30.12.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 325/1

1.1

Rozhodnutie Rady 2006/512/ES, ktoré bolo schválené 17. júla 2006 a ktoré dopĺňa a mení rozhodnutie Rady 1999/468/ES, je založené na článku 202 zmluvy. Rozhodnutím 2006/512/ES sa prijal nový druh spôsobu výkonu vykonávacích právomocí, ktorým je regulačný postup s kontrolou.

1.2

Všetky právne akty súvisiace s uvedeným, ktoré po vstúpení komitologického rozhodnutia 2006/512/ES do platnosti odkazujú na regulačný postup základného právneho aktu, ktorý bol schválený v rámci konania spoločného rozhodovania podľa článku 251 Zmluvy o ES, no ktorý ešte nebol vydaný, musia byť preto doplnené a pozmenené. Toto nariadenie xxx/2006 o liekoch na pediatrické použitie bolo síce formálne prijaté 23.10.2006, no nebolo zverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie, to znamená, že ešte nevstúpilo do platnosti.

1.3

Predložený návrh Komisie dopĺňa a mení nariadenie xxx/2006 o liekoch na pediatrické použitie v tom zmysle, aby sa stanovilo prijatie týchto dvoch vykonávacích opatrení a to článku 20, odsek 2 a článku 49, odsek 3, prostredníctvom nového regulačného postupu s kontrolou, keďže ich cieľom je doplniť nariadenie nepodstatnými prvkami:

2.1

Predložený návrh Komisie úplne zodpovedá postupom, ktorými sú na Komisiu prenesené vykonávacie právomoci, a ich pravidlám. EHSV bez výhrad súhlasí s návrhom Komisie.

30.12.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 325/2

1.1

Rada schválila 7. mája 2002 smernicu 2002/38/ES, ktorou sa mení a dopĺňa „základná“ smernica 77/388/ES, ktorou sa zavádza sústava DPH. Zmena sa týka DPH uplatňovanej na rozhlasové a televízne služby ako aj na niektoré elektronicky poskytované služby. Obsahuje rad ustanovení, ktoré by bez predĺženia prestali platiť 30. júna 2006.

1.2

V čase schválenia smernice Rada stanovila, že ustanovenia o mieste poskytovania služieb ako aj niektoré ďalšie ustanovenia o úľavách pre podniky tretích krajín budú preskúmané do troch rokov, teda pred skončením platnosti smernice. Komisia predložila 25. mája 2006 správu, v ktorej podporuje platnosť prijatých opatrení a navrhuje predĺženie ich platnosti do 31. decembra 2008. Rada sa však rozhodla platnosť predĺženia obmedziť do 31. decembra 2006.

1.3

Komisia upozorňuje, že skončenie platnosti opatrení uvedených v smernici by malo nežiaduce dôsledky, čo je eufemisticky vyjadrené, že by tu vzniklo legislatívne vákuum, ak by neboli predložené žiadne nové návrhy. Komisia na druhej strane pripomína, že vzhľadom na pomalý priebeh legislatívnych konaní v daňovej oblasti nebude možné stanoviť do konca roka 2006 nové opatrenia, ktoré by nahradili danú smernicu. Preto teda opäť navrhuje predĺženie platnosti smernice do 31. decembra 2008.

2.1

Výbor berie na vedomie zdôvodnenia predložené Komisiou a domnieva sa, že zatiaľ nie je dôvod podrobne sa zaoberať ustanoveniami, ktoré obsahuje smernica. Vzhľadom na skutočnosť, že právne predpisy pre tento sektor sú naliehavo potrebné, a spoliehajúc sa na odôvodnenosť tvrdení Komisie, že tieto predpisy sa osvedčili, EHSV nemôže urobiť nič iné než s týmto návrhom súhlasiť. Vzhľadom na dlhý priebeh legislatívnych konaní v daňovej oblasti sa okrem toho domnieva, že dvojročná lehota, teda do 31. decembra 2008, je sotva postačujúca, ak nie dokonca príliš krátka na vypracovanie nových návrhov v tejto oblasti.

30.12.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 325/3

1.1

Rada ministrov je kľúčovým prvkom v rozhodovacom procese v EÚ. No problematika koordinácie a tvorby politík na národnej úrovni nebola nikdy dôkladne prediskutovaná na úrovni EÚ. EÚ je jedinečná v oblasti rozdelenia suverenity. V dôsledku toho je v EÚ potrebný transparentný viacúrovňový systém riadenia a správy v mnohých oblastiach. EHSV zastáva názor, že jasne definované a efektívne národné politické a administratívne postupy v jednotlivých členských štátoch sú spolu s lepšou tvorbou právnych predpisov, ich uplatňovaním a presadzovaním v praxi neoddeliteľnou súčasťou zodpovedného systému riadenia a správy v EÚ. Takéto postupy tiež posilnia transparentnosť a ujasnia dôsledky právnych predpisov a politík EÚ pre celú spoločnosť. Analýza národných postupov v jednotlivých krajinách odzrkadľuje podstatné rozdiely medzi členskými štátmi v oblasti politického a administratívneho riadenia záležitostí EÚ. Táto analýza by mala stimulovať diskusiu o vládnych – politických a administratívnych – postupoch týkajúcich sa EÚ. Je potrebné zdôrazniť najzaujímavejšie a osvedčené postupy. Otvorená diskusia v celej Európe o tom, ako čo najlepšie riešiť európske záležitosti na národnej úrovni, by tiež prispela k diskusii o lepšej tvorbe zákonov, ich uplatňovaniu a presadzovaní v praxi. EHSV podporuje vypracovanie priebežnej štúdie o národných administratívnych procesoch a postupoch.

2.1

V roku 2005 schválil EHSV stanovisko o lepšej tvorbe právnych predpisov a stanovisko o ich implementácii a vykonávaní. Obe stanoviská sú založené na zásade, že v právnom štáte je právny predpis dobrý, ak je vykonateľný a vykonaný (1). Právne predpisy EÚ musia vznikať na základe transparentného, demokratického a otvoreného procesu, ktorý posilní legitimitu EÚ. Vnútorné postupy vlád a orgánov jednotlivých členských štátov sú takisto súčasťou tohto procesu.

2.2

S poľutovaním treba konštatovať, že po mnohých rokoch európskej integrácie neboli právne predpisy a politiky EÚ vo viacerých členských štátoch dostatočne integrované ako politický a administratívny faktor do tvorby ich národných politík v tých oblastiach, v ktorých sa zaviazali realizovať spoločné politiky a výsledky spoločného rozhodovania.

2.3

V procese tvorby právnych predpisov, ich transpozície a implementácie sú členské štáty kľúčovým prvkom. To znamená, že spôsob, akým členské štáty riadia tieto procesy, je tiež veľmi dôležitý: čím lepšia je organizácia, tým lepší je konečný výsledok pre EÚ, v záujme samotných členských štátov, ako aj pre spoločnosť ako celok.

2.4

Efektívny a transparentný prístup k záležitostiam EÚ na národnej úrovni je nevyhnutný, pretože 25 členských štátov – pričom každý z nich má vlastnú kultúru a tradíciu správy, ako aj vlastné riadenie procesov – musí rešpektovať rovnaké acquis, ktoré zahŕňa podobné požiadavky týkajúce sa tvorby právnych predpisov EÚ, ich transpozície, implementácie a vykonávania.

2.5

Koordinácia a tvorba politík na národnej úrovni nikdy nebola predmetom rozsiahlej diskusie na úrovni EÚ, čiastočne z dôvodu subsidiarity, čiastočne z dôvodu nedostatku skutočného záujmu zo strany rozhodovacích orgánov v Bruseli a jednotlivých hlavných mestách. Je tiež pozoruhodné, že univerzitná a vysokoškolská sféra doteraz – s niekoľkými výnimkami – týmto aspektom nevenovala dostatočnú pozornosť. Je však jasné, že spôsob organizácie a fungovania koordinácie a tvorby politík na národnej úrovni má podstatný vplyv na rozhodovací proces v Bruseli a potom aj na transpozíciu a implementáciu právnych predpisov EÚ. Preto je pri diskusiách o lepšej tvorbe právnych predpisov a ich implementácii potrebné zohľadniť aj organizáciu koordinácie a tvorby politík na národnej úrovni.

2.6

Toto nie je len odborným problémom. Je to aj problém politický, pretože je potrebné iniciovať diskusiu o zlepšení organizácie a vnútorných procesoch v členských štátoch a o možnom novom definovaní vzájomných kompetencií medzi členskými štátmi a Komisiou. Súbežne s tým je potrebné zabezpečiť transparentnosť a otvorenosť týchto procesov v členských štátoch s cieľom zlepšiť komunikáciu medzi EÚ a spoločnosťou a odstrániť nedorozumenia a rozptýliť nedôveru na strane občanov.

2.7

Komisia s pochopiteľných dôvodov váhala so začatím diskusie o národných procesoch. Avšak Komisia v roku 2001 oprávnene konštatovala (2): „Je najvyšší čas uznať, že Únia už nie je procesom diplomatickým, ale demokratickým, a že zavádza politiky, ktoré zasahujú hlboko do národných spoločností a každodenného života. Rada musí rozšíriť svoje právomoci s cieľom koordinovať všetky aspekty politiky EÚ na svojej úrovni i v členských štátoch.“

2.8

Čo sa týka „transpozície“ právnych predpisov EÚ, odporúčanie Komisie z roku 2004 predkladá konkrétne návrhy smerujúce priamo členským štátom s cieľom podporiť správnu implementáciu a vykonávanie prijatých právnych predpisov EÚ (3). Viaceré z týchto návrhov môžu byť nápomocné aj pri zlepšovaní vnútroštátnych mechanizmov týkajúcich sa koordinácie a tvorby politík pri príprave právnych predpisov EÚ a realizácii dohodnutých politických cieľov.

2.9

Potreba zjednotenia vnútroštátnych politických a administratívnych procesov v členských štátoch je bezpochyby oveľa naliehavejšia od momentu:

No je potrebné vykonať ešte veľa práce.

3.1

EÚ nie je štátom a ani nesmeruje k jeho vytvoreniu. Komisia je orgánom s právom vyvinúť iniciatívu v jasne definovaných oblastiach. Rada je zodpovedná za prijímanie rozhodnutí v oblasti právnych predpisov a rozpočtu, pričom na mnohé rozhodnutia majú značný vplyv Európsky parlament ako ďalší legislatívny orgán a Súdny dvor ako „strážca“ právnych predpisov EÚ. Žiadny z týchto orgánov nemá rozhodujúcu riadiacu funkciu. EÚ je skôr veľmi komplexnou realitou viacerých vzájomne prepojených aktérov. Je aj jedinečná v tom, že vytvorila sieť vnútroštátnych a nadnárodných právomocí.

3.2

EÚ je jedinečná v oblasti rozdelenia suverenity. V dôsledku toho je v EÚ potrebné dosiahnuť transparentný systém viacúrovňového riadenia a správy v širokom spektre oblastí, ale nie je vôbec jasné, aké dôsledky to bude mať pre riadenie a správu jej súčastí, t.j. členských štátov (4). Týka sa to oblasti spoločných kompetencií členských štátov a „Bruselu“, ale aj prípadov, keď ide o nezávislé kompetencie samotných členských štátov, ako napr. implementácia Lisabonskej stratégie.

3.3

Počas posledných desaťročí sa EÚ zapojila do čoraz väčšieho množstva oblastí. Je to dynamický proces, do ktorého sú zapojené aj vlády členských štátov a v čoraz väčšej miere aj regionálne orgány, sociálni a hospodárski aktéri a občianska spoločnosť. V poslednom období sa začínajú implementovať záležitosti „tretieho piliera“, t.j. spravodlivosti a vnútorných vecí. Komisia však zatiaľ nemôže iniciovať konanie pre porušenie predpisov voči členským štátom s cieľom odstrániť nedostatky pri ich implementácii na národnej úrovni (5).

3.4

Napriek často priamym dôsledkom právnych predpisov EÚ a rozhodnutí na úrovni Spoločenstva pre jednotlivých občanov, podniky a organizácie je EÚ v mnohých členských štátoch naďalej primárne vnímaná ako medzinárodná inštitúcia mimo organizácie vlastného štátu, v niektorých členských štátoch dokonca ako súčasť zahraničnej politiky. V dôsledku toho vznikajú nedorozumenia a kontraproduktívny odstup. Problémy, s ktorými je EÚ konfrontovaná v politickej a administratívnej sfére v členských štátoch sú zväčša zapríčinené takýmto zmýšľaním.

3.4.1

V politických systémoch má kľúčový význam postavenie a úloha národných parlamentov. Často ešte pretrváva rozpor medzi rozsahom informovania a zapájania národných parlamentov na jednej strane a rozhodovacím procesom na úrovni EÚ na strane druhej. To prehlbuje odstup medzi EÚ a spoločnosťou.

3.4.2

Druhým aspektom v tejto súvislosti je rozdiel vo vnímaní a záväzkoch politikov, národných správ a zapojených súkromných aktérov.

3.4.3

Po tretie: ak chýba transparentnosť pri tvorbe politík, môžu vzniknúť nejasnosti o tom, ako a kedy majú byť na národnej úrovni a na úrovni EÚ definované a prerokované stanoviská jednotlivých členských štátov. Na ilustráciu možno uviesť existenciu európskych sekcií na rôznych ministerstvách, ktoré okrem toho, že sa zaoberajú zásadnými témami, a nielen koordináciou, sú viac-menej oddelené od sekcií zodpovedných za vnútroštátnu politiku. To môže mať negatívne dôsledky pre citlivosť a pozornosť týchto sekcií pre európske aspekty. Porovnateľné problémy s koordináciou existujú medzi stálymi výbormi v národných parlamentoch.

3.4.4

Po štvrté: rozhodovanie na národnej úrovni týkajúce sa „Európy“ je príliš často oddelené od výkonných riaditeľstiev a inštitúcií a príliš vzdialené od regionálnych a miestnych inštitúcií.

3.5

Je zjavné, že členské štáty len neochotne menia svoje administratívne a politické postupy. Ak však tieto postupy nebudú prispôsobené rastúcej komplexnosti a významu EÚ, môže to viesť ku konfliktom na rôznych úrovniach rozhodovacieho procesu.

3.6

V centre pozornosti sú zvyčajne špecifické politické záujmy, tradície a vnútroštátna ako aj stranícko-politická rétorika. Na základe toho sa potom vytvára umelá priepasť medzi rozhodnutiami prijímanými v Bruseli a vnímanými národnými záujmami a procesmi.

3.7

Tento vývoj je hlavným zdrojom zvláštneho paradoxu, keď na jednej strane vlády sa v EÚ – „Bruseli“ – dohodnú na politických cieľoch a právnych predpisoch, no na druhej strane ich potom často zamietnu, keď sa o nich diskutuje v národnom politickom systéme.

3.8

Ukázalo sa, že tento rozpor vyvoláva v rôznych záujmových skupinách a vo verejnosti vo všeobecnosti veľké pochybnosti. Určite tiež prispieva k vážnej kríze legitimity EÚ, pretože existuje priamy vzťah medzi kvalitou a spoľahlivosťou riadenia politických cieľov EÚ na národnej úrovni a názormi a očakávaniami verejnosti.

3.8.1

EHSV v tejto súvislosti tiež poukazuje na to, že prípadná kríza legitimity EÚ by sa nemala odvodzovať v prvom rade z problémov v komunikácii. Základný prístup k opätovnému získaniu dôvery občanov v EÚ musí i naďalej spočívať v riešení naliehavých problémov Únie.

3.9

V tejto súvislosti treba konštatovať, že mnohé organizácie sociálnych partnerov a občianskej spoločnosti reflektujú viac-menej podobné vzorce rozporuplného konania vo vzťahu k „bruselským“ a potom národným aspektom.

3.10

Tak sa môže spochybňovať reputácia EÚ, pretože kritici v jednotlivých členských štátoch sa zameriavajú na „Brusel“ a Komisiu, a nie na samotné členské štáty, ktoré sú hlavnými aktérmi integračného procesu.

3.11

V otázkach transpozície a implementácie postupujú národné lobistické skupiny zvyčajne podobne. Ich postoj niekedy vyplýva z možností, ktoré poskytujú kritické kompromisy v Rade a ktoré vytvárajú priestor pre slobodný postup na národnej úrovni. V iných prípadoch lobistické skupiny jednoducho využijú neoprávnene príležitosti, ktoré im poskytujú národní zákonodarcovia, čo vedie k tomu, že členské štáty pridávajú dodatky, ktoré nie sú obsiahnuté v predpisoch („gold plating“) a že postupujú selektívne pri zavádzaní do praxe („cherry-picking“).

3.12

Národnú orientáciu v záležitostiach EÚ môže podporiť aj tendencia využívať flexibilnejšie nástroje namiesto prísnych právnych inštrumentov, ako napr. metóda otvorenej koordinácie: čím viac priestoru sa poskytne pre národné interpretácie, tým väčšie budú rozdiely medzi jednotlivými krajinami.

4.1

Zdá sa, že otázka harmonizácie procesov a postupov na národnej úrovni v mnohých členských štátoch sa donedávna primárne riešila na základe spontánneho vývoja v rámci ministerstiev, resp. medzi nimi, bez definovania dobre štrukturovaného postupu. Všetky členské štáty vyvíjajú viac či menej štrukturovaný koordinačný postup (a zodpovedajúce orgány), no v mnohých prípadoch sa to týka len záverečnej fázy rozhodovania na národnej úrovni. Predchádzajúce fázy sú zvyčajne organizované menej kvalitne.

4.2

To naznačuje, že existuje skôr komplexný model medzivládnej spolupráce než dynamickejší proces tvorby právnych predpisov EÚ s jeho komplikovaným politickým vyjednávaním. V praxi vytvorila európska integrácia veľmi široké a intenzívne kontakty s obrovským počtom prepojení medzi aktérmi vo verejnom a súkromnom sektore, ktorí sú zapojení do administratívnych rokovaní a procesov tvorby právnych predpisov v Európe. Existuje množstvo prepojení v rámci prípravy európskych právnych predpisov, vrátane konzultácií s expertmi a zainteresovanými stranami, pri rokovaní o nových právnych predpisoch, transpozícii, implementácii a vykonávaní schválených právnych predpisov, pri udržiavaní európskeho práva národnými súdnymi orgánmi a Súdnym dvorom Európskych spoločenstiev a napokon pri diskusiách o národných skúsenostiach s európskymi právnymi predpismi s európskym zákonodarcom. Tieto procesy si vyžadujú vysoký stupeň profesionality pri celkovej organizácii národnej správy.

4.3

Potreba adekvátneho riadenia a koordinácie na národnej úrovni ako aj efektívnej medzinárodnej siete kontaktov sa zvyšuje, pretože ciele politík a rozhodovací proces EÚ sú úzko prepojené a naviazané na ciele národných politík. Lisabonská stratégia je dobrým príkladom: bola zadefinovaná na úrovni EÚ, ale v praxi sa rozhodovací proces EÚ týka len určitej časti stratégie. Zodpovednosť za hlavné aspekty spočíva na členských štátoch. No konečný výsledok je neistý, ak členské štáty nebudú realizovať dohodnuté ciele, alebo ich zrealizujú len čiastočne, kvôli nedostatočnej interaktivite procesov medzi politikami EÚ a národnými politikami.

4.4

Intenzifikácia európskej integrácie podporená na viacerých summitoch EÚ a mnohých schôdzkach Rady v úzkej spolupráci s Európskou komisiou by sa mala odzrkadliť v politickej a administratívnej organizácii v členských štátoch. Ale v tejto súvislosti sú medzi jednotlivými členskými štátmi značné rozdiely (6). V dôsledku historického vývoja v každej krajine sa rozdiely týkajú skoro všetkých aspektov politického a vládneho života.

4.5

Týka sa to – okrem iného – postupov a základných konceptov vlády a správy, hierarchie medzi ministerstvami, kvality ministerstiev a centralizácie, resp. decentralizácie systému.

4.6

Vo vzťahu k EÚ existujú citlivé politické rozdiely medzi členskými štátmi týkajúce sa týchto aspektov:

4.7

Podobné rozdiely existujú vzhľadom na právomoci a pracovné metódy medzi ministerstvami a v rámci nich:

4.8

Deľba práce medzi národné ministerstvá môže mať pre Radu vážne dôsledky. Na ilustráciu jeden príklad: v Rade pre konkurencieschopnosť spolupracujú štyri alebo päť ministerstiev za každú krajinu. To je prekážkou pri tvorbe dlhodobej stratégie, blokuje to vedenie a prispieva to k roztrieštenosti politiky.

4.9

Prichádza aj ku komplikovanejším situáciám, keď existuje rozdelenie kompetencií medzi národnú a regionálnu úroveň, ako napr. vo federálnych systémoch. Komplexnosť a niekedy aj nedostatok transparentnosti vo vzťahu medzi národnou a regionálnou úrovňou môže ľahko spôsobiť ďalšie nedorozumenia.

4.10

Efektívnemu rozhodovaciemu procesu v členských štátoch tiež bránia nevhodné praktiky Komisie a sekretariátu Rady EÚ. Ako príklad možno uviesť, že odovzdávanie konečných návrhov dokumentov skúmaných Radou vo veľmi neskorom štádiu pred jej zasadnutím znemožňuje realizáciu aj tých najlepších rozhodovacích procesov jednotlivých štátov.

4.11

Rôzne typy deľby práce medzi ministerstvami a oddeleniami v členských štátoch často sťažujú skutočné vytváranie efektívnych medzinárodných sietí alebo dlhodobých osobných vzťahov zodpovedných štátnych zamestnancov v Európe.

4.12

Každodenné skúsenosti naďalej preukazujú, že podstatnej časti právnických kruhov vo všeobecnosti a mnohým sudcom pôsobiacim v rámci jednotlivých členských štátov, ktorí by mali v plnej miere zohľadniť európske právne predpisy často chýbajú dostatočné vedomosti. To určite nestimuluje národné správy, aby spontánne zohľadňovali EÚ ako politickú a administratívnu úroveň pri tvorbe národných politík.

5.1

Neustále prebiehajúce konania pre porušenie predpisov, kľúčová funkcia Komisie pri odstraňovaní nedostatkov pri národnej implementácii právnych predpisov EÚ a rozšírenie úspešného vyhodnocovania („scoreboards“) týkajúceho sa transpozície právnych predpisov EÚ do národnej legislatívy viedli k uvedomeniu si toho, že národné postupy musia byť prispôsobené požiadavkám EÚ.

5.2

Proces zavádzania acquis communautaire v desiatich nových členských štátoch do roku 2003 vyvolal podobnú pozornosť voči tejto téme.

5.3

Navrhovaná Zmluva o Ústave pre Európu sa o.i. zameriavala aj na prepojenie národných politických procesov s prípravou právnych predpisov EÚ, napr. aj zapojením národných parlamentov do začiatočných fáz procesov v EÚ.

5.4

Napriek určitým zlepšeniam v oblasti koordinácie je potrebné konštatovať, že väčšina národných správ nie je ochotná zmeniť vnútorné byrokratické postupy a prediskutovať svoju činnosť s partnerskými inštitúciami v iných štátoch alebo na úrovni EÚ. Subsidiarita je motto, na ktoré sa pritom odvolávajú.

5.5

Popri subsidiarite existuje ešte jeden faktor, ktorý komplikuje vzťahy medzi EÚ a členskými štátmi, a tým je skutočnosť, že prijímanie rozhodnutí v EÚ prebieha zväčša v inom cykle ako prijímanie rozhodnutí pri tvorbe národných politík.

5.6

Hoci sa v členských štátoch diskutuje o vzájomnom prispôsobení koordinačného procesu (7), naďalej pretrvávajú rozdiely v prístupe a praxi medzi členskými štátmi.

5.6.1

Napríklad v Dánsku sa parlament zapája do prípravy právnych predpisov a politík EÚ už na začiatku celého procesu, čo prispieva k systematickému zviditeľňovaniu procesov v EÚ a transparentnosti. V Dánsku sa zároveň pomerne dlho vykonávajú účinné adaptácie administratívnych procesov a vytvárajú sa vzájomné prepojenia pri práci s národnou legislatívou a právnymi predpismi EÚ.

5.6.2

V Spojenom kráľovstve zaviedli administratívne postupy, ktoré majú priblížiť záležitosti EÚ k tvorbe vnútroštátnej politiky, okrem iného pomocou efektívneho systému koordinovania medzi ministerstvami a udelením rozsiahleho mandátu úradu vlády v otázkach právnych predpisov EÚ. Dolná komora parlamentu (House of Commons) má možnosť dôkladne preskúmať právne predpisy EÚ a horná komora parlamentu (House of Lords) sa aktívne zapája do pripomienkovania právnych predpisov a politík EÚ.

5.6.3

Naproti tomu v Francúzsku a Španielsku sa parlamenty zapájajú zvyčajne až do záverečných fáz tohto procesu. To má vplyv na postavenie EÚ vo verejnej diskusii. Právne predpisy a politiky EÚ sú v týchto krajinách primárne záležitosťou národnej správy a politického vedenia. Je pozoruhodné, že hlavná časť vzdelávacej inštitúcie École nationale d'administration (ENA) sa presťahovala z Paríža do Štrasburgu, čo naznačuje rastúci vplyv EÚ vo Francúzsku.

5.6.4

V Holandsku vyvolali určité negatívne skúsenosti pri implementácii právnych predpisov EÚ rastúci záujem o riadenie a procesy týkajúce sa záležitostí EÚ. Prebieha reorganizácia vnútorných procesov na ministerstvách, prepojenie „vnútroštátnych“ a „európskych“ oblastí záujmov, pričom sa ukázalo, že v praxi ide o náročný proces. To isté platí o pokusoch zapojiť parlament efektívnejšie a včasnejšie do záležitostí EÚ. V Luxemburgu už úspešne prebehlo prispôsobenie procesov v parlamente.

5.6.5

V nových členských štátoch prinášajú kladné výsledky tie procesy, ktoré boli zavedené alebo upravené pri príprave členstva v EÚ, keď prebiehala integrácia acquis do národnej legislatívy, a to v tých prípadoch, kde tieto procesy zostali zachované v zavedenej či upravenej forme. Rozsiahly partnerský projekt medzi expertmi zo „starých“ a „nových“ členských štátov pomáha zvyšovať schopnosť nových členských štátov pri zavádzaní osvedčených postupov pri uplatňovaní právnych predpisov EÚ, čo môže mať kladný vplyv na zaradenie záležitostí EÚ do skorších fáz rozhodovacieho procesu.

5.6.6

Vo federálnych systémoch, ako napr. v Nemecku a Španielsku, určite nie je jednoduché preklenúť priepasť medzi regiónmi – spolkovými krajinami a provinciami – a „Európou“. Vážne problémy vznikajú najmä v prípadoch, keď sú regióny výlučne zodpovedné za vykonávanie právnych predpisov EÚ – čo platí vo všeobecnosti v Nemecku. Každá spolková krajina má v Bruseli svoje zastúpenie, aby tak mohla byť priamo zapojená do záležitostí EÚ, ktoré sú pre ňu relevantné.

5.7

Zavedenie a široké využívanie systému „národných expertov“ ako prebiehajúci proces interakcie medzi národnými správami a Komisiou môže napomôcť pri zvyšovaní plodnej interakcie medzi národnou úrovňou a „Bruselom“.

5.8

Európska komisia podporuje mnohé úspešne kooperatívne siete medzi správami členských štátov navzájom a medzi Európskou komisiou a národnými správami (napr. SOLVIT, siete spotrebiteľov, atď.). Komisia tiež vytvára informačný systém o jednotnom trhu (Internal Market Information – IMI), ktorého úlohou je pomôcť správam členských štátov pri jednoduchom uplatňovaní pravidiel jednotného trhu.

