez toho, aby boli dotknuté právomoci dotknutých príslušných orgánov, by mal byť orgán pre poisťovníctvo schopný poskytovať stanoviská k prudenciálnemu posudzovaniu fúzií a nadobudnutí majetkových podielov na základe smernice 92/49/ES a smerníc 2002/83/ES a 2005/68/ES v znení smernice 2007/44/ES (37), v prípadoch, keď sa podľa tejto smernice požaduje konzultácia medzi príslušnými orgánmi z dvoch alebo viacerých členských štátov.

(45)

Orgán pre poisťovníctvo by mal na účel účinného vykonávania svojich povinností mať právo požadovať všetky potrebné informácie. S cieľom zabrániť duplicite povinností finančných inštitúcií podávať správy, tieto informácie by mali zvyčajne poskytovať vnútroštátne orgány dohľadu, ktoré sú najbližšie k finančným trhom a inštitúciám, a mali by zohľadňovať už existujúce štatistiky. Orgán pre poisťovníctvo by však mal mať ako posledné východisko možnosť predložiť plne opodstatnenú a odôvodnenú žiadosť o informácie priamo finančnej inštitúcii, ak príslušný vnútroštátny orgán neposkytol alebo nemôže poskytnúť takéto informácie včas. Orgány členských štátov by mali byť povinné pomáhať orgánu pre poisťovníctvo pri presadzovaní takýchto priamych žiadostí. V tejto súvislosti je nevyhnutné pracovať na spoločných formátoch podávania správ. Opatreniami zameranými na zber informácií by nemal byť dotknutý právny rámec Európskeho štatistického systému a Európskeho systému centrálnych bánk v oblasti štatistiky. Týmto nariadením by preto nemalo byť dotknuté nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 223/2009 z 11. marca 2009 o európskej štatistike (38) ani nariadenie Rady ES č. 2533/98 z 23. novembra 1998 o zbere štatistických informácií Európskou centrálnou bankou (39).

(46)

Úzka spolupráca medzi orgánom pre poisťovníctvo a ESRB je nevyhnutná na zabezpečenie úplnej účinnosti fungovania ESRB a dodržiavania jeho varovaní a odporúčaní. Orgán pre poisťovníctvo a ESRB by sa mali navzájom deliť o všetky príslušné informácie. Údaje týkajúce sa jednotlivých podnikov by sa mali poskytovať iba na základe odôvodnenej žiadosti. Po prijatí varovaní alebo odporúčaní adresovaných ESRB orgánu pre poisťovníctvo alebo vnútroštátneho orgánu dohľadu by mal orgán pre poisťovníctvo podľa potreby zabezpečiť ďalšie opatrenia.

(47)

Orgán pre poisťovníctvo by mal konzultovať so zainteresovanými stranami regulačné alebo vykonávacie technické predpisy, usmernenia a odporúčania a poskytovať im primeranú možnosť podávať pripomienky k navrhovaným opatreniam. Orgán pre poisťovníctvo by mal pred prijatím návrhu regulačných alebo vykonávacích technických predpisov, usmernení a odporúčaní vypracovať štúdiu vplyvu. Z dôvodov efektívnosti by sa na tento účel mala využívať Skupina zainteresovaných strán v poisťovníctve a zaisťovníctve a Skupina zainteresovaných strán v dôchodkovom poistení zamestnancov, pričom v každej z nich by boli vyváženým spôsobom zastúpené príslušné úverové a investičné inštitúcie pôsobiace v Únii zastupujúce finančné inštitúcie a podniky rôznych obchodných modelov a veľkostí, malé a stredné podniky (MSP), odborové organizácie, akademická obec, spotrebitelia, ostatní retailoví užívatelia týchto finančných inštitúcií a zástupcovia príslušných profesijných združení. Tieto skupiny zainteresovaných strán by mali pôsobiť ako prepojenie s ostatnými skupinami používateľov v oblasti finančných služieb zriadených Komisiou alebo na základe právnych predpisov Únie.

(48)	Členovia skupín zainteresovaných strán, ktorí zastupujú neziskové organizácie alebo akademickú obec, by mali dostať primeranú náhradu, aby sa osobám, ktoré nie sú dostatočne financované a nie sú ani zástupcami odvetví, umožnilo plne sa zúčastniť na diskusii o finančnej regulácii.

(49)

Orgán pre poisťovníctvo by sa mal poradiť so skupinami zainteresovaných strán, pričom táto skupina by mala orgánu pre poisťovníctvo predkladať stanoviská a poskytnúť rady týkajúce sa otázok súvisiacich s dobrovoľným uplatnením vo vzťahu k inštitúciám, na ktoré sa vzťahuje smernica 2002/83/ES alebo smernica 2003/41/ES.

(50)

Členské štáty majú hlavnú zodpovednosť za zabezpečenie koordinovaného krízového riadenia a za zachovanie finančnej stability v krízových situáciách, najmä pokiaľ ide o stabilizáciu a riešenie problémov v jednotlivých zlyhávajúcich finančných inštitúcií. Rozhodnutia orgánu pre poisťovníctvo v krízovej situácii alebo prípady urovnania, ktoré majú vplyv na stabilitu finančnej inštitúcie, by nemali zasahovať do fiškálnych zodpovedností členských štátov. Mal by sa vytvoriť mechanizmus, ktorým by členské štáty mohli nástojiť na tejto ochrane a prípadne predložiť vec na rozhodnutie Rade. Tento ochranný mechanizmus by sa však nemal zneužívať, a to najmä v súvislosti s rozhodnutím orgánu pre poisťovníctvo, ktoré nemá významné alebo podstatné rozpočtové dôsledky, ako je obmedzenie príjmu súvisiace s dočasným zákazom konkrétnych aktivít alebo výrobkov na účely ochrany spotrebiteľa. Pri prijímaní rozhodnutí v rámci ochranného mechanizmu by mala Rada hlasovať v súlade so zásadou, že každý členský štát má jeden hlas. Je vhodné zveriť úlohu v tejto veci Rade vzhľadom na osobitné zodpovednosti členských štátov v tejto súvislosti. Vzhľadom na citlivosť tejto otázky by sa mali prijať prísne opatrenia na zabezpečenie dôvernosti.

(51)

Orgán pre poisťovníctvo by mal byť pri rozhodovaní viazaný pravidlami Únie a všeobecnými zásadami týkajúcimi sa riadneho postupu a transparentnosti. Právo na vypočutie adresátov rozhodnutí orgánu pre poisťovníctvo by sa malo v plnom rozsahu dodržiavať. Akty orgánu pre poisťovníctvo by mali byť neoddeliteľnou súčasťou práva Únie.

(52)

Rada orgánov dohľadu zložená z najvyšších predstaviteľov relevantných príslušných orgánov v každom členskom štáte pod vedením predsedu orgánu pre poisťovníctvo by mala byť hlavným rozhodovacím orgánom orgánu pre poisťovníctvo. Zástupcovia Komisie, Európskeho výboru pre systémové riziká, Európskeho orgánu dohľadu (Európskeho orgánu pre bankovníctvo) a Európskeho orgánu dohľadu (Európskeho orgánu pre cenné papiere a trhy) by sa mali zúčastňovať ako pozorovatelia. Členovia rady orgánov dohľadu by mali konať nezávisle a výhradne v záujme Únie.

(53)

Vo všeobecnosti by rada orgánov dohľadu mala prijímať rozhodnutia jednoduchou väčšinou v súlade so zásadou, podľa ktorej má každý člen jeden hlas. V prípade aktov všeobecnej povahy vrátane tých, ktoré sa týkajú regulačných a vykonávacích technických predpisov, usmernení a odporúčaní, v prípade rozpočtových záležitostí, ako aj v prípade žiadosti členského štátu o opätovné posúdenie rozhodnutia orgánu pre poisťovníctvo dočasne zakázať alebo obmedziť určité finančné aktivity je však vhodné uplatňovať pravidlá kvalifikovanej väčšiny, ako sa ustanovujú v článku 16 ods. 4 Zmluvy o Európskej únii a v Protokole (č. 36) o prechodných ustanoveniach, ktorý je pripojený k Zmluve o Európskej únii a Zmluve o fungovaní Európskej únie. Prípady týkajúce sa urovnávania sporov medzi vnútroštátnymi orgánmi dohľadu by mala preskúmať vyhradená objektívna porota zložená z členov, ktorí nie sú zástupcami príslušných orgánov, ktoré sú stranami sporu, ani nie sú do sporu nijako zainteresovaní, ani priamo prepojení s dotknutými príslušnými orgánmi. Zloženie poroty by malo byť vhodne vyvážené. Rozhodnutie poroty by mala schváliť rada orgánov dohľadu jednoduchou väčšinou v súlade so zásadou, že každý člen má jeden hlas. Pokiaľ však ide o rozhodnutia prijímané orgánom konsolidovaného dohľadu, rozhodnutie navrhnuté porotou by mohli zamietnuť členovia, ktorí vytvoria blokujúcu menšinu hlasov v zmysle článku 16 ods. 4 Zmluvy o Európskej únii a článku 3 Protokolu (č. 36) o prechodných ustanoveniach.

(54)

Riadiaca rada zložená z predsedu orgánu pre poisťovníctvo, zástupcov vnútroštátnych orgánov dohľadu a Komisie by mala zaisťovať, aby orgán pre poisťovníctvo plnil svoje poslanie a vykonával úlohy, ktoré sú mu pridelené. Riadiacej rade by sa mali zveriť potrebné právomoci, okrem iného navrhovať ročný a viacročný pracovný program, vykonávať niektoré rozpočtové právomoci, prijímať strategický plán personálnej politiky orgánu pre poisťovníctvo, prijímať osobitné opatrenia týkajúce sa práv prístupu k dokumentom a navrhovať výročnú správu.

(55)

Orgán pre poisťovníctvo by mal zastupovať predseda na plný úväzok vymenovaný radou orgánov dohľadu na základe zásluh, kvalifikácie, znalostí finančných inštitúcií a trhov a skúseností súvisiacich s finančným dohľadom a reguláciou, a to prostredníctvom otvoreného výberového konania, ktoré organizuje a riadi rada orgánov dohľadu s pomocou Komisie. Na určenie prvého predsedu orgánu pre poisťovníctvo by mala Komisia vypracovať okrem iného užší zoznam kandidátov podľa zásluh, schopností, poznatkov o finančných inštitúciách a trhoch a skúseností relevantných pre finančný dohľad a reguláciu. Pokiaľ ide o nasledujúce vymenovania, v správe, ktorá sa pripraví podľa tohto nariadenia, sa preskúma možnosť mať k dispozícii užší zoznam vypracovaný Komisiou. Európsky parlament by mal byť oprávnený po vypočutí vybranej osoby, namietať voči jej vymenovaniu, a to pred tým, ako sa ujme svojej funkcie, a do jedného mesiaca po tom, čo ju rada orgánov dohľadu vybrala.

(56)	Riadením orgánu pre poisťovníctvo by mal byť poverený výkonný riaditeľ, ktorý by mal mať právo zúčastňovať sa na zasadnutiach rady orgánov dohľadu a riadiacej rady bez hlasovacieho práva.

(57)

S cieľom zaistiť konzistentnosť činností ESA medzi jednotlivými sektormi by tieto orgány mali úzko spolupracovať prostredníctvom spoločného výboru a v prípade potreby dosiahnuť spoločné stanoviská. Spoločný výbor by mal koordinovať funkcie ESA vo vzťahu k finančným konglomerátom a ostatným medzisektorovým záležitostiam. V prípade potreby by sa aj akty patriace do oblasti pôsobnosti Európskeho orgánu dohľadu (Európskeho orgánu pre bankovníctvo) alebo Európskeho orgánu dohľadu (Európskeho orgánu pre cenné papiere a trhy) mali prijímať súbežne s dotknutými európskymi orgánmi dohľadu. Spoločnému výboru by mali na princípe rotácie na 12-mesačné obdobie predsedať predsedovia ESA. Predseda spoločného výboru by mal byť podpredsedom ESRB. Spoločný výbor by mal mať lojálny personál poskytnutý z ESA, aby sa umožnila neformálna výmena informácií a rozvoj spoločnej kultúry dohľadu vo všetkých ESA.

(58)

Je potrebné zaistiť, aby strany, ktorých sa týkajú rozhodnutia prijaté orgánom pre poisťovníctvo, mohli použiť vhodné opravné prostriedky. S cieľom účinnej ochrany práv zainteresovaných strán a z dôvodu zjednodušenia postupu by sa malo zainteresovaným stranám v prípade, že orgán pre poisťovníctvo má rozhodovacie právomoci, udeliť právo podať odvolanie odvolacej rade. Z dôvodov účinnosti a konzistentnosti by odvolacia rada mala byť spoločným subjektom pre ESA, nezávislým od ich administratívnych a regulačných štruktúr. Rozhodnutia odvolacej rady by mali podliehať odvolaniu na Súdny dvor Európskej únie.

(59)

S cieľom zaručiť úplnú autonómiu a nezávislosť orgánu pre poisťovníctvo by mal orgán pre poisťovníctvo dostať samostatný rozpočet s príjmami najmä z povinných príspevkov vnútroštátnych orgánov dohľadu a všeobecného rozpočtu Európskej únie. Financovanie orgánu pre poisťovníctvo z prostriedkov Únie podlieha dohode s rozpočtovým orgánom v súlade s bodom 47 Medziinštitucionálnej dohody zo 17. mája 2006 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne a riadnom finančnom hospodárení (40). Mal by sa uplatňovať rozpočtový postup Únie. Audit účtovných výkazov by mal vykonávať Dvor audítorov. Celkový rozpočet podlieha postupu udelenia absolutória.

(60)

Na orgán pre poisťovníctvo by sa malo uplatňovať nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1073/1999 z 25. mája 1999 o vyšetrovaniach vykonávaných Európskym orgánom pre boj proti podvodom (OLAF) (41). Orgán pre poisťovníctvo by mal takisto pristúpiť k Medziinštitucionálnej dohode z 25. mája 1999 medzi Európskym parlamentom, Radou Európskej únie a Komisiou Európskych spoločenstiev, ktorá sa týka vnútorných vyšetrovaní Európskeho orgánu pre boj proti podvodom (OLAF) (42).

(61)	S cieľom zaistiť otvorené a transparentné podmienky zamestnávania a rovnaké zaobchádzanie so zamestnancami by sa na zamestnancov orgánu pre poisťovníctvo mal uplatňovať Služobný poriadok úradníkov a Podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov Európskych spoločenstiev (43).

(62)	Je nevyhnutné, aby sa chránilo obchodné tajomstvo a iné dôverné informácie. Dôvernosť informácií sprístupnených orgánu pre poisťovníctvo a vymieňaných v rámci siete by mala podliehať prísnym a účinným pravidlám dôvernosti.

(63)

Na spracovanie osobných údajov na účely tohto nariadenia sa plne uplatňujú smernica Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov (44) a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 z 18. decembra 2000 o ochrane jednotlivcov so zreteľom na spracovanie osobných údajov inštitúciami a orgánmi Spoločenstva a o voľnom pohybe takýchto údajov (45).

(64)	S cieľom zaistiť transparentnú činnosť orgánu pre poisťovníctvo by sa na tento orgán malo uplatňovať nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie (46).

(65)	Tretím krajinám by sa mala umožniť účasť na práci orgánu pre poisťovníctvo v súlade s príslušnými dohodami, ktoré uzatvorí Únia.

(66)

Keďže ciele tohto nariadenia, a to zlepšenie fungovania vnútorného trhu prostredníctvom zaistenia vysokej, účinnej a konzistentnej úrovne prudenciálnej regulácie a dohľadu, ochrana poistníkov, účastníkov dôchodkového systému a ostatných oprávnených osôb, ochrana integrity, účinnosti a riadneho fungovania finančných trhov, udržanie stability finančného systému a posilnenie medzinárodnej koordinácie dohľadu, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni jednotlivých členských štátov, a preto ich možno z dôvodu rozsahu opatrenia lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, Únia môže prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity, ako sa ustanovuje v článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality, ako sa ustanovuje v uvedenom článku, toto nariadenie neprekračuje rámec potrebný na dosiahnutie týchto cieľov.

(67)

Orgán pre poisťovníctvo by mal prevziať všetky súčasné úlohy a právomoci Výboru európskych orgánov dohľadu nad poisťovníctvom a dôchodkovým poistením zamestnancov. Rozhodnutie Komisie 2009/79/ES by sa preto malo zrušiť ku dňu zriadenia orgánu pre poisťovníctvo a rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 716/2009/ES zo 16. septembra 2009, ktorým sa ustanovuje program Spoločenstva určený na podporu osobitných činností v oblasti finančných služieb, finančného výkazníctva a auditu (47), by sa malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť. Vzhľadom na existujúce štruktúry a činnosti Výboru európskych orgánov dohľadu nad poisťovníctvom a dôchodkovým poistením zamestnancov je dôležité zabezpečiť pri stanovovaní vhodných prechodných opatrení veľmi úzku spoluprácu medzi Výborom európskych orgánov dohľadu nad poisťovníctvom a dôchodkovým poistením zamestnancov a Komisiou, pričom je potrebné zaistiť, aby obdobie, počas ktorého Komisia zodpovedá za administratívne zavedenie a úvodné administratívne fungovanie orgánu pre poisťovníctvo bolo, čo najkratšie.

(68)

Je vhodné určiť lehotu na uplatnenie tohto nariadenia s cieľom zaistiť, aby bol orgán pre poisťovníctvo náležite pripravený na začatie prevádzky a bezproblémový presun z Výboru európskych orgánov dohľadu nad poisťovníctvom a dôchodkovým poistením zamestnancov. Orgán pre poisťovníctvo by mal byť náležite financovaný. 40 % jeho finančných prostriedkov by malo aspoň zo začiatku pochádzať z finančných prostriedkov Únie a 60 % z príspevkov členských štátov, ktoré by sa stanovili na základe váhy hlasov ustanovenej v článku 3 ods. 3 Protokolu (č. 36) o prechodných ustanoveniach.

(69)	Na to, aby sa mohol tento orgán zriadiť 1. januára 2011, by toto nariadenie malo nadobudnúť účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

KAPITOLA I

ZRIADENIE A PRÁVNE POSTAVENIE

Článok 1

Zriadenie a predmet činnosti

1.   Týmto nariadením sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov) (ďalej len „orgán pre poisťovníctvo“).

2.   Orgán pre poisťovníctvo koná v rozsahu právomocí udelených týmto nariadením a v rozsahu pôsobnosti smernice 2009/138/ES s výnimkou jej hlavy IV, smerníc 2002/92/ES, 2003/41/ES, 2002/87/ES, 64/225/EHS, 73/239/EHS, 73/240/EHS, 76/580/EHS, 78/473/EHS, 84/641/EHS, 87/344/EHS, 88/357/EHS, 92/49/EHS, 98/78/ES, 2001/17/ES, 2002/83/ES a 2005/68/ES a v rozsahu, v ktorom sa tieto akty uplatňujú na poisťovne, zaisťovne, inštitúcie dôchodkového zabezpečenia zamestnancov a sprostredkovateľov poistenia, v rozsahu príslušných častí smerníc 2005/60/ES a 2002/65/ES vrátane všetkých smerníc, nariadení a rozhodnutí vychádzajúcich z týchto aktov a všetkých ostatných právne záväzných aktov Únie, ktorými sa zverujú úlohy orgánu pre poisťovníctvo.

3.   Orgán pre poisťovníctvo koná aj v oblasti činností poisťovní, zaisťovní, finančných konglomerátov, inštitúcií dôchodkového zabezpečenia zamestnancov a sprostredkovateľov poistenia v súvislosti so záležitosťami, na ktoré sa priamo nevzťahujú akty Únie uvedené v odseku 2, a to aj v záležitostiach správy a riadenia podnikov, auditov a finančného výkazníctva, ak sú tieto činnosti orgánu pre poisťovníctvo potrebné na zabezpečenie účinného a konzistentného uplatňovania týchto aktov.

4.   Pokiaľ ide o inštitúcie dôchodkového zabezpečenia zamestnancov, činnosť orgánu pre poisťovníctvo nemá vplyv na vnútroštátne právne predpisy v sociálnej oblasti a v oblasti pracovného práva.

5.   Ustanoveniami tohto nariadenia nie sú dotknuté právomoci Komisie, najmä na základe článku 258 ZFEÚ s cieľom zaručiť súlad s právom Únie.

6.   Cieľom orgánu pre poisťovníctvo je chrániť verejný záujem prispievaním ku krátkodobej, strednodobej a dlhodobej stabilite a efektívnosti finančného systému pre hospodárstvo Únie, občanov a podnikateľské subjekty. Orgán pre poisťovníctvo prispieva k:

a)	zlepšeniu fungovania vnútorného trhu vrátane predovšetkým riadnej, účinnej a konzistentnej úrovne regulácie a dohľadu;

b)	zaisteniu integrity, transparentnosti, účinnosti a riadneho fungovania finančných trhov;

c)	posilneniu medzinárodnej koordinácie dohľadu;

d)	predchádzaniu regulačnej arbitráži a presadzovaniu rovnakých podmienok hospodárskej súťaže;

e)	zabezpečeniu, aby riziká súvisiace s poistením, zaistením a činnosťami v oblasti dôchodkového poistenia zamestnancov podliehali náležitej regulácii a dohľadu, a

f)	zvyšovaniu ochrany užívateľov.

Na tieto účely orgán pre poisťovníctvo prispieva k zaisteniu konzistentného, účinného a efektívneho uplatňovania aktov uvedených v odseku 2, podporuje konvergenciu dohľadu, poskytuje stanoviská pre Európsky parlament, Radu a Komisiu a vypracúva ekonomické analýzy trhov s cieľom podporovať dosahovanie svojich cieľov.

Orgán pre poisťovníctvo pri výkone úloh, ktorými bol na základe tohto nariadenia poverený, venuje osobitnú pozornosť akýmkoľvek potenciálnym systémovým rizikám, ktoré predstavujú finančné inštitúcie, ktorých zlyhanie môže narušiť fungovanie finančného systému alebo reálneho hospodárstva.

Orgán pre poisťovníctvo pri vykonávaní svojich úloh koná nezávisle a objektívne a výhradne v záujme Únie.

Článok 2

Európsky systém finančného dohľadu

1.   Orgán pre poisťovníctvo je súčasťou Európskeho systému finančného dohľadu (ESFS). Hlavným cieľom ESFS je zabezpečiť, aby sa pravidlá, ktoré sa vzťahujú na finančný sektor, náležite uplatňovali s cieľom chrániť finančnú stabilitu a zabezpečiť dôveru vo finančný systém ako celok a dostatočnú ochranu pre užívateľov v oblasti finančných služieb.

2.   ESFS tvoria:

a)	Európsky výbor pre systémové riziká (ESRB) na účely vykonávania úloh vymedzených v nariadení (EÚ) č. 1092/2010 a v tomto nariadení;

b)	orgán pre poisťovníctvo;

c)	Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 (48);

d)	Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre cenné papiere a trhy) zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1095/2010 (49);

e)	Spoločný výbor európskych orgánov dohľadu (ďalej len „spoločný výbor“) na účely vykonávania úloh ymedzených v článkoch 54 až 57 tohto nariadenia, nariadenia (EÚ) č. 1093/2010 a nariadenia (EÚ) č. 1095/2010;

f)	príslušné orgány alebo orgány dohľadu v členských štátoch uvedené v aktoch Únie uvedených v článku 1 ods. 2 tohto nariadenia, nariadenia (EÚ) č. 1093/2010 a nariadenia (EÚ) č. 1095/2010;

3.   Orgán pre poisťovníctvo pravidelne a úzko spolupracuje s ESRB, ako aj s Európskym orgánom dohľadu (Európskym orgánom pre bankovníctvo) a Európskym orgánom dohľadu (Európskym orgánom pre cenné papiere a trhy) prostredníctvom spoločného výboru a zabezpečuje medzisektorovú konzistentnosť práce a dosahovanie spoločných stanovísk v oblasti dohľadu nad finančnými konglomerátmi a k ostatným medzisektorovým záležitostiam.

4.   Podľa zásady lojálnej spolupráce uvedenej v článku 4 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii zúčastnené strany ESFS spolupracujú na základe vzájomnej dôvery a plného vzájomného rešpektu najmä na tom, aby medzi sebou zabezpečili tok náležitých a spoľahlivých informácií.

5.   Orgány dohľadu, ktoré sú zúčastnenými stranami ESFS, sú povinné vykonávať dohľad nad finančnými inštitúciami vykonávajúcimi činnosť v Únii v súlade s aktmi uvedenými v článku 1 ods. 2.

Článok 3

Zodpovednosť orgánov dohľadu

Orgány uvedené v článku 2 ods. 2 písm. a) až d) sa zodpovedajú Európskemu parlamentu a Rade.

Článok 4

Vymedzenia pojmov

Na účely tohto nariadenia sa uplatňujú tieto vymedzenia pojmov:

1.

„finančné inštitúcie“ znamenajú podniky, subjekty a právnické a fyzické osoby, na ktoré sa vzťahuje ktorýkoľvek z legislatívnych aktov uvedených v článku 1 ods. 2 Pokiaľ ide o smernicu 2005/60/ES, pojem „finančné inštitúcie“ znamená iba poisťovne a sprostredkovateľov poistenia, ako sa vymedzujú v uvedenej smernici;

2.

„príslušné orgány“ znamenajú: i) orgány dohľadu vymedzené v smernici 2009/138/ES, a príslušné orgány vymedzené v smerniciach 2003/41/ES a 2002/92/ES; ii) v súvislosti so smernicami 2002/65/ES a 2005/60/ES orgány príslušné zabezpečovať dodržiavanie požiadaviek týchto smerníc zo strany finančných inštitúcií, vymedzené v bode 1.

Článok 5

Právne postavenie

1.   Orgán pre poisťovníctvo je orgánom Únie s právnou subjektivitou.

2.   V každom členskom štáte požíva orgán pre poisťovníctvo najširšiu právnu spôsobilosť na právne úkony zverenú právnickým osobám na základe vnútroštátneho práva. Môže predovšetkým nadobúdať alebo disponovať s hnuteľným a nehnuteľným majetkom a byť stranou v právnych konaniach.

3.   Orgán pre poisťovníctvo zastupuje predseda.

Článok 6

Zloženie

Orgán pre poisťovníctvo má toto zloženie:

1.	rada orgánov dohľadu, ktorá vykonáva úlohy ustanovené v článku 43;

2.	riadiaca rada, ktorá vykonáva úlohy ustanovené v článku 47;

3.	predseda, ktorý vykonáva úlohy ustanovené v článku 48;

4.	výkonný riaditeľ, ktorý vykonáva úlohy ustanovené v článku 53;

5.	odvolacia rada, ktorá vykonáva úlohy ustanovené v článku 60.

Článok 7

Sídlo

Orgán pre poisťovníctvo má sídlo vo Frankfurte nad Mohanom.

KAPITOLA II

ÚLOHY A PRÁVOMOCI ORGÁNU PRE POISŤOVNÍCTVO

Článok 8

Úlohy a právomoci orgánu pre poisťovníctvo

1.   Orgán pre poisťovníctvo má tieto úlohy:

a)

prispievať k vytvoreniu vysokokvalitných spoločných predpisov a postupov pre reguláciu a dohľad, najmä poskytovaním stanovísk pre inštitúcie Únie a vypracúvaním usmernení, odporúčaní a návrhov regulačných a vykonávacích technických predpisov, ktoré vychádzajú z aktov Únie uvedených v článku 1 ods. 2;

b)

prispievať ku konzistentnému uplatňovaniu právne záväzných aktov Únie, najmä podieľaním sa na spoločnej kultúre dohľadu, zaistením konzistentného, účinného a efektívneho uplatňovania aktov uvedených v článku 1 ods. 2, predchádzaním regulačnej arbitráži, zmierovaním a urovnávaním sporov medzi príslušnými orgánmi, zabezpečovaním účinného a konzistentného dohľadu nad finančnými inštitúciami a súdržného fungovania kolégií orgánov dohľadu a prijímaním opatrení okrem iného v krízových situáciách;

c)	stimulovať a uľahčovať delegovanie úloh a povinností medzi príslušnými orgánmi;

d)	úzko spolupracovať s ESRB, najmä poskytovaním ESRB informácií potrebných na dosiahnutie jeho úloh a zabezpečovaním náležitého dodržiavania varovaní a odporúčaní ESRB;

e)	organizovať a vykonávať analýz vzájomného hodnotenia príslušných orgánov vrátane vydávania usmernení a odporúčaní a identifikovania osvedčených postupov s cieľom posilniť konzistentnosť výsledkov dohľadu;

f)	monitorovať a hodnotiť vývoj na trhu v oblasti svojej pôsobnosti;

g)	vykonávať ekonomické analýzy trhov s cieľom informovať o plnení funkcií orgánu pre poisťovníctvo;

h)	zvyšovať ochranu poistníkov, účastníkov dôchodkového systému a oprávnených osôb;

i)

prispievať k jednotnému a súdržnému fungovaniu kolégií orgánov dohľadu pre cezhraničné inštitúcie, monitorovaniu, hodnoteniu a meraniu systémového rizika, vypracúvaniu a koordinácii plánov na ozdravenie a riešenie problémov, poskytovaniu vysokej úrovne ochrany poistníkom a oprávneným osobám v rámci Únie, v súlade s článkami 21 až 26;

j)	plniť všetky ostatné osobitné úlohy uvedené v tomto nariadení alebo v iných legislatívnych aktoch;

k)	na svojej internetovej stránke uverejňovať a pravidelne aktualizovať informácie zo svojej oblasti činnosti, predovšetkým v rámci oblasti svojej pôsobnosti, o registrovaných finančných inštitúciách, aby mala verejnosť ľahký prístup k informáciám;

l)	prevziať podľa potreby všetky existujúce a prebiehajúce úlohy od Výboru európskych orgánov dohľadu nad poisťovníctvom a dôchodkovým poistením zamestnancov (CEIOPS).

2.   Orgán pre poisťovníctvo by mal mať na vykonanie úloh uvedených v odseku 1 právomoci ustanovené v tomto nariadení, najmä:

a)	vypracovať návrh regulačných technických predpisov v konkrétnych prípadoch uvedených v článku 10;

b)	vypracovať návrh vykonávacích technických predpisov v konkrétnych prípadoch uvedených v článku 15;

c)	vydávať usmernenia a odporúčania, ako sa ustanovuje v článku 16;

d)	vydávať odporúčania v konkrétnych prípadoch uvedených v článku 17 ods. 3;

e)	prijímať individuálne rozhodnutia určené príslušným orgánom v konkrétnych prípadoch uvedených v článku 18 ods. 3 a článku 19 ods. 3;

f)	v prípadoch, ktoré sa týkajú priamo uplatniteľného práva Únie, prijímať individuálne rozhodnutia určené finančným inštitúciám v konkrétnych prípadoch uvedených v článku 17 ods. 6, článku 18 ods. 4 a článku 19 ods. 4;

g)	vydávať stanoviská pre Európsky parlament, Radu alebo Komisiu, ako sa ustanovuje v článku 34;

h)	zhromažďovať nevyhnutné informácie o účastníkoch finančného trhu, ako sa stanovuje v článku 35;

i)	vytvoriť spoločné metodiky na posudzovanie vplyvu vlastností produktov a distribučných procesov na finančnú situáciu inštitúcií a na ochranu spotrebiteľov;

j)	poskytovať centrálne prístupnú databázu registrovaných finančných inštitúcií vo svojej oblasti pôsobnosti, ak sa to uvádza v aktoch Únie uvedených v článku 1 ods. 2.

Článok 9

Úlohy týkajúce sa ochrany spotrebiteľa a finančných aktivít

1.   Orgán pre poisťovníctvo prevezme vedúcu úlohu pri podpore transparentnosti, jednoduchosti a spravodlivosti na trhu so spotrebiteľskými finančnými produktmi alebo službami v rámci vnútorného trhu, a to aj prostredníctvom:

a)	zhromažďovania informácií o spotrebiteľských trendoch, ich analýzy a podávania správ;

b)	skúmania a koordinácie finančnej gramotnosti a vzdelávacích iniciatív zo strany príslušných orgánov;

c)	rozvoja noriem odborného vzdelávania pre túto oblasť priemyslu a

d)	prispievania k rozvoju spoločných pravidiel zverejňovania informácií.

2.   Orgán pre poisťovníctvo monitoruje nové a existujúce finančné aktivity a môže prijať usmernenia a odporúčania s cieľom podporovať istotu a spoľahlivosť trhov a konvergenciu regulačných postupov.

3.   Orgán pre poisťovníctvo môže takisto vydať varovania, ak finančné aktivity predstavujú vážne ohrozenie cieľov stanovených v článku 1 ods. 6.

4.   Orgán pre poisťovníctvo ako svoju integrálnu súčasť zriadi výbor pre finančné inovácie, ktorý zahrnie všetky príslušné vnútroštátne orgány dohľadu s cieľom dosiahnuť koordinovaný prístup pri regulácii a dohľade v prípade nových alebo inovačných finančných aktivít a poskytnúť poradenstvo orgánu pre poisťovníctvo, aby mohol predkladať správy Európskemu parlamentu, Rade a Komisii.

5.   Orgán pre poisťovníctvo môže dočasne zakázať alebo obmedziť určité finančné aktivity, ktoré ohrozujú riadne fungovanie a integritu finančných trhov alebo stabilitu celého finančného systému v Únii alebo jeho časti, a to prípadoch, ktoré sú vymedzené v legislatívnych aktoch uvedených v článku 1 ods. 2 a za podmienok, ktoré sú v nich stanovené, alebo v prípadoch, keď je to žiaduce z dôvodu krízovej situácie v súlade s podmienkami stanovenými v článku 18 a podľa týchto podmienok.

Orgán pre poisťovníctvo preskúmava rozhodnutie uvedené v prvom pododseku v náležitých lehotách a minimálne každé tri mesiace. V prípade, že sa po uvedenej trojmesačnej lehote rozhodnutie neobnoví, automaticky stráca účinnosť.

Členský štát môže požiadať orgán pre poisťovníctvo, aby svoje rozhodnutie prehodnotil. V takom prípade orgán pre poisťovníctvo v súlade s postupom ustanoveným v článku 44 ods. 1 druhom pododseku rozhodne o tom, či bude na svojom rozhodnutí trvať.

Orgán pre poisťovníctvo môže takisto posúdiť potrebu zakázať alebo obmedziť určité druhy finančných aktivít a v prípade potreby takéhoto zákazu alebo obmedzenia o tom informuje Komisiu s cieľom uľahčiť prijatie akéhokoľvek takéhoto zákazu alebo obmedzenia.

Článok 10

Regulačné technické predpisy

1.   Ak Európsky parlament a Rada delegujú na Komisiu právomoc prijímať regulačné technické predpisy prostredníctvom delegovaných aktov podľa článku 290 ZFEÚ, aby sa zabezpečila konzistentná harmonizácia v oblastiach, ktoré sú konkrétne vymedzené v legislatívnych aktoch uvedených v článku 1 ods. 2, môže orgán pre poisťovníctvo vypracovať návrh regulačných technických predpisov. Orgán pre poisťovníctvo predkladá svoj návrh predpisov na schválenie Komisii.

Regulačné technické predpisy sú technické, nezahŕňajú strategické ani politické rozhodnutia a ich obsah je obmedzený legislatívnymi aktmi, z ktorých vychádzajú.

Pred ich predložením Komisii vykoná orgán pre poisťovníctvo otvorené verejné konzultácie k návrhu regulačných technických predpisov a analyzuje možné súvisiace náklady a prínosy, pokiaľ tieto konzultácie a analýzy nie sú neprimerané vzhľadom na rozsah a dosah príslušného návrhu regulačných technických predpisov alebo vzhľadom na mimoriadnu naliehavosť danej veci. Orgán pre poisťovníctvo tiež požiada o stanovisko príslušné skupiny zainteresovaných strán uvedené v článku 37.

Ak orgán pre poisťovníctvo predloží návrh regulačného technického predpisu, Komisia ho bezodkladne zašle Európskemu parlamentu a Rade.

Komisia do troch mesiacov od prijatia návrhu regulačného technického predpisu rozhodne, či ho schváli. Komisia môže schváliť návrh regulačných technických predpisov iba čiastočne alebo so zmenami a doplneniami, ak si to vyžadujú záujmy Únie.

Ak má Komisia v úmysle návrh regulačného technického predpisu neschváliť alebo ho schváliť iba sčasti alebo so zmenami a doplneniami, zašle návrh regulačného technického predpisu spolu s vysvetlením, prečo ho neschvaľuje, alebo prípadne s odôvodnením jeho zmien a doplnení späť orgánu pre poisťovníctvo. Orgán pre poisťovníctvo môže návrh regulačného technického predpisu do šiestich týždňov zmeniť a doplniť na základe pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov Komisie a opätovne ho predložiť Komisii vo forme formálneho stanoviska. Orgán pre poisťovníctvo zašle kópiu svojho formálneho stanoviska Európskemu parlamentu a Rade.

Ak orgán pre poisťovníctvo v uvedenej šesťtýždňovej lehote zmenený a doplnený návrh regulačného technického predpisu nepredložil alebo predložil návrh regulačného technického predpisu, ktorý nie je zmenený a doplnený v súlade s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi Komisie, môže Komisia prijať regulačný technický predpis so zmenami a doplneniami, ktoré považuje za relevantné, alebo ho zamietnuť.

Komisia nemôže meniť obsah návrhu regulačného technického predpisu vypracovaného orgánom pre poisťovníctvo bez predchádzajúcej koordinácie s ním v súlade s týmto článkom.

2.   Ak orgán pre poisťovníctvo nepredložil návrh regulačného technického predpisu v lehote stanovenej v legislatívnych aktoch uvedených v článku 1 ods. 2, môže Komisia o takýto návrh požiadať v novej lehote.

3.   Len ak orgán pre poisťovníctvo nepredloží návrh regulačného technického predpisu Komisii v lehotách v súlade s odsekom 2, môže Komisia prijať regulačný technický predpis prostredníctvom delegovaného aktu bez návrhu od orgánu pre poisťovníctvo.

Komisia vykoná otvorené verejné konzultácie k návrhu regulačných technických predpisov a analyzuje možné súvisiace náklady a prínosy, ak tieto konzultácie a analýzy nie sú neprimerané vzhľadom na rozsah a dosah príslušného návrhu regulačných technických predpisov alebo vzhľadom na mimoriadnu naliehavosť danej veci. Komisia tiež požiada o stanovisko alebo radu príslušné skupiny zainteresovaných strán uvedené v článku 37.

Komisia bezodkladne zašle návrh regulačného technického predpisu Európskemu parlamentu a Rade.

Komisia zašle svoj návrh regulačného technického predpisu orgánu pre poisťovníctvo. Orgán pre poisťovníctvo môže návrh regulačného technického predpisu v lehote šiestich týždňov zmeniť a doplniť a predložiť ho vo forme formálneho stanoviska Komisii. Orgán pre poisťovníctvo zašle kópiu svojho formálneho stanoviska Európskemu parlamentu a Rade.

Ak orgán pre poisťovníctvo v lehote šiestich týždňov uvedenej v štvrtom pododseku nepredložil zmenený a doplnený návrh regulačného technického predpisu, môže Komisia regulačný technický predpis prijať.

Ak orgán pre poisťovníctvo zmenený a doplnený návrh regulačného technického predpisu v lehote šiestich týždňov predložil, Komisia môže zmeniť a doplniť návrh regulačného technického predpisu na základe zmien a doplnení navrhovaných orgánom pre poisťovníctvo alebo prijať regulačný technický predpis so zmenami a doplneniami, ktoré považuje za relevantné. Komisia nemôže meniť obsah návrhu regulačného technického predpisu vypracovaného orgánom pre poisťovníctvo bez predchádzajúcej koordinácie s ním v súlade s týmto článkom.

4.   Regulačné technické predpisy sa prijmú prostredníctvom nariadení alebo rozhodnutí. Uverejnia sa v Úradnom vestníku Európskej únie a nadobudnú účinnosť dňom, ktorý je v nich stanovený.

Článok 11

Vykonávanie delegovania právomoci

1.   Právomoc prijímať regulačné technické predpisy uvedené v článku 10 sa udeľuje Komisii na obdobie štyroch rokov od 16. decembra 2010. Komisia predloží najneskôr šesť mesiacov pred uplynutím tohto štvorročného obdobia správu týkajúcu sa delegovaných právomocí. Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje na rovnako dlhé obdobia pokiaľ ho Európsky parlament alebo Rada v súlade s článkom 14 neodvolajú.

2.   Komisia oznamuje regulačný technický predpis Európskemu parlamentu a Rade súčasne, a to hneď po jej prijatí.

3.   Právomoc prijímať regulačné technické predpisy udelená Komisii podlieha podmienkam stanoveným v článkoch 12 až 14.

Článok 12

Odvolanie delegovania právomoci

1.   Európsky parlament alebo Rada môžu delegovanie právomoci uvedené v článku 10 kedykoľvek odvolať.

2.   Inštitúcia, ktorá začala vnútorný postup s cieľom rozhodnúť, či delegovanie právomoci odvolať vyvinie úsilie na účely informovania druhej inštitúcie a Komisie v primeranom čase pred prijatím konečného rozhodnutia, pričom uvedie delegované právomoci, ktorých by sa odvolanie mohlo týkať.

3.   Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomocí v ňom uvedených. Rozhodnutie nadobúda účinnosť okamžite alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť regulačných technických predpisov, ktoré už nadobudli účinnosť. Uverejní sa v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 13

Námietky voči regulačným technickým predpisom

1.   Európsky parlament alebo Rada môžu voči regulačnému technickému predpisu vzniesť námietku v lehote troch mesiacov od dátumu oznámenia regulačného technického predpisu prijatého Komisiou. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o tri mesiace.

Ak Komisia prijme regulačný technický predpis, ktorý je totožný s návrhom regulačného technického predpisu predloženým orgánom pre poisťovníctvo, je lehota, počas ktorej môže Európsky parlament a Rada vzniesť námietku, jeden mesiac od dátumu oznámenia. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o jeden mesiac.

2.   Ak do uplynutia lehoty uvedenej v odseku 1 nevznesie Európsky parlament ani Rada k regulačnému technickému predpisu námietku, uverejní sa tento predpis v Úradnom vestníku Európskej únie a nadobudne účinnosť dňom, ktorý je v ňom stanovený. Regulačný technický predpis sa môže uverejniť v Úradnom vestníku Európskej únie a nadobudnúť účinnosť pred uplynutím uvedenej lehoty, ak Európsky parlament a Rada informovali Komisiu, že nemajú v úmysle vzniesť námietku.

3.   Regulačný technický predpis nenadobudne účinnosť v prípade, ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu vzniesli námietku v lehote uvedenej v odseku 1. V súlade s článkom 296 ZFEÚ inštitúcia, ktorá vznesie námietku voči regulačnému technickému predpisu, uvedie dôvody jej vznesenia.

Článok 14

Neschválenie alebo zmena a doplnenie návrhu regulačných technických predpisov

1.   V prípade, že Komisia neschváli návrh regulačného technického predpisu alebo ho zmení a doplní v súlade s článkom 10, informuje orgán pre poisťovníctvo, Európsky parlament a Radu, pričom uvedie dôvody svojho konania.

2.   Európsky parlament alebo Rada môžu podľa potreby v lehote jedného mesiaca od oznámenia uvedeného v odseku 1 vyzvať zodpovedného komisára, aby spolu s predsedom orgánu pre poisťovníctvo na ad hoc schôdzi príslušného výboru Európskeho parlamentu alebo Rady predstavili a vysvetlili svoje rozpory.

Článok 15

Vykonávacie technické predpisy

1.   Orgán pre poisťovníctvo môže prostredníctvom vykonávacích aktov podľa článku 291 ZFEÚ vypracovať vykonávacie technické predpisy v oblastiach, ktoré sú konkrétne vymedzené v legislatívnych aktoch uvedených v článku 1 ods. 2 Vykonávacie technické predpisy majú technický charakter, nevyplývajú z nich strategické rozhodnutia ani politické rozhodnutia a ich obsah má určovať podmienky uplatňovania predmetných aktov. Orgán pre poisťovníctvo predkladá návrh vykonávacích technických predpisov na schválenie Komisii.

Pred predložením návrhu vykonávacích technických predpisov Komisii vykoná orgán pre poisťovníctvo otvorené verejné konzultácie a analyzuje možné súvisiace náklady a prínosy, pokiaľ tieto konzultácie a analýza nie sú neprimerané vzhľadom na rozsah a dosah príslušného návrhu vykonávacích technických predpisov alebo vzhľadom na mimoriadnu naliehavosť danej veci. Orgán pre poisťovníctvo tiež požiada o stanovisko alebo radu príslušné skupiny zainteresovaných strán uvedené v článku 37.

Ak orgán pre poisťovníctvo predloží návrh vykonávacieho technického predpisu, Komisia ho bezodkladne zašle Európskemu parlamentu a Rade.

Komisia do troch mesiacov od prijatia návrhu vykonávacieho technického predpisu rozhodne, či ho schváli. Komisia môže túto lehotu predĺžiť o jeden mesiac. Komisia môže schváliť návrh vykonávacieho technického predpisu iba čiastočne alebo so zmenami a doplneniami, ak si to vyžadujú záujmy Únie.

