Choose the experimental features you want to try

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document L:2010:279:FULL

    Úradný vestník Európskej únie, L 279, 23. október 2010


    Display all documents published in this Official Journal
     

    ISSN 1725-5147

    doi:10.3000/17255147.L_2010.279.slk

    Úradný vestník

    Európskej únie

    L 279

    European flag  

    Slovenské vydanie

    Právne predpisy

    Zväzok 53
    23. októbra 2010


    Obsah

     

    II   Nelegislatívne akty

    Strana

     

     

    MEDZINÁRODNÉ DOHODY

     

     

    2010/631/EÚ

     

    *

    Rozhodnutie Rady z 13. septembra 2010 o uzavretí Protokolu o integrovanom riadení pobrežných zón v Stredozemí k Dohovoru o ochrane morského prostredia a pobrežných oblastí Stredozemného mora v mene Európskej únie

    1

     

     

    NARIADENIA

     

    *

    Nariadenie Komisie (EÚ) č. 955/2010 z 22. októbra 2010, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 798/2008, pokiaľ ide o používanie očkovacích látok proti pseudomoru hydiny ( 1 )

    3

     

    *

    Nariadenie Komisie (EÚ) č. 956/2010 z 22. októbra 2010, ktorým sa mení a dopĺňa príloha X k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 999/2001, pokiaľ ide o zoznam rýchlych testov ( 1 )

    10

     

    *

    Nariadenie Komisie (EÚ) č. 957/2010 z 22. októbra 2010 o povolení a zamietnutí povolenia určitých zdravotných tvrdení o potravinách, ktoré odkazujú na zníženie rizika ochorenia a na vývoj a zdravie detí ( 1 )

    13

     

    *

    Nariadenie Komisie (EÚ) č. 958/2010 z 22. októbra 2010 o zamietnutí povolenia zdravotného tvrdenia o potravinách iného, ako sú tie, ktoré odkazujú na zníženie rizika ochorenia a na vývoj a zdravie detí ( 1 )

    18

     

     

    Nariadenie Komisie (EÚ) č. 959/2010 z 22. októbra 2010, ktorým sa ustanovujú paušálne dovozné hodnoty na určovanie vstupných cien niektorých druhov ovocia a zeleniny

    20

     

     

    SMERNICE

     

    *

    Smernica Komisie 2010/69/EÚ z 22. októbra 2010, ktorou sa menia a dopĺňajú prílohy k smernici Európskeho parlamentu a Rady 95/2/ES o potravinárskych prídavných látkach iných ako farbivá a sladidlá ( 1 )

    22

     

     

    ROZHODNUTIA

     

     

    2010/632/EÚ

     

    *

    Rozhodnutie Rady z 15. októbra 2010, ktorým sa vymenúva jeden rumunský člen Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na obdobie od 21. septembra 2010 do 20. septembra 2015

    32

     

     

    2010/633/EÚ

     

    *

    Rozhodnutie Komisie z 22. októbra 2010, ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie 93/152/EHS o stanovení kritérií pre vakcíny, ktoré sa majú používať proti pseudomoru hydiny v kontexte programov pravidelného očkovania [oznámené pod číslom K(2010) 7109]  ( 1 )

    33

     

     

    2010/634/EÚ

     

    *

    Rozhodnutie Komisie z 22. októbra 2010, ktorým sa upravuje množstvo kvót pre celú Úniu, ktoré sa majú vydať v rámci systému Únie na rok 2013, a ktorým sa zrušuje rozhodnutie 2010/384/EÚ [oznámené pod číslom K(2010) 7180]

    34

     

     

    ODPORÚČANIA

     

     

    2010/635/Euratom

     

    *

    Odporúčanie Komisie z 11. októbra 2010 o uplatňovaní článku 37 Zmluvy o Euratome

    36

     

     

    AKTY PRIJATÉ ORGÁNMI ZRIADENÝMI MEDZINÁRODNÝMI DOHODAMI

     

     

    2010/636/EÚ

     

    *

    Rozhodnutie Rady pre stabilizáciu a pridruženie EÚ-Chorvátsko č. 1/2010 z 25. mája 2010 o účasti Chorvátska ako pozorovateľa na činnosti Agentúry Európskej únie pre základné práva a príslušných podmienkach tejto účasti

    68

     

     

    2010/637/EÚ

     

    *

    Rozhodnutie Spoločného výboru pre colnú spoluprácu č. 1/2010 z 24. júna 2010 podľa článku 21 Dohody medzi Európskym spoločenstvom a vládou Japonska o spolupráci a vzájomnej pomoci v colných záležitostiach O vzájomnom uznávaní programov schválených hospodárskych subjektov v Európskej únii a v Japonsku

    71

     


     

    (1)   Text s významom pre EHP

    SK

    Akty, ktoré sú vytlačené obyčajným písmom, sa týkajú každodennej organizácie poľnohospodárskych záležitostí a sú spravidla platné len obmedzenú dobu.

    Názvy všetkých ostatných aktov sú vytlačené tučným písmom a je pred nimi hviezdička.


    II Nelegislatívne akty

    MEDZINÁRODNÉ DOHODY

    23.10.2010   

    SK

    Úradný vestník Európskej únie

    L 279/1


    ROZHODNUTIE RADY

    z 13. septembra 2010

    o uzavretí Protokolu o integrovanom riadení pobrežných zón v Stredozemí k Dohovoru o ochrane morského prostredia a pobrežných oblastí Stredozemného mora v mene Európskej únie

    (2010/631/EÚ)

    RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

    so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 192 ods. 1 v spojení s článkom 218 ods. 6 písm. a),

    so zreteľom na návrh Európskej komisie,

    so zreteľom na súhlas Európskeho parlamentu,

    keďže:

    (1)

    Dohovor o ochrane Stredozemného mora proti znečisťovaniu, ktorého názov bol neskôr zmenený na Dohovor o ochrane morského prostredia a pobrežných oblastí Stredozemného mora (ďalej len „Barcelonský dohovor“), bol uzavretý Radou v mene Európskeho spoločenstva rozhodnutiami 77/585/EHS (1) a 1999/802/ES (2).

    (2)

    V súlade s článkom 4 ods. 3 písm. e) Barcelonského dohovoru sa zmluvné strany zaväzujú podporovať integrované riadenie pobrežných zón pri zohľadnení ochrany oblastí ekologického a krajinného významu a racionálneho využívania prírodných zdrojov.

    (3)

    V odporúčaní Európskeho parlamentu a Rady z 30. mája 2002 o implementácii integrovaného riadenia pobrežných zón v Európe (3), a najmä v jeho kapitole V, sa podporuje implementácia integrovaného riadenia pobrežných zón členskými štátmi v kontexte platných dohovorov so susediacimi krajinami vrátane nečlenských štátov v oblasti toho istého regionálneho mora.

    (4)

    Európska únia podporuje integrované riadenie vo väčšom rozsahu prostredníctvom horizontálnych nástrojov, a to aj v oblasti ochrany životného prostredia, a prostredníctvom vytvorenia pevnej vedeckej základne na tento účel v rámci výskumných programov. Tieto aktivity teda prispievajú k integrovanému riadeniu pobrežných zón.

    (5)

    Integrované riadenie pobrežných zón je jedným z prvkov integrovanej námornej politiky EÚ schválenej na zasadnutí Európskej rady, ktoré sa konalo 13. a 14. decembra 2007 v Lisabone, podrobne opísanej v oznámení Komisie s názvom Integrovanou námornou politikou k zlepšeniu spravovania Stredozemia a neskôr uvítanej v záveroch Rady pre všeobecné záležitosti o integrovanej námornej politike zo 16. novembra 2009.

    (6)

    Rada rozhodnutím 2009/89/ES zo 4. decembra 2008 (4) podpísala Protokol o integrovanom riadení pobrežných zón v Stredozemí k Barcelonskému dohovoru (ďalej len „protokol IRPZ“) v mene Spoločenstva s výhradou následného neskoršieho uzavretia IRPZ.

    (7)

    V dôsledku nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy 1. decembra 2009 Európska únia oznámila vláde Španielska, že Európska únia nahradila Európske spoločenstvo a stala sa jeho právnym nástupcom.

    (8)

    V pobrežných zónach Stredozemného mora je životné prostredie stále vystavené veľkému tlaku a dochádza aj k zhoršovaniu kvality pobrežných zdrojov. Protokol IRPZ poskytuje rámec na podporu koordinovanejšieho a integrovanejšieho prístupu s účasťou verejnosti a zainteresovaných strán zo súkromného sektora vrátane zástupcov občianskej spoločnosti a hospodárskych subjektov. Takýto komplexný prístup založený na najlepších dostupných vedeckých výskumoch a poznatkoch je nevyhnutný v záujme riešenia týchto problémov účinnejším spôsobom, ako aj dosiahnutia trvalo udržateľnejšieho rozvoja pobrežných zón Stredozemného mora.

    (9)

    Protokol IRPZ zahŕňa širokú škálu ustanovení, ktoré sa budú musieť implementovať na rôznych úrovniach štátnej správy s prihliadnutím na zásady subsidiarity a proporcionality. Zatiaľ čo je vhodné, aby Únia konala v záujme podpory integrovaného riadenia pobrežných zón, okrem iného s ohľadom na cezhraničný charakter väčšiny environmentálnych problémov, členské štáty a ich dotknuté príslušné orgány budú zodpovedať za navrhovanie a vykonávanie určitých podrobných opatrení na pobrežnom území ustanovených v protokole IRPZ, napr. vymedzovanie zón so zákazom výstavby.

    (10)

    Protokol IRPZ by sa mal schváliť,

    PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:

    Článok 1

    Protokol o integrovanom riadení pobrežných zón v Stredozemí k Dohovoru o ochrane morského prostredia a pobrežných oblastí Stredozemného mora (ďalej len „protokol IRPZ“) sa týmto v mene Európskej únie schvaľuje (5).

    Článok 2

    Predseda Rady určí osobu(-y) splnomocnenú(-é) uložiť v mene Únie listinu o schválení u vlády Španielska, ktorá podľa článku 37 protokolu IRPZ preberá funkciu depozitára, s cieľom vyjadriť súhlas Únie s tým, že bude protokolom IRPZ viazaná.

    Článok 3

    Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom jeho prijatia.

    Dátum nadobudnutia platnosti protokolu IRPZ sa uverejní v Úradnom vestníku Európskej únie.

    V Bruseli 13. septembra 2010

    Za Radu

    predseda

    S. VANACKERE


    (1)  Ú. v. ES L 240, 19.9.1977, s. 1.

    (2)  Ú. v. ES L 322, 14.12.1999, s. 32.

    (3)  Ú. v. ES L 148, 6.6.2002, s. 24.

    (4)  Ú. v. EÚ L 34, 4.2.2009, s. 17.

    (5)  Protokol IRPZ bol spolu s rozhodnutím o podpise uverejnený v Ú. v. EÚ L 34, 4.2.2009, s. 19.


    NARIADENIA

    23.10.2010   

    SK

    Úradný vestník Európskej únie

    L 279/3


    NARIADENIE KOMISIE (EÚ) č. 955/2010

    z 22. októbra 2010,

    ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 798/2008, pokiaľ ide o používanie očkovacích látok proti pseudomoru hydiny

    (Text s významom pre EHP)

    EURÓPSKA KOMISIA,

    so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

    so zreteľom na smernicu Rady 2009/158/ES z 30. novembra 2009 o veterinárnych podmienkach, ktorými sa spravuje obchodovanie s hydinou a násadovými vajcami v rámci Spoločenstva a ich dovoz z tretích krajín (1), najmä na jej článok 25 ods. 1 písm. b) a článok 26 ods. 2,

    keďže:

    (1)

    V nariadení Komisie (ES) č. 798/2008 z 8. augusta 2008, ktorým sa ustanovuje zoznam tretích krajín, území, oblastí alebo jednotiek, z ktorých možno do Spoločenstva dovážať alebo cez jeho územie prevážať hydinu a výrobky z hydiny, a podmienky veterinárneho osvedčovania (2), sa stanovujú požiadavky na veterinátne osvedčovanie v súvislosti s uvedenými komoditami. V uvedených požiadavkách je zohľadnené, či sa kvôli situácii uvedených tretích krajín, území, oblastí alebo jednotiek, pokiaľ ide o pseudomor hydiny, vyžadujú alebo nevyžadujú dodatočné záruky alebo špecifické podmienky.

    (2)

    V nariadení (ES) č. 798/2008 sú takisto stanovené podmienky na určenie toho, či sa tretia krajina, územie, oblasť alebo jednotka má alebo nemá považovať za zónu bez výskytu pseudomoru hydiny. Jedným z takýchto kritérií je to, že proti uvedenej nákaze sa nevykonalo žiadne očkovanie s použitím očkovacích látok, ktoré nespĺňajú kritériá pre uznané očkovacie látky proti pseudomoru hydiny stanovené v časti I prílohy VI k uvedenému nariadeniu. V bode 2 časti II uvedenej prílohy sú stanovené osobitné kritériá pre očkovacie látky proti pseudomoru hydiny vrátane inaktivovaných očkovacích látok.

    (3)

    V Príručke diagnostických testov a vakcín pre suchozemské zvieratá vydanej Svetovou organizáciou pre zdravie zvierat (príručka OIE) sú stanovené požiadavky na očkovacie látky proti pseudomoru hydiny vrátane bezpečnostných kontrol v rozličných štádiách výrobného procesu.

    (4)

    V záujme zabezpečenia dobrého zdravotného stavu hydiny v Únii a podpory obchodovania s hydinou a hydinovým mäsom je vhodné, aby boli v požiadavkách na očkovacie látky a ich používanie v tretích krajinách, z ktorých sa hydina a hydinové mäso môže dovážať, zohľadnené požiadavky na takéto očkovacie látky stanovené v príručke OIE.

    (5)

    Na tento účel by mali všeobecné kritériá pre uznané očkovacie látky proti pseudomoru hydiny stanovené v časti I prílohy VI k nariadeniu (ES) č. 798/2008 odkazovať na požiadavky príručky OIE, ktorá by mala slúžiť ako dynamický referenčný dokument s cieľom zohľadniť pravidelné aktualizácie danej príručky na základe nových vedeckých poznatkov.

    (6)

    Okrem toho by sa vzhľadom na technický pokrok, ktorý sa dosiahol v oblasti výroby očkovacích látok proti pseudomoru hydiny, predovšetkým pokiaľ ide o techniky inaktivácie, ako aj vzhľadom na požiadavky stanovené v príručke OIE, mali zrušiť osobitné kritériá pre inaktivované očkovacie látky proti pseudomoru hydiny stanovené v bode 2 časti II prílohy VI k nariadeniu (ES) č. 798/2008.

    (7)

    Je potrebné zmeniť a doplniť určité ustanovenia pre hydinové mäso stanovené v prílohe VII k nariadeniu (ES) č. 798/2008 a príslušný vzor veterinárneho osvedčenia pre hydinové mäso (POU) stanovený v prílohe I, a to s cieľom zohľadniť zmeny a doplnenia prílohy VI k uvedenému nariadeniu.

    (8)

    Nariadenie (ES) č. 798/2008 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť.

    (9)

    Je vhodné stanoviť dátum uplatňovania tohto nariadenia tak, aby sa zosúladilo s dátumom uplatňovania rozhodnutia Komisie 93/152/EHS (3), zmeneného a doplneného rozhodnutím 2010/633/EÚ (4), ktorým sa zavádzajú príslušné zmeny a doplnenia pre kritériá pre inaktivované očkovacie látky proti pseudomoru hydiny.

    (10)

    Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre potravinový reťazec a zdravie zvierat,

    PRIJALA TOTO NARIADENIE:

    Článok 1

    Prílohy I, VI a VII k nariadeniu (ES) č. 798/2008 sa menia a dopĺňajú v súlade s prílohou k tomuto nariadeniu.

    Článok 2

    Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

    Uplatňuje sa od 1. decembra 2010.

    Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

    V Bruseli 22. októbra 2010

    Za Komisiu

    predseda

    José Manuel BARROSO


    (1)  Ú. v. EÚ L 343, 22.12.2009, s. 74.

    (2)  Ú. v. EÚ L 226, 23.8.2008, s. 1.

    (3)  Ú. v. ES L 59, 12.3.1993, s. 35.

    (4)  Pozri stranu 33 tohto úradného vestníka.


    PRÍLOHA

    Prílohy I, VI a VII k nariadeniu (ES) č. 798/2008 sa menia a dopĺňajú takto:

    a)

    V časti 2 prílohy I sa vzor veterinárneho osvedčenia pre mäso z hydiny (POU) nahrádza takto:

    Vzor veterinárneho osvedčenia pre mäso z hydiny (POU)

    Image

    Image

    Image

    Image

    b)

    Príloha VI sa nahrádza takto:

    „PRÍLOHA VI

    [podľa článku 12 ods. 1 písm. b), článku 12 ods. 2 písm. c) bodu ii) a článku 13 ods. 1 písm. a)]

    KRITÉRIÁ PRE UZNANÉ OČKOVACIE LÁTKY PROTI PSEUDOMORU HYDINY

    I.   Všeobecné kritériá

    1.

    Očkovacie látky musia spĺňať normy stanovené v Príručke diagnostických testov a vakcín pre suchozemské zvieratá vydanej Svetovou organizáciou pre zdravie zvierat (OIE) v kapitole o pseudomore hydiny.

    2.

    Predtým, ako sa povolí distribúcia a použitie očkovacích látok, musia byť zaregistrované príslušnými orgánmi príslušnej tretej krajiny. Aby bola takáto registrácia možná, musia príslušné orgány príslušnej tretej krajiny vychádzať z úplnej dokumentácie obsahujúcej údaje o účinnosti a neškodnosti očkovacej látky; pri dovážaných očkovacích látkach môžu príslušné orgány vychádzať z údajov kontrolovaných príslušnými orgánmi krajiny, v ktorej bola očkovacia látka vyrobená, pod podmienkou, že sa tieto kontroly uskutočnili v súlade s normami OIE.

    3.

    Okrem toho musí dovoz alebo výroba a distribúcia očkovacích látok podliehať kontrole zo strany príslušných orgánov dotknutej tretej krajiny.

    4.

    Predtým, ako sa povolí distribúcia, každá dávka očkovacej látky musí byť na základe poverenia príslušných organov testovaná na neškodnosť, predovšetkým vzhľadom na atenuáciu alebo inaktiváciu, a na neprítomnosť nežiaducich kontaminujúcich látok, ako aj na účinnosť.

    II.   Osobitné kritériá

    Živé oslabené očkovacie látky proti pseudomoru hydiny sa musia pripravovať z vírusového kmeňa pseudomoru hydiny, pre ktorý bola referenčná vzorka odskúšaná a ukázalo sa, že jej index intracerebrálnej patogenity (ICPI) je:

    a)

    nižší ako 0,4, ak sa každému vtákovi v teste ICPI podalo najmenej 107 EID50; alebo

    b)

    nižší ako 0,5, ak sa každému vtákovi v teste ICPI podalo najmenej 108 EID50.“.

    c)

    V prílohe VII časti II sa písmeno a) nahrádza takto:

    „a)

    nebola očkovaná živými oslabenými očkovacími látkami pripravenými z východiskovej kultúry vírusu pseudomoru hydiny vykazujúceho vyššiu patogenitu ako lentogénne kmene vírusu v období 30 dní pred zabitím;“.


    23.10.2010   

    SK

    Úradný vestník Európskej únie

    L 279/10


    NARIADENIE KOMISIE (EÚ) č. 956/2010

    z 22. októbra 2010,

    ktorým sa mení a dopĺňa príloha X k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 999/2001, pokiaľ ide o zoznam rýchlych testov

    (Text s významom pre EHP)

    EURÓPSKA KOMISIA,

    so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

    so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 999/2001 z 22. mája 2001, ktorým sa stanovujú pravidlá prevencie, kontroly a eradikácie niektorých prenosných spongiformných encefalopatií (1), a najmä jeho článok 23 prvý odsek úvodnú frázu a článok 23a písm. a),

    keďže:

    (1)

    V nariadení (ES) č. 999/2001 sa stanovujú pravidlá prevencie, kontroly a eradikácie prenosných spongiformných encefalopatií (ďalej len „TSE“) u zvierat. Príslušné nariadenie sa vzťahuje na produkciu a uvádzanie živých zvierat a produktov živočíšneho pôvodu na trh a v určitých osobitných prípadoch na ich vývoz.

    (2)

    V bode 4 kapitoly C prílohy X k nariadeniu (ES) č. 999/2001 sa stanovuje zoznam rýchlych testov, ktoré sa majú používať na monitorovanie bovinnej spongiformnej encefalopatie (ďalej len „BSE“) u hovädzieho dobytka a TSE u oviec a kôz.

    (3)

    Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (ďalej len „EFSA“ – European Food Safety Authority) uverejnil 18. decembra 2009 a 29. apríla 2010 dve vedecké stanoviská k analytickej citlivosti schválených rýchlych testov na TSE. Uvedené stanoviská sa zakladali na štúdiách TSE, ktoré vykonalo referenčné laboratórium Európskej únie (ďalej len „EURL“ – European Union Reference Laboratory). Štúdie EURL boli zamerané na vyhodnotenie analytickej citlivosti všetkých rýchlych testov na TSE, ktoré sú v súčasnosti schválené, s cieľom získať veľké množstvo spoľahlivých údajov o analytickej citlivosti a vyhodnotiť každý test na základe rovnakých súborov vzoriek na zisťovanie troch hlavných typov TSE u prežúvavcov: BSE, klasickej klusavky a atypickej klusavky.

    (4)

    Pokiaľ ide o klusavku, EFSA vo svojom stanovisku uverejnenom 18. decembra 2009 skonštatovala, že testy „Enfer TSE v2“, „Enfer TSE v3“, „Prionics®-Check LIA SR“ a „Prionics®-WB Check Western SR“ by mohli zlyhať pri zisťovaní prípadov atypickej klusavky, ktorá by sa inými validovanými testami zistila, a nemôžu sa podľa protokolu EFSA na hodnotenie rýchlych testov post mortem určených na zisťovanie TSE u malých prežúvavcov (EFSA, 2007b) odporučiť na monitorovanie TSE v uvedenej oblasti. Preto by uvedené metódy nemali byť zaradené do zoznamu rýchlych testov určených na monitorovanie TSE u oviec a kôz, ktorý sa uvádza v bode 4 kapitoly C prílohy X k nariadeniu (ES) č. 999/2001.

    (5)

    Laboratóriá Idexx informovali Komisiu 2. júla 2009 o tom, že ich kombinovaný test „IDEXX HerdChek BSE-Scrapie Antigen Test Kit, EIA“, ktorý bol vyvinutý na monitorovanie TSE u malých prežúvavcov, ako aj BSE u hovädzieho dobytku, nebol nikdy zaradený do zoznamu rýchlych testov určených na monitorovanie BSE v Únii, a to i napriek tomu, že ho na tento účel úradne schválilo EURL. Uvedený test by sa mal preto pridať do zoznamu rýchlych testov na monitorovanie BSE, ktoré sú uvedené v bode 4 kapitoly C prílohy X k nariadeniu (ES) č. 999/2001.

    (6)

    Keďže členské štáty potrebujú dostatočný čas na zosúladenie svojich postupov monitorovania TSE u oviec a kôz s novým zoznamom rýchlych testov, z praktických dôvodov by sa mali zmeny a doplnenia uvedené v tomto nariadení uplatňovať od 1. januára 2011.

    (7)

    Príloha X k nariadeniu (ES) č. 999/2001 by sa preto mala zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť.

    (8)

    Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre potravinový reťazec a zdravie zvierat,

    PRIJALA TOTO NARIADENIE:

    Článok 1

    Príloha X k nariadeniu (ES) č. 999/2001 sa mení a dopĺňa v súlade s prílohou k tomuto nariadeniu.

    Článok 2

    Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

    Uplatňuje sa od 1. januára 2011.

    Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

    V Bruseli 22. októbra 2010

    Za Komisiu

    predseda

    José Manuel BARROSO


    (1)  Ú. v. ES L 147, 31.5.2001, s. 1.


    PRÍLOHA

    V prílohe X k nariadeniu (ES) č. 999/2001 v kapitole C sa bod 4 nahrádza takto:

    „4.    Rýchle testy

    Na účely vykonania rýchlych testov sa v súlade s článkom 5 ods. 3 a článkom 6 ods. 1 ako rýchle testy na kontrolu BSE u hovädzieho dobytka používajú tieto iba tieto metódy:

    test immuno-blotting založený na postupe Western blotting na zisťovanie fragmentu PrPRes rezistentného na proteázu K (Prionics-Check Western test),

    chemiluminiscenčný test ELISA zahŕňajúci extrakčný postup a techniku ELISA s použitím zosilneného chemiluminiscenčného činidla (Enfer test & Enfer TSE Kit verzia 2.0, automatizovaná príprava vzoriek),

    imunoanalýza založená na mikrodoštičkách na detekciu PrPSc (Enfer TSE verzia 3),

    sendvičová imunoanalýza na detekciu PrPRes (protokol krátkej skúšky) vykonaná po denaturácii a koncentrácii (Bio-Rad TeSeE SAP rýchly test),

    imunoanalýza založená na mikrodoštičkách (ELISA), ktorou sa zisťuje proteáza K-rezistentných PrPRes s monoklonovými protilátkami (Prionics-Check LIA test),

    imunoanalýza pri použití chemického polyméru na selektívne zachytenie PrPSc a monoklonovej detekčnej protilátky určenej proti zachovaným častiam molekuly PrP (IDEXX HerdChek BSE Antigen Test Kit, EIA & IDEXX HerdChek BSE-Scrapie Antigen Test Kit, EIA),

    imunoanalýza bočného toku s použitím dvoch rôznych monoklonových protilátok na detekciu častíc PrP rezistentných na proteázu K (Prionics Check PrioSTRIP),

    dvojstranná imunoanalýza s použitím dvoch rôznych monoklonových protilátok určených proti dvom epitopom prítomným pri vysoko rozvinutom štádiu bovinného PrPSc (Roboscreen Beta Prion BSE EIA Test Kit),

    sendvičový test ELISA na detekciu PrPSc rezistentného na proteázu K (Roche Applied Science PrionScreen).

    Na účely vykonávania rýchlych testov v súlade s článkom 5 ods. 3 a článkom 6 ods. 1 sa ako rýchle testy na kontrolu TSE u oviec a kôz používajú iba tieto metódy:

    sendvičová imunoanalýza na detekciu PrPRes (protokol krátkej skúšky) vykonaná po denaturácii a koncentrácii (rýchly test Bio-Rad TeSeE SAP),

    sendvičová imunoanalýza na detekciu PrPRes detekčnou súpravou TeSeE Sheep/Goat vykonaná po denaturácii a koncentrácii pomocou purifikačnej súpravy TeSeE Sheep/Goat (rýchly test Bio-Rad TeSeE Sheep/Goat);

    imunoanalýza pri použití chemického polyméru na selektívne zachytenie PrPSc a monoklonovej detekčnej protilátky určenej proti zachovaným častiam molekuly PrP (IDEXX HerdChek BSE-Scrapie Antigen Test Kit, EIA);

    V prípade všetkých rýchlych testov musí vzorka tkaniva, na ktorej sa test uskutočňuje, zodpovedať pokynom v návode na použitie od výrobcu.

    Výrobcovia rýchlych testov musia mať zavedený systém zabezpečenia kvality schválený referenčným laboratóriom Európskej únie, ktorým sa zaručí, že efektívnosť testu sa nezmení. Výrobcovia musia poskytnúť referenčnému laboratóriu Európskej únie testovacie protokoly.

    Zmeny rýchlych testov a testovacích protokolov možno vykonať iba po ich predchádzajúcom oznámení referenčnému laboratóriu Európskej únie a pod podmienkou, že referenčné laboratórium Európskej únie skonštatuje, že zmena nemení citlivosť, špecifickosť, ani spoľahlivosť rýchleho testu. Takýto záver oznámi Komisii a národným referenčným laboratóriám.“


    23.10.2010   

    SK

    Úradný vestník Európskej únie

    L 279/13


    NARIADENIE KOMISIE (EÚ) č. 957/2010

    z 22. októbra 2010

    o povolení a zamietnutí povolenia určitých zdravotných tvrdení o potravinách, ktoré odkazujú na zníženie rizika ochorenia a na vývoj a zdravie detí

    (Text s významom pre EHP)

    EURÓPSKA KOMISIA,

    so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

    so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1924/2006 z 20. decembra 2006 o výživových a zdravotných tvrdeniach o potravinách (1), a najmä na jeho článok 17 ods. 3,

    keďže:

    (1)

    Podľa nariadenia (ES) č. 1924/2006 sú zdravotné tvrdenia o potravinách zakázané, pokiaľ nie sú v súlade s uvedeným nariadením povolené Komisiou a zahrnuté v zozname povolených tvrdení.