5.9

Systém „národných regulačných orgánov“ v rôznych oblastiach, napr. hospodárska súťaž, telekomunikácie, energetika a iné, prispieva k zjednocovaniu pri realizácii dohodnutých politík EÚ v členských štátoch.

5.10

Všeobecnejšie vyjadrené: naďalej pretrvávajú rozdiely v prístupe – na jednej strane – medzi krajinami, ktoré vytvárajú nové štruktúry na zlepšenie interakcie medzi EÚ a národným riadením záležitostí EÚ a – na druhej strane – krajinami, ktoré zatiaľ neprehodnocujú organizáciu a procesy. Tieto procesy závisia primárne od politickej vôle.

6.1.1

Spôsob organizácie národných správ je výsledkom historického vývoja v každej krajine. Z toho vyplýva, že rozdiely medzi krajinami sa týkajú takmer všetkých aspektov politického a verejného života. Tento stav zväčša pretrvá aj do budúcnosti. Ale tieto rozdiely by nemali nevyhnutne stáť v ceste adaptáciám alebo dokonca priblíženiu postupov a pracovných metód týkajúcich sa prípravy a implementácie právnych predpisov EÚ a schválených politík EÚ.

6.1.2

EHSV zastáva názor, že jasne definované a efektívne národné politické a administratívne postupy v jednotlivých členských štátoch sú spolu s lepšou tvorbou právnych predpisov, ich uplatňovaním a presadzovaním v praxi neoddeliteľnou súčasťou zodpovedného systému riadenia a správy v EÚ.

6.1.3

Z toho vyplýva, že je veľmi želateľné, aby adaptácia a zlepšenie národných procesov boli vyhodnocované spolu s postupmi na európskej úrovni, ako aj s prioritami EÚ v oblasti lepšej tvorby právnych predpisov, ich implementácie a vykonávania, pretože tieto ciele vo veľkej miere závisia od primeraného národného prístupu vo všetkých členských štátoch.

6.1.4

Organizácia záležitostí EÚ v členských štátoch je ich vlastnou vecou. Bolo by však veľkým krokom vpred, keby politické sily a národné správy vnímali záležitosti EÚ ako neoddeliteľnú časť vnútroštátnej politiky a keby verejne uznali, že oni samotné stelesňujú EÚ a keby podľa toho aj konali. Politická vôľa v tejto oblasti je rozhodujúca.

6.1.5

Takýto krok by bol úplne v súlade s osobitným charakterom vzťahu medzi EÚ a národnými politikami a ich dôsledkami, ktoré sú navzájom prepojené a viac než kedykoľvek predtým od seba navzájom závislé. Zapojenie EÚ ako politickej a administratívnej úrovne do vnútroštátnej politiky by takisto pomohlo pri tvorbe lepších právnych predpisov EÚ.

6.1.6

V niektorých členských štátoch, konkrétne v Dánsku a v poslednej dobe aj v Luxembursku, sú návrhy Komisie zaradené do programu politických rokovaní už v začiatočnej fáze. To sa vzťahuje aj na systematické zapájanie dánskeho parlamentu. V iných členských štátoch boli navrhnuté podobné adaptácie. Treba však povedať, že väčšina národných parlamentov sa stavia zdržanlivo k harmonizácii s politikami EÚ.

6.1.7

Navrhovaná Zmluva o Ústave pre Európu sa zameriavala aj na integráciu národných parlamentov do procesov EÚ už v začiatočnej fáze. V súlade s tým obdržali parlamenty nedávno návrhy na zváženie politík a právnych predpisov EÚ priamo od Komisie (8). Tieto zmeny procesov majú vo väčšine členských štátoch stimulovať diskusiu o politikách a právnych predpisoch EÚ a ich dôsledkoch, a to v skorších fázach než doposiaľ.

6.1.8

Väčší dôraz na politickú diskusiu a konzultácie v národnom kontexte a v počiatočnej fáze môže podporiť intenzívnejšie zapojenie vlád do rokovaní o konkrétnych témach.

6.1.9

Spoločnosť požaduje transparentnosť, čím sa posilní dôvera a legitimita. Z toho vyplýva, že je želateľné, aby administratívne a politické procesy v členských štátoch týkajúce sa záležitostí EÚ boli zosúladené s touto požiadavkou. Zefektívnené a transparentné procesy posilnia na jednej strane právny štát, no na druhej strane súčasne prispejú k lepšej komunikácii medzi EÚ a podnikovou sférou, sociálnymi partnermi a občianskou spoločnosťou tým, že vytvoria lepšie podmienky pre vzájomné porozumenie a umožnia účasť a aktívne zapojenie (9).

6.1.10

Z toho vyplýva, že transparentnosť a komunikácia majú obrovský význam pre prebiehajúce alebo novo iniciované konzultácie a diskusie so súkromnými záujmovými skupinami v členských štátoch, ktoré sú niekedy podceňované.

6.1.11

Zlepšenie právnych rámcových podmienok je spoločnou prioritou všetkých inštitúcií. Rovnakou prioritou je aj súdržnosť jednotného trhu a od roku 2000 aj realizácia Lisabonskej stratégie. Všetky tieto ciele možno dosiahnuť jednoduchšie, ak budú procesy rozhodovania na národnej úrovni a úrovni EÚ efektívne prepojené.

6.1.12

Aj keď subsidiarita je zásadou zakotvenou v myslení a praxi EÚ, je potrebné neustále brať do úvahy, že riadenie a implementácia práva a záväzkov EÚ v členských štátoch má často určité dôsledky pre ďalšie krajiny a spoločnosti v Únii. To znamená, že partneri z verejného a súkromného sektora majú záujem o spôsob, akým každý členský štát formuje svoje vzťahy k EÚ. Inými slovami: organizácia a pracovné metódy národných správ sú súčasťou správy EÚ ako celku.

6.1.13

Primerané postupy a monitorovanie záležitostí EÚ v členských štátoch by Komisii veľmi pomohli a zvýšili kvalitu jej práce.

6.2.1

Popri návrhoch uvedených v stanovisku „Lepšia tvorba právnych predpisov“  (10) odporúča EHSV, aby vo všetkých 25 členských štátoch bola vykonaná hĺbková analýza národných a regionálnych procesov a postupov v politickej a administratívnej oblasti vzťahujúcich sa na záležitosti EÚ.

6.2.2

Všetky aspekty uvedené v kapitole 4 „Koordinácia na národnej úrovni“ a týkajúce sa spôsobu zapojenia národných politických a administratívnych subjektov v rozhodovacom procese si vyžadujú osobitnú pozornosť. Komisia môže popri čoraz intenzívnejších aktivitách v oblasti zlepšenia tvorby právnych predpisov, ich implementácie a vykonávania vyvíjať v tento oblasti iniciatívu a poskytovať podporu.

6.2.3

Analýzy budú produktívnym východiskom pre diskusiu o efektívnosti vládnych – politických a administratívnych – procesov týkajúcich sa EÚ. Z celkových výsledkov by mali vyplynúť osvedčené a odporúčané postupy. Analýzy majú vytvoriť solídny základ pre otvorenú diskusiu v celej Európe o tom, ako možno na národnej úrovni čo najlepšie riešiť európske záležitosti. Prispeje to aj k diskusii o lepšej tvorbe právnych predpisov, ich implementácii a vykonávaní.

6.2.4

Rozsiahla analýza a odvodenie realizovateľných záverov je veľmi komplikovanou záležitosťou. Národné a regionálne orgány v čoraz väčšej miere vyjadrujú potreby výmeny názorov a poznatkov o adekvátnom riadení záležitostí EÚ. EHSV podporuje vypracovanie priebežnej štúdie o národných procesoch a postupoch. Okrem toho možno podporiť aj bilaterálnu výmenu názorov medzi orgánmi jednotlivých štátov, napríklad tak, ako to prebieha v informačnom centre IMPEL (11) a v sieti SOLVIT.

6.2.5

Je tiež potrebné systematicky zohľadniť pripomienky podnikateľskej sféry, sociálnych partnerov a občianskej spoločnosti. Všetky tieto subjekty majú veľký záujem o proces lepšej tvorby právnych predpisov, ich implementácie a vykonávania, čo si vyžaduje transparentnosť a efektívne konzultácie na národnej úrovni už od začiatku celého procesu.

6.2.6

Je tiež potrebné ďalej rozvíjať a realizovať v praxi systém informácií o jednotnom trhu (IMI) na uľahčenie výmeny informácií medzi správami členských štátov, ktorého cieľom je lepšie uplatňovanie pravidiel jednotného trhu.

6.2.7

Nápomocná by bola aj príručka EÚ týkajúca sa národných procesov a postupov. Takáto príručka, ktorá by zohľadňovala výsledky informačného centra by mohla slúžiť ako návod pre proces dobre fungujúcich národných procesov, lepšej tvorby právnych predpisov, ich implementácie a vykonávania v celej jeho komplexnosti.

30.12.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 325/11

1.1

Európsky hospodársky a sociálny výbor víta a pozitívne hodnotí oznámenie Komisie na tému „Obnovená politika EÚ v oblasti turistického ruchu: Za pevnejšie partnerstvo v rámci európskeho turistického ruchu“ a podporuje záväzok Komisie jasne konsolidovať politiku turistického ruchu a stratégiu na nasledujúce roky.

1.2

Výbor oceňuje úsilie Komisie stručne zhrnúť množstvo dokumentov, stanovísk a diskusií. Výsledkom je uspokojivý a jasný opis obnovenej politiky turistického ruchu určený pre širokú verejnosť.

1.3

Komisia správne nadväzuje túto novú politiku turistického ruchu na obnovenú Lisabonskú stratégiu a za jej ciele stanovuje zlepšenie konkurencieschopnosti a udržateľný rozvoj.

1.4

Výbor tiež potvrdzuje úlohy uvedené v oznámení Komisie a navrhované prostriedky ich riešenia. Navrhnutý prístup zapája rôznymi spôsobmi všetky zainteresované strany do spolupráce a „konkurenčnej spolupráce“, pričom takéto zapojenie sa považuje za nosnú silu novej politiky turistického ruchu.

1.5

Výbor považuje za adekvátny záväzok Komisie realizovať túto novú politiku prostredníctvom spolupráce, vytvorenia nových podporných opatrení a koordinácie zainteresovaných strán. Nazdáva sa však, že špecifický prístup a implementačné nástroje by mali byť komplexnejšie. GR pre podnikanie musí zohrávať aktívnejšiu úlohu a malo by byť vedúcou silou pri spúšťaní mnohých iniciatív v rámci Európy.

1.6

EHSV opäť navrhuje a odporúča, aby sa táto politika spolupráce ďalej rozvíjala vytvorením Európskej rady pre turistický ruch a preskúmali sa možnosti založenia Európskej agentúry pre turistický ruch.

1.7

Výbor víta zámer Komisie zlepšiť využitie dostupných finančných nástrojov, avšak je potrebné navrhnúť program na implementáciu cieľov turistického ruchu, ktoré sú presne stanovené. Výbor je toho názoru, že konkrétne v oblasti sociálneho turistického ruchu už existuje dostatočný priestor pre zahájenie cezhraničného zhromažďovania skúseností v podobe pilotného projektu.

1.8

EHSV vkladá očakávania do práve prebiehajúcich prípravných prác na Európskej agende 21 pre turistický ruch. Je to dokument, ktorý by mal doplniť a konsolidovať všeobecnú politiku udržateľnosti európskeho turistického ruchu. Vytváranie databáz overených postupov v oblasti udržateľnosti a ďalších faktorov ako sú kvalita, tvorivosť a konkurencieschopnosť turistického ruchu, sa považuje za vhodný nástroj, ktorý by Komisia mala podporovať.

1.9

Vzhľadom na štatistické údaje EHSV navrhuje vytvoriť sieť stredísk pre monitorovanie turistického ruchu, ktorá by poskytovala nielen údaje z daného sektoru, ale aj strategické a výhľadové predpoklady a pomohla by pri plánovaní budúcej činnosti.

1.10

Výbor je pripravený naďalej pracovať v oblasti turistického ruchu v súlade s oznámením Komisie a vyzýva ostatné európske inštitúcie, členské štáty, miestne a regionálne orgány, strany zainteresované v odvetví – podniky a odbory – a širokú verejnosť, aby sa zapojili do zviditeľňovania a podpory turistického ruchu ako všeobecného práva a hospodárskej činnosti so strategickým významom pre budúcnosť Európy.

2.1.1

Výzva v kontexte rastu a zamestnanosti. Časť 1 oznámenia Komisie spája novú európsku politiku turistického ruchu s potrebou realizácie obnovenej Lisabonskej stratégie. Výslovne uznáva dôležitú úlohu, ktorú v súčasnosti turistický ruch zohráva pri zachovávaní a tvorbe pracovných miest a turistický ruch je správne označený ako hospodárska činnosť, ktorej prínos k plnej zamestnanosti môže pokračovať a dokonca sa zvýšiť. Oznámenie Komisie analyzuje štruktúru daného odvetvia a poukazuje na rozmanitosť služieb a profesií spojených s jeho rozvojom a na významný príspevok mikro, malých a stredných podnikov k turistickému ruchu. Oznámenie podotýka, že osobitné charakteristické črty turistického ruchu priaznivo ovplyvňujú flexibilitu pracovných miest, avšak nezabúda na potrebu kompenzačných opatrení zabezpečujúcich stabilitu a kvalitu pracovných príležitostí v odvetví.

Ako upozorňuje Komisia, turistický ruch zohráva kľúčovú úlohu v regionálnom rozvoji Európy a faktor udržateľnosti kladne ovplyvňuje rôzne hospodárske a sociálne oblasti. V tomto ohľade Európska agenda 21 v oblasti turistického ruchu, iniciatíva, ktorú Komisia momentálne pripravuje, pravdepodobne poslúži ako vhodné usmernenie a nástroj na zabezpečenie udržateľného rozvoja turistického ruchu.

Ďalším faktorom, ktorý je potrebné mať na zreteli, pokiaľ ide o príspevok turistického ruchu k Lisabonskej stratégii, je rozšírenie EU a jeho kladný dopad na vytváranie pracovných miest a rast.

Avšak, daný stav možno dosiahnuť len za účasti a spolupráce všetkých súkromných a verejných aktérov na každej úrovni. Spolupráca je základným kameňom novej európskej politiky turistického ruchu navrhnutej Komisiou.

2.1.2

Úlohy v oblasti turistického ruchu. Oznámenie Komisie vymenúva rôzne všeobecné výzvy v oblasti európskeho turistického ruchu, ktoré vznikli v dôsledku závažných zmien v európskej a celosvetovej spoločnosti.

Prvá výzva sa týka štruktúry obyvateľstva, ktorá sa radikálne mení, takže omnoho viac ľudí, najmä starších ako päťdesiat rokov, bude cestovať a turistický ruch sa bude musieť prispôsobiť novým požiadavkám tejto skupiny obyvateľstva.

Ďalšou dôležitou výzvou sú nové destinácie, ktoré sa objavujú na celosvetovej úrovni. Preto bude potrebné prispôsobiť produkty a služby novej situácii na trhu.

A v konečnom dôsledku, turistický ruch sa musí rozvíjať za udržateľných hospodárskych, sociálnych, ekologických a kultúrnych podmienok.

Oznámenie Komisie poznamenáva, že zlepšenie konkurencieschopnosti je vhodným spôsobom ako k týmto výzvam pristupovať, aby sa realizovali ciele Lisabonskej stratégie.

2.1.3

Dialóg a spolupráca. Oznámenie Komisie presadzuje dialóg a spoluprácu medzi všetkými aktérmi v snahe dosiahnuť cieľ zlepšenia konkurencieschopnosti. Všetci aktéri zapojení do spolupráce na každej úrovni sú pre činnosti v oblasti turistického ruchu potrební a dôležití.

2.2

Nová politika európskeho turistického ruchu. Komisia vo svojom oznámení navrhuje, aby nová európska politika turistického ruchu bola prijatá s cieľom zlepšiť konkurencieschopnosť a vytvárať viac a lepších pracovných miest pri udržateľných podmienkach v Európe a vo svete. V snahe dosiahnuť tento cieľ Komisia vyzýva k dialógu, koordinácii a spolupráci na všetkých úrovniach.

2.2.1

Zosúladenie opatrení ovplyvňujúcich turistický ruch. Oznámenie Komisie stanovuje tri druhy opatrení:

Oznámenie Komisie navrhuje, aby boli kľúčové úlohy zverené jej vlastným špecializovaným oddeleniam, ktoré by koordinovali iniciatívy vznikajúce vo verejnom, ako aj v súkromnom sektore. Medzi tieto úlohy patria najmä udržiavanie interaktívnych informácií v odvetví turistického ruchu a dosiahnutie spolupráce medzi všetkými stranami, aby tak turistický ruch mohol využiť všetky finančné nástroje Spoločenstva.

2.3

Podpora trvalo udržateľného turistického ruchu. Oznámenie Komisie považuje vypracovanie návrhu Európskej agendy 21 pre oblasť turistického ruchu za základný aspekt vytvárania rámca novej európskej politiky turistického ruchu. Prípravné práce na návrhu práve prebiehajú a mali by byť dokončené v roku 2007.

Kým toto strategické úsilie nebude dovŕšené, Komisia podnikne aktivity k okamžitej realizácii rôznych špecifických krokov. Významné sú najmä opatrenia na zjednodušenie výmeny overených postupov v turistickom ruchu s ohľadom na rôzne otázky – dostupnosť a udržateľnosť, šport, kultúra, hospodárska obnova, rozšírenie EU, spolupráca verejného a súkromného sektora a sociálny turistický ruch v Európe, ktorými sa zaoberalo najmenej sedem stanovísk EHSV z vlastnej iniciatívy.

2.4

Zlepšovanie vnímania a zviditeľňovanie odvetvia turistického ruchu. Oznámenie Komisie navrhuje rôzne základné politiky pre zlepšenie strategického významu turistického ruchu v rámci všeobecnej európskej politiky. Z nich možno spomenúť nasledovné:

3.1

Turistický ruch zaslúžene výrazne figuruje v strategických aj odborných dokumentoch všetkých európskych inštitúcií, ale to stále nezodpovedá jeho súčasnému významu ako hospodárskej činnosti a jeho budúcemu potenciálu v Európe. Táto úloha prekračuje čisto ekonomické úvahy, pretože obsahuje aj významné sociálne a kultúrne faktory a otázky týkajúce sa dedičstva a integrácie európskych občanov, keďže turistický ruch je odvetvím, ktoré sa prelína aj s ostatnými oblasťami a ovplyvňuje mnoho stratégií, politík a opatrení Spoločenstva.

3.2

Je potrebné zdôrazniť, že hoci turistický ruch nie je v súčasnosti spoločnou politikou Európskej únie, jednotlivé európske inštitúcie ešte stále prijímajú opatrenia a kroky, ktoré majú dopad na turistický ruch alebo ho využívajú ako nástroj na dosiahnutie niektorých hlavných cieľov EÚ. Nová Zmluva o ústave, ktorá čaká na schválenie, predstavuje krok vpred tým, že uznáva doplňujúcu a koordinačnú úlohu národných politík pri podpore konkurencieschopnosti podnikov a uznaní hospodárskeho rozmeru turistického ruchu.

3.3

Jednotlivé európske inštitúcie sa turistickým ruchom zaoberali nasledovne:

3.4

Predkladané stanovisko EHSV nemá len kriticky zhodnotiť oznámenie Komisie a predložiť príslušné odporúčania, ktoré vyplynú z následnej diskusie, ale tiež analyzovať existujúce iniciatívy a predložiť jasné návrhy. Teda, hoci je oznámenie hodnotené kladne, stanovisko sa snaží zamerať na špecifické opatrenia, ktoré spoločne vytvárajú politiku turistického ruchu. Niektoré aspekty súčasnej európskej politiky, bez toho, aby sa priamo zaoberali turistickým ruchom, významne ovplyvňujú jeho rozvoj, sú to okrem iného, voľný pohyb osôb, služieb a tovaru, doprava a životné prostredie. Všetky tieto opatrenia by mali prispieť k vytváraniu konkurencieschopnej a udržateľnej politiky turistického ruchu.

3.5

Stanovisko vo všeobecnosti predkladá nasledujúce závery:

4.1

Oznámenie Komisie poskytuje všeobecný prehľad základov, úloh, politík, hlavných opatrení a všeobecnej metodológie novej politiky cestovného ruchu pre Európu. Začleniť toto všetko do pomerne krátkeho oznámenia si určite vyžadovalo vynaloženie značného úsilia pri zhrnutí materiálu a analýzu mnohých dokumentov, stanovísk a diskusií. Bolo by potrebné zdôrazniť, že bol dosiahnutý hlavný cieľ jasne informovať spoločnosť o základných postojoch Komisie v oblasti turistického ruchu, ako aj o opatreniach, ktoré majú byť v tomto komplexnom odvetví prijaté.

4.2

Argumenty predložené v oznámení na podporu tejto novej politiky turistického ruchu sa zdajú byť vhodné, pretože sú založené na obnovenej Lisabonskej stratégii a jej dvoch hlavných prvkov, rastu a zamestnanosti. Ak sa dosiahnutie týchto cieľov stane súčasťou všeobecnej stratégie Spoločenstva, určenie príspevku turistického ruchu k tejto stratégii potom určite znamená posilnenie jeho úlohy a vytvorenie správneho základu pre jeho rozvoj.

4.3

Možno by bolo užitočné, keby oznámenie Komisie analyzovalo aj úlohu turistického ruchu v hlavných prehláseniach Spoločenstva a v Zmluve o ústave pre Európu, s cieľom zistiť ako je súčasná politika turistického ruchu definovaná v týchto dokumentoch a aký je význam novej európskej politiky turistického ruchu. Nemalo by sa zabúdať na skutočnosť, že členské štáty a regióny opakovane vyjadrili prianie zachovať si svoju zodpovednosť v oblasti turistického ruchu, ale napriek tomu by Európskej únii umožnili, aby zohrávala úlohu katalyzátora v určitých oblastiach spoločného záujmu s cieľom zlepšiť konkurencieschopnosť európskeho turistického ruchu. Vytvorenie a riadenie internetového portálu na podporu Európy ako turistickej destinácie je jednou z aktuálnych požiadaviek, ktoré sa už realizujú a zdokonaľujú. V čase, kedy sú vnútorné hranice priepustnejšie sa vynára potreba prijatia spoločných opatrení.

4.4

Výzvy, o ktorých sa zmieňuje Komisia, rozhodne patria medzi tie najdôležitejšie, ktorým bude turistický ruch v nasledujúcich desaťročiach čeliť. Zoznam by mohol byť dlhší, ale hlavná výzva zlepšenia konkurencieschopnosti je rozhodne dostatočne rozsiahla, aby bola základom riešenie ostatných významných úloh, ako napríklad zvýšenie kvality, obmedzenia sezónnosti alebo zlepšenie profesionality ľudí pracujúcich v odvetví turistického ruchu. Mimoriadne dôležitá je odborná príprava a zvyšovanie kvalifikácie pracovníkov sektora turistického ruchu v rámci integrovaného programu celoživotného vzdelávania, čo posilní konkurencieschopnosť sektora a zaručí vysokú kvalitu poskytovaných služieb.

4.5

Oznámenie Komisie opakovane vyzýva k spolupráci a ako sa uvádza v samotnom názve, posilnenie partnerstva, by malo byť navrhnuté ako základná súčasť a charakteristická črta novej politiky turistického ruchu. Je obzvlášť dôležité vyzdvihnúť úlohu odborov a organizácií zamestnávateľov, ktoré musia byť zapojené do procesu spolupráce a prizvané k účasti na všetkých diskusiách a fórach a realizácii všeobecných opatrení na zlepšenie odvetvia turistického ruchu. Pomohlo by tiež, keby bola v rámci spolupráce medzi všetkými zainteresovanými stranami vytvorená databáza správnych postupov v turistickom ruchu ako spôsob výmeny pozitívnych skúseností. Rovnako by bolo užitočné podporovať stále siete turistických destinácií a miest na základe spoločného cieľa zlepšenia konkurencieschopnosti. Výbor víta vytvorenie projektu na podporu prvotriednych európskych destinácií a nalieha, aby táto myšlienka zahŕňala správne riadenie sociálnych a pracovných vzťahov a účasť odborov a organizácií zamestnávateľov vo vybranej destinácii.

4.6

Komisia sa podujala realizovať túto novú politiku na základe spolupráce, zahájenia nových, špecifických podporných opatrení a koordinácie medzi jednotlivými aktérmi. Avšak, možno bude potrebné predložiť viac podrobností o skutočnom spôsobe realizácie týchto troch prístupov. GR pre podnikanie má podľa názoru EHSV kľúčovú pozíciu, pokiaľ ide o tieto úlohy koordinovania všetkých európskych politík, ktoré priamo alebo nepriamo vplývajú na turistický ruch, avšak Komisia musí určiť, ktorý orgán má byť zodpovedný za túto koordináciu. Výbor sa tiež domnieva, že Komisia by mala zohrávať aktívnejšiu úlohu pri zavádzaní celoeurópskych iniciatív. EHSV už pri viacerých príležitostiach navrhol vytvorenie Európskej rady pre turistický ruch a preskúmanie možností založenia Európskej agentúry pre turistický ruch.

4.7

Oznámenie Komisie dáva jednoznačne najavo, že podpora konkurencieschopnosti je cieľom a nevyhnutnosťou pre európske odvetvie turistického ruchu. Zvyšujúca sa celosvetová konkurencia v odvetví narúša ziskovosť operátorov. Zachovanie vedúcej pozície Európy v celosvetovom odvetví turistického ruchu si preto bude do budúcnosti vyžadovať mimoriadnu snahu o inovácie, kvalitu, podporu tvorivosti a zlepšovanie produktivity všetkých faktorov a aktérov.

4.8

Výbor sa nazdáva, že oznámenie Komisie v novom pláne pre turistický ruch nevenuje adekvátnu pozornosť úlohe informačných a komunikačných technológií z pohľadu spotrebiteľov, ako aj podnikov a strán zainteresovaných v odvetví. Práca na výskume a vývoji v odvetví turistického ruchu, ktorej cieľom je zlepšiť využitie týchto technológií, sa musí stať v nasledujúcom období prioritou.

4.9

EHSV pozitívne víta návrh Komisie zlepšiť právnu reguláciu, avšak je nutné mať na zreteli, že menej právnych predpisov nemusí vždy znamenať lepšiu právnu reguláciu. Ak majú byť v tomto odvetví prijaté právne predpisy a normy v oblasti pracovno-právnych vzťahov, musí byť posilnené kolektívne vyjednávanie v oblastiach stanovených sociálnymi partnermi.

4.10

Zjavná vôľa prijať konkrétne opatrenia a najmä zlepšiť využívanie dostupných európskych finančných nástrojov má svoj význam, avšak sú potrebné konkrétnejšie informácie a mal by byť navrhnutý program jasne zameraný na dosiahnutie hlavných cieľov európskeho turistického ruchu, ktoré oznámenie presne stanovuje. Bolo by potrebné zabezpečiť, aby fondy určené pre turistický ruch efektívne a účinne splnili svoje ciele.