Ak má Komisia v úmysle návrh vykonávacieho technického predpisu neschváliť alebo ho schváliť iba čiastočne alebo so zmenami a doplneniami, zašle návrh ho spolu s vysvetlením, prečo ho nechce schváliť, alebo prípadne s odôvodnením jeho zmien a doplnení späť orgánu pre poisťovníctvo. Orgán pre poisťovníctvo môže návrh vykonávacieho technického predpisu do šiestich týždňov zmeniť a doplniť na základe pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov Komisie a opätovne ho predložiť Komisii vo forme formálneho stanoviska. Orgán pre poisťovníctvo zašle kópiu svojho formálneho stanoviska Európskemu parlamentu a Rade.

Ak orgán pre poisťovníctvo v šesťtýždňovej lehote uvedenej v piatom pododseku zmenený a doplnený návrh vykonávacieho technického predpisu nepredložil alebo predložil návrh vykonávacieho technického predpisu, ktorý nie je zmenený a doplnený v súlade s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi Komisie, môže Komisia prijať vykonávací technický predpis so zmenami a doplneniami, ktoré považuje za relevantné, alebo ho zamietnuť.

Komisia nemôže meniť obsah návrhu vykonávacieho technického predpisu vypracovaného orgánom pre poisťovníctvo bez predchádzajúcej koordinácie s ním v súlade s týmto článkom.

2.   V prípade, keď orgán pre poisťovníctvo nepredložil návrh vykonávacieho technického predpisu v lehote stanovenej v legislatívnych aktoch uvedených v článku 1 ods. 2, môže Komisia o takýto návrh požiadať v novej lehote.

3.   Len v prípadoch, keď orgán pre poisťovníctvo nepredložil Komisii návrh vykonávacieho technického predpisu v lehote v súlade s odsekom 2, môže Komisia prijať vykonávací technický predpis prostredníctvom vykonávacieho aktu bez návrhu od orgánu pre poisťovníctvo.

Komisia vykoná otvorené verejné konzultácie k návrhu vykonávacích technických predpisov a analyzuje možné súvisiace náklady a prínosy, ak tieto konzultácie a analýzy nie sú neprimerané vzhľadom na rozsah a dosah príslušného návrhu vykonávacích technických predpisov alebo vzhľadom na mimoriadnu naliehavosť danej veci. Komisia tiež požiada o stanovisko alebo radu príslušné skupiny zainteresovaných strán uvedené v článku 37.

Komisia bezodkladne zašle návrh vykonávacieho technického predpisu Európskemu parlamentu a Rade.

Komisia takisto zašle návrh vykonávacieho technického predpisu orgánu pre poisťovníctvo. Orgán pre poisťovníctvo môže návrh vykonávacieho technického predpisu v lehote šiestich týždňov zmeniť a doplniť a predložiť ho vo forme formálneho stanoviska Komisii. Orgán pre poisťovníctvo zašle kópiu svojho formálneho stanoviska Európskemu parlamentu a Rade.

Ak orgán pre poisťovníctvo v lehote šiestich týždňov uvedenej v štvrtom pododseku nepredložil zmenený a doplnený návrh vykonávacieho technického predpisu, môže Komisia vykonávací technický predpis prijať.

Ak orgán pre poisťovníctvo zmenený a doplnený návrh vykonávacieho technického predpisu v lehote šiestich týždňov predložil, Komisia môže zmeniť a doplniť návrh vykonávacieho technického predpisu na základe navrhovaných zmien a doplnení od orgánu pre poisťovníctvo alebo prijať vykonávací technický predpis so zmenami a doplneniami, ktoré považuje za relevantné.

Komisia nesmie meniť obsah návrhu vykonávacích technických predpisov vypracovaných orgánom pre poisťovníctvo bez predchádzajúcej koordinácie s ním v súlade s týmto článkom.

4.   Vykonávacie technické predpisy sa prijmú prostredníctvom nariadení alebo rozhodnutí. Uverejnia sa v Úradnom vestníku Európskej únie a nadobudnú účinnosť dňom, ktorý je v nich stanovený.

Článok 16

Usmernenia a odporúčania

1.   Orgán pre poisťovníctvo vydáva usmernenia a odporúčania určené príslušným orgánom alebo finančným inštitúciám s cieľom vytvoriť konzistentné, účinné a efektívne postupy dohľadu v rámci ESFS a zaistiť spoločné, jednotné a konzistentné uplatňovanie práva Únie.

2.   Orgán pre poisťovníctvo v náležitých prípadoch organizuje otvorené verejné konzultácie o týchto usmerneniach a odporúčaniach a vykonáva analýzu súvisiacich potenciálnych nákladov a prínosov. Tieto konzultácie a analýzy sú primerané rozsahu pôsobnosti, povahe a dosahu usmernení alebo odporúčaní. Orgán pre poisťovníctvo v prípade potreby tiež požiada o stanovisko alebo radu príslušnej skupiny zainteresovaných strán uvedenej v článku 37.

3.   Príslušné orgány a finančné inštitúcie vynaložia všetko úsilie na dodržanie týchto usmernení a odporúčaní.

Do dvoch mesiacov od vydania usmernenia alebo odporúčania každý príslušný orgán potvrdí, či toto usmernenie alebo odporúčanie dodržal alebo ho má v úmysle dodržať. Ak ho príslušný orgán nedodržal ani nemá v úmysle dodržať, informuje o tom orgán pre poisťovníctvo a uvedie dôvody.

Orgán pre poisťovníctvo skutočnosť, že príslušný orgán nedodržal ani nemá v úmysle dodržať príslušné usmernenie alebo odporúčanie, uverejní. Orgán pre poisťovníctvo sa môže v individuálnych prípadoch rozhodnúť uverejniť aj dôvody nedodržania uvedeného usmernenia alebo odporúčania uvedené príslušným orgánom. Príslušný orgán je o tomto uverejnení vopred informovaný.

Ak to uvedené usmernenie alebo odporúčanie vyžaduje, podávajú finančné inštitúcie jasnú a podrobnú správu o tom, či ho dodržiavajú.

4.   Orgán pre poisťovníctvo vo svojej správe uvedenej v článku 43 ods. 5 informuje Európsky parlament, Radu a Komisiu o vydaných usmerneniach a odporúčaniach a uvedie príslušné orgány, ktoré ich nedodržiavajú, ako aj spôsoby, akými orgán pre poisťovníctvo plánuje zabezpečiť, aby dotknutý príslušný orgán jeho odporúčania a usmernenia v budúcnosti dodržiavali.

Článok 17

Porušenie práva Únie

1.   Ak príslušný orgán neuplatňuje alebo ak uplatňuje akty uvedené v článku 1 ods. 2 alebo ak ich uplatňuje spôsobom, ktorý sa javí ako porušenie práva Únie vrátane regulačných technických predpisov a vykonávacích technických predpisov stanovených v súlade s článkami 10 až 15, najmä ak nezaistí, aby finančná inštitúcia trhu spĺňala požiadavky ustanovené v týchto aktoch, orgán pre poisťovníctvo koná v súlade s právomocami uvedenými v odsekoch 2, 3 a 6 tohto článku.

2.   Na žiadosť jedného alebo viacerých príslušných orgánov, Európskeho parlamentu, Rady, Komisie, príslušnej skupiny zainteresovaných strán alebo z vlastného podnetu a po informovaní dotknutého príslušného orgánu môže orgán pre poisťovníctvo preskúmať údajné porušenie alebo neuplatňovanie práva Únie.

Bez toho, aby boli dotknuté právomoci ustanovené v článku 35, príslušný orgán bezodkladne poskytne orgánu pre poisťovníctvo všetky informácie, ktoré orgán pre poisťovníctvo považuje za potrebné pre svoje vyšetrovanie.

3.   Orgán pre poisťovníctvo môže najneskôr do dvoch mesiacov od začatia vyšetrovania adresovať dotknutému príslušnému orgánu odporúčanie, v ktorom uvedie opatrenia potrebné na dodržanie práva Únie.

Príslušný orgán do desiatich pracovných dní od prijatia odporúčania informuje orgán pre poisťovníctvo o krokoch, ktoré prijal alebo plánuje prijať na zaistenie dodržiavania práva Únie.

4.   Ak príslušný orgán nedodržal právne predpisy Európskej únie v lehote jedného mesiaca od prijatia odporúčania orgánu pre poisťovníctvo, Komisia môže na základe informácií orgánu pre poisťovníctvo alebo z vlastného podnetu vydať formálne stanovisko, ktorým príslušný orgán vyzve, aby prijal opatrenia potrebné na dodržiavanie práva Únie. Vo formálnom stanovisku Komisia zohľadní odporúčanie orgánu pre poisťovníctvo.

Komisia vydá takéto formálne stanovisko najneskôr do troch mesiacov od prijatia odporúčania. Komisia môže túto lehotu predĺžiť o jeden mesiac.

Orgán pre poisťovníctvo a príslušné orgány poskytnú Komisii všetky potrebné informácie.

5.   Príslušný orgán do desiatich pracovných dní od doručenia formálneho stanoviska uvedeného v odseku 4 informuje Komisiu a orgán pre poisťovníctvo o krokoch, ktoré prijal alebo plánuje prijať, aby formálnemu stanovisku vyhovel.

6.   Bez toho, aby boli dotknuté právomoci Komisie podľa článku 258 ZFEÚ, ak príslušný orgán nevyhovie formálnemu stanovisku uvedenému v odseku 4 v lehote v ňom uvedenej a ak je to potrebné na včasnú nápravu nedodržiavania predpisov s cieľom zachovať alebo opätovne nastoliť neutrálne podmienky hospodárskej súťaže na trhu alebo zaistiť riadne fungovanie a integritu finančného systému, orgán pre poisťovníctvo môže v prípade, že sú príslušné požiadavky aktov uvedených v článku 1 ods. 2 priamo uplatniteľné na finančné inštitúcie, prijať individuálne rozhodnutie určené finančnej inštitúcii, v ktorom sa požadujú opatrenia potrebné na dodržanie jej povinností vyplývajúcich z práva Únie vrátane zastavenia akejkoľvek činnosti.

Rozhodnutie orgánu pre poisťovníctvo musí byť v súlade s formálnym stanoviskom, ktoré vydala Komisia podľa odseku 4.

7.   Rozhodnutia prijaté na základe odseku 6 majú prednosť pred všetkými predchádzajúcimi rozhodnutiami, ktoré príslušné orgány prijali v rovnakej veci.

Pri prijímaní opatrení súvisiacich so záležitosťami, ktoré sú predmetom formálneho stanoviska podľa odseku 4 alebo rozhodnutia podľa odseku 6, zabezpečujú príslušné orgány súlad s príslušným formálnym stanoviskom, resp. rozhodnutím.

8.   V správe uvedenej v článku 43 ods. 5 orgán pre poisťovníctvo uvedie, ktoré príslušné orgány a finančné inštitúcie nesplnili formálne stanoviská alebo rozhodnutia uvedené v odsekoch 4 a 6 tohto článku.

Článok 18

Opatrenia v krízových situáciách

1.   V prípade nepriaznivého vývoja, ktorý môže vážne ohroziť riadne fungovanie a integritu finančných trhov alebo stabilitu celého finančného systému v Únii alebo jeho časti, orgán pre poisťovníctvo aktívne podporuje a v prípade potreby koordinuje všetky opatrenia, ktoré prijmú relevantné príslušné vnútroštátne orgány dohľadu.

Na účely plnenia tejto podpornej a koordinačnej úlohy relevantné príslušné vnútroštátne orgány dohľadu v plnej miere informujú orgán pre poisťovníctvo o všetkých relevantných zmenách a pozývajú ho, aby sa ako pozorovateľ zúčastnil na každom relevantnom zhromaždení.

2.   Rada môže na základe žiadosti orgánu pre poisťovníctvo, Komisie alebo ESRB a po porade s Komisiou a ESRB a vo vhodných prípadoch aj s ESA prijať rozhodnutie určené orgánu pre poisťovníctvo, v ktorom na účely tohto nariadenia určí existenciu krízovej situácie. Rada preskúmava toto rozhodnutie v náležitých intervaloch a minimálne raz za mesiac. V prípade, že sa rozhodnutie po jednom mesiaci neobnoví, automaticky stráca účinnosť. Rada môže kedykoľvek vyhlásiť ukončenie krízovej situácie.

Ak sa ESRB alebo orgán pre poisťovníctvo domnieva, že môže dôjsť k vzniku krízovej situácie, vydá dôverné odporúčanie určené Rade a poskytne jej posúdenie situácie. Rada následne posúdi, či je potrebné zvolať zasadnutie. V tomto procese sa musí zabezpečiť, aby sa náležitá pozornosť venovala zachovávaniu dôvernosti.

Ak Rada rozhodne o existencii krízovej situácie, primeraným spôsobom a bezodkladne o tom informuje Európsky parlament a Komisiu.

3.   Ak Rada prijala rozhodnutie podľa odseku 2 ak je vo výnimočnej situácii potrebná koordinovaná reakcia vnútroštátnych orgánov na nepriaznivý vývoj, ktorý môže vážne ohroziť riadne fungovanie a integritu finančných trhov alebo stabilitu celého finančné systému v Únii alebo jeho časti, orgán pre poisťovníctvo môže prijať individuálne rozhodnutia, ktorými príslušné orgány požiada, aby prijali potrebné opatrenia v súlade s právnymi predpismi uvedenými v článku 1 ods. 2 na riešenie takéhoto vývoja a zaistili, že finančné inštitúcie a príslušné orgány spĺňajú požiadavky ustanovené v uvedených právnych predpisoch.

4.   Bez toho, aby boli dotknuté právomoci Komisie podľa článku 258 ZFEÚ, ak príslušný orgán nedodrží rozhodnutie orgánu pre poisťovníctvo uvedené v odseku 3 v lehote uvedenej v tomto rozhodnutí, orgán pre poisťovníctvo môže v prípade, že sú príslušné požiadavky stanovené v legislatívnych aktoch uvedených v článku 1 ods. 2 vrátane regulačných technických predpisov a vykonávacích technických predpisov prijatých v súlade s uvedenými aktmi, priamo uplatniteľné na finančné inštitúcie, prijať individuálne rozhodnutie určené finančnej inštitúcii, v ktorom sa požadujú potrebné opatrenia na dodržanie jeho povinností vyplývajúcich z týchto právnych predpisov, vrátane zastavenia akejkoľvek činnosti. Toto sa uplatňuje len v situáciách, keď príslušný orgán neuplatňuje legislatívne akty uvedené v článku 1 ods. 2 vrátane regulačných technických predpisov a vykonávacích technických predpisov, ktoré sa prijali v súlade s uvedenými aktmi, alebo ich uplatňuje spôsobom, ktorý je zjavným porušením týchto aktov, a keď je naliehavá náprava potrebná na obnovenie riadneho fungovania a integrity finančných trhov alebo stability celého finančného systému v Únii alebo jeho časti.

5.   Rozhodnutia prijaté na základe odseku 4 majú prednosť pred všetkými predchádzajúcimi rozhodnutiami, ktoré príslušné orgány prijali v rovnakej veci.

Všetky opatrenia príslušných orgánov súvisiace so záležitosťami, ktoré sú predmetom rozhodnutia podľa odsekov 3 alebo 4, musia byť v súlade s týmito rozhodnutiami.

Článok 19

Urovnávanie sporov medzi príslušnými orgánmi v cezhraničných situáciách

1.   Bez toho, aby boli dotknuté právomoci ustanovené v článku 17, ak príslušný orgán nesúhlasí s postupom alebo obsahom akcie alebo nečinnosťou príslušného orgánu iného členského štátu v prípadoch stanovených v aktoch uvedených v článku 1 ods. 2, orgán pre poisťovníctvo na žiadosť jedného alebo viacerých dotknutých príslušných orgánov môže týmto orgánom pomôcť dosiahnuť dohodu v súlade s postupom uvedeným v odsekoch 2 až 4 tohto článku.

V prípadoch stanovených v právnych predpisoch uvedených v článku 1 ods. 2 a ak na základe objektívnych kritérií možno konštatovať, že medzi príslušnými orgánmi rôznych členských štátov došlo k nezhode, orgán pre poisťovníctvo môže z vlastného podnetu týmto orgánom pomôcť dosiahnuť dohodu v súlade s postupom ustanoveným v odsekoch 2 až 4.

2.   Orgán pre poisťovníctvo stanoví lehoty na zmierenie medzi príslušnými orgánmi, pričom zohľadní všetky príslušné lehoty vymedzené v aktoch uvedených v článku 1 ods. 2, ako aj zložitosť a naliehavosť veci. V tomto štádiu orgán pre poisťovníctvo zohrá úlohu sprostredkovateľa.

3.   Ak počas lehoty na zmierenie uvedenej v odseku 2 dotknuté príslušné orgány nedosiahnu dohodu, orgán pre poisťovníctvo môže v súlade s postupom ustanoveným v článku 44 ods. 1 treťom a štvrtom pododseku prijať rozhodnutie, ktorým požiada dotknuté príslušné orgány, aby prijali konkrétne opatrenia so záväzným účinkom na dotknuté príslušné orgány alebo sa zdržali konania s cieľom urovnať záležitosť, aby sa zabezpečil súlad s právom Únie.

4.   Bez toho, aby boli dotknuté právomoci Komisie podľa článku 258 ZFEÚ, ak príslušný orgán nedodrží rozhodnutie orgánu pre poisťovníctvo a tým nezabezpečí, aby finančná inštitúcia spĺňala požiadavky, ktoré sa na ňu priamo vzťahujú v zmysle aktov uvedených v článku 1 ods. 2, orgán pre poisťovníctvo môže prijať individuálne rozhodnutie určené finančnej inštitúcii, v ktorom ju požiada o potrebné opatrenia na dodržiavanie jej povinností vyplývajúcich z práva Únie, vrátane zastavenia akejkoľvek činnosti.

5.   Rozhodnutia prijaté na základe odseku 4 majú prednosť pred všetkými predchádzajúcimi rozhodnutiami, ktoré príslušné orgány prijali v rovnakej veci. Všetky opatrenia príslušných orgánov súvisiace so skutočnosťami, ktoré sú predmetom rozhodnutia podľa odsekov 3 alebo 4, musia byť v súlade s týmito rozhodnutiami.

6.   V správe uvedenej v článku 50 ods. 2 predseda orgánu pre poisťovníctvo vymedzí povahu a typ sporov medzi príslušnými orgánmi, dosiahnuté dohody a rozhodnutia prijaté na urovnanie týchto sporov.

Článok 20

Urovnávanie sporov medzi príslušnými orgánmi v rôznych sektoroch

Spoločný výbor urovnáva v súlade s postupom stanoveným v článkoch 19 a 56 spory medzi jednotlivými sektormi, ktoré môžu vzniknúť medzi príslušnými orgánmi, vymedzenými v článku 4 ods. 2 tohto nariadenia a nariadenia (EÚ) č. 1093/2010 a nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

Článok 21

Kolégiá orgánov dohľadu

1.   Orgán pre poisťovníctvo prispieva k presadzovaniu a monitorovaniu účinného, efektívneho a konzistentného fungovania kolégií orgánov dohľadu uvedených v smernici 2009/138/ES a posilňuje súdržné uplatňovanie práva Únie kolégiami orgánov dohľadu. S cieľom zbližovať osvedčené postupy dohľadu sa zamestnanci orgánu pre poisťovníctvo môžu zúčastňovať na činnostiach kolégií orgánov dohľadu, a to vrátane kontrol na mieste, ktoré spoločne vykonávajú dva alebo viaceré príslušné orgány.

2.   Orgán pre poisťovníctvo zabezpečuje jednotné a konzistentné fungovanie kolégií orgánov dohľadu pre cezhraničné inštitúcie v Únii, pričom prihliada na systémové riziko, ktoré predstavujú finančné inštitúcie v zmysle článku 23.

Na účely tohto odseku a odseku 1 tohto článku sa orgán pre poisťovníctvo považuje za „príslušný orgán“ v zmysle príslušných právnych predpisov.

Orgán pre poisťovníctvo môže:

a)	zhromažďovať a vymieňať si v spolupráci s príslušnými orgánmi všetky príslušné informácie s cieľom uľahčiť prácu kolégia a vytvoriť a spravovať centrálny systém na sprístupnenie týchto informácií príslušným orgánom v kolégiu;

b)

iniciovať a koordinovať záťažové testy v celej Únii v súlade s článkom 32 s cieľom posúdiť odolnosť finančných inštitúcií, a najmä systémového rizika, ktoré predstavujú finančné inštitúcie v zmysle článku 23, voči nepriaznivému vývoju na trhu a posudzovať potenciál systémového rizika zvyšovať sa v záťažových situáciách, pričom zabezpečí, aby sa na vnútroštátnej úrovni pri takýchto testoch uplatnila konzistentná metodika, a v prípade potreby zasiela príslušnému orgánu odporúčanie na nápravu problémov, ktoré sa pri záťažových testoch identifikovali;

c)	podporovať efektívne a účinné vykonávanie činností dohľadu vrátane hodnotenia rizík, ktorým sú alebo by mohli byť vystavené finančné inštitúcie, určených na základe procesu hodnotenia vykonávaného orgánmi dohľadu alebo v záťažových situáciách;

d)	v súlade s úlohami a právomocami ustanovenými v tomto nariadení dozerať na úlohy vykonávané príslušnými orgánmi a

e)

požadovať od kolégia ďalšie rokovania vo všetkých prípadoch, keď sa domnieva, že by rozhodnutie znamenalo nesprávne uplatňovanie práva Únie alebo by neprispelo k dosahovaniu cieľa zjednotiť postupy dohľadu. Od orgánu konsolidovaného dohľadu skupiny môže tiež požadovať naplánovanie zasadnutia kolégia alebo vloženie bodu do programu zasadnutia.

3.   Orgán pre poisťovníctvo môže vypracovať návrh regulačného a vykonávacieho technického predpisu, ktorými sa zabezpečia jednotné podmienky uplatňovania ustanovení týkajúcich sa fungovania kolégií orgánov dohľadu, a vydávať usmernenia a odporúčania prijaté na základe článku 16 s cieľom podporovať konvergenciu vykonávania dohľadu a osvedčených postupov prijatých kolégiami orgánov dohľadu.

4.   Úloha právne záväznej mediácie umožní orgánu pre poisťovníctvo riešiť spory medzi príslušnými orgánmi v súlade s postupom stanoveným v článku 19. Orgán pre poisťovníctvo môže v súlade s článkom 19 prijať v oblasti dohľadu rozhodnutia priamo uplatniteľné na dotknutú inštitúciu.

Článok 22

Všeobecné ustanovenia

1.   Orgán pre poisťovníctvo náležite prihliada na systémové riziko ako je vymedzené v nariadení (EÚ) č. 1092/2010. Rieši riziko narušenia finančných služieb, ktoré:

a)	je spôsobené poškodením celého finančného systému alebo jeho časti a

b)	môže mať závažné negatívne dôsledky pre vnútorný trh a reálne hospodárstvo.

Orgán pre poisťovníctvo náležite prihliada k monitorovaniu a posúdeniu systémového rizika, ktoré vypracoval orgán ESRB a orgán pre poisťovníctvo, a reaguje na upozornenia a odporúčania v súlade s článkom 17 nariadenia (EÚ) č. 1092/2010.

2.   Orgán pre poisťovníctvo v spolupráci s ESRB a v súlade s článkom 23 ods. 1 vypracuje spoločný prístup k identifikácii a meraniu systémovej významnosti, prípadne vrátane kvantitatívnych a kvalitatívnych ukazovateľov.

Tieto ukazovatele budú kľúčovým prvkom pri určovaní vhodných opatrení dohľadu. Orgán pre poisťovníctvo bude monitorovať stupeň konvergencie prijatých určených opatrení na účely presadzovania spoločného prístupu.

3.   Bez toho, aby boli dotknuté akty uvedené v článku 1 ods. 2, orgán pre poisťovníctvo podľa potreby vypracuje dodatočné usmernenia a odporúčania pre finančné inštitúcie, aby sa zohľadnilo systémové riziko, ktoré predstavujú.

Orgán pre poisťovníctvo zabezpečuje, že pri vypracúvaní návrhu regulačných a vykonávacích technických predpisov v oblastiach stanovených v legislatívnych aktoch uvedených v článku 1 ods. 2 sa prihliada na systémové riziko, ktoré predstavujú finančné inštitúcie.

4.   Na žiadosť jedného alebo viacerých príslušných orgánov, Európskeho parlamentu, Rady alebo Komisie, alebo z vlastného podnetu môže orgán pre poisťovníctvo preskúmať konkrétny typ finančnej inštitúcie, typ produktu alebo typ činnosti s cieľom posúdiť potenciálne hrozby pre stabilitu finančného systému a dotknutým príslušným orgánom môže predložiť odporúčania na opatrenia.

Na tento účel môže orgán pre poisťovníctvo využiť právomoci, ktoré sú mu udelené podľa tohto nariadenia vrátane článku 35.

5.   Spoločný výbor zabezpečuje celkovú a medzisektorovú koordináciu činností, ktoré sa vykonávajú na základe tohto článku.

Článok 23

Identifikácia a meranie systémového rizika

1.   Orgán pre poisťovníctvo po porade s ESRB vypracuje kritériá na identifikáciu a meranie systémového rizika a náležitý režim záťažového testovania, ktoré zahŕňa posúdenie potenciálu systémového rizika, ktoré predstavujú finančné inštitúcie, a ktoré sa môže zvyšovať v záťažových situáciách.

Orgán pre poisťovníctvo vypracuje náležitý režim záťažového testovania s cieľom pomôcť pri identifikácii tých finančných inštitúcií, ktoré môžu predstavovať systémové riziko. Tieto inštitúcie podliehajú posilnenému dohľadu a v prípade potreby postupom jej ozdravenia a riešenia uvedeným v článku 25.

2.   Pri vypracúvaní kritérií na identifikáciu a meranie systémového rizika, ktoré môžu predstavovať poisťovne, zaisťovne a inštitúcie dôchodkového poistenia zamestnancov, orgán pre poisťovníctvo plne prihliada k relevantným medzinárodným prístupom vrátane tých, ktoré stanovili Rada finančnej stability, Medzinárodný menový fond, Medzinárodné združenie orgánov dohľadu nad poistením a Banka pre medzinárodné zúčtovanie.

Článok 24

Stála schopnosť reagovať na systémové riziká

1.   Orgán pre poisťovníctvo zabezpečuje, že má nepretržite k dispozícii špecializované kapacity na účinnú reakciu v prípade výskytu systémových rizík v zmysle článkov 22 a 23, najmä so zreteľom na inštitúcie, ktoré predstavujú systémové riziko.

2.   Orgán pre poisťovníctvo plní úlohy, ktoré mu boli zverené v tomto nariadení a v právnych predpisoch uvedených v článku 1 ods. 2 a prispieva k zabezpečovaniu jednotného a koordinovaného krízového riadenia a režimu riešenia krízových situácií v Únii.

Článok 25

Postupy ozdravenia a riešenia problémov

1.   Orgán pre poisťovníctvo prispieva k vypracovaniu a ku koordinácii účinných a konzistentných plánov na ozdravenie a riešenie problémov, postupov v krízových situáciách a preventívnych opatrení na účely minimalizácie systémového vplyvu akéhokoľvek zlyhania a aktívne sa na tomto vypracovaní a koordinácii zúčastňuje.

2.   Orgán pre poisťovníctvo môže určiť osvedčené postupy zamerané na uľahčenie riešenia problémov zlyhávajúcich inštitúcií a najmä cezhraničných skupín, a to spôsobom, ktorým sa zabráni šíreniu škodlivého vplyvu, pričom zabezpečí dostupnosť vhodných nástrojov vrátane dostatočných zdrojov, a umožní, aby sa riešenie inštitúcie alebo skupiny uskutočnilo včas a riadnym a nákladovo efektívnym spôsobom.

3.   Orgán pre poisťovníctvo môže vypracovať regulačné a vykonávacie technické predpisy, ako sa stanovuje v legislatívnych aktoch uvedených v článku 1 ods. 2 v súlade s postupom stanoveným v článkoch 10 až 15.

Článok 26

Rozvoj Európskej siete národných garančných schém v poisťovníctve

Orgán pre poisťovníctvo môže prispievať k posudzovaniu potreby primerane financovanej a dostatočne harmonizovanej Európskej siete národných garančných schém v poisťovníctve.

Článok 27

Predchádzanie krízam, ich riadenie a riešenie

Komisia môže orgán pre poisťovníctvo požiadať, aby prispel k hodnoteniu uvedenému v článku 242 smernice 2009/138/ES, najmä pokiaľ ide o spoluprácu orgánov dohľadu v rámci kolégií orgánov dohľadu a o funkčnosť týchto kolégií, postupy dohľadu týkajúce sa stanovovania navýšenia kapitálu, posudzovanie prínosov vyplývajúcich z posilnenia dohľadu nad skupinou a riadenia kapitálu v rámci skupiny poisťovní alebo zaisťovní vrátane možných opatrení na posilnenie riadneho cezhraničného riadenia poisťovacích skupín, najmä v oblasti riadenia rizík a správy aktív, pričom orgán pre poisťovníctvo môže podať správu o akomkoľvek novom vývoji a pokroku v súvislosti s:

a)	harmonizovaným rámcom pre včasné intervencie;

b)	postupmi pri centralizovanom riadení rizika skupiny a fungovaním vnútorných modelov skupiny vrátane záťažových testov;

c)	vnútroskupinovými transakciami a koncentráciami rizík;

d)	vývojom účinkov diverzifikácie a koncentrácie;

e)	harmonizovaným rámcom pre prevoditeľnosť aktív, insolventnosť a postupy zrušenia spoločnosti, ktorý odstraňuje príslušné prekážky prevoditeľnosti aktív vyplývajúce z vnútroštátneho práva obchodných spoločností;

f)	rovnocennou úrovňou ochrany poistníkov a oprávnených osôb podnikov rovnakej skupiny, najmä v krízových situáciách;

g)	harmonizovaným a primerane financovaným riešením v oblasti garančných schém v poisťovníctve uplatňovaným v celej Únii.

Orgán pre poisťovníctvo môže v súvislosti s písm. e) podať správu aj o akomkoľvek novom vývoji a pokroku týkajúcom sa súboru koordinovaných vnútroštátnych mechanizmov krízového riadenia, vrátane prípadnej potreby systému jednotných a dôveryhodných mechanizmov financovania s vhodnými finančnými nástrojmi.

Preskúmaním tohto nariadenia, ako sa ustanovuje v článku 81, sa preskúma najmä možné posilnenie úlohy orgánu pre poisťovníctvo v rámci predchádzania krízam, ich riadenia a riešenia.

Článok 28

Delegovanie úloh a zodpovedností

1.   Príslušné orgány môžu so súhlasom splnomocneného orgánu delegovať úlohy a zodpovednosti na orgán pre poisťovníctvo alebo iný príslušný orgán za podmienok stanovených v tomto článku. Členské štáty môžu v súvislosti s delegovaním zodpovedností stanoviť osobitné podmienky, ktoré je potrebné splniť predtým, ako ich príslušné orgány uzavrú takéto dohody o delegovaní, a môžu obmedziť rozsah delegovania na mieru potrebnú na účinný dohľad nad cezhraničnými finančnými inštitúciami alebo skupinami.

2.   Orgán pre poisťovníctvo podnecuje a uľahčuje delegovanie úloh a zodpovedností medzi príslušnými orgánmi určením tých úloh a zodpovedností, ktoré sa môžu delegovať alebo spoločne vykonávať, a presadzovaním osvedčených postupov.

3.   Výsledkom delegovania zodpovedností je prerozdelenie kompetencií stanovených v aktoch uvedených v článku 1 ods. 2 Postupy, presadzovanie a administratívne a justičné preskúmanie v súvislosti s delegovanými zodpovednosťami upravuje právo splnomocneného orgánu.

4.   Príslušné orgány informujú orgán pre poisťovníctvo o dohodách o delegovaní, ktoré plánujú uzavrieť. Dohody nadobudnú platnosť najskôr jeden mesiac po informovaní orgánu pre poisťovníctvo.

Orgán pre poisťovníctvo môže predložiť stanovisko k plánovanej dohode do jedného mesiaca po tom, ako bol informovaný.

Orgán pre poisťovníctvo vhodnými prostriedkami uverejní všetky dohody o delegovaní, ktoré uzatvorili príslušné orgány, s cieľom zabezpečiť, aby všetky dotknuté strany boli riadne informované.

Článok 29

Spoločná kultúra dohľadu

1.   Orgán pre poisťovníctvo zohráva aktívnu úlohu pri budovaní spoločnej kultúry dohľadu v Únii a konzistentného vykonávania dohľadu, ako aj zabezpečovania jednotných postupov a zosúladených prístupov v celej Únii. Orgán pre poisťovníctvo vykonáva aspoň tieto činnosti:

a)	poskytuje stanoviská príslušným orgánom;

b)	podporuje účinnú dvojstrannú a viacstrannú výmenu informácií medzi príslušnými orgánmi pri plnom dodržaní uplatniteľných ustanovení týkajúcich sa dôvernosti a ochrany údajov ustanovených v príslušných právnych predpisoch Únie;

c)	prispieva k vypracovaniu vysokokvalitných a jednotných predpisov dohľadu vrátane predpisov pre výkazníctvo a medzinárodných účtovných štandardov v súlade s článkom 1 ods. 3;

d)	preskúmava uplatňovanie príslušných regulačných a vykonávacích technických predpisov prijatých Komisiou, usmernení a odporúčaní vydaných orgánom pre poisťovníctvo a v prípade potreby navrhuje zmeny a doplnenia a

e)	navrhuje sektorové a medzisektorové školiace programy, uľahčuje výmeny zamestnancov a podnecuje príslušné orgány, aby zintenzívnili využívanie schém dočasného preloženia zamestnancov a ostatných nástrojov.

2.   Orgán pre poisťovníctvo môže v prípade potreby vypracovať nové praktické nástroje a prostriedky konvergencie na podporu spoločných prístupov a postupov v oblasti dohľadu.

Článok 30

Vzájomné hodnotenie príslušných orgánov

1.   Orgán pre poisťovníctvo pravidelne organizuje a vykonáva vzájomné hodnotenia niektorých alebo všetkých činností príslušných orgánov s cieľom ďalej zvýšiť konzistentnosť výsledkov dohľadu. Orgán pre poisťovníctvo na tento účel vypracuje metódy s cieľom umožniť objektívne posúdenie a porovnanie medzi preskúmavanými orgánmi. Pri vykonávaní vzájomných hodnotení sa zohľadňujú existujúce informácie a hodnotenia, ktoré sú už v súvislosti s dotknutým príslušným orgánom k dispozícii.

2.   Vzájomné hodnotenie zahŕňa, ale neobmedzuje sa len na hodnotenie:

a)	primeranosti inštitucionálnych dojednaní a zdrojov príslušného orgánu s osobitným zreteľom na účinné uplatňovanie regulačných technických predpisov a vykonávacích technických predpisov uvedených v článkoch 10 až 15 a v aktoch uvedených v článku 1 ods. 2 a schopnosti reagovať na vývoj na trhu;

b)

stupňa konvergencie dosiahnutého pri uplatňovaní právnych predpisov Únie a pri postupoch v oblasti dohľadu vrátane regulačných technických predpisov a vykonávacích technických predpisov, usmernení a odporúčaní prijatých na základe článkov 10 až 16 a v rozsahu, v ktorom postupy dohľadu dosahujú ciele ustanovené v práve Únie;

c)	najlepších postupov vypracovaných niektorými príslušnými orgánmi, ktorých prijatie môže byť prínosom pre iné príslušné orgány;

d)	účinnosti a stupňa konvergencie dosiahnutej v súvislosti s presadzovaním ustanovení prijatých v rámci vykonávania práva Únie vrátane správnych opatrení a sankcií prijatých voči zodpovedným osobám v prípadoch nedodržania týchto ustanovení.

3.   Na základe vzájomného hodnotenia môže orgán pre poisťovníctvo podľa článku 16 vydať usmernenia a odporúčania. Príslušný orgán sa v súlade s článkom 16 ods. 3 usiluje postupovať podľa uvedených usmernení a odporúčaní. Orgán pre poisťovníctvo zohľadní výsledok vzájomného hodnotenia pri vypracúvaní návrhov regulačných technických alebo vykonávacích technických predpisov v súlade s článkami 10 až 15.

4.   Orgán pre poisťovníctvo zverejní osvedčené postupy, ktoré je možné stanoviť na základe týchto vzájomných hodnotení. Okrem toho možno zverejniť všetky ďalšie výsledky vzájomných hodnotení, ak s tým súhlasí príslušný orgán, ktorý je predmetom vzájomného hodnotenia.

Článok 31

Koordinačná funkcia

Orgán pre poisťovníctvo plní všeobecnú koordinačnú úlohu medzi príslušnými orgánmi, a to najmä v prípadoch, keď by nepriaznivý vývoj mohol potenciálne ohroziť riadne fungovanie a integritu finančných trhov alebo stabilitu finančného systému v Únii.

Orgán pre poisťovníctvo podporuje koordinovanú reakciu Únie, okrem iného prostredníctvom:

a)	uľahčenia výmeny informácií medzi príslušnými orgánmi;

b)	stanovenia rozsahu a, ak je to možné a vhodné, overenia spoľahlivosti informácií, ktoré by sa mali poskytnúť všetkým dotknutým príslušným orgánom;

c)	bez toho, aby bol dotknutý článok 19, vykonávania nezáväznej mediácie na žiadosť príslušných orgánov alebo z vlastného podnetu;

d)	bezodkladného oznámenia všetkých možných krízových situácií ESRB;

e)	prijímania všetkých náležitých opatrení s cieľom prispieť ku koordinácii činností príslušných orgánov v prípade vývoja, ktorý by mohol ohroziť fungovanie finančných trhov;

f)	centralizovania informácií prijatých od príslušných orgánov v súlade s článkami 21 a 35 ako výsledok povinností inštitúcií pôsobiacich vo viacerých členských štátoch podávať správy o regulácii. Orgán pre poisťovníctvo si tieto informácie vymieňa s ostatnými príslušnými orgánmi.

Článok 32

Posúdenie vývoja na trhu

1.   Orgán pre poisťovníctvo monitoruje a posudzuje vývoj trhu v oblasti svojej pôsobnosti a v prípade potreby informuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) a Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre cenné papiere a trhy), ESRB, Európsky parlament, Radu a Komisiu o príslušných mikroprudenciálnych trendoch, možných rizikách a slabých miestach. Orgán pre poisťovníctvo zahrnie do svojich hodnotení hospodársku analýzu trhov, na ktorých finančné inštitúcie pôsobia, a hodnotenie vplyvu, ktorý na tieto inštitúcie bude mať možný vývoj trhu.

2.   Orgán pre poisťovníctvo v spolupráci s ESRB začína a koordinuje posudzovania reakcií finančných inštitúcií na nepriaznivý vývoj na trhu v rámci celej Únie. Pre príslušné orgány na tento účel vypracuje:

a)	spoločné metodiky pre posudzovanie vplyvu hospodárskych scenárov na finančnú pozíciu inštitúcie;

b)	spoločné prístupy k oznamovaniu výsledkov týchto posúdení reakcií finančných inštitúcií;

c)	spoločné metodiky na posúdenie vplyvu konkrétnych produktov alebo distribučných procesov na finančnú pozíciu inštitúcie a na informácie o poistníkoch, účastníkoch dôchodkového systému, oprávnených osobách a zákazníkoch.

3.   Bez toho, aby boli dotknuté úlohy ESRB uvedené v nariadení (EÚ) č. 1092/2010, orgán pre poisťovníctvo aspoň raz ročne a v prípade potreby aj častejšie poskytne Európskemu parlamentu, Rade, Komisii a ESRB posúdenia vývoja, možných rizík a slabých miest v oblasti svojej pôsobnosti.

Orgán pre poisťovníctvo do týchto posúdení začlení klasifikáciu hlavných rizík a slabých miest a v prípade potreby odporučí preventívne alebo nápravné opatrenia.

4.   Orgán pre poisťovníctvo zabezpečí primerané pokrytie medzisektorového vývoja, rizík a slabých miest na základe úzkej spolupráce s Európskym orgánom dohľadu (Európskym orgánom pre bankovníctvo) a Európskym orgánom dohľadu (Európskym orgánom pre cenné papiere a trhy) prostredníctvom spoločného výboru.

Článok 33

Medzinárodné vzťahy

1.   Bez toho, aby boli dotknuté príslušné právomoci členských štátov a inštitúcií Únie, orgán pre poisťovníctvo môže nadviazať kontakty a uzavrieť administratívne dohody s orgánmi dohľadu, medzinárodnými organizáciami a správnymi orgánmi tretích krajín. Tieto dohody nevytvárajú pre Úniu a jej členské štáty právne záväzky ani nebránia členským štátom a ich príslušným orgánom uzatvárať bilaterálne alebo multilaterálne dohody s tretími krajinami.

2.   Orgán pre poisťovníctvo pomáha pri príprave rozhodnutí o rovnocennosti týkajúcich sa systémov dohľadu v tretích krajinách v súlade s aktmi uvedenými v článku 1 ods. 2.

3.   V správe uvedenej v článku 43 ods. 5 orgán pre poisťovníctvo uvedie administratívne dohody, ktoré boli dosiahnuté s medzinárodnými organizáciami alebo správnymi orgánmi tretích krajín, a pomoc poskytovanú pri príprave rozhodnutí o rovnocennosti.

Článok 34

Ostatné úlohy

1.   Orgán pre poisťovníctvo môže na žiadosť Európskeho parlamentu, Rady alebo Komisie alebo z vlastného podnetu poskytnúť Európskemu parlamentu, Rade a Komisii stanoviská ku všetkým záležitostiam týkajúcim sa jeho oblasti pôsobnosti.

2.   Orgán pre poisťovníctvo môže vzhľadom na prudenciálne posúdenia fúzií a nadobudnutí majetkových podielov v rozsahu pôsobnosti smernice 92/49/ES a smerníc 2002/83/ES a 2005/68/ES v znení smernice 2007/44/ES, ktoré podľa uvedenej smernice vyžadujú konzultáciu medzi príslušnými orgánmi z dvoch alebo viacerých členských štátov, na základe žiadosti jedného z dotknutých príslušných orgánov vydať a uverejniť stanovisko k prudenciálnemu posúdeniu, pokiaľ sa netýka kritérií uvedených v článku 15b ods. 1 písm. e) smernice 92/49/ES, článku 15b ods. 1 písm. e) smernice 2002/83/ES a článku 19a ods. 1 písm. e) smernice 2005/68/ES. Toto stanovisko sa vydá bezodkladne a v každom prípade pred uplynutím lehoty na posúdenie v súlade so smernicou 92/49/ES a smernicami 2002/83/ES a 2005/68/ES v znení smernice 2007/44/ES. Na oblasti, v súvislosti s ktorými môže orgán pre poisťovníctvo vydať stanovisko, sa vzťahuje článok 35.

Článok 35

Zhromažďovanie informácií

1.   Príslušné orgány členských štátov poskytnú orgánu pre poisťovníctvo na jeho žiadosť všetky informácie potrebné na plnenie povinností, ktoré mu boli pridelené na základe tohto nariadenia za predpokladu, že majú legálny prístup k príslušným informáciám a že žiadosť o informácie je nevyhnutná vzhľadom na povahu príslušnej povinnosti.

2.   Orgán pre poisťovníctvo môže požadovať poskytovanie informácií aj v opakujúcich sa intervaloch a v stanovených formátoch. Pokiaľ je to možné, v týchto žiadostiach sa používajú spoločné formáty výkazov.

3.   Na riadne odôvodnenú žiadosť príslušného vnútroštátneho orgánu môže orgán pre poisťovníctvo poskytnúť akékoľvek informácie, ktoré príslušný orgán potrebuje na plnenie svojich úloh v súlade s povinnosťou zachovávať služobné tajomstvo stanovenými v odvetvových právnych predpisoch a v článku 70.

4.   Pred vyžiadaním informácií v súlade s týmto článkom a s cieľom zamedziť zdvojeniu povinnosti podávať správy orgán pre poisťovníctvo zohľadní všetky príslušné existujúce štatistiky vypracované a rozširované Európskym štatistickým systémom a Európskym systémom centrálnych bánk.

5.   Ak informácie nie sú k dispozícii alebo ich príslušné orgány neposkytli včas, orgán pre poisťovníctvo môže adresovať náležite opodstatnenú a odôvodnenú žiadosť iným orgánom dohľadu, ministerstvu zodpovednému za financie financií, ak toto ministerstvo disponuje prudenciálnymi informáciami, národnej centrálnej banke alebo štatistickému úradu dotknutého členského štátu.

6.   Ak informácie nie sú k dispozícii alebo ich príslušné orgány neposkytli podľa odsekov 1 alebo 5 včas, orgán pre poisťovníctvo môže adresovať náležite opodstatnenú a odôvodnenú žiadosť priamo príslušným finančným inštitúciám. V tejto odôvodnenej žiadosti sa vysvetlí, prečo sú informácie o daných jednotlivých finančných inštitúciách potrebné.

Orgán pre poisťovníctvo informuje relevantné príslušné orgány o žiadostiach v súlade s týmto odsekom a odsekom 5.

Príslušné orgány pomáhajú orgánu pre poisťovníctvo na jeho žiadosť pri zhromažďovaní takýchto informácií.