    (2)

    V nariadení (ES) č. 1924/2006 sa takisto stanovuje, že prevádzkovatelia potravinárskych podnikov môžu príslušnému vnútroštátnemu orgánu členského štátu predložiť žiadosti o povolenie zdravotných tvrdení. Príslušný vnútroštátny orgán má platné žiadosti zaslať Európskemu úradu pre bezpečnosť potravín (EFSA – European Food Safety Authority), ďalej len „úrad“.

    (3)

    Úrad má po prijatí žiadosti o nej bezodkladne informovať ostatné členské štáty a Komisiu a vydať stanovisko k príslušnému zdravotnému tvrdeniu.

    (4)

    Komisia má o povolení zdravotných tvrdení rozhodnúť s prihliadnutím na stanovisko, ktoré úrad vydal.

    (5)

    Dve stanoviská uvedené v tomto nariadení sa vzťahujú na žiadosti týkajúce sa tvrdení o znížení rizika ochorenia podľa článku 14 ods. 1 písm. a) nariadenia (ES) č. 1924/2006 a tri stanoviská sa vzťahujú na žiadosti týkajúce sa zdravotných tvrdení odkazujúcich na vývoj a zdravie detí podľa článku 14 ods. 1 písm. b) nariadenia (ES) č. 1924/2006.

    (6)

    V nadväznosti na žiadosť združenia Association de la Transformation Laitière Française (ATLA) predloženú podľa článku 14 ods. 1 písm. b) nariadenia (ES) č. 1924/2006 sa od úradu vyžiadalo stanovisko k zdravotnému tvrdeniu týkajúcemu sa účinkov jódu na normálny rast detí (otázka č. EFSA-Q-2008-324) (2). Tvrdenie navrhované žiadateľom bolo sformulované takto: „Jód je nevyhnutný pre rast detí.“

    (7)

    Na základe predložených údajov úrad vo svojom stanovisku, ktoré bolo Komisii a členským štátom doručené 20. novembra 2009, dospel k záveru, že existuje príčinná súvislosť medzi príjmom jódu a tvrdeným účinkom. Zdravotné tvrdenie, ktoré zohľadňuje uvedený záver, by sa preto malo pokladať za vyhovujúce požiadavkám nariadenia (ES) č. 1924/2006 a malo by sa zaradiť do zoznamu povolených tvrdení Únie.

    (8)

    V nadväznosti na žiadosť združenia Association de la Transformation Laitière Française (ATLA) predloženú podľa článku 14 ods. 1 písm. b) nariadenia (ES) č. 1924/2006 sa od úradu vyžiadalo stanovisko k zdravotnému tvrdeniu týkajúcemu sa účinkov železa na kognitívny vývoj detí (otázka č. EFSA-Q-2008-325) (3). Tvrdenie navrhované žiadateľom bolo sformulované takto: „Železo je nevyhnutné pre kognitívny vývoj detí.“

    (9)

    Na základe predložených údajov úrad vo svojom stanovisku, ktoré bolo Komisii doručené 20. novembra 2009, dospel k záveru, že existuje príčinná súvislosť medzi príjmom železa a tvrdeným účinkom. Zdravotné tvrdenie, ktoré zohľadňuje uvedený záver, by sa preto malo pokladať za vyhovujúce požiadavkám nariadenia (ES) č. 1924/2006 a malo by sa zaradiť do zoznamu povolených tvrdení Spoločenstva.

    (10)

    V článku 16 ods. 4 nariadenia (ES) č. 1924/2006 sa stanovuje, že v prípade kladného stanoviska, ktorým sa povoľuje zdravotné tvrdenie, by toto stanovisko malo obsahovať určité informácie. Pokiaľ ide o povolené tvrdenia, tieto informácie by sa preto mali uviesť v prílohe I k tomuto nariadeniu a prípadne zahŕňať preformulované znenie tvrdení, osobitné podmienky pre použitie tvrdení a prípadne podmienky alebo obmedzenia používania potraviny a/alebo doplňujúce vyhlásenie alebo varovanie podľa predpisov stanovených v nariadení (ES) č. 1924/2006 a v súlade so stanoviskami úradu.

    (11)

    Jedným z cieľov nariadenia (ES) č. 1924/2006 je zabezpečenie toho, aby boli zdravotné tvrdenia pravdivé, jasné, spoľahlivé a užitočné pre používateľa, čo by malo byť zohľadnené v znení tvrdenia a v jeho prezentácii. Preto v prípade, že znenie tvrdení má pre spotrebiteľa rovnaký význam ako povolené zdravotné tvrdenie, pretože preukazuje rovnakú súvislosť medzi kategóriou potravín, potravinou alebo jednou jej zložkou a zdravím, mali by sa na ne vzťahovať tie isté podmienky použitia, ako je uvedené v prílohe I.

    (12)

    V nadväznosti na žiadosť spoločnosti GP International Holding B.V. predloženú podľa článku 14 ods. 1 písm. a) nariadenia (ES) č. 1924/2006 sa od úradu vyžiadalo stanovisko k zdravotnému tvrdeniu týkajúcemu sa účinkov výrobku OPC PremiumTM na znižovanie cholesterolu v krvi (otázka č. EFSA-Q-2009-00454) (4). Tvrdenie navrhované žiadateľom bolo sformulované takto: „OPC preukázateľne znižuje hladinu cholesterolu v krvi a môže tak znížiť riziko srdcovo-cievnych ochorení.“

    (13)

    Na základe predložených údajov úrad vo svojom stanovisku, ktoré bolo Komisii a členským štátom doručené 26. októbra 2009, dospel k záveru, že neexistuje príčinná súvislosť medzi príjmom výrobku OPC PremiumTM a tvrdeným účinkom. Príslušné zdravotné tvrdenie by sa preto nemalo povoliť, keďže nespĺňa požiadavky nariadenia (ES) č. 1924/2006.

    (14)

    V nadväznosti na žiadosť spoločnosti Valosun A.S. predloženú podľa článku 14 ods. 1 písm. a) nariadenia (ES) č. 1924/2006 sa od úradu vyžiadalo stanovisko k zdravotnému tvrdeniu týkajúcemu sa účinkov výrobku Uroval® na infekcie močového ústrojenstva (otázka č. EFSA-Q-2009-00600) (5). Tvrdenie navrhované žiadateľom bolo sformulované takto: „Výťažok z brusníc a D-manóza, hlavné účinné zložky výživového doplnku Uroval®, zabraňuje priľnavosti škodlivých baktérií na stenu močového mechúra. Priľnavosť škodlivých baktérií na stenu močového mechúra je hlavným rizikovým faktorom pre vznik infekcií močového ústrojenstva.“

    (15)

    Na základe predložených údajov úrad vo svojom stanovisku, ktoré bolo Komisii a členským štátom doručené 22. decembra 2009, dospel k záveru, že neexistuje príčinná súvislosť medzi príjmom výrobku Uroval® a tvrdeným účinkom. Príslušné zdravotné tvrdenie by sa preto nemalo povoliť, keďže nespĺňa požiadavky nariadenia (ES) č. 1924/2006.

    (16)

    V nadväznosti na žiadosť spoločnosti Töpfer GmbH predloženú podľa článku 14 ods. 1 písm. b) nariadenia (ES) č. 1924/2006 sa od úradu vyžiadalo stanovisko k zdravotnému tvrdeniu týkajúcemu sa účinkov kombinácie bifidobaktérií (Bifidobacterium bifidum, Bifidobacterium breve, Bifidobacterium infantis, Bifidobacterium longum) na zníženie počtu potenciálne patogénnych črevných mikroorganizmov (Question No EFSA-Q-2009-00224) (6). Tvrdenie navrhované žiadateľom bolo sformulované takto: „Probiotické bifidobaktérie vedú k zdravej črevnej flóre, ktorej zloženie je porovnateľné so zložením črevnej flóry dojčených detí.“

    (17)

    Na základe predložených údajov úrad vo svojom stanovisku, ktoré bolo Komisii a členským štátom doručené 22. decembra 2009, dospel k záveru, že neexistuje príčinná súvislosť medzi príjmom kombinácie bifidobaktérií a tvrdeným účinkom. Príslušné zdravotné tvrdenie by sa preto nemalo povoliť, keďže nespĺňa požiadavky nariadenia (ES) č. 1924/2006.

    (18)

    Pri stanovovaní opatrení uvedených v tomto nariadení sa zvážili pripomienky žiadateľov a verejnosti, ktoré boli doručené Komisii podľa článku 16 ods. 6 nariadenia (ES) č. 1924/2006.

    (19)

    Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre potravinový reťazec a zdravie zvierat a Európsky parlament ani Rada proti nim nevzniesli námietku,

    PRIJALA TOTO NARIADENIE:

    Článok 1

    Zdravotné tvrdenia uvedené v prílohe I k tomuto nariadeniu sa v súlade s podmienkami stanovenými v uvedenej prílohe môžu uvádzať v súvislosti s potravinami na trhu Európskej únie.

    Uvedené zdravotné tvrdenia sa zaraďujú do zoznamu povolených tvrdení Únie podľa článku 14 ods. 1 nariadenia (ES) č. 1924/2006.

    Článok 2

    Zdravotné tvrdenia uvedené v prílohe II k tomuto nariadeniu sa nezaraďujú do zoznamu povolených tvrdení Únie podľa článku 14 ods. 1 nariadenia (ES) č. 1924/2006.

    Zdravotné tvrdenia uvedené v článku 14 ods. 1 písm. b) nariadenia (ES) č. 1924/2006, ktoré sú uvedené v prílohe II k tomuto nariadeniu, sa môžu naďalej používať počas šiestich mesiacov po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia.

    Článok 3

    Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

    Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

    V Bruseli 22. októbra 2010

    Za Komisiu

    predseda

    José Manuel BARROSO


    (1)  Ú. v. EÚ L 404, 30.12.2006, s. 9.

    (2)  The EFSA Journal (2009) 7(11):1359.

    (3)  The EFSA Journal (2009) 7(11):1360.

    (4)  The EFSA Journal (2009) 7(10):1356.

    (5)  The EFSA Journal (2009) 7(12):1421.

    (6)  The EFSA Journal (2009) 7(12):1420.


    PRÍLOHA I

    Povolené zdravotné tvrdenie

    Uplatňovanie – príslušné ustanovenia nariadenia (ES) č. 1924/2006

    Žiadateľ – adresa

    Živina, látka, potravina alebo kategória potravín

    Tvrdenie

    Podmienky použitia tvrdenia

    Podmienky a/alebo obmedzenia používania potraviny a/alebo doplňujúce informácie alebo varovanie

    Odkaz na stanovisko EFSA

    Článok 14 ods. 1 písm. b) – zdravotné tvrdenie odkazujúce na vývoj a zdravie detí

    Association de la Transformation Laitière Française (ATLA), 42, rue du Châteaudun, 75314 Paris Cedex 09, Francúzsko

    jód

    Jód prispieva k normálnemu rastu detí

    Tvrdenie sa môže používať len v prípade potraviny, ktorá je aspoň zdrojom jódu v zmysle tvrdenia ZDROJ [NÁZOV VITAMÍNU(-OV)] A/ALEBO [NÁZOV MINERÁLNEJ(-YCH) LÁTKY (-OK)], ako sa uvádza v prílohe k nariadeniu 1924/2006

     

    Q-2008-324

    Článok 14 ods. 1 písm. b) –zdravotné tvrdenie odkazujúce na vývoj a zdravie detí

    Association de la Transformation Laitière Française (ATLA), 42, rue du Châteaudun, 75314 Paris Cedex 09, Francúzsko

    železo

    Železo prispieva k normálnemu kognitívnemu vývinu detí

    Tvrdenie sa môže používať len v prípade potraviny, ktorá je aspoň zdrojom železa v zmysle tvrdenia ZDROJ [NÁZOV VITAMÍNU(-OV] A/ALEBO [NÁZOV MINERÁLNEJ(-YCH) LÁTKY(-OK)], ako sa uvádza v prílohe k nariadeniu 1924/2006

     

    Q-2008-325


    PRÍLOHA II

    Zamietnuté zdravotné tvrdenia

    Uplatňovanie – príslušné ustanovenia nariadenia (ES) č. 1924/2006

    Živina, látka, potravina alebo kategória potravín

    Tvrdenie

    Odkaz na stanovisko EFSA

    Článok 14 ods. 1 písm. a) – zdravotné tvrdenie odkazujúce na zníženie rizika ochorenia

    OPC Premium™

    OPC preukázateľne znižuje hladinu cholesterolu v krvi a môže tak prispieť k zníženiu rizika srdcovo-cievnych ochorení

    Q-2009-00454

    Článok 14 ods. 1 písm. a) – zdravotné tvrdenie odkazujúce na zníženie rizika ochorenia

    Uroval®

    Výťažok z brusníc a D-manóza, hlavné účinné zložky výživového doplnku Uroval®, zabraňuje priľnavosti škodlivých baktérií na stenu močového mechúra. Priľnavosť škodlivých baktérií na stenu močového mechúra je hlavným rizikovým faktorom pre vznik infekcií močového ústrojenstva

    Q-2009-00600

    Článok 14 ods. 1 písm. b) –zdravotné tvrdenie odkazujúce na vývoj a zdravie detí

    Kombinácia bifidobaktérií (Bifidobacterium bifidum, Bifidobacterium breve, Bifidobacterium infantis, Bifidobacterium longum)

    Probiotické bifidobaktérie vedú k zdravej črevnej flóre, ktorej zloženie je porovnateľné so zložením črevnej flóry dojčených detí

    Q-2009-00224


    23.10.2010   

    SK

    Úradný vestník Európskej únie

    L 279/18


    NARIADENIE KOMISIE (EÚ) č. 958/2010

    z 22. októbra 2010

    o zamietnutí povolenia zdravotného tvrdenia o potravinách iného, ako sú tie, ktoré odkazujú na zníženie rizika ochorenia a na vývoj a zdravie detí

    (Text s významom pre EHP)

    EURÓPSKA KOMISIA,

    so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

    so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1924/2006 z 20. decembra 2006 o výživových a zdravotných tvrdeniach o potravinách (1), a najmä na jeho článok 18 ods. 5,

    keďže:

    (1)

    Podľa nariadenia (ES) č. 1924/2006 sú zdravotné tvrdenia o potravinách zakázané, pokiaľ nie sú v súlade s uvedeným nariadením povolené Komisiou a zahrnuté v zozname povolených tvrdení.

    (2)

    V nariadení (ES) č. 1924/2006 sa takisto stanovuje, že prevádzkovatelia potravinárskych podnikov môžu príslušnému vnútroštátnemu orgánu členského štátu predložiť žiadosti o povolenie zdravotných tvrdení. Príslušný vnútroštátny orgán má platné žiadosti zaslať Európskemu úradu pre bezpečnosť potravín (European Food Safety Authority, EFSA, ďalej len „úrad“).

    (3)

    Úrad má po prijatí žiadosti o nej bezodkladne informovať ostatné členské štáty a Komisiu a vydať stanovisko k príslušnému zdravotnému tvrdeniu.

    (4)

    Komisia má rozhodnúť o povolení zdravotných tvrdení s prihliadnutím na stanovisko, ktoré vydal úrad.

    (5)

    V nadväznosti na žiadosť spoločnosti Rudolf Wild GmbH & Co. KG predloženú 10. júna 2008 podľa článku 13 ods. 5 nariadenia (ES) č. 1924/2006 sa od úradu vyžiadalo stanovisko k zdravotnému tvrdeniu týkajúcemu sa účinkov výrobku Immune Balance Drink (nápoj na posilnenie imunity a rovnováhy) na posilnenie obranyschopnosti organizmu (otázka č. EFSA-Q-2009-00517) (2). Tvrdenie navrhované žiadateľom bolo inter alia formulované takto: „Immune Balance Drink aktivizuje obranyschopnosť organizmu.“

    (6)

    Komisii a členským štátom bolo 4. novembra 2009 doručené vedecké stanovisko úradu, v ktorom na základe predložených údajov dospel k záveru, že medzi konzumáciou výrobku Immune Balance Drink a tvrdeným účinkom neexistuje príčinná súvislosť. Keďže uvedené tvrdenie nie je v súlade s požiadavkami nariadenia (ES) č. 1924/2006, nemalo by byť povolené.

    (7)

    Pri stanovovaní opatrení uvedených v tomto nariadení boli zvážené pripomienky žiadateľa a verejnosti, ktoré boli doručené Komisii podľa článku 16 ods. 6 nariadenia (ES) č. 1924/2006.

    (8)

    Zdravotné tvrdenia uvedené v článku 13 ods. 1 písm. a) nariadenia (ES) č. 1924/2006 sú predmetom prechodných opatrení stanovených v článku 28 ods. 5 uvedeného nariadenia iba v prípade, že spĺňajú stanovené podmienky, medzi ktoré patrí aj to, že musia byť v súlade s príslušným nariadením. Keďže úrad v prípade príslušného tvrdenia, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, dospel k záveru, že medzi konzumáciou príslušnej potraviny a tvrdeným účinkom neexistuje príčinná súvislosť a uvedené tvrdenie preto nie je v súlade s nariadením (ES) č. 1924/2006, prechodné obdobie uvedené v článku 28 ods. 5 uvedeného nariadenia sa nemôže uplatňovať. Stanovuje sa prechodné obdobie šiestich mesiacov, aby sa prevádzkovatelia potravinárskych podnikov mohli prispôsobiť požiadavkám stanoveným v tomto nariadení.

    (9)

    Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre potravinový reťazec a zdravie zvierat a Európsky parlament ani Rada proti nim nevzniesli námietku,

    PRIJALA TOTO NARIADENIE:

    Článok 1

    Zdravotné tvrdenie uvedené v prílohe k tomuto nariadeniu sa nezaraďuje do zoznamu povolených tvrdení Únie podľa článku 13 ods. 3 nariadenia (ES) č. 1924/2006.

    Môže sa však naďalej používať počas šiestich mesiacov od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia.

    Článok 2

    Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

    Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

    V Bruseli 22. októbra 2010

    Za Komisiu

    predseda

    José Manuel BARROSO


    (1)  Ú. v. EÚ L 404, 30.12.2006, s. 9.

    (2)  The EFSA Journal (2009) 7 (11):1357.


    PRÍLOHA

    Zamietnuté zdravotné tvrdenie

    Uplatňovanie – príslušné ustanovenia nariadenia (ES) č. 1924/2006

    Živina, látka, potravina alebo kategória potravín

    Tvrdenie

    Odkaz na stanovisko EFSA

    Článok 13 ods. 5 – zdravotné tvrdenie, ktoré sa zakladá na nových vedeckých dôkazoch a/alebo zahŕňa požiadavku ochrany informácií, ktoré sa považujú za interné

    Immune Balance drink

    Immune Balance Drink aktivizuje obranyschopnosť organizmu

    Q-2009-00517


    23.10.2010   

    SK

    Úradný vestník Európskej únie

    L 279/20


    NARIADENIE KOMISIE (EÚ) č. 959/2010

    z 22. októbra 2010,

    ktorým sa ustanovujú paušálne dovozné hodnoty na určovanie vstupných cien niektorých druhov ovocia a zeleniny

    EURÓPSKA KOMISIA,

    so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

    so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 1234/2007 z 22. októbra 2007 o vytvorení spoločnej organizácie poľnohospodárskych trhov a o osobitných ustanoveniach pre určité poľnohospodárske výrobky (nariadenie o jednotnej spoločnej organizácii trhov) (1),

    so zreteľom na nariadenie Komisie (ES) č. 1580/2007 z 21. decembra 2007, ktorým sa ustanovujú vykonávacie pravidlá pre nariadenia Rady (ES) č. 2200/96, (ES) č. 2201/96 a (ES) č. 1182/2007 v sektore ovocia a zeleniny (2), a najmä na jeho článok 138 ods. 1,

    keďže:

    Nariadením (ES) č. 1580/2007 sa v súlade s výsledkami Uruguajského kola mnohostranných obchodných rokovaní ustanovujú kritériá, na základe ktorých Komisia stanoví paušálne hodnoty na dovoz z tretích krajín, pokiaľ ide o výrobky a obdobia uvedené v časti A prílohy XV k uvedenému nariadeniu,

    PRIJALA TOTO NARIADENIE:

    Článok 1

    Paušálne dovozné hodnoty uvedené v článku 138 nariadenia (ES) č. 1580/2007 sú stanovené v prílohe k tomuto nariadeniu.

    Článok 2

    Toto nariadenie nadobúda účinnosť 23. októbra 2010.

    Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

    V Bruseli 22. októbra 2010

    Za Komisiu v mene predsedu

    Jean-Luc DEMARTY

    generálny riaditeľ pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka


    (1)  Ú. v. EÚ L 299, 16.11.2007, s. 1.

    (2)  Ú. v. EÚ L 350, 31.12.2007, s. 1.


    PRÍLOHA

    Paušálne dovozné hodnoty na určovanie vstupných cien niektorých druhov ovocia a zeleniny

    (EUR/100 kg)

    Číselný znak KN

    Kód tretej krajiny (1)

    Paušálna dovozná hodnota

    0702 00 00

    MA

    78,7

    MK

    74,3

    XS

    73,2

    ZZ

    75,4

    0707 00 05

    MK

    87,5

    TR

    158,2

    ZZ

    122,9

    0709 90 70

    TR

    149,0

    ZZ

    149,0

    0805 50 10

    AR

    62,3

    BR

    68,9

    CL

    67,2

    IL

    91,2

    TR

    92,5

    UY

    61,0

    ZA

    60,4

    ZZ

    71,9

    0806 10 10

    BR

    214,6

    TR

    133,8

    US

    155,2

    ZA

    64,2

    ZZ

    142,0

    0808 10 80

    AR

    77,6

    BR

    59,6

    CL

    103,4

    CN

    64,2

    NZ

    91,5

    US

    82,6

    ZA

    88,4

    ZZ

    81,0

    0808 20 50

    CN

    72,2

    ZA

    88,6

    ZZ

    80,4


    (1)  Nomenklatúra krajín stanovená nariadením Komisie (ES) č. 1833/2006 (Ú. v. EÚ L 354, 14.12.2006, s. 19). Kód „ZZ“ znamená „iného pôvodu“.


    SMERNICE

    23.10.2010   

    SK

    Úradný vestník Európskej únie

    L 279/22


    SMERNICA KOMISIE 2010/69/EÚ

    z 22. októbra 2010,

    ktorou sa menia a dopĺňajú prílohy k smernici Európskeho parlamentu a Rady 95/2/ES o potravinárskych prídavných látkach iných ako farbivá a sladidlá

    (Text s významom pre EHP)

    EURÓPSKA KOMISIA,

    so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

    so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1333/2008 zo 16. decembra 2008 o prídavných látkach v potravinách (1), a najmä na jeho článok 31,

    so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 178/2002 z 28. januára 2002, ktorým sa ustanovujú všeobecné zásady a požiadavky potravinového práva, zriaďuje Európsky úrad pre bezpečnosť potravín a stanovujú postupy v záležitostiach bezpečnosti potravín (2), a najmä na jeho článok 53,

    po porade s Vedeckým výborom pre potraviny a Európskym úradom pre bezpečnosť potravín,

    keďže:

    (1)

    V smernici Európskeho parlamentu a Rady 95/2/ES o potravinárskych prídavných látkach, iných ako farbivá a sladidlá (3), sa ustanovuje zoznam prídavných látok v potravinách, ktoré možno používať v Spoločenstve, a podmienky ich použitia.

    (2)

    Od prijatia smernice 95/2/ES bol v oblasti prídavných látok v potravinách zaznamenaný technický pokrok. Smernica by sa so zreteľom na tento pokrok mala prispôsobiť.

    (3)

    Ako sa uvádza v článku 31 nariadenia (ES) č. 1333/2008, pokým nebude vypracovaný únijný zoznam prídavných látok v potravinách uvedený v článku 30 daného nariadenia, prílohy k smernici 95/2/ES sa budú v prípade potreby meniť a dopĺňať prostredníctvom opatrení prijímaných Komisiou.

    (4)

    V smernici 95/2/ES sú v súčasnosti povolené na rôzne použitie tieto stabilizátory: agar (E 406), karagénan (E 407), karobová guma (E 410), guarová guma (E 412), xantánová guma (E 415), pektíny (E 440), celulóza (E 460), karboxymetylcelulóza (E 466), oxidovaný škrob (E 1404), monoškrobfosfát (E 1410), diškrobfosfát (E 1412), fosfátový diškrofosfát (E 1413), acetylovaný diškrofosfát (E 1414), acetylovaný škrob (E 1420), acetylovaný diškrobadipát (E 1422), hydroxypropylškrob (E 1440), hydroxypropyldiškrobfosfát (E 1442), škrobový oktenyljantaran sodný (E 1450), oxidovaný acetylénovaný škrob (E 1451) a emulgátory mono- a diglyceridy mastných kyselín (E 471). Pri týchto prídavných látkach v potravinách Vedecký výbor pre potraviny (ďalej len „SCF“ - Scientific Committee on Food) nešpecifikoval hodnoty prijateľného denného príjmu (ADI - acceptable daily intake), a preto nepredstavujú riziko pre zdravie spotrebiteľov. Existuje technologická potreba rozšíriť ich použitie vo výrobkoch z neochutenej kyslej smotany so živými kultúrami a v jej náhradách s obsahom tuku menej ako 20 %, aby sa dosiahla stabilita a integrita emulzie. Toto použitie by bolo prínosom pre spotrebiteľov tým, že sa im umožní výber fermentovaných výrobkov zo smotany so zníženým obsahom tuku s podobnými vlastnosťami, ako majú bežné výrobky. Toto ďalšie použitie je preto vhodné povoliť.

    (5)

    V roku 1990 SCF posúdil mliečnan sodný a mliečnan draselný (E 325 a E 326), octan draselný (E 261), octan sodný (E 261i) a hydrogénoctan sodný (E 262ii) a dospel k záveru, že tieto látky sú prirodzene prítomné ako zložky potravín a odhady ich príjmu sa v porovnaní s príjmom z prirodzených zdrojov zdajú byť zanedbateľné. Z tohto dôvodu boli zaradené do skupiny „ADI neurčený“. Použitie týchto prídavných látok je preto všeobecne povolené vo všetkých potravinách okrem tých, ktoré sú uvedené v článku 2 ods. 3 smernice 95/2/ES. Existuje návrh na rozšírenie použitia týchto prídavných látok v potravinách na balené prípravky z čerstvého mletého mäsa s cieľom zamedziť rast mikrobiálnych patogénov, ako napríklad Listeria, E. coli O157. Na základe technologického zdôvodnenia a vzhľadom na skutočnosť, že toto použitie nevyvoláva žiadne obavy o bezpečnosť, ďalšie použitie uvedených prídavných látok v potravinách je v balených prípravkoch z čerstvého mletého mäsa vhodné povoliť.

    (6)

    Sorbáty (E 200, E 202, E 203) a benzoáty (E 210, E 211, E 212, E 213) sú v súčasnosti povolené ako prídavné látky v potravinách podľa smernice 95/2/ES. Existuje návrh na ďalšie použitie týchto prídavných látok v potravinách ako konzervačných látok v náhradách rybích výrobkov na báze morských rias (náhrady kaviáru vyrobené z morských rias) na povrchovú úpravu rôznych potravín s cieľom zabrániť rastu plesní a kvasiniek a vzniku mykotoxínov. ADI týchto solí bol stanovený na úrovni 0 – 25 mg/kg telesnej hmotnosti a 0 – 5 mg/kg telesnej hmotnosti v uvedenom poradí. V prípade najhoršieho scenára, pri ktorom boli použité maximálne koncentrácie, je odhadovaný príjem v porovnaní s ADI veľmi nízky. Expozícia spotrebiteľov v dôsledku uvedeného použitia nie je dôvodom na obavy o bezpečnosť. Ďalšie použitie sorbátov a benzoátov v náhradách rybích výrobkov na báze morských rias je preto vhodné povoliť s prihliadnutím na technologické zdôvodnenie a skutočnosť, že tento nový produkt zastupuje len okrajový segment trhu.

    (7)

    Použitie sorbátov (E 200, E 202, E 203) a benzoátov (E 210, E 211, E 212, E 213) sa požaduje pri pivách v sudoch, do ktorých bolo pridaných viac ako 0,5 % kvasiteľných cukrov a(alebo) ovocných štiav a koncentrátov a ktoré sa podáva čapované priamo zo suda. Tieto pivá môžu ostať dlhšie napojené na výčapné zariadenie. Existuje možnosť mikrobiologickej kontaminácie suda, keďže sud na výčapné zariadenie nemožno pripájať v sterilných podmienkach. Tento problém sa týka pív, ktoré stále obsahujú kvasiteľné cukry, čo môže viesť k rastu škodlivých mikroorganizmov. Z tohto dôvodu sú vo výčapných pivách, do ktorých boli pridané kvasiteľné cukry a(alebo) ovocných šťavy alebo koncentráty, žiaduce antimikrobiálne látky. Z pohľadu príjmu je konzumácia takýchto ovocných pív okrajová a odhadovaný príjem sorbátov a benzoátov by v prípade prístupu založeného na najhoršom možnom prípade mal byť nižší ako príslušná hodnota ADI. Ďalšie použitie sorbátov a benzoátov v pivách v sudoch s obsahom viac ako 0,5 % pridaných kvasiteľných cukrov a(alebo) ovocných štiav alebo koncentrátov je preto vhodné povoliť.