4.11

Oznámenie Komisie pripisuje zvláštny význam úlohe Agendy 21 pre turistický ruch, pretože tento dokument by mal byť základom stratégií, programov a krokov týkajúcich sa udržateľného rozvoja turistického ruchu. Predpokladá sa, že pôjde o dlhý dokument, ktorý nepochybne ozrejmí mnoho rôznych otázok a problémov hospodárskej, sociálnej a environmentálnej povahy. Tento dokument by mal starostlivo zvážiť kľúčové otázky obmedzení rastu, udržateľného rastu turistických destinácií a ochrany pobrežia ako aj ďalších citlivých prírodných oblastí a predložiť uskutočniteľné a udržateľné návrhy.

4.12

Oznámenie Komisie kladie značný dôraz na štatistiky v oblasti turistického ruchu, avšak tie bude možno potrebné doplniť o štúdie s jasným strategickým a pokrokovým prístupom, ktoré odhaľujú trendy, odvodzujú závery a uskutočňujú opatrenia pre kroky do budúcnosti. Vytvorenie jedného alebo viacerých spolupracujúcich stredísk pre monitorovanie turistického ruchu na európskej úrovni by mohlo pomôcť vyriešiť túto potrebu v odvetví. Je potrebné, aby štatistiky turistického ruchu venovali viac pozornosti údajom o zamestnanosti.

4.13

Oznámenie Komisie jasne vyjadruje potrebu lepšieho zviditeľňovania, pochopenia a prijatia turistického ruchu v európskej spoločnosti. Ako už bolo uvedené v stanovisku EHSV pod názvom Katovická deklarácia [neoficiálny preklad] a v stanovisku na tému Cestovný ruch a kultúra – dva faktory rastu, ale aj v ďalších dokumentoch EHSV, bude potrebné uskutočniť komunikačné kampane s cieľom informovať a motivovať európskych občanov, najmä mladých ľudí.

30.12.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 325/16

1.

2.

3.

4.

5.

1.1

Výbor víta žiadosť o vypracovanie prieskumného stanoviska na tému „Uvoľnenie a posilnenie potenciálu Európy v oblasti výskumu, rozvoja a inovácií“, ktorú v rámci prípravy na nemecké predsedníctvo Rady EÚ predložila nemecká spolková ministerka školstva a výskumu. Domnieva sa, že je dôležité a užitočné, aby boli takýmto spôsobom včas zakomponované aj názory výboru – ako mosta s organizovanou občianskou spoločnosťou – na túto rozsiahlu a mnohostrannú tému do vytvárania budúcej európskej politiky v oblasti vzdelávania, výskumu a inovácií.

1.2

Vzhľadom na dve nedávno uverejnené oznámenia (1) Komisie k téme inovácie v celej jej šírke, ako aj vzhľadom na Ahovu správu (2) sa toto stanovisko zameriava predovšetkým na tému výskum a vývoj – ako nevyhnutné predpoklady každej trvalo udržateľnej schopnosti inovovať – a na potrebné vzdelanie. Týmto krokom by sa malo do veľkej miery zabrániť prekrývaniu s uvedenými uverejnenými dokumentmi.

1.3

Vedecké a technické výkony a ich premietnutie do konkurencieschopného hospodárstva sú rozhodujúcimi predpokladmi pre zabezpečenie – napríklad v oblasti energetickej problematiky a problematiky klimatických zmien – našej budúcnosti, zachovanie a zlepšenie nášho postavenia v celosvetovom meradle, pre to, aby sme neohrozili európsky sociálny model, ale naopak, aby sme ho mohli ďalej rozvíjať.

1.4

Preto je teraz pre Európu dôležité, aby si uvedomila svoju tradíciu celosvetovo vedúceho priestoru pre výskum a inovácie a aby túto tradíciu znovu obnovila. To si vyžaduje podporu potrebných schopností u občanov, výrazné zvýšenie investícií do výskumu a vývoja, zvýšenie ich efektívnosti, posilnenie ochoty a inovačných schopností v priemysle, ako aj snahu o odstránenie prekážok, ktoré tomu bránia.

1.5

Najdôležitejšími predpokladmi sú spoločenské prostredie priaznivo naklonené pokroku, v ktorom sa tento názor naplno prejavuje, aby boli na všetkých úrovniach politického rozhodovania vytvorené potrebné rámcové podmienky a prijaté príslušné smerodajné rozhodnutia, ale aj to, aby vznikali nové pracovné miesta a aby na strane priemyslu bola vybudovaná dostatočná dôvera a optimizmus pre potrebné investície.

1.6

K tomu patrí aj oboznamovanie občanov s vedou a technikou, a to vo väčšom rozsahu než doteraz, ako aj lepšie využitie nadania a jeho intenzívnejšia podpora. Na dosiahnutie tohto cieľa je potrebné už v osnovách základných škôl, a v ešte širšej miere na odborných školách, klásť podstatne väčší dôraz na tematické oblasti vedy a techniky.

1.7

Deťom a mládeži musia byť tieto oblasti postupne približované a názornými príkladmi a praktickými skúsenosťami sprostredkovaný úžitok a základné pojmy a zákony z oblasti vedy a techniky. Je potrebné nadchnúť nadané deti a mládež pre príslušnú voľbu povolania a pre, ako je známe, náročné štúdium a sprostredkovať im dobré základné vedomosti.

1.8

Súčasťou tohto plánu by malo byť aj zabezpečenie takého vedecko-technického odborného vzdelania na univerzitách a technických vysokých školách, ktoré by aspoň zodpovedalo najlepším medzinárodným normám: najdôležitejším kapitálom v oblasti výskumu a inovácie sú čo najkvalifikovanejší a motivovaní výskumníci a inžinieri oboch pohlaví, ktorí si svoju odbornú kompetenciu zachovávajú a rozširujú počas celého svojho pracovného života celoživotným vzdelávaním.

1.9

Ďalej sem patrí aj to, že Spoločenstvo, členské štáty a hospodárstvo musia týmto vedcom a odborníkom ponúknuť atraktívne možnosti zamestnania, stimulujúce prostredie v povolaní, perspektívy kariérneho postupu a primeranú istotu pri plánovaní života. Tieto opatrenia musia zohľadňovať ako investície spoločnosti do ich vzdelávania, tak aj vysoké osobné investície do obzvlášť náročného a namáhavého štúdia. Len tak sa nám podarí namiesto dnešného fenoménu „brain-drain“, na ktorý sa často sťažujeme, dosiahnuť zmenu celkovej mobility rozhodujúcich špičkových pracovníkov v prospech Európy.

1.10

Rovnako sem patrí aj snaha o inovácie priemyslu a podporovanie jeho ochoty investovať do výskumu a vývoja, a to najmä aj v prípade malých a stredných podnikov, prostredníctvom vhodných právnych, administratívnych a finančných rámcových podmienok ako aj zatraktívnenie a zvýhodnenie tohto kroku.

1.11

Zvláštne úsilie si zasluhuje cieľ urýchlenia zavádzania nových poznatkov výskumu a vývoja do procesov alebo výroby nových produktov. Na jeho dosiahnutie musia firmy prostredníctvom vhodnej personálnej politiky zabezpečiť, že bude dostatok vedecko-technickej kompetencie, aby sa firmy samotné mohli podieľať na procese inovácie, minimálne však aby boli schopné posudzovať a realizovať nové myšlienky alebo možnosti.

1.12

Okrem finančno-technických aspektov a aspektov týkajúcich sa zodpovednosti za škodu je potrebné venovať pozornosť aj vzájomnej mobilite medzi akademickým a hospodárskym svetom. Pomoc v tejto oblasti by predstavovalo napríklad zavedenie nového atraktívneho systému mobility resp. štipendií pre transfer vedomostí a odbornú prípravu a ďalšie odborné vzdelávanie, ktorý by pokrýval v rovnakej miere akademickú a priemyselnú oblasť.

1.13

Tento systém by mal – analogicky k systému „Sabbatical“ pre vysokoškolských profesorov – umožňovať dočasný pobyt vedcov a inžinierov v priemysle (a naopak!) pri súčasnom úplnom zaručení možnosti návratu do pôvodného zamestnania. Tým by sa vytvoril osobný most na vzájomné prepojenie medzi akademickým svetom a hospodárstvom a najlepším možným spôsobom podporila potrebná výmena vedomostí.

1.14

Príkladmi ďalších konkrétnych odporúčaní a konštatovaní sú:

1.14.1

Cieľ stanovený v Barcelone na realizáciu Lisabonskej stratégie musia brať vážne všetci aktéri, ktorých sa týka, aby Európa nezostala na poslednom mieste v celosvetových pretekoch investícií do výskumu a vývoja (VaV). Tento stanovený cieľ hovorí, že celkové výdavky na VaV v Únii majú byť zvýšené tak, aby v roku 2010 dosiahli úroveň takmer 3 % HDP. Investície potrebné na dosiahnutie tohto cieľa by malo z dvoch tretín financovať súkromné hospodárstvo.

1.14.2

Podľa súčasného plánovaného rozpočtu na roky 2007 – 2013 by Spoločenstvo 7. rámcovým programom pre výskum a rozvoj (RP7) prispelo podielom len približne 2 % k celkovým cieľovým investíciám stanoveným v barcelonskom cieli. Podľa názoru výboru tento objem nestačí na to, aby sa dosiahol významný pákový efekt a prejavila sa integračná sila podpory Spoločenstva na politiku podpory členských štátov a na potrebnú investičnú ochotu priemyslu v plnom rozsahu a podnietil potrebný podstatný nárast v tejto oblasti.

1.14.3

Preto by mal byť tento podiel podpory zo strany Spoločenstva zvýšený pri plánovanej revízii rozpočtu EÚ v roku 2008 v prvom kroku zvýšený na 3 %. Toto by bolo zo strany Spoločenstva obzvlášť účinné opatrenie, ktoré by umožnilo dosiahnuť naďalej dôležité ciele z Lisabonu a Barcelony rýchlejšie, než sa to ukazuje doteraz. Toto je potrebné aj preto, že výskumné úsilie napr. v USA alebo v Číne rastie závratným tempom.

1.14.4

Právo štátnej pomoci (E state aid) v rámci Spoločenstva by malo byť regulované tak, aby podnecovalo členské štáty vo väčšej miere, efektívnejšie a menej byrokraticky podporovať výskumné a vývojové záujmy univerzít, výskumných inštitútov a priemyslu, ako aj ich potrebné vzájomné prepojenie a poskytlo im k tomu potrebný manévrovací priestor.

1.14.5

Vnútroštátne právo týkajúce sa rozpočtu by každému členskému štátu malo umožňovať flexibilné vyplácanie prostriedkov na podporu opatrení v oblasti výskumu a vývoja (VaV), napríklad možnosťou preniesť pridelené prostriedky do budúceho kalendárneho alebo rozpočtového roka.

1.14.6

Úsilie o patent Spoločenstva by konečne malo byť úspešne ukončené, pričom otázka jazyka by mala byť vyriešená v súlade s dlhoročnými zvyklosťami medzinárodnej „Science-community“.

1.14.7

Inovácia a pokrok sú založené na spolupráci základného výskumu, aplikovaného výskumu a produktového vývoja, pričom hranice medzi týmito kategóriami sa prelínajú.

1.14.8

Je však potrebné ešte silnejšie vzájomné prepojenie pilierov vzdelávanie, výskum a priemyselné využitie. Preto výbor víta plány na vytvorenie Európskeho technologického inštitútu (ETI), ktorý by mal prispieť k ďalšiemu rozvoju inovačnej kapacity Spoločenstva a členských štátov tým, že bude na najvyššej úrovni spájať aktivity v oblasti vzdelávania, výskumu a inovácií.

1.14.9

Na to je však potrebné, aby Spoločenstvo v dostatočnom rozsahu podporovalo aj základný výskum. Špecifický program „Myšlienky“ v rámci RP7 je v tejto oblasti dobrým základom.

1.14.10

Pokrok a neustála inovácia však nie sú založené len na vede a technike, ale aj na motivácii všetkých zúčastnených, na nových obchodných modeloch a na správnych metódach riadenia.

1.14.11

Ide tu najmä o to, aby mali ľudia v súlade s ich vlohami, výkonnosťou a kreativitou najlepšie možné príležitosti na rozvoj a vyvíjanie vlastnej iniciatívy. Preto je potrebné aj zabezpečiť, aby všetci spolupracovníci jednej firmy alebo inštitútu mali možnosť prezentovať svoje myšlienky a návrhy a boli za to zodpovedajúco odmenení. Toto sú dôležité otázky sociálneho výskumu, štúdia podnikovej ekonomiky a všeobecne kultúry manažmentu.

1.14.12

Na podporu nových nápadov v oblasti výskumu, inovatívnych technológií, prevádzky podnikov alebo podnikateľských modelov je potrebné akceptovať skutočnosť, že je s tým spojené aj určité riziko. Pokrok a riziko sú dve strany tej istej mince.

1.14.13

Príliš strnulé pravidlá na zjednotenie organizačných foriem, výskumných programov a pracovných postupov môže brzdiť vývoj nových vecí a inováciu. Sloboda výskumu je základným predpokladom kreatívnej vedy, nových objavov a inovatívnej techniky, a to bez toho, aby boli porušené hranice stanovené zákonom v oblasti etických otázok alebo pravidlá správneho využívania pridelených dotácií.

1.14.14

Administratívne postupy na podporu výskumu a vývoja je potrebné zjednodušiť, a to aj preto, aby sa zabránilo inflácii požadovaných rôznorodých a často sa prekrývajúcich žiadostí, hodnotení, monitorovania a auditu, a aby sa ich počet obmedzil na únosnú mieru.

1.14.15

Text samotného stanoviska sa k týmto aspektom vyjadruje podrobnejšie. Uvedené odporúčania sú zdôvodnené, ďalšie, aj veľmi konkrétne, názory sú podrobne prebraté a sú k nim uvedené odporúčania.

2.1

Vzhľadom na dve nedávno uverejnené oznámenia Komisie (3) k téme inovácie v celej jej šírke (pozri aj bod 4.12.1), ako aj vzhľadom na Ahovu správu (4) sa toto stanovisko zameriava predovšetkým na tému výskum a vývoj – ako nevyhnutné predpoklady každej trvalo udržateľnej schopnosti inovovať – a na potrebné vzdelanie. Týmto krokom by sa malo do veľkej miery zabrániť prekrývaniu s uvedenými uverejnenými dokumentmi.

2.2

Európa je kolískou modernej vedy a výskumu (5). Veda a výskum, metodika a spôsob myslenia boli rozhodujúcimi prvkami, ktorý pomáhal formovať našu dnešnú európsku spoločnosť, jej hodnoty, spôsob života a životný štandard; boli poznávacím znamením európskeho kultúrneho priestoru (6). Receptom úspechu z toho vyplývajúcich výdobytkov bolo vzájomné pôsobenie remeselného vynaliezavého ducha a podnikateľského ducha s vedeckou metodikou a systematikou.

2.3

Takmer ruku v ruke s vedecko-technickým pokrokom prebiehali aj rozhodujúce spoločensko-politické zmeny smerom k modernému štátu s rozdelenými právomocami, demokraciou, základnými právami a sociálnymi zákonmi.

2.4

Ako dôsledok týchto spoločných procesov sa zmenili a zlepšili životné podmienky ľudí a zúčastnených štátov a regiónov v takom rozsahu, aký bol dovtedy v histórii ľudstva nevídaný.

2.5

Počas posledných 135 rokov sa priemerná dĺžka života obyvateľstva (7) viac ako zdvojnásobila (8). V posledných 50 rokoch sa plošné výnosy v poľnohospodárstve takmer strojnásobili. V úspešných priemyselných krajinách sa diskutuje o nadváhe namiesto o podvýžive, o záplave informácií namiesto o ich nedostatku, o nadmernom starnutí obyvateľstva namiesto o detskej úmrtnosti.

2.6

Schopnosti a výdobytky modernej mobilnej priemyselnej spoločnosti, získané vďaka výskumu, vývoju a inovácii, pokrývajú všetky oblasti ľudskej realizácie a kvality života.

2.7

Zatiaľ čo sa bezprostredné úlohy výskumu a vývoja sústreďujú na hľadanie nových a hlbších vedomostí – teda na skúmanie neznámeho a potvrdenie hypotéz a známych skutočností – a na vývoj nových schopností, prispeli výsledky tohto úsilia vysokou a dovtedy nepredstaviteľnou mierou k blahobytu ľudstva. V tomto prenesenom zmysle je teda zmyslom výskumu a vývoja aj slúžiť blahu ľudstva.

2.8

Ďalším faktorom, ktorý je dôležitý pre dosiahnutý pokrok, bol vývoj a intenzívne využívanie priemyselných postupov a strojov, ktoré spotrebúvajú energiu: energia oslobodila ľudí od ťarchy najťažšej telesnej práce a stala sa „potravou“ moderných národných hospodárstiev.

2.9

Z tejto skutočnosti vyplýva aj prvé dôležité odporúčanie výboru: spoločnosť si musí uvedomiť rozhodujúcu úlohu, ktorú tieto výdobytky zohrali vzhľadom na náš súčasný spôsob života, predpoklady jeho vzniku a s tým spojené vedecko-technické a kultúrne výkony, a oceniť ich existenčný význam – toto chápanie sa musí stať súčasťou vzdelávacieho štandardu. Je potrebné si uvedomiť oveľa nižšiu kvalitu života a núdzu, ktorá sa ešte aj dnes vyskytuje v častiach tretieho sveta a ktorá by bez týchto výdobytkov rovnako existovala aj v dnešných priemyselných krajinách, aby sme vedeli oceniť pre nás už samozrejmý štandard a jeho predpoklady.

2.9.1

Je potrebné prispôsobiť učebné osnovy a počet vyučovacích hodín na všetkých stupňoch škôl tak, aby deťom a mládeži postupne názorným a zaujímavým výkladom a učebnou látkou sprostredkovali myšlienky vedy a techniky a uviedli ich do bohatých vedomostí (9) v tejto oblasti a priblížili im zodpovedajúci význam vedeckej práce a technického vývoja pre každodenný život. Je potrebné získať nadaných žiakov oboch pohlaví pre to, aby si vybrali štúdium technického typu, poskytnúť im najlepšie možné vedecko-technické odborné vzdelanie na vysokých školách a univerzitách a v neskoršom priebehu ich ďalej vzdelávať prostredníctvom programov celoživotného vzdelávania. Dosiahnuté je základom ďalšieho pokroku.

2.10

Väčšina už spomínaných skutočností nie je obmedzená na Európu, napriek tomu, že uvádzané výdobytky celosvetovo – bohužiaľ – ešte nie sú k dispozícii všetkým ľuďom, skupinám obyvateľstva a národom v rovnakej miere a v dostatočnom rozsahu.

2.10.1

V tejto súvislosti je potrebné vyzdvihnúť dôležitý znak modernej spoločnosti založenej na vedomostiach: na rozdiel od predchádzajúcich období, keď bola napríklad výroba hodvábu v Číne prísne stráženým tajomstvom, sú získané poznatky, teda náš najcennejší tovar, ponúkané takmer bezplatne (10) k nahliadnutiu, napr. na univerzitách a technických vysokých školách pre študentov z celého sveta (dokonca formou štipendií), ale aj v učebniciach, publikáciách, patentových spisoch, odborných konferenciách, publikáciách na internete, odborných periodikách a podobne.

2.10.2

Zverejnenie týchto získaných poznatkov slúži síce celosvetovej výmene vedomostí, ktorá je potrebná pre vedecký pokrok, je však zároveň aj jedinečnou a obzvlášť účinnou formou rozvojovej pomoci, ktorá napríklad už od 19. storočia prispela k tomu, že sa krajinám ako Japonsko podarilo vlastnými silami z predchádzajúcej stredovekej existencie a spoločenskej štruktúry vypracovať v priebehu krátkeho obdobia na podobný životný štandard, aký má Európa.

2.10.3

Táto voľná dostupnosť získaných poznatkov a nadobudnutých schopností musí mať aj určité hranice, a to tam, kde ide o návratnosť investícií do výskumu a vývoja z neskoršieho hospodárskeho zisku a tým súčasne o posilnenie konkurencieschopnosti príslušného národného hospodárstva prostredníctvom náskoku na trhu.

2.10.4

Na tento účel vytvorila väčšina priemyselných krajín vyvážený právny systém na dočasnú ochranu duševného vlastníctva, ktoré svoj vrchol dosahuje v patentovom práve. K tejto otázke sa výbor vyjadril už niekoľkokrát (11) a opätovne pripomína potrebu zavedenia európskeho patentu Spoločenstva, ale aj uvedomovania si hospodárskeho a kultúrneho významu duševného vlastníctva. V konečnom dôsledku sú uznanie a ochrana duševného vlastníctva popudom a spravodlivým ocenením pre vynálezcov nových techník a tvorcov nových diel.

2.11

Čo sa z tohto dá vyvodiť pre politiku Európskeho spoločenstva? Najskôr ide o dôležitú a veľmi konkrétnu otázku, aký podiel hrubého domáceho produktu (HDP) by mal byť v rámci vyváženej celkovej politiky investovaný do výskumu a vývoja.

2.11.1

Odpoveď na túto otázku vyplýva z postavenia Európy v celosvetovej hospodárskej súťaži, teda z toľko citovanej Lisabonskej stratégie (12).

2.11.2

Okrem toho už Rada v marci 2002 v Barcelone (13) prijala smerodajné rozhodnutia (14) a sformulovala už známy cieľ troch percent, ktorý hovorí, že celkové výdavky na VaV v Únii majú byť zvýšené tak, aby v roku 2010 dosiahli úroveň takmer 3 % HDP. Investície potrebné na dosiahnutie tohto cieľa by malo z dvoch tretín financovať súkromné hospodárstvo (bod 47 záverov Rady). Okrem masívneho zvýšenia investícií do VaV samotného Spoločenstva ide teda najmä o vytvorenie vhodných podmienok na zvýšenie investícií do VaV členských štátov a predovšetkým priemyslu. Tento cieľ výbor dôrazne podporoval v mnohých stanoviskách (15), ukazuje sa však, že – s výnimkou niektorých členských štátov – nebude tento cieľ dosiahnutý. Toto je skutočnosť, ktorá vzbudzuje obavy.

2.11.3

Okrem toho sa v koncom októbra uverejnenom STERN REVIEW (16): „The Economics of Climate Change“ konštatuje, že len na zmiernenie globálneho otepľovania spôsobovaného skleníkovými plynmi bude potrebné vynaložiť prostriedky vo výške približne 1 % HDP, ktoré zahŕňajú aj ďalšie potrebné aktivity v oblasti VaV.

2.11.4

Klimatické zmeny a ich vzťah k všeobecnému problému využívania energie, spotreby energie a trvalo udržateľného zásobovania energiou však nie sú jedinou problémovou oblasťou. Aj boj proti telesným a duševným chorobám, uľahčenie bežného života ľuďom s postihnutím, účinky demografických zmien vrátane výskumu starnutia, ochrana životného prostredia a všeobecne zabezpečenie životných podmienok a nášho európskeho systému hodnôt sú príklady významných výskumných tém, ku ktorým výbor podal podrobné odporúčania v doterajších stanoviskách, napríklad v stanovisku k 7. rámcovému programu výskumu a vývoja a jeho „špecifickým programom“.

2.12

Európske spoločenstvo čelí, ako je známe, vážnej výzve stále sa vyostrujúcej hospodárskej súťaže, pri ktorej ide najmä o zachovanie európskych pracovných miest, udržanie úrovne príjmov a sociálnych a environmentálnych noriem. Toto platí nielen kvôli hospodárskej sile USA a Japonska, ale najmä v kontexte pozoruhodných a stále silnejúcich hospodárskych a výskumných výsledkov štátov ako Čína (do roku 2050 sa Čína stane vedúcim národom v oblasti technológie a vystrieda tak USA! (17)), India a Brazília, a vzhľadom na tamojšie nízke príjmy a sociálne a environmentálne normy.

2.13

Práve v tomto kontexte celosvetovej hospodárskej súťaže, ako aj s ňou spojených pretekov v zvyšovaní investícií do výskumu a vývoja, vrátane celosvetového konkurenčného boja o získanie najlepších vedcov a inžinierov, musí Európske spoločenstvo naďalej posilňovať a lepšie využívať svoj potenciál v oblasti výskumu, vývoja a inovácií. Pri tom ide v prvom rade o celosvetovú súťaž, a nie o vnútroeurópsku!

2.14

Konkurencieschopné postavenie si Európa môže udržať len vtedy, pokiaľ si aj do budúcnosti zachová náskok (18) vo výskume, technologickom vývoji a v oblasti inovácií, ktorý bude založený na spoločenskom a kultúrnom prostredí demokracie, právneho štátu, podnikateľskej slobody, istoty plánovania, ochoty podávať výkony a uznania výkonov. Je potrebné posilniť a ďalej rozširovať Európsky výskumný priestor. Toto vyhlásenie je síce často citované vo všetkých politických vyhláseniach zámerov, ale v oblasti skutočného konania a realizácie v oblasti skutočných priorít (napr. rozpočet na výskum) a v oblasti príslušných predpisov (napr. tarifné štruktúry (19), daňové právo) existujú výrazné a poľutovaniahodné nedostatky, a to ako na úrovni Spoločenstva, tak aj vo väčšine členských štátov.

2.15

Iné štáty, ktoré sú konfrontované s podobnou problematikou, napríklad USA, Japonsko, ale aj Švajčiarsko, podnikajú úspešne nielen rozsiahlejšie, ale aj efektívnejšie kroky v oblasti výskumu, technologického vývoja a inovácií. To sa okrem iného prejavuje aj v atraktívnosti USA pre európskych vedcov a inžinierov, čo vedie v rámci v podstate želateľnej vzájomnej mobility k tomu, že sa nadbytočné množstvo odborníkov a talentovaných ľudí sťahuje do USA („brain-drain“).

2.16

Práve vzhľadom na USA je táto skutočnosť indikátorom nielen finančnej výkonnosti a lepšieho výskumného systému, ale tento fenomén zároveň posilňuje USA a oslabuje Európu. Okrem toho je politika VaV v USA v porovnaní s Európou otvorenejšia a odvážnejšia vo vzťahu k novým konceptom a prístupom, ale aj celkovo viac ochotná riskovať. Je motivovaná nielen hospodárskou konkurencieschopnosťou, ale v rovnakej miere aj dôslednou národnou bezpečnostnou stratégiou (20) a s ňou spojenými vysokými investíciami do VaV, čo vedie k pozitívnej synergii.

2.17

Európa preto musí teraz znovu oživiť svoju tradíciu vedúcej sily v priestore výskumu a inovácie, investovať podstatne viac prostriedkov do výskumu a vývoja, podporovať schopnosti svojich občanov v tejto oblasti a odmeňovať ich výkony, ako aj odstrániť všetky prípadné prekážky.

2.18

Najdôležitejšími predpokladmi pre dosiahnutie tohto cieľa sú spoločenské prostredie, v ktorom sa tento názor naplno prejavuje, aby boli na všetkých úrovniach politického rozhodovania vytvorené potrebné rámcové podmienky a prijaté príslušné smerodajné rozhodnutia. Len potom budú môcť školy a univerzity plniť svoju úlohu v celosvetovej súťaži a dostatočný počet mladých ľudí sa bude môcť angažovať za vedu a techniku. Len potom bude na strane priemyslu vznikať dostatočná dôvera a optimizmus pre potrebné investície.

3.1

Zdroje investícií. Výskum a inovácie sú – spolu s kvalifikovaným a efektívnym vzdelávaním oprávnených osôb – predpokladmi budúceho blahobytu spoločnosti. Preto musí spoločnosť dať k dispozícii potrebné investície. V EÚ sú to investície od Spoločenstva, členských štátov, hospodárstva a – z menšej časti – zo súkromných nadácií.