7.   Orgán pre poisťovníctvo môže používať dôverné informácie, ktoré dostane podľa tohto článku, iba na účely plnenia povinností vyplývajúcich z tohto nariadenia.

Článok 36

Vzťah s ESRB

1.   Orgán pre poisťovníctvo úzko a pravidelne spolupracuje s ESRB.

2.   Orgán pre poisťovníctvo poskytuje ESRB pravidelne a včas informácie potrebné na dosiahnutie jeho úloh. Všetky údaje potrebné na dosiahnutie jeho úloh, ktoré nie sú v súhrnnej alebo zovšeobecnenej forme, sa poskytnú ERSB bezodkladne na základe odôvodnenej žiadosti, ako sa uvádza v článku 15 nariadenia (EÚ) č. 1092/2010. Orgán pre poisťovníctvo v spolupráci s ESRB zavedie náležité vnútorné postupy prenosu dôverných informácií, najmä informácií o jednotlivých finančných inštitúciách.

3.   Orgán pre poisťovníctvo v súlade s odsekmi 4 a 5 zabezpečí náležité dodržiavanie varovaní a odporúčaní ESRB uvedených v článku 16 nariadenia (EÚ) č. 1092/2010.

4.   Po prijatí varovania alebo odporúčania ESRB určeného orgánu pre poisťovníctvo orgán pre poisťovníctvo bezodkladne zvolá zasadnutie rady orgánov dohľadu a posúdi vplyv takéhoto varovania alebo odporúčania na plnenie jeho úloh.

Rozhodne príslušným rozhodovacím postupom o akýchkoľvek opatreniach, ktoré sa majú prijať v súlade s právomocami, ktoré mu boli zverené na základe tohto nariadenia, s cieľom vyriešiť záležitosti uvedené vo varovaniach a odporúčaniach.

Ak orgán pre poisťovníctvo v súvislosti s odporúčaním ďalej nekoná, objasní ESRB a Rade dôvody nečinnosti.

5.   Po prijatí varovania alebo odporúčania ESRB určeného príslušnému vnútroštátnemu orgánu dohľadu orgán pre poisťovníctvo v prípade potreby využije právomoci, ktoré mu boli zverené na základe tohto nariadenia, aby zaistil včasné dodržiavanie.

Ak adresát plánuje nedodržať odporúčanie ESRB, informuje o dôvodoch nečinnosti radu orgánov dohľadu a prerokuje ich s ňou.

Príslušný orgán náležite zohľadní stanoviská rady orgánov dohľadu, keď informuje Radu a ESRB v súlade s článkom 17 nariadenia (EÚ) č. 1092/2010.

6.   Orgán pre poisťovníctvo pri plnení svojich úloh uvedených v tomto nariadení v najvyššej miere zohľadňuje varovania a odporúčania ESRB.

Článok 37

Skupina zainteresovaných strán v poisťovníctve a zaisťovníctve a skupina zainteresovaných strán v dôchodkovom poistení zamestnancov

1.   S cieľom pomôcť uľahčiť konzultácie so zainteresovanými stranami v oblastiach významných pre plnenie úloh orgánu pre poisťovníctvo sa vytvorí Skupina zainteresovaných strán v poisťovníctve a zaisťovníctve a skupina zainteresovaných strán v dôchodkovom poistení zamestnancov (ďalej len spoločne „skupiny zainteresovaných strán“). So skupinami zainteresovaných strán sa konzultuje o opatreniach prijatých v súlade s článkami 10 až 15 týkajúcimi sa regulačných technických predpisov a vykonávacích technických predpisov a, pokiaľ sa tieto opatrenia netýkajú jednotlivých finančných inštitúcií, v súlade s článkom 16 týkajúcim sa usmernení a odporúčaní. Ak sa kroky budú musieť prijať bezodkladne a konzultácie nebudú možné, skupiny zainteresovaných strán musia byť čo najskôr informované.

Skupiny zainteresovaných strán sa stretávajú aspoň štyrikrát ročne. Môžu spoločne diskutovať o oblastiach spoločného záujmu, pričom sa navzájom informujú o ostatných otázkach, o ktorých sa diskutuje.

Členovia jednej skupiny zainteresovaných strán môžu byť členmi aj inej skupiny zainteresovaných strán.

2.   Skupina zainteresovaných strán v poisťovníctve a zaisťovníctve sa skladá z 30 členov, ktorí predstavujú vyvážené zastúpenie poisťovní, zaisťovní a sprostredkovateľov poistenia pôsobiacich v Únii, zástupcov ich zamestnancov, ako aj spotrebiteľov, používateľov poisťovacích a zaisťovacích služieb, zástupcov malých a stredných (MSP) a zástupcov príslušných profesijných združení. Najmenej piati členovia budú nezávislí renomovaní akademickí pracovníci. Desať členov zastupuje poisťovne, zaisťovne alebo sprostredkovateľov poistenia a z nich traja zastupujú družstevných a vzájomných poisťovateľov alebo zaisťovateľov.

3.   Skupina zainteresovaných strán v dôchodkovom poistení zamestnancov sa skladá z 30 členov, ktorí predstavujú vyvážené zastúpenie inštitúcií zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia pôsobiacich v Únii, zástupcov ich zamestnancov, zástupcov príjemcov zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia, zástupcov MSP a zástupcov príslušných profesijných združení. Najmenej piati členovia budú nezávislí renomovaní akademickí pracovníci. Desať členov zastupuje inštitúcie zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia.

4.   Členov skupín zainteresovaných strán menuje rada orgánov dohľadu na základe návrhov príslušných zainteresovaných strán. Rada orgánov dohľadu pri svojom rozhodovaní v možnom rozsahu zaistí primeranú geografickú a rodovú rovnováhu a zastúpenie zainteresovaných strán z celej Únie.

5.   Orgán pre poisťovníctvo poskytne skupinám zainteresovaných strán s výhradou služobného tajomstva, ako sa uvádza v článku 70, všetky potrebné informácie a zabezpečí primeranú administratívnu podporu. Primeraná náhrada sa poskytne tým členom skupín zainteresovaných strán, ktorí zastupujú neziskové organizácie, okrem zástupcov odvetví. Skupiny môžu vytvoriť pracovné skupiny pre technické otázky. Členovia skupín zainteresovaných strán svoju funkciu vykonávajú počas obdobia dva a pol roka, po ktorého uplynutí sa uskutoční nové výberové konanie.

Členovia skupín zainteresovaných strán môžu pôsobiť dve po sebe nasledujúce funkčné obdobia.

6.   Skupiny zainteresovaných strán predložia stanoviská a rady orgánu pre poisťovníctvo k otázkam týkajúcim sa úloh orgánu pre poisťovníctvo s osobitným zameraním na úlohy stanovené v článkoch 10 až 16, a v článkoch 29, 30 a 32.

7.   Skupiny zainteresovaných strán prijmú svoje rokovacie poriadky dvojtretinovou väčšinou svojich členov.

8.   Orgán pre poisťovníctvo uverejní stanoviská a rady skupín zainteresovaných strán a výsledky ich konzultácií.

Článok 38

Bezpečnostná doložka

1.   Orgán pre poisťovníctvo zabezpečí, aby žiadne rozhodnutie prijaté na základe článku 18 alebo 19 nezasahovalo akýmkoľvek spôsobom do fiškálnych zodpovedností členských štátov.

2.   Ak sa členský štát domnieva, že rozhodnutie prijaté na základe článku 19 ods. 3 zasahuje do jeho fiškálnych zodpovedností, môže oznámiť orgánu pre poisťovníctvo a Komisii do dvoch týždňov po oznámení rozhodnutia orgánu pre poisťovníctvo príslušnému orgánu, že príslušný orgán nebude rozhodnutie vykonávať.

Členský štát vo svojom oznámení jasne a konkrétne vysvetlí, prečo a ako rozhodnutie zasahuje do jeho fiškálnych zodpovedností.

V prípade takéhoto oznámenia sa vykonávanie rozhodnutia orgánu pre poisťovníctvo pozastaví.

V lehote jedného mesiaca od oznámenia členského štátu orgán pre poisťovníctvo informuje členský štát o tom, či rozhodnutie ponechá alebo či ho zmení a doplní alebo zruší. Ak sa rozhodnutie ponechá alebo zmení a doplní, orgán pre poisťovníctvo o ňom vyhlási, že nemá vplyv na fiškálne zodpovednosti.

Ak orgán pre poisťovníctvo svoje rozhodnutie ponechá, Rada na niektorom zo svojich zasadnutí najneskôr do dvoch mesiacov po tom, ako orgán pre poisťovníctvo informoval členský štát v zmysle štvrtého pododseku, prijme väčšinou odovzdaných hlasov rozhodnutie, či sa rozhodnutie orgánu pre poisťovníctvo ponechá.

Ak Rada po uvážení danej záležitosti neprijme rozhodnutie o ponechaní rozhodnutia orgánu pre poisťovníctvo podľa piateho pododseku, rozhodnutie orgánu pre poisťovníctvo sa zruší.

3.   Ak sa členský štát domnieva, že rozhodnutie prijaté na základe článku 18 ods. 3 zasahuje do jeho fiškálnych zodpovedností, môže oznámiť orgánu pre poisťovníctvo, Komisii a Rade do troch pracovných dní po oznámení rozhodnutia orgánu pre poisťovníctvo príslušnému orgánu, že príslušný orgán nebude rozhodnutie vykonávať.

Členský štát vo svojom oznámení jasne a konkrétne vysvetlí, prečo a ako rozhodnutie zasahuje do jeho fiškálnych zodpovedností.

V prípade takéhoto oznámenia sa vykonávanie rozhodnutia orgánu pre poisťovníctvo pozastaví.

Rada do desiatich pracovných dní zvolá zasadnutie a jednoduchou väčšinou svojich členov prijme rozhodnutie o tom, či sa rozhodnutie orgánu pre poisťovníctvo zruší.

Ak Rada po uvážení danej záležitosti neprijme rozhodnutie o zrušení rozhodnutia orgánu pre poisťovníctvo podľa štvrtého pododseku, pozastavenie rozhodnutia orgánu pre poisťovníctvo sa zruší.

4.   Ak Rada v súlade s odsekom 3 prijala rozhodnutie nezrušiť rozhodnutie orgánu pre poisťovníctvo prijaté na základe článku 18 ods. 3 a dotknutý členský štát sa naďalej domnieva, že rozhodnutie orgánu pre poisťovníctvo zasahuje do jeho fiškálnych zodpovedností, tento členský štát to môže oznámiť Komisii a orgánu pre poisťovníctvo a požiadať Radu o opätovné preskúmanie danej záležitosti. Dotknutý členský štát jasne uvedie dôvody svojho nesúhlasu s rozhodnutím Rady.

Rada v lehote štyroch týždňov po oznámení uvedenom v prvom pododseku svoje pôvodné rozhodnutie potvrdí alebo v súlade s odsekom 3 prijme nové rozhodnutie.

Rada môže lehotu štyroch týždňov, ak si to vyžadujú osobitné okolnosti prípadu, predĺžiť o ďalšie štyri týždne.

5.   Akékoľvek zneužitie tohto článku, najmä v súvislosti s rozhodnutím orgánu pre poisťovníctvo, ktoré nemá významné alebo podstatné fiškálne dôsledky, sa zakazuje ako nezlúčiteľné s vnútorným trhom.

Článok 39

Rozhodovacie postupy

1.   Pred prijatím rozhodnutí ustanovených v tomto nariadení orgán pre poisťovníctvo informuje každého menovaného adresáta o svojom zámere prijať rozhodnutie, pričom stanoví lehotu, v ktorej adresát môže vyjadriť svoje stanovisko k záležitosti a v plnej miere zohľadniť jej naliehavosť, zložitosť a prípadné následky. To primerane platí vo vzťahu k odporúčaniam uvedeným v článku 17 ods. 3.

2.   V rozhodnutiach orgánu pre poisťovníctvo sa uvedú dôvody, z ktorých sa vychádza.

3.   Adresáti rozhodnutí orgánu pre poisťovníctvo sú informovaní o zákonných opravných prostriedkoch dostupných na základe tohto nariadenia.

4.   Ak orgán pre poisťovníctvo prijal rozhodnutie podľa článku 18 ods. 3 alebo 4, preskúmava toto rozhodnutie v primeraných intervaloch.

5.   Rozhodnutia, ktoré orgán pre poisťovníctvo prijme podľa článkov 17, 18 alebo 19, sa uverejnia a uvedie sa v nich totožnosť dotknutého príslušného orgánu alebo finančnej inštitúcie a hlavný obsah rozhodnutia, pokiaľ takéto zverejnenie nie je v rozpore s oprávnenými záujmami finančných inštitúcií na ochranu ich obchodného tajomstva alebo by mohlo vážne ohroziť správne fungovanie a integritu finančných trhov alebo stabilitu celého finančného systému Únie alebo jeho časti.

KAPITOLA III

ORGANIZÁCIA

ODDIEL 1

Rada orgánov dohľadu

Článok 40

Zloženie

1.   Rada orgánov dohľadu sa skladá z:

a)	nehlasujúceho predsedu;

b)	najvyšších predstaviteľov vnútroštátnych orgánov verejnej moci príslušných vykonávať dohľad nad finančnými inštitúciami v týchto členských štátoch, ktorí sa osobne stretnú aspoň dvakrát ročne;

c)	jedného nehlasujúceho zástupcu Komisie;

d)	jedného nehlasujúceho zástupcu ESRB;

e)	jedného nehlasujúceho zástupcu každého z dvoch ďalších európskych orgánov dohľadu.

2.   Rada orgánov dohľadu zvoláva pravidelne aspoň dvakrát do roka zasadnutia so skupinami zainteresovaných strán.

3.   Každý príslušný orgán zodpovedá za menovanie vlastného náhradníka na vysokej úrovni, ktorý môže nahradiť člena rady orgánov dohľadu uvedeného v odseku 1 písm. b) v prípade, že sa táto osoba nemôže zúčastniť.

4.   V členskom štáte, v ktorom je viac ako jeden orgán zodpovedný za vykonávanie dohľadu, sa tieto orgány dohodnú na spoločnom zástupcovi. Keď však otázka, o ktorej má rokovať rada orgánov dohľadu, nepatrí do právomoci orgánu členského štátu, ktorý zastupuje člen uvedený v odseku 1 pís. b), tento člen môže prizvať nehlasujúceho zástupcu príslušného vnútroštátneho orgánu.

5.   Rada orgánov dohľadu môže rozhodnúť o pripustení pozorovateľov.

Výkonný riaditeľ sa môže zúčastniť na zasadnutiach rady orgánov dohľadu bez hlasovacieho práva.

Článok 41

Vnútorné výbory a poroty

1.   Rada orgánov dohľadu môže zriadiť vnútorné výbory alebo poroty pre osobitné úlohy pridelené rade orgánov dohľadu a môže ustanoviť delegovanie niektorých jasne vymedzených úloh a rozhodnutí na vnútorné výbory a poroty, riadiacu radu alebo predsedu.

2.   Na účely článku 19 rada orgánov dohľadu zvolá na uľahčenie nestranného urovnania sporu nezávislú porotu, ktorá pozostáva z predsedu a dvoch jej členov, ktorí nie sú zástupcami príslušných orgánov, ktoré sú stranami sporu, a nie sú nijako zainteresovaní do sporu ani priamo napojení na dotknuté príslušné orgány.

3.   S výhradou článku 19 ods. 2 porota navrhne rozhodnutie na konečné prijatie radou orgánov dohľadu v súlade s postupom stanoveným v článku 44 ods. 1 treťom pododseku.

4.   Rokovací poriadok poroty uvedenej v odseku 2 prijme rada orgánov dohľadu.

Článok 42

Nezávislosť

Pri vykonávaní úloh zverených na základe tohto nariadenia predseda a hlasujúci členovia rady orgánov dohľadu konajú nezávisle a objektívne a výhradne v záujme Únie ako celku a nepožadujú ani neprijímajú pokyny od inštitúcií alebo orgánov Únie, od vlády členského štátu alebo od akýchkoľvek iných verejných alebo súkromných subjektov.

Členské štáty, inštitúcie ani orgány Únie ani žiadne iné verejné či súkromné subjekty sa nesnažia ovplyvňovať členov rady orgánov dohľadu pri plnení ich povinností.

Článok 43

Úlohy

1.   Rada orgánov dohľadu usmerňuje prácu orgánu pre poisťovníctvo a je poverená prijímaním rozhodnutí uvedených v kapitole II.

2.   Rada orgánov dohľadu prijíma stanoviská, odporúčania a rozhodnutia a vydáva rady uvedené v kapitole II.

3.   Rada orgánov dohľadu menuje predsedu.

4.   Rada orgánov dohľadu prijme pred 30. septembrom každého roku na základe návrhu riadiacej rady pracovný program orgánu pre poisťovníctvo na nasledujúci rok a predloží ho na vedomie Európskemu parlamentu, Rade a Komisii.

Pracovný program sa prijme bez toho, aby bol dotknutý ročný rozpočtový postup a uverejní sa.

5.   Na základe návrhu riadiacej rady prijme rada orgánov dohľadu výročnú správu o činnosti orgánu pre poisťovníctvo vrátane výkonu povinností predsedu na základe návrhu správy podľa článku 53 ods. 7 a každoročne do 15. júna predloží túto správu Európskemu parlamentu, Rade, Komisii, Dvoru audítorov a Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru. Správa sa uverejní.

6.   Rada orgánov dohľadu prijíma viacročný pracovný program orgánu pre poisťovníctvo a predkladá ho na vedomie Európskemu parlamentu, Rade a Komisii.

Viacročný pracovný program sa prijme bez toho, aby bol dotknutý ročný rozpočtový postup a uverejní sa.

7.   Rada orgánov dohľadu prijíma rozpočet v súlade s článkom 63.

8.   Rada orgánov dohľadu vykonáva disciplinárnu právomoc nad predsedom a výkonným riaditeľom a môže ich odvolať z funkcie v súlade s článkom 48 ods. 5 alebo článkom 51 ods. 5.

Článok 44

Rozhodovanie

1.   Rozhodnutia rady orgánov dohľadu sa prijímajú jednoduchou väčšinou jej členov. Každý člen má jeden hlas.

Pokiaľ ide akty uvedené v článkoch 10 až 16 a opatrenia a rozhodnutia prijímané podľa článku 9 ods. 5 tretieho pododseku a kapitoly VI a odchylne od prvého pododseku tohto odseku rada orgánov dohľadu prijíma rozhodnutia na základe kvalifikovanej väčšiny svojich členov, ako sa vymedzuje v článku 16 ods. 4 Zmluvy o Európskej únii a v článku 3 Protokolu (č. 36) o prechodných ustanoveniach.

Pokiaľ ide o rozhodnutia podľa článku 19 ods. 3, rozhodnutia prijaté skupinou dohľadu a rozhodnutie navrhnuté porotou sa považujú za prijaté, ak ich schváli jednoduchá väčšina, pokiaľ ich nezamietnu členovia, ktorí tvoria blokujúcu menšinu hlasov v zmysle v článku 16 ods. 4 Zmluvy o Európskej únii a článku 3 Protokolu (č. 36) o prechodných ustanoveniach.

Pokiaľ ide o všetky ostatné rozhodnutia podľa článku 19 ods. 3, rozhodnutia navrhnuté porotou sa prijímajú jednoduchou väčšinou členov rady orgánov dohľadu. Každý člen má jeden hlas.

2.   Zasadnutia rady orgánov dohľadu zvoláva predseda z vlastného podnetu alebo na žiadosť jednej tretiny jej členov a vedie ich predseda.

3.   Rada orgánov dohľadu prijme a uverejní svoj rokovací poriadok.

4.   V rokovacom poriadku sa podrobne vymedzia ustanovenia, ktorými sa riadi hlasovanie a v prípade potreby pravidlá upravujúce kvóra. Nehlasujúci členovia a pozorovatelia s výnimkou predsedu a výkonného riaditeľa sa v rámci rady orgánov dohľadu nezúčastňujú na rozhovoroch týkajúcich sa jednotlivých finančných inštitúcií, pokiaľ sa neustanovuje inak v článku 75 ods. 3 alebo v aktoch uvedených v článku 1 ods. 2.

ODDIEL 2

Riadiaca rada

Článok 45

Zloženie

1.   Riadiaca rada sa skladá z predsedu a šiestich ďalších členov rady orgánov dohľadu zvolených hlasujúcimi členmi a z hlasujúcich členov rady orgánov dohľadu.

S výnimkou predsedu má každý člen riadiacej rady zástupcu, ktorý môže zastúpiť člena riadiacej rady, ak sa člen riadiacej rady nemôže zúčastniť.

Funkčné obdobie členov volených radou orgánov dohľadu je dva a pol roka. Môže sa raz predĺžiť. Zloženie riadiacej rady je vyvážené a proporčné a odráža Úniu ako celok. Mandáty sa prekrývajú a uplatňuje sa vhodný systém rotácie.

2.   Rozhodnutia riadiacej rady sa prijímajú na základe väčšiny prítomných členov. Každý člen má jeden hlas.

Výkonný riaditeľ a zástupca Komisie sa bez hlasovacieho práva zúčastňujú na zasadnutiach riadiacej rady.

Zástupca Komisie má právo hlasovať o záležitostiach uvedených v článku 63.

Riadiaca rada prijme a uverejní svoj rokovací poriadok.

3.   Zasadnutia riadiacej rady zvoláva predseda z vlastného podnetu alebo na žiadosť aspoň tretiny jeho členov a vedie ich predseda.

Riadiaca rada sa schádza vždy pred zasadnutím rady orgánov dohľadu a tak často, ako to riadiaca rada považuje za potrebné. Riadiaca rada zasadá aspoň päťkrát ročne.

4.   Členom riadiacej rady môžu podľa rokovacieho poriadku pomáhať poradcovia alebo experti. Nehlasujúci členovia s výnimkou výkonného riaditeľa sa nezúčastňujú na žiadnych rokovaniach riadiacej rady o jednotlivých finančných inštitúciách.

Článok 46

Nezávislosť

Členovia riadiacej rady konajú nezávisle a objektívne a výhradne v záujme Únie ako celku a nepožadujú ani neprijímajú pokyny od inštitúcií alebo orgánov Únie, od vlády členského štátu alebo od akýchkoľvek iných verejných alebo súkromných subjektov.

Ani členské štáty, inštitúcie alebo orgány Únie, ani žiadne iné verejné či súkromné subjekty sa nesnažia ovplyvňovať členov riadiacej rady pri výkone ich úloh.

Článok 47

Úlohy

1.   Riadiaca rada zaistí, aby orgán pre poisťovníctvo plnil svoje poslanie a vykonával úlohy, ktoré mu boli pridelené v súlade s týmto nariadením.

2.   Riadiaca rada navrhuje na schválenie rade orgánov dohľadu ročný a viacročný pracovný program.

3.   Riadiaca rada vykonáva svoje rozpočtové právomoci v súlade s článkami 63 a 64.

4.   Riadiaca rada prijme plán politiky zamestnanosti orgánu pre poisťovníctvo a podľa článku 68 ods. 2 potrebné vykonávacie opatrenia týkajúce sa Služobného poriadku úradníkov Európskych spoločenstiev (ďalej len „služobný poriadok“).

5.   Riadiaca rada prijme osobitné ustanovenia týkajúce sa práva prístupu k dokumentom orgánu pre poisťovníctvo v súlade s článkom 72.

6.   Riadiaca rada na základe návrhu správy uvedeného v článku 53 ods. 7 predkladá návrh výročnej správy o činnostiach orgánu pre poisťovníctvo, ako aj o povinnostiach predsedu, na schválenie rade orgánov dohľadu.

7.   Riadiaca rada prijme a uverejní svoj rokovací poriadok.

8.   Riadiaca rada menuje a odvoláva členov odvolacej rady v súlade s článkom 58 ods. 3 a 5.

ODDIEL 3

Predseda

Článok 48

Menovanie a úlohy

1.   Orgán pre poisťovníctvo zastupuje predseda, ktorým je nezávislý odborník zamestnaný na plný úväzok.

Predseda je zodpovedný za prípravu práce rady orgánov dohľadu a predsedá zasadnutiam rady orgánov dohľadu a riadiacej rady.

2.   Predsedu menuje rada orgánov dohľadu na základe zásluh, kvalifikácie, znalosti finančných inštitúcií a trhov a skúseností súvisiacich s finančným dohľadom a reguláciou prostredníctvom otvoreného výberového konania.

Európsky parlament môže potom, čo vypočul kandidáta, ktorého vybrala rada orgánov dohľadu, namietať voči vymenovaniu tejto osoby, a to pred tým, ako sa ujme svojej funkcie, a do jedného mesiaca po tom, čo ho vybrala rada orgánov dohľadu.

Rada orgánov dohľadu zvolí zo svojich členov aj náhradníka, ktorý zastáva funkciu predsedu v jeho neprítomnosti. Tento náhradník nesmie byť zvolený spomedzi členov riadiacej rady.

3.   Funkčné obdobie predsedu je päť rokov a môže sa raz predĺžiť.

4.   V priebehu deviatich mesiacov predchádzajúcich skončeniu päťročného funkčného obdobia predsedu rada orgánov dohľadu posúdi:

a)	výsledky dosiahnuté v prvom funkčnom období a spôsob ich dosiahnutia;

b)	povinnosti a požiadavky orgánu pre poisťovníctvo v nasledujúcich rokoch.

Rada orgánov dohľadu môže na základe hodnotenia raz predĺžiť funkčné obdobie predsedu, čo však podlieha potvrdeniu Európskym parlamentom.

5.   Predsedu môže odvolať z funkcie len Európsky parlament po rozhodnutí rady orgánov dohľadu.

Predseda nesmie rade orgánov dohľadu brániť v prediskutovaní záležitostí týkajúcich sa predsedu, najmä pokiaľ ide o potrebu jeho odvolania, a nezúčastňuje sa na rokovaniach týkajúcich sa takýchto záležitostí.

Článok 49

Nezávislosť

Bez toho, aby bola dotknutá úloha rady orgánov dohľadu v súvislosti s úlohami predsedu, predseda nepožaduje ani neprijíma pokyny od inštitúcií alebo orgánov Únie, od vlády členského štátu alebo od akýchkoľvek iných verejných alebo súkromných subjektov.

Členské štáty, inštitúcie a orgány Únie ani žiadne iné verejné či súkromné subjekty sa nesnažia ovplyvňovať predsedu pri výkone jeho úloh.

V súlade so služobným poriadkom uvedeným v článku 68 je predseda po ukončení služobného pomeru naďalej viazaný povinnosťou správať sa čestne a diskrétne, pokiaľ ide o prijímanie určitých funkcií alebo výhod.

Článok 50

Podávanie správ

1.   Európsky parlament a Rada môžu predsedu alebo jeho náhradníka vyzvať, aby predložil vyhlásenie, pričom v plnom rozsahu zachovávajú jeho nezávislosť. Predseda predkladá vyhlásenie pred Európskym parlamentom a odpovedá na všetky otázky kladené jeho poslancami vždy, keď je o to požiadaný.

2.   Predseda na požiadanie a aspoň 15 dní pred podaním vyhlásenia uvedeného v odseku 1 predkladá Európskemu parlamentu správu v písomnej forme týkajúcu sa hlavných činností orgánu pre poisťovníctvo.

3.   Okrem informácií uvedených v článkoch 11 až 18, a článkov 20 a 33 správa obsahuje aj všetky relevantné informácie, ktoré ad hoc požaduje Európsky parlament.

ODDIEL 4

Výkonný riaditeľ

Článok 51

Menovanie

1.   Orgán pre poisťovníctvo riadi výkonný riaditeľ, ktorým je nezávislý odborník na plný úväzok.

2.   Výkonného riaditeľa vymenuje po potvrdení Európskym parlamentom rada orgánov dohľadu na základe zásluh, kvalifikácie, znalosti finančných inštitúcií a trhov a skúseností súvisiacich s finančným dohľadom, reguláciou a manažérskymi skúsenosťami prostredníctvom otvoreného výberového konania.

3.   Funkčné obdobie výkonného riaditeľa je päť rokov a môže sa raz predĺžiť.

4.   V priebehu deviatich mesiacov predchádzajúcich ukončeniu funkčného obdobia výkonného riaditeľa rada orgánov dohľadu zhodnotí najmä:

a)	výsledky dosiahnuté v prvom funkčnom období a spôsob ich dosiahnutia;

b)	povinnosti a požiadavky orgánu pre poisťovníctvo v nasledujúcich rokoch.

Rada orgánov dohľadu na základe hodnotenia uvedeného v prvom pododseku môže raz predĺžiť funkčné obdobie výkonného riaditeľa.

5.   Výkonný riaditeľ môže byť odvolaný z funkcie iba na základe rozhodnutia rady orgánov dohľadu.

Článok 52

Nezávislosť

Bez toho, aby bola dotknutá úloha riadiacej rady a rady orgánov dohľadu v súvislosti s úlohami výkonného riaditeľa, výkonný riaditeľ nepožaduje ani neprijíma pokyny od inštitúcií alebo orgánov Únie, od vlády členského štátu alebo od akýchkoľvek iných verejných alebo súkromných subjektov.

Členské štáty, inštitúcie ani orgány Únie ani žiadne iné verejné či súkromné subjekty sa nesnažia ovplyvňovať výkonného riaditeľa pri plnení jeho úloh.

V súlade so služobným poriadkom uvedeným v článku 68 je výkonný riaditeľ po ukončení služobného pomeru naďalej viazaný povinnosťou správať sa čestne a diskrétne, pokiaľ ide o prijímanie určitých funkcií alebo výhod.

Článok 53

Úlohy

1.   Výkonný riaditeľ je poverený riadením orgánu pre poisťovníctvo a pripravuje prácu riadiacej rady.

2.   Výkonný riaditeľ zodpovedá za implementáciu ročného pracovného programu orgánu pre poisťovníctvo pod vedením rady orgánov dohľadu a pod kontrolou riadiacej rady.

3.   Výkonný riaditeľ prijíma potrebné opatrenia, a to prijatie vnútorných administratívnych pokynov a uverejňovanie oznámení s cieľom zabezpečiť fungovanie orgánu pre poisťovníctvo v súlade s týmto nariadením.

4.   Výkonný riaditeľ vypracuje viacročný pracovný program, ako sa uvádza v článku 47 ods. 2.

5.   Výkonný riaditeľ každý rok do 30. júna pripraví pracovný program orgánu pre poisťovníctvo na nasledujúci rok, ako sa uvádza v článku 47 ods. 2.

6.   Výkonný riaditeľ zostaví predbežný návrh rozpočtu orgánu pre poisťovníctvo podľa článku 63 a plní rozpočet orgánu pre poisťovníctvo podľa článku 64.

7.   Výkonný riaditeľ každý rok pripraví návrh správy s oddielom týkajúcim sa činností orgánu pre poisťovníctvo v oblasti regulácie a dohľadu a oddielom týkajúcim sa finančných a administratívnych záležitostí.

8.   Výkonný riaditeľ vykonáva vo vzťahu k zamestnancom orgánu pre poisťovníctvo právomoci ustanovené v článku 68 a riadi záležitosti týkajúce sa zamestnancov.

KAPITOLA IV

SPOLOČNÉ SUBJEKTY EURÓPSKYCH ORGÁNOV DOHĽADU

ODDIEL 1

Spoločný výbor európskych orgánov dohľadu

Článok 54

Zriadenie

1.   Týmto sa zriaďuje Spoločný výbor európskych orgánov dohľadu.

2.   Spoločný výbor slúži ako fórum, na ktorom orgán pre poisťovníctvo pravidelne a úzko spolupracuje a zaisťuje medzisektorovú konzistentnosť s Európskym orgánom dohľadu (Európskym orgánom pre bankovníctvo) a Európskym orgánom dohľadu (Európskym orgánom pre cenné papiere a trhy), najmä pokiaľ ide o:

—	finančné konglomeráty,

—	účtovníctvo a audit,

—	mikroprudenciálne analýzy medzisektorového vývoja, rizík a slabých miest finančnej stability,

—	retailové investičné produkty,

—	opatrenia v boji proti praniu špinavých peňazí a

—	výmenu informácií s ESRB a prehlbovanie vzťahu medzi ESRB a ESA.

3.   Spoločný výbor má k dispozícii osobitný personál, ktorý poskytnú ESA konajúce ako sekretariát. Orgán pre poisťovníctvo prispieva primeranými zdrojmi k administratívnym výdavkom a výdavkom na infraštruktúru a prevádzku.

4.   Ak finančná inštitúcia siaha naprieč rôznymi sektormi, spoločný výbor rieši spory v súlade s článkom 56.

Článok 55

Zloženie

1.   Spoločný výbor sa skladá z predsedov ESA a v prípade potreby z predsedu každého podvýboru zriadeného podľa článku 57.

2.   Výkonný riaditeľ, zástupca Komisie a ESRB sa ako pozorovatelia pozývajú na zasadnutia spoločného výboru, ako aj podvýborov uvedených v článku 57.

3.   Predseda spoločného výboru je menovaný na princípe ročnej rotácie z predsedov ESA. Predseda spoločného výboru je podpredsedom ESRB.

4.   Spoločný výbor prijme a uverejní svoj rokovací poriadok. V rokovacom poriadku sa môžu uviesť ďalší účastníci zasadnutí spoločného výboru.

Spoločný výbor sa stretáva aspoň raz za dva mesiace.

Článok 56

Spoločné stanoviská a spoločné akty

Orgán pre poisťovníctvo v rozsahu svojich úloh uvedených v kapitole II, a najmä vzhľadom na vykonávanie smernice 2002/87/ES, dosiahne v prípade potreby spoločné stanoviská s Európskym orgánom dohľadu (Európskym orgánom pre bankovníctvo) a s Európskym orgánom dohľadu (Európskym orgánom pre cenné papiere a trhy).

Akty podľa článkov 10 až 15, 17, 18 alebo 19 tohto nariadenia v súvislosti s uplatňovaním smernice 2002/87/ES a všetkých ostatných aktov Únie uvedených v článku 1 ods. 2, ktoré takisto spadajú do rozsahu pôsobnosti Európskeho orgánu dohľadu (Európskeho orgánu pre bankovníctvo) alebo Európskeho orgánu dohľadu (Európskeho orgánu pre cenné papiere a trhy), prijíma podľa potreby súčasne orgán pre poisťovníctvo, Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) a Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre cenné papiere a trhy).

Článok 57

Podvýbory

1.   Na účely článku 56 sa zriadi podvýbor spoločného výboru pre finančné konglomeráty.

2.   Podvýbor sa skladá z jednotlivcov uvedených v článku 55 ods. 1 a jedného zástupcu na vysokej úrovni zo súčasných zamestnancov daného príslušného orgánu z každého členského štátu.

3.   Podvýbor si spomedzi svojich členov zvolí predsedu, ktorý je súčasne aj členom spoločného výboru.

4.   Spoločný výbor môže zriadiť ďalšie podvýbory.

ODDIEL 2

Odvolacia rada

Článok 58

Zloženie a fungovanie

1.   Odvolacia rada je spoločným subjektom ESA.

2.   Odvolacia rada sa skladá zo šiestich členov a šiestich náhradníkov, ktorými sú jednotlivci s vysokým renomé, preukázanými náležitými vedomosťami a odbornými skúsenosťami vrátane skúseností z oblasti dohľadu na dostatočne vysokej úrovni v oblasti bankovníctva, poisťovníctva, dôchodkového poistenia zamestnancov, trhov s cennými papiermi alebo iných finančných služieb, s výnimkou súčasných zamestnancov príslušných orgánov alebo iných vnútroštátnych inštitúcií alebo inštitúcií Únie zapojených do činností orgánu pre poisťovníctvo. Odvolacia rada má dostatočné znalosti v oblasti práva, aby mohla poskytovať odborné právne poradenstvo o zákonnosti vykonávania právomocí orgánu pre poisťovníctvo.

Odvolacia rada určí svojho predsedu.

3.   Dvoch členov odvolacej rady a dvoch náhradníkov menuje riadiaca rada orgánu pre poisťovníctvo z užšieho zoznamu navrhnutého Komisiou na základe verejnej výzvy na vyjadrenie záujmu uverejnenej v Úradnom vestníku Európskej únie a po porade s radou orgánov dohľadu.

Ostatní členovia sú menovaní v súlade s nariadením (EÚ) č. 1093/2010 a nariadením (EÚ) č. 1095/2010.

4.   Funkčné obdobie členov odvolacej rady je päť rokov. Toto obdobie sa môže raz predĺžiť.

5.   Člen odvolacej rady, ktorého menovala riadiaca rada orgánu pre poisťovníctvo, nemôže byť odvolaný počas funkčného obdobia, pokiaľ nebol uznaný vinným zo závažného pochybenia a riadiaca rada o tom rozhodla po porade s radou orgánov dohľadu.

6.   Rozhodnutia odvolacej rady sa prijímajú na základe väčšiny aspoň štyroch z jej šiestich členov. Keď rozhodnutie, ktoré je predmetom odvolania, patrí do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia, táto rozhodujúca väčšina zahŕňa aspoň jedného z dvoch členov odvolacej rady, ktorých vymenoval orgán pre poisťovníctvo.

7.   Odvolaciu radu zvoláva v prípade potreby predseda.

8.   ESA poskytnú odvolacej rade prostredníctvom spoločného výboru náležitú prevádzkovú a administratívnu podporu.

Článok 59

Nezávislosť a nestrannosť

1.   Členovia odvolacej rady sú nezávislí pri prijímaní svojich rozhodnutí. Nie sú viazaní žiadnymi pokynmi. Nemôžu vykonávať ďalšie úlohy v orgáne pre poisťovníctvo, jeho riadiacej rade alebo rade orgánov dohľadu.

2.   Členovia odvolacej rady sa nemôžu zúčastňovať na odvolacích konaniach, ak na nich majú akýkoľvek osobný záujem, alebo ak boli v minulosti zapojení do konania ako zástupcovia jednej zo strán, alebo ak sa podieľali na rozhodnutí, ktoré je predmetom odvolania.

3.   Ak sa člen odvolacej rady z jedného z dôvodov uvedených v odsekoch 1 a 2 alebo z akéhokoľvek iného dôvodu domnieva, že iný člen odvolacej rady by sa nemal zúčastniť na ktoromkoľvek z odvolacích konaní, zodpovedajúcim spôsobom o tom informuje odvolaciu radu.

4.   Každá strana odvolacieho konania môže namietať proti účasti člena odvolacej rady z akéhokoľvek dôvodu uvedeného v odsekoch 1 a 2 alebo pri podozrení zo zaujatosti.

Námietka sa nemôže zakladať na štátnej príslušnosti členov a nie je prípustná ani v prípade, ak strana odvolacieho konania, hoci si bola vedomá dôvodov na podanie námietky, napriek tomu vykonala procesný úkon iný ako podanie námietky proti zloženiu odvolacej rady.

5.   Odvolacia rada rozhodne o opatreniach, ktoré sa majú prijať, v prípadoch uvedených v odsekoch 1 a 2 bez účasti dotknutého člena.

Na účely prijatia takéhoto rozhodnutia nahradí príslušného člena odvolacej rady jeho náhradník. Pokiaľ sa samotný náhradník nachádza v podobnej situácii, predseda orgánu pre poisťovníctvo navrhne náhradu z dostupných náhradníkov.

6.   Členovia odvolacej rady sa zaväzujú konať nezávisle a vo verejnom záujme.

Na tento účel vydajú vyhlásenie o záväzkoch a vyhlásenie o záujmoch, pričom uvedú, že neexistujú záujmy, ktoré by sa mohli považovať za poškodzujúce ich nezávislosť alebo akékoľvek iné priame alebo nepriame záujmy, ktoré sa by sa mohli považovať za poškodzujúce ich nezávislosť.

Tieto vyhlásenia sa vydajú každý rok v písomnej forme a zverejnia sa.

KAPITOLA V

OPRAVNÉ PROSTRIEDKY

Článok 60

Odvolania

1.   Každá fyzická alebo právnická osoba vrátane príslušných orgánov sa môže odvolať proti rozhodnutiu orgánu pre poisťovníctvo uvedenému v článkoch 17, 18 a 19 a akémukoľvek inému rozhodnutiu, ktoré prijal orgán pre poisťovníctvo podľa aktov Únie uvedených v článku 1 ods. 2, ktoré je určené tejto osobe, alebo proti rozhodnutiu, ktoré je, hoci vo forme rozhodnutia určenému inej osobe, v priamom a individuálnom záujme danej osoby.

2.   Odvolanie spolu s odôvodnením sa podáva orgánu pre poisťovníctvo písomne do dvoch mesiacov odo dňa oznámenia rozhodnutia dotknutej osobe alebo, ak oznámenie neexistuje, odo dňa, keď orgán pre poisťovníctvo svoje rozhodnutie uverejnil.

Odvolacia rada rozhodne o odvolaní do dvoch mesiacov po podaní odvolania.

3.   Odvolanie podané podľa odseku 1 nemá odkladný účinok.

Odvolacia rada však môže pozastaviť uplatňovanie sporného rozhodnutia, ak sa domnieva, že si to okolnosti vyžadujú.

4.   Ak je odvolanie prípustné, odvolacia rada preskúma, či je náležite odôvodnené. Odvolacia rada vyzve strany odvolacieho konania, aby v rámci stanovených lehôt predložili pripomienky k jej vlastným oznámeniam alebo k oznámeniam iných strán odvolacieho konania. Strany odvolacieho konania majú právo na ústnu prezentáciu.

5.   Odvolacia rada môže potvrdiť rozhodnutie, ktoré prijal príslušný orgán orgánu pre poisťovníctvo, alebo prípad postúpiť príslušnému orgánu v rámci orgánu pre poisťovníctvo. Uvedený orgán je viazaný rozhodnutím odvolacej rady a tento orgán prijme v súvislosti s dotknutým prípadom zmenené a doplnené rozhodnutie.

6.   Odvolacia rada prijme a uverejní svoj rokovací poriadok.

7.   Rozhodnutia, ktoré prijala odvolacia rada, sa odôvodnia a orgán pre poisťovníctvo ich zverejní.

Článok 61

Žaloba podaná na Súdny dvor Európskej únie

1.   Proti rozhodnutiu odvolacej rady alebo rozhodnutiu orgánu pre poisťovníctvo v prípadoch, keď neexistuje právo odvolať sa na odvolaciu radu možno podať žalobu na Súdny dvor Európskej únie v súlade s článkom 263 ZFEÚ.

2.   Členské štáty a inštitúcie Únie, ako aj každá fyzická alebo právnická osoba môžu v súlade s článkom 263 ZFEÚ podať na Súdny dvor Európskej únie odvolanie proti rozhodnutiam orgánu pre poisťovníctvo.

3.   V prípade, že orgán pre poisťovníctvo má povinnosť konať a neprijme rozhodnutie, môže sa Súdnemu dvoru Európskej únie podať žaloba pre nečinnosť v súlade s článkom 265 ZFEÚ.

4.   Od orgánu pre poisťovníctvo sa vyžaduje, aby prijal potrebné opatrenia na dodržanie rozsudku Súdneho dvora Európskej únie.

KAPITOLA VI

FINANČNÉ USTANOVENIA

Článok 62

Rozpočet orgánu pre poisťovníctvo

1.   Príjmy orgánu pre poisťovníctvo, ktorý je európskym orgánom v súlade s článkom 185 nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 z 25. júna 2002 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev (50) (ďalej len „nariadenie o rozpočtových pravidlách“), sa skladajú najmä z akejkoľvek kombinácie týchto zdrojov:

a)

povinných príspevkov orgánov verejnej moci členských štátov zodpovedných za dohľad nad finančnými inštitúciami, pričom príspevky sa určia podľa vzorca na základe váhy hlasov stanoveného v článku 3 ods. 3 Protokolu (č. 36) o prechodných ustanoveniach. Na účely tohto článku sa článok 3 ods. 3 Protokolu (č. 36) o prechodných ustanoveniach naďalej uplatňuje aj po termíne 31. októbra 2014, ktorý je v uvedenom článku stanovený;

b)	dotácie Únie zaúčtovanej do všeobecného rozpočtu Európskej únie (oddiel týkajúci sa Komisie);

c)	všetkých poplatkov zaplatených orgánu pre poisťovníctvo v prípadoch uvedených v príslušných nástrojoch práva Únie.

2.   Medzi výdavky orgánu pre poisťovníctvo patria aspoň výdavky na zamestnancov, odmeny, infraštruktúru, odbornú prípravu a administratívne a prevádzkové výdavky.

3.   Príjmy a výdavky musia byť v rovnováhe.

4.   Odhady všetkých príjmov a výdavkov orgánu pre poisťovníctvo sa pripravujú pre každý rozpočtový rok zodpovedajúci kalendárnemu roku a predkladajú sa v rozpočte orgánu pre poisťovníctvo.

Článok 63

Zostavenie rozpočtu

1.   Výkonný riaditeľ do 15. februára každého roka vypracuje návrh výkazu odhadov príjmov a výdavkov na nasledujúci rozpočtový rok a predloží ho spolu s plánom stavu zamestnancov riadiacej rade a rade orgánov dohľadu. Rada orgánov dohľadu každý rok na základe návrhu výkazu, ktorý zostavil výkonný riaditeľ a schválila riadiaca rada, vypracuje výkaz odhadov príjmov a výdavkov orgánu pre poisťovníctvo na nasledujúci rozpočtový rok. Tento výkaz odhadov vrátane návrhu plánu stavu zamestnancov predloží rada orgánov dohľadu Komisii do 31. marca. Pred prijatím výkazu odhadov musí návrh vypracovaný výkonným riaditeľom schváliť riadiaca rada.