    (8)

    S cieľom predchádzať tvorbe plesní na citrusovom ovocí je povolené ošetrovať ich po zbere pomocou pesticídov, akými sú izmalil a tiabendazol. Tieto pesticídy by mohli byť pri ošetrovaní citrusového ovocia celkom alebo čiastočne nahradené sorbátmi (E 200, E 202, E 203). Sorbáty možno na povrch čerstvých neolúpaných citrusových plodov aplikovať pomocou povolených voskov, akými sú včelí vosk, vosk kandelila, karnaubský vosk a šelak (E 901, E 902, E 903 a E 904 v uvedenom poradí). Vystavenie spotrebiteľov účinkom týchto prídavných látok v potravinách nie je dôvodom na obavy o bezpečnosť. Jej ďalšie použitie je preto vhodné povoliť.

    (9)

    Spotrebitelia sa môžu rozhodnúť doplniť príjem niektorých živín potravinovými doplnkami. Na tento účel možno vitamín A a kombinácie vitamínu A a D pridať k potravinovým doplnkom, ako sa vymedzujú v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2002/46/ES (4). Z dôvodu bezpečnej manipulácie sa vitamín A a kombinácie vitamínu A a D musia pridávať do prípravkov, ktoré si za prítomnosti škrobov a cukru môžu vyžadovať vysokú vlhkosť a vysokú teplotu. Pri takýchto procesoch existuje zvýšená pravdepodobnosť rozvoja mikroorganizmov. S cieľom zabrániť rastu týchto mikroorganizmov by sa pridávanie sorbátov (E 200, E 202, E 203) a benzoátov (E 210, E 211, E 212 a E 213) do vitamínu A a kombinácií vitamínu A a D malo povoliť, keď sa používajú v potravinových doplnkoch dodávaných v suchej forme.

    (10)

    Oxid siričitý a siričitany (E 220, E 221, E 222, E 223, E 224, E 226, E 227, E 228) sú prídavnými látkami v potravinách povolenými podľa smernice 95/2/ES, ktoré účinkujú hlavne ako antimikrobiálne látky a zabraňujú kazeniu potravín vplyvom chemických procesov. Objem prepravy čerstvého ovocia je v súčasnosti veľmi veľký, a to najmä po mori. Takáto preprava môže trvať niekoľko týždňov. Používaním oxidu siričitého a siričitanov sa ochránia čerstvé čučoriedky pred tvorbou húb. Ďalšie použitie oxidu siričitého a siričitanov by sa malo povoliť s cieľom napomáhať ochranu čerstvých čučoriedok pred rastom húb s prihliadnutím na skutočnosť, že tento segment trhu sa zdá byť okrajový. Berúc tiež do úvahy spoľahlivé technologické dôvody na zahrnutie týchto nových povolení, potrebu napomáhať svetový obchod a zanedbateľný vplyv na príjem síry a siričitanov je toto ďalšie použitie oxidu siričitého pri čučoriedkach v koncentrácii uvedenej v prílohe k tejto smernici vhodné povoliť.

    (11)

    Na výrobu celej škorice (len Cinnamomum ceylanicum), tiež známej ako „brká“ sa používajú čerstvé odrezky z vnútornej kôry škoricovníka. Odrezky sú v produkujúcej krajine vystavené mikrobiálnej kontaminácii a napádaniu hmyzom, a to najmä v tropických a vlhkých klimatických podmienkach. Vhodným ošetrením proti takejto mikrobiálnej kontaminácii a napádaniu hmyzom je fumigácia použitím oxidu siričitého. SCF v roku 1994 stanovil ADI na úrovni 0 – 0,7 mg/kg telesnej hmotnosti a usúdil, že používanie oxidu siričitého a iných siričitanových činidiel by malo byť obmedzené, aby sa predchádzalo výskytu vážnych astmatických reakcií. Hoci by sa používanie oxidu siričitého a siričitanov malo obmedzovať, toto špecifické použitie prispieva k príjmu oxidu siričitého a siričitanov v zanedbateľnej miere. Ďalšie použitie oxidu siričitého a siričitanov (E 220, E 221, E 222, E 223, E 224, E 226, E 227, E 228) je preto vhodné povoliť len pri uvedenom konkrétnom druhu škorice.

    (12)

    Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (ďalej len „EFSA“) posúdil údaje o bezpečnosti použitia nizínu v prípade ďalšej kategórie potravín, a to tekutých vajec, a údaje o bezpečnosti nizínu vyrábaného modifikovaným výrobným postupom. EFSA vo svojom stanovisku z 26. januára 2006 (5) potvrdil predtým stanovený ADI na úrovni 0 – 0,13 mg/kg pre nizín vyrobený novým výrobným a extrakčným postupom založeným na fermentácii média na báze cukru, ktorý je náhradou za tradičné médium na báze mlieka. Vo svojom stanovisku EFSA takisto potvrdil, že sa neočakáva vznik antibiotickej rezistencie v dôsledku používania nizínu v potravinách. Podľa EFSA nie sú správy o tom, že by sa u bakteriálnych mutantov odolných voči nizínu prejavila skrížená rezistencia na terapeutické antibiotiká. Predpokladá sa, že je to zapríčinené rozdielmi medzi terapeutickými antibiotikami a nizínom, pokiaľ ide o typ antimikrobiálneho účinku. EFSA ďalej vo svojom stanovisku z 20. októbra 2006 potvrdil (6), že ďalšie použitie nizínu v pasterizovaných tekutých vajciach za predpokladaných podmienok používania (maximálny limit na úrovni 6,25 mg/l) nevyvoláva obavy o bezpečnosť, a je odôvodnené z technologického hľadiska na predĺženie trvanlivosti produktu, ako aj na zamedzenie rastu spórotvorných druhov, ktoré vyvolávajú otravy z potravín, akým je napríklad Bacillus cereus, ktorý môže prežiť ošetrenie pasterizáciou. Ďalšie použitie nizínu v pasterizovaných tekutých vajciach je preto vhodné povoliť.

    (13)

    Dimetyldikarbonát (DMDC, E 242) je doplnkovou látkou v potravinách povolenou podľa smernice 95/2/ES, ktorá pôsobí ako konzervačná látka v nealkoholických aromatizovaných nápojoch, nealkoholickom víne a tekutých čajových koncentrátoch. O povolení tejto doplnkovej látky bolo rozhodnuté na základe kladného stanoviska SCF vydaného v roku 1990 a potvrdeného v roku 1996. Keďže DMDC sa rýchlo rozkladá na oxid uhličitý a metanol, SCF nebo schopný stanoviť hodnotu ADI. SCF bol v roku 2001 požiadaný o preskúmanie bezpečnosti použitia DMDC vo víne. SCF vtedy predpokladal, že tvorba metanolu a iných reakčných produktov, ako napríklad metylkarbamátu, vznikajúcich v dôsledku použitia DMDC na ošetrenie alkoholických nápojov a vína je podobná ako v prípade nealkoholických nápojov a z metanolu a metylkarbamátu by nevyplývalo žiadne riziko ani pri nadmernej konzumácii vína. Bolo požiadané o použitie DMDC na zamedzenie kazenia nápojov v dôsledku fermentácie v neotvorených nesterilných naplnených fľašiach s jablčným muštom (ciderom), hruškovým muštom, ovocnými vínami, vínami so zníženým obsahom alkoholu, nápojmi na báze vína a všetkými inými produktmi, na ktoré sa vzťahuje nariadenie Rady (EHS) č. 1601/91 (7). Toto ďalšie použitie sa nepokladá za dôvod na obavy o bezpečnosť spotrebiteľov. Navyše použitie DMDC by mohlo prispieť k zníženiu vystavenia účinkom oxidu siričitého. Ďalšie použitie DMDC v jablčnom mušte (cideri), hruškovom mušte, ovocných vínach, vínach so zníženým obsahom alkoholu, nápojoch na báze vína a ďalších produktoch, na ktoré sa vzťahuje nariadenie Rady (EHS) č. 1601/91, je preto vhodné povoliť.

    (14)

    EFSA posúdil údaje o bezpečnosti použitia extraktov z rozmarínu, keď sa používajú ako antioxidant v potravinách. Extrakty z rozmarínu sa získavajú z Rosmarinus officinalis L a obsahujú viaceré zložky s antioxidačnými účinkami (najmä fenolové kyseliny, flavonidy, diterpenoidy a triterpény). Aj keď toxikologické údaje EFSA o extraktoch z rozmarínu nepostačovali na to, aby EFSA číselne stanovil ADI, vo svojom stanovisku zo 7. marca 2008 (8), EFSA uviedol, že rozsah bezpečnosti bol dostatočný na to, aby bol prijatý záver, že vystavenie v dôsledku navrhovaného použitia a úrovne použitia nie sú dôvodom na obavy o bezpečnosť. Extrakty z rozmarínu sa preto môžu povoliť tam, kde existuje technologické zdôvodnenie ich použitia. Navrhované použitie extraktov z rozmarínu ako antioxidantu by sa mali povoliť a extraktom z rozmarínu by sa malo prideliť číslo E 392.

    (15)

    Srvátka je vedľajším produktom pri výrobe syra. Bolo vyvinutých niekoľko nápojov s obsahom srvátkových proteínov s cieľom zabezpečiť stravu bohatú na proteíny. Aby sa proteíny uchovali v suspenzii pri tepelnom ošetrení takýchto nápojov, úroveň fosfátov musí byť vyššia než pri bežných nealkoholických aromatizovaných nápojoch. V nápojoch pre športovcov s obsahom srvátkového proteínu by mali byť povolené fosfáty.

    (16)

    Včelí vosk (E 901) je v súčasnosti povolený ako povlaková látka na použitie pri drobnom jemnom pečive poliatom čokoládou. Toto povolenie sa nevzťahuje na zmrzlinové oplátky, ktoré nie sú poliate čokoládou. Okrem toho, že v balených zmrzlinových oplátkach možno včelí vosk považovať za alternatívu k čokoláde, poťahovanie oplátok včelím voskom by zamedzilo prenikaniu vody do oplátok a zaručilo by tak ich chrumkavosť a predĺženie trvanlivosti, a preto sa včelí vosk pokladá za technologicky odôvodnený. Včelí vosk by sa preto mal povoliť ako povlaková látka, aby celkom alebo čiastočne nahradil vrstvu čokolády na balených oplátkach obsahujúcich zmrzlinu.

    (17)

    EFSA posúdil údaje o bezpečnosti použitia včelieho vosku z hľadiska jeho ďalšieho použitia ako nosiča aróm v nealkoholických aromatizovaných nápojoch. Aj keď dostupné údaje týkajúce sa včelieho vosku neboli ako také postačujúce na stanovenie ADI, EFSA dospela k záveru, že vzhľadom na nízky toxikologický profil včelieho vosku, jeho existujúce použitie v potravinárstve a navrhované nové použitie nie je dôvod na obavy o bezpečnosť. Toto ďalšie použitie včelieho vosku ako nosiča aróm v nealkoholických aromatizovaných nápojoch je preto vhodné povoliť.

    (18)

    Trietylcitrát (E 1505) je v súčasnosti povolený v rámci EÚ podľa smernice 95/2/ES ako nosič v arómach a v sušenom vaječnom bielku. SCF stanovil príslušný ADI v roku 1990 na úrovni 0 – 20 mg/kg. Bolo navrhnuté, aby sa použitie trietylcitrátu ako povlakovej látky rozšírilo na tablety pre doplnkovú výživu. Trietylcitrát by zvýšil odolnosť povlaku, chránil tabletu pred okolitým prostredím, a tiež predĺžil trvanie uvoľňovania produktu. Podľa najhoršieho scenára je tento dodatočný príjem trietylcitrátu v porovnaní s celou hodnotou ADI zanedbateľný (0,25 % ADI). Ďalšie použitie trietylcitrátu ako povlakovej látky pri tabletách pre doplnkovú výživu je preto vhodné na úrovni EÚ povoliť.

    (19)

    EFSA posúdil údaje o bezpečnosti použitia polyvinilalkoholu (PVA) ako povlakovej látky pri potravinových doplnkoch a svoje stanovisko vyjadril 5. decembra 2005 (9). EFSA vyjadril názor, že použite PVA v povlakoch potravinových doplnkov, ktoré sú vo forme kapsúl a tabliet, nevyvoláva obavy o bezpečnosť. EFSA vyjadril názor, že predpokladané potenciálne vystavenie ľudí účinkom PVA je pri zamýšľanom použití nízke. V súvislosti s PVA sa uvádza, že pri perorálnom podávaní sa absorbuje v minimálnych množstvách. Maximálna úroveň použitia bola stanovená na 18 g/kg, čo bolo založené na najhoršom scenári, z ktorého EFSA pri posúdení rizika vychádzal. Z dôvodu dobrých adhéznych vlastností a pevnosť vrstvy polyvinilalkoholu sa predpokladá, že táto nová doplnková látka v potravinách bude zohrávať technologickú úlohu ako povlaková látka potravinových doplnkov, a to najmä pri aplikáciách, ktoré si vyžadujú vrstvu proti vlhkosti a ďalšie vlastnosti, pokiaľ ide ochranu pred vlhkosťou. Preto je vhodné povoliť toto použitie na úrovni EÚ. Tento novej prídavnej látke v potravinách by sa malo priradiť číslo E 1203.

    (20)

    EFSA posúdil údaje o bezpečnosti použitia šiestich stupňov polyetylénglykolu (PEG 400, PEG 3000, PEG 3350, PEG 4000, PEG 6000, PEG 8000) ako povlakovej látky potravinových doplnkov a vyjadril svoje stanovisko 28. novembra 2006 (10). EFSA vyjadril názor, že použitie týchto šiestich stupňov polyetylénglykolu ako povlakovej látky v prípravkoch na povlakové úpravy tabliet pre doplnkovú výživu a kapsule nie je za predpokladaných podmienok používania dôvodom na obavy o bezpečnosť. EFSA pri posúdení rizika takisto vzal do úvahy ďalší zdroj vystavenia týmto polyetylénglykolom, ktorým je užívanie farmaceutických produktov, a vyjadril názor, že ďalší príjem v dôsledku už schváleného použitia PEG 6000 ako nosiča sladidiel, ako aj v dôsledku použitia polyetylénglykolov v materiáloch prichádzajúcich do styku s potravinami môže byť len obmedzený. Toto nové použitie je preto vhodné na úrovni EÚ povoliť. Okrem toho z dôvodu obmedzeného príjmu z PEG 6000 ako nosiča sladidiel a jeho podobného toxikologického profilu s inými stupňami PEG (šiestim PEG bola priradená skupinová hodnota pre prípustný denný príjem (TDI)) je vhodné povoliť použitie PEG, ktoré boli predmetom posúdenie EFSA, ako alternatív k PEG 6000 ako nosiča sladidiel. Všetkým týmto PEG by sa malo priradiť číslo E 1521.

    (21)

    EFSA posúdil údaje o bezpečnosti použitia kasiovej gumy ako novej prídavnej látky v potravinách, ktorá pôsobí ako želírujúca látka a zahusťovadlo a svoje stanovisko vyjadril 26. septembra 2006 (11). EFSA vyjadril názor, že použitie kasiovej gumy v súlade so špecifikovanými podmienkami nevyvoláva obavy o bezpečnosť. Aj keď dostupné toxikologické údaje o kasiovej gume sú podľa EFSA nedostatočné na to, aby sa vyvodil konkrétny ADI, EFSA sa domnieva, že tieto údaje nie sú dôvodom na obavy. EFSA hlavne zdôraznil nízku špecifickú absorpciu kasiovej gumy a skutočnosť, že ak by sa hydrolyzovala, vzniknú zložky, ktoré vstúpia do normálnych metabolických ciest. Používanie kasiovej gumy je technologicky odôvodnené jej synergickými želírujúcimi účinkami, keď sa pridáva do iných bežných potravinárskych gúm. Toto použitie je preto vhodné na úrovni EÚ povoliť a kasiovej gume priradiť číslo E 427.

    (22)

    EFSA vyhodnotil bezpečnosť neotamu ako zvýrazňovača chuti a svoje stanovisko vyjadril 27. septembra 2007 (12). EFSA dospel k záveru, že neotam nevyvoláva žiadne obavy o bezpečnosť, pokiaľ ide o jeho navrhované použitie ako zvýrazňovača chuti a ADI stanovil na úrovni 0 – 2 mg/kg telesnej hmotnosti na deň. Použitie neotamu ako zvýrazňovača chuti je preto potrebné povoliť.

    (23)

    EFSA posúdil údaje o bezpečnosti použitia L-cysteínu (E 920) v určitých potravinách určených dojčatám a malým deťom. EFSA vo svojom stanovisku z 26. septembra 2006 (13) dospel k záveru, že navrhované použitie L-cysteínu v následných výživových prípravkoch na báze obilia a potravinách (najmä detských sušienkach) pre dojčatá a malé deti nevyvoláva obavy o bezpečnosť. Pri sušienkach pre dojčatá a malé deti sa vyžaduje vhodné zloženie vrátane stanoveného obsahu cukru a tuku. Sušienky s nízkym obsahom tuku sú však krehkejšie, z čoho vyplýva riziko zadrhnutia a zadusenia v dôsledku zlomenia sušienky v ústach dieťaťa. L-cysteín funguje ako látka pridávaná do cesta na zlepšenie jeho vlastností s cieľom kontrolovať textúru konečného produktu. Použitie L-cysteínu v sušienkach pre dojčatá a malé deti je preto vhodné na úrovni EÚ povoliť.

    (24)

    EFSA posúdil údaje o bezpečnosti použitia enzýmového prípravku na báze trombínu s fibrinogénom získavaného z hovädzieho dobytka a/alebo ošípaných ako prídavnej látky v potravinách na rekonštitúciu potravín a vo svojom stanovisku z 26. apríla 2005 dospel k záveru, že použitie tohto enzýmového prípravku nevyvoláva žiadne obavy o bezpečnosť za predpokladu, že sa vyrába tak, ako sa uvádza v danom stanovisku (14). Európsky parlament však vo svojej rezolúcii z 19. mája 2010 týkajúcej sa návrhu smernice Komisie, ktorou sa menia a dopĺňajú prílohy k smernici Európskeho parlamentu a Rady 95/2/ES o potravinárskych prídavných látkach iných ako farbivá a sladidlá, považuje zaradenie tohto enzýmového prípravku ako prídavnej látky v potravinách na rekonštitúciu potravín do prílohy IV k smernici 95/2/ES za nezlučiteľné s cieľom a obsahom nariadenia (ES) č. 1333/2008, pretože nie je v súlade so všeobecnými kritériami uvedenými v článku 6 nariadenia (ES) č. 1333/2008, najmä v odseku 1c) článku 6.

    (25)

    Rozhodnutím Komisie 2004/374/ES (15) sa zastavilo uvádzanie na trh a dovoz želé cukríkov vo forme pružných kalíškov alebo malých kapsúl obsahujúcich želírujúce prídavné látky v potravinách získavané z morských rias a určitých gúm (E 400, E 401, E 402, E 403, E 404, E 405, E 406, E 407, E 407a, E 410, E 412, E 413, E 414, E 415, E 417, E 418), a to z dôvodu rizika udusenia, ktoré tieto produkty predstavujú. Smernica 95/2/ES bola primeraným spôsobom zmenená a doplnená smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2006/52/ES (16). Rozhodnutie Komisie 2004/374/ES by sa preto malo zrušiť, keďže jeho ustanovenia boli zahrnuté do smernice 95/2/ES.

    (26)

    Opatrenia stanovené v tejto smernici sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre potravinový reťazec a zdravie zvierat a Európsky parlament ani Rada proti nim nevzniesli námietku,

    PRIJALA TÚTO SMERNICU:

    Článok 1

    Prílohy II a VI k smernici 95/2/ES sa menia a dopĺňajú v súlade s prílohou k tejto smernici.

    Článok 2

    1.   Členské štáty najneskôr do 31. marca 2011 prijmú a uverejnia zákony, právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s článkom 1 tejto smernice. Komisii bezodkladne oznámia znenie týchto ustanovení.

    Tieto ustanovenia sa uplatňujú najneskôr od 1. apríla 2011.

    Členské štáty uvedú priamo v prijatých opatreniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty.

    2.   Členské štáty oznámia Komisii znenie hlavných ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice.

    Článok 3

    Rozhodnutie Komisie 2004/374/ES sa zrušuje.

    Článok 4

    Táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

    Článok 5

    Táto smernica je adresovaná členským štátom.

    V Bruseli 22. októbra 2010

    Za Komisiu

    predseda

    José Manuel BARROSO


    (1)  Ú. v. EÚ L 354, 31.12.2008, s. 16.

    (2)  Ú. v. ES L 31, 1.2.2002, s. 1.

    (3)  Ú. v. ES L 61, 18.3.1995, s. 1.

    (4)  Ú. v. ES L 183, 12.7.2002, s. 51.

    (5)  Vedecké stanovisko pracovnej skupiny pre prídavné látky v potravinách, arómy, technologické pomocné látky a materiály prichádzajúce do styku s potravinami vyjadrené na žiadosť Komisie týkajúce sa používania nizínu (E 234) ako prídavnej látky v potravinách, The EFSA Journal (2006) 314, s. 1.

    (6)  Vedecké stanovisko pracovnej skupiny pre prídavné látky v potravinách, arómy, technologické pomocné látky a materiály prichádzajúce do styku s potravinami o bezpečnosti používania nizínu ako prídavnej látky v potravinách v ďalšej kategórii tekutých vajec a o bezpečnosti nizínu vyrobeného modifikovaným výrobným postupom , The EFSA Journal (2006) 314b, s. 1.

    (7)  Ú. v. ES L 149, 14.6.1991, s. 1.

    (8)  Vedecké stanovisko pracovnej skupiny pre prídavné látky v potravinách, arómy, technologické pomocné látky a materiály prichádzajúce do styku s potravinami vyjadrené na žiadosť Komisie týkajúce sa používania extraktov z rozmarínu ako prídavnej látky v potravinách, The EFSA Journal (2008) 721, s. 1.

    (9)  Vedecké stanovisko pracovnej skupiny pre prídavné látky v potravinách, arómy, technologické pomocné látky a materiály prichádzajúce do styku s potravinami vyjadrené na žiadosť Komisie týkajúce sa používania polyvinilalkoholu ako povlakovej látky pri výživových doplnkoch, The EFSA Journal (2005) 294, s. 1.

    (10)  Vedecké stanovisko pracovnej skupiny pre prídavné látky v potravinách, arómy, technologické pomocné látky a materiály prichádzajúce do styku s potravinami vyjadrené na žiadosť Komisie týkajúce sa používania olyvinilalkoholu ako povlakovej látky pri výživových doplnkoch, The EFSA Journal (2006) 414, s. 1.

    (11)  Vedecké stanovisko pracovnej skupiny pre prídavné látky v potravinách, arómy, technologické pomocné látky a materiály prichádzajúce do styku s potravinami vyjadrené na žiadosť Komisie, týkajúce žiadosti o použitie kasiovej gumy ako prídavnej látky v potravinách, The EFSA Journal (2006) 389, s. 1.

    (12)  Vedecké stanovisko pracovnej skupiny pre prídavné látky v potravinách, arómy, technologické pomocné látky a materiály prichádzajúce do styku s potravinami vyjadrené na žiadosť Komisie týkajúce sa neotamu ako sladidla a zvýrazňovača chuti, The EFSA Journal (2007) 581, s. 1.

    (13)  Vedecké stanovisko pracovnej skupiny pre prídavné látky v potravinách, arómy, technologické pomocné látky a materiály prichádzajúce do styku s potravinami vyjadrené na žiadosť Komisie týkajúce sa používania L-cysteínu v potravinách určených pre dojčatá a malé deti, The EFSA Journal (2006) 390, s. 1.

    (14)  Stanovisko vedeckej pracovnej skupiny pre prídavné látky v potravinách, arómy, technologické pomocné látky a materiály prichádzajúce do styku s potravinami vyjadrené na žiadosť Komisie týkajúce sa používania enzýmového prípravku na báze trombínu/fibrinogénom získavaného z hovädzieho dobytka a(alebo) ošípaných ako prídavnej látky v potravinách na rekonštitúciu potravín, The EFSA Journal (2005) 214, s. 1.

    (15)  Ú. v. EÚ L 118, 23.4.2004, s. 70.

    (16)  Ú. v. EÚ L 204, 26.7.2006, s. 10.