3.2.1

7. rámcový program v oblasti výskumu a technického rozvoja (RP7) RP7 bude predstavovať hlavnú časť (21) príspevku Európskeho spoločenstva na podporu výskumu a vývoja. Rozpočet tohto rámcového programu na obdobie rokov 2007 až 2013 sa blíži (22) k sume okolo 50 miliárd EUR (23), čo je približne 5,8 % celkového rozpočtu Spoločenstva na toto obdobie.

3.2.2

Tento príspevok teda predstavuje približne 0,06 % hrubého domáceho produktu, a teda len okolo 2 % cieľa z Barcelony (pozri prílohu). Podľa názoru výboru tento objem nestačí na to, aby sa dosiahol významný pákový efekt a prejavila sa integračná sila podpory Spoločenstva na politiku podpory členských štátov a na potrebnú investičnú ochotu priemyslu v plnom rozsahu a podnietil potrebný podstatný nárast v tejto oblasti.

3.2.3

Výbor preto veľmi ľutuje, že nebolo zrealizované jeho odporúčanie (24) výraznejšie zvýšiť podiel rozpočtu prideleného 7. rámcovému programu pre výskum a vývoj na celkovom rozpočte Spoločenstva.

Výbor preto vyzýva Európsku radu a Európsky parlament aby sa pri plánovanej revízii rozpočtu EÚ v roku 2008 snažili dosiahnuť väčší pokrok v tejto otázke a zvýšili objem podpory Spoločenstva pre 7. rámcový program pre výskum a vývoj na 3 % cieľa stanoveného v Barcelone.

3.2.4

Európska investičná banka. Okrem toho by výbor rád poukázal na to, že by bolo vhodné využívať vo väčšom rozsahu aj prostriedky Európskej investičnej banky na podporu výskumu, vývoja a inovácií (25), najmä v prípadoch, ktoré slúžia na vybudovanie potrebnej infraštruktúry a prenosu vedomostí na priemyselné účely.

3.2.5

Európske štrukturálne fondy. To isté, a dokonca v ešte väčšej miere, platí aj pre využívanie európskych štrukturálnych fondov. Tu je najmä v nových členských štátoch potrebné ešte vykonať obrovský kus práce pri budovaní potrebnej výskumnej infraštruktúry a jej prepojení so zakladaním moderných firiem v oblasti špičkovej technológie.

3.3.1

Viac investícií zo strany hospodárstva. Vzhľadom na skromný príspevok podpory Spoločenstva, ktorý vyplýva zo štruktúry, je rozhodujúce, aby tak členské štáty, ako aj európske hospodárstvo (26) ako také investovali dostatočne – a vo väčšom rozsahu než doteraz – do výskumu a vývoja a s tým súvisiaceho vzdelávania, aby uvoľnili a posilnili potenciál Európy v oblasti výskumu, vývoja a inovácií, využili európsky výskumný priestor a aspoň približne dosiahli ciel z Barcelony. Tu existuje vo väčšine členských štátov najvýraznejšia možnosť a najnutnejšia potreba zlepšenia!

3.3.2

Spoľahlivé a vhodné rámcové podmienky. Okrem zvýšeného úsilia v oblasti financovania je potrebné preskúmať aj ostatné rámcové podmienky, aby tak bolo možné dosiahnuť maximálne výsledky pri využití disponibilných prostriedkov. Je potrebné najmä preskúmať vede cudzie názory a zámery s cieľom zistiť, či prinášajú úžitok alebo škodia, ako aj zabezpečiť najväčšiu možnú plánovaciu istotu a spoľahlivosť štátom stanovených cieľov.

3.3.3

Podporné opatrenia zo strany Spoločenstva. K uvedenému môže a musí ale výslovne prispieť aj Európske spoločenstvo svojou politikou, najmä prostredníctvom vhodných nariadení a smerníc, optimálnych rámcových podmienok a rozumne využitých pákových efektov podpory z RP7.

3.3.4

Právo pomoci Spoločenstva. Právo pomoci Spoločenstva reguluje v zmysle článkov 87 a 88 Zmluvy o založení ES druh, rozsah a administratívne postupy v rámci prípustnej štátnej pomoci (27) jednotlivých členských štátov pre aktivity v oblasti VaV. Forma tohto práva pomoci je tiež rozhodujúcim faktorom, ktorý vplýva na podporu výskumu zo strany členských štátov, ale aj pre optimálne využitie podpory zo 7. rámcového programu Spoločenstva. Preto musí byt právo pomoci Spoločenstva formulované tak (28), aby podnecovalo členské štáty a uľahčovalo im čo najefektívnejšie a najmenej byrokraticky podporovať výskumné a vývojové zámery univerzít, výskumných inštitútov a priemyslu, a rozsiahlejšie a účinnejšie podporovať aj ich vzájomnú spoluprácu.

3.3.5

Prednosť globálnej konkurencieschopnosti. Pritom je potrebné zabrániť tomu, aby príliš striktné a s priveľkým administratívnym zaťažením spojené obmedzenia štátnej pomoci pre výskum a vývoj, zamerané výlučne na vnútroeurópsku situáciu v hospodárskej súťaži, negatívne ovplyvňovali globálnu konkurencieschopnosť Európskeho spoločenstva. Naopak, práve vzhľadom na pomerne veľmi malý príspevok podpory Spoločenstva (29) musia samotné členské štáty môcť veľkoryso a bez byrokratických prekážok podporovať prepojenia medzi univerzitami, výskumnými ústavmi a priemyslom, ktoré si vyžaduje európsky výskumný priestor.

3.3.6

MSP a „Start-Ups“. Je však potrebné aj naďalej posilňovať potenciál MSP a najmä „Start-Ups“ v oblasti inovácií, ako aj všeobecne vytvoriť silnejšie stimuly pre príslušné investície zo strany priemyslu. Výbor odkazuje okrem toho na svoje odporúčania (30) k programu EÚ „Viacročný program pre podniky a súkromné podnikanie a konkrétne pre malé a stredné podniky (MSP)“ a v tejto súvislosti obzvlášť dôležitú podporu v oblasti hospodárstva založeného na vedomostiach. Vzhľadom na skutočnosť, že v EÚ spadá 98 % všetkých firiem do kategórie MSP je jasné, aký význam má posilnenie inovačnej schopnosti práve tejto kategórie podnikov.

3.3.7

Príklad USA. Na orientáciu by mohla byt použitá príslušná politika podpory účastníkov celosvetovej hospodárskej súťaže, najmä USA.

3.4

Rozpočtové právo členských štátov. Ďalším dôležitým aspektom spojeným s problematikou financovania je otázka, či je rozpočtové právo členských štátov vhodné pre dosiahnutie cieľa efektívneho využívania prostriedkov. Pokiaľ to tak nie je, bolo by dobré, aby Spoločenstvo vyvíjalo úsilie smerom k tomu, aby rozpočtové právo jednotlivých členských štátov zohľadňovalo potreby výskumu a vývoja lepšie než doteraz.

3.4.1

Pružnejšie plány čerpania prostriedkov a rozpočtové právo. Najmä v prípade veľkých vývojových projektov, ale všeobecne pri každých investíciách týkajúcich sa výskumu a vývoja, je potrebné zabrániť tomu, že neodborne stanovené, štátne plány čerpania prostriedkov (ako napríklad v prípade štátneho účtovníctva) povedú k prijímaniu rozhodnutí, ktoré nie sú v súlade s projektom. Keďže v prípade projektov, ktoré prekračujú doteraz známe technické hranice nie sú finančné náklady, a teda aj čerpanie prostriedkov na kalendárny rok, vždy presne plánovateľné, môže dôjsť k tomu, že prostriedky vyčlenené na kalendárny rok prepadnú kvôli viazaným štátnym plánom ich čerpania. Toto vedie k neodbornej optimalizácii a neefektívnosti. Preto je potrebné nájsť a v rozpočtovom práve členských štátov ustanoviť lepšie riešenia, ktoré by napríklad umožňovali preniesť časť pridelených prostriedkov do ďalšieho kalendárneho alebo rozpočtového roka.

3.5

Daňové právo a právo zodpovednosti za škodu v členských štátoch. Rovnako by malo Spoločenstvo vyvíjať úsilie tak, aby aj daňové právo a právo zodpovednosti za škodu v členských štátoch bolo lepšie zamerané na ciel vytvárať stimuly pre posilnenie investícií priemyslu do výskumu a vývoja a minimalizovať riziká pri zavádzaní inovačných postupov alebo produktov.

3.6

Dostatočné základné financovanie zo strany členských štátov. Členské štáty by sa mali postarať o to, aby ich výskumné ústavy mali k dispozícii dostatočné základné financovanie a mohli tak vôbec využiť možnosť spolufinancovania zo 7. rámcového programu v oblasti VaV.

3.7

Účtovníctvo, evidencia nákladov a hodnotenie. Účtovníctvo, evidencia nákladov a hodnotenie úžitkovosti prijímateľov štátnych dotácií, teda rôznych výskumných centier, by malo byt preskúmané, či zodpovedajú charakteristickým vlastnostiam výskumu a vývoja. Najmä je potrebné skontrolovať, či sú otázky týkajúce sa podnikového hospodárstva, ktoré bolo prispôsobené pre výrobný priemysel, bezprostredne prenosné na organizácie, ktorých tovarom sú vedomosti, kde pri hodnotení nákladov, prezentácie a hodnotenia môže dôjsť k skresleniu.

3.8

Politické a spoločenské priority. Všeobecne je potrebné vytvoriť na politickej úrovni – a v médiách ako sprostredkovateľoch názorov – povedomie o tom, že dostatočný a účinný výskum a vývoj je základným kameňom budúceho blahobytu, a teda aj pracovných miest, sociálnych služieb a konkurencieschopnosti, a podľa neho potom aj konať. To sa týka tak potrebných rozpočtových rozhodnutí v oblasti nutných investícií, ako aj všetkých rámcových podmienok pre vzdelávanie, pracovné právo a pracovné podmienky, daňové právo, tarifné právo atd. Týka sa však aj základného postoja spoločnosti ako celku k vedecko-technickému pokroku, ktorý je spojený s veľkými možnosťami ale, aj napriek všetkým opatreniam, nevyhnutne aj s určitým rizikom. Nadmerná obava z rizika vedie k stagnácii, a v neposlednom rade dokonca k strate vedomostnej kompetencie a zastarávaniu.

4.1

Všeobecné názory  (31) . Prvoradý význam má preto hospodárske, sociálne, politické a kultúrne prostredie, v ktorom sa kreativita a vynaliezavosť, ako aj podnikateľské aktivity môžu rozvíjať najlepšie (32), a ktoré umožňuje prilákať do európskeho výskumného priestoru najlepších vedcov a inžinierov a udržať ich v ňom. Toto zahŕňa najmä aj potrebné opatrenia na zachovanie alebo vytvorenie čo najlepších podmienok, v ktorých môže veda a výskum fungovať.

4.2

Skúšanie nových myšlienok a konceptov. Veda a výskum sa usilujú o nájdenie najlepších a najnovších myšlienok, postupov a dosiahnutie výsledkov. K tomu patrí aj nezávislé zopakovanie (alebo vyvrátenie) – teda „certifikácia“ – nových poznatkov, ako aj ich šírenie, prehlbovanie a rozširovanie, pričom primárnym cieľom musí byt postupné rozširovanie obzoru poznania. Je teda potrebné stimulovať a chrániť pluralistické (33) a interdisciplinárne výskumné nasadenie, hodnotiace postupy a výskumné štruktúry tak, aby bol evolučný proces (34) využitý na dosiahnutie najlepších myšlienok, výsledkov ale aj organizačných foriem.

4.3

Kritériá hodnotenia a voľnosť. Kritériá hodnotenia preto musia podporovať aj nové veci a akceptovať riziko neúspechu, keďže úspech nie je možné zaručiť a priori. Je potrebné vyhnúť sa príliš strnulým predpisom zavedeným zhora alebo súborom pravidiel na zjednotenie organizačných foriem, výskumných programov a pracovných postupov. Tieto môžu obmedzovať evolúciu k novému, k inovácii. Inovácia potrebuje dostatočnú podnikateľskú voľnosť, aby nové myšlienky nestroskotali už na nadmernom množstve obmedzujúcich predpisov. Sloboda výskumu – aj oslobodenie od neodborných, zväzujúcich (35) alebo dokonca ideologických cieľov – je základným predpokladom kreatívnej vedy a nových objavov, a to bez toho, aby boli porušené hranice stanovené zákonom v oblasti etických otázok alebo pravidlá správneho využívania pridelených dotácií.

4.3.1

Zdola nahor. Základným princípom každej výskumnej politiky by preto malo byt: čo najviac prístupu „zdola nahor“, toľko prístupu „zhora nadol“, koľko je potrebné, toľko decentralizácie, koľko je možné, toľko centralizácie, koľko je nutné. V konečnom dôsledku ide o rovnováhu medzi individuálnym myšlienkovým bohatstvom a individuálnou kreativitou na strane jednej, a úspešným plánovaním, harmonizáciou a riadením pri zhromažďovaní zdrojov na strane druhej, s cieľom môcť zrealizovať väčšie projekty vyžadujúce deľbu práce.

4.3.2

Projekty spolupráce. Práve zvlášť náročné a nádejné projekty v oblasti VaV alebo v oblasti špičkovej technológie si často vyžadujú cezhraničnú spoluprácu medzi rôznymi výskumnými centrami, firmami a podobne, vrátane financovania z rôznych zdrojov. V prípadoch, kde sa ich vnútorná organizačná štruktúra, systémy hodnotenia, personálna politika, pravidlá spravovania rozpočtu (36) a pod. výrazne od seba líšia, môžu z toho vznikať prekážky žiadaného úspechu tejto spolupráce. V tomto kontexte platí, že všetci zainteresovaní aktéri sú pripravení brat ohľad na vzájomné potreby a sú ochotní dohodnúť sa v prípade konkrétnych projektov na spoločných pravidlách, ktoré sa v prípade nutnosti budú líšiť od bežných pravidiel, zriecť sa osobitných nárokov na prioritu a dospieť k fungujúcim dohodám.

4.3.3

Metóda otvorenej koordinácie. Kým sa v bode „Skúšanie nových myšlienok a konceptov“ odporúča pluralita a vymenúvajú nevýhody prílišnej jednotnosti pre evolučný pokrok, je pre projekty spolupráce a všeobecne pre vnútroeurópsku spoluprácu potrebné stanoviť v rámci spolupracujúcich inštitúcií minimálne jednotné používané pravidlá a normy. V tomto prípade je potrebné opatrne využívať metódu otvorenej koordinácie, aby sa tak dosiahla rovnováha medzi týmito dvomi protikladnými postojmi.

4.4

Zjednodušenie  (37) a zníženie administratívnych postupov, vyhýbanie sa prelínajúcim sa alebo paralelným úradom  (38) . Výskum a vývoj si nevyhnutne vyžadujú aj plánovacie, podnikateľské, administratívne a znalecké úlohy, ktoré musia vykonávať kvalifikovaní a skúsení vedci a inžinieri. Požadované administratívne procedúry sa však premnožili a prerástli do takej miery, že náročnosť týchto úloh odčerpáva do značnej miery výkony v oblasti samotného výskumu. Najmä došlo k prudkému nárastu požadovaných postupov v oblasti žiadostí, znaleckého hodnotenia, monitorovania, a auditu, ktoré vedú k neproduktívnej činnosti a odčerpávajú pracovné výkony oblasti samotnej výskumnej činnosti (39). Okrem toho: nedostatočné investície do vzdelávania, výskumu a vývoja sa nedajú nahradiť ani zvýšením poctu hodnotiacich procesov.

4.4.1

Preto výbor opakuje svoju naliehavú žiadosť (40), aby sa Komisia a členské štáty touto otázkou intenzívne zaoberali a snažili sa dosiahnuť efektívne a lepšie koordinované postupy (aj s príslušnými orgánmi jednotlivých členských štátov a medzi nimi). Najmä pre odporúčania je vhodné zredukovať nadmerné množstvo samostatných, vertikálnych (ale aj horizontálnych/paralelných) postupov schvaľovania, riadenia, a kontroly a orgánov na ich vykonávanie.

4.5

Podpora špičkovosti a súťaž. Výbor víta snahu Komisie, členských štátov a výskumných organizácií zvlášť podporovať najmä vynikajúce výkony alebo programové návrhy. Toto je v súlade so všeobecným zámerom dosahovať špičkové výkony vo výskume a vývoji, ale aj so snahou udržať v Európe alebo pre Európu získať najlepších špičkových odborníkov. Tento zámer je však spojený s ďalším nárastom administratívnych postupov. O to potrebnejšie je v prvom rade vo veľkej miere znížiť počet všetkých procedúr a zracionalizovať a zjednodušiť postupy. Veta „Menej je niekedy viac“ tu má osobitný význam.

4.6

Miznúce rozdiely medzi výskumnými kategóriami. Medzi druhmi výskumu základný výskum, aplikovaný výskum a vývoj neexistujú presné hranice, ale vzájomne sú poprepájané, čo je prínosom, a poskytujú si spätnú väzbu. Pokiaľ by teda malo byt delenie na tieto kategórie v pravidlách zachované, musia mat príslušné organizácie dostatočnú voľnosť na zváženie a rozhodnutie pri stanovovaní toho, aké podiely pripadajú jednotlivým kategóriám. Odhliadnuc od toho zostáva skutočnosťou, že výsledky základného výskumu sú len ťažko predvídateľné alebo plánovateľné, kým cielené, plánované postupy sa dajú používať len vtedy, keď je ciel možné definovať a spôsob jeho dosiahnutia je dostatočne jasný.

4.7

Od poznávania prírody k inovatívnemu výrobku, k inovatívnemu procesu a k inovatívnym službám. Zvláštne úsilie si zasluhuje cieľ urýchlenia zavádzania nových poznatkov základného výskumu a aj aplikovaného výskumu a vývoja do procesov, služieb alebo výroby nových produktov. Hoci ide v tomto prípade o jeden z kľúčových problémov, neexistuje na jeho riešenie žiadny rozsiahly a zaručený recept. Napriek tomu je však možné definovať niektoré zásady a odporúčať opatrenia.

4.7.1

Pravdepodobne najdôležitejším opatrením je zlepšenie mobility osôb medzi akademickým svetom a priemyslom (pozri tiež bod 5.5 a ďalej), ale všeobecne aj vzájomné porozumenie a podpora vzájomného prelínania týchto dvoch „kultúr“ (41).

4.7.2

Je však aj povinnosťou súkromného hospodárstva rozvíjať zodpovedajúcu podnikateľskú kultúru a viac sa zaujímať o výsledky výskumu a vývoja, ako aj byt odvážnejší v oblasti inovatívnych produktov (pozri bod 4.9). Firmy musia zamerať svoju personálnu politiku na to, aby mali alebo si vybudovali aspoň takú vedecko-technickú kompetenciu, aby boli schopné hodnotiť a prispôsobiť sa. Okrem toho sa podniky musia usilovať o vytvorenie prostredia podporujúceho inovácie, a podporovať a využívať tvorivý potenciál svojich zamestnancov. Know-how je možné prenášať alebo kúpiť len vtedy, ak existuje, je známy a pochopený (42).

4.7.3

K tomu by mohli prispieť aj zlepšené, verejne prístupné informačné systémy cez internet, ktoré by potenciálnym záujemcom umožnili sledovať cestu naspäť od všeobecného zoznamu hesiel k výsledkom európskeho výskumu a originálnym publikáciám a ich autorom a nájsť potrebné kontakty. O toto sa už sčasti usiluje Cordis (43). Takéto informačné systémy by mali byt v najväčšej možnej miere prístupné aj osobám s postihnutím (44) a zohľadňovať všeobecný trend starnutia spoločnosti.

4.7.4

Minimálne rovnako dôležitá je však potrebná spolupráca výskumných inštitútov s firmami, ktoré pracujú v podobnej oblasti. Táto je podporovaná bezprostrednou priestorovou blízkosťou (45), keďže z tohto bezprostredného susedstva („zhluky“) vznikajú ako nevyhnutné tak aj vyhľadávané partnerstvá a stretnutia. Takéto vytváranie zhlukov by malo byt ďalej podporované vhodnými programami. Je však potrebné uznať a podporovať aj všetky snahy o podporu prenosu vedomostí a vytváranie prepojení na miestnej a regionálnej úrovni. Ako príklad by sme mohli uviesť iniciatívy „Science Cities“ (46).

4.7.5

Preto výbor zvlášť víta súčasné plány (47) na vytvorenie Európskeho technologického inštitútu (ETI), ktorý by mal prispieť k ďalšiemu rozvoju inovačnej kapacity Spoločenstva a členských štátov tým, že bude na najvyššej úrovni spájať aktivity v oblasti vzdelávania, výskumu a inovácií. ETI by mal vyvíjať činnosť hlavne v rámci partnerských spoločenstiev vedy a inovácie. Výbor odporúča aj v tomto prípade podnecovať, podporovať a uprednostňovať najmä procesy a aktivity „zdola nahor“.

4.7.6

Celkovo musia členské štáty v tejto oblasti podniknúť silnejšie opatrenia na podporu. Tieto musia zahŕňať už spomínané „Start-Ups“, ako aj spoluprácu (48) medzi výskumnými inštitútmi a už etablovanými firmami.

4.8

Význam základného výskumu. Programy podpory však nesmú byt na úkor základného výskumu. Preto výbor ešte raz zdôrazňuje svoju podporu veľmi dôležitého programu „Myšlienky“ v rámci RP7, ako aj na tento účel vytvorenej Európskej rady pre výskum. Z jedinej novej myšlienky sa môže vyvinúť lavínovitý rozvoj inovácie a môže preniknúť do mnohých oblastí techniky (49). Aj priemysel uznáva význam základného výskumu a podporuje ho (50).

4.8.1

To zodpovedá viacnásobnému odporúčaniu výboru, venovať prostredníctvom dostatočnej podpory primeranú pozornosť v inovačnom trojuholníku základný výskum, aplikovaný výskum a vývoj (vývoj produktov a procesov) všetkým trom potrebným pilierom, a teda aj základnému výskumu prisúdiť primeranú váhu.

4.9

Inovatívny produkt. Aj keby sa zaviedli do praxe všetky tieto odporúčania, zostáva aj naďalej úlohou súkromného hospodárstva zrealizovať, využiť alebo vyrobiť a uviesť na trh inovatívny produkt, inovatívny postup pri procesoch a inovatívne služby na základe výsledkov a schopností získaných z VaV. To si vyžaduje značné počiatočné investície a dostatočný čas, a je spojené s výraznými rizikami v oblasti trhového hospodárstva, najmä pre MSP. Ale aj tu môže rozhodujúcim spôsobom pomôcť Spoločenstvo a členské štáty, a to prostredníctvom celkovo spoľahlivej politiky, odstránením administratívnych prekážok, hospodársko-politickými (najmä daňovými) stimulmi, dostatočným vybavením rizikovým kapitálom, múdrymi, efektívnymi a nebyrokratickými programami podpory, ako aj najmä neustálym úsilím o vytvorenie spoločenského prostredia priaznivého pre techniku a inovácie.

4.9.1

Určitý príspevok k zavádzaniu inovatívnych produktov (technológií, služieb, ...) na trh by mohlo prevziať aj verejné obstarávanie, ktoré by sa tak zároveň mohlo postarať o modernizáciu verejných zariadení (51).

4.10

Duševné vlastníctvo a patent Spoločenstva. Jednou zo slabín EÚ je absencia patentu Spoločenstva. Tento nedostatok sa prejavuje v podstatne vyšších nákladoch a iných prekážkach na ochranu duševného vlastníctva. Z toho vznikajú hneď dve závažné nevýhody: na jednej strane vyššie náklady na patentové postupy a ochranu patentov, na strane druhej dokonca možná strata patentovej ochrany – a to časovými zdržaniami a stratou chuti.

4.10.1

Jazykový problém. Jednou z prekážok, ktoré bránia zavedeniu patentu Spoločenstva zo strany EÚ je jazykový problém. Výbor preto odporúča vyriešiť túto otázku v súlade s dlhoročnými zvyklosťami medzinárodnej „Science-community“. Toto však nesmie byť v žiadnom prípade využité alebo chápané ako snaha o bránenie alebo obmedzovanie európskej jazykovej rozmanitosti, ktorá je hodnotným znakom kultúrneho rozmeru Európy a výbor ho podporuje (52).

4.10.2

Termín zverejnenia nepoškodzujúci novinky. Výbor zároveň opätovne poukazuje na svoj zámer, aby bol prípustný termín zverejnenia, ktorý by nepoškodzoval novinky (53). Takto by bolo možné vyriešiť konflikt medzi potrebou vedcov čo najskôr zverejniť svoje výsledky a obmedzením, podľa ktorého je možné patentovať len nové, doteraz neznáme vynálezy.

4.11

Osobitná situácia nových členských štátov. Nové členské krajiny majú síce vo všeobecnosti v rámci hospodárskej súťaže výhodu vďaka nízkym príjmom – samozrejme ale aj s tým spojenú nevýhodu podstatne nižšieho životného štandardu väčšiny občanov – avšak na druhej strane žiaľ trpia nedostatkom, keďže infraštruktúra potrebná pre ich výskum a vývoj je ešte málo rozvinutá.

4.11.1

Preto výbor už viackrát (54) odporúčal, aby bola oveľa väčšia časť prostriedkov štrukturálnych fondov Spoločenstva využitá na vybudovanie vedeckej infraštruktúry. Tu by mohli byt s veľkým úžitkom uplatnené aj prostriedky Európskej investičnej banky.

4.11.2

Ale aj nové členské krajiny samotné by mali urobiť všetko pre to, aby čo najskôr zaplnili túto medzeru a postupne dosiahli ciel 3 %. Celkovo ale musí byť prioritným cieľom Spoločenstva výslovná podpora nových členských štátov pri budovaní ich výskumného systému a podpora vedeckého dorastu.

4.12

Inovácia  (55) všeobecne. Kým doterajšie pripomienky a odporúčania chápali inováciu hlavne ako dôsledok vedecko-technických aktivít a iniciatív, je potrebné na tomto mieste výslovne poukázať aj na podnikateľské, obchodnícke a sociálne aspekty (56) a možnosti inovatívnych myšlienok a postupov. Tieto aspekty majú bezpochyby význam, ktorý dopĺňa vedecko-technickú stránku a je s ňou rovnocenný z hľadiska blahobytu, konkurencieschopnosti a Lisabonskej stratégie. V zmysle vyžiadaného prieskumného stanoviska sa však týkajú predovšetkým otázok hospodárskej a sociálnej politiky, ktoré budú predmetom budúceho osobitného stanoviska výboru na tému Lisabonskej stratégie. (Pozri okrem toho aj ďalší bod.)

4.12.1

Výbor v tejto súvislosti víta oznámenia Komisie  (57) (pozri aj bod 1.2) z 13. septembra 2006„Uvedenie poznatkov do praxe: Všeobecná inovačná stratégia pre EÚ“ a z 12. októbra 2006„Moderná, inováciám prístupná Európa“, ktorých smerovanie plne podporuje a v niektorých bodoch predloženým stanoviskom aj upresňuje. (Prvé oznámenie sa vzťahuje na rovnako podpory hodnú Ahovu správu (58).) Výbor okrem toho poukazuje na vlastné návrhy (59) v oblasti inovatívnej politiky zamestnanosti.

5.1

Osobné aspekty – motivácia. Výbor v tejto súvislosti odkazuje na svoje stanovisko (61) venované konkrétne tejto tematike, ktorej obsah ešte raz zdôrazňuje. Ako už predtým, výbor aj v ňom poukázal na to, že ľudský kapitál je najcitlivejším a najdôležitejším zdrojom v oblasti výskumu, vývoja a inovácií. Najdôležitejšou úlohou teda je motivovať nadaných mladých ľudí pre vedecké alebo technické vzdelanie a poskytnúť im najlepšie možné takéto vzdelanie.