2.   Výkaz odhadov predloží Komisia Európskemu parlamentu a Rade (ďalej len „rozpočtový orgán“) spolu s návrhom rozpočtu Európskej únie.

3.   Komisia na základe výkazu odhadov zapracuje do návrhu rozpočtu Európskej únie odhady, ktoré považuje za potrebné vzhľadom na plán stavu zamestnancov a výšku dotácie, ktorá sa má účtovať zo všeobecného rozpočtu Európskej únie v súlade s článkami 313 a 314 ZFEÚ.

4.   Rozpočtový orgán prijme plán stavu zamestnancov pre orgán pre poisťovníctvo. Rozpočtový orgán schváli rozpočtové prostriedky na dotáciu orgánu pre poisťovníctvo.

5.   Rozpočet orgánu pre poisťovníctvo prijme rada orgánov dohľadu. Stane sa konečným po záverečnom prijatí všeobecného rozpočtu Európskej únie. V prípade potreby sa zodpovedajúcim spôsobom upraví.

6.   Riadiaca rada bezodkladne oznámi rozpočtovému orgánu svoj zámer vykonať akýkoľvek projekt, ktorý môže mať významný finančný vplyv na financovanie jeho rozpočtu, najmä každý projekt týkajúci sa majetku, ako je prenájom alebo kúpa budov. Informuje o ňom Komisiu. Ak niektorá pobočka rozpočtového orgánu plánuje vydať stanovisko, v lehote dvoch týždňov od prijatia informácií o projekte oznámi orgánu pre poisťovníctvo svoj zámer vydať takéto stanovisko. Ak orgán pre poisťovníctvo nedostane odpoveď, môže pokračovať v plánovanej operácii.

7.   Počas prvého roka fungovania orgánu pre poisťovníctvo, ktorý sa končí 31. decembra 2011, podlieha financovanie orgánu pre poisťovníctvo zo strany Únie dohode s rozpočtovým orgánom, ako sa ustanovuje v bode 47 medziinštitucionálnej dohody o rozpočtovej disciplíne a riadnom finančnom hospodárení.

Článok 64

Plnenie a kontrola rozpočtu

1.   Výkonný riaditeľ koná ako schvaľujúci úradník a plní rozpočet orgánu pre poisťovníctvo.

2.   Do 1. marca po ukončení každého rozpočtového roku účtovník orgánu pre poisťovníctvo predloží účtovníkovi Komisie a Dvoru audítorov predbežné účtovné výkazy spolu so správou o rozpočtovom a finančnom hospodárení počas rozpočtového roku. Účtovník orgánu pre poisťovníctvo pošle správu o rozpočtovom a finančnom hospodárení aj členom rady orgánov dohľadu, Európskemu parlamentu a Rade do 31. marca nasledujúceho roku.

Účtovník Komisie následne skonsoliduje predbežné účty inštitúcií a decentralizovaných orgánov v súlade s článkom 128 nariadenia o rozpočtových pravidlách.

3.   Výkonný riaditeľ po tom, ako dostane pripomienky Dvora audítorov k predbežným účtovným výkazom orgánu pre poisťovníctvo v súlade s článkom 129 nariadenia o rozpočtových pravidlách, konajúc na vlastnú zodpovednosť zostaví účtovnú závierku orgánu pre poisťovníctvo a predloží ju na posúdenie riadiacej rade.

4.   Riadiaca rada predloží stanovisko k účtovnej závierke orgánu pre poisťovníctvo.

5.   Výkonný riaditeľ predloží túto účtovnú závierku spolu so stanoviskom riadiacej rady do 1. júla po ukončení rozpočtového roku členom rady orgánov dohľadu, Európskemu parlamentu, Rade, Komisii a Dvoru audítorov.

6.   Účtovná závierka sa uverejní.

7.   Výkonný riaditeľ pošle Dvoru audítorov odpoveď na jeho pripomienky do 30. septembra. Kópiu tejto odpovede pošle aj riadiacej rade a Komisii.

8.   Výkonný riaditeľ predloží Európskemu parlamentu na požiadanie a podľa ustanovenia v článku 146 ods. 3 nariadenia o rozpočtových pravidlách všetky informácie potrebné pre bezproblémové uplatnenie postupu udeľovania absolutória na daný rozpočtový rok.

9.   Európsky parlament na odporúčanie Rady konajúcej na základe kvalifikovanej väčšiny pred 15. májom roku N + 2 udelí orgánu pre poisťovníctvo absolutórium za plnenie rozpočtu vrátane príjmov zo všeobecného rozpočtu Európskej únie a od príslušných orgánov za rozpočtový rok N.

Článok 65

Finančné pravidlá

Finančné pravidlá uplatniteľné na orgán pre poisťovníctvo prijme riadiaca rada po porade s Komisiou. Tieto pravidlá sa nemôžu odchyľovať od nariadenia Komisie (ES, Euratom) č. 2343/2002z 19. novembra 2002 o rámcovom rozpočtovom nariadení pre subjekty uvedené v článku 185 nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev (51), pokiaľ si to nevyžadujú osobitné prevádzkové potreby pre fungovanie orgánu pre poisťovníctvo a iba s predchádzajúcim súhlasom Komisie.

Článok 66

Opatrenia proti podvodom

1.   Na účely boja proti podvodom, korupcii a iným nezákonným činnostiam sa na orgán pre poisťovníctvo bez obmedzenia uplatňujú ustanovenia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1073/1999.

2.   Orgán pre poisťovníctvo pristúpi k Medziinštitucionálnej dohode, ktorá sa týka vnútorných vyšetrovaní vykonávaných OLAF-om, a bezodkladne prijme náležité ustanovenia pre všetkých zamestnancov orgánu pre poisťovníctvo.

3.   V rozhodnutiach a dohodách o financovaní a z nich vyplývajúcich vykonávacích nástrojoch sa výslovne ustanovuje, že Dvor audítorov a OLAF môžu v prípade potreby vykonať kontroly na mieste u príjemcov peňažných prostriedkov vyplatených orgánom pre poisťovníctvo, ako aj zamestnancov zodpovedných za prideľovanie týchto finančných prostriedkov.

KAPITOLA VII

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

Článok 67

Výsady a imunity

Na orgán pre poisťovníctvo a jeho zamestnancov sa uplatňuje Protokol (č. 7) o výsadách a imunitách Európskej únie pripojený k Zmluve o Európskej únii a k ZFEÚ.

Článok 68

Zamestnanci

1.   Na zamestnancov orgánu pre poisťovníctvo vrátane jeho výkonného riaditeľa a predsedu sa uplatňuje služobný poriadok, podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov a pravidlá prijaté spoločne s inštitúciami Únie na účel ich uplatňovania.

2.   Riadiaca rada po dohode s Komisiou prijme potrebné vykonávacie opatrenia v súlade s ustanoveniami uvedenými v článku 110 služobného poriadku.

3.   Orgán pre poisťovníctvo vo vzťahu ku všetkým svojim zamestnancom vykonáva právomoci zverené menovaciemu orgánu na základe služobného poriadku a orgánu oprávnenému na uzatváranie zmlúv podľa podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov.

4.   Riadiaca rada prijme ustanovenia s cieľom umožniť dočasné vyslanie vnútroštátnych expertov z členských štátov do orgánu pre poisťovníctvo.

Článok 69

Zodpovednosť orgánu pre poisťovníctvo

1.   Orgán pre poisťovníctvo v prípade nezmluvnej zodpovednosti nahradí v súlade so všeobecnými zásadami spoločnými pre právne predpisy členských štátov všetky škody, ktoré spôsobil alebo ktoré spôsobili jeho zamestnanci pri plnení svojich povinností. Súdny dvor Európskej únie má jurisdikciu pre každý spor týkajúci sa nápravy takejto škody.

2.   Osobná finančná zodpovednosť a disciplinárna zodpovednosť zamestnancov orgánu pre poisťovníctvo voči orgánu pre poisťovníctvo sa riadi príslušnými ustanoveniami uplatňovanými na zamestnancov orgánu pre poisťovníctvo.

Článok 70

Povinnosť zachovávať služobné tajomstvo

1.   Členovia rady orgánov dohľadu a riadiacej rady, výkonný riaditeľ a zamestnanci orgánu pre poisťovníctvo vrátane úradníkov vyslaných členskými štátmi na dočasnom základe a všetky ďalšie osoby, ktoré plnia úlohy pre orgán pre poisťovníctvo na zmluvnom základe, podliehajú požiadavkám zachovávať služobné tajomstvo podľa článku 339 ZFEÚ a príslušných ustanovení v právnych predpisoch Únie aj v prípade skončenia ich funkčných povinností.

Uplatňuje sa na nich článok 16 služobného poriadku.

V súlade so služobným poriadkom je zamestnanec po ukončení služobného pomeru naďalej viazaný povinnosťou správať sa čestne a diskrétne, pokiaľ ide o prijímanie určitých funkcií alebo výhod.

Členské štáty, inštitúcie alebo orgány Únie ani žiadne iné verejné či súkromné subjekty sa nesnažia ovplyvňovať zamestnancov orgánu pre poisťovníctvo pri plnení ich úloh.

2.   Bez toho, aby boli dotknuté prípady, na ktoré sa vzťahuje trestné právo, žiadne dôverné informácie, ktoré dostanú osoby uvedené v odseku 1 pri plnení svojich povinností, nemôžu byť prezradené inej osobe alebo orgánu, s výnimkou informácií v súhrnnej alebo zovšeobecnenej forme, aby jednotlivé finančné inštitúcie nebolo možné identifikovať.

Okrem toho, povinnosti na základe odseku 1 a prvého pododseku tohto odseku nebránia orgánu pre poisťovníctvo a vnútroštátnym orgánom dohľadu použiť informácie na presadzovanie aktov uvedených v článku 1 ods. 2, a najmä pri právnych konaniach na prijatie rozhodnutí.

3.   Odseky 1 a 2 nebránia orgánu pre poisťovníctvo vymieňať si informácie s vnútroštátnymi orgánmi dohľadu v súlade s týmto nariadením a ostatnými právnymi predpismi Únie uplatňovanými na finančné inštitúcie.

Tieto informácie podliehajú podmienkam zachovávania služobného tajomstva uvedeným v odsekoch 1 a 2. Orgán pre poisťovníctvo v rokovacom poriadku stanoví praktické ustanovenia pre vykonávanie pravidiel zachovávania dôvernosti uvedených v odsekoch 1 a 2.

4.   Orgán pre poisťovníctvo uplatňuje rozhodnutie Komisie 2001/844/ES/ESUO/Euratom z 29. novembra 2001, ktorým sa mení a dopĺňa jej rokovací poriadok (52).

Článok 71

Ochrana údajov

Týmto nariadením nie sú dotknuté povinnosti členských štátov týkajúce sa spracovania osobných údajov podľa smernice 95/46/ES alebo povinností orgánu pre poisťovníctvo týkajúce sa spracovania osobných údajov podľa nariadenia (ES) č. 45/2001 pri plnení svojich povinností.

Článok 72

Prístup k dokumentom

1.   Na dokumenty, ktoré sú v držbe orgánu pre poisťovníctvo, sa uplatňuje nariadenie (ES) č. 1049/2001.

2.   Riadiaca rada prijme do 31. mája 2011 praktické opatrenia na uplatňovanie nariadenia (ES) č. 1049/2001.

3.   Rozhodnutia, ktoré orgán pre poisťovníctvo prijal na základe článku 8 nariadenia (ES) č. 1049/2001, môžu byť podľa potreby predmetom sťažnosti podanej ombudsmanovi alebo konania pred Súdnym dvorom Európskej únie po odvolaní podanom odvolacej rade v súlade s podmienkami ustanovenými v článkoch 228 a 263 ZFEÚ.

Článok 73

Opatrenia týkajúce sa jazyka

1.   Na orgán pre poisťovníctvo sa uplatňuje nariadenia Rady č. 1 o používaní jazykov v Európskom hospodárskom spoločenstve (53).

2.   Riadiaca rada rozhodne o vnútornom jazykovom režime orgánu pre poisťovníctvo.

3.   Prekladateľské služby potrebné pre fungovanie orgánu pre poisťovníctvo poskytne Prekladateľské stredisko pre orgány Európskej únie.

Článok 74

Dohoda o ústredí

Potrebné ustanovenia týkajúce sa ubytovania, ktoré sa má zabezpečiť pre orgán pre poisťovníctvo v členskom štáte, v ktorom sa nachádza jeho sídlo, a zariadenia, ktoré má dať tento členský štát k dispozícii, ako aj osobitné pravidlá uplatňované v tomto členskom štáte na výkonného riaditeľa, členov riadiacej rady, zamestnancov orgánu pre poisťovníctvo a ich rodinných príslušníkov sa ustanovujú v dohode o ústredí medzi orgánom pre poisťovníctvo a daným členským štátom uzatvorenej po získaní súhlasu riadiacej rady.

Členský štát poskytne najlepšie možné podmienky na zaistenie riadneho fungovania orgánu pre poisťovníctvo vrátane viacjazyčného európsky orientovaného vzdelávania a vhodných dopravných spojení.

Článok 75

Účasť tretích krajín

1.   Na práci orgánu pre poisťovníctvo sa môžu zúčastniť aj tretie krajiny, ktoré uzatvorili dohody s Úniou, čím prijali právne predpisy Únie v oblasti pôsobnosti orgánu pre poisťovníctvo uvedené v článku 1 ods. 2 a uplatňujú ich.

2.   Orgán pre poisťovníctvo môže spolupracovať s krajinami uvedenými v odseku 1, ktoré uplatňujú právne predpisy uznané za rovnocenné v oblastiach pôsobnosti orgánu pre poisťovníctvo a uvedené v článku 1 ods. 2, ako sa ustanovuje v medzinárodných dohodách uzatvorených Úniou v súlade s článkom 216 ZFEÚ.

3.   Na základe príslušných ustanovení dohôd uvedených v odsekoch 1 a 2 sa musia prijať opatrenia, ktorými sa špecifikuje najmä charakter, rozsah a procedurálne aspekty zapojenia týchto krajín uvedených v odseku 1 do práce orgánu pre poisťovníctvo vrátane ustanovení týkajúcich sa finančných príspevkov a zamestnancov. Môžu sa v nich ustanoviť podmienky pre zastúpenie v postavení pozorovateľa v rade orgánov dohľadu, ale musí sa zaistiť, že tieto krajiny sa nezúčastnia na rozhovoroch týkajúcich sa jednotlivých finančných inštitúcií, s výnimkou prípadov, keď existuje priamy záujem.

KAPITOLA VIII

PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 76

Prípravné opatrenia

1.   Po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia a pred zriadením orgánu pre poisťovníctvo CEIOPS úzko spolupracuje s Komisiou na príprave nahradenia CEIOPS orgánom pre poisťovníctvo.

2.   Po zriadení orgánu pre poisťovníctvo Komisia zodpovedá za administratívne zriadenie a počiatočnú administratívnu prevádzku orgánu pre poisťovníctvo, až kým orgán pre poisťovníctvo nevymenuje výkonného riaditeľa.

Komisia môže na tento účel až do času, keď výkonný riaditeľ prevezme svoje povinnosti na základe vymenovania radou orgánov dohľadu v súlade článkom 51, dočasne poveriť jedného úradníka, aby plnil funkcie výkonného riaditeľa. Toto obdobie je obmedzené na čas potrebný na vymenovanie výkonného riaditeľa orgánu pre poisťovníctvo.

Dočasný výkonný riaditeľ môže schvaľovať všetky platby, na ktoré sa vzťahujú úvery poskytnuté v rozpočte orgánu pre poisťovníctvo, pokiaľ sú schválené riadiacou radou, a môže uzatvárať zmluvy vrátane pracovných zmlúv na základe prijatia plánu stavu zamestnancov.

3.   Odsekmi 1 a 2 nie sú dotknuté právomoci rady orgánov dohľadu a riadiacej rady.

4.   Orgán pre poisťovníctvo sa považuje za právneho nástupcu CEIOPS. Ku dňu zriadenia orgánu pre poisťovníctvo sa všetky aktíva a pasíva a všetky neuzavreté činnosti CEIOPS automaticky prevedú na orgán pre poisťovníctvo. CEIOPS zostaví výkaz poskytujúci obraz o konečnom stave jeho aktív a pasív ku dňu uvedeného prevodu. Tento výkaz preveria a schvália CEIOPS a Komisia.

Článok 77

Prechodné ustanovenia týkajúce sa zamestnancov

1.   Odchylne od článku 68 všetky pracovné zmluvy a dohody o vyslaní, ktoré uzatvoril CEIOPS alebo jeho sekretariát a ktoré sú platné 1. januára 2011, sú platné do dátumu uplynutia ich platnosti. Nemôžu sa predĺžiť.

2.   Všetkým zamestnancom, ktorí majú zmluvy uvedené v odseku 1, sa ponúkne možnosť uzatvoriť dočasnú pracovnú zmluvu podľa článku 2 písm. a) podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov na rôznych stupňoch, ako sa vymedzujú v pláne stavu zamestnancov.

Po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia sa vykoná interný výber obmedzený na zamestnancov, ktorí majú zmluvy s CEIOPS alebo jeho sekretariátom. Výber vykoná orgán oprávnený na uzatváranie zmlúv s cieľom skontrolovať schopnosť, účinnosť a bezúhonnosť osôb, ktoré sa majú prijať. Pri internom výberovom konaní sa v plnej miere zohľadnia zručnosti a skúsenosti preukázané pri výkone úloh jednotlivcom pred jeho prijatím.

3.   V závislosti od druhu a stupňa funkcie, ktorú majú vykonávať, sa úspešným kandidátom ponúkne dočasná pracovná zmluva v trvaní zodpovedajúcom aspoň času zostávajúcemu na základe predchádzajúcej zmluvy.

4.   Príslušné vnútroštátne predpisy týkajúce sa pracovných zmlúv a iné príslušné nástroje sa naďalej uplatňujú na zamestnancov s predchádzajúcimi zmluvami, ktorí sa rozhodli nepožiadať o dočasné pracovné zmluvy alebo ktorým neboli ponúknuté dočasné pracovné zmluvy v súlade s odsekom 2.

Článok 78

Vnútroštátne ustanovenia

Členské štáty prijmú vhodné opatrenia na zabezpečenie účinného uplatňovania tohto nariadenia.

Článok 79

Zmeny a doplnenia

Rozhodnutie č. 716/2009/ES sa týmto mení a dopĺňa tak, že CEIOPS sa vypúšťa zo zoznamu príjemcov uvedeného v oddiele B prílohy k uvedenému rozhodnutiu.

Článok 80

Zrušenie

Rozhodnutie Komisie 2009/79/ES, ktorým sa zriaďuje CEIOPS, sa týmto zrušuje s účinnosťou od 1. januára 2011.

Článok 81

Preskúmanie

1.   Komisia do 2. januára 2014 a následne každé tri roky uverejní všeobecnú správu o skúsenostiach získaných v dôsledku fungovania orgánu pre poisťovníctvo a postupov ustanovených v tomto nariadení. V tejto správe sa okrem iného vyhodnotí:

a)	konvergencia postupov dohľadu dosiahnutá príslušnými orgánmi; i) konvergencia v oblasti funkčnej nezávislosti príslušných orgánov a v oblasti noriem, ktoré sú rovnocenné správe podniku; ii) nestrannosť, objektívnosť a autonómnosť orgánu pre poisťovníctvo;

b)	fungovanie kolégií orgánov dohľadu;

c)	pokrok dosiahnutý v rámci konvergencie v oblastiach predchádzania krízam, krízového riadenia a riešenia kríz, ako aj mechanizmov financovania Únie;

d)	úloha orgánu pre poisťovníctvo, pokiaľ ide o systémové riziko;

e)	uplatňovanie bezpečnostnej doložky ustanovenej v článku 38;

f)	uplatňovanie záväznej mediácie ustanovenej v článku 19.

2.   V správe uvedenej v odseku 1 sa ďalej preskúma, či:

a)	je vhodné pokračovať v oddelenom dohľade nad bankovníctvom, poisťovníctvom, dôchodkovým poistením zamestnancov, cennými papiermi a finančnými trhmi;

b)	je vhodné vykonávať obozretný dohľad a kontrolu obchodnej činnosti oddelene alebo prostredníctvom toho istého orgánu dohľadu;

c)	je vhodné zjednodušiť a posilniť štruktúru ESFS s cieľom zvýšiť súdržnosť medzi makroúrovňou a mikroúrovňou a medzi ESA;

d)	je vývoj ESFS v súlade s vývojom vo svete;

e)	sú rozmanitosť a excelentnosť v rámci ESFS na dostatočnej úrovni;

f)	je zodpovednosť a transparentnosť v súvislosti s požiadavkami na zverejňovanie informácií primeraná;

g)	sú zdroje orgánu pre poisťovníctvo primerané na plnenie jeho povinností;

h)	je vhodné zachovať sídlo orgánu pre poisťovníctvo alebo premiestniť ESA na jedno miesto, aby sa medzi nimi zabezpečila lepšia koordinácia.

3.   Pokiaľ ide o otázku priameho dohľadu nad inštitúciami alebo infraštruktúrami s celoeurópskym dosahom a s prihliadnutím na trhový vývoj, Komisia vypracuje výročnú správu o vhodnosti poverenia orgánu pre poisťovníctvo ďalšími povinnosťami dohľadu v tejto oblasti.

4.   Správa a prípadne všetky sprievodné návrhy sa predložia Európskemu parlamentu a Rade.

Článok 82

Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Uplatňuje sa od 1. januára 2011 s výnimkou článku 76 a článku 77 ods. 1 a 2, ktoré sa uplatňujú odo dňa nadobudnutia jeho účinnosti.

Orgán pre poisťovníctvo sa zriadi 1. januára 2011.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 13, 20.1.2010, s. 1.

(2)  Stanovisko z 22. januára 2010 (zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku).

(3)  Pozícia Európskeho parlamentu z 22. septembra 2010 (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku) a rozhodnutie Rady zo 17. novembra 2010.

(4)  Ú. v. ES C 40, 7.2.2001, s. 453.

(5)  Ú. v. EÚ C 25 E, 29.1.2004, s. 394.

(6)  Ú. v. EÚ C 175 E, 10.7.2008, s. 392.

(7)  Ú. v. EÚ C 8 E, 14.1.2010, s. 26.

(8)  Ú. v. EÚ C 9 E, 15.1.2010, s. 48.

(9)  Ú. v. EÚ C 184 E, 8.7.2010, s. 214.

(10)  Ú. v. EÚ C 184 E, 8.7.2010, s. 292.

(11)  Pozri stranu 1 tohto úradného vestníka.

(12)  Ú. v. EÚ L 25, 29.1.2009, s. 23.

(13)  Ú. v. EÚ L 25, 29.1.2009, s. 28.

(14)  Ú. v. EÚ L 25, 29.1.2009, s. 18.

(15)  Zb. 2006, s. I-03771, bod 44.

(16)  Ú. v. EÚ L 335, 17.12.2009, s. 1.

(17)  Ú. v. ES L 9, 15.1.2003, s. 3.

(18)  Ú. v. EÚ L 235, 23.9.2003, s. 10.

(19)  Ú. v. EÚ L 35, 11.2.2003, s. 1.

(20)  Ú. v. ES 56, 4.4.1964, s. 878.

(21)  Ú. v. ES L 228, 16.8.1973, s. 3.

(22)  Ú. v. ES L 228, 16.8.1973, s. 20.

(23)  Ú. v. ES L 189, 13.7.1976, s. 13

(24)  Ú. v. ES L 151, 7.6.1978, s. 25.

(25)  Ú. v. ES L 339, 27.12.1984, s. 21.

(26)  Ú. v. ES L 185, 4.7.1987, s. 77.

(27)  Ú. v. ES L 172, 4.7.1988, s. 1.

(28)  Ú. v. ES L 228, 11.8.1992, s. 1.

(29)  Ú. v. ES L 330, 5.12.1998, s. 1.

(30)  Ú. v. ES L 110, 20.4.2001, s. 28.

(31)  Ú. v. ES L 345, 19.12.2002, s. 1.

(32)  Ú. v. EÚ L 323, 9.12.2005, s. 1.

(33)  Ú. v. EÚ L 309, 25.11.2005, s. 15.

(34)  Ú. v. ES L 271, 9.10.2002, s. 16.

(35)  Ú. v. ES L 135, 31.5.1994, s. 5.

(36)  Ú. v. ES L 84, 26.3.1997, s. 22.

(37)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2007/44/ES z 5. septembra 2007, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 92/49/EHS a smernice 2002/83/ES, 2004/39/ES, 2005/68/ES a 2006/48/ES v súvislosti s procesnými pravidlami a kritériami hodnotenia obozretného posudzovania nadobudnutí a zvýšení podielov vo finančnom sektore (Ú. v. EÚ L 247, 21.9.2007, s. 1).

(38)  Ú. v. EÚ L 87, 31.3.2009, s. 164.

(39)  Ú. v. ES L 318, 27.11.1998, s. 8.

(40)  Ú. v. EÚ C 139, 14.6.2006, s. 1.

(41)  Ú. v. ES L 136, 31.5.1999, s. 1.

(42)  Ú. v. ES L 136, 31.5.1999, s. 15.

(43)  Ú. v. ES L 56, 4.3.1968, s. 1.

(44)  Ú. v. ES L 281, 23.11.1995, s. 31.

(45)  Ú. v. ES L 8, 12.1.2001, s. 1.

(46)  Ú. v. ES L 145, 31.5.2001, s. 43.

(47)  Ú. v. EÚ L 253, 25.9.2009, s. 8.

(48)  Pozri stranu 12 tohto úradného vestníka.

(49)  Pozri stranu 84 tohto úradného vestníka.

(50)  Ú. v. ES L 248, 16.9.2002, s. 1.

(51)  Ú. v. ES L 357, 31.12.2002, s. 72.

(52)  Ú. v. ES L 317, 3.12.2001, s. 1.

(53)  Ú. v. ES 17, 6.10.1958, s. 385.

---

15.12.2010

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 331/84

---

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) č. 1095/2010

z 24. novembra 2010,

ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre cenné papiere a trhy) a ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie č. 716/2009/ES a zrušuje rozhodnutie Komisie 2009/77/ES

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä jej článok 114,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

so zreteľom na stanovisko Európskej centrálnej banky (1),

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (2),

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom (3),

keďže:

(1)

Finančná kríza v rokoch 2007 a 2008 odhalila vo finančnom dohľade závažné nedostatky, a to tak v konkrétnych prípadoch, ako aj v súvislosti s finančným systémom ako celkom. Modely dohľadu na vnútroštátnom základe zaostávajú za finančnou globalizáciou a integrovanou a vzájomne prepojenou realitou dnešných európskych finančných trhov, v rámci ktorých mnohé finančné inštitúcie podnikajú cezhranične. Kríza odhalila nedostatky v spolupráci, koordinácii, konzistentnom uplatňovaní práva Únie a v dôvere medzi vnútroštátnymi orgánmi dohľadu.

(2)

Európsky parlament pred finančnou krízou a počas nej vyzval na prehĺbenie integrácie európskeho dohľadu, aby sa zabezpečili skutočne rovnaké podmienky pre všetky zúčastnené strany na úrovni Únie a aby sa zohľadnila prehlbujúca sa integrácia finančných trhov v Únii [vo svojom uznesení z 13. apríla 2000 o oznámení Komisie o realizácii rámca pre finančné trhy: akčný plán (4), z 21. novembra 2002 o pravidlách prudenciálneho dohľadu v Európskej únii (5), z 11. júla 2007 o politike finančných služieb (2005 – 2010) – Biela kniha (6), z 23. septembra 2008 s odporúčaniami pre Komisiu o zaisťovacích fondoch a private equity (7), z 9. októbra 2008 s odporúčaniami pre Komisiu o nadviazaní na Lamfalussyho proces: systém dohľadu v budúcnosti (8), z 22. apríla 2009 o zmenenom a doplnenom návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o začatí a vykonávaní poistenia a zaistenia (Solventnosť II) (9) a z 23. apríla 2009 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o ratingových agentúrach (10)].

(3)

V novembri 2008 Komisia poverila skupinu expertov na vysokej úrovni vedenú Jacquesom de Larosièrom, aby vypracovala odporúčania na posilnenie ustanovení o európskom dohľade s cieľom lepšie chrániť občanov a obnoviť dôveru vo finančný systém. Vo svojej záverečnej správe predloženej 25. februára 2009 (de Larosièrova správa) skupina expertov na vysokej úrovni odporučila posilniť rámec dohľadu s cieľom znížiť riziko a silu finančných kríz v budúcnosti. Odporučila tiež reformy štruktúry dohľadu finančného sektora v Únii. Skupina takisto konštatovala, že by sa mal vytvoriť Európsky systém orgánov finančného dohľadu, ktorý by zahŕňal tri európske orgány dohľadu, jeden pre sektor bankovníctva, jeden pre sektor cenných papierov a jeden pre sektor poisťovníctva a dôchodkového poistenia zamestnancov, a odporučila vytvorenie Európskej rady pre systémové riziká. V správe sa predstavili reformy, ktoré boli podľa expertov potrebné a na ktorých by sa malo začať bezodkladne pracovať.

(4)

Komisia vo svojom oznámení zo 4. marca 2009 nazvanom Stimuly na oživenie hospodárstva v Európe navrhla predložiť návrh právnych predpisov, na základe ktorých sa vytvorí Európsky systém orgánov finančného dohľadu a Európsky výbor pre systémové riziká. Vo svojom oznámení z 27. mája 2009 nazvanom Európsky finančný dohľad poskytla viac informácií o možnej štruktúre takéhoto nového rámca dohľadu, odzrkadľujúc hlavné myšlienky de Larosièrovej správy.

(5)

Európska rada vo svojich záveroch z 19. júna 2009 potvrdila, že by sa mal vytvoriť Európsky systém orgánov finančného dohľadu, ktorý bude zahŕňať tri nové európske orgány dohľadu. Systém by sa mal zameriavať na zvýšenie kvality a konzistentnosti vnútroštátneho dohľadu, posilnenie dohľadu nad cezhraničnými skupinami a vytvorenie jednotného európskeho súboru pravidiel platných pre všetkých účastníkov finančného trhu v rámci vnútorného trhu. Európska rada zdôraznila, že európske orgány dohľadu by mali mať aj právomoci v oblasti dohľadu nad úverovými ratingovými agentúrami, a vyzvala Komisiu, aby pripravila konkrétne návrhy týkajúce sa toho, ako by európsky systém orgánov finančného dohľadu mohol zohrávať silnú úlohu v krízových situáciách, pričom zdôraznila, že rozhodnutia prijaté európskymi orgánmi dohľadu by nemali zasahovať do fiškálnych zodpovedností členských štátov. Komisia predložila návrh nariadenia, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1060/2009 zo 16. septembra 2009 o ratingových agentúrach (11). Európsky parlament a Rada by mali tento návrh posúdiť, aby sa zabezpečilo, že Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre cenné papiere a trhy) (ďalej len „„orgán pre cenné papiere a trhy“ bude mať primerané právomoci v oblasti dohľadu nad ratingovými agentúrami, pričom je potrebné mať na zreteli, že orgán pre cenné papiere a trhy by mal vykonávať výhradné právomoci v oblasti dohľadu nad úverovými ratingovými agentúrami, ktoré sa mu zverujú nariadením (ES) č. 1060/2009. Na tento účel by mal mať orgán primerané právomoci v oblasti vyšetrovania a presadzovania v súlade s príslušnými právnymi predpismi, ako aj možnosť ukladať poplatky.

(6)

Európska rada sa 17. júna 2010 dohodla, že „… členské štáty by mali zaviesť systémy odvodov a daní pre finančné inštitúcie, aby sa zabezpečilo spravodlivé rozloženie nákladov a aby sa zaviedli stimuly na obmedzenie systémových rizík. Takéto odvody alebo dane by mali byť súčasťou dôveryhodného rámca pre riešenie problémov. Je naliehavo potrebné, aby sa ďalej pracovalo na ich hlavných prvkoch, a mali by sa starostlivo posúdiť otázky rovnakých podmienok a kumulatívne vplyvy rozličných regulačných opatrení.“

(7)

Z dôvodu finančnej a hospodárskej krízy vznikli reálne a závažné riziká v oblasti stability finančného systému a fungovania vnútorného trhu. Opätovné nastolenie a udržanie stabilného a spoľahlivého finančného systému je absolútnym predpokladom zachovania dôvery a jednotnosti na vnútornom trhu, a tým zachovania a zlepšenia podmienok na vytvorenie úplne integrovaného a fungujúceho vnútorného trhu v oblasti finančných služieb. Okrem toho pevnejší a integrovanejší trh ponúka lepšie príležitosti na financovanie a rozloženie rizika, a tým pomáha zlepšovať schopnosť hospodárstiev tlmiť nárazy.

(8)

Únia dosiahla limity toho, čo sa môže urobiť pri súčasnom postavení Výborov európskych orgánov dohľadu. Únia nemôže zostať v situácii, v ktorej neexistuje mechanizmus na zabezpečenie toho, aby vnútroštátne orgány dohľadu dospeli k najlepším možným rozhodnutiam v oblasti dohľadu nad cezhraničnými finančnými inštitúciami, keď neexistuje dostatočná spolupráca a výmena informácií medzi vnútroštátnymi orgánmi dohľadu, keď si spoločná akcia vnútroštátnych orgánov vyžaduje zložité úpravy s cieľom zohľadniť rôznorodé požiadavky v oblasti regulácie a dohľadu, keď sú vnútroštátne riešenia najčastejšie jedinou realizovateľnou možnosťou v reakcii na problémy na úrovni Únie a keď existujú rozdielne výklady toho istého právneho textu. Európsky systém finančného dohľadu (ďalej len „„ESFS“) by sa mal navrhnúť s cieľom prekonať tieto nedostatky a zabezpečiť systém, ktorý je v súlade s cieľom stabilného a jednotného finančného trhu Únie pre finančné služby spojením vnútroštátnych orgánov dohľadu do silnej siete Únie.

(9)

ESFS by mal byť integrovanou sieťou vnútroštátnych orgánov dohľadu a orgánov dohľadu Únie, pričom každodenný dohľad sa ponecháva na vnútroštátnu úroveň. Mala by sa dosiahnuť aj väčšia harmonizácia a jednotné uplatňovanie pravidiel pre účastníkov finančného trhu v celej Únii. Okrem orgánu pre cenné papiere a trhy by sa mal zriadiť Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) a Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov), ako aj Spoločný výbor európskych orgánov dohľadu (ďalej len „spoločný výbor“). Súčasťou ESFS na účely vykonávania úloh vymedzených v tomto nariadení a v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1092/2010 (12) by mal byť Európsky výbor pre systémové riziká (ďalej len „„ESRB“).

(10)

Európske orgány dohľadu (European Supervisory Authorities, ďalej spoločne len „ESA“) by mali nahradiť Výbor európskych orgánov bankového dohľadu zriadený rozhodnutím Komisie 2009/78/ES (13), Výbor európskych orgánov dohľadu nad poisťovníctvom a dôchodkovým poistením zamestnancov zriadený rozhodnutím Komisie 2009/79/ES (14) a Výbor európskych regulačných orgánov cenných papierov zriadený rozhodnutím Komisie 2009/77/ES (15) a mali by prebrať všetky úlohy a právomoci týchto výborov vrátane v prípade potreby aj pokračovanie prebiehajúcej práce a projektov. Rozsah pôsobnosti činnosti každého európskeho orgánu dohľadu by sa mal jasne vymedziť. ESA by sa mali zodpovedať Európskemu parlamentu a Rade. Ak sa táto zodpovednosť bude týkať medzisektorových záležitostí, ktoré sa koordinovali prostredníctvom spoločného výboru, za túto koordináciu by mali byť prostredníctvom spoločného výboru zodpovedné ESA.

(11)

Orgán pre cenné papiere a trhy by mal konať s cieľom zlepšiť fungovanie vnútorného trhu, najmä prostredníctvom zaistenia vysokej, účinnej a konzistentnej úrovne regulácie a dohľadu so zreteľom na rôzne záujmy jednotlivých členských štátov a rozličnú povahu účastníkov finančného trhu. Orgán pre cenné papiere a trhy by mal chrániť verejné hodnoty, ako je integrita a stabilita finančného systému, transparentnosť trhov a finančných produktov a ochrana investorov. Orgán pre cenné papiere a trhy by mal takisto predchádzať regulačnej arbitráži a zaručiť rovnaké podmienky všetkým a posilňovať medzinárodnú koordináciu v oblasti dohľadu v prospech hospodárstva vo všeobecnosti vrátane finančných inštitúcii a ostatných zainteresovaných strán, spotrebiteľov a zamestnancov. Medzi jeho úlohy by malo patriť aj presadzovanie konvergencie dohľadu a poskytovanie poradenstva inštitúciám Únie v oblasti jeho zodpovednosti. Orgánu pre cenné papiere a trhy by sa mala zveriť aj určitá zodpovednosť za existujúce a nové finančné aktivity.

(12)

Orgánu pre cenné papiere a trhy by sa tiež malo umožniť dočasne zakázať alebo obmedziť určité druhy finančných aktivít, ktoré ohrozujú riadne fungovanie a integritu finančných trhov alebo stabilitu celého finančného systému v Únii alebo jeho časti, a to v prípadoch, ktoré sú vymedzené v legislatívnych aktoch Únie uvedených v tomto nariadení, a za podmienok, ktoré sú v nich stanovené. Ak je žiaduce vydať dočasný zákaz v prípade krízovej situácie, orgán pre cenné papiere a trhy by tak mal urobiť v súlade s požiadavkami stanovenými v tomto nariadení a za podmienok, ktoré sú v ňom uvedené. Ak má dočasný zákaz alebo obmedzenie určitých finančných aktivít medzisektorové dôsledky, malo by sa v sektorových právnych predpisoch ustanoviť, že orgán pre cenné papiere a trhy by mal v relevantných prípadoch konzultovať a koordinovať svoje kroky s Európskym orgánom dohľadu (Európskym orgánom pre bankovníctvo) a Európskym orgánom dohľadu (Európskym orgánom pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov), a to prostredníctvom spoločného výboru.

(13)	Orgán pre cenné papiere a trhy by mal náležite zohľadniť vplyv svojich činností na hospodársku súťaž a inovácie v rámci vnútorného trhu, na globálnu konkurencieschopnosť Únie, finančné začlenenie sa a na novú stratégiu Únie pre pracovné príležitosti a rast.

(14)	Orgán pre cenné papiere a trhy by mal mať právnu subjektivitu, ako aj finančnú a administratívnu nezávislosť, aby mohol plniť svoje ciele.

(15)

Vychádzajúc z práce medzinárodných orgánov, systémové riziko by sa malo vymedziť ako riziko narušenia vo finančnom systéme s možnými závažnými negatívnymi dôsledkami pre vnútorný trh a reálne hospodárstvo. Všetky typy finančných sprostredkovateľov, trhov a infraštruktúry môžu byť do určitej miery systémovo dôležité.

(16)

Cezhraničné riziko zahŕňa riziko spôsobené hospodárskymi nerovnováhami alebo finančnými zlyhaniami v celej Únii alebo jej častiach, ktoré môžu mať vážne negatívne dôsledky na transakcie medzi hospodárskymi subjektmi z dvoch alebo viacerých členských štátov, na fungovanie vnútorného trhu alebo na verejné financie Únie alebo ktoréhokoľvek jej členského štátu.

(17)

Súdny dvor Európskej únie vo svojom rozsudku z 2. mája 2006 vo veci C-217/04 (Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska/Európsky parlament a Rada Európskej únie) konštatoval, že „… znenie článku 95 ES [v súčasnosti článok 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ)] nedovoľuje prijať záver, že adresátmi opatrení prijatých zákonodarcom Spoločenstva na základe tohto ustanovenia môžu byť len členské štáty. Na základe posúdenia zákonodarcom Spoločenstva sa totiž môže zdať, že je potrebné vytvoriť orgán Spoločenstva, ktorého úlohou bude prispievať k uskutočňovaniu procesu harmonizácie v prípadoch, v ktorých sa na uľahčenie jednotného vykonávania a uplatňovania aktov prijatých na základe tohto ustanovenia zdá byť vhodné prijať nezáväzné sprievodné a rámcové opatrenia.“ (16) Účel a úlohy orgánu pre cenné papiere a trhy, ku ktorým patrí pomáhať príslušným vnútroštátnym orgánom dohľadu pri konzistentnom výklade a uplatňovaní pravidiel Únie a prispievať k finančnej stabilite potrebnej pre finančnú integráciu, úzko súvisia s cieľmi acquis Únie týkajúcich sa vnútorného trhu s finančnými službami. Orgán pre cenné papiere a trhy by sa preto mal zriadiť na základe článku 114 ZFEÚ.

(18)

Úlohy príslušných vnútroštátnych orgánov vrátane vzájomnej spolupráce a spolupráce s Komisiou sa ustanovujú týmito legislatívnymi aktmi: smernica Európskeho parlamentu a Rady 97/9/ES z 3. marca 1997 o systémoch náhrad pre investorov (17), smernica Európskeho parlamentu a Rady 98/26/ES z 19. mája 1998 o konečnom zúčtovaní v platobných systémoch a zúčtovacích systémoch cenných papierov (18), smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/34/ES z 28. mája 2001 o prijímaní cenných papierov na kótovanie na burze cenných papierov a o informáciách, ktoré sa o týchto cenných papieroch musia zverejňovať (19), smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/47/ES zo 6. júna 2002 o dohodách o finančných zárukách (20), smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/6/ES z 28. januára 2003 o obchodovaní s využitím dôverných informácií a o manipulácii s trhom (zneužívanie trhu) (21), smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/71/ES zo 4. novembra 2003 o prospekte, ktorý sa zverejňuje pri verejnej ponuke cenných papierov alebo ich prijatí na obchodovanie, a o zmene a doplnení smernice 2001/34/ES (22), smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/39/ES z 21. apríla 2004 o trhoch s finančnými nástrojmi (23), smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/109/ES z 15. decembra 2004 o harmonizácii požiadaviek na transparentnosť v súvislosti s informáciami o emitentoch, ktorých cenné papiere sú prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu (24), smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/49/ES zo 14. júna 2006 o kapitálovej primeranosti investičných spoločností a úverových inštitúcií (25) bez toho, aby boli dotknuté právomoci EBA, pokiaľ ide o prudenciálny dohľad, smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/65/ES z 13. júla 2009 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa podnikov kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov (UCITS) (26), akýkoľvek budúci legislatívny akt v oblasti správcov alternatívnych investičných fondov (AIFS) a nariadenie (ES) č. 1060/2009.

(19)

Medzi existujúce legislatívne akty Únie, ktorými sa reguluje oblasť, na ktorú sa vzťahuje toto nariadenie, patrí aj smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/87/ES zo 16. decembra 2002 o doplnkovom dohľade nad úverovými inštitúciami, poisťovňami a investičnými spoločnosťami vo finančnom konglomeráte (27), smernica Európskeho parlamentu a Rady 98/78/ES z 27. októbra 1998 o doplnkovom dohľade nad poisťovňami a zaisťovňami v skupine poisťovní alebo zaisťovní (28), nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1781/2006 z 15. novembra 2006 o údajoch o príkazcovi, ktoré sprevádzajú prevody finančných prostriedkov (29), a príslušné časti smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/60/ES z 26. októbra 2005 o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí a financovania terorizmu (30) a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/65/ES z 23. septembra 2002 o poskytovaní finančných služieb spotrebiteľom na diaľku (31).

(20)

Je vhodné, aby orgán pre cenné papiere a trhy presadzoval konzistentný prístup v oblasti systémov náhrad pre investorov s cieľom zabezpečiť rovnaké podmienky a spravodlivé zaobchádzanie s investormi v celej Únii. Keďže systémy náhrad pre investorov podliehajú dohľadu v členských štátoch viac ako regulačnému dohľadu, orgán pre cenné papiere a trhy by mal mať možnosť vykonávať svoje právomoci na základe tohto nariadenia v súvislosti so samotnými systémami náhrad pre investorov a ich prevádzkovateľmi.

(21)

V súlade s Vyhlásením (č. 39) k článku 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie pripojeným k záverečnému aktu medzivládnej konferencie, ktorá prijala Lisabonskú zmluvu, je na vypracovanie regulačných technických predpisov potrebná pomoc spočívajúca v technických odborných znalostiach vo forme, ktorá je osobitná pre oblasť finančných služieb. Je potrebné, aby sa orgánu pre cenné papiere a trhy umožnilo poskytnúť tieto odborné znalosti, aj pokiaľ ide o predpisy alebo časti predpisov, ktoré nevychádzajú z návrhu technického predpisu, ktorý vypracoval orgán pre cenné papiere a trhy.