    PRÍLOHA

    Prílohy II až VI k smernici 95/2/ES sa menia a dopĺňajú takto:

    1)

    Príloha II sa mení a dopĺňa takto:

    a)

    položka „zabalené prípravky z čerstvého nasekaného mäsa“ sa nahrádza takto:

    „Balené mäsové prípravky z čerstvého mletého mäsa

    E 261

    octan draselný

    quantum satis

    E 262i

    octan sodný

    E 262ii

    hydrogénoctan sodný

    E 300

    kyselina askorbová

    E 301

    askorban sodný

    E 302

    askorban vápenatý

    E 325

    mliečnan sodný

    E 326

    mliečnan draselný

    E 330

    kyselina citrónová

    E 331

    citrany sodíka

    E 332

    citrany draslíka

    E 333

    citrany vápnika

    b)

    na konci prílohy sa dopĺňa táto položka:

    „Výrobky z neochutenej kyslej smotany so živými kultúrami a jej náhrady s obsahom tuku menej ako 20 %

    E 406

    agar

    quantum satis

    E 407

    karagénan

    E 410

    karobová guma

    E 412

    guarová guma

    E 415

    xantánová guma

    E 440

    pektíny

    E 460

    celulóza

    E 466

    karboxymetylcelulóza

    E 471

    mono- a diglyceridy mastných kyselín

    E 1404

    oxidovaný škrob

    E 1410

    monoškrobfosfát

    E 1412

    diškrobfosfát

    E 1413

    fosfátový diškrobfosfát

    E 1414

    acetylovaný diškrofosfát

    E 1420

    acetylovaný škrob

    E 1422

    acetylovaný diškrobadipát

    E 1440

    hydroxypropyl škrob

    E 1442

    hydroxypropyl diškrobfosfát

    E 1450

    škrobový oktenyljantaran sodný

    E 1451

    acetylovaný oxidovaný škrob

    2)

    Príloha III sa mení a dopĺňa takto:

    a)

    na konci časti A sa dopĺňajú tieto položky:

    „Náhrady rybích výrobkov na báze morských rias

    1 000

    500

     

     

     

     

    Pivo v sudoch s obsahom viac ako 0,5 % pridaných kvasiteľných cukrov a(alebo) ovocných štiav

    200

    200

     

    400

     

     

    Čerstvé neolúpané citrusové plody (len povrchové ošetrenie)

    20

     

     

     

     

     

    Potravinové doplnky v zmysle smernice 2002/46/ES dodávané v suchej forme s obsahom vitamínu A a kombinácií vitamínu A a D

     

     

     

    1 000 v produkte pripravenom na spotrebu“

     

     

    b)

    na konci časti B sa dopĺňajú tieto položky:

    „Čučoriedky (len Vaccinium corymbosum)

    10

    Škorica (len Cinnamomum ceylanicum)

    150“

    c)

    Časť C sa mení a dopĺňa takto:

    i)

    položka týkajúca sa prídavnej látky E 234 sa nahrádza takto:

    „E 234

    Nizín (1)

    Pudingy krupicové zo semoliny, pudingy z tapiokov a obdobné výrobky

    3 mg/kg

    Zrejúce syry a tavené syry

    12,5 mg/kg

    Clotted cream

    10 mg/kg

    Mascarpone

    10 mg/kg

    Pasterizované tekuté vajcia (bielok, žĺtok alebo celé vajce)

    6,25 mg/l

    ii)

    položka týkajúca sa prídavnej látky E 242 sa nahrádza takto:

    „E 242

    Dimetyldikarbonát

    Nealkoholické aromatizované nápoje

    Nealkoholické víno

    Tekuté čajové koncentráty

    250 mg/l pridaného množstva, rezídua nedetekovateľné

    Jablčný mušt (cider), hruškový mušt, ovocné vína

    Víno so zníženým obsahom alkoholu

    Nápoje na báze vína a výrobky, na ktoré sa vzťahuje nariadenie (EHS) č. 1601/91

    250 mg/l pridaného množstva, rezíduá nedetekovateľné“

    d)

    v časti D sa za položku týkajúcu sa prídavnej látky E 316 vkladá táto položka:

    „E 392

    Extrakty z rozmarínu

    Rastlinné oleje (okrem panenských olejov a olivových olejov) určené na použitie v tepelne neopracovaných potravinových výrobkoch s obsahom polynenasýtených mastných kyselín vyšším ako 15 hmotnostných % celkových mastných kyselín

    30 mg/kg

    (vyjadrené ako suma karnozolu a kyseliny karnozolovej)

    vyjadrené vo vzťahu k tuku

    Rybí olej a olej z morských rias

    50 mg /kg

    (vyjadrené ako suma karnozolu a kyseliny karnozolovej)

    vyjadrené vo vzťahu k tuku

    Bravčová masť, hovädzí loj, hydinový tuk, baraní loj a bravčový tuk

    Tuky a oleje určené na priemyselnú výrobu tepelne opracovaných potravín

    Tuky a oleje na vyprážanie okrem olivového oleja z olivových výliskov

    Snacky (na báze obilia, zemiakov alebo škrobu)

    Omáčky

    100 mg/kg

    (vyjadrené ako suma karnozolu a kyseliny karnozolovej)

    vyjadrené vo vzťahu k tuku

    Jemné pečivo

    200 mg/kg

    (vyjadrené ako suma karnozolu a kyseliny karnozolovej)

    vyjadrené vo vzťahu k tuku

    Potravinové doplnky v zmysle smernice 2002/46/ES

    400 mg/kg

    (vyjadrené ako suma karnozolu a kyseliny karnozolovej)

    Dehydrované zemiaky

    Vaječné výrobky

    Žuvačky

    200 mg/kg

    (vyjadrené ako suma karnozolu a kyseliny karnozolovej)

    Sušené mlieko do automatov

    Koreniny a ochucovanie prísady

    Lúpané orechy

    200 mg/kg

    (vyjadrené ako suma karnozolu a kyseliny karnozolovej)

    vyjadrené vo vzťahu k tuku

    Dehydrované polievky a vývary

    50 mg/kg

    (vyjadrené ako suma karnozolu a kyseliny karnozolovej)

    Dehydrované mäso

    150 mg/kg

    (vyjadrené ako suma karnozolu a kyseliny karnozolovej)

    Mäsové a rybie výrobky okrem dehydrovaného mäsa a sušenej klobásy

    150 mg/kg

    (vyjadrené ako suma karnozolu a kyseliny karnozolovej)

    vyjadrené vo vzťahu k tuku

    Sušená klobása

    100 mg/kg

    (vyjadrené ako suma karnozolu a kyseliny karnozolovej)

    Arómy

    1 000 mg/kg

    (vyjadrené ako suma karnozolu a kyseliny karnozolovej)

    Sušené mlieko na výrobu zmrzliny

    30 mg/kg

    (vyjadrené ako suma karnozolu a kyseliny karnozolovej)“

    3)

    Príloha IV sa mení a dopĺňa takto:

    a)

    v položke týkajúcej sa prídavných látok v potravinách E 338, E 339, E 340, E 341, E 343, E 450, E 451 a E 452 sa po riadku týkajúcom sa „nápojov z rastlinných bielkovín“ vkladá tento riadok:

     

     

    „Nápoje pre športovcov s obsahom srvátkového proteínu

    4 g/kg“

    b)

    pred položku týkajúcu sa prídavných látok E 432, E 433, E 434, E 435 a E 436 sa vkladá táto položka:

    „E 427

    Kasiová guma

    Jedlý ľad

    2 500 mg/kg

    Fermentované mliečne výrobky okrem nearomatizovaných fermentovaných živých mliečnych výrobkov

    Mliečne dezerty a obdobné výrobky

    Náplne, polevy a povlaky na jemné pečivo a dezerty

    Tavené syry

    Omáčky a šalátové dresingy

    Dehydrované polievky a vývary

    Tepelne ošetrené mäsové výrobky

    1 500 mg/kg“

    c)

    do položky týkajúcej sa E 901, E 902, a E 904 sa do tretieho stĺpca pri použití „len na poťahovanie“ pridáva táto položka:

     

     

    „—

    balené oplátky obsahujúce zmrzlinu (len pre E 901)

    quantum satis

    d)

    do položky týkajúcej sa E 901, E 902, a E 904 sa do tretieho stĺpca pri použití „broskyne a ananásy (iba povrchová úprava)“ vkladá táto položka:

     

     

    „Arómy v nealkoholických aromatizovaných nápojoch (len pre E 901)

    0,2 g/kg v aromatizovaných nápojoch“

    e)

    za položku týkajúcu sa prídavnej látky E 959 sa vkladá táto položka:

    „E 961

    Neotam

    Ochutené nápoje na báze vody so zníženou energetickou hodnotou alebo bez pridania cukru

    2 mg/l ako zvýrazňovač chuti

    Nápoje na báze mlieka a mliečnych derivátov alebo na báze ovocných štiav, so zníženou energetickou hodnotou alebo bez prídavku cukru

    2 mg/l ako zvýrazňovač chuti

    ‚Snacky‘: rôzne ochutené, solené, pikantné, suché výrobky na báze škrobu a obaľované oriešky, pripravené na konzum, spotrebiteľsky balené

    2 mg/kg ako zvýrazňovač chuti

    Cukrovinky na báze škrobu, so zníženou energetickou hodnotou alebo bez prídavku cukru

    3 mg/kg ako zvýrazňovač chuti

    Drobné cukríky (pastilky) na osvieženie dychu, bez prídavku cukru

    3 mg/kg ako zvýrazňovač chuti

    Silne aromatizované osviežujúce pastilky na hrdlo, bez prídavku cukru

    3 mg/kg ako zvýrazňovač chuti

    Žuvačka s pridaným cukrom

    3 mg/kg ako zvýrazňovač chuti

    Džemy, želé a marmelády so zníženou energetickou hodnotou

    2 mg/kg ako zvýrazňovač chuti

    Omáčky

    2 mg/kg ako zvýrazňovač chuti

    Potravinové doplnky v zmysle smernice 2002/46/ES dodávané v tekutej forme

    2 mg/kg ako zvýrazňovač chuti

    Potravinové doplnky v zmysle smernice 2002/46/ES dodávané v pevnej forme

    2 mg/kg ako zvýrazňovač chuti

    Potravinové doplnky v zmysle smernice 2002/46/ES na báze vitamínov a(alebo) minerálnych prvkov a dodávané vo forme sirupu alebo nežuvacích tabliet

    2 mg/kg ako zvýrazňovač chuti“

    f)

    za položku týkajúcu sa prídavnej látky E 1202 sa vkladá táto položka:

    „E 1203

    Polyvinilalkohol

    Potravinové doplnky v zmysle smernice 2002/46/ES vo forme kapsúl alebo tabliet

    18 g/kg“

    g)

    za položkou týkajúcou sa prídavnej látky E 1202 sa položka týkajúca sa len prídavnej látky v potravinách E 1505 nahrádza takto:

    „E 1505

    Trietylcitrát

    Potravinové doplnky v zmysle smernice 2002/46/ES vo forme kapsúl alebo tabliet

    3,5 g/kg

    Sušený vaječný bielok

    quantum satis

    h)

    za položku týkajúcu sa prídavnej látky E 1452 sa vkladá táto položka:

    „E 1521

    Polyetylénglykol

    Potravinové doplnky v zmysle smernice 2002/46/ES vo forme kapsúl alebo tabliet

    10 g/kg“

    4)

    V prílohe V sa položka týkajúca sa prídavnej látky „Polyetylénglykol 6000“ sa nahrádza takto:

    „E 1521

    Polyetylénglykol

    Sladidlá“

    5)

    V časti 3 prílohy VI sa za položku týkajúcu sa prídavnej látky E 526 vkladá táto položka:

    „E 920

    L-cysteín

    Sušienky pre dojčatá a malé deti

    1 g/kg“


    (1)  Táto látka môže byť prítomná v určitých syroch ako výsledok procesu fermentácie.“


    ROZHODNUTIA

    23.10.2010   

    SK

    Úradný vestník Európskej únie

    L 279/32


    ROZHODNUTIE RADY

    z 15. októbra 2010,

    ktorým sa vymenúva jeden rumunský člen Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na obdobie od 21. septembra 2010 do 20. septembra 2015

    (2010/632/EÚ)

    RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

    so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 300 ods. 2 a článok 302 v spojení s článkom 7 Protokolu o prechodných ustanoveniach pripojeného k Zmluve o Európskej únii, k Zmluve o fungovaní Európskej únie a k Zmluve o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu,

    so zreteľom na návrh Rumunska,

    so zreteľom na stanovisko Európskej komisie,

    keďže:

    (1)

    Funkčné obdobie členov Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru uplynulo 20. septembra 2010.

    (2)

    Rada 13. septembra 2010 prijala rozhodnutie 2010/570/EÚ, Euratom, ktorým sa vymenúvajú členovia Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na obdobie od 21. septembra 2010 do 20. septembra 2015 (1), okrem jedného rumunského člena, pri ktorom si rumunské orgány vyhradili právo vymenovania neskôr.

    (3)

    Listom, ktorý Rada dostala 28. septembra 2010, navrhli rumunské orgány Rade kandidáta na vymenovanie za člena Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na uvedené obdobie s cieľom doplniť zoznam členov pridelených zmluvou Rumunsku,

    PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:

    Článok 1

    Pán Eugen LUCAN sa týmto vymenúva za člena Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na obdobie od 21. septembra 2010 do 20. septembra 2015.

    Článok 2

    Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom jeho prijatia.

    V Luxemburgu 15. októbra 2010

    Za Radu

    predseda

    E. SCHOUPPE


    (1)  Ú. v. EÚ L 251, 25.9.2010, s. 8.


    23.10.2010   

    SK

    Úradný vestník Európskej únie

    L 279/33


    ROZHODNUTIE KOMISIE

    z 22. októbra 2010,

    ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie 93/152/EHS o stanovení kritérií pre vakcíny, ktoré sa majú používať proti pseudomoru hydiny v kontexte programov pravidelného očkovania

    [oznámené pod číslom K(2010) 7109]

    (Text s významom pre EHP)

    (2010/633/EÚ)

    EURÓPSKA KOMISIA,

    so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

    so zreteľom na smernicu Rady 2009/158/ES z 30. novembra 2009 o veterinárnych podmienkach, ktorými sa spravuje obchodovanie s hydinou a násadovými vajcami v rámci Spoločenstva a ich dovoz z tretích krajín (1), a najmä na bod 2 jej prílohy III,

    keďže:

    (1)

    V rozhodnutí Komisie 93/152/EHS (2) sa stanovujú určité pravidlá týkajúce sa vakcín, ktoré sa majú používať pri programoch pravidelného očkovania proti pseudomoru hydiny.

    (2)

    V uvedenom rozhodnutí sa stanovujú najmä kritériá, ktoré treba dodržať, vzťahujúce sa na index intracerebrálnej patogenity (ICPI) s ohľadom na vírusový kmeň pseudomoru hydiny použitý v živých oslabených a inaktivovaných vakcínach proti tejto chorobe.

    (3)

    V smernici Európskeho parlamentu a Rady 2001/82/ES zo 6. novembra 2001, ktorou sa ustanovuje Zákonník spoločenstva o veterinárnych liekoch (3), sa stanovujú určité požiadavky na imunologické veterinárne prípravky vrátane požiadaviek na skúšky bezpečnosti.

    (4)

    Vzhľadom na technický pokrok, ktorý sa dosiahol v oblasti výroby vakcín, najmä pokiaľ ide o techniky inaktivácie, a vzhľadom na požiadavky smernice 2001/82/ES a Európskeho liekopisu je vhodné odstrániť konkrétnu požiadavku na inaktivované vakcíny týkajúcu sa indexu intracerebrálnej patogenity (ICPI) s ohľadom na vírusový kmeň pseudomoru hydiny použitý v takýchto vakcínach v súčasnosti uvedenú v článku 1 písm. b) rozhodnutia 93/152/EHS.

    (5)

    Rozhodnutie 93/152/EHS by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť.

    (6)

    Je vhodné stanoviť dátum uplatňovania tohto rozhodnutia tak, aby zodpovedal dátumu uplatňovania nariadenia Komisie (ES) č. 798/2008 (4), zmeneného a doplneného nariadením (EÚ) č 955/2010 (5), ktorým sa zavádzajú zodpovedajúce zmeny kritérií pre inaktivované vakcíny proti pseudomoru hydiny používané v tretích krajinách,

    PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:

    Článok 1

    Písmeno b) článku 1 rozhodnutia 93/152/EHS sa zrušuje.

    Článok 2

    Toto rozhodnutie sa uplatňuje od 1. decembra 2010.

    Článok 3

    Toto rozhodnutie je určené členským štátom.

    V Bruseli 22. októbra 2010

    Za Komisiu

    John DALLI

    člen Komisie


    (1)  Ú. v. EÚ L 343, 22.12.2009, s. 74.

    (2)  Ú. v. ES L 59, 12.3.1993, s. 35.

    (3)  Ú. v. ES L 311, 28.11.2001, s. 1.

    (4)  Ú. v. EÚ L 226, 23.8.2008, s. 1.

    (5)  Pozri stranu 3 tohto úradného vestníka.


    23.10.2010   

    SK

    Úradný vestník Európskej únie

    L 279/34


    ROZHODNUTIE KOMISIE

    z 22. októbra 2010,

    ktorým sa upravuje množstvo kvót pre celú Úniu, ktoré sa majú vydať v rámci systému Únie na rok 2013, a ktorým sa zrušuje rozhodnutie 2010/384/EÚ

    [oznámené pod číslom K(2010) 7180]

    (2010/634/EÚ)

    EURÓPSKA KOMISIA,

    so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

    so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES z 13. októbra 2003 o vytvorení systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v Spoločenstve, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 96/61/ES (1), a najmä na jej článok 9 a článok 9a ods. 3,

    keďže:

    (1)

    Množstvo kvót pre celú Úniu by sa v súlade s článkom 9a smernice 2003/87/ES malo upraviť tak, aby vyjadrovalo kvóty vydané pre zariadenia začlenené do systému EÚ na obchodovanie s emisiami v období rokov 2008 až 2012 podľa článku 24 ods. 1 smernice 2003/87/ES. Množstvo kvót pre celú Úniu by sa takisto malo upraviť v prípade zariadení, ktoré vykonávajú činnosti uvedené v prílohe I k smernici a ktoré sa do systému Únie začlenia len od roku 2013.

    (2)

    Absolútne množstvo kvót pre celú Úniu na rok 2013 vychádza v súlade s článkom 9 smernice 2003/87/ES v rámci rozhodnutia Komisie 2010/384/EÚ z 9. júla 2010 o množstve kvót pre celé Spoločenstvo, ktoré sa majú vydať v rámci systému obchodovania s emisiami v EÚ na rok 2013 (2), z celkového množstva kvót, ktoré členské štáty vydali alebo majú vydať v súlade s rozhodnutiami Komisie o ich národných alokačných plánoch na obdobie rokov 2008 až 2012. Keďže sa od prijatia uvedeného rozhodnutia objavili dodatočné informácie, rozhodnutie by sa malo zrušiť a nahradiť.

    (3)

    V nadväznosti na žiadosti členských štátov o jednostranné začlenenie dodatočných činností a plynov do systému Únie podľa článku 24 ods. 1 smernice 2003/87/ES sa rozhodnutiami Komisie K(2008) 7867, K(2009) 3032 a K(2009) 9849 do systému Únie začlenili činnosti, ktoré v nej predtým neboli začlenené. Žiadosti podľa článku 24 ods. 1 smernice 2003/87/ES by sa na účel tohto rozhodnutia mali brať do úvahy v prípadoch, v ktorých Komisia schválila začlenenie pred 31. augustom 2010. Začlenenia, ktoré Komisia schváli po tomto dátume, bude naďalej možné zohľadniť v budúcich úpravách množstva kvót pre celú Úniu na rok 2013. Podľa článku 9a ods. 1 smernice 2003/87/ES sa množstvo kvót pre celú Úniu má od roku 2010 upravovať o lineárny koeficient uvedený v článku 9 smernice.

    (4)

    Členské štáty uviedli v súlade s článkom 2 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/29/ES z 23. apríla 2009, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2003/87/ES s cieľom zlepšiť a rozšíriť schému Spoločenstva na obchodovanie s emisnými kvótami skleníkových plynov (3), do účinnosti vnútroštátne zákony, právne predpisy a správne opatrenia na zaistenie toho, aby prevádzkovatelia zariadení vykonávajúcich činnosti uvedené v prílohe I k smernici 2003/87/ES, ktoré sa do systému Únie začlenia len od roku 2013, boli schopní predkladať dotknutým príslušným orgánom riadne podložené a nezávisle overené údaje o emisiách. Takéto údaje sú potrebné, ak sa majú zohľadniť pri úprave množstva kvót pre celú Úniu. Od členských štátov sa vyžadovalo, aby riadne podložené údaje o emisiách oznámili Komisii do 30. júna 2010.

    (5)

    Údaje o emisiách, ktoré členské štáty oznámili Komisii, by sa s cieľom poskytnúť všetkým zariadeniam rovnaké podmienky mali upraviť, a to tak, aby sa zohľadnilo úsilie znížiť emisie, ktoré by sa očakávalo od zariadení, ktoré sa do systému Únie začlenia len od roku 2013, ak by boli do systému Únie začlenené už od roku 2005. Množstvo kvót pre celú Úniu sa podľa článku 9a ods. 2 smernice má od roku 2010 takisto upravovať o lineárny koeficient uvedený v článku 9 smernice. V prípade, že do Únie vstúpia nové členské štáty, bude naďalej možné zohľadniť dodatočné informácie v budúcich úpravách množstva kvót pre celú Úniu.

    (6)

    V prípadoch, keď členské štáty oznámili emisie zo zariadení, ktoré vyrábajú amoniak alebo uhličitan sodný a ktoré sa do systému Únie začlenia len od roku 2013, sa emisie slúžiace ako základ na výpočet úpravy množstva kvót pre celú Úniu určené v tomto rozhodnutí zohľadnili vychádzajúc z predpokladu, že tieto emisie predstavujú emisie v zmysle článku 3 písm. b) smernice 2003/87/ES. S cieľom zabezpečiť konzistentnosť celkového množstva kvót v rámci systému Únie a emisií, za ktoré sa musia kvóty odovzdať, bude naďalej možné zrevidovať množstvo kvót pre celú Úniu, ak sa nariadenie, ktoré sa má prijať podľa článku 14 ods. 1 smernice 2003/87/ES, odchýli od tohto prístupu.

    (7)

    S cieľom vyhnúť sa dvojitému započítaniu by sa pri úprave množstva kvót pre celú Úniu mali zohľadňovať len emisie oznámené vzhľadom na činnosti uvedené v prílohe I k smernici 2003/87/ES a začlenené do rozsahu pôsobnosti systému Únie od roku 2013.

    (8)

    Členské štáty môžu podľa článku 27 smernice 2003/87/ES vylúčiť určité zariadenia zo systému celej Únie, ak Komisii oznámia každé z týchto zariadení najneskôr 30. septembra 2011 a Komisia nevznesie námietky. Komisia do dnešného dňa nedostala od členských štátov žiadne takéto oznámenie. Naďalej bude možné zohľadniť takéto vylúčenia v budúcich úpravách množstva kvót pre celú Úniu na rok 2013.

    (9)

    Môže byť potrebné zohľadniť dodatočné informácie týkajúce sa množstva kvót pre celú Úniu podľa článku 9 smernice 2003/87/ES, ako sa určuje v rozhodnutí 2010/384/EÚ, keď budú takéto informácie k dispozícii. Naďalej bude možné zohľadniť takéto dodatočné informácie v budúcich úpravách množstva kvót pre celú Úniu na rok 2013.

    (10)

    Priemerné ročné celkové množstvo kvót vydaných členskými štátmi v súlade s rozhodnutím Komisie o ich národných alokačných plánoch na obdobie rokov 2008 až 2012, ktoré sa zohľadňuje pri výpočte množstva kvót pre celú Úniu podľa článku 9 smernice 2003/87/ES, dosahuje na základe informácií, ktoré sú k dispozícii od prijatia rozhodnutia 2010/384/EÚ, hodnotu 2 037 227 209.

    (11)

    Absolútne množstvo kvót pre celú Úniu uvedené v článku 9 smernice 2003/87/ES dosahuje na rok 2013 hodnotu 1 930 883 949.

    (12)

    Množstvo kvót vydaných vzhľadom na zariadenia, ktoré sa do systému Únie začlenili v období rokov 2008 až 2012 podľa článku 24 ods. 1 smernice 2003/87/ES, a upravených o lineárny koeficient podľa článku 9 uvedenej smernice dosahuje na rok 2013 hodnotu 1 328 218.

    (13)

    Množstvo kvót vydaných vzhľadom na zariadenia, ktoré sa do systému Únie začlenia od roku 2013, a upravených o lineárny koeficient podľa článku 9 uvedenej smernice dosahuje na rok 2013 hodnotu 106 940 715.

    (14)

    Celkové množstvo kvót, ktoré sa majú vydávať od roku 2013, sa má na základe článku 9 a článku 9a každý rok znížiť o lineárny koeficient vo výške 1,74 %, čo znamená zníženie o 37 435 387 kvót,

    PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:

    Článok 1

    Absolútne množstvo kvót pre celú Úniu uvedené v článku 9 a v článku 9a ods. 1 a 2 smernice 2003/87/ES dosahuje na rok 2013 hodnotu 2 039 152 882.

    Článok 2

    Rozhodnutie 2010/384/EÚ sa zrušuje.

    Článok 3

    Toto rozhodnutie je určené členským štátom.

    V Bruseli 22. októbra 2010

    Za Komisiu

    Connie HEDEGAARD

    členka Komisie


    (1)  Ú. v. EÚ L 275, 25.10.2003, s. 32.

    (2)  Ú. v. EÚ L 175, 10.7.2010, s. 36.

    (3)  Ú. v. EÚ L 140, 5.6.2009, s. 63.


    ODPORÚČANIA

    23.10.2010   

    SK

    Úradný vestník Európskej únie

    L 279/36


    ODPORÚČANIE KOMISIE

    z 11. októbra 2010

    o uplatňovaní článku 37 Zmluvy o Euratome

    (2010/635/Euratom)

    EURÓPSKA KOMISIA,

    so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu, a najmä na jej článok 37 v spojení s článkom 106a, ktorý odkazuje na článok 292 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

    po porade so skupinou osôb vymenovaných Výborom pre vedu a techniku v súlade s článkom 31 Zmluvy o Euratome,

    keďže:

    (1)

    Podľa článku 37 musí každý členský štát predkladať Komisii všeobecné údaje týkajúce sa plánov ukladania rádioaktívnych odpadov v akejkoľvek forme, aby bolo možné určiť, či vykonávanie týchto plánov môže spôsobiť rádioaktívnu kontamináciu vody, pôdy alebo ovzdušia iného členského štátu. Komisia predloží svoje stanovisko do šiestich mesiacov po porade so skupinou expertov podľa článku 31.

    (2)

    Boli získané skúsenosti z uplatňovania odporúčaní Komisie zo 16. novembra 1960 (1), 82/181/Euratom (2), 91/4/Euratom (3) a 1999/829/Euratom (4) týkajúce sa používania článku 37 zmluvy.

    (3)

    Súdny dvor Európskej únie vo svojom rozsudku z 22. septembra 1988 vo veci 187/87 (5) rozhodol, že článok 37 Zmluvy o Euratome sa má vykladať v tom zmysle, že všeobecné údaje sa musia predložiť Európskej komisii predtým, než príslušný členský štát povolí zneškodnenie rádioaktívnych odpadov, aby Komisia mohla vydať svoje stanovisko skôr, než sa toto zneškodnenie povolí, aby sa to stanovisko Komisie mohlo vziať do úvahy.

    (4)

    Cieľom článku 37 je predísť akejkoľvek možnosti rádioaktívnej kontaminácie iného členského štátu. Komisia po porade s uvedenou skupinou expertov dospela k názoru, že zneškodňovanie rádioaktívneho odpadu spojeného s niektorými činnosťami nemôže spôsobiť rádioaktívnu kontamináciu iného členského štátu.

    (5)

    Vo výnimočných prípadoch v dôsledku prijatých informácií môže Komisia požiadať o predloženie všeobecných údajov pre plán zneškodňovania rádioaktívneho odpadu, o ktorom sa inak predpokladá, že nemôže spôsobiť rádioaktívnu kontamináciu iného členského štátu na základe tohto odporúčania; stanovisko Komisie sa potom môže vzťahovať na povolenie, ktoré bolo udelené skôr.

    (6)

    Na dôkladné posúdenie plánov zneškodňovania odpadu je nutné určiť, ktoré druhy činnosti môžu viesť k zneškodňovaniu rádioaktívneho odpadu v zmysle článku 37 zmluvy, a špecifikovať rôzne druhy činnosti, o ktorých sa musia predložiť informácie vo forme všeobecných údajov.

    (7)

    Závody na výrobu zmesného oxidového paliva spracovávajú veľké množstvo oxidu plutoničitého a malo by sa vyžadovať predloženie všeobecných údajov o demontáži týchto závodov tak, ako je to už v prípade demontáže jadrových reaktorov a závodov na prepracovanie paliva.

    (8)

    Bežné činnosti, ktoré nemajú žiadny, alebo majú iba zanedbateľný radiačný vplyv v iných členských štátoch, by sa Komisii nemali oznamovať.

    (9)

    Členské štáty môžu zaslať integrovaný súbor predkladaných podkladov za komplexný areál, kde sa v dlhodobom časovom horizonte plánuje uskutočnenie veľkých zmien v niekoľkých krokoch vrátane prevádzky nových zariadení; pritom informácie obsiahnuté v počiatočných všeobecných údajov by mali byť úplné, aby sa Komisii umožnilo splniť povinnosti podľa článku 37 Zmluvy o Euratome a poskytnúť náležité stanovisko.

    (10)

    So zreteľom na niekoľko existujúcich jadrových elektrární, ku ktorým zatiaľ nebolo vydané stanovisko v zmysle článku 37 zmluvy, a na ktoré sa môžu vzťahovať zmeny či demontáž, je nutné spresniť, ktoré informácie sa musia predložiť ako všeobecné údaje s cieľom umožniť Komisii plniť si povinnosti bez toho, aby bola dotknutá zásada rovnosti medzi zariadeniami, na ktoré sa zmeny vzťahujú, a zariadeniami, na ktoré sa zmeny nevzťahujú.

    (11)

    V prípadoch, keď vystavenie obyvateľstva radiácii v okolí predmetného zariadenia je veľmi nízke, tieto informácie môžu byť na posúdenie vplyvu na iné členské štáty dostatočné.

    (12)

    Na dôkladné posúdenie radiačného vplyvu havarijných situácií na iné členské štáty by sa informácie požadované vo všeobecných údajoch o neplánovaných únikoch z jadrových reaktorov a závodov na prepracovanie paliva mali nad rámec referenčných nehôd rozšíriť na havárie, ktoré sa zohľadňujú pri zostavení národného pohotovostného plánu vzťahujúceho sa na areál.

    (13)

    Na vysvetlenie a ohraničenie informácií požadovaných Komisiou, ktoré sa týkajú nakladania s rádioaktívnym odpadom pred jeho zneškodnením, a zmien plánu, ku ktorým Komisia zatiaľ nevydala stanovisko, boli začlenené dve nové prílohy.

    (14)

    Všetky členské štáty v súčasnosti vyhlásili, že upustia od ukladania odpadu do mora a žiadny členský štát nehodlá ukladať rádioaktívny odpad pod morské dno,

    PRIJALA TOTO ODPORÚČANIE:

    1.

    „Zneškodňovanie rádioaktívneho odpadu“ v zmysle článku 37 zmluvy by sa malo vzťahovať na každý plánovaný alebo náhodný únik rádioaktívnych látok v plynnom, kvapalnom alebo pevnom skupenstve v životnom prostredí alebo do životného prostredia, ktorý súvisí s týmito činnosťami:

    1.

    prevádzka jadrových reaktorov (s výnimkou výskumných reaktorov, ktorých maximálny tepelný výkon nepresahuje 1 MW trvalého tepelného zaťaženia);

    2.

    prepracovanie vyhoretého jadrového paliva;

    3.

    ťažba, spracovanie a konverzia uránu a tória;

    4.

    obohacovanie uránu U-235;

    5.

    výroba jadrového paliva;

    6.

    skladovanie vyhoretého jadrového paliva (6) vo vyhradených zariadeniach (s výnimkou skladovania vyhoretého jadrového paliva v sudoch povolených na prepravu alebo skladovania v existujúcich jadrových elektrárňach);

    7.

    manipulácia s umelými rádioaktívnymi látkami a ich spracovanie v priemyselnom meradle;

    8.

    nakladanie s rádioaktívnym odpadom pred jeho zneškodnením (7) vyplývajúcim z činností uvedených v podbodoch 1 až 7 a 9;

    9.

    demontáž (8) jadrových reaktorov, závodov na výrobu zmesného (9) oxidového paliva a na prepracovanie paliva (s výnimkou výskumných reaktorov, ktorých maximálny tepelný výkon nepresahuje 50 MW trvalého tepelného zaťaženia);

    10.

    uloženie rádioaktívneho odpadu na povrchu alebo pod zemou bez úmyslu jeho opätovného vybratia;

    11.

    priemyselné spracovanie prirodzene sa vyskytujúcich rádioaktívnych materiálov, ktoré podliehajú povoleniu na ukladanie odpadu;

    12.

    všetky ostatné činnosti, ktoré s tým súvisia.