5.2

Univerzity a technické vysoké školy. Preto sú tieto na to potrebné vzdelávacie inštitúcie rozhodujúcim predpokladom pre pokrytie dopytu po dobrých vedcoch a inžinieroch. Je teda potrebné vytvoriť a zachovať v dostatočnom počte a s dostatočnou výbavou najlepšie, atraktívne univerzity a predovšetkým aj technické univerzity, s vynikajúcimi pedagógmi a s prepojením výskumu a výučby (62). Musia obstať v súťaži s najlepšími univerzitami z USA alebo iných mimoeurópskych krajín. Z tohto dôvodu musia byť aj dosť atraktívne pre najlepších študentov, ktorí nepochádzajú z Európy. Aj tu by mohol byt užitočný ETI.

5.3

Mobilita. Keďže po úspešnom ukončení vysokoškolského štúdia je v dnešnej dobe vnútroeurópska, ako aj mimoeurópska mobilita mladých vedcov a inžinierov považovaná takmer za súčasť ďalšieho potrebného vzdelávania, existujú ďalšie dve požiadavky:

5.3.1

Mobilita musí byt ocenená, nie trestaná. Bohužiaľ existujú ešte stále početné – a dokonca aj nové (63) – ustanovenia tarifného a daňového práva a práva v oblasti poistenia a starostlivosti, ktoré majú presne opačný účinok. V tejto oblasti je potrebná systematická a na túto problematiku zameraná revízia/korektúra všetkých aspektov/prekážok, ktoré prichádzajú do úvahy. Okrem toho je potrebné zohľadniť, že toto musí kvôli potrebnej rodinnej súdržnosti platiť pre celú rodinu.

5.3.2

Mobilita nesmie byt jednosmernou ulicou k „brain-drain“. Preto sa musia všetky príležitosti na úspech, dané výbavou a pracovným prostredím, ako aj platové podmienky a kariérne možnosti výskumníkov a inžinierov orientovať podľa tých podmienok, ktoré sú ponúkané v krajinách mimo Európy, najmä v tých, ktoré sú najväčšou konkurenciou Európy.

5.4

Kariéra. Investíciami zo strany spoločnosti, ako aj investíciami zo strany jednotlivých výskumníkov na zvládnutie žiadaných širokých a náročných základných a vysoko špecializovaných odborných vedomostí preberá spoločnosť – zastúpená politikou – zodpovednosť za čo najlepšie využitie týchto investícií. Táto zodpovednosť sa musí prejavovať v starostlivosti o primerané pracovné zaradenie vyškolených výskumníkov s atraktívnymi možnosťami zmeny špecializácie bez toho, aby zostali pracovne „mimo hry“. Nezamestnanosť a nesprávna zamestnanosť kvalifikovaných vedcov a inžinierov je stratou investícií národného hospodárstva a odstrašujúcim príkladom pre dorastajúcu elitu, ktorá sa následne rozhoduje pre povolania vzdialené vede a technike alebo vysťahovanie z Európy!

5.4.1

Doktorandi. Vzhľadom na potrebnú dĺžku plnohodnotného vedecko-technického štúdia a naň nadväzujúcej doktorskej práce, ako aj vzhľadom na skutočnosť, že dizertácie vo vede a technike si vyžadujú schopnosť samostatne pracovať a plné pracovné nasadenie, je toto treba aj ako také uznať a oceniť (čo sa v prípade inžinierov niekedy aj deje). Z mnohých pohľadov je na škodu veci nedať najmä tým najtalentovanejším mladým vedcom počas ich doktorandského štúdia vďaka nedostatočnému finančnému ohodnoteniu  (64) príliš dlho finančnú nezávislosť. Inžinieri a vedci, ktorí sa môžu preukázať plnohodnotným akademickým diplomom nie sú predsa učni alebo praktikanti.

5.4.2

Pre ďalšie budovanie kariéry je dôležité vytvoriť atraktívne modely „Tenure-Track“, ako aj alternatívne možnosti kariérnej špecializácie. Okrem toho platí v ešte zosilnenej forme to, čo bolo povedané v predchádzajúcom odseku.

5.4.3

Dať ľuďom správne príležitosti. Pokrok a neustála inovácia sú založené aj na motivácii všetkých zúčastnených, na nových obchodných modeloch a na správnych metódach riadenia. Ide najmä o to, aby mali ľudia – a teda aj všetci zamestnanci firiem a výskumných inštitútov – v súlade s ich vlohami, výkonnosťou a kreativitou najlepšie možné príležitosti na rozvoj ich talentu a vyvíjanie vlastnej iniciatívy, ako aj sociálne prostredie, ktoré podporuje ich tvorivé schopnosti a rozvíja ich. Toto sú dôležité otázky sociálnej politiky a sociálneho výskumu, rodinnej politiky, štúdia podnikovej ekonomiky a všeobecne kultúry manažmentu. Tam bol už uznaný aj význam zmysluplnej rovnováhy medzi životom a prácou „Work-Life-Balance“ pre produktivitu a kreativitu (65).

5.5

Prechod medzi akademickým svetom a priemyslom. Najlepším dopravným prostriedkom pre transfer vedomostí a výmenu skúseností sú hlavy príslušných odborníkov. Už dlhú dobu existuje preto úsilie o posilnenie osobnej výmeny medzi univerzitami a výskumnými centrami na jednej strane a priemyslom na strane druhej. Toto úsilie by malo byt aj napriek existujúcim problémom a prekážkam bezpodmienečne ešte posilnené.

5.5.1

Bohužiaľ sa doteraz takmer nepodarilo (66) prekonať mnohoraké prekážky, ktoré tomu bránia, ako napríklad tarifné právo, kultúra menovania, kariérne kritériá a pod. Tu by bolo potrebné opäť sa pokúsiť, vzhľadom na to, že problémy sú v podstate známe, o ovplyvnenie resp. zmenu postupov a odstránenie tarifných prekážok. Nie je to však len otázka tarifného práva a príliš rozdielnych platových pomerov, ale aj rozdielov medzi podnikateľskou kultúrou v akademickom svete a v priemysle. Napriek tomu, že niektoré z týchto rozdielov vyplývajú zo samotnej podstaty veci, je predsa len dôležitou úlohou dospieť k podstatne väčšej personálnej priepustnosti a spolupráci. Výbor odporúča nanovo sa nad touto otázkou zamyslieť, aby sa tak v tejto dôležitej otázke predsa len dospelo k pozitívnym výsledkom.

5.5.2

Okrem finančno-technických, daňových aspektov a aspektov týkajúcich sa zodpovednosti za škodu je potrebné venovať pozornosť aj vzájomnej mobilite medzi akademickým a hospodárskym svetom. Výbor preto opakuje svoje odporúčanie vytvoriť systém štipendií resp. systém pomoci, ktorý by poskytoval stimuly pre obmedzenú (napr. jeden až tri roky) vzájomnú mobilitu (so zárukou návratu do pôvodného zamestnania) medzi priemyslom a vedeckými inštitútmi, analogicky k programu „Sabbatical“ ponúkanému v akademickej oblasti. To by mohlo viest nielen k lepšiemu spoznaniu a pochopeniu vzájomných podmienok a prenosu vedomostí, ale mohlo by samozrejme otvoriť aj možnosti dlhodobejšej výmeny. Výbor si je síce vedomý toho, že ani procesy spätného presunu nebudú ani pre jednu stranu jednoduché (67), avšak výhody takéhoto štipendia by mali umožniť prekonanie týchto problémov. Okrem toho by z takejto výmeny mohla vyplynúť aj možnosť ďalšieho kariérneho postupu.

—

Základný výskum, a vlastne každý dlhodobejší výskum a vývoj, prosperuje vďaka včasnému uverejneniu dosiahnutých výsledkov, aby tak ďalšie skupiny výskumníkov mali možnosť tieto výsledky overiť. Okrem toho musia byť využívané synergie, ktoré vyplývajú z bezprostrednej vzájomnej komunikácie v rámci „Scientific Community“, najmä vtedy, keď na jednom spoločnom výskumnom alebo vývojovom programe spolupracuje mnoho laboratórií.

—

Aj verejná správa musí obvykle trvať na zverejnení výsledkov výskumu, ktorý dotuje, aby zaručila spravodlivé dotácie a súťaž.

—

Na rozdiel od tohto musí mať firma spravidla – vzhľadom na svoje postavenie v hospodárskej súťaži – záujem na udržaní dôverného zaobchádzania s výsledkami jej produktového vývoja aspoň do tej doby, kým nemá hotový nový produkt zrelý na uvedenie na trh.

30.12.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 325/28

1.1

Pre „Európu občanov“ je dôležité, aby právne predpisy Spoločenstva boli zrozumiteľné a transparentné. Európsky parlament, Rada a Komisia preto tiež vyzdvihli potrebu kodifikácie právnych aktov, ktoré boli v minulosti často menené, a prostredníctvom medziinštitucionálnej dohody odsúhlasili, že na tento účel sa bude môcť použiť skrátené konanie. V rámci kodifikácie nesmú byť do uvedených právnych aktov zapracované žiadne zásadné zmeny.

1.2

Predložený návrh Komisie plne zodpovedá zámeru kodifikácie a spĺňa príslušné ustanovenia. EHSV s týmto návrhom preto súhlasí.

30.12.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 325/29

1.1

Európsky hospodársky a sociálny výbor víta, že Európska komisia predložila správu o reforme európskej organizácie trhu s vínom. EHSV víta najmä to, že Komisia navrhuje v zásade zachovať osobitosti spoločnej organizácie trhu s vínom, v rámci ktorej existuje ako jedna z možností „hĺbková reforma“.

1.2

Keďže európske vína stratili na vnútornom trhu ako aj na dôležitých vývozných trhoch podiely na trhu v porovnaní s vínami z tretích krajín, najmä z „Nového sveta“, je zmena právnych rámcových podmienok naozaj potrebná, aby sa zlepšila konkurencieschopnosť európskych vín a znovu získali podiely na trhu. Komisia by pri reforme organizácie trhu s vínom a pri regulácii zahraničného obchodu mala viac zohľadniť vedúcu pozíciu európskeho sektora vína na svetovom trhu.

1.3

EHSV pripomína svoje stanovisko z 27. – 28. januára 1999 (1), v ktorom považoval vtedajšie návrhy reformy Európskej komisie za nedostatočné. Mnohé jeho podnety sú dnes aktuálnejšie než kedykoľvek predtým. Mnohé z jeho podnetov – najmä v oblasti konkurencieschopnosti, intervenčných opatrení, zohľadnenia regionálnych špecifík, informácií – sú dnes aktuálnejšie než kedykoľvek predtým.

1.4

EHSV zdôrazňuje, že víno a pestovanie viniča sú dôležitou a neoddeliteľnou súčasťou európskej kultúry a životného štýlu. Pestovanie viniča formuje a ovplyvňuje v mnohých európskych regiónoch s výrobou vína spoločenské a hospodárske prostredie. Výbor preto kladie dôraz na to, aby sa pri reforme zvažovali nielen ekonomické dôsledky, ale aj vplyvy na zamestnanosť, sociálnu štruktúru, životné prostredie – najmä prostredníctvom programov na klčovanie – a ochranu spotrebiteľa a zdravie.

1.5

EHSV poukazuje na to, že pestovanie viniča v Európskej únii je existenčným základom pre približne 1,5 milióna predovšetkým malých rodinných podnikov a zabezpečuje pre viac ako 2,5 milióna pracujúcim aspoň sezónnu prácu. Výbor dbá preto na to, aby sa v rámci reformy uprednostnili opatrenia, ktoré pozitívne vplývajú na príjmy pestovateľov a možnosti zamestnania v európskom vinárskom sektore.

1.6

EHSV považuje návrh Európskej komisie dať členským štátom, v ktorých sa vyrába víno, k dispozícii vnútroštátny finančný balík za dôležitý príspevok k väčšiemu zohľadneniu regionálnych rozdielov a dôslednejšiemu presadzovaniu subsidiarity. EHSV sa pri svojich návrhoch rozdelenia nástrojov podpory medzi spoločný rámec EÚ a opatrenia v rámci vnútroštátneho finančného balíka pridržiava týchto zásad a odmieta kroky na opätovnú nacionalizáciu politiky trhu s vínom.

1.7

EHSV očakáva od Európskej komisie konkrétne návrhy opatrení na informovanie spotrebiteľa a na podporu predaja na vnútornom trhu a na vývozných trhoch.

2.1

Komisia ako ciele reformy uvádza: zvýšenie konkurencieschopnosti, zvýšenie prestíže európskych vín, opätovné nadobudnutie podielov na trhoch a získanie nových podielov, čo najjednoduchšie pravidlá, zohľadnenie spoločenskej a politickej úlohy regiónov s výrobou vína.

2.1.1

Komisia ako ďalší cieľ uvádza vytvorenie trhovej rovnováhy a vyvodzuje z neho určité opatrenia, ako napr. potrebu rozsiahleho vyklčovania.

2.2

Komisia vo svojej správe analyzuje súčasný stav trhu, opisuje problémy identifikované pri súčasnej SOT a vyvodzuje z nich opatrenia.

2.3

Komisia zvážila štyri možnosti reformy organizácie trhu s vínom v EÚ:

2.3.1

Komisia na základe svojich hodnotení dospela k záveru, že zo štyroch možností ponúka najviac výhod hĺbková reforma a že je potrebné zachovať špecifickú organizáciu trhu s vínom.

2.4

Komisia alternatívne navrhuje jednokrokovú a dvojkrokovú reformu. Pri variante A treba okamžite (alebo k 1.8.2010) zrušiť obmedzenia práv na výsadbu bez prechodných opatrení. Pri variante B treba pred zrušením obmedzení páv na výsadbu uskutočniť v rámci štrukturálneho prispôsobenia rozsiahle vyklčovanie.

2.5

Európska komisia navrhuje okamžite odstrániť nasledujúce opatrenia:

2.6

Komisia navrhuje, aby sa každému členskému štátu vyrábajúcemu víno sprístupnil finančný balík kalkulovaný na základe objektívnych kritérií, z ktorého by podľa preferencií mohol financovať opatrenia z danej ponuky.

2.7

Európska komisia navrhuje, aby sa mnohé z opatrení rekonverzie a reštrukturalizácie realizovali v rámci rozvoja vidieka a aby sa prostriedky z osobitného rozpočtu pre víno presunuli do druhého piliera.

2.8

Komisia navrhuje podstatne prehodnotiť súčasný regulačný rámec v oblasti kvality vzhľadom na zvýšenie súladu politiky kvality ES, čo sa týka medzinárodných pravidiel, najmä dohody TRIP.

2.9

Komisia navrhuje liberalizáciu enologických postupov v súlade s pravidlami Medzinárodného úradu pre vinič a víno (OVI).

2.10

Komisia navrhuje zákaz obohacovania sacharózou, skombinovaný so zrušením podpory pre používanie zahusteného muštu a výrazné obmedzenie rozsahu obohacovania pre severné vinárske oblasti.

2.11

Komisia navrhuje zjednodušenie opatrení pre označovanie etiketami vytvorením jednotného právneho rámca, ktorý by sa uplatňoval na všetky kategórie vín a s nimi spojené produkty.

2.12

Komisia má v úmysle dôrazne presadzovať zodpovednú podpornú a informačnú politiku. Mali by sa použiť všetky dostupné možnosti v súčasných právnych predpisoch Spoločenstva.

2.13

Komisia má v úmysle zabezpečiť, aby sa reformou režimu pre víno zlepšil environmentálny vplyv pestovania viniča a výroby vína.

2.14

Komisia kladie dôraz na to, aby sa nová SOT zosúladila s WTO. Zároveň tým odstráni intervenčné opatrenia a povolenie na výrobu vín v Európskej únii z muštov z dovozu a miešanie vín Spoločenstva s vínami nepochádzajúcimi z EÚ.

3.1

EHSV môže vo veľkej miere podporiť ciele, ktoré uviedla Európska komisia. Považuje však za potrebné zavedenie niekoľkých úprav.

3.1.1

EHSV pripomína, že vo svojom vtedajšom stanovisku o. i. ako ciele uviedol:

3.1.2

EHSV považuje za potrebné rozsiahlo kontrolovať, či sa pri globalizovanom trhu s vínom a po zrušení efektívnej vonkajšej ochrany dá ešte dosiahnuť rovnováha trhu.

3.1.3

Preto treba zlepšeniu konkurencieschopnosti európskych výrobcov venovať zvýšenú pozornosť. Je potrebné posilniť európsku hospodársku lokalitu, podporovať úsilie o zvýšenie kvality a vo väčšej miere sa orientovať na vývoj trhu a zohľadňovať priania zákazníkov.

3.1.4

Európsky hospodársky a sociálny výbor považuje za potrebné, aby sa skonkretizovali ekonomické ciele a doplnili sa o sociálne ciele a ciele politiky zamestnanosti. Zároveň sa treba snažiť predovšetkým o zlepšenie ekonomickej situácie pre vinárske podniky. Osobitnú pozornosť treba venovať možnostiam rozvoja pre mladých vinárov. Je potrebné zohľadňovať možnosti zamestnania na plný úväzok a zamestnávania sezónnych pracovníkov a zlepšiť predpoklady primeraného odmeňovania.

3.1.5

Európsky hospodársky a sociálny výbor zaujíma kritický postoj voči prenosu kompetencií z Rady ministrov na Komisiu, napr. pri povolení novších enologických postupov, keďže Komisia pri rokovaní o bilaterálnej dohode nedostatočne zastupovala záujmy európskych vinárov.

3.1.6

EHSV sa domnieva, že súčasné finančné prostriedky musia byť navýšené, aby boli primerané vstupu dvoch nových producentských krajín.

3.2

EHSV považuje za potrebné rozsiahle prehodnotenie kontroly analýzy Komisie a z nej vyplývajúcich opatrení, keďže sa spochybňuje analýza účastníkov trhu a nezávislých organizácií.

3.2.1

Európsky hospodársky a sociálny výbor považuje za potrebné lepšie a rozsiahlejšie monitorovanie trhu, aby získal lepšie údaje o výrobe, predaji a spotrebe ako základ pre organizáciu trhu s vínom. Použité údaje sú dôležité, ale nedostatočné. Potrebné sú aj aktuálne informácie o zmenách výrobných štruktúr, spôsobe odbytu a správaní spotrebiteľov.

3.2.2

Treba preskúmať vyhlásenie Komisie, že došlo k nárastu štrukturálnych prebytkov. Európsky hospodársky a sociálny výbor poukazuje na to, že nárast zásob treba hodnotiť aj s ohľadom na zvýšenú produkciu akostného vína.

3.3

EHSV si vyhradzuje právo na rozsiahlu kontrolu týchto štyroch možností, súhlasí však po predbežnej analýze s výsledkom výberu. Treba však zmeniť štruktúru možnosti „hĺbková reforma“.

3.3.1

Európsky hospodársky a sociálny výbor výslovne schvaľuje, že Európska komisia navrhuje zachovanie osobitosti organizácie trhu s vínom. V rámci organizácie trhu s vínom treba zohľadniť všetky aspekty organizácie trhu, od produkcie až po spotrebu, najmä opatrenia na ochranu spotrebiteľa, zdravotnú starostlivosť a informovanie spotrebiteľa.

3.4

EHSV sa domnieva, že nová organizácia trhu s vínom by mala vstúpiť do platnosti v roku 2008. Považuje však za potrebné „dobiehacie obdobie“ (phasing-out), aby podnikom v prípade potreby umožnila postupne sa prispôsobiť novým okolnostiam.

3.4.1

EHSV sa rozhodne vyjadruje proti návrhu použiť viac ako tretinu dostupného rozpočtu na schému vyklčovania, keďže tieto prostriedky potom nebudú k dispozícii pre trhové opatrenia resp. opatrenia na zvýšenie konkurencieschopnosti. Medzitým uznal význam vyklčovania ako nástroja organizácie trhu (pozri ďalej v texte), ktorý sa má ponúknuť regiónom s výrobou vína ako dobrovoľné opatrenie v rámci celého Spoločenstva.

3.4.2

Európsky hospodársky a sociálny výbor odmieta úplnú liberalizáciu pravidiel pestovania, pretože ohrozujú ekonomické, sociálne a ekologické ciele a cieľ zachovania krajiny v rámci reformy trhu s vínom. Preloženie pestovania viniča z kultúrnych vinárskych oblastí do oblastí s lacnejším pestovaním viniča nemožno podporovať. Ak sa nemá pokračovať v európskom režime pestovania spojeného so zákazom novej výsadby, potom treba vytvoriť rámec, ktorý umožní, aby regióny s výrobou vína mohli pokračovať vo svojom režime výsadby v súlade s cieľmi európskej organizácie trhu s vínom alebo mohli takýto režim zriadiť.

3.4.3

Európsky hospodársky a sociálny výbor kritizuje, že po slovách Komisie „znovu získať podiely na trhu“ nenasledujú pri vytváraní hĺbkovej reformy žiadne skutky. Chýbajú nástroje a opatrenia na uskutočnenie týchto cieľov hodných podpory.

3.5

EHSV pripomína svoju predchádzajúcu požiadavku zrušiť intervenčné opatrenia ako umelé odbytiská a víta návrhy v rámci tohto cieľa.

3.5.1

Výbor odporúča, aby sa vyklčovanie, ako súčasť štrukturálneho programu so sociálnymi zložkami regiónov s výrobou vína, ponúkalo ako dobrovoľné opatrenie podnikom, ktoré chcú úplne alebo čiastočne zrušiť výrobu.

3.5.2

Európsky hospodársky a sociálny výbor považuje okamžité ukončenie intervenčných opatrení za neobhájiteľné. Preto odporúča, aby sa v rámci vnútroštátneho finančného balíka mohli v „dobiehacom období“ 2008 – 2010 ponúknuť:

3.5.3

Výbor sa nazdáva, že je potrebné ponechať v platnosti povinnosť odstraňovať vedľajšie produkty, aby sa zachovala kvality výroby vína a predišlo prípadnému zneužitiu.

3.5.4

Výbor sa nazdáva, že vnútroštátne finančné balíky by mali zahŕňať opatrenia na predchádzanie kríz založené na spoluzodpovednosti výrobcov.

3.5.5

Výbor žiada, aby sa krízová destilácia v rámci národného finančného balíka trvalo ponúkala ako súčasť krízového riadenia.

3.5.6

Európsky hospodársky a sociálny výbor považuje zavedenie nových nástrojov zameraných na budúcnosť za potrebné na dosiahnutie definovaných cieľov. Sem patria okrem iného:

3.5.7

Výbor zdôrazňuje, že nástroje na organizáciu trhu musia byť v prvom rade prospešné pre tých, ktorí chcú rozvíjať pestovanie viniča v Európe, a nie pre tých, ktorí s touto činnosťou z akýchkoľvek dôvodov končia.

3.6

EHSV víta tento návrh, pretože zodpovedá jeho požiadavkám väčšmi zohľadniť regionálne rozdiely a dôslednejšie presadzovať subsidiaritu vo vinárskom sektore. Avšak je potrebné udržať koherentný a primeraný rámec Spoločenstva, aby bolo možné zabrániť opätovnej nacionalizácii a udržať európsky charakter európskeho sektoru vína.

3.6.1

Už vo svojom stanovisku (CES 68/99) žiadal, aby členské štáty mali kompetenciu rozhodovať o tom, ktoré opatrenia vyberú pre svoje vinárske oblasti z rekonverzie programov. Pritom zohrávajú dôležitú úlohu aj organizácie výrobcov, medziodborové organizácie a organizácie s príslušne stanovenými cieľmi.

3.6.2

EHSV pripomína, že požadoval osobitný program na podporu znevýhodnených vinárskych oblastí, ako napr. v prípade vinohradov na svahoch a zrázoch. Aj oblasti, ktoré majú extrémne klimatické podmienky by mali mať možnosť získať pomoc z takéhoto programu.

3.6.3

EHSV sa vyslovuje za rozsiahly zoznam opatrení, ktorý by mal presahovať príklady Komisie. Poukazuje na svoje stanovisko (CES 68/99), v ktorom požadoval značné rozšírenie programu na podporu výroby vín a ich marketingu.

3.6.4

EHSV sa nazdáva, že z vnútroštátnych finančných balíkov by mali byť financované koherentné a navzájom integrované opatrenia, aby boli čo najefektívnejšie. Tieto opatrenia teda budú musieť byť začlenené do plánov, ktoré sa týkajú všetkých článkov priemyslu, počnúc vinicami, cez spracovanie až k uvedeniu výrobkov na trh. Okrem toho budú musieť byť vynaložené prostriedky na opatrenia, ktoré výrobcom umožnia spoluzodpovedné riadenie potenciálu výroby a využitie alternatívnych trhov. EHSV sa nazdáva, že spravovanie týchto plánov by malo byť v kompetencii organizácií výrobcov vína.

3.6.5

Rozdelenie rozpočtu pre vnútroštátny finančný balík by sa malo uskutočniť– rovnako ako tomu už bolo v prípade reštrukturalizácie – podľa plochy vinohradov. V dobiehacom období treba naplánovať dostatok finančných prostriedkov pre končiace trhové mechanizmy, aby sa podniky, ktoré doteraz požadovali opatrenia, mohli postupne prispôsobiť novým okolnostiam.

3.6.6

Nástroje vnútroštátneho finančného balíka sa majú definovať v organizácii trhu s vínom EÚ. Členským štátom prináleží v rámci ich podielu na finančnom rozpočte (podľa plochy vinohradov) urobiť rozhodnutie na zvýšenie konkurencieschopnosti vinárskeho sektora. Tieto programy sa musia oznámiť v Bruseli. Zodpovednosť za zodpovedajúcu realizáciu nesú členské štáty.

3.6.7

Výbor navrhuje nasledujúce rozdelenie podporných nástrojov medzi opatrenia na úrovni EÚ a opatrenia v rámci vnútroštátneho finančného balíka:

3.6.7.1

Opatrenia Spoločenstva:

3.6.7.2

Vnútroštátny finančný balík:

3.7

Európsky hospodársky a sociálny výbor zdôraznil v mnohých stanoviskách význam druhého piliera pre budúci rozvoj vidieka, ku ktorému patria európske vinárske oblasti.

3.7.1

So zreteľom na toto zásadné zameranie sa vyslovuje v rámci riešenia osobitných problémov sektora vína za to, aby sa prerokované opatrenia v rámci reformy trhu s vínom financovali celkovo z rozpočtu pre víno. Rozpočet sa pritom nesmie znížiť ani krátením, ani presunom finančných prostriedkov.

3.8

Keďže tieto návrhy Komisie majú ďalekosiahly význam a v konečnom dôsledku majú odstrániť súčasný systém rozlišovania kvality, EHSV od Európskej komisie očakáva simulačné modely, ako sa tieto návrhy prejavia na cieľoch reformy trhu s vínom, vzhľadom na zlepšenú konkurencieschopnosť a na požiadavkách na kvalitu, ako aj z hľadiska ochrany spotrebiteľa.

3.8.1

EHSV vyzýva, aby sa najprv realizovali platné pravidlá dohody TRIP, najmä zavedenie registra na ochranu údajov o pôvode, prv, než sa bude rokovať o zmene platného európskeho systému kvality.

3.9

EHSV vidí v návrhoch protiklady, ktoré sa musia odstrániť.