(22)

Je potrebné zaviesť účinný nástroj na vytvorenie harmonizovaných regulačných technických predpisov pre finančné služby s cieľom zaistiť rovnaké podmienky a primeranú ochranu investorov a spotrebiteľov v celej Únii, a to aj prostredníctvom jednotného súboru pravidiel. Je účinné a vhodné poveriť orgán pre cenné papiere a trhy ako orgán s vysokošpecializovanými odbornými znalosťami v oblastiach vymedzených právom Únie vypracovaním návrhu regulačných technických predpisov, ktoré nezahŕňajú politické rozhodnutia.

(23)

Komisia by mala schváliť tieto návrhy regulačných technických predpisov prostredníctvom delegovaných aktov podľa článku 290 ZFEÚ, aby mali právne záväzný účinok. Mal by podliehať zmene a doplneniu iba vo veľmi obmedzených a výnimočných prípadoch, keďže orgán pre cenné papiere a trhy je v úzkom kontakte s finančnými trhmi a najlepšie pozná ich každodenné fungovanie. Návrhy regulačných technických predpisov by mali podliehať zmene a doplneniu v prípade, ak by boli nezlučiteľné s právom Únie, nerešpektovali by zásadu proporcionality alebo by boli v protiklade so základnými zásadami vnútorného trhu pre finančné služby uvedenými v právnych predpisoch Únie týkajúcich sa finančných služieb. Komisia by nemala meniť obsah návrhov regulačných technických predpisov vypracovaných orgánom pre cenné papiere a trhy bez predchádzajúcej koordinácie s ním. S cieľom zaistiť hladký a zrýchlený proces prijatia pre tieto predpisy by sa Komisii mala stanoviť lehota na prijatie rozhodnutia o schválení návrhov regulačných technických predpisov.

(24)

Vzhľadom na technické odborné znalosti orgánu pre cenné papiere a trhy v oblastiach, kde by sa mali vypracúvať regulačné technické predpisy, by sa mal brať do úvahy deklarovaný zámer Komisie opierať sa spravidla o návrh regulačných technických predpisov, ktorý mu predloží orgán pre cenné papiere a trhy, s cieľom prijať zodpovedajúce delegované akty. V prípade, že orgán pre cenné papiere a trhy nepredloží návrh regulačného technického predpisu v lehote, ktorá sa určila v príslušnom legislatívnom akte, by sa však malo zabezpečiť, aby sa skutočne dosiahol výsledok výkonu delegovaných právomocí a zachovala efektívnosť rozhodovacieho procesu. Preto by sa v týchto prípadoch mala Komisia splnomocniť, aby prijala regulačné technické predpisy, aj keď neexistuje návrh vypracovaný orgánom pre cenné papiere a trhy.

(25)	Komisia by sa tiež mala splnomocniť na prijatie vykonávacích technických predpisov prostredníctvom vykonávacích aktov podľa článku 291 ZFEÚ.

(26)

V oblastiach, na ktoré sa nevzťahujú regulačné alebo vykonávacie technické predpisy, by orgán pre cenné papiere a trhy mal mať právomoc vydávať usmernenia a odporúčania týkajúce sa uplatňovania práva Únie. S cieľom zaručiť transparentnosť a posilniť dodržiavanie týchto usmernení a odporúčaní vnútroštátnymi orgánmi dohľadu by orgán pre cenné papiere a trhy mal mať možnosť zverejniť dôvody nedodržania týchto usmernení a odporúčaní zo strany vnútroštátnych orgánov dohľadu.

(27)

Zaistenie správneho a úplného uplatňovania práva Únie je základným predpokladom pre integritu, transparentnosť, účinnosť a riadne fungovanie finančných trhov, stabilitu finančných systémov a pre neutrálne podmienky hospodárskej súťaže pre účastníkov finančného trhu v Únii. Mal by sa preto vytvoriť mechanizmus, ktorým by orgán pre cenné papiere a trhy riešil prípady neuplatňovania alebo nesprávneho uplatňovania práva Únie vedúceho k jeho porušeniu. Tento mechanizmus by sa mal vzťahovať na oblasti, v ktorých sa na základe práva Únie vymedzujú jasné a nepodmienečné povinnosti.

(28)

S cieľom umožniť primeranú reakciu na prípady nesprávneho alebo nedostatočného uplatňovania práva Únie by sa mal uplatňovať mechanizmus, ktorý sa skladá z troch krokov. Najprv by sa mal orgán pre cenné papiere a trhy splnomocniť na preskúmanie údajného nesprávneho alebo nedostatočného uplatňovania povinností vyplývajúcich z práva Únie vnútroštátnymi orgánmi pri vykonávaní dohľadu, za ktorým by nasledovalo odporúčanie. Ak príslušný orgán členského štátu toto odporúčanie nesplní, Komisia by mala mať právomoc vydať formálne stanovisko, v ktorom zohľadní odporúčanie orgánu pre cenné papiere a trhy a požiada príslušný orgán, aby prijal opatrenia potrebné na zabezpečenie súladu s právom Únie.

(29)

Napokon s cieľom prekonať výnimočné situácie spojené s pretrvávajúcou nečinnosťou daného príslušného orgánu by orgán pre cenné papiere a trhy mal mať ako poslednú možnosť právomoc prijať rozhodnutia adresované jednotlivým účastníkom finančného trhu. Táto právomoc by mala byť obmedzená na mimoriadne okolnosti, za ktorých príslušný orgán nedodržiava formálne stanovisko, ktoré je mu adresované, a za ktorých je právo Únie priamo uplatniteľné na účastníkov finančného trhu na základe existujúcich alebo budúcich nariadení Únie.

(30)

Vážne ohrozenia riadneho fungovania a integrity finančných trhov alebo stability finančného systému Únie si vyžadujú rýchlu a spoločnú reakciu na úrovni Únie. Orgán pre cenné papiere a trhy by mal byť preto schopný požadovať od vnútroštátnych orgánov dohľadu, aby prijali konkrétne opatrenia na odstránenie krízovej situácie. Právomoc rozhodnúť o existencii krízovej situácie by sa mala zveriť Rade na žiadosť ktoréhokoľvek z ESA, Komisie alebo ESRB.

(31)

Orgán pre cenné papiere a trhy by mal mať možnosť požadovať od vnútroštátnych orgánov dohľadu, aby prijali konkrétne opatrenia na odstránenie krízovej situácie. Opatreniami, ktoré v tejto súvislosti prijme orgán pre cenné papiere a trhy, by nemali byť dotknuté právomoci Komisie iniciovať podľa článku 258 ZFEÚ konanie vo veci porušenia predpisov proti členskému štátu dotknutého orgánu dohľadu za to, že neprijal takéto opatrenia, ani práva Komisie prijať za daných okolností prechodné opatrenia v súlade s rokovacím poriadkom Súdneho dvora Európskej únie. Taktiež by nimi nemala byť dotknutá žiadna zodpovednosť, ktorá môže vyplynúť danému členskému štátu v súlade s judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie v prípade, ak jeho orgány dohľadu neprijmú opatrenia, ktoré vyžaduje orgán pre cenné papiere a trhy.

(32)

S cieľom zaistiť účinný a efektívny dohľad a vyvážené zváženie stanovísk príslušných orgánov v rôznych členských štátoch by orgán pre cenné papiere a trhy mal byť schopný urovnať cezhraničné spory medzi týmito príslušnými orgánmi so záväzným účinkom, a to aj v rámci kolégií orgánov dohľadu. Mala by sa ustanoviť lehota na zmierenie, počas ktorej môžu príslušné orgány dosiahnuť dohodu. Do právomoci orgánu pre cenné papiere a trhy by mali patriť spory týkajúce sa procesnej alebo obsahovej stránky konania alebo nekonania príslušného orgánu členského štátu v prípadoch uvedených v právne záväzných aktoch Únie uvedených v tomto nariadení. V takejto situácii by mal byť jeden z dotknutých orgánov dohľadu oprávnený predložiť záležitosť orgánu pre cenné papiere a trhy, ktorý by mal konať v súlade s týmto nariadením. Orgán pre cenné papiere a trhy by mal mať právomoc žiadať od dotknutých príslušných orgánov, aby vykonali konkrétne kroky alebo aby sa zdržali konania s cieľom urovnať túto záležitosť, a zabezpečiť dodržiavanie práva Únie, pričom táto žiadosť má pre dotknuté príslušné orgány záväzný charakter. Keď príslušný orgán nedodrží rozhodnutie o urovnaní, ktoré mu bolo určené, orgán pre cenné papiere a trhy by mal mať právomoc prijať rozhodnutia určené priamo účastníkom finančného trhu v oblastiach práva Únie, ktoré sa na ne priamo vzťahuje. Právomoc prijať takéto rozhodnutie by sa mala uplatňovať len ako posledná možnosť a len na zabezpečenie správneho a jednotného uplatňovania práva Únie. V prípadoch, keď príslušné právne predpisy Únie dávajú príslušným orgánom členským štátom priestor na uváženie, nemôžu rozhodnutia prijaté orgánom pre cenné papiere a trhy nahrádzať uplatňovanie tohto práva na uváženie v súlade s právom Únie.

(33)	Kríza preukázala, že súčasný systém spolupráce medzi vnútroštátnymi orgánmi, ktorých právomoci sú obmedzené na jednotlivé členské štáty, je nedostatočný, pokiaľ ide o finančné inštitúcie pôsobiace cezhranične.

(34)	Skupina expertov, ktorú zriadili členské štáty, aby preskúmala príčiny krízy a vypracovala návrhy na zlepšenie regulácie finančného sektora a dohľadu nad ním, potvrdila, že súčasné opatrenia nie sú dobrým základom pre budúcu reguláciu a dohľad nad cezhraničnými finančnými inštitúciami v rámci Únie.

(35)

Ako sa uvádza v de Larosièrovej správe, „… v zásade máme dve možnosti: prvú, ktorou sú riešenia ‚každý sám za seba‘ (‚chacun pour soi‘) a ‚zbedač svojho suseda‘ (‚beggar-thy-neighbour‘), alebo druhú, ktorou je posilnená, pragmatická a citlivá európska spolupráca v prospech všetkých s cieľom zachovať otvorené svetové hospodárstvo. Táto druhá možnosť bude nepochybne ekonomicky prínosná.““

(36)

Kolégiá orgánov dohľadu zohrávajú významnú úlohu pri účinnom, efektívnom a konzistentnom dohľade nad účastníkmi finančného trhu, ktorí vykonávajú činnosť cezhranične. Orgán pre cenné papiere a trhy by mal prispievať k podpore a monitorovaniu účinného, efektívneho a konzistentného fungovania kolégií orgánov dohľadu a byť z tohto hľadiska vedúcim prvkom pri zabezpečovaní jednotného a súdržného fungovania kolégií orgánov dohľadu pre cezhraničné finančné inštitúcie v rámci Únie. Preto by orgán pre cenné papiere a trhy mal mať plné práva účasti v kolégiách orgánov dohľadu s cieľom zjednodušiť fungovanie procesu výmeny informácií v kolégiách orgánov dohľadu a podporiť konvergenciu a konzistentnosť v kolégiách pri uplatňovaní práva Únie. Ako sa uvádza v de Larosièrovej správe, „… musí sa predchádzať narušeniam hospodárskej súťaže a regulačnej arbitráži, ktoré vyplývajú z rozdielnych postupov vykonávania dohľadu, pretože majú potenciál oslabiť finančnú stabilitu okrem iného podporovaním presunu finančných aktivít do krajín s menej prísnym dohľadom. Systém vykonávania dohľadu musí byť vnímaný ako spravodlivý a vyvážený.“

(37)

V oblastiach svojej právomoci by orgán pre cenné papiere a trhy mal prispievať k rozvoju a koordinácii účinných a zosúladených plánov ozdravenia a riešenia problémov, postupov v krízových situáciách a preventívnych opatrení a aktívne sa na týchto činnostiach podieľať, aby sa zabezpečila internalizácia nákladov zo strany finančného systému, aby sa minimalizoval systémový vplyv prípadného zlyhania a spoliehanie sa na finančné prostriedky daňových poplatníkov pri záchrane účastníkov finančného trhu. Mal by prispieť k vyvinutiu metód na riešenie zlyhávania kľúčových účastníkov finančného trhu, ktoré zabraňuje reťazovej reakcii, umožňuje ich riadne a včasné zrušenie a v prípade potreby zahŕňa aj jednotný a silný mechanizmus financovania.

(38)

V rámci súčasného preskúmania smernice Európskeho parlamentu a Rady 94/19/ES z 30. mája 1994 o systémoch ochrany vkladov (32) a smernice 97/9/ES sa konštatovalo, že Komisia má v úmysle venovať osobitnú pozornosť potrebe zabezpečenia ďalšej harmonizácie v celej Únii. Na vedomie sa vzal aj zámer Komisie preskúmať v sektore poisťovníctva možnosť zavedenia pravidiel Únie na ochranu poistencov v prípade zlyhania poisťovne. ESA by v týchto oblastiach mali zohrávať dôležitú úlohu a mali by sa im udeliť náležité právomoci týkajúce sa európskej sústavy systémov náhrad pre investorov.

(39)

Delegovanie úloh a zodpovedností môže byť užitočný nástroj fungovania siete orgánov dohľadu s cieľom znížiť duplicitu úloh dohľadu, podporiť spoluprácu, a tým zjednodušiť proces dohľadu, ako aj znížiť záťaž kladenú na účastníkov finančného trhu. Týmto nariadením by sa preto mal zaistiť jasný právny základ takéhoto delegovania. Členské štáty by mali mať pri rešpektovaní všeobecného pravidla, že delegovanie by malo byť povolené, možnosť zaviesť osobitné podmienky delegovania zodpovedností, napríklad v súvislosti s informovaním o spôsobe delegovania a jeho oznamovaním. Delegovanie úloh znamená, že úlohy vykonáva orgán pre cenné papiere a trhy alebo vnútroštátny orgán dohľadu iný ako zodpovedný orgán, pričom zodpovednosť za rozhodnutia týkajúce sa dohľadu zostáva na delegujúcom orgáne. Delegovaním zodpovedností by orgán pre cenné papiere a trhy alebo vnútroštátny orgán dohľadu (splnomocnenec) mal mať v určitej záležitosti týkajúcej sa dohľadu možnosť rozhodnúť vo vlastnom mene namiesto delegujúceho orgánu. Delegovanie by sa malo riadiť zásadou pridelenia kompetencie v oblasti dohľadu orgánu dohľadu, ktorý má najlepšie predpoklady na to, aby prijal v danej veci opatrenia. Prerozdelenie kompetencií by bolo vhodné napríklad z dôvodu úspory z rozsahu alebo pôsobnosti, súladu pri dohľade nad skupinou a optimálneho využívania technických odborných znalostí medzi vnútroštátnymi orgánmi dohľadu. Rozhodnutia splnomocnenca by mal delegujúci orgán, ako aj iné príslušné orgány uznávať ako rozhodujúce, ak sú tieto rozhodnutia v rámci rozsahu pôsobnosti delegovania. V príslušných právnych predpisoch Únie sa môžu ďalej spresniť zásady prerozdelenia kompetencií na základe dohody. Orgán pre cenné papiere a trhy by mal všetkými vhodnými prostriedkami uľahčovať a monitorovať dohody o delegovaní medzi vnútroštátnymi orgánmi dohľadu. Mal by byť vopred informovaný o plánovaných dohodách o delegovaní, aby v prípade potreby mohol vyjadriť svoje stanovisko. Uverejňovanie takýchto dohôd by sa malo centralizovať s cieľom zaistiť včasné, transparentné a ľahko dostupné informácie o dohodách pre všetky dotknuté strany. Mal by identifikovať a šíriť osvedčené postupy týkajúce sa delegovania a dohôd o delegovaní.

(40)	Orgán pre cenné papiere a trhy by mal aktívne podporovať konvergenciu dohľadu v celej Únii s cieľom zaviesť spoločnú kultúru dohľadu.

(41)

Vzájomné hodnotenia sú účinný a efektívny nástroj na posilnenie konzistentnosti v rámci siete orgánov finančného dohľadu. Orgán pre cenné papiere a trhy by mal preto vypracovať metodický rámec pre takéto hodnotenia a pravidelne ich vykonávať. Hodnotenia by sa mali zameriavať nielen na konvergenciu postupov vykonávania dohľadu, ale aj na schopnosť orgánov dohľadu dosiahnuť vysokú kvalitu výsledkov dohľadu, ako aj nezávislosť príslušných orgánov. Výsledky vzájomných hodnotení by sa mali zverejniť so súhlasom príslušného orgánu, ktorý je predmetom hodnotenia. Identifikovať a zverejniť by sa mali aj osvedčené postupy.

(42)

Orgán pre cenné papiere a trhy by mal aktívne podporovať koordinovanú reakciu dohľadu Únie, najmä aby sa zabezpečilo riadne fungovanie a integrita finančných trhov a stabilita finančného systému v Únii. Dodatočne k jeho právomociam týkajúcim sa opatrení v krízových situáciách by sa mu mala preto zveriť funkcia všeobecnej koordinácie v rámci systému ESFS. Bezproblémový tok všetkých dôležitých informácií medzi príslušnými orgánmi by mal predstavovať osobitné zameranie opatrení orgánu pre cenné papiere a trhy.

(43)

S cieľom zaručiť finančnú stabilitu je potrebné v prvom štádiu identifikovať trendy, potenciálne riziká a slabé miesta vyplývajúce z mikroprudenciálnej úrovne, cezhranične a v rámci sektorov. Orgán pre cenné papiere a trhy by mal monitorovať a hodnotiť takýto vývoj v oblasti svojej pôsobnosti a v prípade potreby informovať Európsky parlament, Radu, Komisiu, ostatné európske orgány dohľadu a ESRB na pravidelnom a v prípade potreby ad hoc základe. Orgán pre cenné papiere a trhy by mal v spolupráci s ESRB iniciovať a koordinovať záťažové testy v rámci Únie s cieľom posúdiť reakcie účastníkov finančného trhu na nepriaznivý vývoj na trhu, pričom zabezpečí, aby sa na vnútroštátnej úrovni pri takýchto testoch uplatnila čo najkonzistentnejšia metodika. S cieľom riadne vykonávať svoje funkcie by orgán pre cenné papiere a trhy mal vykonávať hospodársku analýzu trhov a vplyvu potenciálneho vývoja na trhu.

(44)

Vzhľadom na globalizáciu finančných služieb a väčšiu dôležitosť medzinárodných noriem by orgán pre cenné papiere a trhy mal podporovať dialóg a spoluprácu s orgánmi dohľadu mimo Únie. Mal by mať právomoc rozvíjať kontakty a uzatvárať administratívne dohody s orgánmi dohľadu a správnymi orgánmi tretích krajín a s medzinárodnými organizáciami, a to pri plnom rešpektovaní existujúcich úloh a právomocí členských štátov a inštitúcií Únie. Možnosť účasti na práci orgánu pre cenné papiere a trhy by mala byť otvorená krajinám, ktoré uzatvorili dohody s Úniou, na základe čoho prijali a uplatňujú právo Únie, pričom orgán pre cenné papiere a trhy by mal mať možnosť spolupracovať s tretími krajinami uplatňujúcimi právne predpisy, ktoré sa uznali za rovnocenné právnym predpisom Únie.

(45)

Orgán pre cenné papiere a trhy by mal slúžiť ako nezávislý poradný orgán Európskeho parlamentu, Rady a Komisie v oblasti svojej pôsobnosti. Bez toho, aby boli dotknuté právomoci dotknutých príslušných orgánov, by orgán pre cenné papiere a trhy mal byť schopný poskytovať stanoviská k prudenciálnemu posudzovaniu fúzií a nadobudnutí majetkových podielov na základe smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/39/ES z 21. apríla 2004 o trhoch s finančnými nástrojmi (23) v znení smernice 2007/44/ES (33) v prípadoch, keď sa podľa tejto smernice požaduje konzultácia medzi príslušnými orgánmi z dvoch alebo viacerých členských štátov.

(46)

Orgán pre cenné papiere a trhy by mal na účel účinného vykonávania svojich povinností mať právo požadovať všetky potrebné informácie. S cieľom zabrániť duplicite povinností účastníkov finančného trhu podávať správy by tieto informácie mali zvyčajne poskytovať vnútroštátne orgány dohľadu, ktoré sú najbližšie k finančným trhom a účastníkom finančného trhu, a mali by zohľadňovať už existujúce štatistiky. Orgán pre cenné papiere a trhy by však mal mať ako posledné východisko možnosť predložiť plne opodstatnenú a odôvodnenú žiadosť o informácie priamo účastníkovi finančného trhu, ak príslušný orgán členského štátu neposkytol alebo nemôže poskytnúť takéto informácie včas. Orgány členských štátov by mali byť povinné pomáhať orgánu pre cenné papiere a trhy pri presadzovaní takýchto priamych žiadostí. V tejto súvislosti je nevyhnutné pracovať na spoločných formátoch podávania správ. Opatreniami zameranými na zber informácií by nemal byť dotknutý právny rámec Európskeho štatistického systému a Európskeho systému centrálnych bánk v oblasti štatistiky. Týmto nariadením by preto nemalo byť dotknuté nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 223/2009 z 11. marca 2009 o európskej štatistike (34) ani nariadenie Rady (ES) č. 2533/98 z 23. novembra 1998 o zbere štatistických informácií Európskou centrálnou bankou (35).

(47)

Úzka spolupráca medzi orgánom pre cenné papiere a trhy a ESRB je nevyhnutná na zabezpečenie úplnej účinnosti fungovania ESRB a dodržiavania jeho varovaní a odporúčaní. Orgán pre cenné papiere a trhy a ESRB by sa mali navzájom deliť o všetky príslušné informácie. Údaje týkajúce sa jednotlivých podnikov by sa mali poskytovať iba na základe odôvodnenej žiadosti. Po prijatí varovaní alebo odporúčaní adresovaných ESRB orgánu pre cenné papiere a trhy alebo vnútroštátnemu orgánu dohľadu by mal orgán pre cenné papiere a trhy podľa potreby zabezpečiť ďalšie opatrenia.

(48)

Orgán pre cenné papiere a trhy by mal konzultovať so zainteresovanými stranami regulačné alebo vykonávacie technické predpisy, usmernenia a odporúčania a poskytovať im primeranú možnosť podávať pripomienky k navrhovaným opatreniam. Orgán pre cenné papiere a trhy by mal pred prijatím návrhu regulačných alebo vykonávacích technických predpisov, usmernení a odporúčaní vypracovať štúdiu vplyvu. Z dôvodov efektívnosti by sa na tento účel mala využívať Skupina zainteresovaných strán v oblasti cenných papierov a trhov, v ktorej by boli vyváženým spôsobom zastúpení účastníci finančného trhu, malé a stredné podniky (MSP), akademická obec a spotrebitelia a ostatní retailoví užívatelia finančných služieb. Skupina zainteresovaných strán v oblasti cenných papierov a trhov by mala pôsobiť ako prepojenie s ostatnými skupinami používateľov v oblasti finančných služieb zriadených Komisiou alebo na základe právnych predpisov Únie.

(49)

Členovia Skupiny zainteresovaných strán v oblasti cenných papierov a trhov, ktorí zastupujú neziskové organizácie alebo akademickú obec, by mali dostať primeranú náhradu, aby sa osobám, ktoré nie sú dostatočne financované a nie sú ani zástupcami odvetví, umožnilo plne sa zúčastniť na diskusii o finančnej regulácii.

(50)

Členské štáty majú hlavnú zodpovednosť za zabezpečenie koordinovaného krízového riadenia a za zachovanie finančnej stability v krízových situáciách, najmä pokiaľ ide o stabilizáciu a riešenie problémov jednotlivých zlyhávajúcich účastníkov finančného trhu. Rozhodnutia orgánu pre cenné papiere a trhy v krízovej situácii alebo prípady urovnania, ktoré majú vplyv na stabilitu účastníka finančného trhu, by nemali zasahovať do fiškálnych zodpovedností členských štátov. Mal by sa vytvoriť mechanizmus, ktorým by členské štáty mohli nástojiť na tejto ochrane a prípadne predložiť vec na rozhodnutie Rade. Tento ochranný mechanizmus by sa však nemal zneužívať, a to najmä v súvislosti s rozhodnutím orgánu pre cenné papiere a trhy, ktoré nemá významné alebo podstatné rozpočtové dôsledky, ako je obmedzenie príjmu súvisiace s dočasným zákazom konkrétnych aktivít alebo výrobkov na účely ochrany spotrebiteľa. Pri prijímaní rozhodnutí v rámci ochranného mechanizmu by Rada mala hlasovať v súlade so zásadou, že každý členský štát má jeden hlas. Je vhodné zveriť úlohu v tejto veci Rade vzhľadom na osobitné zodpovednosti členských štátov v tejto súvislosti. Vzhľadom na citlivosť tejto otázky by sa mali prijať prísne opatrenia na zabezpečenie dôvernosti.

(51)

Orgán pre cenné papiere a trhy by mal byť pri rozhodovaní viazaný pravidlami Únie a všeobecnými zásadami týkajúcimi sa riadneho postupu a transparentnosti. Právo na vypočutie adresátov rozhodnutí orgánu pre cenné papiere a trhy by sa malo v plnom rozsahu dodržiavať. Akty orgánu pre cenné papiere a trhy by mali byť neoddeliteľnou súčasťou práva Únie.

(52)

Rada orgánov dohľadu zložená z najvyšších predstaviteľov relevantných príslušných orgánov v každom členskom štáte pod vedením predsedu orgánu pre cenné papiere a trhy by mala byť hlavným rozhodovacím orgánom orgánu pre cenné papiere a trhy. Zástupcovia Komisie, ESRB, Európskeho orgánu dohľadu (Európskeho orgánu pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie) a Európskeho orgánu dohľadu (Európskeho orgánu pre bankovníctvo) by sa mali zúčastňovať ako pozorovatelia. Členovia rady orgánov dohľadu by mali konať nezávisle a výhradne v záujme Únie.

(53)

Vo všeobecnosti by rada orgánov dohľadu mala prijímať rozhodnutia jednoduchou väčšinou v súlade so zásadou, podľa ktorej má každý člen jeden hlas. V prípade aktov všeobecnej povahy vrátane tých, ktoré sa týkajú prijatia regulačných a vykonávacích technických predpisov, usmernení a odporúčaní, v prípade rozpočtových záležitostí, ako aj v prípade žiadosti členského štátu o opätovné posúdenie rozhodnutia orgánu pre cenné papiere a trhy dočasne zakázať alebo obmedziť určité finančné aktivity je však vhodné uplatňovať pravidlá kvalifikovanej väčšiny, ako sa ustanovujú v článku 16 ods. 4 Zmluvy o Európskej únii a v Protokole (č. 36) o prechodných ustanoveniach, ktorý je pripojený k Zmluve o Európskej únii a Zmluve o fungovaní Európskej únie. Prípady týkajúce sa urovnávania sporov medzi vnútroštátnymi orgánmi dohľadu by mala preskúmať vyhradená objektívna porota zložená z členov, ktorí nie sú zástupcami príslušných orgánov, ktoré sú stranami sporu, ani nie sú do sporu nijako zainteresovaní, ani priamo prepojení s dotknutými príslušnými orgánmi. Zloženie poroty by malo byť vhodne vyvážené. Rozhodnutie poroty by mala schváliť rada orgánov dohľadu jednoduchou väčšinou v súlade so zásadou, že každý člen má jeden hlas. Pokiaľ však ide o rozhodnutia prijímané orgánom konsolidovaného dohľadu, rozhodnutie navrhnuté porotou by mohli zamietnuť členovia, ktorí vytvoria blokujúcu menšinu hlasov v zmysle článku 16 ods. 4 Zmluvy o Európskej únii a článku 3 Protokolu (č. 36) o prechodných ustanoveniach.

(54)

Riadiaca rada zložená z predsedu orgánu pre cenné papiere a trhy, zástupcov vnútroštátnych orgánov dohľadu a Komisie by mala zaisťovať, aby orgán pre cenné papiere a trhy plnil svoje poslanie a vykonával úlohy, ktoré sú mu pridelené. Riadiacej rade by sa mali zveriť potrebné právomoci, okrem iného navrhovať ročný a viacročný pracovný program, vykonávať niektoré rozpočtové právomoci, prijímať strategický plán personálnej politiky orgánu pre cenné papiere a trhy, prijímať osobitné opatrenia týkajúce sa práv prístupu k dokumentom a navrhovať výročnú správu.

(55)

Orgán pre cenné papiere a trhy by mal zastupovať predseda na plný úväzok vymenovaný radou orgánov dohľadu na základe zásluh, kvalifikácie, znalostí finančných inštitúcií a trhov a skúseností súvisiacich s finančným dohľadom a reguláciou, a to prostredníctvom otvoreného výberového konania, ktoré organizuje a riadi rada orgánov dohľadu s pomocou Komisie. Na určenie prvého predsedu orgánu pre cenné papiere a trhy by Komisia mala vypracovať okrem iného užší zoznam kandidátov podľa zásluh, schopností, poznatkov o finančných inštitúciách a trhoch a skúseností relevantných pre finančný dohľad a reguláciu. Pokiaľ ide o nasledujúce vymenovania, v správe, ktorá sa pripraví podľa tohto nariadenia, sa preskúma možnosť mať k dispozícii užší zoznam vypracovaný Komisiou. Európsky parlament by mal byť oprávnený po vypočutí vybranej osoby namietať voči jej vymenovaniu, a to predtým, ako sa ujme svojej funkcie, a do jedného mesiaca po tom, čo ju rada orgánov dohľadu vybrala.

(56)	Riadením orgánu pre cenné papiere a trhy by mal byť poverený výkonný riaditeľ, ktorý by mal mať právo zúčastňovať sa na zasadnutiach rady orgánov dohľadu a riadiacej rady bez hlasovacieho práva.

(57)

S cieľom zaistiť konzistentnosť činností ESA medzi jednotlivými sektormi by tieto orgány mali úzko spolupracovať prostredníctvom spoločného výboru a v prípade potreby dosiahnuť spoločné stanoviská. Spoločný výbor by mal koordinovať funkcie ESA vo vzťahu k finančným konglomerátom a ostatným medzisektorovým záležitostiam. V prípade potreby by sa aj akty patriace do oblasti pôsobnosti Európskeho orgánu dohľadu (Európskeho orgánu pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov) alebo Európskeho orgánu dohľadu (Európskeho orgánu pre bankovníctvo) mali prijímať súbežne s dotknutými európskymi orgánmi dohľadu. Spoločnému výboru by mali na princípe rotácie na 12-mesačné obdobie predsedať predsedovia ESA. Predseda spoločného výboru by mal byť podpredsedom ESRB. Spoločný výbor by mal mať lojálny personál poskytnutý z ESA, aby sa umožnila neformálna výmena informácií a rozvoj spoločnej kultúry dohľadu vo všetkých ESA.

(58)

Je potrebné zaistiť, aby strany, ktorých sa týkajú rozhodnutia prijaté orgánom pre cenné papiere a trhy, mohli použiť vhodné opravné prostriedky. S cieľom účinnej ochrany práv zainteresovaných strán a z dôvodu zjednodušenia postupu by sa malo zainteresovaným stranám v prípade, že orgán pre cenné papiere a trhy má rozhodovacie právomoci, udeliť právo podať odvolanie odvolacej rade. Z dôvodov účinnosti a konzistentnosti by odvolacia rada mala byť spoločným subjektom pre ESA, nezávislým od ich administratívnych a regulačných štruktúr. Rozhodnutia odvolacej rady by mali podliehať odvolaniu na Súdny dvor Európskej únie.

(59)

S cieľom zaručiť úplnú autonómiu a nezávislosť orgánu pre cenné papiere a trhy by mal orgán pre cenné papiere a trhy dostať samostatný rozpočet s príjmami najmä z povinných príspevkov vnútroštátnych orgánov dohľadu a všeobecného rozpočtu Európskej únie. Financovanie orgánu pre cenné papiere a trhy z prostriedkov Únie podlieha dohode s rozpočtovým orgánom v súlade s bodom 47 Medziinštitucionálnej dohody zo 17. mája 2006 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne a riadnom finančnom hospodárení (36). Mal by sa uplatňovať rozpočtový postup Únie. Audit účtovných výkazov by mal vykonávať Dvor audítorov. Celkový rozpočet podlieha postupu udelenia absolutória.

(60)

Na orgán pre cenné papiere a trhy by sa malo uplatňovať nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1073/1999 z 25. mája 1999 o vyšetrovaniach vykonávaných Európskym orgánom pre boj proti podvodom (OLAF) (37). Orgán pre cenné papiere a trhy by mal takisto pristúpiť k Medziinštitucionálnej dohode z 25. mája 1999 medzi Európskym parlamentom, Radou Európskej únie a Komisiou Európskych spoločenstiev, ktorá sa týka vnútorných vyšetrovaní Európskeho orgánu pre boj proti podvodom (OLAF) (38).

(61)

S cieľom zaistiť otvorené a transparentné podmienky zamestnávania a rovnaké zaobchádzanie so zamestnancami by sa na zamestnancov orgánu pre cenné papiere a trhy mal uplatňovať Služobný poriadok úradníkov Európskych spoločenstiev a Podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov Európskych spoločenstiev (39).

(62)	Je nevyhnutné, aby sa chránilo obchodné tajomstvo a iné dôverné informácie. Dôvernosť informácií sprístupnených orgánu pre cenné papiere a trhy a vymieňaných v rámci siete by mala podliehať prísnym a účinným pravidlám dôvernosti.

(63)

Na spracovanie osobných údajov na účely tohto nariadenia sa plne uplatňuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov (40) a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 z 18. decembra 2000 o ochrane jednotlivcov so zreteľom na spracovanie osobných údajov inštitúciami a orgánmi Spoločenstva a o voľnom pohybe takýchto údajov (41).

(64)	S cieľom zaistiť transparentnú činnosť orgánu pre cenné papiere a trhy by sa na tento orgán malo uplatňovať nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie (42).

(65)	Tretím krajinám by sa mala umožniť účasť na práci orgánu pre cenné papiere a trhy v súlade s príslušnými dohodami, ktoré uzatvorí Únia.

(66)

Keďže ciele tohto nariadenia, a to zlepšenie fungovania vnútorného trhu prostredníctvom zaistenia vysokej, účinnej a konzistentnej úrovne prudenciálnej regulácie a dohľadu, ochrany investorov, ochrany integrity, účinnosti a riadneho fungovania finančných trhov, udržania stability finančného systému a posilnenia medzinárodnej koordinácie dohľadu, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni jednotlivých členských štátov, a preto ich možno z dôvodu rozsahu opatrenia lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, Únia môže prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity, ako sa ustanovuje v článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku, toto nariadenie neprekračuje rámec potrebný na dosiahnutie týchto cieľov.

(67)

Orgán pre cenné papiere a trhy by mal prevziať všetky súčasné úlohy a právomoci Výboru európskych regulačných orgánov cenných papierov. Rozhodnutie Komisie 2009/77/ES by sa preto malo zrušiť ku dňu zriadenia orgánu pre cenné papiere a trhy a rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 716/2009/ES zo 16. septembra 2009, ktorým sa ustanovuje program Spoločenstva určený na podporu osobitných činností v oblasti finančných služieb, finančného výkazníctva a auditu (43), by sa malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť. Vzhľadom na existujúce štruktúry a činnosti Výboru európskych regulačných orgánov cenných papierov je dôležité zabezpečiť pri stanovovaní vhodných prechodných opatrení veľmi úzku spoluprácu medzi Výborom európskych regulačných orgánov cenných papierov a Komisiou, pričom je potrebné zaistiť, aby obdobie, počas ktorého Komisia zodpovedá za administratívne zavedenie a úvodné administratívne fungovanie orgánu pre cenné papiere a trhy, bolo čo najkratšie.

(68)

Je vhodné určiť lehotu na uplatnenie tohto nariadenia s cieľom zaistiť, aby orgán pre cenné papiere a trhy bol náležité pripravený na začatie prevádzky, a zabezpečiť bezproblémový presun z Výboru európskych regulačných orgánov cenných papierov, Orgán pre cenné papiere a trhy by mal byť náležite financovaný. 40 % jeho finančných prostriedkov by malo aspoň zo začiatku pochádzať z finančných prostriedkov Únie a 60 % z príspevkov členských štátov, ktoré by sa stanovili na základe váhy hlasov ustanovenej v článku 3 ods. 3 Protokolu (č. 36) o prechodných ustanoveniach.

(69)	Na to, aby sa mohol tento orgán zriadiť 1. januára 2011, by toto nariadenie malo nadobudnúť účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

KAPITOLA I

ZRIADENIE A PRÁVNE POSTAVENIE

Článok 1

Zriadenie a predmet činnosti

1.   Týmto nariadením sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre cenné papiere a trhy) (ďalej len „orgán pre cenné papiere a trhy“).

2.   Orgán pre cenné papiere a trhy koná v rozsahu právomocí udelených týmto nariadením a v rozsahu pôsobnosti smernice 97/9ES, smernice 98/26/ES, smernice 2001/34/ES, smernice 2002/47/ES, smernice 2003/6/ES, smernice 2003/71/ES, smernice 2004/39/ES, smernice 2004/109/ES, smernice 2009/65/ES a smernice 2006/49/ES bez toho, aby bola dotknutá právomoc Európskeho orgánu dohľadu (Európskeho orgánu pre bankovníctvo), pokiaľ ide o dohľad nad obozretným podnikaním, akýkoľvek budúci legislatívny akt v oblasti správcov alternatívnych investičných fondov (AIFS) a nariadenia (ES) č. 1060/2009, a v rozsahu, v akom sa tieto akty uplatňujú na spoločnosti poskytujúce investičné služby alebo na podniky kolektívneho investovania, ktoré uvádzajú na trh svoje podielové listy alebo akcie, a na príslušné orgány, ktoré nad nimi vykonávajú dohľad, v rozsahu príslušných častí smernice 2002/87/ES, smernice 2005/60/ES a smernice 2002/65/ES vrátane všetkých smerníc, nariadení a rozhodnutí vychádzajúcich z týchto aktov a všetkých ostatných právne záväzných aktov Únie, ktorými sa zverujú úlohy orgánu pre cenné papiere a trhy.

3.   Orgán pre cenné papiere a trhy koná aj v oblasti činností účastníkov trhu v súvislosti so záležitosťami, na ktoré sa priamo nevzťahujú akty uvedené v odseku 2, a to aj v záležitostiach správy podnikov, auditov a finančného výkazníctva, ak sú tieto činnosti orgánu pre cenné papiere a trhy potrebné na zabezpečenie účinného a konzistentného uplatňovania týchto aktov. Orgán pre cenné papiere a trhy prijíma vhodné opatrenia aj v oblasti ponúk na prevzatie, zúčtovania a vyrovnania a derivátov.

4.   Ustanoveniami tohto nariadenia nie sú dotknuté právomoci Komisie najmä na základe článku 258 ZFEÚ s cieľom zaručiť súlad s právom Únie.

5.   Cieľom orgánu pre cenné papiere a trhy je chrániť verejný záujem prispievaním ku krátkodobej, strednodobej a dlhodobej stabilite a efektívnosti finančného systému pre hospodárstvo Únie, občanov a podnikateľské subjekty. Orgán pre cenné papiere a trhy prispieva:

a)	k zlepšeniu fungovania vnútorného trhu vrátane predovšetkým riadnej, účinnej a konzistentnej úrovne regulácie a dohľadu;

b)	k zaisteniu integrity, transparentnosti, účinnosti a riadneho fungovania finančných trhov;

c)	k posilneniu medzinárodnej koordinácie dohľadu;

d)	k predchádzaniu regulačnej arbitráži a presadzovaniu rovnakých podmienok hospodárskej súťaže;

e)	k zabezpečeniu, aby investovanie a iné riziká podliehali náležitej regulácii a dohľadu, a

f)	k zvyšovaniu ochrany zákazníkov.

Na tieto účely orgán pre cenné papiere a trhy prispieva k zaisteniu konzistentného, účinného a efektívneho uplatňovania aktov uvedených v odseku 2, podporuje konvergenciu dohľadu, poskytuje stanoviská pre Európsky parlament, Radu a Komisiu a vypracúva ekonomické analýzy trhov s cieľom podporovať dosahovanie svojich cieľov.

Orgán pre cenné papiere a trhy pri výkone úloh, ktorými bol na základe tohto nariadenia poverený, venuje osobitnú pozornosť systémovým rizikám, ktoré predstavujú účastníci finančných trhov, ktorých zlyhanie môže narušiť fungovanie finančného systému alebo reálneho hospodárstva.

Orgán pre cenné papiere a trhy pri vykonávaní svojich úloh koná nezávisle a objektívne a výhradne v záujme Únie.

Článok 2

Európsky systém finančného dohľadu

1.   Orgán pre cenné papiere a trhy je súčasťou Európskeho systému finančného dohľadu (ESFS). Hlavným cieľom ESFS je zabezpečiť, aby sa pravidlá, ktoré sa vzťahujú na finančný sektor, náležite uplatňovali s cieľom chrániť finančnú stabilitu a zabezpečiť dôveru vo finančný systém ako celok a dostatočnú ochranu pre užívateľov oblasti finančných služieb.

2.   ESFS tvorí:

a)	Európsky výbor pre systémové riziká (ESRB) na účely vykonávania úloh vymedzených v nariadení (EÚ) č. 1092/2010 (44) a v tomto nariadení;

b)	orgán pre cenné papiere a trhy;

c)	Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 (45);

d)	Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov) zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1094/2010 (46);

e)	Spoločný výbor európskych orgánov dohľadu (ďalej len „spoločný výbor“) na účely vykonávania úloh vymedzených v článkoch 54 až 57 tohto nariadenia, nariadenia (EÚ) č. 1093/2010 a nariadenia (EÚ) č. 1094/2010;

f)	príslušné orgány alebo orgány dohľadu v členských štátoch uvedené v aktoch Únie uvedených v článku 1 ods. 2 tohto nariadenia, nariadenia (EÚ) č. 1093/2010 a nariadenia (EÚ) č. 1094/2010.

3.   Orgán pre cenné papiere a trhy pravidelne a úzko spolupracuje s ESRB, ako aj s Európskym orgánom dohľadu (Európskym orgánom pre bankovníctvo) a Európskym orgánom dohľadu (Európskym orgánom pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov) prostredníctvom spoločného výboru a zabezpečuje medzisektorovú konzistentnosť práce a dosahovanie spoločných stanovísk v oblasti dohľadu nad finančnými konglomerátmi a k ostatným medzisektorovým záležitostiam.

4.   Podľa zásady lojálnej spolupráce uvedenej v článku 4 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii zúčastnené strany ESFS spolupracujú na základe vzájomnej dôvery a plného vzájomného rešpektu najmä na tom, aby medzi sebou zabezpečili tok náležitých a spoľahlivých informácií.

5.   Orgány dohľadu, ktoré sú zúčastnenými stranami ESFS, sú povinné vykonávať dohľad nad účastníkmi finančného trhu vykonávajúcimi činnosť v Únii v súlade s aktmi uvedenými v článku 1 ods. 2.

Článok 3

Zodpovednosť orgánov dohľadu

Orgány uvedené v článku 2 ods. 2 písm. a) až d) sa zodpovedajú Európskemu parlamentu a Rade.

Článok 4

Vymedzenia pojmov

Na účely tohto nariadenia sa uplatňujú tieto vymedzenia pojmov:

1.	„účastník finančných trhov“ je akýkoľvek subjekt, na ktorý sa vzťahuje požiadavka v aktoch Únie uvedených v článku 1 ods. 2 alebo vo vnútroštátnych právnych predpisoch, ktorými sa vykonávajú tieto akty;

2.	„kľúčový účastník finančných trhov“ je účastník finančných trhov, ktorého pravidelná činnosť alebo finančná spôsobilosť má alebo pravdepodobne bude mať významný vplyv na stabilitu, integritu alebo účinnosť finančných trhov v Únii;

3.

„príslušné orgány“ sú: i) príslušné orgány a/alebo orgány dohľadu, ako sa vymedzujú v aktoch Únie uvedených v článku 1 ods. 2; ii) pokiaľ ide o smernice 2002/65/ES a 2005/60/ES, orgány príslušné zabezpečovať dodržiavanie požiadaviek týchto smerníc zo strany spoločností poskytujúcich investičné služby alebo podnikov kolektívneho investovania, ktoré uvádzajú na trh svoje podielové listy alebo akcie; iii) pokiaľ ide o systémy náhrad pre investorov, subjekty, ktoré spravujú vnútroštátne systémy náhrad podľa smernice 97/9/ES, alebo v prípade, že prevádzku systému náhrad pre investorov spravuje súkromná spoločnosť, orgán verejnej moci, ktorý vykonáva dohľad nad týmito systémami podľa uvedenej smernice.

Článok 5

Právne postavenie

1.   Orgán pre cenné papiere a trhy je orgánom Únie s právnou subjektivitou.

2.   V každom členskom štáte požíva orgán pre cenné papiere a trhy najširšiu právnu spôsobilosť na právne úkony zverenú právnickým osobám na základe vnútroštátneho práva. Môže predovšetkým nadobúdať alebo disponovať s hnuteľným a nehnuteľným majetkom a byť stranou v právnych konaniach.

3.   Orgán pre cenné papiere a trhy zastupuje jeho predseda.

Článok 6

Zloženie

Orgán pre cenné papiere a trhy má toto zloženie:

1.	rada orgánov dohľadu, ktorá vykonáva úlohy ustanovené v článku 43;

2.	riadiaca rada, ktorá vykonáva úlohy ustanovené v článku 47;

3.	predseda, ktorý vykonáva úlohy ustanovené v článku 48;

4.	výkonný riaditeľ, ktorý vykonáva úlohy ustanovené v článku 53;

5.	odvolacia rada, ktorá vykonáva úlohy ustanovené v článku 60.