    2.

    „Všeobecné údaje“ v zmysle článku 37 zmluvy treba chápať takto:

    pre činnosti uvedené v bode 1 podbodoch 1 až 7 ako informácie ustanovené v prílohe I,

    pre činnosti uvedené v bode 1 podbode 8 ako informácie ustanovené v prílohe II,

    pre činnosti uvedené v bode 1 podbode 9 ako informácie ustanovené v prílohe III,

    pre činnosti uvedené v bode 1 podbode 10 ako informácie ustanovené v prílohe IV,

    pre činnosti uvedené v bode 1 podbode 11 ako príslušné časti informácií ustanovené v prílohe I (oddiel 6 a 7 prílohy I sa vo väčšine prípadov neuplatňuje).

    3.

    Činnosti patriace do rozsahu pôsobnosti bodu 1 podbodu 12 by sa mali považovať za činnosti, ktoré nemôžu viesť k rádioaktívnej kontaminácii iného členského štátu, závažnej z hľadiska zdravia, pokiaľ Komisia v každom konkrétnom prípade nepožiada o predloženie všeobecných údajov.

    4.

    Pre činnosti patriace do rozsahu pôsobnosti bodu 1 podbodu 9 by sa predloženie všeobecných údajov malo riadiť týmito podmienkami:

    a)

    predloženie všeobecných údajov je nutné, ak

    členský štát predpokladá novú licenciu alebo povolenie pre plán zneškodňovania rádioaktívneho odpadu v akejkoľvek forme na účely demontáže, alebo

    začne sa demontáž kontaminovaných či aktivovaných častí závodu;

    b)

    ak členský štát predpokladá demontáž zariadenia uvedeného v bode 1 podbode 9, ku ktorému nebolo zatiaľ predložené stanovisko podľa článku 37, všeobecné údaje by sa mali predložiť v podobe uvedenej v prílohe III;

    c)

    ak členský štát predpokladá demontáž závodu uvedenú v bode 1 podbode 9, ku ktorej sa už poskytlo stanovisko podľa článku 37, všeobecné údaje by sa mali predložiť v podobe uvedenej v prílohe III. So zreteľom na opis areálu a jeho okolia, pohotovostných plánov a monitorovania životného prostredia je však odkaz na všeobecné údaje predložené v prípade predchádzajúceho postupu dostatočný, ak sa predložia všetky príslušné ďalšie informácie o možných zmenách.

    5.

    Ak členský štát predpokladá zmenu (10) plánu zneškodňovania rádioaktívneho odpadu, predloženie všeobecných údajov by sa malo riadiť týmito podmienkami:

    a)

    ak členský štát predpokladá zmenu plánu zneškodňovania rádioaktívneho odpadu, ku ktorému sa už poskytlo stanovisko podľa článku 37, je nutné predložiť všeobecné údaje obsahujúce aspoň informácie určené v štandardnom formulári uvedenom v prílohe V, ak povolené limity alebo súvisiace požiadavky na zneškodňovanie rádioaktívneho odpadu sú menej prísne než v existujúcom pláne, alebo keď sa zvýšia potenciálne následky neplánovaných únikov, ktoré môžu nasledovať po havárii (haváriách) vyhodnotenej (vyhodnotených) v rámci postupu udeľovania licencií;

    b)

    pokiaľ Komisia nepožiada o oznámenie všeobecných údajov, nie je nutné predložiť všeobecné údaje, ak sa nevyžaduje nové povolenie alebo licencia;

    c)

    pokiaľ Komisia nepožiada o oznámenie všeobecných údajov, nie je nutné predložiť všeobecné údaje, ak:

    zmena plánu zneškodňovania rádioaktívneho odpadu predpokladá nezmenené alebo prísnejšie povolené limity a súvisiace požiadavky než v existujúcom pláne, a

    potenciálne následky neplánovaných únikov, ktoré môžu nasledovať po referenčnej havárii (referenčných haváriách) vyhodnotenej (vyhodnotených) v rámci postupu udeľovania licencií, sú nezmenené alebo znížené;

    d)

    v prípade plánu zneškodňovania rádioaktívneho odpadu, ku ktorému zatiaľ nebolo vydané stanovisko podľa článku 37, je predloženie všeobecných údajov nutné, pokiaľ členský štát nepredloží Komisii vyhlásenie preukazujúce, že podmienky načrtnuté v bode b) a c) sú splnené. Ak nejaká z týchto podmienok nie je splnená, všeobecné údaje by mali obsahovať príslušné informácie ustanovené v prílohe VI.

    6.

    Všeobecné údaje by sa mali Komisii predkladať:

    a)

    po konečnom zostavení plánu zneškodňovania rádioaktívneho odpadu a podľa možnosti jeden rok, ale najneskoršie šesť mesiacov:

    predtým, než príslušné orgány udelia akékoľvek povolenie na ukladanie rádioaktívneho odpadu, a

    pred začatím takých činností, pri ktorých sa povolenie na ukladanie rádioaktívneho odpadu nepredpokladá;

    b)

    v prípadoch, keď Komisia požiada o všeobecné údaje v súlade s bodom 3, najneskoršie šesť mesiacov po tomto požiadaní, bez toho, aby bolo dotknuté akékoľvek povolenie riadne udelené príslušnými orgánmi po prijatí žiadosti Komisie. Každé povolenie udelené skôr, než Komisia požiada o všeobecné údaje, by sa malo preskúmať z hľadiska následného stanoviska Komisie.

    7.

    Keď členské štáty oznámia integrovaný súbor predkladaných všeobecných údajov za komplexný areál, kde sa v dlhodobom časovom horizonte plánuje uskutočnenie veľkých zmien zahŕňajúce niekoľko krokov vrátane okrem iného prevádzky nových zariadení, predložené počiatočné údaje by mali obsahovať úplný a podrobný prehľad plánovaných činností, ktoré sa musia v následných predložených údajoch aktualizovať v prípade akýchkoľvek zmien existujúceho plánu. Pokiaľ ide o scenáre havárií v predložených počiatočných údajoch, všeobecné údaje by mali zahŕňať aspoň informácie o odhadnutých množstvách a fyzikálno-chemických skupenstvách rádionuklidov vyskytujúcich sa v každom zariadení v areáli, ako aj množstvá, o ktorých sa predpokladá, že v prípade havárie, ktorá sa pri každom tomto zariadení berie do úvahy, uniknú. Všeobecné údaje môžu poskytnúť východiskové informácie o minulých a súčasných činnostiach v zariadení s prihliadnutím na to, že stanovisko Komisie sa bude vzťahovať len na budúce činnosti.

    8.

    Keďže za predloženie plánu zneškodňovania rádioaktívneho odpadu zodpovedá príslušný členský štát, mal by tento štát prevziať v súvislosti s týmto plánom zodpovednosť za všetky informácie predkladané Komisii.

    9.

    Príslušný členský štát by mal po prijatí stanoviska informovať Komisiu o opatreniach, ktoré hodlá uskutočniť ako reakciu na každé odporúčanie uvedené v stanovisku Komisie k plánu zneškodňovania odpadu.

    10.

    Dotknutý členský štát by po prijatí stanoviska mal Komisii zaslať oznámenie o povolení na ukladanie odpadu, ako aj o všetkých neskorších zmenách a doplneniach na porovnanie s informáciami vo všeobecných údajoch, z ktorých stanovisko Komisie vychádzalo.

    Toto odporúčanie je určené členským štátom.

    Nahrádza odporúčanie 1999/829/Euratom.

    V Bruseli 11. októbra 2010

    Za Komisiu

    Günther OETTINGER

    člen Komisie


    (1)  Ú. v. ES 81, 21.12.1960, s. 1893/60.

    (2)  Ú. v. ES L 83, 29.3.1982, s. 15.

    (3)  Ú. v. ES L 6, 9.1.1991, s. 16.

    (4)  Ú. v. ES L 324, 16.12.1999, s. 23.

    (5)  Zb. 1988, s. 5013.

    (6)  Ak činnosť nie je začlenená do plánu predloženého na základe iného bodu.

    (7)  Termín „nakladanie pred zneškodnením“ zahŕňa skladovanie rádioaktívneho odpadu.

    (8)  Vyradenie z prevádzky zahŕňa všetky technické a administratívne postupy, činnosti a opatrenia prijaté po konečnom odstavení zariadenia až do uvoľnenia z areálu na neobmedzené alebo iné povolené použitie. V rámci týchto činnosti „demontáž“ pozostáva z rozmontovania, rozrezania a demolácie kontaminovaných alebo aktivovaných komponentov, systémov a konštrukcií vrátane ich obalov a prevozu mimo areál.

    (9)  Oxidy uránu a plutónia.

    (10)  Zmeny plánu by mohli obsahovať aj prípravnú prácu so zreteľom na činnosti uvedené v bode 1 podbode 9.


    PRÍLOHA I

    Všeobecné údaje vzťahujúce sa na činnosti uvedené v bode 1 podbodoch 1 až 7

    Úvod:

    všeobecné predstavenie plánu,

    súčasný stav postupu udeľovania licencií, predpokladané kroky uvádzania do prevádzky.

    1.   AREÁL A JEHO OKOLIE

    1.1.   Geografické, topografické a geologické charakteristiky areálu a regiónu s:

    mapou regiónu znázorňujúcou polohu a zemepisné súradnice (stupne, minúty) areálu,

    relevantnými charakteristikami regiónu vrátane geologických charakteristík,

    polohou zariadenia vo vzťahu k iným zariadeniam, vypúšťanie z ktorých sa musí brať do úvahy spolu s vypúšťaním z predmetného zariadenia,

    polohou areálu so zreteľom na iné členské štáty s uvedením vzdialeností od hraníc a príslušných mestských aglomerácií spolu s počtami ich obyvateľov.

    1.2.   Seizmológia:

    stupeň seizmickej aktivity v regióne; pravdepodobná maximálna seizmická aktivita a projektovaná seizmická odolnosť zariadenia.

    1.3.   Hydrológia

    V prípade zariadenia umiestneného blízko vodného telesa, ktoré predstavuje potenciálnu cestu kontaminácie do iného členského štátu, stručný opis príslušných hydrologických charakteristík s rozšírením na iné členské štáty, napríklad:

    stručný opis cesty (ciest), prítokov, ústí riek, odberu vody, záplavových území atď.,

    priemerné, maximálne a minimálne prietoky vody a frekvencia ich výskytu,

    hladina podzemnej vody, úrovne a toky podzemných vôd,

    stručný opis pobrežných oblastí,

    smer a sila prúdov, prílivy a odlivy a miestne, ako aj regionálne prietokové pomery,

    nebezpečenstvo záplav a ochrana zariadenia.

    1.4.   Meteorológia

    Miestna klimatológia s rozdelením frekvencií:

    smerov a rýchlostí vetra,

    intenzity a trvania zrážok,

    rozptylových podmienok v ovzduší a trvania teplotných inverzií pre každé veterné pásmo,

    extrémnych poveternostných javov (napríklad tornáda, silné búrky, prívalové dažde, dlhotrvajúce sucho).

    1.5.   Prírodné zdroje a potraviny

    Stručný opis:

    spotreby vody v regióne a prípadne v susedných členských štátoch,

    hlavných zdrojov potravín v regióne a prípadne v iných členských štátoch: plodiny, chov hospodárskych zvierat, rybolov, a v prípade vypúšťania do mora údaje o výlove v teritoriálnych a exteritoriálnych vodách,

    systému distribúcie potravín, a najmä vývoz do iných členských štátov z dotknutých regiónov, pokiaľ súvisí s nebezpečenstvom vystavenia radiácii z vypúšťania cez významné cesty expozície.

    1.6.   Iné aktivity v okolí areálu:

    ak je to vhodné, iné jadrové zariadenia a všetky nebezpečné priemyselné alebo vojenské aktivity, pozemná a letecká doprava, potrubné vedenia, skládky a všetky ďalšie činitele, ktoré môžu mať vplyv na bezpečnosť zariadenia,

    ochranné opatrenia.

    2.   ZARIADENIE

    2.1.   Hlavné charakteristiky zariadenia:

    stručný opis zariadenia,

    typ, účel a hlavné charakteristiky postupov,

    situačný plán areálu,

    bezpečnostné ustanovenia.

    2.2.   Vetracie systémy a spracovanie plynných odpadov a odpadov šíriteľných vzduchom

    Opis vetracích systémov, systémov rozpadu, filtračných a vypúšťacích systémov za bežných podmienok a v prípade havárie, vrátane vývojových diagramov.

    2.3.   Spracovanie kvapalného odpadu

    Opis zariadení na spracovanie kvapalného odpadu, skladovacích kapacít a vypúšťacích systémov, vrátane vývojových diagramov.

    2.4.   Spracovanie pevného odpadu

    Opis zariadení na spracovanie pevného odpadu a skladovacích kapacít.

    2.5.   Kontajnment

    Opis systémov a opatrení na zadržiavanie rádioaktívnych látok.

    2.6.   Vyradenie z prevádzky a demontáž:

    predpokladaná doba prevádzky zariadenia,

    zohľadnenie vyradenia z prevádzky a demontáže,

    stručný opis právnych a správnych predpisov o vyradení z prevádzky a demontáži.

    3.   ÚNIK VZDUCHOM ŠÍRITEĽNÝCH RÁDIOAKTÍVNYCH ODPADOV ZO ZARIADENIA ZA BEŽNÝCH PODMIENOK

    3.1.   Platný schvaľovací postup:

    stručný opis platného postupu,

    limity vypúšťania a súvisiace požiadavky predpokladané orgánmi, vrátane predpokladaného zloženia rádionuklidov.

    3.2.   Technické aspekty:

    ročné predpokladané vypúšťanie,

    pôvod rádioaktívnych odpadov, ich zloženie a fyzikálno-chemické skupenstvá,

    nakladanie s týmito odpadmi, spôsoby a cesty úniku.

    3.3.   Monitorovanie vypúšťania:

    odber vzoriek, meranie a analýza vypúšťania, nezávisle od toho, či ich uskutočňuje prevádzkovateľ alebo príslušné orgány,

    základné charakteristiky monitorovacieho zariadenia,

    v prípade činností uvedených v podbodoch 1 a 2 by kľúčové rádionuklidy a súvisiace detekčné limity mali spĺňať aspoň špecifikácie ustanovené v odporúčaní Komisie 2004/2/Euratom (1),

    úrovne poplachu, zásahy (ručné a automatické).

    3.4.   Hodnotenie prenosu na človeka

    S výnimkou činností uvedených v podbodoch 1 a 2, ak odhadnuté maximálne úrovne vystavenia dospelých, detí a dojčiat radiácii z únikov sú za bežných podmienok nižšie než 10 μSv za rok a neexistujú mimoriadne cesty expozície, napr. zahŕňajúce vývoz potravín, údaje o účinných dávkach v iných postihnutých  (2) členských štátoch sa nevyžadujú, ak sú ustanovené dávky pre referenčné skupiny v okolí závodu.

    3.4.1.   Modely, vrátane prípadných generických modelov, a hodnoty parametrov používané na výpočet následkov únikov v okolí závodu a pre iné postihnuté členské štáty:

    rozptyl odpadov v ovzduší,

    uloženie na povrchu a resuspenzia,

    potravinové reťazce, inhalácia, vonkajšia expozícia...

    životné návyky (strava, čas expozície atď.),

    iné hodnoty parametrov používané vo výpočtoch.

    3.4.2.   Hodnotenie úrovne koncentrácie a úrovne expozície súvisiacich s predpokladanými limitmi vypúšťania uvedenými v bode 3.1:

    ročné priemerné koncentrácie aktivity v ovzduší pri zemi a úrovne povrchovej kontaminácie pre oblasti vystavené najviac rádioaktivite v okolí závodu a v iných postihnutých členských štátoch,

    v prípade referenčnej skupiny (referenčných skupín) v okolí závodu a v iných postihnutých členských štátoch zodpovedajúce ročné úrovne expozície: účinné dávky pre dospelých, deti a dojčatá s prihliadnutím na všetky významné cesty expozície.

    3.5.   Vypúšťanie rádioaktívnych látok do ovzdušia z iných zariadení

    Postupy na koordináciu s rádioaktívnym vypúšťaním z iných zariadení uvedených v bode 1.1 tretej zarážke.

    4.   ÚNIK KVAPALNÝCH RÁDIOAKTÍVNYCH ODPADOV ZO ZARIADENIA ZA BEŽNÝCH PODMIENOK

    4.1.   Platný schvaľovací postup:

    stručný opis používaného všeobecného postupu,

    limity vypúšťania a súvisiace požiadavky predpokladané orgánmi vrátane predpokladaného zloženia rádionuklidov.

    4.2.   Technické aspekty:

    ročné predpokladané vypúšťanie,

    pôvod rádioaktívnych odpadov, ich zloženie a fyzikálno-chemické skupenstvá,

    nakladanie s odpadmi, spôsoby uvoľňovania a cesty úniku.

    4.3.   Monitorovanie vypúšťania:

    odber vzoriek, meranie a analýza vypúšťania, nezávisle od toho, či ich uskutočňuje prevádzkovateľ alebo príslušné orgány,

    základné charakteristiky monitorovacieho zariadenia,

    v prípade činností uvedených v podbodoch 1 a 2 by kľúčové rádionuklidy a súvisiace detekčné limity mali spĺňať aspoň špecifikácie ustanovené v odporúčaní 2004/2/Euratom,

    úrovne poplachu, zásahy (ručné a automatické).

    4.4.   Hodnotenie prenosu na človeka

    S výnimkou činností uvedených v podbodoch 1 a 2, ak sú odhadnuté maximálne úrovne vystavenia dospelých, detí a dojčiat radiácii z únikov za bežných podmienok nižšie než 10 μSv za rok a neexistujú mimoriadne cesty expozície, napr. zahŕňajúce vývoz potravín, údaje o účinných dávkach v iných postihnutých členských štátoch sa nevyžadujú, ak sú ustanovené dávky pre referenčné skupiny v okolí závodu.

    4.4.1.   Modely vrátane prípadných generických modelov a hodnoty parametrov používané na výpočet následkov únikov v okolí závodu a pre iné postihnuté členské štáty:

    rozptyl odpadov vo vodnom prostredí,

    ich prenos sedimentáciou a iónovou výmenou,

    potravinové reťazce, inhalácia morského aerosólu, vonkajšia expozícia...

    životné návyky (strava, čas expozície atď.),

    iné hodnoty parametrov používané vo výpočtoch.

    4.4.2.   Hodnotenie úrovní koncentrácie a expozície súvisiacej s limitmi vypúšťania uvedenými vyššie v bode 4.1:

    ročné priemerné koncentrácie aktivity v povrchových vodách, na miestach, kde sú tieto koncentrácie najvyššie, v okolí závodu a v iných postihnutých členských štátoch,

    v prípade referenčnej skupiny (referenčných skupín) v okolí závodu a v iných postihnutých členských štátoch: účinné dávky pre dospelých, deti a dojčatá s prihliadnutím na všetky významné cesty expozície.

    4.5.   Vypúšťanie rádioaktívnych látok z iných zariadení do tých istých vodných recipientov

    Postupy na koordináciu s vypúšťaním z iných zariadení uvedených v bode 1.1 tretej zarážke.

    5.   ZNEŠKODŇOVANIE PEVNÉHO RÁDIOAKTÍVNEHO ODPADU ZO ZARIADENIA

    5.1.   Pevný rádioaktívny odpad:

    kategórie pevného rádioaktívneho odpadu a odhadnuté množstvá,

    spracovanie a balenie,

    opatrenia na skladovanie v areáli.

    5.2.   Radiačné ohrozenie životného prostredia:

    posúdenie rizík ohrozujúcich životné prostredie,

    prijaté preventívne opatrenia.

    5.3.   Opatrenia mimo areálu týkajúce sa prepravy odpadu

    5.4.   Oslobodenie materiálov od požiadaviek základných bezpečnostných štandardov:

    vnútroštátna stratégia, kritéria a postupy na oslobodenie kontaminovaných a aktivovaných materiálov,

    úrovne povolení ustanovené príslušnými orgánmi týkajúce sa zneškodnenia, recyklácie a opätovného použitia,

    predpokladané druhy a množstvá oslobodených materiálov.

    6.   NEPLÁNOVANÉ ÚNIKY RÁDIOAKTÍVNYCH ODPADOV

    6.1.   Preskúmanie havárií vnútorného a vonkajšieho pôvodu, ktoré by mohli viesť k neplánovaným únikom rádioaktívnych látok

    Zoznam havárií skúmaných v správe o bezpečnosti.

    6.2.   Referenčná havária, ktorú (referenčné havárie, ktoré) príslušné vnútroštátne orgány berú do úvahy pri hodnotení možných radiačných následkov v prípade neplánovaných únikov

    Okrem toho v prípade činností uvedených v podbodoch 1 a 2 havárie, ktoré príslušné orgány berú do úvahy pri zostavení národného pohotovostného plánu vzťahujúceho sa na areál.

    Stručný opis havárie, ktorá sa berie do úvahy (havárií, ktoré sa berú do úvahy), a dôvody jej (ich) výberu.

    6.3.   Hodnotenie radiačných následkov referenčnej havárie (referenčných havárií) a v prípade činností uvedených v podbodoch 1 a 2, havária, ktorú (havárie, ktoré) príslušné orgány berú do úvahy pri zostavení národného pohotovostného plánu vzťahujúceho sa na areál.

    6.3.1.   Havárie, pri ktorých dochádza k únikom do ovzdušia.

    S výnimkou činností uvedených v podbodoch 1 a 2, ak odhadnuté maximálne úrovne vystavenia dospelých, detí a dojčiat radiácii sú v okolí závodu nižšie než 1 μSv a neexistujú mimoriadne cesty expozície, napr. zahŕňajúce vývoz potravín, údaje o úrovniach expozície v iných postihnutých členských štátoch sa nevyžadujú, ak sú ustanovené úrovne expozície v okolí závodu:

    predpoklady používané na výpočet únikov do ovzdušia,

    cesty únikov; časový priebeh únikov,

    množstvá a fyzikálno-chemické skupenstvá tých uvoľnených rádionuklidov, ktoré sú dôležité z hľadiska zdravia,

    modely a hodnoty parametrov používané na výpočet rozptylu únikov v ovzduší, uloženia na povrchu, resuspenzie a prenosu cez potravinové reťazce a na hodnotenie maximálnych úrovní vystavenia radiácii cez významné cesty expozície v okolí závodu a pre iné postihnuté členské štáty,

    maximálne ročné časovo integrované koncentrácie rádioaktivity v ovzduší pri zemi a maximálne úrovne povrchovej kontaminácie (za suchého a daždivého počasia) pre oblasti v okolí závodu vystavené najviac radiácii a pre príslušné oblasti v iných postihnutých členských štátoch,

    očakávané úrovne rádioaktivity v potravinách, pri ktorých existuje pravdepodobnosť, že by sa vyviezli do iných postihnutých členských štátov,

    zodpovedajúce maximálne úrovne expozície: účinné dávky pre dospelých, deti a dojčatá, ktorí žijú v okolí závodu a v príslušných oblastiach iných postihnutých členských štátov, pričom sa prihliada na všetky významné cesty expozície.

    6.3.2.   Havárie, pri ktorých dochádza k únikom do vodného prostredia.

    S výnimkou činností uvedených v podbodoch 1 a 2, ak odhadnuté maximálne úrovne vystavenia dospelých, detí a dojčiat radiácii z referenčnej havárie sú v okolí závodu nižšie než 1 mSv a neexistujú mimoriadne cesty expozície, napr. zahŕňajúce vývoz potravín, údaje o úrovniach expozície v iných postihnutých členských štátoch sa nevyžadujú, ak sú ustanovené úrovne expozície v okolí závodu:

    predpoklady používané na výpočet úniku kvapalín,

    cesty únikov; časový priebeh únikov,

    množstvá a fyzikálno-chemické skupenstvá tých uvoľnených rádionuklidov, ktoré sú dôležité z hľadiska zdravia,

    modely a parametre používané na výpočet rozptylu únikov vo vodnom prostredí, ich prenosu sedimentáciou a iónovou výmenou, prenosu cez potravinové reťazce a na hodnotenie maximálnych úrovní vystavenia radiácii cez významné cesty expozície,

    očakávané úrovne rádioaktivity v potravinách, pri ktorých existuje pravdepodobnosť, že by sa vyviezli do iných postihnutých členských štátov,

    zodpovedajúce maximálne úrovne expozície: účinné dávky pre dospelých, deti a dojčatá, ktorí žijú v okolí závodu a v príslušných oblastiach iných postihnutých členských štátov, pričom sa prihliada na všetky významné cesty expozície.

    7.   POHOTOVOSTNÉ PLÁNY, DOHODY S INÝMI ČLENSKÝMI ŠTÁTMI

    Pokiaľ ide o prípadné radiačné ohrozenia, ktoré sa môžu dotknúť iných členských štátov, s cieľom uľahčiť v týchto štátoch organizáciu radiačnej ochrany:

    Stručný opis:

    úrovní zásahov stanovených pre rôzne druhy protiopatrení,

    opatrení núdzového plánovania vrátane zón núdzového plánovania schválených pre dané zariadenie,

    opatrení zavedených na včasnú výmenu informácií s inými členskými štátmi, dvojstranných alebo viacstranných dohôd o cezhraničných informáciách, koordinácie pohotovostných plánov a ich vykonávania a vzájomnej pomoci,

    spôsobov testovania pohotovostných plánov s osobitným odkazom na zapojenie iných členských štátov.

    8.   MONITOROVANIE ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA:

    monitorovanie vonkajšej radiácie,

    monitorovanie rádioaktívnych látok v ovzduší, vode, pôde a potravinových reťazcoch nezávisle od toho, či ho uskutočňuje prevádzkovateľ alebo príslušné orgány.

    S odkazom na uvedený bod 3.1 a 4.1, programy monitorovania v podobe schválenej príslušnými vnútroštátnymi orgánmi, organizácia, formy odberu vzoriek a jeho frekvencia, typ monitorovacích nástrojov používaných za bežných okolností a v prípade havárie; prípadne všetky opatrenia na spoluprácu so susednými členskými štátmi v tejto súvislosti.


    (1)  Odporúčanie Komisie z 18. decembra 2003 o štandardizovaných informáciách týkajúcich sa vypúšťania vzduchom šíriteľných rádioaktívnych odpadov a kvapalných odpadov do životného prostredia z jadrových reaktorov a závodov na prepracovanie jadrového paliva v bežnej prevádzke (Ú. v. EÚ L 2, 6.1.2004, s. 36).

    (2)  Postihnuté členské štáty sa vyberajú s prihliadnutím na vzdialenosť od zariadenia, smer vetra v prípade únikov plynných odpadov a trasu vodných tokov v prípade únikov kvapalných odpadov.


    PRÍLOHA II

    Všeobecné údaje vzťahujúce sa na činnosť uvedenú v bode 1 podbode 8

    Nakladanie s rádioaktívnym odpadom pred jeho zneškodnením vyplývajúcim z činností uvedených v bode 1 podbodoch 1 až 7 a 9

    Úvod:

    všeobecné predstavenie plánu,

    súčasný stav postupu udeľovania licencií a

    predpokladané kroky uvádzania do prevádzky.

    1.   AREÁL A JEHO OKOLIE

    1.1.   Geografické, topografické a geologické charakteristiky areálu a regiónu s:

    mapou regiónu znázorňujúcou polohu a zemepisné súradnice (stupne, minúty) areálu,

    relevantnými charakteristikami regiónu vrátane geologických charakteristík,

    polohou zariadenia vo vzťahu k iným zariadeniam, vypúšťanie z ktorých sa musí brať do úvahy spolu s vypúšťaním z predmetného zariadenia,

    polohou areálu so zreteľom na iné členské štáty s uvedením vzdialeností od hraníc a príslušných mestských aglomerácií spolu s počtami ich obyvateľov.

    1.2.   Seizmológia:

    stupeň seizmickej aktivity v regióne; pravdepodobná maximálna seizmická aktivita a projektovaná seizmická odolnosť zariadenia.

    1.3.   Hydrológia

    V prípade zariadenia umiestneného blízko vodného telesa, ktoré predstavuje potenciálnu cestu kontaminácie do iného členského štátu, stručný opis príslušných hydrologických charakteristík s rozšírením na iné členské štáty, napríklad:

    stručný opis cesty (ciest), prítokov, ústí riek, odberu vody, záplavových území atď.,

    priemerné, maximálne a minimálne prietoky vody a frekvencia ich výskytu,

    hladina podzemnej vody, úrovne a toky podzemných vôd,

    stručný opis pobrežných oblastí,

    smer a sila prúdov, prílivy a odlivy a miestne, ako aj regionálne prietokové pomery,

    nebezpečenstvo záplav a ochrana zariadenia.