3.9.1

Európsky hospodársky a sociálny výbor považuje za bezpodmienečne potrebnú medzinárodne akceptovanú definíciu produktu víno. To si vyžaduje aj určenie uznávaných výrobných metód.

3.9.2

Povolenie postupov, ktoré sú akceptované niekde vo svete nie je v súlade s väčšou orientáciou na normy OIV.

3.9.3

Európsky hospodársky a sociálny výbor sa vyslovuje za to, aby sa orientácia enologických postupov na normy OIV dôslednejšie zahŕňala do strategickej orientácie bilaterálnych alebo medzinárodných obchodných zmlúv.

3.9.4

Európsky hospodársky a sociálny výbor odporuje plánovanému povoleniu vyrábať z dovezeného hroznového muštu alebo jeho koncentrátov v Európe víno alebo tomu, aby sa výrobky z tretích krajín miešali s európskymi výrobkami.

3.10

EHSV vo svojom stanovisku z roku 1999 žiadal, aby sa v rámci Európskej únie zohľadnili rôzne miestne, klimatické a poveternostné podmienky. Poukazuje na to, že táto téma je veľmi citlivá a nesmie viesť k rozdeleniu európskeho vinárskeho sektora alebo k blokovaniu návrhov reformy.

3.10.1

EHSV preto hodnotí návrhy Komisie s ohľadom na svoje doterajšie stanovisko, s ohľadom na predložené analýzy Komisie, navrhnutú liberalizáciu enologických postupov, uznanie enologických postupov v bilaterálnych zmluvách, ako aj na základe reformných cieľov, najmä zlepšenia konkurencieschopnosti a zníženia výrobných nákladov. Pri zvážení kladov a záporov návrhu Komisie sa vyslovuje za zásadné pokračovanie platných pravidiel na používanie sacharózy a za podporu pre koncentráty muštu.

3.11

EHSV hodnotí návrhy ako veľmi komplexné a očakáva od Európskej komisie presnú simuláciu dosahov navrhovaných zmien.

3.11.1

EHSV poukazuje na to, že označovanie sa zmenilo len nedávno po dlhoročných rokovaniach. Vyzýva Európsku komisiu, aby objasnila, aké sú nové aspekty, ktoré neboli pri práve ukončených rokovaniach zohľadnené.

3.11.2

Európsky hospodársky a sociálny výbor víta zjednodušenie pravidiel označovania, pokiaľ slúžia lepšej informovanosti spotrebiteľa. Takéto zmeny však nesmú viesť k zvýšeniu nebezpečenstva narušenia hospodárskej súťaže alebo k zavádzaniu spotrebiteľa a k množstvu súdnych sporov. Z tohto hľadiska treba preskúmať aj návrh Komisie na nepovinné označovanie odrody vína a ročníka jednoduchých stolových vín, ktoré musia spĺňať menej požiadaviek ako prírodné a akostné vína z určitých oblastí.

3.11.3

Európsky hospodársky a sociálny výbor poukazuje na to, že pri neustálom sa zväčšovaní Európskej únie narastá jazyková rôznorodosť, čím môžu vzniknúť obchodné obmedzenia, ako je tomu v súčasnosti v prípade uvádzania siričitanov. Preto treba pri označovaní povinných údajov, napr. prísad, umožniť ich uvedenie prostredníctvom všeobecne zrozumiteľných symbolov.

3.12

EHSV už vo svojom stanovisku CES 68/99 žiadal, aby sa informácie o zdravotných výhodách striedmej konzumácie vína a o nebezpečenstve zneužitia stali dôležitým pilierom organizácie trhu s vínom.

3.12.1

Keďže návrhy Komisie sú veľmi nejasné, EHSV vyzýva Európsku komisiu, aby navrhla konkrétne opatrenia pre informovanie spotrebiteľa a na podporu predaja na vnútornom trhu a na vývozných trhoch, ktoré prekračujú nedostatočný platný rámec a sú schopné opätovne nadobudnúť alebo vybudovať podiely na trhu.

3.12.2

Osobitnú pozornosť treba pritom venovať rozsiahlej informácii o prednostiach striedmej konzumácie vína ako súčasti zdravého stravovania a moderného životného štýlu.

3.12.3

Roky trvajúce zhoršovanie bilancie zahraničného obchodu treba zastaviť a znovu podstatne zlepšiť prostredníctvom programov na podporu vývozu.

3.13

EHSV žiadal už vo svojom stanovisku CES 68/99 rozsiahle zváženie.

3.13.1

Vinárske oblasti sú spravidla jedinečné kultúrne krajiny, ktoré musia pestovatelia obrábať na základe ekologických spôsobov hospodárenia. Pestovanie viniča je súčasťou kultúry života celých regiónov, ktorých hospodárska, sociálna a kultúrna existencia závisí od výroby vína.

3.13.2

Reforma preto musí zohľadniť životné prostredie, sociálnu štruktúru, infraštruktúru, hospodárstvo a kvalitu života.

3.14

EHSV už vo svojom stanovisku CES 68/99 odmietol povolenie miešania dovozu z tretích krajín s výrobkami EÚ alebo výrobu vína v EÚ z výrobkov tretích krajín kvôli nevýhodám vyplývajúcim pre európskych výrobcov a nebezpečenstvu zneužitia pre spotrebiteľov. Vyjadril poľutovanie, že chýbajú návrhy Komisie na posilnenie konkurencieschopnosti v medzinárodnom obchodnom styku, najmä na vývozných trhoch. Európsky hospodársky a sociálny výbor znovu zdôrazňuje túto kritiku vzhľadom na nastávajúcu reformu trhu s vínom.

3.14.1

Na základe svojich predchádzajúcich analýz žiada EHSV, aby Komisia pri reforme organizácie trhu s vínom a najmä pri regulácii zahraničného obchodu väčšmi zohľadnila vedúcu pozíciu európskeho sektora vína na svetovom trhu.

30.12.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 325/35

1.1

Návrh na zmenu dvoch článkov nariadenia o EPFRV je podľa názoru EHSV logickým dôsledkom rozhodnutia Európskej rady o finančnom výhľade na roky 2007 – 2013. Pri prideľovaní prostriedkov z kohéznych fondov má zmysel diferencované zohľadňovanie hospodárskej sily členského štátu. Výnimka z povinnosti spolufinancovania pre Portugalsko je pri opísanej situácii prijateľná.

1.2

EHSV využíva predloženie návrhu Komisiou aj na to, aby poukázal na krátenie prostriedkov EPFRV, o ktorom rozhodla Európska rada, ako aj na osobitnú úpravu týkajúcu sa výšky a zloženia prostriedkov na rozvoj vidieka, o ktorej sa rozhodlo pre niektoré členské štáty.

2.1.1

Dňa 19. decembra 2005 sa hlavy štátov a predsedovia vlád krajín EÚ dohodli po rokovaniach trvajúcich niekoľko mesiacov na finančnom rámci EÚ na roky 2007 – 2013. Kompromis, ktorý sa premietol do medziinštitucionálnej dohody zo 14. júna 2006 medzi Európskym parlamentom, Radou a Európskou komisiou, obsahoval okrem finančného zabezpečenia jednotlivých položiek aj množstvo ďalších usmernení.

2.2.1

Niektoré z týchto dohôd sa týkajú podpory vidieka, ktorá bola popísaná v nariadení ES č. 1698/2005 o podpore vidieka prostredníctvom Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) schválenom 20. septembra 2005.

2.2.2

Na návrh Komisie majú byť dohody dosiahnuté v decembri 2005 zohľadnené v nariadení (ES) č. 1698/2005 (nariadenie o EPFRV). Predmetom predloženého návrhu Komisie je preto zmena nariadenia o EPFRV, aby časti textu nariadenia o EPFRV, ktoré boli doteraz v rozpore s finančnou dohodou z decembra 2005 boli prispôsobené formuláciám finančnej dohody.

3.1.1

Európska komisia chce pomocou predloženého návrhu zosúladiť rozhodnutie Rady o finančnom výhľade na obdobie rokov 2007 – 2013 z 19. decembra 2005 s nariadením o EPFRV. Z tohto dôvodu je potrebné zmeniť dva články nariadenia o EPFRV. Plánované zmeny sa týkajú článku 69 ods. 6 a článku 70.

3.2.1

Súčasné nariadenie o EPFRV obmedzuje celkové ročné prostriedky na členský štát z fondu na podporu súdržnosti (vrátane prostriedkov EPFRV) na max. 4 % HDP príslušného členského štátu (nariadenie o EPFRV, článok 69 ods. 6). V rozhodnutí Rady o finančnom výhľade na obdobie rokov 2007 – 2013 (bod 40) sa celkové ročné prostriedky z fondov na podporu súdržnosti obmedzujú podľa priemerného hrubého národného dôchodku na obyvateľa na hodnoty medzi 3,2398 % a 3,7893 % HDP.

3.3.1

V rozhodnutí Rady o finančnom výhľade na obdobie rokov 2007 – 2013 sa k tomu uvádzajú ďalšie technické úpravy. Napr. maximálna úroveň prevodu za každé zvýšenie priemerného HND na obyvateľa o 5 percentuálnych bodov v porovnaní s priemerom EÚ v rokoch 2001 – 2003 má byť znížená o 0,09 percentuálnych bodov HDP.

3.3.2

Okrem toho sa stanovuje, že v roku 2010 sa vykoná vyhodnotenie. Ak sa pritom zistí, že kumulovaný HDP členského štátu za roky 2007 – 2009 sa (aj v dôsledku zmien výmenných kurzov) odchýlil od odhadovaného kumulovaného HDP o viac ako 5 %, tak sumy pridelené príslušnému členskému štátu za toto obdobie sa zodpovedajúco upravia. To sa však vykoná len do maximálnej celkovej sumy 3 mld. EUR, či už v pozitívnom alebo negatívnom zmysle.

3.3.3

Ďalej sa špecifikuje postup na korektné zohľadnenie hodnoty poľského zlotého.

3.4.1

Nariadenie o EPFRV stanovuje v článku 70, že prostriedky EPFRV sa poskytujú len ako príspevok a že spolufinancovanie zo strany členského štátu (v rôznej výške) je záväzné. Finančná dohoda z decembra 2005 však Portugalsku v rámci rozvoja vidieka prideľuje sumu 320 mil. EUR, ktorá nemusí byť spolufinancovaná zo strany tejto krajiny (bod 63). Podľa návrhu Komisie má byť táto dohoda zohľadnená v súčasnom článku 70 nariadenia o EPFRV. V tomto článku sa v ods. 4 stanovuje výnimka pre regióny v najokrajovejších oblastiach a na menších ostrovoch v Egejskom mori, na základe ktorej môže byť miera účasti EPFRV zvýšená na 85 %. V tom istom odseku má byť teraz zakotvená výnimka, že Portugalsko nemusí spolufinancovať prostriedky z EPFRV vo výške 320 mil. EUR.

4.1.1

EHSV zdôrazňuje, že je bezpochyby potrebné zosúladiť právne základy. Návrh Komisie na zmenu nariadenia (ES) č. 1698/2005 o podpore rozvoja vidieka prostredníctvom Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) je logickým dôsledkom rozhodnutia Rady o finančnom výhľade na roky 2007 – 2013. Formulácie návrhu Komisie zodpovedajú prijatým rozhodnutiam Rady z decembra 2005 a sú zodpovedajúco zohľadnené v štruktúre nariadenia o EPFRV.

4.2.1

Týmto návrhom nariadenia dostáva Európsky parlament, Európska komisia, Výbor regiónov a EHSV možnosť vysloviť sa aj obsahovo k rozhodnutiam Rady o finančnom výhľade, ak už nie sú obsiahnuté v medziinštitucionálnej dohode.

4.3.1

EHSV sa vždy hlásil k cieľom súdržnosti, ktoré majú posilniť hospodársku a sociálnu súdržnosť v rámci EÚ a znížiť rozdiely v rozvoji jednotlivých regiónov. Konvergenčný cieľ ako dôležitá súčasť politiky súdržnosti hovorí o tom, že rozvíjaním podmienok a faktorov podnecujúcich rast v členských štátoch a regiónoch, ktoré sú najmenej rozvinuté, sa dosahuje približovanie k priemeru EÚ.

4.3.2

EHSV poukazuje na skutočnosť, že politika súdržnosti sa realizuje prostredníctvom fondov (Európsky fond pre regionálny rozvoj, Európsky sociálny fond, Kohézny fond) a uplatňuje sa v závislosti od hospodárskej sily a polohy regiónu. Regióny, ktoré dosahujú regionálny HDP nižší ako 75 % priemeru EÚ, majú nárok na podporu v rámci konvergenčného cieľa, pričom všetky ostatné regióny majú možnosť obdržať podporu v rámci cieľov „regionálna konkurencieschopnosť“ a „zamestnanosť“. V 25 krajinách EÚ je konvergenčnými oblasťami 86 regiónov v 18 členských štátoch. Popri 9 z 10 nových členských štátov EÚ (okrem Cypru) sa konvergenčné regióny nachádzajú aj v Nemecku, Španielsku, Francúzsku, Veľkej Británii, Portugalsku, Belgicku, Rakúsku, Grécku a Taliansku.

4.3.3

EHSV víta úpravu diferencovaného zohľadnenia hospodárskej sily členského štátu pri výpočte maximálnej hranice na pridelenie prostriedkov súdržnosti. Diferenciácia namiesto paušálneho obmedzenia na 4 % odzrkadľuje myšlienku konvergencie a tiež realizácie podpory, ktorá poskytuje najmenej rozvinutým členským štátom relatívne viac prostriedkov. Na základe toho je zmysluplná aj maximálna hranica v závislosti od hospodárskej sily príslušnej krajiny.

4.4.1

„Druhý pilier“ spoločnej poľnohospodárskej politiky, podpora rozvoja vidieka, je podľa názoru EHSV mimoriadne dôležitou politikou, ktorej význam v posledných rokoch právom vzrástol a naďalej musí vzrastať. To sa objavuje aj vo formuláciách Komisie a členských štátov, no tieto politické vyhlásenia sa vôbec neodzrkadľujú v príslušnom finančnom zabezpečení „druhého piliera“ v období financovania 2007 – 2013. EHSV to vníma mimoriadne kriticky a na vhodnom mieste sa bude touto problematikou zaoberať.

4.4.2

V rokovaniach o finančnom výhľade na obdobie rokov 2007 – 2013 docielili viaceré štáty osobitnú úpravu týkajúcu sa výšky a zloženia prostriedkov na rozvoj vidieka. Z celkovej sumy vo výške 69,75 mld. EUR na rozvoj vidieka bolo osobitne pridelených 4,07 mld. EUR ôsmym krajinám. Rakúsko obdržalo 1,35 mld. EUR, Švédsko 820 mil. EUR, Írsko a Taliansko po 500 mil. EUR, Fínsko 460 mil. EUR, Portugalsko 320 mil. EUR, Francúzsko 100 mil. EUR a Luxembursko 20 mil. EUR. EHSV berie na vedomie, že toto neplánované pridelenie prostriedkov je politickým ústupkom, ktorý však vyjadruje aj úsilie o rozvoj vidieka a jeho význam v týchto štátoch. Popri zásadnej problematike mimoriadneho pridelenia prostriedkov v rámci rokovaní v tomto rozsahu vníma EHSV aj nebezpečenstvo narušenia politiky rozvoja vidieka na základe rôzneho prideľovania prostriedkov a rôzneho úsilia jednotlivých členských štátov.

4.4.3

S vedomím ťažkej situácie Portugalska, ktorá bola popísaná už v správe Európskej komisie o situácii portugalského poľnohospodárstva [KOM(2003) 359, konečné znenie, 19. 6. 2006] akceptuje EHSV dohodu Rady, že Portugalsku bude udelená výnimka z povinnosti spolufinancovania na sumu 320 mil. EUR. Zásada spolufinancovania prostriedkov na podporu rozvoja vidieka je správna, no nie je dogmou. EHSV sa bude aj v budúcnosti v jednotlivých prípadoch kriticky zaoberať výškou a zložením spolufinancovania a výnimkami udelenými v tejto súvislosti.

30.12.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 325/37

1.1

EHSV víta návrh Komisie zmeniť a doplniť článok 25 nariadenia o výživových a zdravotných tvrdeniach o potravinách, v ktorom sa stanovuje postup výboru pri prijímaní opatrení nevyhnutných na uplatňovanie nariadenia.

1.2

EHSV súhlasí s tým, aby boli do článku 25 zaradené odseky 3 a 4, ktorými sa zavádza nový regulačný postup s kontrolou. Tento postup sa musí uplatňovať pri prijímaní opatrení všeobecného charakteru, ktorých cieľom je zmeniť a doplniť nepodstatné prvky nariadenia o tvrdeniach. Táto zmena je nevyhnutná kvôli skompletizovaniu predmetného postupu.

1.3

EHSV súhlasí s uplatnením nového regulačného postupu s kontrolou na príslušné články nariadenia o tvrdeniach, pretože nový postup je prehľadnejší a účinnejší než predchádzajúci.

1.4

EHSV sa domnieva, že je potrebné bezodkladne prijať nariadenie o tvrdeniach týkajúce sa údajov o nutričnej hodnote a zdravotných parametroch potravín, ktoré sa uvádzajú pri označovaní, prezentácii a reklame potravín. V tejto súvislosti EHSV zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť, aby uplatnenie nového regulačného postupu s kontrolou na určité články nariadenia o tvrdeniach nevyústilo do prílišného predĺženia postupov, čo by mohlo brániť účinnej a včasnej implementácii nariadenia.

1.5

EHSV zastáva názor, že v budúcnosti by sa Komisia mala zaoberať otázkou zjednodušenia regulačného rámca pokiaľ ide o bezpečnosť potravín a ochranu spotrebiteľa. EHSV víta zámer Komisie prehodnotiť a aktualizovať platné právne predpisy EÚ v oblasti označovania potravín (1) a v súvislosti so zlepšovaním právnych predpisov zdôrazňuje význam zjednodušenia a sprehľadnenia súčasných ustanovení o označovaní.

1.6

EHSV víta zavedenie akéhokoľvek európskeho regulačného rámca, ktorý by slúžil záujmom ochrany spotrebiteľa a zároveň by podporoval harmonizáciu a efektívne fungovanie vnútorného trhu.

2.1

Rada požiadala EHSV, aby vypracoval stanovisko k návrhu na zmenu a doplnenie nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. …/… o výživových a zdravotných tvrdeniach o potravinách (nariadenie o tvrdeniach (2)), aby sa zosúladilo s novým rozhodnutím Rady (ES) č. 2006/512, ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie 1999/468/ES (rozhodnutie o komitológii), ktorým sa ustanovujú postupy pre výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu. Rozhodnutím Rady (ES) č. 2006/512 sa zaviedol nový postup výboru s názvom regulačný postup s kontrolou k rozhodnutiu 1999/468/EC, keďže druhým z uvedených rozhodnutí sa stanovil iba obmedzený počet postupov na výkon týchto právomocí.

2.2

Nariadenie o tvrdeniach týkajúce sa údajov o nutričnej hodnote a zdravotných parametroch potravín, ktoré sa uvádzajú pri označovaní, prezentácii a reklame potravín, sa odvoláva na regulačný postup pri prenesení vykonávacích právomocí na Komisiu, a preto sa musí v prípade potreby prispôsobiť novému regulačnému postupu výboru s kontrolou, ako to stanovuje rozhodnutie Rady 1999/468/ES.

3.1

EHSV v zásade víta návrh Komisie na uplatňovanie nového regulačného postupu s kontrolou pri prijímaní opatrení všeobecného charakteru, ktorých cieľom je zmeniť a doplniť nepodstatné prvky nariadenia o tvrdeniach.

3.2

EHSV je presvedčený, že nariadenie o tvrdeniach sa prijíma v čase, keď si uvedomovanie výživových a zdravotných problémov žiada precízne a komplexné informovanie spotrebiteľov. Výbor podotýka, že úspešnosť nariadenia o tvrdeniach závisí od zabezpečenia vysokej úrovne ochrany spotrebiteľa a súčasného uľahčenia výberu pre spotrebiteľa, aby boli domáce alebo dovezené výrobky bezpečné a presne a jasne označené.

3.3

Nariadenie o tvrdeniach dopĺňa všeobecné ustanovenia smernice 2000/13/ES, ktorá zakazuje také informovanie, ktoré by uviedlo spotrebiteľa do omylu alebo pripisovalo potravinám liečivé vlastnosti, a tiež stanovuje osobitné ustanovenia o používaní údajov o nutričnej hodnote a zdravotných parametroch potravín. Výbor sa domnieva, že toto nariadenie má v dnešnej dobe mimoriadny význam a malo by sa bezodkladne prijať, keďže sa vzťahu medzi zdravým spôsobom života a zdravou výživou pripisuje čoraz väčší význam a sú potrebné informácie, ktoré umožňujú spotrebiteľovi vybrať si „zdravo“.

3.4

EHSV sa nazdáva, že okrem regulačného rámca by Komisia mala v rámci svojho programu verejného zdravia podporovať informačné kampane o zdraví a výžive.

4.1

EHSV považuje zmeny článku 25 nariadenia o tvrdeniach, v ktorom sa stanovuje postup výboru pri prijímaní opatrení so všeobecnou pôsobnosťou, ktorých cieľom je zmeniť a doplniť nepodstatné prvky základného aktu prijatého postupom spolurozhodovania, za nevyhnutné.

4.2

EHSV je presvedčený, že nové odseky článku 25 poskytnú komplexnejšie a podrobnejšie odkazy na príslušné články rozhodnutia Rady 1999/468/ES a vďaka nim bude postup efektívnejší, pretože sa posilnia vykonávacie právomoci regulačného výboru. Nové odseky predovšetkým jasnejšie definujú právomoci prenesené na Komisiu a zdôrazňujú úlohu Európskeho parlamentu a Rady pri kontrole opatrení pred ich prijatím.

4.3

EHSV súhlasí zo zaradením odsekov 3 a 4 do článku 25, ktorým sa ustanovuje nová kategória postupov, ktorými Komisia uplatňuje svoje vykonávacie právomoci. To umožňuje Európskemu parlamentu alebo Rade postaviť sa proti prijatiu návrhov opatrení, ak tieto presahujú vykonávacie právomoci Komisie alebo nie sú v súlade so zásadou subsidiarity či proporcionality.

4.4

Výbor súhlasí s možnosťou skrátenia alebo predĺženia lehôt postupu v odôvodnených a výnimočných prípadoch (ako je uvedené v článku 5 písm. a) rozhodnutia 1999/468/ES zmeneného a doplneného rozhodnutím 2006/512/ES).

4.5

EHSV súhlasí so zmenou a doplnením nariadenia o tvrdeniach s cieľom uplatnenia nového regulačného postupu s kontrolou na články tohto nariadenia, ktoré si vyžadujú opatrenia spadajúce do pôsobnosti článku 5 (regulačný postup) rozhodnutia o komitológii (rozhodnutie Rady 1999/468/ES).

4.5.1

Výbor považuje túto zmenu za pozitívnu a efektívnu, pretože zavádza nový regulačný postup s kontrolou pri stanovovaní všeobecných podmienok na používanie údajov o nutričnej hodnote a zdravotných parametroch potravín.

4.5.2

Výbor zastáva názor, že táto zmena pomôže zabezpečiť, aby bola zachovaná vysoká úroveň ochrany spotrebiteľa pri uplatňovaní nariadenia o tvrdeniach, a to najmä pri zostavovaní špecifických nutričných profilov, ktoré budú musieť spĺňať potraviny alebo určité kategórie potravín, aby mohli uvádzať údaje o nutričnej hodnote a zdravotných parametroch potravín.

4.5.3

EHSV zdôrazňuje význam konzultácií so spotrebiteľskými skupinami, prevádzkovateľmi potravinárskych podnikov a ich zástupcami pri stanovovaní a aktualizácii podmienok používania údajov o nutričnej hodnote a zdravotných parametroch potravín a pri zmene prílohy, v ktorej je uvedený zoznam povolených údajov.

4.6

EHSV odporúča, aby Komisia v budúcnosti zvážila, či zjednoduší postup uznávania a schvaľovania vedeckého základu údajov o nutričnej hodnote súvisiacich so zdravotnými otázkami (3). Okrem toho je EHSV presvedčený, že je potrebné zjednodušiť regulačný rámec pokiaľ ide o bezpečnosť potravín a ochranu spotrebiteľa.

4.7

EHSV zdôrazňuje, že nariadenie o tvrdeniach musí byť pragmatické, a je znepokojený, že určité ustanovenia týkajúce sa dokumentácie údajov sú možno zbytočne zložité. Výbor sa domnieva, že je dôležité vyvážiť potreby spotrebiteľov týkajúce sa vedecky dokázaných a jasných informácií s možnosťami potravinárskeho priemyslu, pokiaľ ide o výrobu a uvádzanie na trh takých potravín, ktoré vykazujú pre spotrebiteľa užitočné a relevantné vlastnosti.

30.12.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 325/40

1.1

EHSV zastáva názor, že je užitočné zapracovať do nariadenia regulačný postup s kontrolou. EHSV súhlasí s Európskou komisiou v tom, že je dôležité zjednodušiť právo Spoločenstva a urobiť ho prehľadnejším.

2.1

Návrh si kladie za cieľ zapracovať do nariadenia ES č. …/… Európskeho parlamentu a Rady o pridávaní vitamínov a minerálnych látok a niektorých ďalších látok do potravín odkazy na nový regulačný postup s kontrolou vo všetkých prípadoch, kde je Komisia oprávnená prijímať kvázi legislatívne opatrenia v zmysle článku 2 rozhodnutia 1999/468/CE, ktorým sa ustanovujú postupy pre výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu, zmeneného a doplneného rozhodnutím č. 2006/512/CE.

2.2

Zavedením komitologického postupu vznikla nutnosť tejto zmeny. Nový postup je regulačný postup s kontrolou.

2.3

Návrh sa obmedzuje výlučne na zmeny potrebné na to, aby nariadenie zohľadnilo rozhodnutie o novom komitologickom postupe.

3.1

EHSV zastáva názor, že je užitočné zapracovať do nariadenia regulačný postup s kontrolou. EHSV s súhlasí s Európskou komisiou v tom, že je dôležité zjednodušiť právo Spoločenstva a urobiť ho prehľadnejším.

3.2

Regulačný postup s kontrolou umožní účinnejšie zmeniť a doplniť nepodstatné prvky nariadenia okrem iného zrušením niektorých z týchto prvkov alebo doplnením nových nepodstatných prvkov.

3.3

Európsky hospodársky a sociálny výbor prijal v marci 2004 stanovisko, v ktorom vyjadril svoj postoj k pridávaniu vitamínov a minerálnych látok a niektorých ďalších látok do potravín. Predložený návrh na zmenu a doplnenie si vzhľadom na to, že ide len o aktualizáciu, nevyžaduje, aby sa k tejto téme zaujalo nové stanovisko.

3.4

Nové pravidlá týkajúce sa regulačného postupu s kontrolou je potrebné aplikovať do 23. júla 2006.

3.5

Vzhľadom na to, že výbor sa uistil, že predložený návrh neobsahuje žiadne podstatné zmeny a doplnenia nariadenia a je zameraný výlučne na zjednodušenie a sprehľadnenie zákonov Spoločenstva, výbor vyjadruje svoju plnú podporu jeho cieľu a vzhľadom na predchádzajúce úvahy je priaznivo naklonený predloženému návrhu.

30.12.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 325/41

1.1

Výbor uznáva potrebu reformy súčasného režimu podpory producentov banánov v Spoločenstve a v tomto zmysle blahoželá Komisii k jej návrhu. Napriek tomu si však myslí, že je ešte veľmi skoro na to, aby sa dal zhodnotiť dosah nového dovozného režimu založeného za jednotnom cle na príjmy producentov. Tento nový režim vstúpil do platnosti 1. januára 2006 a spomínaný návrh Komisie ho neberie dostatočne na vedomie.