Článok 7

Sídlo

Orgán pre cenné papiere a trhy má sídlo v Paríži.

KAPITOLA II

ÚLOHY A PRÁVOMOCI ORGÁNU PRE CENNÉ PAPIERE A TRHY

Článok 8

Úlohy a právomoci orgánu pre cenné papiere a trhy

1.   Orgán pre cenné papiere a trhy má tieto úlohy:

a)

prispievať k vytvoreniu vysokokvalitných spoločných predpisov a postupov regulácie a dohľadu najmä poskytovaním stanovísk pre inštitúcie Únie a vypracúvaním usmernení, odporúčaní a návrhov regulačných a vykonávacích technických predpisov, ktoré vychádzajú z legislatívnych aktov uvedených v článku 1 ods. 2;

b)

prispievať ku konzistentnému uplatňovaniu právne záväzných aktov Únie najmä podieľaním sa na spoločnej kultúre dohľadu, zaistením konzistentného, účinného a efektívneho uplatňovania aktov uvedených v článku 1 ods. 2, predchádzaním regulačnej arbitráži, zmierovaním a urovnávaním sporov medzi príslušnými orgánmi, zabezpečovaním účinného a konzistentného dohľadu nad účastníkmi finančného trhu a súdržného fungovania kolégií orgánov dohľadu a prijímaním opatrení okrem iného v krízových situáciách;

c)	stimulovať a uľahčovať delegovanie úloh a povinností medzi príslušnými orgánmi;

d)	úzko spolupracovať s ESRB najmä poskytovaním ESRB informácií potrebných na dosiahnutie jeho úloh a zabezpečovaním náležitého dodržiavania varovaní a odporúčaní ESRB;

e)	organizovať a vykonávať analýzy vzájomného hodnotenia príslušných orgánov vrátane vydávania usmernení a odporúčaní a identifikovania osvedčených postupov s cieľom posilniť konzistentnosť výsledkov dohľadu;

f)	monitorovať a hodnotiť vývoj na trhu v oblasti svojej pôsobnosti;

g)	vykonávať ekonomické analýzy trhov s cieľom informovať o plnení funkcií orgánu pre cenné papiere a trhy;

h)	zvyšovať ochranu investorov;

i)

prispievať k jednotnému a súdržnému fungovaniu kolégií orgánov dohľadu, monitorovaniu, hodnoteniu a meraniu systémového rizika, vypracúvaniu a koordinácii plánov na ozdravenie a riešenie problémov, poskytovaniu vysokej úrovne ochrany investorov v rámci Únie, ako aj k vývoju metód na riešenie problémov zlyhávajúcich účastníkov finančného trhu a k posudzovaniu potreby vhodných finančných nástrojov, a to v súlade s článkami 21 až 26;

j)	plniť všetky ostatné osobitné úlohy uvedené v tomto nariadení alebo v iných legislatívnych aktoch;

k)	na svojej internetovej stránke uverejňovať a pravidelne aktualizovať informácie zo svojej oblasti činnosti, predovšetkým v rámci oblasti svojej pôsobnosti, o registrovaných účastníkoch finančných trhov s cieľom zabezpečiť, aby mala verejnosť ľahký prístup k informáciám;

l)	prevziať podľa potreby všetky existujúce a prebiehajúce úlohy od Výboru európskych regulačných orgánov pre cenné papiere (CESR).

2.   Orgán pre cenné papiere a trhy by mal mať na vykonanie úloh uvedených v odseku 1 právomoci ustanovené v tomto nariadení, najmä:

a)	vypracovať návrh regulačných technických predpisov v konkrétnych prípadoch uvedených v článku 10;

b)	vypracovať návrh vykonávacích technických predpisov v konkrétnych prípadoch uvedených v článku 15;

c)	vydávať usmernenia a odporúčania, ako sa ustanovuje v článku 16;

d)	vydávať odporúčania v konkrétnych prípadoch uvedených v článku 17 ods. 3;

e)	prijímať individuálne rozhodnutia určené príslušným orgánom v konkrétnych prípadoch uvedených v článku 18 ods. 3 a článku 19 ods. 3;

f)	v prípadoch, ktoré sa týkajú priamo uplatniteľného práva Únie, prijímať individuálne rozhodnutia určené účastníkom finančného trhu v konkrétnych prípadoch uvedených v článku 17 ods. 6, článku 18 ods. 4 a článku 19 ods. 4;

g)	vydávať stanoviská pre Európsky parlament, Radu alebo Komisiu, ako sa ustanovuje v článku 34;

h)	zhromažďovať nevyhnutné informácie o účastníkoch finančného trhu, ako sa stanovuje v článku 35;

i)	vytvoriť spoločné metodiky na posudzovanie vplyvu vlastností produktov a distribučných procesov na finančnú situáciu účastníkov finančného trhu a na ochranu spotrebiteľov;

j)	zabezpečiť centrálne prístupnú databázu registrovaných účastníkov finančných trhov vo svojej oblasti pôsobnosti, ak sa to uvádza v aktoch uvedených v článku 1 ods. 2.

Článok 9

Úlohy týkajúce sa ochrany spotrebiteľa a finančných aktivít

1.   Orgán pre cenné papiere a trhy prevezme vedúcu úlohu pri podpore transparentnosti, jednoduchosti a spravodlivosti na trhu so spotrebiteľskými finančnými produktmi alebo službami v rámci vnútorného trhu, a to aj prostredníctvom:

a)	zhromažďovania informácií o spotrebiteľských trendoch, ich analýzy a podávania správ;

b)	skúmania a koordinácie finančnej gramotnosti a vzdelávacích iniciatív zo strany príslušných orgánov;

c)	rozvoja noriem odborného vzdelávania pre túto oblasť priemyslu a

d)	prispievania k rozvoju spoločných pravidiel zverejňovania informácií.

2.   Orgán pre cenné papiere a trhy monitoruje nové a existujúce finančné aktivity a môže prijať usmernenia a odporúčania s cieľom podporovať istotu a spoľahlivosť trhov a konvergenciu regulačných postupov.

3.   Orgán pre cenné papiere a trhy môže takisto vydať varovania, ak finančné aktivity predstavujú vážne ohrozenie cieľov stanovených v článku 1 ods. 5.

4.   Orgán pre cenné papiere a trhy ako svoju integrálnu súčasť zriadi výbor pre finančné inovácie, ktorý zahrnie všetky príslušné vnútroštátne orgány dohľadu s cieľom dosiahnuť koordinovaný prístup pri regulácii a dohľade v prípade nových alebo inovačných finančných aktivít a poskytnúť poradenstvo orgánu pre cenné papiere a trhy, aby mohol predkladať správy Európskemu parlamentu, Rade a Komisii.

5.   Orgán pre cenné papiere a trhy môže dočasne zakázať alebo obmedziť určité finančné aktivity, ktoré ohrozujú riadne fungovanie a integritu finančných trhov alebo stabilitu celého finančného systému v Únii alebo jeho časti, a to v prípadoch, ktoré sú vymedzené v legislatívnych aktoch uvedených v článku 1 ods. 2, a za podmienok, ktoré sú v nich stanovené, alebo v prípadoch, keď je to žiaduce z dôvodu krízovej situácie v súlade s podmienkami stanovenými v článku 18 a podľa týchto podmienok.

Orgán pre cenné papiere a trhy preskúmava rozhodnutie uvedené v prvom pododseku v náležitých lehotách a minimálne každé tri mesiace. V prípade, že sa po uvedenej trojmesačnej lehote rozhodnutie neobnoví, automaticky stráca účinnosť.

Členský štát môže požiadať orgán pre cenné papiere a trhy, aby svoje rozhodnutie prehodnotil. V takom prípade orgán pre cenné papiere a trhy v súlade s postupom ustanoveným v článku 44 ods. 1 druhom pododseku rozhodne o tom, či bude na svojom rozhodnutí trvať.

Orgán pre cenné papiere a trhy môže takisto posúdiť potrebu zakázať alebo obmedziť určité druhy finančných aktivít a v prípade potreby takéhoto zákazu alebo obmedzenia o tom informuje Komisiu s cieľom uľahčiť prijatie akéhokoľvek takéhoto zákazu alebo obmedzenia.

Článok 10

Regulačné technické predpisy

1.   Ak Európsky parlament a Rada delegujú na Komisiu právomoci prijímať regulačné technické predpisy prostredníctvom delegovaných aktov podľa článku 290 ZFEÚ, aby sa zabezpečila konzistentná harmonizácia v oblastiach, ktoré sú konkrétne vymedzené v legislatívnych aktoch uvedených v článku 1 ods. 2, orgán pre cenné papiere a trhy môže vypracovať návrh regulačných technických predpisov. Orgán pre cenné papiere a trhy predkladá svoj návrh predpisov na schválenie Komisii.

Regulačné technické predpisy sú technické, nezahŕňajú strategické ani politické rozhodnutia a ich obsah je obmedzený legislatívnymi aktmi, z ktorých vychádzajú.

Pred ich predložením Komisii vykoná orgán pre cenné papiere a trhy otvorené verejné konzultácie k návrhu regulačných technických predpisov a analyzuje možné súvisiace náklady a prínosy, pokiaľ tieto konzultácie a analýzy nie sú neprimerané vzhľadom na rozsah a dosah príslušného návrhu regulačných technických predpisov alebo vzhľadom na mimoriadnu naliehavosť danej veci. Orgán pre cenné papiere a trhy tiež požiada o stanovisko Skupinu zainteresovaných strán v oblasti cenných papierov a trhov uvedenú v článku 37.

Ak orgán pre cenné papiere a trhy predloží návrh regulačného technického predpisu, Komisia ho bezodkladne zašle Európskemu parlamentu a Rade.

Komisia do troch mesiacov od prijatia návrhu regulačného technického prepisu rozhodne, či ho schváli. Komisia môže schváliť návrh regulačných technických predpisov iba čiastočne alebo so zmenami a doplneniami, ak si to vyžadujú záujmy Únie.

Ak má Komisia v úmysle návrh regulačného technického predpisu neschváliť alebo ich schváliť iba sčasti alebo so zmenami a doplneniami, zašle návrh regulačných technických spolu s vysvetlením, prečo ho neschvaľuje, alebo prípadne s odôvodnením jeho zmien a doplnení späť orgánu pre cenné papiere a trhy. Orgán pre cenné papiere a trhy môže návrh regulačného technického predpisu do šiestich týždňov zmeniť a doplniť na základe pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov Komisie a opätovne ho predložiť Komisii vo forme formálneho stanoviska. Orgán pre cenné papiere a trhy zašle kópiu svojho formálneho stanoviska Európskemu parlamentu a Rade.

Ak orgán pre cenné papiere a trhy v šesťtýždňovej lehote zmenený a doplnený návrh regulačného technického predpisu nepredložil alebo predložil návrh regulačného technického predpisu, ktorý nie je zmenený a doplnený v súlade s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi Komisie, môže Komisia prijať regulačný technický predpis so zmenami a doplneniami, ktoré považuje za relevantné, alebo ho zamietnuť.

Komisia nemôže meniť obsah návrhu regulačného technického predpisu vypracovaného orgánom pre cenné papiere a trhy bez predchádzajúcej koordinácie s ním v súlade s týmto článkom.

2.   Ak orgán pre cenné papiere a trhy nepredložil návrh regulačného technického predpisu v lehote stanovenej v legislatívnych aktoch uvedených v článku 1 ods. 2, môže Komisia o takýto návrh požiadať v novej lehote.

3.   Len ak orgán pre cenné papiere a trhy nepredloží návrh regulačného technického predpisu Komisii v lehotách v súlade s odsekom 2, môže Komisia prijať regulačný technický predpis prostredníctvom delegovaného aktu bez návrhu od orgánu pre cenné papiere a trhy.

Komisia vykoná otvorené verejné konzultácie k návrhu regulačných technických predpisov a analyzuje možné súvisiace náklady a prínosy, pokiaľ tieto konzultácie a analýzy nie sú neprimerané vzhľadom na rozsah a dosah príslušného návrhu regulačných technických predpisov alebo vzhľadom na mimoriadnu naliehavosť danej veci. Komisia tiež požiada o stanovisko alebo radu Skupinu zainteresovaných strán v oblasti cenných papierov a trhov uvedenú v článku 37.

Komisia bezodkladne zašle návrh regulačného technického predpisu Európskemu parlamentu a Rade.

Komisia zašle svoj návrh regulačného technického predpisu orgánu pre cenné papiere a trhy. Orgán pre cenné papiere a trhy môže návrh regulačného technického predpisu v lehote šiestich týždňov zmeniť a doplniť a predložiť ho vo forme formálneho stanoviska Komisii. Orgán pre cenné papiere a trhy zašle kópiu svojho formálneho stanoviska Európskemu parlamentu a Rade.

Ak orgán pre cenné papiere a trhy v šesťtýždňovej lehote uvedenej v štvrtom pododseku nepredložil zmenený a doplnený návrh regulačného technického predpisu, môže Komisia regulačný technický predpis prijať.

Ak orgán pre cenné papiere a trhy zmenený a doplnený návrh regulačného technického predpisu v lehote šiestich týždňov predložil, Komisia môže zmeniť a doplniť návrh regulačného technického predpisu na základe zmien a doplnení navrhovaných orgánom pre cenné papiere a trhy alebo prijať regulačný technický predpis so zmenami a doplneniami, ktoré považuje za relevantné. Komisia nemôže meniť obsah návrhu regulačného technického predpisu vypracovaného orgánom pre cenné papiere a trhy bez predchádzajúcej koordinácie s ním v súlade s týmto článkom.

4.   Regulačné technické predpisy sa prijmú prostredníctvom nariadení alebo rozhodnutí. Uverejnia sa v Úradnom vestníku Európskej únie a nadobudnú účinnosť dňom, ktorý je v nich stanovený.

Článok 11

Vykonávanie delegovania právomoci

1.   Právomoc prijímať regulačné technické predpisy uvedené v článku 10 sa udeľuje Komisii na obdobie štyroch rokov od 16. decembra 2010. Komisia predloží najneskôr šesť mesiacov pred uplynutím tohto štvorročného obdobia správu týkajúcu sa delegovaných právomocí. Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje na rovnako dlhé obdobia, pokiaľ ho Európsky parlament alebo Rada v súlade s článkom 14 neodvolajú.

2.   Komisia oznamuje regulačný technický predpis Európskemu parlamentu a Rade súčasne, a to hneď po jej prijatí.

3.   Právomoc prijímať regulačné technické predpisy udelená Komisii podlieha podmienkam stanoveným v článkoch 12 až 14.

Článok 12

Odvolanie delegovania právomoci

1.   Európsky parlament alebo Rada môžu delegovanie právomoci uvedené v článku 10 kedykoľvek odvolať.

2.   Inštitúcia, ktorá začala vnútorný postup s cieľom rozhodnúť, či delegovanie právomoci odvolať, vyvinie úsilie na účely informovania druhej inštitúcie a Komisie v primeranom čase pred prijatím konečného rozhodnutia, pričom uvedie delegované právomoci, ktorých by sa odvolanie mohlo týkať.

3.   Rozhodnutím o odvolaní sa ukončí delegovanie v ňom uvedených právomocí. Rozhodnutie nadobúda účinnosť okamžite alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť regulačných technických predpisov, ktoré už nadobudli účinnosť. Uverejní sa v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 13

Námietky voči regulačným technickým predpisom

1.   Európsky parlament alebo Rada môžu voči regulačnému technickému predpisu vzniesť námietku v lehote troch mesiacov od dátumu oznámenia regulačného technického predpisu prijatého Komisiou. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o tri mesiace.

Ak Komisia prijme regulačný technický predpis, ktorý je totožný s návrhom regulačného technického predpisu predloženým orgánom pre cenné papiere a trhy, je lehota, počas ktorej môže Európsky parlament a Rada vzniesť námietku, jeden mesiac od dátumu oznámenia. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o jeden mesiac.

2.   Ak do uplynutia lehoty uvedenej v odseku 1 nevznesie Európsky parlament ani Rada voči regulačnému technickému predpisu námietku, uverejní sa tento predpis v Úradnom vestníku Európskej únie a nadobudne účinnosť dňom, ktorý je v nej stanovený.

Regulačný technický predpis sa môže uverejniť v Úradnom vestníku Európskej únie a nadobudnúť účinnosť pred uplynutím uvedenej lehoty, ak Európsky parlament a Rada informovali Komisiu, že nemajú v úmysle vzniesť námietku.

3.   Regulačný technický predpis nenadobudne účinnosť v prípade, ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu vzniesli námietku v lehote uvedenej v odseku 1. V súlade s článkom 296 ZFEÚ inštitúcia, ktorá vznesie námietku voči regulačnému technickému predpisu, uvedie dôvody jej vznesenia.

Článok 14

Neschválenie alebo zmena a doplnenie návrhu regulačných technických predpisov

1.   V prípade, že Komisia neschváli návrh regulačného technického predpisu alebo ho zmení a doplní v súlade s článkom 10, informuje orgán pre cenné papiere a trhy, Európsky parlament a Radu, pričom uvedie dôvody svojho konania.

2.   Európsky parlament alebo Rada môžu podľa potreby v lehote jedného mesiaca od oznámenia uvedeného v odseku 1 vyzvať zodpovedného komisára, aby spolu s predsedom orgánu pre cenné papiere a trhy na ad hoc schôdzi príslušného výboru Európskeho parlamentu alebo Rady predstavili a vysvetlili vzájomné rozdiely.

Článok 15

Vykonávacie technické predpisy

1.   Orgán pre cenné papiere a trhy môže prostredníctvom vykonávacích aktov podľa článku 291 ZFEÚ vypracovať vykonávacie technické predpisy v oblastiach, ktoré sú konkrétne vymedzené v legislatívnych aktoch uvedených v článku 1 ods. 2. Vykonávacie technické predpisy majú technický charakter, nevyplývajú z nich strategické rozhodnutia ani politické rozhodnutia a ich obsah má určovať podmienky uplatňovania predmetných aktov. Orgán pre cenné papiere a trhy predkladá návrh vykonávacích technických predpisov na schválenie Komisii.

Pred predložením návrhu vykonávacích technických predpisov Komisii vykoná orgán pre cenné papiere a trhy otvorené verejné konzultácie a analyzuje možné súvisiace náklady a prínosy, pokiaľ tieto konzultácie a analýza nie sú neprimerané vzhľadom na rozsah a dosah príslušného návrhu vykonávacích technických predpisov alebo vzhľadom na mimoriadnu naliehavosť danej veci. Orgán pre cenné papiere a trhy tiež požiada o stanovisko Skupinu zainteresovaných strán v oblasti cenných papierov a trhov uvedenú v článku 37.

Ak orgán pre cenné papiere a trhy predloží návrh vykonávacieho technického predpisu, Komisia ho bezodkladne zašle Európskemu parlamentu a Rade.

Komisia do troch mesiacov od prijatia návrhu vykonávacieho technického predpisu rozhodne, či ho schváli. Komisia môže túto lehotu predĺžiť o jeden mesiac. Komisia môže schváliť návrh vykonávacieho technického predpisu iba čiastočne alebo so zmenami a doplneniami, ak si to vyžadujú záujmy Únie.

Ak má Komisia v úmysle návrh vykonávacieho technického predpisu neschváliť alebo ho schváliť iba čiastočne alebo so zmenami a doplneniami, zašle ho spolu s vysvetlením, prečo ho nechce schváliť, alebo prípadne s odôvodnením jeho zmien a doplnení, späť orgánu pre cenné papiere a trhy. Orgán pre cenné papiere a trhy môže návrh vykonávacieho technického predpisu do šiestich týždňov zmeniť a doplniť na základe pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov Komisie a opätovne ho predložiť Komisii vo forme formálneho stanoviska. Orgán pre cenné papiere a trhy zašle kópiu svojho formálneho stanoviska Európskemu parlamentu a Rade.

Ak orgán pre cenné papiere a trhy v šesťtýždňovej lehote uvedenej v piatom pododseku zmenený a doplnený návrh vykonávacieho technického predpisu nepredložil alebo predložil návrh vykonávacieho technického predpisu, ktorý nie je zmenený a doplnený v súlade s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi Komisie, môže Komisia prijať vykonávací technický predpis so zmenami a doplneniami, ktoré považuje za relevantné, alebo ho zamietnuť.

Komisia nesmie meniť obsah návrhu vykonávacieho technického predpisu vypracovaného orgánom pre cenné papiere a trhy bez predchádzajúcej koordinácie s ním v súlade s týmto článkom.

2.   V prípade, že orgán pre cenné papiere a trhy nepredložil návrh vykonávacieho technického predpisu v lehote stanovenej v legislatívnych aktoch uvedených v článku 1 ods. 2, môže Komisia o takýto návrh požiadať v novej lehote.

3.   Len ak orgán pre cenné papiere a trhy nepredložil Komisii návrh vykonávacieho technického predpisu v lehote v súlade s odsekom 2, môže Komisia prijať vykonávací technický predpis prostredníctvom vykonávacieho aktu bez návrhu od orgánu pre cenné papiere a trhy.

Komisia vykoná otvorené verejné konzultácie k návrhu vykonávacích technických predpisov a analyzuje možné súvisiace náklady a prínosy, pokiaľ tieto konzultácie a analýzy nie sú neprimerané vzhľadom na rozsah a dosah príslušného návrhu vykonávacích technických predpisov alebo vzhľadom na mimoriadnu naliehavosť danej veci. Komisia tiež požiada o stanovisko alebo radu Skupinu zainteresovaných strán v oblasti cenných papierov a trhov uvedenú v článku 37.

Komisia bezodkladne zašle návrh vykonávacieho technického predpisu Európskemu parlamentu a Rade.

Komisia takisto zašle návrh vykonávacieho technického predpisu orgánu pre cenné papiere a trhy. Orgán pre cenné papiere a trhy môže návrh vykonávacieho technického predpisu v lehote šiestich týždňov zmeniť a doplniť a predložiť ho vo forme formálneho stanoviska Komisii. Orgán pre cenné papiere a trhy zašle kópiu svojho formálneho stanoviska Európskemu parlamentu a Rade.

Ak orgán pre cenné papiere a trhy v šesťtýždňovej lehote uvedenej v štvrtom pododseku nepredložil zmenený a doplnený návrh vykonávacieho technického predpisu, môže Komisia vykonávací technický predpis prijať.

Ak orgán pre cenné papiere a trhy zmenený a doplnený návrh vykonávacieho technického predpisu v uvedenej šesťtýždňovej lehote predložil, Komisia môže zmeniť a doplniť návrh vykonávacieho technického predpisu na základe navrhovaných zmien a doplnení od orgánu pre cenné papiere a trhy alebo prijať vykonávací technický predpis so zmenami a doplneniami, ktoré považuje za relevantné.

Komisia nesmie meniť obsah návrhu vykonávacích technických predpisov vypracovaných orgánom pre cenné papiere a trhy bez predchádzajúcej koordinácie s ním v súlade s týmto článkom.

4.   Vykonávacie technické predpisy sa prijmú prostredníctvom nariadení alebo rozhodnutí. Uverejnia sa v Úradnom vestníku Európskej únie a nadobudnú účinnosť dňom, ktorý je v nich stanovený.

Článok 16

Usmernenia a odporúčania

1.   Orgán pre cenné papiere a trhy vydáva usmernenia a odporúčania určené príslušným orgánom alebo účastníkom finančných trhov s cieľom vytvoriť konzistentné, účinné a efektívne postupy dohľadu v rámci ESFS a zaistiť spoločné, jednotné a konzistentné uplatňovanie práva Únie.

2.   Orgán pre cenné papiere a trhy v náležitých prípadoch organizuje otvorené verejné konzultácie o týchto usmerneniach a odporúčaniach a vykonáva analýzu súvisiacich potenciálnych nákladov a prínosov. Tieto konzultácie a analýzy sú primerané rozsahu pôsobnosti, povahe a dosahu usmernení alebo odporúčaní. Orgán pre cenné papiere a trhy prípade potreby tiež požiada o stanoviská alebo radu Skupinu zainteresovaných strán v oblasti cenných papierov a trhov uvedenú v článku 37.

3.   Príslušné orgány a účastníci finančných trhov vynaložia všetko úsilie na dodržanie týchto usmernení a odporúčaní.

Do dvoch mesiacov od vydania usmernenia alebo odporúčania každý príslušný orgán potvrdí, či toto usmernenie alebo odporúčanie dodržal, alebo ho má v úmysle dodržať. Ak ho príslušný orgán nedodržal ani ho nemá v úmysle dodržať, informuje o tom orgán pre cenné papiere a trhy a uvedie dôvody.

Orgán pre cenné papiere a trhy skutočnosť, že príslušný orgán nedodržal ani nemá v úmysle dodržať príslušné usmernenie alebo odporúčanie, uverejní. Orgán pre cenné papiere a trhy sa môže v individuálnych prípadoch rozhodnúť uverejniť aj dôvody nedodržania uvedeného usmernenia alebo odporúčania uvedené príslušným orgánom. Príslušný orgán je o tomto uverejnení vopred informovaný.

Ak to uvedené usmernenie alebo odporúčanie vyžaduje, podávajú účastníci finančných trhov jasnú a podrobnú správu o tom, či ho dodržiavajú.

4.   Orgán pre cenné papiere a trhy vo svojej správe uvedenej v článku 43 ods. 5 informuje Európsky parlament, Radu a Komisiu o vydaných usmerneniach a odporúčaniach a uvedie príslušné orgány, ktoré ich nedodržiavajú, ako aj spôsoby, akými orgán pre cenné papiere a trhy plánuje zabezpečiť, aby dotknutý príslušný orgán jeho odporúčania a usmernenia v budúcnosti dodržiaval.

Článok 17

Porušenie práva Únie

1.   Ak príslušný orgán neuplatňuje akty uvedené v článku 1 ods. 2 alebo ak ich uplatňuje spôsobom, ktorý sa javí ako porušenie práva Únie vrátane regulačných technických predpisov a vykonávacích technických predpisov stanovených v súlade s článkami 10 až 15, najmä ak nezaistí, aby účastník finančných trhov spĺňal požiadavky ustanovené v týchto aktoch, orgán pre cenné papiere a trhy koná v súlade s právomocami uvedenými v odsekoch 2, 3 a 6 tohto článku.

2.   Na žiadosť jedného alebo viacerých príslušných orgánov, Európskeho parlamentu, Rady, Komisie, Skupiny zainteresovaných strán v oblasti cenných papierov a trhov alebo na vlastný podnet a po informovaní dotknutého príslušného orgánu môže orgán pre cenné papiere a trhy preskúmať údajné porušenie alebo neuplatňovanie práva Únie.

Bez toho, aby boli dotknuté právomoci ustanovené v článku 35, príslušný orgán bezodkladne poskytne orgánu pre cenné papiere a trhy všetky informácie, ktoré orgán pre cenné papiere a trhy považuje za potrebné na vyšetrovanie.

3.   Orgán pre cenné papiere a trhy môže najneskôr do dvoch mesiacov od začatia vyšetrovania adresovať dotknutému príslušnému orgánu odporúčanie, v ktorom uvedie opatrenia potrebné na dodržanie práva Únie.

Príslušný orgán do desiatich pracovných dní od prijatia odporúčania informuje orgán pre cenné papiere a trhy o krokoch, ktoré prijal alebo plánuje prijať na zaistenie dodržiavania práva Únie.

4.   Ak príslušný orgán nedodržal právo Únie v lehote jedného mesiaca od prijatia odporúčania orgánu pre cenné papiere a trhy, Komisia môže na základe informácií orgánu pre cenné papiere a trhy alebo na vlastný podnet vydať formálne stanovisko, ktorým príslušný orgán požiada, aby prijal opatrenia potrebné na dodržiavanie práva Únie. Vo formálnom stanovisku Komisia zohľadní odporúčanie orgánu pre cenné papiere a trhy.

Komisia vydá takéto formálne stanovisko najneskôr do troch mesiacov od prijatia odporúčania. Komisia môže túto lehotu predĺžiť o jeden mesiac.

Orgán pre cenné papiere a trhy a príslušné orgány poskytnú Komisii všetky potrebné informácie.

5.   Príslušný orgán do desiatich pracovných dní od doručenia formálneho stanoviska uvedeného v odseku 4 informuje Komisiu a orgán pre cenné papiere a trhy o krokoch, ktoré prijal alebo plánuje prijať, aby formálnemu stanovisku vyhovel.

6.   Bez toho, aby boli dotknuté právomoci Komisie podľa článku 258 ZFEÚ, ak príslušný orgán nevyhovie formálnemu stanovisku uvedenému v odseku 4 v lehote v ňom uvedenej a ak je to potrebné na včasnú nápravu nedodržiavania predpisov s cieľom zachovať alebo opätovne nastoliť neutrálne podmienky hospodárskej súťaže na trhu alebo zaistiť riadne fungovanie a integritu finančného systému, orgán pre cenné papiere a trhy môže v prípade, že sú príslušné požiadavky aktov uvedených v článku 1 ods. 2 priamo uplatniteľné na účastníkov finančných trhov, prijať individuálne rozhodnutie určené účastníkovi finančných trhov, v ktorom sa požadujú opatrenia potrebné na dodržanie jeho povinností vyplývajúcich z práva Únie vrátane zastavenia všetkých činností.

Rozhodnutie orgánu pre cenné papiere a trhy musí byť v súlade s formálnym stanoviskom, ktoré vydala Komisia podľa odseku 4.

7.   Rozhodnutia prijaté na základe odseku 6 majú prednosť pred všetkými predchádzajúcimi rozhodnutiami, ktoré príslušné orgány prijali v rovnakej veci.

Pri prijímaní opatrení súvisiacich so záležitosťami, ktoré sú predmetom formálneho stanoviska podľa odseku 4 alebo rozhodnutia podľa odseku 6, príslušné orgány zabezpečujú súlad s príslušným formálnym stanoviskom, resp. rozhodnutím.

8.   V správe uvedenej v článku 43 ods. 5 orgán pre cenné papiere a trhy uvedie, ktoré príslušné orgány a účastníci finančných trhov nesplnili formálne stanoviská alebo rozhodnutia uvedené v odsekoch 4 a 6 tohto článku.

Článok 18

Opatrenia v krízových situáciách

1.   V prípade nepriaznivého vývoja, ktorý môže vážne ohroziť riadne fungovanie a integritu finančných trhov alebo stabilitu celého finančného systému v Únii alebo jeho časti, orgán pre cenné papiere a trhy aktívne podporuje a v prípade potreby koordinuje všetky opatrenia, ktoré prijmú relevantné príslušné vnútroštátne orgány dohľadu.

Na účely plnenia tejto podpornej a koordinačnej úlohy relevantné príslušné vnútroštátne orgány dohľadu v plnej miere informujú orgán pre cenné papiere a trhy o všetkých relevantných zmenách a pozývajú ho, aby sa ako pozorovateľ zúčastnil na každom relevantnom zhromaždení.

2.   Rada môže na základe žiadosti orgánu pre cenné papiere a trhy, Komisie alebo ESRB a po porade s Komisiou a ESRB a vo vhodných prípadoch aj s ESA prijať rozhodnutie určené orgánu pre cenné papiere a trhy, v ktorom na účely tohto nariadenia určí existenciu krízovej situácie. Rada preskúmava toto rozhodnutie v náležitých intervaloch a minimálne raz za mesiac. V prípade, že sa rozhodnutie po jednom mesiaci neobnoví, automaticky stráca účinnosť. Rada môže kedykoľvek vyhlásiť ukončenie krízovej situácie.

Ak sa ESRB alebo orgán pre cenné papiere a trhy domnieva, že môže dôjsť k vzniku krízovej situácie, vydá dôverné odporúčanie určené Rade a poskytne jej posúdenie situácie. Rada následne posúdi, či je potrebné zvolať zasadnutie. V tomto procese sa musí zabezpečiť, aby sa náležitá pozornosť venovala zachovávaniu dôvernosti.

Ak Rada rozhodne o existencii krízovej situácie, primeraným spôsobom a bezodkladne o tom informuje Európsky parlament a Komisiu.

3.   Ak Rada prijala rozhodnutie podľa odseku 2 a ak je vo výnimočnej situácii potrebná koordinovaná reakcia vnútroštátnych orgánov na nepriaznivý vývoj, ktorý môže vážne ohroziť riadne fungovanie a integritu finančných trhov alebo stabilitu celého finančné systému v Únii alebo jeho časti, orgán pre cenné papiere a trhy môže prijať individuálne rozhodnutia, ktorými príslušné orgány požiada, aby prijali potrebné opatrenia v súlade s právnymi predpismi uvedenými v článku 1 ods. 2 na riešenie takéhoto vývoja a zaistili, že účastníci finančných trhov a príslušné orgány spĺňajú požiadavky ustanovené v týchto právnych predpisoch.

4.   Bez toho, aby boli dotknuté právomoci Komisie podľa článku 258 ZFEÚ, ak príslušný orgán nedodrží rozhodnutie orgánu pre cenné papiere a trhy uvedené v odseku 3 v lehote uvedenej v tomto rozhodnutí, orgán pre cenné papiere a trhy môže v prípade, že sú príslušné požiadavky stanovené v legislatívnych aktoch uvedených v článku 1 ods. 2 vrátane regulačných technických predpisov a vykonávacích technických predpisov prijatých v súlade s uvedenými aktmi priamo uplatniteľné na účastníkov finančných trhov, prijať individuálne rozhodnutie určené účastníkovi finančných trhov, v ktorom sa požadujú potrebné opatrenia na dodržanie jeho povinností vyplývajúcich z týchto právnych predpisov vrátane zastavenia všetkých činností. Toto sa uplatňuje len v situáciách, keď príslušný orgán neuplatňuje legislatívne akty uvedené v článku 1 ods. 2 vrátane regulačných technických predpisov a vykonávacích technických predpisov prijatých v súlade s uvedenými aktmi alebo ich uplatňuje spôsobom, ktorý je zjavným porušením týchto aktov a keď je naliehavá náprava potrebná na obnovenie riadneho fungovania a integrity finančných trhov alebo stability celého finančného systému v Únii alebo jeho časti.

5.   Rozhodnutia prijaté na základe odseku 4 majú prednosť pred všetkými predchádzajúcimi rozhodnutiami, ktoré príslušné orgány prijali v rovnakej veci.

Všetky opatrenia príslušných orgánov súvisiace so záležitosťami, ktoré sú predmetom rozhodnutia podľa odseku 3 alebo 4, musia byť v súlade s týmito rozhodnutiami.

Článok 19

Urovnávanie sporov medzi príslušnými orgánmi v cezhraničných situáciách

1.   Bez toho, aby boli dotknuté právomoci ustanovené v článku 17, ak príslušný orgán nesúhlasí s postupom alebo obsahom akcie alebo nečinnosťou príslušného orgánu iného členského štátu v prípadoch stanovených v aktoch uvedených v článku 1 ods. 2, orgán pre cenné papiere a trhy na žiadosť jedného alebo viacerých dotknutých príslušných orgánov môže týmto orgánom pomôcť dosiahnuť dohodu v súlade s postupom uvedeným v odsekoch 2 až 4 tohto článku.

V prípadoch stanovených v právnych predpisoch uvedených v článku 1 ods. 2, a ak na základe objektívnych kritérií možno konštatovať, že medzi príslušnými orgánmi rôznych členských štátov došlo k nezhode, orgán pre cenné papiere a trhy môže na vlastný podnet týmto orgánom pomôcť dosiahnuť dohodu v súlade s postupom ustanoveným v odsekoch 2 až 4.

2.   Orgán pre cenné papiere a trhy stanoví lehoty na zmierenie medzi príslušnými orgánmi, pričom zohľadní všetky príslušné lehoty vymedzené v aktoch uvedených v článku 1 ods. 2, ako aj zložitosť a naliehavosť veci. V tomto štádiu orgán pre cenné papiere a trhy zohrá úlohu sprostredkovateľa.

3.   Ak počas lehoty na zmierenie uvedenej v odseku 2 dotknuté príslušné orgány nedosiahnu dohodu, orgán pre cenné papiere a trhy môže v súlade s postupom ustanoveným v článku 44 ods. 1 treťom a štvrtom pododseku prijať rozhodnutie, ktorým požiada dotknuté príslušné orgány, aby prijali konkrétne opatrenia so záväzným účinkom na dotknuté príslušné orgány alebo sa zdržali konania s cieľom urovnať záležitosť, aby sa zabezpečil súlad s právom Únie.

4.   Bez toho, aby boli dotknuté právomoci Komisie podľa článku 258 ZFEÚ, ak príslušný orgán nedodrží rozhodnutie orgánu pre cenné papiere a trhy, a tým nezabezpečí, aby účastník finančných trhov spĺňal požiadavky, ktoré sa na neho priamo vzťahujú v zmysle aktov uvedených v článku 1 ods. 2, orgán pre cenné papiere a trhy môže prijať individuálne rozhodnutie určené účastníkovi finančných trhov, v ktorom ho požiada o potrebné opatrenia na dodržiavanie jeho povinností vyplývajúcich z práva Únie, vrátane zastavenia akejkoľvek činnosti.

5.   Rozhodnutia prijaté na základe odseku 4 majú prednosť pred všetkými predchádzajúcimi rozhodnutiami, ktoré príslušné orgány prijali v rovnakej veci. Všetky opatrenia príslušných orgánov súvisiace so skutočnosťami, ktoré sú predmetom rozhodnutia podľa odseku 3 alebo 4, musia byť v súlade s týmito rozhodnutiami.

6.   V správe uvedenej v článku 50 ods. 2 predseda orgánu pre cenné papiere a trhy vymedzí povahu a typ sporov medzi príslušnými orgánmi, dosiahnuté dohody a rozhodnutia prijaté na urovnanie týchto sporov.

Článok 20

Urovnávanie sporov medzi príslušnými orgánmi v rôznych sektoroch

Spoločný výbor urovnáva v súlade s postupom stanoveným v článkoch 19 a 56 spory medzi jednotlivými sektormi, ktoré môžu vzniknúť medzi príslušnými orgánmi vymedzenými v článku 4 bode 2 tohto nariadenia, nariadenia (EÚ) č. 1093/2010 a nariadenia (EÚ) č. 1094/2010.

Článok 21

Kolégiá orgánov dohľadu

1.   Orgán pre cenné papiere a trhy prispieva k presadzovaniu a monitorovaniu účinného, efektívneho a konzistentného fungovania kolégií orgánov dohľadu ustanovených v legislatívnych aktoch uvedených v článku 1 ods. 2 a posilňuje súdržné uplatňovanie práva Únie kolégiami orgánov dohľadu. S cieľom zbližovať osvedčené postupy dohľadu sa zamestnanci orgánu pre cenné papiere a trhy môžu zúčastňovať na činnostiach kolégií orgánov dohľadu, a to vrátane kontrol na mieste, ktoré spoločne vykonávajú dva alebo viaceré príslušné orgány.

2.   Orgán pre cenné papiere a trhy zabezpečuje konzistentné a súdržné fungovanie kolégií orgánov dohľadu pre cezhraničné inštitúcie v Únii, pričom prihliada na systémové riziko, ktoré predstavujú účastníci finančných trhov, v zmysle článku 23.

Na účely tohto odseku a odseku 1 tohto článku sa orgán pre cenné papiere a trhy považuje za „príslušný orgán“ v zmysle príslušných právnych predpisov.

Orgán pre cenné papiere a trhy môže:

a)	zhromažďovať a vymieňať si v spolupráci s príslušnými orgánmi všetky príslušné informácie s cieľom uľahčiť prácu kolégia a vytvoriť a spravovať centrálny systém na sprístupnenie týchto informácií príslušným orgánom v kolégiu;

b)

iniciovať a koordinovať záťažové testy v celej Únii v súlade s článkom 32 s cieľom posúdiť odolnosť účastníkov finančných trhov, a najmä systémového rizika, ktoré predstavujú kľúčoví účastníci finančných trhov, ako je uvedené v článku 23, voči nepriaznivému vývoju na trhu a posudzovať potenciál systémového rizika, ktoré predstavujú kľúčoví účastníci finančných trhov, zvyšovať sa v záťažových situáciách, pričom zabezpečí, aby sa na vnútroštátnej úrovni pri takýchto testoch uplatnila konzistentná metodika, a v prípade potreby zasiela príslušnému orgánu odporúčanie na nápravu problémov, ktoré sa pri záťažových testoch identifikovali;

c)	podporovať efektívne a účinné vykonávanie činností dohľadu vrátane hodnotenia rizík, ktorým sú alebo by mohli byť vystavení účastníci finančných trhov v záťažových situáciách;

d)	v súlade s úlohami a právomocami ustanovenými v tomto nariadení dozerať na úlohy vykonávané príslušnými orgánmi a

e)

požadovať od kolégia ďalšie rokovania vo všetkých prípadoch, keď sa domnieva, že by rozhodnutie znamenalo nesprávne uplatňovanie práva Únie alebo by neprispelo k dosahovaniu cieľa zjednotiť postupy dohľadu. Od orgánu konsolidovaného dohľadu môže tiež požadovať naplánovanie zasadnutia kolégia alebo vloženie bodu do programu zasadnutia.

3.   Orgán pre cenné papiere a trhy môže vypracovať návrh regulačného a vykonávacieho technického predpisu, ktorými sa zabezpečia jednotné podmienky uplatňovania ustanovení týkajúcich sa fungovania kolégií orgánov dohľadu, a vydávať usmernenia a odporúčania prijaté na základe článku 16 s cieľom podporovať konvergenciu vykonávania dohľadu a osvedčených postupov prijatých kolégiami orgánov dohľadu.

4.   Orgán pre cenné papiere a trhy má úlohu právne záväznej mediácie na riešenie sporov medzi príslušnými orgánmi v súlade s postupom stanoveným v článku 19. Orgán pre cenné papiere a trhy môže v súlade s článkom 19 prijať v oblasti dohľadu rozhodnutia priamo uplatniteľné na dotknutého účastníka finančného trhu.

Článok 22

Všeobecné ustanovenia

1.   Orgán pre cenné papiere a trhy náležite prihliada na systémové riziko, ktoré je vymedzené v nariadení (EÚ) č. 1092/2010. Rieši riziko narušenia finančných služieb, ktoré:

a)	je spôsobené poškodením celého finančného systému alebo jeho časti a

b)	môže mať závažné negatívne dôsledky na vnútorný trh a reálne hospodárstvo.

Orgán pre cenné papiere a trhy náležite prihliada na monitorovanie a posúdenie systémového rizika, ktoré vypracoval ESRB a orgán pre cenné papiere a trhy, a reaguje na upozornenia a odporúčania ESRB v súlade s článkom 17 nariadenia (EÚ) č. 1092/2010.

2.   Orgán pre cenné papiere a trhy v spolupráci s ESRB a v súlade s článkom 23 vypracuje spoločný prístup k identifikácii a meraniu systémového rizika, ktoré predstavujú kľúčoví účastníci finančných trhov, prípadne vrátane kvantitatívnych a kvalitatívnych ukazovateľov.

Tieto ukazovatele budú kľúčovým prvkom pri určovaní vhodných opatrení v oblasti dohľadu. Orgán pre cenné papiere a trhy bude monitorovať stupeň konvergencie prijatých určených opatrení na účely presadzovania spoločného prístupu.

3.   Bez toho, aby boli dotknuté akty uvedené v článku 1 ods. 2, orgán pre cenné papiere a trhy podľa potreby vypracuje dodatočné usmernenia a odporúčania pre kľúčových účastníkov finančných trhov, aby sa zohľadnilo systémové riziko, ktoré predstavujú.

Orgán pre cenné papiere a trhy zabezpečuje, že pri vypracúvaní návrhu regulačných a vykonávacích technických predpisov v oblastiach stanovených v legislatívnych aktoch uvedených v článku 1 ods. 2 sa prihliada na systémové riziko, ktoré predstavujú kľúčoví účastníci finančných trhov.

4.   Na žiadosť jedného alebo viacerých príslušných orgánov, Európskeho parlamentu, Rady alebo Komisie alebo na vlastný podnet môže orgán pre cenné papiere a trhy preskúmať konkrétny typ finančnej činnosti, typ produktu alebo typ správania s cieľom posúdiť potenciálne hrozby pre integritu finančných trhov alebo stabilitu finančného systému a dotknutým príslušným orgánom môže predložiť odporúčania na opatrenia.

Na tento účel môže orgán pre cenné papiere a trhy využiť právomoci, ktoré sú mu udelené podľa tohto nariadenia vrátane článku 35.

5.   Spoločný výbor zabezpečuje celkovú a medzisektorovú koordináciu činností, ktoré sa vykonávajú na základe tohto článku.

Článok 23

Identifikácia a meranie systémového rizika

1.   Orgán pre cenné papiere a trhy po porade s ESRB vypracuje kritériá na identifikáciu a meranie systémového rizika a náležitý režim záťažového testovania, ktoré zahŕňa posúdenie potenciálu systémového rizika, ktoré predstavujú účastníci finančných trhov, zvyšovať sa v záťažových situáciách. Tí účastníci finančného trhu, ktorí môžu predstavovať systémové riziko, podliehajú posilnenému dohľadu a v prípade potreby postupom ozdravenia a riešenia problémov uvedeným v článku 25.