    1.4.   Meteorológia

    Miestna klimatológia s rozdelením frekvencií:

    smerov a rýchlostí vetra,

    intenzity a trvania zrážok,

    rozptylových podmienok v ovzduší a trvania teplotných inverzií pre každé veterné pásmo,

    extrémnych poveternostných javov (napríklad tornáda, silné búrky, prívalové dažde, dlhotrvajúce sucho).

    1.5.   Prírodné zdroje a potraviny

    Stručný opis:

    spotreby vody v regióne a prípadne v susedných členských štátoch,

    hlavných zdrojov potravín v regióne a prípadne v iných členských štátoch: plodiny, chov hospodárskych zvierat, rybolov, a v prípade vypúšťania do mora údaje o výlove v teritoriálnych a exteritoriálnych vodách,

    systému distribúcie potravín, a najmä vývoz do iných členských štátov z dotknutých regiónov, pokiaľ súvisí s nebezpečenstvom vystavenia radiácii z vypúšťania cez významné cesty expozície.

    1.6.   Iné aktivity v okolí areálu:

    ak je to vhodné, iné jadrové zariadenia a všetky nebezpečné priemyselné alebo vojenské aktivity, pozemná a letecká doprava, potrubné vedenia, skládky a všetky ďalšie činitele, ktoré môžu mať vplyv na bezpečnosť zariadenia,

    ochranné opatrenia.

    2.   ZARIADENIE

    2.1.   Hlavné charakteristiky zariadenia:

    stručný opis zariadenia,

    typ, účel a hlavné charakteristiky postupov,

    opis rádioaktívneho odpadu prijímaného na uloženie a spracovanie, kapacity zariadení a skládok, kategórie a druhy rádioaktívneho odpadu (napríklad nízka alebo stredná úroveň, kovový, horľavý odpad), ktorý sa má skladovať a spracovať, vrátane objemov a obsahu rádionuklidov,

    situačný plán areálu,

    bezpečnostné ustanovenia.

    2.2.   Vetracie systémy a spracovanie plynných odpadov a odpadov šíriteľných vzduchom

    Opis vetracích systémov, systémov rozpadu, filtračných a vypúšťacích systémov za bežných podmienok a v prípade havárie, vrátane vývojových diagramov.

    2.3.   Spracovanie kvapalného odpadu

    Opis zariadení na spracovanie druhotného kvapalného odpadu, skladovacích kapacít a vypúšťacích systémov vrátane vývojových diagramov.

    2.4.   Spracovanie pevného odpadu

    Opis zariadení na spracovanie druhotného pevného odpadu a skladovacích kapacít.

    2.5.   Kontajnment

    Opis systémov a opatrení na zadržiavanie rádioaktívnych látok.

    2.6.   Vyradenie z prevádzky a demontáž:

    predpokladaná doba prevádzky zariadenia,

    zohľadnenie vyradenia z prevádzky a demontáže,

    stručný opis právnych a správnych predpisov o vyradení z prevádzky a demontáži.

    3.   ÚNIK VZDUCHOM ŠÍRITEĽNÝCH RÁDIOAKTÍVNYCH ODPADOV ZO ZARIADENIA ZA BEŽNÝCH PODMIENOK

    3.1.   Platný schvaľovací postup:

    stručný opis platného postupu,

    limity vypúšťania a súvisiace požiadavky predpokladané orgánmi, vrátane predpokladaného zloženia rádionuklidov.

    3.2.   Technické aspekty:

    očakávané ročné vypúšťanie,

    pôvod rádioaktívnych odpadov, ich zloženie a fyzikálno-chemické skupenstvá,

    nakladanie s týmito odpadmi, spôsoby a cesty úniku.

    3.3.   Monitorovanie vypúšťania:

    odber vzoriek, meranie a analýza vypúšťania, nezávisle od toho, či ich uskutočňuje prevádzkovateľ alebo príslušné orgány,

    základné charakteristiky monitorovacieho zariadenia,

    úrovne poplachu, zásahy (ručné a automatické).

    3.4.   Hodnotenie prenosu na človeka

    Ak odhadnuté maximálne úrovne vystavenia dospelých, detí a dojčiat radiácii sú v okolí závodu za bežných podmienok nižšie než 10 μSv za rok a neexistujú mimoriadne cesty expozície, napr. zahŕňajúce vývoz potravín, údaje o účinných dávkach v iných postihnutých  (1) členských štátoch sa nevyžadujú, ak sú ustanovené dávky pre referenčné skupiny v okolí závodu.

    3.4.1.   Modely, vrátane prípadných generických modelov, a hodnoty parametrov používané na výpočet následkov únikov v okolí závodu a pre iné postihnuté členské štáty:

    rozptyl odpadov v ovzduší,

    uloženie na povrchu a resuspenzia,

    potravinové reťazce, inhalácia, vonkajšia expozícia …

    životné návyky (strava, doba expozície atď.),

    iné hodnoty parametrov používané vo výpočtoch.

    3.4.2.   Hodnotenie úrovní koncentrácie a expozície súvisiacej s predpokladanými limitmi vypúšťania uvedenými vyššie v bode 3.1:

    ročné priemerné koncentrácie aktivity v ovzduší pri zemi a úrovne povrchovej kontaminácie pre oblasti vystavené najviac radiácii v okolí závodu a v iných postihnutých členských štátoch,

    v prípade referenčnej skupiny (referenčných skupín) v okolí závodu a v iných postihnutých členských štátoch zodpovedajúce ročné úrovne expozície: účinné dávky pre dospelých, deti a dojčatá s prihliadnutím na všetky významné cesty expozície.

    3.5.   Vypúšťanie rádioaktívnych látok do ovzdušia z iných zariadení

    Postupy na koordináciu s rádioaktívnym vypúšťaním z iných zariadení uvedených v bode 1.1 tretej zarážke.

    4.   ÚNIK KVAPALNÝCH RÁDIOAKTÍVNYCH ODPADOV ZO ZARIADENIA ZA BEŽNÝCH PODMIENOK

    4.1.   Platný schvaľovací postup:

    stručný opis používaného všeobecného postupu,

    limity vypúšťania a súvisiace požiadavky predpokladané orgánmi, vrátane predpokladaného zloženia rádionuklidov.

    4.2.   Technické aspekty:

    očakávané ročné vypúšťanie,

    pôvod rádioaktívnych odpadov, ich zloženie a fyzikálno-chemické skupenstvá,

    nakladanie s odpadmi, spôsoby uvoľňovania a cesty úniku.

    4.3.   Monitorovanie vypúšťania:

    odber vzoriek, meranie a analýza vypúšťania, nezávisle od toho, či ich uskutočňuje prevádzkovateľ alebo príslušné orgány,

    základné charakteristiky monitorovacieho zariadenia,

    úrovne poplachu, zásahy (ručné a automatické).

    4.4.   Hodnotenie prenosu na človeka

    Ak odhadnuté maximálne úrovne vystavenia dospelých, detí a dojčiat radiácii sú v okolí závodu za bežných podmienok nižšie než 10 μSv za rok a neexistujú mimoriadne cesty expozície, napr. zahŕňajúce vývoz potravín, údaje o účinných dávkach v iných postihnutých členských štátoch sa nevyžadujú, ak sú ustanovené dávky pre referenčné skupiny v okolí závodu.

    4.4.1.   Modely, vrátane prípadných generických modelov, a hodnoty parametrov používané na výpočet následkov únikov v okolí závodu a pre iné postihnuté členské štáty:

    rozptyl odpadov vo vodnom prostredí,

    ich prenos sedimentáciou a iónovou výmenou,

    potravinové reťazce, inhalácia morského aerosólu, vonkajšia expozícia …

    životné návyky (strava, doba expozície atď.),

    iné hodnoty parametrov používané vo výpočtoch.

    4.4.2.   Hodnotenie úrovní koncentrácie a expozície súvisiacej s limitmi vypúšťania uvedenými vyššie v bode 4.1:

    ročné priemerné koncentrácie aktivity v povrchových vodách, na miestach, kde sú tieto koncentrácie najvyššie, v okolí závodu a v iných postihnutých členských štátoch,

    v prípade referenčnej skupiny (referenčných skupín) v okolí závodu a v iných postihnutých členských štátoch: účinné dávky pre dospelých, deti a dojčatá s prihliadnutím na všetky významné cesty expozície.

    4.5.   Vypúšťanie rádioaktívnych látok z iných zariadení do tých istých vodných recipientov

    Postupy na koordináciu s vypúšťaním z iných zariadení uvedených v bode 1.1 tretej zarážke.

    5.   ZNEŠKODŇOVANIE PEVNÉHO RÁDIOAKTÍVNEHO ODPADU ZO ZARIADENIA

    5.1.   Pevný rádioaktívny odpad:

    kategórie pevného rádioaktívneho odpadu a odhadnuté množstvá,

    spracovanie a balenie,

    opatrenia na skladovanie v areáli.

    5.2.   Radiačné ohrozenie životného prostredia:

    posúdenie rizík ohrozujúcich životné prostredie,

    prijaté preventívne opatrenia.

    5.3.   Opatrenia mimo areálu týkajúce sa prepravy odpadu

    5.4.   Oslobodenie materiálov od požiadaviek základných bezpečnostných štandardov:

    vnútroštátna stratégia, kritéria a postupy na oslobodenie kontaminovaných a aktivovaných materiálov,

    úrovne povolení ustanovené príslušnými orgánmi týkajúce sa zneškodnenia, recyklácie a opätovného použitia,

    predpokladané druhy a množstvá oslobodených materiálov.

    6.   NEPLÁNOVANÉ ÚNIKY RÁDIOAKTÍVNYCH ODPADOV

    6.1.   Preskúmanie havárií vnútorného a vonkajšieho pôvodu, ktoré by mohli viesť k neplánovaným únikom rádioaktívnych látok

    Zoznam havárií skúmaných v správe o bezpečnosti

    6.2.   Referenčná havária, ktorú (referenčné havárie, ktoré) príslušné vnútroštátne orgány berú do úvahy pri hodnotení možných radiačných následkov v prípade neplánovaných únikov

    Stručný opis havárie, ktorá sa berie do úvahy (havárií, ktoré sa berú do úvahy), a dôvody jej (ich) výberu.

    6.3.   Hodnotenie radiačných následkov referenčnej havárie (referenčných havárií)

    6.3.1.   Havárie, pri ktorých dochádza k únikom do ovzdušia

    Ak odhadnuté maximálne úrovne vystavenia dospelých, detí a dojčiat radiácii z referenčnej havárie sú v okolí závodu nižšie než 1 mSv a neexistujú mimoriadne cesty expozície, napr. zahŕňajúce vývoz potravín, údaje o úrovniach expozície v iných postihnutých členských štátoch sa nevyžadujú, ak sú ustanovené úrovne expozície v okolí závodu:

    predpoklady používané na výpočet únikov do ovzdušia,

    cesty únikov; časový priebeh únikov,

    množstvá a fyzikálno-chemické skupenstvá tých uvoľnených rádionuklidov, ktoré sú dôležité z hľadiska zdravia,

    modely a hodnoty parametrov používané na výpočet rozptylu únikov v ovzduší, uloženia na povrchu, resuspenzie a prenosu cez potravinové reťazce a na hodnotenie maximálnych úrovní vystavenia radiácii cez významné cesty expozície v okolí závodu a pre iné postihnuté členské štáty,

    maximálne ročné časovo integrované koncentrácie rádioaktivity v ovzduší pri zemi a maximálne úrovne povrchovej kontaminácie (za suchého a daždivého počasia) pre oblasti v okolí závodu vystavené najviac radiácii a pre príslušné oblasti v iných postihnutých členských štátoch,

    očakávané úrovne rádioaktivity v potravinách, pri ktorých existuje pravdepodobnosť, že by sa vyviezli do iných postihnutých členských štátov,

    zodpovedajúce maximálne úrovne expozície: účinné dávky pre dospelých, deti a dojčatá, ktorí žijú v okolí závodu a v príslušných oblastiach iných postihnutých členských štátov, pričom sa prihliada na všetky významné cesty expozície.

    6.3.2.   Havárie, pri ktorých dochádza k únikom do vodného prostredia

    Ak odhadnuté maximálne úrovne vystavenia dospelých, detí a dojčiat radiácii z referenčnej havárie sú v okolí závodu nižšie než 1 mSv a neexistujú mimoriadne cesty expozície, napr. zahŕňajúce vývoz potravín, údaje o úrovniach expozície v iných postihnutých členských štátoch sa nevyžadujú, ak sú ustanovené úrovne expozície v okolí závodu:

    predpoklady používané na výpočet úniku kvapalín,

    cesty únikov; časový priebeh únikov,

    množstvá a fyzikálno-chemické skupenstvá tých uvoľnených rádionuklidov, ktoré sú dôležité z hľadiska zdravia,

    modely a parametre používané na výpočet rozptylu únikov vo vodnom prostredí, ich prenosu sedimentáciou a iónovou výmenou, prenosu cez potravinové reťazce a na hodnotenie maximálnych úrovní vystavenia radiácii cez významné cesty expozície,

    očakávané úrovne rádioaktivity v potravinách, pri ktorých existuje pravdepodobnosť, že by sa vyviezli do iných postihnutých členských štátov,

    zodpovedajúce maximálne úrovne expozície: účinné dávky pre dospelých, deti a dojčatá, ktorí žijú v okolí závodu a v príslušných oblastiach iných postihnutých členských štátov, pričom sa prihliada na všetky významné cesty expozície.

    7.   POHOTOVOSTNÉ PLÁNY, DOHODY S INÝMI ČLENSKÝMI ŠTÁTMI

    Pokiaľ ide o prípadné radiačné ohrozenia, ktoré sa môžu dotknúť iných členských štátov, s cieľom uľahčiť v týchto štátoch organizáciu radiačnej ochrany:

    Stručný opis:

    úrovní zásahov stanovených pre rôzne druhy protiopatrení,

    opatrení núdzového plánovania vrátane zón núdzového plánovania schválených pre dané zariadenie,

    opatrení zavedených na včasnú výmenu informácií s inými členskými štátmi, dvojstranných alebo viacstranných dohôd o cezhraničných informáciách, koordinácie pohotovostných plánov a ich vykonávania a vzájomnej pomoci,

    spôsobov testovania pohotovostných plánov s osobitným odkazom na zapojenie iných členských štátov.

    8.   MONITOROVANIE ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA

    monitorovanie vonkajšej radiácie,

    monitorovanie rádioaktívnych látok v ovzduší, vode, pôde a potravinových reťazcoch nezávisle od toho, či ho uskutočňuje prevádzkovateľ alebo príslušné orgány.

    S odkazom na uvedený bod 3.1 a 4.1, programy monitorovania v podobe schválenej príslušnými vnútroštátnymi orgánmi, organizácia, formy odberu vzoriek a jeho frekvencia, typ monitorovacích nástrojov používaných za bežných okolností a v prípade havárie; prípadne všetky opatrenia na spoluprácu so susednými členskými štátmi v tejto súvislosti.


    (1)  Postihnuté členské štáty sa vyberajú s prihliadnutím na vzdialenosť od zariadenia, smer vetra v prípade únikov plynných odpadov a trasu vodných tokov v prípade únikov kvapalných odpadov.


    PRÍLOHA III

    Všeobecné údaje vzťahujúce sa na činnosti uvedené v bode 1 podbode 9

    Demontáž jadrových reaktorov, závody na výrobu zmesného oxidového paliva a na prepracovanie paliva (s výnimkou výskumných reaktorov, ktorých maximálny tepelný výkon nepresahuje 50 MW trvalého tepelného zaťaženia)

    Úvod:

    všeobecné predstavenie plánu,

    opis rôznych predpokladaných fáz vyradenia z prevádzky a demontáže,

    postupy udeľovania licencií na vyradenie z prevádzky a demontáž.

    1.   AREÁL A JEHO OKOLIE

    1.1.   Geografické, topografické a geologické charakteristiky areálu a regiónu s:

    mapou regiónu znázorňujúcou polohu a zemepisné súradnice (stupne, minúty) areálu,

    relevantnými charakteristikami regiónu vrátane geologických charakteristík,

    polohou zariadenia vo vzťahu k tým zariadeniam, vypúšťanie z ktorých sa musí brať do úvahy spolu s vypúšťaním z predmetného zariadenia,

    polohou areálu so zreteľom na iné členské štáty s uvedením vzdialeností od hraníc a príslušných mestských aglomerácií spolu s počtami ich obyvateľov.

    1.2.   Hydrológia

    V prípade zariadenia umiestneného blízko vodného telesa, ktoré predstavuje potenciálnu cestu kontaminácie do iného členského štátu, stručný opis príslušných hydrologických charakteristík s rozšírením na iné členské štáty, napríklad:

    stručný opis cesty (ciest), prítokov, ústí riek, odberu vody, záplavových území atď.,

    priemerné, maximálne a minimálne prietoky vody a frekvencia ich výskytu,

    hladina podzemnej vody, úrovne a toky podzemných vôd,

    stručný opis pobrežných oblastí,

    smer a sila prúdov, prílivy a odlivy a miestne, ako aj regionálne prietokové pomery,

    nebezpečenstvo záplav a ochrana zariadenia.

    1.3.   Meteorológia

    Miestna klimatológia s rozdelením frekvencií:

    smerov a rýchlostí vetra,

    intenzity a trvania zrážok,

    rozptylových podmienok v ovzduší a trvania teplotných inverzií pre každé veterné pásmo,

    extrémnych poveternostných javov (napríklad tornáda, silné búrky, prívalové dažde, dlhotrvajúce sucho).

    1.4.   Prírodné zdroje a potraviny

    Stručný opis:

    spotreby vody v regióne a prípadne v susedných členských štátoch,

    hlavných zdrojov potravín v regióne a prípadne v iných členských štátoch: plodiny, chov hospodárskych zvierat, rybolov, a v prípade vypúšťania do mora údaje o výlove v teritoriálnych a exteritoriálnych vodách,

    systému distribúcie potravín, a najmä vývoz do iných členských štátov z dotknutých regiónov, pokiaľ súvisí s nebezpečenstvom vystavenia radiácii z vypúšťania cez významné cesty expozície.

    2.   ZARIADENIE

    2.1.   Stručný opis a história zariadenia, ktoré sa má demontovať

    2.2.   Vetracie systémy a spracovanie plynných odpadov a odpadov šíriteľných vzduchom

    Opis vetracích systémov, systémov rozpadu, filtračných a vypúšťacích systémov počas demontáže za bežných podmienok a v prípade havárie, vrátane vývojových diagramov.

    2.3.   Spracovanie kvapalného odpadu

    Opis zariadení na spracovanie kvapalného odpadu počas demontáže, skladovacích kapacít a vypúšťacích systémov, vrátane vývojových diagramov.

    2.4.   Spracovanie pevného odpadu

    Opis zariadení na spracovanie pevného odpadu a skladovacích kapacít v areáli počas demontáže.

    2.5.   Kontajnment

    Opis systémov a opatrení na zadržiavanie rádioaktívnych látok.

    3.   ÚNIK VZDUCHOM ŠÍRITEĽNÝCH RÁDIOAKTÍVNYCH ODPADOV ZO ZARIADENIA ZA BEŽNÝCH PODMIENOK

    3.1.   Platný schvaľovací postup:

    stručný opis platného postupu,

    limity vypúšťania a súvisiace požiadavky predpokladané orgánmi týkajúce sa činnosti demontáže, vrátane predpokladaného zloženia rádionuklidov,

    na porovnanie: platné limity vypúšťania a súvisiace požiadavky v čase pred predpokladanými činnosťami demontáže, vrátane zloženia rádionuklidov.

    3.2.   Technické aspekty:

    očakávané ročné vypúšťanie počas demontáže,

    pôvod rádioaktívnych odpadov, ich zloženie a fyzikálno-chemické skupenstvá,

    nakladanie s týmito odpadmi, spôsoby a cesty úniku.

    3.3.   Monitorovanie vypúšťania:

    odber vzoriek, meranie a analýza vypúšťania, nezávisle od toho, či ich uskutočňuje prevádzkovateľ alebo príslušné orgány,

    základné charakteristiky monitorovacieho zariadenia,

    úrovne poplachu, zásahy (ručné a automatické).

    3.4.   Hodnotenie prenosu na človeka

    Ak odhadnuté maximálne úrovne vystavenia dospelých, detí a dojčiat radiácii sú v okolí závodu za bežných podmienok nižšie než 10 μSv za rok a neexistujú mimoriadne cesty expozície, napr. zahŕňajúce vývoz potravín, údaje o účinných dávkach v iných postihnutých  (1) členských štátoch sa nevyžadujú, ak sú ustanovené dávky pre referenčné skupiny v okolí závodu.

    3.4.1.   Modely, vrátane prípadných generických modelov, a hodnoty parametrov používané na výpočet následkov únikov v okolí závodu a pre iné postihnuté členské štáty:

    rozptyl odpadov v ovzduší,

    uloženie na povrchu a resuspenzia,

    potravinové reťazce, inhalácia, vonkajšia expozícia …

    životné návyky (strava, doba expozície atď.),

    iné hodnoty parametrov používané vo výpočtoch.

    3.4.2.   Hodnotenie úrovne koncentrácie a úrovne expozície súvisiacich s predpokladanými limitmi vypúšťania pre činnosti demontáže uvedenými v bode 3.1:

    ročné priemerné koncentrácie aktivity v ovzduší pri zemi a úrovne povrchovej kontaminácie pre oblasti vystavené najviac rádioaktivite v okolí závodu a v iných postihnutých členských štátoch,

    v prípade referenčnej skupiny (referenčných skupín) v okolí závodu a v iných postihnutých členských štátoch zodpovedajúce ročné úrovne expozície: účinné dávky pre dospelých, deti a dojčatá s prihliadnutím na všetky významné cesty expozície.

    4.   ÚNIK KVAPALNÝCH RÁDIOAKTÍVNYCH ODPADOV ZO ZARIADENIA ZA BEŽNÝCH PODMIENOK

    4.1.   Platný schvaľovací postup:

    stručný opis používaného všeobecného postupu,

    limity vypúšťania a súvisiace požiadavky predpokladané orgánmi týkajúce sa činnosti demontáže, vrátane predpokladaného zloženia rádionuklidov,

    na porovnanie: platné limity vypúšťania a súvisiace požiadavky platné pred predpokladanými činnosťami demontáže, vrátane zloženia rádionuklidov.

    4.2.   Technické aspekty:

    očakávané ročné vypúšťanie počas demontáže,

    pôvod rádioaktívnych odpadov, ich zloženie a fyzikálno-chemické skupenstvá,

    nakladanie s odpadmi, spôsoby uvoľňovania a cesty úniku.

    4.3.   Monitorovanie vypúšťania:

    odber vzoriek, meranie a analýza vypúšťania, nezávisle od toho, či ich uskutočňuje prevádzkovateľ alebo príslušné orgány,

    základné charakteristiky monitorovacieho zariadenia,

    úrovne poplachu, zásahy (ručné a automatické).

    4.4.   Hodnotenie prenosu na človeka

    Ak odhadnuté maximálne úrovne vystavenia dospelých, detí a dojčiat radiácii sú v okolí závodu za bežných podmienok nižšie než 10 μSv za rok a neexistujú mimoriadne cesty expozície, napr. zahŕňajúce vývoz potravín, údaje o účinných dávkach v iných postihnutých členských štátoch sa nevyžadujú, ak sú ustanovené dávky pre referenčné skupiny v okolí závodu.

    4.4.1.   Modely, vrátane prípadných generických modelov, a hodnoty parametrov používané na výpočet následkov únikov v okolí závodu a pre iné postihnuté členské štáty:

    rozptyl odpadov vo vodnom prostredí,

    ich prenos sedimentáciou a iónovou výmenou,

    potravinové reťazce, inhalácia morského aerosólu, vonkajšia expozícia …

    životné návyky (strava, doba expozície atď.),

    iné hodnoty parametrov používané vo výpočtoch.

    4.4.2.   Hodnotenie úrovne koncentrácie a úrovne expozície súvisiacich s predpokladanými limitmi vypúšťania pre činnosti demontáže uvedenými v bode 4.1:

    ročné priemerné koncentrácie aktivity v povrchových vodách, na miestach, kde sú tieto koncentrácie najvyššie, v okolí závodu a v iných postihnutých členských štátoch,

    v prípade referenčnej skupiny (referenčných skupín) v okolí závodu a v iných postihnutých členských štátoch zodpovedajúce ročné úrovne expozície: účinné dávky pre dospelých, deti a dojčatá s prihliadnutím na všetky významné cesty expozície.

    5.   ZNEŠKODŇOVANIE PEVNÉHO RÁDIOAKTÍVNEHO ODPADU ZO ZARIADENIA

    5.1.   Pevné rádioaktívne odpady:

    kategórie pevných rádioaktívnych odpadov a odhadnuté množstvá,

    spracovanie a balenie,

    opatrenia na skladovanie v areáli.

    5.2.   Radiačné ohrozenie životného prostredia:

    posúdenie rizík ohrozujúcich životné prostredie,

    prijaté preventívne opatrenia.

    5.3.   Opatrenia mimo areálu týkajúce sa prepravy odpadu

    5.4.   Oslobodenie materiálov od požiadaviek základných bezpečnostných štandardov:

    vnútroštátna stratégia, kritéria a postupy na oslobodenie kontaminovaných a aktivovaných materiálov,

    úrovne povolení ustanovené príslušnými orgánmi týkajúce sa zneškodnenia, recyklácie alebo opätovného použitia,

    predpokladané druhy a množstvá oslobodených materiálov.

    6.   NEPLÁNOVANÉ ÚNIKY RÁDIOAKTÍVNYCH ODPADOV

    6.1.   Preskúmanie havárií vnútorného a vonkajšieho pôvodu, ktoré by mohli viesť k neplánovaným únikom rádioaktívnych látok

    Zoznam havárií skúmaných v správe o bezpečnosti.

    6.2.   Referenčná havária, ktorú (referenčné havárie, ktoré) príslušné vnútroštátne orgány berú do úvahy pri hodnotení možných radiačných následkov v prípade neplánovaných únikov

    Stručný opis havárie, ktorá sa berie do úvahy (havárií, ktoré sa berú do úvahy), a dôvody jej (ich) výberu.

    6.3.   Hodnotenie radiačných následkov referenčnej havárie (referenčných havárií)

    6.3.1.   Havárie, pri ktorých dochádza k únikom do ovzdušia.

    Ak odhadnuté maximálne úrovne vystavenia dospelých, detí a dojčiat radiácii z referenčnej havárie sú v okolí závodu nižšie než 1 mSv a neexistujú mimoriadne cesty expozície, napr. zahŕňajúce vývoz potravín, údaje o úrovniach expozície v iných postihnutých členských štátoch sa nevyžadujú, ak sú ustanovené úrovne expozície v okolí závodu:

    predpoklady používané na výpočet únikov do ovzdušia,

    cesty únikov; časový priebeh únikov,

    množstvá a fyzikálno-chemické skupenstvá tých uvoľnených rádionuklidov, ktoré sú dôležité z hľadiska zdravia,

    modely a hodnoty parametrov používané na výpočet rozptylu únikov v ovzduší, uloženia na povrchu, resuspenzie a prenosu cez potravinové reťazce a na hodnotenie maximálnych úrovní vystavenia radiácii cez významné cesty expozície v okolí závodu a pre iné postihnuté členské štáty,

    maximálne ročné časovo integrované koncentrácie rádioaktivity v ovzduší pri zemi a maximálne úrovne povrchovej kontaminácie (za suchého a daždivého počasia) pre oblasti v okolí závodu vystavené najviac radiácii a pre príslušné oblasti v iných postihnutých členských štátoch,

    očakávané úrovne rádioaktivity v potravinách, pri ktorých existuje pravdepodobnosť, že by sa vyviezli do iných postihnutých členských štátov,

    zodpovedajúce maximálne úrovne expozície: účinné dávky pre dospelých, deti a dojčatá v okolí závodu a v príslušných oblastiach iných postihnutých členských štátov, pričom sa prihliada na všetky významné cesty expozície.