1.2

Výbor navrhuje urobiť v piatom odôvodnení návrhu nasledujúce zmeny:

„V hlave III nariadenia Rady (ES) č. 247/2006 z 30. januára 2006 o osobitných opatreniach v oblasti poľnohospodárstva v najvzdialenejších regiónoch Únie sa ustanovuje zriadenie podporných programov Spoločenstva pre najvzdialenejšie regióny, ktoré obsahujú osobitné opatrenia na pomoc miestnej poľnohospodárskej produkcii. Týmto nariadením sa ustanovuje ich preskúmanie najneskôr do 31. 12. 2009. V prípade zásadných zmien ekonomických podmienok ovpl yvňujúcich životnú existenciu v najvzdialenejších regiónoch predloží Komisia správu skôr. Avšak s úmyslom zohľadniť špecifickú situáciu producentov banánov v Spoločenstve, predloží Komisia osobitnú správu ešte pred plánovaným dátumom v prípade, že nastane výrazné zníženie príjmov týchto producentov v dôsledku dovozného režimu. Tento nástroj sa zdá byť najvhodnejší na podporu pestovania banánov v každom z dotknutých regiónov, lebo poskytuje flexibilitu a decentralizáciu mechanizmu podpory produkcie banánov. Možnosť začlenenia podpory pre banány do týchto programov by mala posilniť súdržnosť stratégií na podporu poľnohospodárskej výroby v týchto regiónoch.“

1.3

Výbor navrhuje vložiť do článku 3, odsek 2 nový pododsek 3a z článku 28 nariadenia (EHS) č. 247/2006:

„V prípade zhoršenia ekonomických podmienok producentov banánov v dôsledku zmien dovozného režimu, predloží Komisia osobitnú správu do 31. decembra 2009, v ktorej budú v prípade potreby uvedené zodpovedajúce návrhy.“

1.4

Výbor navrhuje upraviť článok 30 nariadenia 247/2006 vložením nasledujúceho odseku:

„Európska Komisia môže členským štátom povoliť, aby do svojich podporných programov pre producentov banánov začlenili aj špecifický režim záloh.“

2.1

Odvetvie s banánmi je veľmi osobité a preto bolo predmetom špecifickej spoločnej organizácie trhu s banánmi (SOT). Táto osobitosť odvetvia s banánmi vyplýva predovšetkým zo skutočnosti, že najväčšie množstvo banánov sa v Spoločenstve pestuje v najvzdialenejších regiónoch Únie, ktoré – ako je uvedené v článku 299 ods.2 Zmluvy – čelia špecifickým ťažkostiam. Banány pochádzajúce zo Spoločenstva predstavujú len 16 % celkových dodávok na trh Spoločenstva, pričom svetový trh s banánmi je prakticky oligopol, keďže ho kontroluje päť veľkých spoločností.

2.2

Tento návrh Európskej komisie, prijatý po zdĺhavých vnútorných i vonkajších konzultáciách, predstavuje zásadnú zmenu súčasného režimu podpory odvetviu s banánmi v Spoločenstve. Súčasný systém vnútornej podpory, založený na princípe kompenzačných platieb, ktorých výška sa z roka na rok mení v závislosti od cien banánov bude nahradený podporou rozdelenou na národné príspevky. Tieto budú pre najvzdialenejšie regióny zaradené do rámca príslušných programov POSEI a pre ostatné oblasti produkcie budú zaradené do systému jednotných platieb.

2.3

Tento návrh zahŕňa reformu troch nariadení Spoločenstva:

2.3.1

Nariadenie 404/93, SOT s banánmi. Ruší sa hlava II (organizácie výrobcov a mechanizmy koncentrácie), hlava III (režim kompenzačnej pomoci, operačné programy a prémie za vyklčovanie) a niekoľko článkov z hlavy IV a V, ktoré sú zastarané vzhľadom na skutočnosť, že režim založený na colných kvótach sa nahrádza režimom založeným výlučne na clách. Upravujú sa niektoré články z hlavy V: ruší sa Riadiaci výbor pre banány (odkazy na tento výbor sa presúvajú na Riadiaci výbor pre čerstvé ovocie a zeleninu) a ruší sa ustanovenie o povinnosti predkladať výročnú správu v súlade s nariadením 404/93.

2.3.2

Nariadenie 1782/2003, reforma SPP v roku 2003. Upravujú sa články týkajúce sa zaradenia banánov, ktoré neboli vypestované v najvzdialenejších regiónoch do systému jednotných platieb. Z tohto dôvodu sa upravujú stropy pre niektoré štáty: pre Grécko (+ 1,1 mil. EUR), Portugalsko (+ 0,1 mil. EUR) a Cyprus (+ 3,4 mil. EUR). Tieto členské štáty stanovia referenčné čiastky a počet hektárov, na ktoré je možné poskytnúť podporu uplatnením režimu jednotnej platby na základe reprezentatívneho obdobia v rokoch 2000 až 2005.

2.3.3

Nariadenie 247/2006, POSEI pre poľnohospodárske produkty. Navršuje sa rozpočtový príspevok pre režim POSEI na 287,80 mil. EUR: POSEICAN 141,1 mil. EUR, POSEIDON 129,1 mil. EUR a POSEIMA 8,6 mil. EUR.

2.4

Výbor sa domnieva, že návrh v určitom zmysle predpokladá presunutie zodpovednosti Komisie za produkciu banánov v rámci Spoločenstva, keďže v praxi vlastne význam SOT zaniká a finančná pomoc určená pre tento produkt sa presúva do celkového rozpočtu pre programy POSEI, pričom pre odvetvie s banánmi sa nevyčleňuje osobitná kapitola.

2.5

Výbor kladne hodnotí to, že Európska komisia navrhuje systém pevných rozpočtových príspevkov na jednotlivé krajiny, ale obáva sa toho, že celkový výsledný rozpočet nebude dostatočný v prípade výraznejšieho poklesu cien v Spoločenstve z dôvodu väčšej liberalizácie trhu, ktorá nastane v dôsledku nového dovozného režimu a jeho vývoja, ktorý sa dá predpokladať na základe medzinárodných obchodných rokovaní.

3.1

Komisia by mala nájsť alternatívne riešenie na zachovanie rámca Spoločenstva pre organizácie producentov banánov, keďže produkcia tejto plodiny je v Európe veľmi rozdrobená. Pozostáva väčšinou z malých producentov, ktorí musia predávať toto ovocie na trhu, kde je silná konkurencia a preto je potrebná väčšia koncentrácia ponuky. Výbor sa nazdáva, že tento rámec Spoločenstva pre organizácie producentov by sa mohol zachovať tým, že by sa ponechali niektoré ustanovenia hlavy II nariadenia (ES) č. 404/93, predovšetkým články 5, 8 a 9.

3.2

Banány sú plodina, ktorá si vyžaduje intenzívnu starostlivosť a plantáže je potrebné udržiavať po celý rok. Z toho vyplývajú permanentné výdavky, hlavne v súvislosti s potrebou pracovnej sily a s používaním zavlažovania. Z tohto dôvodu bol v súčasnom režime stanovený systém záloh a ten by bolo dobré zachovať.

3.3

Návrh Komisie by mal byť jednoznačnejší, pokiaľ ide o obsah správy, ktorá bude základom pre prijatie vhodných opatrení v prípade straty príjmov poľnohospodárov v dôsledku nového dovozného režimu.

30.12.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 325/43

1.1

Európsky hospodársky a sociálny výbor pozitívne hodnotí návrh zmien a doplnení nariadenia č. 1408/71 a verí, že ide o posledné zmeny a doplnenia, alebo inak povedané, o posledné zmeny a doplnenia, ku ktorým sa musí vyjadriť. Toto by znamenalo, že nariadenie č. 883/2004 by bolo v plnej platnosti, pretože Európsky parlament a Rada schválili nové vykonávacie nariadenie, ktoré by malo nahradiť nariadenie č. 574/72.

1.2

Z tohto dôvodu Európsky hospodársky a sociálny výbor vyzýva členské štáty a Parlament, aby urýchlili prerokovanie nového nariadenia účinnejším spôsobom, ako to bolo doteraz pri schválení nariadenia č. 883/2004. V Európskom roku mobility pracovníkov by to bol najlepší príspevok inštitúcií Európskej únie.

2.1

Nariadenia č. 1408/71 a č. 574/72 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia zamestnancov a ich rodinných príslušníkov, pohybujúcich sa v rámci Európskej únie, sa od svojho vstúpenia do platnosti postupne upravovali, s cieľom prispôsobiť sa legislatívnemu vývoju v členských štátoch a rozhodnutiam súdneho dvora v oblasti sociálneho zabezpečenia.

2.2

Týmito zmenami sa dosiahlo toho, že systém koordinácie sociálneho zabezpečenia na úrovni Únie je aktualizovaný pre európskych občanov, ktorí sa pohybu v rámci jeho vnútorných hraníc. Zároveň títo občania nie sú poškodení vo svojich právach v oblasti sociálneho zabezpečenia, keď využívajú jedného zo základných práv Únie, ako je sloboda pohybu a pobytu.

2.3

Nariadenie č. 883/2004 (1) Európskeho parlamentu a Rady prinieslo najväčšie zmeny do oblasti koordinácie systémov sociálneho zabezpečenia členských štátov Európskej únie. Toto nariadenie nahrádza nariadenie č. 1408/71, avšak ešte nie je účinné, pretože sa čaká na schválenie nariadenia, ktoré nahradí nariadenie č. 574/72. Legislatívny proces prijatia návrhu nariadenia o vykonávacích predpisoch nariadenia č. 883/2004 (2) bol zahájený a výbor nedávno prijal stanovisko k predmetnému návrhu (3).

2.4

EHSV vydal svoje stanovisko k nariadeniu o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (4).

3.1

Cieľom tohto návrhu, ktorý bol predložený výboru na prerokovanie, je aktualizovať prílohy k nariadeniu č. 1408/71, aby sa zohľadnili zmeny vo vnútroštátnych právnych predpisoch v oblasti sociálneho zabezpečenia. Následne je zámerom uľahčiť uplatňovanie právnych predpisov Spoločenstva, ktorými sa koordinujú systémy sociálneho zabezpečenia.

3.2

Pri tejto príležitosti sa v texte zaslanom Komisiou nenavrhuje žiadna zmena nariadenia č. 574/72.

3.3

Vzhľadom na rozmanitosť navrhovaných zmien, ich obsah bude zaradený do časti osobitných pripomienok s cieľom zjednodušiť pracovný dokument.

4.1

Vo všeobecnosti výbor hodnotí pozitívne návrh, ktorý mu bol predložený, nakoľko zmeny sú výsledkom legislatívnej vôle jednotlivých členských štátov. Akékoľvek zmeny v koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia Európskej únie budú vždy pozitívne prijaté, ak budú prínosom pre občanov Únie a zjednodušia a zlepšia ich vzťahy s jednotlivými orgánmi verejnej správy, na ktoré sa musia obracať pri uplatňovaní svojich práv.

4.2

Napriek tomu, že bolo začaté prejednávanie vykonávacieho nariadenia k nariadeniu č. 883/2004, výbor sa nazdáva, že všeobecné pripomienky, ktoré predložil vo svojom stanovisku o čiastočnej zmene nariadení č. 1408/71 a 574/72, schválených plenárnym zasadnutím EHSV v dňoch 28. a 29. septembra 2005 (5), sú aj naďalej platné, a preto ich treba pripomenúť. Tieto poznámky sú v súčasnosti stále aktuálne.

4.3

Návrh na zmenu, ktorý nám bol predložený, má názov: „Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Rady (EHS) č. 1408/71 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnancov, samostatne zárobkovo činné osoby a ich rodinných príslušníkov, ktorí sa pohybujú v rámci Spoločenstva, a nariadenie Rady (EHS) č. 574/72 stanovujúce postup na vykonávanie nariadenia (EHS) č. 1408/71“

4.4

V článku 1 návrhu sa uvádza, že ide o zmenu niektorých príloh nariadenia č. 1408/71 bez žiadneho odkazu na nariadenie č. 574/72. Následne navrhujeme, aby názov návrhu bol opravený a prispôsobený realite jeho obsahu a aby bola vynechaná zmienka o nariadení č. 574/72.

5.1

Článok 1 návrhu mení a dopĺňa prílohy I, II bis, III, IV a VI k nariadeniu č. 1408/71.

5.2

S cieľom začleniť zmeny vo švédskom zákone o sociálnom poistení a v zákone o príspevkoch sociálneho poistenia sa mení a dopĺňa časť I k prílohe I, v ktorej sú stanovené pojmy „zamestnanci“ a „samostatne zárobkovo činné osoby“.

5.3

S cieľom zohľadniť zmeny, ku ktorým došlo v novom holandskom zákone o zdravotnom poistení, sa upravuje časť II k prílohe I, týkajúca sa rozsahu osobnej pôsobnosti nariadenia vzhľadom k tomu, kto sa považuje za „rodinného príslušníka“. Patrí sem manžel(ka), registrovaný(á) partner(ka) alebo dieťa vo veku do 18 rokov.

5.4

S cieľom zohľadniť zmeny, ku ktorým došlo v litovskom a slovenskom zákone o sociálnom dôchodku, sa upravuje príloha II bis týkajúca sa osobitných nepríspevkových dávok. V prípade Litvy bola príloha upravená v zmysle novelizácie vnútroštátnych predpisov a v prípade Slovenska bola prispôsobená jeho vnútroštátna úprava, pričom príspevky boli zachované iba v prípade už nadobudnutých práv.

5.5

Upravuje sa príloha III, časť A, týkajúca sa ustanovení dohovorov o sociálnom zabezpečení, ktoré sú naďalej v platnosti, pričom v bode 187 sa vypúšťa odkaz na všeobecný dohovor medzi Talianskom a Holandskom.

5.6

Upravuje sa príloha IV, časť A, ktorá sa týka právnych predpisov uvedených v článku 37 ods. 1, podľa ktorých je výška invalidných dávok nezávislá od dĺžky obdobia poistenia. Upravuje sa oddiel časti A týkajúci sa Slovenskej republiky v zmysle jej vnútroštátnej právnej úpravy.

5.7

Z dôvodu zmeny španielskej legislatívy, sa upravuje časť B prílohy IV, ktorá sa týka osobitných systémov pre samostatne zárobkovo činné osoby, na ktoré sa uplatňujú osobitné ustanovenia o sčítaní dôb poistenia v inom členskom štáte.

5.8

Upravuje sa časť C prílohy IV v prípadoch Slovenska a Švédska. V tejto prílohe sú uvedené prípady, v ktorých je možné upustiť od dvojitého výpočtu dávky, pretože výsledky by boli tie isté. V prípade Slovenska ide o pozostalostný dôchodok a v prípade Švédska ide o výpočet zaručeného dôchodku, ktorý závisí od dĺžky trvalého pobytu v tejto krajine.

5.9

Kvôli zmenám v legislatíve Švédska sa upravuje časť D v prílohe IV, týkajúca sa dávok a dohôd o kumulácií dávok rovnakého druhu, na ktoré má osoba nárok na základe legislatívy dvoch alebo viacerých členských štátov. Taktiež sa pridáva bilaterálna dohoda medzi Fínskom a Luxemburgom.

5.10

Rovnako sa upravuje príloha VI, v ktorej sú uvedené osobitné postupy pri uplatňovaní právnych predpisov niektorých členských štátov. Pridávajú sa zmeny v odsekoch týkajúcich sa nasledujúcich členských štátov:

5.11

Zmeny začlenené do jednotlivých príloh, ktoré dopĺňajú nariadenie č. 1408/71 sú najmä dôsledkom legislatívnych zmien, ku ktorým došlo vo viacerých členských štátoch. Akákoľvek zmena, ktorá bude prínosom v oblasti dávok pre občanov Únie, bude vždy dobre prijatá Európskym hospodárskym a sociálnym výborom.

5.12

Avšak by sme chceli podotknúť, že zavádzanie početných príloh a osobitných situácií v nariadeniach č. 1408/71 a 883/2004 nie je najlepším spôsobom, ako dosiahnuť zjednodušenie ustanovení o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia. Zlepšenie a zjednodušenie boli cieľmi na vypracovanie nariadenia č. 883/2004, a výbor si želá, aby sa pokračovalo v tejto pracovnej línii.

5.13

Komisia predložila návrh nariadenia, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie č. 883/2004 s cieľom zmeniť obsah jeho prílohy XI (6). Táto príloha je identická s prílohou VI nariadenia č. 1408/71. Výbor konštatuje existenciu rozdielu medzi oboma prílohami, ktorá sa týka oddielu „W. FÍNSKO“, uvedenej v bode 4.10 tohto stanoviska.

5.14

V bode 6.c).1 prílohy návrhu nariadenia, ktorý je predmetom tohto stanoviska, je uvedený nasledovný odkaz: „... ak má osoba doby poistenia na základe zamestnania v inom členskom štáte...“. V oddiely „W. FÍNSKO“ v prílohe XI návrhu nariadenia, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie č. 883/2004, sa uvádza: „... ak má osoba doby poistenia na základe pracovnej aktivity ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba v inom členskom štáte...“

5.15

Európsky hospodársky a sociálny výbor sa nazdáva, že je potrebné pristúpiť k vyrovnaniu rozdielností v znení a zabezpečiť, aby sa oba texty zhodovali.

30.12.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 325/46

1.1

Európsky hospodársky a sociálny výbor vyzýva Komisiu, aby zorganizovala Rok dobrovoľníkov a tak rýchlo, ako je to možné, vydala bielu knihu o dobrovoľnej činnosti a aktívnom občianstve v Európe. Týmto spôsobom by sa mohlo podčiarknuť vzájomné pôsobenie medzi týmito dvomi javmi a zdôrazniť ich rozsah a význam. Keďže sa dobrovoľná činnosť väčšinou uskutočňuje na miestnej úrovni, táto biela kniha by mala prispieť k stratégii, ktorou by bolo možné posilňovať európsky rozmer tejto činnosti a podporovať aktívne európske občianstvo a európsku identitu.

1.2

Vlády členských štátov by mali byť podnecované k tomu, aby vypracovali vnútroštátnu politiku dobrovoľnej činnosti a stratégiu na priame podporovanie a uznávanie dobrovoľnej činnosti. Táto vnútroštátna politika dobrovoľnej činnosti by mala zahŕňať aj úlohu infraštruktúry pre dobrovoľnú činnosť. EÚ tu môže stanoviť rámec a podporiť intenzívnejšiu výmenu osvedčených postupov medzi členskými štátmi.

1.3

Všetky členské štáty by mali vypracovať právne rámcové podmienky, ktoré zaručia právo vykonávať dobrovoľnú činnosť nezávisle od právneho alebo sociálneho postavenia jednotlivca. Je potrebné zabezpečiť rovnosť príležitostí pre všetkých jednotlivcov, ktorí vykonávajú dobrovoľnú činnosť, vrátane ľudí s postihnutím. V niektorých členských štátoch stoja právne rámcové podmienky ešte stále v ceste rozvoju dobrovoľnej činnosti a neumožňujú tak väčšiu spoločenskú podporu. Niekedy je rozvoj dokonca brzdený právnymi predpismi, ako je zákaz alebo obmedzenie zamestnávania. Tieto obmedzenia je potrebné preskúmať a dobrovoľnú činnosť treba podporovať. prostredníctvom právneho rámca, ktorý stanoví napr. pravidlá v oblasti poistenia a náhrady výdavkov.

1.4

Podľa názoru výboru by význam dobrovoľnej činnosti mali uznávať nielen vlády, ale aj iné zúčastnené subjekty – parlamenty, regionálne a miestne orgány, organizácie občianskej spoločnosti, pretože tým zdôraznia úlohu dobrovoľnej činnosti a zlepšia jej spoločenskú prestíž.

Okrem toho by EHSV chcel Komisiu dôrazne upozorniť na to, že organizácie občianskej spoločnosti hrajú pri dobrovoľnej činnosti rozhodujúcu úlohu.

1.5

Výbor zároveň považuje za žiaduce vyzdvihnúť vzťah medzi školou a občianskou spoločnosťou s cieľom podporiť prípravu na dobrovoľnú činnosť. Na základných školách sa preto musí poskytnúť väčší priestor pedagogickej činnosti, ktorá sa zameriava na rozvoj sociálneho povedomia a účasť na riešení sociálnych otázok všeobecného záujmu. Tak by bolo možné v rámci „sociálneho a ekologického roku“ ponúknuť mladým ľuďom vo veku od 15 rokov praktické činnosti s cieľom povzbudiť ich k dôležitým, užitočným aktivitám. Osobitnú pozornosť je potrebné venovať tým mimovládnym organizáciám, v ktorých sa deti po prvýkrát v živote zapájajú do dobrovoľnej činnosti.

1.6

EÚ by ďalej mala v rámci svojho úsilia týkajúceho sa uznávania neinštitucionálneho a neformálneho vzdelávania, najmä prostredníctvom EUROPASS-u a odporúčania o kľúčových schopnostiach, venovať zvláštnu pozornosť schopnostiam získaným vďaka dobrovoľnej činnosti. Uplatňovanie EUROPASS-u pre mládež by prispelo k zlepšeniu situácie v oblasti uznávania dobrovoľnej činnosti mládeže.

1.7

EHSV vyzýva členské štáty ako aj EÚ, aby vypracovali politiku dobrovoľnej činnosti, ktorá by zahŕňala stratégiu a konkrétne programy na jej podporu, návrhy na konkrétnu pomoc a zamerala by sa na osvetu, podporila by partnerstvá medzi občianskou spoločnosťou a podnikateľskou sférou, ako aj informovanosť verejnosti o dosiahnutých výsledkoch ľudí, ktorí sa venujú dobrovoľnej činnosti. V rámci tohto postupu by sa mal vytvoriť vhodný právny rámec na podporu dobrovoľnej činnosti. EÚ tu môže vytvoriť príslušný rámec, navrhnúť hlavné smery uvažovania a podporiť výmeny overených postupov medzi členskými štátmi.

1.8

Na európskej úrovni sú potrebné spoľahlivé a porovnateľné údaje o rozsahu, význame a sociálno-ekonomickej hodnote dobrovoľnej činnosti. Štúdie v tejto oblasti by mali vychádzať z jednotnej definície dobrovoľnej činnosti. Mali by analyzovať potreby a pohnútky dobrovoľníkov a predovšetkým aj dôvody ľudí, ktorí sa nechcú angažovať. Na európskej úrovni sa musia nájsť možnosti, ako zviditeľniť prínos dobrovoľnej činnosti k národnému dôchodku a jej vplyv na spoločnosť. Tu by mohol Eurostat prevziať úlohu koordinátora a iniciátora: všetky štatistické úrady členských štátov EÚ by mali mať takéto údaje k dispozícii.

1.9

EHSV odporúča, aby systém financovania a jednotlivé oblasti politiky a programy Európskej únie dobrovoľnú činnosť podporovali viac než doteraz. Na to je potrebná predovšetkým celoeurópska infraštruktúra na podporu tejto činnosti. V súčasnosti je Európska dobrovoľná služba (EDS) jedným zo zdrojov podpory dobrovoľnej činnosti v Európskej únii, v rámci ktorej už takmer 40 000 mladých ľudí vo veku od 18 do 25 rokov absolvovalo trojtýždňový až ročný pobyt v 31 európskych a partnerských krajinách. Služba iných dobrovoľníkov v rozvojových krajinách je však financovaná z prostriedkov rozvojovej pomoci. EHSV považuje tento zdroj podpory za nedostatočný a želá si, aby Európska únia pristupovala k tejto dobrovoľnej činnosti aktívnejšie, dôslednejšie a súdržnejšie a aby predovšetkým zabezpečila, aby boli celoeurópske programy dobrovoľnej činnosti prístupné pre všetky skupiny obyvateľstva a aby sa neobmedzovali iba na dlhodobú dobrovoľnú službu mladých ľudí.

1.10

EHSV si zároveň želá, aby bolo vydané odporúčanie venované osobitne dobrovoľnej činnosti seniorov, ktoré by zahŕňalo napríklad pilotné aktivity pre partnerstvá a výmenu skúseností a ktoré by mohlo byť súčasťou prvých iniciatív.

1.11

Okrem toho by sa dobrovoľná činnosť v rámci európskych projektov mala uznávať ako ekvivalent spolufinancovania. Formuláre žiadostí o európske projekty tiež musia byť zostavené všeobecne jednoduchšie a menej byrokraticky, aby sa dobrovoľnícke organizácie vôbec mohli na európskych projektoch zúčastniť.

1.12

Šírenie informácií sa musí zintenzívniť a rozšíriť, pretože príliš často sa informácie k záujemcom nedostanú. V tejto súvislosti sa musia využívať všetky možné informačné kanály. Mohla by sa napríklad vytvoriť internetová stránka s príslušnými informáciami, ktorá by bola z každej existujúcej stránky o dobrovoľnej činnosti dostupná jediným kliknutím. Európske siete dobrovoľníckych organizácií tu majú osobitný význam. Zabezpečujú, aby si organizácie navzájom vymieňali skúsenosti a osvedčené postupy a informovali inštitúcie EÚ o potrebách a požiadavkách radových dobrovoľníkov. Ako súčasť infraštruktúry na podporu dobrovoľnej činnosti musia byť tieto siete cielene podporované.

1.13

Európska únia môže významne prispieť k podpore a verejnému uznaniu dobrovoľnej činnosti tým, že bude podporovať 5. december, ktorý Organizácia spojených národov vyhlásila za Medzinárodný deň dobrovoľníkov a dobrovoľnú činnosť v tento deň ocení a oslávi. Medzinárodný deň dobrovoľníkov v roku 2001 ukázal, aké dôležité sú verejne účinné a štátom podporované programy. Keby bol na európskej úrovni vyhlásený rok dobrovoľnej činnosti, ako to navrhuje EHSV, prispelo by to k oceneniu a podpore miestnej činnosti mnohých dobrovoľníkov a v dobrovoľníkoch by to vyvolalo pocit európskej spolupatričnosti.

1.14

Aby bol význam dobrovoľnej činnosti pre rozvoj členských štátov lepšie ocenený, EHSV navrhuje schváliť chartu na európskej úrovni, v ktorej bude stanovená úloha dobrovoľníckych organizácií spolu s ich právami a povinnosťami. Pre zlepšenie ekonomickej situácie dobrovoľníckych organizácií v členských štátoch navrhuje EHSV vytvoriť v právnych predpisoch Spoločenstva právny základ pre oslobodenie týchto organizácií od platenia DPH. Cieľom navrhovaného stanovenia úlohy, práv a povinností dobrovoľníckych organizácií v európskej charte je predovšetkým vytvorenie jednotných usmernení pre tie organizácie, ktorým je možné udeliť zvláštne právne postavenie v spojení s hospodárskymi a inými zvláštnymi právami.

2.1

Dobrovoľná činnosť má pre spoločnosť neoceniteľnú hodnotu. Viac ako sto miliónov dobrovoľníkov v Európe sa vo svojom voľnom čase venuje mnohým aktivitám, z ktorých majú osoh iní a ktoré slúžia všeobecnému záujmu. Výsledky organizácií občianskej spoločnosti, ktorých činnosť je často výhradne alebo väčšinou založená na aktivite dobrovoľníkov, nachádza čoraz väčšie uznanie u podnikov, štátnych subjektov a predovšetkým u občanov samotných (1).