2.   Pri vypracúvaní kritérií na identifikáciu a meranie systémového rizika, ktoré predstavujú účastníci finančných trhov, orgán pre cenné papiere a trhy plne prihliada na relevantné medzinárodné prístupy vrátane tých, ktoré stanovili Rada pre finančnú stabilitu, Medzinárodný menový fond a Banka pre medzinárodné zúčtovanie.

Článok 24

Stála schopnosť reagovať na systémové riziká

1.   Orgán pre cenné papiere a trhy zabezpečuje, že má nepretržite k dispozícii špecializované kapacity na účinnú reakciu v prípade realizácie systémových rizík v zmysle článkov 22 a 23 najmä so zreteľom na inštitúcie, ktoré predstavujú systémové riziko.

2.   Orgán pre cenné papiere a trhy plní úlohy, ktoré mu boli zverené v tomto nariadení a v právnych predpisoch uvedených v článku 1 ods. 2, a prispieva k zabezpečovaniu jednotného a koordinovaného krízového riadenia a režimu riešenia krízových situácií v Únii.

Článok 25

Postupy ozdravenia a riešenia problémov

1.   Orgán pre cenné papiere a trhy prispieva k vypracovaniu a ku koordinácii účinných a konzistentných plánov na ozdravenie a riešenie problémov, postupov v krízových situáciách a preventívnych opatrení na účely minimalizácie systémového vplyvu akéhokoľvek zlyhania a aktívne sa na tomto vypracovaní a koordinácii zúčastňuje.

2.   Orgán pre cenné papiere a trhy môže vypracovať regulačné a vykonávacie technické predpisy, ako sa stanovuje v legislatívnych aktoch uvedených v článku 1 ods. 2, v súlade s postupom stanoveným v článkoch 10 až 15.

Článok 26

Európska sústava vnútroštátnych systémov náhrad pre investorov

1.   Orgán pre cenné papiere a trhy prispieva k posilneniu európskej sústavy vnútroštátnych systémov náhrad pre investorov (ICS), konajúc podľa právomocí, ktoré mu boli zverené podľa tohto nariadenia na zabezpečenie správneho uplatňovania smernice 97/9/ES, s cieľom zabezpečiť, aby vnútroštátne systémy náhrad pre investorov boli dostatočne financované príspevkami dotknutých účastníkov finančného trhu, prípadne účastníkov finančného trhu s hlavným sídlom v tretích krajinách, a poskytovať vysokú úroveň ochrany investorov v harmonizovanom rámci v celej Únii.

2.   Článok 16 týkajúci sa právomocí orgánu pre cenné papiere a trhy prijímať usmernenia a odporúčania sa uplatňuje na systémy náhrad pre investorov.

3.   Orgán pre cenné papiere a trhy môže vypracovať regulačné a vykonávacie technické predpisy, ako sa stanovuje v legislatívnych aktoch uvedených v článku 1 ods. 2, v súlade s postupom stanoveným v článkoch 10 až 15.

4.   Preskúmaním tohto nariadenia ustanoveným v článku 81 sa preskúma najmä konvergencia európskej sústavy vnútroštátnych systémov náhrad pre investorov.

Článok 27

Európsky systém riešenia problémov a mechanizmy financovania

1.   Orgán pre cenné papiere a trhy prispieva v oblastiach svojej právomoci k vypracovaniu metód na riešenie problémov zlyhávajúcich kľúčových účastníkov finančného trhu, a to spôsobom, ktorým sa zabráni šíreniu škodlivého vplyvu a umožní včasné a riadne utlmenie činnosti, v prípade potreby vrátane jednotného a dôveryhodného mechanizmu financovania.

2.   Orgán pre cenné papiere a trhy prispieva k práci zameranej na otázky týkajúce sa rovnakých podmienok a na kumulatívny vplyv akýchkoľvek systémov odvodov a príspevkov týkajúcich sa finančných inštitúcií, ktoré sa môžu zaviesť s cieľom zabezpečiť spravodlivé rozloženie zaťaženia a vytvorenie stimulov na obmedzenie systémových rizík ako súčasti jednotného a dôveryhodného rámca na riešenie problémov.

Preskúmaním tohto nariadenia ustanoveným v článku 81 sa preskúma najmä možné posilnenie úlohy orgánu pre cenné papiere a trhy v rámci predchádzania krízam, ich riadenia a riešenia.

Článok 28

Delegovanie úloh a zodpovedností

1.   Príslušné orgány môžu so súhlasom splnomocneného orgánu delegovať úlohy a zodpovednosti na orgán pre cenné papiere a trhy alebo iný príslušný orgán za podmienok stanovených v tomto článku. Členské štáty môžu v súvislosti s delegovaním zodpovedností stanoviť osobitné podmienky, ktoré je potrebné splniť predtým, ako ich príslušné orgány uzavrú takéto dohody o delegovaní, a môžu obmedziť rozsah delegovania na mieru potrebnú na účinný dohľad nad cezhraničnými účastníkmi finančných trhov alebo skupinami.

2.   Orgán pre cenné papiere a trhy podnecuje a uľahčuje delegovanie úloh a zodpovedností medzi príslušnými orgánmi určením tých úloh a zodpovedností, ktoré sa môžu delegovať alebo spoločne vykonávať, a presadzovaním osvedčených postupov.

3.   Výsledkom delegovania zodpovedností je prerozdelenie kompetencií stanovených v aktoch uvedených v článku 1 ods. 2. Postupy, presadzovanie a administratívne a justičné preskúmanie v súvislosti s delegovanými zodpovednosťami upravuje právo splnomocneného orgánu.

4.   Príslušné orgány informujú orgán pre cenné papiere a trhy o dohodách o delegovaní, ktoré plánujú uzavrieť. Dohody nadobudnú platnosť najskôr jeden mesiac po informovaní orgánu pre cenné papiere a trhy.

Orgán pre cenné papiere a trhy môže predložiť stanovisko k plánovanej dohode do jedného mesiaca po tom, ako bol informovaný.

Orgán pre cenné papiere a trhy vhodnými prostriedkami uverejní všetky dohody o delegovaní, ktoré uzatvorili príslušné orgány, s cieľom zabezpečiť, aby všetky dotknuté strany boli riadne informované.

Článok 29

Spoločná kultúra dohľadu

1.   Orgán pre cenné papiere a trhy zohráva aktívnu úlohu pri budovaní spoločnej kultúry dohľadu v Únii a konzistentného vykonávania dohľadu, ako aj pri zabezpečovaní jednotných postupov a zosúladených prístupov v celej Únii. Orgán pre cenné papiere a trhy vykonáva aspoň tieto činnosti:

a)	poskytuje stanoviská príslušným orgánom;

b)	podporuje účinnú dvojstrannú a viacstrannú výmenu informácií medzi príslušnými orgánmi pri plnom dodržaní uplatniteľných ustanovení týkajúcich sa dôvernosti a ochrany údajov ustanovených v príslušných právnych predpisoch Únie;

c)	prispieva k vypracovaniu vysokokvalitných a jednotných predpisov dohľadu vrátane predpisov pre výkazníctvo a medzinárodných účtovných štandardov v súlade s článkom 1 ods. 3;

d)	preskúmava uplatňovanie príslušných regulačných a vykonávacích technických predpisov prijatých Komisiou a usmernení a odporúčaní vydaných orgánom pre cenné papiere a trhy a v prípade potreby navrhuje zmeny a doplnenia a

e)	navrhuje sektorové a medzisektorové školiace programy, uľahčuje výmeny zamestnancov a podnecuje príslušné orgány, aby zintenzívnili využívanie schém dočasného preloženia zamestnancov a ostatných nástrojov.

2.   Orgán pre cenné papiere a trhy môže v prípade potreby vypracovať nové praktické nástroje a prostriedky konvergencie na podporu spoločných prístupov a postupov v oblasti dohľadu.

Článok 30

Vzájomné hodnotenie príslušných orgánov

1.   Orgán pre cenné papiere a trhy pravidelne organizuje a vykonáva vzájomné hodnotenia niektorých alebo všetkých činností príslušných orgánov s cieľom ďalej zvýšiť konzistentnosť výsledkov dohľadu. Orgán pre cenné papiere a trhy na tento účel vypracuje metódy s cieľom umožniť objektívne posúdenie a porovnanie medzi preskúmavanými orgánmi. Pri vykonávaní vzájomných hodnotení sa zohľadňujú existujúce informácie a hodnotenia, ktoré sú už v súvislosti s dotknutým príslušným orgánom k dispozícii.

2.   Vzájomné hodnotenie zahŕňa, ale neobmedzuje sa len na hodnotenie:

a)	primeranosti inštitucionálnych dojednaní a zdrojov príslušného orgánu s osobitným zreteľom na účinné uplatňovanie regulačných technických predpisov a vykonávacích technických predpisov uvedených v článkoch 10 až 15 a v aktoch uvedených v článku 1 ods. 2 a schopnosti reagovať na vývoj na trhu;

b)

stupňa konvergencie dosiahnutého pri uplatňovaní právnych predpisov Únie a pri postupoch v oblasti dohľadu vrátane regulačných technických predpisov a vykonávacích technických predpisov, usmernení a odporúčaní prijatých na základe článkov 10 až 16 a v rozsahu, v akom postupy dohľadu dosahujú ciele ustanovené v práve Únie;

c)	najlepších postupov vypracovaných niektorými príslušnými orgánmi, ktorých prijatie môže byť prínosom pre iné príslušné orgány;

d)	účinnosti a stupňa konvergencie dosiahnutej v súvislosti s presadzovaním ustanovení prijatých v rámci vykonávania práva Únie vrátane správnych opatrení a sankcií prijatých voči zodpovedným osobám v prípadoch nedodržania týchto ustanovení.

3.   Na základe vzájomného hodnotenia môže orgán pre cenné papiere a trhy podľa článku 16 vydať usmernenia a odporúčania. Príslušný orgán sa v súlade s článkom 16 ods. 3 usiluje postupovať podľa uvedených usmernení a odporúčaní. Orgán pre cenné papiere a trhy zohľadní výsledok vzájomného hodnotenia pri vypracúvaní návrhov regulačných technických alebo vykonávacích technických predpisov v súlade s článkami 10 až 15.

4.   Orgán pre cenné papiere a trhy zverejní najlepšie postupy, ktoré je možné stanoviť na základe týchto vzájomných hodnotení. Okrem toho možno zverejniť všetky ďalšie výsledky vzájomných hodnotení, ak s tým súhlasí príslušný orgán, ktorý je predmetom vzájomného hodnotenia.

Článok 31

Koordinačná funkcia

Orgán pre cenné papiere a trhy plní všeobecnú koordinačnú úlohu medzi príslušnými orgánmi, a to najmä v prípadoch, keď by nepriaznivý vývoj mohol potenciálne ohroziť riadne fungovanie a integritu finančných trhov alebo stabilitu finančného systému v Únii.

Orgán pre cenné papiere a trhy podporuje koordinovanú reakciu Únie okrem iného prostredníctvom:

a)	uľahčenia výmeny informácií medzi príslušnými orgánmi;

b)	stanovenia rozsahu, a ak je to možné a vhodné, overenia spoľahlivosti informácií, ktoré by sa mali poskytnúť všetkým dotknutým príslušným orgánom;

c)	bez toho, aby bol dotknutý článok 19, vykonávaním nezáväznej mediácie na žiadosť príslušných orgánov alebo na vlastný podnet;

d)	bezodkladného oznámenia všetkých možných krízových situácií ESRB;

e)	prijímania všetkých náležitých opatrení s cieľom prispieť ku koordinácii činností príslušných orgánov v prípade vývoja, ktorý by mohol ohroziť fungovanie finančných trhov;

f)

centralizovania informácií prijatých od príslušných orgánov v súlade s článkami 21 a 35 ako výsledok povinností účastníkov finančných trhov pôsobiacich vo viacerých členských štátoch podávať správy o regulácii. Orgán pre cenné papiere a trhy si tieto informácie vymieňa s ostatnými príslušnými orgánmi členských štátov.

Článok 32

Posúdenie vývoja na trhu

1.   Orgán pre cenné papiere a trhy monitoruje a posudzuje vývoj trhu v oblasti svojej pôsobnosti a v prípade potreby informuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) a Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov), ESRB, Európsky parlament, Radu a Komisiu o príslušných mikroprudenciálnych trendoch, možných rizikách a slabých miestach. Orgán pre cenné papiere a trhy zahrnie do svojich hodnotení hospodársku analýzu trhov, na ktorých účastníci finančného trhu pôsobia, a hodnotenie vplyvu, ktorý bude mať možný vývoj trhu na takýchto účastníkov finančného trhu.

2.   Orgán pre cenné papiere a trhy v spolupráci s ESRB začína a koordinuje posudzovania reakcií účastníkov finančných trhov na nepriaznivý vývoj na trhu v rámci celej Únie. Pre príslušné orgány na tento účel vypracuje:

a)	spoločné metodiky na posudzovanie vplyvu hospodárskych scenárov na finančnú pozíciu účastníka finančného trhu;

b)	spoločné prístupy k oznamovaniu výsledkov týchto posúdení reakcií účastníkov finančného trhu;

c)	spoločné metodiky na posúdenie vplyvu konkrétnych produktov alebo distribučných procesov na finančnú pozíciu účastníka finančného trhu a na informácie o investoroch a zákazníkoch.

3.   Bez toho, aby boli dotknuté úlohy ESRB uvedené v nariadení (EÚ) č. 1092/2010, orgán pre cenné papiere a trhy aspoň raz ročne a v prípade potreby aj častejšie poskytne Európskemu parlamentu, Rade, Komisii a ESRB posúdenia vývoja, možných rizík a slabých miest v oblasti svojej pôsobnosti.

Orgán pre cenné papiere a trhy do týchto posúdení začlení klasifikáciu hlavných rizík a slabých miest a v prípade potreby odporučí preventívne alebo nápravné opatrenia.

4.   Orgán pre cenné papiere a trhy zabezpečí primerané pokrytie medzisektorového vývoja, rizík a slabých miest na základe úzkej spolupráce s Európskym orgánom dohľadu (Európskym orgánom pre bankovníctvo) a Európskym orgánom dohľadu (Európskym orgánom pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov) prostredníctvom spoločného výboru.

Článok 33

Medzinárodné vzťahy

1.   Bez toho, aby boli dotknuté príslušné právomoci členských štátov a inštitúcií Únie, orgán pre cenné papiere a trhy môže nadviazať kontakty a uzavrieť administratívne dohody s orgánmi dohľadu, medzinárodnými organizáciami a správnymi orgánmi tretích krajín. Tieto dohody nevytvárajú pre Úniu a jej členské štáty právne záväzky ani nebránia členským štátom a ich príslušným orgánom uzatvárať bilaterálne alebo multilaterálne dohody s tretími krajinami.

2.   Orgán pre cenné papiere a trhy pomáha pri príprave rozhodnutí o rovnocennosti týkajúcich sa systémov dohľadu v tretích krajinách v súlade s aktmi uvedenými v článku 1 ods. 2.

3.   V správe uvedenej v článku 43 ods. 5 orgán pre cenné papiere a trhy uvedie administratívne dohody, ktoré boli dosiahnuté s medzinárodnými organizáciami alebo správnymi orgánmi tretích krajín, a pomoc poskytovanú pri príprave rozhodnutí o rovnocennosti.

Článok 34

Ostatné úlohy

1.   Orgán pre cenné papiere a trhy môže na žiadosť Európskeho parlamentu, Rady alebo Komisie alebo na vlastný podnet poskytnúť Európskemu parlamentu, Rade a Komisii stanoviská ku všetkým záležitostiam týkajúcim sa jeho oblasti pôsobnosti.

2.   Orgán pre cenné papiere a trhy môže vzhľadom na prudenciálne posúdenia fúzií a nadobudnutí majetkových podielov v rozsahu pôsobnosti smernice 2004/39/ES v znení smernice 2007/44/ES, ktoré podľa uvedenej smernice vyžadujú konzultáciu medzi príslušnými orgánmi z dvoch alebo viacerých členských štátov, na základe žiadosti jedného z dotknutých príslušných orgánov vydať a uverejniť stanovisko k prudenciálnemu posúdeniu, pokiaľ sa netýka kritérií uvedených v článku 10b písm. e) smernice 2004/39/ES. Toto stanovisko sa vydá bezodkladne a v každom prípade pred uplynutím lehoty na posúdenie v súlade so smernicou 2006/48/ES v znení smernice 2007/44/ES. Na oblasti, v súvislosti s ktorými môže orgán pre cenné papiere a trhy vydať stanovisko, sa vzťahuje článok 35.

Článok 35

Zhromažďovanie informácií

1.   Príslušné orgány členských štátov poskytnú orgánu pre cenné papiere a trhy na jeho žiadosť všetky informácie potrebné na plnenie povinností, ktoré mu boli pridelené na základe tohto nariadenia, za predpokladu, že majú legálny prístup k príslušným informáciám a že žiadosť o informácie je nevyhnutná vzhľadom na povahu príslušnej povinnosti.

2.   Orgán pre cenné papiere a trhy môže požadovať poskytovanie informácií aj v opakujúcich sa intervaloch a v stanovených formátoch. Pokiaľ je to možné, v týchto žiadostiach sa používajú spoločné formáty výkazov.

3.   Na riadne odôvodnenú žiadosť príslušného orgánu členského štátu môže orgán pre cenné papiere a trhy poskytnúť akékoľvek informácie, ktoré príslušný orgán potrebuje na plnenie svojich úloh v súlade s povinnosťou zachovávať služobné tajomstvo stanovenými v odvetvových právnych predpisoch a v článku 70.

4.   Pred vyžiadaním informácií v súlade s týmto článkom a s cieľom zamedziť zdvojeniu povinnosti podávať správy orgán pre cenné papiere a trhy zohľadní všetky príslušné existujúce štatistiky vypracované a rozširované Európskym štatistickým systémom a Európskym systémom centrálnych bánk.

5.   Ak informácie nie sú k dispozícii alebo ich príslušné orgány neposkytli včas, orgán pre cenné papiere a trhy môže adresovať náležite opodstatnenú a odôvodnenú žiadosť iným orgánom dohľadu, ministerstvu zodpovednému za financie, ak toto ministerstvo disponuje prudenciálnymi informáciami, vnútroštátnej centrálnej banke alebo štatistickému úradu dotknutého členského štátu.

6.   Ak informácie nie sú k dispozícii alebo ich príslušné orgány neposkytli podľa odseku 1 alebo 5 včas, orgán pre cenné papiere a trhy môže adresovať náležite opodstatnenú a odôvodnenú žiadosť priamo príslušným účastníkom finančných trhov. V tejto odôvodnenej žiadosti sa vysvetlí, prečo sú informácie o daných jednotlivých účastníkoch finančných trhov potrebné.

Orgán pre cenné papiere a trhy informuje relevantné príslušné orgány o žiadostiach v súlade s týmto odsekom a odsekom 5.

Príslušné orgány pomáhajú orgánu pre cenné papiere a trhy na jeho žiadosť pri zhromažďovaní takýchto informácií.

7.   Orgán pre cenné papiere a trhy môže používať dôverné informácie, ktoré dostane podľa tohto článku, iba na účely plnenia povinností vyplývajúcich z tohto nariadenia.

Článok 36

Vzťah s ESRB

1.   Orgán pre cenné papiere a trhy úzko a pravidelne spolupracuje s ESRB.

2.   Orgán pre cenné papiere a trhy poskytuje ESRB pravidelne a včas informácie potrebné na dosiahnutie jeho úloh. Všetky údaje potrebné na dosiahnutie jeho úloh, ktoré nie sú v súhrnnej alebo zovšeobecnenej forme, sa poskytnú ERSB bezodkladne na základe odôvodnenej žiadosti, ako sa uvádza v článku 15 nariadenia (EÚ) č. 1092/2010. Orgán pre cenné papiere a trhy v spolupráci s ESRB zavedie náležité vnútorné postupy prenosu dôverných informácií, najmä informácií o jednotlivých finančných inštitúciách.

3.   Orgán pre cenné papiere a trhy v súlade s odsekmi 4 a 5 zabezpečí náležité dodržiavanie varovaní a odporúčaní ESRB uvedených v článku 16 nariadenia (EÚ) č. 1092/2010.

4.   Po prijatí varovania alebo odporúčania ESRB určeného orgánu pre cenné papiere a trhy orgán pre cenné papiere a trhy bezodkladne zvolá zasadnutie rady orgánov dohľadu a posúdi vplyv takéhoto varovania alebo odporúčania na plnenie jeho úloh.

Rozhodne príslušným rozhodovacím postupom o akýchkoľvek opatreniach, ktoré sa majú prijať v súlade s právomocami, ktoré mu boli zverené na základe tohto nariadenia, s cieľom vyriešiť záležitosti uvedené vo varovaniach a odporúčaniach.

Ak orgán pre cenné papiere a trhy v súvislosti s odporúčaním ďalej nekoná, objasní ESRB a Rade dôvody nečinnosti.

5.   Po prijatí varovania alebo odporúčania ESRB určeného príslušnému vnútroštátnemu orgánu dohľadu orgán pre cenné papiere a trhy v prípade potreby využije právomoci, ktoré mu boli zverené na základe tohto nariadenia, aby zaistil včasné dodržiavanie.

Ak adresát plánuje nedodržať odporúčanie ESRB, informuje o dôvodoch nečinnosti radu orgánov dohľadu a prerokuje ich s ňou.

Príslušný orgán náležite zohľadní stanoviská rady orgánov dohľadu, keď informuje Radu a ESRB v súlade s článkom 17 nariadenia (EÚ) č. 1092/2010.

6.   Orgán pre cenné papiere a trhy pri plnení úloh uvedených v tomto nariadení v najvyššej miere zohľadňuje varovania a odporúčania ESRB.

Článok 37

Skupina zainteresovaných strán v oblasti cenných papierov a trhov

1.   S cieľom pomôcť uľahčiť konzultácie so zainteresovanými stranami v oblastiach významných pre plnenie úloh orgánu pre cenné papiere a trhy sa vytvorí Skupina zainteresovaných strán v oblasti cenných papierov a trhov. So Skupinou zainteresovaných strán v oblasti cenných papierov a trhov sa konzultuje o opatreniach prijatých v súlade s článkami 10 až 15 týkajúcim sa regulačných technických predpisov a vykonávacích technických predpisov, a pokiaľ sa tieto opatrenia netýkajú jednotlivých účastníkov finančných trhov, v súlade s článkom 16 týkajúcim sa usmernení a odporúčaní. Ak sa kroky budú musieť prijať bezodkladne a konzultácie nebudú možné, Skupina zainteresovaných strán v oblasti cenných papierov a trhov musí byť čo najskôr informovaná.

Skupina zainteresovaných strán v oblasti cenných papierov a trhov sa stretáva aspoň štyrikrát ročne.

2.   Skupina zainteresovaných strán v oblasti cenných papierov a trhov sa skladá z 30 členov, ktorí predstavujú vyvážené zastúpenie účastníkov finančných trhov pôsobiacich v Únii, zástupcov ich zamestnancov, ako aj spotrebiteľov, používateľov finančných služieb a zástupcov MSP. Najmenej piati členovia budú nezávislí renomovaní akademickí pracovníci. Desať členov zastupuje účastníkov finančných trhov.

3.   Členov Skupiny zainteresovaných strán v oblasti cenných papierov a trhov menuje rada orgánov dohľadu na základe návrhov príslušných zainteresovaných strán. Rada orgánov dohľadu pri svojom rozhodovaní v možnom rozsahu zaistí primeranú geografickú a rodovú rovnováhu a zastúpenie zainteresovaných strán z celej Únie.

4.   Orgán pre cenné papiere a trhy poskytne Skupine zainteresovaných strán v oblasti cenných papierov a trhov s výhradou služobného tajomstva, ako sa uvádza v článku 70, všetky potrebné informácie a zabezpečí primeranú administratívnu podporu. Primeraná náhrada sa poskytne tým členom Skupiny zainteresovaných strán v oblasti cenných papierov a trhov, ktorí zastupujú neziskové organizácie, okrem zástupcov odvetví. Skupina zainteresovaných strán v oblasti cenných papierov a trhov môže vytvoriť pracovné skupiny pre technické otázky. Členovia Skupiny zainteresovaných strán v oblasti cenných papierov a trhov svoju funkciu vykonávajú počas obdobia dva a pol roka, po ktorého uplynutí sa uskutoční nové výberové konanie.

Členovia Skupiny zainteresovaných strán v oblasti cenných papierov a trhov môžu pôsobiť dve po sebe nasledujúce funkčné obdobia.

5.   Skupina zainteresovaných strán v oblasti cenných papierov a trhov predloží stanoviská a rady orgánu pre cenné papiere a trhy k otázkam týkajúcim sa úloh orgánu pre cenné papiere a trhy s osobitným zameraním na úlohy stanovené v článkoch 10 až 16 a článkoch 29, 30 a 32.

6.   Skupina zainteresovaných strán v oblasti cenných papierov a trhov prijme svoj rokovací poriadok dvojtretinovou väčšinou svojich členov.

7.   Orgán pre cenné papiere a trhy uverejní stanoviská a rady Skupiny zainteresovaných strán v oblasti cenných papierov a trhov a výsledky jej konzultácií.

Článok 38

Bezpečnostná doložka

1.   Orgán pre cenné papiere a trhy zabezpečí, aby žiadne rozhodnutie prijaté na základe článku 18 alebo 19 nezasahovalo akýmkoľvek spôsobom do fiškálnych zodpovedností členských štátov.

2.   Ak sa členský štát domnieva, že rozhodnutie prijaté na základe článku 19 ods. 3 zasahuje do jeho fiškálnych zodpovedností, môže oznámiť orgánu pre cenné papiere a trhy a Komisii do dvoch týždňov po oznámení rozhodnutia orgánu pre cenné papiere a trhy príslušnému orgánu, že príslušný orgán nebude rozhodnutie vykonávať.

Členský štát vo svojom oznámení jasne a konkrétne vysvetlí, prečo a ako rozhodnutie zasahuje do jeho fiškálnych zodpovedností.

V prípade takéhoto oznámenia sa vykonávanie rozhodnutia orgánu pre cenné papiere a trhy pozastaví.

V lehote jedného mesiaca od oznámenia členského štátu orgán pre cenné papiere a trhy informuje členský štát o tom, či rozhodnutie ponechá, alebo či ho zmení a doplní alebo zruší. Ak sa rozhodnutie ponechá alebo zmení a doplní, orgán pre cenné papiere a trhy o ňom vyhlási, že nemá vplyv na fiškálne zodpovednosti.

Ak orgán pre cenné papiere a trhy svoje rozhodnutie ponechá, Rada na niektorom zo svojich zasadnutí najneskôr do dvoch mesiacov po tom, ako orgán pre cenné papiere a trhy informoval členský štát v zmysle štvrtého pododseku, prijme väčšinou odovzdaných hlasov rozhodnutie, či sa rozhodnutie orgánu pre cenné papiere a trhy ponechá.

Ak Rada po uvážení danej záležitosti neprijme rozhodnutie o ponechaní rozhodnutia orgánu pre cenné papiere a trhy podľa piateho pododseku, rozhodnutie orgánu pre cenné papiere a trhy sa zruší.

3.   Ak sa členský štát domnieva, že rozhodnutie prijaté na základe článku 18 ods. 3 zasahuje do jeho fiškálnych zodpovedností, môže oznámiť orgánu pre cenné papiere a trhy, Komisii a Rade do troch pracovných dní po oznámení rozhodnutia orgánu pre cenné papiere a trhy príslušnému orgánu, že príslušný orgán nebude rozhodnutie vykonávať.

Členský štát vo svojom oznámení jasne a konkrétne vysvetlí, prečo a ako rozhodnutie zasahuje do jeho fiškálnych zodpovedností.

V prípade takéhoto oznámenia sa vykonávanie rozhodnutia orgánu pre cenné papiere a trhy pozastaví.

Rada do desiatich pracovných dní zvolá zasadnutie a jednoduchou väčšinou svojich členov prijme rozhodnutie o tom, či sa rozhodnutie orgánu pre cenné papiere a trhy zruší.

Ak Rada po uvážení danej záležitosti neprijme rozhodnutie o zrušení rozhodnutia orgánu pre cenné papiere a trhy podľa štvrtého pododseku, pozastavenie rozhodnutia orgánu pre cenné papiere a trhy sa zruší.

4.   Ak Rada v súlade s odsekom 3 prijala rozhodnutie nezrušiť rozhodnutie orgánu pre cenné papiere a trhy prijaté na základe článku 18 ods. 3 a dotknutý členský štát sa naďalej domnieva, že rozhodnutie orgánu pre cenné papiere a trhy zasahuje do jeho fiškálnych zodpovedností, tento členský štát to môže oznámiť Komisii a orgánu pre cenné papiere a trhy a požiadať Radu o opätovné preskúmanie danej záležitosti. Dotknutý členský štát jasne uvedie dôvody svojho nesúhlasu s rozhodnutím Rady.

Rada v lehote štyroch týždňov po oznámení uvedenom v prvom pododseku svoje pôvodné rozhodnutie potvrdí alebo v súlade s odsekom 3 prijme nové rozhodnutie.

Rada môže lehotu štyroch týždňov, ak si to vyžadujú osobitné okolnosti prípadu, predĺžiť o ďalšie štyri týždne.

5.   Akékoľvek zneužitie tohto článku, najmä v súvislosti s rozhodnutím orgánu pre cenné papiere a trhy, ktoré nemá významné alebo podstatné fiškálne dôsledky, sa zakazuje ako nezlučiteľné s vnútorným trhom.

Článok 39

Rozhodovacie postupy

1.   Pred prijatím rozhodnutí ustanovených v tomto nariadení orgán pre cenné papiere a trhy informuje každého menovaného adresáta o svojom zámere prijať rozhodnutie, pričom stanoví lehotu, v ktorej adresát môže vyjadriť svoje stanovisko k záležitosti a v plnej miere zohľadniť jej naliehavosť, zložitosť a prípadné následky. To primerane platí vo vzťahu k odporúčaniam uvedeným v článku 17 ods. 3.

2.   V rozhodnutiach orgánu pre cenné papiere a trhy sa uvedú dôvody, z ktorých sa vychádza.

3.   Adresáti rozhodnutí orgánu pre cenné papiere a trhy sú informovaní o zákonných opravných prostriedkoch dostupných na základe tohto nariadenia.

4.   Ak orgán pre cenné papiere a trhy prijal rozhodnutie podľa článku 18 ods. 3 alebo 4, preskúmava toto rozhodnutie v primeraných intervaloch.

5.   Rozhodnutia, ktoré orgán pre cenné papiere a trhy prijme podľa článkov 17, 18 alebo 19, sa uverejnia a uvedie sa v nich totožnosť dotknutého príslušného orgánu alebo účastníka finančných trhov a hlavný obsah rozhodnutia, pokiaľ takéto zverejnenie nie je v rozpore s oprávnenými záujmami účastníkov finančných trhov na ochranu ich obchodného tajomstva alebo by mohlo vážne ohroziť správne fungovanie a integritu finančných trhov alebo stabilitu celého finančného systému Únie alebo jeho časti.

KAPITOLA III

ORGANIZÁCIA

ODDIEL 1

Rada orgánov dohľadu

Článok 40

Zloženie

1.   Rada orgánov dohľadu sa skladá z:

a)	nehlasujúceho predsedu;

b)	najvyšších predstaviteľov vnútroštátnych orgánov verejnej moci príslušných vykonávať dohľad nad účastníkmi finančných trhov v jednotlivých členských štátoch, ktorí sa osobne stretnú aspoň dvakrát ročne;

c)	jedného nehlasujúceho zástupcu Komisie;

d)	jedného nehlasujúceho zástupcu ESRB;

e)	jedného nehlasujúceho zástupcu každého z dvoch ďalších európskych orgánov dohľadu.

2.   Rada orgánov dohľadu zvoláva pravidelne aspoň dvakrát do roka zasadnutia so Skupinou zainteresovaných strán v oblasti cenných papierov a trhov.

3.   Každý príslušný orgán zodpovedá za vymenovanie vlastného náhradníka na vysokej úrovni, ktorý môže nahradiť člena rady orgánov dohľadu uvedeného v odseku 1 písm. b) v prípade, že sa táto osoba nemôže zúčastniť.

4.   V členskom štáte, v ktorom je dohľad podľa tohto nariadenia príslušný vykonávať viac ako jeden orgán, sa tieto orgány dohodnú na spoločnom zástupcovi. Keď však otázka, o ktorej má rokovať rada orgánov dohľadu, nepatrí do právomoci orgánu členského štátu, ktorý zastupuje člen uvedený v odseku 1 písm. b), tento člen môže prizvať nehlasujúceho zástupcu príslušného orgánu členského štátu.

5.   Na účely konania v rozsahu pôsobnosti smernice 97/9/ES sprevádza člena rady orgánov dohľadu uvedeného v odseku 1 písm. b) v prípade potreby zástupca príslušných orgánov spravujúcich systémy náhrad pre investorov v každom členskom štáte, ktorý nemá hlasovacie právo.

6.   Rada orgánov dohľadu môže rozhodnúť o pripustení pozorovateľov.

Výkonný riaditeľ sa môže zúčastniť na zasadnutiach rady orgánov dohľadu bez hlasovacieho práva.

Článok 41

Vnútorné výbory a poroty

1.   Rada orgánov dohľadu môže zriadiť vnútorné výbory alebo poroty pre osobitné úlohy pridelené rade orgánov dohľadu a môže ustanoviť delegovanie niektorých jasne vymedzených úloh a rozhodnutí na vnútorné výbory a poroty, riadiacu radu alebo predsedu.

2.   Na účely článku 19 rada orgánov dohľadu zvolá na uľahčenie nestranného urovnania sporu nezávislú porotu, ktorá pozostáva z predsedu a dvoch jej členov, ktorí nie sú zástupcami príslušných orgánov, ktoré sú stranami sporu, a nie sú nijako zainteresovaní do sporu ani priamo napojení na dotknuté príslušné orgány.

3.   S výhradou článku 19 ods. 2 porota navrhne rozhodnutie na konečné prijatie radou orgánov dohľadu v súlade s postupom stanoveným v článku 44 ods. 1 treťom pododseku.

4.   Rokovací poriadok poroty uvedenej v odseku 2 prijme rada orgánov dohľadu.

Článok 42

Nezávislosť

Pri vykonávaní úloh zverených na základe tohto nariadenia predseda a hlasujúci členovia rady orgánov dohľadu konajú nezávisle a objektívne a výhradne v záujme Únie ako celku a nepožadujú ani neprijímajú pokyny od inštitúcií alebo orgánov Únie, od vlády členského štátu ani od akýchkoľvek iných verejných alebo súkromných subjektov.

Členské štáty, inštitúcie ani orgány Únie, ani žiadne iné verejné či súkromné subjekty sa nesnažia ovplyvňovať členov rady orgánov dohľadu pri plnení ich povinností.

Článok 43

Úlohy

1.   Rada orgánov dohľadu usmerňuje prácu orgánu pre cenné papiere a trhy a je poverená prijímaním rozhodnutí uvedených v kapitole II.

2.   Rada orgánov dohľadu prijíma stanoviská, odporúčania a rozhodnutia a vydáva rady uvedené v kapitole II.

3.   Rada orgánov dohľadu vymenuje predsedu.

4.   Rada orgánov dohľadu prijme pred 30. septembrom každého roku na základe návrhu riadiacej rady pracovný program orgánu pre cenné papiere a trhy na nasledujúci rok a predloží ho na vedomie Európskemu parlamentu, Rade a Komisii.

Pracovný program sa prijme bez toho, aby bol dotknutý ročný rozpočtový postup, a uverejní sa.

5.   Na základe návrhu riadiacej rady prijme rada orgánov dohľadu výročnú správu o činnosti orgánu pre cenné papiere a trhy vrátane výkonu povinností predsedu na základe návrhu správy podľa článku 53 ods. 7 a každoročne do 15. júna predloží túto správu Európskemu parlamentu, Rade, Komisii, Dvoru audítorov a Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru. Správa sa uverejní.

6.   Rada orgánov dohľadu prijíma viacročný pracovný program orgánu pre cenné papiere a trhy a predkladá ho na vedomie Európskemu parlamentu, Rade a Komisii.

Viacročný pracovný program sa prijme bez toho, aby bol dotknutý ročný rozpočtový postup a uverejní sa.

7.   Rada orgánov dohľadu prijíma rozpočet v súlade s článkom 63.

8.   Rada orgánov dohľadu vykonáva disciplinárnu právomoc nad predsedom a výkonným riaditeľom a môže ich odvolať z funkcie v súlade s článkom 48 ods. 5 alebo článkom 51 ods. 5.

Článok 44

Rozhodovanie

1.   Rozhodnutia rady orgánov dohľadu sa prijímajú jednoduchou väčšinou jej členov. Každý člen má jeden hlas.

Pokiaľ ide akty uvedené v článkoch 10 až 16 a opatrenia a rozhodnutia prijímané podľa článku 9 ods. 5 tretieho pododseku a kapitoly VI a odchylne od prvého pododseku tohto odseku, rada orgánov dohľadu prijíma rozhodnutia na základe kvalifikovanej väčšiny svojich členov, ako sa vymedzuje v článku 16 ods. 4 Zmluvy o Európskej únii a v článku 3 Protokolu (č. 36) o prechodných ustanoveniach.

Pokiaľ ide o rozhodnutia podľa článku 19 ods. 3, rozhodnutia prijaté orgánom konsolidovaného dohľadu a rozhodnutie navrhnuté porotou sa považujú za prijaté, ak ich schváli jednoduchá väčšina a pokiaľ ich nezamietnu členovia, ktorí tvoria blokujúcu menšinu hlasov v zmysle v článku 16 ods. 4 Zmluvy o Európskej únii a článku 3 Protokolu (č. 36) o prechodných ustanoveniach.

Pokiaľ ide o všetky ostatné rozhodnutia podľa článku 19 ods. 3, rozhodnutia navrhnuté porotou sa prijímajú jednoduchou väčšinou členov rady orgánov dohľadu. Každý člen má jeden hlas.

2.   Zasadnutia rady orgánov dohľadu zvoláva predseda na vlastný podnet alebo na žiadosť jednej tretiny jej členov a vedie ich predseda.

3.   Rada orgánov dohľadu prijme a uverejní svoj rokovací poriadok.

4.   V rokovacom poriadku sa podrobne vymedzia ustanovenia, ktorými sa riadi hlasovanie a v prípade potreby pravidlá upravujúce kvóra. Nehlasujúci členovia a pozorovatelia s výnimkou predsedu a výkonného riaditeľa sa v rámci rady orgánov dohľadu nezúčastňujú na rozhovoroch týkajúcich sa jednotlivých účastníkov finančných trhov, pokiaľ sa neustanovuje inak v článku 75 ods. 3 alebo v aktoch uvedených v článku 1 ods. 2.

ODDIEL 2

Riadiaca rada

Článok 45

Zloženie

1.   Riadiaca rada sa skladá z predsedu a šiestich ďalších členov rady orgánov dohľadu zvolených hlasujúcimi členmi a z hlasujúcich členov rady orgánov dohľadu.

S výnimkou predsedu má každý člen riadiacej rady zástupcu, ktorý ho môže zastúpiť, ak sa člen riadiacej rady nemôže zúčastniť.

Funkčné obdobie členov volených radou orgánov dohľadu je dva a pol roka. Môže sa raz predĺžiť. Zloženie riadiacej rady je vyvážené a proporčné a odráža Úniu ako celok. Mandáty sa prekrývajú a uplatňuje sa vhodný systém rotácie.

2.   Rozhodnutia riadiacej rady sa prijímajú na základe väčšiny prítomných členov. Každý člen má jeden hlas.

Výkonný riaditeľ a zástupca Komisie sa bez hlasovacieho práva zúčastňujú na zasadnutiach riadiacej rady.

Zástupca Komisie má právo hlasovať o záležitostiach uvedených v článku 63.

Riadiaca rada prijme a uverejní svoj rokovací poriadok.

3.   Zasadnutia riadiacej rady zvoláva predseda na vlastný podnet alebo na žiadosť aspoň tretiny jeho členov a vedie ich predseda.

Riadiaca rada sa schádza vždy pred zasadnutím rady orgánov dohľadu a tak často, ako to riadiaca rada považuje za potrebné. Riadiaca rada zasadá aspoň päťkrát ročne.

4.   Členom riadiacej rady môžu podľa rokovacieho poriadku pomáhať poradcovia alebo experti. Nehlasujúci členovia s výnimkou výkonného riaditeľa sa nezúčastňujú na žiadnych rokovaniach riadiacej rady o jednotlivých účastníkoch finančných trhov.

Článok 46

Nezávislosť

Členovia riadiacej rady konajú nezávisle a objektívne a výhradne v záujme Únie ako celku a nepožadujú ani neprijímajú pokyny od inštitúcií alebo orgánov Únie, od vlády členského štátu ani od akýchkoľvek iných verejných alebo súkromných subjektov.

Ani členské štáty, inštitúcie alebo orgány Únie, ani žiadne iné verejné či súkromné subjekty sa nesnažia ovplyvňovať členov riadiacej rady pri výkone ich úloh.

Článok 47

Úlohy

1.   Riadiaca rada zaistí, aby orgán pre cenné papiere a trhy plnil svoje poslanie a vykonával úlohy, ktoré mu boli pridelené v súlade s týmto nariadením.

2.   Riadiaca rada navrhuje na schválenie rade orgánov dohľadu ročný a viacročný pracovný program.

3.   Riadiaca rada vykonáva svoje rozpočtové právomoci v súlade s článkami 63 a 64.

4.   Riadiaca rada prijme plán politiky zamestnanosti orgánu pre cenné papiere a trhy a podľa článku 68 ods. 2 potrebné vykonávacie opatrenia týkajúce sa Služobného poriadku úradníkov Európskych spoločenstiev (ďalej len „služobný poriadok“).

5.   Riadiaca rada prijme osobitné ustanovenia týkajúce sa práva prístupu k dokumentom orgánu pre cenné papiere a trhy v súlade s článkom 72.

6.   Riadiaca rada na základe návrhu správy uvedeného v článku 53 ods. 7 predkladá návrh výročnej správy o činnostiach orgánu pre cenné papiere a trhy, ako aj o povinnostiach predsedu na schválenie rade orgánov dohľadu.

7.   Riadiaca rada prijme a uverejní svoj rokovací poriadok.

8.   Riadiaca rada vymenúva a odvoláva členov odvolacej rady v súlade s článkom 58 ods. 3 a 5.

ODDIEL 3

Predseda

Článok 48

Menovanie a úlohy

1.   Orgán pre cenné papiere a trhy zastupuje predseda, ktorým je nezávislý odborník zamestnaný na plný úväzok.

Predseda je zodpovedný za prípravu práce rady orgánov dohľadu a predsedá zasadnutiam rady orgánov dohľadu a riadiacej rady.

2.   Predsedu vymenuje rada orgánov dohľadu na základe zásluh, kvalifikácie, znalosti účastníkov finančných trhov, znalosti trhov a skúseností súvisiacich s finančným dohľadom a reguláciou prostredníctvom otvoreného výberového konania.

Európsky parlament môže po tom, čo vypočul kandidáta, ktorého vybrala rada orgánov dohľadu, namietať voči vymenovaniu tejto osoby, a to predtým, ako sa ujme svojej funkcie, a do jedného mesiaca po tom, čo ho vybrala rada orgánov dohľadu.

Rada orgánov dohľadu zvolí zo svojich členov aj náhradníka, ktorý zastáva funkciu predsedu v jeho neprítomnosti. Tento náhradník nesmie byť zvolený spomedzi členov riadiacej rady.

3.   Funkčné obdobie predsedu je päť rokov a môže sa raz predĺžiť.

4.   V priebehu deviatich mesiacov predchádzajúcich skončeniu päťročného funkčného obdobia predsedu rada orgánov dohľadu posúdi:

a)	výsledky dosiahnuté v prvom funkčnom období a spôsob ich dosiahnutia;

b)	povinnosti a požiadavky orgánu pre cenné papiere a trhy v nasledujúcich rokoch.

Rada orgánov dohľadu môže na základe hodnotenia raz predĺžiť funkčné obdobie predsedu, čo však podlieha potvrdeniu Európskym parlamentom.

5.   Predsedu môže odvolať z funkcie len Európsky parlament po rozhodnutí rady orgánov dohľadu.

Predseda nesmie rade orgánov dohľadu brániť v prediskutovaní záležitostí týkajúcich sa predsedu, najmä pokiaľ ide o potrebu jeho odvolania, a nezúčastňuje sa na rokovaniach týkajúcich sa takýchto záležitostí.

Článok 49

Nezávislosť

Bez toho, aby bola dotknutá úloha rady orgánov dohľadu v súvislosti s úlohami predsedu, predseda nepožaduje ani neprijíma pokyny od inštitúcií alebo orgánov Únie, od vlády členského štátu ani od akýchkoľvek iných verejných alebo súkromných subjektov.

Členské štáty, inštitúcie ani orgány Únie ani žiadny iný verejný či súkromný subjekt sa nesnažia ovplyvňovať predsedu pri výkone jeho úloh.