    6.3.2.   Havárie, pri ktorých dochádza k únikom do vodného prostredia

    Ak odhadnuté maximálne úrovne vystavenia dospelých, detí a dojčiat radiácii z referenčnej havárie sú v okolí závodu nižšie než 1 mSv a neexistujú mimoriadne cesty expozície, napr. zahŕňajúce vývoz potravín, údaje o úrovniach expozície v iných postihnutých členských štátoch sa nevyžadujú, ak sú ustanovené úrovne expozície v okolí závodu:

    predpoklady používané na výpočet úniku kvapalín,

    cesty únikov; časový priebeh únikov,

    množstvá a fyzikálno-chemické skupenstvá tých uvoľnených rádionuklidov, ktoré sú dôležité z hľadiska zdravia,

    modely a parametre používané na výpočet rozptylu únikov vo vodnom prostredí, ich prenosu sedimentáciou a iónovou výmenou, prenosu cez potravinové reťazce a na hodnotenie maximálnych úrovní vystavenia radiácii cez významné cesty expozície,

    očakávané úrovne rádioaktivity v potravinách, pri ktorých existuje pravdepodobnosť, že by sa vyviezli do iných postihnutých členských štátov,

    zodpovedajúce maximálne úrovne expozície: účinné dávky pre dospelých, deti a dojčatá, ktorí žijú v okolí závodu a v príslušných oblastiach iných postihnutých členských štátov, pričom sa prihliada na všetky významné cesty expozície.

    7.   POHOTOVOSTNÉ PLÁNY, DOHODY S INÝMI ČLENSKÝMI ŠTÁTMI

    Pokiaľ ide o prípadné radiačné ohrozenia, ktoré sa môžu dotknúť iných členských štátov, s cieľom uľahčiť v týchto štátoch organizáciu radiačnej ochrany:

    Stručný opis:

    úrovní zásahov stanovených pre rôzne druhy protiopatrení,

    opatrení núdzového plánovania vrátane zón núdzového plánovania schválených pre dané zariadenie,

    opatrení zavedených na včasnú výmenu informácií s inými členskými štátmi, dvojstranných alebo viacstranných dohôd o cezhraničných informáciách, koordinácie pohotovostných plánov a ich vykonávania a vzájomnej pomoci,

    spôsobov testovania pohotovostných plánov s osobitným odkazom na zapojenie iných členských štátov.

    V prípade reaktorov sa údaje nevyžadujú, ak všetko jadrové palivo bolo dopravené mimo areál do autorizovaného zariadenia alebo na skládku v areáli, ku ktorej už bolo poskytnuté stanovisko podľa článku 37.

    8.   MONITOROVANIE ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA:

    monitorovanie vonkajšej radiácie,

    monitorovanie rádioaktívnych látok v ovzduší, vode, pôde a potravinových reťazcoch nezávisle od toho, či ho uskutočňuje prevádzkovateľ alebo príslušné orgány.

    S odkazom na uvedený bod 3.1 a 4.1, programy monitorovania v podobe schválenej príslušnými vnútroštátnymi orgánmi, organizácia, formy odberu vzoriek a jeho frekvencia, typ monitorovacích nástrojov používaných za bežných okolností a v prípade havárie; prípadne všetky opatrenia na spoluprácu so susednými členskými štátmi v tejto súvislosti.


    (1)  Postihnuté členské štáty sa vyberajú s prihliadnutím na vzdialenosť od zariadenia, smer vetra v prípade únikov plynných odpadov a trasu vodných tokov v prípade únikov kvapalných odpadov.


    PRÍLOHA IV

    Všeobecné údaje vzťahujúce sa na činnosti uvedené v bode 1 podbode 10

    Uloženie rádioaktívneho odpadu na povrchu alebo pod zemou bez úmyslu jeho opätovného vybratia

    Úvod:

    všeobecné predstavenie plánu uloženia odpadu,

    celkové predstavenie úložiska, druhu a triedy odpadu,

    súčasný stav projektu a postupu udeľovania licencií, predpokladané kroky uvádzania do prevádzky a udeľovania licencií,

    časové rozpätie, predpokladaný dátum začatia, doba prevádzky a dátum uzatvorenia.

    1.   AREÁL A JEHO OKOLIE

    1.1.   Geografické, topografické a geologické charakteristiky areálu a regiónu s:

    mapou regiónu znázorňujúcou polohu a zemepisné súradnice (stupne, minúty) areálu,

    relevantnými charakteristikami regiónu vrátane geologických charakteristík,

    umiestnením úložiska vo vzťahu k iným zariadeniam, vypúšťanie z ktorých sa musí brať do úvahy spolu s vypúšťaním z predmetného zariadenia,

    polohou areálu so zreteľom na iné členské štáty s uvedením vzdialeností od hraníc a najbližších mestských aglomerácií spolu s počtami ich obyvateľov,

    predpokladanými zmenami v geografii a topografii v priebehu obdobia, ktoré sa berie do úvahy pri posúdení vplyvu po uzatvorení.

    1.2.   Geológia a seizmológia:

    geologická stavba,

    aktívne tektonické procesy, zemetrasenia v minulosti, stupeň seizmickej aktivity v regióne; pravdepodobná maximálna seizmická aktivita,

    štrukturálne a geotechnické charakteristiky pôdy, skvapalňovanie pôdy (ak je to vhodné),

    povrchové procesy (zosuvy a erózia pôdy) (1),

    predpokladané zmeny v geológii v priebehu obdobia, ktoré sa berie do úvahy pri posúdení vplyvu po uzatvorení.

    1.3.   Hydrológia a hydrogeológia

    Stručný opis hydrologických charakteristík poskytujúcich potenciálnu cestu kontaminácie do iného členského štátu:

    regionálne a miestne hladiny podzemnej vody a ich sezónne kolísanie,

    smer a rýchlosť toku podzemnej vody, vypúšťanie vody a body odčerpávania vody,

    existujúci a predpokladaní hlavní užívatelia vody, umiestnenie úložiska so zreteľom na potenciálne vodonosné vrstvy pitnej vody,

    stručný opis povrchových vodných telies (rieky, jazerá, ústia riek, odber vody, záplavové územia atď.) a (prípadne) pobrežné oblasti,

    priemerné, maximálne a minimálne prietoky vody a (prípadne) frekvencia ich výskytu,

    chemické zloženie podzemnej vody,

    nebezpečenstvo záplav a (prípadne) ochrana zariadenia,

    predpokladané zmeny v hydrológii a hydrogeológii v priebehu obdobia, ktoré sa berie do úvahy pri posúdení vplyvu po uzatvorení.

    1.4.   Meteorológia a klíma

    Stručný opis klimatických a meteorologických charakteristík:

    smerov a rýchlostí vetra,

    intenzita a trvanie zrážok (dážď a sneh),

    teplota (priemerná, minimálna a maximálna),

    rozptylové podmienky v ovzduší,

    extrémne poveternostné javy (napríklad tornáda, silné búrky, prívalové dažde, dlhotrvajúce sucho) (1),

    predpokladané zmeny klímy (napríklad pôsobenie ľadovcov, potenciálny vplyv globálneho otepľovania) a v prípade areálov na pobreží zmeny hladiny mora a pobrežná erózia v priebehu obdobia, ktoré sa berie do úvahy pri posúdení vplyvu po uzatvorení.

    1.5.   Prírodné zdroje a potraviny

    Stručný opis:

    spotreby vody v regióne a prípadne v susedných členských štátoch,

    hlavných zdrojov potravín v regióne a prípadne v iných členských štátoch: plodiny, chov hospodárskych zvierat, rybolov, a v prípade vypúšťania do mora údaje o výlove v teritoriálnych a exteritoriálnych vodách,

    systému distribúcie potravín, a najmä vývoz do iných členských štátov z dotknutých regiónov, pokiaľ to súvisí s nebezpečenstvom vystavenia radiácii z vypúšťania cez významné cesty expozície.

    predpokladov týkajúcich sa budúcej skladby obyvateľstva a zvyklostí a zdrojov potravín.

    1.6.   Iné aktivity v okolí areálu:

    ak je to vhodné, iné jadrové zariadenia a všetky nebezpečné priemyselné alebo vojenské aktivity, pozemná a letecká doprava, potrubné vedenia, skládky a všetky ďalšie činitele, ktoré môžu mať vplyv na bezpečnosť zariadenia,

    (prípadné) ochranné opatrenia,

    predpokladaný vývoj aktivít v priebehu obdobia, ktoré sa berie do úvahy pri posúdení dlhodobého vplyvu.

    2.   ÚLOŽISKO

    2.1.   Koncepčný prístup a projekt:

    koncepcia zneškodňovania,

    hĺbka a (prípadne) miesto vo vzťahu ku geologickým vrstvám (2),

    kritéria projektového riešenia pre prírodné javy,

    metódy uloženia odpadu, stratégia a metódy zásypu a izolácie,

    bezpečnostný prístup: úloha geologických a umelo vytvorených bariér,

    uzatvorenie úložiska,

    prístup k vyhľadávaniu odpadu (ak je to vhodné),

    druhotné spracovanie odpadu, chladiace a tlmivé skladovacie zariadenia, ktoré sa musia postaviť na mieste úložiska.

    2.2.   Odpady zneškodňované v úložisku:

    druhy odpadu,

    forma odpadu, používané metódy chladenia a charakteristiky obalov odpadu (ak je to vhodné),

    inventarizácia odpadu; množstvá a rádionuklidové aktivity,

    potenciálne vyvíjanie tepla, potenciálne vyvíjanie plynu, potenciálny kritický stav (ak je to vhodné),

    požiadavky/kritéria na príjem odpadu, postup overovania balenia odpadov a metódy, aby sa zaistilo dodržiavanie ustanovených kritérií na príjem odpadu.

    2.3.   Vetracie systémy a spracovanie plynných odpadov a odpadov šíriteľných vzduchom

    Opis vetracích, filtračných a vypúšťacích systémov za bežných podmienok a v prípade havárie (ak je to vhodné)

    2.4.   Odvodňovací systém a spracovanie kvapalných odpadov

    Opis zberu potenciálne kontaminovanej vody, odvodňovacích a vypúšťacích systémov za bežných podmienok a v prípade havárie (ak je to vhodné)

    2.5.   Nakladanie s druhotným pevným a kvapalným odpadom za bežných podmienok a v prípade havárie:

    kategórie druhotného kvapalného a pevného rádioaktívneho odpadu a odhadnuté množstvá,

    skladovanie a doprava odpadu,

    spracovanie odpadu.

    3.   ÚNIK VZDUCHOM ŠÍRITEĽNÝCH RÁDIOAKTÍVNYCH ODPADOV ZO ZARIADENIA ZA BEŽNÝCH PODMIENOK

    Počas bežnej prevádzky zariadení na zneškodňovanie odpadu sa očakávajú len veľmi malé úniky rádioaktívnych látok, ak k nejakým vôbec príde, a závažné vystavenie verejnosti radiácii sa nepredpokladá. Tento oddiel sa preto neuplatňuje, ak nie je udelené povolenie na vypúšťanie rádioaktívnych látok. Ak sú však predpísané limity vypúšťania rádionuklidov a je zavedené monitorovanie vypúšťania, všeobecné údaje sa musia predložiť v súlade s požiadavkami uvedenými v oddiele 3 prílohe II.

    4.   ÚNIK KVAPALNÝCH RÁDIOAKTÍVNYCH ODPADOV ZO ZARIADENIA ZA BEŽNÝCH PODMIENOK

    Počas bežnej prevádzky zariadení na zneškodňovanie odpadu sa očakávajú len veľmi malé úniky rádioaktívnych látok, ak k nejakým vôbec príde, a závažné vystavenie verejnosti radiácii sa nepredpokladá. Tento oddiel sa preto neuplatňuje, ak nie je udelené povolenie na vypúšťanie rádioaktívnych látok. Ak sú však predpísané limity vypúšťania rádionuklidov a je zavedené monitorovanie vypúšťania, všeobecné údaje sa musia predložiť v súlade s požiadavkami uvedenými v oddiele 4 prílohe II.

    5.   ZNEŠKODŇOVANIE PEVNÉHO RÁDIOAKTÍVNEHO ODPADU ZO ZARIADENIA

    Tento oddiel sa zvyčajne neuplatňuje.

    6.   NEPLÁNOVANÉ ÚNIKY RÁDIOAKTÍVNYCH ODPADOV

    6.1.   Preskúmanie havárií vnútorného a vonkajšieho pôvodu, ktoré by mohli spôsobiť neplánované úniky rádioaktívnych látok. Havárie skúmané v správe o posúdení bezpečnosti a vyhodnotených radiačných následkoch v prípade neplánovaných únikov.

    6.2.   Hodnotenie radiačných následkov únikov do ovzdušia

    Ak odhadnuté maximálne úrovne vystavenia dospelých, detí a dojčiat radiácii z referenčnej havárie sú v okolí závodu nižšie než 1 mSv a neexistujú mimoriadne cesty expozície, napr. zahŕňajúce vývoz potravín, údaje o úrovniach expozície v iných postihnutých  (3) členských štátoch sa nevyžadujú, ak sú ustanovené úrovne expozície v okolí závodu:

    predpoklady používané na výpočet únikov do ovzdušia,

    cesty únikov; časový priebeh únikov,

    množstvá a fyzikálno-chemické skupenstvá tých uvoľnených rádionuklidov, ktoré sú dôležité z hľadiska zdravia,

    modely a hodnoty parametrov používané na výpočet rozptylu únikov v ovzduší, uloženia na povrchu, resuspenzie a prenosu cez potravinové reťazce a na hodnotenie maximálnych úrovní vystavenia radiácii cez významné cesty expozície v okolí závodu a pre iné postihnuté členské štáty,

    maximálne ročné časovo integrované koncentrácie rádioaktivity v ovzduší pri zemi a maximálne úrovne povrchovej kontaminácie (za suchého a daždivého počasia) pre oblasti v okolí závodu vystavené najviac radiácii a pre príslušné oblasti v iných postihnutých členských štátoch,

    očakávané úrovne rádioaktivity v potravinách, pri ktorých existuje pravdepodobnosť, že by sa vyviezli do iných postihnutých členských štátov,

    zodpovedajúce maximálne úrovne expozície: účinné dávky pre dospelých, deti a dojčatá, ktorí žijú v okolí závodu a v príslušných oblastiach iných postihnutých členských štátov, pričom sa prihliada na všetky významné cesty expozície.

    6.3.   Hodnotenie radiačných následkov únikov do vodného prostredia

    Ak odhadnuté maximálne úrovne vystavenia dospelých, detí a dojčiat radiácii z referenčnej havárie sú v okolí závodu nižšie než 1 mSv a neexistujú mimoriadne cesty expozície, napr. zahŕňajúce vývoz potravín, údaje o úrovniach expozície v iných postihnutých členských štátoch sa nevyžadujú, ak sú ustanovené úrovne expozície v okolí závodu:

    predpoklady používané na výpočet úniku kvapalín,

    cesty únikov; časový priebeh únikov,

    množstvá a fyzikálno-chemické skupenstvá tých uvoľnených rádionuklidov, ktoré sú dôležité z hľadiska zdravia,

    modely a parametre používané na výpočet rozptylu únikov vo vodnom prostredí, ich prenosu sedimentáciou a iónovou výmenou, prenosu cez potravinové reťazce a na hodnotenie maximálnych úrovní vystavenia radiácii cez významné cesty expozície,

    očakávané úrovne rádioaktivity v potravinách, pri ktorých existuje pravdepodobnosť, že by sa vyviezli do iných postihnutých členských štátov,

    zodpovedajúce maximálne úrovne expozície: účinné dávky pre dospelých, deti a dojčatá, ktorí žijú v okolí závodu a v príslušných oblastiach iných postihnutých členských štátov, pričom sa prihliada na všetky významné cesty expozície.

    7.   POHOTOVOSTNÉ PLÁNY; DOHODY S INÝMI ČLENSKÝMI ŠTÁTMI

    Pokiaľ ide o prípadné radiačné ohrozenia, ktoré sa môžu dotknúť iných členských štátov, s cieľom uľahčiť v týchto štátoch organizáciu radiačnej ochrany:

    Stručný opis:

    úrovní zásahov stanovených pre rôzne druhy protiopatrení,

    opatrení núdzového plánovania vrátane zón núdzového plánovania schválených pre dané zariadenie,

    opatrení zavedených na včasnú výmenu informácií s inými členskými štátmi, dvojstranných alebo viacstranných dohôd o cezhraničných informáciách, koordinácie pohotovostných plánov a ich vykonávania a vzájomnej pomoci,

    spôsobov testovania pohotovostných plánov s osobitným odkazom na zapojenie iných členských štátov.

    8.   OBDOBIE PO UZATVORENÍ

    Vo vhodných prípadoch by sa mali zohľadniť rôzne fázy po uzatvorení (napr. fázy aktívnych a pasívnych inštitucionálnych kontrol).

    8.1.   Právne a správne predpisy:

    plány na uzatvorenie úložiska,

    obdobie, ktoré sa berie do úvahy (čas aktívnej a pasívnej inštitucionálnej kontroly),

    opis opatrení predpokladaných pre dobu aktívnej inštitucionálnej kontroly,

    opis opatrení predpokladaných pre dobu pasívnej inštitucionálnej kontroly,

    vedenie záznamov,

    program demontáže pomocných zariadení,

    pravidelné preskúmania bezpečnosti uskutočňované pred uzatvorením.

    8.2.   Radiačný vplyv počas doby po uzatvorení

    Ak odhadnuté maximálne úrovne vystavenia dospelých, detí a dojčiat radiácii z únikov vyplývajúcich z bežného vývoja a z predčasného odstránenia bariér sú v blízkosti zariadenia nižšie než 1 μSv za rok a neexistujú mimoriadne cesty expozície, napr. zahŕňajúce vývoz potravín, údaje o účinných dávkach v iných postihnutých členských štátoch sa nevyžadujú, ak sú ustanovené dávky pre referenčné skupiny v okolí závodu:

    nadbytočnosť a funkčnosť bariér (ak je to vhodné),

    obdobia, ktoré sa berú do úvahy,

    analyzované charakteristiky, udalosti a procesy, opis predpokladaných scenárov (stručný opis scenárov bežného vývoja, najvhodnejších scenárov vývoja rozkladu a scenárov zasiahnutia ľudí),

    metódy a spôsoby používané na posúdenie radiačného vplyvu,

    parametre a predpoklady,

    hlavné cesty expozície v blízkosti úložiska a iných postihnutých členských štátov vyplývajúcej z bežného vývoja a z predčasného odstráneniu bariér,

    aktivita a časové nastavenie úniku rádionuklidov,

    zodpovedajúce maximálne úrovne expozície: účinné dávky a/alebo odhadované riziká pre dospelých, deti a dojčatá, ktorí žijú v blízkosti závodu a v príslušných oblastiach iných postihnutých členských štátov, pričom sa prihliada na všetky významné cesty expozície,

    hodnotenie neistôt.

    9.   MONITOROVANIE ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA:

    operatívne monitorovanie vonkajšej radiácie a rádioaktívnych látok v ovzduší, vode, pôde a potravinových reťazcoch nezávisle od toho, či ho uskutočňuje prevádzkovateľ alebo príslušné orgány (formy a frekvencia odberu vzoriek, typ monitorovacích nástrojov používaných za bežných okolností a v prípade havárie),

    usmernenia na monitorovanie rádioaktívnych látok v ovzduší, vo vode, v pôde a potravinových reťazcoch po uzatvorení, nezávisle od toho, či ho uskutočňuje prevádzkovateľ alebo príslušné orgány (1),

    všetky opatrenia na spoluprácu so susednými členskými štátmi v súvislosti s monitorovaním životného prostredia.

    Poznámky:


    (1)  Vzťahuje sa len na nové povrchové úložiská.

    (2)  Vzťahuje sa len na geologické úložiská.

    (3)  Postihnuté členské štáty sa vyberajú s prihliadnutím na vzdialenosť od zariadenia, smer vetra v prípade únikov plynných odpadov a trasu vodných tokov v prípade únikov kvapalných odpadov.


    PRÍLOHA V

    Všeobecné údaje vzťahujúce sa na zmeny plánu, ku ktorým už bolo poskytnuté stanovisko

    ŠTANDARDNÝ FORMULÁR

    1.

    Názov a miesto dotknutého zariadenia:

    2.

    Dátum stanoviska Komisie:

    3.

    Stručný opis plánovaných zmien:

    4.

    Schválené limity vypúšťania v existujúcom pláne a iné príslušné podmienky:

    4.1.

    Plynné odpady:

    4.2.

    Kvapalné odpady:

    4.3.

    Pevný odpad:

    5.

    Nové limity vypúšťania predpokladané orgánmi, vrátane zmien v predpokladanom zložení rádionuklidov a iné príslušné podmienky:

    5.1.

    Plynné odpady:

    5.2.

    Kvapalné odpady:

    5.3.

    Pevný odpad:

    6.

    Následky nových limitov vypúšťania a súvisiacich požiadaviek (plynné a/alebo kvapalné odpady) vo vzťahu k hodnoteniu vystavenia obyvateľstva radiácii v iných členských štátoch:

    7.

    Následky zmien vo vzťahu k zneškodňovaniu pevného odpadu:

    8.

    Následky zmien vo vzťahu k referenčnej havárii zohľadnenej (referenčným haváriám zohľadneným) v predchádzajúcom stanovisku:

    9.

    V prípade novej referenčnej havárie (nových referenčných havárií): opis a hodnotenie radiačných následkov:

    10.

    Dôsledky zmien vo vzťahu k súčasným pohotovostným plánom a súčasnému monitorovaniu životného prostredia:


    PRÍLOHA VI

    Všeobecné údaje vzťahujúce sa na zmeny plánu, ku ktorým ešte nebolo poskytnuté stanovisko

    Úvod:

    všeobecné predstavenie plánu,

    súčasný stav postupu udeľovania licencií.

    1.   AREÁL A JEHO OKOLIE

    1.1.   Geografické, topografické a geologické charakteristiky areálu a regiónu s:

    mapou regiónu znázorňujúcou polohu a zemepisné súradnice (stupne, minúty) areálu,

    relevantnými charakteristikami regiónu vrátane geologických charakteristík,

    polohou zariadenia vo vzťahu k iným zariadeniam, vypúšťanie z ktorých sa musí brať do úvahy spolu s vypúšťaním z predmetného zariadenia,

    polohou areálu so zreteľom na iné členské štáty s uvedením vzdialeností od hraníc a najbližších mestských aglomerácií spolu s počtami ich obyvateľov.

    1.2.   Hydrológia

    Údaje uvedené v tomto oddiele 1.2 sú nutné iba v prípade, ak zmena vypúšťania kvapalných rádioaktívnych odpadov zo závodu za bežných podmienok predpokladá menej prísne schválené limity alebo súvisiace požiadavky než v existujúcom pláne, alebo ak sa zvýšia potenciálne následky referenčnej havárie, ktorá spôsobí (referenčných havárií, ktoré spôsobia) úniky do vodného prostredia.

    V prípade zariadenia umiestneného blízko vodného telesa, ktoré predstavuje potenciálnu cestu kontaminácie do iného členského štátu, stručný opis príslušných hydrologických charakteristík s rozšírením na iné členské štáty, napríklad:

    stručný opis cesty (ciest), prítokov, ústí riek, odberu vody, záplavových území atď.,

    priemerné, maximálne a minimálne prietoky vody a frekvencia ich výskytu,

    stručný opis pobrežných oblastí,

    smer a sila prúdov, prílivy a odlivy a miestne, ako aj regionálne prietokové pomery.

    1.3.   Meteorológia

    Údaje uvedené v tomto oddiele 1.3 sú nutné iba v prípade, ak zmena vypúšťania plynných rádioaktívnych odpadov zo závodu za bežných podmienok predpokladá menej prísne schválené limity alebo súvisiace požiadavky než v existujúcom pláne, alebo ak sa zvýšia potenciálne následky referenčnej havárie, ktorá spôsobí (referenčných havárií, ktoré spôsobia) úniky do ovzdušia.

    Miestna klimatológia s rozdelením frekvencií:

    smerov a rýchlostí vetra,

    intenzity a trvania zrážok,

    rozptylových podmienok v ovzduší a trvania teplotných inverzií pre každé veterné pásmo,

    extrémnych poveternostných javov (napríklad tornáda, silné búrky, prívalové dažde, dlhotrvajúce sucho).

    1.4.   Prírodné zdroje a potraviny

    Stručný opis:

    spotreby vody v regióne a prípadne v susedných členských štátoch,

    hlavných zdrojov potravín v regióne a prípadne v iných členských štátoch: plodiny, chov hospodárskych zvierat, rybolov, a v prípade vypúšťania do mora údaje o výlove v teritoriálnych a exteritoriálnych vodách,

    systému distribúcie potravín, a najmä vývoz do iných členských štátov z dotknutých regiónov, pokiaľ súvisí s nebezpečenstvom vystavenia radiácii z vypúšťania cez významné cesty expozície.

    2.   ZARIADENIE:

    stručný opis zariadenia,

    typ, účel a hlavné charakteristiky postupov,

    situačný plán areálu,

    bezpečnostné ustanovenia,

    spracovanie odpadu,

    príslušné podrobnosti zmeny.

    3.   ÚNIK VZDUCHOM ŠÍRITEĽNÝCH RÁDIOAKTÍVNYCH ODPADOV ZO ZARIADENIA ZA BEŽNÝCH PODMIENOK

    Údaje uvedené v tomto oddiele 3 sú nutné iba v prípade, ak zmena vypúšťania plynných rádioaktívnych odpadov zo závodu za bežných podmienok predpokladá menej prísne schválené limity alebo súvisiace požiadavky než v existujúcom pláne.

    3.1.   Platný schvaľovací postup:

    stručný opis platného postupu,

    súčasné schvaľovacie limity,

    limity vypúšťania a súvisiace požiadavky predpokladané orgánmi, vrátane predpokladaného zloženia rádionuklidov.

    3.2.   Technické aspekty:

    očakávané ročné vypúšťanie,

    zloženie a fyzikálno-chemické skupenstvá rádioaktívnych odpadov,

    nakladanie s týmito odpadmi, spôsoby a cesty úniku.

    3.3.   Monitorovanie vypúšťania:

    odber vzoriek, meranie a analýza vypúšťania, nezávisle od toho, či ich uskutočňuje prevádzkovateľ alebo príslušné orgány,

    základné charakteristiky monitorovacieho zariadenia,

    úrovne poplachu, zásahy (ručné a automatické).

    3.4.   Hodnotenie prenosu na človeka

    Ak odhadnuté maximálne úrovne vystavenia dospelých, detí a dojčiat radiácii sú v blízkosti závodu za bežných podmienok nižšie než 10 μSv za rok a neexistujú mimoriadne cesty expozície, napr. zahŕňajúce vývoz potravín, údaje o účinných dávkach v iných postihnutých členských štátoch sa nevyžadujú, ak sú ustanovené dávky pre referenčné skupiny v okolí závodu.

    3.4.1.   Modely vrátane prípadných generických modelov a hodnoty parametrov používané na výpočet následkov únikov v okolí zariadenia a pre iné postihnuté (1) členské štáty:

    rozptyl odpadov v ovzduší,

    uloženie na povrchu a resuspenzia,

    potravinové reťazce, inhalácia, vonkajšia expozícia...

    životné návyky (strava, doba expozície atď.),

    iné hodnoty parametrov používané vo výpočtoch.

    3.4.2.   Hodnotenie úrovní koncentrácie a expozície súvisiacej s predpokladanými limitmi vypúšťania uvedenými vyššie v bode 3.1:

    ročné priemerné koncentrácie aktivity v ovzduší pri zemi a úrovne povrchovej kontaminácie pre oblasti vystavené najviac rádioaktivite v okolí závodu a v iných postihnutých členských štátoch,

    v prípade referenčnej skupiny (referenčných skupín) v okolí závodu a v iných postihnutých členských štátoch zodpovedajúce ročné úrovne expozície: účinné dávky pre dospelých, deti a dojčatá s prihliadnutím na všetky významné cesty expozície.

    3.5.   Vypúšťanie rádioaktívnych látok do ovzdušia z iných zariadení

    Postupy na koordináciu s rádioaktívnym vypúšťaním z iných zariadení uvedených v bode 1.1 tretej zarážke.

    4.   ÚNIK KVAPALNÝCH RÁDIOAKTÍVNYCH ODPADOV ZO ZARIADENIA ZA BEŽNÝCH PODMIENOK

    Údaje uvedené v tomto oddiele 4 sú nutné iba v prípade, ak zmena vypúšťania plynných rádioaktívnych odpadov zo závodu za bežných podmienok predpokladá menej prísne schválené limity alebo súvisiace požiadavky než v existujúcom pláne.

    4.1.   Platný schvaľovací postup:

    stručný opis používaného všeobecného postupu,

    súčasné schvaľovacie limity,

    limity vypúšťania a súvisiace požiadavky predpokladané orgánmi, vrátane predpokladaného zloženia rádionuklidov.

    4.2.   Technické aspekty:

    očakávané ročné vypúšťanie,

    zloženie a fyzikálno-chemické skupenstvá rádioaktívnych odpadov,

    nakladanie s odpadmi, spôsoby uvoľňovania a cesty úniku.

    4.3.   Monitorovanie vypúšťania:

    odber vzoriek, meranie a analýza vypúšťania, nezávisle od toho, či ich uskutočňuje prevádzkovateľ alebo príslušné orgány,

    základné charakteristiky monitorovacieho zariadenia,

    úrovne poplachu, zásahy (ručné a automatické).