2.2

Pravá hodnota dobrovoľnej činnosti však ďaleko presahuje poskytovanie služieb a uspokojovanie sociálnych potrieb. Jej motivácia, totiž z vlastného popudu prispievať k verejnému blahu a podieľať sa na jeho tvorbe, podporuje hodnoty ako zameranie na verejné blaho a solidaritu a tvorí tým protiváhu k izolácii a egoizmu, ktoré sú pre modernú spoločnosť stále typickejšie.

2.3

Dobrovoľná činnosť je neoddeliteľne spätá s aktívnym občianstvom, ktoré tvorí jadro demokracie tak na miestnej ako aj na európskej úrovni. Občania sa na spoločenskom živote nezúčastňujú iba zapájaním do politiky, ale tiež cieleným riešením spoločenských problémov. Tým, že sa spoločensky angažujú, môžu uskutočniť svoje konkrétne odhodlanie dotvárať spoločnosť. Jednotlivec pracuje pre ostatných, buď vo svojom voľnom čase alebo v rámci dobrovoľníckej služby – často pri značnom finančnom alebo aj zdravotnom riziku – a dáva sa tým do služieb spoločenstva. Je to práve táto forma aktívneho európskeho občianstva, ktorá v našich spoločnostiach vyvoláva v občanoch silný pocit spolupatričnosti k ich spoločnosti. Dobrovoľnú činnosť preto možno považovať za jeden z najlepších príkladov spoluúčasti a tým za základnú súčasť, ba dokonca predpoklad aktívneho občianstva.

2.4

Dobrovoľná činnosť okrem toho podporuje osobný rozvoj: vytváranie sociálneho povedomia na jednej strane a rozvoj kľúčových kompetencií a schopností na strane druhej, čím sa zvyšujú šance dobrovoľníkov uspieť na pracovnom trhu, ako aj ich aktívna účasť na živote spoločnosti. Dobrovoľná činnosť vo svojich rôznych formách ponúka príležitosť na neinštitucionálne (2) a neformálne (3) vzdelávanie, ktoré popri formálnom vzdelávaní (4) hrá významnú úlohu pri uskutočňovaní celoživotného vzdelávania.

2.5

Dobrovoľná činnosť prispieva významnou mierou k národnému produktu našich národných hospodárstiev. Veľmi často zostáva tento príspevok v národných štatistikách nezohľadnený, pretože sa nezakladá vždy na výmene peňažných statkov a neexistuje žiadna jednotná metodika na meranie jej ekonomickej hodnoty. Tam, kde sa jeho hodnota meria, sa však ukázalo, že ekonomická hodnota dobrovoľnej činnosti a jej prínos k ekonomike je veľký (5). V Spojenom kráľovstve sa napríklad ekonomická hodnota dobrovoľnej činnosti odhaduje na 7,9 % HDP a 38 % celkovej populácie sa na príslušných činnostiach zúčastňuje. V Írsku a Nemecku vykonáva vyše 33 % občanov a v Poľsku 18 % obyvateľstva nejakú formu dobrovoľnej činnosti.

2.6

Okrem toho by nadnárodná dobrovoľná služba na európskej a medzinárodnej úrovni mohla výrazne posilniť solidaritu a vzájomné porozumenie národov a pomôcť pri rozvoji dialógu medzi kultúrami. V tejto súvislosti EHSV s uspokojením prijíma zámer Komisie rozšíriť európsku dobrovoľnú službu a zvýšiť jej viditeľnosť a efektívnosť.

2.7

Solidarita a pocit zodpovednosti za iných, ako aj potreba cítiť sa užitočným sú významnou motiváciou pre dobrovoľnú činnosť. Vytvára sociálne väzby, prispieva k súdržnosti spoločnosti a podporuje kvalitu života a sociálny pokrok v Európe. Stelesňuje tak hodnoty európskej integrácie, ako je stanovené v článku 2 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva a článku 2 Zmluvy o založení Európskej únie. Navyše je dobrovoľná činnosť dôležitým vyjadrením participatívnej demokracie, ktorá je v Zmluve o Ústave pre Európu uznaná ako súčasť demokratického života EÚ. Dobrovoľná činnosť prospieva verejnému blahu, rovnako ako samotné osoby, ktoré ju vykonávajú. Významná úloha dobrovoľnej činnosti by mala byť náležite uznávaná vo všetkých členských štátoch Európskej únie.

2.8

EHSV sa témou dobrovoľnej činnosti zaoberal už vo svojej informačnej správe prijatej v roku 2002 pod názvom „Práca v hospici ako príklad dobrovoľnej činnosti v Európe“ (spravodajkyňa: pani Gräfin zu Eulenburg).

Dobrovoľná činnosť sa aj v iných súvislostiach spomínala v prácach EHSV, doteraz však špeciálne na túto tému nebolo vypracované žiadne stanovisko (6).

2.9

Aj v rámci EÚ sa prínos dobrovoľnej činnosti v sociálnej, kultúrnej a ekologickej oblasti stále viac a viac uznáva a dobrovoľnícke organizácie sa stále lepšie zapájajú do rozhodovacích procesov, najmä politických, a to v oblastiach ako je vzdelávanie a celoživotná odborná príprava, zdravotníctvo a ochrana spotrebiteľa, rozvoj, obchod atď. EHSV víta tieto iniciatívy, zastáva však názor, že doterajší pokrok zďaleka nepostačuje.

2.10

EHSV víta skutočnosť, že dobrovoľná činnosť mládeže sa považuje za prioritu v rámci politického procesu, ktorý Komisia začala v roku 2001, ako aj v rámci otvorenej metódy koordinácie. Nabáda Komisiu, aby na základe dosiahnutého pokroku pokračovala v rozvoji dobrovoľnej činnosti a zaoberala sa jej horizontálnymi aspektmi prostredníctvom holistického prístupu.

2.11

Na medzinárodnej úrovni bol signál vyslaný v roku 2001, keď OSN vyhlásila Medzinárodný rok dobrovoľníkov. Tento rok doprial dobrovoľnej činnosti pozornosť verejnosti, nanovo povzbudil ľudí, aby sa dobrovoľne angažovali a ukázal cestu, ako môže byť dobrovoľná činnosť zo strany politiky uznávaná a podporovaná. Z iniciatívy OSN sa každý rok 5. decembra oslavuje Medzinárodný deň dobrovoľníkov. Európska únia by mala upozorniť európskych občanov na toto dôležité podujatie.

2.12

Celkovo však výbor zastáva názor, že Európska komisia a členské štáty by sa mali viac venovať dobrovoľnej činnosti. Aj preto EHSV víta, že pani WALLSTRÖM požiadala výbor o vypracovanie stanoviska na túto dôležitú tému.

3.1

V praxi a vo výskume sa dobrovoľná činnosť často definuje rozdielne, je tiež ťažké zhrnúť rôzne aspekty tejto koncepcie do jednej definície. Pre rôzne definície v krajinách Európskej únie sú typické tri spoločné, avšak nevyhnutné kritériá:

Je otázne, či pod túto definíciu spadajú iba pravidelné činnosti, či k nej patrí aj susedská výpomoc či časové banky, ktoré sa rozvíjajú v posledných rokoch, alebo sa má počítať iba dobrovoľná činnosť vo formálnej a štruktúrovanej podobe. Tieto tri menované základné podmienky sú však nevyhnutným predpokladom na to, aby bola činnosť – či už dobrovoľné aktivity v prospech miestneho spoločenstva alebo štruktúrovaná dobrovoľnícka služba – klasifikovaná ako dobrovoľná činnosť. Všeobecne sa dá povedať, že rozdielnym formám dobrovoľnej činnosti najlepšie zodpovedá obsiahla definícia.

3.2

Nie je cieľom platenú prácu nahrádzať dobrovoľnou činnosťou; dokonca by bolo jednoznačne vhodné, aby nahradenie platenej práce dobrovoľnou činnosťou nebolo možné. Zvláštna hodnota dobrovoľnej činnosti spočíva v jej prínose k utváraniu spoločnosti. Dobrovoľná činnosť tiež nie je iba jednoduchou sociálnou službou a nie ani určená na preberanie základných úloh štátu. Pravý prínos dobrovoľnej činnosti spočíva:

3.3

Dobrovoľná činnosť sa vyskytuje v mnohých rôznych formách, čo sťažuje jej kategorizáciu. Dobrovoľne sa angažujú najrozličnejšie spoločenské skupiny, aj keď v závislosti od členského štátu v rôznej miere: podiel dobrovoľníkov a ich profil (vek, pôvod, dosiahnuté vzdelanie atď.) sa v každej krajine líši.

3.4

Okrem formálnej činnosti vykonávanej v určitom zariadení existuje aj neformálna dobrovoľná činnosť a taká, ktorá zostáva často ukrytá (napríklad často dobrovoľná činnosť migrantov).

3.4.1

K rôznym formám dobrovoľnej činnosti okrem iného patrí:

3.4.2

Dobrovoľnú činnosť je ďalej možné rozdeliť na oblasti ako sú šport, kultúra, sociálne veci, zdravie, vzdelávanie, mládež, ochrana životného prostredia, civilná ochrana, politika, ochrana spotrebiteľov, rozvojová pomoc atď.

3.5

Dobrovoľné služby predstavujú zvláštnu formu dobrovoľnej činnosti: sú vopred časovo obmedzené a často ich vykonávajú výhradne dobrovoľníci, t. j. na rozdiel od väčšiny dobrovoľných činností nie navyše k ostatným činnostiam ako je vzdelávanie alebo zamestnanie. Na rozdiel od dobrovoľných činností sústavne vykonávaných vo voľnom čase príslušného jednotlivca sa dobrovoľná služba riadi väčšinou súborom spoločne stanovených pravidiel a rozsahom zodpovednosti, ktoré sa často riešia formou dohody medzi jednotlivými partnermi zapojenými do projektu, vrátane dobrovoľníkov. Rozlišujú sa rôzne formy dobrovoľnej služby:

Dobrovoľné aktivity zahŕňajú všetky druhy dobrovoľnej činnosti a možno ich opísať nasledovne: sú prístupné pre všetkých, sú neplatené, vykonávané zo slobodnej vôle, majú vzdelávací aspekt (neformálne učenie) a sú sociálnym prínosom.

Dobrovoľná služba je jednou formou dobrovoľných aktivít a vyznačuje sa navyše ďalšími znakmi: je časovo obmedzená; ciele, obsahy, úlohy, štruktúra a rámec sú jasne stanovené; poskytnutá je príslušná podpora ako aj právne a sociálne zabezpečenie.

Štátom organizovaná dobrovoľná služba je dobrovoľná služba, ktorú organizuje štát alebo je organizovaná z poverenia štátu, napríklad v oblasti sociálnej alebo civilnej ochrany.

Civilná služba je v niektorých krajinách ponúkaná nedobrovoľná alternatíva k povinnej vojenskej službe (7).

3.6

Volontariát a dobrovoľná činnosť sú od seba jasne odlíšené činnosti. Práca vykonávaná v rámci volontariátu sa podľa definície OSN a MOP vykonáva v službách neziskových organizácií, pričom odmena za ňu je často nižšia než je úroveň trhu, zatiaľ čo dobrovoľná činnosť sa vykonáva bez odmeny, hoci môžu byť preplatené náklady spojené s výkonom tejto dobrovoľnej činnosti. V procese vyjasňovania právneho štatútu týchto činností by sa mala zohľadniť táto skutočnosť, aby sa uľahčila situácia zúčastnených osôb ako aj situácia „stážistov“, ktorí pracujú pre nevládne organizácie povinne v rámci štúdia.

Dobrovoľná práca v zmysle, ako ju definuje Medzinárodná pracovná organizácia a agentúry OSN je práca, vykonávaná v neziskových organizáciách, t. j. združeniach dobrovoľníkov alebo nevládnych organizáciách humanitárneho alebo neziskového zamerania prostredníctvom pracovníkov nazývaných dobrovoľníci, ktorí sú vo väčšine prípadov platení formou mzdy. Sú to zamestnanci, ktorí vykonávajú činnosť, ktorej dobrovoľnosť je určená skutočnosťou, že ich mzda je často pod úrovňou trhovej hodnoty, čím je definovaný a naplnený dobrovoľný charakter ich práce. Napríklad logistik záchrannej humanitárnej organizácie alebo právnik združenia pre ochranu práv utečencov budú dostávať mzdu, ktorá však bude odlišná a nižšia od tej, na ktorú by si mohli robiť nároky pri práci v podnikateľských subjektoch (v dopravných podnikoch alebo v právnických kanceláriách).

Viackrát sa upozorňovalo, že Európska dobrovoľná služba (EDS) by sa mala rozšíriť a obohatiť, keďže je v skutočnosti službou, ktorá sprostredkúva mladým ľuďom prácu v združeniach a mimovládnych organizáciách (MVO) výmenou za úhradu nákladov (za ubytovanie a stravu) a zahŕňa časť príspevkov na stáž. Je to prostriedok ako sprostredkovať mladým ľuďom prácu v rámci ich vysokoškolského štúdia (stáž vykonaná v zahraničí sa vyžaduje takmer vo všetkých prípadoch štúdia s medzinárodným a európskym rozmerom) v združeniach a MVO.

Účasť mladých ľudí na humanitárnych alebo verejnoprospešných projektoch výmenou za paušálny príspevok predstavuje obojstranné obohatenie. Aj keď je zámer vyjasniť právne postavenie prideleného príspevku správny, malo by sa rozlišovať medzi dobrovoľnou činnosťou a dobrovoľnými službami.

3.7

Toto stanovisko sa nezaoberá platenou dobrovoľnou prácou podľa definície Medzinárodnej organizácie práce a OSN, ako napr. činnosť organizácie Lekári bez hraníc.

3.8

V posledných rokoch sa oblasť dobrovoľnej činnosti, pokiaľ ide o formy a motiváciu, ďalej rozčlenila v dôsledku nových spoločenských hodnôt resp. vývoja. Dobrovoľná činnosť sa stretáva s čoraz väčším záujmom a širším dopytom, pričom finančné a rozpočtové prostriedky ako aj rozvoj infraštruktúry s nimi nedržia krok a tiež uznanie nerastie v potrebnej miere.

3.8.1

Užitočné trávenie voľného času, rozvoj sociálnych schopností a získavanie a odovzdávanie skúseností sú pre dobrovoľníkov príťažlivými výhodami dobrovoľnej činnosti. Získavanie znalostí alebo lepšie poznanie samého seba a svojich schopností sú stále častejšou motiváciou na dobrovoľnú činnosť mladých ľudí, prinajmenšom preto, aby vyhoveli požiadavkám spoločnosti založenej na vedomostiach. Pri dobrovoľnej službe v zahraničí zohrávajú úlohu pri rozhodovaní sa pre dobrovoľnú činnosť aj medzikultúrne kontakty a naučenie sa cudzieho jazyka. Najmä v rámci európskeho zjednocovania sa tým podporuje porozumenie medzi kultúrami. Cezhraničné dobrovoľnícke projekty ako napr. burzy dobrovoľníkov v euroregiónoch môžu mať pre rozvoj európskeho občianstva veľký význam.

3.8.2

Organizácie občianskej spoločnosti a centrá dobrovoľníkov ľahšie získajú dobrovoľníkov, keď budú brať do úvahy nové skutočnosti v našej spoločnosti: zmeny v kultúre mládeže, šírenie Internetu a možnosti dobrovoľnej činnosti online; nové formy ako osloviť mladých, napr. prostredníctvom SMS; ponuka krátkodobej činnosti ako úvodný krok pre mladých; zohľadnenie nových spôsobov trávenia voľného času a existujúcich časových možností záujemcov z radu občanov; cielené zohľadnenie nových cieľových skupín akými sú migranti, dlhodobo nezamestnaní alebo stúpajúci počet dôchodcov, ktorí sa chcú zapojiť.

3.9

Súhrnne sa dá povedať, že dobrovoľná činnosť je horizontálny jav, ktorý sa týka mnohých oblastí spoločnosti, ale zohráva svoju úlohu aj vo veľkej časti obyvateľstva. Treba však podotknúť, že sa menej vyskytuje u znevýhodnených alebo sociálne vylúčených osôb.

4.1

V medzinárodnej odbornej literatúre je úloha dobrovoľnej činnosti analyzovaná predovšetkým na základe jej spoločenskej alebo ekonomickej funkcie. Ako už bolo poznamenané, jej pravá hodnota spočíva v jej prínose k aktívnemu občianstvu, jej vplyv sa často ťažko kvantifikuje: spoločenská angažovanosť, pocit spolupatričnosti, identifikácia so spoločnosťou, solidarita, pocit zodpovednosti za spoločnosť, podpora sociálnej súdržnosti sa dajú iba ťažko priamo odmerať.

4.2

Vhodný prístup, ktorý je popísaný vo výskumných prácach o občianskej spoločnosti (napr. Putnam, 2000) (8), je takzvaný sociálny kapitál, ku ktorému dobrovoľná činnosť významne prispieva. Sociálne siete, kontakty, hodnoty a postoje občanov ako aj vzájomná dôvera majú rozhodujúci význam pre sociálny (a hospodársky) rozvoj regiónov. Ak na určitom území existuje veľký počet organizácií občianskej spoločnosti alebo dobrovoľníkov, potom väčšinou vychádzajú pozitívnejšie aj ostatné hospodárske a sociálne ukazovatele. Dobrovoľná činnosť významne zvyšuje sociálny kapitál spoločnosti, pretože vytvára sociálne siete a väzby.

4.3

K zvyčajne používaným kvantitatívnym ukazovateľom rozvoja krajiny (základné ekonomické ukazovatele ako rast hospodárstva a finančná rovnováha) je potrebné pridať nové a alternatívne ukazovatele, ktoré merajú sociálny kapitál a sociálnu súdržnosť a zdôrazňujú prínos dobrovoľnej činnosti. Ekonomická hodnota dobrovoľnej činnosti by mala byť tiež vyčíslená tak, ako to navrhuje Organizácia spojených národov vo svojej príručke o neziskových organizáciách v systéme národných štatistík.

4.4

To tiež zodpovedá dôrazu na trvalo udržateľný rozvoj, ktorý sa snaží o globálny systém, ktorý okrem hospodárskeho úspechu podporuje aj ekologickú udržateľnosť, solidaritu a demokraciu. Zodpovedá to aj cieľom Lisabonskej stratégie, ktorá v celkovom kontexte trvalo udržateľného rozvoja považuje tri oblasti – hospodárstvo, sociálne veci a životné prostredie – za neoddeliteľné a vzájomné synergie týchto oblastí chce lepšie využívať. Dobrovoľníci sú vo všetkých troch oblastiach veľkým prínosom, ktorý je potrebné zmerať: podpora sociálnej súdržnosti, aktivity v oblasti životného prostredia a opätovného začlenenia (dlhodobo) nezamestnaných do pracovného procesu.

4.5

Európsky pakt mládeže, ktorý na jar 2005 schválila Európska rada a ktorý je súčasťou revidovanej Lisabonskej stratégie, posmeľuje mladých, aby sa venovali dobrovoľnej činnosti (9).

4.6

Podľa medzinárodných výskumných prác a skúseností je možné dobrovoľnú činnosť v rôznych oblastiach ešte lepšie a cielenejšie podporovať.

4.6.1

Tak je možné už pri socializácii, vzdelávaní a výchove detí pracovať na tom, aby sa neskôr mohli stať aktívnymi členmi spoločenstva. Osobitnú, inšpirujúcu úlohu v tomto procese zohrávajú organizácie zamerané na sociálne programy, ktorých členskú základňu tvoria predovšetkým deti a mládež.

4.6.2

Dobrovoľná činnosť môže hrať zvláštnu úlohu v boji proti nezamestnanosti mládeže a dlhodobo nezamestnaných ľudí ako aj všeobecne pri začatí pracovnej činnosti.

Dobrovoľníci môžu cielene zbierať dôležité skúsenosti a znalosti, ktoré sú na pracovnom trhu žiadané a vybudovať si sieť kontaktov. Okrem aktivít v sociálnej oblasti a zdravotníctve, ktoré sú považované za tradičné oblasti dobrovoľnej činnosti, môžu dobrovoľníci počas svojej služby získať kľúčové schopnosti a vedomosti v oblasti styku s verejnosťou, komunikácie, vyjadrovania, organizačného manažmentu, odbornej prípravy atď.

Majú možnosť vyskúšať si rôzne sociálne úlohy, naučiť sa prijímať správne rozhodnutia, riešiť problémy, osvojiť si pracovnú kultúru a dokázať svoj zmysel pre spravodlivosť a riadiace schopnosti. Dobrovoľná činnosť môže tvoriť dôležitú súčasť životopisu a profesijnej dráhy. Dobrovoľná činnosť teda prestavuje dôležitý nástroj pri neinštitucionálnom a neformálnom vzdelávaní, čím dopĺňa formálne vzdelávanie a odbornú prípravu. Takisto môže zlepšiť šance dotknutých osôb, najmä mladých, na úspešné uplatnenie na trhu práce.

4.6.3

V oblasti aktívneho starnutia má dobrovoľná činnosť dvojaký význam: na jednej strane sa tak môžu starší spoluobčania zúčastňovať na spoločenskom živote, odovzdávať svoje životné skúsenosti a cítiť sa naďalej užitoční. To má tiež pozitívny účinok na ich zdravie a kvalitu života. Na druhej strane môže dobrovoľná činnosť podporovať porozumenie medzi generáciami, keď mladí a starí spolu pracujú, vymieňajú si skúsenosti a podporujú sa navzájom.

4.6.4

Dobrovoľná činnosť môže dať rôznym marginalizovaným skupinám obyvateľstva príležitosť k začleneniu a integrácii. Či už kvôli tomu, že sa dobrovoľníci za nich angažujú alebo preto, že sa svojou vlastnou angažovanosťou sami vrátia do spoločnosti. Toto uvedomenie si vlastných možností pomocou dobrovoľnej činnosti je dôležité predovšetkým pre sociálne vylúčené skupiny obyvateľstva a pre migrantov. Žiaľ, právne predpisy v niektorých členských štátoch však tomuto procesu bránia. Napríklad v niektorých členských štátoch sa migranti nemôžu dobrovoľne angažovať.

4.6.5

Potrebné je tiež spomenúť význam rôznych svojpomocných skupín. Ich základným znakom je, že sa schádzajú ľudia s podobnými problémami – v najrôznejších oblastiach – a navzájom si pomáhajú tým, že si vymieňajú osobné skúsenosti.

4.6.6

Zamestnávatelia a podniky majú tiež svoju úlohu pri podpore dobrovoľnej činnosti. Na jednej strane získavajú ich zamestnanci a odborní pracovníci prostredníctvom dobrovoľnej činnosti mimo podniku sociálne spôsobilosti, ktoré zvyšujú ich kreativitu a motiváciu k práci. Týmto spôsobom sa cítia byť s podnikom vo väčšej miere spätí. Na druhej strane si podniky stále viac uvedomujú svoju sociálnu zodpovednosť: vzájomne prospešné partnerstvá medzi dobrovoľníckymi organizáciami, obcami, štátom a podnikmi pomáhajú spájať kapacity priamo na mieste a spoločne pôsobiť pri utváraní spoločenstva. Dialóg medzi sociálnymi partnermi, vzájomná výmena poznatkov ako aj kolektívne dohody môžu prispieť k väčšiemu uznaniu a podpore dobrovoľnej činnosti, ktorá je súčasťou sociálnej zodpovednosti.

4.6.7

EHSV s obavami zisťuje, že často na základe chýbajúcej právnej definície resp. právneho základu „dobrovoľnej činnosti“ v mnohých členských štátoch sa dobrovoľníckym zariadeniam a činnostiam nedostáva verejného uznania. Občas to dokonca vedie k tomu, že sa potenciál nevyužíva, keď napríklad činnosť dobrovoľníkov nie je uznaná v rámci opatrení na začlenenie mladých ľudí a nezamestnaných do spoločnosti alebo v rámci integrácie migrantov. Situácia dobrovoľníkov je okrem toho často problematická najmä z hľadiska daní, sociálneho zabezpečenia alebo poistenia. Je nutné sa dôrazne zasadzovať za ustanovenia, ktoré by objasnili právne postavenie dobrovoľníkov a každému obyvateľovi tej-ktorej krajiny by priznali právo na dobrovoľnú činnosť. Okrem toho musia členské štáty zabezpečiť odstránenie nedostatkov v oblasti pracovného práva, ktoré bránia nasadeniu dobrovoľných pomocných síl, ktoré vykonávajú dôležité činnosti vo verejnom záujme, najmä v oblastiach postihnutých katastrofami. Príliš často sú zamestnaní v otázke uvoľnenia zo zamestnania odkázaní na dobrú vôľu zamestnávateľa.

4.6.8

EHSV odporúča, aby sa presne vyjasnili vzťahy a úlohy jednotlivých aktérov – štátu, sektora trhu a dobrovoľníckych organizácií. Dobrovoľná činnosť síce hrá dôležitú úlohu v našich spoločnostiach, nemá však zabezpečovať základnú starostlivosť v oblasti sociálnych služieb alebo nahrádzať činnosť štátu. Cieľom politického konania musí byť podporovanie dobrovoľnej činnosti ako takej, nesmie sa inštrumentalizovať, pretože inak by stratila svoje oprávnenie a svoju osobitnú hodnotu, ktorá sa zakladá na slobodnej voľbe človeka.

4.6.9

Podľa názoru EHSV je úlohou štátu poskytovať infraštruktúru potrebnú na dobrovoľnú činnosť. Dobrovoľná činnosť je síce bezplatná, nie je však zadarmo. Skúsenosti v niektorých európskych štátoch tiež ukazujú, že infraštruktúra zameraná na podporu dobrovoľnej činnosti značne zvyšuje jej rozsah a kvalitu. Podporovanie a poradenstvo pre dobrovoľnícke organizácie ako aj motivovanie dobrovoľníkov, ich vzdelávanie, vedenie a sprevádzanie ako aj prípadné uhrádzanie nákladov stojí peniaze, ale sa pritom viac než oplatí. Tu môže štát prostredníctvom strategického plánovania, informovania verejnosti a koordinácie prevziať aktívnu úlohu. Štát musí financovať vypracovávanie štúdií, aby sa zvýšila informovanosť o dobrovoľnej činnosti a musí klásť dôraz na to, aby duch dobrovoľnej činnosti prenikol do vzdelávania.

4.6.10

Na druhej strane musia všetci zúčastnení aktéri (štát, podniky, odborové organizácie a dobrovoľnícke organizácie) ťahať za jeden povraz, ak sa má dobrovoľná činnosť podporiť a rozvíjať a zvýšiť jej spoločenské uznanie. Efektívna práca siete dobrovoľníckych organizácií v oblasti výmeny osvedčených postupov a spájania síl je rovnako nevyhnutná ako dialóg a spolupráca rôznych sektorov.

Stanovisko EHSV na tému „Politika v otázke mládeže“, spravodajkyňa: pani van TURNHOUT (Ú. v. EÚ C 28, 3.2.2006, s.35-41);

Stanovisko EHSV na tému Program „Mládež v akcii“ 2007-2013, spravodajca: pán RODRÍGUEZ GARCÍA-CARO (Ú. v. EÚ C 234, 22.9.2005, s. 46-51);

Stanovisko EHSV na tému „Spôsoby ako zviditeľniť a zefektívniť európske občianstvo“, spravodajca: pán VEVER (ešte nebolo publikované v Ú. v.);

Stanovisko EHSV na tému „Akčný program aktívneho občianstva“, spravodajca: pán LE SCORNET (Ú. v. EÚ C 28, 3.2.2006, s. 29-34).

30.12.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 325/53