V súlade so služobným poriadkom uvedeným v článku 68 je predseda po ukončení služobného pomeru naďalej viazaný povinnosťou správať sa čestne a diskrétne, pokiaľ ide o prijímanie určitých funkcií alebo výhod.

Článok 50

Podávanie správ

1.   Európsky parlament a Rada môžu predsedu alebo jeho náhradníka vyzvať, aby predložil vyhlásenie, pričom v plnom rozsahu zachovávajú jeho nezávislosť. Predseda predkladá vyhlásenie pred Európskym parlamentom a odpovedá na všetky otázky kladené jeho poslancami vždy, keď je o to požiadaný.

2.   Predseda na požiadanie a aspoň 15 dní pred podaním vyhlásenia uvedeného v odseku 1 predkladá Európskemu parlamentu správu v písomnej forme týkajúcu sa hlavných činností orgánu pre cenné papiere a trhy.

3.   Okrem informácií uvedených v článkoch 11 až 18 a článkoch 20 a 33 správa obsahuje aj všetky relevantné informácie, ktoré ad hoc požaduje Európsky parlament.

ODDIEL 4

Výkonný riaditeľ

Článok 51

Vymenovanie

1.   Orgán pre cenné papiere a trhy riadi výkonný riaditeľ, ktorým je nezávislý odborník na plný úväzok.

2.   Výkonného riaditeľa vymenuje po potvrdení Európskym parlamentom rada orgánov dohľadu na základe zásluh, kvalifikácie, znalosti účastníkov finančných trhov, znalosti trhov a skúseností súvisiacich s finančným dohľadom, reguláciou a manažérskymi skúsenosťami prostredníctvom otvoreného výberového konania.

3.   Funkčné obdobie výkonného riaditeľa je päť rokov a môže sa raz predĺžiť.

4.   V priebehu deviatich mesiacov predchádzajúcich ukončeniu funkčného obdobia výkonného riaditeľa rada orgánov dohľadu zhodnotí najmä:

a)	výsledky dosiahnuté v prvom funkčnom období a spôsob ich dosiahnutia;

b)	povinnosti a požiadavky orgánu pre cenné papiere a trhy v nasledujúcich rokoch.

Rada orgánov dohľadu na základe hodnotenia uvedeného v prvom pododseku môže raz predĺžiť funkčné obdobie výkonného riaditeľa.

5.   Výkonný riaditeľ môže byť odvolaný z funkcie iba na základe rozhodnutia rady orgánov dohľadu.

Článok 52

Nezávislosť

Bez toho, aby bola dotknutá úloha riadiacej rady a rady orgánov dohľadu v súvislosti s úlohami výkonného riaditeľa, výkonný riaditeľ nepožaduje ani neprijíma pokyny od inštitúcií alebo orgánov Únie, od vlády členského štátu ani od akýchkoľvek iných verejných alebo súkromných subjektov.

Členské štáty, inštitúcie ani orgány Únie ani žiadne iné verejné či súkromné subjekty sa nesnažia ovplyvňovať výkonného riaditeľa pri plnení jeho úloh.

V súlade so služobným poriadkom uvedeným v článku 68 je výkonný riaditeľ po ukončení služobného pomeru naďalej viazaný povinnosťou správať sa čestne a diskrétne, pokiaľ ide o prijímanie určitých funkcií alebo výhod.

Článok 53

Úlohy

1.   Výkonný riaditeľ je poverený riadením orgánu pre cenné papiere a trhy a pripravuje prácu riadiacej rady.

2.   Výkonný riaditeľ zodpovedá za implementáciu ročného pracovného programu orgánu pre cenné papiere a trhy pod vedením rady orgánov dohľadu a pod kontrolou riadiacej rady.

3.   Výkonný riaditeľ prijíma potrebné opatrenia, a to prijatie vnútorných administratívnych pokynov a uverejňovanie oznámení s cieľom zabezpečiť fungovanie orgánu pre cenné papiere a trhy v súlade s týmto nariadením.

4.   Výkonný riaditeľ vypracuje viacročný pracovný program, ako sa uvádza v článku 47 ods. 2.

5.   Výkonný riaditeľ každý rok do 30. júna pripraví pracovný program orgánu pre cenné papiere a trhy na nasledujúci rok, ako sa uvádza v článku 47 ods. 2.

6.   Výkonný riaditeľ zostaví predbežný návrh rozpočtu orgánu pre cenné papiere a trhy podľa článku 63 a plní rozpočet orgánu pre cenné papiere a trhy podľa článku 64.

7.   Výkonný riaditeľ každý rok pripraví návrh správy s oddielom týkajúcim sa činností orgánu pre cenné papiere a trhy v oblasti regulácie a dohľadu a oddielom týkajúcim sa finančných a administratívnych záležitostí.

8.   Výkonný riaditeľ vykonáva vo vzťahu k zamestnancom orgánu pre cenné papiere a trhy právomoci ustanovené v článku 68 a riadi záležitosti týkajúce sa zamestnancov.

KAPITOLA IV

SPOLOČNÉ SUBJEKTY EURÓPSKYCH ORGÁNOV DOHĽADU

ODDIEL 1

Spoločný výbor európskych orgánov dohľadu

Článok 54

Zriadenie

1.   Týmto sa zriaďuje Spoločný výbor európskych orgánov dohľadu.

2.   Spoločný výbor slúži ako fórum, na ktorom orgán pre cenné papiere a trhy pravidelne a úzko spolupracuje a zaisťuje medzisektorovú konzistentnosť s Európskym orgánom dohľadu (Európskym orgánom pre bankovníctvo) a Európskym orgánom dohľadu (Európskym orgánom pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov), najmä pokiaľ ide o:

—	finančné konglomeráty,

—	účtovníctvo a audit,

—	mikroprudenciálne analýzy medzisektorového vývoja, rizík a slabých miest finančnej stability,

—	retailové investičné produkty,

—	opatrenia v boji proti praniu špinavých peňazí a

—	výmenu informácií s ESRB a prehlbovanie vzťahu medzi ESRB a ESA.

3.   Spoločný výbor má k dispozícii osobitný personál, ktorý poskytnú ESA konajúce ako sekretariát. Orgán pre cenné papiere a trhy prispieva primeranými zdrojmi k administratívnym výdavkom a výdavkom na infraštruktúru a prevádzku.

4.   Ak účastník finančného trhu vykonáva činnosť v rôznych sektoroch, spoločný výbor rieši spory v súlade s článkom 56.

Článok 55

Zloženie

1.   Spoločný výbor sa skladá z predsedov ESA a v prípade potreby z predsedu každého podvýboru zriadeného podľa článku 57.

2.   Výkonný riaditeľ, zástupca Komisie a ESRB sa ako pozorovatelia pozývajú na zasadnutia spoločného výboru, ako aj podvýborov uvedených v článku 57.

3.   Predseda spoločného výboru je vymenovaný na princípe ročnej rotácie z predsedov ESA. Predseda spoločného výboru je podpredsedom ESRB.

4.   Spoločný výbor prijme a uverejní svoj rokovací poriadok. V rokovacom poriadku sa môžu uviesť ďalší účastníci zasadnutí spoločného výboru.

Spoločný výbor sa stretáva aspoň raz za dva mesiace.

Článok 56

Spoločné stanoviská a spoločné akty

Orgán pre cenné papiere a trhy v rozsahu svojich úloh uvedených v kapitole II, a najmä vzhľadom na vykonávanie smernice 2002/87/ES, dosiahne v prípade potreby spoločné stanoviská s Európskym orgánom dohľadu (Európskym orgánom pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov) a Európskym orgánom dohľadu (Európskym orgánom pre bankovníctvo).

Akty podľa článkov 10 až 15, 17, 18 alebo 19 tohto nariadenia v súvislosti s uplatňovaním smernice 2002/87/ES a všetkých ostatných aktov Únie uvedených v článku 1 ods. 2, ktoré takisto spadajú do rozsahu pôsobnosti Európskeho orgánu dohľadu (Európskeho orgánu pre bankovníctvo) alebo Európskeho orgánu dohľadu (Európskeho orgánu pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov), prijíma podľa potreby súčasne orgán pre cenné papiere a trhy, Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) a Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov).

Článok 57

Podvýbory

1.   Na účely článku 56 sa zriadi podvýbor spoločného výboru pre finančné konglomeráty.

2.   Podvýbor sa skladá z jednotlivcov uvedených v článku 55 ods. 1 a jedného zástupcu na vysokej úrovni zo súčasných zamestnancov daného príslušného orgánu z každého členského štátu.

3.   Podvýbor si spomedzi svojich členov zvolí predsedu, ktorý je súčasne členom spoločného výboru.

4.   Spoločný výbor môže zriadiť ďalšie podvýbory.

ODDIEL 2

Odvolacia rada

Článok 58

Zloženie a fungovanie

1.   Odvolacia rada je spoločným subjektom ESA.

2.   Odvolacia rada sa skladá zo šiestich členov a šiestich náhradníkov, ktorými sú jednotlivci s vysokým renomé, preukázanými náležitými vedomosťami a odbornými skúsenosťami vrátane skúseností z oblasti dohľadu na dostatočne vysokej úrovni v oblasti bankovníctva, poisťovníctva, dôchodkového poistenia zamestnancov, trhov s cennými papiermi alebo iných finančných služieb s výnimkou súčasných zamestnancov príslušných orgánov alebo iných vnútroštátnych inštitúcií alebo inštitúcií Únie zapojených do činností orgánu pre cenné papiere a trhy. Odvolacia rada má dostatočné znalosti v oblasti práva, aby mohli poskytovať odborné právne poradenstvo o zákonnosti vykonávania právomocí orgánu pre cenné papiere a trhy.

Odvolacia rada určí svojho predsedu.

3.   Dvoch členov odvolacej rady a dvoch náhradníkov vymenuje riadiaca rada orgánu pre cenné papiere a trhy z užšieho zoznamu navrhnutého Komisiou na základe verejných výziev na vyjadrenie záujmu uverejnených v Úradnom vestníku Európskej únie a po porade s radou orgánov dohľadu.

Ostatní členovia sú vymenovaní v súlade s nariadením (EÚ) č. 1093/2010 a nariadením (EÚ) č. 1094/2010.

4.   Funkčné obdobie členov odvolacej rady je päť rokov. Toto obdobie sa môže raz predĺžiť.

5.   Člen odvolacej rady, ktorého vymenovala riadiaca rada orgánu pre cenné papiere a trhy, nemôže byť odvolaný počas funkčného obdobia, pokiaľ nebol uznaný vinným zo závažného pochybenia a riadiaca rada o tom rozhodla po porade s radou orgánov dohľadu.

6.   Rozhodnutia odvolacej rady sa prijímajú na základe väčšiny aspoň štyroch z jej šiestich členov. Keď rozhodnutie, ktoré je predmetom odvolania, patrí do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia, táto rozhodujúca väčšina zahŕňa aspoň jedného z dvoch členov odvolacej rady, ktorých vymenoval orgán pre cenné papiere a trhy.

7.   Odvolaciu radu zvoláva v prípade potreby jej predseda.

8.   ESA poskytnú odvolacej rade prostredníctvom spoločného výboru náležitú prevádzkovú a administratívnu podporu.

Článok 59

Nezávislosť a nestrannosť

1.   Členovia odvolacej rady sú nezávislí pri prijímaní svojich rozhodnutí. Nie sú viazaní žiadnymi pokynmi. Nemôžu vykonávať ďalšie úlohy v orgáne pre cenné papiere a trhy, jeho riadiacej rade ani rade orgánov dohľadu.

2.   Členovia odvolacej rady sa nemôžu zúčastňovať na odvolacích konaniach, ak na nich majú akýkoľvek osobný záujem alebo ak boli v minulosti zapojení do konania ako zástupcovia jednej zo strán, alebo ak sa podieľali na rozhodnutí, ktoré je predmetom odvolania.

3.   Ak sa člen odvolacej rady z jedného z dôvodov uvedených v odsekoch 1 a 2 alebo z akéhokoľvek iného dôvodu domnieva, že iný člen odvolacej rady by sa nemal zúčastniť na ktoromkoľvek z odvolacích konaní, zodpovedajúcim spôsobom informuje odvolaciu radu.

4.   Každá strana odvolacieho konania môže namietať proti účasti člena odvolacej rady z akéhokoľvek dôvodu uvedeného v odsekoch 1 a 2 alebo pri podozrení zo zaujatosti.

Námietka sa nemôže zakladať na štátnej príslušnosti členov a nie je prípustná ani v prípade, ak strana odvolacieho konania, hoci si bola vedomá dôvodov na podanie námietky, napriek tomu vykonala procesný úkon iný ako podanie námietky proti zloženiu odvolacej rady.

5.   Odvolacia rada rozhodne o opatreniach, ktoré sa majú prijať v prípadoch uvedených v odsekoch 1 a 2 bez účasti dotknutého člena.

Na účely prijatia takéhoto rozhodnutia nahradí príslušného člena odvolacej rady jeho náhradník. Pokiaľ sa samotný náhradník nachádza v podobnej situácii, predseda orgánu pre cenné papiere a trhy navrhne náhradu z dostupných náhradníkov.

6.   Členovia odvolacej rady sa zaväzujú konať nezávisle a vo verejnom záujme.

Na tento účel vydajú vyhlásenie o záväzkoch a vyhlásenie o záujmoch, pričom uvedú, že neexistujú záujmy, ktoré by sa mohli považovať za poškodzujúce ich nezávislosť alebo akékoľvek iné priame alebo nepriame záujmy, ktoré sa by sa mohli považovať za poškodzujúce ich nezávislosť.

Tieto vyhlásenia sa vydajú každý rok v písomnej forme a zverejnia sa.

KAPITOLA V

OPRAVNÉ PROSTRIEDKY

Článok 60

Odvolania

1.   Každá fyzická alebo právnická osoba vrátane príslušných orgánov sa môže odvolať proti rozhodnutiu orgánu pre cenné papiere a trhy uvedenému v článkoch 17, 18 a 19 a akémukoľvek inému rozhodnutiu, ktoré prijal orgán pre cenné papiere a trhy podľa aktov Únie uvedených v článku 1 ods. 2, ktoré je určené tejto osobe, alebo proti rozhodnutiu, ktoré je, hoci vo forme rozhodnutia určenému inej osobe, v priamom a individuálnom záujme danej osoby.

2.   Odvolanie spolu s odôvodnením sa predkladá orgánu pre cenné papiere a trhy písomne do dvoch mesiacov od dátumu oznámenia rozhodnutia dotknutej osobe alebo ak oznámenie neexistuje, odo dňa, keď orgán pre cenné papiere a trhy svoje rozhodnutie uverejnil.

Odvolacia rada rozhodne o odvolaní do dvoch mesiacov po predložení odvolania.

3.   Odvolanie predložené podľa odseku 1 nemá odkladný účinok.

Odvolacia rada však môže pozastaviť uplatňovanie sporného rozhodnutia, ak sa domnieva, že si to okolnosti vyžadujú.

4.   Ak je odvolanie prípustné, odvolacia rada preskúma, či je náležite odôvodnené. Odvolacia rada vyzve strany odvolacieho konania, aby v rámci stanovených lehôt predložili pripomienky k jej vlastným oznámeniam alebo k oznámeniam iných strán odvolacieho konania. Strany odvolacieho konania majú právo na ústnu prezentáciu.

5.   Odvolacia rada môže potvrdiť rozhodnutie, ktoré prijal príslušný orgán orgánu pre cenné papiere a trhy, alebo prípad postúpiť príslušnému orgánu v rámci orgánu pre cenné papiere a trhy. Uvedený orgán je viazaný rozhodnutím odvolacej rady a tento orgán prijme v súvislosti s dotknutým prípadom zmenené a doplnené rozhodnutie.

6.   Odvolacia rada prijme a uverejní svoj rokovací poriadok.

7.   Rozhodnutia, ktoré prijala odvolacia rada, sa odôvodnia a orgán pre cenné papiere a trhy ich uverejní.

Článok 61

Žaloba podaná na Súdny dvor Európskej únie

1.   Proti rozhodnutiu odvolacej rady alebo rozhodnutiu orgánu pre cenné papiere a trh v prípadoch, keď neexistuje právo odvolať sa na odvolaciu radu, možno podať žalobu na Súdny dvor Európskej únie v súlade s článkom 263 ZFEÚ.

2.   Členské štáty a inštitúcie Únie, ako aj každá fyzická alebo právnická osoba môžu v súlade s článkom 263 ZFEÚ podať na Súdny dvor Európskej únie odvolanie proti rozhodnutiam orgánu pre cenné papiere a trhy.

3.   V prípade, že orgán pre cenné papiere a trhy má povinnosť konať a neprijme rozhodnutie, môže sa Súdnemu dvoru Európskej únie podať žaloba pre nečinnosť v súlade s článkom 265 ZFEÚ.

4.   Od orgánu pre cenné papiere a trhy sa vyžaduje, aby prijal potrebné opatrenia na dodržanie rozsudku Súdneho dvora Európskej únie.

KAPITOLA VI

FINANČNÉ USTANOVENIA

Článok 62

Rozpočet orgánu pre cenné papiere a trhy

1.   Príjmy orgánu pre cenné papiere a trhy, ktorý je európskym orgánom v súlade s článkom 185 nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 z 25. júna 2002 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev (47) (ďalej len „nariadenie o rozpočtových pravidlách“), sa skladajú najmä z akejkoľvek kombinácie týchto zdrojov:

a)

povinných príspevkov vnútroštátnych orgánov verejnej moci zodpovedných za dohľad nad účastníkmi finančného trhu, pričom príspevky sa určia podľa vzorca na základe váhy hlasov stanoveného v článku 3 ods. 3 Protokolu (č. 36) o prechodných ustanoveniach. Na účely tohto článku sa článok 3 ods. 3 Protokolu (č. 36) o prechodných ustanoveniach naďalej uplatňuje aj po termíne 31. októbra 2014, ktorý je v uvedenom článku stanovený;

b)	dotácie Únie zaúčtovanej do všeobecného rozpočtu Európskej únie (oddiel týkajúci sa Komisie);

c)	všetkých poplatkov zaplatených orgánu pre cenné papiere a trhy v prípadoch uvedených v príslušných nástrojoch práva Únie.

2.   Medzi výdavky orgánu pre cenné papiere a trhy patria aspoň výdavky na zamestnancov, odmeny, infraštruktúru, odbornú prípravu a administratívne a prevádzkové výdavky.

3.   Príjmy a výdavky musia byť v rovnováhe.

4.   Odhady všetkých príjmov a výdavkov orgánu pre cenné papiere a trhy sa pripravujú na každý rozpočtový rok zodpovedajúci kalendárnemu roku a predkladajú sa v rozpočte orgánu pre cenné papiere a trhy.

Článok 63

Zostavenie rozpočtu

1.   Výkonný riaditeľ do 15. februára každého roka vypracuje návrh výkazu odhadov príjmov a výdavkov na nasledujúci rozpočtový rok a predloží ho spolu s plánom stavu zamestnancov riadiacej rade a rade orgánov dohľadu. Rada orgánov dohľadu každý rok na základe návrhu výkazu, ktorý zostavil výkonný riaditeľ a schválila riadiaca rada, vypracuje výkaz odhadov príjmov a výdavkov orgánu pre cenné papiere a trhy na nasledujúci rozpočtový rok. Tento výkaz odhadov vrátane návrhu plánu stavu zamestnancov predloží rada orgánov dohľadu Komisii do 31. marca. Pred prijatím výkazu odhadov musí návrh vypracovaný výkonným riaditeľom schváliť riadiaca rada.

2.   Výkaz odhadov predloží Komisia Európskemu parlamentu a Rade (ďalej spoločne len „rozpočtový orgán“) spolu s návrhom rozpočtu Európskej únie.

3.   Komisia na základe výkazu odhadov zapracuje do návrhu rozpočtu Európskej únie odhady, ktoré považuje za potrebné vzhľadom na plán stavu zamestnancov a výšku dotácie, ktorá sa má účtovať zo všeobecného rozpočtu Európskej únie v súlade s článkami 313 a 314 ZFEÚ.

4.   Rozpočtový orgán prijme plán stavu zamestnancov pre orgán pre cenné papiere a trhy. Rozpočtový orgán schváli rozpočtové prostriedky na dotáciu orgánu pre cenné papiere a trhy.

5.   Rozpočet orgánu pre cenné papiere a trhy prijme rada orgánov dohľadu. Stane sa konečným po záverečnom prijatí všeobecného rozpočtu Európskej únie. V prípade potreby sa zodpovedajúcim spôsobom upraví.

6.   Riadiaca rada bezodkladne oznámi rozpočtovému orgánu svoj zámer vykonať akýkoľvek projekt, ktorý môže mať významný finančný vplyv na financovanie jeho rozpočtu, najmä každý projekt týkajúci sa majetku, ako je prenájom alebo kúpa budov. Informuje o ňom Komisiu. Ak niektorá pobočka rozpočtového orgánu plánuje vydať stanovisko, v lehote dvoch týždňov od prijatia informácií o projekte oznámi orgánu pre cenné papiere a trhy svoj zámer vydať takéto stanovisko. Ak orgán pre cenné papiere a trhy nedostane odpoveď, môže pokračovať v plánovanej operácii.

7.   Počas prvého roka fungovania orgánu pre cenné papier a trhy, ktorý sa končí 31. decembra 2011, podlieha financovanie orgánu pre cenné papiere a trhy zo strany Únie dohode s rozpočtovým orgánom, ako sa ustanovuje v bode 47 medziinštitucionálnej dohody o rozpočtovej disciplíne a riadnom finančnom hospodárení.

Článok 64

Plnenie a kontrola rozpočtu

1.   Výkonný riaditeľ koná ako schvaľujúci úradník a plní rozpočet orgánu pre cenné papiere a trhy.

2.   Do 1. marca po ukončení každého rozpočtového roku účtovník orgánu pre cenné papiere a trhy predloží účtovníkovi Komisie a Dvoru audítorov predbežné účtovné výkazy spolu so správou o rozpočtovom a finančnom hospodárení počas rozpočtového roku. Účtovník orgánu pre cenné papiere a trhy pošle správu o rozpočtovom a finančnom hospodárení aj členom rady orgánov dohľadu, Európskemu parlamentu a Rade do 31. marca nasledujúceho roku.

Účtovník Komisie následne skonsoliduje predbežné účty inštitúcií a decentralizovaných orgánov v súlade s článkom 128 nariadenia o rozpočtových pravidlách.

3.   Výkonný riaditeľ po tom, ako dostane pripomienky Dvora audítorov k predbežným účtovným výkazom orgánu pre cenné papiere a trhy v súlade s článkom 129 nariadenia o rozpočtových pravidlách, konajúc na vlastnú zodpovednosť, zostaví účtovnú závierku orgánu pre cenné papiere a trhy a predloží ju na posúdenie riadiacej rade.

4.   Riadiaca rada predloží stanovisko k účtovnej závierke orgánu pre cenné papiere a trhy.

5.   Výkonný riaditeľ predloží túto účtovnú závierku spolu so stanoviskom riadiacej rady do 1. júla po ukončení rozpočtového roku členom rady orgánov dohľadu, Európskemu parlamentu, Rade, Komisii a Dvoru audítorov.

6.   Účtovná závierka sa uverejní.

7.   Výkonný riaditeľ pošle Dvoru audítorov odpoveď na jeho pripomienky do 30. septembra. Kópiu tejto odpovede pošle aj riadiacej rade a Komisii.

8.   Výkonný riaditeľ predloží Európskemu parlamentu na požiadanie a podľa ustanovenia v článku 146 ods. 3 nariadenia o rozpočtových pravidlách všetky informácie potrebné na bezproblémové uplatnenie postupu udeľovania absolutória na daný rozpočtový rok.

9.   Európsky parlament na odporúčanie Rady konajúcej na základe kvalifikovanej väčšiny pred 15. májom roku N + 2 udelí orgánu pre cenné papiere a trhy absolutórium za plnenie rozpočtu vrátane príjmov zo všeobecného rozpočtu Európskej únie a od príslušných orgánov za rozpočtový rok N.

Článok 65

Finančné pravidlá

Finančné pravidlá uplatniteľné na orgán pre cenné papiere a trhy prijme riadiaca rada po porade s Komisiou. Tieto pravidlá sa nemôžu odchyľovať od nariadenia Komisie (ES, Euratom) č. 2343/2002 z 19. novembra 2002 o rámcovom rozpočtovom nariadení pre subjekty uvedené v článku 185 nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev (48), pokiaľ si to nevyžadujú osobitné prevádzkové potreby na fungovanie orgánu pre cenné papiere a trhy a iba s predchádzajúcim súhlasom Komisie.

Článok 66

Opatrenia proti podvodom

1.   Na účely boja proti podvodom, korupcii a iným nezákonným činnostiam sa na orgán pre cenné papiere a trhy bez obmedzenia uplatňuje nariadenie (ES) č. 1073/1999.

2.   Orgán pre cenné papiere a trhy pristúpi k medziinštitucionálnej dohode, ktorá sa týka vnútorných vyšetrovaní vykonávaných OLAF-om, a bezodkladne prijme náležité ustanovenia pre všetkých zamestnancov orgánu pre cenné papiere a trhy.

3.   V rozhodnutiach a dohodách o financovaní a z nich vyplývajúcich vykonávacích nástrojoch sa výslovne ustanovuje, že Dvor audítorov a OLAF môžu v prípade potreby vykonať kontroly na mieste u príjemcov peňažných prostriedkov vyplatených orgánom pre cenné papiere a trhy, ako aj zamestnancov zodpovedných za prideľovanie týchto finančných prostriedkov.

KAPITOLA VII

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

Článok 67

Výsady a imunity

Na orgán pre cenné papiere a trhy a jeho zamestnancov sa uplatňuje Protokol (č. 7) o výsadách a imunitách Európskej únie pripojený k Zmluve o Európskej únii a k ZFEÚ.

Článok 68

Zamestnanci

1.   Na zamestnancov orgánu pre cenné papiere a trhy vrátane jeho výkonného riaditeľa a predsedu sa uplatňuje služobný poriadok, podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov a pravidlá prijaté spoločne s inštitúciami Únie na účel ich uplatňovania.

2.   Riadiaca rada po dohode s Komisiou prijme potrebné vykonávacie opatrenia v súlade s ustanoveniami uvedenými v článku 110 služobného poriadku.

3.   Orgán pre cenné papiere a trhy vo vzťahu k všetkým svojim zamestnancom vykonáva právomoci zverené menovaciemu orgánu na základe služobného poriadku a orgánu oprávnenému na uzatváranie zmlúv podľa podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov.

4.   Riadiaca rada prijme ustanovenia s cieľom umožniť dočasné vyslanie vnútroštátnych expertov z členských štátov do orgánu pre cenné papiere a trhy.

Článok 69

Zodpovednosť orgánu pre cenné papiere a trhy

1.   Orgán pre cenné papiere a trhy v prípade nezmluvnej zodpovednosti nahradí v súlade so všeobecnými zásadami spoločnými pre právne poriadky členských štátov všetky škody, ktoré spôsobil alebo ktoré spôsobili jeho zamestnanci pri plnení svojich povinností. Súdny dvor Európskej únie má jurisdikciu pre každý spor týkajúci sa nápravy takejto škody.

2.   Osobná finančná zodpovednosť a disciplinárna zodpovednosť zamestnancov orgánu pre cenné papiere a trhy voči orgánu pre cenné papiere a trhy sa riadi príslušnými ustanoveniami uplatňovanými na zamestnancov orgánu pre cenné papiere a trhy.

Článok 70

Povinnosť zachovávať služobné tajomstvo

1.   Členovia rady orgánov dohľadu a riadiacej rady, výkonný riaditeľ a zamestnanci orgánu pre cenné papiere a trhy vrátane úradníkov vyslaných členskými štátmi na dočasnom základe a všetky ďalšie osoby, ktoré plnia úlohy pre orgán pre cenné papiere a trhy na zmluvnom základe, podliehajú požiadavkám zachovávať služobné tajomstvo podľa článku 339 ZFEÚ a príslušných ustanovení v právnych predpisoch Únie aj v prípade skončenia ich funkčných povinností.

Uplatňuje sa na nich článok 16 služobného poriadku.

V súlade so služobným poriadkom je zamestnanec po ukončení služobného pomeru naďalej viazaný povinnosťou správať sa čestne a diskrétne, pokiaľ ide o prijímanie určitých funkcií alebo výhod.

Členské štáty, inštitúcie alebo orgány Únie ani žiadne iné verejné či súkromné subjekty sa nesnažia ovplyvňovať zamestnancov orgánu pre cenné papiere a trhy pri plnení ich úloh.

2.   Bez toho, aby boli dotknuté prípady, na ktoré sa vzťahuje trestné právo, žiadne dôverné informácie, ktoré dostanú osoby uvedené v odseku 1 pri plnení svojich povinností, nemôžu byť prezradené inej osobe alebo orgánu s výnimkou informácií v súhrnnej alebo zovšeobecnenej forme, aby jednotlivých účastníkov finančného trhu nebolo možné identifikovať.

Okrem toho povinnosti na základe odseku 1 a prvého pododseku tohto odseku nebránia orgánu pre cenné papiere a trhy a vnútroštátnym orgánom dohľadu použiť informácie na presadzovanie aktov uvedených v článku 1 ods. 2, a najmä pri právnych konaniach na prijatie rozhodnutí.

3.   Odseky 1 a 2 nebránia orgánu pre cenné papiere a trhy vymieňať si informácie s vnútroštátnymi orgánmi dohľadu v súlade s týmto nariadením a ostatnými právnymi predpismi Únie uplatňovanými na účastníkov finančného trhu.

Tieto informácie podliehajú podmienkam zachovávania služobného tajomstva uvedeným v odsekoch 1 a 2. Orgán pre cenné papiere a trhy v rokovacom poriadku stanoví praktické ustanovenia na vykonávanie pravidiel zachovávania dôvernosti uvedených v odsekoch 1 a 2.

4.   Orgán pre cenné papiere a trhy uplatňuje rozhodnutie Komisie 2001/844/ES, ESUO, Euratom z 29. novembra 2001, ktorým sa mení a dopĺňa jej rokovací poriadok (49).

Článok 71

Ochrana údajov

Týmto nariadením nie sú dotknuté povinnosti členských štátov týkajúce sa spracovania osobných údajov podľa smernice 95/46/ES alebo povinností orgánu pre cenné papiere a trhy týkajúce sa spracovania osobných údajov podľa nariadenia (ES) č. 45/2001 pri plnení svojich povinností.

Článok 72

Prístup k dokumentom

1.   Na dokumenty, ktoré sú v držbe orgánu pre cenné papiere a trhy, sa uplatňuje nariadenie (ES) č. 1049/2001.

2.   Riadiaca rada prijme do 31. mája 2011 praktické opatrenia na uplatňovanie nariadenia (ES) č. 1049/2001.

3.   Rozhodnutia, ktoré orgán pre cenné papiere a trhy prijal na základe článku 8 nariadenia (ES) č. 1049/2001, môžu byť podľa potreby predmetom sťažnosti podanej ombudsmanovi alebo konania pred Súdnym dvorom Európskej únie po odvolaní predloženom odvolacej rade v súlade s podmienkami ustanovenými v článkoch 228 a 263 ZFEÚ.

Článok 73

Opatrenia týkajúce sa jazykov

1.   Na orgán pre cenné papiere a trhy sa uplatňuje nariadenie Rady č. 1 o používaní jazykov v Európskom hospodárskom spoločenstve (50).

2.   Riadiaca rada rozhodne o vnútornom jazykovom režime orgánu pre cenné papiere a trhy.

3.   Prekladateľské služby potrebné na fungovanie orgánu pre cenné papiere a trhy poskytne Prekladateľské stredisko pre orgány Európskej únie.

Článok 74

Dohoda o ústredí

Potrebné ustanovenia týkajúce sa ubytovania, ktoré sa má zabezpečiť pre orgán pre cenné papiere a trhy v členskom štáte, v ktorom sa nachádza jeho sídlo, a zariadenia, ktoré má dať tento členský štát k dispozícii, ako aj osobitné pravidlá uplatňované v tomto členskom štáte na výkonného riaditeľa, členov riadiacej rady, zamestnancov orgánu pre cenné papiere a trhy a ich rodinných príslušníkov sa ustanovujú v dohode o ústredí medzi orgánom pre cenné papiere a trhy a daným členským štátom uzatvorenej po získaní súhlasu riadiacej rady.

Členský štát poskytne najlepšie možné podmienky na zaistenie riadneho fungovania orgánu pre cenné papiere a trhy vrátane viacjazyčného európsky orientovaného vzdelávania a vhodných dopravných spojení.

Článok 75

Účasť tretích krajín

1.   Na práci orgánu pre cenné papiere a trhy sa môžu zúčastniť aj tretie krajiny, ktoré uzatvorili dohody s Úniou, čím prijali právne predpisy Únie v oblastiach pôsobnosti orgánu pre cenné papiere a trhy uvedené v článku 1 ods. 2 a uplatňujú ich.

2.   Orgán pre cenné papiere a trhy môže spolupracovať s krajinami uvedenými v odseku 1, ktoré uplatňujú právne predpisy uznané za rovnocenné v oblastiach pôsobnosti orgánu pre cenné papiere a trhy a uvedené v článku 1 ods. 2, ako sa ustanovuje v medzinárodných dohodách uzatvorených Úniou v súlade s článkom 216 ZFEÚ.

3.   Na základe príslušných ustanovení dohôd uvedených v odsekoch 1 a 2 sa musia prijať opatrenia, ktorými sa špecifikuje najmä charakter, rozsah a procedurálne aspekty zapojenia týchto krajín uvedených v odseku 1 do práce orgánu pre cenné papiere a trhy vrátane ustanovení týkajúcich sa finančných príspevkov a zamestnancov. Môžu sa v nich ustanoviť podmienky zastúpenia v postavení pozorovateľa v rade orgánov dohľadu, ale musí sa zaistiť, že tieto krajiny sa nezúčastnia na rozhovoroch týkajúcich sa jednotlivých účastníkov finančného trhu, s výnimkou prípadov, keď existuje priamy záujem.

KAPITOLA VIII

PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 76

Prípravné opatrenia

1.   Po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia a do zriadenia orgánu pre cenné papiere a trhy, CESR úzko spolupracuje s Komisiou na príprave nahradenia CESR orgánom pre cenné papiere a trhy.

2.   Po zriadení orgánu pre cenné papiere a trhy Komisia zodpovedá za administratívne zriadenie a počiatočnú administratívnu prevádzku orgánu pre cenné papiere a trhy, až kým orgán pre cenné papiere a trhy nevymenuje výkonného riaditeľa.

Komisia môže na tento účel až do času, keď výkonný riaditeľ prevezme svoje povinnosti na základe vymenovania radou orgánov dohľadu v súlade článkom 51, dočasne poveriť jedného úradníka, aby plnil funkcie výkonného riaditeľa. Toto obdobie je obmedzené na čas potrebný na vymenovanie výkonného riaditeľa orgánu pre cenné papiere a trhy.

Dočasný výkonný riaditeľ môže schvaľovať všetky platby, na ktoré sa vzťahujú úvery poskytnuté v rozpočte orgánu pre cenné papiere a trhy, pokiaľ sú schválené riadiacou radou, a môže uzatvárať zmluvy vrátane pracovných zmlúv na základe prijatia plánu stavu zamestnancov.

3.   Odsekmi 1 a 2 nie sú dotknuté právomoci rady orgánov dohľadu a riadiacej rady.

4.   Orgán pre cenné papiere a trhy sa považuje za právneho nástupcu CESR. Ku dňu zriadenia orgánu pre cenné papiere a trhy sa všetky aktíva a pasíva a všetky neuzavreté činnosti CESR automaticky prevedú na orgán pre cenné papiere a trhy. CESR zostaví výkaz poskytujúci obraz o konečnom stave jeho aktív a pasív ku dňu uvedeného prevodu. Tento výkaz preveria a schvália CESR a Komisia.

Článok 77

Prechodné ustanovenia týkajúce sa zamestnancov

1.   Odchylne od ustanovení článku 68 všetky pracovné zmluvy a dohody o vyslaní, ktoré uzatvoril CESR alebo jeho sekretariát a ktoré sú platné 1. januára 2011, sú platné do dátumu uplynutia ich platnosti. Nemôžu sa predĺžiť.

2.   Všetkým zamestnancom, ktorí majú zmluvy uvedené v odseku 1, sa ponúkne možnosť uzatvoriť dočasnú pracovnú zmluvu podľa článku 2 písm. a) podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov na rôznych stupňoch, ako sa vymedzujú v pláne stavu zamestnancov.

Po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia sa vykoná interný výber obmedzený na zamestnancov, ktorí majú zmluvy s CESR alebo jeho sekretariátom. Výber vykoná orgán oprávnený na uzatváranie zmlúv s cieľom skontrolovať schopnosť, účinnosť a bezúhonnosť osôb, ktoré sa majú prijať. Pri internom výberovom konaní sa v plnej miere zohľadnia zručnosti a skúsenosti preukázané pri výkone úloh jednotlivcom pred jeho prijatím.

3.   V závislosti od druhu a stupňa funkcie, ktorú majú vykonávať, sa úspešným kandidátom ponúkne dočasná pracovná zmluva v trvaní zodpovedajúcom aspoň času zostávajúcemu na základe predchádzajúcej zmluvy.

4.   Príslušné vnútroštátne predpisy týkajúce sa pracovných zmlúv a iné príslušné nástroje sa naďalej uplatňujú na zamestnancov s predchádzajúcimi zmluvami, ktorí sa rozhodli nepožiadať o dočasné pracovné zmluvy alebo ktorým neboli ponúknuté dočasné pracovné zmluvy v súlade s odsekom 2.

Článok 78

Vnútroštátne ustanovenia

Členské štáty prijmú vhodné opatrenia na zabezpečenie účinného uplatňovania tohto nariadenia.

Článok 79

Zmeny a doplnenia

Rozhodnutie č. 716/2009/ES sa týmto mení a dopĺňa tak, že CESR sa vypúšťa zo zoznamu príjemcov uvedeného v oddiele B prílohy k uvedenému rozhodnutiu.

Článok 80

Zrušenie

Rozhodnutie Komisie 2009/77/ES, ktorým sa zriaďuje CESR, sa týmto zrušuje s účinnosťou od 1. januára 2011.

Článok 81

Preskúmanie

1.   Komisia do 2. januára 2014 a následne každé tri roky uverejní všeobecnú správu o skúsenostiach získaných v dôsledku fungovania orgánu pre cenné papiere a trhy a postupov ustanovených v tomto nariadení. V tejto správe sa okrem iného vyhodnotí:

a)	konvergencia postupov dohľadu dosiahnutú príslušnými orgánmi; i) konvergencia v oblasti funkčnej nezávislosti príslušných orgánov a v oblasti predpisov, ktoré sú rovnocenné so správou a riadením podniku; ii) nestrannosť, objektívnosť a autonómnosť orgánu pre cenné papiere a trhy;

b)	fungovanie kolégií orgánov dohľadu;

c)	pokrok dosiahnutý v rámci konvergencie v oblastiach predchádzania krízam, krízového riadenia a riešenia kríz, ako aj mechanizmov financovania Únie;

d)	úloha orgánu pre cenné papiere a trhy, pokiaľ ide o systémové riziko;

e)	uplatňovanie bezpečnostnej doložky ustanovenej v článku 38;

f)	uplatňovanie záväznej mediácie ustanovenej v článku 19.

2.   V správe uvedenej v odseku 1 sa ďalej preskúma, či:

a)	je vhodné pokračovať v oddelenom dohľade nad bankovníctvom, poisťovníctvom, dôchodkovým poistením zamestnancov, cennými papiermi a finančnými trhmi;

b)	je vhodné vykonávať obozretný dohľad a kontrolu obchodnej činnosti oddelene alebo prostredníctvom toho istého orgánu dohľadu;

c)	je vhodné zjednodušiť a posilniť štruktúru ESFS s cieľom zvýšiť súdržnosť medzi makroúrovňou a mikroúrovňou a medzi ESA;

d)	je vývoj ESFS v súlade s vývojom vo svete;

e)	sú rozmanitosť a excelentnosť v rámci ESFS na dostatočnej úrovni;

f)	je zodpovednosť a transparentnosť v súvislosti s požiadavkami na zverejňovanie informácií primeraná;

g)	sú zdroje orgánu pre cenné papiere a trhy primerané na plnenie jeho povinností;

h)	je vhodné zachovať sídlo orgánu pre cenné papiere a trhy alebo premiestniť ESA na jedno miesto, aby sa medzi nimi zabezpečila lepšia koordinácia.

3.   Pokiaľ ide o otázku priameho dohľadu nad inštitúciami alebo infraštruktúrami s celoeurópskym dosahom a s prihliadnutím na trhový vývoj, Komisia vypracuje výročnú správu o vhodnosti poverenia orgánu pre cenné papiere a trhy ďalšími povinnosťami dohľadu v tejto oblasti.

4.   Správa a prípadne všetky sprievodné návrhy sa predložia Európskemu parlamentu a Rade.

Článok 82

Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Uplatňuje sa od 1. januára 2011 s výnimkou článku 76 a článku 77 ods. 1 a 2, ktoré sa uplatňujú odo dňa nadobudnutia jeho účinnosti.

Orgán pre cenné papiere a trhy sa zriadi 1. januára 2011.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 13, 20.1.2010, s. 1.

(2)  Stanovisko z 22. januára 2010 (zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku).

(3)  Pozícia Európskeho parlamentu z 22. septembra 2010 (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku) a rozhodnutie Rady zo 17. novembra 2010.

(4)  Ú. v. ES C 40, 7.2.2001, s. 453.

(5)  Ú. v. EÚ C 25 E, 29.1.2004, s. 394.

(6)  Ú. v. EÚ C 175 E, 10.7.2008, s. 392.

(7)  Ú. v. EÚ C 8 E, 14.1.2010, s. 26.

(8)  Ú. v. EÚ C 9 E, 15.1.2010, s. 48.

(9)  Ú. v. EÚ C 184 E, 8.7.2010, s. 214.

(10)  Ú. v. EÚ C 184 E, 8.7.2010, s. 292.

(11)  Ú. v. EÚ L 302, 17.11.2009, s. 1.

(12)  Pozri stranu 1 tohto úradného vestníka.

(13)  Ú. v. EÚ L 25, 29.1.2009, s. 23.

(14)  Ú. v. EÚ L 25, 29.1.2009, s. 28.

(15)  Ú. v. EÚ L 25, 29.1.2009, s. 18.

(16)  Zb. 2006, s. I-03771, bod 44.

(17)  Ú. v. ES L 84, 26.3.1997, s. 22.

(18)  Ú. v. ES L 166, 11.6.1998, s. 45.

(19)  Ú. v. ES L 184, 6.7.2001, s. 1.

(20)  Ú. v. ES L 168, 27.6.2002, s. 43.

(21)  Ú. v. EÚ L 96, 12.4.2003, s. 16.

(22)  Ú. v. EÚ L 345, 31.12.2003, s. 64.

(23)  Ú. v. EÚ L 145, 30.4.2004, s. 1.

(24)  Ú. v. EÚ L 390, 31.12.2004, s. 38.

(25)  Ú. v. EÚ L 177, 30.6.2006, s. 201.

(26)  Ú. v. EÚ L 302, 17.11.2009, s. 32.

(27)  Ú. v. EÚ L 35, 11.2.2003, s. 1.

(28)  Ú. v. ES L 330, 5.12.1998, s. 1.

(29)  Ú. v. EÚ L 345, 8.12.2006, s. 1.

(30)  Ú. v. EÚ L 309, 25.11.2005, s. 15.

(31)  Ú. v. ES L 271, 9.10.2002, s. 16.

(32)  Ú. v. ES L 135, 31.5.1994, s. 5.

(33)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2007/44/ES z 5. septembra 2007, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 92/49/EHS a smernice 2002/83/ES, 2004/39/ES, 2005/68/ES a 2006/48/ES v súvislosti s procesnými pravidlami a kritériami hodnotenia obozretného posudzovania nadobudnutí a zvýšení podielov vo finančnom sektore (Ú. v. EÚ L 247, 21.9.2007, s. 1).

(34)  Ú. v. EÚ L 87, 31.3.2009, s. 164.

(35)  Ú. v. ES L 318, 27.11.1998, s. 8.

(36)  Ú. v. EÚ C 139, 14.6.2006, s. 1.

(37)  Ú. v. ES L 136, 31.5.1999, s. 1.

(38)  Ú. v. ES L 136, 31.5.1999, s. 15.

(39)  Ú. v. ES L 56, 4.3.1968, s. 1.

(40)  Ú. v. ES L 281, 23.11.1995, s. 31.

(41)  Ú. v. ES L 8, 12.1.2001, s. 1.

(42)  Ú. v. ES L 145, 31.5.2001, s. 43.

(43)  Ú. v. EÚ L 253, 25.9.2009, s. 8.

(44)  Pozri stranu 1 tohto úradného vestníka.

(45)  Pozri stranu 12 tohto úradného vestníka.

(46)  Pozri stranu 48 tohto úradného vestníka.

(47)  Ú. v. ES L 248, 16.9.2002, s. 1.

(48)  Ú. v. ES L 357, 31.12.2002, s. 72.

(49)  Ú. v. ES L 317, 3.12.2001, s. 1.

(50)  Ú. v. ES 17, 6.10.1958, s. 385.

---