    4.4.   Hodnotenie prenosu na človeka

    Ak odhadnuté maximálne úrovne vystavenia dospelých, detí a dojčiat radiácii sú v okolí závodu za bežných podmienok nižšie než 10 μSv za rok a neexistujú mimoriadne cesty expozície, napr. zahŕňajúce vývoz potravín, údaje o účinných dávkach v iných postihnutých členských štátoch sa nevyžadujú, ak sú ustanovené dávky pre referenčné skupiny v okolí závodu.

    4.4.1.   Modely, vrátane prípadných generických modelov, a hodnoty parametrov používané na výpočet následkov únikov v okolí závodu a pre iné postihnuté členské štáty:

    rozptyl odpadov vo vodnom prostredí,

    ich prenos sedimentáciou a iónovou výmenou,

    potravinové reťazce, inhalácia morského aerosólu, vonkajšia expozícia...

    životné návyky (strava, doba expozície atď.),

    iné hodnoty parametrov používané vo výpočtoch.

    4.4.2.   Hodnotenie úrovní koncentrácie a expozície súvisiacej s limitmi vypúšťania uvedenými vyššie v bode 4.1:

    ročné priemerné koncentrácie aktivity v povrchových vodách, na miestach, kde sú tieto koncentrácie najvyššie, v okolí závodu a v iných postihnutých členských štátoch,

    v prípade referenčnej skupiny (referenčných skupín) v okolí závodu a v iných postihnutých členských štátoch: účinné dávky pre dospelých, deti a dojčatá s prihliadnutím na všetky významné cesty expozície.

    4.5.   Vypúšťanie rádioaktívnych látok z iných zariadení do tých istých vodných recipientov

    Postupy na koordináciu s vypúšťaním z iných zariadení uvedených v bode 1.1 tretej zarážke

    5.   ZNEŠKODŇOVANIE PEVNÉHO RÁDIOAKTÍVNEHO ODPADU ZO ZARIADENIA

    Údaje uvedené v tomto oddiele 5 sú nutné iba v prípade, ak sa pri zmene zneškodňovania pevného rádioaktívneho odpadu zo závodu za bežných podmienok predpokladajú menej prísne schválené limity alebo súvisiace požiadavky než v existujúcom pláne.

    5.1.   Pevný rádioaktívny odpad:

    kategórie pevného rádioaktívneho odpadu a odhadnuté množstvá,

    spracovanie a balenie,

    opatrenia na skladovanie v areáli.

    5.2.   Radiačné ohrozenie životného prostredia:

    posúdenie rizík ohrozujúcich životné prostredie,

    prijaté preventívne opatrenia.

    5.3.   Opatrenia mimo areálu týkajúce sa prepravy odpadu

    5.4.   Oslobodenie materiálov od požiadaviek základných bezpečnostných štandardov:

    vnútroštátna stratégia, kritéria a postupy na oslobodenie kontaminovaných a aktivovaných materiálov,

    úrovne povolení ustanovené príslušnými orgánmi týkajúce sa zneškodnenia, recyklácie a opätovného použitia,

    predpokladané druhy a množstvá oslobodených materiálov.

    6.   NEPLÁNOVANÉ ÚNIKY RÁDIOAKTÍVNYCH ODPADOV

    Údaje uvedené v tomto oddiele 6 sú nutné iba v prípade, ak sa zvýšia potenciálne následky referenčnej havárie (referenčných havárií).

    6.1.   Preskúmanie havárií vnútorného a vonkajšieho pôvodu, ktoré by mohli viesť k neplánovaným únikom rádioaktívnych látok

    Zoznam havárií skúmaných v správe o bezpečnosti

    6.2.   Referenčná havária, ktorú (referenčné havárie, ktoré) príslušné vnútroštátne orgány berú do úvahy pri hodnotení možných radiačných následkov v prípade neplánovaných únikov

    Stručný opis havárie, ktorá sa berie do úvahy (havárií, ktoré sa berú do úvahy), a dôvody jej (ich) výberu

    Vplyv zmeny na referenčnú haváriu (referenčné havárie)

    6.3.   Hodnotenie radiačných následkov referenčnej havárie (referenčných havárií)

    6.3.1.   Havárie, pri ktorých dochádza k únikom do ovzdušia

    Údaje uvedené v tomto oddiele 6.3.1 sú nutné iba v prípade, ak sa zvýšia potenciálne následky referenčnej havárie, ktorá spôsobí (referenčných havárií, ktoré spôsobia) úniky do ovzdušia.

    Ak odhadnuté maximálne úrovne vystavenia dospelých, detí a dojčiat radiácii z referenčnej havárie sú v okolí závodu nižšie než 1 mSv a neexistujú mimoriadne cesty expozície, napr. zahŕňajúce vývoz potravín, údaje o úrovniach expozície v iných postihnutých členských štátoch sa nevyžadujú, ak sú ustanovené úrovne expozície v okolí závodu:

    predpoklady používané na výpočet únikov do ovzdušia,

    cesty únikov; časový priebeh únikov,

    množstvá a fyzikálno-chemické skupenstvá tých uvoľnených rádionuklidov, ktoré sú dôležité z hľadiska zdravia,

    modely a hodnoty parametrov používané na výpočet rozptylu únikov v ovzduší, uloženia na povrchu, resuspenzie a prenosu cez potravinové reťazce a na hodnotenie maximálnych úrovní vystavenia radiácii cez významné cesty expozície v okolí závodu a pre iné postihnuté členské štáty,

    maximálne ročné časovo integrované koncentrácie rádioaktivity v ovzduší pri zemi a maximálne úrovne povrchovej kontaminácie (za suchého a daždivého počasia) pre oblasti v okolí závodu vystavené najviac radiácii a pre príslušné oblasti v iných postihnutých členských štátoch,

    očakávané úrovne rádioaktivity v potravinách, pri ktorých existuje pravdepodobnosť, že by sa vyviezli do iných postihnutých členských štátov,

    zodpovedajúce maximálne úrovne expozície: účinné dávky pre dospelých, deti a dojčatá, ktorí žijú v okolí závodu a v príslušných oblastiach iných postihnutých členských štátov, pričom sa prihliada na všetky významné cesty expozície.

    Ak už neboli predložené pod bodom 3,3, tak:

    odber vzoriek, meranie a analýza vypúšťania, nezávisle od toho, či ich uskutočňuje prevádzkovateľ alebo príslušné orgány,

    základné charakteristiky monitorovacieho zariadenia,

    úrovne poplachu, zásahy (ručné a automatické).

    6.3.2.   Havárie, pri ktorých dochádza k únikom do vodného prostredia

    Údaje uvedené v tomto oddiele 6.3.2 sú nutné iba v prípade, ak sa zvýšia potenciálne následky referenčnej havárie, ktorá spôsobí (referenčných havárií, ktoré spôsobia) úniky do vodného prostredia.

    Ak odhadnuté maximálne úrovne vystavenia dospelých, detí a dojčiat radiácii z referenčnej havárie sú v okolí závodu nižšie než 1 mSv a neexistujú mimoriadne cesty expozície, napr. zahŕňajúce vývoz potravín, údaje o úrovniach expozície v iných postihnutých členských štátoch sa nevyžadujú, ak sú ustanovené úrovne expozície v okolí závodu:

    predpoklady používané na výpočet úniku kvapalín,

    cesty únikov; časový priebeh únikov,

    množstvá a fyzikálno-chemické skupenstvá tých uvoľnených rádionuklidov, ktoré sú dôležité z hľadiska zdravia,

    modely a parametre používané na výpočet rozptylu únikov vo vodnom prostredí, ich prenosu sedimentáciou a iónovou výmenou, prenosu cez potravinové reťazce a na hodnotenie maximálnych úrovní vystavenia radiácii cez významné cesty expozície,

    očakávané úrovne rádioaktivity v potravinách, pri ktorých existuje pravdepodobnosť, že by sa vyviezli do iných postihnutých členských štátov,

    zodpovedajúce maximálne úrovne expozície: účinné dávky pre dospelých, deti a dojčatá, ktorí žijú v okolí závodu a v príslušných oblastiach iných postihnutých členských štátov, pričom sa prihliada na všetky významné cesty expozície.

    Ak už neboli predložené pod bodom 4.3, tak:

    odber vzoriek, meranie a analýza vypúšťania, nezávisle od toho, či ich uskutočňuje prevádzkovateľ alebo príslušné orgány,

    základné charakteristiky monitorovacieho zariadenia,

    úrovne poplachu, zásahy (ručné a automatické).

    7.   POHOTOVOSTNÉ PLÁNY; DOHODY S INÝMI ČLENSKÝMI ŠTÁTMI

    Pokiaľ ide o prípadné radiačné ohrozenia, ktoré sa môžu dotknúť iných členských štátov, s cieľom uľahčiť v týchto štátoch organizáciu radiačnej ochrany:

    Stručný opis:

    úrovní zásahov stanovených pre rôzne druhy protiopatrení,

    opatrení núdzového plánovania vrátane zón núdzového plánovania schválených pre dané zariadenie,

    opatrení zavedených na včasnú výmenu informácií s inými členskými štátmi, dvojstranných alebo viacstranných dohôd o cezhraničných informáciách, koordinácie pohotovostných plánov a ich vykonávania a vzájomnej pomoci,

    spôsobov testovania pohotovostných plánov s osobitným odkazom na zapojenie iných členských štátov.

    8.   MONITOROVANIE ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA

    Príslušné informácie týkajúce sa zmeny


    (1)  Postihnuté členské štáty sa vyberajú s prihliadnutím na vzdialenosť od zariadenia, smer vetra v prípade únikov plynných odpadov a trasu vodných tokov v prípade únikov kvapalných odpadov.


    AKTY PRIJATÉ ORGÁNMI ZRIADENÝMI MEDZINÁRODNÝMI DOHODAMI

    23.10.2010   

    SK

    Úradný vestník Európskej únie

    L 279/68


    ROZHODNUTIE RADY PRE STABILIZÁCIU A PRIDRUŽENIE EÚ-CHORVÁTSKO č. 1/2010

    z 25. mája 2010

    o účasti Chorvátska ako pozorovateľa na činnosti Agentúry Európskej únie pre základné práva a príslušných podmienkach tejto účasti

    (2010/636/EÚ)

    RADA PRE STABILIZÁCIU A PRIDRUŽENIE EÚ-CHORVÁTSKO,

    so zreteľom na Dohodu o stabilizácii a pridružení medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Chorvátskou republikou na strane druhej (1),

    so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 168/2007 z 15. februára 2007, ktorým sa zriaďuje Agentúra Európskej únie pre základné práva (2), a najmä na jeho článok 28 ods. 2,

    keďže:

    (1)

    Európska rada na svojom zasadnutí v Luxemburgu v decembri 1997 stanovila, že účasť v agentúrach Spoločenstva je prostriedkom na urýchlenie predvstupovej stratégie. V záveroch Európskej rady sa stanovuje, že „agentúry Spoločenstva, na činnosti ktorých sa budú môcť podieľať kandidátske krajiny, sa stanovia prípad od prípadu“.

    (2)

    Chorvátsko súhlasí so zámermi a cieľmi vytýčenými pre Agentúru Európskej únie pre základné práva (ďalej len „agentúra“) a s rozsahom jej úloh a ich opisom v zmysle ustanovení nariadenia (ES) č. 168/2007.

    (3)

    Je vhodné umožniť účasť Chorvátska ako pozorovateľa na činnosti agentúry a stanoviť podmienky takejto účasti vrátane ustanovení o účasti na iniciatívach agentúry, o finančnom príspevku a zamestnancoch.

    (4)

    Je takisto vhodné, aby sa agentúra v Chorvátsku zaoberala otázkami základných práv v rozsahu pôsobnosti nariadenia (ES) č. 168/2007 do tej miery, do akej je to potrebné pre postupné zosúladenie s právom Spoločenstva,

    ROZHODLA TAKTO:

    Článok 1

    Chorvátsko sa ako kandidátska krajina zúčastňuje ako pozorovateľ v Agentúre Európskej únie pre základné práva zriadenej nariadením (ES) č. 168/2007.

    Článok 2

    1.   Agentúra sa v Chorvátsku môže zaoberať otázkami základných práv v rozsahu pôsobnosti článku 3 ods. 1 nariadenia (ES) č. 168/2007 do takej miery, do akej je to potrebné pre postupné zosúladenie s právom Spoločenstva.

    2.   Na tento účel agentúra v Chorvátsku plní úlohy stanovené v článkoch 4 a 5 nariadenia (ES) č. 168/2007.

    Článok 3

    Chorvátsko finančne prispieva na činnosti agentúry uvedené v článku 4 nariadenia (ES) č. 168/2007 v súlade s ustanoveniami uvedenými v prílohe k tomuto rozhodnutiu.

    Článok 4

    1.   Chorvátsko vymenuje za pozorovateľa a jeho náhradníka osoby, ktoré spĺňajú kritériá stanovené v článku 12 ods. 1 nariadenia (ES) č. 168/2007. Pozorovateľ a jeho náhradník sa môžu zúčastňovať na práci správnej rady rovnako ako členovia a ich náhradníci, ktorí boli vymenovaní členskými štátmi, avšak bez hlasovacieho práva.

    2.   Chorvátsko vymenuje jedného štátneho úradníka za národného styčného úradníka, ako je uvedené v článku 8 ods. 1 nariadenia (ES) č. 168/2007.

    3.   Chorvátsko oznámi Komisii mená, spôsobilosť a kontaktné údaje osôb uvedených v odsekoch 1 a 2 do štyroch mesiacov od nadobudnutia účinnosti tohto rozhodnutia.

    Článok 5

    Údaje poskytované agentúre alebo údaje z nej pochádzajúce sa môžu uverejniť a sprístupniť verejnosti, ak sa v Chorvátsku poskytne dôverným informáciám rovnaká úroveň ochrany ako v rámci Spoločenstva.

    Článok 6

    Agentúra má v Chorvátsku rovnakú právnu spôsobilosť ako právnické osoby podľa chorvátskeho práva.

    Článok 7

    Aby agentúra a jej zamestnanci mohli plniť svoje úlohy, Chorvátsko im poskytne rovnaké výsady a imunity, ako sú uvedené v článkoch 1 až 4, 6, 7, 11 až 14, 16, 18 a 19 Protokolu (č. 36) o výsadách a imunitách Európskych spoločenstiev, pripojeného k zmluvám o založení Európskeho spoločenstva a o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu.

    Článok 8

    Odchylne od článku 12 ods. 2 písm. a) podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov Európskych spoločenstiev stanovených v nariadení Rady (EHS, Euratom, ESUO) č. 259/68 (3), môže riaditeľ agentúry zamestnať na základe zmluvy štátnych príslušníkov Chorvátska, ktorí v plnom rozsahu požívajú občianske práva.

    Článok 9

    Strany prijmú všetky všeobecné alebo osobitné opatrenia potrebné na splnenie záväzkov, ktoré im vyplývajú z tohto rozhodnutia, a oznámia ich Rade pre stabilizáciu a pridruženie.

    Článok 10

    Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť prvý deň druhého mesiaca nasledujúceho po dni jeho prijatia.

    V Bruseli 25. mája 2010

    Za Radu pre stabilizáciu a pridruženie EÚ – Chorvátsko

    predseda

    G. JANDROKOVIĆ


    (1)  Ú. v. EÚ L 26, 28.1.2005, s. 3.

    (2)  Ú. v. EÚ L 53, 22.2.2007, s. 1.

    (3)  Ú. v. ES L 56, 4.3.1968, s. 1.


    PRÍLOHA

    FINANČNÝ PRÍSPEVOK CHORVÁTSKA NA AGENTÚRU EURÓPSKEJ ÚNIE PRE ZÁKLADNÉ PRÁVA

    1.

    Finančný príspevok, ktorý má Chorvátsko odviesť do všeobecného rozpočtu Európskej únie, aby sa mohlo zúčastňovať na činnosti Agentúry Európskej únie pre základné práva (ďalej len „agentúra“), stanovený v bode 2 predstavuje plné náklady jeho účasti v agentúre.

    2.

    Finančný príspevok Chorvátska do rozpočtu Európskej únie je stanovený takto:

    Rok 1

    180 020 EUR

    Rok 2

    180 020 EUR

    Rok 3

    180 020 EUR

    Rok 4

    205 020 EUR

    Rok 5

    205 020 EUR

    3.

    Prípadná finančná podpora z programov pomoci Spoločenstva sa dohodne osobitne v súlade s príslušným programom Spoločenstva.

    4.

    S príspevkom Chorvátska sa bude hospodáriť v súlade s nariadením Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 z 25. júna 2002 o rozpočtových pravidlách uplatniteľných na všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev (1).

    5.

    Cestovné náklady a náklady na pobyt, ktoré vzniknú zástupcom a odborníkom Chorvátska v súvislosti s ich účasťou na činnosti agentúry alebo na zasadnutiach týkajúcich sa vykonávania pracovného programu agentúry, prepláca agentúra na rovnakom základe ako pre členské štáty Európskej únie a v súlade s postupmi platnými v súčasnosti pre členské štáty Európskej únie.

    6.

    Po nadobudnutí účinnosti tohto rozhodnutia a na začiatku každého nasledujúceho roka zašle Komisia Chorvátsku výzvu na poskytnutie finančných prostriedkov vo výške zodpovedajúcej príspevku do agentúry podľa tohto rozhodnutia. Za prvý kalendárny rok svojej účasti Chorvátsko zaplatí príspevok vypočítaný od dátumu začiatku účasti na práci do konca roka na pomernom základe. Pre nasledujúce roky bude príspevok v súlade s týmto rozhodnutím.

    7.

    Tento príspevok bude vyjadrený v eurách a uhradí sa na bankový účet Komisie vedený v eurách.

    8.

    Chorvátsko uhradí svoj príspevok v súlade s výzvou na poskytnutie finančných prostriedkov najneskôr do 30 dní po tom, ako ju Komisia zašle.

    9.

    Akékoľvek omeškanie pri úhrade príspevku zakladá na strane Chorvátska povinnosť platiť od príslušného dňa úroky z omeškania z dlžnej sumy. Použije sa úroková sadzba uplatňovaná Európskou centrálnou bankou na jej operácie v eurách v deň splatnosti, ktorá sa zvýši o 1,5 percentuálneho bodu.


    (1)  Ú. v. ES L 248, 16.9.2002, s. 1.


    23.10.2010   

    SK

    Úradný vestník Európskej únie

    L 279/71


    ROZHODNUTIE SPOLOČNÉHO VÝBORU PRE COLNÚ SPOLUPRÁCU č. 1/2010

    z 24. júna 2010

    podľa článku 21 Dohody medzi Európskym spoločenstvom a vládou Japonska o spolupráci a vzájomnej pomoci v colných záležitostiach

    O vzájomnom uznávaní programov schválených hospodárskych subjektov v Európskej únii a v Japonsku

    (2010/637/EÚ)

    SPOLOČNÝ VÝBOR PRE COLNÚ SPOLUPRÁCU (ďalej len „JCCC – Joint Customs Co-operation Committee“)

    so zreteľom na Dohodu medzi Európskym spoločenstvom a vládou Japonska o spolupráci a vzájomnej pomoci v colných záležitostiach podpísanú 30. januára 2008 (ďalej len „CCMAAA“), a najmä na jej článok 21;

    berúc do úvahy skutočnosť, že spoločné hodnotenie potvrdilo, že programy schválených hospodárskych subjektov (ďalej len „SHS“) v Európskej únii (ďalej len „EÚ“) a Japonsku sú iniciatívami zameranými na bezpečnosť a dodržiavanie predpisov a že ich kvalifikačné normy na účel získania členstva sú zlučiteľné a majú rovnocenné výsledky;

    berúc do úvahy, že v rámci týchto programov sa uplatňujú medzinárodne uznávané bezpečnostné normy, za ktoré sa zasadzuje rámec „Framework of Standards“ (SAFE), ktorý prijala Svetová colná organizácia (ďalej len „rámec SAFE“);

    uznávajúc osobitnú povahu právnych predpisov a riadenia každého programu;

    berúc do úvahy, že únia a Japonsko sú v súlade s CCMAAA povinné vyvinúť spoluprácu v colnej oblasti s cieľom uľahčiť obchod a že bezpečnosť a ochrana v colnej oblasti a uľahčenie medzinárodného dodávateľského reťazca sa môžu výrazne zlepšiť pomocou vzájomného uznania príslušných programov SHS a

    berúc do úvahy, že vzájomné uznanie umožňuje únii a Japonsku poskytovať výhody operátorom, ktorí investovali do bezpečnosti dodávateľského reťazca a majú osvedčenie od svojho programu SHS,

    ROZHODOL TAKTO:

    I

    Vzájomné uznávanie programov SHS a zodpovednosť za implementáciu

    1.

    Programy SHS v únii a Japonsku sa týmto vzájomne uznávajú ako zlučiteľné a rovnocenné a zodpovedajúce štatúty SHS sa vzájomne akceptujú.

    2.

    Za implementáciu tohto rozhodnutia sú zodpovedné colné orgány vymedzené v článku 1 písm. c) CCMAAA (ďalej len „colné orgány“).

    3.

    Dotknutými programami SHS sú:

    a)

    program schválených hospodárskych subjektov Európskej únie (vzťahujúci sa na osvedčenie SHS „bezpečnosť a ochrana“ a osvedčenie SHS „zjednodušené colné postupy/bezpečnosť a ochrana“)

    [nariadenie Rady (EHS) č. 2913/92 (1) a nariadenie Komisie (EHS) č. 2454/93 (2) v znení zmien a doplnení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 648/2005 (3) a hlavy IIA nariadenia (ES) č. 1875/2006 (4)] a

    b)

    japonský program schválených hospodárskych subjektov (colný zákon).

    II

    Zlučiteľnosť

    1.

    Colné orgány zabezpečujú dodržiavanie súladu medzi programami a zabezpečujú, aby normy uplatňované pri každom programe zostávali zlučiteľné vzhľadom na tieto otázky:

    a)

    postup pri žiadaní o udelenie štatútu SHS;

    b)

    posudzovanie žiadostí a

    c)

    udeľovanie a monitorovanie štatútov SHS.

    2.

    Colné orgány zabezpečujú, aby programy fungovali v rámci SAFE.

    III

    Výhody

    1.

    Každý colný orgán poskytuje porovnateľné výhody hospodárskym subjektom so štatútom SHS programu colného orgánu druhej strany.

    Tieto výhody zahŕňajú najmä:

    a)

    pri posudzovaní rizika a pri iných otázkach týkajúcich sa bezpečnosti sa zohľadňuje štatút SHS hospodárskeho subjektu, ktorý mu udelil colný orgán druhej strany, aby sa mohli zredukovať inšpekcie alebo kontroly, a

    b)

    úsilie zriadiť spoločný mechanizmus udržiavania obchodu s cieľom reagovať na narušenia obchodných tokov v dôsledku zvýšení stupňa pohotovosti, uzatvorení hraníc a/alebo prírodných katastrof, prípadov urgentného rizika alebo iných významných neočakávaných udalostí, v prípade ktorých by sa mohlo uľahčiť preclenie a expedícia prioritných zásielok od SHS do tej miery, do akej by to pre colné orgány bolo možné.

    2.

    Každý colný orgán môže takisto poskytovať ďalšie výhody smerujúce k uľahčeniu obchodu po vykonaní preskúmania uvedeného v odseku 2 časti V tohto rozhodnutia.

    3.

    Každý colný orgán má podľa tohto rozhodnutia právomoc pozastaviť výhody poskytované členom programu colného orgánu druhej strany. Príslušný colný orgán každé takéto pozastavenie poskytovania výhod okamžite oznámi a odôvodní colným orgánom druhej strany na účely konzultácie.

    4.

    Každý colný orgán nahlasuje nezrovnalosti týkajúce sa hospodárskeho subjektu so štatútom SHS v rámci programu colného orgánu druhej strany tomuto colnému orgánu, aby sa zabezpečila okamžitá analýza primeranosti výhod a štatútu, ktoré udelil colný orgán druhej strany.

    IV

    Výmena informácií a komunikácia

    1.

    Na účely účinnej implementácie tohto rozhodnutia colné orgány zintenzívnia komunikáciu. Vymieňajú si informácie a podporujú komunikáciu o svojich programoch predovšetkým:

    a)

    včasným poskytovaním aktualizovaných informácií o fungovaní a rozvoji svojich programov;

    b)

    zapájaním sa do vzájomne výhodnej výmeny informácií o bezpečnosti dodávateľského reťazca a

    c)

    zabezpečovaním účinnej komunikácie medzi Generálnym riaditeľstvom Európskej komisie pre dane a colnú úniu a japonským Úradom colnej správy pre medzinárodné spravodajstvo s cieľom zlepšiť praktiky riadenia rizík vzhľadom na bezpečnosť dodávateľského reťazca zo strany členov programov.

    2.

    Výmena informácií sa v súlade s CCMAAA realizuje elektronicky.

    3.

    Informácie a súvisiace údaje, konkrétne údaje o členoch programu, sa vymieňajú systematicky elektronickými prostriedkami.

    4.

    Podrobné informácie, ktoré sa poskytujú o hospodárskych subjektoch schválených v rámci programov SHS, zahŕňajú:

    a)

    meno alebo názov hospodárskeho subjektu so štatútom SHS;

    b)

    adresu dotknutého hospodárskeho subjektu;

    c)

    štatút dotknutého hospodárskeho subjektu;

    d)

    dátum validácie alebo schválenia;

    e)

    pozastavenia a zrušenia;

    f)

    jedinečné číslo schválenia (napr. čísla EORI alebo SHS) a

    g)

    iné podrobnosti, na ktorých sa colné orgány môžu dohodnúť.

    5.

    Colné orgány zaručujú ochranu údajov v súlade s CCMAAA, a najmä jej článkom 16.

    6.

    Vymieňané údaje sa používajú výlučne na účely implementácie tohto rozhodnutia.

    V

    Konzultácia a preskúmanie

    1.

    Všetky otázky týkajúce sa implementácie tohto rozhodnutia treba vyriešiť prostredníctvom konzultácií medzi colnými orgánmi v rámci JCCC.

    2.

    JCCC pravidelne skúma implementáciu tohto rozhodnutia. Postupy skúmania môžu zahŕňať najmä:

    a)

    spoločné overovania s cieľom identifikovať slabé a silné stránky pri implementácii vzájomného uznávania subjektov;

    b)

    výmenu názorov na podrobné informácie, ktoré si treba vymieňať, a výhody vrátane akýchkoľvek výhod, ktoré sa v budúcnosti budú poskytovať hospodárskym subjektom v súlade s odsekom 2 časti III tohto rozhodnutia;

    c)

    výmenu názorov na bezpečnostné ustanovenia, ako sú protokoly, podľa ktorých treba postupovať počas vážnej bezpečnostnej udalosti a po nej (opätovné spustenie obchodných činností), alebo okolnosti, ktoré opodstatňujú pozastavenie vzájomného uznávania subjektov;

    d)

    preskúmanie podmienok pozastavenia výhod uvedené v odseku 3 časti III tohto rozhodnutia a

    e)

    komplexné preskúmanie tohto rozhodnutia.

    3.

    Toto rozhodnutie sa môže pozmeniť rozhodnutím JCCC.

    VI

    Všeobecné

    1.

    Týmto rozhodnutím sa implementujú existujúce ustanovenia CCMAAA a nepredstavuje žiadnu novú medzinárodnú dohodu.

    2.

    Všetky činnosti každého colného orgánu podľa tohto rozhodnutia sa vykonávajú v súlade s príslušnými zákonmi a nariadeniami únie a Japonska a uplatniteľnými medzinárodnými dohodami, ktorých zmluvnou stranou sú.

    3.

    Obsahom tohto rozhodnutia nie sú dotknuté prípady, keď si colné orgány navzájom poskytujú pomoc.

    VII

    Začatie, pozastavenie a ukončenie

    1.

    Spolupráca v rámci tohto rozhodnutia sa začína 24. júna 2010.

    2.

    Ktorýkoľvek colný orgán môže kedykoľvek pozastaviť spoluprácu v rámci tohto rozhodnutia, pričom však musí o tomto pozastavení informovať minimálne tridsať (30) dní pred ním.

    3.

    Spolupráca v rámci tohto rozhodnutia sa môže pozmeniť rozhodnutím JCCC.

    V Bruseli 24. júna 2010

    Za Spoločný výbor EÚ – Japonsko pre colnú spoluprácu

    Generálny riaditeľ Colný a tarifný úrad Európskej komisie

    Walter DEFFAA

    Generálny riaditeľ Úrad pre dane a colnú úniu Ministerstvo financií, Japonsko

    Toshiyuki OHTO


    (1)  Ú. v. ES L 302, 19.10.1992, s. 1.

    (2)  Ú. v. ES L 253, 11.10.1993, s. 1.

    (3)  Ú. v. EÚ L 117, 4.5.2005, s. 13.

    (4)  Ú. v. EÚ L 360, 19.12.2006, s. 64.


    Top